Daňový systém a jeho problémy

Prof. Jaroslav Husár, 17. 11. 2021

MF SR 14. 11. 2021 predstavilo daňovú reformu. Nie som prvý koho problém zaujal. Na internete sa objavil nadpis: "Ktorí rodičia získajú 200 eur z Matovičovej revolúcie a kto to zaplatí?". Spoliehajme sa na ekonomickú vedu. Neviem, či ju využilo MF SR. A práve preto si chcem všimnúť niekoľko problémov. Čitateľ si môže zadať do počítača pojem tax system a zistí, koľko ich je.

Ekonomická veda jasne definuje fiskálnu a monetárnu politiku. Pozná aj pojem daňový systém, či daňová sústavaDaňovou sústavou ekonómia rozumie súhrn všetkých daní štátu, ktoré majú zaistiť financovanie výdavkov štátu. Keď som prednášal mali sme takúto sústavu daní: 1) Zákon o dani z príjmov, 2) Zákon o DPH, 3) Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, 4) Zákon o spotrebnej dani z liehu, Zákon o spotrebnej dani z vína, 5) Zákon o spotrebnej dani z piva, 6) Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, 7) Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja, 8) Zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, 9) Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za odpady, 10) Zákon o správe daní (daňový poriadok). Čiže, ak vláda zmení sadzbu spotrebnej dane z piva, iste sa to dotkne aj iných sadzieb, respektíve zmeny spotreby iných tovarov. Od roku 2012 bolo veľa daňových zmien. Čitateľ si iste pamätá Miklošovu rovnú daňekonomický nezmysel. Napísal som mu: " Už som Vám písal viackrát. Dnes, 7. 11. 2011 ste opäť hovorili o rovnej dani. Rovný môže byť povrch, rovná môže byť čiara alebo stena, ale daň nemôže byť rovná (môže byť krivá daň?). Máme rovnakú proporcionálnu daňovú sadzbu (tiež nie rovnú). Ekonomické pojmy si nemôžeme vymýšľať. Samozrejme, niektoré pojmy potrebujú na vyjadrenie  viac slov - mliečna dráha, iným stačí jedno slovo - voda, kameň. Môžeme povedať aj jednotná proporcionálna daňová sadzba. Verím, že viete, že knihy v angličtine hovoria o flat rate income tax. Ak Vám to niekto preložil ako rovná daň, nerozumel sa veci. Neznečisťujme ekonomickú pojmológiu. Stačí, že sme zanešvárili náš daňový systém. Keď  ste boli u nás na Rade starších, povedal som Vám a publikoval som to v článku, že ich bolo 77! Neustála zmena daňového systému nepomohla nám, nepomohla Nemecku atď. Naopak, máme krízu. Pán minister, potrebujeme zvýšiť ekonomické znalosti a debordelizovať finančné toky. Použil som termín, ktorý pokladám za rovnocenný rovnej dani. Debordelizáciu finančných tokov potrebuje aj EÚ".

Dnes nám vláda ponúkla nový pojem odvodovo daňová reforma. A tu je tiež pojmový problém. Aký je rozdiel medzi daňou a odvodom? Z hľadiska plátcu daní žiaden.  Dôležité sú totiž efekty rôznych fiskálnych a monetárnych opatrení na hodnoty tých makroekonomických veličín ktorých ekonomický pohyb je ukazovateľom  výkonnosti ekonomiky, teda národného príjmu (pozostáva z príjmu domácností, príjmu podnikov a príjmu vlády), outputu, zamestnanosti, rastu, cien, a nakoniec aj platobnej bilancie štátu. Na to sa u nás úplne zabúda.

Ekonomická  veda definovala niekoľko princípov tvorby hospodárskej politiky. Prvým princípom ekonomickej politiky je, aby bolo toľko nástrojov ekonomickej politiky, koľko je cieľov. Tento princíp má veľmi konkrétnu matematickú podobu. Zvlášť sa vzťahuje na fiskálnu politiku. Budem ho ilustrovať na menšom makroekonomickom modely, ktorý čitateľovi jasne ukáže podstatu a komplexnosť riešenia daňových systémov. Pozrime si jeho matematickú podobu: ak máme dve cieľové premenné, a to úroveň národného príjmu, čo sú príjmy domácností, príjmy podnikov a príjmy vlády (Y) a úroveň cien (p), potom ich matematické závislosti na nástrojoch vlády sa dajú takto vyjadriť:

Y = a1G + b1M  a

p = a2G + b2M

kde  G sú výdavky vlády, M  je masa peňazí a koeficienty a1, b1, a2, bmajú hlboký ekonomický zmysel a bolo by dobre keby mu rozumel predseda vlády, minister financií a minister hospodárstva. Tvorca politiky totiž rieši problém, že ak Y = Y* (napr., že HDP je 82 mld. euro) a p = p* a ak chce získať tie ich určité cieľové hodnoty, potom veličiny G a M  musia mať tieto hodnoty:

Jasná závislosť od koeficientov. Máme 2 ciele a dva nástroje. Vláda môže mať aj tretí ciel, dosiahnuť určitú hodnotu výdavkov obyvateľstva na spotrebu (C). Tie iste závisia od dane z príjmu. Potrebujeme aj tretí nástroj. V tomto prípade je to daň, v makroekonomickej symbolike T (tax). Naša sústava vzťahov bude takáto:

Y*= a1G + b1M + c1T

p*= a2G + b2M + c2T

C*= a3G + b3M + c3T

Iste mnoho čitateľov vie vypočítať cieľové hodnoty veličín G, M, a T. Iné princípy politiky neuvediem. Všeobecne ekonometrický model fiskálnej politiky môžeme vyjadriť, ako to vie každý ekonometer, takto Y = A-1*X. Z tohto maticového zápisu vyplýva, že môžeme mať veľa neznámych hodnôt Y, zvlášť ak by sme mali kritérium, ktoré má spoločnosť dosiahnuť. Ďalším problémom je, že naša vláda už nemôže reálne pôsobiť na M, teda čiastočne NBS; existuje ECB. Môže tak jednoznačne rozhodovať iba o a T. Možné variantné riešenia, a výber jednej, by mali byť predmetom  rokovania vlády  (aj NRSR)  pri  tvorbe  jej ekonomickej politiky, zvlášť daňovej. Aj ekonómia je veda a nemôžeme si vymýšľať a presadzovať svoje vedou neoverené nevedecké tvrdenia. To sú báchorky. Aj ekonomická veda hľadá pravdu. Verím, že do iného svetla sa čitateľovi teraz po hlbšom zamyslení sa nad problémami fiskálnej politiky, dostal známy nadpis SaS ponúka voličom 1144 riešení, chcú menej byrokracie a spravodlivosť. Vyššie uvedená matica môže mať aj viac ako 1144 ekonometrických vzťahov.

Záver. V úvahe som sa snažil ukázať, že ekonomická veda a jej časť ekonometria odhaduje rovnice , ktoré opisujú fungovanie ekonomiky. Ona zároveň precizuje ekonomické pojmy, ktoré sa iba ťažšie dajú pochopiť pomocou neekonometrického jazyka. Ekonomická veda zásadne žiada usporiadanú množinu dát, ak sa má získať riešenie vážnych ekonomických problémov, akým nesporne je problém stanovenia sadzieb v sústave daňových zákonov. Galileo povedal: "Ak sa nám aj podarí prírodu prihovoriť, ozve sa jazykom matematiky; a keď nerozumieme jej jazyku, zbytočne sa rozhovorila". Považoval som za svoju povinnosť nielen voči ekonomickej vede, ale aj voči vláde, vysvetliť, že keď sa vláda nerozhodne pre vedu, nenastúpila na lietadlo, ktoré práve vzlieta. SR má veľa ekonomických fakúlt, má veľa katedier ekonómie, ale má aj veľa profesorov makroekonómie a mikroekonómia a tak vláda musí tieto vedecké kapacity využiť na efektívnu tvorbu daňového systému SR. Má aj vzor v iných krajinách.

Tento dokument poslal prof. J. Husár predsedovi vlády SR E. Hegerovi.

Vážený pán predseda vlády SR,

oblasť fiskálnej politiky je mimoriadne náročný makroekonomický aj mikroekonomický problém; dôsledne riešiteľný iba pomocou ekonometrie. Jadro uvádzam v mojej úvahe. Výborným dielom je A. Peacock a G. K. Shaw The Economic Theory of Fiscal Policy. Predovšetkým treba vyriešiť vzťah dane a krivka agregovanej ponuky, dane a ekonomický rast, dane a náklady verejných služieb, dane a koncentrácia odvetví, či dane a incidencia daní. Incidencia daní rieši alokáciu daňovej záťaže, či už na obyvateľstvo a či na podniky.

Budem rád, ak si moju úvahu starostlivo prečítate.

S pozdravom

Prof. J. Husár


Ako bolo, ako je a ako bude
Čím sa môžeme pochváliť ?

Prof. Jaroslav Husár, 19. október 2021

Moju úvahu začnem  konštatovaním niekoľkých faktov. L. Vašáková odpovedala na otázku: Vaša vízia do roku 2026, keď plán obnovy skončí? Odpoveď:  "Mojim osobným úspechom bude, ak aspoň jedno z mojich troch detí sa rozhodne ostať žiť na Slovensku". V tom istom SME Peter Schutz má nadpis: Guvernér v negližé a žiadny polexit s podnadpisom zdá sa, že eskalácia politicko-spoločenského rozvratu bude jediným efektom reformnej jesene. Denník N má nadpis Orbán si kupuje SlovenskoElektrina pôjde hore aj po zásahu vlády, vyhlásil Sulík. Diaľnice sa predražujúKočner zanechal spúšť. Pre mňa desivé slová. Práve preto musím spomenúť, že Ľ. Olach vo svojom diele o Karvašovi píše: "Ten obraz, keď ma prezident Tiso zavolal k sebe a ponúkol mi miesto guvernéra Slovenskej národnej banky, mám aj teraz pred očami.... Po chvíli som sa spamätal a povedal som mu: "Pán prezident, ja som ten najnevhodnejší typ na túto funkciu. Som slobodomurár, bol som posledným česko-slovenským ministrom obchodu, mám socialistické presvedčenie, moja manželka je Češka, evanjelička..." "Pán profesor", odvetil mi, "toto všetko ja viemNechcem, aby ste robili politiku. To Vám aj zakazujem. Chcem, aby ste svoje vynikajúce odborné vedomosti dali do služieb Slovenska. To ako ste sa ako minister obchodu vedeli vyrovnať so stratou Sudet, ako aj ďalšie pozoruhodné hospodárske výsledky, Vás bezpochyby plne kvalifikuje na guvernérske miesto. Takže, ešte raz sa Vás pýtam, beriete to alebo nie". Karvaš zabezpečil, že Češi platili za jednu slovenskú korunu 7 českých. Vyvoláva to hrdosť. A iste aj čitateľ sa dobre pamätá ako to bolo s Kažimírom a jeho predchodcom Makúchom. Smutné. J. Makúch sa funkcie vzdal v prospech Kažimíra. Prezidentka SR Kažimíra vymenovala a teraz ho vyzvala, aby zvážil svoj odchod. Uvidíme.

Nemôžem sa nevrátiť do minulosti. Za socializmu (bol som vyhodený zo strany aj z fakulty) sme mali vlajkové lode slovenskej ekonomiky ako Slovnaft Bratislava, Chemické závody J. Dimitrova, Matador Púchov, Duslo Šaľa, Chemlon Humenné, Chemosvit Svit, Chemolak Smolenice, CHZVP Nováky alebo Plastika Nitra. Tam pracovalo viac ako 50 000 zamestnancov, vysokokvalifikovaná pracovná sila. Ale chémia mala aj silné vedecko-výskumné zázemie s približne 3 500 pracovníkmi, ako napríklad Výskumný ústav chemických vlákien Svit, Výskumnú ústav organických syntéz Bratislava, Výskumný ústav spracovania a aplikácie plastických látok Nitra, Výskumný ústav petrochémie Nováky a ďalšie. Musím spomenúť Teslu Piešťany, kde vyrábali čipy, s ktorými máme problémy dnes. Ba nemôžem nespomenúť Teslu Vráble, ktorá ozvučila Moskvu. Keďže som robil vo výskumnom ústave závlahového hospodárstva, musím spomenúť ako sa prišli pozrieť na naše poloprevádzkové pokusné polia v JRD Lehnice Američania, Nemci a Francúzi (mám list). Brali si v máji vzorky plodín, či je pravda, že je taký potenciál úrody ako o tom píšeme vo vedeckých článkoch, hoc boli v slovenčine. Každý zo spomenutých podnikov, naša dedovizeň, riadil veľký odborník. Ale tých sme mali aj vo výskumných ústavoch. Výskum bol nasmerovaný na to, čo potrebovali výrobné podniky. Teda, napr. na rozvoj chemického priemyslu v SR, najmä chémie, na rozvoj drevospracujúceho priemyslu, celulózo-papierenského priemyslu, poľnohospodárstva, nábytkárskeho priemyslu, polygrafie, ale aj cestovného ruchu.  Iba spomenuté podniky a ústavy indikujú potrebu obsiahnuť vedeckou ekonomickou teóriou obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomického života. Viem to lebo sme konštruovali ukazovateľ stupeň ekonomického rozvoja, ktorý bol založený na fyzikálnych jednotkách km, tony, kWh, ktoré vyjadrovali produkciu všetkých odvetví v SR. Bolo ich viac ako 75. Ten ukázal silu ekonomiky SR a zároveň aj ekonomickú silu všetkých okresov na Slovensku. O ničom takom dnes nepíše L. Vašáková, generálna riaditeľka. Nemá sa čím pochváliť?

Predchádzajúce úvahy som uviedol zato, že pri vstupe do EÚ sme nepočuli ani ekonómov EÚ ani vládnych ekonómov SR, že EÚ chce zabezpečiť relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily národov a národností , ktoré žijú v EÚ. Ba vôbec nám vedci ekonómovia EÚ nepovedali hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania (Nemci nie sú na Slovensku ako elektromontéri). Pred vstupom žiadali od nás až 30 kapitol, ktoré sa pripravovali pod vedením ekonómov z EÚ. Prečo? A tak nemáme spomenutý priemysel a poľnohospodárstvo, iba autá.

Potom, čo som vyššie uviedol, nevymysleli si v EÚ akési protirečenie medzi industriálnou úrovňou starých krajín EÚ a ekonomickou zaostalosťou strednej a východnej Európy? Ani v anglickej ani vo francúzskej literatúre som nenašiel, aby sa ekonómovia západu zaoberali, nazvem to, "Teoreticko-metodologickou expozíciou problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania" v krajinách EÚ. Teda žiadne atribúty, príznaky medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Totiž vyrovnávanie ekonomickej úrovne vystupuje v mnohostrannej zložitej podobe, čo naznačuje moja úvaha. Predovšetkým ako problém vyrovnávania medzi zaostalou, ako hovorí teória, oblasťou a vyvinutou oblasťou, alebo ako problém vyrovnávania medzi oblasťami. A vyššie spomenutá naša ekonomická orientácia a výsledky výroby aj na EXPO skôr dokumentujú, že sme mali rozvinutý priemysel (čipy, ktoré dnes chýbajú). Totiž to plynie aj z konferencie ekonómov v roku 1960 v Neapole, ktorá mala názov "O prekonaní zaostalosti juhu". Išlo o Taliansko. Naši ekonómovia zostali prekvapení, čo sa tam dozvedeli.

Záver. Začal som konštatovaním nepriaznivých faktov. Nebolo lichotivé, napríklad Kažimírovo lipnutie na funkcii. O švindľoch Deutsche Bank píše D. Enrich v diele Dark Towers. Nerešpektovanie zákona kolobehu peňazí ECB rozhasilo ceny energií a stavebných materiálov. Poukázal som na naše bohatstvo odvetví a bohatstvo poznatkov našich ľudí. Mrzí ma, čo nám ponúkla EÚ, jej ekonómovia, žiadali kapitoly. Viem, čo znamená porovnávať; poznám zložité metódy komparácie. Komplexnosť riešenia medzioblastných ekonomických problémov kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu (neponúkli ju) vyžaduje od nej odpoveď na otázky, ktoré sú ozaj náročné (meranie zaostávania), koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí v záujme rozvoja ekonomiky, ktorá má uspokojiť potreby ľudí. Máme však niekoľko organizácii, ktorých úlohy sa križujú RRZ, IFP, Útvar hodnota za peniaze, a hlavne aj nadpisy s takýmto obsahom: Prvý slovenský oligarcha: Zaplatil si všetkých, ani to mu nepomohlo. Už sme prijali slovo plán (Plán obnovy). Spomenuté inštitúcie by mal nahradiť Úrad pre hospodársku stratégiu a plán. Nevieme si uctiť dedovizeň. Dedovizeň predstavuje okrem miesta žitia a bytia našich starých otcov a materí najmä všetko to, čo tu pre nás naši predkovia zanechali a o čo sa musíme starať, aby sme to my zanechali pokoleniam po nás. Teda nejedná sa iba o relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily v EÚ.