Andalúzske pobrežie
Apartmány









Pozvánka



Predseda vlády SR R. Fico účastníkom 95. riadneho zhromaždenia





O spoločenskej a občianskej zodpovednosti

Na 95. riadnom zhromaždení a celkove 234. podujatí združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub sa včera v Bratislave zišlo 116 reprezentantov hospodárskeho a spoločenského života Slovenskej republiky a z nich bolo jedenásť z ČR, Rakúska, Ukrajiny a Ruska. V sále Pálffyho paláca boli aj predseda MOK, predseda SOPK Peter Mihók, predseda NKÚ SR Ján Jasovský a riaditeľ EÚ SAV Milan Šikula. Rokovanie pozdravil elektronickou formou aj predseda vlády SR Robert Fico. Správca privítal aj troch nových členov združenia.

Celoklubovú diskusnú tému "Aké chceme Slovensko?", do ktorej na podnet prof. Vojtecha Tkáča boli pozvaní laureáti Zlatého biatca, ocenenia Prominent ekonomiky a víťazi ankiet klubu v rokoch 1993-2013, ako aj ďaľšie osobnosti, uviedol zakladajúci člen a správca združenia Peter Kasalovský.
- Ako združenie nezávislé na politických stranách sme došli do tretieho desaťročia našej činnosti. Faktom je, že sa Slovensko od 1993. roka dodnes menilo aj vďaka alebo pričinením sa našich členov. Otázkou však je, aké dnes Slovensko je. Aký je ten výsledok ? Na podnet prof. Vojtecha Tkáča, môj a ďalších našich členov sme dali na program tohtoročných zhromaždení otázku : "Aké chceme (potrebujeme) Slovensko?". Pozvanie do diskusie prijalo dodnes 23 osobností, čo je podstatne viac ako sme vôbec očakávali.
Obmedzím na moderovanie dnešnej 90-minútovej diskusie. Našou jedinou ambíciou je poskytnúť nielen sebe samým, ale predovšetkým najširšej verejnosti odpoveď na jednu z najťažších otázok, ktorú sme si doteraz položili. Teda odpoveď, ktorá bude vyznačovať možnosti všestranne lepšieho Slovenska ako ozajstného bezpečného a príťažlivého domova pre jeho občanov.
Dovoľte mi niekoľko poznámok, ku ktorým ma vyprovokovali rozhovory s väčšinou prihlásených do diskusie, ale aj výmeny názorov s ďalšími členmi združenia. Predovšetkým, Slovensko je také, aké chceli jeho občania, nimi demokraticky zvolení poslanci na všetkých úrovniach a z parlamentných volieb vzišlé vlády. Táto naoko celkom "jednoduchá pravda" nespokojným až rebelujúcim občanom nedochádza. Na druhej strane, táto spoločnosť neposkytuje možnosť reálnej voľby, lebo sľuby sú zatiaľ len bludy, bez dôslednej a každodennej kontroly politiky občanmi. A to je zdrojom sociálnych nepokojov, ktorých počet, ako ste si iste všimli, narastá. Radšej si na túto pravdu nepamätať i keď každá ľavota býva skôr či neskôr potrestaná. Dúfajme, že sa tak stane za nášho života i keď nemusí ísť o tresty smrti ako pred rokmi pre dvoch prezidentov Južnej Kórey.
Dostali sme sa do situácie, keď vôbec nie je tajomstvom naša hospodárska (a teda aj sociálna) závislosť na Nemecku a Francúzsku a ďalších. Verejnosť nedoceňuje ten fakt, že 95% HDP vytvárajú u nás firmy, ktoré majú takpovediac domicil v zahraničí. Systém DPH je práve pri týchto firmách "neefektívny" a nepriame dane sú nedotiahnuté. Každoročne strácame ďalšie a ďalšie príjmy do štátneho rozpočtu v dôsledku odchodu významného počtu firiem do zahraničia, resp. do daňových rajov. Niekoľkokrát sme my, a osobitne silne SOPK upozornili vládnuce garnitúry na nevyhnutnosť protiopatrení. Napokon prvý krok vyšiel z centrály Európskej únie i keď len v podobe nedopracovanej úvahy o poplatkoch za transféry, keďže nejde len o odliv financií do daňových rajov, ale aj z hospodárskych akoby slabších štátov do štátov silnejších v rámci Európskej únie.
Takže, sme ekonomicky závislí až je z toho na šľak trafenie. Ak som vlani v septembri napísal WEF a jeho prezidentovi prof. K. Schwabovi, že sa pričiňujeme o kvalitu života v iných štátoch, tak moja kritika používanej metodiky hodnotenia ekonomického a sociálneho vývoja bola zákonite odmietnutá. Keď si uvedomíme mzdový priemer, ale aj úroveň dôchodkov, mohli by sme plakať, alebo aspoň vzlykať "od nevidíš do nevidíš".
Celoeurópska integrácia je akoby v lufte. Je tu EÚ s 27 členskými štátmi a so sídlom v Bruseli, symbolicky v rozheganom Belgickom kráľovstve. Ale čím má byť po medzinárodno-právne EÚ, to je stále neznáme (!). Bol tu pokus kreovať napríklad prezidenta EÚ, ale jeho autorita sa začína a končí sa v bruselskom, alebo v štrasburskom centre. Má byť federáciou, konfederáciou, hospodárskym a menovo jednotným zoskupením, či aké čudo to vlastne má byť?
Keď už čerpám z ľudovej múdrosti, tak momentálne "plačeme nad rozliatym mliekom". Doteraz nikto nevysvetlil našim ľuďom, prečo sú odmeny za rovnakú, alebo obdobnú prácu doma a v zahraničí tak rozdielne. Prečo ekonomické zákony nefungujú rovnako vo všetkých štátoch Európskej únie ?! Ak to nefunguje, buď nejde o zákony spoločenského pohybu, alebo sa tieto zákony zneužívajú proti občanom. Tabuizovanou témou sú až tragické a neriešené dôsledky technického a technologického pokroku na zamestnanosť. Akoby politici nevnímali, či skôr nepochopili, v akom žijeme svete (!).
Takže, nemeditujme o tom, čo sa stalo "z vôle ľudu", ale spoločne rozmýšľajme a formulujme, ako zlepšiť neradostné životné pomery väčšiny obyvateľstva. Nie k obrazu tých, ktorí si čestnou a statočnou prácou (aktivitami) zarobili zdroje na 10 tisíc svojich životov a životov rodinných príslušníkov. A opäť dodávam, že sa tak stalo z vôle ľudu, tej časti, ktorá využívala svoje volebné právo. Je to o videní reality, to jest : úpadku mravnosti, morálky, seba realizačných možností, sociálnej nestability (400 tisíc nezamestnaných a celkove takmer 3/4 milióna ľudí v biede podľa európskych kritérií), neporiadku, občianskej a ľudskej nedôstojnosti, ale aj o ohrození občianskej bezpečnosti. Je to priam tragikomické, ak vidíte prostredníctvom televízií najrôznejšie celebrity, ktorým aj taký Rotschild môže závidieť bleskovosť a jednoduchosť legalizovaného zbohatnutia, ktoré sú jedinečne geniálne vybavené previerkou s najvyšším stupňom utajovanosti. Ani komunikácia s návštevníkmi z vesmíru nie je až tak tajuplnou (tajnou), a zároveň absolútne nedostupnou pre smrteľníkov, ako DNA konkrétnej skupiny občanov SR.
Vzniká im však konkurencia. A opäť sú v hre najrôznejší politici ako v časoch, keď sa u nás lámal chlieb aj ľady, napríklad veci reštitučné, veci malej a veľkej privatizácie ... Vytrvale si hudú, že všetko dianie je mimo nás a rieši ho vývoj inde. Kríza je vždy tam, kde to vyhovuje, a keď treba zdôvodniť prílev financií z peňazí daňových poplatníkov na jej zmierňovanie. Za tie sumy sa dá aj pravda preonačiť a potom tento paškvil pravdy natĺcť do hláv na dobu určitú čo najširším vrstvám občanov. Už by aj stačilo doterajšieho zdôvodňovania našej biedy a nepríťažlivej životnej perspektívy.
Teraz sa na nás nerúti meteorit ani asteroid, ale prebohatí investori z Ruska a z ľudovej Číny. Oznamujú to elektronické média a viacerí domáci podnikatelia. Novodobý internacionalizmus v praxi na všetky svetové strany, ale otázkou je, kam sa my, pôvodné obyvateľstvo - štátotvorný národ slovenský, menšiny aj rómske etnikum podejeme v blízkej budúcnosti. Keď už sme takým rajom, tak nepotrvá dlho, a prebudia sa k nástojčivej aktivite investori z ďalších štátov – v znamení tigrov alebo drakov – dráčikov, a potom bude vládnutie mučením až trýznením. Ostáva už vypredať pôdu a lesy od čoho nás delí len malý časový úsek. Logické vo svete je totiž vytvárať čo najlepšie podmienky pre podnikanie aj pre život, nie však na Slovensku.
Súčasná vláda je na krok k takejto realite. Zdedila po predchádzajúcich vládach vrátane svojej neblahé dedičstvo a musí objaviť slovenský Klondike, aby sme mali na porovnateľnú životnú úroveň a práva ako v starej časti Európskej únie. Je to teda v ľuďoch výlučne domácich, alebo trebárs v kooperácií s ostatnými národnými a štátnymi komunitami ?! Čas ustrnutia a vyčkávania na menšie – väčšie zázraky sa pominul. A to tu pôsobí požierač pracovných miest ako vedecko-technický - technologický pokrok a neschopnosť zodpovedných vidieť do blízkej budúcnosti.
Je tu schopnosť vlády s 83 mandátmi v parlamente riešiť radikálne ? 1. trvale klesajúcu úroveň školstva - základného, stredného a vysokého, zdôvodňovanú nezmyselnými dôvodmi, 2. nedostatočnú fyzickú a psychickú kondíciu obyvateľstva, najmä mladej generácie, 3. dostupnosť, organizáciu a riadenie a kvalitu zdravotnej starostlivosti, 4. pomýlené chápanie pôsobenia bankového a celého finančného sektora, ktorého výnosy - zisky sú ukážkou priam bezrizikového podnikania, v podstate absurdné a dôsledkom slabosti štátu, 5. rozbujnenosť byrokracie a administratívy, pričom sa nevyžaduje absolútna ochrana ľudských a občianskych práv, 6. deklasovanie zodpovednosti za vlastný život a vzťah k práci prejavmi falošnej solidarity - príliš často v dôsledku neschopnosti včas, kreatívne, efektívne a ľudsky prijateľne vládnuceho aparátu na všetkých stupňoch, 7. absenciu vlasteneckého a národného cítenia, čo je síce citeľné vo väčšine štátov i keď v nejednom nahrádzané nacionalizmom, šovinizmom a "kultúrnym" fanatizmom a 8. plytvanie so zdrojmi štátneho rozpočtu, no i zdrojmi na všetkých úrovniach štátnej a verejnej správy.
Bývanie, vzdelanie, kultúra, práca – v prvom rade vznik charakterovo nových pracovných miest, potravinová bezpečnosť, revitalizovaná a vodohospodársky rozvíjaná krajina, bezpečnosť a všestranná dôstojnosť občanov. To sú imperatívy pre najbližšie roky, ktoré treba systémovo aj programovo formulovať a zabezpečiť zdrojmi.
Je tu stále šanca na zmenu – na priblíženie sa k takej budúcnosti, ktorá jestvovala v predstavách generácií žijúcich na prelome režimov z konca 80-tych rokov minulého storočia. Bola super, ale, žiaľ, aj odpálenou do spomienok vďaka celonárodnej dôverčivosti a slušnosti - pod rastúcim tlakom najrôznejších zbohatlíkov a gangstrov, no i "ničnerobkov", ktorých arogancia by bola v celosvetovom meradle medzi "najlepšími".
To nie je pesizmus, to je tunel, z ktorého nám treba konečne vyjsť.-


V prvej časti diskusnej série vystúpili : Peter Mihók, Monika Gullerová, prof. Iveta Radičová (jej príspevok prečítala M. Gullerová), Ladislav Vaškovič, prof. László Miklós, Štefan Máj, Vadim Brezny, Jozef Dolinský, Ľuboš Lopatka a prof. Vojtech Tkáč.

Po 110 minutách správca vyhlásil slávnostne výsledky hlasovania o prestížny Zlatý biatec, Prominent ekonomiky, ako aj internetových ankiet X. ročníka World Politician, XIII. ročníka Best Bank, VII. ročníka Najsympatickejší poslanec NR SR a VI. ročníka Najsympatickejší člen vlády SR za 2012. rok. V protokole tradične neverejného hlasovania 299 slovenských osobností sa o.i. uvádza :

Zlatý biatec, výročná cena, založená v 1993. roku, hlasovalo neverejne 248 z 299 osobností, t.j. 82,9%.
Za laureátov Zlatého biatca boli slávnostne vyhlásení :

1. MA Monika Gullerová, PHD, molekulárna biologička a vedecká pracovníčka Oxfordskej univerzity, za výsledky v oblasti génovej expresie a za prínos k dobrému menu SR, 177 bodov/81 umiestení, 2.-3. prof. Ing. Fedor Malík, DrSc, enológ, pedagóg a spisovateľ, za vysokoškolskú pedagogickú činnosť a výnimočnosť podnikateľskej kultúry vo vinárstve, 14/75, a Ing. Ľuboš Lopatka, PHD, za hospodársky výsledok Sociálnej poisťovne za rok 2011 a za príkladnosť manažérskej kultúry, 140/69. V súlade so Štatútom vyhlásil správca za laureáta Zlatého biatca za rok 2012 Ing. Štefana Mája, podpredsedu predstavenstva Slovenskej sporitelne, za osobný prínos k rozvoju sporiteľníctva a bankovej kultúry v SR.
Správca oznámil, že druhým laureátom Zlatého biatca za rok 2012 pre zahraničnú osobnosť sa stal republikánsky politik USA Ronald Ernest "Ron" Paul.

Správca slávnostne vyhlásil na podnet členov združenia a z verejnosti za nových laureátov ocenenia Prominent ekonomiky, ktoré bolo založené v 1995. roku :
1. prof. Michaila V. Kurikova (Ukrajina), Ladislava Jurecu a Františka Pancuráka za KALYXX s Vitalturbínkou, ktorá zlepšuje bioenergoinformačnú kvalitu pitnej vody, 2. Ing. Petra Čatloša, PHD a Ing. Adriána Mišíka za kvalitu strojárskej výroby Compel Rail, a.s. Martin s prihliadnutím na doterajšiu realizáciu 16 vákuových nakladačov Compelvac 500 RD, a 3. Ing. Jozefa Tkáča, predsedu predstavenstva, J&T FINANCE GROUP, a.s., Bratislava za osobný prínos k rozvoju podnikania, osobitne v bankovníctve a podnikateľskú kreativitu s flexibilnosťou.

X. ročník internetovej ankety World Politician (21. 3. – 31. 12. 2012)
Internet : 4330 hlasov, osobitné neverejné hlasovanie členov združenia a osobností : 240 hlasov, spolu : 4570 hlasov
Celkový víťaz :
Vladimir V. Putin, premiér a neskôr prezident RF, 1187 hlasov , 2. Mitt Romney, republikánsky politik USA, 1058, 3. Dalajláma, tibetský duchovný, 908.
V doterajších desiatich ročníkoch V. V. Putin zvíťazil po piatykrát. Osvedčenie o víťazstve a k nemu patriaca jedna z dvoch pamätných strieborných medailí k 20. výročiu združenia bude odovzdaná neskôr.

XIII. ročník internetovej ankety BEST BANK (21.3.-31.12.2012)
Internet : 2631 hlasov, osobitné neverejné hlasovanie : 244 hlasov, spolu : 2875 hlasov
Celkový víťaz :
Prvá stavebná sporiteľňa, 688 hlasov, 2. Slovenská sporiteľňa, 637, 3. J&T banka, 537

VI. ročník internej ankety Najsympatickejší člen vlády SR (21.3. – 31.12. 2012)
Internet : 2280 hlasov, osobitné neverejné hlasovanie : 239 hlasov, spolu : 2519 hlasov
Celkový víťaz :
Robert Fico, predseda vlády, 936 hlasov, 2. Miroslav Lajčák, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 928, 3. Robert Kaliňák, podpredseda vlády, minister vnútra, 232.

VII. ročník internetovej ankety Najsympatickejší poslanec NR SR (21.3. – 31.12.2012)
Internet : 4463 hlasov, osobitné neverejné hlasovanie : 227, spolu : 4690 hlasov
Celkový víťaz :
Lea Grečková, SMER-SD, 1221 hlasov, 2. Radoslav Procházka, pôvodne KDH, 762, 3. Lucia Nicholsonová, SaS, 760.
Osvedčenie o víťazstve si prevzala poslankyňa NR SR Lea Grečková.


Obrazová správa o klubovej človečine

Fotoobjektívom E. Szombatovej



V rokovacej sále bolo 116 členov a hostí.



Premiér nielen poďakoval za názory a podnety z klubovej pôdy, ale prisľúbil aj návštevu.



Zakladajúci člen združenia a jeho správca P. Kasalovský.



Dlhoročný člen združenia, predseda MOK a predseda SOPK Peter Mihók spoločne s MUDr. Jozefom Dolinským, riaditeľom Národného onkologického ústavu, blahoželali víťazke neverejného hlasovania za tohtoročných laureátov Zlatého biatca MA Monike Gullerovej.



O situácii v Európskej únii hovoril aj P. Mihók.



Diskutoval Ladislav Vaškovič.



Prof. László Miklós ...



Prof. Fedor Malík a Ľuboš Lopatka získali v neverejnom hlasovaní za laureátov Zlatého biatca 2012 rovnaký počet bodov.



Podpredsedníčka výboru združenia Terézia Lovíšková blahoželá slovensko-ukrajinskému kolektívu prof. Michail V. Kurik, František Pancurák a Ladislav Jurec k udeleniu prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky 2012.



Predseda výboru združenia Ján Gabriel blahoželá predstaviteľom Compel Rail, a.s., Martin Petrovi Čatlošovi (vľavo) a A. Mišíkovi k udeleniu prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky 2012.


Z diskusie



MA Monika Gullerová, PHD,
molekulárna biologička, Oxfordská univerzita

Slovensko bez korupcie, sebavedomé, otvorené, vyspelé
a konkurencieschopné ...

"Aké chceme Slovensko?" je témou dnešnej diskusie. Dovoľte mi zopár postrehov a myšlienok, nuž ako ináč, z pohľadu vedkyne.
Vzdelanie a veda sú nosnými piliermi každej spoločnosti. Bez kvalitného vzdelania by predsa chýbala inteligencia a bez vedy akykoľvek pokrok. Avšak napriek tomu, školstvo a výskum sú často odsúvané na okraj plánovaných štátnych investícií a financovania. V dobe ekonomickej krízy je nedostatok dotacií v tomto smere o to výraznejší a citelnejší.
Po absolvovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského som odišla do zahraničia. Najskôr do Viedne, potom do Oxfordu a Harvardu. Zo vzdelania, ktoré mi Slovensko dalo, som čerpala dlho a práve aj vďaka nemu som dostala šancu pôsobiť na zahraničných univerzitách. Dovolím si tvrdiť, že slovenské školstvo je kvalitné a dokáže v mnohých smeroch konkurovať iným krajinám. Po páde komunizmu vzdelávací systém na Slovensku prešiel obrovskými zmenami a preto bude chvíľu trvať, kým sa nový a funkčný systém dotiahne do finálnej a lepšej podoby. Ja pevne verím, že táto nevýhoda, ktorú máme oproti zabehnutým edukačným systémom v iných krajinách, čoskoro pominie a my sa zaradíme medzi najvzdelanejšie krajiny Európy.
Na školstvo priamo nadväzuje výskum, kde nedostatok financií je naozaj závažným problémom. Veda a technika napredujú obrovskou rychlosťou a nové technológie sú neodmysliteľnou súčasťou konkurencieschopného výskumu. Posúvaju vedu vpred, umožňujú presnejšie a rýchlejšie experimenty, merania a dôkazy dejov, ktoré sa pred pár rokmi merať ani dokázať nedali. Všetky tieto technológie sú však finančne nákladné. Peniaze ale nie sú všetko. Dnešná veda je vedou veľkých projektov, preto spolupráca špičkových vedeckých tímov je priam esenciálna. Ja pevne verím, ze Slovenko sa nebude uzatvárať, ale naopak, že slovenskí vedci sa budú čoraz viac zapájať do nadnárodných projektov, v ktorých si postupne vybudujú dobré meno a kľučovú pozíciu a tak si zabezpečia isté postavenie v medzinárodnej vedeckej spoločnosti.
Slovensko je krajina malá, avšak nesmierne bohatá. Jej bohatstvo nie je materiálne, ale spočíva v ľuďoch. Slováci sú šikovní a vynachádzaví a hlavne vedia tvrdo pracovať. Myslím si, že mladí vedci by mali mat skúsenosť zo zahraničia. Každému jednému z nich to veľa dá. Naučia sa ako to chodi na svetových univerzitách, ako sa robí veda v laboratóriach, kde dostatok financií dáva priestor pre kreativitu a fantáziu. Naučia sa, ako publikovať v uznávaných impaktovaných časopisoch, prednášať na vedeckých sympóziach a získajú zdravé sebavedomie, ktoré nám, Slovákom, mnohokrát chýba. Naučia sa aj to, ako napísať úspešný grant a ako získať financie na další výskumný projekt. Takýchto Slovákov je už v zahraničí veľa. Širia dobré meno Slovenska a reprezentujú tak našu krajinu na tých najprestížnejších univerzitách sveta.
Je nesmierne dôležité, aby Slovensko o nich vedelo a aby ich Slovensko chcelo späť. Pretože skúsenosti, ktoré títo mladi vedci majú môžu slovenskej vede len pomôcť a posunúť ju vpred. Ja pevne verím, že už čoskoro sa vytvoria na Slovensku podmienky pre návrat mladých a uspešných vedcov zo zahraničia.
Veda je fascinujúca. Odhaľuje nepoznané, posúva chápanie poznaného.
Veda je aj kreatívna. Technologický pokrok sa bytostne dotýka každého z nás.
Veda, stojí peniaze. Veda však peniaze aj prináša.

Prepojenie základného a aplikovaného výskumu je nosníkom technologického, farmaceutického, biotechnologického, či nanotechnologického priemyslu. Zisky v týchto odvetviach sa pohybuju v miliardách dolárov a stúpaju, pretože život máme len jeden. Chceme poraziť smrteľné ochorenia, chceme žiť dlhšie.
V Oxforde a o to viac v americkom Harvarde som sa naučila, že každý uspešný vedec svoje originálne myšlienky patentuje. Patenty tvoria signifikantný príjem prestížnych univerzít a priam evokujú spoluprácu napriklad s bio- alebo nanotechnologickym priemyslom. Ja pevne verim, že sa Slovensku podarí vytvoriť podmienky aj pre tento typ priemyslu, ktorý bude stimulovať spoluprácu s univerzitami a vedeckými inštitúciami a pomôže tak rapídne zlepšiť financovanie vedy a výskumu.
Aké chceme Slovensko?
Neviem ako vy, ale ja chcem Slovensko, o ktorom bude každý vedieť, kde leží na mape. Slovensko bez korupcie, sebavedomé, otvorené, vyspelé a konkurencieschopné. Pyšné na svojich ľudí, hrdé na svoju identitu. Slovensko, kam sa raz budem chcieť vrátiť.



Ing. Ľuboš Lopatka, PHD,
generálny riaditeľ, AZC, a.s., Bratislava

V spravodlivej krajine, kde vládne poriadok

Na úvod mi dovoľte poznamenať, že to čo chcem povedať neobsahuje žiadne, verejné, ale ani skryté politické posolstvo. Predstavuje vyjadrenie názoru opierajúceho sa len o vlastné praktické skúsenosti. Myslím, že každý normálny občan, chce žiť v spravodlivej krajine, kde vládne poriadok a to je i moja odpoveď na otázku: "Aké chceme Slovensko". Ciele ako osobné bohatstvo, či blahobyt občanov sú len dlhodobými dôsledkami poriadku a spravodlivosti. Inými slovami bežný občan chce žiť v krajine, kde sa oplatí žiť nielen jemu, ale i jeho deťom a deťom ich detí. Žiť v krajine, kde nebude denno - denne konfrontovaný s nefunkčnosťou štátnych orgánov, s rastúcou chudobou, tisíckami bezdomovcov, nezvládnutou rómskou otázkou, kriminalitou, neporiadkom na úradoch, ale i na uliciach, skrátka chaosom v celej krajine, byrokraciou, korupciou, a nehanebným rozkrádaním.

Myslím, že len málokto pochybuje o tom, že Slovensko je v kríze. Dokonca sa domnievam, že sme zrejme boli v kríze ešte predtým ako nás celosvetová kríza zasiahla, minimálne v hodnotovej kríze. Je zrejmé, že zmeny sa majú diať skôr ako kríza prepukne a platí, že čím sa začne s riešením krízy neskôr tým je proces bolestivejší a šanca na úspech menšia. Je žiaľ dokázané, že neexistuje žiaden jednoznačný recept na riešenie krízy, rovnako tak ako neexistuje zaručený recept na vyliečenie smrteľnej choroby. Existujú však metódy a postupy, kt. dávajú za určitých podmienok, s vysokým stupňom pravdepodobnosti, predpoklad, že zabezpečia "vyliečenie pacienta", resp. že zabezpečia nápravu a prinesú riešenie. Opačne však žiaľ platí, že nesprávne kroky a omyly, garantujú so 100% istotou neúspech.

Osobne som sa s krízou, ale v podmienkach podniku, nie štátu, stretol po prvý raz v roku 1992. Jednalo sa o podnik s niekoľko sto zamestnancami. Snažili sme sa ho zachrániť, mal dlhodobo záporný hospodársky výsledok, negatívne cash flow, miznúci trh, neporiadok v procesoch, prezamestnanosť, žiadnu víziu. Úprimne sa musím priznať, že naše kroky boli v prvopočiatku viac vedené intuíciou a dobrým úmyslom ako skúsenosťami, cielený výsledok sa však i napriek tomu dostavil. Následne som sa s podnikmi v kríze stretol ešte niekoľkokrát, boli už väčšie s niekoľko tisíc zamestnancami, a mal som príležitosť, či zodpovednú úlohu ich reštrukturalizovať. Naše kroky sa stávali viac a viac premyslenými, podporenými štúdiom odbornej literatúry. Stále viac sme sa riadili vlastnými skúsenosťami ako pocitmi, eliminovali sme systém pokus - omyl. Doteraz si myslím, že i napriek určitým postupom a zásadám stále existuje niečo ako "cit pre ľudí a business", ktorý sa v spojitosti s nevyhnutnou dávkou nadšenia a vytrvalosti na školách neučí a učiť nemôže.

O vyvedení podniku z krízy sa popísalo veľa kníh. Mne osobne je veľmi blízka kniha John. P. Kottlera: Vedenie procesu zmeny, ktorá pre mňa v danej dobe predstavovala zosystematizovania toho čo sme už viac menej intuitívne začali vykonávať v praxi pri reštrukturalizácii podnikov. Dôvod prečo o tom píšem súvisí s faktom, že je nesporná podobnosť medzi veľkým podnikom a štátom, takže logicky musí existovať podobnosť i pri hľadaní riešenia, t.j. vyvedení podniku či štátu z krízy. Pán Kottler v spomínanej knihe popisuje osem krokový proces zmeny, ktorý by som si Vám v stručnosti dovolil predstaviť, zovšeobecniť na podmienky štátu a neskromne doplniť o dva nové kroky na poučenie a zamyslenie sa:
  • Vyvolanie vedomia naliehavosti uskutočniť zmeny
    • Vo všeobecnosti platí, že jak zamestnanec, tak i občan nemá zmeny rád z princípu
    • je dôležité jasné a pravdivé pomenovanie problému - identifikácie kritických miest, ale tiež príležitostí.
    • Kľúčové je pochopenie, že zmena je nevyhnutná (Myslím, že prevažná časť občanov Slovenska už chápe, že "sa niečo musí stať", tento potenciál je treba pozitívne využiť v záujme riešenia)
    • Pozor na polovičaté riešenia
    • Hlavné riziko: ľudia stratili dôveru v sľuby, prestali veriť, že po uťahovaní opaskov príde zlepšenie.
  • Zostavenie koalície schopnej presadiť a realizovať zmeny
    • Koalícia v tomto zmysle slova samozrejme nemá politický význam. Je tvorená tímom ľudí, kt. spájajú spoločné ideály, presvedčenia, skúsenosti, ale i zručnosti. Určite také ciele ako osobný prospech, či mať prácu pre seba a svojich blízkych nestačí.
    • V súčasnosti však existuje jedna silná skupina ľudí – strana Smer, kt. je zodpovedná za vedenie procesu zmeny. Ich jednota by z tohto významu, pri osvietenom správaní, mohla byť bezpochyby výhodou
    • Kľúčová je tímová práca – cieľ Slovensko bez množstva sub-tímov na krajských, okresných, mestských a neviem ešte akých úrovniach
    • Považujem za dôležité poznamenať, že:
      • Achillovou pätou v podmienkach štátu je určite kvalita ľudí ako i spôsob ich výberu na kľúčové posty. Nie je múdre, že na úrovni štátu za prinesenie procesu zmeny často zodpovedajú ľudia bez skúseností z praxe, nikdy netvoriaci hodnoty, so zlými návykmi, nezriedka bez prirodzenej ľudskej zodpovednosti
      • ako som už uviedol, takýto tím musia spájať spoločné ideály a nie len snaha mať prácu, koryto, či "pseudo-honor"
      • zmysel pre spravodlivosť (zákaz uprednostňovania určitých zamestnancov v rámci firmy). Polarizácia občanov, je v procese zmeny nevýhodou. Žiaľ zmysel pre spravodlivosť a viera občana v právny štát je narušená. Náprava je možná len cez jasné riešenia, silné signály typu: i bohatí ľudia sú pri porušení zákona potrestateľní, politici nie sú bezrestní, sú potrebné zásadné personálne zmeny na najvyšších úrovniach súdov. Musí skončiť názor, že súdnictvo je hanbou krajiny a to sa stane len po zásadných zmenách – reštrukturalizácii súdnictva. Musí sa zastaviť zneužívanie nezávislosti súdnictva na svojvôľu! V slušnej spoločnosti nemôže platiť názor: "Čo nie je zakázané, je povolené!".
      • žijeme v kontrolovanej spoločnosti, pozor na šikanovanie bežného občana!
  • Vytvorenie vízie a stratégie
Ak má byť v podniku zmysluplný poriadok (čo je opakom chaosu) je dôležité vedieť kam podnik, či podnikanie smeruje. Inými slovami je dôležité mať Víziu a riadiť sa a stratégiou. Má Slovensko dlhodobú víziu a stratégiu? Odpoveď nie je až tak jednoduchá, lebo naozaj existujú dve knihy s názvami:
  • Dlhodobá vízia rozvoja Slovenskej spoločnosti; Bratislava 2008, kniha má 250 strán, vypracovaná je pracovníkmi Ekonomického ústavu SAV pod vedením prof. Ing. Milana Šikulu, DrSc.,
  • Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti; Bratislava 2010, kniha má 695 strán, vypracovaná je pracovníkmi Ekonomického ústavu SAV pod vedením prof. Ing. Milana Šikulu, DrSc.
Z formálneho hľadiska je všetko v poriadku. Obsah kníh spracovali desiatky múdrych a vzdelaných ľudí, vedcov určite podľa ich najlepšieho vedomia a svedomia. Keďže som asi ako jeden z mála občanov v tejto krajine, obe knihy i čítal zákonite si kladiem ďalšie otázky:
  • Je Vízia a stratégia spracovaná SAV naozaj to kam chceme smerovať s touto krajinou?
  • Ak áno, riadia sa naše Vlády závermi týchto kníh, alebo sú knihy dobré iba na to, aby sa povedalo, veď víziu a stratégiu máme?
  • Je robený pravidelný ročný odpočet plnenia stanovených cieľov?
  • Aktualizujú sa závery a odporúčania kníh tak, aby reflektovali na stále sa meniacu situáciu vo svete, Európe, ale i vo vnútri Slovenska?
  • Bola vízia a stratégia rozpracovaná do "ľahšie stráviteľnej" stručnej podoby tak, aby bola zrozumiteľne odkomunikovateľná smerom na občanov, ale i jednotlivé rezorty, úrady?
  • Vedia úradníci na čele štátnych úradov a inštitúcií čo je v uvedených knihách a rozpracovali ciele do svojich plánov?
Rád sa budem mýliť, ale keďže poznám mentalitu spoluobčanov obávam sa, že nič z toho čo by malo byť sa neudialo.

Snažím sa nebyť pesimista, ale len lepšie informovaný realista a tak musím vyjadriť obavu, že Slovensko je krajina, kt. de facto nemá jasnú víziu a tým ani stratégiu svojho smerovania. Pamätám si, že pred pár rokmi sme mali ciele byť v OECD, NATO, EÚ, eurozóne. Boli to však naozaj ciele? Nemal to byť len prostriedok k ich dosiahnutiu? Tak ako máme štyri ročné obdobia, čo nikoho v miernom pásme neprekvapuje, žiaľ máme i štvorročné cykly vládnutia založené na "stratégii": "Jeden čihi, druhý hota". Viac raz som poznamenal, že ak bude ktorákoľvek firma fungovať a myslieť tak krátkodobo, v štvorročných cykloch, ako štát, zásadným spôsobom meniť smerovanie, tak musí zákonite skôr či neskôr skrachovať.
  • Komunikácia a transformačná vízia
    • zásadný predpoklad úspechu: férový dialóg s akceptormi zmien (zamestnanec vo firme, občan v štáte)
    • využitie všetkých dostupných prostriedkov k nepretržitej komunikácii vízie a stratégie
    • Koalícia – vodcov definuje správanie očakávané od zamestnancov. Neosvedčila sa taktika: "Vodu káže, víno pije".
    • Nikdy nie populizmus!
  • Delegovanie v širšom merítku
    Znamená prenášanie právomocí a zodpovedností za proces zmeny smerom nadol. Nie je možné úspešne zreštrukturalizovať firmu, či štát ak sa s týmto procesom nestotožní stredný manažment. Pod stredným manažmentom v podmienkach Slovenska chápem vedenia úradov, ktoré majú svojou iniciatívou zakotviť proces zmeny, ale i preniesť víziu a stratégiu smerom nadol. Ak víťazná koalícia nedokáže zmeniť, presvedčiť nadchnúť stredný manažment nikdy svoju misiu úspešne nedotiahne.
    • Za zásadné považujem odstraňovanie prekážok. Toto je úlohou úradov a inštitúcií. Fakty ako byrokracia, neschopnosť, prezamestnanosť, politikárčenie iste procesu nepomáhajú
    • Vedenie ľudí – nevyhnutnosť a žiaľ nezvládnutie z úrovne štátu! Na úradoch nie je prevládajúcou formou správania manažment založení na dosahovaní cieľov, či projektový manažment, ale len veľmi často insitný pseudomanažment založený na manipulácii ľudí, ich šikanovaní, chaose založenom na konaní vždy na poslednú chvíľu, politickom a inom revanšizme.
    • Podpora iniciatívy a pozitívnych príkladov: zvýrazňovanie pozitívnych príkladov, vyburcovanie súťaživosti medzi úradmi
  • Vytváranie krátkodobých víťazstiev
    • Jasné definovanie cieľov – odpočet
    • Oceňovanie ľudí
    • podpora nadšenia, posilňovanie kolektívneho ducha, pocitu spolupatričnosti
  • Využitie výsledkov a podpora ďalších zmien
    • Využitie rastu dôvery ku zmene všetkých systémov, štruktúr a postupov, kt. nie sú vo vzájomnom súlade a nezodpovedajú transformačnej vízii
    • Získavanie, povyšovanie a vzdelávanie ľudí, kt. majú schopnosť realizovať transformačnú víziu
  • Zakotvenie nových prístupov vo firemnej kultúre
    • Poukazovanie na súvislosti medzi novými vzormi chovania a dosahovanými úspechmi
    • Na Slovensku by sa opäť malo : "Začať vyplácať byť slušný a čestný"
    • Vzdelávanie zamestnancov resp. v podmienkach štátu občanov
    • Výber vhodných nástupcov do rozhodujúcich pozícií. Politické dosadzovanie do kľúčových pozícií štátu je cestou dom pekla a zásadnou prekážkou zvýšenia kvality práce štátnych a verejnoprávnych úradov, prístupu k občanovi ako i možnosti efektívneho riešenia krízy
Dovolil by som si doplniť naviac oproti p. Kottlerovi ešte dva kroky, kt. sa mi v praxi osvedčili:
  • Zásadne odmietanie očividnej hlúposti
    Podľa doterajších skúseností v pomeroch firmy prichádzajú s najvyšším počtom nezrealizovateľných návrhov, požiadaviek práve odbory. Na úrovni firiem sú odbory zväčša tvorené ľuďmi ktorým ide o ľudí, ale tiež i o fabriku, často však nedostatočne rozumejú súvislostiam. Rozumný manažment sa snaží viesť s odbormi, za každých okolností, férový dialóg a tiež sa ich snaží "dovzdelať", nielen odborne ale i z pohľadu zodpovednosti za dianie vo firme. Moje konkrétne skúsenosti s podnikovými odbormi sú dobré. Výnimku tvoria len odbory v štátnej a verejnej správe, existenciu takýchto odborov však považujem za čistý nezmysel. Iná situácia je na úrovni celoštátnych odborov. Tu nezriedka vzniká dôvodné podozrenie, že ich predstaviteľom nejde ani tak o ľudí a krajinu ako o svoje vlastné ambície, sebaprezentáciu, vlastné záujmy. Preto opakujem vetu z nadpisu: " Zásadne odmietajme očividnú hlúposť" a dodávam, že i nezodpovednosť jednotlivcov, lebo takáto nezodpovednosť môže iniciovať nezodpovednosť kolektívu, či celej skupiny ľudí.
  • Rešpektujme adekvátne partnerstvo
    Tak ako zodpovedným rodičom záleží na osude svojich detí a snažia sa o ich dobré vzdelanie, adekvátnu lekársku starostlivosť, vytvorenie motivujúceho prostredia, tak i zodpovednému manažmentu záleží na osude firmy, či štátu. Inými slovami povedané vždy som presadzoval teóriu, že dobrá, veľká, transparentná firma má mať ambíciu spolupracovať s rovnako sa správajúcou spoločnosťou zdieľajúcou spoločné hodnoty, t.j. spolupracovať s adekvátnym partnerom. Je to najistejší spôsob ako sa vyhnúť negatívnym business skúsenostiam. Je odpozorované, že zákon dodržiavajúca, transparentná firma je pri spolupráci s niekým kto nie je adekvátny z pohľadu správania, hodnôt, prístupu a plnenia si všetkých povinností voči štátu vždy v nevýhode, t.j. pri prípadnom konflikte prehráva, resp. stráca energiou a peniaze na obhájenie svojej pravdy. Platí jednoduchá rada: " Rešpektujme adekvátne partnerstvo" a to nielen na úrovni firiem, ale i štátu. Ak sa tým budeme riadiť potom sa nemôže stať aby, štátne a verejné firmy mali pochybné zmluvy s firmami typu Mamas & Papas.
Takže záverom mi dovoľte vyjadriť názor, že sa nebojím krízy ako takej nakoľko krízy boli, sú a budú a dokonca si myslím, že kríza môže byť za určitých okolností príležitosťou nielen na úrovni firiem, ale i Slovenska. Nepochybujem o dobrom úmysle Vlády krízu riešiť, a súčasnej Vláde držím palce, rovnako tak ako každej predchádzajúcej.
To čo ma znepokojuje sa dá zhrnúť do niekoľkých viet. Znepokojuje ma, že sa kríza rieši v pomeroch narastajúceho neporiadku a nespravodlivosti v krajine. V pomeroch chaosu sa úspešne reštrukturalizovať firma s určitosťou nedá, takže by som sa veľmi divil keby štát áno. Znepokojuje ma, že Slovensko nemá reálnu Víziu a s Stratégiu a mám vážne obavy o spôsobilosť politikov a ľudí na úradoch pod nimi (stredný manažment) situácii rozumieť a zvládať ju. Moje obavy umocňuje fakt, že politici (a nielen tí naši) nemajú slabiny v sľuboch, ale v exekúcii, t.j. v schopnosti ich realizácie.
Vyjadrujem názor, že hlavným problémom Slovenska nie je nedostatok peňazí, ale absencia zdravého rozumu. Odporúčam sa pri riešení krízy nespoliehať na nikoho, ale iba na seba. Naši predkovia to vedeli už dávno pred nami keď tvrdili: "Pomôž si človeče i boh ti pomôže".



Prof. L. Miklós : Slovensko trvalo-udržateľné





MUDr. Jozef Dolinský, riaditeľ Národného onkologického ústavu

Aj celosvetovo nezodpovedané a otvorené otázky

Rád by som sa stručne predstavil. Volám sa Jozef Dolinský a od začiatku svojej lekárskej kariéry - už 13 rokov - pracujem nepretržite v Národnom onkologickom ústave v Bratislave ako klinický onkológ. Od r. 2008 pôsobím zároveň v topmanažmente tejto prestížnej inštitúcie, najprv ako námestník riaditeľa NOÚ pre zdravotnú starostlivosť a neskôr od roku 2012 ako jej riaditeľ...

Vo svojej podstate ale ostávam predovšetkým lekárom a onkológom. Preto mi dovoľte v úvode môjho diskusného príspevku "Akú chceme (potrebujeme) onkológiu/medicínu/zdravotníctvo na Slovensku ?", krátko sa zamyslieť nad náplňou a obsahom mojej každodennej práce.

Onkológia patrí zrejme k najťažším lekárskym odborom. Nádorové ochorenia boli v spoločnosti dlho tabu. Onkológia bola naozaj pre mnohých synonymom bolesti, utrpenia, beznádeje a aj smrti. Ja však vo svojej práci nachádzam aj veľa pozitívnych emócií. Práca klinického onkológa je špecifická. Významne sa odlišuje napríklad od práce chirurga, ktorý po úspešne vykonanej operácii nemusí toho konkrétneho pacienta nikdy znovu stretnúť. Ako onkológ sa naopak pre svojho pacienta stávam akýmsi "sprievodcom" tou najkomplikovanejšou etapou jeho života, jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Medzi mnou a mojimi pacientmi sa tak vytvára silné puto. Pravidelne, rôzne dlhé obdobie sa s nimi stretávam, často aj s ich rodinami, radujem sa z ich úspechov, výhier a zároveň spoločne prežívame aj ich prehry. Práve pacienti sú pre mňa inšpiráciou a zdrojom onej vnútornej hybnej sily – energie, ale zároveň aj pokory k životu. Vďaka nej s určitým nadhľadom vnímam bežné problémy života dnešnej konzumnej spoločnosti, pretože tie skutočné prežívam a riešim vo svojej práci. Uvedomujem si tiež krátkosť a ohraničenosť života, a preto viem aké je dôležité aktívne a naplno žiť - každý jeden deň. Moja práca a profesia ma naozaj napĺňajú. Rád pomáham a starám sa o druhých.

Národný onkologický ústav, ktorý už takmer rok vediem, je najväčšou a najkomplexnejšie vybavenou nemocnicou svojho druhu na Slovensku, ktorá poskytuje vysokošpecializovanú onkologickú starostlivosť a liečbu (predstavuje vlajkovú loď slovenskej onkológie a zdravotníctva). Ústav je taktiež medzinárodne uznávaným centrom klinického výskumu a úzko spolupracuje s viacerými renomovanými zahraničnými pracoviskami. Národný onkologický ústav bol minulý rok vyhlásený za víťaza výročnej ceny Zlatý biatec za rok 2011, ocenený bol najmä za organizáciu zdravotnej starostlivosti a za príkladný vzťah k pacientovi.

"Akú teda chceme (potrebujeme) onkológiu/medicínu/zdravotníctvo na Slovensku ?" Ministerstvo zdravotníctva za svoje priority považuje a určilo: zavedenie unitárneho systému, zmeny v liekovej politike (znižovanie podielu výdavkov na lieky z celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť), implementáciu systému "DRG"," E-health", finančnú konsolidácia FN, využívanie eurofondov napr. na rekonštrukciu budov a obnovu prístrojového vybavenia a iné. Tieto priority aj ja osobne podporujem. Na tomto mieste chcem ale uviesť aj niekoľko iných "praktických" námetov, ktoré vyplývajú z mojich doterajších skúseností a každodennej lekárskej praxe... Mnohé z týchto otázok sú vzhľadom na svoju komplikovanosť celosvetovo nezodpovedané a otvorené...
  1. Potrebujeme lekárov, ktorí sú profesionálni, zodpovední, ľudskí a aj schopní počúvať.
  2. Potrebovali by sme jasne zadefinovať, čo je tzv. "štandardná" zdravotná starostlivosť, a čo by malo patriť k tzv. "nadštandardnej" (príplatkovej) ZS.
  3. Nie je jasné ako (akými kritériami) sa má posudzovať a hodnotiť "kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti" ???

    Iba konštatujem, že nie každé "privátne centrum" je automaticky aj synonymom kvality. Pacienti/klienti majú častokrát rozdielny a neraz aj skreslený pohľad na obsah pojmu "kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti ". Niektorí za "kvalitu" mylne považujú napr.: nový priestor, upravenú recepčnú, možnosť objednať sa na konkrétnu hodinu, wifi pripojenie na internet, LCD televízor etc...pričom tieto charakteristiky podľa mňa vystihujú skôr obal/formu ako samotný obsah poskytovanej ZS...V USA sa napr. za najkvalitnejšie považujú nemocnice a centrá s najväčším počtom vybavených, prijatých a odkonzultovaných pacientov, ktorých odosielajúci lekár, je zároveň ich priamym príbuzným.
  4. Zmeny v liekovej politike (znižovanie podielu výdavkov na lieky z celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť) sú naozaj nevyhnutné. Môžem potvrdiť, že Slovensko patrí ku krajinám s vynikajúcou dostupnosťou protinádorových liekov aj z kategórie tzv. drahých "inovatívnych biologických" terapií (viaceré z týchto liekov nie sú v iných krajinách EU hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia). Iba na ilustráciu ... Keď som pred viacerými rokmi na poprednom európskom mítingu, ktorý sa venoval liečbe nádorov zažívacieho ústrojenstva prednášal a referoval náš vlastný "slovenský" súbor prvých 50 pacientov odliečených bevacizumabom, prof. Cutsem, z Belgicka, ktorý bol a je celosvetovo považovaný za najväčšieho propagátora uvedenej liečby iba konštatoval, že on uvedený liek bežne svojmu pacientovi predpísať nemôže, pretože nie je hradený.
  5. Nakoľko pracujeme s limitovanými zdrojmi verejných prostriedkov, považujem za jednu zo svojich hlavných priorít na poste riaditeľa NOÚ aj získavanie náhradných finančných zdrojov, najmä na rekonštrukciu a obnovu pracovísk NOÚ vzhľadom na ich zastaranosť. Napriek tomu, že zabezpečujeme zdravotnú onkologickú starostlivosť s celoslovenskou pôsobnosťou nie je nám umožnené čerpať finančné prostriedky z európskych fondov, ktoré by nám našu situáciu určite pomohli riešiť.
V uplynulom roku sa nám úspešne darilo vytýčený cieľ napĺňať. Nový manažment v rámci renovácií a modernizácií zabezpečil v roku 2012 realizáciu komplexnej rekonštrukcie lôžkového Oddelenia klinickej onkológie E (čím vzniklo najmodernejšie onkologické oddelenie v SR), rekonštrukciu Oddelenia klinickej biochémie, rekonštrukciu ambulantného chirurgického traktu a zákrokovní Kliniky chirurgickej onkológie spolu s novým prístrojovým vybavením a tiež boli realizované viaceré rekonštrukčné práce na lôžkových chirurgických oddeleniach. Významnú časť týchto projektov priamo financovalo resp. spolufinancovalo Občianske združenie "Združenie priateľov NOÚ". Združenie sme založili v r. 2009 s cieľom výlučne podporovať rozvoj a aktivity pracovísk Národného onkologického ústavu. V súčasnosti sú stabilnými partnermi nášho "OZ" spoločnosti: OPTIFIN Invest s.r.o., Budamar a.s., Slovenská pošta a.s., Samsung Slovakia, Jolly Joker, Nadácia Penta, ale aj jednotlivci p. Karol Kállay a p. Andrej Glatz. V tomto roku pripravujeme nový spoločný projekt so spoločnosťou J&T.

A namiesto záveru, niekoľko prianí...

Prial by som si, aby sme využitím výdobytkov modernej onkológie dokázali predísť, čo najväčšiemu počtu nádorových ochorení, aby sme ich dokázali zachytiť v tých najskorších štádiách, keď chirurgické odstránenie zohráva principiálnu úlohu. Prajem si, aby sme vyliečili viac pacientov, aby aj pacienti s pokročilým onkologickým ochorením žili dlhšie a kvalitnejšie. Chemoterapia musí byť bezpečnejšia, ´cielená´ liečba ešte cielenejšia, rádioterapia presná a šetrná. Perspektívnymi v budúcnosti sa javia aj génová terapia, vakcinácia a iné.


Čo najviac používať zdravý rozum

Ing. Ladislav Vaškovič

Na začiatku by som rád spresnil, že moja úvaha sa bude orientovať na ekonomiku a na podmienky pre jej fungovanie na Slovensku, čo je vlastne limitujúci faktor našich úvah o smerovaní Slovenska. Ak hľadáme odpoveď na otázku "Aké chceme Slovensko?", domnievam sa, že bude vhodné aspoň pár vetami zhodnotiť naše súčasnú ekonomickú výkonnosť v medzinárodnom porovnaní, osobitne v rámci krajín Európskej únie. Takže sme krajinou s pomerne rozvinutým hospodárstvom, nadštandardne exportne orientovanou a to veľmi silne na Európsku úniu. Z hľadiska bežne používaného ukazovateľa – HDP na jedného obyvateľa sme v rámci EÚ pod priemerom asi na úrovni vyššej ako tri štvrtiny tohto priemeru, ale na druhej strane patríme k tým najrýchlejšie rastúcim ekonomikám. Vyjadrené v športovom jazyku, sme v únii na dvadsiatom mieste z dvadsiatych siedmich, ale máme potenciál na zlepšenie si svojej pozície. Celkom zrejme ale nesieme následky skutočnosti, že len o niečo viac ako dvadsať rokov sa snažíme zaradiť medzi štandardné trhové ekonomiky, že zrejme politické a ním ovplyvňované podmienky pre ekonomické prostredie sú ešte pozadu za kvantitatívnymi výsledkami. Skutočnosť, že prostredie zaostáva za výsledkami môžeme ilustrovať ukazovateľmi a hodnoteniami, ktoré sú všeobecne uznávané a akceptované.
Za rok 2011 sme sa umiestnili nasledovne:
  • z hľadiska indexu ekonomickej slobody sme na 42. mieste medzi 177 krajinami,
  • podľa indexu vnímania korupcie sme na 62. mieste zo 176 krajín, ale oveľa horšie je, že v EU je za nami len Bulharsko, Rumunsko, Taliansko a Grécko,
  • podľa hodnotenia Indexu prosperity (Global Prosperity Index) sme na 36. mieste zo 142 krajín.
Pre tých, ktorí môžu mať nedôveru voči hodnoteniam "zvonka" môžem uviesť, že napríklad podľa už uskutočnených 16 ročníkov hodnotenia podnikateľského prostredia na Slovensku vykonávanom Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou je napríklad vymáhateľnosť práva ako jednej z najdôležitejších zložiek podmienok pre podnikanie dlhodobo považovaná za najväčšiu, alebo jednu z najväčších prekážok pre podnikateľský úspech.

S určitým zjednodušením je možné konštatovať, že základom pre dosiahnutie budúcich dobrých výsledkov slovenskej ekonomiky je vytvorenie vhodných podmienok pre podnikanie, ktoré vytvára zdroje aj pre verejný rozpočet a tým mu umožňuje plniť jeho funkcie pri skvalitňovaní života obyvateľov Slovenska . Logicky z toho vyplýva, že ak sa chceme rýchle rozvíjať, potrebujeme vytvárať vhodné podnikateľské prostredie. Podnikateľské prostredie musí byť vhodné pre činnosť súkromného aj štátneho sektoru, ale dnes sa domáci produkt vytvára takmer výlučne v súkromnom sektore, takže vytváranie čo najlepších podmienok pre neho je primárne. Z toho vyplýva, že ak sa chceme dostať aspoň na priemer EU u ukazovateľa HDP na jedného obyvateľa, tak musíme vytvárať lepšie podmienky na podnikanie ako je priemer v únii, pretože my sme tí, čo musia zaradiť vyššiu rýchlosť. Vyššie uvedené výsledky ukazujú, že dnes sme v tomto smere hlboko pod priemerom, že u nás nie sú vytvárané lepšie podmienky pre podnikanie ako vo väčšine krajín EÚ.

Ktorá oblasť podnikateľského prostredia potrebuje obzvlášť zásadné zlepšenie? Myslím si, že všetci prítomní poznajú odpoveď. Je ním už spomínaná vymáhateľnosť práva. Nehodlám nikoho z prítomných zaťažovať výpočtom toho, čo dnes nefunguje v tejto oblasti, alebo funguje zle. Vymáhateľnosť práva z pohľadu podnikateľa znamená stručne vyjadrené - rozhodnutie súdov v takom čase, aby si podnikateľský subjekt v prijateľnom čase mohol uplatniť svoje oprávnené ekonomické záujmy. Štatistiky ale hovoria dosť jasne, že tak dnes príliš často nie je. Vymáhateľnosť znamená aj kvalifikované a transparentné rozhodnutia, tu tiež zostáva príliš veľa otázok u tých, ktorí sú v svojom podnikaní závislí na rozhodnutí súdov. Bohužiaľ ani dnes nie je vidieť pozitívnu perspektívu, jasný ťah na bránku, silnú snahu dosiahnuť nápravu. Súčasný stav si podľa môjho názoru žiada razantné riešenia a nie čakanie na zázrak. A razantné riešenie je možné pri niektorých legislatívnych zmenách dosiahnuť len efektívnou spoluprácou naprieč politického spektra. Mimochodom, často je počuť názor zo samotnej sudcovskej komunity, že určité zlepšenie by bolo možné dosiahnuť aj v dnešnom legislatívnom prostredí, len by to potrebovalo napríklad zvýšiť náročnosť pri riadení práce súdov, vyžadovať dôsledne plnenie povinností a využívať v súčasnosti platné ustanovenia zákonov s cieľom rýchleho konania.

Je pozitívnym príspevkom pre zlepšovanie priestoru na podnikanie, ak sa štát díva na podnikateľský sektor len ako na zdroj daňových príjmov? Čo dostal podnikateľský sektor ako protihodnotu za posledné zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia, dostal kvalitnejšie služby poskytované štátom? V ktorej oblasti sa tak stalo? Naopak, dlhodobo zaostávame pri vytváraní vhodných podmienok pre samotné podnikanie. Stačí uviesť jeden príklad. Prečo sme sa pri hodnotení elektronizácie verejnej správy v rámci EÚ vo väčšine ukazovateľov v únii spoľahlivo umiestnili na posledných miestach? A to je možné pre tento účel pomerne ľahko získať prostriedky z EÚ. Prečo sa len v poslednom čase, zrejme pod urgentným tlakom potreby získať viac prostriedkov pre rozpočet, začína ako tak rozbiehať snaha o zlepšenie efektívnosti výberu daní. Mimochodom pri výbere DPH je naša efektívnosť biedna, umiestnili sme sa na druhom mieste, ale odzadu.

O námetoch pre zlepšovanie podnikateľského prostredia by sa dalo hovoriť veľmi dlho. Skúsim zopakovať základnú myšlienku – Slovensko, ak zjednodušíme a pre hodnotenie jeho ekonomického postavenia zoberieme za základ HDP na obyvateľa, je stále pod priemerom EÚ. Ak sa chceme dostať v akceptovateľnej dobe na priemer únie, musíme zvýšiť výkonnosť ekonomiky, čiže jeho hlavného ťahúňa - súkromného podnikateľského sektora. Dnes mu ale vytvárame horšie prostredie ako v štátoch, ktoré sú pred nami. Ako môžeme čakať, že sa našim podnikateľom bude viac dariť ako konkurentom v 19 krajinách Európskej únie ktoré sú pred nami, ak oni majú lepšie podmienky pre svoju činnosť?

Na záver by som chcel upozorniť ešte na jednu zásadu, ktorá sa uplatňuje pravdepodobne už tisícročia a ktorú treba presadzovať dôsledne pri každej činnosti – používať čo najviac zdravý rozum. Nepohneme sa dopredu ak uprednostníme riešenia, ktoré často na prvý pohľad vyzerajú správne, ale neriešia podstatu problému. Napríklad v oblasti verejného obstarávania nemá zmysel meniť zákony, meniť právomoci Úradu pre verejné obstarávanie, ale treba riešiť podstatu problému a to je vyvodzovanie zodpovednosti tak, ako sa v takýchto prípadoch vyvodzuje v súkromnom podnikaní. Lídri politických strán musia byť sami presvedčení a musia konať tak, aby bolo zrejmé, že dosiahnutie poriadku v tejto oblasti je ich primárnym záujmom. Pokiaľ sa pri zjavných prechmatoch v štátnej správe nebude reagovať hneď s personálnymi dôsledkami, k náprave nikdy nedôjde a samotný text zákona sa môže upravovať tisíckrát. Zmena môže nastať len vtedy, ak garnitúra ktorá bude aktuálne pri moci, bude vyvodzovať dôsledky z neplnenia pravidiel.


Slovensko môže byť svetovým lídrom

Ing. Michal Kravčík

V septembri 2007 sme v Pálffyho paláci, kde sa práve nachádzame, prezentovali publikáciu a koncept Nová vodná paradigma – Voda pre ozdravenie klímy. Skupina slovenských a českých odborníkov na vodu, ekológiu i prírodu ponúkla verejnosti dovtedy málo vnímaný a podceňovaný vplyv vody na klímu. Svet bol zaskočený, že z maličkého štátu, z ktorého sa zväčša očakáva akceptovať rozhodnutia veľkých a mocných, sa zrodil koncept, ktorý ponúka východisko ako bezbolestne a efektívne riešiť nielen dostatok kvalitnej vody pre ľudí, potraviny i prírodu, ale aj pre ozdravovanie klímy so štartovaním skutočne reálnych predpokladov pre prosperitu a ekonomický rast komunít, regiónov i štátu. Tomu konceptu súčasní lídri sveta hovoria moderne zelený rast.

Z iniciatívy Hospodárskeho klubu v marci 2010, tiež na pôde Pálffyho paláca vzišiel konkrétny návrh zamestnať tisíce ľudí predtým de facto nezamestnateľných tak, že sa zapoja do programu "Slovenské vody pre ľudí". Tento program vychádzal z Novej vodnej paradigmy ako reflexia na potrebu chrániť Slovensko pred záplavami, suchom i klimatickou zmenou zvýšenou starostlivosťou o krajinu. Cieľom bolo, aby Slovensko dokázalo lepšie čeliť dramatickému počasiu a bolo schopné primerane reagovať na stresovú situáciu v povodňami a suchom ohrozovaných obcí. Až po tretej vlne rozsiahlych povodní v roku 2010 sa vláda Slovenskej republiky rozhodla reagovať na mimoriadne stresujúcu situáciu a využiť spomínané riešenia v Programe revitalizácie krajiny ako nástroja prevencie pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou. Program naštartoval za necelý rok reálnu prácu viac ako 7.000 predtým nezamestnaných ľudí v 488 obciach. Pracovali na obnove poškodených častí krajiny. Ponúkal príležitosť, ak by sa v ňom pokračovalo nasledujúce roky, potenciálne zamestnať viac ako 30.000 v podstate iným spôsobom nezamestnateľných ľudí.

Poškodená krajina Slovenska potrebuje obnovu, aby sme nezažívali traumu z povodní, sucha a klimatickej zmeny. Na to potrebujeme v priebehu 10-tich rokoch vybudovať systém na jednorazové cyklické zadržanie viac ako 250 mil. m3 dažďovej vody v štruktúrach krajiny. To znamená, že chceme dosiahnuť, aby nám pršalo priebežne a prirodzene, nie nárazovo s devastujúcimi účinkami.. Ak to urobíme, zníži sa ohrozenie Slovenska povodňami a suchom. Bude dostatok zdravej čistej pramenistej vody pre ľudí, potraviny a prírodu, bude zdravá klíma a budeme mať atraktívnu krajinu, ktorá vie dať príležitosť všetkým. Slovensko bude prosperovať, sociálne a kultúrne rásť. Okrem iného sa obnovia už vyschnuté pramene i potoky. Zvýši sa výdatnosť prameňov. Obce a mestá nebudú ohrozované povodňami s s takými dramatickými následkami, ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch.

Na Slovensku bude zdravšia klíma, ľudia pocítia a uplatnia zodpovednosť za svoju vodu, svoj chotár, svoj región i štát. Bude viac života v krajine, bude prosperovať lokálna ekonomika, ľudia budú viac tolerantní k sebe, k svojim susedom, budú pestovať úctu k svojmu blízkemu i vzdialenejšiemu okoliu. Toto sa už začalo rozvíjať vďaka Programu revitalizácie krajiny. Nepokazme to tým, že sa nepokúsime na túto skúsenosť nadviazať.

Podporme ľudí, aby dostali príležitosť pomôcť obnoviť poškodenú krajinu, obnovovať pramene, aby potoky i rieky nevysýchali a boli plné života i zdravej vody a rozvíjala sa zodpovednosť ľudí k ľuďom, vode, prírode i klíme. Zmysluplný život pre všetkých v zdravej krajine by mal byť cieľom nás všetkých.

Preto dajme príležitosť ľuďom obnovovať krajinu, aby mohli pracovať pre udržateľnú prosperitu Slovenska a získať pocit dôstojnosti.. Skúsme to urobiť pomocou súkromných sponzorov, darcov 2 % z daní a finančných podporovateľov. Ak podporia toto úsilie, umožnia dať prácu nezamestnaným na obnove zanedbanej krajiny Slovenska. Je to naša výzva, zodpovednosť, povinnosť i perspektíva. Odmenou tohto snaženia bude líderstvo Slovenska v Európe i vo svete, ako zastaviť vysychanie Európy. Inšpiráciou pre ďalších ako prinavrátiť sebaúctu a dôveru ľuďom vo vlastné schopnosti a možnosť podieľať sa na obnove toho, čo prospeje naším rodinám, komunitám, regiónom, štátu, Európe i svetu.

Ukážme sami sebe, že sme zrelí pre múdre rozhodnutia, ktoré nám do našich životov prinavrátia pokoru a pokoj. To zažívali tí, ktorí získali zamestnanie v Programe revitalizácie krajiny - obyčajní ľudia, ktorí pracovali na projektoch vo svojich komunitách. Pripomínam, že všetky pracovné tímy, ktoré som navštívil, mali veľmi pozitívny vzťah k práci, ktorú robili a všade bolo cítiť nadšenie, invenciu i tvorivosť. Ľudia začali mať pocit dôstojnosti a osožnosti vo svojej komunite. Dokonca i tak často neprávom kritizovaní Rómovia svojou prácou za minimálnu mzdu dokazovali, že vedia robiť, chcú robiť a sú na svoju prácu hrdí. Z mojich pravidelných kontaktov v teréne po celom Slovensku tiež viem, že veľká časť týchto ľudí sa chce k takémuto typu práce vrátiť. Preto hľadáme spôsob ako v tomto unikátnom projekte pokračovať. Áno, je to o finančnej podpore tohto úsilia, ako aj o mentálnej podpore a schopnosti sa s užitočnosťou programu stotožniť.

Za každých vyzbieraných 5.000 eur vieme vytvoriť jedno pracovné miesto na jeden rok, prioritne v najchudobnejších a najviac poškodených častiach Slovenska. Každý, kto daruje na tento program 2% zo svojej dane, bude strojcom nášho spoločného snaženia tvoriť náš spoločný dóm, v ktorom bude viac tolerancie, solidarity, zodpovednosti, transparentnosti, inovatívnosti, tvorivosti, originality i perspektívy pre nás všetkých. Pokúsme sa o to.

(Diskusný príspevok neodznel z časových dôvodov, a preto ho M. Kravčík odovzdal písomne.)


Aké chceme (potrebujeme) Slovensko ?

prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.

1. Po dvadsiatich štyroch rokoch od socialistického experimentu a prechodu k modelu západnej demokracie sa, nielen na Slovensku, orientuje pozornosť na súčasný stav a model spoločenského, politického, ekonomického a sociálneho usporiadania spoločnosti.
Inventúra sociálnych hodnôt na Slovensku po roku 1989 nie je lichotivá, veď každý piaty občan Slovenskej republiky žije v pásme chudoby, pričom mnohí ľudia z objektívnych dôvodov alebo zo subjektívnych dôvodov žijú na úrovni stredoveku v osadách, státisíce ľudí sú nezamestnaní...
Všetky slovenské regióny, s výnimkou Bratislavského samosprávneho kraja, sú z hľadiska sociálnej a ekonomickej úrovne pod priemerom sociálnej a ekonomickej úrovne Európskej únie.
Našim cieľom nie je uskutočniť mnohokrát opakované analýzy sociálnej úrovne a ekonomického stavu slovenskej spoločnosti.
Považujeme za svoju povinnosť upozorniť na tie skutočnosti, ktoré patria, spolu s pomníkmi našej nemohúcnosti, ako sú nielen nedostavané diaľnice, medzi neriešené a pre väčšinu zodpovedných neviditeľné problémy státisícov občanov, ktorých sa však tieto problémy dotýkajú a najmä sa budú dotýkať o desiatky rokov. Na nasledujúce úvahy nie je potrebná vízia, iba zdravý rozum...
Základ nedostatkov kladie už nedokonalá sústava sociálnych práv a ekonomických práv tak, ako ju prezentuje Ústava Slovenskej republiky, stačí si porovnať sociálne práva pri odmene za vykonanú prácu a sociálne práva staršieho človeka, ktorý má právo iba na primerané hmotné zabezpečenie v starobe...
Kto zo zodpovedných osôb, ktorý volebný program sociálne monopolných politických strán a ktoré programové vládne vyhlásenia sa zaoberajú stavom, že desaťtisíce ľudí na Slovensku nemajú zabezpečenú starobu, pretože dôchodkové "nereformy" a asociálne reformy "ekonomizujú" sociálne udalosti, ako sú zdravie, staroba, pretože nezamestnaní, dobrovoľne i nedobrovoľne bez práce, alebo neplatiaci sporitelia v sofistikovaných súkromných zberačoch penzijných miliárd, nemajú vôbec hradené poistné alebo úspory na starobné poistenie ?
Ako je možné zhrabúvať od sporiteľov peniaze do súkromných fondov dôchodkového starobného sporenia, ak vlády, jedna po druhej, nie sú schopné postaviť legislatívu garancií a nárokov vo výstupoch dôchodkového starobného sporenia ?
Kto povie pravdu sporiteľom, že ich úspory na starobu nikto nerozkradne v nominálnej hodnote, ale neisté investovanie, inflácia, hospodárske a finančné krízy alebo katastrofy na úrovni ropnej škvrny v rôznych zálivoch znehodnotia reálnu hodnotu úspor na dôchodky za 40 rokov rozhodného obdobia, aby im zostali bezcenné bankovky a reálne znehodnotené úspory ?
Treba sa opýtať, či vo vyspelejších štátoch riadia sociálne systémy "hlupáci", ktorí odmietajú chilské experimenty a rozvíjajú nie jeden alebo dva sfušované dôchodkové piliere, ale v súčasnosti už rozvíjajú (dokonca niekedy už desiatky rokov) štyri piliere dôchodkových systémov ?
Kým u nás, s podporou vlastníkov médií, je ožobračovaná obrovská skupina podvedených sporiteľov v tzv. druhom pilieri, ktorým sa chystá rokmi, krízami a infláciou znehodnotená anuita v starobe, vo vyspelých štátoch dlhé roky funguje nie (ako u nás) spotvorený prvý pilier, a nanútený nemúdry druhý pilier, ale pôsobia komplementárne doplnkové pripoisťovacie fondy, paritárne systémy a pripoistenie bezvládnosti, nie iba dôchodkové poistenie, ale komplexné dôchodkové sociálne zabezpečenie starších ľudí, ktorých bude rokmi pribúdať...
Kým od éry Bismarcka sa v poisťovacích fondoch, v európskej kultúre, pestuje participácia poistencov na správe a riadení sociálnych inštitúcií, teda tých, čo majú prirodzené vlastnícke práva, v dôchodkovom starobnom sporení sa sporiteľom o participácii na správe, riadení a kontrole prostriedkov, ktoré budú tvoriť podstatné percento finančného bohatstva neznámych správcov, môže skutočne iba snívať...
Založiť dôchodkové starobné sporenie s deficitom verejných financií je primitívne grázlovstvo, to nech si verejnosť konečne vypočuje !
Systém UNITAS, ktorý ani v roku 2013 nefunguje, v koncepciách z roku 1998 nemal zjednotiť iba výber rôznych druhov príspevkov (daní, poistného atď.), ale mal zjednotiť aj výplatu dávok, služieb či dôchodkov, a to, opakujeme, už od roku 1998, je jedným z "pomníkov našej nemohúcnosti".
Na Slovensku sme zrušili temer všetko, čo sa týka sociálnych vied, výskumné ústavy v oblasti práce, sociálnych vecí, rodiny alebo i zdravotníctva sme degradovali na živoriace inštitúty, zrušili sme Medzinárodné stredisko Organizácie Spojených národov pre štúdium rodiny, zrušili sme odborné inštitúcie a odborné sociálne časopisy, napríklad pre dôchodcov atď.
V sociálnych inštitúciách niekomu z nekompetentných politikov nevadilo, že neboli naplnené ich "brožúrkové" tézy o tom, aký je štát zlý vlastník a správca, ale s veľkou vervou znárodnili Národný úrad práce ako verejnoprávnu inštitúciu. Sumu 12 miliárd korún, oddelených od štátneho rozpočtu, vybratých a ušetrených na podporu zamestnanosti a riešenie nezamestnanosti vo verejnoprávnom rozpočte, previedli na zalepenie deficitov štátneho rozpočtu. Znárodnený systém pôvodnej verejnoprávnej štruktúry služieb zamestnanosti dali ako centralizované štátne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny k dispozícii "dobrým" straníkom so správnou legitimáciou príslušnej strany vo vrecku.
"Puncovaní demokrati" spolitizovali Sociálnu poisťovňu, degradovali ju na slúžku politických strán a súkromných dôchodkových správcovských spoločností, čím zasiahli do jej podstaty, aj keď sa formálne ďalej definuje ako verejnoprávna inštitúcia.
Stačí si preštudovať, aké kvalifikačné predpoklady splnili bývalí manažéri Sociálnej poisťovne na všetkých jej úrovniach.
I keď na riadenie motorky treba úradný dokument a oprávnenie, zodpovední v sociálnej rozhodovacej činnosti nemajú často ani minimálne odborné predpoklady pre optimálne rozhodovanie v sociálnej stratégii (sociálni amatéri, sociálni inžinieri, stranícki zamestnanci, "samovzdelanci" a "nedoštudovaní polyhistorici"), korí sa menia, najlepšie vždy po voľbách...
Rovnako tak, kým v Európe vznikajú ako huby po daždi štyri dôchodkové piliere s variabilitou rôznych štátom podporovaných doplnkových systémov, na Slovensku nie sme schopní nielen opraviť spackaný tzv. 1. dôchodkový pilier, spravodlivo a kompetentne skompletizovať 2. dôchodkový pilier, rozvíjať pripoistenie sociálnych udalostí, ktoré by mal štát podporovať, ale sme "schopní" zrušiť odpočítateľné položky z doplnkového starobného sporenia a ignorovať podporu vzniku overených pripoisťovacích systémov v mnohých krajinách.
Implementovanie a transponovanie sociálnych politík Európskej únie do vnútroštátnej sociálnej politiky v Slovenskej republike možno definovať ako temer neexistujúci a nesynchrónny prístup často nekompetentných "sociálnych amatérov".
Na rozdiel od kohéznych, inkluzívnych a štrukturálnych politík Európskej únie neexistuje vnútroštátna stratégia a vnútroštátne sociálne politiky kohézie a inklúzie.
Doterajšie prístupy čerpania sociálnych zdrojov a fondov Únie mali efekt a účinnosť len o trochu viac ako nič, množstvo, aj účelovo určených sociálnych financií, sa dostalo úplne inde a úplne iným subjektom, než mali svoje účelové určenie.
Najčastejšie používané čiastkové riešenia neriešili podstatu, a to skutočnosť, že jedna pätina slovenskej spoločnosti žije v chudobe, ale mnohí i v objektívne i v subjektívne existujúcej a spôsobenej biede...
V rámci demografického alarmizmu, biologizmu, s podporou mediálnych grafomanov, ktorí, sami, ani nedoštudovaní, rozumejú všetkému, a to celé desiatky rokov, vedome sa verejnosť straší starnutím spoločnosti, prevláda gerontofóbia, ageizmus, strašenie starobou, a to s jediným cieľom: dostať sociálne orientované finančné prostriedky pod kontrolu neidentifikovateľných a "ticho" pôsobiacich finančných skupín.
Na Slovensku sa musia nájsť prostriedky na zápas s demografickým alarmizmom, s cielenou propagandou o tzv. 2. pilieri, treba prestať s ekonomizáciou a naturalizáciou sociálnych udalostí, čím sa veľmi sofistikovane presadzuje a legitimizuje demontáž sociálneho štátu, likviduje sa solidarita a presadzuje sa individualizácia rizík...
Na rozdiel od slušných sociálnych systémov u nás neexistuje seriózna a objektívna analýza a optimalizácia (podčiarkujeme slovo optimalizácia) daňového, poistného, odvodového a ostatného zaťaženia všetkých rozhodujúcich subjektov, jeho posúdenie, valorizácia a parametrické prispôsobovanie.
Slovenská verejnosť má právo na zverejnenie pravdy o stave dôchodkovej sústavy Slovenskej republiky, na uskutočnenie jej domáceho, vnútroštátneho i medzinárodného objektívneho auditu systému a architektúry sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.
Verejnosť má právo na odpolitizovanie verejnej služby, štátnej služby a verejnoprávnych sociálnych finančných inštitúcií.
Reformy školstva a zdravotníctva vyžadujú odborný, vedecký prístup, a to v intenciách koordinovaných politík aj v Európskej únii.
Ak Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020 predpokladá podiel 40 % mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním, na Slovensku dehonestujeme a postupne likvidujeme vysokoškolské vzdelávanie a vysokoškolskú kultiváciu populácie.
Na margo stratégií Európskej únie treba jednoznačne povedať, že na Slovensku sa doslova ignorujú temer všetky sociálne stratégie Únie, založené na tzv. otvorenej metóde koordinácie, čo pripomína všeobecné ignorovanie záverov zjazdov jedinej strany v bývalom režime.


2. Medzi príkladmi dobrej praxe komplexnosti a koncepčnosti sociálnych politík možno uviesť mnohé inšpirujúce modely sociálnych reforiem z iných štátov, ktoré sa na Slovensku dlhodobo ignorujú.
Väčšina "múdrych" vlád v Európe organizovala dôchodkové reformy s pomocou profesionálne orientovaných vedeckých tímov, napríklad to boli tzv. Turnerova komisia vo Veľkej Británii (ADAI TURNER, http://www.csp.org.uk/news/2005/11/30/turner-commissions-report-pensions), tzv. Bezděkova komisia v Českej republike a pod.
Pri príprave Vízie a stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti (január 2010) s dominanciou ústavov Slovenskej akadémie vied sa nevyskytol ani jeden špecialista na sociálnu legislatívu, na sociálne zabezpečenie a citovaná vedecká ustanovizeň nie je schopná desiatky rokov vytvoriť špecializované pracoviská a vychovávať špecialistov v uvedených odbornostiach.
Významné sociálne a masové nepokoje vo Francúzsku v roku 2004 vyvrcholili obrovskými nepokojmi na území celého Francúzska, osobitne zo strany mladistvých migrantov.
Komplexný program sociálnej kohézie (La loi du 18 janvier 2005, 2005), ktorý bol výsledkom reakcie na sociálne problémy, sa stal významným reformným prostriedkom nielen upokojenia situácie, ale i dlhodobého riešenia nahromadených problémov ako vízia sociálnej politiky francúzskej vlády v rokoch 2004 – 2005.
Prijaté opatrenia tvoria v podstate model národnej kohéznej politiky, ktorý bol premietnutý do radu právnych, finančných, ekonomických a sociálnych opatrení (ARATHOON, G.- DELVAUX, A. etc., 2005).
Model kohéznej politiky na národnej úrovni Francúzska sa dotýkal novej architektúry služieb zamestnanosti, predĺženia povinnej školskej dochádzky, znovu oživenia učňovského školstva, čím dostali mladých ľudí bez cieľ do lavíc s odbornou i jazykovou prípravou. Učňovské školstvo by práve v rómskom prostredí vytváralo priestor pre sebarealizáciu desať tisícov mladých ľudí. Súčasťou opatrení kohéznych politík, okrem iných, bolo tiež vytvorenie modelu sociálneho bývania s časovým radom a s angažovanosťou prisťahovalcov atď.
Namiesto komplexnej, vizionárskej, koncepčnej, kohéznej a inkluzívnej sociálnej politiky sa u nás striedajú vládni splnomocnenci pre rómske komunity, s diskriminačným postavením riešenia tzv. rómskej reformy, rómskeho problému a pod. Úrady pre rómske komunity sa majú diskriminačne venovať rómskym komunitám, akoby všetci Rómovia boli v jednom vreci a akoby integrovaní príslušníci menšín neboli občania Slovenskej republiky s rovnakým prístupom k právam a povinnostiam atď.
V oblasti nezamestnanosti sa Slovensko dostalo do najväčšej hospodárskej krízy vo svojej sociálnej histórii, a to v roku 1991, kedy zo 40 tisíc nezamestnaných v apríli tohto roku sme na konci toho istého roku mali 300 tisíc nezamestnaných.
Namiesto využívania zahraničných skúseností sme vybudovali ťažkotonážny, centrálny, direktívny a straníckym centrálam podriadený systém služieb zamestnanosti, ktorý je centralizovanejší, než pôsobenie národných výborov v zabezpečovaní práce občanom v minulom režime.
Príklady dobrej praxe sú za našou hranicou, je to vysoko funkčná a decentralizovaná architektúra služieb zamestnanosti v Rakúsku, krajiny s jednou z najmenších nezamestnanosti v Európe...
Na Slovensku chýba odvaha (kompetentnosť) prejsť od služieb zamestnanosti k službám zamestnania, prestavať systém služieb zamestnanosti, zrušiť centralizovaný, direktívny a byrokratický systém zamestnanosti, presadený od roku 2004.
Množstvo mladých ľudí bez práce a ilúzií vyžaduje oživenie učňovského školstva pre nezamestnateľných a znevýhodnených uchádzačov na trhu práce, je potreba presadzovať flexibilitu a flexikuritu, dvojstranné sociálne zmluvy s nezamestnanými. Musí sa ustanoviť komplexný systém zabezpečenia práva na prácu, nový systém služieb zamestnanosti v prípadoch ekonomického uvoľňovania zamestnancov a ich ochrany, pričom sa musí na vysokej úrovni chrániť uvoľnený zamestnanec, nie neefektívne miesto práce...
Je treba uskutočniť komplexnú reformu pracovného práva s cieľom ochrany zamestnanca i zamestnávateľa.

3. Je treba zdvihnúť hlas odbornej a slušnej časti občianskej spoločnosti, že treba konečne raz a navždy povedať nie čiastkovým tzv. reformám, ale že je nevyhnutné uskutočniť komplexnú a koncepčnú transformáciu sociálnej sféry Slovenskej republiky.
Na Slovensku máme minimálny počet všeobecne uznaných štátnikov, národohospodárov a odborníkov na sociálne vzťahy. V pomere s minimom takýchto osobností máme maximum sociálnych amatérov, nazývaných sami sebou reformátori, a to najmä s pozadím neidentifikovateľných, často najmä finančných štruktúr...
Na Slovensku chýbajú odborné vízie, chýba Sociálna doktrína Slovenskej republiky.
Riešenie má spočívať v spoločenskom konsenze rozhodujúcich sociálnych partnerov, politických subjektov a odbornej i občianskej spoločnosti.
Je potreba prijať zákon o sociálnej kohézii v Slovenskej republike, s cieľom boja proti chudobe, za jej zmierňovanie a odstraňovanie, ako aj s cieľom vyrovnávania ekonomických a sociálnych rozdielov medzi slovenskými regiónmi. Stav bývania, často na úrovni stredoveku, vyžaduje založenie novej architektúry sociálneho bývania, ubytovania, likvidácie bezdomovectva...
Slovensko potrebuje všeobecne uznanú Sociálnu doktrínu Slovenskej republiky !


Literatúra
ADAI TURNER, (http://www.csp.org.uk/news/2005/11/30/turner-commissions-report-pensions)
ARATHOON, G.- DELVAUX, A.- DEPINCÉ, K. – YADE, R. La loi du 18 janvier 2005 de programmation pour la cohésion sociale. (Zákon z 18. januára 2005 o programovaní sociálnej kohézie). Paris: Regards sur l´actualité. La Documentation française. 2005. s. 15 – 36, ISSN: 0337-7091
La loi du 18 janvier 2005 de progammation pour la cohésion sociale, zákon o sociálnej kohézii Francúzska č. 32/2005 z 18. januára 1995
Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020



Procesy na ceste k úspešnej spoločnosti

Vadim Brežný,
manažérsky poradca a coach

Celok je nutnejší skôr ako jeho diely.
ARISTOTELES

Tento výrok vyjadruje dôležitosť myslenia v celku. Je to systémové myslenie na vyššej úrovni, ktoré podporuje dlhodobé procesy úspechu.
Keď chceme niečo mať, musíme najprv vidieť celok. Napríklad, keď si chceme kúpiť auto, tak ho najprv vidíme ako celok a nie ako jeho diely; kolesá, rýchlostnú páku, volant a podobne.

To isté platí aj pre spoločnosť. Potrebujeme mať víziu. Ale my ju nemáme! Chýbajú nám jej tri komponenty:
  1. Cieľ - opis toho, čo chceme dosiahnúť.
  2. Živá predstava - vyvolanie emocionálnych momentov pri predstave dosiahnutia cieľa.
  3. Zmysel - oslovuje našu mentálnu orientáciu a vytvára silne účinný efekt výdrže na ceste k cieľu.
Otázka: Akú chceme mať spoločnost? V každom prípáde potrebujeme mať strednú podnikateľskú vrstvu. Sú základom konjuktúrnych procesov, bez ktorých neexistuje stabilita a ešte menej ekonomický rast. Rovnako treba vytvoriť priestor pre živnostníkov, čím sa znižuje nezamestnanosť. K tomu potrebné podporné projekty musia byť tak nastavené, aby sa dosiahla vyššia kvalita života členov spoločnosti. Odborné vedomosti, etika, inteligencia, vlasností a schopnosti byť úspešným sú nevyhnutnou rámcovou podmienkou pre dosiahnutie stanovených cieľov . Mať radosť zo života a splniť jeho zmysel, patrí neodkladne k vizii úspešnej spoločnosti a tým aj jednotlivca.

Povedzme, že sme si vytvorili určitú víziu. Keď ale niečo chceme dosiahnuť, musíme mať k tomu vôľu, odhodlanosť a rozhodnosť íst za stanoveným cieľom. Treba byť hneď aktívnym. Uvedomiť si treba aj to, že nie emócie sú rozhodujúcim faktorom rozhodovania. Keby to tak bolo, tak by sme nemali ani úspešný management, súdnictvo by nefungovalo a ani veda by nemala svoje pevné postavenie v spoločnosti. V procesoch úspechu sú fakty rozhodujúcim impulzom pre rozhodovanie. Emócie môžu byť len sprievodným symptómom.

Pozrime sa teraz aká je realita. V akom prostredí sa nachádzame? Čo je jednoznačné je to, že žijeme v dobe globalizácie. Čo sa za ňou skrýva?
Najlepšie je to vidieť pri vzniku World Trade Organisation - WTO (svetová obchodná organizácia) v Genfe, ktorá nahradila General Agreement on Trade and Tariffs - GATT. Dovtedy platiace colné dohody a tarify, ako i určité pravidlá obchodného styku sa skoro celkom odbúrali. Robilo sa to pod heslom liberalizácie, decentralizácie a privatizácie, čím sa neoliberalizmus pozdvihol nad štátnou regulačnou ideológiou a tým sa pridelila štátom len úloha strážcu poriadku. Túto hospodárskopolitickú dogmu volného obchodu a kapitálovej volnosti naštartoval Reaganov poradca Milton Friedman a Thatcherovej mentor Fridrich August von Hayek začiatkom roku 1980. Sľubovali blaho a rozvoj pre všetkých. Ako to dopadlo a ako sa trh vyvinul to vieme všetci. Veľkou chybou globalizácie je najmä to, že nemá žiadne pravidlá. Vieme, že žiaden systém so svojimi procesmi a žiadne hry nemôžu byť bez pravidiel dlhodobo úspešné.
Sú to úskalia globalizácie, ktoré nám robia život ťažkým.

Potom sú tu lobistické skupiny. Keď človek prejde Bruselom, vidí to množstvo ich kancelárií. Jedna ztých najsilnejších je ERT - Europský okruhlý stôl. Tento club založili vrcholoví manageri z rôznych finančných a priemyselnych odvetví v roku 1985. Ich cieľom bolo vytvoriť víziu pre Európu. Neskôr, po rozšírení jeho členov sa žiaľ táto idea zmenila na presadzovanie vlastných záujmov a nie spoločnosti ako celok. Podpora strednej a malej podnikateľskej sféry ostala bokom, čo spôsobilo pokles strednej vrstvy, ktorá je hlavným nositeľom konjuktúrnych procesov. Tu vidieť, že je nevyhnutné mať v politike silné osobnosti, ktoré sa nielenže vyznajú v danej matérii, ale aj vedia chrániť a presadzovať pravidlá a zákony v prospech európskej a štátnej stability.

Žiaľ, slabou stánkou spoločnosti začína byť aj demokracia, ktorú robíme rôznym spôsobom chorou. Medzičasom sa môže hocikto dostať do politiky a to až do parlamentu. Stačí, mať populáritu a vedieť získanie dostatočného množs-tva voličských hlasov. Idú do nej ľudia, ktorí chcú mať moc, dobre zaplatený job, dôchodok a iné výhody, bez ambícií podať požadovaný výkon. Nikdo sa už nepýta na ich vedomosti, aký majú charakter, akú prax a prečo idú do politiky.
V Nemecku z politickej strany "pirati" odchádzajú poslanci, lebo už tam nie je sranda. V Taliansku je to komik Beppe Grillo, ktorý prišiel do politiky demonštrovať, ale nie spolupracovať, čím spustil negatívny proces na finančných trhoch. My máme zase poslankyňu, ktorá označila slovensko ako hnusné. Alebo máme starostu, ktorý nevie písať ani čítať. Dalo by sa takto ďalej pokračovať. Pýtam sa ale, sú národy dostatočne vyspelé a zrelé na to, aby fungovala demokracia? Neuvedomujú si zvlášť mladí voliči, že parlament je strategickou inštitúciou, ktorá rozhoduje o hospodárskom, spoločenskon a ekologickom vývoji a nie detskou škôlkou či divadlom. Je to predovšetkým odborná profesionalita politikov, ktorá dokáže dávať pozitívne impulzy a vytvárať optimálne rámcove podmienky pre rozvoj krajiny a nie opak.

Zostáva teda otázka, aké rámcové podmienky a procesy musíme mať na ceste k úspešnej spoločnosti?
  • Nutne potrebujeme Europské raitingové agentúry (ERA). Treba si uvedomiť, že niektoré mocenské skupiny v USA nechcú mať silnú Európu a ešte menej Euro. Potvrdilo sa to v minulosti pri udeľovaní raitingu európskym štátom. Pri novovytvorení ERA sa musí brať v úvahu aj to, že Anglicko sa viac prikláňa k USA ako k EU.
  • Globalizácia musí mať pravidlá, ktoré zabránia neoliberalizácii trhu. Lacný a často aj zdravotne škodlivý tovar nie je východiskom z hospodárskej krízy ale záťažou jednotlivých štátov. Potvrdilo sa to aj v USA. WTO musí prehodnotiť svoje kompetencie a práva, zvláť voči EU.
  • Treba sa zamyslieť nad novým hospodárskym systémom, v ktorom sa budú spájať pozitívne stránky sociálneho trhového a plánovaného hospodárstva.
  • Politické strany musia ponúkať voličom charakterné silné osobnosti, u ktorých odbornosť, etika a zdravý sociálný faktor nie je tabu. V politike nemajú čo hľadať osoby, ktoré majú kontakt s mafiou, podliehajú alkoholu alebo privrženci drog. Politici si musia uvedomiť, že sú zodpovední za vývoj spoločnosti a že zároveň reprezentujú národ navonok.
  • Treba odpolitizovať štátne inštitúcie a kontrolné orgány.
  • Média si musia uvedomiť, že hladkanie a dokonca propagovanie primitivity, perverzie a násilia je kontraproduktívne pri vývoji úspešnej spoločnosti. Aj manipulácia so strachom nie je najlepšia metóda pre lepšiu budúcnosť.
  • Vodárne musia patriť štatu!!! Nesmú sa privatizovať a to zvlášť nie zahraničným subjektom.
  • Pôda musí patriť len danému štatu alebo jeho občanom. Cudzinci si ju môžu len prenajímať a to len na max. pätročné obdobie s možnosťou ďalšieho predĺženia zmluvy.
  • Hospodárska kriminalita sa nesmie podceňovať. Zvlášť proti plagiatorstvu ázijských státov treba dôslednejšie a ostrejšie zakročiť.
  • Turecko nesmie patriť k EU, ale by malo dostať status sprostredkovateľa. Veľa problémov politického, ekonomického a spoločenského rázu by môhlo rýchlo vzniknúť, čo by silne zaťažilo aj finančne štáty EU.
  • Vymožiteľnosť práva musí byť garantovaná. Time - management musí byť jednou z hlavných metód pri zefektívnení súdnych procesov.
  • Treba vybudovať silné piliere vlastnej ekonomiky. Máme ešte rezervy v drevárenskom priemysle, v cestovnom ruchu, v energetickom sektore, vo vinárenstve a vo vede.
  • Treba čo najskôr dosiahnúť vybudovanie komplektnej infraštruktury. Sem patri aj hlavná stanica v Bratislave, ktorá nie je len obrazom Bratislavy, ale celého Slovenska. Momentálne nám robí viac hamby, ako by sme si to priali. Nesmie sa prespať čas. Znižuje to aj príjmy do štátnej pokladnice z cestovné-ho ruchu. Dvanásť ročné prieťahy vo výstavbe stanice sa dajú len čiastočne ospravedlniť. (Majetkové vysporiadanie). Nie ale neschopnosť začať stavať.
  • Podniky musia spájať dynamiku mladej generácie a skúsenosti staršej generácie. Teoria bez praxe znemožňuje eficientnosť firiem. Tento perso- nálny prístup napríklad v Nemeckých firmách prináša svoje plody.
  • Stredné a malé podniky potrebujú viac využivať marketingový mix a targeting, ktorý vyzdvihuje firemnú značku ako spoľahlivého a zároveň profesionálneho partnera.
  • Namiesto stúpajúceho daňového zaťažovania podnikov a živnostníkov treba zefektívniť štátne institúcie. Nie je tým myslené prepúštanie ľudí na ulicu, ale vytvorenie nových projektov na podporu hospodárskeho rastu pri využití potenciálu pracovníkov. Daňové zaťaženie nesmie byť také, aby sa už neoplatilo podávať výkon.
  • Pri verejnom obstarávaní musia mať pri rozhodovaní; cena, garancia kvality a termín ukončenia prác tú istú hodnotu. Meradlom nesmie byť len cena.
  • Angličtina je hlavným cudzým jazykom na školách. Tento zákon treba zmeniť alebo zrušiť . Okolo 80% HDP robia firmy z menecko hovoriacích krajín. Tieto firmy potrebuju absolventov priemysloviek a univerzít so znalosťou nemčiny. Keď chceme znížiť nezamestnanosť mladých ľudí, tak treba využiť túto príležitosť. Nemčina musí byť rovnocennou Angličtine.
  • Je treba zintenzívniť spoluprácu s europskými hospodárskymi a obchodnými komorami.
  • Manageri potrebujú ovládať Harvadsky koncept, ktorý je potrebný pri riešení problémov, konfliktov a kríz.
  • Treba zaviesť etiku osobnej a tímovej zodpovednosti na všetkých úrovňach politického, finančného, podnikateľského a spoločenského sektoru.
Na ceste k úspešnej spoločnosti je tiež nutné dodržiavať určité princípy Je to napríklad:
  • Princíp rovnováhy, ktorý okrem iného hovorí, že neexistujú len práva ale aj povinnosti.
  • Eisenhoverov princíp, ktorý pomáha nájsť správne priority aktivít na základe nutností a dôležitosti danej situácie či procesu.
  • Princíp šachovej stratégie, ktorý sa zakladá na ochrane dosiahnutých priestorových, majetkových či hodnotových vymožeností a na ích nadhľadovej expanzii.
  • Trojelementový princíp (3EP), ktorý sa najčastejšie používa pri strategickom rozhodovaní a pri vybudovávani konplexných štruktúr na základe jednoduchosti a priehľadnosti.
Za tým je proces, pri ktorom sa berú do úvahy všetky relevantné fakty troch najdôležitejších navzájom ovplyvňujúcich sa elementov (jednotlivých skupín, strán, inštitúcií, sfér, odvetvia, sektorov, oddelení,..), pri riešení nových cieľov, problémov, konfliktov alebo kríz. Základnou myšlienkou je dosiahnuť optimálny akceptovateľný výsledok, kde nie je víťaz a porazený, ale sú len výhercovia zástupcov elementov. Napríklad tripartita sa zakladá tiež na princípe 3EP.

Pri tejto príležitosti treba spomenúť často spomínanú ’rovnú daň’. Prvý krát sa táto téza objavila v Nemecku. Jej predkladateľom bol JUDr. Kirchhof, sudca najvyššieho súdu v Karsruhe. Popularita sa ale skončila, keď sa k tomuto spôsobu zdaňovania vyjadrili ekonomickí experti. Bolo dokázané, že okrem iných, by sa značne znížil príjem do štátnej pokladnice. Tým sa téma okolo rovnej daňe ukončila. Tu sa tiež ignoroval trojelementový princíp.

Dovoľte mi povedať ešte niečo osobného. Dnešná doba nie je ľahká pre nás všetkých.
Tlak, ktorý sa na nás z rôznych strán vyvíja, je stále väčší. Vy to najlepšie viete, aké má podoby. Aby sme mu mohli úspešne čeliť, musíme vedieť spoznať seba samého.

ŸSebaspoznanie treba vidieť ako prípravu,
ako východiskový bod všetkej ľudskej múdrosti.
PLATON.


Je to nutnosť vnímania seba samého ako celok a to je IEM-trojuholník, krorý zobrazuje naš informačný-, emocionálny- a mentálny potenciál. Sú za tým vedomosti, skúsenosti, city, emócie, mentálne modely, naš spôsob myslenia. Vytvára to našu osobnosť. Predpokladajme, že sme všetci úspešní. Ale ked nie sme šťastní, tak sme dosiahli iba požadované výsledky. Preto Vám prajem aby ste boli úspešní a zároveň šťastní. Tieto dva atributy sú medzi sebou úsko prepojene.
Nie aby sa stalo to, že keď budete mať môj pokročilí vek a pozriete sa dozadu, zistíte, že ste premárnili svoj čas a prepásli šance splniť zmysel živita.
Ten prvý krok na ceste k úspešnej spoločnosti je vízia, ako som už uviedol, ktorá nie je majetkom žiadnej strany ani osoby ale patrí celej spoločnosti. K jej naplneniu potrebujeme hospodársku, politickú a spoločenskú elitu a Vy ňou môžete byť.

Ďakujem za pozornosť.
Bolo mi ctou byť tu s Vami.