Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub
– Medzinárodný mierový výbor, združenie, založené 19. augusta 1993

Stoštyridsiatetretie. riadne zhromaždenie
a celkove 295. podujatie formou videokonferencie
Piatok 17. mája 2024 od 18. hodiny.

Videokonferenciu sledovalo priamo 33 členov združenia. Medzi hosťami bola prof. A. Hogenová a bolo zastúpené aj Veľvyslanectvo ČĽR v SR. Po zverejnení záznamu na Youtube.sk a na www.hospodarskyklub.sk sa počet zvýšil do 13. h 25 m o 78 na 111.

Program

18.00 P. Kasalovský : Úvodné slovo

Dobrý večer všetkým, ktorí ste prijali pozvanie zúčastniť sa dnešnej videokonferencie. Pri jej príprave vznikli komplikácie, ktoré sme nemohli predvídať. Zdravotné problémy dvoch zahraničných hostí s hospitalizáciou, ktorí požiadali odklad prezentácie ich názorov. V apríli aj v máji viacerí členovia združenia a nášho Medzinárodného mierového výboru ospravedlnili svoju neúčasť zreteľahodnými príčinami s tým, že po zhliadnutí videozáznamu budú reagovať v období letných mesiacov. A tak sa stalo, že videokonferencia bude mať aj druhú časť v závere leta.

Aj ja som sa neočakávane ocitol na nemocničnom lôžku, na ktoré sa vrátim o dva týždne. Kvôli tomu som nemohol komunikovať aspoň s tretinou členov a tiež s pozvanými hosťami osobne ako pred predchádzajúcou videokonferenciou. I keď pobyt v nemocnici nie je ničím príjemným, tak viacerí členovia ma doslova „sýtili“ podnetmi z vnútornej politiky, ako aj informáciami zo zahraničných médií a z medzinárodných organizácií pre hospodárstvo, financie a obchod, ako aj vedu a techniku. Priznám sa, že z niektorých materiálov som dostal aj bolehlav. Ešteže mi TK merali iba skoro ráno a večer, ale niektoré správy sa postarali o to, že bol vyšší ako má byť. Citlivo som vnímal profesionalitu a vzťah k pacientovi zdravotných sestier. V tom nemocničnom prostredí som si pripomenul, že to, ako žijeme a vôbec ako sa tu na Slovensku žije je vecou ľudí. A máme tu skvelých ľudí, len ich treba vnímať, a keď nám chýbajú pre pohodu - z akýkoľvek dôvodov, tak ich hľadajme a nájdeme ich. Obmedzenosť, hlúposť a tuposť je viditeľná vždy, a nie je výnimočná. Akoby ľudí bez charakteru, bez cti, bez morálky a kultúry pribúdalo, a boli úspešní a neraz aj príliš bohatí, aby zakopli, alebo boli spoločnosťou odmietnutí. Možno ste si aj vy všimli, že politici sa pričiňujú o to, že sa pomaly staneme spoločnosťou, v ktorej na rozdiel od iných končín sveta dominuje pretvárka, neprajnosť – nežičlivosť, vedomé klamstvo, zlomyseľnosť a tiež pomstychtivosť. O to sa pričiňujú politici tak z koalície, ako aj z opozície, ba dokonca aj tí, ktorí nevedia, kam patria. Akoby najvyššou ambíciou v živote človeka mala byť mocenská pozícia, hoc na úrovni obce, regiónu, kraja, štátu a jednotlivých rezortov, a to „odmeňovaná“ niekoľkonásobne vyššou sumou ako na pracovne najnáročnejších miestach. Nesmoklím, nevyplakávam, lež sa cítim ako človek, ako občan, ako Európan, ako mikročiastočka ľudskej civilizácie v otrockej pozícii. Je to tak, že vďaka vzdelanostnej a kultúrnej úrovni aj u nás sme dospeli opäť do situácie, že sa máme správať ako nám určujú „vyvolení“. Žiaľ, vyvolení nami, alebo takí, ktorí si moc uchmatli a celý život podriaďujú sebe samým – i keď tvrdia, že je to v našom záujme, našej slobody, našej demokracie a nášho blaha. Mať názor podložený faktami, to je vskutku nebezpečné, lebo hneď a zaraz, keď ho vyslovíte stanete sa terčom pre vyvolených, ktorí sú fakľonosičmi „pravdy“. Javí sa to tak, že ste vskutku v pozícii novodobého otroka, alebo otrokára. Ani jedna pozícia však nie je dôstojná pre človeka ako takého i keď občas spomínané odmeny, najrôznejšie benefity dávajú zabudnúť, že sa vytrácate z toho, čomu sa hovorí človečenskosť. A tá je nedeformovateľná.

...

Aj dnešná videokonferencia prinesie najprv niekoľko informácií, podnetov a názorov, ktoré sú mimo želateľných zo strany väčšiny lídrov koalície a väčšiny opozície, ale aj s otázkami smerom k tým, ktorí majú pocit, že majú riadiť život ľudí v našom štáte, v Európskej únii a v celom svete, a nepochybujem, že by to čoskoro rozšírili aj na vesmírny priestor (i keď táto Zem je v ňom zapadákovom ...). A s tichým súhlasom občanov, aj vynúteným, prijímajú rozhodnutia, ktoré v nejednom prípade nemajú nič s potrebami ľudskej spoločnosti, ale prospievajú záujmovým skupinám a tie ozajstné potreby sú odpratávané do najnižších suterénov.

Teraz sa tu oslavuje náš vstup do Európskej únie, ale v tom oslavnom chóre zaniká, že je na tom bezpečnostne najhoršie od svojho vzniku. Faktom je, že pôvodné ideály sú opomínané, a predovšetkým povinnosť zabezpečovať mierové, bezpečné a celkove všestranne ľuďom prospešné podmienky života. Charta ľudských práv a Európska charta sú v tomto zmysle jasné. Sú to iba proklamácie ? Tak nejak, lebo to, čo sa deje na Ukrajine, v pásme Gazy a inde vo svete neaktivizovalo zdravý rozum s diplomaciou, ale nebývalé ničenie ľudí a ich statkov, zbrojenie - militarizáciu a devastáciu životného prostredia, ktorej dôsledky mnohonásobne robia z trvajúceho zeleného ošiaľu okrajovú záležitosť. Spomenúť dôsledky hospodárských vojen, to by už dosiahlo hranicu depresívnosti. Obrazne, ostali by sme v akomsi opare, z ktorého nevidieť ani zajtrašok a tobôž nie blízku či vzdialenú budúcnosť.

Je tu vskutku úpadok, ktorý nám – Medzinárodnému mierovému výboru a nášmu združeniu prekáža, a časť aj provokuje k činom, aby sme sa ako ľudia vrátili do lepších čias. A ľudsky lepšie časy boli.

P. Kasalovský : Lepšie časy boli

Toľko na úvod, a za ním si môžete vypočuť Petra Mihóka na tému : Slovensko, EÚ a Európa a Svet v polovici mája 2024.

P. Mihók : Slovensko, EÚ a Európa a Svet v polovici mája 2024

18.10 P. Mihók : Keď som sa celkom nedávno 8. mája zamyslel nad významom tohto dňa, ktorým si pripomíname ukončenie doteraz najväčšieho vojnového konfliktu na svete, priamym účastníkom ktorého sme boli aj my Slováci, uvedomil som si aká krátka a často aj zradná je naša pamäť. Ako rýchlo zabúdame, ako rýchlo a často aj ľahkovážne sa zriekame svojich zásad a ako nezodpovedne zrádzame ideály, na ktorých je postavené naše bytie tak z pohľadu minulosti ako aj našej budúcnosti. Veľmi symbolicky na 8.máj naväzuje 9.máj Deň Európy. Je to znovu sviatok, na ktorého podstatu sme akosi pozabudli. 9. mája 1950 francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman načrtol novú podobu politickej spolupráce v Európe zadefinovaním spoločných záujmov európskych krajín na báze spoločnej solidarity s cieľom zjednotenia európskeho kontinentu.

Aká je dnešná realita? Európa je znovu výrazne rozdelená, len hranice delenia sa posunuli viac na východ. Na území Európy prebieha výrazný vojensko-politický konflikt na Ukrajine, ktorého internacionalizácia je už dnes realitou. Dnes sú na rozvoji tohto konfliktu zainteresovaní prakticky všetci účastníci 2 svetovej vojny. Konflikt vyvolal výrazný rast výdavkov na zbrojenie, alebo ako sa tomu dnes populárne hovorí na obranu. Zbrojárske firmy tak v Európe ako aj v USA zaznamenávajú obrovskú dynamiku rastu a profitability , avšak váha krajín Európskej Únie klesá tak na svetovom HDP ako aj na globálnom obchode. Európa stráca vnútorné zdroje rastu a výrazne klesá aj jej podiel na globálnom obyvateľstve. Dnes Európska Únia, vrátane Slovenska dosahuje záporný rast obyvateľstva a bez výraznej imigrácie nie je schopná zabezpečiť funkčnosť svojej ekonomiky. Táto situácia vyvoláva vnútorné napätie na vnútornom trhu Európskej Únie, kde dochádza k výraznému presunu pracovnej sily z jej východného krídla vrátane Slovenska do pôvodných krajín Únie čo vytvára ďalšiu vnútornú nerovnováhu a napätie medzi členskými krajinami. Európska Únia sa stáva administratívno-byrokratickým molochom, ktorý by mal v mnohých oblastiach nastúpiť cestu decentralizácie a vytvárania väčšej vnútornej konkurencie na spoločnom trhu a tým posilniť väčšiu konkurenčnú schopnosť firiem EÚ na globálnom trhu. To je jediná cesta ako znížiť našu závislosť na mimoeurópskych trhoch. Dnešná realita postupného rastu ázijsko pacifického regiónu tiahnuceho sa od Arabského polostrova, cez Indiu, Juhovýchodnú Áziu až po Čínu je jednoznačná a treba si uvedomiť, že jeho váha a vplyv, a to nielen ekonomický, inovačný ale aj politický bude ďalej rásť. Treba si súčasne uvedomiť, že rozhodujúce krajiny tohto super regiónu sa jasne vyhýbajú zapojenia sa do blízko-východného konfliktu a sú absolútne nezainteresované v konflikte na Ukrajine.

Toto je v kocke situácia v rozhodujúcich politických a ekonomických regiónoch súčasného sveta. Aké sú riešenia pre Slovensko, EÚ a Európu?

Realitou je, že svet sa stále viac rozdeľuje a drobí, tak v rámci krajín, politických zoskupení, rodín či dokonca jednotlivcov. Miera konfliktov v súčasnom svete je vyššia než kedykoľvek predtým a my sme si ich ľahkovážne vpustili do svojich každodenných životov.

My v Európe sa jednoznačne musíme vrátiť k základnej filozofii tvorcov európskej spolupráce v jej kontinentálnej dimenzii, nepripustiť rozvoj ďalšieho vojenského konfliktu na Európskom kontinente. Hľadať to čo nás spája a vzájomnou spoluprácou postupne odstraňovať to čo nás rozdeľuje. Vrátiť sa k myšlienke Charles de Gaulla Európa od Atlantiku po Ural. Politika nás často rozdeľuje, ale ekonomika stavia mosty a nedovoľme jastrabom na jednej či druhej strane ich rúcať. Riešme európske problémy na európskej pôde bez ďalších vonkajších zásahov a vplyvov. Som presvedčený, že je toho viac čo nás spája ako toho čo nás rozdeľuje.

Toto v plnej miere platí aj pre Slovenskú republiku, ktorá tiež sa ostatné roky je viacej rozdelená ako spolupracujúca. Slovensko je z hľadiska počtu obyvateľov zemegule na 118 mieste na svete čo predstavuje menej ako 0,06 % svetového obyvateľstva obdobne sú nízke naše podiely na svetovom HDP, či svetovom obchode. Napriek tomu , alebo práve preto Slovensko môže pozitívne profitovať z medzinárodnej hospodárskej spolupráce. Základným predpokladom je jasná hospodárska politika, neoslabovanie našej pozície a kredibility vnútorným, často žabomyšími problémami, jasná podpora a presadzovanie našich záujmov .

V medzinárodnom meradle Slovensko má jednoznačne potenciál úspešného pôsobenia v medzinárodných hospodárskych vzťahoch nielen v klasickom obchode, ale aj v know how či v intelektuálnej sfére. Integračné pôsobenie v rámci EÚ je nesporne pre Slovensko prínosom, ale jednoznačne rešpektujúc neobmedzovanie štátnej suverenity a posilňovania pozície jednotlivých členských krajín pri tvorbe celoeurópskych politík. V tom vidím garancie našej budúcej prosperity a rozvoja.

Presadzovanie ďalšej politickej integrácie a obmedzovanie rozhodovacej právomoci jednotlivých členských krajín je cestou do pekla a výsledkom bude dezintegrácia aj v tých oblastiach, v ktorých je integrácia potrebná a užitočná. Skutočný Európan je Slovák, Maďar, Poliak, Francúz či Nemec a nie bruselský euroúradník.

P. Kasalovský :

„Prestaňme tomu hovoriť „umelá inteligencia“ a nazvime to, čím to je a čo to robí, „plagiátorským softwarom, pretože „nič nevytvára, ale kopíruje existujúce diela existujúcich autorov a upravuje ich natoľko, aby sa vyhnul autorským zákonom. Ide o najväčšiu krádež duševného vlastníctva, aká bola kedy zaznamenaná od príchodu európskych osadníkov na indiánske územia...“

Autorom tohto ortieľu je svetoznámy prof. Noam Avram Chomsky. Zverejnili N. Y. Times, marec 2023. Dodal by som, že je nominovaný na „Mierovú cenu zo Slovenska 2015“ za rok 2024.

Prečo tento citát, keď celý svet žije „umelou inteligenciou“ ?! Dokonca aj naše združenie ju dvakrát použilo, keď sa postarala o živosť našich neprítomných členov, ktorí poskytli svoje diskusné príspevky v písomnej podobe. Otázka teda znie s výrokom Noama Chomského : Je „umelá inteligencia“ je „plagiátorským softwarom“ ? O tom bude aj úvaha nášho partnera Ing. Jána Bílika. Prirodzene, tých otázok je oveľa viac. Predovšetkým, či „umelá inteligencia“ nenahradí „človeka mysliaceho“, do akej miery je a bude zneužiteľná, ...atď.

18. 20 Ing. Jána Bílika, konateľa media TOP, s.r.o.

J. Bílik : Plusy a mínusy UI

P. Kasalovský : Akoby Zem nebola v slnečnej sústave

 

P. Kasalovský : Máme o čom rozmýšľať. Dúfajme, že do druhej časti našej videokonferencie získame aj autentické vyjadrenie Noama Chomského.

Keď už sme dnes otvorili jednu „nenapadnuteľnú“ tému, takpovediac chránenú viac ako sú ľuďmi vyznávané božstvá, či oligarchami zdroje ich nepredstaviteľných ziskov, tak pokračujme.

„Kedysi zjari roku 1972 som zachytil v rozhlase záver relácie, z ktorej som si . zapamätal akurát to, že o 35-40 rokov bude v Podunajskej nížine takmer ako v subtropickom pásme a v horských oblastiach ako vtedy na našich nížinách. A to v dôsledku pôsobenia Slnka a jeho erupcií... Pred troma rokmi som si túto informáciu pripomenul, v súvislosti so správou NASA...“, no i mojím seriálom pre denník SMENA o vplyve na živú a neživú hmotu na Slovensku v závere prvej polovice 70-tych rokov minulého storočia a to na báze štatistických údajov za štvrťstoročie a s použitím prognóz a potvrdených údajov – javov z pracovní heliobiológov. Nuž, vtedy som si vyslúžil spolu so spoluautorom MUDr. Stanislavom Pivarčim st. v dobovej tlači KSČ označenie „šarlatán“, ale neboli sme ani len poskribovaní.

Prirodzene, že nemám nič proti ochrane a tvorbe životného prostredia, ba práve naopak, ale dokladovať konkrétnymi aktivitami, z ktorých niektoré sú nielen v pamäti ľudí, ale dokonca majú aj pokračovateľov, nie je účelné. Skôr ide o to, aby som poukázal, že človek síce svojou činnosťou – aktivitami poškodzuje prírodu – zem, vody aj ovzdušie, a teda aj seba samotného, ale, dokazateľne zmeny klímy sú záležitosťou aj „vyššej moci“. Takže, niekoľko faktov, myšlienok a podnetov. Dal som si ich pod názov :

Akoby Zem nebola v slnečnej sústave a vôbec vo vesmíre...

Prečo som pomenoval svoju úvahu Akoby Zem nebola v slnečnej sústave a vôbec vo vesmíre... ?

Jestvuje príčina klimatických zmien a ich vplyvu na všetko živé a neživé, ktorá je pod pokrievkou.

Svet sa už dohodol na zelenej politike, ktorá sa dá síce plniť, ale iba obmedzene. To všetci signatári (a tiež predstavitelia štátov „mimo“) vedeli pred jej formulovaním, ale čuduj sa svet, nepriznali to.

I keď klimatická zmena sa dostala do pozornosti svetovej verejnosti až v závere prvej polovice minulého storočia. A v našom storočí ? Mala by zlikvidovať našu civilizáciu, pokiaľ sa nebudú realizovať zmysluplné opatrenia v ľudskej činnosti, ale aj v samotnej prírode.

S touto kategorickou požiadavkou majú problém politici, a predovšetkým politici.

To nie sú hádanky, to sú smerovky k jednoznačnej odpovedi.

Najprv si dovolím pripomenúť „Leonarda da Vinciho dvadsiateho storočia“. Traduje sa, že tento prívlastok vznikol na Prvom medzinárodnom kongrese biofyzikov v New Yorku v septembri 1937. Dostal ho vedec, ktorý vynikal vo viacerých vedných odboroch a v ľudskej kreativite Alexander L. Čiževskij (1897 – 1964). Bol zvolený účastníkmi za jedného z čestných predsedov kongresu a s podporou na prípadnú kandidatúru na Nobelovu cenu.

Pre súčasníkov by mal byť podnetným zisteniami o vplyve slnečného žiarenia na život Zeme, teda na všetko živé a neživé na nej, a to v súvislosti s jeho erupčnou činnosťou - protuberanciami, ktoré vykazujú periodické cykly. Predpovedal ako vekove mladý vedec okrem iného hladomory v 20-tych a tridsiatych rokoch 20. storočia na území sovietskeho Ruska. A podľa niektorých zdrojov aj povodne.

Pozoruhodné boli jeho zistenia - tvrdenia, že napríklad všetky nemoci majú dlhodobe rovnakú kvalitatívnu sinusoidu s výnimkou dvoch diagnóz. Významné bolo aj uplatnenie matematických metód pri štúdiu fyzikálnych vlastností krvného obehu. Prirodzene, že nešlo len o zistenia, hypotézy, ale aj o riešenia konkrétnych javov. Bol pri zrode kozmickej biológie.

Ešte v 70-tych rokoch minulého storočia boli Alexander L. Čiževskij, jeho spolupracovníci, ale aj nasledovníci zdrojom podnetov a neoceniteľnou inšpiráciou pri hľadaní riešení celého radu problémov. Takých, ktoré naznačovali nielen názor, ale aj odpoveď napríklad na vznik, vývoj a pozíciu ľudstva vo vesmíre.

To všetko však neznamená, že velikán ducha to mal jednoduché v praktickom živote. Takpovediac neveriacich a spochybňovačov jeho názorov a výsledkov bolo viac ako dosť. Dodnes sa však nenašla autorita, ktorá by vyvrátila jeho závery ohľadne života Zeme a našej civilizácie. Faktom však je, že Leonardo da Vinci, takpovediac legendárny vedec od tridsiatych rokov minulého storočia, je preč. Dalo by sa povedať, obrazne, že taký je osud mnohých „hviezd“.

Viac ako pamätná je jeho výzva akoby z dávnoveku našej civilizácie, keď pojem „klimatická zmena“ bol zaznávaný, akoby v plienkach a pre mnohých industriálnych lídrov životne nebezpečný. Vyjadril sa takto : „Ľudia, chráňte si svoju pôdu, vzduch, moria i oceány pred znečistením, chráňte svet pred atómovou vojnou, ktorá môže zničiť všetko živé na tejto planéte“.

Vážení členovia a hostia dnešného videomítingu, uvediem niekoľko informácií NASA zo začiatku našej dekády, ktoré síce nepopierajú to, čo pre Zem a ľudstvo v súvislosti so Slnkom a jeho „životom „ vyznačil A. L. Čiževskij, ale ho „minimalizujú“.

Prečo je zmena klímy taká dôležitá? Všetko na Zemi je stvorené pre ľudí a klimatické zmeny ovplyvňujú prakticky všetko od vzduchu po súš a more. Ľudia by mohli vyhynúť, ak nebudeme riešiť problémy zmien klímy.Môžeme vidieť ďalšie príklady klimatickej zmeny spolu s jej účinkami, ako je zvýšenie teploty morí, záplavy, topenie ľadovcov, vyblednutie koralových útesov, strašnejšie hurikány, zvýšenie šírenia prenášačov chorôb atď.

To viedlo k strate biodiverzity, šíreniu chorôb, keďže tieto maličkosti nás ovplyvňujú, pretože naše prežitie závisí od nich. So stúpajúcou teplotou morí a vyblednutím koralových útesov sa v oceánoch obmedzuje tekutý kyslík, čo vedie k úhynu vodných organizmov a tiež k zníženiu povrchového kyslíka.

Aké sú hlavné prirodzené príčiny klimatických zmien?

1. Dosková tektonika a sopečná erupcia Erupcia sopky uvoľňuje plyny, ako je oxid siričitý (SO2), ktorý môže spôsobiť globálne ochladenie, a CO2, ktorý má potenciál spôsobiť globálne otepľovanie.

2. Milankovičove cykly Podľa Milankovičovej teórie tri cykly ovplyvňujú množstvo slnečného žiarenia, ktoré dopadá na zemský povrch, a to ovplyvňuje klimatické vzorce Zeme. Tieto cykly spôsobujú klimatické zmeny po dlhom období.

3. Zmeny oceánskeho prúdu Keďže oceány ukladajú veľké množstvo tepla, aj malé zmeny morských prúdov môžu mať veľký vplyv na globálnu klímu. Najmä zvýšenie teploty povrchu mora môže zvýšiť množstvo atmosférickej vodnej pary nad oceánmi, čím sa zvýši množstvo skleníkových plynov.Ak sú oceány teplejšie, nedokážu absorbovať toľko oxidu uhličitého z atmosféry, čo potom vedie k vyšším teplotám a klimatickým zmenám.

4. Ako klimatické zmeny ovplyvňujú náš život? Existujú tri hlavné spôsoby, akými zmena klímy ovplyvňuje náš život.

Jedlo Klimatické zmeny spôsobujú extrémne podmienky, ako sú záplavy a suchá, ktoré ničia poľnohospodársku produkciu vodou a teplom. Vtipné na tom je, že povodne a suchá sa môžu v určitom regióne vyskytnúť za rok alebo za krátky čas.A keď sú tieto poľnohospodárske pôdy zničené zmenou klímy, vedie to k tomu, že sa potraviny nedostanú k niektorým obyvateľom, čo tiež vedie k hladomoru.

Zdravie Bez ohľadu na to, aký je človek bohatý, ak je vaše zdravie preč, chudobný človek má väčšiu nádej ako vy. Vzhľadom na to je dôležité poznamenať, že zdravie je pre nás veľmi dôležité.Klimatické zmeny ovplyvňujú aj naše zdravie prostredníctvom šírenia chorôb a prenášačov chorôb. Ľudí môže postihnúť aj šírenie chorôb záplavami.V dôsledku klimatických zmien sa kvalita nášho ovzdušia znížila, čo predstavuje vážnu hrozbu pre naše zdravie, keďže každý rok zomiera v dôsledku zlej kvality ovzdušia približne 7 miliónov ľudí.

Sťahovanie Klimatické zmeny spôsobujú stúpanie hladín morí v dôsledku topenia ľadovcov a otepľovania oceánov. To spôsobuje nielen záplavy, ale aj zasahovanie do pôdy v pobrežnom regióne, ktoré vytláča ľudí žijúcich v pobrežných oblastiach a spôsobuje ich migráciu.

Kedy sa klimatická zmena začala stávať problémom? Zmena klímy začala ako malý problém, ale vyústila do globálneho pochodu smerom k zníženiu vplyvu človeka na klímu.

Ako môžeme pozitívne ovplyvniť zmenu klímy?

1. Využívanie obnoviteľných energií2. Energetická a vodná účinnosť3. Trvalo udržateľná doprava4. Udržateľná infraštruktúra5. Udržateľné poľnohospodárstvo6. Zodpovedná spotreba7. Zmenšite, znova použite a recyklujte8. Znížte používanie plastov9. Obhajca zmeny klímy10. Zalesňovanie a zalesňovanie

Ktoré krajiny sú klimatickou zmenou najviac zasiahnuté? Krajiny, ktoré sú najviac postihnuté klimatickými zmenami, sú klasifikované podľa ich indexu klimatického rizika.Krajiny najviac postihnuté klimatickými zmenami sú:

1. JAPONSKO

2. FILIPÍNY

3. NEMECKO

4. MADAGASKAR

5. INDIA

6. SRI LANKA

7. KEŇA

8. RWANDA

9. KANADA )

10. FIDŽI

Ako ovplyvní zmena klímy ekonomiku?

Podľa Swiss Re Group

Svetová ekonomika stratí v dôsledku zmeny klímy až 18 % HDP, ak sa neprijmú žiadne opatrenia, odhaľuje analýza záťažového testu Swiss Re Institute. New Climate Economics Index testuje, ako klimatické zmeny ovplyvnia 48 krajín, ktoré predstavujú 90 % svetovej ekonomiky, a hodnotí ich celkovú klimatickú odolnosť. Očakávaný globálny vplyv na HDP do roku 2050 podľa rôznych scenárov v porovnaní so svetom bez zmeny klímy:

• 18 %, ak sa neprijmú žiadne zmierňujúce opatrenia (nárast o 3.2 °C);

• 14 %, ak sa prijmú nejaké zmierňujúce opatrenia (nárast o 2.6 °C);

• 11 %, ak sa prijmú ďalšie zmierňujúce opatrenia (nárast o 2 °C);

• 4 %, ak budú splnené ciele Parížskej dohody (nárast pod 2 °C).

Najviac by boli zasiahnuté ekonomiky v Ázii, pričom Číne hrozí, že stratí takmer 24 % svojho HDP v krutom scenári, zatiaľ čo najväčšia svetová ekonomika, USA, stratí takmer 10 % a Európa takmer 11 %.

Zvýši sa hlad, keďže klimatické zmeny budú mať nepriaznivé účinky na poľnohospodárstvo, ktoré postihnú najmä krajiny tretieho sveta.

Ekonomiku ovplyvní aj šírenie chorôb v dôsledku klimatických zmien.

Čo sa stane po zmene klímy? Je všeobecne známa predstava, že Zem sa vždy dopĺňa sama.Táto predstava je pravdivá, ale má svoje nevýhody, pretože doplňovanie Zeme je veľmi pomalé, môže spôsobiť katastrofu, ako sme už videli predtým, vrátiť sa do normálu, a tak okrem toho, že urobíme maximum pre urýchlenie obnovy Zeme, doplnenie nemusí prísť v našej dobe. ..

Medzitým existuje niekoľko udalostí, ktoré by sme videli po zmene klímy, a zahŕňajú:

1. Zvýši sa hladomor, najmä v rozvojových krajinách, pláže, poľnohospodársku pôdu by zničili záplavy a sucho.

2. Došlo by k nárastu prenosu chorôb s prichádzajúcimi novými chorobami a niektorými prenášačmi chorôb by sa rozšírila ich doména v dôsledku nárastu vĺn horúčav.

3. Došlo by k masívnej migrácii z pobrežných oblastí a k záplavám.

4. Riešenie škôd súvisiacich so zmenou klímy by malo vážne ekonomické dôsledky. Niektoré krajiny, najmä rozvojové krajiny, sa môžu dostať do recesie a budú nútené hľadať pomoc od rozvinutých krajín za ich podmienok.

Došlo by k masívnemu vymieraniu druhov.

Nič nové, známe vyše storočie a dnes všelijak formulované, pričom však podstata, ako riešiť klímu na Zemi, je stále rovnaká. Je však spájaná s problematikou imigračnou. Imigrácia je nielen pápežom Františkom, ale aj veličinami ako Noam Chomský vnímaná ako prehra Západu. Toho Západu, ktorý neobnovuje štáty a ich spoločnosť, ktoré zničil, a dostal k ekologickej katastrófe. Akoby nebolo jasné, že imigruje sa pred, a nie do. A výnimky potvrdzujú pravidlo. Čiže, nejde tu iba o obnovu postihnutých a devastovaných štátov, a to aj vojenskými konfliktami (!), ale aj o minimum ľudskej slušnosti z hľadiska azylovej politiky.

Použijem myšlienku Noama Chomského z knihy „Klimatická zmena a Zelená dohoda“ : „.... I keď je bolestivé špekulovať o globálnej rovnováhe moci, keď rozumná úroveň cvilizácie zostáva mimo dosah, jej štruktúra by sa nemusela príliš líšiť od obdobia po Druhej svetovej vojne, i keď „moc“ môže byť ešte odpornejšia ako v minulosti“.

Ako prekonať politicky, hospodársky a vo vedomí ľudí ako takých klimatickú krízu, o tom je dnešok už vyše storočia.

Nedostatočná akčnosť svetových inštitúcií, Európskej únie, veľmocí a mocností, celej G20, svetových náboženstiev, BRICSu, medzinárodných organizácií a osobností s autoritou, ako aj čiastkové opatrenia, ktoré nič podstatné neriešia, iba ak náhrady náhrad – neraz z vôle, či priam z konkurenčného boja hospodárskych skupín – odboroiv, no i celých odvetví, bez ohľadu na veľavýznamné proklamácie na všetkých úrovniach, tak tie naznačujú :

Svet a ľudstvo v ňom prešľapuje a približuje sa ku kritickému bodu svojej existencie.

P. Kasalovský : Kto vlastne vládne Svetu a má vôbec mierovú budúcnosť?

Dr. Peter Kasalovský :

Predčasom sme oslovili opäť ústavných činiteľov, aby sa vyjadrili k tomu, že Svet a Európa v ňom sú na hrane, keď Mier je najohrozenejší od kubánskej krízy. Ako je už roky zvykom, tak prezidentka SR Zuzana Čaputová, predseda NR SR Peter Pellegrini a predseda vlády SR Robert Fico na náš otvorený list zo 17. marca 2024 s opakovanou výzvou, aby dali podnet na celosvetový konferenčný dialóg o celosvetovej bezpečnosti a mieri pápežovi Františkovi, lídrom veľmocí a osobnostiam našej civilizácie nereagovali.

Pozvanie vyjadriť svoje názory ako prispieť k tomu, aby sa mier stal najsilnejším tromfom v politike, dostal člen vlády SR, ale neodpovedal. Viacerí členovia združenia budú reagovať v 2. časti tejto videokonferencie buď v júli, alebo v závere septembra.

19.10 Kto vlastne vládne Svetu a má vôbec „mierovú budúcnosť“ ?

P. Kasalovský :Pred svetovou verejnosťou sa v súvislosti s vojenskými konfliktami azda okrem „Vietnamskej vojny“ nespomína devastácia životného prostredia, ktorej následky sú dlhodobé. Základným problémom každej vojny sú vždy problémy ochrany životného prostredia, a teda vojnové právo naviazané na ľudské právo. Dokumenty OSN vrátane Štvrtého Ženevského dohovoru, Dohovoru o svetovom dedičstve z roku 1972 a Dohovoru o úprave životného prostredia z roku 1977 obsahujú ustanovenia na obmedzenie environmentálnych vplyvov vojny.

Dohovor o úprave životného prostredia je medzinárodná zmluva zakazujúca vojenské alebo iné nepriateľské použitie techník úpravy životného prostredia, ktoré majú rozsiahle, dlhodobé alebo závažné účinky. A to je o geofyzikálnych zbraniach. Dohovor zakazuje poveternostnú vojnu, čo je použitie techník modifikácie počasia na účel vyvolať poškodenie alebo zničenie. Táto zmluva je v platnosti a bola ratifikovaná poprednými vojenskými mocnosťami. Niektoré štáty sa dopustili okrem použitia zakázaných látok a munície. zločinov, ako je používanie ochudobneného uránu s dlhodobými účinkami. Je načase označiť tieto štáty a ich politikov ako vojnových zločincov. Je tu obrovský nárast zamorenia krajín, okrem chemického a radiačného znečistenia je tu prítomná aj biologická hrozba z tajných laboratórií odhalenými vo svete.

Enormné množstvá trhavín použitých na Ukrajine a hlavne nevybuchnutej munície už trvale poškodili životné prostredie. Jej spojenci Ukrajiny sa starali o to, aby sa pre Ukrajinu od januára do marca 2024 vyrobilo napríklad 700-tisíc granátov... Aj ruský minister obrany Šojgu nariadil zvýšiť vojenskú výrobu v Rusku. Dnes nie je možné zistiť koľko presne a akej munície smeruje na Ukrajinu a koľko cez Ukrajinu na čierne trhy do sveta. Hlavne nie, aký to bude mať dopad na zdravie obyvateľstva a výrobu bezpečných potravín. Tie ekologické dopady postihnú najprv EÚ a Rusko, to už vieme. Jednotný svetový trh sa postará o transfer otravy potravín do celého sveta. V konečnom dôsledku otravy postihnú aj pôvodcov výroby zbraní na všetkých kontinentoch. Ukrajine vojnou hrozí demografická katastrofa a vyľudnenie.

Prečo odpoveď na otázku, „Kto vládne Svetu a má vôbec mierovú budúcnosť?“

som začal spojitosťou s vojnami a životným prostredím? Predovšetkým preto, že je to o všetkom živom na súši, vo vode a vo vzduchu a o nás – o ľuďoch. Ako generácia, narodená v polovici minulého storočia plus mínus nejaký ten rok, máme v pamäti, že sme dostali od svojich rodičov a prarodičov takpovediac do daru spomienky na to, čo prežili v období 2. svetovej vojny a tiež pred ňou. A to nebolo všetko, keďže sa k nám dostali sporadicky strohé správy a neskôr aj dokumenty s obsahom potvrdzujúcim fakt, že obludnosti a devastácia sveta a ľudí v ňom má pokračovanie.

Víťazi z 2. svetovej vojny sa dostali postupne do osudového konfliktu, teda do zápasu o vedúcu pozíciu svetového vývoja, a teda bola to vojna počastovaná prívlastkom Studená. A vojnové konflikty, nech už ich charakter bol akýkoľvek boli o príklone buď k Západu, alebo k Východu. Dalo by sa povedať, že až v novom miléniu a v našom 21. storočí sa tento súboj na život a na smrť vyostril. Do takej miery, že aj samotné pojmy Mier a Spolupráca, súťaž hospodárska, vedecká, aj športová boli posunuté priam do retardačného cyklu, keď ľudské vlastnosti, teda čo robí človeka človekom akoby boli len na papieri.

Na rozdiel od povojnových čias sa Svet zmenil v tom, že celý rad štátov zo všetkých svetových strán sa priamo, alebo v najväčšej tichosti usiluje o to, aby sa posilnil ich vplyv na svetovú politiku a padla hegemónia USA a Západu. „Erozívne“ procesy vo vnútri väčšiny štátov, ktorých prejavy nie sú neznáme, i keď média ich selektujú a natierajú vlastnými farbami, nastupuje na jednej strane niečo ako presvedčenie o vlastnej neporaziteľnosti a na druhej absurdnosti z praobyčajnej tuposti typu, že v globálnej vojne možno zvíťaziť. Akoby nám všetkým nezvonila hrana (!).

Odpoveď na prvú časť otázky je jasná : štáty, ktoré riešia svoje záujmy vojenskou silou, a militarizujú sa po všetkých stránkach. Tie štáty, ktoré znásobujú výdavky na zbrojenie, a vysnívaný proces odzbrojovania odsunuli takmer do nenávratna. Druhá časť otázky, či bude mierová budúcnosť, má jedinú odpoveď. Keď sa do života vráti diplomacia a jej aktérmi sa stanú konečne diplomati, a vyšším princípom pre všetky snaženia bude mier, všestranný rozvoj národov a ľudskosť bez ideologických nánosov.

Vyše osem rokov sa snažíme podnietiť svetových politikov, aj aj predstaviteľov náboženstiev a autority z viacerých odvetví ľudskej činnosti, ale aj domácich predstaviteľov, aby urobili rozhodné kroky k diplomacii. Aby sa možnosť sebazničenia našej civilizácie stala nereálnou. Takže, nateraz je mierová budúcnosť vzdialená obrazne jeden svetelný rok, ktorý sa dá prekonať za niekoľko sekúnd konkrétnym politikom...

P. Kasalovský : Chcem veriť, že už jestvuje politik, za ktorým pôjde obyvateľstvo - ľudia Zeme, ktorí chcú žiť kvalitnejšie po všetkých stránkach a v mieri, keď opäť bude zunieť akoby nedosiahnuteľne myšlienka nielen likvidácie zbraní hromadného ničenia, ale aj všeobecného odzbrojenia.

Azda budú aj Spojené národy v tej pozícii, že budú garantovať mier, postupné odzbrojovanie a mierovú súťaž medzi národmi. A to napriek tomu, že budú aj nespokojné národy a ich lídri s takýmto smerovaním Sveta. Nie je nijakým tajomstvom, že vieme aj dnes, ktoré štáty chcú presadzovať do nášho Sveta svoje predstavy, ako žiť, a kto má určovať, čo a ako sa má diať a sú presvedčené, že majú byť vodcom Sveta a tiež „ozbrojenou päsťou“.

Elektronické média prinášajú informácie z miest, ktorú sú v súčasnosti na tom tak ako kedysi pekingské Zakázané mesto.

Náš člen Pavol Vitek vám ponúka momentky z takého miesta. Urobte si názor, ako to je s postojmi Západu ...

P. Vítek : Bol som v „zakázanom“ meste ...

19.20 Pavol Vítek : Bol som v „zakázanom“ meste ...

P. Kasalovský : Do tretice všetko dobré...Sú tu prezentácie nominovaných na „Mierovú cenu zo Slovenska 2015“ a Zlatý biatec za rok 2024 :

Prof. Roman Prymula, nominovaný na „Mierovú cenu zo Slovenska 2015“ za rok 2024 bude hovoriť na tému :

Ako docieliť (relatívnu) epidemiologickú bezpečnosť imunizáciou a vakcináciou ?

Prof. R. Prymula : Ako docieliť (relatívnu) epidemiologickú bezpečnosť imunizáciou a vakcináciou ?

P. Kasalovský : Na záver 1. časti videokonferencie tu je video Daši Melichárkovej, ktorá sa džudu venuje plných 60 rokov, a pôsobí ako trénerka. Je nominovaná na Zlatý biatec za rok 2024 a jej téma :

Ako je to s fyzickým a psychickým zdravím v súvislosti so športom – konkrétne džudom, ktorému sa venuje polstoročie

20.00

D. Melichárková: 61 rokov s džudom

20.15 P. Kasalovský

Druhá časť videokonferencie sa uskutoční podľa situácie a záujmu, najneskôr však na konci septembra 2024.

Očakávame podnety a odpovede na otázky hostí a členov združenia : Je fyzické a psychické zdravie obyvateľstva jednou z hlavných podmienok všestranného rozvoja spoločnosti a sebarealizácie jednotlivca ?

O svojich názoroch, poznatkoch a o možných riešeniach v konkrétnej zdravotníckej starostlivosti budú hovoriť MUDr. Pavol Rusnák, MBA

a MUDr. Elena Prokopová

Ako sa vyvíja vnútropolitická situácia

a medzinárodné vzťahy ?

Nominovaní v našich tradičných anketách, ako aj partneri združenia a jeho MMV dostali ponuku na prezentáciu.

Ďakujem za pozornosť a osobitne za realizáciu dnešnej prvej časti videokonferenčného stretnutia Ing. Jánovi Bílikovi.

---

A na záver dnešného video mítingu úvaha prof. Jaroslava Husára z 15. apríla pod názvom :

Slovensko a Európa v polykríze

Interpretované umelou inteligenciou

Video UI

Prof. J., Husár : Slovensko a Európa v polykríze (interpretuje UI)

Nedávny vývoj v EÚ treba vidieť v kontexte neporiadku a polykrízy, ktorú predovšetkým vygeneroval proces dezintegrácie neoliberálneho svetového poriadku a vznikom megakorporácií, o čom píše viacero ekonómov, hlavne ekonómovia z EuroMemo Group, v ktorej som bol 12 rokov členom. V septembri bude mať konferenciu s názvom Európa a svet po polykríze: možné budúcnosti. Témami budú :

• Európa vo svete ekologickej a sociálnej krízy

• Európa vo svete zintezívňujúceho sa geopolitického konfliktu

• Euro pri 25: teória a prax

• Euro a režim transnacionálneho ekonomického vládnutia

• Návrat k protekcionizmu vs globálny monetárny systém

• Zamestnanosť a práca vo veku digitálnej a zelenej transformácie (tiež a špeciálne poľnohospodárstva)

• EÚ ako globálny hráč v kontexte globálnej krízy a rôznych regiónov sveta

Všetko závažné ekonomické témy. Dnes mnohé štáty sveta čelia aj politickému chaosu, hlavne v dôsledku straty výhľadu prosperity a perspektívy ekonomického vývoja, rastúceho zadlženia ich ekonomiky a tlaku nezamestnanosti. Ekonómovia sú spoluzodpovední za ekonomický úpadok európskeho a západného sveta. Miesto aby nezaujate, nestranne a vedecky analyzovali zmeny v globálnej ekonomike Európy a sveta, aby mohli náležite reagovať, stávajú sa jednotlivé ekonomické školy otrokmi svojich ideologických princípov. Bežné je, že nerešpektujú, prehliadajú a zanedbávajú všetko, čo sa im do ich teórie nehodí.

Mnoho ekonómov je naviac skorumpovaných, nútení sú slúžiť záujmovým skupinám a politikom, zneužívajúcim demokratické princípy na svoje ciele. Slovenskí čitateľ bežne číta v tlači, že „Americký výrobca elektromobilov je blízko bankrotu, pomôcť nemusia ani veľké zľavy“, či „Státisícové dlhy a zlá povesť. Nemocnicu posiela banka do dražby“, či „Vitajte vo svete deepfake. Neverte všetkému, čo vidíte a počujete“, „IBM v Bratislave hromadne prepúšťa, no dáva štedré odstupné. Vo firme vládne nervozita“, “ Vláda chce zatočiť s obchodníkmi“, „Američania si najímajú Slovákov na prácu, ktorú iní nezvládnu“. Aj to sú atribúty a prejavy polykrízy na Slovensku. Nehovoria o správnom fungovaní ekonomického systému SR.

Ekonómovia tvrdia, že polykríza vznikla multiplicitou šokov, ktoré sú rôznorodé, ale ktoré sú v interakcii a tak v celku, ako celok sa stávajú ešte viac hrozivými, otriasajúcimi, až desivými ako iba suma častí. V súčasnej európskej konfigurácii sa polykríza manifestuje cez množinu interaktívnych efektov, ktoré sa vzťahujú na, ako píšu viacerí ekonómovia, krízu morálky, klimatické zmeny, stratu biodiverzity, efekty COVIDu, problémy s energiami, rast životných nákladov, sociálnu starostlivosť, krízu reprodukcie obyvateľstva, rastúcu nerovnosť, vojnu na Ukrajine, vznikajúci nepredvídané rivalita medzi USA a Čínou, a žiaľ, krízu demokracie. Robert Skidelsky, člen britskej snemovne lordov, napísal článok v Denníku N s názvom Postkapitalistický pesimizmus.

Pozrime si ešte iné naše skutočnosti. Dlh verejnej správy v roku 2022 dosiahol 63,38 mld. eur, čo je ozaj hrozivé číslo. Ale po roku 1992 bolo na Slovensku zničených viac ako 140 priemyselných podnikov, ba až 140 000 ľudí odišlo pracovať do cudziny. Máme zničené poľnohospodárstvo, hoc aj Nemci aj Francúzi obdivovali naše JRD, sprevádzal som ich. Denne dovážame na Slovensko 800 vagónov potravín. Keďže aj konferencia EuroMemo Group bude mať, ako čitateľ vidí, tému problém poľnohospodárstva, pozrime si hlbšie reálne fakty o našom poľnohospodárstve.

Na Slovensku trvale rednú stáda dobytka, vrátane kráv. Kým ešte v roku 1990 sa chovalo 65 – 70 kusov dobytka na sto hektárov pôdy, z čoho bolo v intenzívnych okresoch 25 až 30 dojníc, teraz pripadá na sto hektárov pôdy už len šesť kráv! Za 27 rokov klesli počty dojníc z 565-tisíc zvierat na odhadovaných 115-tisíc a produkcia mlieka upadla z 1,850 miliardy litrov na tohto roku očakávaných okolo 800 miliónov litrov. Adekvátne klesla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z 265 kilogramov na čosi viac ako 160 kilogramov na osobu a rok. V spotrebe mlieka sme najhorší v Európe. Nič povzbudivé …

To sú tiež fakty, ktoré hovoria o polykríze na Slovensku. Aby sme si hlbšie uvedomili problémy ekonomiky SR, spomeniem zlikvidované a sprivatizované podniky iba za chemický priemysel:

SLOVCHÉMIA – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov a to:

Slovnaft Bratislava, vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v roku 1978 mal 8173 pracovníkov Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave Matador v Bratislave Benzinol v Bratislave Chemika v Bratislave Petrochémia v Dubovej Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch Chemolak Smolenice Považské chemické závody v Žiline Duslo Šala

Chemko Strážske Slovenské lučobné závody v Hnúšti Chemlon v Humennom Chemosvit vo Svite Fosfa Poštorná Slovenský hodváb v Senici Gumárne 1. mája v Púchove Gumárne SNBP v Dolných Vesteniciach Plastika v Nitre Rafinéria Vojany

Dovolím, ba musím, spomenúť aj tieto fakty. Nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu G. Myrdal navrhol zrealizovať komparáciu krajín regiónu EHK na báze I/O analýzy. Metodiku (mám ju) pripravil doc. J. Skolka a dr. P. Valppu (Fínka) pod názvom Note on the first analysis of the set of standardized input-output tables for ECE countries. Pracoval som na nej a bol som zodpovedný za I/O tabuľky niekoľkých krajín.

EÚ nám nič také pri vstupe neponúkla, iba vyžadovali kapitoly.

Načo? Prehľad o výkonnosti našej ekonomiky mala EÚ dať naša I/O tabuľka. 29 kapitol sme nepotrebovali, mali sme I/O tabuľku o 300 odvetviach, teda skutočne priam mikroskopický pohľad na ekonomiku Československa. Naša I/O tabuľka mala 300 riadkov a 300 stĺpcov, najväčšiu mal ZSSR (400odvetví) a najviac chýb mala I/O Belgicka. Na veľkom regionálnom modely nám mali ukázať výhody nového združenia krajín, teda EÚ v niekoľkých variantoch.

Nevedeli to naši vyjednávači?

Čitateľ – poslucháč – divák už iste zabudol, že Európska rada udelí krajine štatút kandidátskej krajiny na základe stanoviska Európskej komisie, ktoré sa vypracuje po predložení žiadosti danej krajiny o členstvo v EÚ. Počas prístupového procesu kandidátska krajina mala preukázať, že spĺňa prístupové (kodanské) kritériá a je schopná prevziať práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v EÚ. Ak majú kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny splniť podmienky členstva, vyžaduje sa od nich výrazné zameranie sa na základné reformy týkajúce sa právneho štátu, hospodárstva a fungovania demokratických inštitúcií aj verejnej správy. Veľmi všeobecné. Stav a fungovanie ekonomiky sa nedá exaktne opísať iba verbálne, čo boli kapitoly. Ekonomické vedy disponujú viacerými vedeckými metódami, ktoré využila aj EHK.

Čitateľovi si dovolím ešte pripomenúť, že První mezinárodní kongres vědeckého řízení (PIMCO) se konal v Praze 20.–24. července 1924. Teda pred 100 rokmi. Diel o vedeckom riadení je ozaj veľa. EÚ o tom nevedela? Mala využiť teda vedecké riadenie krajín EÚ. Analyzovala vedecky ekonomické pozície všetkých krajín, ktoré boli prijaté po roku 1999? Nepovedali nám toto a toto bude lepšie na Slovensku, ničili hospodársku kapacitu SR. Hovorili iba, že SR zaostáva. Mali nás presvedčiť, že presne vedia ako merať národohospodársku efektívnosť medzioblastného ekonomického vyrovnávania pristupujúcich krajín. Ba aj to, že v komplexe krajín porastie Váš export vďaka výkonnosti doterajších krajín EÚ.

Záver Prečo je aj Slovensko v polykríze? Faktory sú iné ako vo Francúzku, či Nemecku. Zástupcovia EÚ mali poznať ekonomickú silu Slovenska pred vstupom, výkonnosť jeho ekonomiky, o ktorej som už písal v Reminiscenciách a iba pripomeniem, že Československo bolo v počte obyvateľov v Európe na 9. mieste. Pozície odvetví, zvlášť chemického, ich výkonnosť bola vždy vyššia ako pozícia 9.

Mali nám ukázať realizáciu konkrétnych atribútov EÚ, európske hodnoty, keďže EÚ fungovala už od roku 1993, mala 11 ročné skúsenosti.. Spoločnosť uhlia a ocele vznikla už v roku 1952 a to Francúzsko, Západné Nemecko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Spoločné fungovanie týchto ekonomík teda už bolo dobre známe, a museli písať kapitoly?

Vlády EÚ by dnes mali pochopiť a hlboko, vedecky spoznať možné budúce dôsledky polykrízy v Európe a vedci ekonómovia by mali pochopiť budúce možné scenáre, možno až utopistické.