Hospodársky denník v spolupráci s Hospodárskym klubom (NEF) pripravil ďalšiu anketu, ktorej cieľom je takpovediac preveriť očakávania zamestnávateľov - podnikateľov od novej vlády M. Dzurindu, potreby slovenskej ekonomiky a vôbec spoločnosti po septembrových parlamentných voľbách. Otázky šéfredaktora Hd:
1. Ako hodnotíte vývoj svojho zväzu, resp. združenia zamestnávateľov od roku 1998 dodnes?
2. Ako sú zástupcovia zamestnávateľov pripravení na tripartitnú pozíciu?
3. Ktoré problémy z hľadiska podmienok na podnikanie považujete za súrne, neodkladné?
4. Ako vôbec vnímate pozíciu podnikateľov v spoločnosti?
5. Predvolebné vyhlásenia zväzov, združení a celého radu organizácií zamestnávateľov sú takpovediac silné, ale podľa výsledku volieb sa ich podpora nesústredila na jeden subjekt. Alebo je to inak?
6. Aké šance dávate vláde M. Dzurindu?
7. Čo vaše podnikanie dnes a potom s odstupom roku - dvoch?
Jozef Pittner, predseda predstavenstva, generálny riaditeľ Závodov SNP, a. s., Žiar nad Hronom a člen Prezídia AZZZ SR
1. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení AZZZ SR je príliš veľký celok na to, aby sa dal vnímať čiernobielou optikou a hodnotiť jednoducho. Jej 37 zamestnávateľských subjektov, ktoré zastupujú záujmy podnikateľskej sféry od veľkého priemyslu začínajúc cez banky, poisťovne, obchodné spoločnosti, agropotravinárske podniky, družstevné, mestské a obecné, školské a zdravotnícke organizácie až po desaťtisíce malých a stredných podnikateľov. Predstavuje to silu reprezentujúcu asi 75 % HDP a vyše 90 % zahraničného obchodu. Udržať pod jednou strechou spleť tak rôznorodých záujmov je už sám osebe veľmi slušný výkon. Treba hneď dodať, že to často nie je jednoduché. Chvála za to sa nám pravidelne dostáva aj vo vrcholovej zamestnávateľskej ústredni v Bruseli - v Únii priemyselných a zamestnávateľských konfederácií Európy (UNICE), kde oceňujú, že Slovenská republika na rozdiel aj od takých krajín, ako je Maďarsko, Česko a Poľsko má jednotnú zamestnávateľskú centrálu. Podľa jej predstaviteľov jej veľkou prednosťou je autorita širokej členskej základne, o ktorú sa možno opierať tak pri rokovaniach s odbormi, ako aj s vládou.
2. Čelní predstavitelia AZZZ SR v Rade hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) sú ľudia z praxe. Spája ich spoločný menovateľ, vytváranie priaznivých podmienok pre zamestnanosť. Členmi RHSD sú prezidenti reprezentatívnych odvetvových zväzov, a to Zväzu chemického a farmaceutického priemyslu, Zväzu zamestnávateľov dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Zväzu bánk a poisťovní, Združenia podnikateľov Slovenska, Zväzu poľnohospodárskych družstiev SR, Združenia miest a obcí Slovenska a nášho Zväzu hutníckeho, ťažobného priemyslu a geológie SR. Zároveň sú to vrcholoví manažéri takých podnikov, ako napríklad Duslo, Železničná spoločnosť, VÚB, PPA Control, Závody SNP a ďalších subjektov, ktoré dávajú prácu desiatkam tisíc ľudí. Podobne je to v jednotlivých zamestnávateľských zväzoch a združeniach, kde stoja na čele ľudia dôverne poznajúci potreby nášho podnikateľského prostredia. To samo osebe garantuje pozíciu aj kvalifikovanosť v tripartitnom vyjednávaní, či už na úrovni podnikov, pri príprave vyšších kolektívnych zmlúv alebo priamo v RHSD. Som rád, že v súvislosti s tým rastie autorita tripartity a názory spochybňujúce jej filozofiu a mechanizmus sú okrajové. V poslednom čase sa však napriek tomu v časti našich médií v súvislosti s vrcholovým sociálnym dialógom objavujú zmienky nabádajúce na spochybňovanie jeho zákonného rámca a dokonca aj strešného orgánu - RHSD. Takáto pozícia by v čase blížiaceho sa vstupu do EÚ znamenala diskvalifikáciu Slovenska v oblasti sociálneho dialógu tak zo strany Medzinárodnej organizácie práce, ako aj európskej zamestnávateľskej centrály UNICE.
3. V tomto smere sme v AZZZ SR pred časom dali dohromady hlavy spolu s odbornými komorami, ako je Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Slovenská živnostenská komora. O našich záveroch sme informovali prezidenta SR i predsedu vlády. Za prioritu považujeme zlepšenie podnikateľského prostredia kompatibilného s Európskou úniou, a tým rast konkurenčnej schopnosti celej spoločnosti na báze hospodárskeho rastu krajiny, dynamického a stabilného rastu kvality a inovácií, rastu zamestnanosti a rozvoja kvality ľudských zdrojov, presadzovania ochrany práce a životného prostredia a dôslednej realizácie sociálneho partnerstva. Umožní to vytvárať predpoklady na
udržanie pokoja v spoločnosti, aby sa táto mohla venovať úlohám trvalého rastu ekonomiky, a tým aj životnej úrovni obyvateľstva. Na zabezpečenie tejto priority je žiaduce prijať opatrenia na: reálne zlepšenie vymáhateľnosti práva, zabezpečenie reformy zdravotníctva a sociálnej sféry bez nároku na ďalšie dodatočné zdroje, vychádzajúc z reálnych možností slovenskej ekonomiky, zabezpečenie ukončenia reformy verejnej správy tak, aby bola úspornejšia a efektívnejšia, zníženie odvodového zaťaženia podnikateľskej sféry, dokončenie reforiem vo vzťahu k Európskej únii, osobitne zvládnutie finančného zabezpečenia prechodu na spoločnú agropotravinársku politiku.
4. Ich autorita je daná jednoduchým faktom tým, že sú tvorcovia hodnôt spoločnosti a dávajú ľuďom prácu. Podnikateľ hodný tohto mena to chápe ako svoje poslanie. Pochopiteľne, som ďaleko od toho, aby som dnešný stav v tomto smere považoval za ideálny. Podobne vedomie spoločnosti o podnikateľoch je ešte stále veľmi vzdialené od modelu bežného vo vyspelých ekonomikách. Pravdu povediac, prekáža mi občas, že spoločenská klíma, ku ktorej, žiaľ, prispievajú i naše médiá, dobrému menu podnikateľov nie vždy žičí. Šírenie skepsy a spochybňovanie etiky podnikateľského stavu v krajinách, kde dochádza k transformácii ekonomických vzťahov, v konečnom dôsledku škodí spoločnosti samej. Tak to vnímajú aj seriózni podnikatelia, ktorí prevládajú v AZZZ SR.
5. Pluralita názorov, ktorá je typická pre celú spoločnosť, dominuje aj v zamestnávateľskej obci. Z toho dôvodu predpokladať v nej akési napojenie na jeden politický subjekt by odporovalo reálnym očakávaniam členskej základne. Tá pozorne sledovala volebné programy jednotlivých strán a vo viacerých z nich našla pasáže venované hospodárskej politike, z ktorými sa možno identifikovať. V úsilí nájsť k nim cestu, ako som už naznačil, vypracovali zamestnávateľské zväzy a združenia spolu s odbornými podnikateľskými komorami vlastnú dlhodobú národohospodársku stratégiu, o ktorej už politické strany informovali. Verím, že v záujme budúcej prosperity Slovenska nájdeme aj s budúcou vládou v tejto oblasti spoločnú reč. Na mimoriadnej schôdzi RHSD 14. októbra t. r. za účasti premiéra, prezidenta KOZ SR a prezidenta AZZZ SR si zamestnávatelia už niektoré veci spojené s budúcim dialógom vyjasnili.
6. Zostavu kabinetu tvoria politické strany, ktoré sa napospol hlásia k ambícii zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku. Reformu spoločnosti v tomto smere už vláda Mikuláša Dzurindu odštartovala v minulom období. Došlo k pozitívnemu vývoju v daňovej oblasti a k ozdraveniu bankovej sféry. Chce to však tiež ozdravenie portfólia a dokončenie reštrukturalizácie priemyselných a agropotravinárskych podnikov. Ak chceme zvýšiť našu konkurenčnú schopnosť po vstupe do EÚ, iná cesta nám nezostáva. Od toho bude takisto závisieť, či a do akej miery budeme zaujímaví pre zahraničný kapitál. Ak sa navyše využije synergický efekt záujmu o riešenie jestvujúcich problémov s pomocou podnikateľských zväzov a tripartitného mechanizmu, môže sa vývoj urýchliť pri zabezpečení sociálneho mieru. Veľkú šancu novej vláde v tomto smere ponúka predpokladané zapojenie Slovenska do euroatlantických štruktúr už v tomto volebnom období. Bolo by neodpustiteľnou chybou nevyužiť túto príležitosť.
7. Celý môj doterajší pracovný život je spojený so Závodom Slovenského národného povstania Žiar nad Hronom a nemám v úmysle tento môj podnikateľský osud meniť. Problematika výroby hliníka, hliníkových výrobkov a ďalších aktivít závodu je mi vlastná, detailne ju poznám, a navyše mojím, už dlhoročných cieľom je, aby sa ďalej rozvíjal, a tým prispieval k rozvoju celého regiónu a, samozrejme, aj slovenskej ekonomike. Uplynulých viac ako desať rokov to bola ťažká skúška, no ani tie budúce pravdepodobne nebudú ľahšie. Po tohtoročnej privatizácii závodu nás čaká reštrukturalizácia a reorganizácia v záujme posilnenia efektívnosti hospodárenia. Aj keď sa zachováva kontinuita vo výrobnej i v riadiacej oblasti a tiež v oblasti strategických zámerov, čo znamená, že sa nechystáme na prevratné zmeny, v budúcich rokoch si závod bude vyžadovať minimálne rovnako veľké úsilie ako doteraz. Moje podnikateľské ambície budú zamerané na rozvoj ZSNP, čo je taký náročný cieľ, že si vyžiada všetok môj čas, sily a schopnosti.
Hospodársky denník, 4. novembra 2002
Anton Barboráš, konateľ spoločnosti Investex Group Zvolen
1. Združenia zamestnávateľov boli v rokoch 1999 - 2002 určite solídnym partnerom v rámci tripartity a zaslúžili sa o podstatné zlepšenie jej vzájomnej komunikácie. To, čo by som združeniam zamestnávateľov vytkol, je, že podľahli, tak ako celá tripartita, značnému, mnohokrát nezmyselnému ľavicovému tlaku. Jeho výsledkom je napríklad aj novelizovaný Zákonník práce, ktorý nemožno považovať za vyvážený.
2. Neviem posúdiť pripravenosť zástupcov zamestnávateľov na tripartitnú pozíciu, ale vylúčením ľavice z vlády sa ich výhľady podstatne zlepšili. Spoločne s vládou môžu byť silným motorom rýchleho uskutočnenia reforiem, ak dokážu vysvetliť nevyhnutnosť a bolestivú postupnosť ich uskutočňovania zástupcom odborov. Takáto dohoda bude pre všetkých účastníkov zložitá a ťažká. Sociálne programy však nemožno efektívne uskutočňovať na pôžičku, ale najmä za tie zdroje, ktoré sami vytvoríme.
3. Zvýšenie možnosti investovať do rozvoja vlastnej firmy, aby sa stala spoľahlivou zárukou práce jej zamestnancov a dobrým živiteľom ich rodín. Takéto investovanie umožní aj avizované postupné znižovanie daní a odvodov. Postupné preto, lebo dane a odvody v súčasnosti slúžia najmä na mzdové zabezpečenie neproduktívnej štátnej a komunálnej sféry, ktorá je v podmienkach Slovenska nezmyselne veľká a podnikateľským sektorom v súčasnom rozsahu neuživiteľná. Preto za najdôležitejšie považujem urýchlené zoštíhľovanie štátnej správy, významné zredukovanie počtu okresných úradov a podľa možností aspoň udržanie, ak nie zníženie stavu zamestnancov v komunálnej sfére. Druhou nevyhnutnosťou je zreálnenie cien energií ako základný predpoklad na postupné dosiahnutie chápania hodnôt a priorít aj u jednoduchého človeka. Nemožno sa zúčastnene pozerať "na plač" ľudí nad trojnásobným zvýšením ceny cukru od roku 1989 a zároveň tolerovať, aby za sebou vo vlastných bytoch nezhasínali svetlo, lebo cena elektriny stále ešte nie je pre všetkých taká rozhodujúca ako spomínaná cena cukru. Treťou veľmi dôležitou podmienkou je sprístupnenie Slovenska cestou významného rozvoja cestnej a železničnej siete. Ťažko možno čakať rýchly príchod zahraničného kapitálu alebo zahraničného turistu, ak sa ani jeden z nich nemôže do cieľa svojej cesty dostať cez zápchy alebo bez mimoriadnych ťažkostí. Paralelným sprievodným znakom uskutočňovania reforiem musí byť transparentná sociálna politika, výrazne podporujúca najslabšie vrstvy obyvateľstva, a nie rovnostárska, zbytočne poskytujúca pomoc ľuďom, ktorí ju vôbec nepotrebujú.
4. Podnikateľ je ešte stále v našej spoločnosti vnímaný ako parazit žijúci z cudzej práce, a nie ako subjekt poskytujúci zamestnanie širšej skupine ľudí, ktorí nechcú, nemôžu alebo nie sú schopní zobrať na seba podnikateľské riziko. Bez ohľadu na túto skutočnosť sa postupne už začína selektovať aj podnikateľská sféra na dočasne podnikajúcich a tých, ktorí sa zrejme na trhu s veľkou pravdepodobnosťou udržia. Rovnako badať aj u zamestnancov mnohých firiem, že ich pohľad na zamestnávateľov sa postupne mení, začína sa viac vyskytovať argument ako
lojalita k firme, viac si začínajú uvedomovať každú nadštandardnejšiu výhodu poskytovanú zo strany zamestnávateľa. Bude veľmi dôležité, ako bude podnikateľov vnímať nová vláda, ktorej pri presadzovaní bolestivých reformných opatrení môžu byť podnikatelia silným partnerom, pretože tí sú prví a verím, že nie jediní, ktorí túto cestu chápu ako nevyhnutnú prípravu Slovenska na veľmi ťažký konkurenčný boj o trh, ktorý nás čaká po vstupe do EÚ.
5. Žiadne predvolebné vyhlásenia uvedených inštitúcií nepovažujem za relevantný väčšinový názor príslušného zväzu, združenia či iných organizácií zamestnávateľov. Slovenský volič sa rozhodol sám a po predchádzajúcich skúsenostiach definitívne odmietol to, čo tu bolo do roku 1998. Rovnako odmietol to, čo považoval v rokoch 1998 - 2002 za brzdu rozvoja Slovenska, teda ľavicové strany. Ak voliči pripravili podmienky na vytvorenie pravicovej vlády, je to zároveň pre novú vládu najsilnejšia výzva uskutočniť reformy, dobehnúť zameškané a v čo možno najkratšom čase posunúť Slovensko na konkurenčnejšiu pozíciu aj v mikroekonomickej oblasti, aby sme v budúcnosti mohli byť Európe rovnocennejším partnerom. Ak túto výzvu voliča pochopia aj zväzy a združenia či organizácie zamestnávateľov, určite výrazne podporia novú vládu v jej snažení.
6. Tak ako, dúfam, väčšina voličov, chcem dať staronovému premiérovi šancu na štyri roky vrátane jeho koaličných partnerov. Mikuláš Dzurinda si zaslúži priestor na splnenie všetkých reforiem, ktoré chcel uskutočniť v predchádzajúcom, ale aj v novom volebnom období. Zaslúži si priestor najmä za trpezlivosť, ktorá udržala predchádzajúcu koalíciu spolu, aj keď ich programy nikdy nemohli zaručiť efektívnu výslednicu spoločného snaženia. Teraz má šancu, ktorú už nebude mať nikdy v živote. Má možnosť uskutočniť reformy na čele pravicovej vlády. Myslím si, že o štyri roky už nebude možné vytvoriť podobnú pravicovú vládu, preto premárnenie tejto príležitosti môže mať značný vplyv na účasť mladých ľudí v budúcich voľbách. Mladí sú totiž odvážnejší dať hlas pravicovejšie zmýšľajúcim politikom. Slovensko evidentne starne, preto by bolo trestuhodné takúto šancu premárniť.
7. Som presvedčený, že Slovensko má dostatok veľmi šikovných, schopných a tvorivých ľudí. Ak v nasledujúcich štyroch rokoch vytvoríme významné podmienky na rozvoj podnikania na Slovensku, zníži sa v závere volebného obdobia aj najpálčivejší problém Slovenska - nezamestnanosť. Treba si jednoznačne uvedomiť, že nezamestnanosť sa musí na začiatku tohto volebného obdobia najprv zvýšiť, najmä zrušením miest v neproduktívnej štátnej a komunálnej sfére. Vytvorením lepších podnikateľských podmienok začne podnikateľská sféra postupne vstrebávať nezamestnaných aj z bývalých neproduktívnych oblastí. Ak si však niektorí iluzionisti myslia, že zo súčasnej situácie je možné Slovensko dostať pod úroveň 16-percentnej nezamestnanosti, treba ich z takýchto ilúzií liečiť. Dodnes sme totiž nevytvorili žiadne podmienky na to, aby to bolo možné dosiahnuť. Naopak, nezabudnuteľným rozšírením štátnej správy sme Slovensku túto hranicu vzdialili takmer do nedohľadna. Boli sme dokonca "takí vynaliezaví", že sme pre tento krátkodobý efekt umelého zníženia nezamestnanosti zadlžili Slovensko na generácie dopredu a oslabili sme zbytočnými daňami na živenie tejto neproduktívnej sféry už aj tak slabú podnikateľskú sféru. Ak sa pozerám z takéhoto uhla pohľadu na súčasné podmienky podnikania, musím iba dúfať v rýchle reformy. Na ich uskutočnenie je potrebné, aby sme všetci vydržali ešte tri veľmi ťažké roky, ktoré vytvoria dobrý základ na rozvoj celého Slovenska určite správnym smerom, užitočným pre každého jeho obyvateľa. Šikovní ľudia neodchádzajú zo Slovenska do Nemecka či USA podnikať. Na 99 % týchto ľudí sa tam odchádza zamestnať aj z dôvodu lepších a výhodnejších pracovných príležitostí. Odchádzajú a budú odchádzať aj za cenu neporovnateľne vyšších životných nákladov, pričom ťažko predpokladať, že sa vrátia späť. Toto je najdôležitejší argument pre podporu podnikania na Slovensku, aby sme následne mohli vytvoriť dobré pracovné podmienky pre takýchto mladých ľudí, ktorí nám radi potom na Slovensku zostanú.
Hospodársky denník, 30. októbra 2002
Martin Horváth, riaditeľ Commerzbank AG, reprezentácia Bratislava
1. Nie sme členmi žiadnej takej organizácie, a preto nemôžem odpovedať ani na otázku,
ako sú zástupcovia zamestnávateľov pripravení na tripartitnú pozíciu.
3. Vymožiteľnosť práv.
4. Postupne sa kryštalizuje skupina podnikateľov a podnikavcov. Podnikatelia začínajú byť nosnou chrbticou slovenskej ekonomiky.
5. O voľbách rozhodujú voliči a nie zväzy či združenia. Volič zhodnotil šance na kontinuitu, experiment či návrat do krízy a rozhodol sa pre kontinuitu.
6. Je veľká šanca, že toto vládne zoskupenie uskutoční potrebnú reformu sociálneho, právneho a dôchodkového systému v Slovenskej republike, dokonca je šanca na vstup do Európskej únie.
7. Myslím, že rozvojový potenciál narastie.
Hospodársky denník, 28. októbra 2002
Jozef Csáky, predseda predstavenstva, prezident poisťovne Kooperativa a podpredseda Zväzu bánk a poisťovní
1. Zväz bánk a poisťovní, ktorý vznikol roku 1993 ako zamestnávateľské združenie právnických osôb, pôsobiacich v slovenskom bankovníctve a poisťovníctve a jeho členskú základňu tvorí 19 najvýznamnejších bánk a poisťovní. V uplynulých štyroch rokoch postupoval veľmi aktívne, najmä cez účasť na príprave a tvorbe príslušnej legislatívy, podieľal sa tiež na procese reštrukturalizácie a transformácie bankového a poisťovacieho sektora. Zároveň zväz udržiaval aktívnu pozíciu v sociálnom dialógu pri kolektívnom vyjednávaní a uzatváraní kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, podieľal sa na práci Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR v oblasti prípravy zásadných materiálov ekonomického a sociálneho charakteru a mal svojho zástupcu aj v Rade hospodárskej asociálnej dohody SR, ktorej úlohou je presadzovať oprávnené požiadavky zamestnávateľskej sféry v sociálnom dialógu s Konfederáciou odborových zväzov SR a vládou SR.
2. Pozíciu a činnosť zástupcov zamestnávateľskej sféry v tripartite možno v rámci možností, ktoré im dáva zákon o tripartite, hodnotiť pozitívne. Ide o najskúsenejších predstaviteľov zamestnávateľských združení, takže majú vysoký predpoklad odborného posúdenia prerokúvaných problémov a zaujatia kompetentných stanovísk, čo už dokázali aj
pri obhajovaní záujmov celého podnikateľského spektra v konkrétnych tripartitných rokovaniach. Rezervy v tejto oblasti vidím v zabezpečení včasnej vnútornej komunikácie medzi jednotlivými záujmovými skupinami zamestnávateľov a na druhej strane v nedobudovanosti profesionálneho odborného aparátu vrcholovej zamestnávateľskej organizácie. Náš zväz , ako aj celá Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR budú aj v budúcom období prostredníctvom svojich zástupcov v tripartite zohrávať v zamestnaneckej oblasti a sociálnom dialógu pozitívnu úlohu a som presvedčený, že v nej budú stále posilňovať aj svoje postavenie a vplyv.
3. Ak mám hovoriť o oblasti poisťovníctva, tak predovšetkým je to väčšia podpora vlády komerčnému poisťovníctvu. Práve táto podpora je dôležitá pre jeho ďalší rozvoj, zvlášť v oblasti životného a dôchodkového poistenia. Komerčné poisťovníctvo ako významná súčasť finančnej sféry môže významne zasiahnuť aj do procesu reformy sociálneho poisťovníctva. Poistné krytie rizikovej zložky, ktorá je súčasťou životného i dôchodkového poistenia, znásobuje efekt finančnej podpory sociálne postihnutých jednotlivcov. Považujem preto za oprávnenú požiadavku daňových úľav v prípade platenia týchto druhov poistení, a tým aj zrovnoprávnenie podmienok doplnkových dôchodkových a komerčných poisťovní.
4. Mohol by som odpovedať, že podnikatelia sa necítia spoločensky docenení (a bola by to pravda), ale rovnako spoločensky nedocenení sa určite cítia napríklad aj lekári, učitelia, spoločenské uznanie chýba možno aj mnohým iným profesiám. Za podstatnejšie však považujem čo najrýchlejšie odbúranie rôznych bariér, legislatívnych, ale rovnako aj administratívnych, ktoré zbytočne, často až nezmyselne brzdia podnikanie. Až skutočne nehatený rozvoj podnikania (ktoré nám sľubujú všetky ponovembrové vlády) ukáže aj skutočnú váhu a pozíciu podnikateľa v spoločnosti.
5. Odpoviem otázkou, a prečo by sa mala sústrediť na nejaký konkrétny politický subjekt? Ak už niečo podporiť, a nielen pred voľbami, tak snahu vytvoriť stabilné ekonomické prostredie, riešenie otázok zamestnanosti, vytvorenie rozvojových programov a pod. A to, myslím, nemožno očakávať len od podpory jedného subjektu.
6. Veľké šance sa novej vláde ponúkajú akoby samy: čoskoro nás pozvú do NATO, patríme k nespochybniteľným kandidátom na vstup do EÚ. A zároveň bude mať Dzurindova vláda na stole mnoho doteraz neriešených problémov, nedotiahnutých reforiem a deficitov. Jej šancu preto vidím v ich vyriešení.
7. Prioritou Kooperativy v predchádzajúcich rokoch bolo udržanie si druhého miesta na poistnom trhu. Po úspešnom zvládnutí demonopolizácie pri zavádzaní povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel, kde Kooperativa dosiahla takmer 24-percentný
trhový podiel, sa našou prioritou stáva zvyšovať celkový podiel na poistnom trhu, kde je naším cieľom dosiahnuť v najbližšom období 15-percentný podiel. Zároveň je naše úsilie nasmerované na vytvorenie takých podmienok, ktoré budú viesť k zvýšenej spokojnosti klientov so službami a s produktmi našej poisťovne.
Hospodársky denník, 23. októbra 2002
Ing. Adrián Ďurček, predseda COOP Jednota Slovensko
1. S potešením konštatujeme, že vývoj od roku 1998 až do roku 2002 môžeme hodnotiť pozitívne. Základné dôvody vidíme v tom, že:
- zvyšujeme maloobchodný obrat,
- zvyšujeme produktivitu práce,
- zlepšujeme hospodársky výsledok,
- držíme si podiel na trhu i napriek stále silnejúcej konkurencii
- zvyšujeme počet zákazníkov a členov.
2. Za Jednoty na Slovensku, ako aj za COOP Jednota Slovensko môžeme konštatovať, že sa neobávame žiadnych vážnych problémov pri vyjednávaní.
3. Za zásadné považujeme novelizácie niektorých právnych noriem, ako sú zákon o DPH, zákon o odpadoch, zákon o obaloch a odpadoch z obalov, Trestný zákon, zákon o konkurze a vyrovnaní.
Zároveň by sme považovali za nevyhnutné, aby bol prijatý kvalitný zákon o obchodných reťazcoch, ktorý vyrieši spôsob rozmiestňovania nielen teritoriálne, ale aj podľa formátov jednotlivých obchodných sietí, vyrieši otázku dumpingových cien, ako aj samotný čas predaja. Za nevyhnutné považujeme tiež zmenu inštitucionálneho postavenia obchodu a cestovného ruchu na Slovensku.
4. Nemám s tým žiadny problém. Považujem ju za dobrú. Jediný zásadný problém vnímame vo vymožiteľnosti práva. Evidujeme aj problém v ochote a funkčnosti štátnej správy a samosprávy, a to od obchodného registra cez ministerstvá, kataster až po súdy. Spoločným menovateľom týchto našich problémov je nepochopenie postavenia zamestnanca v štátnej službe. Štátni zamestnanci stále nechápu, že nám v skutočnosti majú slúžiť, a nie vládnuť, a že majú právo pre nás pracovať za naše peniaze.
5. Osobne si myslím, že naše požiadavky definované vo vyhlásení sú racionálne a potrebné. Žiaľ, konštatujem, že na úrovni zväzov a združení sme zvolili veľmi zlý prístup v komunikácii, a preto sme neboli úspešní. Dúfam, že sa takýchto chýb nebudeme dopúšťať v budúcnosti.
6. Dúfam, že bude pokračovať vo všetkom pozitívnom, čo vykonala jeho vláda, a bude postupne naprávať všetky negatíva, ktorých sa dopustila. Moje osobné prianie je, aby to bola vláda stabilná, a teda vláda na štyri roky a aby nás práve táto vláda posunula cez bránu Európskej únie.
7. Naše podnikanie dnes je, prirodzene, komplikovanejšie ako v minulosti pre silnejúcu konkurenciu. Žiaľ, môžeme konštatovať, že jednoduchšie, ako bude v budúcnosti. Dôvodom bude ešte silnejšia konkurencia. Veríme však, že naše postavenie obhájime, pretože zdravá konkurencia nás môže posunúť dopredu. A platí zásada, že neúspechy si človek, ale i firma vytvárajú viac-menej samy.
Hospodársky denník, 21. októbra 2002
Ivan Trančík, generálny riaditeľ spoločnosti I.TRAN Turzovka
1. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR je koordinátorom tridsaťsedem subjektov. Uvedená úloha je veľmi zložitá, no napriek tejto skutočnosti AZZZ vo svojich začiatkoch splnila svoju úlohu. Bola progresom v období prechodu z plánovaného hospodárstva na trhové. Postupom času však postupne strácala v niektorých oblastiach svoje pôvodné poslanie tým, že s najsilnejším spojivom, ktoré AZZZ drží pohromade - podnikateľské prostredie, podnikatelia nie sú spokojní. Považujú súčasné podnikateľské prostredie za demotivujúce. AZZZ by sa mala zaoberať zamestnávateľskými otázkami, ale nestarať sa do odbornej sféry jednotlivých odvetví. Zamestnávateľské problémy sú prierezové všetkými odvetviami, zatiaľ čo odborné otázky sú špecifické pre každé jednotlivé odvetvia. Typickým príkladom je posudzovanie a schválenie Zákonníka práce. Podnikatelia sú málo alebo vôbec nie sú informovaní s vývojom tvorby zákonov v sociálnej politike (inšpektoráty práce a pod.). AZZZ by sa mala zamyslieť nad rozsahom členskej základne. Určite je už dnes prekonaná účasť v AZZZ členstvom ZMOS. Je nutné sa zamyslieť aj nad tým, že v niektorých priemyselných odvetviach je uzatvorených len 30 % kolektívnych zmlúv. Asociácia textilu a odevného priemyslu (ATOP) je zamestnávateľským zväzom a záujmovým združením textilných a odevných podnikov. Predmetom a cieľom je zabezpečenie vzťahu k odborom a orgánom štátnej správy. Túto úlohu plnila a plní dobre. Veľké rezervy sú vo vytváraní zlepšenia podnikateľského prostredia a osobitne boja proti korupcii. V tom AZZZ i ATOP stoja dosť bokom. Túto úlohu prenechávajú na štát, na vládu SR, čo osobne nepovažujem za správne. Ako minimum by mala mať každá odvetvová asociácia etický kódex odvetvia.
2. AZZZ ako vrcholný zástupca zamestnávateľov, z dôvodu tripartity nominuje jednu tretinu členov do riadiacich orgánov - Národného úradu práce, Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry-Sympatia. To platí nielen pre ústredné orgány, ale i pre všetky regionálne štruktúry. Sila, ktorá z toho vyplýva, sa nedostatočne využíva, prípadne podnikatelia ju málo cítia. Pri rokovaniach tripartity sa niekde presadzujú úzke lobistické záujmy, prechádzajúce až do politických záujmov. Príkladom je Zákonník práce. Základným stanoviskom AZZZ pri rokovaniach tripartity musí byť presadzovanie správnych ekonomických zákonov, ktoré nepoznajú ľavicu ani pravicu. Pre odbornú pripravenosť na tripartitnú pozíciu musí byť zlepšený mechanizmus samokontroly. Jednotlivé asociácie by nemali viesť prezidenti, ktorí sami nezvládli podnik, s. r. o., prípadne a. s., ba dokonca ho vytunelovali. Úspech v tripartite dosiahnu podnikatelia len vtedy, keď budú jasne formulovať platné ekonomické zákony vývoja spoločnosti, keď sa jasne postavia za pozastavenie ešte pôsobiacich federálnych zákonov, ktoré umožňujú deštruovať slovenskú ekonomiku. Jasne sa treba postaviť do čela boja proti korupcii, pretože korupcia je živená často, žiaľ, i zvnútra podnikateľského prostredia. Je potrebné spracovať vecný a časový harmonogram krátkodobých, strednodobých a dlhodobých úloh a opatrení, na ktorých sa zhodne tripartita, ktoré možno považovať za systémové a primerane konkretizované. Podnikatelia pri svojich rokovaniach v tripartite musia presadiť systémové kroky, ktorých cieľom je vytvorenie pracovného a podnikateľského prostredia v SR, že pracovať je výhodné a nevyhnutné.
3. Ekonomika i podnikateľské prostredie v SR môžu byť zdravé iba v podmienkach
koncepčnej makroekonomickej a mikroekonomickej politiky, pri posilňovaní konkurencieschopnej výkonnosti podnikateľských subjektov, pri skvalitňovaní zákonodarstva, pri fungujúcej kontrole, teda v stabilnom a zároveň rovnovážnom a dynamickom ekonomickom prostredí. Za prioritné považujem:
- vytvorenie motivačného ekonomického a právneho prostredia na podporu podnikania, v tom najmä podmienok na prorastovú reštrukturalizáciu s dominantným postavením veriteľov a tvrdším postupom voči dlžníkom, vytvorenie podmienok na dôslednú vymožiteľnosť práva;
- v legislatívnej oblasti je potrebné inštitúcie zastupujúce podnikateľskú sféru vo väčšom rozsahu zapájať do ideového zamerania právnych noriem upravujúcich podnikanie a nepripustiť ukončenie legislatívneho procesu bez ich súhlasu;
- v daňovej oblasti rešpektovať reálnu ekonomickú pozíciu SR;
- v oblasti podnikania vytvárať motivačné podmienky na rozvoj podnikania tak, aby bola chuť do podnikania, aby sa vyplatilo byť úspešným;
- transparentnosť vlastníckych vzťahov z hľadiska presadzovania etiky v podnikaní a nevyhnutnosti zníženia čiernej ekonomiky;
- skvalitnenie sociálneho dialógu a systému vyjednávania;
- zabezpečenie rozvoja a financovania vzdelávania, neudržiavať sociálnu zamestnanosť, motivovať podnikateľov pri zamestnaní absolventov škôl.
4. Pomôžem si citátom Winstona Churchilla: "Jedni hovoria, že podnikateľ je ako vlk, preto ho treba ako škodnú zničiť, iní hovoria, že podnikateľ je ako dojná krava, preto ho treba dojiť, ale všetci zabúdajú, že podnikateľ je ako kôň, ktorý ťahá ťažko naložený voz." Ekonomika SR v súčasnosti trpí pretrvávajúcou platobnou neschopnosťou podnikov, prebyrokratizovaným riadením štátu, je príliš veľa politických rozhodnutí v ekonomike a pod. Výsledkom množstva protichodných rozhodnutí je vytvorenie štyroch ekonomík SR:
- ekonomika štátu, teda štátne podniky, ktoré si vôbec neplnia svoje daňové, sociálne a zdravotné odvody, štát je v súčasnosti najhorší platca;
- ekonomika zahraničného kapitálu, ktorý musíme rozdeliť na úspešných a neúspešných. Úspešných musíme ďalej deliť na zahraničné podniky, ktoré nechávajú a ktoré nenechávajú zisky na rozvoj v SR. Tieto zahraničné podniky de facto majú na území SR len výrobné prevádzky (lacná, ale odborne vyspelá pracovná sila), bez obchodnej politiky (stratégie);
- ekonomika živnostníkov, malých, stredných a veľkých podnikov s vytváraním "slovenského kapitálu". Táto skupina je súdne sankcionovaná za každý priestupok (neplatenie miezd, daní, odvodov a pod.), pritom zisky ostávajú v SR. Táto skupina nemá od vlády žiadne osobitné výhody;
- čierna ekonomika, ktorá v súčasnosti dosahuje asi 25 %. Štyri druhy ekonomík SR dávajú i štyri druhy podnikateľov v SR. Pozícia podnikateľa je, žiaľ, v mnohom závislá od toho, do ktorej ekonomiky je zaradený ten-ktorý podnikateľ.
5. Transformačný proces sa za trinásť rokov ukázal ako oveľa komplikovanejšia vec, ako
bola predstava väčšiny národa. Situácia ešte vôbec nie je štandardná a je potrebné uvažovať ako ďalej. Z toho vyplýva veľká angažovanosť podnikateľov i manažérov jednotlivých organizácií, podnikov a odvetví. Vznikajú skupiny spoločných záujmov a cieľov, ktoré hľadajú svoju cestu na presadzovanie svojich záujmov. Jednotlivé skupiny spája spoločný záujem, čím vznikajú veľké množstvá (často až neprehľadné) zväzov, združení, organizácií a pod. Je to na škodu veci, pretože sú vždy silné vyhlásenia pred voľbami a slabé vyhlásenia po voľbách. Domnievam sa, že by oveľa významnejšiu úlohu mala dostať od štátu SOPK, pretože je prierezová, nadrezortná, nadpolitická a zoskupuje veľmi silný potenciál nezávislých odborníkov. Avšak podnikatelia sa nemôžu uspokojovať so stavom veci. Musia celý rok, celé volebné obdobie upozorňovať zodpovedných mužov našej politiky a ekonomiky na rezervy v riadení, na otváranie nových možností i na nedostatky. Podnikatelia by nemali dať čas na vydýchnutie, aby nemali predstavu, že majú patent na pravdu. Dávajme každý deň najavo, že politika a ekonomika sú aj o morálke.
6. Vláda, ktorá dá vieru v poctivosť, zodpovednosť a pravdivosť má všade na svete úspech. Vláda musí dať priestor pre argumenty, akou krajinou chceme byť, akú víziu majú mať Slováci, v čom bude budúcnosť národa. Vôľa vlády sa presadzuje prostredníctvom nepriamych ekonomických nástrojov.
Prvým konkrétnym prejavom novej vlády M. Dzurindu sú jej programové tézy. Z hľadiska podnikateľa a zároveň poznajúc ekonomické, právne, sociálne i sociologické podmienky sú tézy cieľavedomé a odvážne. Vláda M. Dzurindu musí zabezpečiť, aby všetky opatrenia potrebné na ozdravenie a reštrukturalizáciu národného hospodárstva boli stanovené na začiatok obdobia jej pôsobenia. Tieto opatrenia musia byť stanovené jednorazovo, nie v etapách. Dôraz treba klásť na spracovanie a prijatie ucelenej konzistentnej priemyselnej, agrárnej, energetickej politiky, ďalej na finančnú politiku, a to minimálne v dvojročnom horizonte s previazaním na štátny rozpočet. Potrebné reformy sú závislé od vôle a schopnosti. Realizovať veci na rezortoch, VÚC, mestách a obciach. Ide predovšetkým o prerozdelenie zdrojov, viazať sociálne dávky na vykonanú prácu, znížiť vysoké výdavky a nízke príjmy štátu, zníženie odvodového zaťaženia a zlepšenie podnikateľského prostredia. Vláda musí v začiatkoch zachytiť kontrolu toku financií do regiónov. Ako podnikateľ z regiónu si dovolím zodpovedne tvrdiť, že spoločenská a finančná korupcia prešla na vidiek. Vláda M. Dzurindu musí urýchlene zmeniť zákon o štátnej službe. Vláda musí dosiahnuť, aby kontrolóri mestských a obecných zastupiteľstiev neboli zamestnancami týchto zastupiteľstiev, aby mali kontrolóri vysokoškolské vzdelanie a boli nezávislí. Je to najväčší zdroj úniku financií a predpolie korupcie.
7. Spoločnosť I. TRAN so sídlom v Turzovke dosahuje dobré výsledky. Nadväzuje na 55-ročnú tradíciu pletiarskeho priemyslu v Turzovke. Podnikanie v textilno-pletiarskom priemysle má svoju osobitnosť v SR, a to ďalej nadväzne na osobitnosť v regióne Kysúc. Úspešné výsledky od privatizácie v roku 1996 sú dielom ustavičnej reštrukturalizácie podniku a výroby. Reštrukturalizácia sa robí pod tézou - Každý rok nový výrobok, každý rok nové teritórium trhu. Tak sa podarilo dosiahnuť nový výrobný program, ktorý má obsah starého 12 %. Objem 90 % exportu sa darí dosiahnuť zásluhou dodržania kvality, ceny a promptnosti. Export našich výrobkov je len do štátov EÚ. Podnikanie a výrobu chceme ďalej rozširovať. Budúcnosť vidím v ekonomických výhodách vstupu do EÚ, vo vládnych tézach programu vlády SR na roky 2002 - 2006, v zlepšení podnikateľského prostredia a hlavne v znížení korupcie. Úskalia podnikania s odstupom roka-dvoch vidím ako spoločnosť prekoná riziká a nevýhody vstupu do EÚ, osobitne v rýchlorastúcom dopyte, ktorý môže vyvolať problém nedostatočnej ponuky kapitálu, expanziu ázijského textilu, zvýšenie dopravných nákladov, jazykové bariéry, vyššie náklady v súvislosti so zabezpečovaním informácií, nárast miezd adekvátny nárastu produktivity práce a pod. Ciele riadenia spoločnosti sú zamerané už druhý rok na prípravu výroby a ľudí pre vstup do EÚ (aby vstup prebehol v spoločnosti v čo najmenšom šoku).
Hospodársky denník, 18. októbra 2002
Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
1. Slovenská obchodná a priemyselná komora ako verejnoprávna inštitúcia zameraná na ochranu a podporu podnikania na Slovensku a na koordináciu spoločných záujmov svojich členov vo veciach podnikateľskej činnosti v tuzemsku aj v zahraničí aj v období pôsobenia predchádzajúcej vlády SR od roku 1998 pokračovala v presadzovaní vplyvu podnikateľskej sféry na rozvoj podnikateľských aktivít na Slovensku, na tvorbu a realizáciu hospodárskej a obchodnej politiky SR a legislatívy v tejto oblasti. Pokračovala v dobudovaní vlastnej efektívnej vnútornej infraštruktúry - odbornej a regionálnej štruktúry, vo zvyšovaní nárokov na aparát v smere jeho profesionalizácie, ktorý dokáže zabezpečovať kvalitné služby, predovšetkým v prospech členov komory. Udržala si nezávislosť od politického systému štátu a nezávislosť sa snažila presadzovať vysokou profesionalitou a kvalitou poskytovaných služieb.
V medzinárodnej oblasti, ako člen Medzinárodnej obchodnej komory v Paríži a člen Združenia európskych obchodných a priemyselných komôr - Eurochambres v Bruseli, vytvorila ďalšie základné väzby a štruktúry pre priame zapojenie sa slovenských podnikateľských štruktúr do globálnych a európskych tokov. Vytvorenie Slovenského výboru pre obchod a priemysel (BIAC) pri OECD, Ekonomickej a sociálnej rady (ECOSOC) ako poradného orgánu v štruktúre EÚ a Národného výboru Medzinárodnej obchodnej komory v SR predstavujú zásadné kroky k plnohodnotnému zapojeniu sa slovenských ekonomických subjektov do rozhodovacích procesov v medzinárodnej ekonomike.
Dnešná SOPK nadviazala aj na tradície komorového systému na Slovensku, ktorý bol vždy hybnou silou rozvoja podnikateľských aktivít, iniciátorom rozvoja priemyselných aktivít a zlepšovania medzinárodného obchodu a podnikania. V roku 2000 sme si pripomenuli 150. výročie vzniku komorového systému na Slovensku. V októbri roku 2001 sme na Slovensku zorganizovali IX. kongres Eurochambres na tému Rozšírenie Európy - šanca pre rozvoj podnikania, na ktorom za zúčastnili podnikatelia z 34 krajín Európy. Jeho obsahová i organizačná úroveň mala veľmi pozitívny ohlas nielen doma, ale vo všetkých krajinách EÚ i v krajinách pripravujúcich sa na vstup do EÚ.
V záujme ochrany dobrého mena podnikateľov a aktívnej podpory etiky podnikania na Slovensku komora od roku 2001 zapája svojich členov do súťaže Veľká cena SOPK a zaviedla mechanizmus oceňovania dobrých a etických vlastníkov a manažérov podnikov, ako aj podnikateľských subjektov za uplatňovanie etických princípov podnikania. V súčasnosti pripravujeme vytvorenie Platformy mladých podnikateľov v rámci členskej základne SOPK, ktorá bude združovať mladých a začínajúcich podnikateľov. V záujme lepšej pripravenosti podnikateľskej sféry na vstup do EÚ sme v rámci regionálnej štruktúry SOPK pripravili projekt vytvorenia Euroklubov.
V roku 2002 SOPK prispela k vytvoreniu spoločnej platformy relevantných podnikateľských inštitúcií, ktorá je v súčasnosti výrazne oslabená a charakterizovaná roztrieštenosťou, aby dokázala efektívnejšie presadzovať oprávnené záujmy podnikateľskej sféry vo vzťahu k vláde SR, k parlamentu, ako aj k relevantným politickým stranám na Slovensku.
2. Vytvorením spomenutej spoločnej platformy podnikateľských inštitúcií AZZZ SR, ZPZ SR, SOPK, SPPK a SŽK bude možné dôslednejšie a profesionálnejšie presadzovať oprávnené záujmy podnikateľskej sféry a zamestnávateľov v tripartite.
3. SOPK a podnikateľské subjekty do nej začlenené odporúčajú vláde SR, aby pri spracovaní programového vyhlásenia vlády, pri spracovaní návrhu rozpočtu verejných financií, ako aj pri koncipovaní nástrojov a opatrení hospodárskej politiky a dlhodobej stratégie kládla dôraz najmä na nasledujúce oblasti:
- na také zvýšenie výkonnosti a konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky, ktoré naplní ekonomické kritériá vstupu SR do EÚ presadzovaním rastovej koncepcie rozvoja národného hospodárstva,
- na riešenie postprivatizačných problémov slovenskej ekonomiky, na riešenie jej vnútornej a vonkajšej rovnováhy s osobitným zreteľom na riešenie deficitu obchodnej a platobnej bilancie a deficitu verejných financií,
- na efektívnu regionalizáciu a decentralizáciu moci, presmerovanie finančných tokov, na odbúranie neprimeranej a nekvalifikovanej byrokracie,
- na vytvorenie organizačných a technických podmienok na párovanie finančných prostriedkov štátu a EÚ na podporu zvýšenia výkonnosti ekonomiky,
- na doriešenie základnej infraštruktúry krajiny, teda na materiálno-logistické prepojenie štátu, na právne prostredie v smere jeho štandardizácie a dôslednej implementácie práva vrátane jeho efektívnej vymáhateľnosti, na vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva s dôsledným prepojením na perspektívne potreby slovenskej ekonomiky a podnikateľskej praxe, na medzinárodnú infraštruktúru v smere prípravy a adaptability podnikateľskej sféry, verejnej správy, ale aj občanov na vstup do EÚ a NATO,
- na deetatizáciu výkonu moci, kde z pohľadu podnikateľov je kľúčovou otázkou odštátnenie obchodného registra a jeho začlenenie do štruktúry SOPK, ako aj prijatie takého zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý efektívne umožní riešenie vnútroštátnych obchodných sporov bez vysokých nákladov v primeranom čase a bez korupcie,
- na posilnenie domácej podnikateľskej sféry prostredníctvom skvalitnenia hospodárskej legislatívy, zdokonalením správneho práva v oblasti zakladania a riadenia firiem a prostredníctvom účinného proexportného programu vytvorením regionálnych informačných a implementačných centier na aplikáciu predvstupových a štrukturálnych fondov EÚ.
SOPK navrhla aj úpravu mnohých zákonných noriem, ktoré v súčasnosti deformujú podnikateľské prostredie. Všetky tieto odporúčania na riešenie problémov ekonomiky a podnikateľského prostredia považujeme za neodkladné.
4. Na podnikateľov sa od významných zmien v našej spoločnosti hľadí dvojako. Jednými sú zatracovaní a druhými vyzdvihovaní. Podnikateľský stav prechádza zložitými skúškami, často zápasí s veľkými administratívnymi a legislatívnymi prekážkami a navyše aj inštitúcie, ktoré ho majú obhajovať, často pôsobia protichodne. SOPK bude preto chrániť dobré meno podnikateľského stavu, pôsobiť proti rozšírenej nihilizácii podnikateľského stavu ako celku a ako som už uviedol, bude aktívne pôsobiť na etiku podnikania aj v smere spoločenskej zodpovednosti týchto tvorcov hodnôt.
5. Nešťastím Slovenska je, že ani podnikateľská sféra, obdobne ako politická scéna, nemá ukončenú a vyprofilovanú štandardizáciu podnikateľských inštitúcií a jej účinnosť v efektívnom presadzovaní záujmov je tým výrazne oslabená.
6. Nadviazal by som na doterajšie hodnotenie predchádzajúceho kabinetu z pozície SOPK, kde sme konštatovali, že vzťah komory a vlády možno charakterizovať na jednej strane ako vzťahy s dobrou komunikáciou, na druhej strane však nie vždy s primeraným zohľadnením názorov a námetov pri tvorbe a realizácii hospodárskej politiky. Nová vláda bude musieť konzekventne pokračovať v procese reforiem tak v ekonomickej, ako aj v sociálnej oblasti, garantovať musí zodpovedajúci štandard životnej úrovne obyvateľstva a bude sa musieť viac ako v minulosti opierať o domácu podnikateľskú vrstvu, ktorej dôveru môže získať iba čitateľnou hospodárskou politikou, pozitívnym dotváraním podnikateľského prostredia. Očakávame od vlády aj impulzy v oblasti reštrukturalizácie slovenského priemyslu a poľnohospodárstva, zlepšenie fungovania súdnej moci, dôslednú vymáhateľnosť práva a zníženie korupcie, efektívnejšieho výkonu verejnej správy a byrokracie a ďalšie. Ak sa tieto zásadné kroky podarí postupne zabezpečiť, je tu predpoklad, aby vláda SR vydržala celé štyri nasledujúce roky.
7. Keďže som na otázky odpovedal z pozície predsedu SOPK, chcem členom, ale aj nečlenom komory povedať, že sa budem snažiť dôsledne zabezpečovať Program činnosti SOPK na tretie volebné obdobie, ktorý prijali orgány komory v apríli. Teda na začiatku päťročného volebného mandátu, ktorý mne a ďalším predstaviteľom komory dali členovia SOPK.
Hospodársky denník, 17. októbra 2002
Jozef Uhrík, prezident Združenia priemyselných zväzov SR a člen predstavenstva Volkswagen Slovakia, a. s.
1. Jednoznačne môžeme povedať, že tak ako v priebehu týchto rokov zaznamenala celá naša spoločnosť určitý vývoj, vyvíjali sa i skupiny jednotlivých záujmových a podnikateľských organizácií. Tie sú konštituované v Asociácii zamestnávateľských zväzov a mimo nej, a tým sa vlastne vytvorila štruktúra organizácii od čisto odvetvových zoskupení, akým je napríklad Združenie automobilového priemyslu SR, Zväz strojárskeho priemyslu SR, Združenie priemyselných zväzov SR až po medzirezortné ako SOPK, Asociácia zamestnávateľských a združení zväzov SR. Ak by som hodnotil ako predstaviteľ automobilového priemyslu činnosť ZAP SR za posledné štyri roky, stalo sa toto združenie skutočným motorom nielen rozvoja automobilového priemyslu, strojárstva, ale i celej ekonomiky. Napríklad za prvých deväť mesiacov tohto roka zaznamenalo až takmer 25-percentný podiel na exporte krajiny. V tomto združení sme museli takisto riešiť niekoľko korektúr našich hlavných aktivít. Ide o koordinačnú činnosť pri rozvoji subdodávateľov s cieľom využiť to, že na Slovensku sa etablovala organizácia finálnej produkcie, ktorá už v tomto roku prekročí vysoko dvestotisíc vyrobených vozidiel, a tým vytvára skutočne priestor na ďalší rozvoj subdodávateľov. Na druhej strane sa dnes už 25 % produkcie automobilových dodávateľov orientuje do veľkých automobilových komplexov mimo koncernu VW.
Naznačil som, že toto zoskupenie pomohlo i rozvoju strojárskeho priemyslu. Je však potrebné zdôrazniť, že nie sme spokojní s tým, že tieto výsledky by mohli zakryť celkový stav v strojárstve, v ktorom nám chýbajú popri "veľkých hráčoch" malé a stredné podniky, ktoré by tvorili takú istú silu, ako je v priemyselne vyspelých krajinách štandardné, kde podiel malých a stredných podnikov svojou produkciou znamená až 80 % výsledkov v odbytových činnostiach. Čiže to je priestor, v ktorom musíme analyzovať situáciu a prijať určité opatrenie tak, aby sme za účasti jednotlivých štátnych inštitúcií a rezortných ministerstiev urobili nápravu tohto stavu.
Na podnet priemyselných zväzov vznikol v roku 1999 nový subjekt: Združenie priemyselných zväzov SR. Myslím si, že toto zoskupenie v poslednom období vstúpilo v štruktúre mimovládnych organizácii do povedomia tým, že pripravilo analýzy niekoľkých tematických okruhov súvisiacich s rozvojom priemyslu a hospodárstva vôbec, ako napríklad racionálne využívanie pracovnej sily; zabezpečenie kvalifikačnej úrovne populácie nevyhnutnej na to, aby sme zvládli náročné úlohy priemyslu; dodržiavanie zákonnosti; iniciovalo vypracovanie prvej časti dosahovej štúdie po vstupe SR do EÚ a v konečnom dôsledku pripravilo prvý komplexný materiál o názoroch podnikateľskej sféry k národohospodárskej stratégii. Tento dokument bol prerokovaný v hospodárskej rade vlády SR, ako i na známom stretnutí v Žiari nad Hronom, a to za účasti prezidenta, predsedu vlády, predsedu Národnej rady SR, za účasti všetkých predstaviteľov zamestnávateľských zväzov, ZPZ SR a SOPK. V nadväznosti na to sa podarilo sformulovať predstavy o tom, aká je poloha nášho priemyslu i v čom sú jeho hendikepy. Zároveň sa sformulovali niektoré strategické problémy, ktoré by bolo potrebné v najbližšom období riešiť.
Vzhľadom na vývoj v poslednom období, keď sme boli svedkami prijatia kontraproduktívnych zákonných noriem parlamentom, sa ukázalo, že v Asociácii zamestnávateľských zväzov SR musíme dôjsť k organizačnému usporiadaniu tak, aby táto svojou organizovanou činnosťou bola skutočne schopná presadzovať záujmy podnikateľských subjektov s cieľom vytvoriť optimálne podnikateľské prostredie. Takže otázka spoločného postupu SOPK, AZZZ SR, Združenia priemyselných zväzov, SPPK a Živnostenskej komory je skutočne aktuálna a treba na tejto téme pracovať ďalej, čím môže byť vytvorený základ spoločného postupu v rámci tripartity.
2. Ako som už naznačil, otázku tripartity by sme mali brať skutočne veľmi vážne, pretože pri rozumnej koordinovanej činnosti ňou môžeme zabezpečiť i počas komplikovaného transformačného procesu sociálny zmier. Zdravá atmosféra môže byť len vtedy, keď dobre funguje komunikácia. Vývoj za posledné obdobie ukázal, že by sa činnosť tripartity z hľadiska formy a obsahu mala meniť. Na program tripartity sa pripravilo desiatky materiálov, ktorých prerokovanie bolo potom poznačené formálnosťou a povrchnosťou. V rámci týchto rokovaní by sa malo skôr pristupovať k rozhodujúcim materiálom, ktoré zaujímajú všetkých troch partnerov, teda vládu, zamestnávateľov i odborárov. Jednotlivé otázky musia byť dobre rozanalyzované a na základe toho pripravené návrhy opatrení. Myslím si, že všetky tri subjekty chápu nevyhnutnosť takejto formy komunikácie a sú na túto tému i pripravené rokovať.
3. V rámci prípravy na vstup do EÚ bol predchádzajúci vývoj poznačený prijatím množstva nových tzv. eurozákonov. Ich spracovatelia pracovali pod časovým tlakom a táto skutočnosť so sebou prinášala i to, že zákony, ktoré vychádzali z parlamentu, neboli na takej kvalitatívnej úrovni, ako by si to žiadal podnikateľský život. Na druhej strane je potrebné povedať, že za posledné štyri roky, ktoré boli poznačené nestabilitou vládnej koalície, sa v parlamente vytváral stav umožňujúci prerokovávané zákonné normy prispôsobovať tlaku lobistických skupín. A tak bolo len ťažko predvídateľné, v akej podobe zákon parlament opustí. Tým bola kvalita týchto zákonných noriem poznačená a niekedy pôsobili navzájom kontraproduktívne. Preto máme názor, že sa musíme vrátiť k niektorých zákonom (zamestnávatelia, obchodná komora, združenie priemyselných zväzov a poľnohospodárska komora vytypovali viac ako dvadsať takýchto noriem), ktoré by bolo potrebné prerokovať s kompetentnými inštitúciami, definovať problémy, ktoré sa tam vyskytujú a navrhnúť postup, ako by sa tieto problémy v budúcnosti mali odstraňovať. Stručne povedané, podnikatelia potrebujú stabilnú vládu, stabilný parlament, ktorý je schopný akceptovať názory podnikateľskej sféry, a to nie v selankovej atmosfére, ale v atmosfére pracovnej a tvorivej diskusie.
4. Úloha podnikateľských subjektov a podnikateľov v systéme trhového hospodárstva je nenahraditeľná. Myslím si, že je potrebné si uvedomiť, že ďalší rozvoj spoločnosti, vytváranie zdravých sociálnych vzťahov, ktoré budú mať znaky rastu i pozitívneho vývoja, sa nedá riešiť oddelene, bez súčinnosti podnikateľov. Čiže na jednej strane sa musia vytvárať na podnikanie zdravé podmienky. Na druhej strane sa musí zaviesť do podnikania vysoký stupeň etiky, aby toto prostredie, ktoré bude vytvorené, bolo efektívne a eticky využívané. Je veľmi nepríjemné, že v súčasnom období sa stalo už všeobecným konštatovaním, že vymožiteľnosť práva, i toho, ktoré my dnes kritizujeme, je skutočne na minimálnej úrovni. Vymožiteľnosť práva považujeme ako predstavitelia zväzov, i ja osobne, za jednu z najkritickejších a najproblematickejších oblastí nášho hospodárskeho a spoločenského života. Táto skutočnosť spôsobuje, samozrejme, i určité obavy u partnerov, s ktorými vyjednávame v prístupových rokovaniach o vstupe do EÚ. Myslím si, že táto zložitá a náročná úloha stojí pred súčasnou vládou, ako i pred mimovládnymi a podnikateľskými organizáciami. Zároveň táto téma nemôže byť len predmetom záujmu jedného rezortu, ale musí byť na jej riešenie vytvorená celospoločenská klíma, aby sme dosiahli štandardnú úroveň priemyselne vyspelých krajín.
5. Na túto otázku je odpoveď dosť zložitá. Na jednej strane je dobré, že podnikatelia sa výrazným spôsobom neangažovali v prospech tej alebo onej strany. Myslím si, že toto je zdravý moment, keď ponechali súťaživosti jednotlivých politických strán voľný priebeh. Na druhej strane výsledky volieb potvrdili, že úspech môžu mať len stranícke štruktúry, ktoré dokážu v rámci svojich organizácií riešiť problémy. Delenie a dezintegrácia sú v každej organizácii cestou do pekla a myslím si, že výsledky týchto volieb v plnej nahote potvrdili škodlivosť tejto tendencie. To platí v každej organizácii, a to nielen v politike, ale i v oblasti mimovládnych inštitúcií, ako i v oblasti hospodárskeho života. Zdravá integrácia názorov a postupov je vlastne jedným z fenoménov, ktoré môžu zefektívniť činnosť v každej oblasti.
6. V tejto súvislosti je potrebné povedať, že po voľbách sa vytvorila situácia, v ktorej sa určité predstavy o rozvoji spoločnosti dajú razantne presadzovať. Strany, ktoré sú dnes vo vládnej koalícii, majú relatívne rovnaký názor na mnohé problémy. Nehovorím, že na všetky, ale na tie rozhodujúce otázky áno, čo je dobrým základom. Preto majú v rukách nástroj, ktorým sa zanedbané reformy v oblasti školstva, zdravotníctva, sociálneho zabezpečenia môžu rýchlejšie presadiť. Z tohto dôvodu si myslím, že táto vláda je niečo iné, než boli predchádzajúce vlády, ktoré začali od roku 1989 a pokračovali po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Na druhej strane je potrebné brať do úvahy aj opozičné strany, ktorých sila počtom mandátov v parlamente nie je zanedbateľná. Štvorkoalícia ich musí brať ako partnerov. Pokiaľ táto vláda neurobí nejakú zásadnú chybu, má veľkú šancu na prežitie a nielen to. Má možnosť uskutočniť celý rad opatrení, ktoré v budúcnosti budú znamenať veľký pokrok v rozvoji slovenskej spoločnosti.
7. Mám to šťastie, že pracujem vo vedení podniku, ktorý sa stal v poslednom období symbolom hospodárskeho úspechu na Slovensku. Za týmto úspechom stoja nielen naše celkové hospodárske výsledky, ale i úspešná spolupráca s celým radom subdodávateľov, s vysokým školami a v neposlednom rade i s mnohými vládnymi a mimovládnymi organizáciami. Výsledky našej spoločnosti v uplynulých rokoch sú skutočne viac než dobré. V tomto roku presiahne produkcia objem 100 mld. Sk a v budúcom roku, vďaka novej štruktúre náročného výrobného programu, očakávame nárast objemu výroby o niekoľko desiatok percent. Takže, keď to posudzujem z tohto hľadiska, výsledky sú skutočne priaznivé. Na druhej strane musím povedať, že za týmito výsledkami je skrytá náročná a permanentná práca. Každý deň a po celý deň musíme bojovať za dosiahnutie a udržanie dobrých výsledkov v oblasti kvality, nákladov a efektívnosti. A to nielen v rámci vnútrokoncernovej súťaže, kde už dnes zaujímame dôstojné postavenie, ale i v podmienkach tvrdej konkurencie na celosvetovom automobilovom trhu. Dôležité však je, že sa nám podarilo popri vybudovaní výrobnej základne pre náš podnik vytvoriť širokú subdodávateľskú sieť, ako i realizovať veľký projekt priemyselného parku. Práve tento projekt môže byť v budúcnosti základom pre ďalší rozvoj spolupráce subdodávateľov, a to predovšetkým vo vzťahu k menším výrobným organizáciám na Slovensku, ktoré by sa mohli tiež integrovať do takého zaujímavého odvetvia, akým je automobilový priemysel.
Hospodársky denník, 16. októbra 2002
Regina Ovesny-Straka, predsedníčka predstavenstva a generálna riaditeľka Slovenskej sporiteľne, a. s.
2. Vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom sa odvíja od spolupráce a dobrá spolupráca je predpokladom prospešného vzťahu. Každý zamestnávateľ by si mal uvedomiť, že potrebuje spokojných zamestnancov. Tí však musia akceptovať, že hospodárska a ekonomická situácia na Slovensku nevytvára priestor na veľké požiadavky. Prehnané požiadavky by totiž mohli ohroziť pracovné miesta.
3. Možno by som nezačala s problémami vo sfére podnikania. Pravicová vláda má predpoklady, aby Slovensko pokračovalo v začatej ceste smerom k EÚ a NATO. Tento fakt považujem za pozitívny pre ďalšie smerovanie krajiny. Rozhodnutím vstupu do EÚ a NATO sa dá očakávať zlepšenie podmienok na investície, čo prispeje k oživeniu ekonomiky, čím sa, samozrejme, vytvorí lepší priestor na podnikanie v najširšom zmysle slova. Určite očakávame podporu podnikateľského prostredia, urýchlené prispôsobenie otvorených zákonov pravidlám EÚ, ako aj podporu pri uplatňovaní týchto zákonov. Naďalej platí, že je potrebné prilákať zahraničných investorov. Nato je potrebné stabilné ekonomické, politické a právne prostredie.
4. Ako veľmi dôležitú súčasť spoločnosti. Podnikatelia, aj tí najmenší sú predsa tvorcami hodnôt. V súčasnosti podnikateľ produkuje, podnikateľ predáva. Súkromné podnikanie prerástlo takmer do každej sféry spoločenského života, je našou súčasťou. To, čo bol v minulosti štát, štátom vlastnené podniky, to je dnes podnikateľ. A bez neho je život nemysliteľný.
6. Myslím si, že vláda M. Dzurindu už dokázala, že vie urobiť, a aj urobila potrebné kroky na ozdravenie ekonomiky vrátane bankového sektora, reštrukturalizácie a privatizácie bánk. M. Dzurinda má teraz šancu ukázať, ako bude pokračovať homogénna vláda v procese reforiem a integrácie do EÚ. Od novej vlády sa očakáva stabilizácia ekonomického a politického prostredia a pokračovanie v začatom procese reštrukturalizácie hospodárstva, ktoré sa musí dotiahnuť do konca. Nová vláda pozostáva z malého počtu strán a táto výhoda by mala priniesť rýchlosť a jednotnosť v rozhodovacom procese.
7. V mojom prípade ťažko hovoriť o podnikaní v pravom zmysle slova, ale aj tak by som tu rada povedala pár slov. Som vo vedení Slovenskej sporiteľne, čo je pre mňa veľká výzva a zodpovednosť zároveň. Banka si buduje v súčasnosti novú tvár, čo nás stojí nemalé úsilie. Avšak už dosiahnuté úspechy sú pre mňa ďalším zdrojom energie postupovať ďalej dopredu. Práca ma napĺňa, venujem jej prevažnú časť svojho času a mojou jedinou ambíciou v súčasnosti je dotiahnuť proces prestavby vo veľkom bankovom dome, ako je Slovenská sporiteľňa do vydareného konca. Verím, že takéto úsilie prispeje k celkovému ozdraveniu bankového sektora, a tým aj ekonomického prostredia, pretože takéto sú predpoklady nášho vstupu do EÚ. A aj toto možno v istom zmysle slova nazvať "podnikaním".
Hospodársky denník, 15. októbra 2002
Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ Kappa Štúrovo, a. s.
1. Kappa Štúrovo je členom Zväzu celulózo-papierenského priemyslu. Hodnotím to ako skonsolidovaný zväz združujúci 12 členských organizácií, ktoré spájajú podobné záujmy. Pravdepodobne k hlavným výhodám tohto zväzu patrí menší počet prevažne väčších a finančne konsolidovaných, proexportne orientovaných firiem.
V súčasnosti malá krajina, akou Slovensko je, má AZZZ, ZPZ ako i minulý rok vzniknutú PAS. Dôvodom tohto trendu je nespokojnosť. Verím, že situácia sa zmení, keď si čelní predstavitelia, prípadne členská základňa uvedomia, že organizácie majú slúžiť celej členskej základni a nielen úzkej skupine. Za tejto situácie nám bude stačiť iba jedna zastrešujúca organizácia, ktorá však bude funkčná.
2. Spôsobilosť zástupcov zamestnávateľov hodnotiť nechcem, nakoľko boli nominovaní členskou základňou. Nepochybne nie sú ani horší, ani lepší ako tí, ktorí ich nominovali. Ich situácia však určite nie je ľahká, ťažko sa obhajujú záujmy tak rôznorodej skupiny, akou zástupcovia zamestnávateľov sú.
3. Za kľúčové považujem nastolenie poriadku v oblasti dodržiavania zákona o vymožiteľnosti práva. V poslednom čase medializované prípady "prekvapivých a neočakávaných prípadov prepustenia vyšetrovaných osôb" sú len vyvrcholením stavu, do ktorého sme sa v tejto oblasti dostali. Z pohľadu podnikateľov je dôležité, aby súdy pracovali nielen dobre, ale i rýchlo. Po mnohých rokoch vyhraný spor je vždy skôr víťazstvom dlžníka ako veriteľa. Všetko okolo nás sa mení a pretvára veľkou rýchlosťou, takže nepochybne vyššie tempo i v oblasti súdnictva je mimoriadne žiaduce. Nebude to však zásah do nezávislosti súdov, ale skôr zníženie stupňa byrokracie a neochoty z rôznych irelevantných dôvodov rozhodnúť.
4. Podnikanie, tak ako mu ja rozumiem, je "beh na dlhú trať" a súčasne musí obsahovať i veľkú dávku zodpovednosti. Tak ako v každej oblasti, i tu sú veľké rozdiely, takže môžeme občas vidieť prípady rôznych podvodníkov, ale našťastie i prípady pozitívne, ktorých je väčšina. Každá spoločnosť má tendenciu zovšeobecňovať a utvárať si dojem na základe toho, čo vidí, prípadne na čo sa sústreďujú médiá. Nečudujme sa teda, že podnikatelia sú mnohými zatracovaní. Situáciu vyrieši čas, všetko je v našich rukách. Špekulatívne neplatenie daní by sa malo stať nielen trestným činom, ale i správaním, ktoré odsudzuje slovenská verejnosť. Zatiaľ to žiaľ tak nie je.
5. Neviem sa k tomu vyjadriť, ich vyhláseniam som venoval veľmi malú pozornosť. Voľby sú však voľbou občanov.
6. Vláda dostala historickú a možno i tak trochu nečakanú šancu dokončiť všetko to, čo už vláda premiéra Dzurindu začala, prípadne odštartovať nestihla. Želám si, asi ako väčšina občanov, aby nová vláda bola stabilná a dôveryhodná pre všetkých. Majme však na pamäti, že reťaz je taká silná, ako silné je jej najslabšie ohnivko. Takže jej šance budú závisieť od schopnosti robiť kompromisy medzi rôznorodými záujmami štyroch strán. Dúfam však len, že pri snahe zachovať vládu nebudú prijaté také kompromisné riešenia, za ktoré nás budú v budúcnosti kritizovať naše deti.
7. Kappa Štúrovo je prosperujúca akciová spoločnosť s jasnou víziou do budúcnosti založenou na veľkom potenciáli rozvoja. Podľa optimistických predpovedí by SR mohla byť o dva roky v EÚ. My však tvrdíme, že Kappa Štúrovo v EÚ je už dávno. Samozrejme nie politicky, ale ekonomicky, nakoľko náš export (najmä do krajín EÚ) predstavuje okolo 74 % a náš majoritný akcionár je z Holandska, teda z krajiny EÚ. Vo svetle týchto skutočností sa dívame do budúcna s optimizmom a s očakávaním ďalšieho rozširovania výroby, lebo kto v našom priemysle nerastie, postupne slabne a čaká ho ekonomická smrť.
Hospodársky denník, 14. októbra 2002
prof. Štefan Kassay, predseda Dozornej rady I. D. C. Holding, a. s.
1. Podľa zákona o tripartite sa v roku 1999 spojili značne nezlučiteľné prvky. Zamestnávatelia, zamestnanci zastúpení odborármi a štátna správa. Pochopiteľne, každý z nich má diametrálne odlišné záujmy, preto je ich vzájomná dohoda komplikovaná. Vytvorené sú dve hlavné združenia. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR a Združenie podnikateľských zväzov sú spojením rôznych okruhov podnikania, čo vedie k menšej flexibilite a znižuje schopnosť vytvárania koncepcie na rozvoj podnikania a tým aj ekonomiky. Predpoklady na nepružnosť týchto organizácii sú značné. Taký bol napríklad postup schvaľovania Zákonníka práce, kde sa začali združovať pripomienky už po schválení zákona a dva mesiace pred jeho vstúpením do platnosti. Zmyslom však je ochrana záujmov zamestnávateľov a tvorba koncepcie vhodného podnikateľského prostredia, a teda tvorba potrebných zákonov.
2. Pri zlaďovaní niekedy nezlučiteľných záujmov z obdobia plánovaného hospodárstva a trhovej ekonomiky je to veľmi zložité. Snaha o zastrešovanie všetkých záujmov vychádza dosť neproduktívne. Týmto prístupom nie sú zastúpené nikoho záujmy, alebo naopak, vytvárajú sa záujmy, ktoré neuspokojujú žiadnu so zúčastnených strán. Jednotlivé asociácie pripravili množstvo podkladov na zmeny v zákonoch a v jednotlivých zákonníkoch, ale nebola vyriešená ich implementácia.
3. Samotné slovo podnikateľ pomaly vyznieva pejoratívne a v očiach verejnosti sa stotožňuje s nežiaducim elementom. O podmienkach na podnikanie sa neustále hovorí, akcentuje sa, čo je nevyhnutné, ale v konečnom dôsledku výsledný efekt zákonných opatrení prezentovaných ako pomoc podnikateľskému prostrediu sa prejavuje minimálne. Ide o široký súbor opatrení, ktoré by podnikaniu mohli pomôcť. Môžeme ich charakterizovať ako zjednodušenie administratívy pri prevádzkovaní podnikov, zníženie odvodov a daňových odvodov, hlavne vymáhateľnosť práva a podpora prostredia na podnikanie v oživení kapitálového trhu a vytvorenie infraštruktúry.
4. Pozícia podnikateľov v spoločnosti je rôznymi skupinami vnímaná rozlične. Počnúc osočovaním a končiac obdivom. Podnikateľ by mal byť príkladom i tvorcom štandardov v spoločnosti a tvorcom hodnôt pre štát. Odrazí sa to v spoločenskom úžitku vytváraním nových príležitostí na tvorbu hodnôt a tvorbu prostredia pre ľudí prenajímajúcich svoju prácu. Zároveň sú tu rôzne obmedzenia v podobe zákonov, ktoré túto úlohu limitujú.
5. Nazdávam sa, že takéto vyhlásenia majú viac politické pozadie ako profesionálne zameranie na potreby zamestnávateľov, aj keď vychádzali z potrieb zmien v legislatíve na skvalitnenie podnikateľského prostredia. Po voľbách je teraz predčasne vytvárať názory, nemuselo by to byť korektné.
6. Nebude to mať ľahké. Niektoré čiastkové záujmy sú v tomto období "utajené", na verejnosť sa dostanú čoskoro po konštitúcii vlády. Len aby sa vo vláde vedelo, ako riešiť politickú situáciu. Nazdávam sa, že politický zápas a napätie v spoločnosti neochabnú, pretože opozícia asi nemieni sedieť v kúte. Môže to však mať aj akceleračný účinok a znásobovanie spôsobilosti vládnucich síl.
7. Podnikanie v I. D. C. Holding sa po celých desať rokov od jeho založenia vyvíja úspešne. Presadili sme sa na slovenskom trhu aj v zahraničí. Získavame čoraz väčší trhový podiel. Pravdaže, niektoré už ohlásené vládne opatrenia (zdraženie vstupov) znižujú naše výnosy, dokážeme sa však s ich dôsledkami vyrovnať. Sústreďujeme sa na organizačný rozvoj firmy a veľký dôraz kladieme na zvyšovanie produktivity a znižovanie vlastných nákladov. Spoliehame sa na vlastné sily, pričom je zrejmé, že prípadné zhoršovanie stavu v spoločnosti má veľký vplyv na tempo rozvoja každej firmy. Som presvedčený, že napokon sa po niekoľkých rokoch dosiahne symbióza záujmov vlády a podnikateľskej sféry.
Hospodársky denník, 11. októbra 2002
Ing. Ivan Štefanec, CSc., generálny riaditeľ, Coca-Cola Beverages Slovakia, s.r.o.
1. Coca-Cola Beverages Slovakia je pevnou súčasťou svojho odvetvového zväzu pod názvom Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku. Činnosť tohto zväzu za dané obdobie najlepšie dokumentujú výsledky, z ktorých je najvýraznejší samotný rast nealko priemyslu na Slovensku a výrazná zmena obchodnej bilancie z negatívnej na pozitívnu v sýtených nealko výrobkov a ovocných džúsov a nektárov. Úspešnosť tohto odvetvového zväzu sa prejavila i na medzinárodnej pôde, kde náš zväz predsedá Výboru pre rozšírenie EÚ pri medzinárodnej organizácii nealko výrobcov UNESDA/CISDA. Čo sa týka Asociácie, resp. združenia zamestnávateľov, nepociťoval som za uvedené obdobie jeho podporu ani nášmu zväzu, ani rozvoju podnikania na Slovensku.
2. Nie som presvedčený o tom, že zástupcovia zamestnávateľov sú ich skutočnými reprezentantmi. Už táto skutočnosť svedčí o pochybnosti správnej prípravy na tripartitnú pozíciu. Konsolidácia podnikateľskej reprezentácie je v súčasnosti výzvou pre všetkých podnikateľov v našej krajine.
3. Je to predovšetkým oblasť pracovného práva a environmentálnej legislatívy. Súčasný Zákonník práce je svojou neflexibilitou brzdou nášho rozvoja. Rovnako je to pri environmentálnych zákonoch o odpadoch a o obaloch, ktoré riešia príslušnú problematiku svetovo unikátne tým, že nestanovili ciele, ale zaťažili podnikateľov neúmerne vysokými poplatkami sústreďujúcimi ich do tzv. Recyklačného fondu, ktorý nevykazuje žiadne použitie. Verím, že tieto nezmysly budú veľmi skoro napravené.
4. Pozícia podnikateľov v spoločnosti je determinovaná stále relatívne krátkou existenciou pravidiel voľného trhu, nie vždy transparentnou privatizáciou v nedávnej minulosti a nakoniec samotným správaním sa podnikateľov. Celkovo vnímam pozíciu podnikateľov ako zlepšujúcu sa, ale ďalší priestor na zlepšenie vidím práve v etike podnikania, v dodržiavaní formálnych i neformálnych pravidiel. Snažím sa, aby práve v tejto oblasti (a nielen v tejto) bola prínosom Podnikateľská aliancia Slovenska. Vývoj pozície podnikateľov v spoločnosti bude, samozrejme, záležať predovšetkým na nás samotných.
5. Parlamentné voľby sú voľby občanov, nie zväzov či organizácií. A výsledok volieb svedčí o tom, že občania čoraz viac chápu, na čom je založený rozvoj. Na Slovensku tak dostane šancu vláda, ktorej strany deklarujú podporu rozvoju podnikaniu, čo je veľmi povzbudzujúce.
6. Nová vláda Mikuláša Dzurindu má skutočne historickú šancu dokončiť začaté reformy a realizovať tie, ktoré sa ešte nezačali. Verím, že sa jej to podarí a že výsledky predovšetkým v oblasti principiálneho stransparentnenia finančných tokov na makroekonomickej úrovni budú môcť pocítiť podnikatelia vo svojej prosperite i všetci občania v kvalite života.
7. Naše odvetvie sa stále dynamicky vyvíja a keďže v krátkej budúcnosti predpokladám zrýchlenie hospodárskeho rozvoja vplyvom podpory podnikania i vstupom ďalších zahraničných investorov, je pred nami tiež optimistický výhľad do ďalších rokov.
Hospodársky denník, 9. októbra 2002
Miroslav Lapuník, generálny riaditeľ SPP, a. s.
1. Plynárenský zväz bol založený v roku 1995, k zmene názvu na Zamestnávateľský plynárenský zväz (ZPZ) došlo v roku 1999. Jeho zakladajúcimi členmi boli SPP, Probugas, Slovgeoterm a Naftoprojekt. V roku 2001 bolo ukončené členstvo Naftoprojektu (konkurz) a v roku 2002 bol ako ďalší člen prijatý Galantaterm, a. s., Galanta. Po začiatočných rokoch, keď sa zväz dostával do povedomia zamestnancov, od roku 1998 zaznamenáva svoju štrukturálnu stabilizáciu a rozvoj. Okrem operatívnych úloh, informácií pre členov o vnútrozväzových i asociačných aktivitách, posudzovania nadčasovej práce a podobne možno vyzdvihnúť aj ďalšie aktivity celozväzového charakteru, ako napríklad uzatvorenie zmluvy o spolupráci medzi ZPZ, SPNZ a Združením odborníkov plynových zariadení (ZOPS) v oblasti výmeny informácií a o spoločnom postupe pri pripomienkovaní, resp. návrhoch zákonov, noriem a nariadení v oblasti plynárenstva. ZPZ sa aktívne podieľal na príprave legislatívnych predpisov pre plynárenstvo, na vzdelávaní odborníkov v plynárenstve. V oblasti zahraničných vzťahov je aktivita nižšia, ale sme presvedčení, že vstupom zahraničných akcionárov do SPP sa aj v tejto oblasti situácia pozitívne zmení.
2. Je nutné upraviť predajné ceny zemného plynu na nevyhnutnú úroveň, čo bude, samozrejme, jednou z hlavných tém tripartity. AZZZ, ako predstaviteľka zamestnávateľských zväzov, členka tripartity, by mala brániť záujmy plynárenského zväzu, mala by teda zvýšenie cien podporiť, ale zároveň by mala hľadať, v súčinnosti s vládou, spôsob riešenia dosahu cien na sociálne slabšie vrstvy obyvateľov, napríklad vytvorením fondu, do ktorého by prispievali spoločnosti, pre ktoré je zvýšenie cien energií nevyhnutné (plynárenská a. s., elektrárenské a. s., a pod.), spolu s ministerstvami, ktorých sa problematika bezprostredne týka (ministerstvo práce a sociálnych vecí, hospodárstva, financií atď.). Neočakávame teda, že AZZZ, ktorého členom je aj Zamestnávateľský plynárenský zväz, bude proti zvyšovaniu cien, a teda proti záujmom plynárov. Ak áno, mohlo by to byť dôvodom na vystúpenie nášho zväzu z AZZZ, pretože by prišlo k porušeniu stanov zo strany AZZZ, keďže má obhajovať záujmy svojich členov.
3. Vyjadrím sa k problému z pozície manažéra akciovej spoločnosti so zahraničnou účasťou. Je všeobecne známe, že prostredníctvom predajných cien zemného plynu si štát cez štátny podnik SPP riešil sociálnu politiku. Dôsledkom bolo, že SPP predával plyn lacnejšie, ako ho nakupoval, čo sa prieči logike podnikania. Očakávam preto, že v oblasti cenovej politiky sa konečne vytvoria pre SPP úplne prirodzené podmienky na podnikanie na trhu v SR.
4. Aj napriek tomu, že podnikanie považujem za jednu z najťažších a najnáročnejších činností, vnímam pozíciu podnikateľov tak ako väčšina občanov. Keď sa vysloví slovo podnikateľ, znie to takmer pejoratívne. Je to dôsledkom činnosti niektorých "tiežpodnikateľov", ktorí sa pričinili o dehonestovanie tohto názvu. Myslím, že väčšina ľudí to takto vníma a zrejme bude treba veľa pozitívneho vykonať, aby nastala zmena vo vnímaní podnikateľov. Samozrejme, existujú podnikatelia, ktorí dokazujú, že aj podnikať sa dá slušne, poctivo a svedomite.
5. Neviem odpovedať na túto otázku, pretože predvolebné vyjadrenia som nesledoval. Ale zrejme aj zväzy, združenia sú rôznofarebné a podľa toho aj členovia volili, je to veľmi pravdepodobné.
6. Myslím, že nová vláda bude mať na vládnutie dobrú východiskovú pozíciu. Môže kontinuálne pokračovať v tom pozitívnom, čo začala a má šancu dosiahnuť nápravy v tom, o čom si myslí, že nerobila dobre alebo čo sa jej nie celkom vydarilo. Výhodou je aj to, že bude vládou politických strán s podobnou orientáciou. A ak by bolo pravdou to, čo vyhlasujú opozičné politické strany, že budú konštruktívnou opozíciou, tak potom je tu nádej, že šance na pozitívne výsledky novej vlády sú vysoké. Aká však bude realita, ukáže ďalšie obdobie.
7. Do SPP vstúpili v júli tohto roka zahraniční investori, čo zásadným spôsobom mení vzťahy SPP k okoliu, ale i dovnútra spoločnosti. Súčasne so vstupom zahraničných investorov sa otvoril na Slovensku aj trh so zemným plynom, čím sa začala postupná liberalizácia. Slovensko mieri do Európskej únie a bude musieť akceptovať aj legislatívu platnú pre EÚ, tú pre trh so zemným plynom upravuje plynárenská smernica EÚ. Tieto zásadné zmeny vyvolali nevyhnutnú potrebu reštrukturalizácie spoločnosti, začali sme preto náročný proces zmien, ktoré majú za cieľ pripraviť spoločnosť na úspešnú konkurenciu voči ďalším potenciálnym dodávateľom zemného plynu, vyhovieť požiadavkám Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý bude dohliadať nad pravidlami obchodovania na trhu so zemným plynom, vyhovieť požiadavkám smernice EÚ a zabezpečiť pozíciu SPP na trhu v budúcnosti tak, aby mohol uspokojovať potreby zamestnancov, zákazníkov i akcionárov. Aby bol spoľahlivým partnerom pre svojich zákazníkov, garantujúcim plynulú, bezpečnú a bezporuchovú dodávku zemného plynu, ale aj spoľahlivým zamestnávateľom pre svojich zamestnancov. To je program a vízia spoločnosti na obdobie najbližšieho roku. Ak SPP úspešne zvládne túto náročnú úlohu, o čom s prispením know-how zahraničných akcionárov vôbec nepochybujem, potom úspešne zvládne aj výzvy, ktoré prinesú ďalšie roky.
Hospodársky denník, 8. októbra 2002
|
