Andalúzske pobrežie
Apartmány









Neoliberálny kapitalizmus nemá ekonomickú teóriu

Blog profesora ekonómie Jaroslava Husára v Narodohospodári.Sk 18.07.2020

Verím, že aj viacero čitateľov dostalo mail, z ktorého citujem: "Nicolas Hanauer je jeden z najúspešnejších a najbohatších podnikateľov. Namiesto toho, aby sa kapitalizmu klaňal, však provokuje revolučnými myšlienkami o tom, že neoliberálny kapitalizmus je zlé zriadenie a treba ho napraviť. Ako prvé snáď človeka napadne, nech teda svet mení k lepšiemu - svojimi peniazmi, ktoré vďaka kapitalizmu zarobil. Nick to robí, ale kto kapitalizmus trochu pozná, vie, že jedna lastovička, akákoľvek bohatá, leto neurobí. Nick sa nám prihovára preto, lebo potrebuje spoluprácu nás všetkých. Kým sa v mysliach budeme držať starého známeho neoliberálneho kapitalizmu, nezmení sa nič." Druhý apel redakcie smeruje na špičky ľavicovej inteligencie. "Bola by hanba, keby vízie kapitalistov o budúcnosti boli radikálnejšie, než sa odvážime mať my." Vážne tvrdenie.

Ekonómia ich (tie vízie) má

Iba pripomeniem, čo čitateľ iste vie, že využitím teoretických znalostí o elektrických úkazoch a zákonoch pri konštrukcii praktických strojov a prístrojov sa dosiahol terajší úžasný rozmach elektrotechnikyEkonomickí učenci tiež vedome skúmajú a hľadajú základné vlastnosti a zákony o správaní sa ekonomiky. Aj ekonómovia ich musia využiť pri "konštrukcii" ekonomického systému. Aj oni vysvetľujú funkciu jeho súčastí (domácností, vlády, podnikov a zahraničia). Dnes  známy liberalizmus je z tohto pohľadu predovšetkým vágny  pojem, užívaný spravidla na označenie dnešnej politickej doktríny. Je tak vágny ako keby pilot zahlásil, že letí veľmi vysoko, letí veľmi rýchlo a je tam veľmi zima. Ak by povedal, že letí rýchlosťou 850km/h-1 vo výške 7800m a že je tam zima -52 stupňov Celzia, človek získa jasnú  predstavu. To liberalizmus nechce.

V neoliberalizme sa priam utápajú naše politické strany, hlavne SaS. Zato navrhli 1144 nezmyselných riešení. Liberalizmus je viera (nie veda!!), nemá za sebou ekonomickú teóriu, poznatky. Majú  utkvelú predstavu, že právo na súkromné vlastníctvo a sloboda výmeny (trh) sú základnými potrebami  jednotlivca. To dokazuje iba jedno, že nikdy si neprečítali dielo otca ekonómie A. Smitha Bohatstvo národov.  Odvolávajú sa na neviditeľnú ruku, ale nevedia, že Smith neviditeľnou rukou, ktorá trestá, myslel morálku. Išlo mu o to, aby civilizáciu  naučil ako morálne si národy rozmnožujú svoje bohatstvo, teda nie jednotlivci, čo robí liberalizmus.

Od čias A. Smitha ekonomická veda ustálila obraz o ekonomike a to tabuľkovograficky  aj matematicky. Tieto tri formy sú základom  logických záverov ekonomickej vedy o správaní sa domácností, podnikov, vlády a či zahraničia. Takéto obrazy nám liberalizmus neposkytol. A musím pripomenúť, že súčasné poznatky ekonómie poukazujú na ekonomické prepady, ktoré boli spôsobené liberalizmom.  Spomeniem aspoň  Kreislera ajeho článok Kolaps neoliberálneho kapitalizmu: príčiny a liečba. Toto dielo charakterizuje vnímanie ekonomík hlavne v rokoch 2007-10. V tomto období on a spoluautori analyzovali mnoho ekonomických javov a faktov. Zistili prečo sa v spomenutom období udiala v USA katastrofa (disaster) a obávajú sa zopakovania týchto rokov v ekonomike USA, vzore EÚ.  Hovoria o nepriaznivom vplyve liberalizácie trhov za posledných 30 rokov. Hovoria však aj o negatívach  inštitúcií kapitalistickej ekonomiky. Taylor, napr. sa koncentruje na problémy regulovania medzinárodného finančného sektora a známy Palley analyzuje politiku pracovného trhu ( labour market policy). Obaja autori hovoria, že sa musia riešiť oba problémy ak sa ekonomika USA má obnoviť a ostať zdravou ekonomikou. Obaja hovoria o obrovskej príjmovej nerovnosti v USA a tá sa musí zmeniť, ak chcú USA, aby sa ich ekonomika zlepšila. A nakoniec zdôrazňujú vzájomné vzťahy medzi politickou ideológiou (!!!) a ekonomickou explanáciou (teda vysvetľovaním) a ukazujú, že pozitívna slobodná ekonómia (free positive economics) je mýtus. Konečne!

Liberáli, ako ekonómovia, tvrdia, že trhy sú perfektnými alokátormi zdrojov, a naopak, vlády sú tie, ktoré sú fundamentálnou príčinou väčšiny ekonomických problémov. Pretože trhy zabezpečujú "efektívne" výstupy, potom  intervencie vlády spôsobujú, že ľudia sú na tom horšie. Zreteľne to rozobral Palley.  Extrémne názory liberálov tvrdia, že aj ak trhy sklamú (fail), intervencie vlád nemajú za následok zlepšenie výstupov ekonomiky!!

Liberáli nemôžu využiť teóriu, lebo nemajú teóriu

Liberáli nemôžu využiť teóriu, lebo nemajú teóriu a tak riadia aj ekonomiku iba intuíciou, úbohou. Ba správnejšie, hlásia bigotnú averziu voči ich oponentom a ekonomickej vede. Ako však naši liberáli prišli k tomu, čo teraz prehlasujú za svoje súkromné vlastníctvo? A ako to oni interpretujú? Tak, že majú právo vylúčiť kohokoľvek z užívania toho, čo súkromne vlastnia. Aj čitateľ  mohol  nedávno dostať mail ako naši oligarchovia získali bývalé národné bohatstvo, pôdu, lesy, továrne. A tak sa Slovensko nachádza v dlhovej špirále, o čom hovorí už 30 rokov deficit štátneho rozpočtu.

Ľudstvo zažilo otrokárske vlastníctvo v pozadí s otrokárom, feudálne vlastníctvo v pozadí s feudálom a kapitalistické vlastníctvo v pozadí s kapitalistom. Rozhodujúce bolo vlastníctvo vo všetkých 3 formách. To je teda prvok, ktorý treba konečne zmeniť. V pozadí fungovania ekonomického systému sú však finančné toky, teda liberálny bankový systém. A to je druhý prvok súčasných ekonomík, ktorý zaviedol tyraniu dlhov a tak spolu indikujú neúprosné rozhodnutia dnešnej civilizácie.

Západ zablúdil

Ako príklad môžem  uviesť D. Trumpa. Hoci po chicagskom spore bol D. Trump na čiernom zozname investičnej divízie Deutsche Bank, cez svojho zaťa Jareda Kushnera ju požiadal o ďalší úver - 48 miliónov dolárov. Veď je to ekonomické bláznovstvo. Civilizácia potrebuje participatívne vlastníctvo. Vlastnícke kolíky žiadal vytrhať už aj J. J. Rousseau.

Kam teda ideme vďaka liberalizmu?

 Aj túto otázku si položil Kreisler a kolektív. Hlavne však  N. Hanauer.  Keďže liberalizmus nemá teóriu, ekonomickú pravdu treba  hľadať ako zlaté šupinky v piesku. Totiž vďaka dnešným  liberálom denne počujeme iba až banálne vnímané pojmy ako informácia, dezinformácia, konšpiračné teórie, oficiálna pravda, manipulácia, klam. Koľko je týchto pojmov, ktoré stretáva čitateľ dnes na internete teda v bežnom živote, v liberálnom kapitalizme? A koľkí sa predstavujú ako znalci? Avšak v spomenutej húštine pojmov a významov ich ťažko rozoznať a spoznať. Zásadne chýba pojem blahobyt človeka.

Dezinformačné kampane neoliberálneho kapitalizmu  majú za cieľ nás o ňom presvedčiť, k niečomu primäť, zmanipulovať tak, aby sme vyhoveli cieľom, ktoré si predsavzali tí, ktorí sú za nim, za klamstvami, za manipuláciou. Stotožňujú sa ich ciele s našimi? Iste sa zásadne nezhodujú. Klamlivé kampane sa tvária vierohodne. Taký je neoliberalizmus.

Neoliberálny kapitalizmus je zlé zriadenie a treba ho napraviť, ako to povedal N. Hanauer. Čiže ekonomickí učenci ozaj vedome skúmajú a hľadajú základné vlastnosti a zákony o správaní sa ekonomiky, hľadajú blahobyt. Ponúkajú poznatky ako má fungovať ekonomický systém! Aj ekonómovia ich musia využiť pri dnešnej "konštrukcii" ekonomického systému. Liberáli ich nemajú a nepotrebujú.

A tak vzhľadom na morálne poklesky aj predsedu vlády zostávajú iba slzy, vzdychy a prosby slovenského národa. Dielo liberálov.

Prof. J. Husár Bratislava 16/7/2020.

http://narodohospodari.sk/neoliberalny-kapitalizmus-nema-ekonomicku-teoriu/ 



Pre svet, či pre Slovensko

Každý ekonóm, ktorý čítal dielo P. Samuelsona Makroekonómia vie, že výklad tejto vedeckej disciplíny začína tromi otázkami: čo vyrábať (tanky, traktory), ako vyrábať (orať koňmi, orať plnoautomatizovaným traktorom) a pre koho vyrábať ( pre bohatých, pre chudobných, pre cudzinu, či pre svoj národ). Toto sú bázické ekonomické otázky a ich riešenie ponúka ekonomická teória. Na usmernenie ekonomiky má vláda využívať fiskálne a monetárne nástroje, a na vplývanie na import a export predovšetkým clá, či dotácie exportu., a to s cieľom zaistenia stabilných cien, miezd a nezamestnanosti . Ale pred koronavírusom sme nestriedmosť boháčov chápali ako vyššiu životnú úroveň.

Tento úvod som napísal preto, že iba nedávno bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Tento pojem sa veľmi ujal po roku 1989. Vyhlásenie môže dať podpísať triedna učiteľka chlapcom 4b, že sa už nebudú biť s chlapcami z 5a. Alebo človek môže dať čestné vyhlásenie. Vláda má predložiť program, teda vopred pripravený postup a sled aktivít, ktorými chce zabezpečiť fungovanie štátu vo volebnom období. Jednou časťou PVV by mal byť ekonomický program, strategický plán, čo urobí vláda, aby zabezpečila optimálne fungovanie ekonomiky, teda ciele a riešenia, čiže čo a ako. Stačí si pozrieť deficity nášho štátneho rozpočtu po roku 1989, alebo aj deficity zahraničného obchodu po roku 1989 a hneď je zrejmé, že prvoradým cieľom našej ekonomickej politiky musí byť eliminácia týchto dvoch deficitov, veď ekonomika nemôže žiť na úkor zahraničných dlhov. O tom som sa v programovom vyhlásení nedočítal. Našiel som tam málo hovoriace vety.

Programové vyhlásenie obsahuje veľa vágnych nič nehovoriacich tvrdení. Napríklad nadpis Zmysluplnou informatizáciou premeniť Slovensko na inteligentnú, inovatívnu a transparentnú krajinu. V časti o stratégii ma zaujali tieto málovravné body: Úrad Vlády SR bude koordinovať strategické plánovanie prostredníctvom priamo riadených útvarov na Úrade Vlády SR, bude zabezpečovať aj ďalšie činnosti v oblasti stratégie a právnych služieb a to najmä: úlohy v oblasti prípravy, koordinácie, metodického riadenia a kontroly strategického plánovania štátu a jeho implementácie a vyhodnocovania, analytickú činnosť zameranú na oblasť podpory stratégie hospodárskej a sociálnej politiky Vlády SR, v súlade s hospodársko-politickými cieľmi a strategickými prioritami Vlády SR, tvorbu strategických plánovacích dokumentov v oblastiach, ktoré majú nadrezortný charakter alebo ktoré vláda Slovenskej republiky z iného dôvodu identifikuje ako prioritné a vhodné na centrálny, nadrezortný prístup, úlohy v oblasti centrálneho riadenia a správy odborných kapacít v oblastiach finančných, ekonomických a právnych činností, posudzovanie návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov z hľadiska ich dopadov na strategické plánovanie, koordináciu a metodické riadenie posudzovania vybraných vplyvov návrhu všeobecne záväzného právneho predpisu a v spolupráci s dotknutými orgánmi kontrolu kvality posudzovania vybraných vplyvov, vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej republiky, vytvorenie jednotného systému hodnotenia, riadenia a reportovania právnych rizík pri sporoch a prijímaných opatreniach podľa zahraničnej praxe prostredníctvom centrálnej evidencie sporov SR. Vláda SR prostredníctvom útvaru Úradu Vlády SR bude aj naďalej rozvíjať spoluprácu v rámci rôznych odborných, poradných, iniciatívnych a koordinačných orgánov, akými sú napr. Rada Vlády SR pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh alebo Rada Vlády SR pre vedu, techniku a inovácie. Ozaj je vydávanie zbierky zákonov strategická úloha vlády?

Aby som čitateľ upozornil aspoň na jeden závažný problém, ktorého riešenie som v PVV nenašiel je oblasť poľnohospodárstva, v ktorom som odrobil 20 rokov. Saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami v období január až november 2019 bolo pasívne v objeme -1 665,3 mil. eur, v porovnaní s minulým rokom sa zvýšilo o 149,8 mil. eur (9,9%). Hlbší prehľad o dovoze čitateľ vidí v tabuľke:

Odvetvie

I - XI 2019

I - XI 2018

Index 2019/2018

Živočíšne výrobky

1050,0

1006,7

104,3

Rastlinné výrobky

1046,0

987,1

106,0

Tuky, oleje, vosky

134,0

152,8

87,7

Potraviny, nápoje, tabak

2109,7

1998,0

105,6

Spolu

4339,7

4144,6

104,7


 

Ozaj významnou položkou dovozu sú živočíšne výrobky a potraviny, nápoje a tabak! Denne sa na Slovensko podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory privezie až 700 kamiónov potravín. Ak vláda zavedie clá na živočíšne výroby, nastanú zmeny v ekonomike a celkom iné zmeny a dôsledky nastanú, ak zavedie clá na potraviny, nápoje a tabak. Vláda ich môže sledovať v input/output modeli, ktorý konštruuje ŠÚ SR. Podľa SPPK dokážeme takmer všetko dopestovať a dochovať. Vyvezieme to však do zahraničia, naše komodity spracujú cudzie ruky a s maržou sa dovážajú späť. A čo horšie, vozia k nám odpad. Mäso k nám putuje niekoľko dní a niekoľko tisíc kilometrov. Všetky tieto faktory veľmi negatívne vplývajú na kvalitu mäsa. Prečo je to tak? Na Slovensku je to tak!

PVV nemohol riešiť problém monetárnej politiky, lebo to dnes robí ECB. NBS je, žiaľ, iba pobočkou. Avšak mimoriadne významnou oblasťou je domáca fiskálna politika. PVV totiž malo dať odpoveď na otázku čo ekonomická politika vlády a ekonomická analýza vlády urobí s rôznymi fiskálnymi opatreniami, ktoré ovplyvňujú hodnoty tých významných makroekonomických veličín, ktorých pohyb (dráha) sa berie ako zásadná páka na zmenu, zlepšenie výkonnosti ekonomiky, napr. národný príjem, output ekonomiky, zamestnanosť, rast, ceny a platobná bilancia. PVV nám dáva žurnalistickú diskusiu fiskálnej politiky. Ako som uviedol dlhodobé deficity štátneho rozpočtu a bilancie zahraničného obchodu sú dôkazom, že v ekonomike je nerovnováha - vedia ju vládni ekonómovia vyjadriť? PVV vôbec nepozná ekonomický pojem a význam rovnováhyspôsobu jej merania. Ako chce vláda dostať ekonomiku z nerovnováhy do stavu rovnováhy? Čo urobia? Ekonomická veda nám na to ponúka veľmi sofistikované matematické techniky, ako nástroje jej analýzy, ale aj tvorby fiskálnej politiky - máme 10 daňových zákonov. A teda zásah do jedného iste ovplyvní aj iný. Sú potrebné? Nemáme optimalizovať daňový systém?

Všetky uvedené problémy treba vidieť z dvoch zorných uhlov, z pohľadu včlenenia našej ekonomiky do zhluku ekonomík EÚ a hlavne z pohľadu globalizácie. Vyhlásenie vlády predovšetkým nedocenilo problém globalizácie. Každý občan iste vie, že počínajúc jogurtom a končiac autami sú to samé zahraničné výrobky. Čiže globalizácia k nám preniká, ako sa hovorí, "všetkými pórmi", stáva sa akousi (chcenou?) samozrejmosťou a jej extrémne protirečivé prejavy a dôsledky plodia aj jej zbožňovateľov, stúpencov a propagátorov ale aj odporcovkritikov. Obe skupiny, stúpenci aj odporcovia nám dávajú jednostranný , či zúžený pohľad, či skreslený jej obsah. Triezvy, vedecký poctivý, dostatočne hlboký a komplexný prístup k objasneniu príčinných súvislostí, určujúcich prvkov obsahu a foriem prejavu rozporuplných globalizačných premien, ktoré sa šíria celoplanetárne, je zo dňa na deň akútnejší, a žiaľ aj vyhlásením vlády ignorovaný. Hlboká rozporuplnosť, na čo vláda nereaguje, globalizácie je oblasť práce v najširšom slova zmysle, oblasť ľudského kapitálu a sociálnych dimenzií človeka. Zásadným je diametrálna rozpornosť medzi predpokladmi liberalizmu, dokonalej konkurencie, voľného obchodu, atď. a reálnou , globálne monopolizovanou štruktúrou určujúcich subjektov svetovej ekonomiky, ich zjavnými či skrytými protekcionistickými praktikami, bezprecedentnou globálnou koncentráciou ekonomickej a informačnej moci a tým podmienenou principiálnou deformáciou fungovania trhového mechanizmu. Na to vláda vôbec nereaguje, a má túžbu vplývať na ekonomiku. Mne chýba aj analýza čoraz nebezpečnejších ekologických súvislostí a ohrození ekonomiky, ktoré nadobudli charakter deštrukcie životného prostredia. Stačí si uvedomiť iba to, že na východnom Slovensku nám vysychajú rieky. Jednoducho, a tak o našom poľnohospodárstve, jeho problémoch nerozhoduje naše ministerstvo, či iba naoko, ale tí čo riadia globalizáciu, určujúce subjekty.

Čiže otázky ekonómie, ktoré som spomenul v úvode, nedostali v PVV odpoveď: kade a kde. Horár v hore nezablúdi, lebo vie, že mach na stromoch mu pomôže. My nemáme ekonomický mach, buzolu, PVV ju neponúklo. Vláda nevyriešila čo vyrábať, ako vyrábaťpre koho vyrábať (pre Slovensko) v kontexte EU a globalizácie. Môžeme čakať zmenu? Skôr pokračovanie.

Prof. J. Husár

Bratislava 22/5/2020.



Nastal čas zmeny dnešnej globalizácie

Dovolím si začať otázkami, ktoré iste trápia aj čitateľa. Komu dnes vláda dáva peniaze a z čoho? Rozhodla sa dávať aj veľkým podnikom a medzinárodným korporáciám. Ba aj bankám. Ohlásili sa j neziskovky (politické?). Komu slúžia ? Kto zastaví úniky peňazí do zahraničia? Hlavne v podobe ziskov a dividend. Idú, ako denne čitateľ číta, do daňových rajov. Veľké podniky majú mať rezervné fondy, to hovorí aj účtovníctvo, a keďže koronavírus je iba náhodný jav, s ktorými musí veľkopodnikateľ počítať, a tak, ak to neriešil, nemá nárok na finančnú podporu. Nepatrí ani podnikom, ktoré zdaňujú v zahraničí. Riešenia treba hľadať v efektívnosti vynakladania financií, napríklad aj na vládu, jej rozsah. Prečo sa dávajú dotácie politickým stranám? Nech ich platia členovia. A čo poslanci ? Čo ich vysoké platy ? Alebo, prečo štát dotuje neštátne školstvo, a to od prvej ľudovej až po VŠ, hlavne až nezmyselné doktorandské štúdiá. Problémová je justícia či aj RTVS ? Teda otázok je veľa. O najvážnejšej sa čitateľ dozvie nižšie.

Bez hlbšej analýzy činnosti vlády, iba sledovaním jej aktivít, či čítaním správ v tlačových médiách je skutočne žalostné, skľučujúce, tristné, čo robí. Vláda iba pokračuje v komediálnych prvkoch známych z minulých volebných období. A preto, hoc neubehlo 100 dní, nastal čas upozornenia, a to z pohľadu nadpisu. Nebudem spomínať, čo všetko vláda urobila, čo pripomína až komédiu, či sú to ceny ochranných prostriedkov, či určovanie podmienok ako sa majú ľudia chovať na kúpaliskách či na iných miestach. Upozorním na čo zabudla. Ale rovnako to platí aj o podnikoch. Ako to, že veľké súkromné podniky sa zrazu obracajú na vládu o finančnú pomoc ? Nepoznajú teóriu rizika ? Oni nepoznajú známu kategóriu nerozdelený zisk, či úspory ? Kde sú ? Na Cypre ? A ako to, že malí podnikatelia nemajú vlastné zdroje, a tiež naťahujú ruku k vláde ? Aké mali teda ceny, keď si neurobili úspory ? Kto to spôsobil ? Otázok by bolo veľa. Poďme k podstate.

To bolo iba pár viet na úvod, pretože v duchu nadpisu sa chcem hlbšie zamyslieť nad tým, čo nás čaká. Čitateľ iste vie, že už viac ako 20 rokov sme denne počúvali o globalizácii. Dnes akosi táto téma ustúpila do pozadia. Ale veď už dávno začala a bude pokračovať. Ekonómovia, politici, futurológovia a sociológovia sa nevedeli dohodnúť na pojme globalizácia. Účastníci Svetového ekonomického fóra vo februári 1997 v Davose akcentovali globalizáciu ako dôsledok "digitálnej revolúcie", ako nezadržateľný proces podporovaný rozvojom celosvetových komunikačných systémov, globálnych transportných systémov a bezbariérových transferov kapitálu do celého sveta a vytváranie Network Society (spoločnosti sietí). Čiže, jednoducho, išlo o usmernenie toku bohatstva. Nemôžem nespomenúť prof. K. Schwaba prezidenta SEF, ktorý u nás v novembri roku 1996 na zhromaždení pôvodného HNclubu a dnešného združenia NEF Hospodársky klub prezentoval 12 charakteristík svetovej ekonomiky v roku 2000. Nebudem ich rozoberať všetky. Spomeniem iba dve. Podľa neho svetová ekonomika bude: a) globálnou ekonomikou vybudovanou na silných regionálnych zoskupeniach , b) ekonomikou, ovládanou a usmerňovanou megakonkurenciou. Asi trochu náročné, či rozporuplné, ba hrôzostrašné (megakonkurencia). Nebudem spomínať iných autorov, ktorý analyzovali pojem globalizácia. Iba pripomeniem čitateľovi, že globalizácia má svojich bezvýhradných stúpencov ako aj ostrých kritikov. Zástancovia akcentujú blahodarné účinky globálnej konkurencie, vďaka ktorej pružné, prispôsobivé ekonomiky budú mať z globálneho trhu prospech. Idealizujú pôsobenie trhu a voľného obchodu pri utváraní nového modelu globálnej deľby práce a bagatelizujú jej sociálne vplyvy najmä v podobe nebývalého rozsahu a charakteru štrukturálnej nezamestnanosti a bezprostrednej polarizácie bohatstva a biedy v globálnom i národnom meradle.

Hlboká analýza ekonomickej situácie sveta a aj Európy, ktorej sa venuje viacero autorov, sa, bohužiaľ, dá nazvať ako chudoba a planetárna solidarita. Z tých analýz totiž vyplýva, že globalizácia rodí nový typ spoločnosti - tretina obyvateľstva žije v dostatku a na druhej strane dve tretiny obyvateľov planéty žije v biede. Ide o rozporuplný proces globalizácie a chápanie trhu v ňom. Klasický trh sa stratil. V globalizácii sa menia aj pravidlá rozdeľovania bohatstva. Z toho čo som povedal vidíme, že globalizácia má svoju minulosť i prítomnosť. Práve preto je dnes po koronavíruse pred ekonómami predovšetkým proces skúmania ako nevyhnutného predpokladu nielen pre pochopenie jej významu a dôsledkov pre súčasnosť, ale aj pre identifikáciu určujúcich trendov jej budúceho smerovania, na ktoré je potrebné už teraz orientovať adaptačnú procesy, potrebné kroky v našej ekonomike, ale aj v európskej ekonomike. Je to, ako som naznačil, mnohodimenzionálny proces. V ktorom sa, ako vidíme, v celoplanetárnom rozsahu presadzujú tendencie rastúcej interdependencie ekonomických, technologických, politických, sociálnych a bezpečnostných javov. Uvedomuje si to naša vláda, ktorá sa iba háda o tom, komu akú funkciu ? Má odborníkov, ktorí o tom uvažujú? Musíme odhaliť, veda, kvalitatívne presuny a premeny, ako aj historicky podmienené odlišnosti a špecifiká tohto procesu povedzme v USA, Číne či Európe. Ekonomická veda nám musí dať možnosť realisticky posudzovať nielen dnešné aspekty civilizačného pokroku generovaného globalizáciou, ale ukázať aj úskalia, problémy a ohrozenia, ktoré pred ľudstvo globalizačný proces naliehavo stavia práve dnes, v dobe koronavírusu. To si dnes vlády v celej EÚ asi neuvedomujú. Videli sme ako sa zachovali pri vzniku pandémie. Musia vytvoriť predpoklady pre začiatok druhej, novej etapy globalizácie. To čaká vládu. Nastal čas, a to hlavne vďaka koronavírusu, ktorý nám ukázal aj to, že nie bohatstvo má byť cieľom. Musíme vedieť kde a ako. Sme na rázcestí.

Musím pripomenúť, že v ČSSR sme vyrábali osobné autá, nákladné autá, lokomotívy, traktory, ba naše poľnohospodárstvo chodili obdivovať z Nemecka, Francúzska, či aj USA. Robil som tlmočníka, a tak to viem. Dnes síce vyrábame autá, ale riaditeľom podniku je Nemec, Francúz či Kórejčan. Tak sa prejavila globalizácia. Nemáme prehľad o nerozdelenom zisku, o úsporách. Z toho, čo som povedal vyplýva, že ekonómovia musia vyriešiť najhlavnejší problémpodnik v súradniciach globalizácie. Nepíšu o tom vedecké články, a tak už nielen Západ zablúdil, ale aj bývalé socialistické krajiny.

Každý priam cíti, že spoločnosť je obrovský, zložitý, komplikovaný - avšak podľa mňa predsa pochopiteľný - sociálny mechanizmus. Dnes si naliehavo musíme pripomenúť, že o tomto mechanizme nie sú dôležité jednotlivé (aj náhodné) fakty a čísla o partikulárnych ekonomických problémoch, alebo fakty a čísla o problémoch v určitom roku (2020). Musíme sa zaujímať o zapadanie kolies, ktoré aktivujú, a o konštrukciu nosníkov, ktoré nesú ten obrovský celok. Musia nás zaujímať ekonomické procesy (výroba, investície, úspory,...) a vzťahy medzi nimi. Tie musia pritiahnuť našu pozornosť v prvom rade; potom otázky a problémy. To musí vedieť vláda a nehádať sa Sulík s Matovičom, čo je jeho názor. Pretože, keď získame systematický obraz a pochopenie toho mechanizmu ako je ekonomika konštruovaná, a to aj vo väzbe na ekonomiky EÚ, nebude čitateľovi ťažké posúdiť to, čo sa o ekonomike píše v novinách a spojiť našu túžbu s túžbou ľudí iných krajín. Čiže nastal čas zmeny cesty dnešnej globalizácie.

Sme na rázcestí. Vládni ekonómovia dajte konečne po 30 rokoch vedecké riešenie.
 

Prof. J. Husár, Bratislava 18/5/2020