Pozvánka
O hlavnej téme klubu na TA3
Na začiatku tretieho decénia klubu
Fotoobjektívom E. SzombatovejKoncom augusta združenie dovŕšilo dvadsiaty rok svojho veku. Na www.hospodarskyklub.sk "bojovali" hlasujúci aj viacerí nominovaní a im blízki o čo najlepšiu pozíciu v tradičných internetových anketách. Správca P. Kasalovský navštevoval členov, aby získal dostatok podnetov o domácich pomeroch a nemenej názorov na vývoj v EÚ, eurozóne a vôbec vo svete na celoklubovú diskusiu na novembrovom mítingu a na decembrovom XII. valnom zhromaždení. Zaujímavú podobu dostával aj zoznam nominovaných na Zlatý biatec z domova a zo zahraničia. O tom, aké je naozaj Slovensko v 2012. roku, a na tomto základe správca tlmočil písomne svoj názor a tiež nesúhlas s hodnotením jeho konkurencieschopnosti v globálnom meradle zakladateľovi a prezidentovi WEF prof. K. Schwabovi. O svojich názoroch informoval osobne aj písomne viaceré všeobecne uznávané autority a taktiež siedmich zahraničných laureátov Zlatého biatca.
Mesiac pred 93. riadnym zhromaždením sa uskutočnilo aj tradičné 24. stretnutie moravských členov združenia s klubovou reprezentáciou a ďaľšími členmi. Vyše troch hodín sa v príjemnom prostredí diskutovalo z viacerých zorných uhlov o hlavnom bode programu : "Vývoj slovenskej spoločnosti v roku 2012, jeho výsledky a možnosti...", ale aj o obsahu vyhlásenia skupiny členov združenia o kvalite života v SR. Správca združenia si vymenil názory aj s prezidentom MOK a predsedom SOPK P. Mihókom a so všetkými nominovanými na Zlatý biatec za rok 2012. Konzultoval s nimi aj obsah listov trom vedúcim diplomatických misií v SR, v ktorých vyjadruje znepokojenie z ich nedoceňovania riešenia problémov vzťahov na konkrétnych príkladoch nielen na štátnej, ale aj na úrovni hospodárskej, občianskej a spoločenskej v rámci Európy.
Samotný vstup do tretieho klubového desaťročia a program novembrového mítingu sa obišiel bez osobnej účasti ústavných činiteľov a členov vlády. Akoby ich nahrádzali prítomní členovia bývalých štátnych reprezentácií, ktorí majú dnes na rozdiel od tých čias, keď boli v centre domácej politiky všetky znaky sympatických osobností, ktorých názory sú prinajmenej občerstvujúce a podnetné. Koniec-koncov, väčšina z nich sa dostala medzi nominovaných v III. ročníku ankety Desať NAJuznávanejších k 20. výročiu SR v jednej, resp. dvoch zo štyroch kategórií. Aj na slávnostnom akte sme zaznamenali v našom zemepisnom pásme takmer nevídané vzájomne viac ako kultúrny (človečenský) vzťah politicky rozdielne orientovaných osobností z minulosti.
Hlavný bod programu "Vývoj slovenskej spoločnosti v roku 2012, jeho výsledky a možnosti so zreteľom na Správu WEF o globálnej konkurencieschopnosti, situácii v EÚ a eurozóne" uviedli P. Kasalovský a V. Synek. (Obidva dokumenty sú zverejnené na inom mieste.) V diskusii, ktorú časove obmedzilo oneskorenie rokovania kvôli problémom s parkovaním, ale aj prejazdom okolo Pálffyho paláca, vystúpili prof. V. Tkáč, prof. P. Magváši, E. Kohútiková (Diskutujúci prisľúbili formulovať svoje názory písomne tak, aby mohli byť zverejnené na www.hospodarskyklub.sk) a V. Khablijev, ruský konateľ spoločnosti UMC Slovakia, s.r.o. V rokovacej sále boli štyria zahraniční diplomati, stošesť domácich účastníkov a ich diskusia pokračovala dve hodiny aj v kuloároch. Správca združenia oznámil, že na XII. valnom zhromaždení bude hosťom aj prvý tohtoročný laureát Zlatého biatca rakúsky podnikateľ a verejný činiteľ Johannes Androsch.
-vs-
O program zhromaždenia mali záujem TV Markíza a Slovenská televízia. Správca s reportérkou D. Kleinovou...
V úvodnom slove správca združenia P. Kasalovský povedal o. i. aj túto myšlienku : "Ak je finančná situácia štátu tak katastrofická, ako tvrdi premiér a jeho minister financií, nerozumiem tomu, prečo neiniciujú v patrlamente mzdové moratórium. Ak však budú "kľučkovať", hľadať zdroje, keď nie sú, tak budú vážne sociálne pohyby, z ktorých by sme sa mohli nielen vystrašiť...".
Predseda výboru združenia J. Gabriel (prvý vpravo) v rozhovore s L. Vaškovičom, a L. Krajňákom. Pred nimi "diskusná dvojica" J. Kmeť z CSC a J. Michelík.
Víťaz kategórie Hospodársky líder III. ročníka ankety Desať NAJuznávanejších k 20. výročiu SR Ľ. Lopatka s treťou v kategórii Politik - Verejný činiteľ prof. I. Radičovou.
Víťaz kategórie Hospodárska organizácia a ôsmy v kategórii Hospodársky líder M. Milko, generálny riaditeľ CK Hydrotour.
V kategórii Politik - Verejný činiteľ sa dostal na šieste miesto bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny prof. V. Tkáč, ktorému blahoželá I. Radičová.
V kategórii Hospodársky líder získal tretie miesto doc. Peter Staněk.
Rektorka Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici Heidy Schwarczová ako víťazka kategórii Univerzita-Vysoká škola vyprovokovala "divoké" diskusie o tom, prečo takmer nová vzdelávacia a výchovná veličina má takú závideniahodnú podporu svojich absolventov, študujúcich a pedagogického personálu v porovnaní s tradičnými školami.
V prestávke rokovania ôsmy v kategórii Politik - Verejný činiteľ M. Sýkora (prvý zľava), J. Gabriel, štvrtý v kategórii Politik - Verejný činiteľ prof. P. Magváši a druhý v kategórii Hospodárskly líder L. Krajňák.
Riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. M. Šikula počas úvodného slova správcu združenia P. Kasalovského na tému : "Slovensko v roku 2012, jeho výsledky a možnosti..."
Otvorenosť diskusie sa prejavovala aj v mimike jej účastníkov. Vpravo Š. Boháček a vedľa neho J. Dlhopolček.
Po diskusii o diskusii traja profesori, bývalí ministri : J. Medveď (prvý vľavo), P. Magváši a V. Tkáč.
Z úvodného slova zakladajúceho člena a správcu združenia Petra Kasalovského k hlavnému bodu programu : "O vývoji slovenskej spoločnosti v roku 2012, jeho výsledkoch a možnostiach so zreteľom na Správu WEF o globálnej konkurencieschopnosti, situácii v EÚ a v eurozóne"
Dámy a páni,pred našimi predčasnými parlamentnými voľbami bolo jasné, že dostať sa k vláde, bude znamenať znížiť deficit verejných financií pod 3 % v období dvoch rokov. Teda nespadnúť vyše kolien do celosvetovo, regionálne a taktiež v našom štáte dlhodobo vyrábaného bahna politickej rozšafnosti spojenej so slepotou, hluchotou, chamtivosťou, bezduchosťou a z príkrej nezodpovednosti.
Politickí lídri aj finančná oligarchia hovorili najprv o finančnej a hospodárskej kríze, potom o globálnej, ba až civilizačnej kríze. K politickej a konkrétnej trestnoprávnej zodpovednosti za atentát deklasujúci nielen súčasníkov a budúce generácie, celkove našu civilizáciu sa doteraz nikto neprihlásil. A práve v takomto období sa dostal k vládnej moci SMER SD s Robertom Ficom. A práve cez súčasné dianie vo svete si uvedomujeme hĺbku múdrosti a historickej skúsenosti mnohých národov, že "... bohatstvo plodí závisť, chudoba nenávisť." V novej situácii, keď sa celá spoločnosť transformuje na nové podmienky a globalizáciu prestal sprevádzať iba ekonomický rast, sa ukázalo, že sa nemôžeme veľmi spoliehať na súdržnosť krajín v EÚ. Výsledkom je prehlbovanie rozdielu v príjmovej a sociálnej nerovnosti medzi tradičnými silnými západoeurópskymi ekonomikami a ekonomikami nových krajín, ktoré pristúpili do EÚ, a nie sú rovnocennými partnermi.
Dámy a páni,
v období hospodárskeho rastu, keď verejná mienka bola blahosklonná k domácim politickým stranám a ich vodcom, a to napriek nezvládanej, do nenávratna sľubovanej a vzývanej, no postupne odpaľovanej a priam defraudovanej spoločenskej a hospodárskej transformácii, pred desiatimi rokmi nebola vtedajšia strana SMER SD s Robertom Ficom želateľná. V súčasnosti má moc, ale je v pozícii hasiča, či priam sanačného pracovníka. Od tejto nezávideniahodnej práce by sa však mala dostať už k tomu, aby konečne obyvateľstvu vyjavil domácu realitu. A zároveň by mala začať doslova sebaočistný proces, aby jej jednotlivci nezničili charakter a v konečnom dôsledku nezapríčinili relatívne rýchly pád. V našej novodobej histórii máme už niekoľko takých príkladov.
V januári šesť týždňov pred tohtoročnými parlamentnými voľbami som napísal Robertovi Ficovi, že bude mať jedinečnú šancu prinavrátiť túto krajinu na cestu k dôstojnosti a lepšiemu životu jej občanov. Za pol roka jeho vlády sa síce nič prevratné nestalo, ale mám na pamäti, že v histórii sa neraz takáto šanca premárnila. Stalo sa to vtedy, keď sa neposilňovali všeľudské a občianske princípy, keď sa zamlčovala alebo skresľovala pravda. Vtedy, keď sa síce šetrilo, ale nie všade a nekontrolovala sa produktivita a spolu s ňou kvalita práce.
V našej krajine sa totiž neudiala premena k lepšiemu systému fungovania štátu a celej spoločnosti. Najprv sa privatizovalo to, čo malo v hospodárstve cenu a v nejednom prípade takmer zadarmo. Dialo sa to v mene hesla, "že súkromný vlastník je vždy lepší hospodár ako štát". Potom došlo síce k zmene, ale vlastníkov. Väčšina dovtedajších vlastníkov z obdobia vlád V. Mečiara predala svoje akcie a majetky zahraničným firmám. Platí to aj o období vlád M. Dzurindu a výsledok je taký, že Slovenská republika nemá národné hospodárstvo, nemá vlastnú ekonomiku ! Nezvratným faktom je, že 95% HDP vytvárajú firmy, ktorých vlastníci majú domicil, alebo sídlo v blízkom, alebo ďalekom - rajskom zahraničí. Nebudem prvým, kto sa verejne spytuje, na čo vôbec máme ministerstvo hospodárstva ?!
K ilustrácii takéhoto stavu si vystačíme aj z domácej štatistiky. Medzi sto objemom výroby, resp. obratom na území SR najväčších firiem je 5 spoločností s účasťou štátu a 8 firiem, ktoré majú v registri len domáce subjekty. Ostatné vznikli buď na báze privatizovaných a privatizérmi úplne, alebo čiastkovo odpredaných firiem, alebo nahradili "zlikvidovaný" domáci hospodársky potenciál. Medzi 500 najväčšími firmami v centrálnej a juhovýchodnej Európe bolo donedávna 5 percent firiem z územia SR, ale s výnimkou dvoch všetky sú pod zahraničnou kuratelou. V podstate prispievajú k prosperite celého radu krajín, a u nás doma majú dobrý bod za zamestnanosť, ale dosť drahý vďaka daňovým prázdninám a subvenciám zo strany štátu, a ďalší dobrý bod za "nálepku" vyrobené v SR.
Dámy a páni !
To bola naša premena, tá veľkolepá a zbabraná transformácia. Z kopčeka nám postupne vznikol kopec problémov. Napríklad korupcia v odhadovanom objeme 4 mld. Eur ročne. K tomu ešte daňové úniky za 3 mld. Eur ročne. Funguje šedá aj čierna ekonomika v objeme 4,5 mld. Eur ročne. Keď už máme tieto údaje, tak ich doplním o ďalšie, ktoré vznikli za obdobie dvadsiatich rokov Slovenskej republiky. Bude pravdou, že sme naozaj závislý štát. Čuduj sa svet, a to sme vraj tridsiatyšiesty najprosperujúcejší štát vo svete (!).
Aj na našej pôde sme neraz hovorili o tom, kam smerujeme, ale to tunajší politici nechceli počuť. Potravinová sebestačnosť klesla pod 50%. Kriminalita je však plne naša a zvýšila sa o 300%. Zadlženosť nášho štátu narástla o 2500%, čo predstavuje 6100 Eur na hlavu. Za týmito trpkými údajmi o našej demokracii a slobode sú ale naši ľudia na čele s bývalými aj súčasnými lídrami, ktorí tu panovali, či skôr zle-nedobre bačovali.
Majme na pamäti, že každý rok u nás zomrie v priemere 80 tisíc ľudí, teda od zmeny režimu asi 1, 6 milióna. Máme tu straty v pamäti národa, národností a etnika, no i "nové myslenie", ktoré vzniklo z neželaných zahraničných implantátov prvkov a dielov. O časť z nich sa však vrchovate pričiňujú aj domáci lídri spolu s médiami. Napríklad, majú na svedomí zmenu vedomia značnej časti obyvateľstva, napríklad tézu "že štát zo svojho rozpočtu platí dôchodcov". Akoby si dôchodcovia neplatili na dôchodok počas svojho produktívneho života (!). Naši dôchodcovia sú veľmi slušní, keď tvrdo nevyžadujú vysvetlenie od jednotlivých vlád za málo ekonomické spravovanie svojich financií a bezdôvodné predĺženie veku odchodu do dôchodku !
Dámy a páni !
Výsostne pozitívnym momentom bolo, je a bude, integrovanie sa do Európskej únie a do eurozóny, za ktoré sa treba poďakovať vláde M. Dzurindu, no i všetkým občanom, ktorí vyslovil svoje áno v referende. Aj keď... Je smiešne hľadať "národný poklad" v trezore Matice slovenskej, keď obyvateľstvo nevníma taký "detail", že slovenská koruna bola krytá aj zlatom. Unúval sa niekto oznámiť verejnosti, čo sa stalo s naším menovým zlatom ? Ako hlúpy Jano sa spytujem, či je Euro ako mena kryté aj naším zlatom ?
Ak prezident republiky nedávno poznamenal, "že sme hospodársky závislí na Nemecku a Francúzsku", tak média to vnímali len ako fakt, a nie holú dejinnú pravdu. Na druhej strane treba "poďakovať" ponovembrovým vládam a najmä ich neschopnosti myslieť kreatívne sa postarať o nekompromisnú, radikálnu realizáciu formulovaných cieľov transformácie v rokoch 1989 1990 a tiež neskôr. Z domáceho potenciálu sa presadili iba predátori, ktorí dostali šancu od politických vodcov, aby mali bezproblémové trávenie. V skutočnosti išlo však len o vrecká a majetkové prírastky obidvoch strán, vykonávaného ako inak na základe zákonov legálne zvoleného parlamentu, alebo v zhode objednávateľov a dodávateľov z celého politického spektra. Nestrestaných "aktivít" - absurdných transakcií pre slušných ľudí, ktoré média ospevovali a ospevujú ako plody statočnej práce. A tento proces tu pokračuje od vlády k vláde, ale vždy sa tak deje na základe rozhodnutia parlamentu s vládou. Ale za to je však zodpovedný volič.
Kto tu kedy kontroloval, ako sa naplnili privatizačné zmluvy ?! Výsledky by sme ťažko predýchali i keď u nás sa dá preonačiť všetko. U nás je všetko možné. Je amorálnosť vysvetľovať zlo, ako nevyhnutné dobro ?! Aj to sa dá. Kde sa na našich ponovembrových vodcov "hrabú" Rockefeller či Rotschild ?! Nepôjdem do obdobia neblahého dedičstva z obdobia doterajších vlád po roku 1989, ale uvediem, to, čo vygenerovalo. Po prvé : geniálnych ľudkov, a väčšinou daňových poplatníkov nekontrolovaných, paradoxne všemožne podporovaných a odmeňovaných. Ich počtom sme na jednom z popredných miest vo svete. Sú všade. Po druhé : ľudí odsúdených na prácu za mzdu, alebo na živnostenské podnikanie živorenie. Po tretie : ľudí, ktorí sa priživujú, kriminalizujú a pôsobia erozívne na všetko a všetkých vôkol seba.
Uvediem príklad, ktorý je pravdivý a šíri sa internetom. Primátor jedného mestečka má mesačný príjem vyše 11 400 Eur za primátorstvo, za krajské zastupiteľstvo, za pracovné miesto na vysokej školy a výuku, za funkcie v orgáne volenom parlamentom a za funkcie v orgánoch akciových firiem. Otázka by mohla znieť aj takto, inicioval už niekto jeho zapísanie do Guinessovej knihy rekordov ?! Obdobne vníma pôsobenie svojich zamestnancov minister spravodlivosti. Pätí sa aj predseda jedného z parlamentných výborov za snahu obmedziť pracovné úväzky vysokoškolských učiteľov a tiež pôsobiacich, napríklad v parlamente. Prečo by nemohli mať popri funkcií niekoľko ďalších úväzkov ?! Mohli, ale, to by niekto veľmi konkrétny musel kontrolovať, za čo vlastne berú horibilné odmeny z peňazí daňových poplatníkov.
Je tu taká morálka, že práca za mzdu a na dohodu a peniaze z nej sa šinú len k určitým skupinám ľudí. Je to osemstotisíc ľudí, čo tvorí asi tretinu zo všetkých pracujúcich. Ako to, že ďalších sedemstotisíc ľudí, teda 12-13% zo všetkých obyvateľov sa pohybuje na a pod hranicou biedy ? To je rébus, a výsledok transformácie na stredo- a východoeurópsky spôsob. Uplatňovanie faktickej nerovnosti vo všetkých úrovniach v našej spoločnosti.
Dámy a páni !
Už by aj stačilo podpory geniálnych a "nadľudí". Odmietam podporovať solidaritu v záujme toho, aby časť obyvateľstva mala príjmy ako vyššie uvedený občan a ostatní sa k práci kvôli nim nedostali. Je to amorálne a tragikomické. Nejde predsa o jednotlivcov, ale o tisíce - desaťtisíce. Úplne stačí, že nateraz máme kategóriu ľudí nedotknuteľných domácou realitou v hospodárskych organizáciách na území nášho štátu, ktorí sú na míle vzdialení od radových pracovníkov.
Keď sme pred vyše rokom navrhovali premiérke I. Radičovej komunikáciu o korupcii a úplatkárstve, tak jej nevyšiel čas. Korupcia sa nevyrieši zverejňovaním zmlúv na internete, ale celkovou morálkou, uznávaným hodnotovým rebríčkom a dôslednou kontrolnou činnosťou a najmä tvrdým postihom. K problému sa vyjadrujú dnes ľudia, ktorí stratili pamäť, čo bolo asi zapríčinené zbohatnutím na "transformácii", ale samozrejme sa vzrušujú popisovanou realitou. Takých radcov je aj v zahraničí dosť.
U nás je šanca urobiť poriadok a požadovať disciplínu, čo však bude veľmi nepopulárne. Ohlupovanie obyvateľstva najrôznejšími celosvetovo šírenými "realitami šou", ale aj mnohými spravodajskými reláciami elektronických médií dospelo už do bodu, kedy nie je ani nebude schopné (to obyvateľstvo) reagovať ľudsky normálne. Priškrcovať sa..., ale bude sa zvyšovať napätie, keďže také niečo u svojich "vodcov" nevidí a podľa všetkého ani tak skoro neuvidí.
Pripomeňme "zlaté padáky" manažérov i najrôznejšie benefity v podobe bytov, odmien a najvšakovejších pozorností pre vodcov a protagonistov parlamentných politických strán. A to sa jeden z lídrov politiky -ako keby sa ho to netýkalo odhodláva sa kandidovať na funkciu prezidenta republiky. Kam sa na nich teperia toľko spomínaní papaláši bývalého režimu, ktorých možno označiť z dnešného pohľadu za úbohých príštipkárov a rojkov ?!
Premiér aj jeho minister financií odkrývajú to, čo našli po predchádzajúcej vláde. Ak tá to choré a takpovediac infekčné zlo, alebo nespravodlivosť nechala na pokoji, tak je to jej maslo na hlave. Tridsaťtisíc a viac Eur na vytvorenie pracovného miesta ?! Toľko mali na mysli aj ministri súčasnej vlády v súvislosti s úlohou: zmierniť nezamestnanosť mladých ľudí. Vôbec nepochopili, že to chce systémové opatrenie.
Pán Fico a pán Kažimír by sa však mohli postarať o menší-väčší zázrak. A to návratom k všeľudským hodnotám, k zdravému rozumu a národnej múdrosti, no i radikálnou podporou práva. Aj po tom polroku vládnutia, v ktorom "objavili" nízky výber daní, daňové úniky, dosť okatých rozdielov v efektívnosti vládnej moci v rezortoch, sa nachádzajú pod viac ako nepríjemným tlakom protestov, možnej "občianskej neposlušnosti" a štrajkov. A nielen to, vydierajú ich aj podnikateľské subjekty, z ktorých niektoré si "vydupali" štátne benefity prakticky za nič. Ak je však situácia katastrofická, tak treba prijať jednoznačné riešenia, napríklad mzdové moratórium, lebo inak sa dostaneme do sociálneho rozvratu do pekelnej situácie.
Nebolo by vôbec hanbou vrátiť sa k želaniam a k vôli občanov z prelomu 80- a 90-tych rokov. K tomu, čo rozumné a prospešné tu vzniklo za dvadsaťročie. Ak treba financie na takú zmenu na poriadok a disciplínu, na život s perspektívou jeho vyššej kvality (nie však po smrti, lež za života), tak ich môžu poskytnúť dobrovoľne vo forme daru ako nezištnú pomoc svojmu ľudu v čase núdze privatizérski miliardári, no i domáci podnikatelia so sídlami svojich firiem v daňových rajoch a tí, ktorých s takým pátosom nedávno označil ako vyhýbajúcich sa daňovým povinnostiam premiérovi šéf bankárskej asociácie.
Ak nám tu prokurátor viní dvoch bývalých ministrov životného prostredia za škody spôsobené spôsobom boja proti lykožrútovi, tak čakám, kedy začne viniť súčasného ministra za škody, ktoré vznikajú "zastavením" projektu revitalizácie krajiny, de facto obnovovaním prirodzeného cyklu vody v nej. Je zrejmé, že vznikli škody a vznikajú, a tak by sa mal vykúpiť finančným príspevkom na spomínanú a želateľnú zmenu, a ľud ho omilostí.
Dámy a páni !
Ak som zo svojej pozície predstaviteľa mimovládnej neziskovej a doterajšími vládami "nemilovanej" organizácie protestoval u prezidenta WEFu prof. K. Schwaba, laureáta Zlatých biatcov z rokov 1994 a 2000 proti 71. miestu Slovenskej republiky vo svetovom rebríčku konkurencieschopnosti v Správe WEF a to za obdobie Radičovej vlády (!), tak to bolo z trápneho pocitu z nečinnosti našich zodpovedných. Boli sme totiž hodnotení lídrami skupiny firiem, v ktorých sa nachádza domácich podnikateľov menej ako šafranu. Hodnotiace firmy dostali viac ako iné firmy od štátu a chcú viac. Keďže to nedostali, preto sme sa v konkurencieschopnosti ocitli ďaleko za štátmi z V 4+1 a ďalšími, ktoré majú len lepší make-up ako my.
Chyba nie je ani tak v metodike WEF ako v jej nepochopení, čo sa vlastne prihodilo s ekonomikami "transformovaných" štátov v centrálnej a východnej Európe. Priznať verejne hospodársku expanziu (kolonializáciu) by bolo aj dosť nepríjemné. Popravde, my sme to tak chceli. Vlády, ktoré tu boli a sú z vôle väčšiny. Ak teda nemáme vlastnú ekonomiku, ako som naznačil, tak musíme všetko urobiť pre to, aby sa hosťujúci u nás sa cítili ako hostia. Hostia, ktorí rešpektujú a nie zneužívajú naše pomery.
Je to choré, keď sa u nás doma hovorí o "národnom hospodárstve", resp. "o slovenskej ekonomike". Trebárs sa možno spytovať, či minister školstva vníma, pre koho a v akej štruktúre má vzdelávať naše deti a mládež ?! Budeme sa ďalej tváriť, že nevnímame zahraničné firmy a ich potreby ?! Nuž, každá politika niečo stojí ! Osvetu by mali robiť páni Mečiar, Dzurinda a im blízki. Nové generácie budú mať totiž obmedzené možnosti pre svoje záujmy a trpieť budú aj národné potreby, pokiaľ chceme to, čo tu aspoň máme dnes.
Dámy a páni !
Netuším, kedy táto vláda odtajní svoj revolučný plán tvorby zdrojov z domáceho ľudského, materiálno-technického a surovinového potenciálu. Azda pred Vianocami. Vtedy by nám už mohlo horieť pod ........, keďže nie je isté, či sa súčasní európski lídri spamätajú a začnú bojovať do úmoru za EÚ z vôle jej obyvateľstva a eurozónu, ktorej mena by mala byť krytá čo najskôr zlatom rovnakou mierou ako bude čínska a ruská ?!
Možno by mala vláda zalistovať v podnetoch a tiež v záväzkoch z minulosti, ktoré by nám vrátili trocha ekonomickej sily a lepšiu pozíciu v EU, a je ich tam dosť ! Má šancu zúročiť svoj volebný výsledok a pretrvávajúce volebné preferencie v miere zainteresovania občanov na financovaní pred rokmi prisľúbenej transformácie. Treba zdôrazniť, že na také niečo nikdy nie je neskoro.
Z výsledkov transformácie spoločnosti v krízových rokoch je zrejmé, že najvyšší prepad v tvorbe hodnôt zaznamenali rezorty poľnohospodárstva a stavebníctva. Poľnohospodárstvo má súvislosť s mierou potravinovej sebestačnosti, ktorá je limitovaná diskriminačnou dotačnou politikou EÚ v porovnaní s podporou farmárov, ktorú dostávajú v západnej Európe. Stavebníctvo je najcitlivejšie spojené s pohybom HDP, ale hlavne poskytuje najväčší potenciál pre riešenie zamestnanosti našich ľudí vo všetkých regiónoch. Rozvoj podnikania v stavebníctve umožní využitie domácich surovinových a materiálových zdrojov.
Možno, že už konečne vo vianočnom čase budeme tlieskať parlamentu, prezidentovi republiky a vláde, ako sa vyrovnajú s návrhmi na európsku federáciu a inými. Ako to bude s naším občianskym právom rozhodnúť o osudoch vlastného národa a jeho štátu ? Obdobne to platí aj o našej iniciatíve neškrtať európsky rozpočet. Najlepším argumentom pre alebo proti škrtaniu by bol zoznam realizovaných diel z eurofondov a to, čo za "to" v skutočnosti zaplatíme.
Máme tu síce väčšinovú vládu Roberta Fica, ale máme menej nepokoja, neistoty a nervozity ? Nemáme. Vládny program vôbec nespája občanov, lebo príliš veľa ho nepozná. Nedovidíme ďalej do budúcnosti ako pred rokom. Občianskej rovnosti a ľudskej spravodlivosti tiež nie je viac. Nepočuť nič o tom, ako sa bude eliminovať naša totálna hospodárska, a teda aj sociálna závislosť na zahraničí (!).
Sme ako národ vzdelanejší, kultúrnejší, s rastom životnej úrovne, trvalou revitalizáciou krajiny a so zvyšujúcou sa dôstojnosťou a celkovou bezpečnosťou občana ? To je základná otázka pre spoločnosť a dnes pre naše združenie.
***
Vyhlásenie skupiny siedmich členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub "O kvalite života v Slovenskej republike", adresované predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi z 9. novembra 2012
Dnes nemáme časovo prijateľné možnosti zlepšovať podmienky života obyvateľstva. Napriek tomu treba urobiť maximum, aby sme si vytvorili základňu pre radikálnu zmenu pomerov v tvorbe zdrojov a ich využívaní. K tejto nástojčivej požiadavke doby nás oprávňuje mobilizačne schopný zvyšok nášho ľudského potenciálu. Bez príťažlivej vízie ľudia strácajú smer, prevládne beznádej, sklamanie a rezignácia. Tlak minulosti je rovnako dôležitý ako ťah na budúcnosť. Preto za splniteľnosťou vízie musia byť spoločné hodnoty, normy a pravidlá, ako aj dostatok práce ako základnej podmienky osobnej slobody. Už vieme, že ľudské vzťahy u nás do značnej miery nemajú nič spoločné s harmóniou a s tým, čo vnímame ako šťastie.Na našom kontinente a v ostatnom svete začiatkom minulého decénia bolo niekoľko politikov a mysliteľov, ktorí dospeli k sympatickému názoru, že hlavným ukazovateľom kvality života nemôže byť HDP, ale chimérny index šťastia. Po niekoľkých mesiacoch ho však už nikto ani len nespomenul. Nebolo to ani tak kvôli problematickosti stanovenia vzorca šťastia, ale predovšetkým kvôli jeho rádioaktívnosti, ba priam deklasujúcemu účinku na vládnuce garnitúry. Žiaľ, vývojom prekonané politické spektrum, pôsobí bez rozdielu orientácie neadekvátne imperatívom našej globalizačnej doby, ktorým sa stala honba za ziskom.
Na vrchole našich hodnôt musí byť práca. Dodnes všetky vlády a samospráva vystačili s trestuhodným postojom, že nemajú povinnosť aktívne vytvárať plánovite zmysluplné pracovné príležitosti. Nie je tajomstvom, že dlhodobé prepojenie politiky s biznisom poškodilo konkurenčné prostredie v SR. Bolo by veľmi prezieravé, aby predstavitelia štátu a samosprávy a ich úradníci boli v prvom rade odborníci. Len tak budú môcť niesť zodpovednosť za to, aby pri aktívnej tvorbe novej práce boli využívané globálne poznatky na posilnenie sebestačnosti a seba udržateľnosti. Len tak môžu zabezpečiť, aby globálny systém nepotlačoval národné a štátne záujmy SR.
Naše vlády sa v dobrých časoch zaoberali všetkým možným, ale nie potrebami národa a jeho štátu v blízkej budúcnosti. Venovali sa najmä utkvelým a ponižujúcim predstavám a názorom, že prakticky vo všetkom sme zaostalí a neschopní konkurencie s ostatným svetom. Venovali sa svojim úzkym a neraz osobným záujmom. Zahľadeli sa do seba a protivníkom sa im stal každý, kto mal iný názor a bol podnetný, či nedajbože až kritický k výsledkom ich vládnutiu v celom štáte i v krajoch a regiónoch. My sme síce nestáli na mieste, hýbali sme sa na myslenej a pre nás veľmi kľukatej ceste. Len vďaka iniciatívnym jednotlivcom sme sa posunuli vpred tak, že máme šancu na reformné zmeny.
Príkladom spomínanej kľukatosti je problematika revitalizácie krajiny a spolu s ňou obnovovanie prirodzeného cyklu vody, ktorá za predchádzajúcej vlády sa začala riešiť rok a pol. Nový minister životného prostredia sa pokúsil vygumovať výsledky z pamäti občanov stoviek obcí zrušením tohto programu. Takého, ktorý nás postavil medzi popredné štáty v myslení a činoch pre kvalitu životného prostredia. Aj my ako združenie podporujeme program revitalizácie krajiny, ktorý okrem iného vrátil na krátky čas ľudskú a občiansku dôstojnosť tisícom inak nezamestnateľných a nezamestnaným za bezprecedentne výhodných podmienok.
Ďalší príklad je priam chronicky známy. Predsa nemôže u nás pokračovať donekonečna stav, že slušní podnikatelia sú znevýhodňovaní jednak pomalosťou práva a jeho nefunkčnosťou, a potom podnikavcami, ktorí tento stav využívajú. Preto netreba brať na Slovensku bohatým Slovákom, ak takí vôbec sú, a konečne prestať s pretláčaním takého názoru do verejnej mienky, že prázdno v štátnej pokladni vyriešia bohatí. Treba radikálne obmedziť kriminálne podnikanie na našom území a získať tak pre štát zdroje neuveriteľného objemu. Prijímané zákony musia konečne a preukázateľne podporovať záujem štátu a jeho občanov. Pokiaľ sa tak nestane, bude všeobecne známa chorobná dvojtvárnosť pokračovať a rozkladať spoločnosť.
Už by aj svojvôle a ledabolej chôdze vpred stačilo. I keď to najširšie masy pociťujú na sebe samých, tak politické strany, tak vládna, ako aj opozičné, sa správajú akoby sme sa mali relatívne dobre. Pokiaľ sa budeme porovnávať s chudobnými a najrôznejšími otrasmi skúšanými štátmi, tak by sme mali mlčať. Zatiaľ sme však mali, ale aj máme na podstatne lepšie výsledky vo všetkých ľudských činnostiach. Keby nebolo povestného "keby", o čom vám môžu rozprávať "veľkú pravdu" tí občania, ktorí vedia čítať a písať, tak by sme boli na tom tak, ako to chceli a priam videli ako budúcu realitu masy občanov v novembri 1989. Je hádam najvyšší čas vytvoriť občianske centrum zdravého rozumu, aby sa veci pohli správnym smerom.
My sme na pomyselnej križovatke, z ktorej vidno absurdné sociálne rozdiely medzi obyvateľstvom, ktoré vznikli za necelé štvrťstoročie. Bieda s chudobou, s trestuhodnou absenciou potrebnej kvality zdravia, fyzickej kondície a psychickej sily, mravnosti a morálky, hodnotovej orientácie, vzdelania a kultúry, tá je všadeprítomná. Nemáme stáročia ani desaťročia na to, aby sme sa zmenili vývojom. My predsa vieme, čo potrebujeme, a tú zmenu musíme hneď a zaraz vyžadovať. Stačilo už tej svetovo nevídanej tolerancie k neschopnosti. Treba nechať ľudí tvorivo a rozumne myslieť a konať.
Ján Gabriel, Peter Kasalovský, Ján Šály, Vladimír Pavelka, Terézia Lovíšková, Juraj Dlhopolček a Michal Kravčík
Oficiálne výsledky
III. ročníka internetovej ankety Desať NAJuznávanejších
k 20. výročiu Slovenskej republiky
Slovo správcu a garanta Petra Kasalovského
Dámy a páni !
Keď sme v marci tohto roka otvorili III. ročník internetovej ankety Desať NAJuznávanejších k 20. výročiu Slovenskej republiky, tak to nebolo bez obáv z celkového výsledku. Prvý ročník k 5. výročiu Slovenskej republiky bol totiž novinovou anketou a druhý ročník k 10. výročiu Slovenskej republiky bol kombináciou novinovej a internetovej ankety.
Anketa sa skončila v posledný deň septembra. Napriek známym anketovým rizikám jej výsledok v jednotlivých kategóriách možno považovať za úspech, tak z hľadiska počtu nominovaných, ako aj poslaných hlasov na www.hospodarskyklub.sk. Azda treba spomenúť ešte dva momenty, ktoré mi znepríjemnili niekoľko dní. Jednak to bolo niekoľko hakerských návštev a potom aj snaha x,y vylepšiť trom-štyrom nominovaným pozíciu.
Výsledky, ktoré o chvíľu oficiálne zverejním sú však korektné i keď nemôžem ručiť svojím malíčkom, že je to u všetkých nominovaných na sto percent. Samotná nominácia bola úspechom a miesto v prvej desiatke najuznávanejších za obdobie plných dvadsať rokov od 1. januára 1993 do konca 2012. roka je takpovediac úspechom na druhú.
Vážené zhromaždenie !
Podnetom pre túto anketu bola po tretíkrát rovnaká myšlienka. Ďakujeme za prácu, za zdravý rozum a za jedinečné výsledky ! I keď sa môže javiť v tomto čase nadnesenou, či dokonca nepatričnou, tak sa pod ňu podpíšem aj dnes. Predovšetkým preto, že máme síce republiku, ale nemáme v nej želateľnú hladinu slušnosti a kultúry vo vzťahoch medzi ľuďmi. Pestujeme si tu pseudohodnoty, ale nič to nezmení na tom, že úcta sa nedá kúpiť.
Zo 163 domácich laureátov Zlatého biatca sa do štyroch desiatok dostalo iba, alebo až pätnásť. Osobne by som rád videl medzi najuznávanejšími niekoľko desiatok vynikajúcich ľudí zo všetkých oblastí ľudskej činnosti, ale aj organizácií, ktorých som spoznal za tých dvadsať rokov. Nepripomínam tých blízkych, akými sú dosť často starý otec, stará mama, otec a mama, priatelia, či vzory, ktoré v živote máme a sú nám oporou.
Dámy a páni !
Ako garant tejto ankety som si vypočul všelijaké názory na jej čiastkové výsledky. Boli aj takí ľudia, ktorí mi zatelefonovali a vynadali, že nevnímam veľkosť tej ich osobnosti. Ako je u nás zvykom, tak mali aj snahu znevážiť konkurenčné osobnosti. Mojím zadosťučinením sú ľudsky absolútne a v spontánnosti neprekonateľné reakcie niekoľko osobností, ktoré sa dostali do niektorej zo štyroch desiatok. Tie napísané budem raz publikovať.
Chcem poďakovať za naše združenie naším partnerom. Boli to : Prvá stavebná sporitelňa, a.s., Bratislava, Polleo Partners, s.r.o., Bratislava, Považská cementáreň, a.s., Ladce, United Group, s.r.o., Bratislava, ZCPP SR a Kávomaty, s.r.o., Kežmarok. Inak to nebude, ale ankety majú cenu v kultúrnom štáte a spoločnosti. A vďaka partnerom sa to opäť potvrdilo.
Na vyhlasovaní výsledkov III. ročníka ankety Desať NAJuznávanejších k 20. výročiu Slovenskej republiky vítam trinásť víťazov. Dvanásť sa ich ospravedlnilo.
Kardinál Korec ako víťaz kategórie Politik Verejný činiteľ sa hlasujúcim podakoval v posledný deň októbra. Osvedčenie si už prevzal.
Kategória Hospodársky líder
Celkove bolo v období 10. apríl 2012 30. september 2012 nominovaných 26 osobností, ktoré spolu získali 3983 hlasov návštevníkov www.hospodarskyklub.sk
Desať NAJuznávanejších :
1. Ľuboš Lopatka, 427 hlasov, 2. Ladislav Krajňák, 350, 3. Peter Staněk, 349 hlasov, 4. Imrich Béreš, 343 hlasov, 5. Slavomír Hatina, 320, 6. Miroslav Trnka, 253, 7. Jozef Tkáč, 237, 8. 9. Andrej Babiš a Mikuláš Milko, po 217, 10. Oszkár Világi, 186.
Kategória Politik Verejný činiteľ
Celkove bolo v období 10. apríl 2012 30. september 2012 nominovaných len 14 osobností, ktoré spolu získali 3075 hlasov návštevníkov www.hospodarskyklub.sk.
Desať NAJuznávanejších : 1. Ján Chryzostom kardinál Korec, 769 hlasov, 2. Robert Fico, 465, 3. Iveta Radičová, 351, 4. Peter Magváši, 308, 5. prezident SR Ivan Gašparovič 293, 6. Vojtech Tkáč, 261, 7. prezident SR Michal Kováč, 167, 8. Michal Sýkora, 114, 9. Ján Čarnogurský, 112, 10. Béla Bugár, 96.
Kategória Hospodárska Vedeckotechnická organizácia
Celkove bolo v období 10. apríl 2012 30. september 2012 nominovaných 18 organizácií, ktoré spolu získali 3308 hlasov návštevníkov www.hospodarskyklub.sk
Desať NAJuznávanejších :
1. CK Hydrotour, a.s., Bratislava, 682 hlasov, 2. Volkswagen Slovakia, a.s., Bratislava, 617, 3. Eset, s.r.o., Bratislava, 537, 4. J&T Finance Group, a.s., Bratislava, 233, 5. Prvá stavebná sporitelňa, a.s., Bratislava, 218, 6. Onkologický ústav sv. Alžbety, s.r.o., Bratislava, 205, 7. Slovintegra, a.s., Bratislava, 134, 8. Doprastav, a.s., Bratislava, 108, 9. VUJE, a.s., Trnava, 87, 10. Chemkostav HSV, a.s., Humenné, 84.
Kategória Univerzita Vysoká škola
Celkove bolo v období 10. apríl 2012 30. september 2012 nominovaných len 11 subjektov, ktoré spolu získali 12 367 hlasov návštevníkov www.hospodarskyklub.sk
Desať NAJuznávanejších :
1. Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, 4975 hlasov, 2. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, 3202, 3. Technická univerzita vo Zvolene, 1051, 4. Žilinská univerzita, 954, 5. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 671, 6. Univerzita Komenského v Bratislave, 518, 7. Slovenská technická univerzita v Bratislave, 407, 8. Technická univerzita v Košiciach, 375, 9. Paneurópska vysoká škola v Bratislave, 104, 10. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 74.
Z diskusie
Ing. Elena Kohútiková, PHD, členka Predstavenstva VÚB, a.s.
Rada by som reagovala na pomerne pesimistické vstupy ohľadom súčasnej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza, resp. nachádzalo, ako aj na názor predrečníka, že jedno z najhorších opatrení bola privatizácia, resp. privatizácia bankového sektora.
Pred dvadsiatimi rokmi, keď vznikla Slovenská republika, nikto by nebol predpokladal, ani urobil stávku na to, že Slovensko sa o 20 rokov bude nachádzať tam, kde sa nachádza. Väčšina scenárov bola pesimistická, odsúvala Slovensko niekde mimo jadra Európy a predpovedala negatívny ekonomický scenár, ktorý mal ešte výraznejšie prehĺbiť rozdiely medzi nami a vyspelou Európou, ale predovšetkým medzi Slovenskou a Českou republikou. A kde sme dnes? Veď sa naplní scenár, ktorý by vtedy nebol prognózoval ani najväčší optimista. Sme partnerom ostatných krajín Európskej únie, sme členom eurozóny a výrazne sa životnou úrovňou doťahujeme i na nášho suseda Českú republiku. Ak v roku 2004 bol rozdiel HDP na obyvateľa 4600 , tak v súčasnosti je to 1400 a prognózy hovoria, že v období najbližšej dekády, ak náš vývoj bude nasmerovaný dobrým smerom, sa na Českú republiku dotiahneme. Alebo inými slovami v roku 2004 bola výkonnosť Slovenska na úrovni 73% výkonnosti Českej republiky, v roku 2012 očakávame 94 %. Nie sú to dostatočné argumenty, ktoré hovoria o tom, že Slovensko urobilo významný pokrok? A to nespomínam obdobie, kedy vznikla Slovenská republika, kedy bol rozdiel medzi výkonnosťou Slovenska a Českej republiky omnoho výraznejší a v priebehu deväťdesiatych rokov sa ešte zvýraznil. Áno, máme mnoho problémov, ktoré musíme riešiť, ak chceme zmeniť kultúru a kvalitu života. Ale aj tieto problémy, ktoré však nie sú špecifické iba pre Slovensko korupcia, slabá vymožiteľnosť práva... sú problémami, s ktorými sa boria i iné štáty.
Ak môj predrečník povedal, že privatizácia bolo zlé rozhodnutie, dovolím si povedať, že ja osobne rozlišujem dve etapy privatizácie. Privatizáciu v deväťdesiatych rokoch, ktorú pokladám aj ja sama za nevydarený pokus kreovania domácej """kapitalistickej" vrstvy a ktorá sa skončila, až na výnimky, neúspechom a privatizáciu, ktorá nasledovala po nej, na prelome milénia, väčšinou za účasti reálneho kapitálu áno zo zahraničia - ktorú naopak pokladám za veľmi úspešnú. A za najdôležitejší krok v rámci privatizácie pokladám privatizáciu bankového sektora. Všetci si pamätáme, koľko peňazí muselo byť vliate do bánk pri ich reštrukturalizácii zo štátneho rozpočtu. Ale kto bol v tomto období vlastníkom týchto bánk? Štát! Takže pri reštrukturalizácii bankového sektora sa v mnohom riešili aj úvery, ktoré boli do ekonomiky dávané v deväťdesiatych rokoch a nevrátili sa spať do bankového sektora. Od obdobia privatizácie nikto nemusel žiadnu veľkú banku na Slovensku zachraňovať, naopak, ako vidíme, banky sú až tak úspešné, že sa stávajú významným zdrojom sanovania verejných financií. Banky začali peniaze požičiavať ako návratné úvery, rozhýbali krvný obeh ekonomiky a korupcia z bankovníctva úplne vymizla.
Na záver nie je a nebolo všetko zlé, čo sa na Slovensku udialo a ani v budúcnosti nebude, pokiaľ budeme sledovať princípy racionálnosti a transparentnosti. Naopak, Slovensko prekvapilo a prekvapilo pozitívne.
Prof. Ing. PETER MAGVAŠI
Prvého januára 2013 si budeme pripomínať dvadsať rokov samostatnej Slovenskej republiky. Dvadsať rokov hospodárstva Slovenskej republiky nie je možné dostatočne vnímať bez poznania ako sa formovalo hospodárstvo na dnešnom území Slovenska v minulých storočiach. Tento vývoj nám plasticky poukazuje na elasticitu, ktorou slovenská spoločnosť prechádzala a formovala sa. Bez poznania temer 500-ročnej histórie Slovenska , od bitky pri Moháči v 1526. roku, v rôznych jeho spoločensko politických formáciách sa nedá správne pochopiť dnešné hospodárstvo Slovenskej republiky. Pripomeniem, že v roku 1938 mala v októbri dvadsať rokov prvá Československá republika a že v roku 1968 bolo vo februári od prevratu, ktorý zmenil charakter hospodárstva ČSR a neskôr ČSSR dvadsať rokov. V týchto dejinných súvislostiach je potrebné vnímať aj naše dnešné stretnutie. Dvadsať rokov je príliš málo na dejinné súdy. Určite sa toho udialo za posledných dvadsať rokov v Slovenskej republike veľa. Jedno je možné však prehlásiť. Bolo to obdobie výrazných zmien, ktoré v porovnaní s niektorými okolitými historickými súpútnikmi sme zvládli dobre. Môžeme lamentovať, nihilisticky kritizovať , podliehať fatalizmu, ale práve toto porovnanie nám v kontexte svetovým zmien za posledných dvadsať rokov nedáva to najhoršie vyznamenanie. Meradlom nemôže byť ani hodnotenie Svetového ekonomického fóra (WEF), ktoré je výrazne ovplyvnené subjektivizmom slovenskej organizácie, ktorá zbiera údaje do tohto hodnotenia.Rozpad bipolárneho sveta koncom osemdesiatych rokoch minulého storočia, prevratové zmeny v politickom systéme v Sovietskom zväze a v ostatných štátoch tzv. socialistického tábora sa odzrkadlili na radikálnych zmenách v štruktúrach a fungovaní hospodárstva v Slovenska. Zmena hospodárskych mechanizmov v spoločnosti bola jednou z kľúčových, ktorá urýchľovala politické procesy a robila ich nezvratnými. Prevratové zmeny z konca roka 1989, za mohutnej podpory obyvateľstva Československa, vytvárali ilúzie o ľahkom prechode na výkonnejšie hospodárstvo a tým prudkého zvýšenia životnej úrovni občanov ČSSR. Pred spoločnosťou, politikmi, ekonómami stála neprebádaná cesta transformácie z reálneho totalitného socializmu na liberálnu a demokratickú spoločnosť. Nastúpila sa cesta, ktorou ľudská spoločnosť ešte neprešla. Všeobecné ekonomické poučky bolo potrebné pretaviť do systému zmien, ktoré slepo nedeštruujú spoločnosť. Nadšenie a ovácie o polnoci končiaceho sa roku 1992 spojené s koncom spoločného štátu Čechov a Slovákov a začínajúceho sa roka 1993 vystriedalo vytriezvenie. Jedny ešte viacej lamentovali nad neistou budúcnosťou samostatného slovenského hospodárstva, druhým sa objavilo množstvo úloh, ktoré pre fungovanie samostatného hospodárstva bolo potrebné vykonať. Bolo potrebné sfunkčniť inštitúcie, ktoré v národnej republike jestvovali, ale nevystupovali navonok ako subjekt medzinárodného práva. tak 8. februára 1993 mala Slovenská republika svoju vlastnú menu "slovenskú korunu" s vlastnou menovou politikou. V tom okamihu začalo Slovensko svoju vlastnú púť v globálnom svetovom hospodárstve. Dvadsaťročné obdobie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky za z hľadiska hospodárstva dá rozdeliť do dvoch období. Od roku 1993 do roku 2004 transformácia slovenského hospodárstva na trhové hospodárstvo. Druhé obdobie je obdobím, kedy Slovenska republika postupne sa stala členom OECD, členom NATO a zavŕšila dňa 1.5.2004 prijatím Slovenskej republiky do Európskej únie a trvá doteraz. Je to obdobie konvergencie slovenského hospodárstva v európskom a svetovom hospodárstve.
Vytvorením Slovenskej republiky sa vytvorili podmienky na odklon od pôvodnej česko- slovenskej reformy k novému prístupu k transformácii. Avšak depresia vyvolaná rýchlymi krokmi federálnej transformácie mala dozvuky v slovenskej ekonomike. Bol to najmä výrazný pokles domácej spotreby, spôsobenej výraznejším poklesom príjmov obyvateľstva, poklesom investičnej činnosti, ako výsledku najmä pred a poprivatizačnej agónie. V podmienkach slovenských priemyselných podnikov úplne zlyhala kupónová privatizácia, zostávajúce štátne podniky, respektíve zostatky nepredaného majetku v kupónovej privatizácii vytvárali neistotu vo vlastníckych vzťahoch a bezkoncepčnosť ich podnikateľských aktivít. Slovensko dosiahlo zo štátov V-4 najväčšiu transformačnú depresiu, s poklesom okolo 23 percent prepadu HDP, ale následne trvalo rástlo do roku 2003 a kumulatívne v období 1993 až 2003 dosiahlo rast 55%. Úroveň reálneho HDP pred transformáciou presiahla slovenská ekonomika v roku 1998. Prebiehalo to od roku 1993 kvalitatívne rozdielne. Postupne od roku 1993 začala sa slovenská ekonomika oživovať, ale od roku 1996 sa začali prejavovať a vrcholili nerovnovážne tendencie. Došlo k expanzívnej finančnej politike vlády, ktorá bola kompenzovaná výrazne reštriktívnou menovou politikou. Dochádzalo k vytláčaniu súkromných úverov a nárastu úrokových mier. Zložitá situácia v systéme úverovej politiky bánk, čo viedlo k zabrzdeniu reštrukturalizačných procesov v podnikovej sfére, čo vyvolalo obrovský nárast platobnej neschopnosti podnikateľskej sféry, zadlženosti bánk a výnosnosti podnikovej sféry. V tomto období došlo k radikálnej zmene štruktúry slovenského poľnohospodárstva, čo znamenalo prudký nárast regionálnej nezamestnanosti, deformovaná investičná výstavba znamenala prudký pokles zamestnanosti v stavebníctve, zanikali podniky sprivatizované v kupónovej privatizácii. Došlo k tzv. zamestnaneckej privatizácii., ktorá bola rozdielne úspešná. Za úspešnú je možné považovať privatizáciu podnikov Chemosvit Svit, Matador Púchov, SMZ Jelšava, Hornonitrianske bane, železiarne Podbrezová, Duslo Šaľa, Slovnaft Bratislava. Neúspechom skončila snaha po revitalizácii zbrojárskeho priemyslu prostredníctvom vytvorenia priemyselného holdingu DMD holding. Tak postupne zanikli podniky v Detve, v Martine, v Považskej Bystrici, v Dubnici. To všetko vytvorilo situáciu zabrzdenia kvalitatívneho rastu hospodárstva, spojenú s rastom nezamestnanosti, poklesu kvality života v SR. Kladne je možné hodnotiť procesy v energetickom odvetví, najmä modernizácia jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, rozvoj plynárenských sietí, pokračovanie vo výstavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach. Bola vybudovaná vodná elektráreň v Žiline. Aj budovanie cestnej infraštruktúry prostredníctvom diaľničného spojenia západu s východom Slovenska je kladným prvkom tohto obdobia.
Koncom roku 1998 po parlamentných sa vytvorila široká stredopravá a ľavicová vládna koalícia, ktorá pristúpila k zmene dovtedajšej hospodárskej politiky. Nová hospodárska politika bola založená najmä znížení fiškálnej expanzii, znížením podielu verejných výdavkov na HDP, v menovej oblasti k prechodu na plávajúci výmenný kurz, reštrukturalizáciu bankového sektora spojenú s jeho privatizáciou, privatizáciou prirodzených monopolov, podpory vstupu zahraničných investorov do slovenského hospodárstva, decentralizáciou verejnej správy. Intenzívne sa pracovalo na vstupe SR do štruktúr NATO a OECD. Obnovili sa prístupové rokovania do EÚ. Táto politika znamenala v prvej fáze prudké zvýšenie nezamestnanosti, ktoré kulminovalo v roku 2000, kedy nezamestnanosť dosiahla temer úrovne 20%. Bolo to spojené s poklesom kvality života v SR. Úsilie o modernizáciu slovenskej spoločnosti vyústilo do prijatia Slovenskej republiky dňa 14. decembra 2000 za člena OECD. V roku 2002 boli úspešne uzatvorené rokovania vstupu Slovenska do Európskej únie. Dňa 29. marca 2004 bola Slovenská republika prijatá za člena NATO a k 1. máju 2004 sa stala Slovenská republika členským štátom Európskej únie. To všetko len potvrdilo schopnosť slovenskej spoločnosti byť súčasťou európskeho civilizačného prúdu. Postupne od roku 1998 došlo k výraznejšiemu zapojeniu sa slovenského hospodárstva do svetového obchodu prostredníctvom vstupom zahraničného kapitálu, najmä do spracovateľského priemyslu a energetiky. Významnými investormi sa stali Volkswagen Bratislava, Citroën Peugeot, Heineken, Sauer Danfoss, Thyssen Krupp,KIA , Samsung, Whirlpool, ENEL, Gaz de France, , Ruhrgas, EON, RWE, Schaefler- INA, Deutsche Telecom, Embraco, Sony, Norsk Hydro, US Steel, Mondi. Tieto podniky efektívne využívajú a rozvíjajú kvalitné ľudské zdroje Slovenskej republiky a najmä oceňujú prívetivé a vhodné podnikateľské prostredie pre moderné technológie. Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a jej členstvo vo významným medzinárodných zoskupeniach malo aj dosah na dynamický rast jej hospodárstva. Prostredníctvom dynamického rozvoja podnikateľských subjektov nadnárodných koncernov bola nastúpená cesta prudkého hospodárskeho rastu spojená so znižovaním nezamestnanosti a zlepšovania kvality života občanov. Výrazne zvýšilo exportnú výkonnosť slovenského hospodárstva. V roku 2011 vývoz tovarov a služieb predstavoval 89,1 percentný podiel k hrubému domácemu produktu v bežných cenách. Podiel zamestnanosti v zahraničným kapitálom kontrovaných priemyselných podnikoch predstavoval v roku 2010 hodnotu 59,1%, pričom tento podiel v produkcii priemyslu mal hodnotu 72,2 percent. Tovary a služby tvorené na Slovensku sú konkurenčne schopné vo svetovom meradle. Strojárensky a elektrotechnický potenciál v občanoch Slovenskej republiky vytvorený za predchádzajúce obdobie sa ukázal v spojitosti zo zahraničným kapitálom ako kľúčovým determinantom konkurenčnej schopnosti tovarov a služieb vyrobených na Slovensku v globálnom prostredí. Po roku 2004 naďalej pokračoval vstup zahraničných investícií do Slovenskej republiky, a to jednak už etablovaných zahraničných investorov z predchádzajúcich období, ale aj nových ako kórejská KIA a nemecký Continental. Od roku 2004 do roku 2008 rástol hrubý domáci produkt v medziročne od 5 percent do viacej ako 10 percent. Tento rast bol dosiahnutý v rozhodujúcej miere rastom produktivity práce do 8 percent.
Dňa 21. decembra 2007 Slovenská republika vstúpila do Schengenského priestoru, čo ešte viacej zvýšilo podmienky pre pružnosť obchodu medzi SR a ostatnými štátmi EÚ. Dňom 1. januárom 2009 sa stala Slovenská republika plnoprávnym členom Európskej menovej únie a bola prijatá spoločná európska mena euro. Je symbolické, že eurocentové mince so slovenskými symbolmi boli razené v jednej z najstarších mincovní na svete v slovenskej Kremnici. Ako by sa veľkým oblúkom v týchto dejinami európskeho hospodárstva voňajúcimi priestormi späť vracalo Slovensko do lona európskej civilizácie a hospodárstva. Napriek globálnej finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, ktorá sa na Slovensku prejavila poklesom HDP v roku 2009 na úroveň 95,1 percent roka 2008, už v roku 2010 bol rast 4,2 percent a v roku 2011 3,3 percent. Slovensko má modernú štruktúru svojho hospodárstva. Podiel hrubej pridanej hodnoty v priemysel na celkovej hrubej pridanej hodnote v hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2011 predstavuje 33 percent, poľnohospodárstva a rybárstva 3 percent, stavebníctva 9 percent a obchodovateľných služieb 41 percent a verejných služieb 14 percent. Najväčšiu pridanú hodnotu v slovenského hospodárstve zabezpečuje priemysel. Dlhodobým problémom SR je vysoká miera nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, ktorá má výrazne regionálny rozmer. Slovenská republika v prekonávaní svetovej hospodárskej kríze od roku 2008 preukázala, že je štátom, kde ľudský potenciál je založený na schopnosti rýchlej adaptácie pri využívaní znalostí získaných za zložitého, ale veľmi meniaceho sa prostredia v jeho dlhom niekoľko storočnom vývoji. Preukázala, že je oporou európskeho hospodárskeho priestoru a výrazným vkladom do konkurenčnej schopnosti Európy a jej trvalej udržateľnosti aj v budúcom období. Dvadsaťročná samostatnosť Slovenska neznamenala uzatvorenie sa slovenskej spoločnosti od civilizačných trendov, ale obrátene, preukázala schopnosť jej občanov byť otvorenými svetu, pokroku, osvojovať si rýchlo dobré skúsenosti, tieto rozvíjať. Potvrdzujú to výsledky jeho hospodárstva, ktoré občanom Slovenska vytvárajú podmienky pre rozvoj ich potenciálu, pre zlepšovanie medziľudských vzťahov, zlepšovanie prostredia v Európe, ale aj na planéte ZEM.
Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.
Vážení prítomní,v úvode sa chcem poďakovať za pozvanie a za zaradenie do III. ročníka ankety Desať NAJuznávanejších k 20. výročiu Slovenskej republiky. Poďakovanie patrí združeniu Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub, ako aj všetkým navrhovateľom a účastníkom hlasovania.
Je úplne samozrejmé, že som úplne presvedčený, že je to výsledok ankety a že v objektívnom zmysle pôsobilo a pôsobí na Slovensku mnoho politikov a verejných činiteľov s významnejším spoločenským efektom.
V politike som sa ocitol skôr náhodou ako z presvedčenia a v politickej praxi som sa snažil nikdy neodísť od svojho profesionálneho zamerania na oblasť sociálnych vecí, rodiny, zamestnanosti.
Mal som jedinú ambíciu, a to realizovať sociálne reformné procesy, pričom som bol vo svojej sociálnej a legislatívnej praxi v Prahe účastníkom ekonomických a sociálnych reforiem na federálnej úrovni a neskôr na národnej úrovni v rámci pôsobnosti v Národnej rade Slovenskej republiky i na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Moje skúsenosti z politiky potvrdzujú analýzy mojich predrečníkov o skepse z politiky, ktorá sa všeobecne vznáša v postsocialistických krajinách po dvadsiatich rokoch rozpadu socialistického spoločenského zriadenia.
Aj moje poznanie o "idiotizácii politiky" a o s tým spojeným "sofistikovaní grázlovstva" zodpovedá realite stále viac a viac. Stačí sledovať, kto má ctižiadostivosť a odvahu bez odbornosti a rozumu riešiť veci verejné a uchádzať sa o hlasy voličov a kto nemá hanbu sa postaviť, bez akejkoľvek súvislosti so svojim profesionálnymi skúsenosťami, na čelo mocenských štruktúr.
Médiá šíria kulty smrti, podpriemeru a z politikov učinili strašiakov, v podobe ktorých slušní a schopní ľudia chcú byť stále menej a menej zúčastnení na politickom živote.
Na Slovensku máme minimálny počet štátnikov, národohospodárov a odborníkov na sociálne vzťahy.
V pomere s minimom takýchto osobností máme maximum sociálnych amatérov, nazývaných sami sebou reformátori, a to najmä s pozadím neidentifikovateľných, často najmä finančných štruktúr...
Na Slovensku chýbajú odborné vízie, chýba sociálna doktrína Slovenskej republiky.
Tri najväčšie zlá po roku 1989 sú zhmotnené v privatizácii v tej podobe, akú sme zažili, v absencii odbornosti v sociálnej sfére (vrátane sofistikovane spotvorených dôchodkových pilierov) a vo financovaní politických strán, kde nie je umením odísť, ale je umením zostať, a to hlavne pri straníckych trezoroch a účtoch...
Navrhujeme, aby Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub otvorilo diskusiu na témy sociálnych reforiem, sociálnej doktríny Slovenskej republiky, ale i na témy sociálnej ochrany a sociálneho zabezpečenia našich občanov.
Najlepšia hospodárska politika je múdra sociálna politika...
Ďakujem za vysoké ocenenie, ktoré si vážim a ktoré určite patrilo skôr mnohým ďalším slušným a múdrym verejným činiteľom.