Vyhlásenie Medzinárodného mierového výboru o úpadku ľudskej civilizácie a o reálnej možnosti jej sebazničenia, ako aj cielenej devastácii ľudských práv a slobody z 13. mája 2018

Medzinárodný mierový výbor sa naposledy sa verejne vyjadril 15. marca o ekonomicko-sociálnom vývoji Slovenska v kontexte európskeho a globálneho pohybu. Pod jeho vyhlásenie s názvom Štvrťstoročný výsledok Slovenskej republiky: "Nedá sa piesok do snopov viazať a voda hrabať..." sa podpísalo osem členov Medzinárodného mierového výboru a v procese tvorby sa k téme vyjadrilo vyše tridsať našich členov.

Nespochybniteľným faktom je, že pomery vo svete sa z hľadiska možnosti globálneho konfliktu, teda jadrovej apokalypsy nezmenili. Snaha o vedúcu pozíciu vo svete, alebo v jednotlivých regiónoch až príliš devastuje to, čo vnímame pod pojmom ľudskosť. Svojím spôsobom je to absurdné, keďže väčšine ľudí na tejto planéte je cudzia a bytostne odmietaná nevraživosť najrôznejšej sily. Stali sme sa nevoľníkmi politických vodcov, ktorí nechápu ani základnú spinozovskú ideu, že ... "Mier nie je absenciou vojny. Mier je cnosťou, dôverou, spravodlivosťou."

Bez príklonu k akejkoľvek naivnosti, niet takého politického lídra vo svetovej politike, ale ani v Európe a v iných častiach sveta, ktorý by svätosväte nevyhlasoval, že preňho má najvyššiu hodnotu mier a ľudské šťastie, alebo blaho vlastného národa. Avšak, od vyhlásení s takýmto obsahom majú vždy len jeden krok k vojne a k presadzovaniu svojich predstáv o demokracii a o jej nositeľoch kdekoľvek na tomto svete. Prirodzene, že všetko sa deje v mene najsvätejších ideálov Demokracie a Slobody prinášanej na bodákoch do iných krajín. A Picassov obrazový symbol, Holubica mieru ? Nuž, ten sa dávno stal vhodnou poživatinou pre vojnové grilovanie bezbranných ľudí na vojenských barbecue na území iných krajín.

Problémom tohto neblahého a denervujúceho stavu je rozvíjajúca sa občianska stagnácia, na ktorej sa podpísali bez výnimky politickí lídri, ktorých si však občania ich štátov vybrali slobodne v parlamentných voľbách. Táto absurdita, o ktorej sa hovorí, že je riadená z jedného centra, sa začala v časoch, keď si veľmoci a mocnosti rozdeľovali sféry vplyvu v závere 2. svetovej vojny a po vzniku jadrového arzenálu veľmocí, neskôr mocností a potom štátov v militantnom postavení.

Minuli sa časy, keď sa zakladali, rozvíjali a zveľaďovali priateľské vzťahy medzi štátmi a ich národmi. Časť lídrov dokonca vyhlasuje a dosť robí preto, aby národy postupne a čo najskôr zanikli. Predovšetkým v záujme pozície vlastného štátu a ich samotných. V móde je politika diktátu, resp. falošnej solidarity. Majster mystiky a filozof Nemec Johanes Eckhart na adresu takýchto lídrov reagoval slovami: "Najväčšia sila človeka je v tom, že ju nepoužije." Asi mu bol dobre známy bumerangový efekt sily. Návštevy predstaviteľov štátov sú skôr výnimočné a medzi normálnych ľudí sa nedostanú. A keď sú, tak je to vlastne o kulisách a scéne ako takej a k tomu hladkanie sa slovami, vetami a objatiami.

Ak už aj jestvujú oficiálne priateľstvá a spojenectvá, tak výlučne na základe rozhodnutí vodcov. Platí to aj nepriateľstvách. Aj my na úrovni nášho združenia sme zaznamenali, že tak domáci, ako aj zahraniční politickí lídri v porovnaní so svojimi predchodcami z 90-tych rokov minulého storočia a do 2008. roka, keď sa Svet prepadol do viac ako hlbokej krízy hospodárskej a finančnej, navrch začala mať bežne amorálnosť a nekultúra väčšiny vodcov a ich zahľadenosť do seba samých.

Obchádzanie princípov medzinárodného práva a jeho imperatívnych záväzkov sa stali normou, ktorá približuje čas, keď sa dostávajú "nahor" vyvolávači globálneho konfliktu dokonca ako záchranného pásu pre prežitie našej civilizácie /!/, rozvratu a erózie ľudskosti a s pomalou, ale nezvratnou záhubou ľudského rodu ako jej nositeľa. Nikto nemá šancu na život, ak sa tak stane. Napriek viere v zdravý rozum, tak nadobúdame pocit, že sa nivočí z vôle konkrétnych vodcov, alebo je vyvrhnutý tam, kde nemôže fungovať.

Stalo sa tak vďaka Nemecku a ďalším štátom Európskej únie, ktoré bez bezpečnostných opatrení otvorili priestor emigrantom z Afriky a Ázie. Z nich len necelá pätina bola - či je ozajstnými migrantami v dôsledku vojny vo svojich domovských štátoch. A to bez komunikácie s tými, ktorí mali vskutku rozumné dôvody nedopustiť emigrantské cunami, čo sa aj potvrdilo v chabej integrácii a následných problémoch, vrátane kriminality a teroru, ktoré sú potvrdením politického dobrodružstva na úkor miliónov občanov EÚ.

A nikto z povolaných na zodpovednosť nevolá konkrétnych vodcov. To je realita, keď funkcionári EÚ, EK a EP majú pocit, a bodaj by ho nemali pri znalosti ich sociálneho statusu dnes a v budúcnosti, konajú bez toho, aby mali súhlas občanov. Predovšetkým preto, že emigranti - migranti vyžadujú nástojčivo zmenu charakteru hostiteľských a v nejednom prípade už aj domovských krajín. O tom občania pri vstupe do EÚ nehlasovali a zastupiteľský mandát je na takéto rozhodnutia slabý.

Dnes sa už len náhodne, alebo dokonca omylom pripomínajú odkazy na legendárne ľudské osobnosti predchádzajúceho storočia. Tí ľudia, ktorí sa postarali vďaka svojej popularite medzi najširšími vrstvami o dodnes prežívajúci mier v niektorých častiach sveta a Európy, o rešpekt k jednotlivým národom, o nadradenosť dialógu vojnovému harašeniu a v konečnom dôsledku  o zlepšovanie podmienok života. Dalo by sa povedať, že dodnes sú pred svojimi nástupcami vpredu takmer o jedno storočie.

Robert Schuman, Francois Mitterand, Helmut Kohl, Charles de Gaulle, Konrad Adenauer, J.F.K., Jacques Santer, Ján Pavol II. a desiatky ďalších osobností, to je dodnes extratrieda politiky a jej vplyvov na život ľudí. Súčasní vodcovia nechcú na nich ani pomyslieť, aby nedajbože neboli porovnávaní. Dospeli sme do časov, keď občania sú manipulovaní a ohlupovaní a čo je horšie, sú infikovaní nevraživosťou, nenávisťou, a predovšetkým aroganciou v mene takzvaných vyšších princípov.

Vyžaduje sa už takmer slepá poslušnosť, občianska slepota, hluchota a nemota, a to si mnohí ani neuvedomujú vo svojej vzdelanostnej a kultúrnej obmedzenosti, alebo v podriadení sa konzumu. Týka sa to všetkých vojnových konfliktov, ktoré sú podporované priamo alebo nepriamo inými štátmi, a to nie v záujme mieru a šťastného života tamojšieho obyvateľstva, ale výlučne kvôli vlastným mocenským ambíciám a cieľom.

Dúfajme, že do zrelosti už dospievajú nové osobnosti, ktoré budú mať schopnosť naplniť v nedávnej minulosti vyznávané ideály, všestranne občerstviť nimi verejnú mienku, a zároveň nájdu podporu úspešných hospodárskych lídrov. Sú to osobnosti prepotrebné už dnes pre renesanciu ľudskej spoločnosti a návrat k ľudskosti. Všetky problémy, ktoré sú hrozivé a takpovediac pred dverami podľa názorov lídrov, sú likvidovateľné vo veľmi krátkom čase radikálnym znížením výdavkov na zbrojenie.

Je to jedna ak vôbec nie jediná z ciest, ako vyriešiť hlad, biedu, utrpenie a vojny, zločinom a bezduchou politickou naivitou riadenú migráciu, snahy o nadvládu veľkých národov nad menšími a potom ich odprataním z aktuálnej histórie. Tak ako sme kedysi vnímali proces odzbrojenia ako nekonečný seriál, avšak veľmoci a mocnosti a s podporou ďalších štátov sa môžu postarať o neopakovateľný film, v ktorom  jediným nekrvavým bojiskom sa stane budovanie hospodárstva a infraštruktúry.

Zastupiteľská demokracia a autokratické vládnutie v mene demokracie je retardačným procesom. Potrebujeme rešpekt voči ľudu a jeho rozhodovanie o bytí a nebytí. Aj preto, že je tu až nadbytok tých, ktorí majú pocit a správajú sa tak, že sú jedinými, ktorí môžu a majú rozhodovať, ale už aj odsudzovať a spôsobovať utrpenie najrôznejšieho druhu. Je to až neuveriteľné, že dokážu klamať verejnosť doslovne v priamom prenose, no hrozivé je  to, že majú takú príležitosť a že im ju poskytujeme.

Samozvaných géniov je tu viac ako dosť a čo je desivé, tak ako v tridsiatych rokoch minulého storočia vyvolávajú strach myslieť a prezentovať názor. Nesmieme dopustiť taký stav, aby sila ideálov mieru spočívala v zabúdaní. Alebo v čudesnom, no neospravedlniteľnom  bolestínstve, či dokonca v prezentácii ideologickej zvrátenosti obsiahnutej v pojme alebo až v príprave na "globálnu osamelosť".

Dr. Peter Kasalovský, predstaviteľ združenia a Medzinárodného mierového výboru
Laureáti Zlatého biatca a Prominent ekonomiky :

• Ing. Ján Gabriel, predseda Výboru združenia a člen MMV
• Genmjr. Ing. Svetozár Naďovič, člen Výboru združenia a člen MMV
• JUDr. A. Blaha, CSc., člen MMV
• Dr. Ján Šály, člen MMV
• Ing. Heidy Schwarczová, PhD, členka MMV
• Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc., podpredseda Výboru združenia a člen MMV
• F. Pancurák, člen MMV
• Doc. MUDr. Daniel Bohmer, CSc., člen MMV
• Ing. Miroslav Budoš
• Ing. Miroslav Hrubý
• Prof. MUDr. Ján Breza, DrSc., člen MMV
• Ing. Peter Čatloš, PhD, člen MMV
• Ing. Tibor Mikuš, PhD, člen MMV
• Ing. Zoltán Černák, člen MMV
• Ing. Peter Hrinko, podpredseda Výboru združenia, člen MMV
• Ing. Jiří Mikulenka, člen MMV
• Ing. Ladislav Vaškovič, CSc., člen MMV
• Ing. Anton Barcík, člen MMV
• Dr. Ing. Jan Campbell, člen MMV

Bratislava, 13. mája 2018

Declaration by the International Peace Committee on the Decline of Human Civilization and on the Realistic Possibility of its Self-Destruction as well as the Targeted Devastation of Human Rights and Freedoms of 13 May 2018

The International Peace Committee presented its last public statement on the economic and social development of Slovakia in the context of the European and global developments on 15 March. Eight members of the International Peace Committee have signed its statement called The Quarter Century Result of the Slovak Republic: "It is not possible to bind sand into sheaves and to rake water..." and more than thirty of our members were consulted in the drafting process of this statement.

The unquestionable fact is that the situation in the world has not changed in terms of the possibility of a global conflict, i.e. the nuclear apocalypse. The competition for leadership in the world or in individual regions has been too devastating to what we perceive as humaneness. In a way, it is absurd since hatred of any intensity is alien to and essentially disapproved by the majority of people on this planet. We have become serfs of political leaders who fail to even understand the rudimentary Spinoza's idea that ... "Peace is not the absence of war; it is a virtue, confidence, justice."

Without inclination to any naivety, in the world politics, in Europe and in other parts of the world, there is no such political leader who would not have honestly proclaimed that peace and human happiness or the good of their nation is the highest value for them. However, they are always only one step from declarations with such content to war and pushing through their ideas of democracy and its bearers anywhere in the world. Of course, all this is committed in the name of the holiest ideals of DEMOCRACY and FREEDOM imposed on other countries with bayonets. And Picasso's visual symbol, the Dove of Peace? Well, it has already become an appropriate foodstuff for war grilling of defenceless people at military barbecues held in the territory of other countries a long time ago.

The problem of this detrimental and upsetting situation is the evolving civic stagnation which can be ascribed without exception to political leaders who, however, have been elected by citizens in free parliamentary elections. This absurdity, which is said to be driven from one centre, had commenced at times when superpowers and world powers divided the spheres of influence at the end of WWII and after the emergence of super power's and later power's nuclear arsenal followed by states in militant position.

The times when friendly relations between countries and their peoples were established and developed are gone. Some leaders even proclaim and do what they can to make nations perish one by one and as soon as possible. Especially in the interest of the position of their own country and themselves. The policy of dictate and/or fake solidarity is in. German master of mysticism and philosopher Johannes Eckhart responded to such leaders with these words: "The greatest power available to man is not to use it." Probably he was very well aware of the boomerang effect of power. Visits by representatives of states are rather exceptional, and they will not reach out to ordinary people. And when they take place, then it is about the set pieces and the stage as such and the caressing with words, sentences and hugs.

If official friendships and alliances do exist, then only by the decision of the leaders. The same also applies to hostilities. At the level of our Association we have also noticed that compared to their predecessors from the 1990s to 2008 when the World was hit by a more than deep economic and financial crisis, amorality and the lack of culture of most leaders and their self-centredness have started to gain the upper hand among both domestic and foreign political leaders.

Circumventing the principles of international law and its imperative obligations has become a standard that brings closer the time of disruption and erosion of humaneness, slow though irreversible perdition of human race as its bearer and of instigators of global conflict being presented as the safety belt securing the survival of our civilization (!). No one has a chance for life if it happens. In spite of the belief in common sense, we are getting the feeling that it is being razed to the ground out of the will of particular leaders or it is cast out to places where it cannot function.

This happened because of Germany and the other Member States of the European Union which have opened themselves to emigrants from Africa and Asia without security measures. Out of them, less than a fifth has been genuine migrants as a result of the war in their home countries. And it happened without communicating with those who had really rational reasons to prevent emigration tsunamis as it has been confirmed by the poor integration and subsequent problems, including crime and terror, which are a confirmation of a political adventure at the expense of millions of EU citizens.

And none of those held responsible names particular leaders. This is the reality when EU, EC and EP officials have the feeling, and why should they not have it when knowing their social status today and in the future, they may act without the consent of the citizens. Especially because emigrants - migrants persistently require a change of the character of their host countries and, in many cases, also of their home countries. Citizens did not vote on this issue when joining the EU and the representative mandate is weak for taking such decisions.

Today references only accidentally or even by mistake recall legendary human personalities of the previous century. Those people who due to their popularity among the broadest strata of society contributed to peace surviving in some parts of the world and Europe, respect for individual nations, the primacy of dialogue over warfare, and, ultimately, the improvement of living conditions. It may be said until today, that they were almost one century ahead of their successors.

Until today, Robert Schuman, Francois Mitterand, Helmut Kohl, Charles de Gaulle, Konrad Adenauer, JFK, Jacques Santer, John Paul II and dozens of other personalities rank among the top class of politics and its impact on people's lives. The current leaders do not want to think of them out of fear to be compared with them. We have arrived at times when citizens are being manipulated and fooled, and what is even worse, they are infected with malice, hatred, and above all arrogance in the name of so-called higher principles.

Almost blind obedience, civic blindness, deafness and muteness are required, and many are even unaware of it in their educational and cultural dullness or submission to consumption. This applies to all war conflicts that are supported directly or indirectly by other countries solely in the interest of their own power ambitions and goals rather than for the peace and happy life of the local population.

Let us hope that new personalities, who will have the ability to materialize the ideals professed in recent past, to freshen up public opinion with them and, at the same time, get the support of successful economic leaders, are growing up to their maturity. These are personalities so much needed today for the renaissance of human society and the return to humaneness. According to the opinion of leaders, all the problems that are frightening and so to say in front of our door can be settled by radical reduction of arms spending in a very short time.

It is one if not the only way to solving hunger, poverty, suffering and wars, crime and migration driven by mindless political naivety, ambitions of big nations for supremacy over the small ones, followed by their removal from the current history. We once perceived the disarmament process as an endless series. However, superpowers and world powers supported by other countries may provide a once-in-a-lifetime movie in which the only bloodless battlefield will be the building of economy and infrastructure.

Representative democracy and autocratic governance in the name of democracy is a retardation process. We need respect for people and their decisions about being or not being. It is so also because there is a surplus of those who feel and behave in such a way that they are the only ones who may and should decide and also to condemn and cause suffering of all sorts. It is unbelievable how they can tell lies to the public literally in live broadcasting, but it is also terrifying that they have such an opportunity and that we give it to them.

There is more than enough of self-proclaimed geniuses, and the threatening thing is that like in the 1930s, they invoke fear of thinking and of presenting own opinion. We must not allow a state when the power of ideals of peace consists in forgetting. Or in a strange, though inexcusable sorrow, or even presentation of ideological perverseness contained in the concept of or even in preparation for "global loneliness".

P. Kasalovský, Dr., founding member of the Informal Economic Forum - Economic Club and its representative since 1993, the co-initiator and spokesperson of the International Peace Committee

• A. Barcík, Ing. CEO, Považská cementáreň, Ladce
• D. Bohmer, Associate Professor, MUDr., PhD
• J. Campbell, Dr., Ing. biocybernetist, analyst, FRG
• P. Čatloš, Ing., PhD, entrepreneur
• Z. Černák, Ing., agrobusinessman
• J. Gabriel, Ing., Association's Committee Chairman
• J. Masarik, Prof. RNDr. DrSc., physicist
• S. Naďovič, Ing., Major General
• F. Pancurák, CEO, Swiss Aqua Technologies AG
• A. Blaha, JUDr., CSc., advocate, writer
• H. Schwarczová, Ing., PhD, Director, University of Central Europe
• J. Šály, Dr., a former high-ranking police officer
• L. Vaškovič, Ing., CSc., entrepreneur
• J. Mikulenka, Ing., entrepreneur
• J. Breza, Prof. MUDr. DrSc.
• T. Mikuš, Ing. , PhD, President, Slovak Nuclear Forum
• P. Hrinko, Ing., Association´s Committee Vice Chairman
• Ing. Miroslav Budoš, Ing., entrepreneur
• Ing. Miroslav Hrubý, Ing., analyst, Czech republic