Pozvánka na 206. klubový míting (vo formáte PDF)

Jeden z najpodnetnejších mítingov v 16-ročnej klubovej histórii

Fotoobjektívom Ladislava Pákozdyho

Ako vždy, tak aj začiatok 206. klubového mítingu poznačil fakt, že zaparkovať v lokalite Bratislavského hradu, NR SR a .objemove. oveľa menšieho Pálffyho paláca a v priľahlých uličkách je priam zázrakom. Situácia je hanbou pre hlavné mesto a rovnako aj pre zastupiteľov prvého obvodu. Ešteže "odťahovacie komando" nerozladilo členov a hostí klubu, okrem iného bývalého predsedu NR SR J. Migaša a M. Kravčíka, protagonistu klubového programu s veľkou témou Slovenské vody pre ľudí ?. Už sa stalo akousi tradíciou a naozajstnou slovenskou chuťovkou, že z potvrdených účastníkov príde polovica a tú druhú nahradia tí, ktorí sa vôbec nenahlásili. Do rokovacej sály prišlo napokon osemdesiatjeden členov a štrnásť hostí, štáb TA3 a niekoľko novinárov. Pomaly, ale isto bežnýmu je už aj to, že niektorí členovia prídu takpovediac v behu aspoň na chvíľu, alebo na jeden bod programu.


Spolupredseda výboru S. Hatina a prof. MVDr. M. Novák, DrSc. sa zhovárali plných pätnásť minút pred začiatkom mítingu.


Po rokoch prišiel na klubový míting aj niekdajší predseda NR SR J. Migaš. Podpísal sa i keď mu tak člen výboru L. Sedmák, ako aj uvítací výbor v jednej osobe - E. Bujačkovej tvrdili, že sa to nevyžaduje.


Prvé absolutórium od účastníkov mítingu dostal M. Kravčík. Možno aj za to úprimné gesto, keď hovoril nielen o klimatickom, ale aj energetickom významne každej kvapky vody, ktorá sa vyparí...


Šarmantná TA3 pristavila po vystúpení na tému Podnikanie v SR ministra hospodárstva SR Ľ. Jahnátka.


Prorektor TU Košice prof. Ing. J. Sinay v rozhovore s českým veľvyslancom JUDr. V. Galuškom.


Profesori J. Klimko a L. Kabát, ktorý je rektorom Bratislavskej vysokej školy práva, sa zhovárajú v prestávke s poslankyňou NR SR Z. Kramplovou.


Prof. MVDr. M. Novák, DrSc. potvrdil, že nemožné môže byť možné. Vyprovokoval jednoznačný až spontánny potlesk prítomných.





Z úvodného slova správcu P. Kasalovského na 206. klubovom podujatí

Dámy a páni,

otváram 76. riadne zhromaždenie a celkove 206. klubové podujatie. V súlade s uznesením X. valného zhromaždenie bol pripravený dnešný program.
Najprv bude hovoriť na tému Podmienky podnikania v SR minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek. Odpovie aj na vaše otázky.
Po ňom dostane slovo vzácny človek, predseda mimovládnej organizácie Ľudia a voda Michal Kravčík. Priblíži projekt Krištáľové Slovensko - Slovenské vody pre ľudí so zreteľom na nevyhnutnosť programu integrovanej protipovodňovej ochrany a opatrení proti klimatickým extrémom nielen v slovenskom meradle.
Ako tretí bude hovoriť riaditeľ Imunoneurologického ústavu SAV prof. MVDr. Michal Novák, DrSc. o skutočnej revolúcii - revolučnej zmene v liečbe fatálnych neurodegeneračných ochorení, pričom sa pokúsi odpovedať na otázku, či dokážeme zabrániť hroziacemu ekonomickému kolapsu v dôsledku postupu Alzheimerovej choroby.
Na záver bude prezentovať názory na potravinovú bezpečnosť donedávna ministerka pôdohospodárstva a dnes poslankyňa Národnej rady SR Zdenka Kramplová.

Dámy a páni,
v 16. klubovom roku sa budeme venovať na základe uznesenia X. valného zhromaždenia problematike občianskej spoločnosti. Naším cieľom je odpovedať na otázku s vysokou a takmer nepočuteľnou vibráciou : Čo treba urobiť pre založenie občianskej spoločnosti v Slovenskej republike ? Činíme tak s podporou Slovenskej sporitelne a ďaľších našich členov.
Chceme vidieť dopredu, tak ako niekoľkokrát v minulosti. V rokoch 1996 až 2001 sme sa orientovali diskusne napríklad na hlavné otázky celoeurópskej integrácie a bezpečnosti. Trvale bola v centre našej pozornosti problematika globalizácie a zmierňovania jej negatívnych dôsledkov a v posledných dvoch rokoch prejavy nového myslenia. A to všetko s podporou viacerých svetových veličín.
Ak sme jednoznačne podporili celoeurópsky integračný proces, vstup a začlenenie sa do štruktúr nového európskeho domu, tak musíme rozmýšľať ako zodpovední občania na nie nevýznamných pozíciách o tom, prečo je zablokovaný. Ústavnú zmluvu odmietli občania troch štátov, kde o nej nerozhodovali ich zastupitelia v parlamentoch. A napokon, jestvujú štáty, ktoré nemajú záujem o Európsku úniu.
Ide o to, dámy a páni, aby občania boli občianskejší a v konečnom dôsledku rozhodovali v najväčšom počte o veciach verejných a o svojom živote. I keď takýto názor nebude a nie je po vôli niektorým politikom v zahraničí, no ani u nás doma. Hranie sa na elitu nevyšlo z módy, ale je módne, pestované, ba až šľachtené, a zároveň je veľkým nebezpečím pre politikov s autoritátorskými sklonmi. Občania, ktorí neakceptujú ich názor a vôľu, akoby priam ohrozovali zdravie celého radu celebritných politikov. Nehovoriac už o tom, že spätnou reakciou je zatracovanie neposlušných občanov.
Ústavným činiteľom sme avízovali deklaratívne naše názory na nevyhnutnosť riešenia otázok vody a na problematiku slovensko-maďarských vzťahov. V tomto smere sme našli viac podstatne viac záujmu v zahraničí ako doma. Tento moment neteší, ale vôbec nebráni tomu, aby sme sa uvedeným problémom venovali na ďaľších klubových zhromaždeniach.
Komunikovali sme s časťou našich VIP-členov. Dokumenty, resp. konkrétne materiály sme poskytli aj World Economic Forum a World Food Prize. Pokúšali sme nájsť spoločnú reč so zahraničnými inštitúciámi a osobnosťami. A my sme našli aspoň snahu o pochopenie sa. To je základ optimizmu pri vstupe do celoklubovej diskusie o tom, ako vyvrátiť napríklad tvrdenie, že je normálne, keď tridsať a viac percent občanov nevyužíva svoje volebné právo v komunálnych, v parlamentných, alebo aj v prezidentských voľbách.

(Krátené.)



Prezentácia prof. MVDr. M. Nováka, DrSc.(prezentacia PPT - 12 MB)



Z príhovoru ministra hospodárstva SR Ľ. Jahnátka

O podmienkach podnikania

O Slovensku sa v súčasnosti stále hovorí ako o ideálnom štáte na podnikanie pre domácich i zahraničných investorov. Slovenská republika má funkčné trhové a kvalitné podnikateľské prostredie. Navzdory stále citeľnejším turbulenciám na svetových finančných trhoch a signálom recesie najmä v ekonomikách západných vyspelých štátov EÚ, keď sa priebežne upravujú prognózy rastu HDP smerom nadol, dosahuje naša ekonomika stále vysoké makroekonomické tempá rastu. Tie sú dôsledkom štrukturálnych zmien, ale aj zodpovednej, pragmatickej a uváženej makroekonomickej politiky terajšej vlády. Slovenská republika patrí už tretí rok medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európskej únie. Vysoký hospodársky rast sprevádza zvyšovanie zamestnanosti, rast produktivity práce, znižovanie zahraničnej zadlženosti a uspokojivý príliv zahraničných investícií. Môžem zároveň konštatovať, že Slovensko sa dostáva do povedomia podnikateľského sveta už aj ako krajina vhodná pre umiestnenie investícií s vyššou pridanou hodnotou. V tomto smere je však potrebné sledovať vývojové trendy s prihliadnutím na rôzne objektívne i subjektívne trendy v európskom i celosvetovom priestore. Vyhodnocovať vstupy v kratších časových intervaloch a podľa možností pružne reagovať. Viac sa potrebujeme v pomerne krátkom čase orientovať na projekty logistického charakteru tak, aby sme plne zhodnotili geopolitickú polohu našej krajiny. Ďalším príkladom môže byť zmena kurzu vývojovej orientácie nášho hospodárstva na tie oblasti a také segmenty, ktoré znamenajú budúcnosť a ktoré v súčasnosti nie sú rozvinuté ani vo vyspelých štátoch. Jednoducho musíme si určiť a definovať, kde môžeme byť úspešní a preraziť s novými technológiami, službami alebo aplikáciami, kde sa aj iné štáty nachádzajú v bode nula. V tejto súvislosti by som rád upozornil na aktivitu vlády a MH SR, ktorá už nadobudla reálnu podobu v celospoločenskej diskusii o projekte "vízia - Slovensko 21. storočia". No vráťme sa k realite a našej súčasnej východiskovej pozícii.

Dámy a páni, vážení hostia !

V porovnaní s ekonomicky vyspelými krajinami EÚ je podnikateľské prostredie v SR zaujímavé najmä tým, že ponúka nízku cenovú úroveň vstupov. Sem môžeme zaradiť : nehnuteľnosti, služby, materiál a pod.. Ďalej sú to .rozumné. náklady na založenie podniku či relatívne nižšie dane. Slovensko má tiež isté výhody aj vďaka daňovému systému, ktorý podnikateľské subjekty hodnotia ako prehľadný. O jednotnej dani z príjmu vo výške 19% pre všetky subjekty, jednotnej DPH so sadzbou 19%, keď výnimku tvoria len lieky a knihy s 10% DPH, nie je potrebné široko sa zmieňovať. Tieto skutočnosti sú dobre známe. Na Slovensku platia transparentné pravidlá na poskytovanie štátnej pomoci investorom. Zvýšilo sa percento paušálnych výdavkov pre živnostníkov a prijali sme pragmatickejší a spravodlivejší Zákonník práce. Ďalšou výhodou je bezvízový styk prakticky so všetkými z obchodného a politického hľadiska významnými krajinami sveta. No a musím pripomenúť a zároveň vyzdvihnúť skutočnosť, že od 1. januára 2009 bude na Slovensku platidlom EURO. V hodnotení tejto zásadnej, historickej zmeny sme pragmatickí a nehovoríme len o výhodách. Usilujeme sa definovať aj úskalia celého procesu a vyhodnotiť podobne ako výhody aj negatíva či riziká. Téme sa venovalo celé zasadanie vlády SR 24.septembra 2008. S postupom procesu globalizácie a s prihliadnutím na otvorenosť slovenského hospodárstva veľmi podrobne analyzujeme taktiež možné dopady a následky turbulencií na finančných trhoch. Aj k tomu sa vláda stretla na mimoriadnom rokovaní 20. septembra 2008.
Predovšetkým sa potvrdilo a ukázalo, že obozretná politika vládneho kabinetu Slovenskej republiky, ktorá je založená na vzťahu štátu a trhu má predovšetkým v tomto období obrovský význam. Budem veľmi otvorený .... Pokiaľ ide o slovenské segmenty, vláda Slovenskej republiky je toho názoru, že sprivatizovaný bankový sektor na Slovensku by nemal byť ovplyvnený finančnou krízou nad únosnú mieru. Je to z rôznych dôvodov. My sme si charakterizovali bankový sektor, kde sa nachádza, kto ho privatizoval. Napriek tomu však je tu jedna vec, ktorej sa každý prirodzene obáva. Keby totiž došlo k finančnej kríze aj v bankovom sektore v Európe, tak matky, teda tie veľké banky, ktoré sprivatizovali banky na Slovensku, ale podobná situácia je z tohto hľadiska aj napr. v sektore energetiky, by si svoje finančné problémy mohli riešiť tak, že by zdravé aktíva vyťahovali zo Slovenska smerom do vlastných krajín. Potom by to Slovensko naozaj mohlo negatívne pocítiť a nedajú sa vylúčiť ani z toho vyplývajúce ťažkosti. Z tohto dôvodu vláda uložila ministrovi financií SR v uznesení, aby v spolupráci s guvernérom NBS vypracovali analýzu ekonomického a legislatívneho prostredia, v ktorom pôsobia dcérske spoločnosti zahraničných finančných inštitúcií na Slovensku s cieľom prehĺbiť ochranu klientov, domácich finančných subjektov a zachovať stabilitu finančného systému Slovenskej republiky. Zjednodušene povedané, vláda dala .zelenú. na rozšírenie právomocí Národnej banke Slovenska a ďalším kontrolným orgánom, aby mohli preventívne sledovať, či nedochádza k nejakým finančným operáciám, ktorých cieľom by bolo vyťahovanie kladných, dobrých, pozitívnych aktív zo Slovenska, ktoré sú riešením problémov daných subjektov, ale v zahraničí na úkor Slovenskej republiky.
Prejdime však k príjemnejšej stránke medzinárodnej prepojenosti hospodárstiev a jednotnej európskej meny.


Dámy a páni.

Zavedenie eura bude určite prínosom pre všetkých producentov a exportérov. Jeho prijatím sa jednoznačne eliminuje riziko kurzových strát. To sa pravdepodobne najskôr prejaví v cestovnom ruchu, kde turistom odpadne problém so zámenou financií. Pripúšťam, že zmena meny pre investorov nemusí byť až taká prioritná. Dôležitým momentom a tou pridanou hodnotou je však pre nich popri politickej stabilite to, že euro sa stáva priamym dôkazom ekonomickej stability. Na splnenie prísnych "maastrichtských kritérií" totiž nestačí len vôľa a prísľub, že ich konkrétny štát - ekonomika plniť chce. Toto euro, ako jednotná európska mena, jednoznačne prináša každému hospodárstvu, ktoré - obrazne povedané - dostane súhlas a vyslúži si členstvo v eurozóne.

Dovoľte mi na tomto mieste dôrazne pripomenúť, že nosnú úlohu v procese prípravy prechodu na euro má nielen dôkladná a dôsledná príprava administratívnych, technických a legislatívnych krokov na zavedenie eura. Podobne dôležitá premyslená a veľmi dobre pripravená musí byť aj rozsiahla informačná kampaň. Rovnako je dôležitá príprava a aktívna spolupráca podnikateľských subjektov vo všetkých oblastiach, ako aj dôkladná pripravenosť a informovanosť samotných občanov - spotrebiteľov.

Vážení hostia. Z pohľadu nefinančného sektora, t.j. podnikateľov za krátkodobý prínos treba považovať jednorazové efekty, ktoré vzniknú hneď po zavedení eura a budú sa týkať podnikateľských subjektov priamo. Patrí sem odstránenie transakčných nákladov, odstránenie volatility výmenného kurzu v rámci eurozóny, zvýšenie cenovej transparentnosti v eurozóne a jednorazové náklady na zavedenie eura. Aj v prípade príjmov z podnikania bude zohrávať hlavnú úlohu silnejší hospodársky rast, vďaka ktorému sa zvýši dopyt po tovaroch a službách. To sa následne premietne aj do samotných výnosov podnikov. Kým v prípade tovarov vyšší dopyt povedie najmä k zvýšeniu predaných objemov, v prípade služieb bude pravdepodobne dochádzať tak, ako v iných členských štátoch, ktoré prechádzali týmto procesom, k zvýšeným dopytom ale aj k dodatočnému rastu cien služieb.

Predpokladám, že každého poctivého podnikateľa zaujímajú viac stredno a dlhodobé dopady. Tie sa prejavia v raste zahraničného obchodu s krajinami eurozóny, rastom prílevu zahraničných investícií, rozvojom cestovného ruchu a následným zrýchlením rastu HDP. Z toho by však mali profitovať všetky podnikateľské subjekty na Slovensku.

Rast zahraničného obchodu v eurozóne povedie aj k zvýšeniu prílevu priamych zahraničných investícií a to predovšetkým do exportujúcich odvetví. Empirický výskum potvrdzuje, že miera investícií firiem z členských štátov eurozóny bola od roku 1999 o 2,5 % vyššia než firiem z krajín mimo eurozóny. Hlavným faktorom vyššej investičnej činnosti bola redukcia nákladov kapitálu, spôsobená znížením, resp. elimináciou transakčných nákladov (vrátane nákladov zabezpečenia sa proti kurzovému riziku), ako aj samotným členstvom v eurozóne vyvolaný pokles úrokových sadzieb.

Dámy a páni.

Musíme sa pozrieť aj na druhú stranu mince. Tým je klient či zákazník podnikateľa. V procese zavedenia eura je dôležitá najmä ochrana spotrebiteľa pred neodôvodnenými cenovými dôsledkami menovej konverzie, vrátane duálneho zobrazovania cien a dodržiavania všetkých pravidiel, ktoré s tým súvisia. V súlade so scenárom súčasného zavedenia eura v hotovostnom a bezhotovostnom styku bolo a je nevyhnutné stanoviť v procese konverzie jednoznačné, podľa možností čo najpresnejšie pravidlá na zabezpečenie dostatočnej ochrany spotrebiteľa. Len tak sa upevní dôvera a istota u občanov.

V súlade so zákonom o zavedení eura (zákon č. 659/2007 Z.z.) patrí duálne zobrazovanie cien k pilierom, na ktorých je možné budovať túto istotu u občanov. Zároveň pre obchodníkov - v sektore maloobchodu a veľkoobchodu a tiež poskytovateľov služieb bude duálne zobrazovanie cien znamenať dobrú prípravu sa na novú menu. Povinnosť duálneho zobrazovania ceny platí od 24. augusta tohto roka a potrvá do 31. decembra 2009. Vyžaduje sa všade tam, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, cena alebo hodnota v domácej mene. Povinnosť duálne zobrazovať ceny majú právnické ako i fyzické osoby. Povinnosť duálneho zobrazovania vyplýva z nevyhnutnosti pripraviť občanov/spotrebiteľov na postupnú zmenu orientácie myslenia v eurách. Zároveň slúži aj na rýchlejšiu a efektívnejšiu kontrolu možného neopodstatneného zvyšovania cien. Príručka k vyhláške č. 97/2008 Z. z. z dielne MH SR o podrobnostiach duálneho zobrazovania pre oblasť ochrany spotrebiteľov, explicitne spomína príklady duálneho zobrazovania cien v cenníkoch a na cenovkách. Samozrejme vyhláška pozná aj výnimky, keď napr. pre technické obmedzenia nie je potrebné duálne zobrazovanie cien a vo vyhláške je uvedený aj spôsob duálneho zobrazovania cien (napr. povinnosť informácii o prevode meny, cenníky, konverzné tabuľky).

Ďalej je tu monitoring vývoja cien. Ten má za cieľ zamedziť - najmä v začiatkoch uplatňovania eura - aby sa z dôvodu výmeny slovenskej koruny za euro ceny tovarov a služieb neoprávnene nezvyšovali. V období povinného duálneho zobrazovania cien budú priebežne o výsledkoch kontroly informovaní aj všetci zainteresovaní, čo by ich malo nabádať na to, aby dodržiavali požiadavky dané zákonom, aby neutrpeli ujmu negatívnou reklamou po zverejnení výsledkov.

V rámci týchto systémových krokov sa rozhodlo aj o vytvorení cenovej rady, Tá má fungovať ako poradný orgán vlády v oblasti cenovej stability a zamedzenia nežiaduceho cenového vývoja. Rada môže príslušným ministrom odporúčať preskúmanie príčin ovplyvňovania nárastu cien. No nielen to.... Môže v prípade zistení o neoprávnených cenových pohyboch navrhovať prijatie opatrení na korigovanie cenového vývoja na základe trhových princípov. V krajnom, opakujem v krajom prípade, po vyčerpaní všetkých dostupných možností od upozornení na nápravu až po peňažnú penalizáciu jednotlivých subjektov, ktoré nebudú prijaté zásady rešpektovať, bude môcť cenová rada iniciovať aj opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja vrátane regulácie cien.

Vážení prítomní.

Ešte mi veľmi stručne dovoľte spomenúť malých a stredných podnikateľov. Pre podnikateľské subjekty sme prostredníctvom Národnej agentúry pre podporu rozvoja malého a stredného podnikania realizovali program "Informačná kampaň pre malých a stredných podnikateľov k zavedeniu spoločnej meny - eura v SR". Cieľom bolo vyškoliť pracovníkov regionálnych organizácií v takej miere, aby boli pripravení poskytovať všestrannú pomoc podnikateľom a pracovníkom organizácií, ktoré podnikateľov združujú. Pripravili sme tiež informačné semináre pre malých a stredných podnikateľov za účasti kompetentných prednášajúcich (zástupcovia Ministerstva financií SR, Ministerstva hospodárstva SR, Národnej banky Slovenska). Rezort, ktorý vediem, je však stále v "pohotovosti" a sme pripravení realizovať konzultácie a poradenstvo pre podnikateľské subjekty v období pred zavedením ako aj po zavedení eura.


Dámy a páni.

Vzhľadom na školiace a vzdelávacie aktivity, najmä čo sa týka duálneho zobrazovania cien v procese zavedenia eura je možné konštatovať, že podnikateľská sféra je v tejto oblasti pripravená dostatočne. MH SR realizovalo množstvo systémových a legislatívnych opatrení s cieľom čo najlepšie zabezpečiť ochranu spotrebiteľa v procese príprav na zavedenie eura. Všetky právne predpisy obsahujú 2 hlavné zásady, dôležité pre ochranu spotrebiteľa. Budem konkrétny... po prvé : každá oblasť je kontrolovateľná. A po druhé každé nedodržanie povinností je postihnuteľné. Preto verím, že prechod na spoločnú európsku menu zvládneme bez väčších komplikácií. Rovnako verím aj tomu, už najbližšie mesiace nás presvedčia, že klady ktoré euro so sebou prinesie prevážia nad zápormi.

(Krátené.)




Predseda MVO Ľudia a voda M. Kravčík : Slovenské vody pre ľudí ?
(prezentacia PPT - 16 MB)



Poslankyňa NR SR Z. Kramplová o potravinovej bezpečnosti

Potravinová bezpečnosť Slovenska
- nová výzva nielen pre politikov

Príležitosť na revitalizáciu poľnohospodárstva

Potravinová bezpečnosť, energetická bezpečnosť a nedostatok vody - to sú tri hlavné rizikové faktory 21. storočia, ktoré sú spomínané v tohtoročnej správe Svetového ekonomického fóra. V kontexte globálnych rizík sa posúva problematika potravín do centra diskusie počas najbližších rokov.
Po prezentácii pána Kravčíka je viac ako jasné, že dnešné témy Hospodárskeho klubu boli zvolené viac ako prezieravo. Mnohí nechápavo krútia hlavami, prečo sa dnes odborníci, ale aj politici začínajú intenzívnejšie venovať problematike pôdohospodárstva.
A pritom - na Slovensku netrpíme hladom, na pultoch je dostatok potravín, aj keď mnohé majú vyššiu cenu ako pred pár rokmi. Čo je podstatné pre väčšinu našich občanov, že máme čo jesť. Práve preto otázky typu: prečo toľko peňazí smeruje do poľnohospodárstva, prečo nekupujeme potraviny v zahraničí, a lacnejšie?, prečo neliberalizujeme celý sektor, aby ceny poľnohospodárskych komodít, aj samotných potravín riešil trh? - sú otázky číro krátkozraké.

Treba priznať, že za posledných 20 rokoch bolo poľnohospodárstvo v celosvetovom meradle podhodnotené, podceňované a na pokraji záujmu spoločnosti. Aký je výsledok? Dnes ľudstvo zápasí s nedostatkom potravín a svetoví politici bijú na poplach. Musela prísť až svetová potravinová kríza, aby sme si začali vážiť zmysel pôdy, prácu poľnohospodárov, ocenili ich význam pre život ako taký a začali sa vážne zaoberať potravinovou bezpečnosťou? Na mnohých svetových fórach dnes politici hľadajú riešenia ako zabrániť potravinovej kríze a nasýtiť obyvateľov tejto planéty.
Investície do poľnohospodárstva však za ostatných 10 rokov poklesli v celosvetovom priemere o 70 %. Svet jednoducho v poslených rokoch zle investoval. Je síce vyzbrojený až po uši, predháňa sa na úkor prírody v moderných technológiách, pôda sa mení na priemyselné parky, ropa sa predáva v cene zlata, s vodou sa plytvá, jej zásoby ubúdajú, v mnohých častiach sveta je jej nedostatok.
Možno si mnohí poviete, že nás sa to až tak bytostne netýka. Treba si však uvedomiť, že sme súčasťou celosvetového systému, v ktorom platia určité pravidlá a je len otázkou času, kedy sa kríza, presnejšie povedané jej prvé zárodky, prejavia aj u nás. Napokon, zvyšovanie cien niektorých druhov potravín sme už pocítili aj na vlastnej koži.
Napríklad už viac ako 20 rokov hovoríme o klimatických zmenách, ktoré výraznou mierou ovplyvňujú kvalitu poľnohospodárstva, a teda aj života celkove. Aj pri tejto otázke sa tvárime, že sa nás tiež priamo ešte netýka. Spomeňme si však len na tohtoročné záplavy, ľadovec, silné víchrice, či prudké ochladenia alebo na minuloročné suchá. To sú už priame dôkazy, že klimatické zmeny sa začínajú prejavovať aj u nás a priamo ohrozujú zásoby vody, výrobu poľnohospodárskych komodít a následne výrobu potravín. Z doteraz povedaného vyplýva jedno-jediné, či ide o pôdu, vodu, alebo prírodu celkovo: nehodno sa s ňou zahrávať, treba ju rešpektovať, chrániť, treba si ju vážiť. Ale nie s ňou bojovať, lebo človek nad prírodou vyhrať nemôže.
Voda je základom poľnohospodárskej výroby, a to tak rastlinnej ako aj živočíšnej. Do začiatku deväťdesiatich rokov sa budovali zavlažovacie zariadenia a súčasne odvodňovacie systémy v určitých regiónoch Slovenska, kde sa investovali stovky miliónov korún práve z dôvodu intenzívnej poľnohospodárskej výroby. Dnes vidíme, že je nevyhnuté upraviť celú organizáciu zavlažovania, aby sme nemuseli míňať prostriedky na dôsledky prírodných pohrôm. Doteraz sme neprijali systémové zmeny v oblasti zavlažovania a do existujúcich zariadení sme neinvestovali, nechali sme ich nefunkčné, zostarli alebo sme ich nechali rozkradnúť. Dostatok vody bude v nasledujúcich obdobiach rozhodujúcim elementom pre poľnohospodárstvo rovnako ako aj investície na zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných potravín v podmienkach trvalo udržateľného rozvoja slovenského vidieka.
Vláda SR venuje tomuto odvetviu neporovnateľne väčšiu pozornosť ako tá predchádzajúca. No aj napriek tomu je značným problémom zabezpečiť predaj komodít a produktov v našich obchodných sieťach, a tak mnohí farmári končia s poľnohospodárskou výrobou. Kým v minulosti sme v tomto sektore boli takmer sebestační vo väčšine komodít, dnes po útlme tohto odvetvia sme nútení nakupovať v zahraničí. Nárast populácie vo svete, zvyšovanie spotreby potravín v rozvojových štátoch , klimatické zmeny, úbytok poľnohospodárskej pôdy, rozvoj výroby biopalív či klesajúce svetové zásoby obilnín spôsobujú, že ponuka potravín je vo svete nižšia ako dopyt. Rozdiely medzi ponukou a dopytom na medzinárodnom trhu zvyšujú význam poľnohospodárstva na celom svete.
V štátoch EÚ momentálne vrcholí proces tzv. "kontroly zdravotného stavu" spoločnej poľnohospodárskej politiky a koncom tohto roka by mala Rada ministrov prijať legislatívne návrhy na jej zlepšenie. Je nepochopiteľné, že EK presadzuje reformu na znižovanie produkcie a odviazanie priamych platieb od produkcie. Týmito krokmi chce EÚ vyvážiť ponuku nad dopytom. Problémom EÚ však nie je to, že sa vyrába viac produktov ako je možné predať, ale to, že ceny potravín sú pomerne vysoké. Práve svetová potravinová kríza apeluje na opatrenia, ktoré zabránia miliónom hladujúcich na celom svete. Celá reforma spoločnej poľnohospodárskej produkcie by mala byť orientovaná na znižovanie nákladov, teda väčšej efektívnosti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, čím by sa mohli znížiť aj ceny potravín. Stačí uviesť iba jeden príklad, napríklad mlieko. Spotreba klesla už na 150 litrov na obyvateľa ročne, kým odporúčaná dávka je 220 litrov. Dôvodom nie je nedostatok mlieka na Slovensku, ale jeho pomerne vysoká cena v pomere priemernej mzdy občana Slovenska a iných krajín EÚ.
O čiastkových problémoch rastlinnej či živočíšnej výroby by sme mohli hovoriť veľmi veľa a dovolím si tvrdiť, že by súviseli veľmi úzko s potravinovou bezpečnosťou štátu aj svetovou potravinovou krízou. /Uvedomujem si, že na to by nám nestačili ani ďalšie dve hodiny./ Politici 180 štátov prijali v Ríme na konferencii Deklaráciu, ktorá je politickým a odborným dokumentom na najvyššej úrovni. Okrem iného apeluje na štáty, aby zahrnuli potravinovú bezpečnosť do trvalej národnej politiky a dosiahli tak ciele Svetového potravinového summitu a Miléniové rozvojové ciele. Aj z tohto dôvodu je táto dnešná téma vysoko aktuálna a bude nutné, aby sa aj naši politici a vláda vysporiadali so systémovým riešením z pohľadu výživy a potravinovej bezpečnosti obyvateľstva. Hlavnú úlohu tu zohrajú dostatočné zásoby určitých komodít a potravín z domácej produkcie, podmienky ďalšieho zabezpečenia rozvoja poľnohospodárstva ako celku za predpokladu realizácie odbytu komodít a cenovej dostupnosti potravín pre všetkých občanov, ako aj vplyv poľnohospodárstva a potravinárstva na stabilitu hospodárskeho a sociálneho rozvoja.
Som rada, že Štátne hmotné rezervy pochopili nové výzvy v tejto oblasti a začínajú konať. Pripravujú materiál nielen o energetickej, ale aj potravinovej bezpečnosti štátu. Vláda musí brať na zreteľ, že pri náhlych výkyvoch a nedostatku strategických potravín sa znižuje ich dostupnosť na trhu a zvyšujú sa ceny pri ich obstaraní. Preto štát je povinný vytvoriť dostatočné finančné zdroje alebo systém na prefinancovanie tohto stavu. Tento systém by mal fungovať nielen v jednotlivých štátoch samostatne, ale mal by byť vytvorený aj v rámci celého Spoločenstva. Keď si dnes predstavíme, že zásoby v tejto sfére vôbec nevytvárame, ohrozujeme bezpečnosť obyvateľstva, pretože nevieme eliminovať závislosť ponuky na situácii na svetových trhoch. Preto za prvoradé považujem spracovať analýzu na určenie množstva dostatočnej spotreby potravín pre obyvateľstvo a zabezpečiť také trhové mechanizmy, ktoré garantujú nielen výrobu komodít rastlinnej a živočíšnej výroby, ale aj jej dostupnosť v obchodnej sieti nášho štátu. A práve tu narážame na ďalší významný moment veľmi úzko spojený s potravinovou bezpečnosťou. Poľnohospodár má podmienky na produkciu, ktorá je žiadaná, ale sila obchodných reťazcov je tak silná, že núti poľnohospodára k nákupnej cene pod cenu jeho výrobných nákladov. Poľnohospodár nevie pokryť výrobné náklady a byť konkurencieschopný z dôvodu nižších priamych podpôr, nižšej štátnej pomoci a nevyvážených obchodných vzťahov. Z týchto dôvodov prestáva vyrábať a necháva priestor pre poľnohospodárov či potravinárov z iných štátov, kde výroba poľnohospodárskych komodít je konkurencieschopná z dôvodu vyšších podpôr.
Ak teda v krátkosti zhrnieme pojem potravinovej bezpečnosti, ide najmä o vytvorenie podmienok pre výrobu kvalitných a cenovo dostupných potravín z domácej výroby a zabezpečenie systému dostatočných zásob v prípade krízových situácií v dôsledku klimatických zmien, neúrod, vysokého dopytu či výrazných výkyvov cien na svetových trhoch. Na tento účel by mal byť vytvorený systém verejného a súkromného skladovania. Ten druhý je výrazne podporovaný z prostriedkov EÚ a je pozoruhodné, že u nás ho poľnohospodári takmer nevyužívajú a nenašiel zatiaľ odozvu v našich podmienkach. Z pohľadu zabezpečenia realizácie krokov pre naplnenie potravinovej bezpečnosti sa treba zaoberať aj ďalšou nemenej dôležitou otázkou, a to je výživa obyvateľstva. Ide najmä o kvalitu potravín a ich dostatočnú dennú dávku pre zdravý vývoj ľudského organizmu. Vieme, že dnes disponujeme kvalitnými potravinami. Prevažná väčšina obyvateľstva vyhľadáva lacnejšie potraviny, ktoré síce splnia požiadavku dennej dávky človeka, ale z pohľadu výživy môžu byť rizikom pre zdravotný stav obyvateľstva. Práve v tejto súvislosti je nutné opäť otvoriť otázku obchodnej politiky veľkých obchodných reťazcov, ktoré sú takmer všetky etablované na malom území Slovenska, nedávajú šancu prežiť menším obchodníkom a narúšajú prirodzené prostredie konkurencieschopnosti v našom trhovom hospodárstve. Prečo je táto obchodná politika reťazcov tak úzko spojená s potravinovou bezpečnosťou štátu?
Medzi výrobcom a spotrebiteľom sa nachádza obchodná sieť a tá i keď nemá dominantné postavenie na trhu v zmysle antimonopolnej legislatívy, má tak silné postavenie, že si s väčšinou dodávateľov môže robiť, čo len chce. A to najmä z dôvodu, že samotného dodávateľa prakticky úplne odstrihla od konečného spotrebiteľa. Ten sa nemá k spotrebiteľovi ako dostať, ak ho obchodná sieť vyradí z distribúcie napríklad z dôvodu, že neprijal jej jednostranné podmienky. Každá sieť je vlastne sústavou niekoľkých lokálnych monopolov a dominantov. To znamená, že keď obchodný reťazec vyradí dodávateľa , ten sa k spotrebiteľom, ktorí nakupujú v obchodnom reťazci, už inou cestou nevie dostať so svojím výrobkom. O tom, čo spotrebiteľ teda bude nakupovať nerozhoduje súťaž medzi výrobcami, o ktorej rozhodne spotrebiteľ, ale súťaž medzi výrobcami, o ktorej rozhodne obchodný reťazec. Samozrejme, že na túto situáciu je antimonopolná legislatíva krátka pre svoju zastaralosť. Potom dochádza k absurdnej situácii, keď malé pekárne dodávajú obchodnému reťazcu pečivo pod cenu a sú bezbranní, aj keď je jasné, že spotrebiteľ by akceptoval aj férovejšiu cenu. A keď sa nakoniec tieto malé pekárne spoja, aby si trhovou cestou vybojovali férovejšiu cenu pokrývajúcu aspoň výrobné náklady, tak Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže ich potrestá mnohomiliónovou pokutou.
Nemajú teda pravdu obchodné reťazce, keď kričia o slobodnej trhovej súťaži a zmluvnej slobode medzi obchodom a výrobou. Aby výrobcovia potravín či poľnohospodárskych komodít boli schopní predávať svoje produkty, musí ich ochranu pred predátorským správaním obchodníkov zabezpečiť tiež štát, keď im znemožnil vlastnú slobodnú ochranu.
Nie je pravda, že obchodné reťazce zabezpečili nízky rast cien potravín. Naopak, ich marže každoročne citeľne rástli a rastú, ale príjmy poľnohospodárov a potravinárov klesajú a veľakrát sú na hranici prežitia. Nízky nárast cien sa totiž dosiahol na úkor rentability dodávateľov, čo mnohých položilo, aj keď vyrábali oveľa kvalitnejšie potraviny ako tie dovezené. Treba poukázať aj na fakt, že keď obchodné reťazce už nemohli vydierať domáceho dodávateľa, lebo skrachoval, ceny dovážaných potravín stúpli. Nízke ceny dosiahli a dosahujú na úkor kvality či menšej gramáže. Spotrebiteľ si kupuje za tú istú cenu stále menej kvalitný tovar, čo často ani netuší. Reťazce argumentujú, že nemajú veľké zisky. To je len účtovná pravda. Treba si však uvedomiť, aké obrovské nájmy sú ochotné zaplatiť developerom, keď sa pokrytie celého Slovenska nákupnými centrami splatilo za pár rokov.
Z môjho pohľadu by bolo efektívne limitovať maximálnu výšku marže potravín obchodného reťazca, prinútiť reťazce, aby všetci dodávatelia mali rovnaké podmienky a obmedziť zavádzanie značiek maloobchodných reťazcov.
Práve z dôvodu potravinovej bezpečnosti obyvateľov Slovenska je potrebné čo najskôr regulovať vzťahy medzi dodávateľmi a obchodnými sieťami. Obchodné siete vôbec nemajú pravdu, že regulácia narúša zmluvnú slobodu, lebo tá už narušená je. Je absolútne nevyhnutné túto reguláciu obmedziť len na potraviny, prípadne príbuzné produkty, lebo tie sú základom výživy a existencie obyvateľstva.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-munn na summite o potravinovej bezpečnosti v Ríme povedal, že produkcia potravín sa bude musieť zvýšiť do roku 2030 o 50 %. Súčasne vyhlásil, že "svetová potravinová kríza je historickou príležitosťou na revitalizáciu poľnohospodárstva". Jeho slová sú výzvou aj pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov za predpokladu, že štát bude schopný upraviť vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmi a umožní spotrebiteľovi kupovať výrobky podľa vlastnej vôle, nie podľa diktátu obchodných sietí.
V každom prípade si myslím, ba som o tom presvedčená, že z populárno-náučnej témy o potravinovej kríze či bezpečnosti a kvalite potravín sa stáva téma prežitia. Impulzy prichádzajúce z celého sveta sú toho jasným dôkazom. A sú tiež mementom pre nás všetkých, pre existenciu ľudstva.

(Z expozé poslankyne NR SR Z. Kramplovej o potravinovej bezpečnosti, krátené.)