Andalúzske pobrežie
Apartmány










ČT krajinou vína...

Vyhlásenie Medzinárodného mierového výboru
o hrozbách z robotizácie zbraní

Aktuálnou témou práce Medzinárodného mierového výboru sú hrozby robotizácie zbraní. V tejto súvislosti možno pripomenúť verejnosti citát z divadelnej hry Karla Čapka R.U.R. (Rossum’s Universal Robots) :...Roboti nejsou lidé. Jsou mechanicky dokonalejší než my, mají úžasnou rozumovou inteligenci, ale nemají duši.“  „Můžete k nim promluvit, co chcete. Můžete jim přečíst bibli, logaritmy nebo co je vám libo. Můžete jim dokonce kázat o lidských právech“.

Po vyhodnotení stavu vo vývoji zbraní, ale najmä spôsobu vedenia vojnových konfliktov v 21. storočí Medzinárodný mierový výbor reaguje na technologické hrozby robotizácie vojny. „Ak ľudia začnú používať naprogramované stroje určené na zabíjanie, stanú sa nebezpečnou súčasťou bežnej výzbroje a budú rozhodovať o živote a smrti.“ To tvrdí aj svetová mimovládna organizácia Human Rights Watch (HRW), ktorá na osobitnom stretnutí organizovanom OSN v apríli 2016 vyzvala k preventívnemu zákazu robotických zbraní.

Niektorí experti naopak zastávajú názor, že používanie zbraní bez priameho ovládania ľuďmi povedie k efektívnejšej činnosti armády. Žiaľ, pokrok sa zastaviť nedá a to si náš výbor plne uvedomuje. Najdôležitejšie na probléme je to, že tieto zbrane majú vysokú autonómnosť rozhodovania. O uvedených schopnostiach presviedča denno-denne NASA so svojími autonómnymi robotmi, ktoré  dokonca „pracujú“ aj vo vesmíre.

Tendencia výroby robotov s vysokým stupňom samostatného rozhodovania vedie z ekonomického hľadiska stále k vyšším ziskom. Vyšší zisk vedie k posilneniu výskumu autonómnosti vojenských robotov a tým sa kruh uzatvára. Musíme konštatovať, že robotizácia roztáča novú špirálu zbrojenia, ale na kvalitatívne vyššej úrovni. Diskutovanou a súčasne filozofickou otázkou ostáva, či vo vzdialenej budúcnosti dokážeme vôbec zvládnuť proces ich výroby tak, aby robot pri narastajúcej autonómnosti nikdy neublížili človeku?

Právna veda, napriek nemalému úsiliu právnikov celého sveta, nedokáže čeliť týmto výzvam pochádzajúcim zo ziskových zbrojných modelov ekonomiky vojensko-priemyslového komplexu. Právne nie je ošetrený ani stav zamedzenia tzv. „vedľajších strát“ na civilnom obyvateľstve, kde počet obetí podľa svetových štatistík neustále a hrozivo narastá. Napríklad používanie technológie dronov sa „ex post“ už vymklo akémukoľvek následnému právnemu procesu. Aj podľa Amnesty International, ktorá varovala nielen Spojené štáty, že smrť niektorých civilistov po útoku dronom,  môže byť považovaná za vojnový zločin.

Ak ľudia začnú používať naprogramované stroje určené na zabíjanie, stanú sa nebezpečnou súčasťou bežnej výzbroje a budú rozhodovať o živote a smrti.

Human Rights Watch v spoločnej správe s tímom ochrancov ľudských práv Harvardovej univerzity varovala, že by sa ľudia nemali vzdávať priamej kontroly nad zbraňami. „Stroje dlhé roky slúžia ako vojnové prostriedky, ale ľudia vždy rozhodovali, ako budú použité," uviedla Bonnie Dochertyová z oddelenia výskumu zbraní HRW. „Teraz sme pred skutočnou hrozbou, že ľudia sa vzdajú svojej kontroly a prenechajú rozhodovanie o živote a smrti strojom."

Nevinné obete útokov technických prostriedkov sú mainstreamovými médiami ospravedlňované tým, že  by inak došlo k ďaleko väčším stratám na životoch. Zasahovanie médií do právnej praxe pred právoplatným rozhodnutím súdov, sa stalo metódou ich práce. Medzinárodný mierový výbor dôrazne odmieta takýto postup.

Pre posilnenie účinkov medzinárodného verejného a súkromného práva a na základe vykonaných analýz následkov použitia automatizovaných vojnových prostriedkov odporúčame vláde SR:

  1. V zahraničnej politike  postupovať obdobne, ako je uvedené v uznesení Európskeho parlamentu o 10. výročí Ottawského dohovoru o zákaze používania, skladovania, výroby a prevozu protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997, ktorý SR prevzala do právneho systému Zákonom č. 121/1999 Z.z. o Dohovore o zákaze použitia protipechotných mín.
  2. Civilné obete na životoch spôsobené automatickým prostriedkom po vyšetrení prípadu je potrebné považovať za vojnový zločin, a to v zhode s názorom organizácie Amnesty International.
  3. Na  pôde OSN  iniciovať  všeobecný a absolútny zákaz použitia takýchto prostriedkov v akýchkoľvek vojnových konfliktoch.

Nepochybujeme, že diskusia o týchto závažných otázkach sa uskutoční aj na medzinárodnej úrovni.

V Uherskom Hradišti, 9. marca 2017

Za osobne a komunikačne prítomných členov Medzinárodného mierového výboru : Dr. Peter Kasalovský