Pozvánka
Invitation
Program XIV. valného zhromaždenia sa zmenil takto :
- Spomienka na Michala Kováča
- Výročná správa
- Príhovor dr. Abdula Rahmana Attra "Kedy bude nový život v Sýrii?"
- Kirsan N. Iljumžinov, prezident FIDE : "O civilizačnej zodpovednosti"
- Vyhlásenie nových laureátov "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2016
- Vyhlásenie druhého zahraničného laureáta Zlatého biatca za rok 2016
- Prof. Ján Mazák : "Z korešpodencie s R. Schumanom o Brexite" (fikcia)
- Prezentácia ruskej spoločnosti "Brezový svet"
- Priateľské stretnutie
Arms trade and superpower interests lead to the escalation of the Syrian crisis
Obchod so zbraňami a mocenské záujmy vedú k eskalácii sýrskej krízy
So spomienkou na prvého laureáta Zlatého biatca zosnulého prvého prezidenta SR Michala Kováča
O vojne a mieri, o ľudskej zodpovednosti za vlastný život, o potrebách slovenskej spoločnosti do 2020. roka
V deň XIV. valného zhromaždenia a celkove 257. podujatia združenia bol štátny smútok a štátny pohreb prvého prezidenta SR M. Kováča. Ako avízoval predstaviteľ združenia P. Kasalovský, tak sa upravil aj jeho program. V úvodnom slove odovzdal združeniu a jeho vzácnym hosťom pozdravy predsedu NR SR A. Danku, ktorý napriek rozhodnutiu pozdraviť sa s nimi osobne napokon nemohol prísť. Po smútočnom akte telefonicky hovoril s P. Kasalovský o priebehu XIV. valného zhromaždenia, ale predovšetkým o obsahu príhovorov A. R. Attara, prezidenta ICC a Sýrsko-arabského Červeného polmesiaca, prezidenta FIDE K. N. Iljumžinova, no i fikcii rozhovoru prof. J. Mazáka s R. Schumanom po Brexite.
V sále bolo prítomných 85 členov a 20 hostí z Českej republiky, z Francúzskej republiky, z Ruskej federácie a zo Spojených štátov. Na niekoľko minút prišiel ruský veľvyslanec A. Fedotov. Zastúpenie mali diplomatické misie Egypta, Chorvátska, Indonézie, Kazachstanu a Sýrie. V úvodnom slove P. Kasalovský pripomenul dobré vzťahy so zosnulým prvým prezidentom SR M. Kováčom a potom aj v časoch, keď pôsobil spoločensky ako bývalá hlava štátu. Zdôraznil, že napomohol nielen ku vzniku novej Slovenskej republiky, ale aj podporoval združenie, ktoré vzniklo pred viac 24 rokmi. Dokumentoval aktivity prvého prezidenta SR M. Kováča na deviatich archívnych fotografiách z rokov 1994 až 1997. Účastníci si uctili jeho pamiatku minútou ticha.
Potom P. Kasalovský ako predstaviteľ združenia a spoluiniciátor Medzinárodného mierového výboru vyhlásil výsledky hlasovania za laureátov „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2016, ktorých určuje hlasovaním 24-členný Medzinárodný mierový výbor vo výročný deň hirošimskej tragédie. Stali sa nimi A. R. Attar, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Považskej cementárne, a.s., Ladce A. Barcík a predseda DR I.D.C. Holding prof. Š. Kassay. Bol vyhlásený aj druhý zahraničný laureát Zlatého biatca za rok 2016. Stal sa ním prezident FIDE K. N. Iljumžinov. Príhovory laureátov boli viackrát prerušené spontánnym potleskom a ich zvukový záznam zverejňujeme. (Text vyhlásenia výsledkov druhej edície „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2016 zverejňujeme na inom mieste.)
Je príznačné, že RTVS a súkromné televízne a rozhlasové stanice, ako aj ďaľšie média negujú významné svetové osobnosti, ktoré prichádzajú do SR na pozvanie združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru. Tak tomu bolo vo februári, keď bol hosťom generálny tajomník OECD J. A. Gurría, alebo v apríli bývalý predseda ruskej vlády V. A. Zubkov, a tak tomu bolo aj 13. októbra 2016.
So záujmom si účastníci XIV. valného zhromaždenia vypočuli komentár P. Kasalovského k výročnej správe o období 2014-2016 a o náčrte potrieb domácej spoločnosti, ako aj zahraničia až do 2020. roka. Výročná správa bola schválená v súlade so Stanovami združenia, avšak členovia združenia majú možnosť vyjadriť písomne ďaľšie podnety, no aj názory do konca októbra. (Je zverejnená na inom mieste.)
Veľkú pozornosť si získal fikciou rozhovoru s R. Schumanom po Brexite prof. J. Mazák. (Tento materiál zverejňujeme na inom mieste.) Pred 90-minútovým spoločenským stretnutím bola prezentácia ruskej spoločnosti „Brezový svet“, ktorá bola nominovaná na Zlatý biatec za rok 2016.
-vs-
Fotoobjektívom E. Szombatovej











Úvodné slovo
predstaviteľa združenia NEF Hospodársky klub a spoluiniciátora jeho MMV P. Kasalovského na XIV. valnom zhromaždení v Pálffyho paláci na Zámockej ul. č. 47 vo štvrtok 13. októbra 2016
Vážené zhromaždenie, vysokoctení zahraniční hostia,
vysokoctení dr. Attar a Kirsan Iljumžinov,
vážení členovia nášho združenia a Medzinárodného mierového výboru,
dnes je štátny smútok a štátny pohreb prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Bol naším čestným členom a tiež prvým laureátom Zlatého biatca za rok 1993. Oznámenie o definitívnom termíne smútočného obradu sme dostali až v piatok. Prijali sme aj neúplnú informáciu, že jeho prvá časť bude na Bratislavskom hrade.
Po úvahe a po porade s viacerými členmi - funkcionármi som rozhodol, že XIV. valné zhromaždenie za účasti celého radu zahraničných hostí a tiež členov sa uskutoční s tým, že sa však upraví jeho program.
Úprimne sa teším záujmu o valné zhromaždenie a našich hostí zo strany predsedu Národnej rady SR Andreja Danku. Nemohol prísť osobne. Je logické, že tu nie sú druhý prezident SR Rudolf Schuster ani desiati veľvyslanci v SR, ktorí sa osobitne potvrdili. Vnímame aj to, že niekoľko našich členov sa zúčastňuje štátneho pohrebu Michala Kováča.
Prijmite aj ospravedlnenie neúčasti prof. Muhammada Yunusa, nositeľa Nobelovej cena za mier, laureáta Zlatého biatca, ako aj člena Medzinárodného mierového výboru, ktoré mi poslal osobitným listom 4. októbra 2016. Finišuje s prípravami celosvetovej akcie, ktorá bude o niekoľko dní v Paríži.
Dnes máme smútok aj za našími dlhoročnými členmi a priateľmi : akademickým maliarom Ivanom Schurmannom, spoluautorom „Medzinárodnej mierovej ceny 2015“ a ocenenia „Prominent ekonomiky“, Ing. Vladimírom Vrtiakom a vynikajúcim novinárom Jaroslavom Brabcom.
Program XIV. valného zhromaždenia a celkove nášho 257. podujatia pri vstupe do jubilejného 25. roku našej existencie bude takýto :
- Spomienka na Michala Kováča
- Výročná správa
- Príhovor dr. Abdula Rahmana Attra „Kedy bude nový život v Sýrii?“
- Kirsan N. Iljumžinov, prezident FIDE : „O civilizačnej zodpovednosti“
- Vyhlásenie nových laureátov „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2016
(Vyhlásenie Medzinárodného mierového výboru zo 6. októbra 2016 Obchod so zbraňami a mocenské záujmy vedú k eskalácii sýrskej krízy je zverejnený na www.hospodarskyklub.sk a prostredníctvom TASR.)
- Vyhlásenie druhého zahraničného laureáta Zlatého biatca za rok 2016
- Prof. Ján Mazák : „Z korešpodencie s R. Schumanom o Brexite“ (fikcia)
- Prezentácia ruskej spoločnosti „Brezový svet“
- Priateľské stretnutie
Predpokladám, že proti takto upravenému programu nebudete mať námietky so zreteľom na to, že dnešný deň je dňom štátneho smútku a dňom štátneho pohrebu prvého prezidenta SR Michala Kováča.
Vážené zhromaždenie,
ústavní činitelia Slovenskej republiky prezident SR Andrej Kiska, predseda NR SR Andrej Danko a predseda vlády SR Robert Fico, bývalí prezidenti Rudolf Schuster a Ivan Gašparovič, celý rad politikov a osobností z najrôznejších oblastí života spoločnosti sa vyjadrili k úmrtiu prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Verejnosť sa o nich dozvedela predovšetkým z rozhlasových a televíznych staníc RTVS a z ďaľších elektronických médií.
Osemdesiatšesť rokov života je vek požehnaný. Z nich dobrých dvadsať rokov, z toho štyri ako prvý občan venoval novej Slovenskej republike a v ďaľších rokoch práce mu to znemožnila choroba. Napomohol k jej zachyteniu sa medzi demokratické štáty, a napriek nevôli nielen Vladimíra Mečiara, ale aj neskôr pôsobiacich osôb v našej politike, bol autoritou pre zahraničie.
Zoznámili sme sa zjari 1983. roka, keď som si mohol vďaka nemu prečítať jeden z náčrtov NEZESu o tom, čo Slovensko potrebuje. Niekoľko hodín sme o ňom diskutovali a o tom, aké zmeny sú možné. A to napriek vekovému rozdielu dvadsiatich rokov.
Vybral som deväť fotografií s prezidentom republiky Michalom Kováčom. O prvej snímke asi toľko :
Keď sme sa stretli v dočasnom prezidentskom sídle - v Primaciálnom paláci 21. januára 1994, tak s potešením prijal správu o tom, že sme vytvorili „Hospodársky klub“, a fakt, že za jeho osobný prínos ku vzniku štátne zvrchovanej Slovenskej republiky mu bol udelený Zlatý biatec s poradovým číslom jeden. Ten sme mu odovzdali spolu s vtedajším predsedom predstavenstva Economie, a.s. Miroslavom Pavlom. Michal Kováč s nami diskutoval o problémoch s konverziou, o nezamestnanosti, o pozíciách v zahraničí, a tiež o informovanosti a verejnej mienke.
V závere 1994. roka sme napomohli tomu, aby na Slovensko oficiálne pricestoval slovinský prezident Milan Kučan. Ten veľmi citlivo vnímal aj to, čo sme hlásali pri každej príležitosti v zahraničí, alebo smerom do zahraničia. Slovensko, to nie sú len politici, ale predovšetkým ľudia práce... Stalo sa, čo sa stať malo a potom 15. decembra prezident Milan Kučan vykonal oficiálnu štátnu návštevu na pozvanie svojho partnera Michala Kováča. Zúčastnil sa nášho zhromaždenia, kde sa stal prvým laureátom Zlatého biatca zo zahraničia. Faktom je, že v tom čase bola už vôľa v zahraničí taká, aby sme sa ako Slovensko dostali do akejsi čudesnej izolácie. Iným faktom je, že v tom čase bol vo vládnom hoteli aj premiér, ktorý však nevyužil príležitosť, aby bol na priateľskom a na informácie s podnetmi bohatom stretnutí s Milanom Kučanom.
Bolo to viac ako sympatické a tiež symbolické, že prezident Michal Kováč nechýbal pri prezentácii daru – krištáľu z Málinca od nášho združenia predsedovi Európskej komisie Jacquesovi Santerovi. Nikdy nemlčal a vždy využil príležitosť povedať to, čo bolo vlastne názorom rozumných – múdrych a europsky orientovaných občanov. To bolo 26. júna 1996.
Prirodzene, že prezident SR Michal Kováč, pokiaľ nebol v zahraničí, a včas vedel o tom, aký program bude na našom zhromaždení, informoval sa. Veľmi sa potešil, keď naše pozvanie prijal prof. Klaus Schwab, zakladateľ a prezident WEFu, a osobne prišiel na 20. zhromaždenie v dňoch 3. a 4. novembra 1996.
Krátko na to 20. januára 1997 prezident Michal Kováč prehovoril na našom mimoriadnom zhromaždení na tému „Európske integračné procesy a Slovenská republika“. Neodišiel po svojom prejave a diskusii, ale vypočul si so záujmom aj expozé čínskeho veľvyslanca. Potreboval hovoriť s ľuďmi, a predovšetkým s múdrymi. Je tu niekoľko fotografií, na ktorých hovorí s manažérom Jozefom Uhríkom, bankárom a neskôr veľvyslancom Vladimírom Valachom, finančníkom Júliusom Tóthom, no a s veľkým menom európskeho podnikania Philipom Zepterom, ako aj s americkým ministrom obchodu ...
V závere 1997. roka bolo Prvé valné zhromaždenie nášho združenia po transformácii z pôvodnej nadácie. Vtedy sa nám podarilo zabezpečiť telemost s vtedajším generálnym tajomníkom OECD Donaldom Johnstonom. Slovensko malo ambíciu stať sa členom tejto prestížnej svetovej organizácie. Vtedajší predseda vlády bol hluchý-nemý na naše pozvanie prezentovať Slovensko. S veľkým šarmom sa zhostil úlohy spolumoderátora práve prezident SR Michal Kováč a významne prispel k tomu, že sme pôsobili relatívne sympaticky a kultúrne.
To bolo len niekoľko pohľadov do tej časti našej histórie, ktorú napomohol vytvoriť práve prezident republiky Michal Kováč. Po skončení jeho prezidentského mandátu chodieval v priemere na každé tretie zhromaždenie, a neraz sme s ním diskutovali v obľúbenej Slovenskej reštaurácii na Hviezdoslavovom námestí. Keď ochorel, tak prišiel viackrát, aby si vypočul to najzaujímavejšie. Potom sa už ospravedlňoval, a pred vyše dvoma rokmi sme už tušili, že už medzi nás nepríde.
Vážené zhromaždenie,
bol to uvážlivý a človek s otvorenou hlavou a srdcom. Vo vzťahoch k nám úprimný aj kritický, ale vždy priateľský.
Česť jeho pamiatke !
Slávnostné vyhlásenie nových laureátov „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2016
Vážené zhromaždenie,
je mi cťou vyhlásiť nových laureátov „Medzinárodnej mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2016.
Dovoľte mi vysloviť niekoľko myšlienok.
Náš Medzinárodný mierový výbor sme iniciovali spoločne s dr. Rongxiang Xu-om v predjarí roku 2015, ktorý, žiaľ, tragicky zomrel. Túto iniciatívu sme prejavili predovšetkým preto, lebo sme dospeli k názoru, že na „šmýkame nadol“ na vývojovej špirále našej civilizácie. Sme technologicky a technicky vyspelejší, pokračuje vývoj zbraňových systémov a vôbec zbrojenie. Jadrový potenciál nielen veľmocí a mocností, ale aj ďalších štátov sa zvýšil natoľko, že sa konfrontačné prahy sú dosiahnuteľné. Spoločenské a sociálne rozdiely medzi obyvateľstvom planéty, ako aj medzi regiónmi a národmi sa väčšmi prehlbujú, a možnosť odzbrojovania a bezpečného mieru je už pomaly iluzórnou. To je prosím výsledok súčasných politických lídrov, a žiaľ, aj ľudí s volebným právom ako takých, ktorí im dali priestor na nezodpovednosť, ba až hazardné hry s ľudstvom. Nie, nestalo sa to zo dňa na deň, ani z roka na rok, lež stalo sa to v XXI. storočí.
Dámy a páni, nikto z 24-členného Medzinárodného mierového výboru na roky 2016-2017 sa necíti byť v pozícii spasiteľa, či záchrancu mieru – mierových podmienok pre život, no i našej civilizácie. Vo všetkých členoch však rezonuje praobyčajná ľudská zodpovednosť za návrat do čias, keď sme boli bližšie k novému bezpečnostnému systému vo svete. Dokonca na prelome milénii viacerí svetoví lídri takúto potrebu naznačovali. Potom nastalo „ticho“ a na jar tohto roku pripomenul túto potrebu ruský prezident V. V. Putin, ale už je to opäť to ticho, možno to ticho pred veľkou búrkou, pre začiatkom doby ľadovej, či dokonca pred apokalypsou. Pred smrtonosnými dejmi, o ktorých tu rozprávajú politici a najrôznejší lídri, ktorých predobraz je naznačený v knihách a vo filmoch. Je to však odvar toho, čo by sa mohlo stať, keby sa ďalej šírila predstava, že globálna a vôbec akákoľvek vojna je prípustná.
„Mierová cena zo Slovenska 2015“ nie je krytá miliónmi USD, či Eurami. Je krytá najvyššou možnou úctou smrteľníkov k tomu, čo jednotlivci, resp. skupiny ľudí konajú pre mierový život. Konajú ľudsky – humanitne, na podporu zdravého rozumu, na prospech zdravia, vzdelanosti a dôstojného života všetkých dnes, alebo v blízkej budúcnosti.
Pred vyše rokom sme dospeli k názoru, že nultým bodom cesty k zachovaniu mieru bol a je práve rok 2015. Teda, ten rok, keď všetci hovoria o mieri, ale ich činy sú mimo tejto vývojovej línie. Buď sú cielené – úmyselne v záujme mocenských ambícií, alebo z neschopnosti. Pripomína to situáciu v Európskej únii, keď nastal čas rozkladu, a tí, ktorí tomu napomohli sa tvária, že sú vlastne hasičmi, či záchranármi ďalej predpripravujúc šťastný život. Nuž, a nebudem komentovať prejav náčelníka generálneho štábu ozbrojených síl Spojených štátov Marka Milleyho zo 6. októbra. Ten vyhlásil, že každý kto sa pokúsi ohroziť americký štýl života a ktokoľvek bude odporovať USA, toho americké ozbrojené sily dobijú (zmlatia) ako nikdy predtým. To je generál nášho kľúčového priateľa a spojenca ? A to nemusíme spomínať ani severokorejské aktivity s jadrovými zbraňami, ktoré pokračujú.
O tom, čo je, a čo by mohlo byť v Sýrii hovoril náš vzácny hosť dr. Attar. Desivosť likvidácie života ako takého v tejto krajine je nielen v našej blízkosti – i keď relatívnej, ale reálna nielen vďaka médiám. A opäť v minulých dňoch sa nádeje na mier potlačili a medzi tými, ktorí ako jediní majú možnosť a schopnosti nastoliť mier, majú navrch mocenské ambície. O tom je aj vyhlásenie Medzinárodného mierového výboru o situácii v Sýrii, ktoré bolo zverejnené 10. októbra prostredníctvom internetu a TASR.
Vážené zhromaždenie,
v prvej aj v druhej edícii „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ boli nominované osobnosti, ktoré robia pre mier a pre mierový život, pre verejnú mienku na prospech mieru a prinavrátenie odvekých ľudských ideálov obsiahnutých v troch slovách pojmove najbohatších - Liberté, Fraternité, Egalité - do reálneho života všetkých národov a ich štátov.
Vo výročný deň hirošimskej tragédie 6. augusta hlasovalo elektronicky a riadnou poštou za nových laureátov dvadsaťštyri členov - voliteľov. V hlasovaní za zahraničného laureáta z ôsmich nominovaných sa dvaja zdržali hlasovania. V hlasovaní za premiérového laureáta zo Slovenskej republiky z troch nominovaných sa traja zdržali hlasovania.
Dámy a páni,
život a práca, a predovšetkým vlastenectvo nášho sýrskeho hosťa sa nedá priblížiť stránkou-dvoma faktografického textu. Dr. Abdulah Rahman Attar : vysoko vzdelaný, rešpektovaná osobnosť doma a v zahraničí, a predsa skromný, spoločensky, podnikateľsky a vôbec ľudsky úspešný, ale svojím spôsobom nešťastný. Z toho, čo sa deje v jeho krajine – domovine, no i v blízkom svete. Ako by sa potláčal život sám a vytvárala sa pustatina biedy, hladu, smädu, strachu s spolu s ním bezmedzeného utrpenia. Všetkého živého, a možno by sa dalo povedať, že z toľkej hrôzy sa aj to neživé striasa, pokiaľ máme v sebe troška fantázie.
Kde, kým a čím bola zahnaná ľudskosť do slepých miest ? Ako sa dá pohnať von, aby sa rozšírilo ako deň, ako teplo, ako dobro, ako dôstojnosť, ako schopnosť postarať sa o šťastie sebe blízkych, rodiny i seba samého ? O tom je aj Sýrsko-arabský červený polmesiac, ktorý je nádejou a záchranou pre Sýrčanov i keď pôsobí v strastiplných podmienkach. A je tomu tak preto, že náš vzácny hosť je na jeho čele. Je prezidentom humanity a obnovu „kedysi – nedávno“ prosperujúcej krajiny.
V súlade so Štatútom „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2016 vyhlasujem za víťaza hlasovania a jej laureáta Dr. Abdula Rahmana Attara, prezidenta Federácie sýrskych obchodných komôr (ICC Syria) a prezidenta Sýrsko-arabského červeného polmesiaca : Za nezištnú finančnú podporu Sýrčanom a trpiacich občianskou vojnou, za zorganizovanie vyše osem tisíc dobrovoľníkov poskytujúcich prvú pomoc raneným a deťom a presadzovanie riešenia humanitárnej krízy priamo v Sýrii.
Z možných 22 hlasov získal jedenásť hlasov. O zvyšných jedenásť hlasov sa podelili štyria nominovaní.
Dámy a páni,
patrí k tým, ktorý majú v najvyššej úcte našu vlasť a jej ľud, no i obyvateľstvo Považia, tak prenádherného z vrcholku lomu na kopci Butkov, a obce Ladce. Mať v úcte človeka, to už dnes nie je bežné. Mať v úcte človeka, a vytvoriť mu priestor, aby bol ešte človečenskejší a čo najbližšie k svojej viere, no i k sebe samému.
Je to výnimočná osoba, ktorá zabezpečuje zamestnanosť, a to napriek neľahkým podmienkam a konkurencii. Jeho bezprostrednosť, schopnosť radovať sa – tešiť sa z úspechov svojich pracovníkov, a starať sa o ich pevnosť vo viere, to je Anton Barcík.
A nielen to, je šíriteľom ľudskej pohody a radosti zo života.
V súlade so Štatútom „Mierovej ceny zo Slovenska 2015“ za rok 2016 vyhlasujem za víťaza a jej laureáta Ing. Antona Barcíka, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa , Považská cementáreň, a.s., Ladce :
Za významný prínos k realizácii duchovného centra pod oblohou nad lomom na hore Butkov a kaplnky Božieho milosrdenstva, ako aj prístupovej Krížovej cesty.
Z možných dvadsať jeden hlasov získal osem hlasov.
Dámy a páni,
vo februári si „Mierovú cenu zo Slovenska 2015“ za rok 2015 prevzal v tejto sále generálny tajomník OECD J. Gurría. Na tom sa zhodlo na základe môjho januárového podnetu a následnej písomnej výzvy 21 členov Medzinárodného mierového výboru. Faktom totiž bolo, že víťaz vlaňajšieho hlasovania pápež František reagoval poďakovaním za udelenie “Mierovej ceny zo Slovenska 2015”. Oznámil však, že pápeži v modernej dobe nijaké ceny a vyznamenania neprijímajú. Medzinárodný mierový výbor rozhodol 6. augusta 2016, že pápežovu cenu dostane do úschovy jedna z dvoch vynikajúcich slovenských osobností, ktoré získali najviac hlasov v tohtoročnom hlasovaní . Tou osobnosťou je prof. PhDr. Ing. Štefan Kassay, DrSc., člen Európskej akadémie vied a umení, vedec, podnikateľ, pedagóg a predseda Dozornej rady I.D.C. Holding Za celoživotnú prácu na prospech národnej kultúry, vzdelanosti a prínos k podpore národnej a štátnej konkurencieschopnosti.
Vážené zhromaždenie,
prosím dr. Abdulaha Rahmana Attara, aby prišiel sem na toto najčestnejšie miesto v sále a spolu s ním členovia Medzinárodného mierového výboru : predseda Svetovej komorovej federácie a predseda SOPK Peter Mihók, podnikateľ Rudolf Young Mosny z USA a primátor mesta Liptovský Mikuláš Ján Blcháč.
Za zvuku slávnostných fanfár sklársky dizajnér Achilleas Sdoukos poďakuje za životné postoje svojím „Srdcom ľudskosti“ pánovi Abdulahovi Rahmanovi Attarovi.
Prosím Ing. Antona Barcíka a prof. Štefana Kassaya, aby prišli na najčestnejšie miesto v sále a spolu s nimi členovia Medzinárodného mierového výboru : Ján Gabriel, predseda výboru nášho združenia, nominovaná na „Mierovú cenu zo Slovenska 2015 „ za rok 2016 Monika Babčanová a Heidy Schwarczová a potom prof. Jozef Masarik, dekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, prof. Vojtech Tkáč a genmjr. S. Naďovič.
Vážené zhromaždenie,
fanfáry dozneli na počesť vzácnych ľudí. Nie sú to vybásnení ľudia, nie sú to božské osoby, tobôž nie činitelia nebeskí, či dokonca anjeli, ale sú to naši súčasníci, ktorým sa vždy pokloním. V mene Medzinárodného mierového výboru a v mene mojom im ďakujem za ich život a za snahu o mier, a konkrétne počiny, a predovšetkým za vytváranie podmienok pre mierový život.
Pokiaľ majú vôľu svojím slovom dopovedať to, čo tu zaznelo, nech sa páči. Slovo má Anton Barcík.
Vážené zhromaždenie,
Kirsan Nikolajevič Iljumžinov, prezident FIDE, bývalý prezident Kalmyckej republiky v Ruskej federácii (1993-2010), podnikateľ, diplomat – nositeľ novej kultúry pri tvorbe verejnej mienky a staviteľ mierových mostov - mierotvorca, bol nominovaný na Zlatý biatec za rok 2016 pre zahraničnú osobnosť.
Väčšina Kalmykov bola po Veľkej vlasteneckej vojne presídlená na Sibír, za Ural a Kazachstanu. Republika takmer zanikla. Po najrôznejších strastiach sa pôvodné obyvateľstvo mohlo vrátiť po viac ako desaťročí do rodnej krajiny, ktorá je ideálnou pre poľnohospodárstvo s pastierstvom, so zdrojmi ropy, zemného plynu, no i uránu. Až v roku 1957 sa Kalmycká republika – 75 tisíc km2 pri Kaspickom mori obnovila s hlavným mesto Elista, predtým Stepnoj, s vyše 100 tisíc obyvateľmi.
Najpôsobivejším príspevkom k mieru Kirsana Iljumžinova je budovanie nových duchovných stánkov doma aj v cudzine, tak dvadsať katolíckych – jeden po stretnutí s Jánom Pavlom II., pravoslávnych, vyše tridsať budhistických chrámov, ako aj synagógy, - a to všetko z úcty k slobode ducha a viery. Viaceré budhistické centrá požehnal 14. Dalajláma v Eliste.
Ako 14-ročný sa stal šachovým majstrom republiky. Po štúdiach podnikal a zastupoval celý rad významných zahraničných firiem. Traduje sa jeho vyjadrenie, že majetnosť (bohatosť) je podmienkou pre antikorupčné správanie sa a život. Zaslúžil sa aj o záchranu ohrozeného druhu antilopy Saiga tatarices a posledný rok jeho prezidentskej vlády bol rokom Saigy.
Vyše dvadsať rokov je prezidentom FIDE. Keď bol kalmyckým prezidentom, tak po prvýkrát na svete sa šach stal povinným predmetom na základnej škole. FIDE a jeho prezident sú predmetom sankcií americkej administratívy. Má dosť neprajníkov, a to aj za organizovanie materiálnej pomoci pre Sýriu. Aj preto Kirsan Iljumžinov požiadal písomne pred mesiacom prezidenta Spojených štátov Baracka H. Obamu o americké občianstvo.
Prosím Kirsana Nikolajeviča Iljumžinova, aby si prevzal Zlatý biatec za rok 2016. Je šesťdesiatymšiestym pre zahraničnú osobnosť a celkove má poradové číslo 252. Spolu so mnou ho odovzdajú podpredsedovia výboru Peter Hrinko a Terézia Lovíšková.
Príhovor laureáta Mierovej ceny zo Slovenska 2015 za rok 2016 Antona Barcíka, generálneho riaditeľa Považskej cementárne, a. s. Ladce »
Zvukový záznam prejavu v angličtine dr. A. R. Attara na tému : "Kedy sa začne nový život v Sýrii?"
Dr. Abdul Rahman Attar, president of ICC Syria and of the Syrian-Arab Red Crescent: "When Will New Life in Syria Begin?" »
Zvukový záznam prejavu striedavo v angličtine a v ruštine K. N. Iljumžinova na tému : "O osobnej zodpovednosti za mier a našu civilizáciu"
Kirsan Nikolayevich Ilyumzhinov, president of FIDE: "On Civilizational Responsibility" »
Prof. Ján Mazák
Z korešpodencie s Robertom Schumanom o BREXITE
Fikcia
Vážené valné zhromaždenie, dámy a páni,
Prvé ráno po oznámení výsledkov referenda vo Veľkej Británii som, ako obvykle, prechádzal v Luxembourgu, vo svojom druhom domove, okolo pamätníka venovaného Róbertovi Schumanovi, jednému z „otcov“ projektu európskej integrácie po II. svetovej vojne.
Zrazu mi napadlo, že by bolo slušné a azda aj užitočné informovať tohto výnimočného človeka o prvom prípade vystúpenia z Európskej únie. Otočil som sa a namiesto sedenia v knižnici Súdneho dvora som sa vrátil k počítaču a začal som písať.
List bol stručný, informatívny , napísaný s patričnou úctou. Lisabonská zmluva upravila výslovne možnosť vystúpenia z Európskej únie, ktorá nahradila dve Európske spoločenstvá. Veľká Británia sa stala prvým členským štátom Únie, ktorá v referende rozhodla o tom, že z Únie vystúpi. Odvtedy všetci čakáme, kedy britská vláda oznámi Európskej rade svoj úmysel vystúpiť z Únie. A potom začne proces, počas ktorého Únia, podľa usmernení Európskej rady, dojedná a uzavrie s Veľkou Britániou dohodu, ktorá ustanoví spôsob jej vystúpenia. Pripojil som aj text článku 50 Zmluvy o Európskej únie, ktorý upravuje vystúpenie členského štátu z Únie.
Reakcia Roberta Schumana prišla, ako inak, obratom. Tak sme si začali písať. O množstve naliehavých otázok a otáznikov visiacich nad situáciou, ktorá prekvapila, ba až šokovala. Vybral som len najvážnejšie z nich vrátane svojich, trochu rozpačitých odpovedí na ne. A jeden burcujúci odkaz.
Prvej otázke Roberta Schumana som sa vôbec nedivil. Rozumie vôbec niekto článku 50 Zmluvy o Európskej únii? Čo sú to za nešťastné, neúplné, kusé pravidlá na taký vážny krok členského štátu ako je jeho vystúpenie z Únie? Koľko rokov bude trvať, pri takých pravidlách, vystúpenie Veľkej Británie z Únie?
Čakal som podobnú kritiku. Pravdaže, text článku 50 ZEU nedáva veľa zmyslu. Nielenže nerieši viaceré problémy, ktoré môžu a asi aj vzniknú s vystúpením VB, ale pri podrobnom skúmaní tvorí živnú pôdu pre ďalšie, zatiaľ netušené peripetie. Bývalý taliansky premiér Giuliano Amato, ktorý písal článok 50 ZEU v novinách INDEPENDENT v júli 2016, po takej výčitke pripustil, že jeho text bol pripravený napochytre, s vedomím, že nebude nikdy implementovaný.
A tak treba pripustiť, že skutočné, nielen právne vystúpenie z Únie môže trvať roky rokúce.
Ďalší otáznik v Schumanovom liste už bol právnický. Kto rozumie takto koncipovanému článku 50 ZEU? Hádam je viac takých, ktorí sú trúfnu na výklad tejto citlivej časti ústavného práva Únie. Ale to je málo. Otázka, kto je schopný vyložiť tento článok je lepšie uchopiteľná, ak sa spýtame, KTO je, ak vzniknú pochybnosti o význame pravidiel ustanovených v čl. 50 ZEU, kompetentný ho záväzne interpretovať? Na tomto mieste sa nezaváhal. Článok 50 ZEU je súčasť primárneho práva Únie. Výklad a používanie primárneho práva Únie patrí do výlučnej právomoci Súdneho dvora; žiaden súd členského štátu sa nemôže zmocniť, ani sprostredkovane, tejto právomoci.
Iste, ide o paradox, najmä pre tých, ktorí vehementne presadzovali odchod Veľkej Británie z Únie a zrazu sú odkázaní na výklad článku 50 ZEU Súdnym dvorom, na ktorom počas referendovej kampane nenechali suchú nitku. Ale niet inej cesty.
Roberta Schumana zarazili aj dva roky na uzavretie dohody. Prečo je určená len dvojročná lehota na dosiahnutie dohody medzi vystupujúcim členským štátom a Úniou? Nie je to málo? A obsah takej dohody? Vieme, čo patrí k jej povinnej časti, čo tam môže, ale nemusí byť?
Nemohol som zakrývať evidentnú pravdu. Faktom totiž je, že ak sa vezme do úvahy celý komplex ekonomických, obchodných, finančných, právnych a ďalších vzťahov, ktoré sa utvorili počas viac ako 40 ročného členstva VB vo vnútri a navonok Európskej únie, tak jeho „rozmotanie“ počas 24 mesiacov vyzerá viac na želanie, než na realitu. Horšie je to, že ak sa dohoda nedosiahne tak zakladajúce zmluvy sa prestanú vzťahovať na vystupujúci členský štát aj bez usporiadania vzájomných vzťahov s Úniou a jej členskými štátmi. Pravdaže, je tu aká taká možnosť predĺžiť lehotu dvoch rokov, avšak len jednomyseľným rozhodnutím Európskej rady a po dohode s Veľkou Britániou. Ale pri takom rozhodovaní má každý členský štát právo veta.
Navyše, obsah takej dohody je veľkou neznámou a okrem toho ešte nie je úplne jasné, že či majú byť dohody dve alebo len jedna...Jedna o spôsobe vystúpenia a druhá o rámci budúcich vzťahov.
Situácia, v ktorej nebude dohody o ustanovení spôsobu vystúpenia Veľkej Británie a zohľadnení rámca jej budúcich vzťahov s Úniou bude dozaista stavom ťažkej neistoty a váhania ako ďalej; taká situácia bude ubližovať všetkým. Únii, ostatným členským štátom, Veľkej Británii a v neposlednom rade občanom a obyvateľom Únie.
Napriek tomu sa nazdávam, a napísal som tento dojem do ďalšieho listu otcovi zakladateľovi Schumanovi, že Brexit priniesol aj určité pozitívne prekvapenie. Napríklad, po vyhlásení výsledkov referenda sa zistilo, že značná časť populácie Veľkej Británie nachádza čoraz viac kladných stránok členstva v Únii.
Škótsko a Severné Írsko dokonca hlasovali za zotrvanie v Únii. Škóti uvažujú o ďalšom referende, teraz o opustení Spojeného kráľovstva; Londýn momentálne sníva o vlastnom štatúte, ktorým by ochránil výhody, ktoré pre hlavné mesto monarchie plynú z členstva v EÚ; a tak by sme mohli pokračovať.
Podelím sa s vami ešte o jednu z posledných otázok Roberta Schumana, na ktorú som nedokázal odpovedať.
A, propos, pýtal sa veľký muž európskych dejín: Ozaj Veľká Británia vystúpi z Európskej únie? Však uplynuli už viac ako tri mesiace a stále žiadne rozhodnutie o spustení celého procesu.
Nevedel som, čo napísať. Áno, zdá sa, že krajina je rozhodnutá vystúpiť. Má už aj osobitného člena vlády na realizáciu tejto náročnej akcie. Pozná už aj krajný dátum, do ktorého mieni oznámiť Európskej rade svoje vystúpenie. Ale či tieto kroky sú nezvratné alebo ich niečo zbrzdí, to je vo hviezdach.
Pravdaže, ak začneme skúmať a popisovať všetky prekážky, ktoré Británia bude musieť prekonať
- po oznámení vystúpenia,
- počas dohadovania sa s Úniou a jej členskými štátmi,
- po uplynutí dvojročnej lehoty na dosiahnutie dohody a, napokon,
- po trvalom odstrihnutí sa od projektu európskej integrácie,
tak sa mi nechce veriť (alebo je to len želanie?), že Briti zotrvajú na svojom referendovom rozhodnutí.
Možno si politickí lídri Spojeného kráľostva spomenú (opäť len skryté želanie), ako Winston Churchill famózne definoval prístupy politikov k budúcnosti: Ak sa niekto chce stať politikom tak musí mať schopnosť predpovedať, čo sa bude diať zajtra, budúci týždeň , o mesiac alebo až nasledujúci rok. A potom musí byť veľmi schopný vysvetliť prečo k tomu nedošlo.....
Na záver by som sa rád venoval odkazu R. Schumana našej dobe. Posolstvu, ktoré je výrazom neochvejného presvedčenia, že projekt európskej integrácie je až do týchto dní jedinečným úspechom, ktorý sa prejavuje v naplnenej a ešte stále napĺňanej túžbe celého kontinentu po MIERI.
Mali by sme sa vrátiť k deklarácii z 9.mája 1950. A prečítať ju znovu, dnes berúc na zreteľ len tie myšlienky, ktoré sú stále platné a inšpirujúce. Potešil som sa, že ma na ne Robert Schumanvýslovne upozornil. Tu sú:
Európa sa nestvorí naraz, alebo podľa jediného plánu. Bude postavená prostredníctvom konkrétnych úspechov, ktoré najprv vytvoria skutočnú solidaritu.
Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú. Príspevok, ktorý môže organizovaná a žijúca Európa dať civilizácii, je nevyhnutný na zachovanie mierových vzťahov. Tento návrh...položí prvý konkrétny základ Európskej federácie, ktorá je nevyhnutná pre zachovanie mieru.
Plne som súhlasil s výberom myšlienok z tejto slávnej deklarácie. A mimo korešpondencie s týmto velikánom európskej politiky 20.storočia dodávam.
Európska únia sa nestvorila naraz a podľa jediného plánu. Jej postupný vznik a rozmach stál na konkrétnych úspechoch, ktoré viedli k ozajstnej solidarite. Toto spoločenstvo suverénnych a nezávislých štátov je, napriek viacerým výhradám a ťažkostiam, vskutku príťažlivé pre krajiny, ktoré ešte nie sú jeho členmi. Poznáme štáty, ktoré sa usilovne snažia splniť kritéria pre vstup.
Európska únia má, zatiaľ, ďaleko k tomu, aby sa stala federáciou. Po vystúpení Veľkej Británie, ak k nemu dôjde, sa takýto cieľ stáva ešte ťažšie predstaviteľným. Lenže Európska únia nie je odkázaná uvažovať o nejakom konečnom cieli.
Ak sa členské štáty rozhodnú, že vytvoria trebárs Spojené štáty európske, nič proti tomu.
A vice versa. Ak sa členským krajinám bude zdať, že dosiahnutý stupeň európskej integrácie je už proti ich národným záujmom, prípadne brzdou v ďalšom rozvoji, tak nevidno žiadnej prekážky vrátiť sa naspäť a zadefinovať si ciele Únie nanovo. Takýto prístup je nanajvýš demokratický; k demokracii totiž patrí aj sloboda výberu cieľov, ich určovania, zmien ako aj ich nahradenia inými zámermi. Jednoduchšie povedané, otázka cieľov európskej integrácie má zmysel len vtedy, ak ju ponecháme ako otvorený problém.
Predsa však je tu jeden hlavný cieľ, ktorý by mal zostať v trvalej pozornosti celého európskeho kontinentu. Je to udržanie mieru, bez ktorého sú všetky úvahy o smerovaní Európy, Únie i štátov takmer bezpredmetné. Nuž, a udržanie mieru je úloha, na ktorú nestačí mávanie pojmami suverenita a nezávislosť; na takú métu dosiahne, ako to Robert Schuman podčiarkol v závere svojho možno posledného listu, len dobre organizovaná a v mieri žijúca Európa.
Hoci aj bez Veľkej Británie. Samozrejme, s ňou by to bolo ľahšie a istejšie.
Ján Mazák
Generálny advokát Súdneho Dvora
Európskej únie (2006-2012)