Z darčekovej vianočno-novoročnej pošty
Minister financií by mal odstúpiť. Zachráni tým veľa životov
Imunológ Vladimír Leksa v Denníku N, 17. 12. 2021
Sme za vrcholom tretej vlny koronavírusovej pandémie. Je čas niekoľkými slovami poďakovať, zhodnotiť a tak. V prvom rade treba poďakovať všetkým, ktorí racionálne vyhodnotili situáciu, prekonali svoj strach z ihly a nechali sa proti covidu zaočkovať. Vakcíny boli vyvinuté proti pôvodnému kmeňu koronavírusu a proti nemu chránili s takmer 100-percentnou účinnosťou. Kým sa však začalo s očkovacou kampaňou, objavili sa v rôznych krajinách nákazlivejšie formy vírusu - alfa, beta a najmä delta, ktorá veľmi rýchlo vytlačila všetky ostatné zmutované varianty. Vakcíny proti delte zaberali s menšou účinnosťou, stále však veľmi dobre na to, aby znížili šírenie nákazy v populácii a významne ochránili jednotlivca pred ťažkým ochorením. Údaje z krajín s vysokou zaočkovanosťou obyvateľstva to potvrdzujú. Bez drastických opatrení, bez preplnených jednotiek intenzívnej starostlivosti (JIS), bez zatvorených škôl a reštaurácií tam môže spoločnosť fungovať na všetkých svojich úrovniach.
Napokon, aj situácia u nás to potvrdzuje - na Slovensku sa zaočkovala približne polovica populácie, jisky plnia nezaočkovaní. Zaočkovať sa preto bolo správne rozhodnutie, ktoré si zaslúži veľké poďakovanie. Iba vďaka tým 50 percentám obyvateľov si ešte ako-tak držíme na dohľad unikajúci pelotón krajín na západ od nás. Toľko poďakovania.
Teraz zhodnotenie, prečo máme znovu, tak ako v druhej vlne, preťažené nemocnice, zahltené jisky, prečo znovu umierajú denne desiatky ľudí. Odpoveď je jednoduchá - je to preto, že sa nezaočkovalo viac ako tých 50 percent ľudí. Pri pôvodnom kmeni koronavírusu sa dostatočný počet na ochranu spoločnosti odhadoval na 70 percent. Pri omnoho nákazlivejšej delte to stúplo nad 80. Našich súčasných 50 percent teda nestačilo. Rozoznávam v podstate iba jeden hlavný dôvod, prečo je tomu tak - vystrašenosť a nedôvera občanov. Jednoducho vakcíne neuverili a zľakli sa jej. V prvom rade je tento stav následkom sústavných lží, ktoré šíria z tých najrozličnejších dôvodov rôzni internetoví klamári. Čo je ešte horšie, na tejto vlne surfujú aj mnohí aktívni politici z radov súčasnej parlamentnej opozície a, beda!, aj koalície.
A v druhom rade je to vina vlády a ďalších štátnych inštitúcií, ktoré za takmer dva roky trvania pandémie nedokázali presvedčiť občanov o dôležitosti a nutnosti očkovania. Iste, medzi obyvateľstvom sú aj takí, čo sa zo zdravotných dôvodov nemôžu dať očkovať, ale o to viac bolo treba presvedčiť ostatných. Očkovanie nielen že nenašlo medzi politikmi koalície dostatočnú podporu, ale skôr naopak, mnohé ich rozhodnutia, činy a výroky vyústili do výrazného zníženia rýchlosti očkovania. Ľudí skôr odradili, ako posmelili.
V druhej vlne pandémie k tomu nemálo prispel vtedajší premiér, keď pretláčal kontraproduktívne plošné testovania ešte aj v čase, keď sme už mali vakcínu, keď na úkor schválenej a overenej vakcíny nakúpil vakcínu neoverenú a neschválenú, a keď verejne urážal vedcov. Žiadny div, že ľudia sa zháčili. V tretej vlne takúto neblahú úlohu pre zmenu zohráva minister financií. Premárnil množstvo peňazí zo štátnej kasy, ktoré mohli byť použité na pomoc nemocniciam a zdravotníkom, očkovanie neposilnil, ba naopak, oslabil.
Tento pre rýchlosť očkovania nepriaznivý vývoj však už na začiatku leta naštartoval jeho koaličný kolega, predseda parlamentu, keď jeho strana zablokovala návrh ministra zdravotníctva o výhodách pre zaočkovaných. Minister financií sa vtedy postavil na jeho stranu. Triumvirát dopĺňa minister hospodárstva, ktorý je proti povinnému očkovaniu, lebo si myslí, že ľudia majú právo na zlé rozhodnutia a že by to podporovalo korupciu. Ak by sme tento stav vecí chceli pripodobniť povedzme k obliehanému mestu, tak opozícia bez bázne a hany otvára zadné brány nepriateľovi, internetoví dezinformátori vyzývajú ľudí, aby počas náletu rozžiarili byty a zdvihli rolety, a koalícia v tom čase chodí po uliciach a rozvesuje volebné plagáty. No ohlásil sa ešte nákazlivejší variant ako delta - omikron, ktorý opäť prišiel z málo zaočkovanej oblasti a ktorý je podľa najnovších výskumov odolnejší proti vakcínam. Vôbec to však nie je také zlé, ako by sa mohlo zdať z poplašných medializovaných správ. Zaočkovaní ľudia sú stále omnoho viac chránení pred ťažkým priebehom ochorenia a tí, ktorí dostali tri dávky vakcíny, sú chránení na 75 percent pred symptomatickým ochorením - teda pred tým, aby sa vôbec začali cítiť choro. V tejto chvíli všetky rozumné vlády sveta robia všetko pre to, aby sa čo najviac ľudí zaočkovalo, najlepšie už treťou dávkou, ale keď už nie treťou, tak aspoň prvou a druhou. Vakcína síce už nie je taká účinná ako proti pôvodnému kmeňu, voči ktorému bola vyvinutá, ale stále je to naša najspoľahlivejšia cesta k normálnemu životu. Pravda, ak sa nás zaočkuje dostatočné množstvo. A to je pri omikrone veľmi veľa. To preto sa čoraz viac vlád uchyľuje k povinnému očkovaniu. A v tejto situácii sa minister financií nechal počuť v tom zmysle, že ak na Slovensku udrie omikron, treba vyhlásiť lockdown pre seniorov, či už sú, alebo nie sú proti covidu zaočkovaní. Je to ďalšia brzda takého potrebného očkovania. Veď načo sa očkovať, keď ma aj tak zavrú? A v zimnom garde, opačnom k tomu letnému, predseda parlamentu s týmto nápadom súhlasí. Zatváranie seniorov bude opäť kontraproduktívne - po prvé, pred supernákazlivým omikronom aj tak neujdú, a po druhé, je medzi nimi predsa mnoho takých, ktorí proti pandémii, na rozdiel od politikov, reálne bojujú.
Jedinou správnou cestou je do nástupu vlny omikronu zaočkovať čo najviac doteraz nezaočkovaných ľudí, najmä seniorov, a presvedčiť tých zaočkovaných, čo dá zrejme menej práce, aby sa zaočkovali treťou dávkou. Ak vláda popri tom ešte seniorom zabezpečí respirátory a vitamíny, urobí dobre. Všetko ostatné je nanič, presne tak ako kroky, ktoré robil predchádzajúci premiér počas druhej vlny. Vtedy, počas vrcholiacej druhej vlny, som si dovolil vyjadriť názor, že ak by odstúpil, zachránil by tým veľa životov.
Dnes, počas vrcholiacej tretej vlny si to isté myslím o ministrovi financií.
https://dennikn.sk/2652158/avizovane-zatvaranie-seniorov-bude-iba-brzdou-nevyhnutneho-ockovania/
Je tu práca pre archanjela Michala ?
Podpísaný člen združenia, päťdesiatnik, Ing., živnostník, ženatý - otec dvoch maloletých detí, odoslané z IPhonu 17. 12. 2021
Pán ..., stále hľadám pravdu, ale nájsť sa mi podarí len sem tam nejaké fakty. Toľko je všade deformácií. Stále hovoria, že sme získali demokraciu, ale kto to je to my? Podľa mňa Slovensko, ako štát, nezískalo, ale stratilo, stratilo takmer všetko, čo malo. Nemyslím tým len priemysel, banky, či vlastný spoločenský, kultúrny, či mentálny potenciál vlastného národa, ale i pokoj duše. Mnohí i svoje rodiny, či domov, či prácu. Zlo nemá mať právo na nič, dnes je ochraňované. Choroby ako také, i psychické u jednotlivcov, či choroby dekadentne skresleného spoločenského vnímania boli liečené a odstraňované, aby bolo šťastie a zdravie v srdciach ľudí na zemi. Dnes sú však takéto choroby- spoločenský devastačne na Slovensku šírené, podporované a chránené. Hľadám tu získanú demokraciu... Ako môže mať táto generácia vzťah k veciam spoločenským, či k vlasti, keď vidím, ako čelní predstavitelia okrádajú vlastný ľud, ako mladí len zneužívajú svojich rodičov, starých rodičov. Veď, keď sme my ako deti spievali Internacionálu, cítili sme sa bezpečne pomáhali sme rodičom, či starkým.U nás v ZDŠ je šikana, niektoré deti majú strach. Riaditeľ klopí zrak, učiteľky musia trpieť vyvádzanie niektorých žiakov cez vyučovacie hodiny. To je len zrnko, čo Vám píšem. Na súdoch korupcia a bezprávie, zo škôl vychádza hromada hlupákov, ... Pán ..., to čo Vám píšem, sú moje osobné skúsenosti. A práve tieto mi ukazujú realitu. Neviem sa tešiť zo získanej demokracie, neviem, čo to je, bolo lepšie kedysi a bola i sranda. A mladí ľudia mali vo svojich srdciach lásku - aj Božiu, dnes tam majú predvádzanie sa, androidy drogy... Pán ..., sú to moje názory, pravdu stále hľadám.
A ľudia si vedeli zarobiť na to, čo potrebovali, dnes sú ľudia zadlžení po uši, nevedia si zarobiť na to, čo chcú. A čo chcú? Konzum, bezbrehý konzum, pôžitky, pôžitky, a potom príde vytriezvenie. A ktože zarába na ľudskom nešťastí, či na ľudskej nevedomosti? A toľko vrážd, krvákov, bláznivých sajenfikšn v TV nikdy nebolo. Neviem, čo sa deje, ja verím, že toto všetko bude riešiť archanjel Michal. Pán ..., moje info berte jedným ucho dnu, druhým von, neviem, ako to je, nie som schopný porozumieť veciam, ktoré neviem odkiaľ prišli, len si prajem niečo iné. Prajem Vám pekný deň!
Prejav, aký by si nedovolil takmer žiadny európsky politik
Denník Štandard, 19. 12. 2021
Zemmour chce byť prezident
Francúzska.
Mal prejav, aký by si
nedovolil takmer žiadny európsky
politik.
Éric Zemmour
Éric Zemmour sa pred pár dňami oficiálne pustil do boja o francúzske prezidentské kreslo. Pravicový novinár a úspešný spisovateľ, kritik migrácie a zástanca hrozby výmeny obyvateľstva Európy, vie, o čom hovorí. Sám je príkladom úspešnej asimilácie. Pochádza totiž zo židovskej rodiny z berberskej oblasti Alžírska.
Éric Zemmour tento týždeň ohlásil svoju kandidatúru na post prezidenta skvelým prejavom o stave Francúzska. Desaťminútové video obsahuje jazyk, ktorý by si v dnešnej dobe dovolil málokto v Európe. Radi by sme zverejnili video, ale YouTube to nedovoľuje zdieľať mimo svoj kanál. Ak si ho chcete pozrieť, link nájdete na konci tohto článku. Je to silné video, uvidíte tam zábery, aké inde nevidieť. Pripravili sme pre vás preklad prejavu, prinášame ho v plnom znení.
Nie je čas na reformy, Francúzsko treba zachrániť
Drahí krajania,
roky ste boli zovretí, utláčaní a strašení rovnakým pocitom. Bol to
zvláštny, pretrvávajúci pocit odcudzenia. Keď kráčate po uliciach,
nespoznávate svoje mesto. Keď pozeráte televíziu, počujete zvláštny,
cudzí jazyk.
Keď pozeráte reklamy, televízne seriály, futbalové zápasy, filmy, relácie, keď počúvate hudbu alebo čítate detské učebnice, keď využívate verejnú dopravu, keď ste na vlakovej stanici alebo na letisku, keď čakáte, kým vaše deti skončia školu, keď beriete matku do nemocnice, keď stojíte v rade, aby ste poslali list alebo si našli prácu, keď čakáte na polícii alebo na súde - cítite sa, ako keby ste už nežili v tej istej krajine.
Pamätáte si vlasť, ktorú ste kedysi poznali, o ktorej vám rozprávajú vaši rodičia, ktorú nájdete vo filmoch a knihách. Krajinu Jany z Arku, Ľudovíta XIV., Bonaparta a generála De Gaullea, krajinu rytierov a pohľadných žien, Victora Huga a Chateaubrianda, krajinu Pascala a Descartesa, rozprávok La Fontainea, osobností Moliéra, veršov Racinea, krajinu parížskej katedrály Notre-Dame a dedinských kostolov, postáv ako Gavroche a Cosette, krajinu barikád a paláca Versailles, Pasteura, Lavoisiera, Voltairea, Rousseaua, Clemenceaua, vojakov prvej svetovej vojny, Charlesa de Gaullea, Jeana Moulina, krajinu Gabina, Delona, Brigitte Bardotovej, Belmonda, Johnnyho Hallydaya, Aznavoura, Brassenseho, Barbary. Krajina bezstarostná i geniálna, domov umenia a vied, úžasne múdra a ambiciózna, krajina Concordu a jadrovej energie, ktorá vymyslela kino a autá. Túto vlasť ste zúfalo hľadali, predmet vašej detskej nostalgie, a aj keď ste ju nikdy nepoznali, tak táto krajina, ktorú si tak vážite, sa stráca.
Nepresťahovali ste sa, napriek tomu sa necítite doma. Neodišli ste z krajiny, ale cítite, ako keby krajina odišla od vás. Cítite sa ako cudzinec vo svojej vlastnej domovine. Ste vnútornými vyhnancami. Dlhý čas ste si mysleli, že ste jediní, ktorí vidia, počujú, myslia, boja sa. Báli ste sa to vysloviť. Hanbili ste sa za svoje pocity. Dlhý čas ste sa neodvážili povedať, čo vidíte, a hlavne, neodvážili ste sa vidieť, čo ste mohli vidieť.
Potom ste povedali o tom svojej žene, mužovi, deťom, otcovi, matke, priateľom, spolupracovníkom, susedom. Následne ste sa rozprávali s cudzími ľuďmi a uvedomili si, že všetci zdieľajú tento pocit vyhnanstva.
Francúzsko už nebolo Francúzskom a všetci to zobrali na vedomie. Samozrejme, odsudzovali vás. Všetci tí mocní, elity, tí, čo majú vždy pravdu, novinári, politici, akademici, sociológovia, odborári, náboženské autority, tí všetci vám povedali, že je to klamstvo, že sa mýlite. Ale vy ste časom pochopili, že to oni klamú, že oni sa mýlia a to, čo robia, je zle.
Miznutie našej civilizácie nie je jediný problém, ktorý nás trápi, aj keď je to ten najdôležitejší problém. Migrácia nie je zdrojom všetkých problémov, aj keď ich zhoršuje. Z krajiny a ľudu sa stáva tretí svet, ožobračuje nás to a trhá od seba. Ruinuje nás to a trýzni. To je dôvod, prečo máme problém vyjsť.
Preto potrebujeme re-industrializovať Francúzsko, preto potrebujeme vyrovnať obchodnú výmenu, znížiť rastúci dlh a nezamestnanosť, dostať podniky, ktoré odišli preč späť do Francúzska. Preto musíme chrániť naše technologické poklady a prestať ich odovzdávať cudzím krajinám. Musíme pomôcť malým podnikateľom, aby sa im darilo a boli dedené generáciu za generáciou.
Musíme si zachovať našu architektúru, kultúru a prírodu. Preto musíme obnoviť republikánsky školský systém, jeho výnimočnosť a zásluhovosť, prestať vystavovať naše deti rovnostárskym pokusom šialených genderových teoretikov a islamo-ľavičiarov. To je dôvod, prečo si musíme znovu získať našu zvrchovanosť, ktorá bola odovzdaná európskym technokratom a sudcom, ktorí nás okradli o schopnosť, aby sme si vybrali náš vlastný osud v mene Európskej únie, ktorá nikdy nebude národom.
Áno, musíme vrátiť moc späť ľuďom, vziať ju menšinám, ktoré tyranizujú väčšinu, a vziať ju sudcom, ktorí nahrádzajú svojou mocou vládu ľudí, od ľudí a pre ľudí. Desaťročia nás ľavica i pravica viedla na smrteľnú cestu úpadku a dekadencie. Ľavica i pravica vám klamali. Zakrývali vážnosť nášho úpadku. Skrývali skutočnosť našej výmeny obyvateľstva.
Poznáte ma roky. Poznáte moje názory, analýzy, predpovede. Dlho som sa staval do pozície novinára a spisovateľa, do role Kasandry, na pozíciu informátora. Myslel som si, že skôr či neskôr sa nájde politik a vezme tú pochodeň. Myslel som si, že každý by sa mal držať svojej vlastnej práce, roly, zápasu. Ale vzdal som sa tohto sebaklamu. Tak ako vy, ani ja už nedokážem viac dôverovať.
Podobne ako vy, som sa rozhodol vziať osud do vlastných rúk. Uvedomil som si, že žiadny politik nedokáže zachrániť našu vlasť z tej tragickej cesty. Pochopil som, že všetci tí údajne kompetentní politici sú v skutočnosti bezmocní, že Macron, ktorý sa vyhlásil za nového človeka, je vlastne horšia kombinácia svojich dvoch predchodcov a že politický systém sa uspokojí s reformami, aj keď nám dochádza čas.
Nie je čas Francúzsko reformovať. Musíme ho zachrániť. Toto je dôvod, prečo som sa rozhodol zapojiť do prezidentských volieb. Rozhodol som sa požiadať vás o hlas, aby som sa stal prezidentom republiky. Aby naše deti a vnuci nemuseli čeliť barbarstvu, aby naše dcéry nemuseli nosiť moslimské šatky, aby sa naši synovia nemuseli podrobiť.
Nech zdedia Francúzsko, ako sme ho poznali a aké nám ho zanechali naši predkovia. Aby sme si udržali náš spôsob života, naše tradície, jazyk, rozhovory i hádky o dejinách či móde, naše chute v literatúre a jedle.
Aby francúzsky národ ostal francúzsky, hrdý na svoje dejiny a istý si svojou budúcnosťou. Aby sa francúzsky ľud cítil znovu ako doma, aby sa migranti asimilovali a spravili z histórie Francúzska svoju vlastnú. Aby sme vytvorili nových Francúzov vo Francúzsku, namiesto cudzincov v neznámom štáte.
My Francúzi sme veľký národ a veľký ľud. Naša slávna minulosť hovorí v prospech našej budúcnosti. Naši vojaci dobyli Európu i svet. Naši spisovatelia a umelci získali svetové uznanie. Naše vedecké a priemyselné výtvory zmenili dejiny.
Náš spôsob života vyvoláva závisť a radosť v tých, ktorí ho vyskúšajú. Mali sme veľké víťazstvá i kruté porážky. Tisíc rokov sme boli jedným z tých silných národov, ktoré píšu dejiny. Budeme hodní našich predkov. Nebudeme dobytí, podrobení, kolonizovaní. Nebudeme zamenení.
Budeme sa musieť postaviť chladnému, odhodlanému monštru, ktoré sa nás snaží dostať do blata. Povedia vám, že ste rasisti, že vás ženie žalostná vášeň, pritom je to vášeň najväčšej krásy: vášeň pre Francúzsko.
Budú o mne hovoriť odporné veci. Ale ja vytrvám. Nadávky a útoky ma nezastrašia. Nikdy sa nepokloním, pretože mám cieľ, ktorý musím splniť.
Ľudia Francúzska boli zastrašení, omráčení, indoktrinovaní, naplnení hanbou. Ale už vstávajú, masky padajú, odháňajú jedovaté lži i zlých pastierov. Budeme pokračovať v tomto peknom a šľachetnom francúzskom dobrodružstve. Podáme pochodeň budúcim generáciám.
Pomôžte mi. Pripojte sa ku mne. Povstaňte.
My, ľud Francúzska, sme vždy prekonali ťažkosti.
Nech žije Republika, a to najdôležitejšie, nech žije Francúzsko!
Ak si chcete pozrieť celý videoklip s prejavom Erica Zemmoura a
sugestívnymi obrazmi súčasného Francúzska, kliknite si na tento
link.
Žiaľ, YouTube neumožňuje Zemmourove video zdieľať mimo
YouTube.
Toto je len úryvok z videa, ktoré možno zdieľať.
Spracoval a preložil Juraj Orolín.
... vy nemáte záujem o vojnu, ale vojna má záujem o vás ...
Ak sa rozhliadneme naprieč storočiami, tak zistíme že bojovať sa dalo vždy a všade. Zistíme ku vlastnej škode, že vždy je to boj cudzími rukami. V prvých líniách bojovej vravy sa nenachádzajú strojcovia vojny, ale ľudia, ktorí majú len pramálo spoločného s dôvodom a ešte menej s výsledkom vojny. Odhliadnuc od toho, ukončenie akejkoľvek vojny začína pochovaním obetí - pokiaľ ich vôbec pochovajú. Rozmery vojny sa neustále zväčšujú pokiaľ nevyústia doslovne do svetových konfliktov. Už máme dva príklady, ale tento bude iný plne globalistický. Len chýba globálny nepriateľ, ktorým je zatiaľ každý štát na svete, ktorý sa už nenechá okrádať politikou globálneho zbedačovania a vojenskej lúpeže, ktorej nástrojom je vždy armáda v dvoch formách - štátnej a súkromnej. Teda nie nepriateľ z vesmíru. Treba ho však pomenovať a to menovite.
Kde všade sa už bojuje ? Pod vodou, na mori, na zemi, vo vzduchu a dnes sme sa dopracovali až k piatemu rozmeru, ktorým je boj v kozme. Asi budeme musieť veriť všeobecne známym slovám filozofa, novinára a česko-rakúskeho marxistu Karola Kautského /1854-1938/, ktorý tvrdil: "Možno, že vy nemáte záujem o vojnu, ale vojna má záujem o vás." Poznanie ľudstva - bohatstvo a vojna, sú na rozdielnych trajektóriách vývoja aj v XXI. storočí. A to vidím aj u prof. prof. K. Schwaba. Otázka by mala znieť takto: "Máme ešte šancu, že nás inštinkt sebazáchovy udrží na uzde a že nejaký psychopat nestlačí za nás tú povestnú spúšť záhuby?"
Dr. Ján Šály, člen výboru združenia a Medzinárodného mierového výboru