Rok 2021 - straty a nálezy
Peter Mihók
Nie je ľahké byť objektívny pri hodnotení obdobia, ktoré osobne veľmi intenzívne prežívate. Objektivitu často prekrývajú osobné pocity, často aj vášne a zážitky, a preto až budúcnosť vystaví vysvedčenie o dnešnej dobe jej kladoch a záporoch, ako aj o jej vplyve nielen na generáciu, ktorá ju prežíva, ale aj na budúce generácie, ktoré si ju oživia cez internet alebo historickú literatúru. Toto je neúprosná realita života potvrdená dejinami ľudstva a v širšom kontexte dejinami života ako takého.
Uvedené konštatovanie nás nemôže dostať do polohy fatalistov a pasívnych pozorovateľov udalostí okolo nás. Naopak my všetci sme aktérmi týchto dejín a autormi príbehu prvej polovice 21. storočia. Takže netrápme sa nad tým ako nás budúcnosť bude hodnotiť, ale venujme väčšiu pozornosť tomu, ako na novú situáciu reagujeme, aké riešenia nielen z hľadiska osobného, ale aj širšieho spoločenstva krajín a národov a pohľadu globálneho prijímame. Musíme si aj uvedomiť, že globálne sú nielen benefity ale aj krízy a pandémie. Práve tieto negatívne výzvy by mali podnecovať a podporovať spoluprácu v celosvetovom merítku bez ohľadu na rasu, náboženstvo či politické názory. Bohužiaľ, sme svedkami pravého opaku, a to vyhrocovania vzťahov na miestnej, regionálnej či celosvetovej úrovni. Predstava globálnej uniformity v oblasti politiky, ekonomiky a z toho vyplývajúcich záujmov je nielen naivná, ale aj kontraproduktívna. Diverzita je aj výrazom slobody jednotlivca, či etnika založeného na jeho historickom vývoji, náboženstve či spoločenskom prostredí, v ktorom sa dlhodobo vyvíja. Diverzita v tomto ponímaní nie je kontroverzná, ale naopak svetové spoločenstvo obohacuje a môže výrazne prispieť k riešeniu globálnych výziev.
Ďalším nepriaznivým javom je v tomto ohľade asynchrónny vývoj vo svete, ktorý posilňuje bohatých a znevýhodňuje chudobných, čo zvyšuje polarizáciu tak regionálnu, národnú, rasovú, príjmovú či polarizáciu možnosti jednotlivcov alebo skupín. S tým súvisí nový sociálny a spoločenský fenomén, ktorý poznáme pod názvom prekariát často predstavujúci stratu identity, odcudzenia sa či frustráciu. Tento jav zasahuje predovšetkým mladú generáciu žijúcu v neistote a často je spájaný s prácou a zamestnaním, najmä rastom nestabilných pracovných miest a neistotou na trhu práce. Globalizácia a následne pandémia výrazne rozšírila neplnohodnotné zamestnávanie.
Slovenský mikrosvet je kontroverzný, výrazne prepolitizovaný, nie rozpoltený, ale rozbitý, nevraživý a zahľadený sám do seba. Absentuje pozitívna energia tak, ako sme ju cítili po zmene režimu, vzniku Slovenskej republiky či vstupe do Európskej únie. Mnohé čo nás spájalo nás dnes rozdeľuje a nových deliacich čiar nám ešte pribudlo. Vulgarizácia spoločnosti, absencia primárnej kredibility základných štátnych a mocenských orgánov a nedôvera v súdnu moc a spravodlivosť sa stala súčasťou nášho každodenného života. Absencia elít a ich vplyv na spoločenské dianie. Politickí predstavitelia, ktorí nespájajú ale rozdeľujú. Napokon absentuje národná stratégia komplexnej bezpečnosti v jednotlivých spoločenských, politických a ekonomických segmentoch.
Čo nám zostalo a čo nás drží nad vodou, to sú najmä silné rodiny a rodinné putá, funkčné obce a mestá a napokon stále dobre fungujúca ekonomika, ktorá napriek všetkým negatívam, s ktorými bojuje je stále schopná zabezpečiť zdroje pre chod rodín a krajiny.
Hľadajme teda odpoveď na titulok tejto úvahy - "Čo nám tento rok dal a čo vzal." Prišli sme o mnohé veci a vzťahy, na ktoré sme si zvykli a ktoré robili náš život zabehnutý a svojim spôsobom príjemný. Súčasne urýchlili sa zmeny, ktoré postupne dozrievali. V mnohých oblastiach sa nastolila racionalita a väčší rešpekt voči prostrediu, v ktorom žijeme. Sklamaním pre mnohých je skutočnosť, že život sa nevrátil do starých koľají. Po tvrdom začiatku roka prišlo mierne letné uvoľnenie, ale záver roku nás nemilosrdne vrátil do pandemickej reality. Pozitívom je, že aj na Slovensku sme dokázali na úrovni firiem a podnikov a napokon v celej oblasti mikrosféry svoju životaschopnosť. Je to najmä vďaka zodpovednosti a profesionalite ľudí činných v ekonomickej sfére, čo potvrdzuje starú známu pravdu, že iba profesionálne zdatní ľudia sú schopní dosiahnuť pozitívne výsledky a nájsť riešenia v nových podmienkach. Hospodárska sféra tiež zvýšila inovatívnosť a tým aj odolnosť a môže byť celospoločenským príkladom zodpovedného hospodára. Každý z nás by si dnes na prahu konca tohto roka mal úprimne zodpovedať otázku vlastného prispätia k rastu spoločnosti, alebo jej deštrukcie.
Čo nám ostáva ako poučenie, nielen dejinné, to je nádej a viera. Nádej, že vždy všetko čo raz začalo raz aj skončí, a to platí aj pre pandémiu a všetko čo s ňou v našom živote súvisí. Viera v to, že každá, aj zlá situácia vo finále generuje nové hodnoty a proporcie, ktoré posúvajú vývoj dopredu. Ten kto kapituluje sa na konci príbehu buď stratí, ale sa stane jeho obeťou. Ten kto dokáže bojovať a hľadať východiská a riešenia je väčšinou na strane víťazov.
Na úvod roku 2022
"Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo"
Začiatok každého roka je vždy poznačený predpoveďami, očakávaniami či predsavzatiami. Realita potom nastavuje zrkadlo, ktoré odhaľuje pravdu a schopnosť aktérov či hráčov vysporiadať sa s ňou.
Rok 2022 je v poradí tretím rokom kedy je ľudstvo konfrontované rozsiahlou pandemickou situáciou. Celková situácia tak globálna, ako aj európska či naša národná je však dnes horšia ako bola pred pandémiou. Pandémia nás nedokázala zomknúť v boji proti nej, ale naopak zvýšila napätie tak vo svete, ako aj u nás doma, a napokon aj medzi ľuďmi individuálne. Počet konfliktov a ohnísk napätí sa zvyšuje, viditelné aj neviditelné vojny znepokojujú už nielen politikov, či analytikov, ale aj bežného občana. Mnohí sa stávajú obeťami vlastných vnútorných nepokojov či vojen. Všade okolo nás vnímame viac depresie ako optimizmu. Pojem sloboda sa výrazne zužuje nielen v dôsledku nie vždy oprávnených protipandemických opatrení, ale aj osobovaním si názorového diktátu určitými politickými či záujmovými skupinami. Sloboda pritom buď je alebo nie je. Všetky ostatné prívlastky či eufemizmy sú iba prejavom jej obmedzovania.
Ekonomika trpí nielen samotnou pandémiou a nie vždy správnymi opatreniami zo strany vlád, ale aj dopadmi globalizácie, vzniknutou nerovnováhou medzi koncentráciou lokalizácie výrobných a spotrebiteľských kapacít vo svete. Toto spôsobuje narušenie plynulosti prevádzok, rast cien vstupov či logistických nákladov. Systém "just in time" sa v mnohých oblastiach stáva minulosťou, čo spôsobuje väčšiu viazanosť nákladov firiem na skladové zásoby. Výrazne sa zvyšuje vnútorná i vonkajšia zadĺženosť krajín pri paralelnom znižovaní rozpočtovej zodpovednosti, čo vytvára novú nerovnováhu vo svetovej ekonomike a ohrozuje stabilitu najmä ekonomiky slabších krajín.
V takýchto základných rámcoch sa pohybuje aj slovenský mikrosvet, tak v oblasti politickej, spoločenskej ako aj ekonomickej. Nevýhodou, ktorú nedokážeme celkom eliminovať sú vonkajšie vplyvy na našu spoločnosť a ekonomiku. Výhodou, ktorú však dlhodobo nedokážeme využiť je malá dimenzia krajín, ktorá dáva možnosť prijímať adekvátne politické a hospodárske opatrenia umožňujúce rýchlejšie a adresnejšie stabilizačné kroky, ktoré by spájali tak spoločnosť, ako aj ekonomiku. Slovenská realita je však úplne opačná a stupeň rozbitia spoločnosti už dnes ohrozuje samotnú podstatu jej funkčnosti ako aj samotného štátu. Absencia dlhodobých cieľov a štátnych či spoločenských postulátov je hlavnou príčinou politického hašterenia, nenávisti, neustálych zmien priorít či celospoločenskej degradácie.
Táto krajina a jej občania majú svoju históriu, ktorá je tiež stále politicky zneužívaná na delenie ľudí. A to aj napriek tomu, že máme svojich velikánov, na ktorých však rýchlo zabúdame. Jedným z nich je aj Michal Miroslav Hodža, ktorého názov diela som použil ako podtitulok tohto článku. Máme však našu súčasnosť, ktorá začala 1.1.1993 a za ňu nesieme zodpovednosť my všetci. Napĺňajme ju našimi skutkami tak, aby sme sa mohli za ňou s hrdosťou, ale aj s pokojom obzrieť. Rešpektujme sa navzájom, akceptujme s rozvahou, ale aj s pokorou názory tých, ktorí sú múdrejší od nás. Vnímajme Slovensko v politickom a ekonomickom kontexte sveta a Európy. Presadzujme svoje ekonomické a spoločenské záujmy v prospech občanov Slovenskej republiky, tak doma, ako aj na medzinárodných fórach. Nehanbime sa za svoje názory a presvedčenie, pokiaľ sú v záujme tejto krajiny. Naučme sa vzájomne počúvať, tolerovať, rešpektovať a aj sa na seba usmiať. Nebojujme medzi sebou ale spolupracujme. Nepodceňujme tých, ktorí majú iný názor, len preto, že sa to niekomu nepáči. Vráťme ľuďom slobodu a dokážme, že dokážeme tento štát nielen udržať, ale aj rozvíjať.
Ak si dáme do vienka roku 2022 tieto zásady, budeme môcť hovoriť o začiatku renesancie slovenskej spoločnosti a nastupujúci rok nebude strašiakom, ale novou osobnou, firemnou, štátnou, európskou či globálnou príležitosťou.
Rok 2022 - Najdôležitejšie želanie
Peter Kasalovský Zakladajúci člen a predstaviteľ združenia NEF Hospodársky klub od roku 1993 a jeho Medzinárodného mierového výboru od roku 2015
Poslal som mojím priateľom začiatkom decembra oznámenie, že si pripomínam presvedčenie nášho člena a výnimočnej osobnosti nášho národa kardinála Korca, že Boh môže vyslyšať aj neverca. Vyslal som teda k Bohu, ale aj k všetkým ľuďom dobrej vôle doma i v zahraničí také želanie, či skôr úpenlivú prosbu, aby ochraňoval Slovensko. Predovšetkým preto, že nielen podľa môjho názoru máme u nás nadmieru - neúnosný objem hlúposti, nevzdelanosti, egoizmu, nadutosti, agresívnosti, drzosti, hrubosti, chamtivosti, majetníctva, a vôbec neúcty k ľuďom, no i k tomu, to všetko, čo je za pojmom ľudskosť. Nad vzťah k národu a nášmu štátu, nad odkaz minulých generácií, nad poriadkom a disciplínou, nad čestnosťou a charakternosťou, nad snahou byť vo svojich aktivitách najlepší v porovnaní so svetom, sa vypracoval konzum a povýšila politická nekultúra so svojvôľou.
Neľahko sa od roka k roku konštatuje, akí sme, takú máme vládu, a vnímať, že je to nespochybniteľné. Napriek desaťtisícom skvelých, ba výnimočných jednotlivcov a státisícom ľudí práce. Pripomínajúc si nielen históriu, ale aj masovú migráciu z afrického kontinentu a Ázie od 2015. roka do Európy, a viaceré "ohniská napätia" za účasti veľmocí a ich spojencov sa javí prinajmenej problematicky obranyschopnosť nášho štátneho územia, mesta a vlastnej rodiny. O tom sa čoraz viac a nateraz skôr v tichosti ako hlasno uvažuje medzi ľuďmi vo veku 50+.
Nič na tom nemení ani to, že aj v iných štátoch sú na tom obdobne. To všetko je totiž viac ako nepríjemné a významné v súčasnosti. Postupne nám totiž dochádza, že v novom režime sa pomaly vytráca "pamäť národa", keďže z neho odišlo prirodzene vyše dva milióny pamätí konkrétnych osôb za obdobie troch desaťročí. A to vyhovuje premnohým politickým lídrom nielen u nás doma, ale aj v štátoch Európskej únie, ako aj v štátoch Severoatlantickej aliancie, no i na úrovni Organizácie Spojených národov. Čuduj sa svet, ale len dovtedy, keď počuješ, ako sa dajú falšovať, ba vykrúcať dejiny, alebo zamlčovať nesporné fakty a udalosti. "Pamäť" je už takmer vždy prípustná len vtedy, keď ju akceptujú práve ľudom vyvolení a ich média.
Nie raz sme v zahraničí, no i u nás doma počuli "názor", že všetci ľudia majú myslieť a konať tak, ako im to "prikazujú" vládnuci politici a nimi uznávané a podporované média. A treba dodať, že tak tomu bolo s väčšou, ale aj miernou intenzitou vo všetkých režimoch aspoň v období troch storočí.
Ak som v úvode spomenul kardinála Korca, tak práve jeho prostredníctvom sme mohli priamo vyjadriť naše názory na vývoj medzinárodných vzťahov JS pápežovi Jánovi Pavlovi II. Nesúhlasili sme s jeho mienkou, že Svet sa zlepšuje, a kládli sme si otázku, či v aktuálnom svete je menej vojen, násilia, zlovôle a obetí, tak vojenských, ako aj medzi civilným obyvateľstvom, či je menej kriminality a teroru, či je menej hladu, biedy, utrpenia, či je menej nemocí a či je menej nevzdelanosti ?! Citlivo vnímal už koncom minulého storočia našu prosbu, aby sa svojou autoritou pričinil o stály dialóg medzi lídrami veľmocí, o pokračovanie procesu odzbrojovania a o možnosti použitia ušetrených zdrojov na oslabenie vysokého sociálneho napätia, na obnovu hospodárstva a zabezpečenie prijateľných životných podmienok.
Úprimne sme sa potešili aj reakcii súčasného pápeža Františka na náš podnet z tohtoročnej jari, aby zvolal celosvetovú bezpečnostnú konferenciu, ale aj na naše názory. Mohlo by nám byť trápne, že od 2014. roka na obdobné a viackrát opakované podnety nereagovali ani naši prezidenti republiky, ani predsedovia parlamentu, ani premiéri, ani veľvyslanci USA - ako nášho najsilnejšieho spojenca a priateľa. Akoby dialóg o mieri bol výlučne záležitosťou veľmocí, alebo len tej, ktorá vždy sa prezentuje vôľou, že chce rozhodovať kdekoľvek vo svete, čo je demokratické, a čo je správne.
Žijeme v čase, keď počuť čoraz častejšie "silné reči" na adresu Ruska od generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ale dokonca aj od novej nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baebockovej, a nie výzvu na korektný dialóg : s pamäťou a vnímaním, alebo aspoň chápaním, že jestvuje história a poučenia z nej. Nič z nej nie je a nebude zabudnuté, a už vonkoncom nie genocída slovanských národov a ich obete v boji proti nemeckému fašizmu v období 2. svetovej vojny. Ľuďom so zdravým rozumom je však jasné a čas na tom nič nezmení, že konfrontácia veľmocí by sa mohla skončiť iba apokalypsou, a likvidáciou našej civilizácie. A pochybujem o tom, že by mohla byť len lokálna, či regionálna vojna medzi veľmocami, alebo proti jednej z nich.
Združenie a ja osobne sme dostali prostredníctvom internetu, ale aj riadnej pošty stovky želaní k Vianociam a k Novému roku 2022. Všetky želania obsahovali také pojmy ako šťastie, pohoda, pokoj a radostný život, ale iba prezidenti Joe Biden a Vladimir V. Putin svoje želania do blízkej budúcnosti obohatili o to najdôležitejšie, ktorým budú mierové rozhovory veľmocí. I keď otázka podpory rozvoja vojnami zdevastovaných štátov, a to aj pričinením ich priamych a nepriamych zahraničných účastníkov je nateraz nežiadúcou. V dostupných médiach sme nič iné o tom nezaznamenali. Tých, ktorí podporujú alebo priam vyvolávajú či už občiansky, alebo vojenský konflikt - v konečnom dôsledku celosvetovú konfrontáciu, a odmietajú mierové riešenie, treba zablokovať autoritou veľmocí a v súčinnosti s mocnosťami. Čím skôr, lebo svetom sa rozširuje s rovnomernou intenzitou strach "vírusový" a strach sociálny, ale pripojenie sa strachu o holý život seba a svojich blízkych by sa stalo predzvesťou skorého umieračiku našej civilizácie. Aj kvôli tejto možnosti vývoja sveta je najdôležitejším želaním mier a, inak povedané, návrat do lepších čias, ktoré tu už chvíľu boli vtedy, keď svetoví, no i regionálni a tiež lídri jednotlivých štátov potvrdzovali svojou politikou čestnosť, múdrosť a zodpovednosť.
Nech sú teraz príkladom a skutočnými mierotvorcami prezidenti Joe Biden a Vladimír V. Putin.
Utmost wishes for 2022
Peter KasalovskýFounding member and representative of the IEC Economic Club association since 1993 and of its International Peace Committee since 2015
I sent out a message to my friends in early December about my recollections of our member and Slovakia's outstanding personality Cardinal Korec who believed that God can listen to an unbeliever as well. So I sent a wish or rather a prayer to God and all people of good will at home and abroad to protect Slovakia. It was because I - and many others - feel there is too much foolishness, ignorance, egoism, arrogance, aggression, disrespect, rudeness, greed, possessiveness and lack of esteem of people and humanity in general. The relation to our nation, the message of past generations, order and discipline, honesty and integrity, the endeavour to beat the rest of the world in one's field of expertise - this all has been topped by consumerism, uncultured politics and irresponsibility.
It is unbearable to observe year by year that we deserve our governments. It becomes obvious despite tens of thousands of outstanding individuals and hundreds of thousands of hardworking people. Recalling the history and the mass migration form Africa and Asia to Europe in 2015 as well as numerous focal points of tension involving world powers and their allies, the defensive capacity of our country, our cities and families seems at least uncertain. This is being pondered more and more often, although by stealth for the time being, among people aged 50+.
The knowledge that other countries experience similar situations makes no difference because it is more than unpleasant and significant nowadays. We gradually realise that our nation's memory vanishes under the new regime since more than two million contemporary witnesses passed away in the past tree decades. And that is what suits many political leaders not only in Slovakia but also in the EU member states and NATO member states, and on the UNO level too. What a surprise - but only until you learn that history can be manipulated and evident facts and events can be concealed. "Memory" is acceptable only if accepted by the elected and their media.
Many times have we heard, here and abroad, the opinion that people should think and act as "ordered" by politicians in power and media they accept and support. As a matter of fact, that has applied more or less to all regimes at least in the past three centuries.
If I mentioned Cardinal Korec in the introduction it is because he was the one who facilitated the communication of our opinions on international relations developments directly to Pope John Paul II. We were in disagreement with Pope's view that the world was getting better and we asked the questions whether there were less wars, violence, maliciousness and victims - military and civilian, less criminality and terror, less starvation, poverty, suffering, less diseases and less illiteracy. Back in the late 20th century he listened to our appeal inviting him to make use of his authority in order to establish dialogue among the world powers leaders, to support the continuation of disarmament, to promote the investment of saved fundings into reduction of social tension, economic recovery and assurance of acceptable living conditions. We have sincerely welcomed the recent response from Pope Francis to our initiative last spring to convene a worldwide security conference, but also to our views. It could be embarrassing that, since 2014, neither of the presidents of Slovakia, nor the presidents of parliament, nor the prime ministers, nor the ambassadors of the USA - our strongest ally and friend, have responded to similar and repeated suggestions. As if dialogue on peace was exclusively a subject matter for the great powers, or just the one that always presents itself as willing to decide anywhere in the world on what is democratic and what is right.
We are increasingly hearing "powerful declarations" against Russia from NATO Secretary General Jens Stoltenberg and from the new German Foreign Minister Annalena Baebock, instead of invitations to a fair dialogue bearing in mind the history and lessons to be learned from it. Nothing from history will be forgotten, not even the genocide of the Slavic nations and the victims in the fight against German fascism during World War II. However, it is crystal clear to people with common sense, and time will not change that, that a confrontation of the great powers could only end in an apocalypse and destruction of our civilisation. And I doubt it could only be a local or regional war between the great powers or against one of them.
The association and I personally received hundreds of Christmas and New Year's wishes by email and regular mail. They all mentioned happiness, well-being, peace and a happy life. However, only presidents Joe Biden and Vladimir V. Putin added in their wishes for the near future what is the most important - peace talks of the great powers. Although the issue of supporting the development of war-torn countries is undesirable for now. We did not notice anything else in the available media. Those who support or directly provoke either civil or military conflict - ultimately leading to a global confrontation, and who reject a peaceful solution must be blocked by the authority of the great powers and in cooperation with the powers as soon as possible because the fear of the "virus" and social fear are spreading with equal intensity across the world, and fear for lives on top of that would turn into a knell announcing the death of our civilisation. This possibility is one of the reasons why we should wish for peace and, in other words, for a return to better times which have been here for a while, when the world, regional and national leaders affirmed honesty, wisdom and responsibility through their policies.
May presidents Joe Biden and Vladimir V. Putin be the models of real peacemakers!