Andalúzske pobrežie
Apartmány









"Ak sa chceme volať homo sapiens, musíme sa vzdať všetkých zbraní hromadného ničenia", vraví vedec Jozef Masarik

Denník Štandard, 6. 3. 20222
Autorka rozhovoru: Eva Struhárňanská

Rádioaktivita tu bola už pár stotisíc sekúnd po vzniku vesmíru, keď začali vznikať prvé prvky. Zbaviť sa jej nedokážeme a ani nechceme. Použitím jadrových zbraní by mohlo dôjsť k preformovaniu tvaru našej planéty a niektorých jej oblastí nielen z hľadiska života, ale aj biologickej a geologickej štruktúry. Som však presvedčený o tom, že Slovensku jadrový výbuch nehrozí, hovorí Jozef Masarik, vedúci Katedry jadrovej fyziky a biofyziky Univerzity Komenského v Bratislave.
Dá sa rádioaktivita úplne vytesniť z nášho života?

Nedá. Aj my samotní sme zdrojom rádioaktivity. V tele máme množstvo rádioaktívnych prvkov, ktoré vyžarujeme. V kostiach máme veľa rádioaktívneho draslíka-40 a tiež rádioaktívny uhlík-14, ktorý prijímame, je podstatnou zložkou nášho tela.

V zemskej kôre aj vo vzduchu sú rádioaktívne prvky, ktoré nevieme a ani nechceme odstrániť. Najväčší zdroj rádioaktivity zo zemskej kôry je plyn radón. V ovzduší sú prvky, ktoré sa tam dostali v minulosti zo skúšok jadrových zbraní a časť aj z prevádzky jadrových elektrární. Iné prvky sa tam zasa prirodzene produkujú v dôsledku kozmického žiarenia či rozpadu rádioaktívnych prvkov zo zemskej kôry na plyny a uvoľňujú sa do atmosféry. Rádioaktivity sa zbaviť nemôžeme a ani by to nebolo dobré. Bez nej by nemohla prebiehať evolúcia tak, ako sa diala.

Rádioaktivita tu teda bola, je a aj bude súčasťou nášho života.

Rádioaktivita tu bola už pár stotisíc sekúnd po vzniku vesmíru, keď začali vznikať prvé prvky. Odvtedy ju tu máme a aj budeme mať.

To je fakt, ktorý si možno veľa laikov neuvedomuje. Väčšina populácie však vie, že existujú jadrové veľmoci. Napriek tomu spustil Putinov príkaz uviesť jadrové zbrane do režimu vysokej bojovej pohotovosti hystériu.

Túto hystériu čiastočne chápem. Možné použitie jadrových zbraní je ničím neospravedlniteľný čin, ktorý by mohol viesť ku katastrofe rozmerov, ktoré si nevedeli predstaviť ani tvorcovia holywoodskych filmov.

Akú katastrofu máte na mysli?

Takú, ktorá by mohla viesť k úplnej likvidácii života na Zemi alebo dokonca k zmene vzhľadu planéty. Mohlo by dôjsť k preformovaniu tvaru našej planéty a niektorých jej oblastí nielen z hľadiska života, ale aj biologickej a geologickej štruktúry. Použitie jadrových zbraní môže napadnúť len človeka, ktorý nie je pri plnom vedomí alebo mu chýba niečo v psychickej výbave. Teraz dal príkaz na prípravu jadrových zbraní Putin, ale sú možno aj iné veľmoci, ktoré by nad tým v určitých situáciách uvažovali.

Otázka znie, čo s tým?

Z môjho pohľadu je vyvíjanie a používanie jadrových zbraní na odstrašovanie slepou uličkou vo vývoji ľudstva. Je to jedno z najhorších a najviac nemorálnych použití výsledkov vedeckého výskumu.

Skôr by ste sa uberali cestou postupného úplného jadrového odzbrojenia?

S tým sa plne stotožňujem. Po prvom použití jadrových zbraní vôbec nemalo dôjsť k ich ďalšiemu vývoju. Ak sa chceme volať homo sapiens - človek rozumný -, mali by sme sa zrieknuť všetkých zbraní hromadného ničenia, nielen jadrových. Ušetrené prostriedky môžeme venovať na odstránenie problémov, ktorým ľudstvo čelí - hlad, infekčné choroby či zmena klímy. Tím výskumníkov z NASA nedávno skúmal dosah vojny s použitím menšieho množstva jadrových zbraní - ekvivalent sto atómových bômb zhodených na Hirošimu. Zistili, že teplota by na globálnej úrovni klesla o 1,25 stupňa Celzia, zatiaľ čo v Európe a trópoch by mohlo dôjsť k ochladeniu až o štyri stupne. To by znamenalo problémy s pestovaním poľnohospodárskych plodín, hladomor či početné choroby.

Toto je len jeden aspekt, dôsledkov by bolo oveľa viac. Výpočtom NASA verím, ale nemôžeme sa pozerať len na globálne efekty. Vývoj jadrových zbraní umožňuje použiť menšie taktické zbrane s lokálnym dosahom. Ale aj to je neprípustné. Na Hirošimu a Nagasaki sa použili lokálne jadrové zbrane, ale dôsledky boli desivé a pociťujeme ich doteraz.


Osobný archív J. Masarika

Aké všetky účinky majú jadrové zbrane? Raz som čítala, že musia vybuchnúť nad zemou, aby časť ničivej sily neprešla do zeme.

Áno, výbuch nad zemou sa deje preto, aby "efektivita", no v tomto prípade skôr nemorálnosť, bola čo najväčšia. Aby bola ničivá sila čo najväčšia. Účinky sú rôznorodé. Keď bomba vybuchne, uvoľní sa veľké množstvo energie. To spôsobí vysoké zahriatie vzduchu v mieste výbuchu. V prípade výbuchu pod zemou alebo na zemskom povrchu sa nahreje a vyparí aj hornina naokolo. Vysoké teploty spôsobia demolačnú tlakovú vlnu a vznikne záblesk, ktorý poškodzuje zrak. Uvoľní sa veľké množstvo rádioaktívnych prvkov, ktoré vzniknú štiepením materiálu v bombe alebo v dôsledku toho, že dochádza k jadrovým reakciám, ktoré ožarujú okolitý materiál a vytvárajú rádioaktívne prvky z tých, ktoré štandardne nie sú rádioaktívne. Ak je výbuch dostatočne silný a je v dostatočnej výške nad zemským povrchom, časť týchto rádioaktívnych prvkov sa môže dostať do stratosféry a rozšíriť sa po celom zemskom povrchu.

V knihe Černobyľská modlitba som svojho času čítala, že Bielorusko bolo černobyľskou haváriou silne zasiahnuté aj preto, že tým smerom fúkal vietor. Je to pravda?

Áno, výbuch jadrovej elektrárne je podobný ako výbuch jadrových zbraní. Jadrové palivo sa štiepi a nahromadia sa rádioaktívne produkty tohto štiepenia. Aj niektoré materiály naokolo môžu indukovať sekundárnu rádioaktivitu. Černobyľ nebol jadrový výbuch, ale požiar, chemická reakcia. Tá spôsobila uvoľnenie rádioaktivity do priestoru a roznášal ju vietor. Bielorusi mali skutočne smolu, že vietor fúkal tým smerom. Mojím cieľom teraz nie je strašiť, ale keby Putin skutočne použil jadrovú zbraň na nejaké mesto, vieme vzhľadom na silu niektorých zbraní vyčleniť priestor, ktorý by ľahol popolom od toho, kde by účinky neboli také silné? Som presvedčený o tom, že k použitiu jadrových zbraní nedôjde. Vyhlásenia ruskej verchušky, ktorá sa stotožňuje s Putinom, sú prehnané. Dúfam, že nie som optimista, ale verím tomu, že samotný Putin aj ľudia okolo neho si uvedomujú, čo by to mohlo spôsobiť. Propaganda aj zastrašovanie sú nástrojom vojny. Neviem určiť lokálne následky, pretože tie závisia od veľkosti použitého ekvivalentu trhaviny TNT. Dôsledky môžu byť veľmi lokálne a zahŕňať len časť mesta. Pri väčších výbuchoch môže padnúť celé mesto alebo väčšia oblasť. V najbližšom okolí do vzdialenosti niekoľkých kilometrov vzniknú vysoké teploty, kde zhorí, roztaví sa alebo vyparí všetko možné. Vietor môže rádioaktivitu rozšíriť do väčšej vzdialenosti. V prípade neutrónovej bomby by nebezpečenstvo bolo hlavne z rádioaktívneho žiarenia vo forme neutrónov.

A ak je Putin skutočne šialený a použil by nejakú taktickú jadrovú zbraň na lokálny vojenský cieľ?

Potom chcem zdôrazniť jedno nebezpečenstvo. Mechanické účinky ako zhorenie, demolácia budov a mŕtvi môžu byť lokálne, ale naša atmosféra a podzemné vody nie sú statické a hýbu sa. Môže to mať dosah na široké okolie.

Aké dosahy majú novšie neutrónové bomby?

Nemajú také výrazné mechanické a tepelné účinky. Najvýraznejšie sa prejavujú účinky aktivácie okolitého prostredia, takže samotného žiarenia z výbuchu, a potom žiarenia z prvkov, ktoré sa premenia na rádioaktívne v dôsledku jadrových reakcií vyvolaných neutrónmi. Samotné neutróny vznikajúce pri výbuchu sú však tým hlavným nebezpečenstvom.

Čo to znamená ľudsky povedané?

Znie to cynicky, ale tieto zbrane sú konštruované tak, aby nedošlo k hospodárskym škodám. Aby sa nezničili budovy, polia a infraštruktúra, ale aby v dôsledku žiarenia "len" zomierali ľudia.

Existujú štyri typy rádioaktívnych častíc, ktoré môžu spôsobiť poškodenie v prípade kontaktu s ľudským tkanivom. Mohli by ste ich vymenovať spoločne s ich dôsledkami?

Prvým je alfa žiarenie. Sú to častice, ktoré sú jadrami prvku hélia. Dokážeme ich veľmi ľahko zastaviť, lebo sú ťažké a elektricky nabité. Ak pracujete v záhrade, alfa častice sa zastavia v stvrdnutej ruke a nepreniknú ďaleko do organizmu. Nebezpečné sú pri ich vdýchnutí alebo vypití kontaminovanej vody. Vtedy sa dostanú do organizmu a môžu poškodiť orgány.

Druhým sú beta častice - elektróny, ktoré sa nachádzajú v obale atómov. Na ich rozumnom využití sa zakladá celá súčasná elektronika. Aj celá chémia pracuje s elektrónmi. Pri určitom type rozpadu by som sem zaradil aj častice pozitróny, ktoré zanikajú takmer v mieste vzniku, lebo sa rekombinujú s elektrónmi. Beta častice sú prenikavejšie a nebezpečnejšie. Na ochranu pred nimi potrebujete niekoľko centimetrovú vrstvu. Tak sa odtienia, čo znamená, že sa absorbujú v tieniacom materiály.

Tretím je žiarenie vo forme fotónov. Fotóny sú aj častice svetla, ale tieto fotóny majú vyššiu energiu, nazývajú sa gama žiarením. Gama žiarenie preniká cez hrubé vrstvy a odtieniť ho dokážete niekoľkými metrami betónu.

Ešte som zabudol na neutróny, ktoré súvisia najmä s neutrónovými, ale aj jadrovými bombami. Tieto častice sú v atómových jadrách a sú najprenikavejšie. Neutróny nemajú elektrický náboj a nevieme ich tak jednoducho tieniť. Neutróny sú hlavným zdrojom radiácie v najbližšom okolí.

Zhrnúť to môžeme tak, že výsledný dosah radiácie na ľudský organizmus závisí od toho, aká hrubá vrstva nás od nej oddeľuje?

S rádioaktívnymi látkami sa dá pracovať aj na mierové využitie - napríklad na diagnostiku a terapiu rôznych ochorení. Aj tam fungujú zásady byť v pôsobení rádioaktívneho zdroja čo najkratšie a byť od neho čo najďalej. V rovine jadrového výbuchu to znamená, že tí, čo sú mu najbližšie, sú logicky najviac postihnutí. Preto sú dôležité podzemné úkryty, kde radiácia tak nepreniká.

Vrátim sa ešte ku knihe Černobyľská modlitba. Zo všetkých hrozivých výpovedí preživších tejto havárie vo mne najsilnejšie utkvela línia, v ktorej sa zhodovali. Túto situáciu väčšina z nich porovnávala s klasickou vojnou s jediným rozdielom - bola to vojna s neviditeľným nepriateľom.

Áno. Aj po odznení bezprostredných následkov jadrového výbuchu ostáva riziko. Látky, ktoré sa stávajú rádioaktívnymi, sa rozpadajú dlhú dobu. Radiácia teda dlhodobo poškodzuje ľudí v mieste výbuchu. Cez rôzne zmeny génov môžeme tieto dosahy pozorovať aj v nasledujúcich generáciách ľudí, ktorí tieto výbuchy priamo neprežili.


Foto: Osobný archív J. Masarika

V seriáli Černobyľ sme videli, že zranených oddeľoval akýsi igelit, ktorý mal zabrániť tomu, aby sa niečo dostalo do otvorených rán, lebo majú veľmi zníženú imunitu a poruchy krvotvorby. Ako sa zabezpečuje liečba zranení súvisiacich s tepelným efektom?

Tepelný efekt spôsobuje popáleniny, ktoré sa musia liečiť ako všetky iné. Následky rádioaktívneho žiarenia závisia od toho, aká časť tela prišla do kontaktu s rádioaktivitou a ktoré orgány boli zasiahnuté. Na ochranu povrchu tela sa používajú takzvané pláštenky, ktoré by mali byť k dispozícii v krytoch. Tie zabránia rádioaktívnym látkam dostať sa priamo k povrchu tela. Ak je to možné, je dobré umyť sa čistou vodou.

Ak došlo k vdýchnutiu, vypitiu alebo zjedeniu niečoho rádioaktívneho, treba vyvolať vracanie, aby sa to dostalo čím skôr z tela a nemohlo sa v ňom rozpadať a ovplyvniť orgány. V niektorých prípadoch sa používajú tabletky, ktoré dopravia do tela nerádioaktívne látky a tie organizmus prirodzene berie. Keďže ľudské orgány majú určité limity, koľko daného prvku sú schopné absorbovať, rádioaktívny prvok už neprijmú a ten sa vyplaví z tela prirodzeným spôsobom. Pri vnútornom užití niečoho rádioaktívneho treba piť veľa čistej vody, aby sa to z organizmu vyplavilo. Samozrejme, toto sú len tie najjednoduchšie a najčastejšie efekty a spôsoby minimalizácie alebo úplnej eliminácie ich následkov.

Ľudia dnes vykupujú jódové tabletky, ktoré sú známe ako ochrana pri úniku radiácie do životného prostredia.

To je ten istý princíp, ako som spomenul vyššie. Jód sa hromadí v štítnej žľaze. Ak sa nadopujete jódovými tabletkami, ktoré obsahujú nerádioaktívny jód, rádioaktívny jód sa už do štítnej žľazy nedostane. Jódové tablety mali zmysel po výbuchu v Černobyle, kde medzi rádioaktívnymi prvkami, ktoré pri havárii unikli, bolo veľké množstvo rádioaktívneho jódu. V žiadnom prípade ich netreba hromadiť a užívať ako prevenciu. Opäť prízvukujem, že neočakávame jadrový výbuch, podľa mňa k nemu nikdy nedôjde. Jód môže v organizme spôsobiť vážne poruchy pečene, srdca a obličiek.

Čo by, naopak, nemalo už dnes chýbať v našej lekárničke?

Som vedúci katedry jadrovej fyziky, kde máme lekárničku podľa štandardných noriem. Určite neobsahuje veci, ktoré by sme podľa nášho názoru potrebovali pri jadrovom výbuchu. Som presvedčený o tom, že Slovensku jadrový výbuch nehrozí. Keby náhodou došlo v inom štáte k šialenstvu a použili by sa jadrové zbrane, pokiaľ by sem rádioaktivita prišla, mali by sme dosť času na preventívne opatrenia s použitím medikamentov. V prvom rade si však osobne nemyslím, že k niečomu takému dôjde. Ja si v žiadnom prípade žiadne jódové tablety nekupujem.

Oddelenie civilnej ochrany a krízového plánovania na ministerstve vnútra na naše otázky nereagovalo. Vy viete, v akom stave sú kryty civilnej ochrany napríklad v Bratislave?

Nie. Ja som vedec a zaoberám sa aplikovaním jadrovej fyziky najmä v kozmickom výskume. Kontrola jadrových krytov nespadá do mojej pôsobnosti. Ako bývalý dekan Fakulty fyziky, matematiky a informatiky Univerzity Komenského som mal o tom prehľad. Kryty boli vtedy v pomerne dobrom stave, hoci civilnej ochrane sa nepripisoval veľký význam. Verím, že v takom stave sú kryty aj teraz a v prípade potreby by boli použiteľné.

Čo by si do nich mali ľudia vziať?

Náhradné oblečenie, deky a najnutnejšie potraviny a nápoje, ktoré majú určitú trvanlivosť a kalorickú hodnotu. Nedá sa toho vziať veľa, kryty nie sú luxusné hotely, každý má presne vymedzenú plochu. Vynechať treba luxusné veci, na ktoré ste zvyknutí. Zobrať si treba pre život nevyhnutné veci - napríklad lieky, ktoré pravidelne užívate. Presný zoznam toho, čo si vziať, určite zaznie v inštrukciách civilnej ochrany, ak sa vyskytne takéto nebezpečenstvo.

Povedali ste, že podzemné úkryty, sú dôležité aj preto, že radiácia ostáva na povrchu aj dlho po samotnom výbuchu. Ako dlho sa dá v takom kryte prežiť?

Závisí to od vybavenia krytu. Niektoré majú ventiláciu a filtráciu vzduchu, preto sa v nich dá fungovať aj týždne či mesiace. Potom sú kryty, ktoré slúžia len na to, aby sa v nich človek skryl pred najhoršími tepelnými a mechanickými účinkami jadrového výbuchu.

Ako ich odlíšiť, kde sa nachádzajú?

Kryty na pracoviskách a v obytných domoch sú veľmi dočasné a slúžia na ochranu pred najväčším nebezpečenstvom. Kryty kritickej infraštruktúry sú lepšie vybavené a majú predpoklad fungovať dlhú dobu.

Spoločnosť zastihli počas necelých troch rokov tri najväčšie krízy - ekonomická, pandemická a vojenská. Všetci sú zmätení a poriadne nevedia, čo robiť. Žijeme skutočne v takom blahobyte, že si, filozoficky povedané, nepripúšťame katastrofy?

(ticho) To je otázka na každého jednotlivca a aj na ľudí zodpovedných za vedenie spoločnosti. Každý si musí na to odpovedať sám. Myslím si, že nie sme pripravení na katastrofy a ani odpoveď na ne nebola podľa môjho názoru vždy najlepšia. Podľa mňa sme mali v minulosti venovať väčšiu pozornosť katastrofám a vojnám vo svete. Musíme si uvedomiť, že vojna je hrozná bez ohľadu na to, či sa nás priamo dotýka, alebo je tisícky kilometrov od našich hraníc. Krízy, ktoré vznikajú, sú globálne. Mali by sme sa starať o to, čo sa deje v každom kúte sveta, lebo to môže mať priame alebo nepriame dosahy na nás. Som presvedčený, že by sme sa mali viac zaoberať nielen našimi plnými žalúdkami, nezmyselným konzumom, táraním na sociálnych sieťach, ale venovať sa viac tomu, čo robí človeka človekom, mysliacim a spoločenským tvorom. Myslím si, že vojna prebiehajúca v našom bezprostrednom susedstve nás "nakopne" a budeme robiť všetko preto, aby sme ju čím skôr a s čo najmenšími obeťami ukončili a predišli akejkoľvek vojne v budúcnosti.

Černobyľ odštartoval koniec režimu, silno sa spája s glasnosťou. Myslíte si, že by použitie jadrových zbraní mohlo priniesť koniec Putinovho režimu? Je to červená čiara, ktorú obyvatelia tým tam hore nikdy nebudú tolerovať?

Po použití jadrových zbraní - ak by sme to stihli - by sme sa nezamýšľali len na odstránením Putinovho režimu alebo iných režimov, ale riešili by sme otázky existencie a prežitia ľudstva.