Opäť až v predjarí

Do EXPOklubu došlo na trojhodinový program 91 riadnych členov a 27 hostí, medzi nimi prvý prezident SR M. Kováč, vicepremiér a minister financií SR Ivan Mikloš, viceprezident Prezídia PZ SR plk. Jaroslav Spišiak, ako aj ďalšie osobnosti, ktoré boli nominované na tohtoročné prestížne klubové ceny. Prišli aj predstavitelia šiestich diplomatických misií a pozorovatelia z dvoch medzinárodných inštitúcií (Belgicko, Bielorusko, Francúzsko, Holandsko, Rumunsko, Rusko) a po prvýkrát predstavitelia ďaľších troch bankových, resp. investičných inštitúcií zo zahraničia. Členovia so splnenými povinnosťami na 2005. rok dostali dvojjazyčné osvedčenie o svojom členstve.

Oficiálne plánovaný program sa však skrátil na sto minút a spoločenská časť trvala taktiež sto minút, čím vznikol potrebný priestor na koncoročnú komunikáciu, ktorej sa zúčastnil aj vicepremiér I. Mikloš. Ten spoločne s plk. J. Spišiakom mali najväčší potlesk nielen ako víťazi neverejnej ankiet Zlatý biatec a Prominent ekonomiky (výsledky sú zverejnené osobitne), ale aj ako predstavitelia úspešnosti vo svojich sférach : ekonomika a schválený štátny rozpočet, resp. potláčanie represia voči zločinu. Z diskusií nevychádzal ani vládny splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy V. Nižňanský ani predsedníčka predstavenstva Slovenskej sporitelne R. Ovesny-Straka.

Správca klubovej komunity dr. P. Kasalovský spoločne so spolupredsedami Ing. R. Y. Mosným a Ing. L. Sedmákom, ako aj členmi výboru Ing. P. Hrinkom a MUDr. A. Jancom zablahoželal prítomným vianočné sviatky v osobnej a rodinnej pohode, ako aj dobrý a zdravý Nový rok 2005. Ďalší celoklubový míting sa uskutoční až v predjarí, avšak regionálne kluby budú pracovať už koncom januára.

Som nepolepšiteľný optimista

Reagujeme v predstihu na raketový nástup automobilového priemyslu na Slovensku tým, že vytvárame centrum rozvoja automobilového priemyslu na STU s názvom AUTOSTUBA, ktoré zahŕňa tréningové centrum pre pracovníkov PSA, ústav merania pre Volkswagen, pracovisko výskumu plastov pre automobilový priemysel a pracovisko autoelektroniky. Verím, že vláda Slovenskej republiky v pripravovanej stratégii rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 zvýši percento verejných výdavkov do vysokého školstva a najmä ocení kvalitné vysoké školy vyššími dotáciami. Tempo, ktoré je zvolené doteraz nezodpovedá ani priemeru 10 krajín, ktoré boli prijaté do EU 1. mája 2000. Na Slovenskej technickej univerzite sme pripravení aktívne sa zapojiť do prípravy tejto stratégie tak, aby tento materiál bol kľúčovým pre rozvoj Slovenska do roku 2010. Vybudovať ekonomiku založenú na vedomostiach do r. 2010, znamená pre vysoké školstvo prijať opatrenia už dnes, lebo dnešní študenti opustia naše školy o 5 rokov, doktoranti o 8 rokov. Preto odkladať investície do vzdelania, do kvalitnej vedy sa vypomstí o niekoľko rokov. Apelujem aj na tu sediacich špičkových menežerov. Každý z Vás si želá mať vo svojom tíme najlepších absolventov, ale zamyslime sa akou mierou prispievate k tomu, aby sme mali podmienky na ich kvalitnú prípravu. Radšej prispejete na akcie, kde sa firma zviditeľní. Oproti rozvinutým krajinám súkromné zdroje na Slovensku tvoria veľmi malú časť rozpočtu univerzít. Tento týždeň v pondelok pozval pán komisár Fígeľ rektorov slovenských a českých univerzít na stretnutie do Prahy. Z jeho prejavu ma zaujala informácia, že Európska komisia navrhuje zvýšiť budúcoročný rozpočet do vysokého školstva o 300% a so vedy o 190%. Keďže som však nepolepšiteľný optimista, verím, že situácia na Slovensku sa vo vysokom školstve zlepší, že sa presadí kvalita, že splníme strategický cieľ Európskej únie vybudovať najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšie sa rozvíjajúcu ekonomiku založenú na vedomostiach, s väčšou sociálnou súdržnosťou a s vyššou mierou zamestnanosti. Kedy sa tak stane záleží od nás všetkých.

Z myšlienok predsedu SOPK Petra Mihóka

Dovoľte, aby som po tejto krátkej vstupnej úvahe prešiel ku kvalite hospodárskeho a podnikateľského prostredia na Slovensku. Chcem hneď na úvod poznamenať, že pokiaľ hovoríme o parametroch podnikateľského prostredia na Slovensku musíme si uvedomiť, že ono je len subsystémom, či súčasťou spoločenského prostredia a pokiaľ budeme v ďalšom hovoriť o etike v podnikaní, tak ju musíme vnímať, ako súčasť celospoločenskej etiky. Len v eticky vyspelej spoločnosti je možné eticky podnikať. Parametre podnikateľského prostredia vytvára parlament, vláda, vonkajšie prostredie hlavne EÚ, OECD či WTO a napokon k jeho finálnej podobe prispievame my všetci. Vzhľadom ku skutočnosti, že zo všetkých spoločenských činností je iba jediná, ktoré tvorí materiálne a finančné zdroje a tou je ekonomika, v podmienkach vyspelých krajín postavená na princípoch súkromného vlastníctva a súkromného podnikania, je vytváranie pozitívneho podnikateľského prostredia základom úspešnosti štátu a každej vlády. Netreba sa báť úspešných ľudí a firiem (dokonca ani domácich), treba vytvárať podmienky, aby ďalší boli úspešní a bohatí. Nedá mi pritom nespomenúť jeden citát z knihy Múdrosť vekov Budeme sa tak dlho báť, že niekto zbohatne, až všetci schudobnieme. (FOY)

Poďme na jednotlivé vybrané parametre podnikateľského prostredia:

1.Dostupnosť financií
Celková dostupnosť financií sa na bankovom trhu pre slovenské podniky v minulom období zlepšila, aj keď najmä pre malé a stredné podniky je obmedzená len na dlhodobé financovanie. Kapitálové financovanie, akým je rizikový kapitál, alebo verejné upisovanie akcií pre túto kategóriu podnikateľov neprichádza do úvahy. Podľa štúdia NAMSP výška úverov v SR dosahuje v pomere k HDP 26%, pričom v EÚ (15) je to 85%, a to ešte nehovoríme o samotnej výške HDP, napr. v prepočte na hlavu obyvateľov. Pozitívne sa vyvíja úroková sadzba, ktorá na slovenskom finančnom trhu dosiahla priemer dosahovanej v krajinách Európskej Únie. Do značnej miery absentujú schémy tzv. štartovacieho kapitálu pre začínajúce firmy a pre inovatívne malé a stredné podniky. Banky v tomto ohľade očakávajú ústretovejší prístup vlády pre zavedenie týchto produktov. Pokiaľ ide o tento segment podnikateľského prostredia tak tu sme zaznamenali najpozitívnejší vývoj, a treba povedať, že štandardizácia podmienok v bankovom sektore po jeho privatizácii významnou mierou prispela k vytváraniu dobrých parametrov v celom podnikateľskom prostredí.

2. Administratívna záťaž a regulačný rámec
Administratívna záťaž slovenských podnikateľov, aj napriek novým úpravám je stále tak vo finančnom ako aj časovom vyjadrení neúmerne vysoká, pritom sem treba zahrnúť počet procedúr a formulárov, ktoré treba vyplniť, počet inštitúcií ktoré sa jednotlivými záležitosťami zaoberajú, počet požadovaných informácií, trvanie procedúr, frekvencia požadovaných informácií a frekvencia časových kontrol, poplatky a výdavky, náklady na požadovanú dokumentáciu, expertné poradenstvo a podobne. Problémom často zostáva nejasnosť nových právnych úprav a nemožnosť získať jednotný právny výklad týchto noriem a ich možná kolízia s inými normami. Založenie firmy na Slovensku do r. 2004 trvalo v priemere 98 dní, od zmien v r. 2004 sa uvádza medzi 35-48 dní, zatiaľ čo priemer OECD je 30 dní. Riešenie sporov a likvidácia firmy. Riešenie obchodných sporov podľa údajov z r. 2003 trvalo na Slovensku v priemere 420 dní, zatiaľ čo priemer OECD je 233 dní, počet procedúr pri 1 spore je 26, priemer OECD je 17 (údaje Svetovej banky). Ukončenie podnikania (súdnou cestou) na Slovensku trvá v priemere 4,8 roka, priemer OECD je 1,8 roka a skutočné náklady v % majetku sú na Slovensku 18%, zatiaľ čo v krajinách OECD 7%. Čiže pokiaľ hovoríme o kategórii vymožiteľnosti práva na Slovensku máme ešte stále viac ako slušné rezervy.

3. Ľudské zdroje a vzdelávanie.
Túto kategóriu snáď najčastejšie uvádzame ako hlavnú konkurenčnú výhodu podnikania na Slovensku, pričom zdôrazňujeme lacnú a kvalifikovanú pracovnú silu. Treba hneď a jasne povedať, že výhoda opierajúca sa o lacné pracovné sily sa nedá dlhodobo udržať a z hľadiska pracovných síl nie je ani želateľná. Priemerná mesačná mzda v súkromnom sektore na Slovensku je 400 EUR, pričom treba vidieť veľké regionálne rozdiely Bratislava 522 Prešov cca 300. Slovenská republika má vysoké percento zamestnancov so stredným odborným a vysokoškolským vzdelaním, kde dosahuje vyššiu úroveň, ako je priemer EÚ. Na druhej strane kvalita vzdelania má skôr klesajúci trend a štruktúra absolventov nie vždy zodpovedá požiadavkám trhu. Naviac Slovensko vydáva v súčasnosti na vzdelanie oveľa menej vo vyjadrení v percentách HDP ako je priemer Európskej Únie, čo z hľadiska budúcnosti môže predstavovať významnú bariéru rozvoja, najmä ak si k tomu pripočítame nízke náklady na vedu a výskum. Musíme zaviesť výuku ekonomického minima na všetkých stupňoch vzdelania a aj na všetkých špecializáciách.

4. Zdaňovanie
V januári tohto roku sa začala slovenská daňová reforma. Jednotná daň pre fyzické a právnické osoby vo výške 19% je z hľadiska podnikateľských subjektov nesporne pozitívnym krokom. Pri zavádzaní reformy sme však nebrali ohľad na daňový základ (19% je derivátom daňového základu), takže slovenské percentá sa ťažko porovnávajú s percentami z iných krajín, kde sa ináč stanovuje daňový základ. Myslím si preto, že ďalšia diskusia by sa mala dotýkať najmä daňového základu a ďalším daňovým povinnostiam, ktoré musia plniť firmy, pri hodnotení kumulovaného daňového a odvodového zaťaženia a už pozícia slovenských firiem nie je zďaleka taká vynikajúca ako v prípade 19% dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Naviac decentralizácia výberu daní na samosprávne jednotky vyvoláva tlak na rast iných daní, čo vytvára riziko devalvácie súčasnej daňovej reformy.

5. Inovácie.
Slovenská republika pri súčasných nízkych nákladoch do vedy a výskumu v rámci štátnych rozpočtov na jednotlivé roky, neexistujúci mechanizmus odpočtu položiek na inováciu a vzdelávanie z daňového základu a tým celkové nízky podiel nákladov na vedu a výskum z HDP, zaraďujú Slovensko na jedno z posledných miest v rámci rozšírenej EÚ. Tento trend vytvára riziko pozície Slovenskej republiky ako konglomerátu výrobných hál bez vlastnej poznatkovej ekonomiky. Preto ďalšie incentívy z hľadiska domácich a zahraničných investícií by už nemali ísť do hál ale do sofistikovanej výroby, výskumu a vzdelania.

6. Korupcia.
Cicero: Nijaká pevnosť nie je taká silná, aby ju peniaze nedobyli
Podľa indexu korupcie je Slovensko na 59 mieste zo 133 hodnotených krajín. Korupciu vnímame pritom ako zneužitie verejného úradu na súkromné výhody. Korupcia sa vyskytuje v politických aj administratívnych kruhoch a môže byť drobná, alebo veľká, organizovaná alebo živelná. Z hľadiska podnikateľov korupcia zvyšuje náklady na podnikanie v dôsledku úplatkoch samotných, stratu času pri rokovaniach s úradmi a s tými čo rozhodujú aj vzhľadom na možnosť a riziko odhalenia. Je veľmi častá pri verejnom obstarávaní, kde sa rád obchádza verejná súťaž, ale napokon aj pri samotných verejných súťažiach. Tu by som sa chcel vrátiť k jednej z úvodných poznámok o etike spoločnosti a použijem na to príklad Singapúr India, na to aby som poukázal, ako prostredie v ktorom žijeme ovplyvňuje naše správanie.

Záver

• Realizovať prechod z ekonomiky založenej na filozofii lacnej pracovnej sily a osobitných individuálnych výhod pre priemyselné projekty do dimenzie poznatkovej ekonomiky s vysokou domácou pridanou hodnotou. Ako prioritu pritom sledovať investície do vedy, vzdelávania a výskumu.
• Podstatne väčšiu pozornosť venovať sektoru služieb a osobitne rozvoju aktívneho cestovného ruchu, ako významného domáceho potenciálu rastu ekonomiky, vytváraniu pracovných príležitostí a kultivácie spoločenského prostredia kvality, ako aj vyváženosti regionálneho rozvoja. Vyvážiť investície do služieb s investíciami do priemyslu.
• Rovnaký prístup k domácim a zahraničným firmám. Znižovať závislosť základných ekonomických ukazovateľov krajiny na výsledkoch niekoľkých zahraničných firiem, hlavne rozširovaním škály malých a stredných podnikateľov. Znížiť tak riziko jednostrannej závislosti národnej ekonomiky od konjukturálneho vývoja obmedzeného počtu firiem či odvetví.
• Vyváženejší regionálny rozvoj. Dobudovať základnú infraštruktúru krajiny nielen v oblasti cestnej, železničnej či leteckej, ale aj v oblasti ľudských zdrojov z pohľadu ich potenciálu a kvality. Cez infraštrukturálne projekty znižovať výrazne nerovnomerný regionálny rozvoj krajiny.
• Vytváranie podnikateľského prostredia neobmedzovať iba na znižovanie priamych daní pri súčasnom vysokom odvodovom zaťažení a riziku zásadného nárastu miestnych daní a poplatkov. Okrem toho je potrebné razantnejšie riešiť problémy súvisiace s vymáhateľnosťou práva a málo kvalitnou a často voči podnikateľom neústretovou byrokraciou.

(Z myšlienok predsedu SOPK P. Mihóka na 177. mítingu NEF Hospodársky klub, Bratislava, 10. december 2004)

Dvaja ministri

Do trinásteho roka klubovej činnosti

Program

15. 00
P. Mihók, predseda SOPK : Kvalita hospodárskeho a podnikateľského prostredia v SR
15. 40
Prezentácia Gutmann Bank, A.G., Wien jej generálnym riaditeľom R. Stahlom
16. 15
M. Demko : Stratená osobnosť slovenského národa ?
17. 00
Slávnostné vyhlásenie laureátov výročnej ceny Zlatý biatec, X. ročníka ankety Prominent ekonomiky, VIII. ročníka rovnomennej ankety pre verejnosť a V. ročníka ankety Best Bank
17. 30
Spoločenské stretnutie

Sponzoring
Konstrukta Industry, a. s., Trenčín

Účasť potvrďte najneskôr do 5. 12. 2004
R.S.V.P. e-mail : pkasalovsky@hospodarskyklub.sk, fax : 004212 67273029

www.hospodarskyklub.sk

Z myšlienok prezidenta AZZZ SR A. Malatinského
o energetickej bezpečnosti SR

Poďme ďalej. Tu je v podstate štruktúra výrobcov tej elektrickej energie. Je to dôležité aj povedať, ten prvý veľký koláč, sú to naše elektrárne, ktoré zabezpečujú 83,6 % vo výrobe elektrickej energie. A teraz sme na hrane toho obdobia, čo som tu ešte nespomenul, že by sme tento zdroj mali privatizovať. To znamená, že prestaneme mať na túto časť úplne priamy dosah. Tie ďalšie tabuľky nám hovoria o zabezpečení jednotlivých médií v inštalovanom výkone, to druhé je na výrobe a hlavne v tom inštalovanom výkone vidíme veľmi rovnomernú štruktúru zdrojov výroby elektr. energie, na čo sme boli vždy na Slovensku hrdí a myslím si, že tá vyváženosť je akceptovaná i všade. Druhá vec je, že niekto samozrejme nemôže mať vodné elektrárne, keď mu netečie rieka cez krajinu. Keďže my tie zdroje od minulosti sme stavali dobre tak to funguje. Toto je prognóza spotreby elektriny na Slovensku. Vývoj celkovej spotreby na tom ľavom grafe vidíte, že sa robí vlastne z optimistického a pesimistického scenára ekonomického rastu. Vychádzame z tých variánt, ktoré jednoducho sa v hospodárstve predpokladajú. Tu musím povedať, že naša členská firma Slovenské elektrárne urobila tú modrú variantu, MH SR tú červenú a skutočnosť ukazuje, že sa lepšie striafame. Tak to len ako na pohľad. Môžeme ísť ďalej. Toto je momentálne postavenie Slovenska z pohľadu spotreby elektrickej energie na obyvateľa. Vidíte, že sa nachádzame, na tomto grafe je na obyvateľa trochu horšie len Maďarsko. Ináč všetky tie krajiny samozrejme sú lepšie. Na pravom grafe vidíme teda ten náš vývoj konečnej spotreby na obyvateľa zase pri nejakom vysokom raste tej ekonomiky, alebo teda ekonomiky spotreby viacmenej v tomto prípade.A nízky, Európska únia, tu je graf z európskej 17-ky, tak vidíte, že ten rozdiel je ešte veľmi veľký. A to je jednoducho tak. Tá spotreba elektrickej energie v Európe je ďaleko vyššia, v západnej Európe a ťažko sa domnievať, že sa nebudeme tomuto trendu chcieť prispôsobiť. Supermarkety si tu staviame, všetko si staviame tak ako v západnej Európe, tak tá spotreba jednoducho bude. Takže, skôr budeme potrebovať viac elektrickej energie. Tu je očakávaný vývoj v zásobovaní elektrinou. Tam vidíme dosažiteľnú výrobu z jednotlivých tých zdrojov. Do roku 2010 sa predpokladá zníženie inštalovaného výkonu o 1794 MGW a to je spôsobené politickým rozhodnutím odstavením blokov v Bohuniciach. Tu máme bilanciu pohotovostného výkonu v čase ročného maxima. Vidíte ten, to je samozrejme inštalovaný výkon, tá pohotovosť, čo musí byť. Je tam aj dispečerská záloha, ale vidíme, že v roku 2020 pri tom vývoji aký je, ten výpadok bude veľmi veľký. Ale v Európe to nebude o moc iné. V roku 2010 vidíme podľa tohto grafu sú prebytkové krajiny len Francúzsko, Švajčiarsko, Poľsko a niečo málo Česká republika. V roku 2020 je už prebytkové len Francúzsko, to pre tých, ktorí tvrdia, že elektr. energiu keď nebudeme vyrábať, dovezieme. No odkiaľ. Vývoj očakávané potreby, rezervy výkonu, UCTE toto sa v podstate od nás očakáva a my sa dostávame už v roku 2010 do kritického stavu, že nebudeme spĺňať potrebnú rezervu výkonu. Tuto sú rôzne scenára rozvoja elektroenergetiky, keď nahradíme odstavujúce bloky V1 mochoveckými 3 a 4. Sú tam varianty samozrejme aj, že by sme ešte o V1 presvedčili politicky Európsku úniu alebo pozmenili ten záväzok, ktorý sme dali, že by sme to odstavili až v roku 2015. Podľa všetkých expertov aj podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je tá elektráreň bezpečná do roku 2015. Investícia pre to, aby to tak bolo sa robila koncom 90. rokov. Aj sa spravila. Tuto vidíme výhľad cien paliva. To znamená, že my, keď tie zdroje, ktoré nám chýbajú, chceme niečím nahradiť, tak musíme vedieť, že čím to nahradíme. A palivo veľmi vážny atribút, ktorý do toho vstupuje a v zásade môžeme počítať tu s uránom, s čiernym uhlím, hnedým uhlím, s mazutom, atď. Tu je možno aj pozorovateľná taká drobnosť, kde je naša výhoda, alebo výhoda Českej republiky voči Slovenskej a to v cene čierneho uhlia, ktoré je v podstate, má veľmi dobrú cenu, hnedé je drahšie a účinnosť je samozrejme úplne iná. Okrem ceny elektriny sú aj tzv. externé náklady, ktorou je spoločnosť zaťažovaná, aniž by sa to dalo nejak napočítať do ceny elektrickej energie. To je chorobnosť obyvateľstva z titulu exhalátov, to je záber pôdy, to je fúru takých nie celkom jednoznačne vyčísliteľných údajov a robila ju Európska únia, a došlo sa k nasledovným počtom, alebo číslam. To znamená, že keď toto je v nejakých eurách na megawatthodinu vidíme, že jadro nám z tohto pohľadu vychádza najbezpečnejšie oproti uhoľným elektrárňam, zemnému plynu a vode. Čiže, vidíme tu, že to je 15-krát vyššie. Je pravdou, že trošku účel tejto štúdie bol aj dokázať, že jadro je tiež z dlhodobého hľadiska nejakým spôsobom nebezpečné a vytvára nejaký ďalší náklad. Ale nepotvrdila to táto štúdia, tak ju ďalej prestali robiť. Tu sú rovnovážne diagramy v podstate priebehu nákladov tej závislosti. Myslím, že nemusíme tak podrobne v týchto jednoduchých variantách pokračovať, pretože máme pred sebou jednoduchšie veci. Tuto vidíme jednoducho porovnanie nákladov na výrobu elektriny. Vodné elektrárne tie sa považujú za najnižší náklad, aj keď tu si tiež vždy musíme uvedomiť, že naši starí otcovia, keď o tom rozhodovali, elektrárne na Váhu majú teraz jedna za druhou, oslavujú 50. výročie. Ešte 20 rokov predtým museli nejakí inžinieri porozmýšľať, že postavme tu tú elektráreň, vtedy aj tie čísla im nemohli pasovať, a dnes máme najnižší stĺpček tej elektrickej energie, pretože tú náročnú stavebnú časť toho diela niekto spravil, tú turbínu tam vymeniť nie z tohto pohľadu až taký problém a palivo nám tečie stále. V1 jednak aj preto, že bola stavaná za nižšie ceny, dávnejšie, tak má ten náklad na druhom mieste. Vôbec jadrové elektrárne sú nejakým spôsobom relatívne výhodné oproti tým tepelným. Je to stav na Slovensku, je to jednoznačný. Tuto sú náklady na výrobu elektriny, samozrejme, kompletne. Vidíme, že tie elekrárne mochoveckého akonáhle sa budovali, tak samozrejme ten náklad je vysoký, ale pozvoľna nám to v tých rokoch potom sa stráca a môžeme povedať, že v nejakom roku 2020 je to už relatívne veľmi priaznivá cena.

No treba spomenúť, to je už trošku taká otázka tých privatizácií Slovenských elektrární, že my sme počas existencie vplyvom rozhodnutí mimo energetiky takmer všetky rozhodnutia sú niekde z roviny vlády, z roviny exekutívy, že sa teda predčasne zastaví V1, nerozhodla energetika. Ale je to jednoducho rozhodnutie, ktoré je politické. Sú tam zmluvy, ktoré jednoducho boli urobené za účelom momentálnej výhodnosti strategickej v úvodzovkách pre ten ktorý daný problém. Tento celý balík predstavuje 80 mld. korún, keď dnes ideme Slovenské elektrárne predávať, tak samozrejme do jednej prílohy ten investor napíše, že z tohto nebude riešiť 80 %. No a kde to zostane, to si môžete domyslieť. Ďalší fenomén, ktorý v podstate vstupuje do toho a bol aj spomenutý na tej energetickej konferencii v Sydney, že jednoducho prichádzame s liberalizáciou. V podstate ideme na hranu prevádzkovania energetických zariadení výrobných a sú výpadky, a tie výpadky treba oceniť, lebo to niekto zaplatiť bude musieť. Každý kto tu sedí zo zástupcov priemyslu, keď má fabriku a vypadne mu elektrina, sú to priame straty, priame škody a tuto vidíte tu sú porovnateľné výpadky, ktoré konkrétne sa udiali a sú vyčíslené tam v miliardách. Samozrejme, za niektorý taký väčší výpadok postavíte lusknutím prsta jednu elektráreň. Zároveň treba povedať, že ten nedostatok nových výkonov môže dosiahnuť 54 terawatt, čo teda odstavíme čo máme odstaviť, nič nepostavíme a to vytvorí pasívnu bilanciu 70 mld. SKK. Po roku 2010 sa očakáva, že ten nedostatok, ktorý sme videli na tých grafoch, bude v celej Európskej únii. Keď niektorá krajina sa spamätá skôr a začne to riešiť, tak samozrejme to bude riešiť aj na základe toho, že nedostatkový tovar sa bude lepšie predávať, tak cena elektrickej energie logicky z toho stúpne. K tomu tretiemu bodu chcem povedať, že aj tá konferencia v Sydney aj závery dnes európskych energetických organizácií dávajú jadrovej energetike úplne rovnocenné postavenie ako ktorémukoľvek inému médiu. No znamená, že nesmieme nič démonizovať, nesmieme žiadne médium zatracovať, pretože sa nepreukázala taká nebezpečnosť a práve naopak, v tých ekonomických počtoch je to veľmi perspektívne médium a o tomto tie konferencie stále častejšie prijímajú takéto závery. Takže vidíte, že musí byť jadrová energetika braná do úvahy. A preto si myslíme, že celkové zvýšenie nákladov do toho neinvestovania môže predstavovať až 200 mld. SKK, čo by sme teda veľmi ťažko nahradili a myslíme si, že je to najprirodzenejší zdroj, ktorý vieme dnes na Slovensku vyriešiť. Alternatíva tomuto zdroju bolo aj napríklad plánovaný paroplynový cyklus v lokalite Malženice. Ekonomika ho jednoducho nepustila na život. Videli ste tam tie horné čiary tých grafov, kde je cena plynu a kde cena plynu je z dlhodobého hľadiska podnikateľského. Keď si všimneme tam ten obrázok, že cena jadrového paliva nám v podstate minimálne stúpa z dlhodobého hľadiska, tak ten plyn je silne nevyspytateľný. A preto my si myslíme, že je potrebné urobiť tie riešenia, ktoré tu môžeme urobiť. Ale je tu ešte potrebné povedať, že za to, aby elektr. energia bola tak zato nesie zodpovednosť jednoducho vláda. Pretože tým, že sa Slovenské elektrárne zajtra predajú Talianovi, Maďarovi, neviem komu, nezbaví sa vláda zodpovednosti, aby bola energetická dostatočnosť. Pretože, vráťme sa k tomu primátorovi, čo za ním kedysi dávno prišli piati podnikatelia a povedali, že oni chcú mať vo svojim fabrikách stroje na elektrickú energiu, no tak jednoducho sa zložili, obec spravila účastinnú spoločnosť. Všetky energetické spoločnosti poväčšine takto začínali. To znamená vláda bola zodpovedná vtedy, či už regionálna alebo akákoľvek. Keď to predá komukoľvek zodpovednosť jej zostane. A toto som Vám všetko chcel povedať.

Myšlienky z diskusie s vicepremiérom a ministrom spravodlivosti D. LipšicomI

Z myšlienok dr. Richarda Schenza
na VII. výročnom zhromaždení NEF Hospodársky klub

Z myšlienok vicepremiéra, ministra spravodlivosti D. Lipšica na VII. valnom zhromaždení, 27. septembra 2004

Odhaľovanie korupcie alebo korupcia má viacero fenoménov, ale nechcem o nich teoretizovať ani na úrovni ekonomickej ani právnej, ale boj s korupciou by mal mať niekoľko dimenzií. Jedna dimenzia je dimenzia prevencie. Ide o to vytvárať také aj právne prostredie, aby bol obmedzený priestor na korupciu. Spomeniem možno jeden príklad z justície. V minulosti sa stávalo, že vznikalo korupčné prostredie v situácii, kedy podával žalobca žalobu na súd a mohol si takpovediac vybrať za určitý úplatok, ku ktorému sudcovi žaloba pôjde. Tak sme odstránili tento korupčný priestor, že dnes v slovenskej justícii sú spisy prideľované náhodným výberom cez počítač. To je tá prevencia, proste odstraňovať priestor, ktorý v niektorých agendách vzniká, a ktorý je priestorom korupčným. Mohol by som ísť cez ďalšie príklady do oblasti trestného práva, väzobnej agendy alebo do oblasti konkurzného práva, ale to je jedna dimenzia, ktorá je veľmi dôležitá. Druhá dimenzia, nemenej dôležitá, ktorej sa chcem venovať trochu viac je represia, pod ktorou rozumiem zvyšovanie rizika odhalenia korupcie. Tam sa nám predsa len podarilo prijať viaceré kľúčové zmeny, ktoré aj v praxi sa ukazujú byť relatívne efektívne. Spomeniem tri z nich. Najskôr dve, ktoré už sú účinné takmer rok a potom jedna, ktorá je účinná len niekoľko týždňov. Tie prvé dve sú využitie agentov pri odhaľovaní korupcie, využitie spolupracujúcich svedkov a tým tretím potom je vznik špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu. Takže, najskôr k tomu agentovi. O tom bolo veľa popísané. Veľakrát tento inštitút bol kritizovaný, ale je veľmi potrebný pri odhaľovaní korupcie, pretože priebeh korupčných deliktov je svojím spôsobom špecifický. Špecifický v tom, že sa štát nachádza v dôkaznej núdzi. Väčšinou ide len o dve osoby, ktoré sú prítomné, ten ktorý úplatok dáva a ten, ktorý ho berie. Nie sú tam prítomní ďalší svedkovia a preto musia byť aj spôsoby odhaľovania korupcie špecifické a musia sa odlišovať od konvenčných spôsobov používaných pri iných druhoch kriminality. Inak povedané, na utajovanú trestnú činnosť je potrebné využívať utajované prostriedky. Môj kolega hovorí, že ťažké choroby nie je možné liečiť acylpirínom. A ani korupciu nie je možné odhaľovať konvenčnými prostriedkami. Čiže, ide o špecifické formy páchania trestnej činnosti, ktorých odhaľovanie je z povahy veci mimoriadne sťažené. Aj z toho dôvodu som v parlamente navrhol a parlament schválil už v minulom roku rozšírenie pôsobnosti agenta najmä pri odhaľovaní korupcie verejných činiteľov. V týchto prípadoch môže agent konať aj iniciatívne, to znamená ak existujú operatívne alebo spravodajské informácie tak môže so súhlasom súdu aj navádzať na korupciu. Opakujem len v prípade verejných činiteľov, kde záujem štátu na integrite predstaviteľov štátu je mimoriadne vysoký. V tomto prípade bude dôkazné bremeno ako by delené ak to tak môžem povedať, štát bude musieť preukazovať ak bude chcieť použiť agenta a bude chcieť použiť dôkaz získaný agentom v konaní pred súdom, že páchateľ mal sklony k spáchaniu korupčného deliktu a obvinený bude musieť preukázať, ak bude chcieť oponovať tomu dôkazu, že trestný čin bol vyvolaný len zo strany štátu, že neboli tam žiadne informácie, že by predtým konal korupčne. To znamená, napriek tomu, že médiá rýchlo označili tento inštitút za agenta provokatéra, nejde o agenta provokatéra, pretože tento agent neprovokuje trestnú činnosť tam, kde trestná činnosť nie je, ale odhaľuje ju tam, kde trestná činnosť je. Myslím si, že rovnováha medzi záujmom na postihu korupčnej činnosti verejných činiteľov a ochranou ich práv je u verejných činiteľov posunutá viac na stranu legitímneho záujmu spoločnosti na bezúhonnosti osôb, ktoré vykonávajú verejnú moc. Totižto vysoká miera korupcie v orgánoch verejnej moci oslabuje dôveru občanov v štátne inštitúcie vrátane justičných a policajných orgánov a podkopáva hodnoty, na ktorých je založená naša demokracia. Napriek veľkej polemike o rozšírení kompetencie agenta sa ukazuje, že v praxi tieto rozšírené kompetencie majú svoj efekt. A musím povedať, že od nového roku sa výrazne zvýšil počet odhalených prípadov korupcie aj vďaka širším kompetenciám agenta. Keď sme v roku 1999 odhalili za rok 19 prípadov korupcie, tak len za prvé mesiace tohto roku to bolo viac ako 100 prípadov. Takže ten nárast je veľký a zdá sa, že ide o jednu z najefektívnejších metód odhaľovania korupcie, o čom svedčí, že pri prerokúvaní trestnej rekodifikácie v parlamente sa zameriava pozornosť práve na riešenie kompetencií agenta v rámci nového návrhu Trestného poriadku. Takisto v tejto novele Trestného poriadku, ktorá bola schválená na sklonku minulého roku sme zaviedli do nášho právneho poriadku inštitút tzv. korunného alebo spolupracujúceho svedka, čo je fenomén, ktorý je používaný najmä pri odhaľovaní organizovaného zločinu, ale samozrejme že sa týka aj korupcie, ktorá niekedy ide ruka v ruke s organizovaným zločinom a práve je formou, ktorou sa organizovaný zločin snaží získať vplyv v orgánoch verejnej moci, ale určite aj v podnikateľskom prostredí. Korunný svedok je dôležitý inštitút aj preto, že niektoré formy kriminality, najmä organizovaná kriminalita majú vyvinuté tak dobre imunitné mechanizmy, že je veľmi ťažké nájsť dôkaz zvonku. Na odhalenie tejto trestnej činnosti je potrebné nájsť dôkaz zvnútra. A na to práve slúži korunný alebo spolupracujúci svedok. Pri rozhodovaní o priznaní statusu korunného svedka samozrejme musí prokurátor zvažovať kritérium proporcionality. Inými slovami výhoda, ktorú dáva štát korunnému svedkovi v podobe nižšieho trestu napríklad musí byť rádovo nižšia ako je plnenie korunného svedka, to znamená jeho výpoveď. Korunný svedok musí v zásade vždy odhaľovať rádovo závažnejšiu trestnú činnosť ako tá, ktorú sám spáchal a vo vzťahu ku ktorej bude mať trestnoprávnu imunitu alebo znížený trest. Takisto trestný poriadok veľmi presne vymedzuje za akých okolností môže štát akosi zvýhodniť korunného svedka, v akom štádiu ho môže zvýhodniť a najmä ide o to, aby korunný svedok splnil časť svojej dohody. To znamená ak jeho zvýhodneniu vo forme nižšieho trestu prišlo až v okamihu, keď časť dohody voči štátu korunný svedok splní a keď odhalí a usvedčí predstaviteľov najmä organizovaného zločinu, pretože samozrejme ide o osoby z kriminálneho prostredia, ktoré môžu konať a konajú častokrát veľmi špekulatívne. To znamená musíme mať poistky voči klamlivému konaniu korunného svedka. Ide o fenomén, ktorý sa veľmi často používa vo Veľkej Británii, v Taliansku, v Spolkovej republike Nemecko, napriek tomu, že nejde o nejakú zázračnú zbraň, ide tiež o jeden z najefektívnejších prostriedkov odhaľovania organizovaného zločinu a korupcie, ktorá častokrát s ním súvisí.

Treťou zmenou, ktorá je účinná, naozaj veľmi krátko. Prvého septembra je dňom vzniku špeciálnej prokuratúry a špeciálny súd, ktorý má jurisdikciu v troch oblastiach. Prvá z nich je korupcia, druhá z nich je organizovaný zločin a tretia z nich je najzávažnejšie formy finančnej kriminality. Tie dôvody pre vznik špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu sú v zásade dva. Prvým z nich je, že potrebujeme na jednej strane mať kvalitných odborníkov prokurátorov a sudcov, ktorí sa budú venovať týmto najzávažnejším formám kriminality. Ale zároveň ak chceme, aby títo sudcovia a prokurátori rozhodovali slobodne, tak musí ich štát vedieť aj adekvátne chrániť. Dnes to nie je možné, pretože dnes sú prípady organizovaného zločinu, takpovediac roztrúsené po celom Slovensku, po všetkých našich súdoch a prokuratúrach a, samozrejme, štát nie je v stave chrániť všetkých sudcov a prokurátorov, ktorí sa raz za svoju profesnú kariéru stretnú s prípadom organizovanej kriminality. Nie je možné ich minimálne dlhodobo chrániť, a ich rodiny, a preto je potrebné centralizovať tieto závažné formy kriminality do týchto špeciálnych inštitúcií. No a druhý problém, ktorý je možno špecifický pre Slovensko, ale asi nielen, je, že Slovensko je v zásade malá krajina, celé Slovensko. O to viac je to na úrovni regionálnej, kde previazanosť justičných, policajných orgánov, aj s kriminálnym prostredím, aj s osobami, ktoré sa dopúšťajú korupčnej trestnej činnosti reálne existuje. Ak chceme prelomiť tieto väzby, tak je potrebné vytvoriť práve takéto centralizované inštitúcie a ja verím, že v priebehu krátkeho času ukážu opodstatnenosť svojej existencie a môže byť veľmi dôležitým nástrojom, aby aj závažné kauzy organizovanej kriminality mali koncovku v justícii, teda na prokuratúre a následne na súde. Toľko k tým oblastiam trom represívnym. Spomeniem možno ešte dva zákony, ktoré boli predmetom veľkej polemiky. Jeden z nich nakoniec prijatý bol Ústavný zákon o konflikte záujmov a druhý prijatý nebol a zrejme ešte o ňom bude ďalšia diskusia a to je návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Ústavný zákon o konflikte záujmov sa samozrejme netýka podnikateľskej verejnosti, týka sa verejných funkcionárov a záujmu verejnosti, aby mala prehľad o majetkových pomeroch verejných funkcionárov, či sú to funkcionári štátu, alebo funkcionári samosprávy, pretože v tomto prípade ide o to, že tú tradičnú trestnoprávnu ochranu pred zneužitím právomoci dopĺňa aj osobitný systém povinností a obmedzení, ktoré sa týkajú verejných funkcionárov. Doteraz platný Ústavný zákon o konflikte záujmov bol bezzubý. Nebol ani v jednom prípade využívaný, sankčný mechanizmus nefungoval a tak naozaj bolo nevyhnutné prijať novú úpravu, ktorá aj bude vykonateľná, ktorá bude znamenať určenie jasných povinností, ale aj jasných sankcií za porušenie týchto povinností a tými sankciami sú od pokút počínajúc až možno strata verejnej funkcie, vrátane poslaneckého mandátu.

Návrh zákona, ktorý v parlamente neprešiel je veľmi sporný určite aj v podnikateľskom prostredí a to je návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Dovoľujem si povedať, že ide o kľúčový návrh zákona a preto narazil aj na mnohé problémy v národnej rade. Cieľom zákona je, a to je legitímny cieľ, zabrániť v nelegálnom nadobúdaní majetku. To znamená, že ten návrh zákona bol konštruovaný tak, že pokiaľ by v tej záverečnej fáze prišiel prokurátor k záveru, že dotknutá osoba nevie preukázať legálny pôvod svojho majetku, resp. legálny príjem z ktorého majetok nadobudla, mohol by prokurátor iniciovať civilnoprávne, občianskoprávne konanie, v ktorom by bolo rozložené dôkazné bremeno. Bolo by rozložené tak, že by prokurátor najskôr znášal tzv. bremeno tvrdenia, kde by preukázal istú mieru pravdepodobnosti, že existuje rozdiel medzi legálnymi príjmami a reálnym majetkom. A ak by preukázal túto mieru pravdepodobnosti, ktorá bola presne špecifikovaná v návrhu zákona, potom by sa dôkazné bremeno a odporca mohol prezumpciu vzniknutú na základe tvrdenia prokurátora vyvrátiť preukázaním legálnosti príjmov, ktoré boli prokurátorom spochybnené. My sme návrh zákona tvorili relatívne dlhú dobu, takmer rok a vychádzali sme z troch právnych úprav v Európe, z úpravy talianskej, britskej a írskej. Nakoniec návrh zákona som v parlamente vzal späť, pretože boli viaceré pozmeňovacie návrhy prijaté, ktoré z neho urobili úplne bezzubý právny predpis. Tým by som aj chcel ten vstup, tú prednášku ukončiť, pretože tento zákon bol asi najspornejší, asi aj najradikálnejší návrh zákona. Ja si uvedomujem, že naša ústava chráni vlastnícke právo, ale chráni vlastníctvo a majetok nadobudnutý z legálnych zdrojov, nechráni majetok nadobudnutý z nelegálnych zdrojov. A, samozrejme, že boj proti korupcii ako som spomenul aj v úvode, je veľmi vážna vec. A ak my politici chceme, aby boj proti korupcii podporovali občania, tak musíme začať najskôr my, a konkrétne poslanci tým, že hlasujú za návrhy zákonov, lebo tým prejavujú svoje skutky, nie plamennými rečami na pléne parlamente. Takže to sú základné návrhy, ktoré sa týkajú práve oblasti represie, ktorá je veľmi dôležitým pilierom boja proti korupcii a ten pilier prevencie dopĺňa. Ja som presvedčený aj o tom, že ak sa dobre podarí nastaviť represívny mechanizmus, ak sa nám podarí zvýšiť riziko odhalenia korupcie, tak to môže mať veľmi dobrý vplyv aj preventívny, generálno-preventívny. Takže v tomto si myslím, že ešte máme v praxi veľa možností a práve zákony, ktoré som spomenul, ktoré vytvorili viacero možností odhaľovania korupcie, verím, že budú aj v praxi napĺňané. Keďže som avizoval, že nechcem dlho v úvode hovoriť, aj keď určite viete, že právnici radi dlho hovoria aj o veciach, o ktorých málo čo vedia, nieto ešte veciach, ktorým sa venujú, tak to chcem dodržať a dať skôr priestor na diskusiu, na ktorú sa, samozrejme, teším. Ďakujem.

Správa o VII. valnom zhromaždení

VII. valné zhromaždenie jednomyseľne schválilo :

1. správu správcu P. Kasalovského od VI. valného zhromaždenia a zámery na roky 2004-2006,
2. správu revizóra Š. Kardoša o hospodárení v roku 2003,
3. potvrdilo rozpočet na r. 2004 a princípy rozpočtu na obdobie 2005-2006,
4. organizáciu klubového sekretariátu,
5. navrhnuté zmeny v stanovách.

VII. valné zhromaždenie jednomyseľne zvolilo :

1. za klubového revizóra na dvojročné obdobie od 27. 9. 2004 do VIII. valného zhromaždenia Š. Kardoša,
2. za skrutátorov na VII. výročnom mítingu I. Cignu a J. Dolníka, za zapisovateľa A. Jancu, za overovateľov E. Bujačkovú a E. Herzogovú.

VII. valné zhromaždenie uložilo správcovi :

1. uviesť klubové pôsobenie do súladu so schválenými zmenami v stanovách,
2. zvolať a zabezpečiť obsahovo, organizačne a technicky 58. riadne zhromaždenie v navrhovanom termíne.

VII. valné zhromaždenie vzalo na vedomie :

1. informáciu správcu o voľbe nových funkcionárov výboru, ktorá sa uskutočnila 27. 9. v rámci prestávky na rokovaní VII. valného zhromaždenia za účasti P. Kasalovského, R. Y. Mosného, A. Jancu, P. Becka, pričom L. Sedmák delegoval svoj hlas na správcu, ako aj ospravedlnenie neúčasti P. Hrinku kvôli úrazu,
2. schôdze výboru a voľby funkcionárov sa nezúčastnil J. Sitek.
3. za spolupredsedov na obdobie od 27. septembra t. r. do 31. 7. 2005 boli zvolení jednomyseľne : R. Y. Mosný a L. Sedmák,
4. štatutárnym predstaviteľom ako správca a výkonným podpredsedom je naďalej P. Kasalovský.

Informácia o 57. riadnom zhromaždení

Po VII. valnom zhromaždení sa uskutočnilo 57. riadne zhromaždenie. Podľa programu vystúpil s témou Vývoj kapitálového trhu v EÚ po jej rozšírení so zreteľom na svetové meny dr. Richard Schenz, ktorý je o. i. zodpovedný za kapitálový trh na rakúskom spolkovom ministerstve financií. Tému korupcie uviedol štvrťhodinovým vystúpením vicepremiér a minister spravodlivosti D. Lipšic. V 75-minútovej diskusii sa prezentovali viacerí členovia, pričom D. Lipšic reagoval na všetky názory. Po tomto bode o problematike energetickej bezpečnosti SR hovoril prezident AZZZ SR A. Malatinský. V závere 175. klubového podujatia sa prezentoval spoločnosť FAB z Novej Bane. Celé podujatie bolo moderované P. Kasalovským a spolu s ním priebeh zabezpečovali R. Y. Mosný a P. Magvaši.

Časť materiálov zo VII. valného zhromaždenia a 57. riadneho zhromaždenia bude postupne zverejnená v SR prostredníctvom TASR (ako OTS) a na klubovej webstránke www.hospodarskyklub.sk. Bude sprístupnená spolu s inými materiálmi z rokov 2003 a 2004 aj čestným členom v zahraničí začiatkom 2005. roka.

Návrh zmien v Stanovách vychádza zo zákonných povinností, z potrieb a na základe skúseností komunity a podnetov členov v období od V. valného zhromaždenia

Článok II. :
Sídlo združenia je na adrese : 854 04 Bratislava V., Viedenská cesta 5 (Hotel Incheba).

Článok V., bod 2 :
(úplné znenie)
Najvyšším orgánom klubu je valné zhromaždenie, ktorému výročnú správu a návrh zámerov činnosti predkladá správca. Zvoláva ho správca po odsúhlasení termínu jeho konania a programu výborom. VZ sa spravidla koná raz ročne do 30. 9., alebo so súhlasom výboru raz do 24 mesiacov.
Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné väčšinou prítomných riadnych členov, ak boli pozvánky všetkým riadnym členom odoslané poštou na doručenku alebo doporučene 21 kalendárnych dní pred jeho termínom.

Článok V., bod 6 :
Ktorékoľvek zhromaždenie míting s celoslovenskou účasťou, ale aj na úrovni regiónov a krajov, resp. miest je uznášaniaschopné, ak boli pozvánky odoslané poštou na doručenku alebo doporučene 21 kalendárnych dní pred jeho termínom. Na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných riadnych členov. Rovnaký princíp platí aj pre zhromaždenie delegátov.

Článok V., bod 4, písm. b :
b) schvaľovanie základných zámerov činnosti klubu a spôsob jej personálneho, organizačno-technického, materiálneho a finančného zabezpečenia,

Článok V., bod 7 :
(odsek druhý)
Počet členov výboru sa stanovuje na päť riadnych členov volených spravidla v korešpodenčných a tajných voľbách k 31. 7. Členmi sa automaticky stávajú predsedovia krajských, resp. regionálnych klubov.
Centrálne zvolení členovia výboru môžu byť odvolaní riadnym zhromaždením klubu na základe súhlasu väčšiny prítomných členov.
Členovia výboru za krajské, resp. regionálne kluby môžu byť odvolaní zo svojej pozície iba väčšinou prítomných členov týchto komunít.
Na čele klubového výboru stojí predseda, ktorého volia a odvolávajú členovia výboru. Rovnaký postup platí pre všetkých funkcionárov výboru.
(odsek tretí)
V mene klubu vystupuje, právne úkony vykonáva a písomnosti za klub podpisuje správca. Počas jeho neprítomnosti tak koná výkonný podpredseda na základe plnomocenstva od správcu, alebo predseda výboru na základe uznesenia výboru.

Bratislava, 31. august 2004

Dr. Peter Kasalovský, správca

VII. valné zhromaždenie
175. klubovým mítingom

Pripravený a na základe podnetov z členskej základne aktualizovaný program bude viac ako zaujímavý nielen témami, ale aj prítomnosťou exponujúcich sa domácich a zahraničných V.I.P. hospodárstva a verejného života (vrátane viacerých členov Vlády SR).

V tomto 34. týždni hostia záväzne potvrdili svoju účasť na výročnom snemovaní a následnom 57. riadnom zhromaždení klubovej komunity.

Pôvodne navrhnutý a pripravovaný program bol odložený na obdobie IV. štvrťroka 2004, alebo na neskôr, resp. zrušený zo zreteľahodných dôvodov. Aj o nich bude informovať vo výročnej správe správca a výkonný podpredseda dr. Peter Kasalovský.

Výročná správa bude zverejnená na www.hospodarskyklub.sk 2. septembra 2004, a zároveň budú zverejnené návrhy zmien v Stanovách. V rovnaký deň budú odoslané pozvánky pre delegátov a hostí výročného snemovania.

V septembri výročný míting

172. klubový míting objektívom Petra Kresánka

Prípitok podpredsedu výboru NEF Hospodársky klub L. Sedmáka na slávnostnej večeri na počesť novozvoleného prezidenta SR I. Gašparoviča, Bratislava Hotel Marrol´ s, 3. jún 2004

Príhovor správcu NEF - Hospodársky klub dr. Petra Kasalovského na 172. klubovom mítingu s novozvoleným prezidentom SR Ivanom Gašparovičom, Bratislava, 3. jún 2004

Termín : 6. máj 2004 o 17. h
Miesto : ExpoKlub v areáli Výstavného a kongresového centra Incheba v Bratislave Prítomní : 69 členov, 6 hostí
Ospravedlnení : 78 členov
Účasť potvrdili a neprišli : 41 členov a 7 hostí

Po úvodnom slove - profile B. Bugára, ktorý prezentoval správca klubu P. Kasalovský /www.hospodarskyklub.sk, menu Názory členov/ pod titulom Béla Bugár, líder Maďarov a jeho krátkej sebareflexnej reakcii bola diskusia. Zo záznamu /po jazykovej úprave/ zverejňujeme jej podstatnú časť.

P. Kasalovský: ... Vo Vašej knihe zverejňujete názor, že by sa M. Dzurinda mal zachovať ako Ch. de Gaulle. Azda sú si podobní ?
B. Bugár : Tak najprv sa chcem poďakovať za možnosť byť tu. /.../ Za posledné tri týždne som sa dostal 4-krát do situácie, akú som za tých pätnásť rokov v politike nezažil, keď hovoria o mne a ja nemôžem do toho skočiť. /.../ Na konkrétnu otázku však konkrétna odpoveď. Viete, že dosť dlho sme sa snažili, akým spôsobom získať naspäť parlamentnú väčšinu. Väčšinu, ktorá by nám dovolila bez problémov vládnuť tak, že to, čo si určíme ako cieľ, čo si vytvoríme ako návrh zákona, alebo uznesenia v parlamente hravo presadíme. Boli rôzne názory, ako sa dostať tam, kde sme boli. Ja som napríklad vyslovil aj ten, ktorý ste mi pripomenuli. Podľa mňa, ak by bola vôľa zo strany tých, ktorí odišli, keď chcete odídencov zo strán vládnej koalície, sa vrátiť, no tak, by sa malo uvažovať, či by sme za to nevymenili premiéra. Avšak tá výmena by musela byť slobodná, nie na základe tlaku. Tá alternatíva padla. Na minulej koaličnej rade jednoznačne SDKÚ jednoznačne povedalo : Nikdy. Rešpektujeme to s tým, že nebudeme mať už menej ako tých dnešných šesťdesiatosem poslancov. Bol by som nerád, keby odišli aj ďalší. Vylúčené to nie je. To znamená, naďalej asi budeme vládnuť menšinovo, naďalej páni Dzurinda a Rusko budú hľadať podporu za svojich odídencov u tých poslancov, ktorí odišli z opozície, hlavne teda z ĽS - HZDS. Jediné, čo sa nám podarilo vyriešiť, dúfam, že to napätie, ktoré bolo a v súčasnosti stále je vo vládnej koalícii sa pomaličky zníži, a neskôr zmizne. V záujme tohto cieľa tých sme sa rozhodli, že budeme konsenzuálne hľadať riešenia celého radu otázok. Ako viete, teraz vláda prijala rozhodnutie ohľadne deficitu, čo je veľmi dôležité, aby sme vôbec mohli plánovať budúcoročný rozpočet, kde sme sa dohodli, že máme záujem neprekročiť 3,4 %, a zároveň sme sa dohodli, že budeme sa snažiť navrhnúť rozpočet na základe konsenzuálneho rozhodnutia vo vnútri vládnej koalície. Až potom vyjdeme pred médiá a pred odborníkov s návrhom za ktorým budú stáť koaličné strany. Toto je dôležité, lebo, napríklad tvrdo sme sa chytili kvôli poľnohospodárstvu, a nakoniec sme vybojovali 52,5 percent. /.../ Cenou tohto boja bolo veľké napätie, a, povedzme, že aj zhoršené vzťahy medzi ministrami financií a poľnohospodárstva. Ak chcete, tak medzi SDKÚ a SMK. Faktom však je, že nateraz nemáme parlamentnú väčšinu.
A ešte konkrétne k otázke a príkladu Ch. de Gaulla. Ten príklad sa týka každého politika, a nielen M. Dzurindu. Totiž, ak cítim možnosť zachrániť, samozrejme, čo sme spolu vytvorili, t. j. vládu, možnosť dosiahnuť cieľ, čo sme pred dvoma rokmi si dali ako hlavnú úlohu, a pritom jestvuje možnosť, že aj vlastnú stranu zachránim pred úpadkom, tak prečo sa nesprávať ako generál de Gaulle a iní. /.../ Kto raz vstúpi do politiky, ten si musí uvedomiť, že novinári hľadajú každú možnosť ako ukázať a pri niečom ho prichytiť. Takže, politik, ktorý chce byť dobrým politikom si niektoré veci musí zakázať a nemal by radšej ani o nich rozmýšľať. A to nehovorím o tom, že samozrejmosťou by malo byť dodržiavanie zákonov a záväzných predpisov, ako aj pestovanie dobrých vzťahov s voličmi - občanmi, napríklad najneskôr do tridsať dní odpovedať na každý list.

O. Patarák : Vstupom SR do EÚ budete musieť prehodnotiť aj zámery vašej strany do budúcnosti. Pracujete už s touto zmenou ?
B. Bugár : Samozrejme, keby sme si povedali v SMK, že všetko je v poriadku, že ideme tak ako doteraz, tak by sme asi dopadli nedobre. Pracujeme s tou zmenou a dopredu avizujem, že budem v nedeľu /pozn. 9. 5./ na mítingu FIDESZu. To je otvárací míting kampane k novej Európskej únii, kde budem hovoriť práve o tom, čo my ako menšinová strana dáme na jej stôl. Tých osemdesiat rokov a niečo, čo fakticky spolu žijeme, najprv s Čechmi a Slovákmi, potvrdilo, že bez stálej komunikácie medzi väčšinou a menšinou vznikajú problémy. Nielen v rámci bývalého Česko-Slovenska, ale vo všetkých štátoch a bude to platiť aj v EÚ. Poznamenal by som, že aj také "riešenie", akým bol "československý národ" sa neosvedčilo, lebo český a slovenský to áno, ale jeden československý bola hlúposť. znamená že sme spolu žili.
Druhá vec, každá menšina, ak má niekde v úvodzovkách ten materský národ a tá naša z kultúrneho hľadiska patrí k maďarskému národu, môže pôsobiť ako most. Túto úlohu mosta je možné využiť aj v rámci EÚ. Stavať mosty nebolo a nie je jednoduché. Určite tí, ktorí vytvorili napokon spojenia s MOL, ale aj s OTP by to mohli potvrdiť, že to bolo viac ako ťažké. /.../ Aj dnes je averzia voči týmto spojeniam a som prekvapený, že je až taká vysoká. Neviem, či ste si všimli prieskum verejnej mienky, ktorý robil Slovenský rozhlas. Otázkou bolo, čoho sa najviac obávajú Slováci. Zvonkajška : na treťom mieste bol Irak - necelých 7 percent, na druhom mieste boli Spojené štáty - necelých 18-19 % a na prvom mieste Maďarsko s 23 percentami. Z vnútorných obáv : na prvom mieste boli Rómovia - 70 %, ale na druhom mieste Maďari na Slovensku - 44 percent. To jasne ukazuje, na čo sa treba sústrediť zo strany väčšiny, ale aj našej menšiny. /.../ Takže, určite aj my musíme zmeniť našu politiku. Musíme rozmýšľať nielen v rámci Slovenska, v rámci vzťahov Maďarsko - Slovensko, ale v rámci celej EÚ. Ak som spomenul len tú obavu, tak jestvuje aj obava doterajších členov z nových členov EÚ. Čo bude s jazykom, čo bude s ich kultúrou a čo vôbec s identitou ? V tomto aj my ako menšina máme určité skúsenosti, ako sme museli bojovať povedzme za zachovanie našej identity, za zachovanie našej kultúry tu na Slovensku. /.../ Chápem tú vašu otázku ako určitú výzvu a my na tom robíme a je to naša úloha. Ale musí byť spoločnou úlohou.

P. Kasalovský : Je to jednoznačné. A platí to aj pre našu komunitu, z ktorej niektorí členovia boli takpovediac vzrušení z toho, že bude diskusia o SMK a o maďarskej menšíne s Bélom Bugárom. Spytovali sa, prečo sa venujem podnetom zo židovskej obce, keď ... Prirodzene, že pre demokraciu, a najmä tolerantnosť vo vzťahoch, teda aj medzi štátotvorným národom a menšinou, ale medzi nositeľmi rozdielnych politických a názorových prúdov atď. treba stále pracovať. A zároveň od tej druhej strany vyžadovať rovnakú snahu, či skôr aktivity na prospech lepšieho spoznania sa. Ak B. Bugár spomenul averziu zo slovenskej strany, tak je tu trebárs kvôli postojom Budapešti i časti predstaviteľov SMK voči SVD na Dunaji a k haagskému rozsudku.
B. Bugár : /.../ Viackrát sme sa vyjadrili, že bez porozumenia túto otázku, a bez vzájomnej spolupráce, nie je možné doriešiť. Nie je možné doriešiť ani preto, lebo na jednej strane Maďarsko vypovedalo tú medzištátnu zmluvu, na druhej strane Slovensko realizovalo iný variant. Keby som bol ja na maďarskej strane, tak nezbúram Nagymaros. Jej predstavitelia nedovideli do konca, to je ich problém a zodpovednosť.

J. Sitarčík : Pomaly šesť desaťročí žijem na juhu stredného Slovenska, práve v tej zmiešanej slovensko-maďarskej komunite. A ja si myslím, že problém nie je medzi Slovákmi a Maďarmi, ale medzi slovenskými a maďarskými politikmi. /.../ Mňa viac zaujíma ako predstaviteľa Slovenskej živnostenskej komory na juhu stredného Slovenska, čiže tých štyroch okresov, ktoré sú zmiešané, ich ekonomický rozvoj. My sme nešťastní z toho, keďže máme pocit a bude to realita, že na rozvoj tohto regiónu sa zabúda. Zabúda sa, lebo sa nebuduje infraštruktúr. Kedysi klasik povedal, že "... Ináč vonia seno koňom a ináč zamilovaným". Ináč to pociťujeme my, ináč to pociťuje Bratislava. Nájdeme vo vás spojenca vo veci budovania infraštruktúry, a najmä rýchlostnej cestnej komunikácie. Aby sme sa citeľného rozvoja dožili.
B. Bugár : To tak nie je. Neviem, či si z vás niekto pamätá, to už bolo dávnejšie, na začiatku roku 2002, vláda prijala materiál o rozvoji infraštruktúr, autostrád a rýchlostných komunikácií, do ktorého sa nám podaril presadiť južný ťah. Predpokladali, že sa v tom bude pokračovať. V programovom vyhlásení vlády je tiež o ňom zmienka, ale realita je taká, že pozornosť sa sústreďuje na sever. Je síce pravda, že nemáme na to, aby sme budovali dva autostrádne ťahy naraz, a tak sme problém južného ťahu posunuli pred rokom a pred dvoma mesiacmi na koaličnú radu. Rezortný minister P. Prokopovič nás ubezpečil, že na zámere južného ťahu sa nič nezmenilo a to ani kvôli investícii Hyundai. Do vládneho materiálu sme dostali aj tých pätnásť kilometrov z Košíc na Miskolc, aby sa "vec" pohla, a zároveň sa stali naše Košice centrom regiónu. Prečo zatiaľ, kým sa naše budú stavať, nevyužívať maďarské autostrádne spojenia ? Nejde, prirodzene, o Félvidék, ale o región, v ktorom Košice môžu a podľa mňa aj budú dominovať. Netvrdím však, že stav a vývoj dopravných investícií netreba kontrolovať.

Prof. Š. Kassay : /.../ Prečo nemáme v Budapešti veľvyslanca ?
B. Bugár : Jeden faktor, že Maďar nemôže ísť do Maďarska. Druhý faktor je taký, že nie každý, ktorý robí v diplomacii považuje toto miesto za dosť dobré - pokojné miesto, a tak výber je obmedzený. Je to hanba, že tam u susedov nemáme dva roky veľvyslanca. Akoby sme boli vo vojnovom stave.

P. Hrinko : Podnikám v prihraničnej "obci" Košice. Čo sa týka infraštruktúry, ja zastávam názor, keď všetky cesty budeme chcieť ťahať z Bratislavy na východ a to tak, že všetky pôjdu z Bratislavy - jedna severom, jedna stredom Slovenska, tretia juhom Slovenska, tak ich budeme strašne dlho budovať. /.../ A dnes investori chgodia aj do Košíc cez Budapešť. Ja osobne tiež volím často tú cestu na Miškolc a môžem potvrdiť, že na maďarskej strane sa buduje, rozširuje sa. Čiže, nezastávajme názor, že všetky cesty potrebujeme. Možno sa treba zamyslieť, a dospejeme k takému názoru. /.../ Možno, že s menšími investíciami by sa dali spraviť rozumnejšie veci, ale nemyslíme si, že všetci investori na stredné a východné Slovensko budú cestovať tak, že najprv prídu do Bratislavy a potom prídu do Košíc. Mám však inú otázku na pána Bugára. To, čo z B. Bugára citoval Peter Kasalovský by sa dalo považovať za charakteristiku ľavicového politika - sociálne cítiaceho a mierumilovného. Už druhé funkčné volebné obdobie je predsedom strany, ktorá podporuje všetky kroky pravicovej vlády. Samozrejme, že my podnikatelia tomu tlieskame a sme s mnohými zákonmi spokojní, ale je celá skupina občanov, ktorá vlastne nie je spokojná, lebo sa jej citelne znižuje životná úroveň. Čo s tým ?
B. Bugár : Nie som ľavicový, to musím povedať, ale som konzervatívny politik. Keď chcete, tak ako kresťanský politik predsa nemôžem nemať určité sociálne cítenie, nespomínajúc už pápežskú encykliku o veciach sociálnych. Jeden jediný problém máme, že zatiaľ tie reformy každý vychvaľuje v zahraničí, ale väčšina občanov a to je takmer 80 % občanov cíti negatívne dopady. Stále hovorí, že vláda ich nejak ničí, zbedačuje, atď. My hovoríme o tom, že tie dopady sa dotýkajú tej najslabšej a stále tej istej skupiny obyvateľstva.
Čoskoro budeme rokovať o šiestich dôležitých zákonoch z sféry zdravotníctva. Obsahujú aj návrh na spoplatnenie určitých lekárskych úkonov. My však nikdy nebudeme s tým súhlasiť, aby, napríklad konkrétne zubárske úkony boli platené od 18 rokov. To sa nedá. Dá sa to, ale až po určitom - prechodnom období. Vtedy, ak už každý bude vedieť, že musí chodiť na kontrolu aspoň raz ročne, za ktorú neplatí, avšak za malý kaz bude musieť zaplatiť sto korún, ale za veľký a za celý zub trebárs tisíc korún. Snažíme sa o spravodlivejší dopad týchto reforiem na konkrétne skupiny. V žiadnom prípade reformy brzdiť nebudeme, aj keď vieme, že väčšina občanov ich vníma veľmi negatívne. /.../ Asi tie očakávania od druhej Dzurindovej vlády boli oveľa lepšie ako my vieme ponúknuť. Takže, to čo SMK sa snaží robiť, to je o reformách. Keď sme odštartovali vôbec to rozmýšľanie o 19-percentnej dani vrátane DPH, tak v pôvodnom vládnom materiáli bolo 2,6 mld. korún na zmiernenie dopadov na dôchodcov. V januári sme však zistili, že zrazu tie peniaze nie sú a vocepremiér Ivan Mikloš potvrdil, že nie sú. Tak sme prišli s tou tisíckorunáčkou, čo samozrejme nie je koncepčné riešenie, ale aspoň v tom prvom momente pomôže dôchodcom. Výsledok bol taký, že sme boli najprv odmietnutí, ale po dvoch mesiacoch sa situácia zmenila. Uvidíme ako sa to skončí v Národnej rade SR, v ktorej nemáme väčšinu. To však neznamená, že nepodporujeme reformy. Dokonca vieme, že bez reforiem sa nepohneme. Neplatným referendom sme dostali druhú šancu. /.../ Takže aby ste pochopili, my nie sme ľavicoví, ani ja nebudem nikdy ľavicový, ale to neznamená, že nebudem mať sociálne cítenie.

Peter Vlkolinský : /.../ Na maďarskej strane je niekoľko investícií, ktoré sa uchádzali aj o investovanie na Slovensku. Jedná sa konkrétne o Suzuki v Estergome, Nokia v maďarskom Komárome, potom je tam napríklad IBM v Székesfehéri, pokiaľ nezrušili prevádzku, ďalej AUDI Hungaria v Györi a sú mnohé ďalšie. V súčasnosti tieto podniky udržiavajú v pohraničných oblastiach zamestnanosť. Nie je škoda, že sa nepodarilo tieto podniky dostať na územie Slovenska?
B. Bugár : /.../ Samozrejme, že bolo by lepšie, keby Suzuki, Nokia, alebo aj ďalší Audi, atď., prišli k nám. Treba však vidieť, že Györ je na diaľnici. Na našej strane diaľnica nie je. To je jedna vec, aj keď netvrdím, že diaľnica je jedinou podmienkou pre investorov. Pre nás je to dobré, lebo viem koľko autobusov denno-denne chodí napríklad do Györu. Koľko ľudí chodí aj pešo, alebo na bicykli do Komárna. Ale zas musím povedať, že keď si zoberiete Galantu, tam Samsung rozhodol o rozšírení výroby. Asi sme potrebovali čas, aby sme presvedčili investorov, že sa oplatí prísť sem. Ak sa podarí, tak do Šamorína prídu Taliani, ktorí už podpísali aj zmluvu.

Slavomír Hatina : Som presvedčený, že veľa firiem na Slovensku by rado urobilo taký krok, ako urobil Slovnaft s MOLom. Vznikol stredoeurópsky líder, pritom každý z nich bol malý hráč. V súčasnosti je MOL v siedmich krajinách. Treba však dodať, že 88,5% akcií MOLu nie je v maďarských rukách a nepotrvá dlho, keď sa aj tých jedenásť percent predá na Londýnskej burze. /.../ Myslíte si, že táto vláda vydrží do konca svojho obdobia ? Vy ste niekoľkokrát už naznačili, že za určitých okolností - podmieno by ste odišli z koalície. Nie som o tom osobne presvedčený, lebo v politike je to vždy tak, že nikdy nehovor nie. Aké sú tie určité hranice ? Tie, ktoré máte stanovené vo vnútri a neprekročíte ich ?
B. Bugár : Tie hranice nie sú v reformách. Ja si myslím, že o reformách sa dá diskutovať. To, čo sme prijali na minulej koaličnej rade svedčí o tom, že koaličné strany sa navzájom budú rešpektovať, budú počúvať jeden druhého veľmi citlivo... , čo tu nebolo. Som presvedčený, že reformy budeme robiť. Otázne je, ako prejdú v parlamente, to vám neviem povedať. /.../ Naše hranice sú dané programovým vyhlásením. To znamená, ak by časť koalícia povedala, že niečo už neplatí a ideme ináč, t. j. ideme len vydržať ten rok-dva, tak by to nemalo význam. Napriek tomu hovorím, že iná alternatíva tu nie je. Keby tu bola iná alternatíva, tak možno dnes už sme inde. A tie skutočné hranice sú o morálnom charaktere štátu vôbec. /.../ Ak by bola napríklad snaha niektoré z koaličných partnerov vymeniť ľudí na ministerstve vnútra, v policajnom zbore a trebárs v protikorupčných zložkách, trebárs pánov Spišiaka a Šateka, tak by som ako osoba odišiel, ale o odchode strany rozhoduje v konečnom dôsledku republiková rada. V takej situácii by sme však spustili diskusiu, či ostaneme v takejto koalícii. Lebo, ak by niečo také začalo, tak by išlo o rozklad štátu, v ktorom by nevládla idea, že zákony majú platiť pre všetkých. /.../ My sme raz povedali, že uvažujeme o vystúpení z vládnej koalície. Bolo to vtedy, keď NR SR schválila územnosprávne členenie SR, ale nie preto, že sme nedosiahli vytvorenie komárňanskej župy, ale preto, lebo vláda navrhla dvanásť samosprávnych celkov, a parlament pričinením koaličných poslancov schválil osmičku. Preto sme si povedali, že tu vládne niekto iný a vtedy sme vážne uvažovali, či vystúpiť alebo nevystúpiť. Ak by sa jednalo o takejto zmene, morálnej zmene charakteru štátu, tak v tom momente určite budeme uvažovať o tom, ale zatiaľ takéto náznaky tu nevidím.

P. Kasalovský : Otázkou je, aký máte zrak...
B. Bugár : /.../ O charakter štátu sa treba stále starať a starostlivo a veľmi pozorne sledovať tie konkrétne kroky. Či máme dobré oči, viete, to sa nejedná o to, čo ja vidím, ale čo mám za sebou, tú skupinu, ktorá ma vždy informuje, alebo pripraví na konkrétne vystúpenia. /.../ Kto je ľavicový, kto je proreformný, to sa dá samozrejme veľmi jednoducho určiť. My, ktorí sme fakticky sa zlúčili a vznikli z troch strán, kde jedna bola liberálna, druhá ľavicovo-národná a tretia kresťanská, tak ešte stále musíme nachádzať konsenzus. To znamená, že to nefunguje tak, že povedzme jedna časť povie a pritom nemáme krídla, ale sú tam ľudia, ktorí patrili kedysi do Spolužitia, do Maďarskej občianskej strany, do MKDH a aj v prípade umelého prerušenia tehotenstva, to nebolo ľahké rozhodnutie, ale sme našli také riešenie, ktoré bolo prijateľné pre všetkých. Takže, nie je to také jednoduché, ale dá sa. Jednoznačne tie naše hlasovania a vôbec naše postoje hovoria o tom, že sme proreformní, ale tie reformy nemôžme tak robiť, že každý nás vonku bude za to vychvaľovať, hurá, je tu slovenský tiger a fakticky po voľbách zmizneme a prídu iní, ktorí ja neviem čo urobia s reformami. Podľa mňa si netrúfnu ich absolútne eliminovať. Možno, že urobia korekcie. Otázne je, či budú dobré.

E. Herzogová : Podľa toho, čo ste tu povedali, tak páni Spišiak a Šatek majú podporu SMK... Otázkou však je, či je polícia dosť silná a či robí to, čo musí.
> B. Bugár : /.../ Vyskúšal som, čo to je mafia. Hodili mi granát, ale netrafili., V tej mojej knihe, ale vôbec všade zdôrazňujem, že ide o to, aby polícia bola silnejšia a oveľa menej mafiánov. Preto podporujem ministra vnútra, ale aj spomínaných pánov Spišiaka a Šateka. Som veľmi rád, že máme takého generálneho prokurátora akého máme, ktorý sa tiež nebojí. Ak začne fungovať spojenie medzi prokuratúrou, policiou a súdmi, či špeciálnými alebo nie, tak sa nebojím toho, že tí, ktorí, môžbyť aj z národnej rady sú vo vejári určitého lobingu, alebo mafie, že sa nakoniec dostanú tam, kde teda patria. /.../ My sme rozmýšľali aj v prvej Dzurindovej vláde o tom, akým spôsobom vybrať tých ľudí, či z prokuratúry alebo aj z toho konglomerátu justície, ktorým by sme mohli veriť. Takých, ktorí sa neboja, pretože aj na nich je vyvinutý obrovský tlak. Jednému zhorí auto, druhý nájde pred domom nevybuchnutý granát, tretí dostane nábojnicu, štvrtému zabijú psa, ďaľšiemu polejú benzínom dvere a ešte nechajú odkaz, že bude "inak" horieť. Potrebujeme bezúhonných, takých ktorí z hľadiska toho, že by ich niekto s niečím mohol vydierať sú absolútne čistí. Druhá vec je potom, či majú dostatočnú odvahu. A ja si myslím, že pán Spišiak má preto našu dôveru. Bol okresným policajným riaditeľom v Dunajskej Strede a viem, keď mali akciu, tak ako jediný policajný okresný riaditeľ okrem pištole mal aj samopal. Nikto iný, lebo vedel s kým bojuje.

Ľ. Valach : Pán Kasalovský hovoril, že ako patríte medzi politikov, ktorý sa zatiaľ doposiaľ nikdy nezaplietol do škandálu, alebo nebolo to zverejnené. Otázka : prezradíte, ako to robíte ?
B. Bugár : Jeden bol, ale, našťastie, že sa nepísalo o tom... Nejaký časopis so mnou robil interview ohľadom hobby aj rodinného života. Samozrejme, otázka bola, či by som kamarátom požičal, či manželku alebo auto. Manželku, to v žiadnom prípade, ale auto je poistené, tak nech sa páči. No a ten dotyčný redaktor veľmi šikovne dal titulok, že "radšej auto ako manželku". Prišiel som domov a bolo zle. Takéto veci sa stávajú, ale platí, čo som dnes viac povedal, že kto ide do verejného života, ten musí rátať s tým, že média aj politickí protivníci čakajú na chybu, prešľap a faul. /.../ Za tých pätnásť rokov v politike, aj keď mi nos nenarástol, tak už viem odhadnúť, na čom by si novinári aj zgustli. Teda, nemám recept.

J. Tóth : Za dva roky možno aj hranice nebudú, ale to je hlavne o cestných tepnách. Je tu však problém, ktorý bol už vyznačený. Je ním SVD Gabčíkovo - Nagymáros. Postavenie stupňa v Nagymaros by pomohlo Európe. Lode by sa dostali z európskeho severu na juh. Ako dlho bude môcť Maďarsko odolávať tlaku, resp. potrebe hlavne tých štátov, ktoré majú na tom ekonomický záujem ? Druhá otázka : nebolo by múdre preskúmať infraštruktúru diaľnic a nechodiť do južných oblastí inými smermi ako sú Budapešť-Varšava, Budapešť-Košice, alebo Miškolc-Košice ? Čiže, venovať sa tým cestám, ktoré by umožnili z tej diaľničnej trasy, ktorá už dneska je Viedeň-Budapešť ďalej čo ja viem smerom na Košice vybudovať len nejaké kvalitné spojnice...? Tretia otázka je, či si uvedomujete, keď tie reformy v školstve, v zdravotníctve, ktoré sú pripravené zabrzdíte, povedzme, nespoplatníme a neurobíme reformu vysokého školstva, že ohrozíte všetky ekonomické reformy ?
B. Bugár : Nikdy som nepovedal, že chceme brzdiť reformy. Dokonca reformy boli spustené s tým, že školstvo prešlo na VUC alebo na samosprávu. Stanovili sme kvóty na hlavu žiaka.
/.../ Čo sa týka spoplatnenia vysokého školstva, to je dohoda v rámci vládnej koalície. Že to môžme len vtedy urobiť, ak tá najslabšia vrstva na to nedoplatí. Ak si zoberiete sociologické rôzne prieskumy, povedzme ktoré boli prezentované pani Radičovou, tak tie hovoria o tom, že každá reforma, keď má negatívny dopad, tie negatívne dopady fakticky znáša tá istá skupina. A práve preto aj v tomto prípade to musíme trošku otočiť a dá sa to urobiť. Na tom sa robí momentálne.
/.../ V rámci EÚ je predsa určitá koncepcia cestnej - diaľničnej siete. To znamená, že takéto rozhodnutie už prijaté bolo. Môžeme sa prepojiť na jestvujúce diaľnice našich susedov, ale aj domáce komunikácie musia zodpovedať potrebám.
/.../ SVD Gabčíkovo - Nagymáros, neviem, či sa niekedy dobuduje. Keby som bol na mieste maďarskej vlády, tak by som ho dobudoval práve kvôli tomu, že z hľadiska povedzme vodnej magistrály a jej ekonomického aj socializačného významu. Keď sa búral Nagymáros, tak sa neodhadli dôsledky. Bolo to však politické rozhodnutie a nie po prvý raz sa politika dostala nad odbornosť. Neviem, či sa niektorá maďarská vláda odhodlá stavať.

Poznámky k úvodnému slovu správcu na 56. riadnom zhromaždení a celkove 170. mítingu Hospodárskeho klubu /NEF/

Účasť potvrďte do 3. mája 2004 na fax 00421 2 67273029

167. klubový míting fotoobjektívom P. Kresánka

Súčasný stav

V Bratislave žije veľa detí, ktoré sedia doma, lebo nemajú motiváciu ani priestor na lepšie trávenie voľného času, žije tu veľa mladých rodín rôzneho sociálneho a etnického zloženia, pohybuje sa tu množstvo rôznorodých skupín detí a mladých ľudí cez skejťákov, anarchistov, vandalov, detí "ulice" s kľúčikom na krku, ktoré trávia väčšinu svojho času na uliciach, v parčíku, na lavičkách do neskorých večerných hodín, niektoré experimentujú s omamnými látkami - lebo, "nič zábavnejšie sa aj tak nedá robiť". Vytvorenie priestoru pre zmysluplné trávenie voľného času detí a mládeže zároveň spĺňa funkciu primárnej prevencie negatívnych spoločenských javov.
V Bratislave môžeme nájsť množstvo štátnych, verejných, mimovládnych alebo cirkevných organizácií, ktoré poskytujú deťom priestor na trávenie voľného času formou záujmových krúžkov, voľnočasových aktivít, ktoré zároveň však požadujú splnenie určitých formálnych pravidiel (presne stanovený čas pre presne stanovené aktivity, limitovaný počet účastníkov, členské poplatky, skrytá diskriminácia-neumožnenie niektorým skupinám detí navštevovať zariadenie, určitá náboženská orientácia..). Mnohé deti nie sú schopné splniť takéto pre nich náročné požiadavky, prípadne majú záujem o iný typ aktivít.

V Bratislave chýba komunitné centrum, ktoré uvíta každého detského návštevníka, ponúkne bezplatne bezpečný a tvorivý priestor.

Popis projektu

Naším cieľom je vytvoriť pre deti a mladých ľudí z Bratislavy Nízkoprahové zariadenie (ďalej NZ), ktoré by vytvorilo bezpečný a podporný priestor pre ich sebarealizáciu a sebavyjadrenie detí s ponukou zaujímavých tvorivých aktivít pod odborným vedením skúsených odborníkov. V rámci NZ bude poskytované aj sociálno - psychologické poradenstvo pre deti, mladých ľudí a ich rodičov. Súčasťou NZ bude streetwork - oslovovanie detí a mládeže na ulici s ponukou navštevovať NZ.
Realizáciu projektu NZ zabezpečovať DF SR a jeho odborní pracovníci. Spolupracovníkmi budú pracovníci pomáhajúcich profesií, študenti pomáhajúcich profesií / psychológie, sociálnej práce, pedagogiky/ a dobrovoľníci.,br> NZ bude sídliť v mestskej časti Bratislava-Vrakuňa, v časti zrekonštruovaných priestorov materskej škôlky na Stavbárskej ulici. Stretnutia sa budú konať od júla 2004 denne od 14,00 do 18,00 hod. Očakávaný počet návštevníkov 30 až 40 detí denne.

Charakteristika Nízkoprahového zariadenia:

• poskytuje bezpečný priestor pre aktívne trávenie voľného času,
• je dostupné širokej skupine detí a mladých ľudí bez rozdielu pohlavia, náboženskej alebo etnickej príslušnosti alebo členstva v nejakej organizácii,
• do zariadenia môžu návštevníci prísť či odísť z neho kedykoľvek počas otváracej doby,
• nie je nutná evidencia, registrácia a znalosť osobných údajov klientov zariadenia
• služby sú poskytované zdarma,
• aktívne poskytuje alebo sprostredkuje sociálne služby, pracovníci majú skúsenosti s prácou s mladými ľuďmi a majú patričné odborné zázemie,
• podporovanie spontánnych aktivít detí a mladých ľudí a možnosť aktívne sa podieľať na chode zariadenia,
• k dispozícii sú rôzne aktivity / spoločenské hry, počítače, športové hry, keramická dielňa, hudobné nástroje, čajový kútik, knižnica, divadlo, tvorivé dielne ,tanec, doučovanie ... /, ale dieťa nemá povinnosť sa ich zúčastňovať,
• pracovníci dôverne poznajú lokalitu, v ktorej NZ pôsobí vrátane podpornej inštitucionálnej siete,
• v priestoroch NZ nie je dovolené fajčiť, piť alkohol, užívať ani ponúkať omamné a psychotropné látky, nikto nesmie druhému fyzicky ani psychicky ubližovať.

NAŠE DOTERAJŠIE SKÚSENOSTI S PROJEKTAMI SOCIÁLNEJ PREVENCIE A SOCIÁLNEHO PORADENSTVA

Nízkoprahové zariadenie bude vychádzať z našich doterajších skúseností získaných pri realizácii projektu "Pentagon" a projektov sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva.
DF SR od r. 2000 realizuje v miestnej časti Vrakuňa projekt "Pentagon", ktorý je adresovaný obyvateľom ubytovne "Pentagon" na Stavbárskej ulici. Tvorí ho súbor rôznorodých súbežných aktivít (sociálne poradenstvo v teréne, voľnočasové aktivity pre deti a mládež, doučovanie, škôlka, programy protidrogovej prevencie), ktoré zlepšujú kvalitu života nielen detí, ale celých rodín. Cieľovou skupinou sú deti vo veku 5-15 rokov a ich rodičia, ktorí žijú v prostredí, ktoré je považované za rizikové územie (predáva sa tu heroín, žije tu veľa užívateľov drog, často mladistvých, prostitútky, rodičia a súrodenci detí sú súdne trestaní). Počas realizácie projektu sa stretávame s veľkým záujmom zo strany detí, ich rodičov, ale aj zo strany iných miestnych obyvateľov. Do voľnočasových aktivít a doučovania sa zapája stále väčší počet detí. Našich aktivít sa v sučasnosti zúčastňuje priemerne 12 detí.
Všetky aktivity pre deti sú bezplatné a dobrovoľné, deti môžu využívať naše služby kedykoľvek v rámci otvorených hodín, nie je ich povinnosť nás navštevovať pravidelne. Časť aktivít v rámci projektu "Pentagon" sme posledné 2 roky realizovali v kultúrnom centre Tallin. Nakoľko sa počet detí zúčastňujúcich sa našich aktivít neustále zvyšuje, kapacita priestoru v ktorom sa nachádzame je nedostatočná /10 metrov štvorcových/ a nie je možné pokryť skutočnú potrebu.
V rámci poskytovania sociálno-poradenských služieb DF SR s Centrom výchovnej a psychologickej prevencie BA II pracoval taktiež dlhodobo s užívateľmi drog v Miestnej časti Vrakuňa. Od roku 1992 DF SR realizuje pravidelné stretnutia nezamestnanej mládeže Na rozhraní a od roku 1997 realizuje aj pomoc nezamestnaným ženám-matkám v klube Samé sebe v II.Bratislavskom okrese. DF SR poskytuje aj individuálne sociálne poradenstvo pre mladých ľudí v krízových situáciách. PREDPOKLADANÉ NÁKLADY PROJEKTU

NÁKUP VYBAVENIA

• technické vybavenie: 4 počítače s príslušenstvom, tlačiareň, kopírka, scanner, Hi-Fi zostava a CD s populárnou hudbou
• nábytok: 4 stoly pod počítače a 4 stoličky k počítačom, 25 stoličiek, 1 písací stôl, 12 obyčajných stolov, 2 terapeutické kreslá, koberce: 1x60m2, 1x16m2, 1x10m2
• vybavenie pre terapeutické aktivity: hrnčiarsky kruh, pec na vypaľovanie, hrnčiarska hlina a dlabacie náradie, glazúry
• vybavenie pre športové aktivity: ping-pongový stôl s príslušenstvom (sieťka, rakety, loptičky), stolný futbal, lopty (futbal, basketbal, volejbal), badminton
• príslušenstvo: 2 varné konvice, elektrická dvojplatnička, riad (2 hrnce, naberačka, 30 pohárov a hrnčekov, 30 tanierov plytkých a hlbokých, príbor pre 30 ľudí, krájacie nože, krájacia doska), 3 záchodové kefy, metla so zmetákom, mop s vedrom, vysávač
• zabezpečenie objektu: signalizačné zariadenie, mreže

• kancelársky materiál (tonery do kopírky a tlačiarne, kancelársky papier, školské zošity pre ZŠ, obyčajné ceruzky, perá, atramentové bombičky, fixky, nožnice, lepidlá, pravítka, gumy, strúhadká, zošívačky, spinky, dierkovače, bielitká, lepiace pásky,...)
• výtvarný materiál (farebné papiere, výkresy, baliace papiere, vodové a temperové farby, štetce, palety, farebné ceruzky, voskovky, farebné tuše, telové farby, akvarelové farby, krepové papiere, špagáty, špajle,...)
• odborná a detská literatúra
• hygienické potreby (toaletný papier, mydlá, mydelničky, saponáty na riad a WC, uteráky, servítky,... )

PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY

• Prenájom objektu + platby za služby (elektrina, teplo, voda,...)
• Mzdy zamestnancov:
  2 sociálni pracovníci na 1/2 úväzok
  6 externistov (6 prac.x 50 hod/mes = 300hod/mes)
  1 koordinátor projektu na 1/3 úväzok
  1 účtovník na 1/3 úväzok
  1 supervízor (2 hod/mes)
  
• Poistné objektu a poistenie zodpovednosti za škodu
• Telekomunikačné náklady a pripojenie na internet

Z diskusie na tému Zamestnanosť Rómov a kvalita ich života

Peter Mihók, predseda SOPK :
Keby som spočítal všetky minority, tak ... Keď si zoberieme národnostné minority, náboženské minority, sexuálne minority, všetky minority, keby sme spočítali tieto minority, tak ja neviem, kde je potom majorita na Slovensku. Tu je iný prístup od začiatku, lebo, keď niekto sa začal sám vyčleňovať zo spoločenstva, do ktorého patrí. Lebo rómska populácia patrí do spoločenstva SR. Ona sa nejako sama začína vyčleňovať. Nie je však jedinou, ktorá má snahu vyčleňovať. Čiže, vnímam, ako to Peter Magvaši múdro nazval, a nik to nedokázal tak nazvať, diaspóry, a tam je pes zakopaný. To je prvá dimenzia. Druhá dimenzia je tá, že - a tu by som sa chcel spýtať práve pána Patkoló, aký je vlastne reálny vplyv RISu na rómskych spoluobčanov. Vy požadujete od tzv. majority, ako má čo riešiť, ale nepoviete, čo vy chcete urobiť a kde chcete, aby my sme vám v konkrétnej činnosti pomohli. Lebo, o tom to je, lebo tá sila musí vychádzať zvnútra. A tá sila bude vtedy vnútri, keď bude reálny vplyv. Keď nie je vplyv, potom sa to dostáva do politických deklarácií, požiadaviek a v zásade potom, či tie peniaze pôjdu tým, alebo oným kanálom, tak to skončí presne tak isto. A ja na rozdiel od Petra Kasalovského plne doceňujem, že na každej pomoci chudobe zarábajú bohatí a tí chudobnejší zostávajú iba chudobní. A každá pomoc nutne takto skončí, lebo je to o ľuďoch a peniazoch. A tá posledná vec je o vzdelávaní a vzdelanosti. Lebo vy sami hovoríte, že rómski spoluobčania vlastne preto nenachádzajú prácu, lebo vlastne nemajú patričné vzdelanie, ba ani minimálne vzdelanie. A chcete povedať, že tento štát nedáva rovnaké možnosti na vzdelanie? V tomto musíte vy pôsobiť, tu ťažko zvonka voľakto bude pôsobiť. Lebo pod bičom sa ešte nikto nič nenaučil. Aj doma, keď dieťa bijete, tak sa zle učí... Ono sa musí chcieť učiť. Čiže, vy musíte presvedčiť vašich ľudí, že o tomto to je. Potom sa budú mať lepšie, keď sami voľačo pre to urobia. My tu všetci hovoríme, vstupujeme do EÚ, Slovensko bude minorita v rámci EÚ, nikto sa o nás nestará, že ako sa s tým vysporiadame, ale my sa musíme pripraviť, my musíme mať vnútornú silu, aby sme sa pripravili, aby sme tam obstáli a boli úspešní. Nikto nám nebude dávať žiadnu pomocnú ruku, nikto nepríde za tým podnikateľom, hentým podnikateľom, lebo ty si skrachoval, tak ti ideme pomôcť. On sa musí snažiť. Takže, je to o tom.

Arpád Demko :
Mne sa nepáči názor, ktorý tu odznel, že treba trestať Rómov, ktorí zanedbávajú vzdelávanie svojich detí. Má to efekt? Nebolo by jednoduchšie navrhnúť motiváciu.... Je tu aj iný nemenej významný problém a to je ako nauičiť Rómov hospodáriť s peniazmi. Predstavte si, kedysi dávno som mal rómskych robotníkov a riešil som to tak, že dostávali zálohu na mzdu každý týždeň. V tom týždni dostali aj diéty a posledné peniaze vtedy, keď už sedeli v piatok-sobotu vo vlaku domov. Vtedy aj niečo priniesli do svojej domácnosti.
Z vlastnej, ba možno až tridsaťročnej skúsenosti viem, že Rómovia nevedia hospodáriť. Treba s nimi pracovať a strážiť si, či vládzu robiť, kopať...?! Stimulovať poriadnych a výkonných pracovníkov.
Všetci máme problém. Tu nejde o nijaké výmysly, ale o reálne a rastúce nebezpečenstvo pre celú spoločnosť. Nerád by som počul, že nie sme schopní väčšina s menšinou, a naopak komunikovať. Vláda je tu na to, aby veľmi-veľmi rýchle posúdila, prečo sa situácia stala výbušnou, a kto je konkrétne zodpovedný.

Ladislav Koudelka, generálny riaditeľ SVIK, s. r. o., Svidník :
Súhlasím s tým, že nie je dobré, keď sa dávajú peniaze do ruky, lebo sme sa presvedčili, ako to dopadne. Súhlasím s tým, že v prvom rade oni si musia sami pomôcť. Pomôž si sám, pomôže ti aj Pánboh. Ale nesúhlasím napr. s tým, že nechať ich úplne napospas osudu, nahádzať ako neplavcov do vody. Veľmi ľahko by sa stalo, že trebárs 80 % by vôbec nevyplávalo. Je možné, že niekomu by sa to páčilo, ale je tu nejaké spoločenstvo ľudí, je tu nejaký štát. Ak máme ten štát, musí si plniť určité svoje úlohy, toho sa predsa nemôže vzdať.
Pán Patkoló uviedol veľa aktivít, ktoré by sa mohli ujať. Ale to, že je to adresované na podnikateľov, to nie je celkom dobré.

Jozef Kollár, generálny riaditeľ, Duslo Šaľa, a. s. :
Ohromne rád počúvam bývalých politikov, čo by sa malo. Keď boli, nemali žiadnu stratégiu, nevedeli, že, keď sa spraví taký krok, tak niečo spôsobí v ekonomike. To nevedia doteraz. A my trpíme a stále ich musíme počúvať. Problém je tak vážny, a politické garnitúry sú tak rozhádané a spoločnosť je v nedobrom stave... Čiže, ja sa nazdávam, že by mal z tohto klubu vzísť určitý návrh vláde, ale uvedomujem si, že je to krutý problém. Ak bude spracovaný nejaký materiál, ja sa zaväzujem, že ho predložím RHSD, aby sa tento problém riešil.

Ladislav Koudelka :
Sú medzi nami, treba s nimi počítať a treba s nimi pracovať. P. Patkoló a ostatní, ktorí zastupujete rómsku iniciatívu. Treba, ja budem konkrétne veci hovoriť, čo treba urobiť. Treba zmapovať na území SR, aká kultúrna vyspelosť Rómov v jednotlivých oblastiach je. Na základe tohoto stavu treba im stanoviť kritériá pre ďalší ich rozvoj, osobný, kultúrny, spoločenský, pracovný atď. Nie všetci si zaslúžia byť v jednom koši. Za ďalšie - treba presadiť zákon, ktorý som odporúčal Petrovi Magvašimu pred troma rokmi. Systém úľav z odvodov miezd ap. Bol som štyrikrát s konkrétnymi vecami za vicepremiérom P. Csákym, ale nemal čas. Vládna splnomocnenkyňa K. Orgovánová si neuvedomuje, že sedí na sude s pušným prachom a zápalná šnúra už tlie. Chcel som po nej jedného výchovného poradcu na tristo mladých Rómiek... a výsledok si domyslite.

Treba urobiť ten projekt, ktorý tu prezentoval dr. Kasalovský. Ďalší, ktorý sme vytvorili okolo Rómov. Vy, pán Patkoló, vytvorte takú skupinu ľudí, ktorá bude rešpektovať to, na čom my sa dohodneme. A budete vidieť, aký tu je model, pretože vy už máte hotovú vec, vy máte hotový príklad, pretože ja som 4 roky na tom robil.

Peter Magvaši :
Vláda nikdy neprijala osobitný program ohľadne financií pre Rómov. Keď prijala, tak to bol dokument, ktorý bol všeobecný a skôr deklaratívny. Nechcem sa vyhovárať, ale nedá sa hovoriť o takých objemoch peňazí, ktoré spomenul pán Patkolo. Veľa však išlo na Rómov, a nie vždy efektívne. Problém rómskej komunity na Slovensku je však mimoriadne vážny. Chcel by som reagovať na to, čo tu povedal pán Patkolo. Vymenoval činnosti, ktoré by mohli robiť Rómovia. Tieto činnosti sa väčšinou robia živnostensky a, žiaľ, sú to práve živnostníci, ktorí sú jednými z najmenej stabilných v slovenskej ekonomike. To znamená, že začnú a veľmi rýchlo skončia. Je to samozrejme spôsobené niekoľkými faktormi. Predovšetkým odbytom. Veľká väčšina živnostníkov stroskotá na tom, že nemá schopnosti vybudovať si svoje siete, aby mohla realizovať svoje výrobky, ale aj služby. Potom je tu taká okolnosť, že mnohokrát vyrábajú s nákladmi, ktoré sú nekonkurencieschopné. Cena práce Rómov je síce veľmi nízka, ale nemôžu zvládnuť odbyt a byť konkurencieschopnými. Taká je realita, ale nič nie je neriešiteľné. Treba sa pozrieť asi tak trochu inými očami na tento problém i keď liberáli dosť zaznávajú ten program, s ktorým prišiel J. F. Kenedy začiatkom 60. rokov v Spojených štátoch. Bol veľmi kritizovaný, ale, dovolím si povedať, že práve vďaka nemu je dnes ministrom zahraničných vecí černoch. Je jedným z tých, ktorí ako dieťa na báze Kenedyho programu išiel výrazne dopredu. Niečo podobné by sme potrebovali, keďže rómska komunita sa už začiatkom 90-tych rokov dostala do diasporu. A žiadna diaspora neumožňuje komunite uplatniť sa a zúčastňovať sa na rozvoji väčšinovej komunity. A práve Kenedyho program v 60. rokoch si kládol o. i. za cieľ dostať černošskú komunitu z diaspory a začleniť ju do väčšinovej spoločnosti. Vo svete sa urobilo viac ako dosť štúdií na tému chudoba a sociálna bieda. Musím však povedať, že celý rad krokov, ktoré sa týkajú Rómov, absolútne nekorešpondujú so závermi analytikov renomovaných inštitúcií a organizácií.

Rómska komunita sa priam učebnicove po 1990. roku dostala do pasce. Dostať sa z nej, to je viac ako ťažké. Praktické riešenie pred rokmi našiel a realizoval s úspechom L. Koudelka. Jeho model by sa dal uplatniť v celom rade tých činností, ktoré tu spomínal pán A. Patkoló, ale akoby nebol záujem o koudelkovské riešenie.

Alexander Patkoló, predseda RIS :
Minuli sa miliardy a mnohé doslova vyprchali. Aj v čase prvej vlády M. Dzurindu, v ktorej bol ministrom P. Magváši. Keby tie stámilióny, ba miliardy išli na zamestnanosť, tak sme boli inde. Máme príklad "vyparenia sa " trebárs 170 miliónov korún prostredníctvom akejsi nadácie na sebarealizáciu rómskych detí v období desiatich mesiacov. To nepotrebuje komentár.

Peter Kasalovský, správca a výkonný podpredseda :
Vyše troch rokov som sa v polovici 70-tych rokov ako redaktor Smeny venoval Rómom. Bola to vďačná skupina obyvateľstva. Vývojaschopná, keď dostala šancu. A vtedy to bolo s prácou inak. Koniec-koncov bola povinnosť pracovať, ale osady sa strácali. Obzvlášť deti a mládež boli pod kontrolou. Z hľadiska predškolskej prípravy, školskej dochádzky a prípravy na povolanie. Nehovoriac už o zdravotnej prevencii, osvete priamo v teréne a vojenčine, ako aj o sankciách za neplnenie si povinností zo zákona. Pripomínam si, že v polovici 70-tych rokov v Malej Ide došlo k veľkej tragédii Otec s dcérou nazbierali za koš muchotrávky zelenej a iných hríbov. Uvarili z nich guláš a za múrom VSŽ z betónových dosiek bolo dosť obetí. Niekoľko detí aj dospelých zomrelo. V tej Malej Ide som však videl tri typy obydlí : časť z 18. storočia - chatrče, ďaľšie zo začiatku 50-tych rokov v podobe neomietnutých domísk a potom dvojdomčeky, v ktorých iba farebnosť textílií bola odlišná od tých našich bytov a domov. Takpovediac tri storočia v jednej dedine. To isté som zažil v Zlatých klasoch o niekoľko rokov neskôr. Život mnohých Rómov sa menil na pochode a v relatívne krátkych časových obdobiach. Všetko to, čo pán Patkoló spomínal tu už dávno bolo. Aj sa realizovalo, ale dalo šancu vtedajšej rómskej mládeži získať kvalifikáciu. Boli problémy, ale bol systém, ktorý bol ako nedemokratický odsúdený v 1989. roku. Bol a dosť drahý, z našich daní, ale v prospech vzdelanosti, kultúrnosti a kultúry, potierania kriminality, zdravotnej osvety a zdravotnej starostlivosti. Aj s veľkými chybami, o ktorých by mohli hovoriť ľudia trebárs z Rimavskej Soboty, kde časť nového sídliska bola začiatkom 80-tych rokov zdevastovaná Rómami. Problémy boli a do dnešných čias sme si priam pestovali takpovediac "nezásluhovosť pomoci". A navyše, na rozdiel od vtedajška sa dnes nekontroluje, či financie na Rómov sa k nim vôbec dostali a s akým efektom. Podľa viacerých informácií nemožno vylúčiť škandalózne odhalenia, ktoré budú mať trpkú príchuť a nepríjemné trestnoprávne dôsledky.

Július Tóth :
Viete na minulom mítingu som nechcel hovoriť na túto tému. Z tých rečí pána Patkoló ide na mňa chrípka, ba možno aj mor. Je ďaľším, ktorí objavil Ameriku. Čudujem sa mu, že tu prezentoval také podnety. My sme totiž v kapitalizme a podnikatelia nie sú ani samaritánmi, tobôž nie sú spasiteľmi. Bez koncepcie a systému nemôže nič fungovať. A vy sa musíte starať o to, aby vaša komunita čosi rozumné a zmysluplné navrhla, aby mala chuť a vôľu byť pri realizácii akéhokoľvek projektu.

Čo s tými mestskými osadami ako je napríklad košický Luník VIII. ?! Veď vy si neviete urobiť medzi sebou poriadok. Potrebujete však bielych, aby ste mohli fungovať normálne ?! Ako zlepšiť vzťahy medzi vašou minoritou a väčšinou ? Nerozumiem tomu, veď vám dávali na Spiši pôdu, aby ste do nej zasadili zemiaky. Vaše zemiaky, ale s minimálnym úspechom. A potom sa opäť kradlo a bedákalo, že nemáte z čoho žiť. Ide o to nielen o práci hovoriť, ale aj sa chytať príležitosti.

Ja neviem, čo tu treba začať. Ako tu poznamenal pán P. Magvaši, každá koruna, ktorá sa dá chudobným - tretiemu svetu, nie je na povznesenie, ale vyhodenou do vzduchu. Nie peniaze dávať, ale treba dávať niečo konkrétne. Jedlo, stravu, oblečenie, lieky, ale všetko podmienene. Nič, čo je zadarmo, sa nevráti v dobrom. Ako stojíte so samosprávou v osadách ? Nuž, príďte s iniciatívou ako si vyrobiť vlastných policajtov a úradníkov, a nechajte sa inšpirovať trebárs J. F. K.

Z diskusie na tému AZZZ SR v 2004. roku

P. Magvaši, viacnásobný exminister :
Chcel som povedať aj to, že našej asociácii chýba dostatočné podporné zázemie, ktoré by dokázalo nielen predvídať, ale aj vytvárať také podklady, že by vrcholoví zástupcovia noli vždy rovnocennými partnermi vlády. Platí to aj o odboroch. Tie majú, podľa môjho názoru, v niektorých veciach lepšie odborné zázemie ako AZZZ SR. Buďme konkrétni. Keď išlo o ceny energie, tak vo vnútri asociácie sa vytvorili dva tábory. Na jednej stranet tábor energetikov, ktorým sa navrhnuté zvýšenia cien málili a na druhej strane to bol tábor spracovateľského priemyslu, ktorému sa videli nové ceny katastrófou pre konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Keby bol len tábor jeden, tak by sme tu nemali regulačný úrad, ktorý má v sebe zakomponovanú o. i. protiústavnosť. Čiže, ide o to, aby zamestnávatelia mohli jednotní. A myslím si, že je to vec nášho zázemia medzi odborníkmi a ich autority vôbec. I keď ani to najlepšie zázemie nezabráni nijakej vláde, aby vytvárala tlak, resp. časový stres v pripomienkovom konaní ku konkrétnemu zákonu.

J. Tóth :
Mne to pripomína jeseň roku 1989. KSČ hovorila o pevnej základni, ktorá bola viac ako krehkou. Len ste sa jej dotkli, tak sa rozpadávala. Nepochopím, a hovorím to už štyri roky, ako môže asociácia zamestnávateľských zväzov obhajovať záujmy "štátnych" zamestnávateľov, a v konečnom dôsledku štátnych lekárov, učiteľov a ostatných zamestnancov.

Ako mohla napríklad bojovať za to, aby za ich vyššie tarify, keď my všetci budeme za tieto rezorty splácať miliardové dlhy. Čiže, treba si vyjasniť pre budúcnosť, čo má spoločné so ZMOSom? . Je to asociácia priemyselníkov, alebo koho ? Tých, ktorí chcú viac príjmov štátneho rozpočtu, alebo tých, ktorí chcú čo najnižšie dane ? Sú v nej zväzy, ktoré neplatia členské príspevky. Nie rok, dva, tri, ale dlhodobe. Asociácia sa tvári, že sa nič nedeje. Dokonca majú také zväzy hlasovacie práva... Čiže, aká je to asociácia ?! Môže byť dynamickou ? Nemôže.
K dispozícii nemá ani dostatok kvalitných odborníkov - poradcov, aby mohla najlepšie čo najlepšie hovoriť do legislatívy. Azda aj odbory sú v tomto na tom lepšie ako asociácia. Koho je to chyba ? Naša.
Povedzme si nahlas, že asociácia vznikla vskutku pod politickým tlakom. Vtedajším politikom sa videlo byť rozumné dať všetkých nespokojencov pod jednu strechu a tak otupiť akčnosť zamestnávateľov ako takých. Teda, postavme sa k tomu ľudsky a s rozumom. Povedzme, že priemyslu nevyhovuje táto štruktúra. Povedzme, lebo má predsa iné záujmy ako poľnohospodárske zväzy, či obchodníci. Pomenujme tieto veci a nepleťme do tejto diskusie osobné vzťahy. V úzkom kruhu si to môžeme vyjasniť a nedramaticky sa rozlúčiť. Ako priatelia, a nie ako protivníci. Stojí to za pokus.

J. Šesták, diplomat :
Ja staviam otázku tak, aby podnikatelia nemali horšie podmienky na Slovensku v porovnaní so zahraničnými podnikateľmi. V celom rade prípadov majú horšie podmienky a veľké percento z nich neprežije vstup do EÚ. Čo by sa stalo, keby namiesto mnohomiliardovej podpory zahraničných investorov sa pozornosť a financie sústredili na domáce zdroje ?! Potom by domáci podnikatelia mohli byť hybnou silou spoločnosti. Vyzerá to tak, že je viac tých, ktorí to nechcú. Alebo, čo by bolo horšie, že tejto problematike nerozumejú, alebo nechcú rozumieť. Ešte je tu iná možnosť. Vedia, že prežijú aj po vstupe do EÚ, a tak ich netrápi, čo bude s ostatnými zamestnávateľmi a čo s celým hospodárstvom ?

M. Ľach, prezident AZZZ SR :
História našej asociácie je len 14-ročná. Čosi vybudovala a teraz treba analyzovať, čo je prvoradé, alebo poradie dôležitosti. Jedna vec je kolektívne vyjednávanie, kolektívna dohoda, a druhá vec je podnikanie, lobizmus, lobing a otázka sociálneho zmieru, sociálneho dialógu, sociálnych vzťahov. Nebránim sa ani jednej myšlienke - podnetu. Škoda, že odišiel Jozef Uhrík, pretože on je tiež jedným z tých inšpirátorov nevyhnutných zmien. Len je veľmi zlé, keď sa nejde cestou vecnej diskusie, ale o palácovú revolúciu a o osobné útoky na konkrétnych ľudí.

Budú vznikať konkurenčné organizácie? Nemôžu. Môžeme len zlepšovať tú, ktorú máme. Od dola až nahor, všestranne, ale s podmienkou dodržiavania pravidiel. Veľa je takých členov asociácie, ktorí si neplatia členské. Je najvyšší čas očistiť sa aj od takýchto členov. My sa musíme v asociácii dohodnúť, a myslím si, že to dokážeme. Napriek všetkej kritike sa potvrdilo, že podnikateľská sféra má na to, aby svoju organizáciu - asociáciu urobila akčnejšou v zmysle svojich nových potrieb a možností.

Vystúpenie - Michal Ľach

Pre väčšiu názornosť dodám, že naša organizácia reprezentuje ekonomickú silu, ktorá produkuje okolo troch štvrtín HDP a vyše 90 percent zahraničného obchodu Slovenska. AZZZ SR je záujmovým združením s právnou subjektivitou, ktoré bolo založené v roku 1991 na vytváranie podmienok pre dynamický rozvoj podnikania v SR a na ochranu a presadzovanie spoločných zamestnávateľských, podnikateľských a obchodných záujmov svojich členov.

Uvedené fakty a čísla pre niekoho možno na pohľad samozrejmé, známe a nudné neuvádzam náhodou. Dokumentujú totiž niečo, čo je dôkazom reprezentatívnosti našej zamestnávateľskej centrály. Jedným dychom dodám: fakt, že to AZZZ SR všetko spája pod jednou strechou požíva veľkú autoritu a uznanie najmä v medzinárodných inštitúciách. Naša organizácia presadzuje svoje záujmy na medzinárodnej úrovni prakticky od svojho vzniku. Je aktívnym členom Medzinárodnej organizácie zamestnávateľov (IOE), Únie priemyselných a zamestnávateľských konfederácií Európy (UNICE), Medzinárodnej organizácie práce (ILO), ako aj Medzinárodnej kongresu priemyselníkov a podnikateľov (MKPP).

Sám sa osobne na rokovaniach uvedených medzinárodných inštitúcií zúčastňujem a veľakrát som mal možnosť vypočuť si slová uznania na adresu skutočnosti, že máme na Slovensku jednotnú zamestnávateľskú centrálu. Naši partneri z vyspelých krajín Európy oceňujú najmä to, že to významne posilňuje našu rokovaciu pozíciu so sociálnymi partnermi na všetkých úrovniach - od medzinárodných kontaktov v oblasti nadnárodných tripartitných vzťahov až po rokovania s predstaviteľmi domácej vlády a zástupcami odborovej centrály, ako aj na úrovni zväzov a podnikovej sféry pri kolektívnom vyjednávaní.

AZZZ SR v súčasnosti veľmi intenzívne participuje v prípravách Slovenska na vstup do Európskej únie. Ich cieľom je okrem iného posilniť na Slovensku v predvstupovom období do EÚ sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie na všetkých úrovniach a pomôcť pri implementácii príslušných európskych nariadení do slovenskej legislatívy, s dôrazom na nariadenia Európskej rady práce. Ešte intenzívnejšie vyvíjame tlak na také formovanie podnikateľského prostredia, aby sme boli schopní sústavne zvyšovať konkurenčnú schopnosť slovenských firiem tak, že obstoja v náročnej hospodárskej súťaži v zjednotenej Európe.

Povedzme si však otvorene - mnohokrát to nebude jednoduché a nejednu firmu na Slovensku po vstupe do EÚ nový spoločný trh tvrdo vyskúša. Dovolím si tvrdiť, že v tomto období viac ako inokedy potrebujú byť zamestnávatelia na Slovensku jednotní. Žiaľ v súčasnosti možno v našej zamestnávateľskej obci pozorovať aj opačné dostredivé tendencie. Netrúfam si v tejto chvíli urobiť ich podrobnú analýzu. Z poznatkov, ktoré máme vo vrcholových orgánoch, časť z nich úzko súvisí so skutočnosťou, že záujmy zväzov a združení pri presadzovaní konkrétnych legislatívnych korkov nie sú a koľkokrát ani nemôžu byť identické. Ako príklad by som uviedol postoj k niektorým rozhodnutiam URSO v oblasti cien energií a plynu, kde logicky proti sebe stáli záujmy výrobcov a prepravcov - kontra koncových odberateľov. V takýchto prípadoch sa na pôde zamestnávateľov dosť ťažko hľadá konsenzus. Aj pri najlepšej vôli vždy na niektorej strane zostane pocit nespokojnosti, ktorý rád vyústi do kritiky strešnej organizácie.

Podobne sa môžu rozchádzať záujmy zamestnávateľov v ďalších sférach. Konkrétne a najvypuklejšie sa to napríklad prejavilo v postojoch k zákonnej úprave ministerstva životného prostredia k zberu a recyklácii PET fliaš, kde sa najviac cíti ohrozená obchodná sféra. Postoj ďalšieho člena AZZZ SR - Združenia miest a obcí je zasa iný. Dal by sa uviesť aj zákon o obchodných reťazcoch, kde kolidujú záujmy obchodu a prvovýrobcov z agropotravinárskeho sektoru. Slovom takýchto rozdielov v záujmoch zväzov a združení je nemálo. Vyhovieť každému a vo všetkom je nie jednoducho možné. Taký už je život.

Pýtam sa však, má toto byť dôvodom pre segmentovanie organizácie, ktorá má v spoločnosti významné postavenie a koniec koncov aj svoju zavedenú značku. Tvrdím, že rozhodne nie. Skôr naopak, výhodou organizácie s početnými záujmami je, že protiklady a rozpory možno riešiť prostredníctvom interných rokovaní, ktoré ako ukazuje aj podnikateľská prax, sú oveľa účinnejšie a skôr vedú k vzájomne akceptovateľnému konsenzu, ako je to v prípade, keď sa napríklad prepierajú v masmédiách. Autorite vrcholovej zamestnávateľskej organizácie neprospieva tiež istá dispozícia nášho vládneho kabinetu uprednostňovať najmä inak v zásade správnu myšlienku prílevu zahraničného kapitálu na Slovensko. Zvýhodnenia, ktoré sú s tým často spojené, niekedy hraničia s porušovaním pravidiel hospodárskej súťaže a ohrozujú konkurenčnú schopnosť domácich firiem. Tým nechcem povedať, že sme proti vstupu zahraničného kapitálu, sme len za porovnateľné podnikateľské podmienky. Stáva sa napríklad, že predstavitelia aj menej významných zahraničných firiem majú takpovediac prednostnú zelenú k našim politickým predstaviteľom a z toho dôvodu pri svojom lobingu nepotrebujú tak robiť v rámci legálnych tripartitných štruktúr, ako sa to normálne robí vo vyspelom svete. Prečo by to aj robili cez zamestnávateľské zväzy, keď majú k moci priamy prístup. Svedčí to prinajmenšom o istej nevyzretosti nášho establishmentu, možno až o zbytočnej slovenskej malosti.

V neposlednom rade sa pod súčasné pomery v AZZZ SR podpisuje ľudský faktor a tendencia či už vedome alebo podvedome kopírovať správanie našich rozvadených politikov. Nie je to však najšťastnejší model správania, ktorý by sme mali nasledovať. Väčšina predstaviteľov AZZZ SR si to uvedomuje a nie náhodou prijala výzvu politikom, aby zanechali osobné spory, ktoré oslabujú ich schopnosť dosahovať politickú dohodu nevyhnutnú pre riadny výkon parlamentnej demokracie a prestali zaťahovať celú spoločnosť do krízy ohrozujúcej pokojný vývoj v krajine tak potrebný v období pred pripravovaným vstupom do Európskej únie. Zamestnávatelia si uvedomujú zložitosť úloh, ktoré nás čakajú najmä v ekonomickej sfére v náročnom konkurenčnom prostredí EÚ a vyzývajú znepriatelené strany, aby sa namiesto politických šarvátok sústredili na formovanie stabilného hospodárskeho prostredia. Upozorňujú, že naši podnikateľskí partneri v EÚ pozorne sledujú vývoj na Slovensku a prehlbovanie súčasnej krízy by mohlo podľa nich značne poškodiť jeho lepšiace sa renomé, čo môže okrem iného negatívne ovplyvniť aj prílev zahraničných investícií, na ktorom z hľadiska budúceho vývoja dosť záleží. Nemusím azda zdôrazňovať, že ak adresujeme podobné výzvy naším politikom, v nemenšej miere by sme sa vlastnými slovami mali riadiť sami.

Vedenie AZZZ SR chce k tomu prispieť. V tomto duchu sa riadi aj vnútroasociačný život v posledných mesiacoch. Základné nóty určilo posledné plénum valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o príprave návrhu na reštrukturalizáciu činnosti našej zamestnávateľskej centrály v súlade s aktuálnymi potrebami podnikateľskej sféry a na zmenu Stanov AZZZ SR. Nový návrh, vrátane zmeny Stanov, musí byť pripravený tak, aby ho bolo možné po diskusii v členskej základni prerokovať na mimoriadnom Valnom zhromaždení, ktoré sa bude konať v apríli tohto roka. Celý komplex otázok s tým spojených vrátane prípadných personálnych zmien vo vedení AZZZ SR by sa mali dotiahnuť v júni t. r., keď končí trojročné volebné obdobie vrcholových orgánov asociácie. Vedenie AZZZ SR je v súvislosti s tým za otvorenú a korektnú diskusiu.

Osobne k tomu chcem len dodať: vo funkcii prezidenta som už štvrté volebné obdobie, čo je 12 rokov a som rád, že za tento čas vzrástla autorita AZZZ SR tak doma ako aj v zahraničí. Uvedomujem si, že každá práca sa dá robiť lepšie a dokonalejšie, ale som presvedčený, že za dosiahnuté výsledky činnosti asociácie sa nemusíme hanbiť. Väčšina z nich sa dosiahla najmä vďaka tomu, že sme utvorili silnú a jednotnú organizáciu. Tú potrebujeme ako soľ aj v nadchádzajúcom období, ktoré čaká nás podnikateľov po vstupe do EÚ. Som presvedčený, že slovenskí podnikatelia sa dokážu v zložitom období zmien, ktoré ich očakáva, zorientovať aspoň tak ako to dokázali doteraz. Inej možnosti niet ak chcú ekonomicky obstáť. Iba jednotná a fungujúca AZZZ SR im v tom môže byť podľa mňa dobrým pomocníkom a garantom ďalšieho úspešného vývoja slovenskej ekonomiky.

Diskusia "na hrane"

Rómská /ne/zamestnanosť
a kvalita života.

Milé dámy , vážení páni, vážení prítomní
Cieľom môjho vystúpenia je načrtnúť a poukázať na možnosti zvýšenia zamestnanosti a tým aj životnej úrovne najbiednejšej vrstvy obyvateľstva SR - Rómov.
Podľa posledného sčítania ľudu v roku 2001 sa k rómskej národnosti prihlásilo 89 920 osôb. Toto je suchý štatistický údaj, ktorý ale zároveň nevystihuje skutočný počet rómskej populácie na Slovensku. Podľa interných vedomostí RIS a rôznych inštitúcii ako SAV ,NÚP a podľa interných informácií rôznych ministerstiev SR Rómov na Slovensku žije 380 000 až 500 000.

Rómska národnostná menšina tvorí približne 10 percent z celkového počtu obyvateľstva SR. Veľká väčšina Rómov žije už integrovane v mestách a obciach, vedú riadny život ako väčšina majority, ale je tu nezanedbateľná skupina občanov , ktorá živorí na periférii tejto spoločnosti a nemá nádej na vymanenie sa z tohto ubiedeného života bez pomoci majority. V našej spoločnosti sa udomácňuje veľmi negatívny jav, ktorého dôsledky sú a budú čo raz horšie a náročnejšie na finančné prostriedky pri ich následnom odstraňovaní.


Už dávno integrovaní a aj riadne vzdelaní Rómovia prichádzajú o zamestnanie a čo raz ťažšie nachádzajú uplatnenie na trhu práce ,a to, hoci sa to zle počúva - len kvôli diskriminácii pri výbere uchádzačov o pracovné miesta .Tato diskriminácia v najväčšej miere vyplýva z rasových predsudkov. Je veľmi smutné, že aj títo Rómovia sa začínajú prepadávať do sociálnej siete a následne do biedy a chudoby a sami nenachádzajú cestu ako von z tohto stavu. Ak sa má na Slovensku takýto vývoj zvrátiť, je nevyhnutné mnohé zmeniť , ustúpiť od predsudkov a podávať pomocnú ruku tam, kde je to zmysluplné a kde chcú svoj životný udeľ zmeniť k lepšiemu.

Riešenie situácie rómskej menšiny je zásadným spoločenským , kultúrnym a politickým problémom. Podľa našej mienky jedinou funkčnou cestou je hľadanie dlhodobých systémových krokov a cieľov, snažiť sa ich pre každú komunitu modifikovať, prispôsobovať ich priamym potrebám a potrebám regiónu v ktorom žijú.

Dámy a páni,

mojím vystúpením a následným odporúčaním pre Vás, chcem poukázať na súčasný stav zamestnanosti ,alebo, čo je omnoho výstižnejšie, nezamestnanosti Rómov. Na Slovensku je veľmi veľa lokalít ,kde je ich nezamestnanosť vyše 80-percetná a prakticky nepracuje nikto. Musíme veľmi realistický charakterizovať občanov, ktorých chceme zamestnať.

Ich spoločným znakom je:

• Nízka vzdelanostná úroveň bez kvalifikácie a odborného vzdelania .
• Neschopnosť obsluhovať náročnú techniku. <
• Následkom dlhodobej, niekoľko ročnej nezamestnanosti je strata zmyslu pre čas a trvalé pracovné návyky.
• Mladí, doteraz nezamestnaní ľudia s pribúdaním rokov pracovné návyky ani nemajú možnosť kde získať.
• Veľmi kladným znakom je ich ochota pracovať aj za nižšiu mzdu , ochota pracovať manuálne a v sťažených hygienických podmienkach.

• Efektívnosť návratu investičných prostriedkov a nároky na techniku .
• Využitie starých nepoužívaných priestorov a budov ,ktoré budú rekonštruované pracovníkmi z radov súčasných nezamestnaných - čím vzniká zamestnanosť už pred vznikom výroby .
• Trvala využiteľnosť výroby, alebo služieb a tým dlhodobá zamestnanosť .
• Zamestnanie veľkého počtu ľudí a získanie pracovných pozícii pre nevzdelaných a nevyučených.
• Vhodné aktivity z hľadiska získania finančných prostriedkov z fondov EÚ.

• krytiny, lavičky, nábytok, rôzne nádoby, prenosné WC a pod.
• kov a papier separovať pre zber druhotných surovín .

• oprava obuvi
• oprava domácich spotrebičov.
• oprava dáždnikov.
• krajčírstvo
• kaderníctvo a holičstvo.
• pedikúra, manikúra.
• stolárske práce a brúsenie nožov.
• kopírovanie, telefón, fax.
• foto zberňa
• kováčstvo a umelecké remeslá

• betonár
• brúsič kameňa
• kamenár
• sekáč písma pieskovaním
• stolár
• tesár
• umelecký rezbár

Návšteva J. Ch. kardinála Korca