Nepredvídateľné neznamená nepredstaviteľné

Sú veci a javy, ktoré dokážeme predvídať, aj keď niekedy k tomu potrebujeme i trochu fantázie. Na to, čo dokážeme predvídať, sa dokážeme aj pripraviť, najmä tí rozumnejší. Iná situácia nastáva s vecami a javmi, ktoré sú len ťažko predvídateľné alebo dokonca nepredvídateľné. Často si vo svojom vnútri povieme, že to či ono je nepredstaviteľné, avšak napriek tomu sa to stáva realitou, niekedy nepríjemnou a frustrujúcou. Vtedy si kladieme otázku, kde sú hranice neočakávaného či nepredstaviteľného vytvárajúceho pocit bezbrannosti, bezmocnosti alebo fatalizmu.

V súčasnosti sme čoraz viac konfrontovaní nepredvídateľnosťou nových javov a situácií a súčasne tým, že k nim aj reálne dochádza. Nepredstaviteľné sa stáva realitou často posúvajúcou náš život a konanie do sféry absurdnosti a nechcenej reality. Toto všetko je prejavom krízy spoločnosti, krízy bytia či krízy intelektu. Napokon, je to jasný prejav kolapsu v spoločenskej i v osobnej rovine.

Dnes, či sa nám to páči, alebo nie, aj Slovensko sa vo viacerých oblastiach nachádza v štádiu kolapsu, v iných sme na jeho okraji. Bohužiaľ, túto situáciu si neuvedomujú najmä tí, ktorí majú zodpovednosť za riadenie štátu. Ako ináč ako kolaps môžeme charakterizovať situáciu v oblasti zdravotníctva, školstva, kultúry či sociálnej starostlivosti. Odsúvanie riešení iba zväčšuje dimenziu problémov a stále ako keby sme sa spoliehali na imaginárneho Japonca Sato, ako tento fenomén nazýva jeden môj priateľ, keď počúva zo všetkých strán, že "sa to" vyrieši. Musíme sa prestať hrať na víťazov a porazených, na malých a veľkých, na spravodlivých a spravodlivejších, na bývalých a súčasných... Tých deliacich čiar v spoločnosti je jednoducho priveľa, ničia našu schopnosť spájať sily a komunikovať s cieľom nájsť riešenia, ktoré sú v súčasnej neľahkej dobe nevyhnutne potrebné z hľadiska našej bezprostrednej budúcnosti.

Je tu aj niečo, čo môžeme nazvať generačnou zodpovednosťou. Generácia, ktorá realizovala spoločenské a politické zmeny v závere 20. storočia, je dnes postupne na odchode. Aké posolstvo zanecháva svojim nástupcom? Čo si nastupujúca generácia berie z našej histórie, a to nielen novembrovej, ale aj prednovembrovej? História je prakticky odovzdávanie štafetového kolíka, ale do finálneho výsledku sa započítavajú časy a výsledky všetkých mojich predchodcov. Medzi deliace čiary na Slovensku, bohužiaľ, patria aj medzigeneračné vzťahy, ktoré často stavajú proti sebe mladých a starých, čo je napokon tiež iba prejav spoločenskej krízy, a neželajme si, aby aj oni dospeli do stavu kolapsu.

Teší ma skutočnosť, že do stavu kolapsu sa zatiaľ nedostala naša ekonomika, ktorá plní vitálne funkcie z hľadiska tvorby materiálnych finančných hodnôt spoločnosti. Teší ma, že slovenská ekonomika zatiaľ preukazuje svoju odolnosť a životaschopnosť. Napriek negatívnemu vplyvu finančnej krízy koncom prvého decénia tohto storočia. Napriek drastickým dopadom pandémie a s ňou súvisiacich reštriktívnych opatrení. Napriek dopadom súčasnej globálnej krízy v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, výraznému rastu cien energií, surovín a polotovarov a problémom s ich dostupnosťou. A napokon i napriek situácii na Ukrajine či "presankciovaniu" svetového obchodu. Nikto sa neodváži predstaviť si, že by ekonomika začala kolabovať a čo by to znamenalo pre život spoločnosti, firiem a občanov. Avšak súčasne to nemôžeme ani vylúčiť, pokiaľ vzťah k ekonomike bude naďalej macošský a nezodpovedný.

Ekonomika a podnikanie je založené na stredno - a dlhodobo štruktúrovaných zámeroch a projektoch. Ekonomika nie je a nemôže byť nastavená na volebné cykly. Ekonomika nemôže fungovať na neprofesionálnych, krátkozrakých a populistických riešeniach. Pokiaľ by to tak bolo, aj kolaps ekonomiky by sa stal nevyhnutným. Vzťah ekonomiky a politiky je jednoducho vzťahom dvoch strán jednej a tej istej mince. Politika aj ekonomika sú o záujmoch. Základným predpokladom ich úspechu je ich správne nastavenie a prepojenie. Vtedy má minca svoju hodnotu a atraktivitu, dokonca aj vysokú zberateľskú hodnotu. Jedine funkčná, výkonná a konkurencieschopná ekonomika má potenciál riešiť kolapsy v jednotlivých segmentoch spoločnosti, avšak za predpokladu rozumného prístupu politickej decíznej sféry.