Andalúzske pobrežie
Apartmány










ČT krajinou vína...

Ani pápež František, ani prezidenti veľmocí, ani WEF
sa nezmohli odstrániť civilizačnú hrozbu č. 1

A my ako smrteľníci máme problém

Svet sa práve nachádza na hrane systémových zmien, ktoré sú opäť predznamenané vojnovými udalosťami. Aj dnes sa veľmoci snažia deliť a spájať svet podľa vlastných predstáv. Žiaľ ani doteraz sme sa nenaučili základnej poučke, že svetový systém sa mení vždy až po vyčerpaní všetkých možností. Mnohé z nich končia tragickým výsledkom. Dvadsiate storočie sa stalo najvražednejším storočím. Odhady hovoria o cca 190 mil. obetí. Na základe analýz združenia NEF Hospodársky klub sme po opakovaných verejných vyhláseniach v máji 2021 opätovne prosili pápeža Františka, aby zvolal celosvetovú bezpečnostnú a mierovú konferenciu. Túto naliehavú prosbu nevyslyšal.

Prvého februára 2022 sme sa obrátili na prezidentov Spojených štátov J. Bidena a Ruskej federácie V. Putina, aby pokračovali v dialógu a zabránili akejkoľvek konfrontácií. Komunikácia dvoch veľmocí sa však skončila fiaskom.

Pred tohtoročným výročným mítingom WEFu sme v liste jeho zakladateľovi a predstaviteľovi prof. K. Schwabovi vyjadrili nádej, že jeho účastníci dospejú k názoru, že Svet potrebuje k pokračovaniu svojho života novú helsinskú Konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Po polstoročí, keď si vtedy naši starí rodičia, naši rodičia a tiež my ako súčasníci mysleli, že sa začína nová éra.

V našom liste však stojí aj toto: "Sme hlboko znepokojení drsným súbojom o vedúcu pozíciu vo svetovom vývoji, kriesením nacizmu a prenosom jeho elementov do praktickej politiky, bezprecedentným reštartom pretekov v zbrojení a predstavami o možnosti jadrovej vojny na obmedzenom priestore, no i v celosvetovom meradle".

Davoský výročný míting priniesol v diskusii názorovú rôznorodosť na aktuálne témy, ale nedospel k vytúženému záveru. Inak povedané, taká diskusia len potvrdila, že uvedené príčiny nášho znepokojenia, a v konečnom dôsledku bezpečnosť a mier ako také nie sú v centre, ba ani na okraji záujmu takého svetového fóra akým je WEF, ktoré donedávna vyznačovalo neraz jednoznačne nielen smery, ale aj konkrétne cesty k civilizačnému pokroku.

Takže, máme problém.
Všetci máme veľký problém.

Je nám viac ako smutno z toho, čo sa deje na Ukrajine. Akože náš Svet sa zmohol iba na sériu protiruských sankcií a na vyzbrojovanie ukrajinskej armády. A nielen to, celý rad lídrov a ich čudných spolupracovníkov dokonca presvedčuje verejnosť, že aj jadrová vojna môže byť lokálna, či regionálna, a ten ich štát bude "mimo jej dosahu". A obyvateľstvo sveta, a tiež Európy, a nášho štátu tomu verí. I keď v ostatnom čase čoraz viac ľudí začína byť  nervóznych z toho, že vojna na Ukrajine akoby bola bez konca a s perspektívou "súdneho dňa". Je nesporné, že akýkoľvek jadrový konflikt prerastie hneď do apokalypsy.

Dňom 24. februára 2022 úplne zlyhala diplomacia a je takmer v kómatickom stave už dvanásty mesiac. To je krutý fakt, ktorý je jasnejší ako to naše slnko, nech by sme ho nechceli vidieť kvôli tmavým oblakom a dymu z nezmyselnej vojny. Ignorancia a neschopnosť politických lídrov otvoriť a viesť mierový dialóg je očividná. Aj keď neúprosná logika filozofie veci hovorí, že "výsledkom akýchkoľvek dvoch monológov by mal byť dialóg." Niet takého lídra, ktorý by dokázal pozvať predstaviteľov zúčastnených strán k rokovaciemu stolu ? Zatiaľ nie je a tak nám, obrazne, zvoní hrana. Akoby "to" nechceli počuť v Moskve, v Kyjeve, vo Washingtone, v Pekingu, v Paríži, v Berlíne, v Bruseli, vo Vatikáne, no ani v Londýne, v Tel Avive, v Istanbule !

Verejnosť si už zvykla na vojnové kvílenie médií, vojnové akty, ako aj na mŕtvych, na ľudské tragédie. Ľudia sa pre mocných opäť stali len číslami morbídnej štatistiky, nie živými bytosťami, ktoré boli a sú obetované, aby mocní boli všestranne mocnejší.

Máme problém.
Všetci máme veľký problém.

Vekove starší majú v pamäti intervencie do Vietnamu, kambodžskú genocídu, rozvrat v afrických, ako aj v arabských štátoch s podporou občianskych vojen - v nejednom prípade až nekonečných. Boli tu aj maďarské udalosti v roku 1956, nemecké na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov, kubánska kríza. Krviprelievanie kdekoľvek sa deje vždy v mene demokracie, pokroku a mieru, no a v blahej pamäti aj vojenské potlačenie Pražskej jari. Bol tu aj rozklad bývalej Juhoslávie s vojnovými aktami.

Po 2. svetovej vojne ako sme už spomenuli nasledovali ďalšie milióny obetí, desiatky miliónov postihnutých duševne, no i zdravotne, ako aj odchádzajúcich naveky, z ktorých každý život mal predsa nevyčísliteľnú hodnotu človeka.

Akoby to však nebolo mementom pre súčasných mocipánov, najrôznejších štátnych aj európskych lídrov, z ktorých viacerí vyšli z prostredia  rodín vysokopostavených nacistov.

Máme problém.
Všetci máme veľký problém.

Nie je vôľa po mieri, riešení vzťahov medzi veľmocami a ich spojencami dialógom. A pri tom "Dialóg je základnou podobou ľudského myslenia", povedal legendárny Miroslav Horníček.

Dr. Peter Kasalovský
Predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor od 1993. roka
Účastník protestnej hladovky pred GK ZSSR v Bratislave od 21. augusta do 30. augusta 1968 proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie ČSSR


Video: Pope Francis, presidents of powers or the WEF
none could eliminate civilizational threat No. 1


Pope Francis, presidents of powers or the WEF,
none could eliminate civilizational threat No. 1

And we as mortals have a problem

The world is now on the verge of systemic changes which are once again preceded by war events. The powers divide and unite the world according to their conceptions. We still haven't learnt the basic lesson - that the world system can be changed only after all options have been exhausted. Many lead to tragic outcomes.

The 20th century became the most homicidal century. Estimates mention about 190 million victims. Based on the analyses of the IEF EC Association, after repeated public statements in May 2021 we once again begged Pope Francis to convene a global security and peace conference. He did not listen to our urgent plea.

On February 1, 2022, we addressed the presidents of the USA, Joe Biden and the Russian Federation, Vladimir Putin inviting them to continue the dialogue and avoid any confrontation. The communication between the two powers ended in a fiasco.

We sent a letter to WEF president prof. Schwab before this year's WEF annual meeting. We expressed the hope that WEF would conclude that the world needs a new Helsinki Conference on Security and Cooperation in Europe. Half a century after times when older generations and contemporaries thought a new era was about to begin.

Our letter says the following: "We are deeply concerned about the harsh competition for hegemony in the world, the reviving of Nazism and the transfer of its elements to practical politics, the unprecedented restart of the arms race, and ideas about the possibility of nuclear war in a limited space, but also on a global scale.

The annual meeting in Davos brought a diversity of opinions on current topics. But it did not reach the desired conclusion. The discussion only confirmed that the causes of our concern as well as security and peace are neither at the center nor at the periphery of the interest of the WEF world forum. Yet, it used to show the directions and paths of civilizational progress until recently.

So we have a problem.
We all have a big problem.

We feel extremely sad about what is going on in Ukraine. All our world was able to do is to impose anti-Russian sanctions and equip the Ukrainian army. And there is more!

Some leaders try to convince the public that a nuclear war can be local or regional. Meaning that their countries will be "out of its reach". And the world population, people in Europe and in our country believe it. Although still more people are getting nervous about the war in Ukraine seeming to be endless and with the prospect of a "doomsday".

It is indisputable that any nuclear conflict will escalate into an apocalypse. Diplomacy has completely failed as of February 24, 2022. It has been close to coma for twelve months. This is a cruel fact brighter than our Sun. No matter how much we don't want to see it due to the clouds and smoke of senseless war.

Ignorance and incapacity of political leaders to open and hold a peaceful dialogue is obvious. Although the philosophy of the matter says that "any two monologues should result in a dialogue." Isn't there a leader who would invite the parties involved to the negotiating table? Not yet, and so, figuratively speaking, the bell tolls for us. As if it were deliberately ignored in Moscow, in Kiev, in Washington, in Beijing, in Paris, in Berlin, in Brussels, in the Vatican, in London, in Tel Aviv, in Istanbul!

The public has already gotten used to the media's wail of war, acts of war, as well as the dead, and human tragedies. People are mere numbers of morbid statistics for the powerful. Not living beings who have been and are sacrificed so that the powerful are more powerful.

We have a problem.
We all have a big problem.

The elderly remember the interventions in Vietnam, the Cambodian genocide, coups in the African and Arab countries supported by civil wars, which are endless in some cases. There were also events in Hungary in 1956. Events in Germany at the turn of the 50's and 60's and the Cuban crisis. Bloodshed always happens in the name of democracy and progress. The military suppression of the Spring of Prague is also well remembered. The disintegration of Yugoslavia involved the acts of war. After WW II millions of victims followed, tens of millions of mentally and physically disabled. There were those who passed away, whose lives had inestimable human value. It seems not to be a memento for the current rulers, national and European leaders. Several of them come from high-ranking Nazi families.

We have a problem. We all have a big problem.

There is no will for peace and for good relations between the powers through dialogue. But "dialogue is the basic form of human thinking", as said the legendary actor Miroslav Horníček.

My signature under this address is accompanied by the following:
I participated in a hunger strike in front of the consulate general of the USSR in Bratislava from August 21 to August 30,1968. We protested against the invasion of Warsaw Pact troops in Czechoslovakia. However, I am still not willing to understand that we were naive...