TVA a riaditeľ P. Gábor
Prišla 1.3.2005 a bola prijatá 10.3.2005
FIRMA ROKA
TVA - ÚPLNE INÁ TELEVÍZIA
Ďalšou novinkou bol systém vysielania, ktorý sa dovtedy na slovenskom mediálnom trhu neobjavil. Jeho pôsobením si divák začínal zvykať na týždňový vysielací cyklus pozostávajúci z 3-hodinových komponovaných blokov rotujúcich 8-krát denne a 56-krát týždenne. Denné vysielanie, bežné z iných televízií vystriedal týždňový grafikon, ktorý umožňoval časový komfort pri množstve opakovaní počas týždňa. TVA vysiela 24 hodín denne. Výrazným znakom odlišnosti od zaužívaných spôsobov spracovania komerčného posolstva, bolo uplatňovanie umeleckých a estetických kritérií. Výsledkom bol prototyp inteligentnej reklamy ako symbiózy publicistiky, reportážnej i umeleckej kamery s hranými fabulovanými príbehmi. Počas dvoch rokov svojej existencie si TVA budovala pozíciu dôveryhodného, moderného, obchodno-informačného a zároveň atraktívneho TV média. Ambíciou TVA je predovšetkým spokojnosť dvoch hlavných cieľových skupín - divákov a klientov. Divákom poskytuje orientáciu v obrovskej spleti tovarov a služieb, upozorňuje na zaujímavé akcie, bonusy a všetky aktivity súvisiace s každodenným spotrebným životom.
Klientom ponúka prijateľné ceny a príťažlivú formu prezentácie. V súčasnosti TVA vysiela v 14 slovenských mestách. Výsledky sledovanosti dokazujú neustále zvyšovanie záujmu o TVA. Podľa výsledkov prieskumu nezávislej agentúry MVK si TVA týždenne naladí 400-tisíc ľudí a takmer 20% z nich si ide kúpiť výrobky na základe prezentácie v TVA.
V auguste 2005 priniesla obchodná televízia TVA svojim divákom novú vizuálnu identitu a obrazovú grafiku, odzrkadľujúcu najmodernejšie trendy vo svete. Od augusta sa diváci TVA stretávajú aj so stabilnými moderátormi, ktorí sa počas dvoch rokov existencie vyprofilovali pre potreby a špecifiká televízie obchodno-informačného typu. Moderátorský tím tvorí Miroslav Čief, Michaela Majerníková, Mária Pietrová a Petra Lángová. TVA rozvíja svoje pôsobenie aj na internete a preto spustila inovovanú webovú stránku www.tva.sk, ktorá svojou štruktúrou, obsahom a aktuálnosťou bude bližšia divákom aj klientom TVA.
Efektivita TVA je daná nielen digitálnym počítačovým spôsobom výroby a vysielania programu, ale aj malým počtom interných zamestnancov a bohatou databázou externých spolupracovníkov. Súčasne je dôkazom, že domáca obchodná spoločnosť môže v priebehu dvoch rokov vytvoriť nový mediálny subjekt bez úverov a cudzích zdrojov. TVA je ekonomicky zdravá slovenská firma s veľkou budúcnosťou.
Nominovaná na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
ING. MÁRIA MACHOVÁ, PhD.
Generálna riaditeľka Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky
(Návrh s poradovým číslom 7 bol prijatý 29. 4. 2005)
Po skončení Strednej ekonomickej školy v Skalici v roku 1972 som začala študovať na Vysokej škole ekonomickej na Fakulte národného hospodárstva. Vysokoškolské štúdium som ukončila v roku 1977, ktoré som si následne prehĺbila ašpirantským štúdiom (1979-1984), polročným študijným pobytom na Moskovskej univerzite (1985) dvojročným postgraduálnym štúdiom na Masarykovej univerzite v Brne (1986-1988) a ďalšími kratšími študijnými pobytmi na univerzitách v Krakove (Poľsko) a Bath (Anglicko).
Vysoká škola ekonomická bola aj mojim prvým zamestnávateľom. V roku 1977 vznikla v Banskej Bystrici piata fakulta VŠE a to Fakulta ekonomiky služieb a cestovného ruchu, kde som pracovala od augusta 1977 do januára 1994 v rôznych funkciách. Po dvoch rokoch vo funkcii asistenta a 6 rokoch odborného asistenta na katedre politickej ekonómie som sa v roku 1986 stala vedúcou oddelenia katedry ekonomiky služieb z ktorého sa v roku 1988 stala samostatná katedra, ktorú som s malou prestávkou viedla do konca svojho pôsobenia na fakulte. Názov katedry sa postupne niekoľkokrát menil ? od katedra ekonomiky nevýrobných odvetví, cez katedru nevýrobných služieb a sociálneho rozvoja až po jej súčasný názov katedra verejnej ekonomiky, ale obsahovo sa vždy venovala problematike verejného sektora a služieb ktoré tento sektor poskytuje. Za toto obdobie som bola členkou kolégia dekana a vedeckej rady, riešiteľkou viacerých úloh v rámci základného a aplikovaného výskumu. Moja publikačná činnosť sa zameriavala predovšetkým na tvorbu vysokoškolských učebníc, skrípt a rôznych iných učebných pomôcok. Aj po odchode z vysokej školy príležitostne prednášam aktuálne témy na rôznych fakultách slovenských vysokých škôl ? dnes je to najmä problematika správy daní a daňového systému.
V januári 1994 som začala pracovať v súkromnom sektore a mojim druhým zamestnávateľom sa stala spoločnosť HCCS, zaoberajúca sa ekonomickým a finančným poradenstvom podnikovej sfére a ktorá patrila do skupiny harvardských spoločností, z ktorých najznámejšie boli jednotlivé harvardské investičné fondy. V HCCS som pracovala spočiatku ako konzultant a neskôr, od roku 1996 som bola výkonnou riaditeľkou spoločnosti. Svoje ?harvardské? obdobie som na krátko prerušila v septembri roku 1995 kedy som sa stala výkonnou riaditeľkou spoločnosti Carpatia Consulta Hypotéka, ktorá bola dcérskou spoločnosťou Banky Slovakia, ale táto etapa mojej pracovnej kariéry netrvala ani tri mesiace. V HCCS som pôsobila do októbra 1998, kedy som sa stala poslankyňou NR SR a následne ministerkou pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Po skončení funkčného obdobia som bola v novembri 2002 vymenovaná za generálnu riaditeľku Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
Aj keď v každej z doteraz zastávaných pracovných pozícií a funkcií boli menšie či väčšie osobnostné či profesionálne výzvy, táto posledná sa mi zdá doteraz ako najväčšia a to z rôznych dôvodov. V prvom rade daňová správa na Slovensku predstavuje organizáciu v ktorej pracuje viac ako 6 tisíc zamestnancov na 102 daňových úradoch, 8 krajských pracoviskách Daňového riaditeľstva ako aj na samotnom Daňovom riaditeľstve SR v Banskej Bystrici. Z tohto počtu je najviac zamestnaných vo funkcii správcu dane ? viac ako 1900. Nasledujú daňoví kontrolóri, exekútori a zamestnanci štátneho dozoru. V daňovej správe pracuje veľké množstvo ľudí - takmer 1300 - v pozíciach, ktoré sú podpornými činnosťami pre primárne činnosti daňovej správy ? ľudia zabezpečujúci IT služby, ekonómovia, mzdári, vodiči, údržbári a pod.. Z tohto počtu zamestnancov si takmer 800 ?dobrovoľne-povinne? zvyšuje kvalifikáciu cestou vysokoškolského štúdia. Tieto tri prvky štruktúry vyžadujú veľké množstvo riadiacich pracovníkov, takmer 600. To iste nie je optimálny pomer riadiacich a riadených zamestnancov. Štruktúra 102 daňových úradov je explicitne daná zákonom, čo znamená, že každý daňový úrad musí zabezpečovať všetky činnosti správy daní bez ohľadu na konkrétne podmienky, je zároveň veľmi pestrá ? najmenší daňový úrad zamestnáva 15 ľudí a najväčší 250. Je preto zrejmé že nielen každý zamestnanec ale aj každý pracovný kolektív má svoje vlastné problémy a od toho sa aj odvíjajúce názory na súčasné dianie v daňovej správe. Kým pre malé daňové úrady s 5-6 správcami a 3-4 kontrolórmi je otázka možnej špecializácie na určitý druh dane nemysliteľná, veľké úrady sa jej dožadujú. Kým na malých úradoch je otázka zastupiteľnosti v dobe dovoleniek, ochorení, študijných povinností a pod. takmer nemožná a preto je tlak na navyšovanie počtu ľudí, na väčších daňových úradoch tomu tak zvyčajne nie je, ba naopak ? neobsadené miesto je jedným a často jediným zdrojom pre získanie akých takých prostriedkov na odmeny. Kým na menších úradoch z ktorých rozhodujúci podiel sa nachádza v malých a ekonomicky menej rozvinutých regiónoch je otázka fluktuácie neznámy pojem, väčšie úrady s týmto problémom bojujú takmer všade. Mať či nemať daňový úrad v takomto regióne sa preto z pohľadu regionálnych politikov nestáva otázkou objektívnej potreby štátu ale nástrojom miestnej zamestnanosti a prípadne funkcie. Kým väčšina riaditeľov veľkých daňových úradov sú nie príliš známe osoby či osobnosti v meste či regióne, úplne iná situácia je na opačnom póle tejto štruktúry.
Daňová správa ? to je aj vlastný majetok a vlastný rozpočet. Vo vlastníctve alebo v prenájme máme takmer 160 budov. Paradoxom je, že v jednej budove máme 3 daňové úrady a aj krajské pracovisko a teda aj 4 riaditeľov, 4 sekretariáty, do tej istej budovy idú na 4 miesta tie isté pokyny, usmernenia a pod. Iným problémom je stav budov. Najmä tie ktoré boli postavené v posledných 10 rokov poskytujú veľmi dobré a niekedy až luxusné pracovné prostredie. Je však na škodu veci, že ide väčšinou o úrady s menším počtom zamestnancov, nízkym daňovým inkasom, kým na druhej strane takmer vo všetkých väčších mestách sú budovy a ich vybavenie na hranici únosnosti a často aj bezpečnosti zamestnancov. A tak kým pre jedných je snom nezatekajúca strecha, funkčné okná a pod., pre iných väčší stôl či klimatizácia. Hoci náš vlastný rozpočet sa blíži k 3 mld. Sk, zďaleka nepokrýva prevádzkové a investičné potreby a neobsahuje takmer žiadne možnosti mzdovej stimulácie zamestnancov. Rozpočet zabezpečuje iba zákonnú výšku prostriedkov podľa schválenej systemizácie miest a priznanú ročnú valorizáciu. Žiadne prostriedky na odmeny za splnené úlohy štátneho rozpočtu, žiadne zvýšenie platu pri ukončení vysokoškolského štúdia či realizácii rôznych projektov. Jediná možnosť je neobsadiť všetky schválené pracovné miesta, čo je však iba malá náplasť na túto bolesť daňovej správy. Priemerná mzda je vo výške 18 tis. Sk, čo zďaleka neodráža spoločenskú prospešnosť a náročnosť práce zamestnancov daňovej správy.
Hlavným poslaním daňovej správy je zabezpečiť efektívny výber daní v rozsahu úloh štátneho rozpočtu. Aj keď za posledný rok sa úlohy príjmovej stránky splnili nad rámec rozpočtu takmer o 15 mld. Sk som presvedčená, že bez nových prístupov a postupov v správe a kontrole daní by sme takýto výsledok nedosiahli iba zmenami v daňových zákonov. Snahou vedenia daňovej správy preto je hľadať a uplatňovať také metódy a nástroje riadenia, ktoré zvýšia kvalitu a efektívnosť služieb daňovej správy. Strategický plán daňovej správy na roky 2004-2008 definuje ciele pre všetky rozhodujúce oblasti daňovej správy a nástroje akými tieto ciele hodláme dosiahnuť. Aj keď všetky považujeme za dôležité, predsa len klbko problémov a úloh nie je možné efektívne rozmotávať bez zásadných zmien v organizačnej štruktúre orgánov daňovej správy. Preto na základe záverov personálneho, organizačného a procesného auditu sme predložili návrh na podstatnú zmenu zákona o daňových orgánoch. Podstatu zmeny vidíme v organizácii správy daní na regionálnej úrovni, pričom za región považujeme územie vyššieho územného celku. Regionálny prístup k riadeniu správy daní uplatňuje veľká časť daňových správ krajín EÚ a tak napríklad v Holandsku je 13 regionálnych daňových úradov, v Maďarsku necelých 30.
Náš návrh, ktorý nakoniec našiel podobu vládneho návrhu nového zákona o organizácii orgánov správy daní predpokladal vytvoriť dvojstupňové riadenie daňovej správy namiesto súčasnej trojstupňovej. Popri centre ? daňovom riaditeľstve, by prvý stupeň riadenia predstavovalo 8 regionálnych daňových úradov, ktoré by v plnej miere zabezpečovali všetky prvostupňové procesy správy daní. Ďalej návrh predpokladal, že daňové úrady by mali možnosť vytvárať v svojom regióne svoje expozitúry, ktorým by delegovali výkon určitých funkcií v závislosti od potreby daného územia.
Takýto model usporiadania správy daní by postupne umožnil nielen zjednodušenie riadenia daňovej správy, ale aj jej väčšiu efektívnosť, pričom by sa nezhoršila dostupnosť služieb daňovej správy pre daňové subjekty. Návrh, ktorý prešiel bez problémom rokovaním vlády i prvým čítaním v NR SR sa stal problémom gesčného výboru a neskôr takmer celej vládnej koalície a stal sa politicky nepriechodným. Ako hlavné argumenty na neprijatie zákona boli uvedené tieto dva: zákon zakladá prílišnú centralizáciu moci v rukách daňového riaditeľstva (generálneho riaditeľa?) tým, že by boli zrušené dnešné pracoviská daňového riaditeľstva v krajských mestách a druhý, že zákon explicitne nevymenováva sídla expozitúr a ani ich náplň, hrozí chaos a dehonestácia úradu na podateľňu, zhoršia sa služby pre daňové subjekty.
Oba argumenty sú jednoducho vyvrátiteľné a ukazujú, že problém je niekde inde. Prvý argument: pracoviská daňové riaditeľstva v krajských mestách vznikli iba preto, že riadiť 102 úradov z jedného centra je zložité, a preto nie sú v pravom slove osobitným článkom riadenia, iba sú na ne delegované niektoré funkcie centra. Ak by sa znížil počet úradov, takýto útvar nie je potrebný a regionálny princíp naplní plnohodnotný regionálny daňový úrad. Z dnešného počtu viac ako 500 zamestnancov pracovísk daňového riaditeľstva by bolo možné posilniť výkon daňovej správy a optimalizovať tak počet riadiacich a riadených zamestnancov.
Ani druhý argument nemá svoje objektívne jadro. ?Čaro? nášho návrhu dať možnosť daňovým úradom zriaďovať so súhlasom ministra financií svoje expozitúry bez toho aby ich sídla boli uvedené v zákone a aj zákon vymedzoval ich činnosť je v tom, že reorganizácia orgánov správy daní by sa mohla robiť postupne a nie k jednému dátumu, ale podľa možností a potrieb. Po prijatí zákona sme predpokladali, že okrem ustanovenia krajského daňového úradu z daňového úradu v krajskom meste by sa ostatné daňové úrady stali expozitúrami. V prvom kroku by sa rozhodujúca agenda najmenších daňových úradov preniesla na regionálny daňový úrad a takéto expozitúry by zabezpečovali ?iba? služby pre daňové subjekty. Podľa skúseností, by potreby daňových subjektov, pre ktoré dnes osobne navštevujú malý daňový úrad zabezpečili 2-3 zamestnanci. Správcovské činnosti, daňovú kontrolu a exekúciu by tieto expozitúry už nezabezpečovali. V druhej etape by podľa priestorových možností boli postupne presúvané procesy správy daní aj z väčších daňových úradov. Je pravdepodobné, že najbližších 4-5 rokov by také daňové úrady ako je Trebišov, Zvolen a pod. zabezpečovali v plnej miere správcovské činnosti, ale ich kontrolóri a exekútori by boli súčasťou tímov regionálneho daňového úradu. Takáto voľnosť v zákone by umožňovala aj iný postup, a to v prípade, že v určitom území vznikne potreba zriadiť expozitúru a to aj napriek tomu, že dnes tam daňový úrad nie je. Súčasný zákon takýto postup vylučuje a zrušenie či zriadenie vyžaduje zmenu zákona, čo považujeme za neprimeraný postup.
Aké hlavné efekty sme očakávali od prijatia zákona:
-v priebehu nasledujúcich 3 rokov možnosť zníženia počtu zamestnancov daňovej správy o 1200-1500 ľudí, čo len pri dnešnej úrovni odmeňovania by predstavovalo úsporu 250-300 mil. Sk. Znižovanie by nemalo znamenať hromadné prepúšťanie ale by bolo dôsledkom prirodzeného odchodu do dôchodku, fluktuácie a iba čiastočne dôsledkom prepúšťania. Je predpoklad, že určitý počet zamestnancov by našiel uplatnenie v samospráve, ktorá sa dnes stáva významným správcom dane a nutne potrebuje kvalifikovaný personál aj v tejto oblasti
-v priebehu 5-7 rokov by bolo možné považovať viac ako polovicu budov na nadbytočný majetok a ponúknuť ho iným štátnym orgánom alebo odpredať
-mnohé procesy správy daní by mohli byť centralizované, resp. vykonávané na úrovni regiónu, napr. centrálne spracovávanie daňových priznaní k čomu smeruje aj proces elektronickej komunikácie s daňovými subjektami
-väčšie pracovné kolektívy by umožnili efektívnejšie využitie prostriedkov na IT, reprodukčnej techniky, archivácie a pod., t.j. veľkokapacitné servery, kopírovacie stroje a pod.
-väčšie pracovné kolektívy by umožnili vyššiu mieru špecializácie, napr. v daňovej kontrole a to podľa sektorov, rizikových skupín a pod., a tým kvalitnejší výkon daňovej kontroly
-zjednodušenie riadenia, administratívy a správy majetku
-ušetrené zdroje by bolo možné použiť na odmeňovanie a postupné znižovanie deficitu finančných prostriedkov na nákup tovarov a služieb a kapitálové výdavky. Aj keď zrejme nie je reálne výrazné zníženie prostriedkov na zabezpečenie výkonu správy daní ani v budúcnosti, je predpoklad že súčasná úroveň by bola v strednodobom horizonte postačujúca a nebol by výrazný tlak na ďalšie navyšovanie rozpočtu
-výrazne by sa rozšíril priestor na manažérske riadenie daňovej správy, najmä výraznejšia orientácia na výkon a jeho kvalitu
-vytvorenie priestoru pre kvalitnejšie služby daňovým subjektom, našim zákazníkom.
Súčasná situácia nedáva veľa šancí na uskutočnenie tohto významného kroku v reforme správy daní. Väčšina pracovníkov daňovej správy je však presvedčených že je nevyhnutný a každé jeho odloženie je iba v neprospech našich daňových subjektov i zamestnancov daňovej správy. Uskutočnili sme zásadnú reformu daňového systému a tomu musí zodpovedať i zásadná reforma systému správy daní. Inak sme ? obrazne povedané v situácii kedy najmodernejší softvér chceme naplno využiť v zastaralom hardvéry ? a to nejde. Porazenecké nálady však nepatria k môjmu naturelu a preto aj v najbližších dňoch a mesiacoch sa budem snažiť viesť svoj kolektív tak, aby sme využili každú možnosť ktorá sa nám naskytne pre zmysluplné zmeny vo vnútri organizácie ako aj v komunikácii s okolím, aby slovenská daňová správa nestratila krok s trendom zmien v okolitých krajinách.
Nominácia s poradovým číslom 20 na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
Konzultačno-poradenská firma C.A.T.(Nominácia došla 5. júna a prijatá bola 17. júna 2005)
Nominácia č. 19
Trenčianska univerzita A. Dubčeka(Nominácia došla 30. apríla a prijatá bola 11. júna 2005)
Nominácia č. 18
Doc. Ing. Miroslav Rapšík, CSc., predseda predstavenstva,Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava
(Nominácia došla 28. mája a bola prijatá 6. júna 2005)
Nominácia č. 17
Slávia Capital, a.s., obchodník s cennými papiermi, Bratislava(Nominácia došla 23. mája a bola prijatá 6. júna 2005)
Nominácia na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
Borgis, s.r.o., Bratislava, konateľ René Arnold
(Nominácia došla 20. mája a prijatá bola 31. mája 2005 ako nominácia číslo 16)
Vznik: živnosť založená Ing. René Arnoldom - r. 1992
Zameranie: Tvorba softvéru a databáz, návrh a realizácia IT technológií v oblasti polygrafie, DTP a Sign makingu (výroba reklamy, informačných systémov a dekoračných prvkov interiérov a exteriérov.) Neskôr sa činnosť rozšírila o grafické štúdio a reklamnú agentúru.
V počiatkoch sa firma venovala tvorbe databázových systémov a orientovala sa na komplexné dodávky a poradenskú činnosť pri výbere hardvéru a softvéru s podporou aplikácie do výrobného systému. V roku 1994 rozširuje vlastnú SIGN makingovú dielňu a DTP štúdio, ktoré úspešne profilujú svoju činnosť. Hlavnou prednosťou je priame spojenie technologickej zdatnosti s kreatívnym riešením. Svojim klientom začala firma poskytovať kompletné služby, ktoré okrem kvalitného návrhu designu značky, reklamných a propagačných materiálov, poskytuje aj poradenstvo pri výrobe reklamy a printmanagement (správa a návrh firemných tlačív ich výroba a plánovanie).
V období rokov 1995 až 1998 firma rozvíja súčasne obe svoje hlavné aktivity a stáva sa poradcom dovozcu technológií pre sign making značky ROLAND DG. Orientuje sa na nové trendy v oblasti polygrafie a prípravy dokumentov do tlače.
Po úspešnom vstupe na reklamný trh v roku 1996 až do roku 2002, rozšírila svoje služby grafického a DTP štúdia o reklamnú činnosť. Od tohto obdobia firma realizovala niekoľko reklamných kampaní pre svojich klientov. V roku 2002 sa firma René Arnold - Borgis transformovala na obchodnú spoločnosť Borgis, s.r.o..
V roku 1995 sa stal René Arnold-riaditeľ firmy členom občianskeho združenia Detský fond Slovenskej republiky, a neskôr členom predsedníctva DF SR. Firma týmto okrem svojich podnikateľských aktivít začala podporovať projekty na ochranu práv detí a pomoc handikepovaným deťom prostredníctvom projektov DF SR. A to podporou Konta BARIÉRY, OSTROVY ŽIVOTA a iné. Dodnes sa firma Borgis s.r.o. aktívne zapája do rozširovania myšlienok práv detí na Slovensku a podporou handikepovaných detí.
V roku 1999 po úspešných realizáciách rôznych grafických a designových prác sa firma rozhodla prijať výzvu (ponuku) vydať prvú umeleckú publikáciu k výstave slovenskej maliarky M. A. Čunderlíkovej - Metamorfózy tela. Táto spolupráca priviedla firmu na myšlienku podporovať a prinášať širokej verejnosti kvalitné umelecké prezentácie. Nadviazali sme kontakt s Ing. Janom Kukalom, Slovenskou národnou galériou a Galériou mesta Bratislavy. Začali sme realizovať a spolu sa podieľať na príprave a podpore výstav výtvarného umenia. Firma sa rozšírila aj o vydavateľskú činnosť - publikácie dokumentujúce tvorbu vystavovaných diel a vydávanie knižných umeleckých publikácií.
Vydávanie umeleckých publikácií bolo výzvou, ktorá nám umožnila preukázať kvalitu tvorby nášho grafického štúdia ako aj schopnosť špičkovej realizácie tlače, ktorá je pri umeleckých reprodukciách nevyhnutnosťou.
V roku 2003 firma realizovala interiérovú výzdobu Národného tenisového centra (salónik pri príležitosti otvorenia NTC daviscupovím stretnutím USA - Slovensko, svetelná reklama-galéria úspechov slovenských tenistov) a výzdobu komunikačných priestorov NTC a STZ.
Firma BORGIS s.r.o. okrem svojich podnikateľských aktivít na reklamnom, polygrafickom a sign makingovovom trhu, chce aj naďalej sprostredkovávať širokej verejnosti kontakt s kvalitným umením. Toho príkladom sú aj pripravované projekty:
Výstava: Poklady českej a slovenskej moderny z rokov 1908 - 1945.
Vydanie monografie-Václava Kautmana
V súčasnosti charakteristickými črtami firmy Borgis s.r.o., je schopnosť naprojektovať služby a výrobu (reklamných materiálov a polygrafických výrobkov) presne podľa potrieb zákazníka na základe analýz požiadaviek danej firmy. Snažíme sa postaviť čo najefektívnejší návrh vzhľadom na jeho kvalitnú realizáciu a zároveň zvoliť optimálnu technológiu vzhľadom na cenu.
Samozrejmosťou je poradenská činnosť klientom pri realizácii ich projektov v oblasti reklamných aktivít a prezentácii značky, čo sme schopní vďaka znalosti technologických postupov a možností.
Realizované projekty výstav a vydavateľskej činnosti umeleckých publikácií:
r. 1999-2000 Marianna Arvay-Čunderlíková - Metamorfózy tela (publikácia z tvorby)
r. 2001 Pocta kubizmu - SNG, Esterháziho palác, Bratislava
r. 2002 Koloman Sokol - Celebration of his 100th Birthday, Washington D. C.
r. 2002 Šiesti zo šesťdesiatych - Dvorana ministerstva kultúry, Bratislava
r. 2002 Six from Sixties - Art Museum, Olomouc
r. 2002 Six from Sixties - Výstavní síň Mánes, Praha
r. 2002 Lubo Špirko - Tvár tela, (tlač publikácie)
r. 2002-2003 Alphons Mucha v USA, Čechách a na Morave, GMB Pállfyho palác, Bratislava
r. 2003 Sen a skutočnosť - Z výtvarnej pokladnice Slovenska 1930 - 1950 GMB Mirbachov palác, Bratislava
r. 2004 Pocta Josefovi Ladovi, GMB Pállfyho palác, Bratislava
r. 2004 Bojnický oltár, GMB, Pállfyho palác, Bratislava
r. 2004 Vincent Hložník, obrazy 1941 - 1949, GMB, Pállfyho palác, Bratislava
r. 2004 Milan Paštéka - Kresby na bielom papiery, Mirbachov palác,Bratislava
r. 2004 Matej Krén - Pasáž, GMB Pállfyho palác (výstava sa stala stálou expozíciou)
r. 2004 Matej Krén - Knižný príbytky, knižná publikácia z diel autora
r. 2004 Lubo Špirko - Body portfólio, knižná publikácia
r. 2005 Svet hviezd a ilúzií - Sto rokov svetovej kinematografie v plagátoch, GMB Mirbachov palác, Bratislava
r. 2005 Život v umění - malířske dílo Miroslava Šnajdra, Galerie Václava Špáli v Prahe
r. 2005 Život v umění - malířske dílo Miroslava Šnajdra, Galerie výtvarného umění ve Zlíne
* Pri výstavách je uvedený názov a miesto konania.
Návrh s poradovým číslom 15 na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
(Návrh bol prijatý 13. mája 2005)
Profil spravodajskej televízie TA3
TA3 je prvá spravodajská televízia na Slovensku, ktorú na mediálny trh uviedla spoločnosť C.E.N., s.r.o. v septembri 2001. Počas svojho pôsobenia si získala kredit nezávislého spravodajstva, do povedomia sa zapísala ako televízia s aktuálnymi, pravdivými a overenými informáciami. Televízia TA3 rešpektuje názorovú rôznorodosť spoločnosti, promptne reaguje na udalosti celospoločenského a svetového významu. Denne ponúka profesionálne spravodajstvo z domova a zo zahraničia. Prostredníctvom TA3 majú televízni diváci prístup k správam počas celého dňa.
Technológia
Technické zabezpečenie výroby spravodajstva v TA3 vychádza z najnovších trendov vývoja dátových komunikácií a spravodajských technológií. TA3 je prvá plne digitalizovaná televízia v Európe, ktorá využíva moderný spôsob záznamu na hard-disk kamery. Ako prvá televízia na Slovensku denne využíva vlastný digitálny satelitný prenosový voz - DSNG. Vďaka tejto technológii môže TA3 prinášať najdôležitejšie udalosti v živom vysielaní.
Pokrytie
TA3 je dostupná vo väčšine káblových rozvodov na Slovensku a v Čechách, prostredníctvom otvoreného digitálneho satelitného vysielania aj vo väčšine európskych krajín. Nachádza sa aj v službe UPC Direct SR - signál TA3 tak pokrýva aj lokality bez možnosti zavedenia káblových rozvodov.
Programová štruktúra
Televízia TA3 denne ponúka aktuálne spravodajstvo. Základom vysielania sú polhodinové spravodajské bloky s informáciami z domova, zo zahraničia, z oblasti ekonomiky, financií, športu ako aj informácie o počasí. Vzhľadom na vývoj aktuálnych udalostí je štruktúra programu TA3 obohatená o štúdiové besedy, telefonáty, živé vstupy, rozhovory, reakcie divákov, atď. Okrem priebežného spravodajstva ponúka divákom aj samostatné relácie. Do svojej programovej ponuky zaraďuje aj špeciálne projekty.
Cieľom TA3 je ponúkať divákom komplexný spravodajský a informačný servis o dianí doma i v zahraničí a poskytovať aktuálne, objektívne, vyvážené, overené a presné informácie.
Profil konateľa a generálneho riaditeľa TA3 Mgr. Ľubomíra Čechoviča
Dátum a miesto narodenia: 23. 9. 1952 v BratislaveŠtúdium: Filmová a televízna fakulta VŠMU
Doterajšia kariéra: V rokoch 1973-2003 v Slovenskej televízii od najnižších riadiacich funkcií až po topmanažéra programových zložiek. Od roku 1990 stály externý lektor na Katedre produkcie a manažmentu FaT VŠMU. 12. decembra 2003 valným zhromaždením C.E.N. s.r.o. (prevádzkovateľ televízie TA3) menovaný za konateľa a generálneho riaditeľa televízie TA3.
Návrh s poradovým číslom 9 na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
(Návrh bol prijatý 12. mája 2005)
Ing. Milan Kepeňa
Osobné údaje:
Dátum narodenia: 21.6.1951 v Horných Opatovciach, okres Žiar nad Hronom
Rodinný stav: ženatý, 1 dieťa
Vzdelanie:
1966 - 1970 Stredná priemyselná škola strojnícka vo Zvolene
1974 - 1979 Vysoká škola ekonomická v Bratislave
odbor: Ekonomika a riadenie výrobných odvetví
1972 - 1975 Inštitút priemyselnej výchovy v Prahe pre vedúcich pracovníkov
Profesionálna prax:
1972 - 1993 Rudné bane, n.p. Banská Bystrica
1972 - 1978 rôzne funkcie od referenta až po vedúceho odboru
1978 - 1982 obchodný námestník podnikového riaditeľa
1982 - 1990 námestník generálneho riaditeľa výrobno-hospodárskej jednotky Rudné bane, magnezitové závody v Bratislave s pôsobnosťou v celom Československu
1982 - 1988 člen skupiny pre kooperáciu a špecializáciu pri výrobe strojárenského spotrebného tovaru, dvojstrannej spolupráce medzi ČSFR a SFRJ v oblasti výroby a obchodu
1980 - 1989 člen pracovnej skupiny RVHP v oblasti bielej techniky
1990 - 1993 Klägenfurt, Rakúsko - vedúci obchodného zastúpenia pre Slovensko
1993 - súčasnosť MIKEA s.r.o., Banská Bystrica- súkromný podnikateľ spolumajiteľ
obchodná spoločnosť zaoberajúca sa realitnou a rentierskou činnosťou, ekonomickým a finančným poradenstvom, prevádzkou čerpacej stanice a poskytovaním služieb pre obyvateľstvo
- výstavba prvej reštaurácie McDonald's na Slovensku v Banskej Bystrici
- realitná činnosť so spoločnosťami OMV, DM-drogerie markt, BILLA,....
1972 - 1986 Poslanec mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici
1978 - 1986 Člen Mestskej rady Banská Bystrica
2003 - trvá Krajský úrad Banská Bystrica - prednosta
Jazykové znalosti:
srbochorvátsky, rusky
pasívne nemecky, anglicky
Záľuby: šport - tenis, lyžovanie, golf ; návšteva kultúrnych podujatí - divadlo, cestovanie, príroda, motorizmus
Nominácia na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
(Návrh s poradovým číslom 11 bol prijatý 3. mája 2005)
Pavol Prokopovič
Dátum narodenia:
29. júna 1955
Miesto narodenia:
Stropkov
Rodinný stav:
ženatý, 1 dieťa
Angažovanosť:
ÚŽPR, SDK, SDKÚ
Absolvované a ukončené vzdelanie
1961 - 1970 ZDŠ v Stropkove
1970 - 1974 SPŠ v Humennom, ukončená maturitnou skúškou
1988 - 1992 štúdium na Ekonomickej Fakulte UMB v Banskej Bystrici, ukončené štátnymi skúškami, udelený titul inžinier (Ing.)
1994 štátna skúška pre daňových poradcov, člen SKDP
Pôsobnosť vo funkciách
1974 - 1979 normovač v š.p. TESLA STROPKOV
1979 - 1991 ved. prevádzky - mestské služby mesta Stropkov,
riaditeľ Domová správa,
riaditeľ závodu - Komunálne služby mesta Stropkov
1991 - 1998 súkromný podnikateľ
1995 - 1998 Únia živnostníkov, podnikateľov a roľníkov SR, od 3. júla 1998 - predseda Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov SR
1998 - 2002 poslanec NR SR
od 16. 10. 2002 minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
Nominovaný na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
(Návrh s poradovým číslom 8 bol prijatý 30. 4. 2005)
Ing. Ivan Šramko, guvernér NBS
Narodil sa 3. 9. 1957 v Bratislave.
V roku 1980 ukončil štúdium na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, na Fakulte riadenia. Po skončení vysokoškolského štúdia pracoval v rokoch 1981 až 1990 vo vedúcich funkciách finančných útvarov viacerých podnikov.
V rokoch 1990 až 1991 bol zástupcom riaditeľa spoločnosti VÚB - ING, a.s. (banková poradenská spoločnosť). V rokoch 1991 až 1992 viedol pracovnú skupinu, ktorá vo VÚB, a.s. zakladala spoločný podnik VÚB - Credit Lyonnais. V rokoch 1992 až 1998 bol generálnym riaditeľom Istrobanky, a.s. (dcérska spoločnosť Bank für Arbeit und Wirtschaft AG, Viedeň, vtedajšia dcérska spoločnosť Slovenskej poisťovne, a.s., Bratislava) a zároveň podpredsedom a neskôr predsedom jej predstavenstva. V rokoch 1998 - 2002 bol členom vedenia Tatra banky, a.s. (dcérska spoločnosť Raiffeisen International Bank-Holding AG, Viedeň, vtedajšia dcérska spoločnosť Raiffeisen Bank, Viedeň) a v rokoch 2000 - 2002 členom jej predstavenstva.
Od 11. 1. 2002 do 31. 12. 2004 zastával post viceguvernéra Národnej banky Slovenska a s platnosťou od 1. 1. 2005 bol vymenovaný do funkcie guvernéra NBS.
Ivan Šramko je členom Generálnej rady Európskej centrálnej banky, guvernérom v Medzinárodnom menovom fonde a alternátom guvernéra v Európskej banke pre obnovu a rozvoj.
Od roku 1998 je členom predstavenstva Slovensko-rakúskej obchodnej komory a od roku 2003 predsedom Správnej rady Ekonomickej Univerzity v Bratislave.Aktívne ovláda anglický a nemecký jazyk.
Je ženatý, má tri deti.
Nominácie od 1. do 13. mája 2005
Nominácia č. 9
Milan Kepeňa, prednosta KÚ Banská Bystrica
Nominácia došla 7. apríla a bola prijatá 12. mája 2005.
Nominácia č. 10
Ján Miškovský, predseda predstavenstva Corinex Group, a. s., Bratislava
Nominácia došla 10. apríla a bola prijatá 12. mája 2005.
Nominácia č. 11
Pavol Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
Nominácia došla 19. apríla a bola prijatá 3. mája 2005.
Nominácia č. 12
Štefan Rosina, ml., prezident Matador, a. s., Púchov
Nominácia došla 6. mája a bola prijatá 10. mája 2005.
Nominácia č. 13
HVB Group
Nominácia došla 6. mája a bola prijatá 11. mája 2005.
Nominácia č. 14
Pavol Rusko, minister hospodárstva SR
Nominácia došla 7. mája a bola prijatá 13. mája 2005.
Nominácia č. 15
TA 3
Nominácia došla 10. mája a bola prijatá 13. mája 2005.
Nominovaní v období marec apríl 2005
Nominácia č. 3Panonia Media Production, s. r. o., Bratislava a jej riaditeľ Pavol Gábor.
Nominácia došla 1. 3. a bola prijatá 10. marca 2005.
Nominácia č. 4
Slovak rent a car, a. s., Bratislava a predseda jej predstavenstva Vladimír Orth
Nominácia došla 8. 3. a bola prijatá 30. marca 2005.
Nominácia č. 5
Inžinierske stavby, a. s., Košice
Nominácia došla 10. 4. a bola prijatá 18. apríla 2005.
Nominácia č. 6
Ladislav Krajňák, predseda DR SK INVEST, a. s., Bratislava
Nominácia došla 1. 3. a bola prijatá 28. apríla 2005.
Nominácia č. 7
Daňové riaditeľstvo SR a jeho generálna riaditeľka Mária Machová
Nominácia došla 23. 3. a bola prijatá 29. apríla 2005.
Nominácia č. 8
Guvernér NBS Ivan Šramko
Nominácia došla 20. 4. a bola prijatá 30. apríla 2005.
(Informačné materiály o nominovaných budú postupne zverejnené.)
Nominovaný na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
Prof. MUDr. Jaroslav Siman, PhD.
Štúdium na lekárskej fakulte Univerzity Komenského som ukončil v roku 1960 s vyznamenaním. Od prvého ročníka štúdia som pracoval ako vedecká pomocná sila na Anatomickom ústave LF UK. Študoval som morfológiu cievneho systému a podieľal som sa na programe štúdia morfológie a dynamiky pečene. Súčasťou anatomického ústavu bolo aj laboratórium experimentálnej chirurgie. Tu sa na experimentálnej báze začala rodiť slovenská kardiochirurgia, bol som pritom a to poznačilo celý môj odborný život. Rovnako sa tu rozvíjalo štúdium cirkulácie pečene v experimente a toto bolo aj témou mojej kandidátskej práce. Vypracovali sme teóriu prietoku krvi cez pečeň, podloženú nielen morfológiou ale aj experimentálnou dynamikou. Toto sa však už dialo v areáli Detskej fakultnej nemocnice, kde sa experimentálna chirurgia z anatómie presťahovala a ja som sa stal odborným asistentom Kliniky detskej chirurgie. Chirurgiu pečene a celej portálnej oblasti som už aj mohol vykonávať aj v klinike.
V kardiochirurgickej problematike som pokračoval tak, že som chodil robiť katetrizačnú diagnostiku vrodených chýb srdca na I. detskú kliniku LF UK. Túto diagnostiku som posunul, až do novorodeneckého obdobia a začal som vykonávať atrioseptostómie (vytvorenie komunikácie medzi ľavou a pravou predsieňou srdca) pri cyanotických chybách srdca. Pre tento účel sme v spolupráci s Ústavom merania SAV vyrobili špeciálnu cievku pre mnohonásobné použitie (originálny Rushkin-dov katéter nebol v tom čase k dostátiu). Rovnako sme vyrobili výsuvný nožík z katetrizačnej cievky na prerezávanie predsieňovej prepážky počas katetrizácie srdca. Zachytili sme tak trend svetového vývoja v diagnostike a katetrizačnej paliatívnej liečbe kritických vrodených chýb srdca.
Začal som vykonávať srdcové operácie už u kojencov a novorodencov a tak pacienti, ktorí predtým zomierali po niekoľkých dňoch mohli žiť ďalej a operácia bola u niektorých definitívna, u iných, bola prípravou na ďalšiu korekciu.
V roku 1974 som prešiel robiť kardiochirurgiu do Dérerovej nemocnice a odtiaľ v roku 1979 do novo vytvoreného Ústavu kardiovaskulárnych chorôb. Vykonával som všetky druhy srdcových operácií u dospelých detí a podieľal som sa na pokračovaní konštrukcií biologických chlopní pod vedením prof. Šimkovica.
Dominantne som rozvíjal kardiochirurgiu vrodených chýb srdca. Vytvorilo sa samostatné oddelenie vrodených chýb pri dospelej kardiochirurgii v UKVCH. Koncom 80ich rokov som nadviazal spoluprácu v rámci "Project Hope" z detskou nemocnicou v Bostone.
V roku 1991 sa celá detská kardiochirurgia presťahovala do novej DFN na Kramároch. Tu som etabloval kardiochirugiu vrodených chýb srdca na Slovensku ako samostatný odbor. Spolupráca s Bostonom pozdvihla úroveň detskej kardiochirurgie na medzinárodnú úroveň a operoval som aj pacientov zo zahraničia. Vychoval som kardiochirurgov, ktorí po doškolení v Bostone mohli po mne prevziať vedenie detskej kardiochirurgie. Transplantovali sme srdce u dieťaťa, ktoré žilo.
Po zanechaní kardiochirurgie, čo sa stalo veku mojich 65ich rokov som sa začal venovať len detskej chirurgii, ktorej som bol už v tom čase prednosta. Okrem hrudnej chirurgie a všeobecnej detskej chirurgie som systematicky riešil problematiku pečeňovej cirkulácie. Vrcholom tejto činnosti bolo nadviazanie spolupráce s transplantačným centrom v Essene. Ako spoločný tím sme v roku 2004 vykonali u dieťaťa segmentálnu transplantáciu pečene ako prvý výkon tohoto druhu na Slovensku. V transplantačnom programe v spolupráci s Essenom pokračujeme.
V roku 2000 (28. marca) som zo svojimi spolupracovníkmi rozdelil siamské dvojčatá, zrastené celou panvou a bruchom. Výnimočnosť bola aj v tom, že sa operácia uskutočnila v novorodeneckom období, čo nie je bežný postup. Museli sme tak urobiť preto, lebo dvojčatá nemali vyvinutú koncovú časť zažívacieho traktu a močovo - pohlavného systému. Rozdeľovanie siamských dvojčiat je vždy stredobodom svetového záujmu, lebo to vykonáva len málo pracovísk. Záujem svetovej verejnosti v tomto smere neobišiel ani nás.
1.11.2004 som odovzdal vedenie Kliniky detskej chirurgie svojmu nástupcovi a ja naďalej rozvíjam programy, ktorým som sa venoval.
Kľúčové udalosti môjho profesionálneho života:
Prvá nominácia na výročnú cenu Zlatý biatec 2005
( prijatá 18. 2. 2005)
Prof. MUDr. Ján Š T E N C L , CSc.
Rodina:
Školské vzdelanie:
Priebeh pracovnej činnosti:
Významné ocenenia:
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., medzi prvými v Československu rozvíjal invazívne a diagnostické liečebné postupy u plodu, amniocentéza, intraamniálna transfúzia, fetoskopia, exanguinácia krvy u plodu priamou operačnou cestou aj nepriamou prostredníctvom ultrazvuku.
Ako prvý v Európe a druhý na svete operoval plod s vývojovou chybou uropoetického aparátu uloženého ešte v maternici. Celoplošne na Slovensku zaviedol a rozvinul diagnostickú a operačnú laparoskopiu.
Vypracoval a zaviedol modernú starostlivosť o tehotnú matku a plod.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., ako prvý v Československu sa zaoberal a riešil problematiku intrauterinného pacienta a práva tohto pacienta, kde plod bol chápaný ako rovnocenný partner, ktorému je potrebné už pred narodením poskytnúť príslušnú starostlivosť.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., sa stotožnil s pojmom "Plod je intrauterinný pacient". Opakovanie riešil na rôznych domácich a zahraničných fórach problém fetálneho práva. Túto problematiku bol v roku 1990 pozvaný predniesť na veľké svetové zhromaždenie, ktoré sa venovalo etickým problémom medicíny a prebiehalo pod záštitou prezidenta Francúzskej republiky Francoisa Miterranda, v aule Univerzity Sorbonna v Pariži, za účasti niekoľko tisíc študentov Sorbony.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., je zakladateľom odboru fetálna medicína na Slovensku.
V roku 1989 založil Centrum fetálnej medicíny na Slovensku
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., operoval o učil operovať nepriechodnosť vajcovodov mikrochirurgickou technikou v praktických kurzoch na gynekologickej akadémii v Clermont-Ferrand vo Francúzsku.
Minister zahraničných vecí Francúzskej republiky pri oficiálnej návšteve Slovenskej republiky dňa 12. januára 1993 otvoril pobočku Európskeho centra pre gynekologicko - endoskopickú chirurgiu na Gynekologicko-pôrodníckej klinike Fakultnej nemocnice s poliklinikou akad. L. Dérera, ktorej prednostom bol a doposiaľ je Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc.
Za rozvoj endoskopie na Slovensku bol Prof. MUDr. J. Štencl, CSc., poverený organizovaním a koordináciou Európskeho kongresu gynekologickej endoskopie. Uvedený kongres bol vyhodnotený Výborom európskej endoskopickej spoločnosti ako najlepší kongres v histórií.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., patril medzi desiatich najvýznamnejších gynekológov sveta, ktorí boli na Svetovom kongrese endoskopickej chirurgie, ktorý sa konal v roku 2000 v Paríži, ocenení za svoju prácu a dosiahnuté výsledky, cenou Award of Excellence ich Laparoscopis Surgery.
V októbri v roku 2003 bol Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., poverený organizovaním Valného zhromaždenia UPIGO (Union Professionnelle Internationale de Gynecologues et Obstetriciens) - Poradného orgánu Rady Európy, ktorý sa konal v Bratislave z príležitosti 50. výročia založenia.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc. uskutočnil transformáciu Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve na Slovenskú postgraduálnu akadémiu medicíny. V roku 2002 ako riaditeľ postgraduálnej akadémie zrealizoval transformáciu Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny na štátnu vysokú školu univerzitného typu, Slovenskú zdravotnícku univerzitu, zriadenú zákonom Národnej rady SR č. 401/2002 Z. z.
Slovenská zdravotnícka univerzita vznikla dňa 1. septembra 2002, s nasledovnými fakultami - Fakulta zdravotníckych špecializačných štúdií, Fakulta ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií, Fakulta verejného zdravotníctva.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., bol v decembri 2002 inaugurovaný za rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity. Slovenská zdravotnícka univerzita má 50 ročnú históriu ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku a je garantom špecializačného štúdia v medicíne pre Európsku úniu. Počas dvoch rokov sa univerzita stala členom Európskej asociácie vysokých škôl a Svetovej asociácie medicínskych akadémii. Univerzita využíva najmodernejší trend optimalizácie a univerzálneho použitia, aplikácie jednotlivých pedagogických a vedeckovýskumných útvarov pre zabezpečenie činnosti všetkých fakúlt univerzity. Tento systém umožňuje využívať kvalitný pedagogický, prístrojový a materiálový potenciál pri znižovaní nákladov na prevádzku pedagogických a vedeckovýskumných aktivít.
Prof. MUDr. Ján Štencl, CSc., rektor Slovenskej zdravotníckej univerzity, v septembri v roku 2002 v Bologni podpísal Magna Charta Universitatum, ústavu svetových univerzít.
Ďalšie významné ocenenia:
Metódy a medicínske postupy, ktoré rozvinul a na popud Prof. MUDr. Jána Štencla, CSc., boli zavedené s celoslovenskou pôsobnosťou:
Publikácie v domácich vedeckých a odborných časopisoch viac ako 100
Prednášková činnosť: Veľké množstvo vyžiadaných prednášok s aktívnou účasťou na domácich konferenciách a kongresoch.Niekoľko desiatok vyžiadaných prednášok s aktívnou účasťou na európskych a svetových kongresoch a konferenciách z odboru gynekológia a pôrodníctva.
Členstvo v medzinárodných mimovládnych orgánoch a organizáciách, iných zahraničných domácich výboroch a organizáciách:
V období od roku 1986 do roku 1990 bol mestským odborníkom pre gynekológiu a pôrodníctvo.
Od roku 1990 pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor gynekológia a pôrodníctvo
Člen Rady expertov ministra zdravotníctva SR v roku 1995
Zakladajúci člen medzinárodného klubu Raoula Palmera
Zakladajúci člen Európskej spoločnosti gynekologickej endoskopie (ESG)
Člen výboru UPIGO (Union professionnelle internationale des gynecologues et obstetriciens). Poradný orgán Rady Európy
Spoluzakladateľ Európskej postgraduálnej gynekologickej akadémie
Podpredseda Svetového klubu gynekológov
Viceprezident Európskej postgraduálnej gynekologickej akadémií
Člen komisie FIGO (International Federation of Gynaecology and Obstetrics) pre nové technologické a operačné postupy
Člen EBCOG (European Board and College of Obstetrics and Gynaecology)
Doživotný člen Európskej endoskopickej spoločnosti
Člen Profesorského zboru Jagiellonian Univerzity Krakow
Člen skúšobných komisií Medzinárodných atestačných skúšok z gynekológie a pôrodníctva v Aténach a v Ríme a predseda skúšobnej komisie v Bratislave. Atestácie sa robia v jednom zo svetových jazykov - angličtina, francúzština, nemčina.
Od roku 1992 je Prezidentom Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti
Predseda Slovenskej perinatologickej spoločnosti
Predseda Slovenskej endoskopickej spoločnosti
Člen Európskej komisie pre kontinuálne vzdelávanie, ktorá má určiť charakter, kritéria a podmienky pre kontinuálne vzdelávanie gynekológov a pôrodníkov v Európskej únii,
Čestný člen Poľskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti,
Čestný člen Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti,
Čestný člen Slovenskej lekárskej spoločnosti,
Člen lekárskeho konzília zboru prezidenta Slovenskej republiky od r. 2002
Člen komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác z vedného odboru gynekológia a pôrodníctvo
Predseda Vedeckej rady Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave
Člen Vedeckej rady Fakulty zdravotníckych špecializačných štúdií Slovenskej zdravotníckej univerzity
Člen Vedeckej rady Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Člen Vedeckej rady Trnavskej Univerzity
Členstvo v redakčných radách:
Jazykové znalosti: francúzsky jazyk, anglický jazyk, ruský jazyk
Osobné záujmy: príroda, história
Nominovaní na Zlatý biatec k 16. septembru 2004
Banské stavby, a. s., PrievidzaM. Beňová, poslankyňa EP
B. Bugár, podpredseda NR SR
Mesto Hlohovec
K. Hodossy, predseda predstavenstva, OTPbanka Slovensko
D. Lipšic, vicepremiér a minister spravodlivosti SR
Z. Martináková, poslankyňa NR SR, predsedníčka SF
Hotel Marrol´s Bratislava
V. Masár, prezident slovenskej kancelárie Deloitte
Nemocnica Košice Šaca
V. Nižňanský, splnomocnec vlády SR pre reformu verejnej správy
Ľ. Plško, generálny riaditeľ, Konstrukta Industry, a. s., Trenčín
P. Rusko, vicepremiér a minister hospodárstva SR
Plk. J. Spišiak, viceprezident PZ SR
Tauris, a. s., Rimavská Sobota
P. Tomeček, predseda Trnavského samosprávneho kraja
Jozef Uhrík, predseda predstavenstva, Volkswagen Slovakia, a. s., Bratislava
R. Zajac, minister zdravotníctva SR
(nominovaní sú zoradení podľa abecedy)
Za prevratné poznatky o príslušnosti Franza Liszta k slovenskému národu
Správca klubovej komunity P. Kasalovský mal niekoľkohodinový rozhovor s Miroslavom Demkom, ktorý je autorom knihy Stratený syn Slovenska Franz Liszt (Slovenská biologická spoločnosť SAV, december 2003, Bratislava). So zreteľom na mimoriadnu závažnosť obsahu tejto už tretej knihy M. Demku na tému Franz Liszt a pozoruhodné mlčanie nekonanie príslušných štátnych činiteľov po zverejnení avíza o jej obsahu pred rokom a pol v Hd a neskôr v iných médiách, rozhodol o udelení prestížneho Zlatého biateca M. Demkovi za knihu Stratený syn Slovenska Franz Liszt. Oficiálne bude na diplome k tejto prestížnej cene napísané : ... za prevratné poznatky o príslušnosti F. Liszta k národu slovenskému. Poctený dr. M. Demko je hosťujúcim profesorom a pedagógom na renomovaných švajčiarskych, francúzskych, ale aj cirkevných univerzitách, resp. vysokých školách. Uznávaný pedagóg, muzikológ a vedec je pôvodom Slovák, ktorý je štátnym občanom Švajčiarska. Klubový správca a výkonný podpredseda informoval v sobotu 17. júla t. r. osobne M. Demku o priznaní tejto pocty, ale aj o podnetoch, ktoré budú doručené v najbližších dňoch prezidentovi SR I. Gašparovičovi a Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi. O týchto klubových podnetoch budú informovaní aj všetci zahraniční laureáti Zlatého biateca a najrôznejšie inštitúcie, s ktorými má kontakt takmer trinásťročný NEF Hospodársky klub.Ďaľším nominovaným je Hotel Marrol´s v Bratislave.
Nominovaní na Zlatý biatec 2004
V súlade so Štatúrom prebieha nominačný proces. V období od 2. februára do 8. marca, resp. 19. marca bolo celkove nominovaných jedenásť firiem a osobností, z ktorých podmienky oficiálnych kandidátov splnili : 1. Béla Bugár, predseda SMK a podpredseda NR SR, 2. Nemocnica v Košiciach - Šaci, 3. Banské stavby, a. s., Prievidza, 4. Peter Tomeček, predseda Trnavského samosprávneho kraja, 5. Károly Hodossy, predseda predstavenstva, OTPbanka Slovensko, a. s., Bratislava, 6. Tauris, a. s., Rimavská Sobota a 7. Zuzana Martináková, poslankyňa NR SR a predsedníčka SFNominačný proces pokračuje až do 31. októbra 2004. Návrhy na nomináciu môžete posielať na adresu : NEF - Hospodársky klub, 854 04 Bratislava, e-mail : pkasalovsky@hospodarskyklub.sk.
Koncom mája bude zverejnené meno nového laureáta Zlatého biateca zo zahraničia, ktorá už niekoľko rokov pôsobí v duchovnej sfére v SR.
Zlatý biatec W. Riemannovi
Na galavečere 2. decembra pri príležitosti 10. výročia Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., sa novým vlastníkom prestížnej ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec 2002 - 2003 stal člen jej predstavenstva Wolfgang Riemann. Ocenenie mu bolo udelené za prínos k úspešnosti firmy a stavebného sporiteľníctva v SR.
Hospodársky denník, 3. decembra 2002
NOMINÁCIE NA ZLATÝ BIATEC 2002
