Zlatý biatec 2005
Prominent ekonomiky 2005
VI. ročník ankety Best Bank
III. ročník Najsympatickejší člen vlády SR
poslanec NR SR a politik sveta r. 2005

Výročná cena Zlatý biatec za r. 2005, udeľovaná od r. 1993, získali v tajnom hlasovaní 525 osobností :

Celkove bolo prijatých 23 nominácií osobností, resp. firiem.
  • prof. MUDr. J. Siman, renomovaný detský chirurg, 28,79% - percento získaných hlasov
  • Mária Machová, riaditeľka DR SR, 14,26%
  • Spravodajská televízia TA 3, 7,42%
  • Borgis, s.r.o. a konateľ René Arnold, 6,11%

Ocenenie Prominent ekonomiky za r. 2005, udeľované od r. 1995, získali v tajnom hlasovaní 525 osobností :

Celkove bolo prijatých 9 nominácií
  • Ostrolúcka, a.s. a predseda predstavenstva Igor Lučanský, 19.59% - percento získaných hlasov
  • INEKO, 17.76%
  • Časopis XXI. storočie, magazín pre priemyselnú ekológiu, 14.10%
  • Časopis Plus 7 dní, 13.36%
  • guvernérovi NBS Ivanovi Šramkovi
  • C.A.T. Group a bratom Ľubomírovi a Romanovi Joštovcom

VI. ročník internetovej ankety Best Bank, 18 tisíc 127 hlasujúcich (bodov 108 762)

Celkove zaradených 12 bánk
  • Slovenská sporitelňa, a.s., 12 007 bodov - štvrté víťazstvo
  • ČSOB, a.s., 11 118 bodov
  • Istrobanka, a.s., 10 441 bodov

  • Ďaľšie poradie :
  • Tatrabanka
  • Citibank
  • HVB

III. ročník internetovej ankety Najsympatickejší člen vlády SR, poslanec NR SR a politik sveta 2005 (11 tisíc 635 hlasujúcich)

Člen vlády SR :
  • L. Miklós, minister ŽP SR, 3147 hlasov
  • E. Kukan, minister ZV SR, 3022 hlasov
  • I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR, 1054 hlasov

  • Ďaľšie poradie :
  • R. Zajac, minister zdravotníctva SR, 755 hlasov
  • M. Dzurinda, predseda vlády SR, 602 hlasov
  • I. Radičová, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR, 473 hlasov
Poslanec NR SR :

Celkove nominovaných 30 poslancov
  • Z. Martináková, nezávislá (SF), 3300 hlasov
  • R. Kaliňák, SMER SD, 2298 hlasov
  • V. Veteška, ĽS HZDS, 1369 hlasov

  • Ďaľšie poradie :
  • T. Mikuš, ĽS-HZDS, 975 hlasov
  • R. Fico, SD-SMER, 830 hlasov
  • F. Devinský, SDKU, 702 hlasov
Politik sveta 2005

Celkove nominovaných 36 osobností
  • V. Klaus, prezident ČR, 2685 hlasov
  • Ján Pavol II., 2346 hlasov
  • V. Putin, prezident RF, 2328 hlasov

  • Ďaľšie poradie :
  • Benedikt XVI. 1232 hlasov
  • G. W. Bush, prezident USA, 499 hlasov
  • Jacques Chirac, prezident Francúzskej republiky, 305 hlasov




December 2005

Počas decembra správca zabezpečoval obsahovú prípravu VIII. valného zhromaždenia a 185. klubového podujatia s diskusnou témou Nové myslenie v Novom svete - Novej Európe. Komunikoval s riadnymi domácimi, ako aj s viacerými čestnými členmi v zahraničí. S finančnou podporou dvoch členov sa realizovala tlač a distribúcia pozvánok na VIII. VZ medzi 6. až 13. decembrom. Boli poslané aj zahraničným VIP členom.
K 31. 12. 2005 boli protokolárne spracované tradičné klubové ankety : Zlatý biatec 2005, XI. ročník Prominenta ekonomiky, VI. ročník Best Bank a III. ročník Najsympatickejší člen vlády, poslanec NR SR a politik sveta ... Právo hlasovať bolo priznané 501 osobnostiam. Na protokoloch však bude chýbať podpis jedného z piatich (utajovaných) členov stáleho výboru týchto ankiet Ing. J. Kuníka, ktorý zomrel náhle 11. decembra 2005.
V záverečnom mesiaci 2005. roka správca riešil aj viaceré členské otázky. Celkove bolo zaevidovaných šesť ukončení členstva a šesť nových žiadostí o členstvo. Navštívil vedúcich viacerých diplomatických misií v SR. Všetkým členským misiám poďakoval písomne za tohtoročnú spoluprácu, a najmä podnety. Rovnako poďakoval aj najaktívnejším členom klubovej komunity a jej sympatizantom doma a v zahraničí.
S viacerými zahraničnými a členmi klubu zo SR sa správca zúčastnil tradičného mítingu s členmi a sympatizantami z Moravy. Celkove 184. klubové podujatie sa opätovne uskutočnilo 8. decembra 2005 v Uherskom Hradišti.


November 2005

Správca P. Kasalovský sa v prvej dekáde stretol osobitne s viacerými členmi, s ktorými diskutoval o príprave VIII. valného zhromaždenia a jeho hlavnej diskusnej témy Nové myslenie v Novom svete - v Novej Európe. K príprave sa o. i. vyjadrili : predsedníčka predstavenstva Slovenskej sporiteľne, a.s. Regina Ovesny-Straka, predseda predstavenstva Biatec Group, a.s. S. Hatina, predseda DR Duslo Šaľa J. Kollár, predseda predstavenstva SK Invest, a.s. L. Krajňak, prezident Tauris, a.,s. L. Sedmák, podnikateľ V. Lexa, predseda predstavenstva Ostrolúcka, a.s. I. Lučanský, ako aj advokát J. Sitarčík. Ďalej zabezpečil jeho organizačnú a materiálno-technickú prípravu. Z 9. na 10. 11. bola výborová schôdza, o ktorej je informácia na www.hospodarskyklub.sk, menu Klubové orgány. Celkove 183. klubový míting sa uskutočnil za účasti prezidenta SR I. Gašparoviča v Spišskej Sobote 10. 11. Správa o jeho priebehu je na www.hospodarskyklub.sk, menu Podujatia 2005.
V druhej novembrovej dekáde sa správca sústredil na spracovanie tradičných volebných lístkov (Zlatý biatec, Prominent ekonomiky, Best Bank) a výborových volieb. Spracoval a pre zverejnenie v slovenčine a v anglickom jazyku pripravil hlavné obsahové dokumenty VIII. valného zhromaždenia a celkove 185. klubového podujatia. V pondelok 21. 11. podvečer mal ďaľšiu príležitosť informovať prezidenta SR I. Gašparoviča o niektorých názoroch členov klubu na konkrétne spoločenské javy, resp. problémy a o zámeroch na rok 2006.
Správca sa aj s ďaľšími členmi, ktorí prejavili záujem o prípravu, resp. o diskusiu na výročnom mítingu (predseda predstavenstva Ditec, a.s. P. Lukeš, advokát P. Arendacký, predseda Hosp. klubu Poprad - Tatry P. Beck, muzikológ M. Demko, Z. Dokulil, člen výboru za členov z Českej republiky, J. Dolník, konateľ Investefekt, s s.r.o., Hlohovec, exminister P. Magvaši, T. Mikuš, poslanec NR SR, prof. P. Krištúfek, prezident SLS, L. Veršovský, generálny riaditeľ, reding, a.s., L. Koudelka, generálny riaditeľ SVIK, spol. s r.o. Svidník). Správca sa stretol aj s M. Hrubým, nositeľom Zlatého biateca, ktorý ukončil členstvo so zreteľahodných dôvodov v 2004. roku.
V tretej dekáde správca zabezpečil odoslanie 525 hlasovacích lístkov pre voľbu laureátov Zlatého biateca a Prominenta ekonomiky, ako aj do ankety Best Bank. Zabezpečoval ankety Najsympatickejší člen vlády SR, poslanec NR SR a politik sveta r. 2005. Navštívil spoluorganizátorov - partnerov VIII. valného zhromaždenia.


Potrebujeme nové myslenie

Prezident SR Ivan Gašparovič prišiel medzi členov NEF Hospodársky klub, ktorý mal svoj 62. riadny míting v priestoroch hotela Sobota v Poprade - Spišskej Sobote. Hlavným bodom programu bola príprava na VIII. valné zhromaždenie a jeho diskusnú tému Nové myslenie v Novom svete - v Novej Európe. Privítal ho správca klubovej komunity P. Kasalovský a v krátkosti informoval o podnetoch od viacerých domácich a svetových osobností.
Za účasti 51 domácich členov, štyroch z Rakúska a dvoch zo Spojených štátov, ako aj viacerých hostí z regiónu prezident SR I. Gašparovič pripomenul, že na klubovej pôde bol po prvýkrát ako predseda Národnej rady SR 8. marca 1996 s témou Demokracia a ústavnosť. Vtedy, pred desiatimi rokmi prijal aj riadne členstvo a k nemu členskú medailu - striebornú verziu Zlatého biateca. "Osobitne si spomínam na to, keď som ako predseda parlamentu mohol prijať vzácneho hosťa klubu a jednu z najzaujímavejších a vplyvných svetových osobností prezidenta Svetového ekonomického fóra prof. Klausa Schwaba. Bolo to 4. novembra 1996. Vyše hodiny som s ním diskutoval o posilňovaní SR ako právneho štátu." Potom hovoril prezident SR I. Gašparovič o hospodárskej dynamike, ale aj o našej demokracii a dobrom mene v zahraničí. Venoval sa aj otázkam vzťahov a ich kvalite v rámci EÚ, ďalej problematike európskej ústavy, ale aj klubovej téme. Pripomenul taktiež viaceré pozitívne momenty zo stretnutí na klubovej pôde s prvým prezidentom M. Kováčom a ministrom zahraničných vecí E. Kukanom. (Myšlienky a konkrétne podnety prezidenta SR I. Gašparoviča budú zverejnené v pozývacom materiáli na VIII. valné zhromaždenie a celkove 185. klubové podujatie 26. januára 2006 rovnako ako posolstvo Jána Chryzostoma kardinála Koreca.) "Aj ja si uvedomujem, že potrebujeme naozaj nové myslenie do stále novej konštrukcie Európskej únie, ale aj pre súčasný svet. A potrebujeme ho aj tu u nás . doma. Verím, že klubová komunita sa s touto úlohou vyrovná a chcem veriť, že bude časový priestor na osobnú účasť a môj príspevok k tejto veľkej téme", povedal v závere príhovoru prezident SR I. Gašparovič. Potom voľne hovoril so spolupredsedami L. Sedmákom, prezidentom TAURISu a predstaviteľom rakúsko-americkej spoločnosti Meridianga R.Y. Mosným, s predsedom ZMOSu a starostom štrby M. Sýkorom, členom výboru a podnikateľom P. Hrinkom, ako aj s riaditeľom lučeneckej NsP J. Hofferom a predsedom výboru Novohradsko-gemerského klubu J. Sitarčíkom.

Poprad - Spišská Sobota,
12. novembra 2005




Október 2005

V súlade s plánom činnosti na r. 2005 boli koordinované klubové akcie vo IV. štvrťroku tak, že 62. riadne zhromaždenie bolo zvolané na 10. novembra a termín VIII. VZ - 63. zhromaždenie - IV. stretnutie laureátov prestížnych klubových ocenení ostal otvorený. Boli dohodnutí spoluorganizátori rovnako ako sponzori záverečnej časti tradičných ankiet Zlatý biatec (od r. 1993), Prominent ekonomiky (od r. 1995) a Best Bank (od r. 1999). V tejto súvislosti oslovil správca viaceré zahraničné osobnosti (V.I.P.), ktoré boli poctené Zlatým biatecom, aby poskytli podnety klubovej komunite na jej diskusný stôl. Stretol osobne so 49 členmi klubovej komunity a bol v pravidelnom telefónnom styku so spolupredsedami R. Y. Mosnym a L. Sedmákom. Navštívil ďaľších nominovaných na prestížne ocenenia M. Valu, poslanca TSK v Piešťanoch, a nový výrobný závod spoločnosti Ostrolúcka, a.s., Zvolen. Navštívil osobne aj viacerých záujemcov o členstvo v Bratislave, Banskej Bystrici, Nitre, Košiciach, Prešove, Bardejove, ale aj vo Viedni, Brne a Prahe. Správca dostal viaceré listy a medzi nimi z USA opätovne v poradí deviate pozvanie zúčastniť sa ako nominujúci jubilejného dvadsiateho ročníka World Food Prize.V prvej a druhej dekáde októbra komunikoval s viacerými nominovanými v III.ročníku ankety Najsympatickejší člen vlády, člen parlamentu a politik sveta r. 2005. V záverečnom týždni sa rozvinula príprava VIII . valného zhromaždenia a boli doručené prvé posolstvá zo zahraničia k zvolenej diskusnej téme. Prvým reagujúcim bol zakladateľ a prezident Svetového ekonomického fóra (WEF) prof. K. Schwab. Signály došli aj z Kremľa a obsahovo veľmi podnetné posolstvo prišlo od Jána Chryzostoma kardinála Koreca.


Pozvánka na 62. riadne zhomaždenie


September 2005

K záverom klubových zhromaždení z novembra 2003 a februára 2004 sa vrátili v diskusii 5. septembra generálny riaditeľ SVIK Svidník L. Koudelka, autor projektu Rómovia Rómovia, so správcom P. Kasalovským. So zreteľom na odkaz o časovej zaneprázdnenosti premiéra (čestný klubový člen), pričom stretnutie prisľúbil osobne na záver augusta, ktorému bolo o. i. adresovaných bezúspešne niekoľko písomných podnetov s cieľom výmeny názorov, a to aj v súvislosti s návrhmi systémových riešení rómskej problematiky, správca zrušil záujem o stretnutie s ním.

O príprave VIII. výročného mítingu a obsahu riadneho klubového mítingu konzultoval v 37. a 38. týždni výkonný podpredseda a správca osobne a jednotlivo, ako aj konferenčne 9. septembra so spolupredsedami L. Sedmákom a R.Y. Mosným, s členmi výboru P. Beckom a P. Hrinkom. Telefonicky informoval 12. 9. o záveroch a uznesení členov J. Siteka, A. Janca a Z. Dokulila. Výsledkom bolo aj schválenie programu a orientačných termínov klubových mítingov, pričom najdôležitejším bodom ostáva téma IV. stretnutia laureátov prestížnych klubových cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky a anketových ocenení. V tejto súvislosti rokoval osobne s J. Čarnogurským, P. Mihókom, A. Rozinom, R. Ovesny-Straka, I. Štefancom, L. Miklósom, prof. P. Krištúfkom, V. Veteškom a ďaľšími členmi, ako aj s predstaviteľmi diplomatických misií.

Správca pokračoval v návštevách nominovaných na tohtoročné klubové ocenenia.

Správca sa stretol osobne s celým radom členov, ako aj poslancov Trnavského a Nitrianskeho samosprávneho kraja, s ktorými prerokoval septembrové uznesenie výboru, čím začal prípravu na tvorbu podmienok pre konkrétny hosp.-spoločenský zámer klubu (ohľadne projektu Vážska vodná cesta rovnomenného združenia miest a obcí so sídlom v Hlohovci). Uskutočnila sa aj komunikácia s členom výboru P. Beckom, ktorý aj na základe klubovej iniciatívy a v jeho v zastúpení sa zúčastnil na budovaní PP Poprad - Matejovce.


August 2005

S predstaviteľmi viacerých zdravotníckych pracovísk správca klubu dr. P. Kasalovský hovoril o dostupnosti medikamentov. Informáciu z tohto stretnutia sprostredkoval konkrétnym poslancom NR SR, ktorí sú členmi klubovej komunity. Stretol sa s ďaľšími nominovanými na tohtoročné prestížne ocenenia Prominent ekonomiky a Zlatý biatec. Čestných členov zo zahraničia informoval o čiastkových výsledkoch III. ročníka ankety Najsympatickejší poslanec NR SR, člen vlády SR a politik sveta r. 2005. Správca pokračoval v príprave návrhu dokumentu o vývoji slovenskej občianskej spoločnosti v európskom kontexte, ktorý konzultuje s členmi klubu. Bol pozvaný na neformálny rozhovor veľvyslancom Bieloruska V. Voroneckým, pričom témou bol hospodársky a sociálny vývoj obidvoch krajín, plusy a mínusy globalizácie, ako aj proces celoeurópskej integrácie a bezpečnosť vo svete. Viaceré podnety z klubovej komunity konzultoval s ministrom životného prostredia SR L. Miklósom. Správca pokračoval v komunikácii s KP ČR v súvislosti s podnetmi českého prezidenta V. Klausa. So zreteľom na vývoj vnútropolitickej scény stanovil po konzultácii s väčšinou členov výboru orientačný termín a program pre IV. stretnutie členov klubu, ktorý boli ocenení jeho prestížnymi cenami Zlatý biatec, Prominent ekonomiky alebo vyšli víťazne z klubových ankiet. V tomto termíne, ktorý bude zverejnený najneskôr do 10. októbra, sa uskutoční aj VIII. VZ klubovej komunity a jej 62. riadne zhromaždenie.


Júl 2005

Správca a výkonný podpredseda začal prípravu 4. stretnutia prominentných členov klubovej komunity zo SR (ocenených výročnou cenou Zlatý biatec, alebo ocenením Prominent ekonomiky spojených s čestným členstvom) s medzinárodnou účasťou, ktoré bude zároveň 62. riadnym, VIII. valným zhromaždením a celkove 183. podujatím. O jeho obsahovej príprave komunikoval so spolupredsedami L. Sedmákom a R. Y. Mosným, s členmi výboru P. Beckom, P. Hrinkom, J. Sitarčíkom a Z. Dokulilom. Oslovil písomne a osobnou návštevou viaceré osobnosti, ktoré vopred potvrdili účasť na tomto mítingu. Vystúpenie už potvrdili o. i. prof. V. Baleš, rektor STU a predseda RKS, predseda Trnavského samosprávneho kraja P. Tomeček, minister životného prostredia SR L. Miklós a poslanec NR SR T. Mikuš. Oslovení boli písomne prezident SR I. Gašparovič (riadny člen od r. 1996) a predseda vlády SR M. Dzurinda (čestný člen od r. 2000), ako aj predstavitelia viacerých domácich inštitúcií. Je potvrdená aj reprezentatívna účasť členov klubu z Českej republiky. Tridsaťpäť dní pred touto mimoriadnou klubovou akciou bude uzatvorená jej príprava a definitívne stanovený termín. Až vtedy dôjde k tradičnému zverejneniu konkrétneho programu, aby sa do určitej miery zamedzilo snahám o  oslabovanie pozície klubu inými štátnymi a súkromnými organizáciami, alebo dokonca inštitúciami.

V prvej dekáde správca a výkonný podpredseda venoval osobitnú pozornosť na základe odporúčania spolupredsedov a väčšiny členov výboru problematike vodných ciest, priemyselných parkov, rómskej komunity, kooperačným vzťahom domách firiem s  východoazijskými partnermi, ďalej smerom na Rusko a viaceré štáty SNŠ, ako aj hospodárskemu vývoju v Trnavskom a Banskobystrickom kraji. Ďalej osobne komunikoval s navrhnutými na tohtoročné výročné a prestížne ceny.


Jún 2005

V prvej polovici júna správca P. Kasalovský komunikoval s rektorom STU prof. V. Balešom, so združením miest a obcí Vážska vodná cesta so sídlom v Hlohovci, s kanceláriami dvoch zahraničných V.I.P. členov, s guvernérom NBS I. Šramkom a generálnou riaditeľkou DR SR M. Machovou (v súvislosti s prípravou 61. riadneho klubového mítingu) a s viacerými bývalým, resp. čestnými členmi.

V druhej polovici júna sa stretol s predsedom Hospodárskeho klubu Poprad - Tatry P. Beckom (v Poprade), s predsedom Gemersko-novohradského Hospodárskeho klubu JUDr. J. Sitarčíkom (v Lučenci) a s predsedom okruhu priateľov klubu v Českej republike Z. Dokulilom (v Zlíne).

V útorok 28. 6. navštívil podpredsedu NR SR V. Vetešku. V závere mesiaca si vymenil názory s reprezentantom obchodných a priemyslových kruhov SR na Taiwane J. Bratkom, ďalej s poslancom NR SR G. Karlinom, ktorý má pozastavené klubové členstvo, ako aj s predstaviteľom skupiny niekoľkých českých firiem D. Mozgvom. Telefonicky bol v spojení s tridsaťštyri členmi klubu.

V uvedenom mesiaci správca garantoval spustenie tradičných internetových ankiet Best Bank 2005 a Najsympatickejší člen vlády SR, poslanec NR SR a politik sveta.


Z vystúpenia guvernéra NBS Ivana Šramka

Budem hovoriť o menovej politike a o stratégii prijatia euro. Pokiaľ my - centrálna banka - charakterizujeme súčasnú ekonomiku, predovšetkým hovoríme, že sa skončilo obdobie realizácie radikálnych hospodárskych reforiem. Súčasnú ekonomiku charakterizujeme ako najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v Strednej Európe. Len pobaltské krajiny majú rýchlejší rast ako SR. Ukončila sa deregulácia cien, postupne sa znižuje inflácia a úrokové miery a zažili sme teraz v posledných troch mesiacoch zvýšenú volativitu kurzu slovenskej koruny voči euru. Tieto naše pohľady sú dôležité, pre naše cesty - zameriavame sa hlavne na to, akým spôsobom sa môže vyvíjať náš základný cieľ - prispievať k cenovej stabilite našej krajiny.
Robili sme predikciu rastu HDP,  čo je pre nás kľúčový ukazovateľ a tá predikcia vyzerá do roku 2008 mimoriadne pozitívne. To znamená, že  v nasledujúcich  rokoch očakávame rast HDP rýchlejšie ako 5 percent. Extrémny rast hrubého domáceho produktu sa očakáva v roku 2007, kedy začnú naplno pôsobiť veľké investície v automobilovom priemysle. V  roku 2007 predikujeme, že by HDP mal rásť v hodnote takmer 7 percent  s tým, že sa zdôrazňuje, že rastie veľmi zdravou cestou. To znamená, že rastie cestou jednak tvorbou fixného kapitálu, ale rastie aj rastúcom domácou spotrebou. To bol napokon aj  zmysel našej menovej politiky.

V nizkom úrokovom prostredí je možné, aby centrálna banka stimulovala domáci dopyt cez úrokové sadzby.  Pre nás je kľúčové,  pre kritérium  inflácie, porovnávať  produtivitu práce a reálnu mzdu. Podľa našich predikcií  optimálny rast reálnej mzdy medzi rokmi 2005-2008 by sa mal pohybovať okolo 3,5 percenta. Keď sme za  l. štvrťrok dostali informáciu o reálnom raste a nominálnom raste mzdy v ekonomike, zdôraznili sme vtedy, že nepovažujeme takýto nárast priemerných miezd za  udržateľný.  Čiže, nie je našou ambíciou aby sa centrálna banka snažila verbálne  intenzívnou komunikáciou zasiahnuť do rastu miezd, tam, kde je to spojené s rastom produktivity prace. Lebo takýto takýto rýchly rast v priemysle vyvolá takýto rýchly rast aj v službách,  a ten určite vyvolá rast aj v ostatných sektoroch ekonomiky a potom sa ten rast stane rizikovým a môže vyvolať isté nerovnováhy, ktoré v ekonomike môžu začať pôsobiť.

 Ďalší kľučový ukazovateľ, ktorý sme sa snažili istým spôsobom predikovať je bežný účet platobnej bilancie a jeho krytie. Naša predikcia je , že ešte v roku 2007 bude deficit. Ten deficit bude malý. Pod jedno percento v  roku 2007, pričom momentálne dosahujeme okolo 5 percent. Bežný účet platobnej bilancie pôsobí stále negatívne a stále je to ukazovateľ, ktorý sa nevyvíja optimálne. Na  na  strane druhej treba povedať, že je to  spôsobené technologickými  dovozmi, ktoré sú spojené s veľkými investíciami, čiže je to deficit, ktorý v budúcnosti bude produkovať. To, čo je ešte dôležitejšie, je, že je krytý z nášho pohľadu mimoriadne zdravou formou,  teda priamymi zahraničnými ivnestíciami, ktoré sú  vyššie o 1 a pol percentuálneho boda, keby sme zobrali  rok 2005 alebo 2006 ako deficit na bežnom účte.Od roku 2008  naša predikcia stojí na tom, že bežný účet platobnej  bilancie by mal byť vyrovnaný a postupne by sa mal dostať aj vďaka  zahraničným investíciam do prebytku.

Niekoľko slov k menovej politike. V decembri sme predstavili nový menový program. Bol zásadnou zmenou v celej histórii, pretože  dovtedy centrálna banka prezentovala nezáväzný menový program, ktorý mal ročnú hodnotu, jeho zmyslom bolo popísať očakávanie vo vývoji kľúčových ukazovateľov a zmyslom bolo aj nezáväznou formou naznačiť,  akým spôsobom sa bude vyvíjať menová politika. V decembri sme sa prihlásili k inflačnému cieleniu - nazvali sme ho inflačné cielenie v podmienkach RM2. To má dva ciele. Jednak v inflačnom cielení ako takom sme definovali, že inflácia sa pre nás stáva základnou úlohou, inflácii podriadime výkon menovej  politiky a dodržanie inflácie bude pre nás prioritou, s tým, že je to skoordinované aj s procesom prijatia eura, kde existujú maastrichtské podmienky. Tie sú veľmi striktné a jedno z najťažších kritérii, ktoré musíme splniť ak chceme zaviesť euro od 1.1.2009 -   inflačné kritérium - bude predstavovať najväčie rproblémy s mnohých dôvodov . Jednak nepoznáme referenčnú hodnotu, pretože tá je stanovená na základe aktuálneho vývoja inflácie v jednotlivých krajinách,  jednak si myslíme, že inflačné kritérium je stanovené archaicky, zle , neadekvátne. Vzniklo v časoch, kedy neexistovala eurozóna a neexistovalo Európska centrálna  banka. Vzniklo  v čase, kedy nebola jednotná menová politika  v eurozóne. Hovoriť dnes o troch najlepších výsledkoch inflácie plus 1 a pol percenta, tak taká konštrukcia sa nám zdá neadekvátna. Ale nič s tým nemôžeme urobiť, musíme to len rešpektovať, pričom dá sa samozrejme polemizovať o tom, čo je najlepší výsledok inflácii, pretože si myslím, že nula nie je dobrý výsledok. Ale  v každom prípade platí a nebudeme vedieť v roku 2007a 2008, ktoré tri krajiny v eruozóne bude mať najlepšiu a najnižšiu infláciu.

To znamená, že tá prvá časť je záväzné prihlásenie sa centrálnej banky k tomu, že bude podriaďovať svoju menovú politiku inflácii a tá druhá časť podmienok, hovoríme,  že ak vstúpime do systému výmeny kurzov , čo je podľa programu zámer do roku júna budúceho roka, v takom prípade buďme zodpovední a povinní vplývať aj na vývoj kurzu slovenskej koruny k euru, pretože je tam  dané pásmo, v ktorom sa musí koruna pohybovať, aby preukázala , že má dostatočnú stabilitu na to, aby Slovensko  mohlo prijať euro. Preto sme zmenili aj komunikačnú politiku. Zmenilii sme ju v tom, že sa snažíme viac ovplyvňovať ekonomiku, viacej sa snažíme diskutovať s jednolivými ekonomickými subjekatmi, zvolili sme cestu, že sme išli cez asociáciu, republikovú úniu, stretli sme sa v podstate so všetkými zväzmi, ktoré pôsobia  a sú aktívne. Týchto rokovaní bolo  30-40, ich zmyslom bolo  okrem toho, aby sme viac priblížili menovú politiku aj to, aby sme viac ovplyvnili ekonomiku. A samozrejme, aj napriek výsledku, ktorý sa dosiahol v mzdách, komentujeme, že to presne nie je ovplyvnená ekonomika, pretože si myslíme, že ak  povedzme inflácia bude pod tri percentá z tohto dôvodu, celkový výkon ekonomiky by mal byť pod vplyvom tejto inflácie. Nejaké kolektívne vyjednávania o historickej inflácii z minulosti by nemali hrať úlohu. Ale zmyslom našej komunikácie s ekonomickými subjektami  nie je len hovoriť o tom, ako majú mzdovo vyjednávať,  ale hovoriť aj o tom, ako sa majú postaviť k investičným plánom, k obchodným zámerom, čo si myslíme o kurze, akým spôsobom sa bude vyvíjať tak, aby sme dali čo najreálnejšie podmienky na úvahy o ďalšom rozvoji a ďalších investíciách našich podnikov.

Prešli sme na štvrťročné prognozovanie a overovanie cieľov. Štvrťročne budeme diskutovať o našich predikciách, odchylkách, v čom sa  ekonomika vyvíjala inač ako sme očakávali, budeme sa ich snažiť zdôvodniť, ak budú odchýlky, a budeme naznačovať, akým spôsobom by sa mala vyvíjať menová politika. Teda, čo sa dá očakávať v úrokových sadzbach, čo sa dá očakávať zo vzťahu k výmennému kurzu slovenskej koruny a iným nástrojom, ktoré centrálna banka má. Sme pod vplyvom napĺňania stratégie, tzn. že debata o prospešnosti zavedenia euro sa skončila. Je prijatý strategický plán na zavedenie eura a konkretizácia, ktorá bola schválená vládou v decembri 2004. Tá stanovila prijatie euro v SR na 1.1.2009 a tým sa skončili pre nás polemiky. Pre nás ako centrálnu banku je kľúčové aby sme nastavili menovú politiku a ďalšie akcie tak, aby sa tento plán mohol naplniť.

V týchto týždňoch  sa finalizuje národný plán na zavedenie eura . Spomenul som našu ambíciu vstúpiť do systmov výmeny kurzov do júna budúceho roka. Pokiaľ ide o vývoj inflácie, za rok 2004 bola 7,5 percentná, decembrová konečná hodnota bola 5,9 percent. Tých 7,5 to je priemerný index spotrebiteľských cien. Inflácia bola vo veľkej miere pod vplyvom deregulácií, teda odregulovanie cien najmä v energetike , nájomného, samozrejme veľký vplyv na vysokú infláciu v rokoch  2003-2004 mali reformy, najmä daňová reforma, ktorá zaviedla zvýšenú DPH, ktorá sa samozrejme prejavila v cenách a preto boli extrémne vysoké hodnoty inflácie. Z týchto hodnot, ktoré boli dosahované v minulom roku, centrálna banka deklarovala, že svojou menovou politikou vie ovpylňovať relatívne malý balík, ktorý sa blíži k hodnote 25 percent, pretože ak sa  rozhodne vláda a parlament povedzme schváli zmenu daňového režimu, my nedokážeme zmeniť DPH. Ak sa zvýšia ceny energie, centrálna banka menovou politikou nedokáže znížiť cenu za kilowat, to znamená, ten diel, na ktorý sme dokázali v inflácii vplývať, bol pomerne malý.  Inflačne cielenie je teda pripravené , program menový je na štyri roky, s tým, že ciele, ktoré máme stanovené na tento rok, je tri a pol percenta  s odchýlkou pol percenta  a na rok  2006 sú  to 2,5 percenta, na rok 2007-2008 sú to dve percentá, tak tomuto podriaďujeme výkon menovej politiky.

Naša politika najmä v úrokových sadzbách by sa mala odvíjať od rizík alebo od odchýliek prezentovaných vo štvrťročných  programoch, ktoré by mali ovplyvňovať vývoj úrokových sadzieb alebo tendenciu stúpania alebo poklesu úrokových sadzieb, o ktorých rozhoduje centrálna banka. Sme si vedomí, že inflácia je ukazovateľ, ktorý nie je len pod našou kontrolou. Existujú vážne riziká , ktoré nevieme ovplyvniť. T sú predovšetkým komoditné ceny. Už dlhú dobú svetovú ekonomiku trápia ceny ropy, samozrejme, kurzový vývoj, predovšetkým vzťah dolár a eura , ktorý tiež nevieme ovplvniť. Neprimeraný rast miezd považujeme tiež za jedno riziko, ktoré je mimo našej kontroly, aj keď tam existuje nástroj, ktorým by sme vedeli zasiahnuť.Pokiaľ ide o kurz, prvý štvrťrok tohto roku ukázal, že celková tendencia posilňovania slovenskej koruny má svoje odvodnenie. My sme viackrát komentovali a stále sme presvedčení, o tom, že vzhľadom na rast zahraničných investícií , rast produktivity práce a konvergenčné ambície a mnoho iných faktorov, je stály dôvod na to, aby slovenská koruna posilňovala. Upozorňovali sme, že je zlé, keď Sk je len pod vplyvom krátkeho kapitálu, pretože ten, ak nastane atraktívnejšie prostredie niekde inde v inom regióne, v inej oblasti sveta, tak sa samozrejme presúva. V reálnom živote to znamená, že sa pozície uzatvárajú a tým pádom sa dostane vývoj koruny do opačného trendu. Ten prvý kvartál to potvrdil - po silných aprepáciách, keď centrálna banka sa veľmi intenzívne snažila a málo úspešne sa snažila ovplyvniť posilňovanie slovenskej koruny a investovali sme do toho takmer tri miliardy eur. Napriek tomu ten náš vplyv nebol silný na trhu, a tak sme pribrzdili, ale trend sme nezmenili.

Po tých týždňoch hektického posilňovania koruny, ktorá dosiahla v podstate šesť percent za krátku dobu, pričom všetky predikcie naznačovali, že kapacita ekonomiky je v ročnej hodnote niekde okolo troch -štyroch percent - nie ten nominálny, ale ten reálny rovnovážny, tak za obdobie jedného mesiaca sme prekročili šesť percent. Jednoznačne to bolo pod vplyvom  krátkeho kapitálu, ktorý bol motivovaný jednak apreciáciou, jednak úrokovým rozdielom, ktorý bol ešte medzi Sk a eurom a potom samozrejme vplyvom najmä zmeny globálnej, kedy sa stali atraktívnejšie americké dlhopisy, kedy americký FED začal dvíhať úrokové sadzby , zmenil svoju menovú politiku a veľké zdroje sa presunuli hlavne do dolárových oblastí, v tomto regióne nastalo globálne oslabenie, tak nám v korunách depreciovala, až sa priblížila k hodnote 40 korún za euro. Samozrejme, znovu sme intervenovali, pretože sme sa dostali na inú stranu, a tam sa ukázalo, že intervencia v smere boja proti devalvácii bola veľmi účinna. Stále ale tvrdíme, že sme  ten trend dokázali pribrzdiť, a že sme dokázali korunu ovplyvniť. Berieme to tak, že sa potvrdilo, čo sme deklarovali , že ideálne pre ekomiku je, ked vývoj kurzu je viac spojený s vývojom ekonomiky.

Boli sme kritizovaní, že sme našou politikou stiahli toľko voľnej meny, že sme spôsobili nestabilitu. Tomi pripadá ako veľmi smiešny argument. Lebo realita ukazuje, že koruna sa chová v tomto období relatívne stabilne a naberá ten prirodzený smer. Pokiaľ ide o eurzónu, momentálne sme v období prvej etapy, kedy sa pripravujeme na vstup do systému výmeny kurzov. To by sa malo udiať do polroku budúceho roku. Vyrcholením tohto procesu bude dohodnutie centrálnej parity, dohodnutý kurz  bude pôsobiť v období dvoch rokov, má povolené odchýlky plus mínus pätnásť percent, a bude úlohu centrálnej banky aby udržala vývoj a stabilitu , pretože stabilita výmennej hodnoty je extrémne dôležitá pre hodnotiacu správu. Preto budeme musieť používať priame nástroje na trhu, aby sme korunu udržali v limitoch.

 Druhá etapa je od vstupu do systému, do rozhodnutia o vstupe do eruzóny - táto potrvá dva roky. Ak 1.1. máme prijať euro potrebujeme minimálne pol roka na to, aby sme urobili technickú prípravu, tzn. hodnotiaca správa by mala vzniknúť niekedy v júni roku 2008. A keďže minimálne dva roky musíme preukazovať stabilitu kurzu, tzn., že jún 2006 je posledné obdobie, kedy by sme mali vstúpiť, druhá etapa bude do rozhodnutia o vstupe, tam budeme musieť preukázať, že sme splnili maastrichtské kritériá, tak ako sú dané - úroková miera, fiškálny deficit, inflácia, výmenný kurz, verejný dlh - a potvrdiť dodržianie kurzovej stability. Toto vvyrcholí definitívnym konverzným kurzom, ktorý bude platiť od rozhodnutia šesť mesaicov. Platiť bude stále Sk, potom cez konverzný kurz sa bude prepočítavať, prehodnotia sa všetky fianančné aktíva a pasíva, všetky finančné toky, dohodnutým konverzným kurzom a od 1.1 by teda platidlo na území Slovensko by bolo platidlo euro s tým, že centrálna banka samozrejme bude bankovky neobmezdene.

Potom je tu štvrtá etapa - vstup do eurozony - zavedenie eura do bezhotovostného a hotovostného platobného styku , sťahovanie korún. Komplexný dokument, ktorý o tomto hovorí, je Národný plán na zavedenie eura. Existuje národný koordinátor - je to ministerstvo financií, centrálna banka je členom národného koordinátora, sú stanovené pracovné skupiny - je ich šesť. Hlavnou zásadou je, že občan nemôže na to euro doplatiť. Budú sa vytvárať režimy a systémy na to, aby sa nedalo zneužiť euro na zdraženie. Neexistuje zaručený režim, aby niekto nezneužil prijatie eura na zdraženie, ale budeme hľadať jasné pravidlá v prospech občana. Pokiaľ ide o komunikačnú kampaň budeme hovoriť so všetkým skupinami obyvateľov o výhodách, ktoré pre Slovensko vyplývajú z členstva v menovej únii.

(Krátené NEF)

Myšlienky z vystúpenia generálnej riaditeľky DR SR M. Machovej


Chcem sa s vami podeliť o moje vnímanie problematiky správy daní ako organizaácie, ktorej hlavným poslaním je zabezpčiť výber daní a naplniť tak predstavu štátu o príjmovej stránke štátneho rozpočtu. Aká je daňová správa a aká by mohla byť za určitých predpokladov ?

Daňová správa SR v tej podobe ako ju dnes poznáme, vznikla v roku 1991, prešla určitm vývojom. V začiatkoch bolo potrebné aby daňová správa zvládla nový systém správy daní a teda predstav o daňovej sústave, ktorá je kompatibilná so sústavou daní prinajmenšom v kontexte európskych daní. Môžem zodpovedne povedať, že slovenská daňová správa v hlavných paramterovh je provnateľná s daňovými správami v Európe, v mnohých krokoch sme možno ešte vpredu. Napriek tomu, v posledných rokoch v daňových správach sa dejú procesy, ktoré v mnohom kopírujú procesy, ktoré prebehli v súkromnej podnikateľskej sfére. Čoraz častejšie sú aj témou, nad ktorou sa zamýšľajú jednotlivé národné daňové správy. Ide najmä o efektívnosť daňovej správy, efektívnosť verejných prostriedkov, ktoré idú do dańovej správy, čoraz častejšie sa hovorí o potrebe pomerne vysokej miery centralizácie niektorých procesov. Čoraz častejšie vidieť snahu niektorých európskych krajín o to, aby štruktúra daňovej správy bola založená na regionálnom princípe, na vytváraní veľkých regionálnych orgánov daňovej správe a čoraz častejšie sa na stretnutiach vyjadruje potreba, aby aj daňová správa vo svojich činnostiach začala uplatňovať klientsky, zákaznícky prístup. Veľká pozornosť sa venuje problematike služieb zákazníkom a teda to, čo my častokrát nazývame veľmi stroho - služby pre daňové subjekty.

Ak sme sa teda na Daňovom riaditeľstve SR zamýšlali nad tým, akou cestou sa vybrať ďalej, ako pokročiť v rozvoji slovenskej daňovej správy, dospeli sme k záveru, že sa pokúsime aj v slovenskej daňovej správe určitým spôsobm uplatńovať niektoré prístupy a postupy, ktoré sa uplatňujú v podnikateľskom sektore a postupne, do tej miery, ktorá je možná, nahradzovať určité administratívne prístupy manažérskym prístupom.Preto prvým cieľom, ktorý sme si stanovili, bolo pokúsiť sa vypracovať stratégiu daňovej správy na základe všetkých tých postupov a metodík, ktoré sa pri tvorbe stratégie využívajú. Definovali sme si svoje silné a slabé stránky, príležitosti, ohrozenia. Prosto, urobili sme si analýzu tak, ako sa robí v každej firme. Po prvýkrát bol v daňovej správe uplatený príncíp , že do tvorby stratégie boli vtiahnutí - nechcem povedať, že všetci zamestnanci - lebo je nás niečo okolo šesťtisíc-- a so šesťtisíc zamestanancami diskutovať o stratégii je asi iluzorné. Ale vtiahli sme do tohto procesu aj stredný manažment, tj. riaditeľova daňových úradov a na základe diskusií, sme približne po roku sformulovali stratégiu na roky 2004-2008. V rámci tejto stratégie sme definovali sedem strategických cieľov. Niektoré sa dotýkajú predovšetkým problematiky výberu daní, dalšie smerovali do vnútra organizácie. Teda do interných procesov, ktoré znamenajú komunikáciu so zamestnancom, vytváranie určitého stabilného pracovného kolektívu.

Ďalšie strategické ciele smerovali do komunikácie s našim okolím s našimi zakazníkmi, ale aj s inštitúciami s ktorými komunikujeme zo zákona, dobrého mravu, alebo potreby. Jeden zo strategických cieľov smeroval aj do problematiky hľadania optimálnej organizácie orgánov daňovej správy. A zároveň sa pokúsiť nájsť vhodnú manažersku metódu na to, aby sme vytvorili určitý priestor pre uplatňovanie manažerských prístupov a postupov v daňovej správe - tam, kde je to možné.

Prvý strategický cieľ smeruje do hlavného poslania daňovej správy a to je výber daní. Našim prvoradým cieľom je dosiahnuť, aby čo najviac daňovych subjektov plnilo svoje daňové povinnosti dobrovoľne. Téma dobrovoľného plnenia daňových povinností je téma, o ktorej sa hovorí takmer na každom stretnutí správcov daní celého sveta. Keď sme tvorili strategický plán na základe údajov, ktoré máme k dispozícii, sme zistili, že cca 86 % daňových subjektov dobrovoľne plní svoje daňové povinnosti - teda v zákonom stanovenom čase podá daňove priznanie v správnej výške a zároveň aj v zákonom stanovej lehote zaplatí. Našou snahou je posúnuť tento ukazovateľ niekde na úroveň 95 %. K tomu aby bolo možné preklenuť tento rozdiel, naša stratégia obsahuje celý rad konkrétnych aktívit. Minulý rok sme si urobili akýsi marketinový prieskum našich zákazníkov, definovali sme určité cieľove skupiny, na ktoré sa treba zamerať. V prvom rade sme sa zamerali na začínajúcich podnikateľov, pretože si myslíme, že niekedy problém, ktorý začínajúci podnikateľ s daňovou správou má , vyplýva skôr z nepoznania, nezvládnutia problematiky, než z nejakej neochoty alebo nechcenia. Určite k dobrovoľnému plneniu daňových povinností može napomôcť aj daňová legislatíva a aj daňová reforma, ktorá bola spustená minulý rok napomohla zvýšiť daňovú disciplínu.

Už prvý rok fungovania daňovej reformy najmä v oblasti plnenia si daňových povinností právnickych osôb je vidieť, že mnohé firmy ustúpili od prílišnej optimalizácie daňového základu. Lebo aj to čosi stojí, a pre mnohé podnikateľské subjekty tá sadzba dane je zrejme primeraná na to, aby niektoré kroky , ktoré boli na hrane zákona sa uskutočnili. Veľkú nádej do zvýšenia dobrovoľného plnenia daňových povinnosti vkladáme do celého spektra služeb, ktoré poskytujeme. Jednou z tých služieb, ktoré sme začali v marci tohto roku je možnosť elektronického podávania daňovych priznaní,. Daňová správa je prvou inštitúciou verejného sektoru, ktorá vytvorila takýto priestor. A hoci je celý rad problémov napr. s eletronickým podpisom, je to cesta, ktorou Slovensko musí ísť. Už aj to, že napríklad v hektickom období vypĺňania a podávania daňových priznaní cca 160-tisíc zákazníkov navštívilo našu stránku, kde hľadali informácie. Myslím si, že daňová správa urobila veľmi dôležitý prvý krok a bude závisieť od oboch strán, ako sa táto investícia a táto služba bude rozvíjať ďalej. Našou snahou je aby sme postupne zabezpečili elektronickú komunikáciu nielen smerom dovnútra, ale aj smerom von. To, s čím komunikujeme, to, čo posielame daňovému subjektu by na požiadanie malo ísť aj elektronicky. Keď sa tak trochu zasnívam, mám pocit, že aj Slovensko by v horizonte šesť-sedem rokov mohlo vyhlásiť ídeu - daňová správa bez papiera.

Ak spomeniem procesy koncentrácie a centralizácie práve pri daňových priznaniach a ich spracovaní, sa častokrát v Európe - konkrétne napríklad v Holandsku sa stretávame s tým, že niektoré procesy a činnosti v daňovej správe sú tak skoncentrované, že sa vykonávajú vlastne na jednom mieste takmer priemyselným spôsobom na priemyselnej linke, čo umožnuje obrovskú úsporu zamestnacov, prostriedkov. A tak v Holadnsku 30 miliónov daňových priznaní, ktoré prišli v papierovej podobe v roku 2003 spracovávalo 150 ľudi. Takže tento straegický cieľ je naozaj o službách, o komunikácii s okolím a vytváraní priateľského vzťahu medzi daňovníkom a daňovou správou.Dalšie dva strategické ciele smerujú do dvoch dôležitých oblastí - a to je daňová kontrola a danová exekúcia. Pri obidvoch týchto úlohach sme zhodnotili, čo sme doteraz v oblasti daňovej kontroly urobili, či metódy, ktoré používame na vymáhanie daňových nedoplatkov sú správne alebo by sme mohli hľadaj aj iné . Jedným z významých mometov pre oblasť daňovej kontroly bolo, že sme v roku 2004 postavili na podstatne vyššiu úroveň proces plánovania daňovej kontroly. A to predovšetkým rizikovú analýzu daňových subjektov, ktorá nám poslúžila pre tvorbu určitých mechnizmov pre vyberanie subjetov, ktoré sú vhodné na daňovú kontrolu, aby sme elimininovali určitý oprávnený pocit a kritiku verejnosti, že daňová správa kontroluje stále tých istých a veľká časť daňových sujetkov zostáva bez kontroly. Naše úsilie smeruje do čoraz podrobnejších rizikových analýz, vytvárame na to špeciálne oddelenie. Vytvorili sme analytické očká na daňových úradoch, absolvovali sme twiningový projekt s holadnskou daňovou správou. Podstatná časť stredného manažmentu, ktorá je spojená bezprostredne s výkonom získala viac vedomosti aj o tom, ako oveľa sofistikovanejšie pristupovať aj k daňovej kontrole, poisťovníctve, bankovníctve, v celom spektre finančných inštitúcií.

To čo vyvolalo pri plánovaní kontrol veľkú diskusiu, je otázka či skutočne v oblasti daňovej správy môžeme definovať určité ukazovatele výkonov pre jednotlivca a kolektív na tému či môžeme povedať, že každý rok chceme zvyšovať objem nálezov indexom 1:1. Nie je to scestné a nie je to určitá schizofrenia? Samozrejme má to svoje plusy a mínusy. Po vstupe do únie sa najrizikovejšou daňou stáva DPH. A za rok pôsobenia v únii odhady makroekonómov vravia, že nám uniklo 8až 9 miliard korún. Už len tento jeden fakt z ohľadom na podiel čiernej či šedej ekonomiky dáva dôvod na to, aby daňová správa určitým spôsobom vedome a cielene si povedala, že z tohto koláča, ktorý nám niekede uniká, by sme mali istý podiel nájsť.Osobitnou témou pri ukazovateli, ktorým hodnotíme kontrolu, predovšetkým jej efetkívnosť, je teda to, či ide o kontrolu pre kontrolu, alebo má mať svoj efekt. Aj preto sme pristúpili k takémuto kontrolnému ukazovateľu a sme presvedčení, že plán kontrol sme zostavili na zákĺade poznania subjetku. Je teda predpoklad, že z desatich kontrol aspoň štyri musia dopadnúť tak, že riziko odlahlíme. Keď sme sa pozreli na kontrolórov čo priniesli do daňovej správy za posledné roky - máme 1700 kontrolov, z toho asi 400 kontrolórov za štyri roky priniesli do daňovej správy ,nulu". Daňové úniky, daň z pridanej hodnoty, vstup SR do EÚ - to všetko vytvorilo dosť veľký priestor na to, aby sa DPH stala naozaj najrizikovejšou danou. Je za ňu považovaná vo všetkých krajinách a daňové správy vyvíjajú veľa úsila na odhaľovanie techník daňových únikov a daňových podvodov. Všetci nás upozorňovali, že po našom vstupe do únie bude prirodzene, že sa asi 15, niekde až 30 percent DPH stratí. Popri tých chronických problémoch, ktoré boli spojené s DPH aj pri uzavretom hospodárstve my sa dnes stretávame s rôznymi technikami - caruselové podvody sa rozšírili, pretože tovar a služby prechádzajú veľmi jednoducho.

Národným športom na Slovensku sa stávajú dve techniky. A to je vyrábanie falošných faktúr a ich pustenie do obehu cez rôzne nastrčené firmy, ktoré v zásade sa správajú veľmi slušne, podávajú daňove priznanie. Následne zistíme, že za tri roky sme im vrátili na nadmerných odpočtoch 48 miliónov a ich vlastná daňová povinnosť bola 400 tisíc. Druhým spôsobom ako štát zvyčajne prichádza na DPH o obrovské sumy je to, že slovenská legislatíva umožnuje veľmi rýchle a bez akýchkoľvek problémov zaregistrovanie daňového subjektu v registri. My máme napríklad daňové subjekty zaregistované na adrese sídla daňového úradu, na cintoríne.. Legislatíva umožňuje aj preberanie spoločností určitými špeciálnymi firmami bez akýchkoľvek problémov. Mechanizmus je asi taký, že na základe nejakej zmluvy sa preberie firma, ktorá zvyčajne je v tom moment v procese daňovej kontroly a objavili sa tam veľké problémy, nájde sa konateľ spoločnosti, ktorý za päť tisíc podpíše mandátnú zmluvu, ktorá mu ale neumožňuje či dokonca zakazuje akýkoveľk kontakt s daňovou správou. A tak máme celé dediny, kde sú konatelia takejto firmy - napríklad na Záhorí je jeden pán konateľom v 84 subjetoch. Len čo sme ho zmapovali v bratislavskom regióne, tak tá firma prebrala 384 spoločností s daňovým dlhom dosahujúcim miliardu korún. Pointa - ten, ktorý je poverený komunikovať s daňovou správou je občan Vietnamskej republiky., pre ktorého sa skončil pobyť na Slovensku.Takýchto firiem je veľa - vieme, kto to je , vieme koľko to je, ale častokrát sme bezbranní. Preto daňová správa vychádza s istými iniciatívami v daňovej legislatíve. Na Slovensku väčšina podnikateľských subjektov chce plniť svoje povinnosti a takýto obrovský únik daní od svojho konkurenta vytvára nerovnaké podmienky.Vlani sme na daňových kontrolách objavili asi 8,4 miliardy daňových únikov, z toho nie všetko sa nám podarí dostať naspäť do štátneho rozpočtu, lebo často krát ide o eseročky, ktoré okrem hodnoty základného imania nemajú nič , nemáte čo exukuovať. Našou snahou je postupne vytvoriť z daňovej správy určitý stabilizovaný kolektív, ktorý je odborne zdatný a ktorého štruktúra naozaj zodpovedá potrebám daňovej správy. To ale naráža na obrovské problémy - najmä pokiaľ ide o odmeňovanie zamestnancov. Priemerný plat je dnes na úrovni 18 tisíc hrubého a to je podľa môjho názoru nedostatočné. Druhým problémom je vysoká fluktuácia. V Bratislave sa stretávame s mierou fluktuácie, ktorá presahuje desať percent, čo robí značné problémy. Na správcovskej stoličke sa vymenia za rok dvakrát - to sa potom dá ťažko hovoriť o kvalite. My máme dnes pocit, že daňová správa je najlacnejším školiteľom rôznych učtovníkov, daňových poradcov či finančných riaditeľov pre mnohé inštitúcie. Je tu zásadný problém aj s vnútorným rozpočtom. Sme totálne nedofinancovaní.

Posledné dva strategické ciele smerujú do oblasti organizačnej štruktúry a metód riadenia. Pokiaľ sa týka metod riadenia, využívame metodiku manažmentu riadenia na základe výkonov. Definovali sme určté kritické fatkory úspechu a určité ukazovatele výkonov, ktoré sú merateľné .

Na Slovensku je 102 daňových úradov, jeden daňový úrad pre vybarané daňové subjekty v Bratislave, ktorý má na starosti subjekty s obratom nad miliardu korún a osem krajských pracovísk daňového riaditeľstva.. Táto štruktúra už nezodpovedá podmienkam slovenskej ekonomiky a podnikateľského prostredia..

(krátené NEF)

Momentky fotoreportéra l. Pákozdyho zo 182. klubového mítingu


Guvernér NBS I. Šramko


B. Boyds z rakúsko-americkej spoločnosti Meridian (v strede), vľavo S. Hatina v rozhovore so spolupredsedom klubu R.Y.Mosným


S. Hatina (vľavo) v rozhovore s bývalým guvernérom NBS a dnešným prezidentom Kancelárie Deloitte Touche V. Masárom (v strede) a L. Sedmákom, prezidentom spoločnosti Tauris.


61. riadne zhromaždenie a celkove 182. klubový míting Bratislava, hotel Marrol´s, 14. jún 2005 o 9.15 h

Na úvod klubového a nad rámec programu zvolaného mítingu prehovoril spolupredseda komunity R. Y. Mosný na tému Korupcia. Jeho vystúpenie zverejňujeme v plnom znení.

KORUPCIA

Korupcia spomaľuje vývoj trhov, odháňa investície, zvyšuje náklady na podnikanie a zdržiava proces budovania demokracie. Veľmi jednoducho ju môžeme označiť za jeden z hlavných dôvodov pretrvávajúcich neúspechov rozvojových ekonomík.

Korupcii sa výborne darí v krajinách so slabými legislatívnymi inštitúciami, neschopnými mechanizmami jej presadzovania, vágnymi a zložitými zákonmi a nariadeniami a prílišnou svojvôľou na rôznych stupňoch vlády. Avšak korupcia nie je len záležitosťou skorumpovaných vládnych úradníkov. Do tanca vždy treba dvoch - súkromný sektor, ktorý je dodávateľskou stranou v procese korupcie má tiež svoj podiel zodpovednosti na korupčných praktikách, ktoré oslabujú ekonomiku, a stáva sa obeťou vyššej a nepredvídateľnej transakcie nákladov, ktoré korupcia nesie so sebou.

Prečo sa treba báť korupcie?

Korupcia je na tomto svete už veľmi dlho a bude tu aj v budúcnosti, ak vlády nenájdu účinný spôsob, ako proti nej bojovať. To nebude jednoduché.

Mnohí ekonómovia používajú výraz "hľadanie trhlín", aby kvantifikovali účinok korupcie a používajú znak dolára, aby vyjadrili jej dopad. Avšak súčasné údaje môžu obsahovať nepresné hodnoty, pretože korupcia je zväčša utajovaná. A určiť, aké dôsledné sú vládne inštitúcie, to má tiež ďaleko od exaktných vied. Dôsledkom je, že korupciu ťažko zmerať a empirický ekonomický výskum je nanajvýš nekompletný.

Korupcia je jednou z hlavných tém už mnoho rokov. Napríklad výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu vyhlásil na výročnom stretnutí roku 1996, že vlády musia jasne demonštrovať svoju nezmieriteľnosť voči korupcii vo všetkých formách. Podobne aj prezident Svetovej banky uviedol, že proti "rakovine korupcie" treba rázne bojovať a netolerovať ju. Pozornosť venovaná tejto téme vzrástla po páde komunistického režimu vo východnom bloku a pretrváva aj počas transformácie ekonomík celého regiónu. Prieskum sa začal sústreďovať na takzvané indexy korupcie (ukazovatele), ktoré produkujú súkromné ratingové agentúry a ktoré sa väčšinou opierajú o štandardizované dotazníky a odpovede konzultantov žijúcich v konkrétnych krajinách. Tieto odpovede sú samozrejme veľmi subjektívne, ale vzájomný vzťah indexov, ku ktorým dospel prieskum v rôznych agentúrach, je vysoký, čo znamená, že väčšina pozorovateľov sa zhodla v posudzovaní tej ktorej krajiny a miere korupcie v nej. Vysoké ceny, ktoré dostávajú ratingové agentúry od svojich zákazníkov za takýto prieskum (zákazníkmi sú zväčša nadnárodné spoločnosti a medzinárodné banky), sú nepriamym dôkazom toho, že takéto informácie sú veľmi užitočné a môžu mať hmatateľný ekonomický efekt. Na druhej strane hodnotenie konzultantov, ktorí zostavia takéto indexy, môžu byť chybne ovplyvnené ekonomickým výkonom krajiny, ktorú monitorujú. Poddimenzovaný ekonomický výkon sám osebe nedokazuje rozmáhajúcu sa korupciu, a rovnako ekonomický úspech automaticky neznamená neprítomnosť či nevinnosť korupcie. Preto je dôležité analyzovať vzťah medzi pociťovanou korupciou a ekonomickými premennými, aby sme boli opatrní pri interpretácii korelácií, ako sú vzťahy príčina - následok. Ďalším nedostatkom týchto indexov je ich neschopnosť rozlíšiť jednotlivé podoby korupcie: vysokú oproti nízkej, respektíve dobre organizovanú oproti slabo organizovanej. Napriek týmto obmedzeniam nám indexy poskytujú množstvo užitočných informácií.

Príčiny korupcie

Pretože korene štátnej korupcie môžeme sledovať vo vládnych zásahoch do ekonomiky, práve politiky zamerané na liberalizáciu, stabilizáciu, dereguláciu a privatizáciu môžu výrazne znížiť príležitosti pre korupčné správanie. Tam, kde pretrváva vládna regulácia a vládni úradníci majú právomoc a veľkú vôľu pri presadzovaní vládnych nariadení, jednotlivci sa často pokúšajú ponúkať úplatky úradníkom, aby obišli pravidlá. Je smutné, že niektorí úradníci majú tendenciu ponúkané úplatky prijímať. Pomenovať príčiny súvisiace s politikou a vládnymi opatreniami môže výrazne prispieť k úspešnému boju s korupciou. Najčastejšie príčiny a zdroje korupcie sú už dlho známe a možno ich zosumarizovať nasledovne:

1) Omedzenie obchodu je ukážkovým príkladom zdroja korupcie vyvolaného vládou. Ak je dovoz nejakého tovaru predmetom kvantitatívnej reštrikcie (napríklad obmedzený počet automobilov dovezených za jeden rok), potrebné dovozné licencie sa stávajú veľmi vzácnymi a importéri budú uvažovať o podplácaní úradníkov, ktorí ich vydávajú. Ešte všeobecnejšie, ochrana domáceho priemyslu (napríklad drevárskeho) pred zahraničnou konkurenciou prostredníctvom istých taríf vytvára čiastočný monopol pre miestny priemysel. Miestni výrobcovia budú lobovať za zavedenie a udržanie takýchto taríf a niektorí z nich budú možno ochotní podplatiť vplyvných politikov, aby si taký monopol udržali. Štúdie ukázali, že veľmi otvorená ekonomika sa jednoznačne spája s nižšou mierou korupcie. Inými slovami, krajiny majú tendenciu byť menej korupčné, ak je ich obchod relatívne bez vládnych reštrikcií, ktoré môžu vládni úradníci zneužívať.

2) Vládne dotácie sa tiež môžu stať zdrojom korupcie. Štúdie ukázali, že korupcii sa darí tam, kde zle mierené vládne dotácie umožňujú, aby sa k nim dostali firmy, ktorým neboli určené. Čím viac je takýchto dotácií, tým vyšší je index korupcie.

3) Kontrolované ceny, ktorých cieľom je znížiť ceny niektorých výrobkov pod úroveň ich trhovej hodnoty (najmä zo sociálnych a politických dôvodov) sú tiež živnou pôdou pre korupciu a korupčné správanie. Riadenie cien vytvára príležitosť pre jednotlivcov alebo skupiny, ktorí podplácajú úradníkov, aby si zabezpečili príliv takého tovaru alebo sa obohatili prostredníctvom nižších cien.

4) Viacnásobný výmenný kurz a schémy prideľovania výmenného kurzu môžu viesť ku korupcii. Napríklad niektoré krajiny majú niekoľko výmenných kurzov - jeden pre dovozcov, jeden pre turistov, ďalší pre investorov. Rozdiely medzi týmito kurzami môžu viesť k pokusom získať najvýhodnejší výmenný kurz napriek tomu, že sa nevzťahuje na zamýšľané použitie. Viacnásobné výmenné kurzy sa zvyčajne spájajú s nekonkurenčným bankovým systémom, v ktorom kľúčová banka s vládnym prepojením môže generovať obrovské zisky tým, že robí arbitra medzi trhmi. Niektoré krajiny nemajú dostatok cudzích peňažných prostriedkov a distribuujú to, čo majú, prostredníctvom rôznych schém s rozdielnym stupňom transparentnosti. Napríklad ak štátom vlastnené komerčné banky majú nedostatok zahraničnej meny a získavajú ju prostredníctvom prídelov na základe rozhodovania vládnych úradníkov, vzniká tu predpoklad, že budú chcieť podplatiť úradníkov, aby získali viac, ako im patrí.

5) Nízke platy v štátnej správe v porovnaní s platmi v súkromnom sektore sú zdrojom korupcie na nižšej úrovni. Keď sú platy v štátnej službe nízke, štátni zamestnanci majú sklon využívať svoju pozíciu na prijímanie úplatkov, aby dorovnali rozdiel, najmä ak postihy v prípade odhalenia nie sú dostatočne odstrašujúce.

Okrem vládnych regulácií môžeme vymenovať aj iné dôvody korupcie:

6) Bohatstvo prírodných zdrojov (ropa, zlato, exotické drevo) vytvára čítankový príklad zdroja korupcie, pretože tieto prírodné zdroje sa dajú predávať za ceny oveľa vyššie, ako sú náklady na ich ťažbu. Ich predaj je zvyčajne predmetom veľmi prísnej vládnej regulácie, nad ktorou môžu vládni úradníci prižmúriť oko... Ekonomiky bohaté na prírodné zdroje podliehajú korupčnému správaniu častejšie ako krajiny s chudobnými zdrojmi.

7) Sociologické faktory môžu tiež prispieť ku korupčnému správaniu. Etno-linvistická rozdrobenosť (delenie spoločnosti podľa etník a jazyka) je jedným z faktorov, ktoré priamo súvisia s korupciou. Verejní úradníci majú sklon poskytovať výhody príbuzným v prostredí, kde sú veľmi silné rodinné zväzky.

Dôsledky korupcie

Medzi škodlivé aspekty korupcie patrí aj fakt, že spomaľuje ekonomický rast. A to sa deje viacerými spôsobmi.

1. Tam, kde sa darí korupcii, sú si podnikatelia často vedomí, že na začiatok treba dať úplatok, až potom sa môže rozbehnúť biznis, a podplatení úradníci sa môžu neskôr dožadovať účasti z výnosu investície. Podnikatelia preto interpretujú korupciu ako nešpecifickú daň veľmi deštruktívnej povahy, pretože je utajená, a nie je istota, či príjemca úplatku splní svoju časť dohody. Samozrejme, to výrazne oslabuje záujem podnikateľov investovať. Empirické dôkazy naznačujú, že korupcia výrazne znižuje investície a spomaľuje ekonomický rast.

2. Kde sa korupcia stáva lukratívnejšia ako produktívna práca, tam sa plytvá talentom. Finančná stimulácia môže motivovať talentovaných a vzdelaných ľudí, aby sa zapojili do korupcie, nie produktívnej práce, čo má veľmi nepriaznivé dôsledky pre mieru rastu krajiny.

3. Pre rozvojové, resp. menej vyvinuté krajiny vzniká aj možnosť, že korupcia zníži prílev či účinok pomoci z rôznych fondov. Pomoc môže podporiť neproduktívne a zbytočné vládne výdavky. Krajiny poskytujúce pomoc sa zameriavajú na dobrú správu vecí verejných a v prípadoch, kde vyhodnotia spravovanie za zlé, môžu obmedziť či rovno zrušiť pomoc.

4. Keď korupcia nadobudne podobu odpustenia dane či nespravodlivých daňových výnimiek, znamená to pre štát straty v oblasti príjmov z daní.

5. Keď korupcia zníži výber daní alebo zvýši vládne výdavky, môže mať veľmi nepriaznivé rozpočtové následky. Ak vedie k nezákonným pôžičkám zo štátnych finančných inštitúcií za úroky, ktoré nezodpovedajú situácii na trhu, môže spôsobiť aj menové problémy.

6. Prideľovanie objednávok vo verejnom obstarávaní na základe skorumpovaného systému môže viesť k nižšej kvalite infraštruktúry a verejných služieb.

7. Korupcia môže ovplyvniť a zmeniť zloženie vládnych výdavkov. Môže zviesť vládnych úradníkov k tomu, že realizujú vládne výdavky menej na základe záujmu o verejné blaho, ale s ohľadom na poskytovateľa úplatku. Veľké projekty, ktorých presná hodnota sa ťažko monitoruje, môžu vytvárať lukratívne príležitosti pre korupciu. Dá sa predpokladať, že je jednoduchšie vyberať úplatky na veľkých projektoch budovania infraštruktúry alebo moderných technologických systémov obrany než na vydávaní učebníc alebo učiteľských platoch.

Účinky korupcie na investície a ekonomický rast

Spätná analýza naznačuje, že objem korupcie sa negatívne premieta do úrovne investícií a ekonomického rastu. To znamená, že čím viac korupcie, tým menej investícií a pomalší ekonomický rast. Mnohé štúdie ukázali, že ak sa index korupcie zlepší o jednu štandardnú odchýlku (rovná sa 2,38 v tomto prípade - štandardná odchýlka sa meria ako variácia "normálneho" indexu), miera investícií vzrastie o viac ako 4 percentuálne body a ročná miera rastu HDP na jedného obyvateľa vzrastie o viac ako pol percentuálneho bodu. Inými slovami, v krajine, ktorá zlepší svoje postavenie v indexe korupcie napríklad zo 6. na 7. miesto (0 znamená najvyššia miera korupcie, 10 najmenšia), vzrastie miera investícií o 4 % a následne sa zvýši miera ekonomického rastu a zamestnanosti.

Korupcia a vládne výdavky

Natíska sa otázka, že ak majú vládni úradníci možnosť, či si vyberajú skorumpovaní politici projekty, pri ktorých je jednoduchšie vyberať úplatky namiesto projektov, ktoré sú prísľubom verejného blaha? Ovplyvňuje pažravosť skorumpovaných politikov nejako významne zloženie vládnych výdavkov? Pre politikov nehrá žiadnu rolu, či sa vybuduje priehrada alebo sa zakúpi rovnako drahý oddiel bojových stíhačiek, pretože z oboch možností môžu získať úplatok. Môžu si dovoliť vystupovať vo verejnom záujme. V reálnom svete však treba interpretovať každý empirický vzťah medzi indexom korupcie a konkrétnymi časťami vládnych výdavkov ako istý dôkaz, že úplatky sa vyberajú z istých druhov vládnych výdavkov ľahšie ako z iných.

Otázka, či korupcia ovplyvňuje zloženie vládnych výdavkov, stojí za zamyslenie, pretože aj keď empirická literatúra v otázke vplyvu vládnych výdavkov a ich zloženia na ekonomický rast nedospela zatiaľ k jednoznačným výsledkom, väčšina ekonómov si myslí, že úroveň a typ vládnych výdavkov vplýva na ekonomické výsledky. Pomerne jasné dôkazy naznačujú, že napríklad vysoké počty študentov na školách súvisia s vysokým ekonomickým rastom. Existuje dôkaz, že skorumpované vlády sa správajú bezohľadne pri výbere a zložení vládnych výdavkov? A konkrétne, sú vládne výdavky na školstvo negatívne ovplyvnené korupciou?

Mnohé štatistické analýzy tiež ukazujú, že vládne výdavky na školstvo ako podiel z HDP sú v negatívnej a významnej korelácii s korupciou (čím vyššia je miera korupcie, tým nižšie sú vládne výdavky na školstvo). Analýzy tiež ukazujú, že ak sa krajina presunie v miere korupcie povedzme z hodnotenia 6 na 8 (zlepší tak svoje hodnotenie o jednu štandardnú deviáciu), vládne výdavky na školstvo vzrastú približne o pol percenta z HDP.

Je možné špekulovať aj nad tým, že hoci sa úplatky ťažko môžu týkať platov učiteľov, ľahšie sa vymáhajú v prípade stavieb školských budov a ich kapitálových výdavkov. Väčšina ľudí sa domnieva, že korupcia vedie k vyšším kapitálovým výdavkom na projekty typu "biely slon" (grandiózne prezidentské paláce, nepotrebné letiská alebo obrovské univerzitné komplexy).

Záver

Svetová banka označila korupciu za najväčšiu prekážku ekonomického a sociálneho rozvoja. Korupcia znemožňuje rozvoj tým, že prekrúca pravidlá hry a oslabuje inštitucionálne základy, na ktorých stojí ekonomický rast.

Škodlivé účinky korupcie sa prejavujú najmä na chudobných vrstvách, ktoré sú najťažšie postihnuté ekonomickým úpadkom a sú závislejšie na poskytovaných štátnych službách a najmenej schopné vynakladať ďalšie prostriedky na úplatky, podvody a získanie ekonomických výhod.

Korupcia sabotuje politiky a programy, ktorých cieľom je zmiernenie chudoby. Preto je boj s korupciou rozhodujúci aj pre zmiernenie chudoby. Silná a účinná antikorupčná stratégia stavia na piatich kľúčových prvkoch:

1. Zvýšenie politickej zodpovednosti.
2. Posilnenie účasti občianskej spoločnosti.
3. Vytvorenie konkurenčného súkromného sektora.
4. Inštitucionálne obmedzenie moci.
5. Zlepšenie riadenia verejného sektora.

Aby sa podstatne obmedzili ničivé účinky korupcie, je dôležité ísť za hranice symptómov a bojovať so samotnými príčinami korupcie. Treba sa venovať viac príčinám ako symptómom, aby sa dosiahol zdravý ekonomický rast a prosperita. Systém založený na princípoch meritokracie (zásluhovosti) podporený právnou štruktúrou a miernymi vládnymi zásahmi, je program, ktorý si vybrali a uplatňujú ho najúspešnejšie a najprosperujúcejšie ekonomiky.

R. Y. Mosný,
spolupredseda NEF - Hospodársky klub na 61. riadnom zhromaždení a celkove 182. klubovom mítingu v bratislavskom hoteli Marrol´s 14. júna 2005.


Máj 2005

V prvej dekáde rokoval správca s viacerými vydavateľmi hospodársko-spoločensky orientovaných týždenníkov a mesačníkov. Zúčastnil sa ďaľšieho stretnutia členov klubu v Lučenci (5. 5.), ktorí sa zaoberali otázkami odbornej aj občianskej pomoci mestskému zastupiteľstvu a VÚC. V mene klubu blahoželal ku Dňu víťazstva a 60. výročiu skončenia 2. svetovej vojny zastupujúcemu veľvyslanca RF J. Cingovatovovi v priestoroch bratislavského hotela Bôrik. V stredu 11. mája sa spolu so spolupredsedom R. Y. Mosným stretol s predstaviteľmi Matador, a.s., Púchov Š. Rosinom a M. Rosinom, ako aj so Š. Rosinom st.

V piatok 13. mája sa stretol s viacerými klubovými sympatizantami z Viedne. V týždni od 16. do 22. mája navštívil viacerých členov klubu v Trnave, Banskej Bystrici a Košiciach. Podnety z členskej základne konzultoval s členmi výboru MUDr. A. Jancom a P. Hrinkom, ako aj so spolupredsedami R. Y. Mosným a L. Sedmákom. Bol zvolaný 61 riadny a celkove 182. klubový míting s guvernérom NBS I. Šramkom a generálnou riaditeľkou DR SR M. Machovou na 14. júna t.r. Členom, ktorí si neplnia členské povinnosti a neboli správne evidovaní boli poslané listy správcu s výzvou na komunikáciu do konca mája t.r.

Počet nominovaných na výročnú cenu Zlatý biatec 2005 vzrástol z deväť na sedemnásť. Na ocenenie Prominent ekonomiky 2005 boli prijaté zatiaľ iba dve nominácie. Osobne sa stretol s viacerými nominovanými.Správca sa stretol s predstaviteľmi zlínskych krajských orgánov a s viacerými podnikateľmi zo strednej a severnej Moravy. Navštívil predsedu RK SOPK v Prešove S. Čoreja a generálneho riaditeľa IS, a.s., Košice J. Jarabekom. Komunikoval s predstaviteľmi firiem a vedeckých pracovísk, ktoré sa venujú problematike všestrannej revitalizácie územia Dolného Váhu. Bol prijatý ministrom životného prostredia SR L. Miklósom ohľadne podnetov z členskej základne o niektorých problémoch.

V tomto období sa písomne obrátil na dvoch zahraničných V.I.P. zo zahraničia a poslal list prezidentovi SR I. Gašparovičovi.


Dr. Peter Kasalovský, správca a výkonný podpredseda

dovoľuje si pozvať .................................................................

na 61. riadne zhromaždenie a celkove 182. klubové podujatie, ktoré sa uskutoční v utorok 14. júna 2005
od 9.15 do 12.00 h v kongresovej sále bratislavského hotela Marrol's na Tobruckej ulici.

9. 20 h - Guvernér NBS Ivan Šramko: O slovenskej mene a jej vývoji
10.50 h - Generálna riaditeľka DR SR Mária Machová: Daňová správa
11.40 h - Prezentácia Clariden Bank Group, Zurich
12.00 h - Čaša perlivého vína

Partneri: ARB Slovakia, s.r.o., Bratislava St. Nicolaus - trade, a.s., Bratislava

Účasť prosíme potvrdiť do 7. júna 2005 na fax: 00421 2 67273029


APRÍL (od 16. 4. do 30. 4.)

V 17. týždni od 18. do 24. 4. pokračovala príprava centrálnych klubových mítingov konzultáciámi so zahraničnými partnermi. Bola skončená príprava stretnutia členov regionálneho Novohradsko-gemerského klubu, ktoré bude v prvej májovej dekáde (ako 181. klubové podujatie). V bratislavskom hoteli Carlton sa uskutočnilo pracovné stretnutie správcu a podpredsedu P. Kasalovského s vrcholnými predstaviteľmi a. s. Matador Púchov Š.Rosinom a M. Rosinom, ktorí si prevzali osvedčenie o udelení čestného titulu Prominent ekonomiky 2004. Boli aj viaceré stretnutia správcu s bývalými prominentnými aj súčasnými členmi ako napríklad V. Vrtiakom, O. Gattnárom, R. Baumgartnerom, J. Miškovským a ďaľšími. Predstavitelia lekárskych organizácií a združení prijali podnet na klubový míting o vývoji zdravotníckej situácie v SR

Vo štvrtok 28. 4. sa uskutočnilo tradičné stretnutie členov a sympatizantov z Českej republiky. Pod patronátom fa. Astra Zlín sa v "klubovom sklípku" neďaleko od Uh. Hradišťa diskutovalo o spolupráci regiónov ČR a SR, predovšetkým samosprávy a podnikateľov, ako aj o ďaľšom rozvoji susediach krajov oboch republík Na tomto 180. klubovom podujatí odznela po prvýkrát aj informácia o tom, že odvolací senát NS SR zrušil rozsudok KS Bratislava vo veci nekalej súťaže voči Hospodárskeho denníku, ktorého akcionári boli členovia klubu a zanikol 31. januára 2004. Jednou z prapôvodných príčin zániku Hd bola aj nekalá súťaž zo strany konkurenčných HN, ktorú žaloval v r. 1999. NS SR skončil viac ako päťročný spor zrušením rozsudku KS. Rozhodol tak, že HN používali proti Hospodárskemu denníku nedovolenú superlatívnu reklamu. Rozsudok dostal poštou na začiatku roka správca konkurznej podstaty Theben, a. s. ako vydavateľskej spoločnosti, a. s., a pokiaľ bude konať vo veci, tak sa dopracuje aj k náhrade škody vo výške najmenej 0,5 mil. Sk.

Správca a výkonný podpredseda P. Kasalovský pripravil na zverejnenie v TASR informatívny materiál o NEF - Hospodársky klub ako reakciu na negovanie jeho existencie a činnosti Hospodárskymi novinami. Na túto trápnu nekorektnosť a novinársku neprofesionálnosť upozornil v telefonickom rozhovore 27. 4. predsedu predstavenstva vydavateľskej spoločnosti M. Pavla. Ten bol, je a vždy bude jedným z dvoch zakladajúcich členov klubu v auguste roku 1993, pričom vyše dvoch rokov bol jeho generálnym tajomníkom (dnes predseda). Spolu s ďaľšími troma predstaviteľmi akcionárov českých a slovenských HN je jeho čestným členom. Za vydavateľskú činnosť v 1993. roku a zásluhy o vznik slovenských HN ako denníka mu bol udelený Zlatý podnikateľský biatec s číslom 3 (dnes Zlatý biatec). Na týchto faktoch nič nemení to, že v závere r. 1999 Ecopress, a. s. ako vydavateľská spoločnosť slovenských HN prišla o riadne členstvo na základe Stanov, keďže poškodzovala dobré meno a záujmy klubovej komunity.


APRÍL (od 1. do 15. 4 2005)

Správca sa stretol v prvej aprílovej dekáde : so županom Trnavského samosprávneho kraja P. Tomečkom, s poslancom NR SR a jedným z bývalých predsedov klubovej komunity J. Gabrielom, s predsedom predstavenstva Slovintegra, a. s. S. Hatinom a so skupinou podnikateľov a samosprávnych činiteľov Zlínskeho kraja (ČR), s vysokoškolským učiteľom, muzikológom aj vedcom M. Demkom, - s generálnym riaditeľom SVIK Svidník L. Koudelkom a s predsedom predstavenstva FORA BANK Moskva, Ltd. A. Sineľnikovom.

Správca odpovedal na list prezidentovi ČR V. Klausovi a opäť sa obrátil na podpredsedu vlády SR pre menšiny P. Csákyho v súvislosti s jeho takmer dvojročným nereagovaním na podnety ohľadne riešení problémov rómskeho etnika a na osobný list z 25. januára 2005, resp. majlový list zo 7. 4. 2005.

Na začiatku druhej aprílovej dekády (12. 4.) sa osem členov klubovej zúčastnilo konferencie s medzinárodnou účasťou REGIONFORUM 2005 v Piešťanoch, ktorej hlavným organizátorom bolo Združenie pre rozvoj mikroregiónu Vážska vodna cesta Hlohovec (ako realizátor projektu podporovaného fondom Phare Vybudovanie miestnych dynamík rozvoja v mikroregióne Sereď - Hlohovec - Piešťany).Správca prijal pozvanie organizátorov a konferenciu moderoval.

V pondelok 11. 4. rokoval s Vladimirom Vermishyanom, prezidentom PS - Group Petrohrad, Rusko o možnostiach kooperácie so slovenskými subjektami. Vo večerných hodinách sa stretol s J. Cingovatovom, t. č. zastupujúcim veľvyslanca RF. V doobedňajších hodinách 12. 4. navštívil generálneho riaditeľa Reding, a.s., a laureáta Zlatého biateca L. Veršovského. Hovorili spolu o kritériách pre prestížne klubové ceny od r. 2006. V stredu 13. 4. sa uskutočnil pracovný obed predsedu predstavenstva Istrobanky Wolkera Pichlera so správcom klubu. Stretol sa aj s laureátom Zlatého biateca P. Lukešom, predsedom predstavenstva Ditec, a. s., s ktorým o. i. konzultoval nové kritéria pre nomináciu na prestížnu cenu Zlatý biatec v rokoch 2006 - 2010.

V polovici apríla bola ukončená kontrola plnenia si členských povinností. Spolupredseda R. Y. Mosný dal podnet správcovi, aby "nesplnenie povinností do konca príla 2005" malo za následok vynechanie z evidencie členstva. Spoločne prerokovali aj transparentnú podporu niektorým členom, ktorí prejavili záujem o spoločensky dôležité funkcie. Vzali na vedomie podnety niektorých členov, aby klub podporil ich osoby v budúcoročných parlamentných, resp. tohtoročných komunálnych voľbách. Dohodli sa, že k týmto podnetom zaujme stanovisko klubový výbor spolu so správcom. Výsledkom ich stretnutia bolo aj odsúhlasenie obsahového zámeru 180. a 181. celoklubového mítingu.


Body pre L. Miklósa a Z. Martinákovú

V stredu 23. marca sa uskutočnilo 60. riadne zhromaždenie a celkove 178. míting Hospodárskeho klubu (NEF) v priestoroch hotela Zlatý býk v Rimavskej Sobote. Na celoklubové zhromaždenie iba po druhýkrát zvolané mimo hlavného mesta v 13-ročnej histórii z pôvodne prihlásených päťdesiat centrálnych členov prišla len polovica. Príčinou toho bol jednak  pohreb významnej hospodárskej osobnosti a tiež laureáta Zlatého biateca Andreja Egyeda, ako uviedol správca P. Kasalovský, ale u viacerých neprítomných členov aj  chrípkové ochorenie s komplikáciámi.  Nehovoriac už o určitých zmätkoch z úmyselného šírenia nepravdivej informácie, že paralelne sa bude konať regionálny klub Poprad-Tatry. Napriek takýmto okolnostiam prišlo štyridsať členov klubu z centra aj regiónov, šiesti podnikatelia zo zahraničia a ďaľších štyridsať členov Casíno klub Rimavská Sobota. Privítali medzi sebou ministra životného prostredia SR L. Miklósa, poslankyňu NR SR Z. Martinákovú, predsedu Bánskobystrického samosprávneho kraja prof. M. Marčoka a prednostu KÚ v Banskej Bystrici M. Kepeňu a ďaľšie osobnosti z kraja a regiónu.  Na úvod klubového mítingu vyhlásil správca P. Kasalovský výsledky II. ročníka ankety Najsympatickejší člen vlády SR, NR SR a politik roka 2004. Spoločne s klubovými spolupredsedami L. Sedmákom a R. Y. Mosným odovzdal osvedčenie víťazom  ankety L. Miklósovi a Z. Martinákovej. Obidvaja charakterizovali situáciu vo svojich sférach - životné prostredie, resp. ekonomicko-sociálne otázky. Potom takmer tri hodiny sa zhovárali veľmi otvorene a bez médií s prítomnými o najrôznejších otázkach vývoja a rozvoja spoločnosti, ale najmä o potrebách Bánskobystrického kraja, Novohradu, Gemera a Malohontu. 


Marec 2005

  • Trinásť stretnutí
    Pod patronátom klubového správcu sa uskutočnili viaceré stretnutia podnikateľov. Okrem iných členov sa takejto komunikácie zúčastnili : L. Veršovský, D. Mozgva, J. Dolník, Z. Dokulil, J. Baumgartner, L. Krajňak, J. Michelík, A. Bartolomei, J. Sitarčík, J. Hoffer, K. Štefankovičová, P. Beck a S. Hatina.

  • O menových otázkach
    Správca navštívil viceguvernérku NBS E. Kohútikovú a guvernéra EXIMbanky L. Vaškoviča. Diskusia sa týkala najmä menových otázok.

  • S ministrom hospodárstva SR
    Počas správcovej návšteve regionálnych členov v okresoch Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár a R. Sobota sa uskutočnilo aj hodinové informatívne stretnutie s vicepremiérom a ministrom hospodárstva SR P. Ruskom.

  • Klub v dynamike
    Pred 60. riadnym a celkove 178. klubovým mítingom sa uskutočnilo pracovné stretnutie spolupredsedov R. Y. Mosného a L. Sedmáka so správcom a výkonným podpredsedom P. Kasalovským.
    1. Prerokovali a schválili klubové zámery v 1. polroku 2005, ako aj zmeny v štatútoch klubových ankiet Zlatý biatec, Prominent ekonomiky a Best bank.
    2. Ocenili záujem členov o centrálny klubový míting, ktorý sa po druhýkrát uskutočňuje v regióne. S uznaním hodnotili komunikáciu s ministrom životného prostredia SR L. Miklósom a prísľub účasti predsedníčky SF Z. Martinákovej.
    3. Oboznámili sa s osobným vyhlásením správcu k čínsko-tajwanskej problematike, ktoré nebolo zatiaľ publikované.
    4. Boli informovaní aj o zahraničnej ponuke, aby správca vydával celoslovenský denník, pričom by bol podporený dlhodobou bezúročnou pôžičkou vo výške 1,78 mil. USD.
    5. Vyjadrili nespokojnosť s nezáujmom podpredsedu vlády SR P. Csákyho o klubové podnety riešenia rómskych problémov.
    6. Spločne s členmi výboru P. Hrinkom, J. Sitekom a P. Beckom prijali so súhlasom rozhodnutie správcu podať daňové priznanie klubu aj za r. 2004 i keď nie je povinný tak učiniť.

  • Máme aj "históriu"
    V marci sa správca stretol s viacerými bývalými členmi klubu, ako aj s dvoma členmi, ktorým bolo pozastavené klubové členstvo kvôli obvineniam - obžalobe z trestnej činnosti (J. Majský, G. Karlin). Vo Viedni sa stretol aj s dvoma zahraničnými laureátmi výročnej ceny Zlatý biatec.

  • Podnety V. Klausa
    Správca dostal obsahove viac ako podnetný list od prezidenta Českej republiky V. Klausa, ktorý je čestným členom klubovej komunity od r. 1995. Zaujímavé listy dostal aj z Vatikánu, Moskvy a Washingtonu. Na tieto listy bude reagovať v prvej aprílovej dekáde.

    Február 2005

  • V prvom týždni správca a výkonný podpredseda P. Kasalovský konzultoval možnosti klubových aktivít počas summitu prezidentov G. W. Busha - V. Putina a ich následných niekoľkohodinových štátnych návštev v SR. Osobné listy poslal v závere januára do Bieleho domu a do Kremľa. Dňom 9. februára však ukončil tieto konzultácie so záverom, že ich časová krátkosť nevytvára priestor na zmysluplnú a dôstojnú komunikáciu. Stretol sa s ruskými organizátormi pobytu V. Putina v SR, ako aj so zastupujúcim veľvyslancom RF J. Cingovatovom. Ruská strana tlmočila písomne poďakovanie za prejavený záujem klubovej komunity o míting s V. Putinom.

  • V prvej polovici februára sa stretol ohľadne klubovej činnosti s P. Mihókom, predsedom SOPK, s R. O. Strakovou, predsedníčkou predstavenstva Slovenskej sporitelne, s členmi výboru P. Beckom, J. Sitekom a Z. Dokulilom, ako aj s členmi L. Veršovským, J. Foltýnom a R. Šeptákom Viackrát navštívil Zlínsko a Prahu, aby s tamojšími členmi a sympatizantami prediskutoval možnosti zvýšenia aktivity.

  • V druhej polovici februára pokračovala príprava marcového, aprílového a májového klubového mítingu. V tomto období správca poslal osvedčenia o pozícii v II. ročníku klubovej ankety Najsympatickejší člen vlády, člen parlamentu a politik sveta L. Miklósovi, Z. Martinákovej a V. Putinovi, ako aj viacerým umiestneným s konkrétnymi návrhmi na komunikáciu.V tomto období boli prijaté viaceré nominačné návrhy na tohtoročnú výročnú cenu Zlatý biatec a prestížne ocenenie Prominent ekonomiky.

    60. riadne zhromaždenie a celkove 178. klubový míting

    Uskutoční sa v stredu 23. marca 2005 od 18:30 h v priestoroch hotela Zlatý býk v Rimavskej Sobote. Jeho hosťom bude minister životného prostredia SR a podľa rovnomennej klubovej ankety najsympatickejší člen vlády Slovenskej republiky Laszló Miklós.

    Témou je životné prostredie v SR a v regióne.

    Spoluorganizátormi podujatia sú : Tauris, a. s., Rimavská Sobota a Casíno Club v Rimavskej Sobote

    Účasť prosíme potvrdiť na fax 00421 2 6727 3029 alebo na e-mail pkasalovsky@hospodarskyklub.sk do 15. marca 2005

    Ubytovanie si môžete rezervovať v hoteli Zlatý býk v Rimavskej Sobote.


    Január 2005

    Po celý január správca klubovej komunity dr. P. Kasalovský komunikoval písomne a osobne s predstaviteľmi štyroch štátov o ich osobnej, resp. satelitným telemostom realizovanej účasti na niektorom z klubových mítingov v roku 2005. (Vždy po zverejnení zaujímavej domácej a zahraničnej klubovej aktivity v predchádzajúcich rokoch došlo k jej duplicite v inej komunite. Z tohto dôvodu co-predsedovia R. Y. Mosny a L. Sedmák odporučili správcovi a výkonnému podpredsedovi zverejňovať konkrétne informácie spravidla až po odoslaní pozvánok na predmetné akcie.)

    Písomne sa výkonný podpredseda obrátil na prezidenta SR I. Gašparoviča ohľadne niektorých podnetov z vlaňajšieho júnového mítingu, ako aj následnej komunikácie v 2. polroku 2004.

    Otvorila sa komunikácia s podpredsedom vlády SR P. Csákym o riešeniach rómskej problematiky, ktoré vzišli z klubovej diskusie v závere r. 2003 a potom aj vo februári 2004.

    Na podnet viacerých členov inicioval komunikáciu s viacerými azijskými podnikateľskými komunitami. S delegáciou jednej sa už stretol v Bratislave. Výsledkom bola dohoda o spoločnej akcii v apríli – máji r. 2005, ako aj ponuky na podnikateľskú spoluprácu.

    Správca a výkonný podpredseda sa zúčastnil obnovujúcej schôdzky kruhu sympatizantov v Zlíne, na ktorej bol za reprezentanta zvolený Z. Dokulil zo spoločnosti Astra 92. Stal sa automaticky členom výboru klubovej komunity. Z okruhu zlínskej komunity vzišiel podnet na vydávanie klubového šťtvrťročníka.

    Správca, a zároveň garant prestížnych klubových ocenení prijal prvé nominácie na Zlatý biatec 2005 napriek tomu, že vyhlásenie tradičných ankiet Zlatý biatec 1993 - 2005, Prominent ekonomiky – XI. ročník a Best Bank – VI. ročník sa uskutoční až v závere marca. V súčasnosti sa končí výber z možných spoluorganizátorov týchto ankiet, ktorí prišli s takou iniciatívou - návrhom, ako aj ďaľších, ktorí boli v jej dôsledku kontaktovaní klubovým správcom.

    Správca klubu neprejavil v závere 2004. roka záujem kvôli viacmesačnej zdravotnej komplikácii o desiatu účasť v poradí na tradičnom davoskom výročnom mítingu Svetového ekonomického fóra (World Economic Forum), ktorý sa koná spravidla v poslednom januárovom a prvom februárovom týždni.