António Guterres, generálny tajomník OSN

Dekarbonizáciu potrebujeme okamžite

Zvony bijú na poplach, no vlády sú stále pokojné

Svetoví lídri a líderky sa čoskoro podrobia skúške na Klimatickej konferencii OSN v Glasgowe známej aj pod názvom COP26. Ich činnosť - alebo aj nečinnosť - ukáže, ako vážne to myslia s riešením núdzovej situácie na našej planéte.

Varovné signály sa nedajú prehliadnuť: teploty na celom svete dosahujú nové maximá, biodiverzita nové minimá, pričom oceány sa otepľujú, okysľujú a dusia plastovým odpadom. Stúpajúce teploty spôsobia, že do konca storočia sa rozsiahle oblasti našej planéty stanú pre ľudstvo mŕtvymi zónami.

Uznávaný lekársky časopis The Lancet nedávno označil klimatické zmeny ako "určujúcu udalosť pre zdravie celého ľudstva" v najbližších rokoch - ako krízu definovanú rozsiahlym hladom, respiračnými chorobami, smrteľnými katastrofami a epidémiami infekčných chorôb, ktoré by mohli byť ešte horšie ako covid-19.

Napriek tomu, že zvony bijú prudko na poplach, v najnovších správach vydaných OSN vidíme ďalšie dôkazy, že doterajšie opatrenia vlád jednoducho nezodpovedajú tomu, čo tak zúfalo potrebujeme.

Sú to dosiahnuteľné ciele

Nedávno oznámené nové opatrenia v oblasti klímy sú vítané a mimoriadne dôležité, no aj napriek tomu je náš svet na ceste ku katastrofálnemu zvýšeniu globálnej teploty o viac ako dva stupne Celzia.

Je to príliš ďaleko od cieľa 1,5 stupňa Celzia, na ktorom sa svet dohodol v rámci Parížskej dohody - cieľa, ktorý je podľa vedy jedinou udržateľnou cestou pre náš svet.

Tento cieľ je plne dosiahnuteľný. Pod podmienkou, že v tomto desaťročí znížime globálne emisie o 45 percent v porovnaní s úrovňou z roku 2010. Pod podmienkou, že dosiahneme globálne čisté nulové emisie do roku 2050.

A tiež ak svetoví lídri a líderky prídu do Glasgowa s odvážnymi, ambicióznymi a overiteľnými cieľmi do roku 2030 a novými, konkrétnymi politikami na zvrátenie tejto katastrofy. Očakáva sa to najmä od lídrov a líderiek krajín G20.

Obdobie diplomatických zdvorilostí sa už totiž skončilo. Ak sa vlády - najmä vlády krajín G20 - nepostavia na čelo tohto úsilia, budeme na ceste k strašnému ľudskému utrpeniu.

Všetky krajiny si musia uvedomiť, že starý model rozvoja založený na spaľovaní uhlíka je rozsudkom smrti nielen pre ich ekonomiky, ale aj našu planétu.

Dekarbonizáciu potrebujeme okamžite, a to v každom odvetví a v každej krajine. Musíme presunúť dotácie z fosílnych palív do obnoviteľných zdrojov energie a zdaňovať znečistenie, nie ľudí. Musíme stanoviť cenu uhlíka a tieto financie nasmerovať späť do odolných infraštruktúr a pracovných miest.

Postupne potrebujeme vyradiť uhlie - do roku 2030 v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a do roku 2040 vo všetkých ostatných. Čoraz viac vlád sa zaväzuje, že prestanú financovať uhlie - a financie zo súkromných zdrojov musia urýchlene urobiť to isté.

Kto by mal konať

Ľudia právom očakávajú, že sa ich vlády chopia vedenia. Za ochranu našej spoločnej budúcnosti však nesieme zodpovednosť my všetci. Podniky musia znižovať ohrozovanie klímy a plne a dôveryhodne prispôsobiť svoje operácie a finančné toky budúcnosti s nulovými čistými emisiami. Už žiadne výhovorky a žiadne zavádzanie.

Investori - verejní aj súkromní - musia urobiť to isté. Mali by sa pridať k lídrom, ako napríklad aliancia vlastníkov aktív s nulovými čistými emisiami a vlastný penzijný fond OSN, ktorý splnil svoje investičné ciele na rok 2021 v predstihu a nad rámec svojho cieľa, pričom tento rok dosiahol zníženie emisií o 32 percent.

Jednotlivci v každej spoločnosti sa musia lepšie a zodpovednejšie rozhodovať o tom, čo jedia, ako cestujú a čo kupujú. Potrebujeme, aby mladí ľudia a klimatickí aktivisti pokračovali v tom, čo robia: aby požadovali od svojich lídrov konkrétne kroky a žiadali od nich skladanie účtov.

Solidarita s rozvojovými krajinami

Na to, aby sme pomohli všetkým krajinám uskutočniť tento posun, potrebujeme celosvetovú solidaritu. Rozvojové krajiny zápasia s dlhovou krízou a krízou likvidity. Potrebujú podporu.

Verejné a multilaterálne rozvojové banky musia výrazne zvýšiť svoje klimatické portfóliá a zintenzívniť svoje úsilie o pomoc krajinám pri prechode na odolné ekonomiky s čistými nulovými emisiami. Rozvinuté krajiny musia urýchlene splniť svoj záväzok poskytnúť rozvojovým krajinám ročne aspoň sto miliárd dolárov na financovanie opatrení v oblasti klímy.

Donori a multilaterálne rozvojové banky musia vyčleniť aspoň polovicu svojich finančných prostriedkov určených na klímu na odolnosť a prispôsobenie sa zmene klímy.

Organizácia Spojených národov bola založená pred 76 rokmi s cieľom dosiahnuť konsenzus v boji proti najväčším hrozbám, ktorým ľudstvo čelí. Málokedy sme sa však stretli s krízou takýchto rozmerov - skutočnou existenčnou krízou, ktorá - ak ju nebudeme riešiť - ohrozuje nielen nás, ale aj budúce generácie.

Existuje len jedna cesta: budúcnosť s maximálnym rastom globálnej teploty o 1,5 stupňa je jedinou životaschopnou budúcnosťou pre ľudstvo.

Vedúci predstavitelia sa budú musieť v Glasgowe pustiť do práce, kým ešte nie je neskoro.

Zverejnené 29. októbra 2021 na www.sme.sk