Hospodársky klub


















Andalúzske pobrežie Apartmány









ČT krajinou vína...

Ako vidí Svet a seba v ňom prof. Jozef Masarik
Sú to lídri z našej planéty ?

Deviaty rok plynie odvtedy, keď viacerí zo slovenských, ale aj zahraničných členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub dospeli k názoru, že reálne hrozí zánik - sebazničenie našej civilizácie.

Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine, nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.

Rok trvajúca vojna a jej obete, útrapy civilov, zbrojenie a vzývanie len vojenského riešenia konfliktu, to nemá nič s diplomaciou. Tá je akoby už dlhšie v čudesnej kóme. Obdobne tomu je aj v informovanosti o štátnych prevratoch a následných občianskych vojnách v Ázii a Afrike, ako aj o intervenčnom pôsobení iných štátov v nich.

Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako prvého prezentujeme člena Medzinárodného mierového výboru, laureáta Zlatého biatca, jadrového fyzika, renomovaného vedca a vysokoškolského pedagóga prof. RNDr. Jozefa Masarika, DrSc.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment - udalosť - proces vás najviac znepokojuje ?
Súčasná medzinárodná situácia je najhoršia akú si pamätám odkedy vnímam svet. Najviac ma znepokojuje možnosť vypuknutia otvorenej vojny medzi Ruskom a NATO na území Európy a teda aj Slovenska.
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre Vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Pre našu spoločnosť, centrálnu a východnú Európu to bolo z môjho pohľadu obdobie transformácie zo socializmu na slobodnejšiu spoločnosť. Urobilo sa v tomto procese mnoho chýb, na ktoré doplácame až dodnes, ale keďže to bolo niečo nové, tak sa niektorým z nich vyhnúť nedalo, no mnohým sa aj dalo, len na to nebola vôľa. Chamtivosť a túžba po moci zvíťazili nad proklamovanými ušľachtilými cieľmi. Napriek tomu pozitíva však jednoznačne prevažujú nad negatívami. Pre mňa najlepšou etapou v živote boli moje pracovné pobyty v USA, Nemecku a Švajčiarsku v rokoch 1992-1999, počas ktorých som nielen odborne vyrástol, ale som si založil aj rodinu. Samozrejme okrem môjho bezstarostného detstva v mojom rodnom Jalovci.
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?
Politika všetkých veľmoci je založená na brutálnom a bezohľadnom presadzovaní svojich často zvrátených záujmov. Niekedy ich presadzujú skryte, inokedy otvorene. Na to potrebujú byť vojensky silné a preto sú hnacím motorom pretekov v zbrojení. EU, podľa toho ako presadzuje záujmy obyčajných Európanov za veľmoc počítať nemožno. Bez zasahovania do vnútorných záležitosti iných štátov by nemali kde a ako presadzovať svoje záujmy a tak to bez akejkoľvek zábrany a bez rešpektovania medzinárodných zákonov robia. Priam učebnicový príklad tohto konania je súčasné dianie na Ukrajine.
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Každá veľmoc má ambíciu mať hegemonistickú pozíciu vo svete a tomu podriaďuje svoje politiky. Ak by nejaká veľmoc takú ambíciu nemala, tak by nebola veľmocou, ani lokálnou, nieto ešte globálnou. Odpoveď na otázku existencie sveta bez hegemónov dá budúcnosť. Doteraz sme vždy hegemónov mali. Najskôr takých malých - kmeňových, ale s postupom rozvoja mobility a vývojom zbraní sila hegemónov a teritórium ich vplyvu sa zväčšovali. S narastaním technológíi a globalizácie sveta sa globalizovali aj hegemonistické snahy a zvyšovala sa ich komplexnosť a agresívnosť v ich presadzovaní.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Minimálne, nekompetentne a neobjektívne.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský "odstúpil" od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
V skutočnej demokracii by mali mať ľudia šancu realizovať si svoje predstavy. Ľudia majú svoje predstavy aj o demokracii a treba im nechať šancu nech si ich realizujú vo svojom vlastnom štáte. Export demokracie je len krycí názov pre získavanie hegemonistického postavenia, vyvolávanie nepokojov, vojen a neokolonizáciu.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský. Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede podnikateľov Ladislava Krajňáka a Jiřího Mikulenku a predsedu SOPK Petra Mihóka a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidí Svet a seba v ňom Peter Mihók ?
Sú to lídri z našej planéty ?

Druhá časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru

Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.

Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako druhého prezentujeme člena Medzinárodného mierového výboru, laureáta "Mierovej ceny zo Slovenska 2015", Zlatého biatca, vyše troch desaťročí predstaviteľa SOPK, ako aj čestného predsedu Svetovej komorovej federácie doc. Ing. Petra Mihóka, CSc.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment - udalosť - proces vás najviac znepokojuje ?
Súčasná situácia je len prejavom zásadných spoločenských, ekonomických či technologických zmien, ktoré ľudstvo, symbolicky to datujeme, od začiatku nového milénia prežíva. Tieto zmeny majú korene v minulosti, ale výrazne prednaznačujú našu budúcnosť. Každý takýto prechod, či prerod je sprevádzaný vojnami, vzburami, pandémiami či revolúciami. Čiže v súčasnosti len registrujeme to čo niektorí charakterizujú ako "déja vu", čiže odovzdávanie hodnotového štafetového kolíka v historickom vývoji ľudstva. Z tohto pohľadu všetko čo sa deje je dôležité, aj keď si to práve neuvedomujeme. Znepokojuje ma vysoký stupeň virtualizácie a s ním spojený nemenej vysoký stupeň dehumanizácie nášho života. Dôležitý bude výsledok boja medzi virtualitou a realitou. Stráca sa statočnosť, šľachetnosť, svedomie i chrabrosť.
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo pre najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Moja generácia je svedkom a účastníkom celej povojnovej histórie našej krajiny, Európy či vlastných osobných alebo rodinných príbehov. Naše príbehy sa odohrávali a aj naďalej odohrávajú v tomto pomerne širokom kontexte udalostí, v ktorých sme museli formulovať svoje postoje, vychovávať svoje deti či pôsobiť na vytváranie názorov a riešení v okruhu svojho pôsobenia. Z tohto pohľadu spätne hodnotiac tým najžičlivejším a súčasne aj najkrajším obdobím boli všetky tie etapy života za ktoré sa ja osobne ani s odstupom času nemusím hanbiť bez ohľadu na podmienky v ktorých som žil. To isté platí aj pre spoločnosť ako takú. Čím viac takýchto pozitívnych príbehov sme vytvorili, tým sme my aj spoločnosť šťastnejší a užitočnejší.
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ? Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Svet a Európa v ňom sa výrazne polarizuje. Z tzv. bipolárneho sveta sa na krátku dobu stal unipolárny a dnes prerastá do multipolárneho politického a ekonomického priestoru. Jeho finálna podoba sa síce črtá, avšak prebiehajúce boje o pozície jednotlivých hráčov v ňom sú jednou z príčin politickej nestability a rizika vojnových konfliktov. Absentuje tu protiváha proti tejto politike hegemonizácie a polarizácie v podobe krajín, ktoré nevidia svoju budúcnosť v začlenení sa do niektorých existujúcich alebo formujúcich sa politických a vojenských blokov. Takýmto bolo Hnutie nezúčastnených krajín, ktoré vzniklo začiatkom 60-tich rokov 20. storočia ako protiváha vtedy proti bipolárnemu svetu a vo svojom vrcholnom štádiu reprezentovalo 118 krajín sveta a ďalších 18 pozorovateľských štátov. Bohužiaľ od roku 2006, kedy sa uskutočnila posledná konferencia sa Hnutie dostalo do ofsajdu. Avšak je to cesta k lepšiemu vybalancovanejšiemu svetu.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Jednou z charakteristík súčasnej etapu vývoja spoločnosti je, že je to informačná spoločnosť a niektorí začínajú hovoriť o budúcej post informačnej spoločnosti. Toto akoby naznačovalo, že každý má neobmedzený prístup k informáciám, vie sa v nich orientovať a vie sa podľa nich riadiť. Stupeň digitalizácie posúva informačnú spoločnosť ešte viac dopredu. Paralelne s týmto pozitívnym javom sa však objavujú skutočnosti, ktoré ju derivujú do inej polohy, oveľa menej pozitívnej. V prvom rade je tu snaha najmä zo strany tzv. politického či informačného mainstreamu selektovať informácie a tým vnucovať názor, ktorý im je blízky a vlastný. Dôsledok je, že sa šíri veľa falošných informácií, rastie informačný smog a informačná vojna dominuje v prístupe k informáciám. Príčina je v nízkej informačnej gramotnosti, ale najmä v tom, že informatizácia nie je spojená s rozvojom vedomostnej spoločnosti a centrum myslenia sa postupne presúva z mozgu do prstov na klávesnici. Mnohí prepadli ilúzii, že vedomosti sú zbytočné, lebo všetko je na webe. Toto plne platí aj v informovanosti o súčasných udalostiach.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský odstúpil od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
Vojenská sila v spojení s finančnými nástrojmi stále zostáva rozhodujúcim nástrojom politiky aj v nastupujúcom multipolárnom svete. Stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN sú iba jadrové mocnosti. Už to samotné dokazuje dominanciu vojenskej sily v medzinárodných vzťahoch. Výrazný nárast nákladov na zbrojenie na úkor nákladov na boj s chudobou a biedou, nákladov na zdravie, vzdelávanie či ekológiu ukazuje kam smerujú v súčasnosti snahy politických lídrov. Slovo mier sa vytráca z politického slovníka, hoci práve ono by malo byť cieľom rozhodujúcich politických aktivít bez ohľadu na to či ide o malé, stredné, či veľké krajiny, vrátane tzv. superveľmocí. Ideológia je najväčším nepriateľom spolunažívania. Ideológia vymazáva zo vzťahov rešpekt, úctu a sleduje iba presadzovanie vlastných záujmov. Nepriateľstvo už nie je iba nenávisť, je to neschopnosť žiť v zhode.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský. Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede podnikateľov Ladislava Krajňáka a Jiřího Mikulenku a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidí Svet a seba v ňom Ladislav Krajňák?
Sú to lídri z našej planéty ?

Tretia časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru

Do popredia aktivít združenia sa dostali otázky vojny a mieru už v roku 2014. Je príznačné, že tieto otázky, a predovšetkým ich riešenia v záujme života, boli a v podstate aj sú mimo záujmu väčšiny politikov, a printových a elektronických médií. Reportovanie samotné o tom, čo sa deje na Ukrajine nepotvrdzuje, že by hľadali riešenie ako skončiť túto vojnu. K nej podstatne prispelo takmer fatálne zlyhanie diplomacie, predovšetkým veľmocí, no i Európskej únie.

Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako tretieho prezentujeme podnikateľa, laureáta Zlatého biatca a člena Medzinárodného mierového výboru Ing. Ladislava Krajňáka.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment - udalosť - proces vás najviac znepokojuje ?
V súčasnej zložitej medzinárodnej situácii považujem za najrozložitejšie dôsledky globalizácie svetového trhu, t. j. napriek snahám demokratických štátov o globálny otvorený trh na celom svete nedochádza k rozdeľovaniu svetového bohatstva v prospech produkujúcich štátov a tým zlepšovaniu ich celkovej ekonomickej situácie, ale naopak, bohatstvo a zisk sa čoraz viac kumuluje do stále menšej skupiny ľudí. Toto sa deje dokonca za pomoci štátov v Európskej únii, mám na mysli Írsko, Luxemburg a podobne, ktoré svojimi daňovými zvýhodneniami prispievajú k bohatnutiu Googlu, Applu a podobným bez príslušného zdanenia za účelom podpory vedy a moderných výrobcov v EÚ. Zložitá politická schéma fungovania EÚ nesmeruje členské štáty k dynamickým zmenám v meniacom sa svete, nevyhraňuje sa voči globálnym konkurentom vo svete (USA, ČĽR, India), ale len reaguje na podstatné kroky týchto veľkých hráčov. V EÚ dokonca niekto vymyslel tzv. Lipskú burzu, ktorá úplne nepochopiteľne stanovuje "trhovú cenu" elektrickej energie podľa ceny najdrahšej pripojenej plynovej elektrárne /!/... Podobným príkladom je tzv. burza kukurice, kde ceny dodávok kukurice nášho najváženejšieho producenta vôbec nemajú vplyv na tzv. trhovú cenu. Znepokojuje ma najviac "rinčanie zbraní", pričom ak sa má viesť nejaká súťaž hráčov na globálnom trhu, tak nech sa deje formou ekonomickej súťaže - životnej úrovne, mierového spolužitia, technologického pokroku a environmentálnej rovnováhy.
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Všetci sa zrejme zhodneme, že zmena v roku 1989 znamenala pre všetkých výraznú zmenu spôsobu fungovania našej spoločnosti. Kým výrobné spoločnosti typu VSŽ, Slovnaft, ZSNP Žiar nad Hronom, Slovenské elektrárne, Železiarne Podbrezová, OFZ, Duslo, Matador a podobne sa museli rádove v mesiacoch preorientovať zo systému fungovania v rámci RVHP na fungovanie v Európe a vôbec vo svete, tak to zvládli ! Spoločnosť ako taká vrátane svojej samostatnosti od roku 1993 zrejme ešte stále je vo vývoji, žiaľ, so všetkými detskými chorobami, čim dochádza k spomaleniu rastu, k neschopnosti využiť ponúkané zdroje na rozvoj, k neschopnosti definovať stratégiu rozvoja a ciele a tým ako dôsledok zvyšovať napätie v spoločnosti a zbytočne "rozdúchavať" nikam nevedúce politické konflikty. V Poľsku dominuje PIS, ale aspoň využívajú zdroje, v Maďarsku niet alternatívy k Orbanovskej demokracii, v Česku vidieť vyššiu úroveň spoločenskej schopnosti - akčnosti zrejme aj z dôvodu dlhších skúsenosti z riadenia štátu a u nás vidieť dramatický pokles úrovne schopnosti vedenia štátu dokonca v porovnaní s rokmi 1993/94, alebo 1998-2022
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?
Zbrane na obranu vlastného štátu na vysokej technologickej úrovni sú zrejme nutné. Avšak ďalšia vlna vyzbrojovania už aj tak prezbrojeného sveta nemá opodstatnenie, okrem záujmov korporácií v tejto brandži. Zasahovaniu štátov do vnútorných pomerov iných štátov je tiež zrejme nevyhnutné a ich tzv. oblasti vplyvu alebo záujmu zostanú ich oblasťami vplyvu a záujmu, preto za podstatné považujem, aké sú tie záujmy, a či sú vôbec mierové, alebo slúžia len na udržanie prijateľného napätia medzi veľkými hráčmi s cieľom vyvolávania lokálnych konfliktov. Opäť narazím na ekonomické záujmy súvisiace v tejto dobe azda najviac s prístupom k energiám a energonosičom, prípadne k mikročipom.
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Svet bez hegemónov zrejme fungovať nebude. OSN by mala byt platformou na korekciu vplyvu hegemónov, ktorým keď ponecháme právo veta v Bezpečnostnej rade, tak potlačíme ich chute rozvíjať svoj vplyv silou. Znie to jednoducho. Postaviť silu a vplyv hegemónov na vojenskej útočnej sile však s istotou prinesie svetu skazu.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Ak si odmyslím dezinformačné kampane kohokoľvek, občania sú len obeťami. Obeťami sily médií, sily korporácii, sily peňazí, sily zbrani. Žiaľ.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský "odstúpil" od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
Hlavne, by podľa mňa bolo treba zjednotiť politické systémy v EÚ, a dať možnosť výberu voličom medzi ideami. Zákonne politický systém postaviť na troch prúdoch a to LIBERÁLI, KONZERVATÍVCI a SOCIÁLNI DEMOKRATI, a ostatné názorové prúdy, či už to budú národnostné, menšinové, alebo iné, povoliť len vo vnútri týchto troch prúdov ! Mali by sme si pamätať zverstvá Prvej aj Druhej svetovej vojny, aby sme si vedeli predstaviť, akéže to integračne snahy boli vojenskou silou presadené. Integrácia alebo integračná snaha podľa mňa uspeje len zabezpečením technického a technologického pokroku v každej krajine, využitím jej primárnych výhod či už ľudských alebo materiálnych. Pre Slovensko to je určite využitie dreva ako suroviny na ďaleko vyšší stupeň spracovania, s ďaleko vyššou pridanou hodnotou ako je tomu dnes.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský. Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede podnikateľa Jiřího Mikulenku, šéfredaktora www.ceskenovinky1.eu JUDr. Svetozára Plesníka a vysokoškolského pedagóga, publicistu doc. PhDr. Félixa Černocha, CSc. a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidí Svet a seba v ňom Jiří Mikulenka ?
Sú to lídri z našej planéty ?

Štvrtá časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru

Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako štvrtého prezentujeme cestovateľa a podnikateľa, laureáta ocenenia Prominent ekonomiky a člena Medzinárodného mierového výboru Ing. Jiřího Mikulenku.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment - udalosť - proces vás najviac znepokojuje ? Medzinárodnú situáciu vnímam ako veľmi znepokojivú a neistú. Najviac ma znepokojujú kroky USA, ich satelitov a rôznych "neziskových" a nimi ovládaných medzinárodných organizácií a inštitúcií. Viac ako znepokojujúce je manipulovanie vedy, ľudí, vedenia a historických faktov. Úplne alarmujúce je umlčovanie iných názorov ako "oficiálnych" a všeobecná cenzúra prerastajúca do policajnej totality. Toto spolu dáva priam vražednú kombináciu pre ľudstvo, asi s výnimkou úzkej skupiny vyvolených vybraných na prežite (dočasné).
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo pre najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ? Možno paradox pre niekoho, ale pre mňa je to obdobie do novembra roku 1989. Pocit bezpečia, sociálne istoty, veľmi kvalitné školstvo aj zdravotníctvo, morálka, takmer nijaká kriminalita, skoro úplná sebestačnosť, najmä v potravinách, udržiavanie národnej kultúry, histórie, dedičstva predchádzajúcich generácií... Čo z toho máme teraz, čo ostalo? Asi už pomaly nič...
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ? Veľmoci boli vždy veľmocami a mali svoje záujmy v priorite pred všetkým ostatným. No i veľmoc sa k svojmu "chudobnejšiemu" okoliu môže správať ako partner, s úctou a rešpektom. Toto ale nie je platné pre "rýchlokvasné" veľmoci bez podstatnej národnej histórie a identity. Taká má len chute na všetko a všetkých, bezohľadne a za každú cenu, najmä ak cenu navyše platia tí druhí... Práve takéto správanie sa "rýchlokvašákov" podnecuje eskalácie napätia, preteky v zbrojení a je nimi vykonávaný export - import farebných revolúcií. Čo nie je po našom, nebude! To je ich princíp správania sa a konania. EÚ nie je svojprávna, a už vôbec nie je veľmoc, je to len korupčný, úradnícky moloch, zbytočné sa vyjadrovať. Je to len príklad toho, ako sa pôvodná dobrá myšlienka otočí proti všetkým...
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ? Politika mocnosti môže byť buď zodpovedná alebo devastujúca. "Rýchlokvašáky" rozhodne zodpovedné nie sú. Ale totálna hegemónia so všetkým okolo je tá ich pravá šálka kávy. Myslím, že toto nikto nepotrebuje a snáď je to nad slnko jasnejšie. Aký len krásny svet bude bez "rýchlokvašákov" - rado by naveky hegemónov! Už aby to bolo! Ale asi by sme pre to mali urobiť niečo my všetci a nie čakať, že to za nás urobia len tí druhí.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu? Občania sú naopak len dezinformovaní, manipulovaní a zavádzaní. A úplne ideálne hromadne udržiavaní v strachu. Vedenie, informovanosť, rozhľad a zdravý sedliacky rozum zjavne ostali len veľmi malej časti populácie. Z osobnej skúsenosti viem, že ľudia si vôbec nie sú schopní uvedomiť ani pripustiť určité súvislosti, riziká diania okolo nás. Uzavreli sa do osobných bublín a nechcú ani nič vedieť, ani počuť, ani sa pripravovať na možné krízové situácie. A ak by (dúfajme, že nie) krízové situácie nastali, potom to bude totálny masaker...nijaká branná výchova, nijaké cvičenia CO, nijaké masky, nijaké kryty, nijaké IPCHO, nič. A netreba ani jadrový výbuch, postačí x hodín bez elektriny a nastane Sodoma - Gomora, rabovanie, násilie, chaos a zmar...
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský "odstúpil" od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii? Kráľ Jiří, môj menovec bol na svoju dobu veľmi múdry. Vtedy sa rozhodol správne. No dnes nežijeme v jeho storočí. Existuje veľa súčasných citátov, ktoré by na túto otázku odpovedali, napríklad, "mier je len prestávka medzi dvomi vojnami", alebo "vojna je len pokračovaním politiky, ale inými prostriedkami", a podobne. Zdá sa, že dnes majú "rýchlokvašáky" akési svoje vlastné "pravidlá", svoju vlastnú "demokraciu", svoje "hodnoty". Opýtam sa: "A čo je to ta demokracia?" Toto je pre mňa slovo bez obsahu, významu, filozoficky a inak nepodložené, len nálepka na ohlupovanie a manipulovanie más. Pre "rýchlokvašáky" je mier stavom, kedy si všetkých bezo zvyšku porobí a podrobí a bude ich spravovať svojimi pravidlami a hodnotami a to bude tá "skutočná demokracia". Som hlboko presvedčený, že v multipolárnom svete, založenom na vzájomnom rešpekte, úcte, tolerancii a spolupráci už slovo "mier" nebude predmetom výkladových ťahaníc a nebude potrebná ani nálepka "demokracia". A konečne bude opäť kvitnúť národná identita, história, kultúra a všeobecný rozvoj vo všetkých multipolárne zúčastnených krajinách a národoch.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský. Na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede aj šéfredaktora www.ceskenovinky1.eu JUDr. Svetozára Plesníka, pedagóga, publicistu doc. PhDr. Félixa Černocha, CSc. a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidí Svet a seba v ňom Felix Černoch?
Sú to lídri z našej planéty ?

Piata časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru

Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani Spojené národy, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum, ani Mníchovská bezpečnostná konferencia.

Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako piateho prezentujeme českého vysokoškolského pedagóga a publicistu, predsedu Spolku zberateľov a priateľov exlibris v ČR, mierového aktivistu, laureáta Zlatého biatca a člena Medzinárodného mierového výboru doc. PhDr. Felixa Černocha, CSc.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment - udalosť - proces vás najviac znepokojuje ?
Návrat k politice z pozice síly!
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo pre najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Krátce po "Velkém třesku" : rysovala se naděje na obnovu jednoty světa. Osobně pak šance aktívního zapojení do těchto snah.
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?
Jeví se mi spíše jako malomoci na pozadí totální nezodpovědnosti.
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Snahám o hegemónii na mezinárodní scéně odzvonilo, Svět ji nechce.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Občané jsou o tomto cíleně dezinformování ev. neinformovani.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský "odstúpil" od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
Moc je kardinální otázkou jakékoliv politiky, ale nikolliv jej ergument! Zato MÍR a DEMOKRACIE mají toliko jediný výklad, bez alternativ.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský. Na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk zverejníme odpovede aj šéfredaktora www.ceskenovinky1.eu a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidí Svet a seba v ňom Branislav Neumair ?
Sú to lídri z našej planéty ?

Šiesta časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru

Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani OSN, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum, ani Mníchovská bezpečnostná konferencia. Záblesk nádeje na diplomatické riešenie ukrajinskej traumy vznikol po tohtotýždňovom 10-minútovom stretnutí ministrov zahraničných vecí USA a RF.

Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako šiesteho prezentujeme tohtoročného laureáta Zlatého biatca, podnikateľa, podpredsedu Spoločnosti M. R. Štefánika a člena Medzinárodného mierového výboru Branislava Neumaira.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment - udalosť - proces vás najviac znepokojuje ?

Jednoducho odpovedané: MÁM STRACH, ŽE SA NACHÁDZAME UŽ ZA HRANOU MOŽNEJ ZNIČUJÚCEJ VOJNY, ktorej slepým strojcom je aj moja krajina.

Som veľmi znepokojený z neobjektívneho masírovania ľudí nami platenými médiami a mám pocit, že sa im podarilo v mnohých mladých ľuďoch dosiahnuť pocit nezraniteľnosti a pocit , že to správne je nenávisť a iný názor je zakázaný.

Na strane tzv. demokratických krajín nevidím absolútne žiadnu politickú osobnosť, možno až na maďarského premiéra p. Orbána. Európsky politici sa skutočne stali smiešnymi bábkami v rukách amerických "Jastrabov" , ktorí vedome, či nevedome (?) poškodzujú vlastné krajiny.

Veľmi ma znepokojujú priam krvilačné vyhlásenia o nutnom porazení Ruska a snahách rozmiestnenia NATO-základní okolo Ruska, v čom naši politici zohrávajú významnú úlohu.
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre Vás osobne ? Prečo tomu tak bolo?
Trinásť rokov ( do 1989 ) som nie ako emigrant, ale ako vysťahovalec, žil spokojne v Rakúsku, v Innsbrucku, kde som si myslím, že celkom úspešne tiež plnil svoje občianske povinnosti . Bol som neprehliadnuteľný Slovák.

Najprv ako vedúci FIAT- Autoservisu, neskôr ako vedúci obchodného oddelenia pre Východnú Európu, ako člen Európskej olymp. delegácie 1984 v Južnej Kórei, s úlohou robiť osvetu pre šport bez bojkotovania olympiád veľmocami...a tak som mal možnosť spoznávať veľa ľudí, veľa krajín, veľa názorov a v mnohých prípadoch bolo veľa partnerov prekvapených, z ktorej krajiny pochádzam a radi so mnou diskutovali a myslím si, že mnohí získali iný pohľad na našu krajinu.

Určite na moje pôsobenie má vplyv aj môj pôvod, ktorý bol "revolučný", od husitského hnutia , cez legionárku účasť starých rodičov a priamu účasť v SNP mojich rodičov, až po väzenia a znárodňovania. Môj pradedo bol po vzniku ČSR prvým zvoleným richtárom vo Vrbovom, babkin brat starostom v Piešťanoch (pre odmietnutie spolupráce s gardistami musel odstúpiť), otec reprezentačný strelec , pokiaľ mu v 50-tich rokoch neodobrali pušky, zakladateľ a do 1969 oblastný šéf Čedoku na Slovensku, zakladateľ kanoistického oddielu v PN, ... .

Po r. 1989 som sa vrátil na Slovensko, úspešne podnikal s vlastnou firmou, Výroba a montáž oceľových konštrukcií po celej EU (Thyssen-Krupp, VOEST Alpine, METAL Ravne, Boehler Kapfenberg, Breitenfeld Edelstahl, GeGa, Mercedes, ... )

Po infarkte pred desiatimi rokmi som musel podnikanie zredukovať, ale občiansky som sa angažoval v Piešťanoch v Seniorskom parlamente, v motocyklovom športe, no hlavne v celoslovenskej Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika, kde som sa stal jej podpredsedom, čím plním aspoň troška odkaz mojich odvážnych predkov.

A z tohto vyplýva aj odpoveď na otázku. Moje najkrajšie a najdôležitejšie obdobie boli posledné roky pred a prvé po 1989, kedy bolo z ľudí cítiť to nadšenie a snahu o priateľstvo medzi ľuďmi a medzi národmi, hlad po spravodlivosti a v dobrej nádeji toto vlastne "zavinilo" aj môj návrat na Slovensko.
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež EÚ a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?
Politika "západných" veľmocí a EU je ovládnutá americkým mamonom, zbrojným a farmaceutickým priemyslom, korupciou a stratou ľudskosti a súdnosti.

Takúto "demokraciu" bude nutné prehodnotiť a vrátiť vôľu po mieri, spravodlivosti, čestnosti, otvorenosti a i spoľahlivosti v dodržiavaní dohôd.

Odsudzujem dvojitý meter pohľadu na vojny NATO/USA a Ruska, či Číny.

Aj nedávna história dokázala že USA robí veľkú chybu pri násilnom ovplyvňovaní chodu mnohých štátov a veľmi rád by som videl pozitívne výsledky ich snáh.
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov?
Veril som, že múdrosť "demokratických" politikov sa musí prejavovať a dokážu svet udržať v akej takej rovnováhe a aj naše malé Slovensko sa dokáže udržať v akej takej neutralite a udrží si dôležité štátotvorné prvky (banky, médiá, pôdu, zdravotníctvo, armádu ... ) , no opak je pravdou. Podľahli sme dočasnej hegemónii bohatého západného sveta a žiaľ posilneniu možnosti budúcej hegemónie Číny, ktorej technický pokrok už prekročil predstaviteľné hranice, čo je v mnohom ale aj obdivuhodné.

Hegemóniu by som prirovnal aj k diktatúre. No a dnes by veľa ľudí privítalo tzv. pozitívnu diktatúru, zaručujúcu spravodlivosť a bezpečnosť. Ale ako sa k nej dostať?

Predpoklad pre uplatňovanie svojej hegemónie má iba hospodársky silný štát (či skupina ľudí !!!) a neviem si momentálne predstaviť, ako sa z toho vymaniť. Prepadám myšlienke, že MARX mal pravdu a Kapitál je v konečnom dôsledku zničujúci a prapôvod hegemonistických chúťok.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Trestuhodne minimálne. Médiá vylúčili verejnú diskusiu a zaviedli tiež trestuhodne jednostranné masírovanie v prospech vojny. Žiaľ aj mladšia generácia, zručná s internetom, si zjavne nerobí tú námahu sa objektívne zorientovať.

Už len do akej hospodárskej biedy nás zaviedli "naši" vodcovia, aj to zľahčuje blíženie sa ku katastrofe, čo sme sa na histórii mohli dostatočne poučiť, no zjavne sa tak nestalo a národ to apaticky prijíma.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský "odstúpil" od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
To je veľmi zložité. Všetko závisí od miery "integračných snáh" vlastne potom hegemóna.

Na jednej strane chceme slobodu, no na strane druhej musíme dokázať aj akceptovať určité pravidlá spolužitia.

Česko-Slovensko bol výborný "projekt", no oba národy stratili objektívne posúdenie možností a vyváženosti a to nás priviedlo k nezmyselnému oslabeniu na dva skoro bezvýznamné štáty. A bolo by stačilo nie veľa , aby sa vzájomné požiadavky prispôsobili reálnej potrebe a dobe.

A takých príkladov je s mojim neporozumením v EU viac, napr. aj Katalánsko v Španielsku, kde zjavne tiež mnohé nefunguje ako by bolo správne, stráca sa diskusia a nastupuje diktatúra, ktorá ale asi tiež skončí rozkolom. Aká škoda.

A v tomto kontexte som presvedčený, že skôr ako táto strašná vojna by aj pre svet a aj Ukrajinu bolo lepšie riešenie podporiť mierovú integráciu východnej časti Ukrajiny, kde v prvom rade celé OSN absolútne zlyhalo.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský. Na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk zverejníme odpovede aj šéfredaktora www.ceskenovinky1.eu a ďaľších osobností. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidí Svet a seba v ňom Svetozár Plesník ?
Sú to lídri z našej planéty ?

Siedma časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru

Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani OSN, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum, ani Mníchovská bezpečnostná konferencia. Záblesk nádeje na diplomatické riešenie ukrajinskej traumy vznikol po tohtotýždňovom 10-minútovom stretnutí ministrov zahraničných vecí USA a RF.

Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako siedmeho prezentujeme šéfredaktora webu ceskenovinky1.eu, laureáta Zlatého biatca a člena Medzinárodného mierového výboru JUDr. Sveztozára Plesníka z Českej republiky.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment - udalosť - proces vás najviac znepokojuje ?
Demagogie politiky představitelů států NATO a Evropské unie. Představitelé uvedených organizací vyvíjí velký tlak na členské státy společenství a vystupují z pozice své neomylnosti a jediné pravdy - vyžadují absolutní loajalitu. Mám velké obavy z dalšího vývoje evropské, ale i celosvětové politiky a z toho vyplývající hrozby pro Evropu a svět - tzv. " poslední" války. Pro Evropu může skončit velkou katastrofou - kolaps ekonomiky a politiky a může následovat celková destrukce.
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre Vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Krátké časové období po převratu 1989 dávalo naději na zlepšení ekonomických a společenských vztahů ve společnosti. Po otevření hranic jsem očekával lepší vzájemnou spolupráci v mezinárodních, obchodních a společenských vztazích, růst HDP, pokračování v nezadluženosti státu. Opak je pravdou.
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež Európskej únie a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?
Velmoci neberou menší státy jako své partnery, vůbec jim nezáleží na následcích, které svojí hospodářskou politikou a "politikou agrese" způsobí. Velmoci prosazují své zájmy silou i vůči svým partnerům, politickou i vojenskou.
Když se nepodaří dosáhnout výsledek politickým ovlivňováním nebo vydíráním, následují ekonomické sankce a vojenská hrozba.
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Za období od rozdělení politické mapy světa se politika mocností nezměnila. Mocnosti se snaží ovládnout svět prostřednictvím hospodářských a politických sankcí. K tomu využívají a zneužívají mj. banky a další finanční instituce z hlediska jejich moci a postavení na kapitálovém trhu. Následuje jasná hrozba o použití vojenské síly.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Stát a jeho vedoucí představitelé se snaží udržet národ v nevědomosti, což znamená pokles vzdělanosti. Velice nebezpečná je jednostranná informovanost o světových i domácích medií. Občané se pak ve vzniklé situaci nedokážou orientovat, nastává chaos a kdo má jiný názor na vládní politiku nebo ekonomiku se stává nepřítel státu.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský "odstúpil" od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
Moc je nemoc. Nejvíce o válce mluví a válku chtějí lidé, kteří o ní příliš nevědí, jen se snaží získat další moc, získat nová území a finance. Do války posílají muže, děti a naivy, kteří jim věří, že budou bojovat za svoji zemi, přitom chrání cizí korporace. Svoji rodinu, děti a majetek přesunou mimo hrozbu. Jediné řešení - změna systému. Velice dobře to popsal ve své knize Milan Mňačko - Jak chutná moc.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský.
Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede ďaľších členov MMV. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidí Svet a seba v ňom Ján Gabriel ?
Sú to lídri z našej planéty ?

8. časť seriálu odpovedí členov Medzinárodného mierového výboru

Medzinárodné napätie vstupuje do života najširších vrstiev obyvateľstva. Všadeprítomný je strach z vojny, z použitia jadrových zbraní, a teda z konca Života ako takého ako sme ho poznali, a na ktorý si pamätáme. Nateraz ho nezmiernili ani pápež František, ani OSN, ani prezidenti veľmocí, ani World Economic Forum, ani Mníchovská bezpečnostná konferencia. Záblesk nádeje na diplomatické riešenie ukrajinskej traumy vznikol po nedávnom 10-minútovom stretnutí ministrov zahraničných vecí USA a RF.

Na rozdiel od súčasných aktérov medzinárodných vzťahov a vôbec politiky treba informovať verejnosť o tom, na akej myšlienkovej, či skôr názorovej báze je aj Medzinárodný mierový výbor. Ako ôsmeho prezentujeme predsedu výboru združenia, laureáta Zlatého biatca, bývalého poslanca NR SR a finančníka Ing. Jána Gabriela.

Ako vnímate súčasnú medzinárodnú situáciu ? Ktorý moment - udalosť - proces vás najviac znepokojuje ?
Súčasnú medzinárodnú situáciu nie je možné hodnotiť pozitívne. Prebieha vážny stred medzi veľmocami o hegemóniu. Čas jednopolárneho sveta končí a viacpolárny sa viac presadzuje. Je jasné, že hegemón sa nechce vzdať. Má veľa spojencov v oblasti tzv.demokratických krajín a tým sa cíti silný. Len aj súperi sa chystali na stret a zahájili už dávno prípravu. Zorganizovali skupinu, ktorá sa neustále rozvíja organizačne, politicky, ekonomicky i vojensky. Zatiaľ sa všetko vážne deje cez proxivojny a sankčné ekonomické opatrenia. Doterajšie výsledky však nie sú pre hegemóna dostatočné. Prehlbujú sa problémy vo všetkých smeroch a tu je moja najväčšia obava. Nerozhodnú sa najväčší hráči použiť jadrové zbrane , keď budú v najhoršom? Čítal som vyjadrenie Medvedeva ktorý verejne hovorí, že svet bez Ruska nemôže byť a generáli NATO hovoria o nepriateľstve s RF a Čínskou ľudovou republikou. Použitím jadrových zbraní civilizácia končí. Všetci vieme , že politika je vyjadrením ekonomických záujmov. Je zlé, keď svetu kraľuje vojensko-priemyselný komplex a riešia sa iba jeho záujmy.
Ktoré obdobie vo vašom živote bolo najžičlivejšie pre spoločnosť, pre národ, pre centrálnu a východnú Európu, ako aj pre vás osobne ? Prečo tomu tak bolo ?
Je to vážne zaujímavá otázka, lebo jej vyjadrenie je naozaj relatívne. Je pre spoločnosť užitočné potrebné vzdelanie? Asi je. Je užitočný dobrý výkon zamestnania? Asi je .Je užitočná ľudská angažovanosť? Asi je. Dá sa takto pokračovať ďalej. Pre mňa osobne je najviac dôležité obdobie 80. a 90. rokov, kedy som bol účastníkom vážnych udalostí s dobrým koncom. Od výstavby vážnych priemyselných komplexov až po pokojné rozdelenie Československa. Ako sa teraz ukazuje, tak to bolo určite dobré. Príklady z okolia sú hrozné. Máme možnosť namiesto pochovávania blízkych, budovať svoju štátnu i osobnú identitu. Nájde sa veľa výhrad k rozhodnutiam našich vlád, ale to hlavné, že sa pokojne vyvíjame, dúfa, že to sa nezmení.
Aký je váš názor na politiku veľmocí a tiež Európskej únie a mieru ich zodpovednosti za rast zbrojenia, vyzbrojovania a zásahov do vnútorných pomerov iných štátov ?
Už som to naznačil pri .prvej otázke, je mimoriadne zlé, že najviac ovplyvňujú dianie veľmoci, vlastníci vojensko-priemyselných komplexov. Potom stúpenci silových riešení majú jasnú prevahu. Môj názor je, že minimálne do Európy 21. storočia používanie zbraní nepatrí. Pre mňa bolo prekvapujúce , ako Nemci a Francúzi pristúpili k "minským dohovorom" o riešení ukrajinskej otázky. To už nehovorím o podpore nacizmu v štátoch, ktoré prešli strašnou 2. svetovou vojnou. Na jednej strane bol tlak na dodržiavanie ľudských a národnostných práv krajín EU a na druhej podpora nacizmu v plnej miere na Ukrajine. Teraz to Zelenský pekne ukázal , ked premenoval jednotky podľa divízií SS. Použil aj "edelwais", ktorá je v pamäti nášho národa ako likvidačná, kde napáchala zverstvá pri potlačovaní Slovenského národného povstania. Ruská federácia tieto skutočnosti v oblasti ľudských práv na Ukrajine i neustále útoky na Doneckú oblasť uvádza ako jeden z argumentov na vojenskú odpoveď. Stále si však myslím, že mali dostatok možností informovať svet o cieľoch militantov a tak diplomaticky zabrániť hroznému vojnovému stretu. Vojensko-priemyselné komplexy veľmocí zase vyhrali a to je zodpovednosť veľmocí za zbrojenie a nové a nové vojny.
Ako vnímate zahraničnú politiku veľmocí a mocnosti, a je v nej prítomná snaha o hegemonistickú pozíciu vo vývoji sveta? Môže Svet jestvovať bez hegemónov ?
Samozrejme zahraničná politika plne zodpovedá tomu, čo sme doteraz hovorili. Na jednej strane má záujem udržať hegemonizmus a ďalej podporiť nárast konfrontácií, aby výroba zbraní pokračovala v stúpajúcom trende. Vyhlásenia predstaviteľov štátov svedčia o splnení tejto úlohy. Všade sa vážne zvyšujú vojenské rozpočty. USA a ich najbližší spojenci majú záujem jednopolárny svet udržať. Hlavné zdôvodnenie je ochrana demokratického sveta a jeho hodnôt. Náprotivní súperi zase hovoria o suverenom práve vybrať si vlastnú cestu vývoja. Využívajú hlavne dôsledky koloniálnej histórie a neustálu snahu vyspelých krajín o neokolonializmus. Je vidieť, že tieto tézy sa čoraz viac uplatňujú v krajinách južnej pologule, kde doteraz vládli názory Severnej Ameriky a Európy. Zase z toho profitujú vojensko-priemyselné komplexy hegemónov, ktoré majú zabezpečené dlhodobé objednávky. Každý potrebuje nové zbrane, jeden na obranu a druhý na útok. Keď si to zoberieme z tohto hľadiska, tak asi hegemónov nepotrebujeme. Len oni sú a budú. Už nie iba jeden, ale viacero. Ak si niekto myslí, že sa všetko vyrieši znížením pozície USA ,tak je vo veľkom omyle. Hegemón vždy použil svoju silu na vlastný prospech. Je zavádzajúce myslieť si, že to neskôr bude inak.
Do akej miery sú občania informovaní o raste možnosti nielen regionálnych vojenských stretov, ale aj globálneho jadrového konfliktu?
Sme svedkami intenzívneho boja v geopolitickej oblasti. Nárast súťaženia znamená zvyšovanie nerovnováh vo všetkých oblastiach. Systémy vyvažovania prestali efektívne pracovať. OSN, WTO, i ďalšie stratili rozhodovacie pozície. Obmedzenia, sankcie a rôzne iné reštrikcie ich znefunkčnili. Médiá prestali informovať o realite. Prešli na ideologickú platformu. Obrovské problémy vývoja zamenili za množstvo zástupných tém , hlavne v oblasti zelenej energie, LGBTI a genderovských teórií. Áno, aj tieto otázky sú dôležité, ale prepad výrobných faktorov Európy v prospech Ázie a USA pri akceptácii emigrácie do Európy je najhorší možný vplyv. Jednoducho znížená tvorba zdrojov v Európe neumožní udržať dosiahnutú životnú úroveň. Zradikalizuje to imigrantov a nižšie príjmové skupiny obyvateľov. Toto Európu vážne zneistí. V tomto médiá hlavného prúdu pracujú málo. Naopak politicky korektné je to obchádzať. V princípe strata dôvery sa nevypláca. Týka sa to i Ukrajiny a RF. Je hlúposť si myslieť, že zničia RF. Minimálne odveta by bola taká, že už by sme neboli my všetci. Ľudia prestávajú veriť manipuláciam medií, prechádzajú na alternatívne médiá. Len tu je naozaj aj veľa neoverených informácií. Najhoršie na tom je, že dochádza k radikalizácii spoločnosti. Dovolím si pripomenúť, známu myšlienku Marka Twaina ... ako je ľahké ľudí oklamať, ale horšie je ich presvedčiť, že boli oklamaní. Asi na tom je založená propaganda. Nám to v konečnom dôsledku pri jadrovej apokalypse asi bude jedno.
Kedysi český kráľ Juraj Podebradský "odstúpil" od svojich integračných snáh s tým, že ich úspešnosť je závislá výlučne od vojenskej sily. Platí to aj pre súčasnosť, pokiaľ máme na mysli tak časté tvrdenia lídrov nielen veľmocí, ale aj ambicióznych skupín vo vnútri štátov, že ide predsa len o presadzovanie vlastných predstáv o mieri a demokracii?
Táto otázka je v terajšej Európe irelevantná. Vôbec nesúvisí s vojenskou silou v Európe. Je zaujímavé, že Európa so stovkami miliónov obyvateľov sa chráni Severnou Amerikou proti 140 miliónom obyvateľov RF. Nečudujem sa Poliakom, ktorí chcú byť mocnosťou, keď sa potrebujú posilniť Američanmi, aby komusi vládli. Ale komu? No tu je ocenenie integrácie v Európe. Vôbec nechápem, ako sa podarilo Európanov presvedčiť o správnosti imigrácie a vážnosti sankcií voči RF. Keď som počul o vyhlásení jedneho z vodcov dnešného sveta o vynikajúcej Indii na Mníchovskej konferencii, doporučoval investície tam, pretože nákladovosť je nízka, kvôli lacným ruským surovinám , pri nízkej cene práce a hlavne dostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Človeku je z toho zle, že sa Európa "toho" zbavila. Aké predstavy o demokracii a miery majú títo ľudia? Asi len vlastné zisky. A vôbec otázky o integrácii sú len vtedy , keď súvisia s vyšším ziskom, inak sú zbytočné.

Otázky položil zakladajúci člen združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor Peter Kasalovský. Postupne zverejníme na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk odpovede ďaľších členov MMV. O ich názoroch bude aj okrúhly stôl na 138. riadnom zhromaždení a celkove 290. podujatí 30. marca 2023.

Ako vidí Svet a seba v ňom prof. Jozef Masarik Sú to lídri z našej planéty ?

Ako vidí Svet a seba v ňom Peter Mihók ? Sú to lídri z našej planéty ?

Ako vidí Svet a seba v ňom Ladislav Krajňák? Sú to lídri z našej planéty ?

Ako vidí Svet a seba v ňom Jiří Mikulenka ? Sú to lídri z našej planéty ?

Ako vidí Svet a seba v ňom Felix Černoch? Sú to lídri z našej planéty ?

Ako vidí Svet a seba v ňom Branislav Neumair ? Sú to lídri z našej planéty ?

Ako vidí Svet a seba v ňom Svetozár Plesník ? Sú to lídri z našej planéty ?

Ako vidí Svet a seba v ňom Ján Gabriel ? Sú to lídri z našej planéty ?