Potreba hospodárskeho ideálu

Prof. Jaroslav Husár

Úvod - východiskové fakty

Fakt prvý

V jednu sobotu ráno som išiel do tržnice na Trnavskom mýte v Bratislave a stolár tam lakoval ním vyrobené stoličky. Spýtal som sa ho, čo stojí jedna stolička. To ešte neviem, práve ich lakujem a rozmýšľam po čom ich budem predávať. Mali veľmi pekný tvar, hlavne operadlo, ktoré bolo aj dobre zaklonené. Vyskúšal som ju, ale nekúpil. Po návrate domov som to povedal manželke a tá mi hneď povedala a prečo si si ju nekúpil, potrebuješ k počítaču. Vrátil som sa. Už ich nebolo. Údajne ich kúpil jediný kupec. Iste boli aj jeho ideálom. Aj ekonómov čaká "vyrobiť" taký hospodársky ideál. či už bývate v dome, alebo v byte, pri rekonštrukcii alebo samotnej stavbe máte vždy možnosť svoju domácnosť urobiť tak, aby bola dokonalá a to už pri vstupe. Prvkom, ktorý používate za normálnych okolností každý deň a s ktorým sa s určitosťou stretnú aj Vaši hostia, sú vchodové dvere. Úlohu pri nich zohráva vzhľad, no najmä funkčnosť. Ideálne dvere by mali byť bezpečné, odolné voči mrazu či dažďu a správne zladené vzhľadom aj rozmermi s konštrukciou domu a samozrejme trvácne. Teda musia odolať vlamačom aj požiaru, majú komplexne zabezpečiť domácnosť a byť na mieru podľa Vášho vkusu. Takýto jasný obraz, takéto dvere by mala mať aj ekonomika, jej konštrukcia, ako vieme, pozostáva zo 4 sektorov: domácností, vlády, podnikovzahraničia. A má tiež komplexne zabezpečiť domácnosti. Vo svetle týchto úvodných tvrdení si teraz pozrime niekoľko ďalších faktov.

Fakt druhý

"Ohlásila v ňom zámery MMF na záchranu svetovej ekonomiky a finančnú pomoc krajinám postihnutým pandémiou koronavírusu. Predovšetkým zdôraznila, že najprv je potrebné sústrediť všetky sily a prostriedky na boj s koronavírusom, a zatiaľ sa neponáhľať s rozbehom ekonomík - že všetko má svoj čas a na záchranu a oživenie ekonomík bude dosť finančných zdrojov. Momentálne idú uvoľniť 1 bilión USD, lebo dopyt na núdzové financovanie už podalo 90 krajín. Budú sa otvárať úverové linky pre jednotlivé krajiny na čerpanie zdrojov z MMF.  Pre krajiny, ktorých dlh je neudržateľný, zriadia kritické financovanie. Okamžite odpustia dlhy krajinám s nízkymi príjmami, ktoré zasiahla kríza, čím sa vytvorí viac priestoru na výdavky na naliehavé zdravotné potreby pre všetkých, aj tých najviac zadlžených. Zároveň sa pripravuje program spisovania starých nesplatiteľných dlhov a finančného uvoľňovania veľkých rozmerov.

MMF, ktorý mal doteraz v rozvojových krajinách povesť inštitúcie biedy a hladomoru zrazu mení svoju stratégiu, zrejme aj z obavy svetových bankárov, že ak by vďaka koronavírusu a odstavenia ekonomík vypukla  bieda, sociálne nepokoje by aj pre nich predstavovali veľké nebezpečenstvo. Nuž, chystá sa veľká reforma  Medzinárodného menového systému, niečo na spôsob povojnového Marshalovho plánu záchrany a hospodárskeho oživenia vojnou zničenej Európy. Georgievová vyhlásila, že MMF je tu práve na to, aby riešil tento celosvetový problém a ponúkal východiská z globálnej krízy pre všetkých". Ing. Peter Kohút, CSc.

A tu uvádzam ešte aj jej anglické vyjadrenie, ktoré bolo na internete.

Confronting the Crisis: Priorities for the Global Economy

By Kristalina Georgieva, IMF Managing Director

April 9, 2020

As prepared for delivery

Introduction: A Crisis Like No Other

I want to begin by wishing my personal best to everyone-for you and your families' health and safety during these difficult times.

Today we are confronted with a crisis like no other. Covid-19 has disrupted our social and economic order at lightning speed and on a scale that we have not seen in living memory. The virus is causing tragic loss of life, and the lockdown needed to fight it has affected billions of people. What was normal just a few weeks ago-going to school, going to work, being with family and friends-is now a huge risk.

Fakt tretí

Alarmujúce údaje: automobilový priemysel v SR: tieto čísla sú za účtovný rok 2018.

Kia - tržby 5 miliárd 185 633 000 eur, zisk 447 572 000 eur, daň z príjmu 64 589 000 eur, splatná daň 76 miliónov eur. Volkswagen - tržby 10 miliárd 390 134 000 eur, zisk 447 572 000 eur, (záväzky viac ako 1 milarda eur), daň z príjmu !!! mínus 127 900 000 eur !!!, splatná daň 58 856 000 eur.PSA Slovensko - tržby 2 miliardy 792 845 000 eur, zisk 37 263 000 eur (pohľadávky 300 miliónov eur) splatná daň 11 149 000 eur, dań z príjmu 11 370 000 eur.Jaguar Land Rover - tržby 186 783 465 eur, zisk 3 481 071 eur (záväzky 400 miliónov eur). Daň z príjmu 4 507 584, splatná daň 0 eur !!!. Prečo ich má zachraňovať štát?

Pripomeňme si aj čísla ako sa daňoví poplatníci Slovenska poskladali na podnikanie automobiliek.

Investičné stimuly pre Volkswagen podľa dostupných údajov predstavovali 18,3 milióna eur, ale tu nemáme započítané dlhoročné daňové úľavy, PSA Peugeot-Citroën dostali 218,6 milióna eur, KIA 233 milióna eur a Jaguar Land Rover 130,8 milióna eur a štát, teda obyvatelia Slovenska, investovali ďalších 500 miliónov eur do priemyselného parku pri Nitre.

A ešte, koho chráni vláda Slovenskej republiky, ten "chudáčik" Andrej Babiš dostal pre svoje Duslo 58 miliónov 560 000 eur. Mimochodom jeho firmy sú zaúverové miliardami eur. Takisto nechcite vidieť ako napríklad Volkswagen cez svojich bruselských poskokov tlačí na vlády Európskej únie, aby poskytovali investičné stimuly pre ich firmu, inak čiastočne vlastnenú vládou spolkovej krajiny Dolné Sasko.

Firmy, ktoré si všetky náklady, ešte aj bývanie pre svojich manažérov dajú do nákladov, vily v ktorých žijú malé konateľské rybičky Jaguar Land Rover nad bratislavským hradom, kde jeden mesiac prenájmu stoji toľko, čo učiteľ zarobí za rok.

Fakt štvrtý

Keďže som externým prispievateľom na blogu národohospodárov Slovenska, dovolím si uviesť aj tento významný ekonomický fakt o tom, ako funguje zabezpečenie dôchodkov na Slovensku, čo bola veľká téma v rokoch 2010:

Tak tento článok mi budú vyčítať ako prívrženci Spolku, tak i smeráci z SSD a sám Braňo Ondruš, bývalý štátny tajomník Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR za Smer SD, bol ním  možno do 29.2.2020. článok bol zverejnený 13.apríla 2020.chcem ho uverejniť, pretože aj tento článok je trpkým víťazným zadosťučinením Klubu národohospodárov Slovenska. Celý čas sme kritizovali systém dôchodkového zabezpečenia SR a dokonca sme boli mnohí prudko proti ustanoveniu II. piliera cez Ústavu SR a chceli sme jeho zrušenie. NESKORO! Dnes je celý sociálny II. dôchodkový pilier jedna obrovská "čierna diera" a štát má i tak povinnosť platiť doň za poistencov štátu nesmiernu čiastku vyše 60 miliónov Eur mesačne (!). Áno, aj v koronavírusovej kríze...

Peter Zajac-Vanka, predseda

Fakt piaty

 

Tento mail mi poslal p. Miroslav Jurčo:

 

Dobrý deň pán profesor.
Aj keď nemám ekonomické vzdelanie - našiel som vo Vašej úvahe niektoré výroky ktoré aj ja dlhodobo sledujem a analyzujem. Pracoval som 27 rokov v colnej správe - naposledy Kriminálny úrad FS SR, Oddelenie metodiky, stratégie a legislatívy. Zaoberám sa príjmovou časťou rozpočtov, respektíve protizákonným nákladom vo výdavkovej časti.

V EÚ nemáme vnútorné hranice, tak problematika je vždy v rámci únie - až potom to má dopad na národné rozpočty. Z toho vyplýva aj toká skutočnosť, že napríklad pri colných dovozoch sa nič nedá napraviť len v jenom štáte - jednoducho sa takýto štát obíde a dostane sa tam tovar cez iný štát.

Neplatiť clo a dane dnes už nie je žiadny problém. V záchvate globálno - liberálnych názorov zanikla funkčná kontrolná činnosť platenia ciel a daní. Práve naopak - kto dnes uvedené clá a dane platí - rúti sa do krachu. čierna ekonomika je už taká rozsiahla, že subjekty platiace clá a dane nemôžu cenovo súťažiť s neplatičmi. Tak sa jednoducho prispôsobia, tiež sa začnú uvedeným platbám vyhýbať. EÚ a členské štáty uvedený problém neriešia - pristúpili na ľahšiu alternatívu z ich pohľadu : zvyšujú sadzby a zavádzajú nové dane. Ak nevedia vybrať súčasné dane, tak kde majú istotu že vyberú zvýšené a nové dane. Nikde, už nemôžu nič, len imitovať že všetko je v poriadku.
Na roky 2021-27 EÚ pripravuje do svojho rozpočtu minimálne tieto nové dane :
- 3 % zo základu všetkých subjektov ktorý platia daň z príjmu
- 20 % z predaja emisných kvót
- 0,80 €/kg ne recyklovaného plastového odpadu

Colná únia a národné colné správy. Podľa Lisabonskej zmluvy vyhradenú právomoc v oblasti colnej únie má Európska komisia. Generálne riaditeľstvo pre dane a clo, následne 27 národných colných správ. Vážim si náročnú a komplikova nú prácu ktorú odvádza približne 124 000 colníkov v EÚ. Najväčší problém je práve kontrolná činnosť, je zatlačená na minimum a preto zapríčiňuje obrovské finančné straty.
Nasledujúce údaje sú z oficiálnych štatistík a daňových priznaní vyčíslené. To sú málo dôveryhodné údaje, pri clách vychádzajú z nízkych dovozných cien. čierna ekonomika, pašovanie - tam vôbec nefigurujú.

Výsledok nefunkčnosti Európskeho parlamentu, Komisie, Rady v kontrolnej činnosti - kolaps colnej únie.
5 000 000 000 € - únik pri elektronickom obchode
50 000 000 000 € - únik DPH pri karuselových podvodoch
150 000 000 000 € - únik DPH pri obchode a službách v rámci EÚ
499 000 000 000 € - únik na cle, DPH, spotrebných daniach, dani z príjmu pri dovoze tovaru z krajín mimo EÚ.
137 000 000 000 € - daňová medzera DPH - rozdiel medzi sumou ktorá sa mala vybrať a sumou skuto čne vybranou
10 000 000 000 € - únik pri pašovaní tabaku a výrobkov z tabaku (zdroj: OLAF)
Spolu za rok najmenej 851 000 000 000 €
A to je suma najnižšieho odhadu - aká je reálna ???

Ak zoberieme do úvahy že Slovensko je približne 1% obyvateľov EÚ (stav pred BREXITOM), tak potom ročne uniká len na Slovensku 8 510 000 000 € ! To je viac ako 50 % príjmovej časti rozpočtu na rok 2019. Suma bude v reálne omnoho vyššia.

Obdobná situácia je v celej EÚ podobná. Prečo ? Aby neprekážala kontrolnou činnosťou čiernej ekonomike.

Prapríčinou všetkých týchto problémov je narušenie kolobehu peňazí. Ekonomický systém Slovenska a ani EÚ nefunguje, iste nie optimálne. Pri jeho tvorbe sme nemali "stolára". Inými slovami, na všetky problémy sa treba pozrieť celkom inak. Predovšetkým preto, že naša civilizácia zažila aj bývalý socialistický tábor, a socializmus v Juhoslávii sa výrazne odlišoval od zvyšku socialistického tábora. Ten, čo ho nezažil ani ho nechápe, a tak nemá s čím porovnať napr. aj dnešný ekonomický život. Iba sa žiada zbožňovať ho. Ale začnem v dávnejšej histórii, zanechala nám hlboké poznatky, aj ekonomické

1. Dávna minulosť

Potrebujem sa vrátiť, lebo budem hovoriť aj o zlyhaní kapitalizmu a nehoráznom zanedbaní ekonomických vied, hlavne v druhej polovici 20. storočia. Zanedbali sme jej zásadné poznatky. Zvolil som si náročný nadpis mojej dlhšej úvahy. Podnetom k nej bola prednáška na videu o peniazoch a výmenných kurzoch od p. Luptáka. Pociťoval som možno jednostrannosť, možno nie komplexnosť, či inak hlboký vhľad do problému. Chcem, aby si čitateľ uvedomil, že civilizácia ľudstva, veda, teda aj ekonomická veda túžia spoznať ako ich objekt funguje a ekonomická veda sa predovšetkým zaoberá takým fungovaním jej objektu, ekonomiky, ktorý bude spĺňať požiadavku, aby sa dosiahol hospodársky ideál, ako majú vyššie spomenuté dvere, ich funkčnosť a aj bezpečnosť. Musím isť do hlbokej minulosti. Nemôžem nenapísať, že Martin Rakovský (1535 - 1579) napísal dielo "Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a príčinách prevratov v kráľovstvách a cisárstvach". O svetskej vrchnosti. V diele v úvode vzýva múzy a v jadre opisuje svoju koncepciu ideálne usporiadanej spoločnosti, model ideálneho panovníka, občanov delí na triedy, kritizuje zlé spôsoby vlády (anarchiu, oligarchiu, ale aj demokraciu). Chyba je, že ľudstvo sa nepoučilo z týchto múdrych poznatkov a tvrdení, ba dnešné strany priam ignorujú ekonomickú vedu. A preto hovorím - slzy, vzdychy a prosby slovenského národa. Aj dnes musíme mať ideál usporiadanej spoločnosti. či jednoducho: Július Fučík: Menej trovme a viac tvorme - najmä teraz počas karantény.

Podnadpis si žiada, aby som začal ešte v dávnejšej minulosti, knihou kníh, Bibliou: 1 Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. 2 Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. 3 Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. 4 I povedal im: Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé. 5 A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. 6 Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: čo tu nečinne stojíte celý deň? 7 Vraveli mu: Nik nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy do mojej vinice! 8 Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých! 9 Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. 10 Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. 11 Vzali ho a šomrali na hospodára: 12 Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť. 13 Ale on jednému z nich odpovedal: Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? 14 Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. 15 Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? či na mňa zazeráš preto, že som dobrý? 16 Tak budú poslední prvými a prví poslednými."

Teda už v časoch Krista ľudia používali peniaze. A ako sme zistili, vyjadrovali nespokojnosť so svojou odmenou. Aj stolár aj Biblia riešia hospodársky problém výroby, predaja a nákupu. Ale Biblia nastolila aj problém morálky a spravodlivosti. Stolár vlastní ponk, cirkulár, čiže výrobné prostriedky. Hospodár vlastnil vinicu. Obaja boli vlastníkmi. Nielen to, obaja hovoria vlastne o kolobehu peňazí. V behu histórie jadro zla.

Dlhé historické obdobie po Kristovi nebudem rozoberať z hľadiska poznatkov ekonómie. Ale spomenuté denáre ma nútia povedať, že každý ekonóm robil skúšku z účtovníctva a tak iste vie, že podvojné účtovníctvo je druh účtovníctva. Vie aj to, že pre tento druh účtovníctva sú charakteristické podvojné zápisy, to znamená, že každý účtovný prípad sa musí zaúčtovať najmenej na dvoch účtoch, raz na ľavej strane a raz na pravej strane. Dnes to berieme ako samozrejmosť. Je to náročná ekonomická veda. Ale spýtajme sa, kedy vzniklo? Jeho tvorcom bol Luca Paciolli.Luca Bartolomeo de Pacioli (* asi 1445, Sansepolorco, Taliansko a zomrel v Ríme v roku 1517) bol taliansky františkán a matematik, autor prvého sústavného výkladu podvojného účtovníctva. Účtovníctvom sa zaoberá jeho dielo Summa de arithmetica, geometria, proportioni et proportionalita (doslova: Systematický prehľad aritmetiky, geometrie, pomerov a úmernosti), špeciálne časť Tractatus XI. Particularis de computis et scripturis (v slovenčine vyšlo pod názvom: Oddiel XI. Osobitná rozprava o účtoch a zápisoch). Dejiny ekonomických teórií to akosi neuvádzajú, hoc je to prevratný poznatok o fungovaní podniku, kolobehu jeho finančných tokov. Bolo to v čase renesancie. Renesancia  je historická epocha rozvíjajúca sa v európskom prostredí od konca 14. storočia do polovice 17. storočia. čitateľ iste vie, že intelektuálny základ renesancie spočíval v utváraní vlastnej podoby  humanizmu. A práve v ňom nastal zásadný obrat aj v ekonómii.

1.1 Ekonóm Kopernik

čitateľ možno zostal prekvapený, čo som urobil z M. Kopernika. Mám však dielo J. Haubelt Mikuláš Kopernik z roku 1974 a v časti Rozprava o ražení mince to čitateľ nájde. Kopernik zastával významnú hospodársku funkciu. V roku 1524-26 bol kapitulný kancelár a cestoval po Warmii a vyberal naturálne a peňažné dávky.Tam získal veľmi konkrétne skúsenosti a videl mnohé problémy. Koperník sa priam znamenite uplatnil už pri posudzovaní problematiky obehu mince v Prusku. Praktické problémy obehu peňazí mu nemohli byť vzdialené aj zato, že pochádzal z kupeckej rodiny, kde sa teda denne stretal s problémami reálneho života. Ale hlavne obehu peňazí musel venovať mimoriadnu pozornosť pri výkone hospodárskych funkcií, ktorými ho poverovala fromborská kapitula. Práve preto v tejto úvahe sa mi stali východiskom tejto úvahy, štúdie jeho bohaté praktické skúsenosti ba aj teoretické práce. Za episkopátu Watzenrodova vždy sprevádzal svojho strýca na rokovaniach generálneho pruského snemu, kde sa o problémoch mince pravidelne rokovalo (škoda, že nie NR SR a hlavne europarlament). Ba ako delegát Warmie zasahoval do diskusií úvahami o obehu peňazí, ktoré vyústili do návrhu zásad pruskej monetárnej reformy. Prvá z nich, tzv. Úvahy (Meditata) vyšla v roku 1517. Druhý text, známy v kratšej verzii ako Traktát o minciach (Tractatius de monetas) a v obsiahlejšej verzii ako Spôsob razenia mince (Modus cudendi monetam), bol rozpracovaný ako príprava na vystúpenie na pruskom generálnom sneme v roku 1519. O monetárnych otázkach hovoril Kopernik 21/3/1522 na sneme v Grudziadzu a jeho rozprava O oceňovaní mince (De estimatione monete) bola zaznamenaná v protokole stavovského rokovania (naša NR SR to nerobí). V roku 1527 bol delegátom Warmie na pruskom sneme kanonik Feliks Reich, ktorému Kopernik vysvetlil problematiku určovania zrna (množstvo drahého kovu) pruských mincí v liste Feliksovi Reichovi o minci (Felici Reich de moneta).

Už niekoľko týždňov sa u nás pretriasa problém nášho zlata. Na poznatky ekonómie sa úplne zabudlo a na Kopernikove úplne. Totiž pamätám sa dobre na problémy so stanovením výmenného kurzu slovenskej koruny a eura (30,1260 : 1). A to už teoreticky urobil aj Kopernik. Koperník, ktorého poznáme ako kritika Ptolemaia, sa totiž priam znamenite uplatnil pri riešení problému obehu mincí. Praktické problémy obehu peňazí rozoberá vo svojich viacerých dielach, napr. Traktát o minciach. Zásadné však bolo jeho dielo Rozprava o razení mince (De monete cudende ratio). Toto dielo z roku 1528 obsahuje základné tézy Koperníkovej ekonomickej analýzy obehu peňazí, ako aj zásady návrhu mincovej reformy. Problematika pruskej mince bola neobyčajne zložitá a zároveň neobyčajne závažná. V obehu totiž bolo mnoho rôznych druhov mincí. V Kráľovskom Prusku mali právo raziť a razili rôzne mince tri mestá, Gdansk, Toruň a Elbag. Krížiaci mali mincovňu a razili vlastné mince v Královci. Vo vnútornom obehu boli ďalej poľské kráľovské mince, mince litovské, uhorskéčeské. Rôzne druhy mincí mali rôznu hodnotu, a preto bolo ťažké v praxi stanoviť, v akom pomere sa môžu vymieňať. Najkvalitnejšou mincou bol červený uhorský dukát. Kráľovské Prusko vzhľadom na rastúcu účasť kupeckého patriarchátu na medzinárodnom obchode malo veľký záujem na tom, aby boli razené čo najkvalitnejšie druhy mincí. Takýto záujem nemal v rovnakej miere poľský kráľ, a preto sa poľské kráľovské mince pomerne rýchlo znehodnocovali (polgroš Kazimíra IV. Jagellonského mal v roku 1456 1,184 g striebra, v roku 1492 už len 0,689 g striebra). Úplne ho nemali krížiaci, a práve od nich sa do obehu dostávali veľmi zlé mince zvlášť v rokoch vojny 1520-1521. Koperník zistil, že pri takýchto pomeroch sú dobré mince z obehu neustále vytlačované mincami zlými, čo poškodzuje obchod a aj výrobu. Ale to vedel každý kupec, lebo ho to denne stretalo, postihovalo. Koperník to vyjadril v presnej definícii, ktorú vlastne zopakoval aj Angličan Gresham. V dejinách politickej ekonómie sa táto definícia nazýva Koeprníkov a Greshamov zákon. Koperník nebol zástancom nominalistickej teórie. Podľa nej bola hodnota mince nominálne stanovená mincovňou razeným znakom, ktorý nebol vo vzťahu k zrnu drahého kovu, ale bol nezávisle na ňom určený rozhodnutím toho, kto mal právo raziť mince. Koperník bol substancionalistom, a to, že hodnota mince má byť určená zrnom, množstvom v nej obsiahnutého kovu. Len taká minca môže byť podľa Koperníka mierou hodnoty tovaru vo vnútornom aj zahraničnom obchode, v hospodárstve s prehlbujúcimi sa trhovými vzťahmi. Mincovým znakom vyjadrená nominálne hodnota mince má byť podľa Koperníka súčinom reálnej hodnoty zrna a výrobných (mincovných) nákladov, ktoré však nemajú byť väčšie ako 8 % tejto nominálnej hodnoty. Výroba iba dotvára hodnotu mince. Náklady na ražbu mincí boli podľa Koperníka objektívnou veličinou, na ktorú "dominus", ten, kto mal právo raziť mince, nemal mať žiadny vplyv, rovnako ako ho nemal mať na stanovenie nominálnej hodnoty mince. Koperník teda kategoricky vystupoval proti tomu, aby právo raziť mince bolo pre kohokoľvek, či pre kráľa, stavy, mestá, veľmajstra či iného "pána", zdrojom príjmu lebo taký príjem ochudobňuje ako štátnu pokladňu, tak aj všetkých tých, kto sa na obchode podieľajú. Z týchto zásad potom vyplynuli zásady návrhu mincovnej reformy. Podľa Koperníka musí byť taká reforma po vyjasnení sporných otázok jednomyseľne prijatá "poprednými obyvateľmi", to jest kráľom i stavovskými zhromaždeniami. Razenie mincí bolo potrebné, podľa Koperníka, v Prusku centralizovať do jedinej mincovne, v ktorej kráľovská moc má dohliadať na to, aby bola stále razená minca dohodnutej kvality. On riešil aj problém stiahnutia opotrebených mincí. Ale požadoval aj, aby nová pruská minca, jednotná pre celé Prusko, nutne bola svojou hodnotou určená vo vzťahu k poľskej minci tak, aby sa dali vzájomne vymieňať. Základom pre presné stanovenie hodnoty poľskej aj pruskej mince sa podľa Koperníka mala stať najkvalitnejšia a najhodnotnejšia minca dovtedajšieho obehu , za ktorú pokladal červený uhorský zlatý dukát razený zo slovenského zlata. Vymeniteľnosťou pruských a poľských mincí mali byť podľa Koperníka prehĺbené hospodárske základy zvrchovanosti poľského kráľa nad Pruskom, pričom panovník mal byť garantom stability novej meny. Pre určenie povahy Koperníkovej teórie je dôležité už zistenie, že nebol stúpencom nominalistickej dominiálnej teórie peňazí. Určitejšie, istejšie závery je však možné vyvodiť z toho, že akú funkciu prisudzoval ekonomickej sfére obehu peňazí (čo robil aj náš Karvaš, v diele venuje peniazom viac ako 70 strán). Podľa Koperníka "hlavne rozkvitajú tie krajiny, ktoré majú dobrú mincu, upadajú a hynú zasa tie, ktoré používajú mince zlé..." Prusko teda rozkvitalo pokiaľ malo dobrú mincu, "ako náhle sa hodnota mince zo dňa na deň stále viac zmenšovala, upadala aj otčina a tým, ako aj inými pohromami, sa dostávala do záhuby...". Podľa Koperníka "tam, kde je dobrá minca, rozkvitá aj umenie, remeslo a všetkého čo je dostatok, a tam, kde je zlá minca, pre lenivosť a nečinnosť umenia a vedy upadajú a všetkého je nedostatok". Hospodársky život Koperník posudzoval cez sféru obehu peňazí. Taký prístup je charakteristický pre ranokapitalistické monetárne teórie, ktoré stáli nad a proti feudálnemu ekonomickému nazeraniu. Koperník bol na samom začiatku tohto typu myslenia, ktoré do života uvádzal kapitalistický spôsob výroby. Chcel usporiadanú spoločnosť. Hľadal zákony.

Návrhom mincovej reformy hájil Kopernik dôsledne hospodárske záujmy Warmie (na to zabudli naši ekonómovia pri eure) v poľskom štáte. Bol to projekt revalorizácie pruskej i poľskej meny, ktorý by vylúčil príjmy tých, ktorí si dominantne vykladali právo raziť mince ako zdroj bezprácnych príjmov. Dôsledné vnímanie vlastných záujmov bolo u Kopernika totožné s dôsledným rešpektovaním perspektívnych záujmov poľskej štátnosti.

Oboznámiac sa s dielom Kopernika, moji doktorandi získali nezdolateľnú túžbu konfrontovať aj novodobé poznatky teórie výmenných kurzov s realitou, keď sme získali novú menu, euro. Žiaľ, nedopracovali sa k známej hodnote 1 : 30,1260. Nemali to tak dôkladne, vedecky erudovane ekonómovia EÚ ako Kopernik zdôvodniť výmenný kurz slovenskej koruny? Verím, že porozumenie myšlienok Kopernika čitateľovi pomôže jasnejšie vidieť to, čo práve dnes potrebuje aj tvorba ideálne usporiadanej spoločnosti. A teraz si dovolím čitateľovi pripomenúť bohatstvo ekonomickej vedy, jej poznatkov

  1. Bohatstvo slovenských ekonómov, mojich učiteľov

Verím, že po radosti z poznatkov Koperníka by som rád čitateľovi ponúkol bohatstvo, ktoré nám v tejto krásnej vede zanechali slovenskí ekonómovia. Každý začiatok je ťažký, iste to pozná čitateľ. A s tým sa stretli aj moji učitelia. Im sa podaril rozbor omnoho obsažnejších a zložitejších foriem ekonomického života ako som spomenul vyššie. Rád by som podal ich "duchovnú kvintesenciu" ekonomických poznatkov, ako moju vďaku za ich úsilie a ťažké chvíle, ktoré ako vedci prešili, hlavne prof. Karvaš a prof. Briška. V počiatkoch bojovali aj s ekonomickou terminológiou. čo nám zanechali? Opísali ako má fungovať ekonomika.

2.1. Profesor Rudolf Briška - vedel nielen ekonómiu, aj telefónny zoznam

Vedel naspamäť aj telefónny zoznam Bratislavy. Jeho poznatky išli hlbšie ako Koperníkove. Zaujímal sa aj o štátny dlh a úverovanie. čitateľa by som rád zoznámil s dielom Prof. Brišku komplexne. Myslím tým aj jeho tvorbu, ktorú reprezentujú aj jeho články. Toho je mnoho. Ba by som sa mohol venovať Briškovmu pôsobeniu vo funkcii tajomníka Zväzu slovenských bánk a jeho analytickým, tzv. tajomníckym správam. Jeho článok Das slowakische Geld- und Kreditwesen, publikovanému v nemeckom vedeckom časopise Weltwirtschaftliches Archiv je najlepšou analýzu situácie v úverovom systéme Slovenska počas vojnových rokov v jej, musím povedať, historických súvislostiach. Z literatúry je známy aj Briškov spor o založení samostatnej emisnej banky na Slovensku. Veľkú zásluhu má Briška pri obhajobe záujmov Slovenska, ktorú prezentoval vo viacerých článkoch venovaných aj povojnovej menovej reforme. Pri menovej reforme v roku 1945 nevedel pochopiť prečo by sa mali vymieňať dve slovenské koruny za jednu novú československú korunu, zatiaľ čo česká protektorátna koruna by sa mala vymieňať v pomere 4:1. Jeho neoblomnosť mu spôsobila veľa problémov. Aj jeho tvorba.

Briška prednášal na Slovenskej vysokej škole obchodnej v Bratislave od roku 1940. Medzi študentmi bol obľúbený ako múdry a vzdelaný vysokoškolský profesor. Bol druhým univerzitným profesorom ekonómie - Slovákom. Prednášal národohospodársku teóriu, národohospodársku politiku, štatistiku a krátky čas viedol seminár z národného hospodárstva. Vydal dve učebnice, ktoré vydal v Družstevnom vydavateľstve a kníhkupectve v Bratislave v roku 1943. Prvá pojednávala o národohospodárskej teórii a druhá o národohospodárskej politike. Vo svojom Úvode (s. 14) v prvej knihe píše: "Nejestvuje preto čistý typ kapitalistického alebo socialistického hospodárstva, alebo že by socialistické hospodárstvo bolo poslednou fázou hospodárskeho vývoja, lebo v dejinách je známy už aj spätný vývoj od socialistického hospodárstva ku kapitalistickému. Tu treba pripomenúť, že nijaká forma hospodárska, hospodársky systém sa trvale neudrží a po čase musí byť vystriedaný iným systémom, ktorý aspoň podľa názoru (budem o tom hovoriť v kapitole 8) svojho súčasného obyvateľstva lepšie mu bude môcť získavať prostriedky na uspokojovanie jeho potrieb, ako doterajší systém. Každý hospodársky systém v živote ľudstva je iba epizódou, udalosťou historicky sa odohravšou, minulou". Profesor Briška neupieral kapitalistovi zisk (ako odmena za kapitál, ktorý poskytuje), ale hovoril o primeranom zisku; mal na mysli 10% a nad túto výšku by zisk mal isť do fondu podniku. Prijal požiadavku A. Smitha o neviditeľnej ruke, ktorá má každého - výrobcu či spotrebiteľa - upozorniť na morálne zásady. Ilustruje to zásadami batizmu, ktorý sa realizoval na Slovensku v obuvníckom priemysle. Píše: "Baťove zásady sú prispôsobené európskym pomerom a sú zlepšené tým, že majú bližší osobný pomer k svojim zamestnancom". A preto sa aj presadzovala politika samofinancovania podnikov, lebo zamestnancom sa majú poskytovať vysoké mzdy, aby mohli sporiť. Tí potom nielen pracujú pokojnejšie, ale ich môžu poskytnúť na rozvoj podniku. Takéto zásady sa dostávali do povedomia nim vychovávaných ekonómov na Slovensku.


 

Z nadpisov kapitol knihy zistíme, že sa vlastne zaujímal o výrobu, distribúciuakumuláciu národného príjmu, čo je jadro ekonómie. Zastavím sa ešte pri úverovej politike.


 

Poznámka: v roku 2014 som sa zoznámil s dielom Jozef Tiso, ktoré napísal prof. M. S. Ďurica. Píše: "J. Tiso formuloval iba niekoľko zásadných smerníc, ktorými sa mali riadiť jeho spolupracovníci na poli národného hospodárstva a ekonomickej politiky. Tak napr. v roku 1940 vyhlásil, že z výnosu investovania do kapitálu či z priemyselného, obchodného či poľnohospodárskeho podniku, môže vlastník získať len10 %; ostatné musí použiť v prospech podniku, najmä na sociálne zariadenia pre zamestnancov".

 

Briška hovorí: "Do úverovej politiky, ktorá pojednáva o podstate, druhoch a spôsoboch poskytovania úveru, o organizačných podnikoch, zamestnávajúcich sa poskytovaním úveru, t. j. o peňažných ústavoch, patrí aj úprava kapitálových otázok, burzy a poisťovania. Úverová politika predstavuje všetky verejné a záujmové opatrenia, ktoré smerujú k uľahčeniu platobného a kapitálového styku a tvorby v záujme národného hospodárstva". "Úver je prevod kapitálu do cudzej hospodárskej dispozície s nárokom na spätné platenie. Je to smena prítomnej veci za vec budúcu. Je tu časový rozdiel, diferencia , medzi plnením a protiplnením. Plnenie a protiplnenie sa časove nekryje. Niekedy sa úver definuje aj ako úplatný prevod kúpnej sily na dlžníka s tým, že dlžník splatí požičanú kúpnu silu". Citát je z diela Národné hospodárstvo z roku 1943. Práve dnes sa starostlivo nestrážia a neplnia tieto hlboké a vzácne poznatky. Viacerí ich falošne vysvetľovali, nepriateľsky naladili.

 

Nedá sa nespomenúť, že má časť práce, ktorá sa zaoberá mimoriadnymi verejnými príjmami, teda pôžičkami a následne rozoberá výhody a nevýhody štátneho úveru, a čím sa líši od súkromného. Analyzuje aj zahraničný úver. Teda zásadné problémy fungovania ekonomiky. Ba analyzoval aj hranice štátneho úveru s jeho druhmi. Prienik a záber, ktorý urobil v tejto oblasti prof. Briška je mimoriadny, a dovolím si tvrdiť, že až jedinečný. Ba by som ho nazval ekonomickým filozofom. Obohatil vnímanie pojmu hospodársky ideál; aj tým, že odporúčal používať pojem vlnenie a nie kríza.

2.2 Profesor Karvaš - teoretik a aj praktik

Vedel všetko o peniazoch, clách aj o tvorbe výmenných kurzov. Narodil sa neďaleko môjho rodiska vo Varšanoch, dnes Kalinčiakovo. V roku 2011 sme  jeho rodisku venovali dielo Spomienky a príbehy z dejín Ekonomickej univerzity, v ktorej som napísal na neho spomienku. Už v rokoch 1926 - 1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory. Už v ladom veku od roku 1930 bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk. Bol spoluzakladateľom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorého generálnym tajomníkom bol od roku 1932 . Bol aj ministrom. Toto je taký krátky pohľad na jeho život.

Keď 14. marca 1939 vyhlásili Slovenský štát, v obehu zostali československé peniaze, ktoré však boli oddelené od peňazí rovnakej meny v českých krajinách colnou hranicou. Avšak vládne nariadenie s mocou zákona zo dňa 14. apríla 1939 zaviedlo na Slovensku vlastnú menu. Jej jednotkou sa stala "slovenská koruna", teda Ks a mala zlatý obsah 0,03121 g rýdzeho zlata. Dňa 4. apríla 1939 bola založená Slovenská národná banka na rovnakých princípoch ako Národná Banka česko-Slovenská. Účastinná istina bola 100 mil. Ks a skladala sa z účastín po 1000 Ks. Vieme, že 40% účastinnej istiny si vyhradila Nemecká ríšska banka, ktorú v bankovej rade zastupoval osobitný člen s výsadným právom a guvernér SNB potreboval jeho súhlas na dôležité opatrenia. Guvernérom SNB sa stal na žiadosť prezidenta Tisa prof. Dr. Imrich Karvaš. Toto v jadre charakterizuje ekonomickú situáciu Slovenského štátu po získaní samostatnosti. Totiž pri delení čSR z celkového objemu 15 070 mil. korún pripadlo Slovensku 1 418 mil. Ks, teda cca 10%. Začiatky SNB boli teda ťažké. Preto guvernér I. Karvaš pokladal za svoju prvoradú úlohu upevňovať kúpnu silu slovenskej koruny. K problémom sa vyjadroval aj vo vedeckých článkoch v časopise Politika.

Problematike peňazí však vo svojom 800 stranovom diele venuje až 93 strán a tak naozaj zásadne rozobral princípy dobrého kolobehu peňazí. Zvlášť by som vyzdvihol časť: "Funkcia peňazí v hospodárskom živote". Analyzoval tieto funkcie: 1) peniaz zámenným prostriedkom, 2) peniaz všeobecným platobným prostriedkom, 3) peniaz prenášateľom kapitálu, 4) peniaz meradlom hodnôt a 5) peniaz uchovávateľom hodnôt. Takýto podrobný popis funkcií peňazí v rokoch vydania jeho diela je zriedkavý. Autori všeobecne rozoberali hlavne problémy peňazí ako platidla. Avšak on ako guvernér videl zásadnejšie ich úlohy v kolobehu tovarov a služieb a tak ich dôkladne rozobral. Reálne ekonomiky, jej vedúce ekonomické osobnosti, však dnes na poznatky nášho velikána zabudli (hlavne politici). Ale aj vláda.

Kapitoly diela jasne hovoria o ekonomicko - sociálnych problémoch výroby, distribúcie a akumulácie príjmu vo vtedajšom inštitucionálnom rámci. Významné sú jeho poznatky o zahraničnom obchode,  zvlášť problém colnej politiky. Píše onej na 8 stranách. Napísal: "Špecializovaná tarifa umožňuje síce dokonalejšiu ochranu národohospodárskych záujmov, ale má tú nevýhodu, že vyžaduje veľmi vysoko kvalifikovaných úradníkov v colnej službe". Podrobne vysvetľuje dovozné, vývozné a prevozné clá. Clo treba chápať ako fiskálny nástroj, ktorý zvyšuje štátne príjmy.

Musím uviesť aj jeho prezieravú úvahu o ekonomikách Európy: "Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené".

Karvaš definoval čo je podnik a jeho organizácia, čo je riziko v podnikaní a čo je koncentrácia podnikov. To všetko sú priam poučné poznatky, na ktorých bolo potrebné budovať ekonomiku SR po roku 1989. Za jeho najdôležitejšie dedičstvo pokladám jeho schopnosť vzdelávať ekonómov a tvorivú prácu guvernéra SNB. Môj svokor poznal prof. Karvaša. Preto v roku 1953 pri výmene peňazí neprezradil ani svojej rodine, že bude, aby akýmsi spôsobom ochránila svoje vklady. Asi zato, že bol neúprosný, čo vyžadovala jeho profesia bankára, ktorej vzorom mu bol Karvaš. Pri ustrážení kolobehu peňazí najprísnejšie musia byť banky.

2. 3. Profesor J. Sojka - veril vlastným a aj poznatkom zo sveta


 

Pomohla mu matematika. Pochádzal z Kysúc. Poznajúc problémy tohto krásneho, ale žiaľ, menej žičlivého kraja, rozhodol sa opustiť rodisko a boriť sa životom. Bol mojim učiteľom. Fungovanie ekonomiky opísal jazykom matematiky, svojimi modelmi.

V knihe Ekonomická dynamika a rovnováha hovorí: "Ekonomická reforma je v našej spoločnosti vývojovým procesom, ktorý prekonával určité etapy. Prvou etapou tohto vývojového procesu bola požiadavka vybudovať takú sústavu riadenia a jej zodpovedajúci mechanizmus, ktorý by zahŕňal prvky priameho direktívneho riadenia s prvkami nepriameho (ekonomického) riadenia. Druhou etapou procesu ekonomickej reformy malo byť najmä nepriame riadenie, riadenie pomocou nástrojov (cien, duálnych cien, úrokov, úveru, daní a pod.), pravidiel a správania sa jednotlivých subjektov ekonomického systému." Matematickú podstatu jeho hypotéz čitateľ nájde v jeho dielach. Avšak on sa intenzívne zaujímal o fungovanie ekonomiky, o jeho zdokonaľovanie. Prvú fázu ekonomickej reformy po roku 1960 videl takto:

 

  1. zabezpečiť fungovanie trhového mechanizmu

  2. zabezpečiť, aby sa splnili ciele, ktoré si socialistická spoločnosť vytýčila

  3. pripustiť tlak svetového trhu.

 

Tieto fakty svedčia o tom, ako bol J. Sojka hlboko ponorený do problémov ako zabezpečiť fungovanie ekonomického systému čSSR čo najefektívnejšie. Opäť odcitujem z jeho diela o rovnováhe v diele Ekonomická dynamika: "Nové momenty do nášho ekonomického systému vnáša federalizácia. Existencia rovnováhy vychádza z nových podmienok. V práci sme vysvetlili teóriu dekompozície ako základ pre úvahy o rozdelení ekonomického systému na dva podsystémy a jeho dôsledkoch, ak je jeden podsystém ekonomicky rozvinutejší ako druhý. Za určitých podmienok - čiastočne zjednodušených predpokladov sa ukazuje, že systém ekonomicky silnejší, ak sa neuskutoční znovurozdelenie dosiahnutých výsledkov, odčerpáva výsledky aj od ekonomiky slabšieho podsystému. Systém (ktorý nie je ochotný uskutočniť znovurozdeľovanie), nazývame agresívnym systémom. Systém, ktorý je ochotný pripustiť takúto činnosť, nazývame tolerantným systémom." Teda, nie HDP, ale rovnováha ekonomiky.


 

2.4. Viktor Pavlenda a dobovo originálna učebnica Politická ekonómia socializmu

Dal novú teóriu socialistickej ekonomiky. Vo svojom diele dôkladne zhodnotil roky 1945 - 46. Zhodnotil hlavne ekonomický program schválený na pléne UV KSS 11.-12.3. 1946, ktorý riešil povojnové ekonomické problémy čSR. Budovanie socialistického sektora národného hospodárstva a zavedenie plánovitého riadenia sa uskutočnilo v dvojročnom pláne a v päťročných plánoch. Na tejto báze prišiel s požiadavkou preskúmania našich vlastných praktických skúseností a len na základe podrobného preštudovania príslušných faktov odporúčať nápravu chýb, ktoré sa udiali aplikovaním sovietskeho spôsobu formovania, výstavby socializmu.

Viktor Pavlenda pochádzal, ako hovorieval, z kraja kde je Katarínska Huta. Vravieval to na prednáškach. Prednášal mi. Keď sa vrátil zo štúdii v ZSSR a začal prednášať politickú ekonómiu socializmu. Bol najmladším rektorom školy v československu. Boli sme hrdí, že prednáša práve nášmu ročníku. Pavlenda bol poslancom Slovenskej národnej rady, Snemovne národov FZ a to na začiatku normalizácie. Prišli zmeny. V. Pavlenda bol odsunutý z verejných funkcií.

Za hlavné jeho dielo pokladám Ekonomické základy socialistického riešenia národnostnej otázky v čSSR. Zaujímala ho obsahová bohatosť vzťahov a súvislostí ekonomického systému. Zvýrazním to tým, že uvediem názvy základných častí diela - teória ekonomického riešenia národnostnej otázky v socialistických podmienkach, či hlavné hľadiská medzioblastného vývoja v československých podmienkach. Na ne logicky nadväzuje jadro ekonomických problémov fungovania ekonomiky a tak v druhej kapitole hovorí o hlavných atribútoch medzioblastného ekonomického vyrovnávania a následne objasňuje meranie (miery) medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Za zásadnú a nosnú pokladám kapitolu 3 realizácia hlavných atribútov medzioblastného ekonomického vyrovnávania v československých podmienkach. Pochopiteľne, že svoje riešenia videl aj v konkrétnej organizácii fungovania ekonomiky a tak v kapitole 4 s návom sústava spoločenského riadenia a medzioblastný vývoj československých podnienkach navrhol model riadenia socialistickej ekonomiky. Totiž na Slovensku sme mali Zbor povereníkov a nie vládu SR. Tá vznikla práve až na podnet silnej skupiny ekonómov na VŠE v Bratislave a tak od 2/1/1969 sme mali vládu Slovenskej republiky.

Poznámka: z povedaného vyplýva, aké problémy musí promptne začať riešiť EÚ po voľbách do europarlamentu, a čo budú musieť slovenskí europoslanci vedieť a riešiť. Vzhľadom na súčasné vedecké ekonomické poznatky sa v prvom riade žiada aplikovať ekonomickú teóriu, teoretické rozpracovania a zdôvodnenie podmienok realizácie pracovnej sily všetkých národov a národností krajín EÚ. Ekonomické vedy (ktoré EÚ skoro nevyužíva) čaká rozpracovanie: a) problémov ekonomických hľadísk v sústave hľadísk determinujúcich národné a národnostné vzťahy v EÚ (naši vodiči boli potrestaní preto, že majú nízku mzdu), b) metodické a obsahové otázky medzinárodného a medzioblastného ekonomického vývoja viacerých národnopolitických oblastí EÚ - HDP nie je dobrou mierou, c) rozpracovanie sústavy spoločenského a ekonomického riadenia, osobitne vplyv riadenia národných hospodárstiev (ich orgánov) na medzinárodný a medzioblastný vývoj v EÚ, z pohľadu národohospodárskej efektívnosti! Ona je kritériom.

V roku 1965 vyšla v Bratislave na tú dobu a situáciu v krajinách RVHP svojím spôsobom originálna učebnica Politickej ekonómie socializmu, ktorú vypracoval kolektív vedený profesorom Pavlendom. Originálne už bolo zloženie autorského kolektívu, lebo na rozdiel od dovtedajšej tradície v ňom neboli len učitelia z katedry PE. Popri politekonómoch z VŠE L. Klinkovi, J. Košnárovi, J. Přívarovi a V. Pavlendovi a Z. Hábovi z UK sa na príprave učebnice výrazne podieľali také uznávané ekonomické osobnosti ako J. Ferianc. H. Kočtúch a J. Rosa. Vďaka tomu, že prof. Pavlenda sa rozhodol do spracovania ekonomického diela zapojiť nielen čistých politekonómov, bolo možné učebnicu koncepčne obohatiť a prekonať dovtedy prevládajúci schematizmus sovietskych učebníc. Autori si vytýčili cieľ posunúť diskusiu od otázky "prečo stagnuje politická ekonómia socializmu" k otázke "ako postupovať, aby nestagnovala". Tento zámer sa im vtedy podarilo úspešne realizovať rozvinutím na tú dobu originálneho metodologického prístupu najmä v nasledovných smeroch. Prvý spočíval v tom, že ako východisko do centra pozornosti teoretického systému PE socializmu postavili pracovnú silu, ktorá prestala byť tovarom, no má trojjedinú funkciu ako vlastník, výrobcaspotrebiteľ. Pozoruhodný bol prístup autorov slovenského diela k vymedzeniu tovarovej výroby, ktorej sa dovtedy v učebniciach PE socializmu len akosi formálne či izolovane venovala jedna alebo niekoľko kapitol, lebo sa nedoceňoval objektívny charakter tovarovo-peňažných vzťahov. V Pavlendovej učebnici sa nenachádza samostatná kapitola o tovarovej výrobe, lebo autori sa rozhodli objektívny charakter tovarovo-peňažných vzťahov inkorporovať do výkladu vo všetkých kapitolách, čo bol dôležitý krok v smere symbiózy plánu a trhu. Uznanie zasluhuje pozoruhodný pokus autorov prekonať neplodné schematické koncepcie dovtedajších učebníc PE socializmu uplatnením analógie Marxovho systémového prístupu v Kapitáli. Na základe rozboru kolobehu a obratu priemyselného fondu si vytvoril priestor pre ekonomickú interpretáciu kategórií vlastných nákladov, čistého dôchodku, ceny, rentability. Bol syntézou slovenského teoretického úsilia.

 

Poznámka: Na VÚZH, kde som pracoval v období rokov 1975-89 prichádzali výskumní pracovníci z USA, Nemecka a Francúzska, aby získali skúsenosti so zavlažovaním rôznych plodín. Mám list z Ministerstva poľnohospodárstva v Paríži, v ktorom žiadali naše práce, hoc boli v slovenčine. Chceli aj článok o mojom modeli optimalizácie štruktúry RV a ŽV. Prišli a daroval som im program vo Fortrane spolu s experimentálnym modelom o 30 rovniciach a 40 premenných)

 


 

3.Velikáni staršej ekonomickej vedy

Ekonómia žiada preskúmať nielen vlastné skúsenosti, ale musí sa oprieť aj o poznatky, ktoré im zanechali predchodcovia a iba na základe toho obohatiť ľudstvo o nové poznatky. Iba potom možno vedeckú teóriu prakticky aplikovať. čitateľovi priblížim štyroch ekonómov.

3.1. čo nás učil Adam Smith?

Muži Reganovej vlády nosili kravatu so zobrazením profilu A. Smitha. Ekonómia musí predpokladať ako sa má správať štát. A. Smith veril, že jeho idey budú aktuálne za všetkých čias. V dobe keď A. Smith dopisoval svoje dielo Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations (1776) sa v Anglii už šírilo bankovníctvo, a potom aj na kontinente. Jeho dielo sa skladá z 5 kníh. Smith začína rozborom deľby práce a jej dôsledkami na trh. Druhá kniha sa zaoberá akumuláciou. Potom Smith rozoberá hospodársky vývoj. Štvrtá kniha poskytuje kritickú analýzu mnohých myšlienok, politických zámerov a sústav politickej ekonómie. Spis uzaviera rozsiahlym rozborom náležitej úlohy vlády v "trhovej" ekonomike. Na to sa zabudlo. Tu uvediem niektoré jeho myšlienkové základy.

Ešte pred vydaním Bohatstva národov si Smith v roku 1759 získal slávu svojím pojednaním o mravnosti a to v diele The Theory of Moral Sentiments. Aj zato ho začali volať Filozof Smith. Ako prírodovedci pátrali po pôvode slnečnej sústavy, pátral Smith po pôvode mravného súladu či nesúladu. Pozrime si jedno dôležité tvrdenie A. Smitha: "Kedykoľvek keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou predstavuje si v duchu "nestranného pozorovateľa", ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady. A tak miesto aby ľudia jednoducho len presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od tohto imaginárneho radcu. V dôsledku toho sa ľudia rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie) A nie iba na základe sebeckých pohnútok". Dielo Bohatstvo národov uvádza čitateľa do sveta filozofie, politiky, morálky a podnikania. Smith je veľmi kritický. V diele opisuje explozívny účinok priemyselnej revolúcie a skutočne brilantne predstavuje každého hráča tohto diania, od roľníka po mnícha, od obchodníka po lodiara a dáva celému tomu zložitému sociálnemu pohybu zmysel.

Ak si preložíme názov diela A. Smitha dostaneme takéto jeho slovenské znenie: "Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov". V ňom je vlastne povedané čo zaujíma Smitha - chce odhaliť príčinné zákonitosti, ktoré vysvetľujú ako dosiahnuť bohatstva. On hovorí, že chce vysvetliť zákony, ktorými sa riadia "ekonomickí hráči". Ale on opisuje aj následky pôsobenia týchto zákonov. Podľa Smitha každý z nás sa v priebehu dňa a v určitý moment stáva ekonomickým hráčom. človek je čitateľný a hriešny. Prirodzené sklony a pohnútky, ktoré charakterizujú ľudskú povahu sú základňou jeho analýzy, ale vlastne základ klasickej ekonomickej vedy. Podľa neho všetci ľudia chcú lepšie žiť ako práve žijú. Podľa neho túžba vylepšiť svoju situáciu, túžba nás vlastne sprevádza od narodenia až do hrobu. Na jednom mieste svojho diela hovorí, že ak chcú národy zväčšiť svoje bohatstvo, musia využiť tieto prirodzené sklony ľudí. Ani ľudia ani národy nemôžu závisieť od dobročinnosti a altruizmu. Podľa Smitha sa pomoc dostaví ďaleko pravdepodobnejšie, ak človek dokáže vnuknúť druhému, že poskytovať pomoc je v jeho vlastnom záujme. Nemôžem neuviesť jeho najcitovanejšiu pasáž "Neočakávajte, že svoj obed dostanete z dobrej vôle mäsiara, pivovarníka či pekára, ale v dôsledku toho, že títo ľudia sledujú svoj vlastný záujem". A práve zato sa spoliehal na pôsobenie slobodného trhu. Jeho úvahu možno zhrnúť takto: človek sa ráno zobudí, rozhliadne sa po zemi a vyrobí z jej surovín nie to, čo by si sám prial, ale to, čo chcú ostatní. Nie v takom množstve, v akom by chcel on, ale v takom ako chcú ostatní. Smith však už naznačil, že ľudstvo potrebuje hospodárky ideál, ktorý zabezpečuje uspokojenie potrieb ľudí.

3.2 Rafinovaný David Ricardo - jeho boj v parlamente

D. Ricardo síce nikdy nevychodil vysokú školu, ale pustil sa do skúmania ekonomických vied. Keďže otázky fungovania ekonomiky skúmal sám, spočiatku nepokladal za potrebné prečítať si A. Smitha. Bohatstvo národov si prečítal až keď mal 27 rokov. čelný predstaviteľ klasickej politickej ekonómie vraj narazil na toto dielo počas pobytu v kúpeľoch Bath. Tak ako pokladáme R. Wagnera za reformátora opery, tak by som si dovolil povedať, že D. Ricardo bol reformátorom ekonomickej vedy.

Velikán Ricardo vstúpil na pole ekonómie v roku 1809 a to novinovými článkami o obežive a inflácii v článku The High Price of Bullion (v prútoch a tehlách). Za infláciu obvinil Bank of England, ktorá neustrážila ponuku obeživa. Obe oblasti nás trápia aj dnes. Ale on bol aj prísny recenzent. Vraj ho volali žralok. James Mill, politický ekonóm, presvedčil D. Ricarda, aby sa stal členom Malthusovho "Klubu politickej ekonómie". Ricardo veľmi dobre vnímal priemyslovú revolúciu a v roku 1817 dielo "O princípoch politickej ekonómie a zdanení". D. Ricardo sa stal členom britskej Dolnej snemovne, kde jeho hlas sa zasadzoval za politické slobody a obchod. V parlamente hovorieval veľmi odborne a tak ho mnohí nechápali. Nedobytný prírodovedec v parlamente požiadal Ricarda, aby mu pomenoval jedno ekonomické pravidlo, ktoré nie je ihneď zrejmé, ale pritom je veľmi dôležité. Bol to Ricardov "zákon pomernej výhody", alebo doktrína komparatívnych nákladov. Dilema v zahraničnom obchode. Slobodný obchod spôsobí, že všetky krajiny, ktoré sa ho zúčastnia budú mať benefit. Ale politici sa nechcú riadiť týmto jeho rozborom. A preto máme dnes ekonomiky zamorené uvaľovaním kvót, colných taríf ba až obchodnými vojnami. Jeho zákon komparatívnej výhody hovorí, že aj keď jedna krajina má absolútnu výhodu v pomere k druhej pri výrobe každého tovaru výmenou môže ešte získať. Ricardo teda odhalil, že dve krajiny predsa môžu získať a to obchodom, ak je dokonca jedna krajina efektívnejšia ako druhá pri výrobe všetkých tovarov - teda, má absolútnu výhodu v každom tovare. V Ricardovej dobe majitelia pôdy v britskom parlamente chceli ochranu pred dovozom obilia zo zahraničia po napoleonských vojnách. Ale v parlamente sedeli aj príslušníci nastupujúcej buržoázie, noví podnikatelia (vzišli z priemyselnej revolúcie). Vzhľadom k tomu, že buržoázia najímala pracovné sily, dávala prednosť dostupnosti lacnejších potravín na trhu, aby nemuseli robotníkom platiť vyššie mzdy (pozri naše minimálne mzdy a nesúhlas podnikateľov).

3.3 Karol Marx - učiteľ, ktorý kritizoval

S diplomom vo vrecku Marx začal v žurnalistike a vydával Rheinische Zeintug. Marx vo svojich dielach tvrdí hlavne to, že každý výrobný systém produkuje vládnuce a ovládané triedy. Každá epocha má svoj charakteristický spôsob odnímania príjmu v prospech vládnucich. V dobách Ríma mal vlastník otroka súčasne nárok na produkt vytvorený otrokom. Za feudalizmu si feudálny pán privlastnil nárok na výrobky poddaných a rozhodol, že iba každý desiaty petrenec sena bol poddaného. Marx hovorí, že za kapitalizmu vlastníci tovární a pôdy majú nárok na výrobky vyrobené námezdnými silami. Mohol to tvrdiť lebo, keď sa pozrel z okna svojej pracovne "hmatateľne to videl". Poddaný bol slobodnejší ako otrok a robotník bol slobodnejší ako poddaný. A čo robotník v kapitalizme. Avšak ak odhliadneme od tohto pohľadu, zistíme, že "fyziológia" všetkých troch spoločností - prejavy a úkony procesu výroby - spočíva na vzťahu vlastník a pracujúci. Kapitalizmus charakterizoval ako systém založený a úsilí o dosiahnutie maximálneho zisku

Vo svojom diele Kapitál cez nadpisy detailizoval základný ekonomický problém - výrobu, distribúciu a akumuláciu kapitálu. Preto mu venujem hlavnú pozornosť. Dielo začína Knihou prvou a to procesom výroby kapitálu a v nej prvý oddiel označil ako Tovar a peniaze. V druhej kapitole hovorí o výmennom procese v tretej o Peniazoch čiže obehu tovarov. Rozobral ho veľmi detailne. Hovoria o tom dva vzťahy: tovar - peniaze - tovarpeniaze - tovar - peniaze plus. Skúma činitele, ktoré určujú množstvo obiehajúcich peňazí. Formuluje zákon obehu peňazí a to už v roku 1867 práve sa narodil I. Fisher, ktorého pokladáme za otca Fisherovej rovnice (kvantitatívne teória peňazí). Oddiel druhý pojednáva o Premene peňazí na kapitál a oddiel tretí o Výrobe absolútnej nadhodnoty. Kapitola 5 sa zaoberá Pracovným procesom a kapitola 6 je venovaná Konštantnému a variabilnému kapitálu. Kapitola 7 analyzuje Mieru nadhodnoty. Kapitolu 8 nazval Pracovný deň. V kapitole 9 sa zaoberá Mierou a masou nadhodnoty. Vo štvrtom oddiely sa venuje Výrobe relatívnej nadhodnoty a to v kapitole 10. V kapitole 11 Kooperácii, v kapitole 12 Deľbe práce a manufaktúre. A tu treba povedať, že o A. Smithovi píše: "Dal klasickej ekonómii jej rozvinutú formu". Marx ho volá ekonómom manufaktúrneho obdobia a uznáva, že veľký význam mali jeho teórie o deľbe práce, o produktívnej práci a nadhodnote. Toto sa v súčasných knihách o ekonómii nespomína. V kapitole 13 analyzuje Stroje a priemysel. Oddiel piaty sa zaoberá Výrobou absolútnej a relatívnej nadhodnoty a to v kapitole 14 Absolútna a relatívna nadhodnota v kapitole 15 Zmeny vo veľkosti ceny pracovnej sily a nadhodnoty. Kapitola 16 má názov Rozličné vzorce miery nadhodnoty. Oddiel 6 je označený Mzda. V kapitole 17 pojednáva o Premenne hodnoty respektíve ceny pracovnej sily na mzdu. Kapitola 18 je časová mzda, kapitola 19 Úkolová mzda a kapitola 20 Národné rozdiely v mzde. Oddiel 7 má názov Proces akumulácie kapitálu. Kapitola 21 znie Jednoduchá reprodukcia a kapitola 22 Premena nadhodnoty na kapitál. Kapitola 23 analyzuje Všeobecný zákon kapitalistickej akumulácie. Kapitola 24 je označená ako Tzv. pôvodná akumulácia a nakoniec kapitola 25 sa volá Moderná teória kolonizácie. Už iba nadpisy kapitol jeho diela hovoria o hlbokom jeho pochopení fungovania kapitalistickej ekonomiky, o jasnom opise procesu výroby, procesu akumulácie a aj procesu distribúcie outputu. Začal podrobným štúdiom a výkladom základného pojmu tovar a pojmu peniaze. Analyzoval proces akumulácie a dôkladne rozpracoval problém premeny nadhodnoty na kapitál. Ide o široký záber a zahĺbenie sa, aj do odborného výkladu problémov. Hĺbka ponoru odkryje pred čitateľom nový obraz pohybu modernej spoločnosti. Nevynechal ani systém a tajomstvo štátnych dlhov, či národných rozdielov v mzde. Podčiarkol by som, že v časti o peniazoch hovorí o tvorbe pokladov, o peniazoch ako platidle či ako o svetových peniazoch, keď peniaze vystúpia z vnútornej sféry obehu. Dnes sme na to akosi zabudli. Je zrejmé, že Marx poskytol evidentné a usporiadané poznanie o ekonomických faktoch kapitalistického systému. V tom bol neoblomný

Vzhľadom na to, že v dnešnej situácii, teda kríze, sa hlavným problémom stalo množstvo peňazí, uvediem jednu zásadnú myšlienku K. Marxa z problematiky peňazí. Konkrétne ..."časové úseky sú teda mierou trvania tohto procesu, čiže počtom obratov tých istých peňazí v danom čase sa meria rýchlosť obehu peňazí. Povedzme, že proces obehu spomenutých štyroch tovarov trvá napríklad jeden deň. Potom suma cien, ktorú treba realizovať, je 8 libier št., počet obratov tých istých peňazí za deň - 4 a masa obiehajúcich peňazí - 2 libry št. čiže pre daný časový úsek procesu obehu":

Tento zákon má všeobecnú platnosť." čitateľ môže porovnať tieto poznatky s poznatkami A. Smitha, D. Ricarda, či I. Fishera. Ba aj M. Friedmana. Musí oceniť precíznosť, ktorú Marx formuloval v roku 1867. ;

Novým prístupom bolo, že výrobu rozdelil na dve skupiny. V každej skupine kapitál pozostáva z variabilného kapitálu, teda miezd, a konštantného kapitálu, teda hodnoty používaných výrobných prostriedkov, ktoré sa rozdeľujú na fixný a cirkulujúci kapitál. Hodnota úhrnného ročného produktu (spoločenského produktu) sa rozpadá na hodnotu opotrebovaného fixného kapitálu, spotrebovaného cirkulujúceho kapitálu, teda c, ktoré sa počas výroby prenášajú na nový produkt, ďalej na hodnotu pracovnej sily, teda variabilného kapitálu v a vytvorenú nadhodnotu m, čiže na c + v + m. Za základ skúmania berie Marx nasledovnú schému, kde miera zhodnocovania sa predpokladá 100%. Pre presnosť uvediem dlhší Marxov citát: "čísla môžu znamenať milióny mariek, frankov alebo libier šterlingov.  V matematickej podobe, "dialógu vzťahov", sa táto jeho téza, ekonomický model, vyjadruje takto1:

c1 + v1 + m1 = P1
c2 + v2 + m2 = P2

kde c je fixný kapitál, v je variabilný kapitál, m je nadhodnota a P je produkt. Dôkladným rozborom týchto vzťahov prichádza ku konkrétnym vzťahom, napr. že v1 + m1 = c2, čo je podľa neho podmienka reprodukcie. Takto hlboký ponor do ekonomiky ukazuje na potrebu skúmania rovnováhy. Viacero ekonómov sa oprelo o tieto významné poznatky K. Marxa. Dovolím si uviesť, že Marxov model rovnováhy širšie rozpracoval a naformuloval známy matematický ekonóm D. Dadajan2. Aplikoval som ho na aj podmienky československa. Toľko o obsahovom základe ekonomických myšlienok K. Marxa. Ale, poznajúc dielo Marxa, kapitalisti vedeli, čo majú robiť. Trochu robotníkom poľavili. Jeho teoretické snaženie prekonalo dovtedajšie poznatky aj metodologicky. A stále platí, to čo napísal na s. 10 v Kapitáli: "Vo všetkých ostatných oblastiach trápi nás - rovnako ako celú západnú Európu - nielen rozvoj kapitalistickej výroby, ale aj nedostatok jej rozvoja".

3.4 J.M. Keynes - nový rozlet a pád klasickej ekonómie

Ako sa dívať na J. M. Keynesa? Riešil problémy prvej svetovej vojny v Trianone aj problémy po druhej svetovej vojne v Bretton Woods. Žiadny národohospodár v minulom storočí nedokázal mať väčší reálny vplyv na politikov. Novodobé myšlienkové základy súčasnej ekonómie dal Keynes. Ale po zoznámení sa s jeho dielom, a hlavne s General Theory, vyslovujem hypotézu, že ho inšpiroval Marx. V 20. storočí dochádza k podstatným zmenám v ekonomickej teórii. Aj tým, že Keynes ovládal matematiku a tak svoje myšlienky vyjadril aj v matematickej podobe. Vznikli tiež nové ekonomickovedné disciplíny - makroekonómia, mikroekonómia a ekonometria, čiže bol možný hlbší prienik do útrob ekonomiky. Ale hlavné je to, že Keynes exaktne definoval pojem HDP, čo zásadne zmenilo meranie outputu ekonomiky. Ovplyvnilo to spätne nové ekonomickovedné myslenie. Práve Keynesove tvrdenia vyžadujú zapojiť do analýzy aj ďalšie disciplíny - štatistiku, ekonometriu a hlavne systém národného účtovníctva ba neskôr aj počítače.

Jeho východiskovou hypotézou je že, skutočná úroveň zamestnanosti je daná bodom intersekcie funkcie agregovaného dopytu a funkcie agregovanej ponuky. To bol úplný zvrat v ekonomickej teórii. V Keynesovom svete, rovnováha môže nastať na každej úrovni zamestnanosti a príjmu medzi hodnotou nula a plnej zamestnanosti. A to čo determinovalo zamestnanosť bolo niečo celkom iné. Bola to úroveň agregovaného dopytu po tovaroch a službách celej ekonomiky, hospodárstva. Vysvetlil, čo vytvára agregovaný dopyt. Ako vieme, sú to C (výdavky obyvateľstva na nákup tvarov a služieb), I (výdavky na investície), G (výdavky vlády na nákup tovarov a služieb), X (výdavky zahraničia na naše tovary) a M (naše výdavky na nákup tovarov a služieb zo zahraničia), teda Y = C + I + G + (X - M), čo je súčet spotreby obyvateľov, investícií výdavkov vlády a netto exportu. Potom dôkladne rozobral funkciu spotreby, pričom ukázal aj na fundamentálny psychologický zákon, túžba. Tvrdí, že rast spotreby je funkciou príjmu, ale nerastie tak ako príjem. Nemal dosť štatistických údajov a preto jeho funkciu spotreby C = a + bY reálne odhadol J. R. Hicks. Definoval investičnú funkciu, ale hlavne marginálnu efektívnosť kapitálu, MEC. Opäť vzniká otázka: čo vplýva na rozhodnutie pri investovaní? Keynesova odpoveď znie, že je to komparácia medzi ziskom, ktorý nádejný investor očakáva počas životnosti stroja a úrokovej miery, s ktorou sa stretol keď si požičal peniaze na nákup stroja. Zaviedol pojem "marginálna efektívnosť kapitálu" a definoval ju takto: "Ja definujem marginálnu efektívnosť kapitálu tú mieru diskontovania, ktorá spôsobí, že súčasná hodnota série anuít dané očakávanou návratnosťou kapitálového aktíva počas jeho životnosti sa bude rovnať ponukovej cene (supply price)". Prišiel teda z významným poznatkom. Nech stroj má životnosť 2 roky a investor očakáva, že zarobí jeho používaním 1100 USD v prvom roku a 2 420 USD v druhom a poslednom roku životnosti. Cena stroja nech je 3 000 USD. Potom MEC je tá diskontná úroková miera, ktorá spôsobí, že diskontovaná hodnota 1 100 USD prvého roka a 2 420 druhého roka sa bude rovnať 3 000USD, teda

 

Z toho teda plynie, že MEC je 10%. Veľmi jasná miera. Zároveň sa musím zastaviť pri pojme animal spirits, zvieracie inštinkty, ktorý použil, keď hlbšie vysvetľoval problém s investíciami a aj s fungovaním ekonomického systému. Nejedná sa iba o fascináciu niečím temným, čo chcel velikán povedať. Veľmi hlboko si uvedomoval správanie ľudí, ako som už spomenul. Dobre vedel, že keď niekto vyskočí z okna, ľudia ta utekajú, zatavia sa a špekulujú. Teda vedel, že čosi je ukryté v našom vnútri, niečo animálne v nás, niečo čo narušuje modely investovania. Dobre vedel aj to, že sme jediné stvorenie na svete, ktoré regulujú svoje správanie, odopierame si hriešne pôžitky a robíme veci, ktoré považujeme za správne, hoc sa nám nechce. Ovládame svoje zvieracie inštinkty. Ale ak ide o investície, zabúdame a obarí nás túžba zbohatnúť a nepoznáme priateľa. Teda chováme sa ako o tom píše velikán Dante. Hoc ukázal, kde skončia všetci klamári, podvodníci, vrahovia i nafúkanci, aj Keynes musel konštatovať, že človek sa zmenil len málo, v duši sme stále rovnakí.

Spomeniem ešte aj tento poznatok. Keynes jednoznačne definoval väzby, identity makroekonomických veličín aj v takejto forme (kapitola 6 jeho General Theory ):

 

príjem = hodnota outputu = spotreba + investície

úspory = príjem - spotreba

a preto úspory = investície.

 

Tieto identity opisujú vzťahy v ekonomickom systéme, ktorý má iba dva sektory (podniky a domácnosti). Identity makroekonomických veličín sú bázou národného účtovníctva. čiže tri účty v tvare T majú túto podobu:

Účet výroby

 

Účet príjmu

 

Kapitálový účet

Y

C

 

C

Y

 

I

S

 

I

 

S

 

 

 

 


 

Účet výroby má na pravej strane zložky HDP a na ľavej strane národný príjem, ktorý sa objaví na účte príjmu. Kapitálový účet obsahuje známu identitu investície = úspory, I = S.

Túto identitu odvodili už klasickí ekonómovia. Kyensov vedecký prínos spočíval v tom, že ju obohatil o dva členy a to takto: (úspory - investície) + (príjmy vlády - výdavky vlády) = (export - import), teda (S - I) + (T - G) = (X - M). Táto rovnica by mala byť podstatou tvorby hospodárskej politiky vlády. Tieto relácie sú jadrom každého makroekonomického modelu. Prednášal som na univerzite v Coventry v Anglicku. Bol som tam dvakrát. Tam som sa dozvedel, aký veľkým podielom sa Keynes zaslúžil o riešenie ekonomických problémov aj po prvej aj po druhej svetovej vojne. Píše o tom R. Lekacchmen v diele The Age of Keynes. Už nadpis je impozantný. A také je aj jeho dielo. V ňom píše o tom ako sa Keynes rozhodol riešiť kontroverzie. Píše "The controversies were to span economic theory, economic policy and the politics of England and other countries". Kontroverziou bolo preklenúť ekonomickú teóriu, ekonomickú politiku a politiku Anglicka a ostatných krajín. Bol na konferencii vo Versailles. Napísal o nej dielo Economic Consequences of the Peace. Nemecko nebolo schopné zaplatiť vojenské kompenzácie. Keynes navrhol, že Belgicko dostane 750 miliónov dolárov, Francúzsko 4 bilióny USD, 2,85 bilióna dostane V. Británia atď. Jeho návrh bol menší ako 1/4 čo navrhli tvorcovia Versailleskej zmluvy. Nevídaný úspech. Zvíťazilo slovo vedca. Ekonomickú situáciu riešil aj po druhej svetovej vojne v Brettton - Woods. Tam vznikla Svetová Banka aj Medzinárodný monetárny fond. Videl veľké slabosti MMF a navrhol International Clearing Union. Definoval jej 6 hlavných úloh. USA si však presadili svoj návrh. Mohol by som spomenúť aj jeho ostré listy, hlavne W. Churchillovi. Ale verím, že už to, že som tu v diele spomenul, je dôležitým faktom. čitateľ viac nájde v diele R. Lekachmana. On mu vzdal veľký hold.

A čo povedať na záver? Z faktov z úvodu a stavu zadlženia krajín EÚ a hlavne USA, o čom som neraz písal, vyplýva, že západ zblúdil, lebo ignoroval poznatky, o ktorých som tu písal a aj v dôsledku "ekonomického bláznovstva", ktoré končilo tým, že bohatí ukladali peniaze na Belize, či inde.

I napriek veľkým myšlienkam Keynesa, budúcnosť Západu vypadá bledo. Fakty v úvode tejto úvahy dokazujú, že jeho myšlienky o fungovaní ekonomiky sa pokrivili. Radikálne zmeny, ktoré nás čakajú musia vyústiť do nového ekonomického systému - socializmu, ktorého nové teoretické základy položili slovenskí ekonómovia. Zmeniť treba formu vlastníctva a to na participatívne vlastníctvo, o ktorom píšem v mojej knihe Aj ekonómia je veda. Kapitalistické vlastníctvo končí tým, čo už dôkladne opísalo veľa ekonómov a to už v rokoch 1929 a neskôr. Pozlátka, ktorú robí EÚ, ako spoločná poľnohospodárska politika, či euroval (hrozný pojem) nie je tým, čo spoločnosť budúcnosti potrebuje, radikálnu zmenu. Koronavírus nás k tomu pobáda. Príbeh o kapitáli a jeho konci napísal aj Ing. P. Zajac - Vanka. Hovorí v nich priam o úmyselnej politike zániku kapitalizmu. Hovorí v nich, žiaľ, o odcudzenom, prisvojenom a presunutom bohatstve. Určitú šancu máme práve dnes. Z mojich úvah vyplýva, že naše ciele musia byť ambiciózne a mali by sme ich plniť.

  1. Kapitalizmus zablúdil, zlyhal

Po roku 1989 naši kontaminovaní ekonómovia (R. Sulík, I. Mikloš) sa očarili nejasnými ekonomickými pojmami (default, swap, finančná páka). Ich zlyhanie aj formy a spôsoby prejavu zlyhania kapitalizmu som literárnejšie ilustroval, naznačil faktami, ktoré som uviedol v úvode tejto štúdie. Ekonóm však potrebuje konkrétnejšie fakty. V septembri 2008 bol svet svedkom bezprecedentného útoku na finančnú štruktúru, ktorú považoval celý Západ predchádzajúcich 50 rokov za samozrejmú. Celý systém sa po mnohých otrasoch ocitol v troskách. Zdalo sa, že každý deň priniesol novú katastrofu. Počas púhych troch týždňov sa v roku 2008 zrútil skalný stúpenec amerického bankovníctva, Lehman Brothers; poprední americkí poskytovatelia hypoték, Fannie Mae a Frederic Mac, boli zoštátnené; AIG, najväčší svetový poisťovateľ, padol na kolená a samotná jeho existencia bola spochybnená (na záchranu dostala spoločnosť od americkej vlády 85 mld. dolárov). Ale pozrime si aj finančnú kolísku Anglicko. V roku 2009 činila finančná výpomoc bankovým obrom Lloyds TSB a Royal Bank of Scotland viac ako 1,4 biliónov dolárov (850 miliárd libier). Kvôli tomu všetkému sa miliardy na burzách presunuli z New Yorku do Londýna, Reykjaviku a väčšiny miest medzi nimi, čo ohrozilo príjmy a úspory miliónov ľudí. Toto sú jasné, žiarivé dôkazy nerešpektovania zákona obehu peňazí, ktorému už Koperník venoval veľkú pozornosť.

Akokoľvek boli tieto udalosti (musel som ich takto zaznamenať pre pamäť) výnimočné v svetovom hospodárstve ba až kataklyzmatické, v tejto úvahy sa nebudem zaoberať dôvodmi tejto otrasnej a nečakanej finančnej krízy, priam katastrofy. Zdôrazniť chcem to, že tento krach svet ohromil, ba rovnako ako cunami, ktoré sa zjavia akoby odnikadiaľ a zanechajú po sebe smrť a skazu, boli udalosti z roku 2008 nevyhnutným dôsledkom porúch, priam posunov "tektonických dosiek ekonomiky", ktoré ležali nepozorovane pod zdanlivo stojatými finančnými vodami, na ktorých sa západné hospodárstva už polstoročia v klude plavilo.

"Podmorské ekonomické dosky" si tvorcovia hospodárskej politiky nevšimli a tak vznikla finančná kríza v roku 2008, mohla byť miernejšia. Tento obrovský kolaps bol dôsledkom, vyvrcholením predovšetkým chybných omylov politikov, ich neznalosti ekonómie, ktorú obohatili slovenskí ekonómovia už po roku 1940. Pre ekonóma je nepochopiteľné, že mnohé vlády sveta túto chybnú politiku udržujú stále, akoby boli voči skúsenostiam a skutočným príčinám rozvratu z roku 2008 slepé. Hovorí o tom aj programové vyhlásenie našej vlády v roku 2020. Nemôžem neuviesť hádam ešte zásadnejší fakt, že by bolo mylné pozerať na to, čo sa stalo ako na akúsi náhodnú, izolovanú a uzatvorenú ekonomickú epizódu. Totiž to, čo sa stalo v roku 2008 malo, podľa mňa zásadný pohyb, zmenu. Ekonomická moc prechádza, prešla z jednej na druhú stranu, zo západu na východ.

Budem teraz možno prísny, ale úvaha si to žiada povedať. Hlavnú vinu nesú ekonómovia. Plynie to z úvah o našich ekonómoch a aj gigantoch ekonómoch. Tí sa dokázali postaviť zlu. Nielen Briška, Karvaš, Pavlenda, Sojka, ale aj Keynes. Už objavy N. Teslu využila banka JPMorgan a ožobráčila autora. Aj dnes sú banky jediným víťazom a o tom, kto má vojenskú a politickú moc rozhoduje globálny finančník. Kedysi mal západ všetko; peniaze, politickú moc, vojenskú moc; vedel, kde chce isť, a mal schopnosť sa ta dostať. Platilo to 500 rokov či už ide o Portugalsko, Španielsko, Holandsko či Anglicko. Po druhej svetovej vojne sa dominancia presunula do USA. Piliere rastu USA sa vyčerpali. Je tu vzostup "zvyšku sveta" (pojem, ktorý v USA uvádza ešte aj systém národných účtov). Hlavne čína a Rusko. Rusko, ktoré ako prvé vypustilo do kozmu Sputnik 1 v roku 1957 a ako prvé malo kozmonauta J. Gagarina (1961), čo prekvapilo aj prezidenta Kennedyho, ktorý potom vyslovil vetu: "Rozhodli sme sa letieť na Mesiac... . Chceme dokázať viac".

Vrátim sa však k ekonomickým problémom. V júni 2009 Barney Frank, predseda výboru snemovne pre finančné služby (the House Financial Services Committee), ktorý je zodpovedný aj za dohľad nad finančnými službami, t.j. sektorom cenných papierov, poisťovníctva, bankovníctva a bývania prehlásil: "Manažment má voči svojim akcionárom povinnosť dozerať na znižovanie rizika spoločnosti". Sám asi zabudol, že mal na to pamätať a nemali by toľko skrachovaných domácností neschopných splácať hypotéky. Spomeniem dva "ekonomické pojmy", ktoré zatriasli kapitalizmom.

Uvedený zdanlivo nevinný výrok dokazuje zásadné nepochopenie štruktúry kapitálu, dôležitého rozdielu medzi úlohou držiteľa dlhu (debt holder) a držiteľom vlastného kapitálu (equity holder), čo nakoniec prispelo k finančnej kríze v roku 2008. Aby som čitateľ aspoň čiastočne informoval, musím napísať toto (viac v mojej knihe Aj ekonómia je veda) . Západ si zakladá na pojme hodnota spoločnosti (abstraktný pojem). Na to je potrebné pochopiť pojem hodnota podniku (enterprise value). Hodnota podniku (EV) je výška ceny spoločnosti, ktorá sa vypočíta ako súčet očakávanej hodnoty vlastného kapitálu (EQ) a očakávanej hodnoty dlhu (ED), teda EV = EQ + ED. Tá bola prvoradá a základ bludu.

Druhý pojem je finančná páka. Finančná páka je podstatou úverovej krízy. Povedané jednoducho, zhruba. Finančná páka je vypožičanie si, avšak s tým, že obyčajné vypožičanie si sa povyšuje na "trochu vyššiu úroveň". Povedzme, že si chcete kúpiť aktívum A (dom). Stojí 100 euro. Vezmete si kapitál, t. j. peniaze a kúpite si ho za 100 euro. Hodnota aktíva však stúpne na 110 euro. Keď ho predáte zarobíte na ňom 10 euro, teda známe ROE (návratnosť kapitálu, významný ukazovateľ) je 10 %. Povedzme, že Vám brat (niekto) požičia 100 euro a Vy si kúpite 2 jednotky aktíva A. Dve aktíva, ktoré držíte (teda Vaše portfólio), stúpnu z 200 euro na 220 euro. Aktíva predáte za 220 eur a splatíte bratovi 100 euro, ktoré dlžíte. S touto finančnou pákou vyrobíte teda 20 eur. Bez nej by to bolo iba 10 eur. Až na poplatok za úrok, ktorý v tomto prípade necháme bokom. A brat (človek) ktorý Vám požičal 100 eur, dostane svojich 100 euro späť; neočakávaného zisku sa nezúčastní. čo sa stalo? V podstate ste z kapitálovej investície (t. j. hotovosti vo vrecku) 100 euro utŕžili 20 euro. No a to je skvelých 20 % ROE. čitateľ cíti, že z ničoho sa bohatne.

Teda schopnosť získať finančnú páku (divný pojem) - alebo inak, schopnosť investovať menej z vášho kapitálu (vrecka) zvyšuje potencionálnu návratnosť kapitálu - sen zbohatlíkov - ( v tomto prípade od 10 do 20%), čo je veľmi príťažlivá ponuka. Nie je div, že finančné inštitúcie sú vidinou takýchto ziskov uchvátené. Mnohé banky sa priam hyperaktívne zameriavali na znižovanie svojich regulačných kapitálových požiadaviek, čo inými slovami znamená, že mali veľký záujem na zvyšovaní svojej finančnej páky (Miklošov obľúbený pojem) - videli ju ako cestu na zvyšovanie vyšších a vyšších finančných ziskov. Pre peňažné ústavy to bola zlatá doba. Teda pred rokom 2008, posledných 10 rokov, sa zaoberali spolu s domácnosťami a všeobecne korporácie tým, že si chamtivo vypožičiavali. To bola podstata krízy v USA a následne na celom svete. Z investovania vypožičaných peňazí sa stalo obľúbené motto. Keď však prišla úverová kríza a zmrazenie úverov, museli banky svoju zadlženosť zredukovať a rýchle dlhy splatiť. Splácanie dlhov bolo zásadným pre otvorenie úverového kanálu a obnovenie toku vypožičiavania si a požičiavania. Najrýchlejšou formou oddlženia bol bankrot, keď sa výška dlhu, ktorý majú jednotlivci, korporácie atď. k dispozícii, prudko klesne na nulu. Tieto problémy vyššie spomenutí ekonómovia neriešili, pretože oni odvodili "zákon kolobehu peňazí", ktorý v tom čase centrálne banky strážili. Nebudem to účtovne matematicky analyzovať, teda príslušné vzorce.

Kapitalizmus zlyhal hlavne v morálke, o ktorej A. Smith napísal skôr knihu ako o ekonómii. Luca Paciolli nám už v roku 1476 dal podvojné účtovníctvo, nectilo sa. Scott Sulivan, vysoko rešpektovaný finančník nastúpil do WorldComu v roku 1992 a pomohol ho urobiť jedným z najväčších svetových gigantov v oblasti telekomunikácií. V poslednom roku jeho služby v podniku Sulivanov plat bol 700 000 USD a jeho bonus (v tzv. stock options) bol 10 miliónov USD (Forbes uverejňuje 100 najbohatších ľudí sveta, miliardárov). Po 10 rokoch práce v podniku bol Sulivan vyhodený z práce a zavretý, lebo falšoval účtovníctvo nafúknutím účtovného zisku o 4 bilióny USD a nafúknutím jeho vlastného bonusu. Krátko po týchto udalostiach WorldCom skrachoval. Tento bankrot mal za následok vyhodenie z práce až 17 000 ľudí. Toto jasne dokazuje, že kapitalistický princíp uspokojenie vlastného záujmu vedie ľudí, aby porušovali zákony. Pre nich nemá hodnotu spoločenský záujem.

Vo svete, kde je úver lacný (napr. od brata) dlh lacno dostupný, ceny aktív (napr. domov) rastú a platobná neschopnosť (default, Miklošov obľúbený pojem) je vysoká, sa zmeny odrážajú v súvahách bánk a to, povedal by som, v druhej, nasledujúcej fáze. A toto je ekonomické bláznovstvo. To žiada neúprosné rozhodnutia. A preto budúcnosť Západu vypadá bledo, ako som už napísal. Hlavne USA strácajú ekonomickú moc, ale aj geopolitickú prevahu v súboji s Ruskom, či čínou. Treba za tým vidieť zaslepené politické a následne aj ekonomické rozhodnutia, ktorým ekonómovia nezabránili. Politici iba obdivujú HDP.

Vo svojich skriptách mám časť teória rizika. Dnes žije Európa rizikovú spoločnosť. Žijeme síce v najrozvinutejšej modernej spoločnosti, ktorá v civilizačnom rozvoji vždy smerovala k zlepšeniu existencie ľudí. Dnes sa to rúca, padá. Ohrozuje ju kapitalistické vlastníctvo. Vodcovia zabudli ako efektívne využiť prírodné zdroje a vedu. A preto sa z modernej priemyselne spoločnosti stáva riziková kapitalistická spoločnosť. Zároveň sa utlmuje ekonomický kolobeh. Od rizika sme závislí no zároveň ohrozovaní (klimatická kríza). Veda všeobecne, a hlavne nezávislá ekonomická veda by mala mať rozhodujúce slovo pri aplikovaní nových objavov, patentov, IT riešení (pozri záver Prof. Ing. V. Krumphanzl, DrSc.). čitateľ si môže prečítať aj tento list:

Vážený pán podpredseda vlády pre ekonomiku, dovoľujem si Vám napísať v spojitosťami s ekonomickými opatreniami, ktoré boli oznámené dnes aj v RTVS. Podľa mňa treba predovšetkým využiť všetky domáce zdroje, pretože zadlžovanie sa v zahraničí sa na Slovensku deje neustále od roku 1989. Jedným z tých zdrojov je aj majetok najbohatších ľudí. Majetok 10 najbohatších Slovákov, aj podľa medializovaných správ, je takýto: Patrik Tkáč 3,217 mld. eur, Andrej Babiš ,849 mld. eur, Tomáš Chrenek 1,008mld. eur, Ivan Chrenko 957 mil. eur, Jaroslav Haščák 942 mil. eur, Milan Fiľo 890 mil. eur, Ivan Jakabovič 779 mil. eur, Jozef Tkáč 779 mil. eur, Miroslav Trnka 562 mil. eur a Mária Blašková 531 mil. eur. Verím, že tieto prostriedky sa reálne dajú využiť v prospech záchrany podnikov, ktoré v dôsledku koronovírusu museli pozastaviť svoju výrobu. Vláda by mohla predať ŠPP práve im. Možno by sa dali riešiť u nich aj úvery. A riešením je iste aj cestou dane z majetku.

4.1 Problém EÚ

Veľkým problémom EÚ je sústava ekonomického a spoločenského riadenia. Pavlenda vo svojom diele venoval tomuto problému viac ako 30 strán a to hlavne v časti Orgány hospodárskeho riadenia na Slovensku v novej sústave riadenia.

Pozrime si iba bázické inštitúcie EÚ: európsky parlament, európska rada, rada EÚ, európska komisia, súdny dvor Európskej únie, európska centrálna banka a dvor audítorov. K nim treba pridať ďalších 20. Vzhľadom na to, že v EÚ máme 27 krajín, úplne logickou otázkou je, v rámci spoločenského riadenia, aké je riadenie národných hospodárstiev v duchu vedy a nie iba cez smernice (ako majú byť zakrivené uhorky). Z hľadiska nedávnych volieb do EÚ je toto druhý významný problém. Totiž ekonomická veda hovorí o tom, že existencia mnohých národov EÚ spôsobuje, že problém modelu štátoprávnych vzťahov a modelu riadenia ekonomík sa s osobitnou nástojčivosťou stáva rozhodujúcim problémom, práve v dôsledku viacnárodnej EÚ. A toto nám predsedovia strán a hnutí po voľbách ešte nespomenuli, nevedia to. Majú teoretické vymedzenie modelu ekonomického riadenia? či sa máme uspokojiť s administratívno-prikazovacím systémom, s ktorým sa stretáme u nás od nášho vstupu do EÚ? Netreba prepracovať a postupne uplatňovať ekonomickú sústavu riadenia, ktorá utvorí maximálny priestor pre pôsobenie objektívnych predností veľkého hospodárskeho zoskupenia, komplexu? Každá krajina EÚ zápasí s korupciou, teda negatívnym dôsledkom dnešného kapitalizmu. či chceme, aby sa presadzovali aj ďalšie negatívne dôsledky? Aké sú teda aké sú objektívne prednosti existencie EÚ? Dnes je už ozaj dosiahnutý vysoký stupeň poznania nielen ekonomických vied, a ten by sa mal orientovať aj na skúmanie vzťahov obsahu akejsi protirečivej jednoty dnešnej ekonomickej reality a vedeckej ekonomickej teórie. Aký bude model ekonomického riadenia ekonomiky EÚ a jej štátov budúcich 7 rokov? Naša vláda a náš parlament budú o 10 rokov iba akési oblastné riadiace orgány? Zamýšľajú sa nad tým ekonómovia víťazných strán, a aké budú limitujúce skutočnosti ďalšieho hospodárskeho vývoja, ba aké budú riešenia? V tom je podstata a nie v tom ako sa budú podporovať investigatívny novinári, či ako sa budú uplatňovať ekonómovia Inštitútu finančnej politiky. Veď tu máme ministrov, štátnych tajomníkov a hlavne riaditeľov odborov a sekcií na ministerstvách. Tí sú zato platení. Máme ústavu, a piata hlava hovorí o NR SR, šiesta hlava hovorí o výkonnej moci, prezidentovi, a vláde SR. Na ministerstvách sú odbory, oddelenia a sekcie, napr. odbor verejných výdavkov a hospodárenia rezortu. Kto môže mať lepší prehľad o finančných tokoch? Inštitút finančnej politiky (IFP) je analytickým útvarom ministerstva financií tvorený troma odbormi? Minister, riaditelia a vedúci odborov či sekcií musia podpisovať v mene ministerstva, a teda oni sú zodpovední za svoj príslušný úsek, nie analytik IFP.

Súčasná úroveň vývoja, či všeobecne výrobných síl, kladie čoraz nástojčivejšie do popredia naliehavosť riešenia objektívne jestvujúceho, doterajším vývojom, chodom historického vývoja aj EÚ podmieneného protirečenia medzi vysokou (post)industriálnou ekonomickou úrovňou celého radu krajín EÚ na jednej strane , a vraj nízkou úrovňou, ekonomickou zaostalosťou východných krajín EÚ na druhej strane. Protirečenie tohto druhu - post industriálna úroveň na jednej strane a ekonomické zaostávanie na druhej strane - by takto mala byť právom stredom pozornosti prinajmenej programov strán ale hlavne európskeho ekonomického myslenia, nehladiac na existujúcu kvalitatívnu odlišnosť ekonomických škôl, ku ktorým patria ekonómovia (ba aj sociológovia) zaoberajúci sa týmto problémom v EÚ. Európska komisia, v podstate, iba zaviedla "nástroj" eurofondy. Programy našich strán na to ani len zmienkou nereagujú. Uvedenú skutočnosť považujem za jeden z hlavných činiteľov, ktorý akoby zatláča do pozadia objektívnu existenciu protirečenia: moderná post industriálna úroveň - ekonomické zaostávanie, ktoré nám dáva neustále na vedomie EÚ. Toto je druhá oblasť problémov Slovenska, ale aj bývalých socialistických krajín. Vyriešenie tohto problému je nástojčivou praktickou úlohou. V histórii svetového ekonomického myslenia, menovite po druhej svetovej vojne (napr. Taliansko, v Neapoli v roku 1960 konferencia ekonómov), sa preto čoraz častejšie stretávame s pokusom nájsť teoretické zdôvodnenie tohto či onoho riešenia otázky likvidácie ekonomickej zaostalosti (juh a sever Talianska) . Problém vyrovnávania medzinárodnej aj medzioblastnej ekonomickej úrovne v EÚ vystupuje takto v mnohostrannej zložitej podobe. Predovšetkým ako problém vyrovnávania rozdielov medzi ekonomicky zaostalou oblasťou (okresom, krajom, štátom) a vyvinutejšou oblasťou EÚ, alebo ako problém vyrovnávania rozdielov medzi oblasťami (štátmi). Vyrovnávanie rozdielov medzi zaostalou (zaostávajúcou) a vyvinutou oblasťou (štátom) pôsobí, ako to dnes vidíme, v protirečivej jednote ekonomických, sociálnych, kultúrnychpolitických hľadísk relatívne intenzívne. Programy strán to nevyjadrili, neriešia. Ale komplexnosť riešenia medzioblastných (medzinárodných) ekonomických problémov EÚ kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu, vyžaduje od nej odpovede na viaceré otázky, ktoré zostávajú mimo zorného uhla, poľa záujmu, skúmania ekonómov, klubov politických strán. Na základe uvedených tvrdení (záverov) sa dnes žiada vymedziť, teoreticky zdôvodniť obsahovú náplň procesov medzioblastného (medzištátneho) ekonomického vyrovnávania v dnešnom štádiu vývoja kapitalizmu, konkrétne v EÚ. Dovolím si zovšeobecniť moje tvrdenia a tým zjednoznačniť problém vyrovnávania, potrebu jeho riešenia. Medzioblastné (medzištátne) vyrovnávanie v podmienkach dnešnej EÚ so zreteľom na jednotu ekonomických, sociálnych, kultúrnych a politických hľadísk v dnešných, konkrétnych podmienkach EÚ vyvoláva, žiada potrebu, aby boli relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily dnešnej spoločnosti EÚ (problémy našich šoférov v zahraničí, lebo mali nízku mzdu). Iste je veľmi náročné vedecky vymedziť a kvantifikovať problém vyrovnávania. Ale riešenia nám už dali v rokoch 1960 - 70 ekonómovia Slovenska a to vymedzením pojmu, definíciou pojmu stupeň ekonomického rozvoja (nespoliehali sa na HDP). Medzištátny, medzioblastný vývoj, pri medzioblastnom vyrovnávaní vyžaduje prinajmenšom dva podstatné, základné znaky, základné vlastnosti, atribúty, ktoré strany priam nepostrehli a nie to ešte riešili - po prvé, či je medzioblastný (medzištátny) ekonomický vývoj spojený s likvidáciou zaostávania príslušnej (príslušných) oblasti, menovite aj národnopolitickej oblasti, po druhé, do akej miery medzioblastný (medzištátny) ekonomický vývoj sa realizuje zmenšovaním rozdielov ekonomických a sociálnych, vyjadrených konkrétnou mierou, nielen relatívnymi peňažnými podielmi, ktoré môžu zastierať reálne rozdiely. Totiž, konkrétne, pre rozvoj národného hospodárstva na Slovensku v posledných rokoch by malo byť, podľa môjho názoru, zásadným problémom formovanie jeho miesta v novej koncepcii rastu ekonomík EÚ (nie iba rozvoj automobilového priemyslu) a hlavne v potrebnej novej sústave riadenia ekonomík krajín EÚ, o čom hovoria aj viacerí ekonómovia v EÚ. Nové podmienky t.j. IT technológie, sa musia prejaviť aj v prístupoch k riešeniu, a potom v samotnom riešení otázok ekonomického vyrovnávania Slovenska a iných krajín EÚ. Tie vyžadujú dôslednejšie a dôkladnejšie chápať medzioblastné ekonomické procesy vôbec, a proces ekonomického vyrovnávania postaviť na základňu komplexného, koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí (pôda, práca, kapitál) v záujme prechodu k dynamickému rozvoju ekonomiky EÚ. To je žiadaná cesta k zvyšovaniu národohospodárskej efektívnosti. Nepostačuje zvýšiť účasť Slovenska na tvorbe HDP, ktorý vyjadrujeme v eurách. Veď je tu čo len problém inflácie, a tak HDP nemôže vyjadriť reálne vyrovnávanie. Ekonómovia EÚ, teda ja ekonómovia EÚ musia vyriešiť aj problém merania stupňa ekonomického rozvoja, ktorý umožňuje sledovať nielen likvidáciu zaostávania ale bude merať aj rýchlosť dobiehania. Dnešné materiály a diskusie v europarlamente nehovoria nič o ekonomických základoch riešenia národných a národnostných otázok vyrovnávania v podmienkach EÚ. Nehovoria nič o limitujúcich skutočnostiach ďalšieho vývoja ekonomického riešenia vyrovnávania v budúcich rokoch. Spoločenské riadenie ekonomiky nemôže spočívať na to, že po každých voľbách víťazné politické strany personálne "vyčistia" štátne inštitúcie a dosadia si tam svojich členov alebo sympatizantov, na miesta od ministrov, cez riaditeľov, pomaly až po upratovačky a vrátnikov. Nie je to protiústavné? Ústava predpokladá oddelenosť politických strán od štátu.

5. Živé slová dnešných ekonómov Slovenska

Nemôžem nepovedať, že univerzitní ekonómovia Slovenska dnes nenúkajú ani teoretické ani praktické riešenia súčasnej situácia, a o budúcnosti ani nehovoriac. Vyššie som hovoril o tom ako naši ekonómovia, hlavne v rokoch 1960-70 študovali chod hospodárskeho života, aby mohli odporúčať lepšiu hospodársku politiku. Teraz si dovolím pripomenúť aj dnešných dvoch ekonómov, ktorí vidia riešenie v nutnosti pokračovania civilizácie, jej ekonomického života, a to na novej ceste, a musíme si uvedomiť, že nás čakajú neúprosné rozhodnutia; čakajú nás a týkajú sa dnešného zlyhaného kapitalizmu.

Peter Zajac - Vanka

Z "alma mater" Vysokej školy ekonomickej v Bratislave vyšlo veľmi veľa ekonómov, ktorí sa v uplynulých 40 - 50 rokoch uplatnili v hospodárskej praxi Slovenska. Dostali sa však do zlomového času, keď pracovali v dvoch veľmi odlišných spoločensko-ekonomických prostrediach a dokonca ich prax pozostáva z nezvratných a neoceniteľných praktických skúseností z pôsobenia s podmienkach socialistického hospodárskeho a výrobného systému, v podmienkach transformácie čs. i slovenskej ekonomiky na trhovú a kapitalistickú ekonomiku a aj ich úspešnosť a osudy zodpovedajú tejto tŕnistej ceste. Niektorí neuspeli, niektorí uspeli až príliš ako privatizéri alebo manažéri, ale to je na ich svedomí, ktoré by o tom mohlo vyprávať. Niektorí to v praxi dotiahli do najvyššieho stupňa od referenta v zahraničnom obchode cez konateľa vo vlastnej firme, generálneho riaditeľa vlastnej spoločnosti až po jedného, čo sa stal vlastníkom takmer nadnárodného súkromného holdingu, kde zavŕšili svoj osud politickým postupom až na post premiéra susednej krajiny, áno, môžeme hovoriť o Ing.Andrejovi Babišovi, absolventovi VŠE Obchodná fakulta v Bratislave z roku 1978. Jeho súputníkom a spolužiakom (študovali spolu a poznajú sa) je ďalší z ekonómov, Ing.Peter Zajac-Vanka, absolvent VŠE z roku 1979. Po kariére v zahraničnom obchode a v medzinárodných hospodárskych vzťahoch ho nová doba našla v rekvalifikácii na manažérsku oblasť, ako lektora manažérskej britskej Open University Business School a tu sa počas svojej praxe venoval popri praktickej činnosti aj vedecko-výskunnej. Spracoval štúdiu o Knowledge Management Economy na základe poznatkov amerického profesora P.F.Druckera (ešte si dopisovali), neskôr na základe komunikácie s profesorom D. Schweickartom a ovplyvnený jeho dielom Ekonomická demokracia - po kapitalizme, spracoval pre slovenskú prax štúdiu Coopindustria - podnik fungujúci na princípoch zamestnaneckej samosprávy (2015) a na základe požiadavky ľavicového politického spektra učebnicu Ekonomika po kapitalizme - Hospodársky a sociálny model postkapitalistickej spoločnosti - Verzia pre Slovensko (2017). Svojou vedecko-výskumnou i praktickou činnosťou sa stal organizátorom Spolku národohospodárov Slovenska, kde sa združili mnohí národohospodári a skúsení ľudia, ktorým ide o národné hospodárstvo Slovenska.

Nemôžem nespomenúť niekoľko jeho dôležitých myšlienok, tvrdení

*My už v priebehu rokov nemáme slovenskú ekonomiku, ale máme ekonomiku na Slovensku.

*Existuje aj iné prerozdeľovanie hospodárskeho výsledku podniku, to spravodlivé, kde sa vlastníci i zamestnanci delia ako o stratu, tak aj o zisk. To však ide iba v rámci zamestnaneckej samosprávy, ak sú vlastníci i zamestnanci totožní a o toto prerozdeľovanie len v rámci zamestnaneckej samosprávy pôjde predovšetkým. Toto bude pre každého pracovníka atraktívne.

*Tu v príbehu o Coopindustrii sa zaoberá predovšetkým tým, ako tie princípy a teóriu doviesť do štádia uskutočnenia v tom základnom článku - v hospodárskej organizácii, najlepšie vo výrobnom priemyselnom podniku:

Lebo veď - tu nepôjde o žiadnu násilnú revolúciu. Revolučné bude už len to, že si zopár nemajetných ľudí chce zachrániť svoje pracovné miesta a chcú začať pracovať spravodlivejším spôsobom a to pre seba i svoj kolektív.

*Bez ohľadu na to, ako sa budú obmieňať rôzne variácie riadenia v podniku, zostáva zásada: bezprostredná moc rozhodovania o podniku pochádza od zamestnancov podniku: "jedna osoba = jeden hlas".

*Ekonomická demokracia v podniku je teda taký výrobný spôsob a hospodársky systém organizácie práce, v ktorom sa o vzniknutý hospodársky výsledok delia priamo zamestnanci ako kolektívni spoluvlastníci, a v ktorom je demokracia na pracovisku vyjadrená možnosťou hlasovať o dôležitých rozhodnutiach v riadení a smerovaní podniku ako hospodárskej organizácie.

*Coopindustria je teda prípadová štúdia s týmto obsahom: Podnik fungujúci na princípoch ekonomickej demokracie, teda podľa hlavnej črty - zamestnaneckej samosprávy s vlastníctvom členov samosprávy a riadením podniku samosprávou, s používaním verejných zdrojov pre verejné zákazky podľa požiadaviek spoločenskej kontroly nad investíciami a spoločenskom regulovaní trhov v rozdeľovaní spotrebných a základných prostriedkov podľa diela D. Schweickarta v jeho diele Po kapitalizme - Ekonomická demokracia, to je námetom tejto knihy. Autor donedávna pracoval v priemyselnom výrobnom podniku úspešne predávajúcom svoju strojársku produkciu na medzinárodných trhoch a chce touto prácou dokázať, že nielen poľnohospodárske či spotrebné družstvo, ale aj fungujúci priemyselný podnik pri troche námahy a malých právnych úpravách v štátnej legislatíve, ku ktorej musí byť politická vôľa, možno založiť a úspešne prevádzkovať "už od dnes". Príklady uvádzané v knihe sú prirodzene fabulované na fiktívny podnik a na fiktívne osoby. Avšak zakladajú sa na priamom prežití činností, organizácie a výroby a preto sú písané v podobe prípadovej štúdie, použiteľnej v praxi.

čitateľa upozorním na jeho výzvu z učebnice Ekonomika po kapitalizme: "Môže byť pre nás, generáciu ekonomicky aktívnych ľudí, ktorí zažili ešte socializmus, a to socialistickú ekonomiku rozvinutú v československu a v bloku krajín Rady vzájomnej a hospodárskej pomoci  do začiatku roku1990, prežili spoločenskú, politickú i ekonomickú transformáciu od centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku a vlastne reštauráciu kapitalizmu a ktorí sme boli vtedy pracovne činní a dnes sme svedkami úpadku spoločenského i ekonomického v globálnej ekonomike v európskom priestore za víťazného ťaženia i súčasného pádu neoliberálnych hospodárskych politík, môže teda byť ešte niečo významnejšie, ako prijať výzvu a podieľať sa na uplatnení modelu ekonomickej demokracie na Slovensku v praxi? Veď takto môžeme dokázať, že svet môže smerovať zároveň k sociálnemu i ekonomickému pokroku!"

 

Dielo Ekonomika po kapitalizme autor zvolil inú koncepciu: začal definovaním ekonomiky v čase po kapitalizme. Načrtol ekonomické základov na princípe troch čŕt ekonomického usporiadania hospodárskeho systému v spoločnosti po kapitalizme. Definoval nové makroekonomické ukazovatele ekonomiky a ekonomických ukazovateľov, nové pojmy a kritériá v ekonomike. V tejto knihe sú uvedené korektúry prvkov ekonomickej demokracie aplikovateľné do slovenskej hospodárskej praxe. Dielo síce vychádza z reálnej situácie hraníc národného štátu, ale zároveň poukazuje na súvislosti zásahov na štyroch úrovniach od globálnej cez celoštátnu až po podnikovú úroveň a až na úroveň jednotlivca v spoločnosti. Definuje, čo je demokratický podnik, občiansky podnik, spoločnosť organizácií, ako je potrebné redefinovať ekonomické zdroje, pridáva nový ekonomický zdroj - vedomosti, zvažuje uprednostniť orientáciu na národohospodársky rozvoj danej krajiny pred liberálnym úsilím len o zisk z globálneho ekonomického rastu. Venuje sa rozvoju národohospodárskeho systému národného štátu v podmienkach 21.storočia, v čase po kapitalizme. Poukazuje na vlastníctvo ako na kategóriu spoločenských vzťahov medzi ľuďmi, ktoré sa dá zákonne zmeniť. Zmieňuje sa o možnosti použiť organizačnú formu národný podnik ako podnik správcujúci časti národného bohatstva národného štátu.

 

*Kto by si bol pomyslel, že začiatkom roku 2020 sa svet bude otriasať v nečakanej kríze, spôsobenej pandémiou ohrozujúcou zdravie a životy ľudí po celom svete. A kto by si bol čo i len trúfal pomyslieť, že doteraz kraľujúca hospodárska paradigma svetového rastu trhov, globálnej konkurencie a ziskovosti, sa bude otriasať v základoch a zrúti sa do hlbokej "pandemickej" globálnej ekonomickej krízy. Kto by si bol pomyslel, že základnou paradigmou nastolenou doslova za niekoľko dní vo všetkých štátoch sveta bude paradigma ochrany ľudského života a zachovania zdravia más ľudí vo všetkých krajinách sveta..Ale dnes túto paradigmu oficiálne zverejňujú vlády pri zdôvodňovaní drastických ekonomických opatrení a reštrikcií až karantén v každej krajine. Stalo sa niečo neuveriteľné a stalo sa to nečakane a rýchlo.

 

Práca Ekonomika po kapitalizme hovorí aj o tom ako sa dajú aj riadiť investície, čo bude brániť  aby nové makroekonomické kritériá boli definované v súlade so zadaním požadovanej štruktúry "dopytu", ktorý bude vyvolávať presne cielenú a požadovanú "spotrebu" finančných zdrojov (chápané v zmysle ekonómie), kde ani rast nebude prekážkou a dosiahne sa tým predovšetkým celospoločenský rozvoj.

Pozrime si aj sústavu kritérií : sú 4 humánne kritériá makroekonomiky pre krajiny:

1.Starostlivosť o zdravie (HC - Healthcare)

Vyjadrené investovaním finančných zdrojov a vynakladaním materiálových prostriedkov pre odvrátenie smrti a zachovanie zdravia obyvateľstva.

2.Zabezpečenie sociálneho udržania a rozvoja krajiny (WSS - Work Social Security)

Vyjadrené schopnosťou krajiny mobilizovať finančné, materiálové a organizačné zdroje pre zachovanie sociálnej úrovne obyvateľstva a zabezpečenie pracovných príležitostí pre občanov.

3.Ochrana krajiny pred nebezpečím (TDP -Thread Defency Protection)

Teda zabezpečenie ochrany pred živelnými katastrofami, pred klimatickými zmenami, zabezpečenie národnej bezpečnosti I vnútroštátnej verejnej bezpečnosti.

4.Vzdelávanie (E-Education)

Má byť komplexné bezplatné a celoživotné vzdelávanie od prvých vnemov v predškolských zariadeniach (teda jasličkách a škôlkach) cez povinné školské vzdelanie a otvorené vysokoškolské verejné až po celoživotné vzdelávanie. Dokonca už vieme vypočítať náklady a úspory týchto kritérií z toho, že populácia prežila, vyzdravie, je v bezpečí (prečo by inak vznikli tie "repatriácie" našich občanov zo sveta?)vzdeláva sa. Ekonometriu do rovníc dotvára život sám, podľa efektivity investovania do zdravotníctva či bezpečnosti, podľa vyčíslenia lehoty kedy skončí pandémia. A ako skončí.

Zvýrazním aj jeho tvrdenie, že nič nie je nemožné v humánnej spoločnosti, ak sa správne nastavia a určia ekonomické kritériá. Veľmi významné jeho ponímanie a to namiesto tak definovaného ekonomického rastu vyvolaného znásobovaním výroby a spotreby zvýrazňuje a definuje rozvoj zameraný na humanizáciu a udržanie potrieb ľudskej spoločnosti a spolužitia v životnom prostredí Zeme. Na záver je potrebné upozorniť, že v tejto práci je už od roku 2017 definovaná veľmi pozitívna vízia pre Slovensko do roku 2022.Ukážka: "Slovensko má späť svoje národné hospodárstvo a má nad ním celospoločenskú kontrolu"

Jaroslav Husár

Dokážeme dotiahnuť ropu spoza Uralu, vďaka vede, no dnešní ekonómovia majú problém definovať hospodársky ideál, hoc veda ho už definovala. Ekonomika má štyri hlavné zložky, podsystémy: domácnosti (D), vládu (G), podniky (P) a zahraničie (Z) a ako vieme funguje na princípoch kapitalistického súkromného vlastníctva; a jemu zodpovedajúce výrobné a výmenné vzťahy (kapitál, práca). Na základe toho som pretvoril poznatky Marxa (rovnice reprodukcie) a Keynesa (definíciu HDP) do grafu. Vzťahy medzi nimi cez zložky HDP vo veľmi agregovanej podobe, forme som vyjadril takto:

Obrázok graficky vyjadruje vzťahy, zákony uvedených ekonomických javov. Názornejšie vidíme a môžeme prebádať čistý priebeh ekonomických procesov, uvedomiť si význam pojmov (úspory, zisk, investície), napr. o ktorých som hovoril vo fakte 5. Jasne vidíme vzťahy medzi veličinami Y, C, I, G, X, MS (úspory ekonomiky - domácností a podnikov), ktoré idú na finančné trhy, ktoré lákajú bankový sektor. Občan stráca nad nimi kontrolu. Doposiaľ som každému prezidentovi SR a každému predsedovi vlády SR, ba aj guvernérom a ministrom financií osobne do podateľní zaniesol systém národného účtovníctva, ktorý by mal byť predmetom rokovania vlády, ale aj NR SR. Ba som prezidentke daroval svoju knihu Aj ekonómia je veda, kde sa nachádza môj SNÚ. Pre súčasného predsedu p. Matoviča som pripravil nižšie uvedenú tabuľku a v sprievodnom liste zvýraznil, že HDP je bezobsažný ukazovateľ, dôležité sú hodnoty jeho zložiek a ich vzťahy, ako to vidíme v tabuľke:

AGREGOVANÉ MAKROEKONOMICKÉ ÚDAJE PRE VLÁDU

Netto export, rozpočet vlády, úspory a investície; ich vzťahy v ekonomickej rovnováhe

Symboly Údaje

  1. Premenné

Export X 62,10

Import M 69,94

Výdavky vlády G 24,74

Netto dane T 21,61

Investície I 22,70

Úspory S 17,99

  1. Bilancie

Netto export X - M 13sc,95 - 21,79 = - 7,84

Sektor vlády T - G 21,61 - 24,74 = - 3,13

Súkromný sektor S - I 17,99 - 22,70 = - 4,71

  1. Vzťahy medzi bilanciami, rovnováha

Prvá definícia HDP = C + I + G + (X - M)

Druhá definícia = C + S + T

Po úprave X - M = S - I + T - G a teda

Netto export X - M - 7,84

Sa rovná

Sektor vlády T - G - 3,13

plus

Súkromný sektor S - I - 4,71

Vidíme, že v tomto hospodárstve všetky tri sektory majú dlhy! Z hodnoty HDP = 69,60 to nevidíme. Túto sústavu vzťahov musí vláda hodnotiť polročne.

Ale ľudia dnes kupujú aj na dlh. To nie je hospodársky ideál. Skutočný rozvoj civilizácie žiada odhaliť ekonomické zákony pohybu dnešnej civilizácie. Dobre, že prišiel koronavírus. Verím, že si ľudia potrebu zmeny ostrejšie uvedomia. Východiskom pri úvahách o budúcnosti musí byť opäť podnik. V tomto podniku však musia vládnuť iné princípy. Aj on bude výrobcom tovarov, ale bude to podnik, v ktorom budú nastolené dôsledne iné vzťahy vo výrobe (nie kapitál a práca); kolektív pracovníkov podniku bude prvým výrobcom, prvým správcom a hlavne prvým prisvojovateľom výsledkov svojej práce. Veď to boli pracovníci, čo ten output, produkciu, službu vyrobili, poskytli. Opísal som jeho atribúty, podstatné, základné, charakteristické znaky podniku a tovaru. Východiskom, prvým atribútom, nenahraditeľnou vlastnosťou bude, že štruktúra hodnoty výroby, teda aj štruktúra hodnoty tovaru bude, ako som napísal v diele, bude mať tvar: h = ph + nh, čiže hodnota = prenesená hodnota + novovytvorená hodnota. Ak sa ten tovar predá za svoju hodnotu, potom časť realizovanej protihodnoty bude slúžiť na náhradu spotrebovaných tovarov a služieb, t. j. bude predstavovať protihodnotu vynaložených materiálnych nákladov výroby (mnv) a druhá časť bude predstavovať príjem podniku (p). čiže v prvom momente sa realizovaná hodnota rozdelí na h = mnv + p. Avšak z cieľa výroby, ktorá má uspokojovať potrebu ľudí (prof. Engliš ho nazval hospodársky ideál), a to aj vrátane rastúcich potrieb (populácia rastie), podnik musí zabezpečiť potrebné rozšírenie výroby, čo bude žiadať odčleniť časť príjmu (p) práve na tento účel. Teda príjem podniku sa logicky musí rozdeliť na dve veľké časti, fond akumulácie a fond osobnej spotreby, čiže h = mnv + fa + fs. Z princípu, že pracovný kolektív je prvým výrobcom prvým správcom a prvým prisvojovateľom výsledkov práce vyplýva, že ľavá strana účtu príjmu podniku, ktorého štruktúra je v diele, bude mať vyššie uvedenú agregovanú štruktúru a delenie zložky fs bude také, aby zabezpečilo fondy, ktoré podnik využije na zabezpečenie príjmu pracovníkom v rôznych, aj katastrofických situáciách. Ako vidíme, všetko žiada hlbokú znalosť problematiky. Ak má v elektrine obvod pracovať podľa želania (Ohmov zákon), konštruktér musí chápať, ako a prečo nastávajú zmeny. Ohmov zákon vysvetľuje, ako sa elektrina správa. Ekonómia vysvetľuje ako sa ekonomické toky správajú a ako vzájomne súvisia, o čom hovoria mnohé grafy v knihe. Ako som už povedal postupnosť otrokárstvo - feudalizmus - kapitalizmus bude mať pokračovanie, verím, že to bude socializmus, ktorého podstatou bude nový druh vlastníctva, nie kapitalistické. V tomto je budúcnosť. Vráťme sa ta, kde sme nikdy neboli - k socializmu. Nepodpaľujme si ekonomický dom. Dnes máme mĺkve ekonomické nebo aj napriek ekonomickým výbuchom, streľbe. Zajtra tu už nebudeme, čo trochu inak povedal J. M. Keynes. Ekonómovia dnes si musia uvedomiť, že spoločenské riadenie ekonomiky nemôže spočívať na tom, že po každých voľbách víťazné politické strany personálne "vyčistia" štátne inštitúcie a dosadia si tam svojich členov alebo sympatizantov, na miesta od ministrov, cez riaditeľov, pomaly až po upratovačky a vrátnikov. Nie je to protiústavné? Ústava predpokladá oddelenosť politických strán od štátu.


 

Záver

Škrtol som pôvodný svoj záver, lebo ma k tomu primäli dve skutočnosti. Obe dotvárajú, ba priam z iného uhla pohľadu argumentačne stvrdzujú a obohacujú tézy mojej úvahy. Prvá, Jozef Pecho, zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý mal v SME 22/4/2020 rozhovor. čitateľ zistí podobnosť, analógiu problému ako som ja riešil a navrhoval riešenie. Dostal otázku: "Bude to mať zmysel, ak iné regióny nezareagujú podobne? "To je veľký otáznik. Môžeme byť minimálne príkladom pre ostatné krajiny ako USA, čína, Austrália a ďalšie. Pokiaľ na veľmi dobrej úrovni zvládneme energetickú a aj celkovú transformáciu spoločnosti a zvyšok sveta bude vidieť, že sa nám darí nielen ekonomiky, ale že aj znižujeme celkové emisie, krajiny budú zvedavé, ako sa nám to darí a budú chcieť spolupracovať. Aj im ide o prežitie".

Druhou je mail, ktorý som dostal od Ing. Júliusa Forsthoffera PhD. O veľkých úspechoch nášho hospodárstva som hovoril vyššie (učili sme zavlažovať Francúzov aj Nemcov, prišiel aj americký profesor overiť si funkčnosť našich matematických modelov). Mail obsahoval vystúpenie akademika.

K bodu 1.

Vážené soudružky a soudruzi,

v letošním roce byla zveřejněna rada dokumentů, přinášejících zásadní obrat v postavení vedy jako rozhodující síly vědeckotechnického pokroku a intenzifikace národního hospodářství.Patří sem především politická zpráva ústředního výboru Komunistické strany Sovětského svazu přednesená na XXVII. sjezdu KSSS s. M. Gorbačovem, která stanovila základní strategickou linii socialistické vědy pro její využití ve pro spěch člověka.

Ne náhodou proto i na XVII. sjezdu KSč zazněla v referátech a diskusních příspěvcích nutnost rozvíjení vědy a zavádění výsledků vědy do praxe, jako nezbytný předpoklad pro další rozvoj naší spo­lečnosti, harmonický rozvoj člověka, zvyšování prestiže socialismu, a konečně pro udržování vojensko-strategické rovnováhy.

Proto pro nás, pracovníky ve vědě, platí v plné míře slova s. G. Husáka přednesená na sjezdu že "příkazem doby je radikálně zvýšit schopnost rozvíjet vědu a techniku, realizovat jejich výsledky, rych­le a v nejširší míře uplatňovat technologické inovace přinášející spo­lečenský efekt, vysokou technickou úroveň a kvalitu výroby".

Základem strategické orientace vědního výzkumu v československu musí být proto spojení se strategií plánování rozvoje našeho národní­ho hospodářství obsaženou v Hlavních směrech hospodářského a sociální­ho rozvoje čSSR na léta 1986 - 1990 s výhledem do roku 2000 a návaz­nosti na Komplexní program vědecko-technického pokroku členských zemí FVHP do roku 2000.

Ve všech uvedených dokumentech je potom mimořádná pozornost vě­nována biotechnologiím, nově nastupujícím technologiím, jejichž vý­stupy nalézají uplatnění v tak důležitých odvětvích, jako je farmacie, zemědělství a výroba potravin, chemický a metalurgický průmysl, ener­getika a ekologie.

Na základě zkušeností a výsledků naší vědy v 7. pětiletce, podaři­lo se vypracovat nové organizační formy, znamenající další pokrok ve spolupráci čSAV, vysokých škol a společenské praxe. Patří sem vědecko-výrobní sdružení, společná pracoviště a pro vybrané úkoly zřízení tzv. realizačních jednotek s pokusným režimem financování. Byla zabez­pečena návaznost základního výzkumu na úkoly státního plánu technického rozvoje.

Jestliže však biotechnologie, jako jeden z prioritních směrů, má sehrát významnou úlohu v našem národním hospodářství a udržet krok s celosvětovými trendy, je nutno zároveň s výzkumem budovat i příslušné výrobní kapacity. V příštích letech se totiž očekává rych­lý rozvoj komercializace biologických aplikací.

Vede k tomu stoupání cen a pokles zásob fosilních surovin, ener­getických zdrojů a snaha po výrobě důležitých látek s nižšími náklady, s menším znečištěním vody a ovzduší. Proto intenzivní výzkum bio­technologických procesů probíhá právě v průmyslově nejvyspělejších zemích - USA, Japonsku, NSR a Švýcarsku. (Není přitom bez zajímavos­ti, ze k iniciaci tohoto zájmu významně přispělo usnesení ÚV KSSS o rozvoji biotechnologií z roku 1973.)

Podle současných odhadů je do r. 2 000 uvazováno s celosvětovým prodejem produktů vyrobených na bázi biotechnologických postupů ve výši 15 - 100 bilionů US $. Současně lze konstatovat, že prvním, kdo obchodně využil produkty vyrobené biotechnologickým postupem bylo zdravotnictví a farmaceutický průmysl.

V čSSR byla rozvoji biotechnologií věnována zvýšená pozornost již koncem sedmdesátých a počátkem osmdesátých let. Z významných opatření, která zajišťovala jejich rozvoj je nutno uvést na prvém mí­stě usnesení předsednictva vlády čSSR c. 2 77/80 - 'Program bio chemi­zace živočišné výroby" a usnesení vlády čSSR č. 377/82 - "Rozvoj bio­logických technologií v čSSR" se souborem opatření k tomuto usnesení. Tento program se stal základem pro další koncepční rozvoj biotechno­logií v CSSR v oblasti základního i aplikovaného výzkumu, včetně vý­sledků v realizační sféře a účinném zapojení čs. výzkumu do spoluprá­ce se socialistickými státy a to i v oblasti výchovy potřebných odbor­ných kádrů. Na základě zhodnocení výsledků tohoto programu a prognóz na 8. a 9. PLP byl pak zpracován "Dlouhodobý komplexní vědecko-technický program rozvoje biotechnologií v čSSR do roku 1995, schválený usnesením vlády čSSR č. 257/85. Jeho základem je šest hlavních směrů rozvoje:

 

1. VYBRANÉ BIOTECHNOLOGIE V ŽIVOčIŠNÉ VÝROBĚ

Program je zaměřen dvěma směry, t. j. příprava látek pro výživu a zvyšování užitkovostí hospodářských zvířat a medikace zahrnující přípravu látek proti hospodářsky nejvýznamnějším hro­madným onemocněním ve velkochovech.

2. ROZVOJ MIKROBIOLOGICKÉHO PRŮMYSLU

Rozvoj mikrobiologického průmyslu je základní podmínkou uplatnění biotechnologií v zemědělství (např. krmné bílkoviny, biopesticidy, bio insekticidy), potravinářství (inovace klasických výrob a zavádění nových technologií - bílkoviny pro lidskou vý­živu, jedlé houby), zdravotnictví (např. antibiotika, námelové alkaloidy, imunomodulátory, monoklonální protilátky), průmysl (např. biodegradovatelné plasty), čištění průmyslových, zemědělských a městských odpadů s případným využitím pro výrobu krmných doplňků)

3. VYUŽITÍ BIOLOGICKY AKTIVNÍCH LÁTEK A TKÁŇOVÝCH KULTUR

Jde o kultivaci buněk, tkání a orgánů vícebuněčných organismů v podmínkách in vitro pro zabezpečení výzkumné a diagnostické práce ve virológii, onkológii, imunobiologii, buněčné genetice a fyziolo­gii a zabezpečení výroby očkovacích látek pro humánní a veterinární účely. Rostlinné explantáty mají pak zajistit nový způsob šlechtění a rozmnožování rostlinného materiálu.

4. VYUŽITÍ BIOTECHNOLOGIÍ V ZEMĚDĚLSTVÍ

Jde o řešení problémů, které přispějí ke zvýšení (např. fi­xace dusíku) a stabilizaci zemědělské výroby, racionálnímu využití bioenergetických systémů a rozvoji bezodpadových technologií.

5. ROZVOJ VÝROBY A VYUŽITÍ ENZYMŮ

Zahrnu j e program výroby technických enzymů a enzymů pro diag­nostiku.

6. VYUŽITÍ BIOTECHNOLOGIÍ VE ZPRACOVATELSKÉM PRŮMYSLU

Jde především o využití ve výrobě potravin, kde jsou základem předpokládaných inovací v technologii i výrobním sortimentu, včet­ně aplikace imobilizovaných buněk a enzymů.

Teoretickou osou tohoto programu je a zůstane základní výzkum, jehož vyústění v rozhodujících směrech je soustředěno do pěti vy­braných cílových projektů základního výzkumu na 8. PLP:

~ Technologie genové manipulace

  • Mikrobiologické procesy

  • Imobilizované biologické systémy

  • Rostlinné explantáty a jejich využití a konečně

  • Šlechtění a zvyšování produktivity rostlin.

Řešení je orientováno na rozvíjení metodik nových biologických tech­nologií a konkrétní využití výsledků v praxi. Ve státním plánu základ­ního výzkumu jsou zařazeny další úkoly nezbytné pro rozvoj biotechno­logií, jako např. "Enzymové inženýrství a mikrobiální systémy", "Procesní inženýrství a automatizace mikrobiologických systémů".

Na úkoly základního výzkumu navazují úkoly Státního vědecko­technického programu, jehož těžištěm pro oblast biotechnologií je SVTP - P 11 s názvem "Vybrané biotechnologie včetně strojů a zařízení". 14 úkolů tohoto programu pokrývá převážnou část hlavních směrů rozvoje biotechnologií. Podrobně Vás o této části plánu zabezpečení biotechno­logií bude informovat dr. ing. Lyer, vedoucí odboru vědeckého plánu ÚP čSAV.

V dalších st. vědecko-technických programech SVTP-12 "Péče o zdraví lidu" a SVTP-06 "Vybrané problémy zemědělsko-průmyslového komp­lexu" jsou řešeny biotechnologické problematiky zaměřené na příslušná odvětví.

Tento více než bohatý program rozvoje biotechnologií a jeho rea­lizace je nepředstavitelný bez úzké vazby na vědeckou a technickou spo­lupráci všech zemí socialistického společenství.

Na základě řady programových dokumentů, o kterých jsem se zmínil, je mezi státy RVHP realizována úzká spolupráce jak v oblasti výzkumu, tak výstupů biotechnologických poznatků do praxe. Jaká je konkrétní situace u nás.

Nejdelší a nejrozsáhlejší spolupráci má čSSR se SSSR. V minulé pětiletce to byla zejména na úrovni akademií a vysokých škol a v rám­ci problému "Mikrobiologická syntéza" na 7 úkolech zaměřených zejména na přípravu bílkovin pro potravinářské účely z mikrobiální biomasy, aminokyselin (treonin,lysin), vypracování postupu kultivace celulózo­lytických mikroorganismů, získání afinitních sorbentů a imunosorbentů, použití nových enzymových preparátů a jejich směsí, vyřeše­ní nových přístupů v selekci producentů biologicky aktivních látek a vyřešení nových druhů kontrolně-měřicích přístrojů zajištujících automatické řízení technologických procesů mikrobiologické syntézy.

Z této spolupráce byly pro naše národní hospodářství získány významné přínosy, i když prozatím dílčího charakteru. Je tomu tak proto, že převážná část společně řešených úkolů se ještě řeší. Vý­sledky tohoto výzkumu budou zaváděny do praxe po stupně v letech 1987 - 1990.

Na léta 19 86 - 19 90 byly již podepsány smlouvy mezi jednotlivý­mi ústavy a vysokými školami čSSR a SSSR a nyní se přípravuje k pod­pisu mezivládní "Dohoda" o VTS "Mikrobiologická syntéza a další vy­brané biotechnologické procesy". V rámci této témy má být řešeno 8 úkolů zaměřených na:

  • Komplexní zpracování mikrobiální biomasy se získáním produktů potravinářského, zdravotního i technického použití;

  • Intenzifikace technologie získání enzymatických preparátů;

  • Vývoj nových typů kontrolně-měřících přístrojů;

  • Vyřešení technologie získání aminokyselin (treonin,lysin) na různých surovinách;

  • Vyřešení nových přístupů při selekci producentů biologicky aktivních látek s použitím metod genového inženýrství;

  • Vyřešení genově-inženýrských zásad konstrukce producentů aminokyselin;

  • Realizace buňky kmenů mikroorganismů.

Z čs. strany má na těchto úkolech spolupracovat Mikrobiologický ústav čSAV, VÚ LIKO, Ústav organické chemie a biochemie čSAV, VŠCHT Praha a VŮAB Roztoky. Ze sovětské strany budou spolupracovat VNII Sintezbělok, VNII Biotechnologie a VNII Genetika. Obě strany přiklá­dají této spolupráci velký význam. V SSSR posílili sféru řízení pro biotechnologie tím, že místo GAVMIKROBIOPROM bylo řízení s platnos­tí od 1.1.1986 převedeno na nově zřízené MINMEDBIOPROM. Podle našich předpisů, připravovaná dohoda o spolupráci musí být odsouhlasena i národními vládami a federální vládou. V současné době po opakovaném připomínkovém řízení, dává SKVTRI návrh DOHODY na odsouhlasení národ­ním vládám. Uzavření DOHODY se očekává do konce t. r.

Pokud jde o další socialistické státy, je situace následující: 10. 7. 1985 byla podepsána mezivládní dohoda mezi vládou čSSR a vládou NDR o spolupráci ve vybraných oblastech průmyslové biotechnologie. Spolupráce je zaměřena na následující stěžejní oblasti:

I. Antibiotika

II. L-Lysin

III. Technické enzymy a imobilizované systémy

IV. Bio chemikálie

  • polotovary, nosné a separační materiály (diagnostika)

  • materiály pro genové manipulace

  • buněčné hybridomy, monoklonální protilátky

V. Genové manipulace

  • virové antigeny

  • telecí chymozin

  • metylotrofní bakterie

VI. Měřicí a řídicí technika pro fermentační procesy.

 

Stranické a vládní orgány NDR věnují zabezpečení rozvoje bio­technologií mimořádnou pozornost, jehož důkazem je vytváření řady vědecko-pvůmyslových komplexů a pověření náměstka pro vědu a tech­niku funkcí vládního zmocněnce odpovědného za rozvoj biotechnologií včetně mezinárodní VTS.

Obdobně i v BLR je maximální pozornost věnována urychlenému zavádění biotechnologií. Byla vytvořena řada hospodářských sdružení řešících problematiku vědeckovýzkumnou, projekčně-konstrukční, apli­kační i obchodní. Ve Státním výboru pro vědu a technický pokrok byla zřízena speciální rada pro biotechnologie s úkolem vypracování strategie v této oblasti a koordinace její realizace. V jednání je zpřesňování programu spolupráce mezi čSSR a BLR a to zejména na bázi oblasti využití biotechnologií v zemědělství (hybridizace na bázi izolovaných protoplastů, klonování), zdravotnictví (cefalesporiny, aminokyselin, kokcidiostatika) ve vazbě na KP VTP RVHP.

V prioritním směru č. 5 - biotechnologie Komplexního programu vědecko-technického rozvoje zemí RVHP do r. 2000 je pět oblastí, které se dělí na 19 hlavních úkolů a 77 jmenovitých úkolů. Úkoly zasa­hují v oblasti zemědělství, jak do rostlinné tak živočišné výroby, řeší problematiku zdravotnictví, průmyslu, životního pro středí, zabezpečení výzkumu a průmyslu zařízením, přístroji, reagenciemi a laboratorními zvířaty. V průběhu letošního roku byl program propracován a zabezpe­čena vazba na státní plán základního výzkumu a státní vědecko-tech­nické programy. O náplni tohoto programu Vás v bodu 3. bude informovat RNDr. Zdeněk Hoštálek, DrSc.

Vážené soudružky a soudruzi,

na našem zasedání chceme komplexně zhodnotit stav zajištění biotechnologií a plnění usnesení státních a stranických orgánů k této problematice. Domnívám se, že vše co zde dnes bylo a ještě bude řečeno, dostatečně dokumentu j e rozsah úkolů, které stojí před naší vědou v příštích letech. Jsem zároveň přesvědčen, že si všichni uvě­domujeme tu skutečnost, že ještě nikdy v minulosti nebyla úloha vědy, a jmenovitě čSAV, při plnění programových úkolů naší strany tak velká a odpovědná, jako dnes.

Prof.Ing. V. Krumphanzl, DrSc.

člen korespondent čSAV předseda Společné komise prezídia čSAV a předsednictva SAV pro bio­technologie

 

"A čo dopovedať? Z faktov z úvodu a stavu zadlženia krajín EÚ a hlavne USA, o čom som neraz písal, vyplýva, že západ zblúdil, lebo ignoroval poznatky, o ktorých som vyššie písal a aj v dôsledku "ekonomického bláznovstva", ktoré končilo tým, že bohatí ukladali peniaze na Belize, Cypre či inde.

Budúcnosť Západu vypadá bledo. Radikálne zmeny, ktoré nás čakajú musia vyústiť do nového ekonomického systému - socializmu, ktorého teoretické základy položili slovenskí ekonómovia. Zmeniť treba formu vlastníctva a to na participatívne vlastníctvo, o ktorom píšem v mojej knihe Aj ekonómia je veda. Kapitalistické vlastníctvo končí tým, čo už dôkladne opísalo veľa ekonómov a to už v rokoch 1929 a neskôr. Pozlátka, ako spoločná poľnohospodárska politika, či euroval (hrozný pojem) nie je tým, čo spoločnosť potrebuje, radikálnu zmenu. Príbeh o kapitáli a jeho konci napísal aj Ing. P. Zajac - Vanka. Hovorí c nich priam o úmyselnej politike zániku kapitalizmu. Hovorí v nich, žiaľ, o odcudzenom, prisvojenom a presunutom bohatstve. Pracovný kolektív musí byť nielen prvým výrobcom, ale aj prvým správcom a prvým prisvojovateľom plodov svojej práce. A to žiada, aby sa hodnota produktu rovnala prenesenej hodnote plus novovytvorená hodnota, ktorej rozdelenie podmieni participatívne vlastníctvo."

O autorovi

Narodil som sa v roku 1936 na Malom Peseku. VŠE v Bratislave som skončil v roku 1960. V roku 1963 som vyhral na Ekonomickom ústave čSAV v Prahe konkurz na štúdium ekonomickej analýzy a ekonometrie v Belehrade. Tam som získal vedeckú hodnosť magistra ekonomických vied v roku 1965. Na základe konkurzu som v roku 1968 nastúpil do EHK v Ženeve. Po vylúčení zo strany v roku 1970 na VŠE som pracoval na československom stredisku životného prostredia/program OSN a po vyhodení následne na Výskumnom ústave závlahového hospodárstva. V roku 1990 som nastúpil ako expert ILO v Ženeve v Etiópii. V roku 1996 som sa stal profesorom a pôsobil som na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Napísal som niekoľko kníh z ekonometrie a makroekonómie. Mám veľké množstvo vedeckých a odborných článkov.

Motto: Bežný človek, nie človek bez koreňov, k čomu sa hlásia liberáli, chce byť hrdý na svoju vlasť, chce byť sebavedomí na hospodárske úspechy svojej krajiny, nechce byť manipulovaný, ovládateľný, nechce iba poslúchať, chce dôstojne žiť a to zabezpečí iba ekonomika, ktorá je v jeho rukách.

Morálka dnes: profitINDEX, 1/4/2020 s. 12: Otázniky nad Kollárovým posledným podnikaním vyvoláva najmä firma, ktorú vlastní spolu s cyperskou spoločnosťou. Navyše , v tejto firme B. Kollár funguje stále ako konateľ, aj keď by ako politik nemal čo vo vedení firmy robiť.

Bratislava 26. apríla 2020.

1 K. Marx: Kapitál II, Praha, SNTL, 1954.

2D. Dadajan: Ekonomiko-matematičeskoje modelirovanije socialističeskovo vosproizvodstva, Moskva, 1963.