Pozvánka »
Ako „vyrobiť“ silné Slovensko v Európskej únii?
V posledný májový deň od 10. h do 15. h sa uskutočnilo verejnosti neprístupné 109. riadne zhromaždenie a celkove 255. podujatie združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub. Miestom zhromaždenia bol tradične Pálffyho palác na Zámockej ulici v Bratislave. Bolo to posledné zhromaždenie združenia pred jeho vstupom do 25. roku svojho života. Pozvanie na neverejné rokovanie prijali predseda Národnej rady SR Andrej Danko a minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker.
Na programe boli tieto diskusné témy „Národno-štátne priority v rozhodujúcich dokumentoch politických strán, podnikateľských organizácií a v Programovom vyhlásení vlády SR “ s úvodným slovom Petra Kasalovského , problematika transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi USA a EÚ (TTIP) v podaní Vadima Brezneho, prof. Juraja Sipku a perof. Jaroslava Husára, dokument z 25. mája 2016 podpísaný členmi Medzinárodného mierového výboru zo SR „Nevyciciavajme Spojené štáty ...“ a výrok Paula Thomasa Manna:„Vojna je iba zbabelý útek od problémov v mieri“. Všetky dokumenty budú zverejnené na tomto priestore.
Po úvodnom slove Petra Kasalovského sa k deväťdesiatim siedmim členom zo SR, z Českej republiky, z Nemecka a z Ruska prihovoril predseda NR SR Andrej Danko. Poďakoval združeniu a osobitne jeho zakladajúcemu členovi Petrovi Kasalovskému za pozornosť a podnety pre svoju činnosť. Po ňom hovoril aj minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker. Potom dostali obaja štátni činitelia z pléna po troch otázkach, na ktoré odpovedali. Z plánovanej hodiny boli dve hodiny korektnej a zaujímavej diskusie a výmeny názorov.
Účastníci zhromaždenia boli informovaní o aprílovom diskusnom stretnutí 25-člennej reprezentácie združenia s bývalým ruským premiérom Viktorom A. Zubkovom, o výsledku volieb orgánov združenia na obdobie 2017-2019, o aktivitách Medzinárodného mierového výboru a o nomináciách na ním udeľovanú „Mierovú cenu zo Slovenska“ za rok 2016. S porozumením prijali rozhodnutie predsedajúceho o zverejnení dokumentu inšpirovaného myšlienkou T. Manna a s názvom „Vojna je iba zbabelý útek od problémov v mieri“.
Prezentovala sa Colombiana, s.r.o. a AKOR, s.r.o.
Partnermi tohto podujatia boli I.D.C. Holding, a.s., MEBO Group, USA, janom, s.r.o., Dohňany, Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., a KÁVOMATY, s.r.o, Kežmarok.
Foto : E. Szombatová
Úvodné slovo predstaviteľa združenia Petra Kasalovského
„Čo potrebujeme ako soľ“
Dámy a páni,
v posledný májový deň sa schádzame na poslednom podujatí pred vstupom do 25. roka veku nášho združenia.
Vítam medzi nami Andreja Danku, člena združenia, ktorý je po marcových parlamentných voľbách predsedom Národnej rady SR. Teším sa, že pozvanie prijal aj minister zdravotníctva SR Tomáš Drucker.
V úvode nášho stretnutia chcem v mene nás všetkých zablahoželať k osemdesiatinám nestorovi slovenskej ekonomickej vedy Jaroslavovi Husárovi. Blahoželanie patrí dnes aj Jurajovi Sipkovi, ktorého prezident Českej republiky Miloš Zeman vymenoval za profesora.
Medzinárodný mierový výbor zaznamenal v tomto mesiaci významnú morálnu podporu. Jeho členmi sa stali Rudolf Schuster, prezident Slovenskej republiky v rokoch 1999 – 2004 a Viktor Alexejevič Zubkov, predseda vlády Ruskej federácie v rokoch 2007-2008 a v súčasnosti predseda Rady riaditeľov GAZPROMu.
Niekoľko myšlienok zo stretnutia našej 25-člennej reprezentácie s Viktorom Alexejevičom Zubkovom. Bolo 27. apríla v Bratislave. Minulý štvrtok ma požiadal pán Zubkov, aby som poďakoval združeniu za priateľské, otvorené, a predovšetkým žičlivé ovzdušie pre výmenu názorov.
Výmena názorov na tomto stretnutí potvrdila správnosť a rozumnosť línie, o ktorej nielen u nás hovoril, ale aj vytvára generálny tajomník OECD José Ángel Gurría. Je to línia spolupráce v záujme všestranného rozvoja štátov a regiónov, a tak aj zbližovania národov a ich kultúr.
Na stretnutí zaznela kritika politiky sankcií, ktorá škodí ovzdušiu v Európe i vo svete, ale aj komplikuje hospodárske a spoločenské vzťahy. Rovnocenný partnerský dialóg je jedinou cestou k rozumným a všeobecne prijateľným riešeniam aktuálnych problémov.
Dámy a páni,
mám aj povinnosť oznámiť výsledky volieb našich orgánov, ktoré začnú fungovať dňom Prvého januára 2017 a skončia v posledný deň 2019. roka.
Za predstaviteľa združenia a jeho správcu bol jeden kandidát. Na pozíciu revizóra taktiež jeden kandidát a do výboru boli nominovaných 19 našich členov. Májových volieb sa zúčastnilo 67 riadnych členov, t.j. 48,9% všetkých členov. Nehlasovali čestní členovia zo SR a zo zahraničia.
Predstaviteľom združenia a správcom bude Peter Kasalovský. Dostal 66 zo 67 možných hlasov.
Revizórom bude Lumír Ondrušek, ktorý dostal 64 zo 67 možných hlasov.
Do výboru boli zvolení Peter Kasalovský, ktorý získal (66 umiestení) 462 bodov zo 469 bodov možných, Ján Gabriel (38 um.) 137 bodov, Jozef Masarik (33 um.) 132 bodov, Rudolf Mosny (29 um.) 122 bodov, Svetozár Naďovič (34 um.) 120 bodov, Mikuláš Milko (24 um.) 112 bodov a Peter Čatloš (20 um.) 89 bodov. Volebná komisia odsúhlasila jednomyseľne tento výsledok volieb. Do výboru boli kooptovaní Terézia Lovíšková (26 um.) a Peter Hrinko (22 um.). Funkcionárov si výbor zvolí do XII. valného zhromaždenia, teda do 13. októbra 2016.
Dámy a páni,
na jubilejnom 25. moravsko-slovenskom diskusnom stretnutí, ktoré dvadsaťjeden rokov organizujú páni Zdeněk Dokulil a Lumír Ondrušek a bolo 28. apríla 2016, rezonovala aj problematika obranyschopnosti štátu a vôbec jeho suverenity. Výsledkom je dokument s názvom „Nevyciciavajme Spojené štáty“ a s podtitulom „Potrebujeme ústavný zákon o výdavkoch na obranu“, ktorému vyjadrili podporu všetci dostupní členovia Medzinárodného mierového výboru zo Slovenskej republiky : Tibor Gašpar, Peter Mihók, Imrich Béreš, Ján Gabriel, Peter Čatloš, Vojtech Tkáč, Svetozár Naďovič, Tomáš Šálek, Jozef Masarik, Heidy Schwarczová, Mikuláš Milko, Anton Blaha, Rudolf Mosny a Peter Kasalovský. Dodatočne sa pripojil aj Anton Barcík. Tento dokument - podnet je adresovaný predsedovi Národnej rady SR Andrejovi Dankovi a Vláde Slovenskej republiky.
Vážené zhromaždenie,
dnešný program pozmeníme aj kvôli tomu, že obaja predstavitelia nášho štátu tu budú hodinu a čosi.
Vypočujte si prosím predmetný dokument „Nevyciciavajme Spojené štáty...“.
Priatelia,
väčšina z nás vníma, čo je to obranyschopnosť štátu, o čom je vlastenectvo, o čom má byť vzťah k svojmu národu a o čom je zodpovednosť za svojich blízkych a za to, v akom svete žijeme.
Náš člen a laureát Zlatého biatca Andrej Danko, v súčasnosti predseda parlamentu, tak ako jeho predchodcovia Ivan Gašparovič a Jozef Migaš, je v situácii, keď má šancu posunúť dopredu riešenie našich domácich, ale aj medzinárodných problémov. Ako sa mu bude dariť, to nie je len jeho vec, jeho koaličných partnerov, ale aj takých občanov, ktorí sú členmi nášho združenia. Politici po svojom usadení sa do kresla občas zabudnú, že sú smrteľníkmi a bez glejtu o výnimočnosti, či takmer predurčenosti, alebo až geniálnosti. Za vyše 24 rokov sme tu takých mali akurát dosť.
Komunisti skrachovali preto, že stratili kontakt s ľuďmi práce a premnohí mali pocit, že sú lepšími ľuďmi ako ostatní. Aj v období po 1989. roku mali viacerých nasledovníkov. Politické čachre, aj zradnosťna tisíc spôsobov, a predovšetkým z nich plynúca všeobecná mizéria sa skončili ich pádom do zabudnutia.
Teraz je tu vláda štyroch strán. Krehká koalícia, od ktorej očakávame, že bude schopná pozorne načúvať rozumným a úspešným ľuďom. Neponklonkujúcim sa predstaviteľom vládnej koalície. Spoločenských a medzi nimi hospodárskych lídrov, ktorí v minulosti tak ako inde vo svete ťažili zo svojho pochlebovania a neraz pochybnej ústretovosti, bolo a je dosť. Zamyslime sa, kto radil doterajším vládam, kto premietol ich rady do praktického života a aké problémy sa stvorili. Také, že súčasná vláda bude potrebovať až antibolehlavy.
Na vládnej koalícii je, či dokáže byť s ľudom, s tými, ktorí akceptujú prácou a správaním sa, osobitne kvalitou medziľudskej komunikácie, svoju zodpovednosť za vlastný život a dokážu zlepšovať životné podmienky vo svojom okolí.
Dámy a páni,
na predchádzajúcom 108. riadnom zhromaždení 17. marca sme hovorili o národno-štátnych prioritách. Bolo to síce po parlamentných voľbách, v čase prekáračiek, no i pomalého víťazstva zdravého rozumu. Výsledkom sa stala nová vládna koalícia.
Z tradičných sto dní pre novú vládu uplynulo šesťdesiatdeväť.
Aj sme analyzovali „myslenie“ v niektorých rezortoch a sme mierne znepokojení. Predovšetkým nepochopením toho najdôležitejšieho, že máme svoj štát, a treba urobiť koniec jeho „vysávaniu“, ba až vydieraniu v mene lepšieho podnikateľského prostredia. Najprv treba pristúpiť k zhodnoteniu pracovnej výkonnosti na všetkých ústredných štátnych orgánoch, ale aj v samospráve a vo všetkých štátnych a samosprávnych organizáciách. Kedysi sme „to“ odporúčali dvom premiérom, ale nechcelo sa im s tým, že všetko je predsa v najlepšom poriadku. Obdobne, kontrola musí byť súčasťou riadenia a jej výsledky východiskom k návrhom opatrení a zmien. Tak v školstve, v zdravotníctve a v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako je využívaný fond pracovného času ?! Bol by problém kontroly pracovných výkonov napríklad na ministerstvách ?! To je kľúčová otázka pre každého zo sféry štátnej moci, kým sa k niečomu verejne zaviaže, ale prihlási, tak by mal dostať korektnú odpoveď.
To je o tej snahe časti podnikateľov, slúžiacich pod zahraničnými farbami na našom území. Nižšie dane, nižšie odvody, čo najmenej povinností voči štátu a svojim pracovníkom – zamestnancom, atď. Je to aj o bankovom sektore, ktorý sa správa autonómne a niekdajšie snahy o jeho vykázanie do rozumných hraníc sú už pradávnou minulosťou. Ak majú všetci krízu, tak banky to neboli, nie sú a ani nebudú.
Vážený pán predseda Národnej rady SR,
máte vskutku veľkú šancu posunúť túto krajinu dopredu. Nie vo nevymáhateľných pohľadávkach, v nekonečnosti a v prieťahoch súdnych sporov, v zdôvodňovaní nemožnosti zlepšení čohokoľvek, v nárokoch na veľkobaly financií na zachraňovanie sa potápajúcich a potopených, v absolutóriu konkrétnych osôb na správne riešenia, ktoré by boli ako tomu je doteraz v cenovej hladine nad naše pomery.
Vravím to preto, že veľmi citlivo prijímame názory a predstavy o možných riešeniach problémov a výbušných situácií zo strany nových vládnych činiteľov. Nič nové sa nedeje, ale vyjadrujem presvedčenie väčšiny našich členov, že je tu možnosť štartu k novej kvalite. Takej, že bude citeľná, ale aj efektívna, a občanmi prijatá s porozumením a podporou.
Dámy a páni,
zatiaľ sa o svetlé zajtrajšky pričiňujú vytrvale, každodenne a bez nároku a žiadostivosti na chválospevy konkrétni ľudia. Mám to šťastie, že za tých necelých 24 rokov našej existencie som ich spoznal niekoľko tisíc. Z domova aj zo zahraničia, z ktorých sa stali laureáti našich cien a ocenení, ako aj víťazi našich tradičných ankiet.
Ak hovorím o blízkej budúcnosti, tak osobne ju spájam trebárs s nominovanými osobnosťami zo Slovenska v druhom ročníku „Mierovej ceny zo Slovenska“. S ich prácou, s ich skromnosťou, ale aj náročnosťou na seba samých. Teda s tým, že sú skutočnými celebritami aj bez toho, že by mali osem svokier, geniálne podnikateľské aktivity : prevody financií z firemných na účty fyzických osôb bez daňovej povinnosti, bez tajného nahrávania svojich partnerov (i priateľov) ... Medzi nami je prof. Štefan Kassay, ktorý funguje akoby v inej galaxii, je tu Ing. Barcík, ktorý vybudoval vstupný priestor do inej duchovnej dimenzie, hoc aj do neba nad svojím lomom v Ladcoch... Dnes som však pozval na prezentáciu Ing. Moniku Babčanovú, našu najmladšiu členku a nominovanú na spomínanú „Mierovú cenu zo Slovenska“.
P. Kasalovský počas úvodného slova
Predseda NR SR A. Danko v diskusii a vedľa neho podpredseda výboru združenia P. Hrinko
V popredí genmjr. Ing. S. Naďovič, gen. PeadDr. Tibor Gašpar a najmladšia členka združenia Ing. Monika Babčanová
Podpredsedníčka výboru združenia T. Lovíšková blahoželá J. Sipkovi k menovaniu profesorom prezidentom ČR M. Zemanom.
Predseda NR SR A. Danko v rozhovore s Vadimom Breznym o TTIP.
Nevyciciavajme Spojené štáty »
colomBiana »
Chceme mať EÚ silnú, alebo nie ?
Vadim Brezny
Keď som bol koncom roka 2014 prvýkrát konfrontovaný s transatlantickým obchodným a investičným partnerstvom (TTIP), vyvolalo to u mňa efektné „wau”. Myslel som si, že konečne sa niečo deje na vyššej úrovni hospodárskeho partnerstva medzi USA a EÚ.
Tento stav však netrval dlho. Po obdržaní prvých objektívnych informácií z dobre informovaných kruhov sa môj/náš optimizmus začal strácať. Po dlhšej analýze obdržaných informácií od prívržencov (Casoary, Barero, Hemelton,...) a oponentov (Prof. R.Hickel, Attak,...) TTIP je dnes výsledok alarmujúci. Najviac nás znepokojuje tzv. „garancia investícií”, ku ktorej prídem neskôr.
Predtým si položme niekoľko základných otázok:
- Ak je táto zmluva výhodná pre obe strany, prečo bolo nutné poslať ďalších 600 USA lobistov do Európskeho parlamentu?
- Prečo táto dohoda vznikla viac-menej za zatvorenými dverami?
- Je pravda, že sa len 300 strán dokumentu TTIP dalo l nahliadnutiu i keď existuje 1000 strán?
- Prečo majú poslanci EÚ a odborníci sťažený prístup k nahliadnutiu dokumentov a dovolí sa im robiť v obmedzenom čase iba poznámky?
- Ako je možné, že verejnosť, ktorej sa to týka predovšetkým, nieje dostatočne informovaná?
- Čo sa skrýva za tým, keď USA nechce nijaké obmedzenia v obchode a finančných aktivitách?
- Čo má znamenať, že nový špeciálny súd zložený zo šiestich sudcov je nadriadenou inštitúciou oproti zákonom štátov Európskej Únie?
- Kto stoji za tým, že napriek stovkám pozmeňujúcich návrhov zo strany EÚ sa robí tlak na podpísanie TTIP dokumentu do konca roka?
Pozrime sa na celú vec podrobnejšie. Lobisti tvrdia, že odstránením colných bariér sa zvýši hospodársky rast a pribudnú nové pracovné miesta. Možno áno, ale ďalšie? Táto rétorika sa používala aj pri plnom spustení globalizácie v 80-tych a 90-tych rokoch minulého storočia bez dostatočných pravidiel, kde sa okrem iného tvrdilo, že sa zvýši blahobyt pre všetkých. Ako to dopadlo, vieme všetci.
Ako to dopadlo s tvrdeniami a s istotou týkajúcou sa budúcnosti, vieme všetci.
Nik nemá nič proti tomu, keď sa, napríklad, v strojárstve odstránia predpisy, ktoré nútia výrobcov rozlišovať americký a európsky trh. Eficiencia výskumu a výrobných procesov je opodstatnená. Týka sa to rôznych farieb svetelných plexiskiel, emisných a bezpečnostných predpisov pre autá – rôzna hydraulika a spojky v traktoroch a ďalších požiadaviek strojárskeho priemyslu. Presadiť zjednodušené a jednotné predpisy je pre obidve trhové prostredia opodstatnené.
Sú tu však iné témy, ktoré vyvolávajú veľké otázniky. USA chce obísť európske a štátne štandardy/predpisy na ochranu spotrebiteľov a to v odvetí
- chémie (napr. kozmetický priemysel musí v USA splniť iba 11 predpisov)
- poľnohospodárstva (napr. kukurica, sója a iné plodiny budú geneticky modifikované)
- potravín (napr.: geneticky modifikované, rastové hormóny a antibiotiká v mäse)
Veľkým otáznikom sú aj predpisy na dodržiavanie hygieny pri spracovávaní potravín. Vzťahuje sa väčšinou len na konečné produkty. (Napr.: kurčatá pred zabalením stačí chemicky očistiť – chlórom /praktiky v USA).
Označovanie obsahu potravín na balení nemá byť záväzné.
Pokiaľ nebudú v zmluve podobné vety ako: »Geneticky modifikované potraviny sa nesmú len tak dovážať do EÚ«, »Štandardy EÚ a ich štátov sa musia dodržiavať«, dovtedy žiaden politik nemôže tvrdiť, že TTIP nezmení naše štandardy na ochranu spotrebiteľov. O to viac, keď sa to má týkať zmeny legislatívy ohľadom drog. Negatívne ovplyvňovanie nášho zdravia nesmie nikto brať na ľahkú váhu.
Požadovanie vedeckých dôkazov na rôznych stupňoch sporu pri uvoľňovaní legislatívy môže byť tendenčné ba dokonca zradné. Zažívame to pri konfrontáciách argumentácií protistrán, kde sa vždy nájde vedec alebo znalec, ktorý tvrdí opak predložených faktov. Napríklad o vytváraní ozónovej diery, o účinku aromatických prísad a chuťových zosilňovačov v potravinách na zdravie.
Prioritou USA je privatizovanie školstva a vo fokuse je aj kultúra, kde filmy a knihy by mali byť pod kontrolou vyvolených (napr. Amazon). Žiaľ, o týchto veciach existuje dnes len málo informácií. Počíta sa však s tým, že nielen že malé a stredné vydavateľstvá budú vytlačené z trhu, ale duševný vývoj spoločnosti stratí európsku identitu. Primitivita, perverzita a násilie sa už pomaly stávajú normami spoločnosti, s čím sme už dlhšiu dobu konfrontovaní aj my. Nie je to len kontroverzná školská kniha "Nôž a sekera" s vulgarizmami, ale celé spektrum vývoja kultúry. Jedno je však isté, pod rúškom moderných ideológií, trendových vplyvov sa nesmú stratiť tradičné etické hodnoty, ktoré sú neodlúčiteľným základom civilizovanej spoločnosti a zdravej demokracie. Táto časť dohody sa nesmie podceňovať!
Teraz sa pozrime na to najdôležitejšie a najproblematickejšie. Týka sa to "garancie investícií", ktorá má byť pevným predmetom dohody. Pod rúškom ušlého zisku má byť umožnené koncernom a firmám žalovať štáty. K tomu má mať novovytvorený špeciálny súd silnejšie postavenie a dokonca väčšiu právomoc než ústavné súdy príslušných krajín. Rozhodovať majú privátni sudcovia dosadení politickou nomináciou, počíta sa s tromi z USA a tromi z EÚ. Miešanie anglosaského a rímskeho práva neveští nič dobré.
Navyše nerešpektovaním ústavných sudov, ktoré sú garantom zákonodarstva, oklieštením až zaniknutím právnych nástrojov na ochranu životného prostredia, podnikateľských subjektov a ostatných národných vymožeností hrozí oklieštenie suverenity štátov, ba dokonca vzniká možnosť vydierania.
Zmluvy takéhoto charakteru by nemali vôbec existovať!
Už neplatí základný pilier rínskeho práva, kde zmluvy majú byť tak spravené, aby žiadna z účastnených strán nebola dokazateľne znevýhodnená?
Uvedomiť si musíme aj to, že tu nepôjde len o miliónony, ale o miliardové žaloby, čo dokazujú niektoré procesy v Kanade, v Rumunsku a v Nemecku. Koľko procesov si môže dovoliť Slovensko?
Čo sa udialo? V súdnych procesoch poslednej inštancie krajín – ústavné súdy – rozhodli v Kanade a v Rumunskú, že koncerny sa dopustili znečisťovania a ničenia životného prostredia, čím im pozastavili činnosť v dolovaní nerastných surovín. Koncerny podali odvolanie na špeciálne súdy a žiadajú miliardové odškodnenie na základe ušlého zisku. Nemci majú podobný problém s energetickým koncernom, lebo chcú výrazne obmedziť a neskôr zamedziť výrobu atómovej energie a nahradiť ju energiou z prírodných zdrojov.
Súdne spory budú v budúcnosti aktuálne, nasvedčuje tomu aj vznik novej finančnej skupiny v USA, ktorá chce požičiavať peniaze menej solventným podnikom pri sporoch so štátmi.
Nesmie sa zabudnúť ani na to, že v USA je platný »Buy American«, (Berry Amendment) dodatok článku k ústave, ktorý môže zvýhodniť USA firmy a projektové aktivity voči ostatným štátom pod rúškom bezpečnosti štátu.
Sem patrí aj absurdum, že zmeny a dodatky k TTIP majú byť umožnené aj bez predchádzajúceho odsúhlasenia parlamentov.
Keď si k tomu všetkému ešte pridáme, že USA pri jej expanznej stratégii chce mať voľný priestor aj pre kapitál – deregulovanie, čo okrem iného znamená nekontrolovateľnosť finančného trhu, nečudujme sa, že TTIP sa označuje aj ako trójsky kôň pred bránami EÚ.
Dnes pribúda v EÚ viac odporcov TTIP-u a to nielen v Nemecku. Silným impulzom k prehodnoteniu transatlantického obchodného a investičného partnerstva sú posledné vyjadrenia francúzskych politikov.
Na záver iba toľko: USA ako i EÚ potrebuje hospodárske partnerstvo, ale len na férovej báze a nie také, ako to je v dokumentoch TTIP-u. Transparentnosť musí byť zachovaná a parlamenty by mali naďalej rozhodovať, pokiaľ ide o zmluvy medzi národmi, ako to je v prípade TTIP. Toto nie je zmluva medzi podnikateľskými subjektmi. Ona zasahuje do hĺbky nášho života.
Informovanosť našho národa o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve je jednoznačne nedostačujúca. Argumenty v zmysle »pre a proti« nie sú skoro vôbec počuť i keď si to takáto závažna a rozsiahla dohoda s trvajúcimi následkami vyžaduje. Miesto toho sa prezentuje politikmi a médiami jednostrannne lobbysticky. Nie je na čase otvoriť oči?
Strategické oblasti ako voda, energia, logistika a potraviny musia zabezpečiť suverenitu štátov Európskej únie. Závislosť od nadnárodných koncernov, ako je chemický gigant Monsento, by malo veľmi nežiadúci dopad na demokraciu, na životnú úroveň a o blahobyte ani nehovorím.
Dodatok: Treba si uvedomiť, že tu nejde o to, či chcemi isť s USA alebo s Rusmi, ale o to, či chceme mať silnú Europsku úniu alebo nie.