Siedmy december 2017 v Pálffyho paláci

Fotoobjektívom E. Szombatovej
Rovných 99 členov združenia a pozvaných na koncoročné zhromaždenie ospravedlnilo neúčasť pracovnými povinnosťami, zahraničnými cestami, ako aj nemocami, hospitalizáciou alebo starostlivosťou o člena rodiny. O prípravu a obsah sa niekoľko mesiacov zaujímala pätina členov, okrem iných bývalý prezident SR R. Schuster, predseda SKF a predseda SOPK P. Mihók, bývalý minister P. Prokopovič, členovia Medzinárodného mierového výboru zo SR a prostredníctvom telekomunikačných zariadení viacerí zahraniční členovia a priatelia. Časť programu prednesená nebola z časových dôvodov, ale je alebo bude do Vianoc zverejnená na www.hospodarskyklub.sk. Najviac ceneným bol príhovor predsedu NR SR A. Danku, o ktorom sa diskutovalo s jednoznačným uznaním aj počas spoločenskej časti zhromaždenia, ale aj po ňom do neskorých nočných hodín. Niektoré z jeho myšlienok zverejníme zo zvukového záznamu. Do skončenia jubilejného dvadsiatehopiatehio roka združenia budú tri podujatia, na ktorých sa skončia diskusie o tom, ako je a ako by na tom mohlo byť SR, Pacienti a zdravotníci a pokračovať bude klubový "Rok J. F. K.".

Na jedenásť pozvaní diplomatickým misiám reagovala aj štvorica veľvyslancov a dvaja diplomati.
Na snímke ruský veľvyslanec A. Fedotov a srbský veľvyslanec Š. Dermaku.

Sedemdesiatsedem členov a jedenásť hostí v očakávaní príhovoru predsedu NR SR A. Danku.

Po prvých dvoch-troch minútach bolo jasné, že Andrej Danko svojími názormi a myšlienkami vytvára nebývalú a vysoko cenenú pohodu v rokovacej sále.

Dvadsať minút bolo na rozhovory A. Danku s účastníkmi zhromaždenia. Sprevádzal ho P. Kasalovský.

Hlavný hosť, ale aj člen združenia od roku 2012 Andrej Danko s predstaviteľom Unipharmy T. Juríkom.

V priestoroch paláca sa vytvorilo "neplánovite" niekoľko trojčlenných skupiniek. V prvej boli diplomati J. Bratko, M. Musíl a finančník V. Masár.

Ďalšia trojica : podnikatelia Ľ. Valach, L. Vaškovič a P. Hrinko.

Takmer hamletovská otázka : viac solidárnosti, alebo viac zásluhovosti v starobných dôchodkoch....? Z pohľadov generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Ľ. Vážneho a P. Kasalovského sa dá uhádnuť ich postoj.

Po prvýkrát mali slovo a vlastnú prezentáciu v združení dve ženy - psychologičky K. Hatráková a Z. Hradíleková, nominované na Zlatý biatec 2017. Vyslúžili si skandovaný potlesk.

Svetom uznávaný bojovník za slovenského Franza Liszta bádateľ, spisovateľ, publicista a skladateľ M. Demko, ktorý dlhé roky žil v emigrácii vo Švajčiarsku.

Úvodné slovo P. Kasalovského na 115. riadnom zhromaždení
a celkove 264. podujatí združenia, Pálffyho palác, 7. decembra 2017 o 11. h

Dámy a páni,
dovoľte mi privítať na našom 115. riadnom zhromaždení a celkove 264. podujatí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danku. Je piaty rok naším riadnym členom i keď limitovaný svojou štátnou funkciou.
Vítam  srdečne veľvyslancov Bieloruska, Poľskej republiky, Ruskej federácie a Srbska a diplomatov z iných misií.  
Prijmite, prosím, ospravedlnenie neúčasti na dnešnom zhromaždení prezidenta Slovenskej republiky v rokoch 1999-2004 Rudolfa Schustera a pre neodkladné povinnosti čínskeho veľvyslanca Lin Lin.
Po niekoľkých rokoch sa v tejto sále opäť schádzajú reprezentanti nášho 222-členného združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru. 
V tomto predvianočnom čase a pracovnom vypätí boli pozvaní tí členovia, ktorí prejavili záujem o dnešné rokovanie, ako aj desať vyžrebovaných členov so zreteľom na kapacitu tohto priestoru.
Dnešné zhromaždenie bolo zvolané ako neverejné. Keď predseda NR SR Andrej Danko potvrdil, že  príde a prihovorí sa k vám, tak som pozval  veľvyslancov siedmich štátov, ale aj niektoré média.
Už  som sa prestal čudovať viacročnej neúčasti pozývaných politikov, a ich  „mlčaniu“. Nie sú preč tie časy, keď etiketa a rešpekt k iným názorom boli vystavované do ofsajdu a hrubým faulom. A to sa deje nielen zo strany vládnucich, ale aj z brehov ich opozície.
 
Dámy a páni,
po príhovore predsedu Národnej rady SR Andreja Danku je  na programe  úvod do hodnotenia končiaceho 2017 roka pod titulom Astroturfing, alebo správa o stave republiky ?. V plnom znení bude zverejnený na www.hospodarskyklub.sk. Potom generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny bude hovoriť o tom, aké je a ako funguje sociálne poistenie. V druhom pokračovaní nášho „Roka J. F. K.“ budú mať priestor okrem iného zásluhy 35. prezidenta USA o „reštart“ amerického kozmického programu a v boji proti chudobe. V ďaľšom pokračovaní celoklubovej diskusie „Čo je nevyhnuté pre blízku budúcnosť ?“ budú mať slovo o.i. prof. RNDr. J. Masarik, DrSc. s príspevkom pod názvom Rok „Po“ alebo o zrýchlenom prešľapovaní na mieste, prof. Ing. A. Kalašová, CSc. na tému Doprava a životné prostredie a MUDr. P. Kleskeň, PhD, MPH s odpoveďou Čo je dlhodobou príčinou nespokojnosti a frustrácie pacientov a zdravotníkov?. Finančná gramotnosť a budovanie medziľudských vzťahov je témou J. Chabrečka.
Prezentovať sa budú nominovaní na Zlatý biatec 2017 PhDr. K. Hatráková a Mgr. Z. Hradileková, PhD a PhDr. M. Musil, CSc.
Po zhromaždení bude zverejnené najprv na www.hospodarskyklub.sk vyhlásenie spoluiniciátora Medzinárodného mierového výboru P. Kasalovského O akútnej potrebe celosvetovej mierovej a bezpečnostnej konferencie. S obsahom vyhlásenia z dostupných členov zo SR 17. novembra 2017 sa stotožnilo pätnásť členov a nesúhlas vyjadril jeden člen Medzinárodného mierového výboru.

Účastníci zhromaždenia dostanú aj informáciu o pôsobení časti nevládneho III. sektora. Pokiaľ  však budeme v časovom sklze, tak aj tento dokument bude zverejnený na www.hospodarskyklub.sk. 
Na záver je pripravená prezentácia ruského hightech-hitu, ktorý zabezpečuje spoločnosť NMG, oficiálny distribútor BM GROUP. 

Koncoročné zhromaždenie osobitne podporili títo členovia združenia, ktoré pôsobí jubilejný dvadsiatypiaty rok : A. Barcík, D. Bohmer, M. Budoš, J. Gabriel, J. Hogard, Francúzska republika, P. Mihók, E. Mišíková, J. Miškovský, S. Moric, H. Schwarczová a L. Vaškovič. 
Tradičným spoluhostiteľom je aj spoločnosť KÁVOMATY. 

Astroturfing, alebo správa o stave republiky ?
Slovensko 2017
Úvodné poznámky

Vážené zhromaždenie, dámy a páni, priatelia, 

Slovensko nie je pupkom sveta, teda ani Európy a dokonca ani Strednej a Východnej Európy. Slovensko je Slovensko, ktoré síce patrí medzi najmenšie štáty sveta, ale stále má jednotlivcov vo viacerých oblastiach vedy, kultúry a športu, ktorí ho propagujú i keď viacerí z nich nemajú trvalý pobyt na Slovensku a fungujú v štátoch s nižším daňovým zaťažením. 

Po niekoľko desiatok dní som sledoval to, čo sledujú naše média, ktoré akoby podporovali názor, že sme najdôležitejší  na tomto svete, ale poznačení nesprávnym myslením.

Roky býval v požičanom petržalskom byte nad mojím bohémsky Zbyněk Fišer. Český básnik, prozaik, filozof  - marxista, trockista, anarchista - a inšpirátor undergroundu, no i člen KSČ od roku 1948 do roku 1949 a neviem čo ešte, ktorý si na protest proti antisemitským procesom v Sovietskom zväze zvolil židovský pseudonym Egon Bondy.

Do života štartoval na bohémskej vlne, no napokon zmaturoval, v tridsiatke v roku 1961 absolvoval Karlovu univerzitu a za dielo „Otázky bytí a existence – Útěcha z ontologie“ získal v roku 1967 doktorát z filozófie a CSc. Bol agentom ŠtB. Na Slovensko takpovediac presídlil na protest proti rozdeleniu Česko-Slovenskej republiky. Prednášal na Univerzite Komenského a vo veku 77 rokov zomrel na popáleniny, ktoré spôsobil oheň v posteli z jeho cigarety. Odvtedy už prešlo desať rokov.

Dámy a páni, 

sú ľudia, ktorí žijú naplno a dokonca podľa svojho presvedčenia i svetonázoru, nevnucujú sa, ale komunikujú. Doslova obcujú s pravdou, ktorú to obletujúce okolie považuje za nehanebný výstrelok. Tak som sa vrátil do minulosti, keď sa Egon Bondy vytratil tam „hore“. Ako videl vtedy to, čo my dnes máme pred očami. Je to beamonovská Čína. Fascinujúca svojou všestrannou dynamikou, tou neuveriteľnou naprogramovanou Hodvábnou cestou pre 21. storočie, a povedal by som najpríťažlivejšou človečinou.

Egon Bondy dávno pradávno uvažoval o Číne ako budúcej veľmoci takto : „Nedivte se, za 30 let bude mít Čína největší ekonomický output na světě. Západní ekonomové nejsou s to pochopit, jak jsou Číňané schopni celý systém uřídit, přestože nechtějí kapitalismus. A asi ho ani mít nebudou, nezavedou si ho, protože teprve potom by se zhroutili. Základním problémem je, že doposud neznáme čínské kulturní dějiny. Fakt, že Čína je schopná držet po staletí superstabilní režim, byl tajemstvím už pro Marxe, který to sám přiznal. Žádný ekonom, žádný sociolog, ačkoli takových pokusů byly stovky, nebyl schopen čínskou realitu vysvětlit.“

Aj Čína má svoje problémy, ale u nás máme stavané  pred oči akési červené súkno z čínskej expanzie, a, samozrejme, z čínskych ľudských práv, ktoré spochybňujú všetci, ktorí sú v šoku z toho, ako funguje a ako napreduje. My sme neraz navrhovali vládam nadviazať úzku spoluprácu vo všetkých sférach života nielen s Čínou, ale aj s BRICSom. Či už to bolo v roku 1994, či potom v rokoch neskorších, predovšetkým v rokoch 2013 až 2017.
  
Je mi tak trocha smutno, že nemám v sebe múdrosť Bondyho, ale na margo výlevov v našom rozhlase, že naše ženy nemajú adekvátne pozície v politike, v politických stranách a na pracoviskách uvediem jeho myšlienku : „Nazdávam sa, že ženy ešte ani zďaleka nemajú vybudované ľudské práva, ktoré prislúchajú každému človeku. Ľudstvo stráca päťdesiat percent géniov len preto, že sú ženského pohlavia.“

Okrem faktu, že ženy do politiky nehrnú, tak je tu aj pre ne  problém s parlamentnými voľbami. Všetkým stranám trvale vyhovuje jednovolebný obvod, ktorý vznikol za vlády V. Mečiara. Ani jedna politická strana nechce volebné obvody ako v minulosti, jestvuje obava z väčšinového systému a zdesenie z možnosti, že by mohli do parlamentu kandidovať občianske združenia, alebo dokonca občania ako takí. Je choré hovoriť o tom, že treba posilňovať politické strany, ktoré by mali byť dokonca tútorom, či dojkou kandidátom z občianskych združení a organizácií. 

Obdobne to platí o ženách v politike. Ich počty nemožno určiť percentuálne, ale musí ísť o prirodzený proces. Pokiaľ však budú politické strany v parlamente platené za mandáty z našich daní, a tak deklasovať novovznikajúcich a mimoparlamentných strán, tak o „prirodzenom procese“ a raste počtu žien a mladých ľudí v poslaneckých mandátoch môžeme len snívať. I keď v regionálnych voľbách neprešla u občanov taká všadeprítomná stálica ako F. Šebej. Novozvolená predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja len potvrdzuje, ktoré ženy majú šancu uspieť.

Ďalším problémom, ktorý tu je už roky a pôsobí účelovo, je strašenie nedostatkom pracovnej sily. Školstvo sa tak „zdemokratizovalo“, že z našich daní je financovaná vzdelávanie v odboroch, ktoré nepotrebujeme. Dospeli sme do štádia, že pripravujeme odborníkov pre zahraničie a časť vyhľadávaných odborníkov, napríklad lekárov – špecialistov,  obvodných lekárov,  zdravotných sestier, ošetrovateliek, učiteľov, vodičov MHD, či rušňovodičov atď.  si priam vynucuje nárast miezd nie v závislosti na kvalite práce, ale na ich početnom nedostatku. Dokonca aj zamestnanci v štátnej správe sú pripravení bojovať za vyššie mzdy. Koľkokrát sme vyzývali naše vlády, aby dôsledne kontrolovali pracovnú výkonnosť napríklad pracovníkov aj funkcionárov jednotlivých ministerstiev a samosprávu, aby to urobila vo svojej pôsobnosti. Aby bolo jasné,  či je to opodstatnené a vôbec, aké je odmeňovanie. Všetky vlády a všetky samosprávy boli a sú dodnes hluché. Ani sa nečudujem. Tieto miesta sú buď politickými trafikami, alebo aj rodinným podnikom.

Pomôžem si myšlienkami môjho niekdajšieho suseda Egona Bondyho :  „Ľudí je prebytok, má ich byť ešte menej. Rozširovať trh je nákladné a v dôsledku toho i zbytočné. Zisky možno dosiahnuť jednoduchšími finančnými operáciami. Už v šesťdesiatych rokoch si ekonómovia všimli čudný jav, že najväčšia časť investícií sa pohybuje medzi vyspelými krajinami. Napríklad z Japonska do Nemecka, z Nemecka do Japonska. Tieto, z hľadiska sedliackeho rozumu čudné transakcie, prinášajú zisky. Z toho vyplýva, že redukovať trh, znížiť počet pracovných síl a dôsledku toho i potrebu nejakej rezervnej armády nezamestnaných, je pre súčasnú oligarchiu úplne zreteľný program.“

Teda, aby sme vnímali realitu a potreby dneška, blízkej i vzdialenej budúcnosti, uvažujte, čo nám odkázal nielen vodca proletariátu, ale filozof nedávnych čias : „Dnešná finančná oligarchia je početne neobyčajne slabá. Nemá k dispozícii iné mocenské nástroje, než sú žoldnieri, ktorých si najme v nejakom - v tom čase momentálne najvyzbrojenejšom štáte. Dnes sú to Spojené štáty, zajtra to môže byť Japonsko, neskoršie možno iný štát. Sami títo oligarchovia nemajú vlastný štát, nevydržujú vlastnú armádu. Prečo by to robili? Z toho však vyplýva, že ich spôsob manipulácie a riadenia všetkého, ako ekonomiky, tak aj politiky, je mafiánsky.“

A my máme vzory a funguje po väčšinou bez pridanej hodnoty i keď máme ľudí, ktorí by zaskočili ostatný svet, keby mali na to podmienky. Všetky vlády nám tu tvrdili, že to je ich najvyšší záujem. Nič významné neurobili preto, aby sme neboli obeťami globalizácie. Boli hluché voči podnetom, že treba riešiť charakter práce, ale aj podmienky pre sebarealizáciu od mala po starobu, teda aj pre využívanie voľného času, pre zdravý spôsob života a dosiahnutie toho, že nebudeme hovoriť o nechytateľnom raste HDP, ale o šťastí, ktoré chcel niekdajší francúzsky prezident dokonca použiť na indexáciu. 

A čo na túto tému povedal Bondy ? „Mně tedy, starému cynikovi, vůbec nejde o zničení vykořisťovatelské třídy. To pokládám jen za nutný, ale ne postačující předpoklad k tomu, aby se s člověkem jednalo jako s člověkem.  Člověk má svoji důstojnost, která je nesuspendovatelná. Pokud se s člověkem jedná jako s hovadem, jako to bylo v koncentráku, tak se z nejkvalitnějších lidí stanou zase jenom hovada. Takže o člověka musí být pečováno. V první řadě je třeba zachovat a vyzdvihnout jeho důstojnost. Kvůli tomu chceme odstranit nehumánní vztahy, které důstojnosti člověka zbavují. Jak to říkají američtí sociologové: Fór globalizátorů je v tom, že jim už člověk neprodává pouze svoji pracovní sílu, ale svou tvář, charakter, sama sebe, celou svoji osobnost, takže nakonec mu už nezbývá vůbec nic. Zbožím už není pracovní síla, ale on sám. A pokud už on sám není těm nahoře k užitku, tak ho nemilosrdně odepíšou.“

Dámy a páni !

Tak tu máme nový život, ktorý sa dotýka len malej časti obyvateľstva. Takmer sedemstotisíc ľudí žije na hranici biedy, ďalšie státisíce nepochopili, že sú zodpovedné za svoj život, no tlačia na „vodcov“, aby tomu tak nebolo. Tak tu máme systém solidarity, ktorí pôsobí aj devastačne na myslenie, na želateľnú a tiež nevyhnutnú zmenu myslenia. To už politici zo všetkých vlád nechcú vôbec počuť a považujú to za atak. Iba v jednom prípade sa stalo, že na túto tému uvažoval nahlas M. Dzurinda, keď bol predsedom svojej prvej vlády. Netvrdím, že bol v pohode, ale mal snahu a nechal sa aspoň inšpirovať. 

Účinným pomocníkom politikov, ale aj ich toxikátormi sú média v moci korporátnych spoločností. Bondy pred rokmi konštatoval : „Masmédia koordinovaným způsobem klamou a dokonce aktivně vytvářejí psychózu, což je naprosto prokazatelné.  Za této situace zbývá pro mladou generaci asi jediný obranný prostředek, který je čím dál více aplikován, a to zcela spontánně. Totiž vůbec na masmediální zpravodajství nereflektovat. Mnoho mladých lidí vypíná televizi, když má nastoupit zpravodajská relace. Je možno výmluvně upozornit, že to je obrana, která je psychologicky pochopitelná, ale zcela pasivní. Ovšem je to pořád lepší než vydat se napospas těm, kteří by z vás uměle činili schizofreniky.“

Dámy a páni,

už na minulom zhromaždení som spomenul niekoľko podnetov adresovaných našim vládam. Naším prostredníctvom to urobil dvoma posolstvami aj náš vzácny člen kardinál Korec, ale nápravy vo vzťahoch politikov k národu, k občanom, k vlasti a k štátu sa nedočkal. Keby doterajší politici  trocha načúvali, mohli žať úctu, slávu a byť v pohode. Úvodné poznámky k správe Slovensko 2017 nemajú deprimovať, ale tak trocha – dosť hučať a trebárs aj burcovať. Koľkí z dnešných politikov, ktorí z vôle ľudu sú na pozíciách dvadsať a viac rokov dovidia za roh, obrazne povedané ?!

Nedávno sme boli terčom ohovárania najslobodnejších ľudí v tejto krajine, ktorí jediní majú pravdu. Odsúdili nás za naše názory na migráciu a na fungovanie časti mimovládneho sektora, a napokon „vojnu“ prehrali. Cez sociálne siete a internet nás podporilo vyše 28 tisíc občanov, a to aj zo zahraničia a zo susednej Českej republiky, a nesúhlasilo s nami 780 občanov. Dnes s odstupom času by som povedal tak, že rozum existoval vždy, no nie vždy v rozumnej forme. Napríklad názor pani Radičovej na migrantov a zbesilú reakciu na naše vyhlásenie o migrácii nemôžem nazvať inak, ako „udatná hlúposť. Nepochopila, že „náboženstvo rovnosti“, ktoré vyznáva na úkor Slovákov,  viedlo už za Francúzskej revolúcie, vrátane známeho hesla Sloboda, rovnosť, bratstvo, k rovnosti pred gilotínou. 

Pre politikov typu Radičová sú ľudia iba tovarom, tak by bolo asi vhodné v súlade s jej názormi na migráciu, zaviesť pre domáce obyvateľstvo zákaz povolania, čo už tu máme po roku 1989 a k tomu pridať aj trest za nevhodné príbuzenstvo, ako základný mechanizmus budúcej „politicky korektnej“ moci. Moci, ktorá by nebola uplatňovaná smerom k svojim vlastným ideovým súputníkom a sympatizantom, ktorí sa objavujú aj vo vládnych stranách. To tu je už od Novembra 1989, keď časť najprogresívnejších bola síce ako tá reďkovka. Navonok červená - bordová a vo vnútri biela, a hlavne blahobytne chovaná. 

A teraz sa deje druhý diel novodobej ságy sebadeklasacie, keď vláda dospela k rozhodnutiu, že nevládny sektor – selektívne - bude za peniaze daňovníkov plniť úlohy, ktoré má zabezpečovať štátny sektor. A čo, zmení sa tak charakter združení a organizácií ?! Je to o neschopnosti vlády a jej početného aparátu, no a tiež samosprávy. Aké je poučenie pre občana: Občan sa už dávno presvedčil o tom akú úlohu v revolúciách zohráva hlúposť. Aj to že z nej ťažia v maximálnej miere práve lumpi.

V našom združení dobre chápeme, že medzi obavou a nenávisťou sa nachádza politická moc. Táto pani ale nepochopila, že náš klub netvorí spolok pravoverných, ale ľudí živých a preto kritických k systému. Demokracia, ktorú nám tu systém zahraničných mimovládok servíruje je demokraciou známeho stredovekého diela Malleus maleficarum. A vlastne produktom týchto sorosovských nadácií, je potom verejná slepota, ktorú vyznávači tohto spôsobu života a tiež slniečkári nazývajú „politickou korektnosťou“. Nepochopili ani to, že sa týmto spôsobom myslenia vlastne stali len iróniou dejín.

Dámy a páni,

už pravidelne sa vo verejnom priestore stretávame zo strany slovenského politického establišmentu so správami o stave republiky, niektoré sú obsahovo lepšie iné horšie. Obsah ich posolstva je však niekedy na hony vzdialený realite. Čo je horšie - je spravidla prednášaný osobami a médiami,  ktoré nepredstavujú žiadnu morálnu autoritu v štáte.  Začnem médiami, aby sme sa najprv dopracovali k termínu „astroturfing“, ktorý tvorí názov klubového pohľadu na stav Slovenskej republiky.
    Hneď úvode musím konštatovať, že deväťdesiat percent spravodajských médií, či už je to televízia, rozhlas, tlač, alebo on-line sociálne siete, prípadne wikipédia, sú kontrolované šiestimi spoločnosťami. Výsledkom je, že drvivá väčšina toho, čo čítate, vidíte a počujete, je súčasťou starostlivo pripraveného doslovne symfonického diela  vytváraného, dirigovaného  a hlavne kontrolovaného špeciálnymi záujmovými skupinami.
    Keď to skombinujete s inými „astroturfmi“ prevádzkovanými a preberanými na nižšej komunikačnej úrovni, teda napríklad verejnými manipulačnými schémami, ktoré ešte viac skrývajú tieto špeciálne záujmy, výsledkom je „fiktívna realita“. Teda termínu od  investigatívnej novinárky lietajúcej počas Kosovskej krízy na B-2, Sharyl Attkissonovej. Aj samotný pojem astroturfing  je odvodený od výrobku Astro Turf, známej značky syntetických kobercov navrhnutých tak, aby pripomínali prírodnú trávu, teda je to synonymum niečoho falošného. Ako iste všetci vieme, falošné správy sú vždy ponúkané falošnými ľuďmi, ktorých charakter sa vyznačuje presne danými kvalitami: Sľubujú veľa plnia len čo musia, snažia sa pozornosť upriamiť na seba za každú cenu, kritizujú iných, aby sami vypadali lepšie, ohovárajú, rešpektujú iba tých ľudí od ktorých niečo potrebujú a v neposlednej rade sa snažia z iných urobiť falošných grázlov, akými sú vlastne oni sami. Nie priatelia nezľaknite sa ešte stále hovorím o falošných ľuďoch a tá „zdanlivá“ podoba s našimi politikmi „je čisto náhodná“. Štruktúra nami pripravovanej správy bude vychádzať z metodiky politického systému.
Politický systém Slovenskej republiky bol neraz a dôsledne kritizovaný v celej svojej štruktúre odborným zázemím nášho klubu a nie len kritizovaný. Oboznámime vás na našom marcovom zhromaždení v skratke aj s výstupmi klubu pre jednotlivé zložky systému.

1. Štát a štátne orgány.
   1. Orgány štátne správy – okresné a krajské úrady 
   2. Orgány štátnej moci - vláda, parlament , súdnictvo 
   3. Štátne inštitúcie - školy, SAV, FNM, Štatistický úrad SR 
   4. Úradné osoby – pracovníci štátnej správy 
   5. Ostatné zložky – polícia, armáda 
2. Politické strany a hnutia.
   1. Ústava SR – II.hlava, článok 29
   2. Zákon o politických stranách
   3. Programy a stanovy strán
   4. Petičné a volebné právo
3. Ekonomické nátlakové skupiny
   1. Výrobné združenia 
   2. Zamestnávateľské organizácie 
   3. Obchodná a priemyslová komora 
   4. Poľnohospodárske združenia 
   5. Profesijné združenia 
4. Neekonomické nátlakové skupiny
   1. Organizácie žien a mládeže 
   2. Rasové, etnické organizácie 
   3. Náboženské organizácie, združenia miest a obcí 
   4. Organizácie na ochranu občianskych a ľudských práv 
   5. Organizácie mierové a ekologické 
5. Médiá
   Masmédia – súkromné a verejnoprávne – televízie, rozhlas, tlač, elektronické médiá, Mäkká cenzúra ako nový druh cenzúry tvrdo panuje v diskusii na internete . Bezdôvodne sa mažú kritické  príspevky, rozmáha sa trolling.

Bratislava, 7. decembra 2017
 

Vyhlásenie predstaviteľa združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru pred vstupom do 2018. roka

K rozhodnutiu pripojiť sa ku všetkým ľuďom zdravého rozumu, ľudskosti a  dobrej vôle,  aby najvyššou hodnotou sa konečne a neodvolateľne stal mier a blaho obyvateľov našej Zeme, sme dospeli spoločne so svetovým priekopníkom regenerácie poškodených telových orgánov a tkanív  Rongxiang Xu v polovici januára 2015. roka. Stalo sa tak po dvojročnej výmene názorov a osobných rozhovoroch.  

Po tragickom úmrtí čínskeho priateľa a člena nášho združenia Rongxiang Xu som splnil naše  spoločné predsavzatie a založil Medzinárodný mierový výbor s podporou   niekoľkých domácich a zahraničných osobností. Podporil ma aj veľký duch slovenského národa a vlastenec, blízky spolupracovník  pápeža  Jána Pavla II., náš vzácny člen a laureát miléniového Zlatého biatca Ján Chryzostom kardinál Korec.

Opätovne sa však potvrdilo, že pracovať pre mier v takej malej krajine, akou je Slovensko, nie je práve najľahšie. Tak tomu bolo aj pred štvrťstoročím, keď sme ako Hospodársky klub NEF začali vzdávať poctu Zlatým biatcom zahraničným  osobnostiam z najrôznejších oblastí ľudských činností, osobitne za prínos k priateľstvu a k mierovému životu. Táto tradícia prežila dodnes napriek určitej skepse. Mnohé sympatizujúce a tiež voči nám priateľské tváre z medzinárodného života nám predpovedali jednoznačne  neúspech.  

Realitou dnešných dní je, že šesťdesiatsedem svetových osobností už prijalo Zlatý biatec ako našu ľudsky najvyššiu poctu za ich životné dielo a konkrétne počiny pre povznesenie ľudskej spoločnosti. Pred troma rokmi sme založili „Mierovú cenu zo Slovenska 2015“.  Cena plnohodnotne žije vďaka tomu, že jej zázemím sú duchom a výsledkami svojej práce jedinečné osobnosti, ktoré  nekompromisne vyznávajú mier s ľudskosťou.

Aj my sme sa neraz presvedčili, že vyznávať a priam presadzovať do každodenného života mier s ľudskosťou je novodobým kacírstvom pre väčšinu predstaviteľov korporácií  a ich partnerov, a ich bezpočet platených pracovníkov v celosvetovom meradle. K mieru s ľudskosťou totiž neodmysliteľne prináleží národné a vlastenecké cítenie a konanie, humanita, ako aj jednoznačný príklon k obsahu trojice pojmov Liberté, Egalité et Fraternité.

Vo dnešnom svete biedy, utrpenia, teroru najrôznejšieho druhu a vojen, ale aj obmedzovania slobody a ľudských práv sa rozvíja komunita, ktorá sa považuje za vyvolených a neomylnejších ako sú všetci bohovia. Vďaka nežnej naivite, nepochopiteľnej dôverčivosti, no i nesmiernej blahosklonosti najširších vrstiev a vôbec ľudí ako takých, sa približuje táto komunita k možnosti otvoreného diktátu ako máme myslieť a ako následne konať bez použitia ľudských zmyslov.  V nejednom prípade sa potláčajú prirodzené ľudské práva veľkej väčšiny obyvateľstva. Oligarchovia totiž  plánovite neurotizujú  súčasnú ešte  normálnu spoločnosť – rodinu a jednotlivcov v nej, keď  vytvárajú vytrvalý tlak na zmierňovanie až oslabovanie významu vzťahu muža a ženy, ako aj  prospešnosti  manželského zväzku ako takého. Akoby pre jestvovanie ľudstva boli dôležitejšie a významnejšie problémy menšín. Máme síce v úcte všetkých príslušníkov ľudského rodu, ale najhlbšie sa skláňame pred matkami a opatrovateľkami jeho nových príslušnikov.

Nedoceňovanie vývoja vzťahov medzi národmi a ich štátmi, ako aj sociálneho pnutia medzi oligarchiou a ostatným obyvateľstvom vo väčšine štátov, približuje prah všeobecného vojnového konfliktu ohrozujúceho samotné jestvovanie našej civilizácie. Ľudia vytrvale volajúci po mieri s ľudskosťou akoby nemali potrebnú silu, aby bola zvolaná niektorou zo svetových autorít celosvetová mierová a bezpečnostná konferencia. 

Takýto podnet sme adresovali v roku 2015 predstaviteľom Číny, Ruska, USA, pápežovi Františkovi a prezidentovi SR, ako aj premiérovi vlády SR. O rok neskôr sme sa  opäť  obrátili listom na lídrov Číny, Ruska, USA, Maďarska a na ústavných činiteľov SR.   Za podnet nám poďakovali z Ruska, laureát Nobelovej ceny mieru prof. M. Yunus a predseda NR SR A. Danko, ale nepristúpili k realizácii tejto akútnej potreby. Dostalo sa nám síce uznanie od celého radu svetových osobností, ale Svet sa nezlepšuje.

V súčasnosti celý rad lídrov akoby nechcel chápať, že hospodárske spoločenstvá a vojenské zoskupenia máme na obranu mieru s ľudskosťou, pre všeobecný prospech na vlastnom teritóriu. Určite ich nemáme na útočné akty, či dokonca na vyvolanie globálneho konfliktu, ktorý by znamenal nepochybne koniec našej civilizácie. Dnes znova a s veľkou naliehavosťou vyzývame k mobilizácii ľudí dobrej vôle a so zdravým rozumom, aby bez zábran volali politických lídrov na zodpovednosť za  devastáciu ľudskosti a teda tým aj ohrozenia celej civilizácie.

Ak politickí lídri nepochopia svoju zodpovednosť a budú naďalej vyvolávať a cielene udržovať horúce konflikty s pocitom, či skôr s presvedčením o vlastnej nadradenosti, priblížia nás k horizontu bez návratu. Konflikty medzi národmi a ich štátmi, a to aj v rámci Európskej únie, tak spôsobia jej nezvratnú deštrukciu. Akoby nebolo dosť poučení z minulého storočia  dvoch svetových vojen a tretej,  ku ktorej bol len povestný krôčik v 60. rokoch. Žiaľ, dnešná doba nám  ani na chvíľu  nedovolí zbaviť sa predovšetkým mraziacich pocitov zo stálej hrozby jadrovej apokalypsy, ktorá žije v našej prítomnosti. To je  vskutku o tom, akí zástupcovia to boli zvolení  v celej EÚ a v našej Slovenskej republike. 

Dr. P. Kasalovský Súhlas vyjadrujú :   doc. MUDr. D. Bohmer, PhD,  Ing. H. Schwarczová, PhD, Ing. J. Gabriel, JUDr. E. Mišíková, Genmjr. Ing. S. Naďovič, Ing. T. Mikuš, PhD, Ing. V. Moric, PhD, Ing. J. Miškovský, Ing. P. Čatloš, PhD, F. Pancurák, Gen. PaedDr. T. Gašpar, JUDr. A. Blaha, CSc., Ing. L. Vaškovič, CSc., dr. J. Šály,  a  Ing. A. Barcík 

V Bratislave, 17. novembra 2017