Pozvánka

Dovoľujem si pozvať členov NEF - Hk na mimoriadne zhromaždenie Hospodárskeho klubu, ktoré sa uskutoční na podnet viacerých členov v pondelok 16. augusta 1999 od 16. h do 18. h v bratislavskom hoteli Danube. Témou nášho mítingu je pokračovanie klubovej diskusie o súčasnej hospodárskej situácii a vládnych riešeniach, osobitne o vývoji podmienok pre podnikanie a o zákone č. 183/1999. V čase odoslania tejto pozvánky sa rokovalo aj o ďalšom programe.


Presun na nepriame zdaňovanie

Záverečná časť diskusie na 35. zhromaždení NEF - Hk

P. Kasalovský - Pani ministerka ma inšpirovala. Už dávno som nevedel, čo s dlhopisom. Ja vám ten papier prevediem, vám osobne a možno sa niektorí pridajú. Lebo dlhopisy po vojnách boli k ničomu. Ja to splním pani ministerka. FNM nie, lebo tam pán premiér má problém s pánom Kaníkom, že neviem už komu mám veriť, či tomu vyššiemu alebo nižšiemu.

Jozef Šesták, MZV SR - Pani ministerka, aby som to otočil trochu iným smerom. Môj kompliment, lebo o vás sa hovorí, že robíte pre štát 12 hodín denne a o jednom vašom kolegovi sa hovorí, že robí 12 minút denne pre štát. Nedávno ste ho spomínali a preto, sa chcem stručne spýtať. Ako vyzerá naše prijatie do OECD? Uvedomujem si určité obrátené garde, myslím si však, že dnes je politická vôľa v náš prospech, žiaľ, dva ďalšie hrajú v náš neprospech. Je to absencia určitej legislatívy. Niektoré zákony ste spomínali, niektoré nie, ale skôr alebo neskôr (ja by som bol za to, aby skôr) by sme ich prijali. Takže podotázka, kedy si myslíte, že legislatíva bude v NR SR prijatá, lebo na rozdiel od ČR, Poľska a Maďarska OECD od nás chce prijatú legislatívu, nielen prísľuby. Aká je filozofia vlády k nadobúdaniu nehnuteľností zo strany zahraničných subjektov, lebo tam sú zahraničné banky na to citlivé, ale i OECD atď. Pokiaľ ide o iný faktor, ktorý si myslím, že je ďaleko zložitejší, a to je naša ekonomická nerovnováha, finančného sektora. Na nás sa opäť kladú prísnejšie kritériá ako na susedov. Chce sa po nás, aby sme mali funkčnú trhovú ekonomiku, vieme, že ju nemáme, chce sa po nás finančná rovnováha, fungujúce bankovníctvo, vieme, že ho nemáme, chce sa od nás veľmi funkčný dohľad nad finančným sektorom a kapitálovými trhmi. Kedy si myslíte, že bude reálny náš vstup do OECD?

Milan Kurnocík, EMI Žilina -Stále mi nejako chýba model transformácie ekonomiky. Akosi sa nemáme k tomu, aby sme povedali, dostali sme sa sem. O bankovníctve a financiách Klaus napísal: "Beda a pozor dávajme na všetkých, čo nám tu radia." Tu akoby nebolo odborníkov, akoby nebolo manažmentu. Ak budú pravidlá, som presvedčený, že je tu dosť tvorivých síl. Treba jasne definovať model transformácie. A jeho základom musí byť reštrukturalizácia. Ale musí byť úplne jasné, že distribúcia bohatstva nemôže prebiehať bez práce a zásluh. To je principiálna otázka. Týmto by sa mala vláda zapodievať. Máme zlú štruktúru aktív a pasív. A ak sem niekto chce ísť, tak sa musíme pozrieť, do akých aktív ho pustíme.

Ivan Flek, TOPbit Piešťany - Spomenuli ste zákon o dani z prírastku majetku. Chcem by som sa opýtať, či táto daň bude k súčasnému statusu v daňovom systéme nejakou dodatočnou daňou, a či sa bude týkať právnických aj fyzických osôb. A ďalej, či tento nový zákon bude mať vplyv na novelu zákona o dani z príjmu, a ak áno, tak ako?



B. Schmögnerová - Kedy predpokladáme vstup do OECD? Je to ako ste povedali. Kritériá na vstup sprísneli. Je to dôsledok určitej negatívnej skúsenosti so vstupom dvoch štátov do OECD (Kórea a Mexiko), a tak trochu aj po skúsenostiach so vstupom Poľska, ČR a Maďarska. Pred vstupom toho nasľubovali, a nedodržali čo mali, takže v tomto smere možno hovoriť o sprísnení kritérií na vstup SR do OECD. Tá časť legislatívy, za ktorú je zodpovedné ministerstvo financií, sa pripravuje. Máme pripravenú novelu devízového zákona, kde sa práve rieši otázka nehnuteľností v prospech finančných a poisťovacích inštitúcií, je liberalizovaný tak, aby plnil požiadavky OECD. Novelizácia zákona o poisťovníctve je tiež hotová, zákon o strategických podnikoch, ktorý bol sporný, sa novelizáciou zákona 92 o privatizácii ruší. Sú tam ešte niektoré menšie novely, ktoré sa od nás žiadajú. Niektoré sú aj v rezorte kultúry, niečo sa týka audiovizuálnych otázok. Myslím si, že v tomto smere sme schopní zakončiť tento prípravný proces z technického hľadiska, zhruba asi do konca tohto roka. To by znamenalo, že na decembrovom alebo na februárovom zasadnutí by sme mohli prejsť previerkou tohto kľúčového výboru s tým, že by potom odporúčanie na rozhodovanie na najvyššej politickej úrovni bolo tak pripravené, aby sme sa mohli stať členmi OECD do polroka 2000. Priznám sa, že sme pôvodne očakávali rýchlejší postup. Pokiaľ by sa to podarilo v polovici budúceho roka, tak je to pozitívne.

O dani z prírastku majetku som uviedla, že je medzi daňami, ktoré budeme pripravovať. Je to v súlade s tým, že sa snažíme preniesť ťažisko zdaňovania z priamych daní na nepriame a na dane majetkového typu. Ako presne bude daň vyzerať, vám v tejto chvíli nepoviem, lebo legislatívny zámer na stole nemám. Pôjde však ruka v ruke so znížením priameho daňového zaťaženia fyzických osôb a podnikateľov. Bude to súčasť presunu dôrazu na nepriame zdaňovanie.


Legislatívne prostredie musí mať rovnakú latku

Tretia časť diskusie na 35. zhromaždení členov NEF - Hospodársky klub

Ján Kasper, SPP - Realizačná schopnosť. Ponúkli ste nám tu zámery, myslím si, že všetci s tým súhlasíme, zámery stabilizačnej politiky, legislatívnu politiku, štruktúrne zmeny a podobne. Ak by ste hodnotili realizačnú schopnosť vlády povedzme známkou, keď 5 je najhoršia a 1 najlepšia, ako by dopadla realizačná schopnosť súčasnej vlády voči v tej vláde, v ktorej ste už boli, myslím tým vládu Jozefa Moravčíka, poprípade aj vládu Vladimíra Mečiara?

Jozef Majský, Sipox Holding Bratislava - Audítori tvrdia, že novelizovaný zákon nie je vôbec možné naprogramovať, taký je komplikovaný. Začínam preto týmto bodom, lebo stále mi chýba, že tí, ktorí tieto veci pripravujú, nemajú zmysel pre realitu. Nevedia v akom prostredí žijeme, čo sa vlastne dole deje? Spomínam zmysel pre realitu, lebo mnoho vecí vyslovene brzdí podnikateľskú sféru. Nebudem hovoriť o úveroch, to je nám známe. Nie je však mysliteľné, aby fabriky, aj keď majú zákazky, sa k nim nemohli dostať. Treba si uvedomiť, že daňové zaťaženie nemôže byť také, že budeme robiť len na štát, nikto to robiť nebude. Treba hľadať iné cesty, aby podnikateľ robil päť dní pre seba, pretože to už profituje aj štát. Druhý problém. Daň z konkurzov. Stovky podnikov stoja, pretože keď je napríklad reálna hodnota 1 mld. Sk, správca konkurznej podstaty žiada daň z prevodu nehnuteľnosti 1 mld. Sk, hoci podnik ledva našiel zahraničného partnera za 100 mil. Sk. Partner mu podal ruku a odišiel. A takto podniky rad radom stoja, pretože sú nepredajné zásluhou správcov konkurzných podstát. Tak isto sú na tom dane pri výmenách napríklad určitých hál. Daň je z najvyššej ceny, mala by byť z rozdielu, pretože majetok ostáva. Zabúda sa povedzme na slobodné colné pásma. Medzipodniková zadlženosť je veľká, nemyslím si, že napríklad novelizáciou Trestného zákona sa vyrieši mnoho vecí. Zasa si neuvedomujeme charakteristiku prostredia, v akom žijeme. V minulosti som si myslel, že bez finančnej disciplíny to jednoducho nepôjde, ale na druhej strane prečo chce štát, vzhľadom na prostredie v akom sa nachádzame, zatvárať za sociálnu poisťovňu? Poriadku treba učiť postupne, nie z jedného dňa na druhý. Aj v Amerike, keď sa delila, keby boli zaviedli zo dňa na deň nekompromisné zákony, tak by museli podnikateľov pozatvárať. Žiaľ, výsledok novelizácie Trestného zákona bude taký, že fabriky sa budú zastavovať, predsa ani jeden podnikateľ sa nedá zavrieť. Radšej vyhodí všetkých zamestnancov. Súhlasím s vami, aby bol trestný čin napríklad z neplatenia daní, cla atď. O pol roka, o rok, keď sa ekonomika trochu zotaví. Viete dobre, koľko lobistických skupín funguje pri predaji liekov. Dnes sa dováža skoro 80 % liekov len preto, že sú lobistické skupiny. Lekárnik vám doslova povie, načo kupuješ šampón za 400 Sk, keď ho dostaneš na recept. Lieky za sto korún musíš zaplatiť, ale za 4000 Sk len niečo doplatíš, prípadne zadarmo. Lekár dostane za brufen, ktorý stojí 480 Sk, desať percent , ale dinyl v tej istej hodnote stojí 10 korún, a ten nedostaneš.

P. Kasalovský - Ako je to s obohacovaním sa členov vlády? Čo robia kontrolné orgány súčasnej vlády? Ako kontrolujú napríklad udeľovanie licencií na ministerstve hospodárstva?


Kto si ako plní odvody

B. Schmögnerová, ministerka financií - Chcela by som sa vrátiť k zdravotníctvu. Jednoducho preto, že minister Šagát sa snaží a usilovne hľadá východiská. Nemám dojem, že on je ten, ktorý zanedbáva svoje povinnosti. Iná vec je, či sa to nedá robiť inak, ale myslieť si, že to zanedbáva, to nie je pravda. Som v tejto súvislosti priebežne informovaná ako pokračuje príprava reformy zdravotníctva, čo sa dosiaľ urobilo, pretože komunikujeme veľmi často. Keď sa už otvorila otázka liekovej politiky, treba povedať, že aj v tomto smere sa urobilo dosť dôležitých krokov dopredu. Smerujeme k novelizácii Liečebného poriadku, ďalej sa bude pokračovať v kategorizácii liekov s tým, že sa výrazne zredukuje počet obsiahnutých liekov v zozname.

Stopercentne. Na otázku, ako to dosiahli? Sú dve príčiny. Samozrejme, vysokou priemerkou a ešte zároveň aj tým, čo je otázka podnikovej kultúry, že tí ľudia tam pracujú v kolektívoch a vzájomne si medzi sebou povedali, že aj napriek tomu, že sú profilovaní, majú viacej kvalifikácie a sú schopní zaskakovať. Naučili určitému solidárnemu mysleniu, že keď ja vypadnem, to znamená, že kolektív vlastne menej produkuje a dosiahne menšie výsledky. Takže veľa faktorov je, ktoré treba zohľadniť, a nie je jediné riešenie. Ísť dole so známkami asi celkom nepomôže. Ak sú nedostatky v legislatíve na podporu hypotekárneho úverovania, niektoré z týchto nedostatkov sa už v najbližšej novele o stavebnom sporení odstránia, pretože je tam to previazanie. Som skôr naklonená tomu, aby ste konkretizovali, kde ešte vidíte potrebu zlepšiť legislatívu, aby sa rozbehli hypotekárne úvery. Keby tu sedel pán Vaškovič, asi by vám odpovedal to isté, čo ja, aké sú dôvody, prečo dosiaľ vo väčšom rozsahu neposkytovali hypotekárne úvery. Pretože nemali dostatočnú ochranu veriteľa, nemali dostatočnú motiváciu veriteľa, ale v tomto smere neviem, či sme už dokonca nezašli príliš ďaleko, ale uvidíme.

Rezervy v zákonoch

Kritika legislatívy, ktorá tu odznela z rôznych zorných uhlov, najčastejšie možno z toho hľadiska, že úradníci, zákonodarcovia sedia za zeleným stolom a odtiaľ vlastne všetko pripravujú. Priznám sa, že do značnej miery je to pravda. A žiaľ, aj za to krátke obdobie, čo som vo vláde, čo sme z 34 zákonov, ktoré zatiaľ boli schválené v druhom období, bolo 17 z ministerstva financií. Takže viete, že je to enormná činnosť a stane sa, že nám niečo utečie. A utieklo nám. Napríklad novela o zdanení príjmov. Ja si to uvedomujem, a ten dôvod je v dvoch polohách. Jednak, že robíme veľmi veľa a že naozaj nemáme dostatočné skúsenosti z praktického života. Máme však mechanizmy, ktorými sa to snažíme eliminovať.

Do legislatívnej pripomienky procesu sa snažíme čo najviac zapojiť, dokonca aj vás. Teraz pripravujeme novelu zákona o dani z príjmov. S naším legislatívnym zámerom ideme zoznámiť aj vás. Návrh posielame asociácii zamestnávateľov, SOPK, Slovenskému živnostenskému zväzu a ďalším, takže aj vy máte možnosť v nejakej podobe sa zapojiť do legislatívy a zároveň niesť aj trošku zodpovednosť za to, ako sa dobre alebo zle pripraví. K vysokému daňovému zaťaženiu, znovu by sme dnes mohli byť o kúsok ďalej. Treba rozlišovať a pokiaľ budete merať daňové zaťaženie tak, že zoberieme vybrané dane k HDP, musím povedať, že nemôžeme hovoriť o vysokom zaťažení. A môžem to presne aj konkretizovať, na rok 1999 odhad dane z príjmov k právnickej osobe ku HDP predstavuje 3,8 %. Vo Veľkej Británii, kde určite viete prečo nemôžete predpokladať vysoké daňové zaťaženie, je to 3,6 %.

Hneď? Až po čase!

Iná vec je, keď hovoríme o sadzbách dane. Samozrejme, keď hovoríme o sadzbách dane, tak s tým možno súhlasiť, ale naznačila som, aké máme legislatívne zámery s účinnosťou od 1.1. 2000. Ja sa nazdávam, že sú to trošku až prismelé zámery, ktoré máme, lebo ľahšie sa robí zníženie daňového zaťaženie v čase, keď máte fiškálny prebytok, a ten sme mali v roku 1995. Prečo vtedy s tým vláda nevyšla, keď tá možnosť bola? A my to robíme v čase, keď potrebujeme stabilizovať hospodárstvo, a ak poviete, vám to možno prinesie viac, prinesie, ale s istým časovým oneskorením. A my tú potrebu stabilizácie máme presne v tomto a budúcom roku. Takže je to riskantná operácia a musíme veľmi zodpovedne k tomu pristúpiť a možno razantne. Hneď? Nie hneď, ale s týmto úmyslom.

Ešte máme jeden zámer. Podporiť investovanie. A to sú tie rôzne formy daňovej stimulácie. Nepriame dane by som nebrala ako zaťaženie podnikateľskej sféry iba z toho hľadiska. Samozrejme, keď ide o DPH, že čakáte na vrátku DPH a komplikuje vám to život, ale to treba trošku rozlišovať. Z tohto hľadiska som prekvapená, že tu nezaznelo, lebo zvyčajne to podnikatelia povedia, že štát si neplní svoje záväzky. Čo je pravda, ale na druhej strane musím povedať, že daňové nedoplatky k dnešnému dňu presahujú asi 46 mld. Sk a nedoplatky sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, ako aj Národnému úradu práci k 31.12.1999 boli 58 mld. Sk. Keby sme mali z toho čo len tretinu, garantujem vám, že všetky záväzky štátu uhradíme. Lebo všetky záväzky štátu nie sú také veľké, zdravotné poisťovne majú k tomuto času neuhradených okolo 12 - 13 mld. Sk a krajské úrady majú neuhradených asi 1,2 mld. Sk. Čiže, keby som to spočítala, tak je to číslo oveľa menšie. Toto sú daňové a colné nedoplatky. Sociálne poisťovne, tam sú dve tretiny penálov.

Očistenie súdov

Či ideme príliš prísne nastavovať legislatívne prostredie, alebo nie? Pozrite sa, keby sme nerobili nič inšie, tak by ste možno mali pravdu. Ale práve preto máme snahu urýchliť aj riešenie situácie vo finančnom a podnikovom sektore. Ale to nie je možné bez toho, aby sme nenastavovali latku. Ani nie vyššie, ona nebude vyššie postavená, ale budeme sa ju snažiť postaviť pre každého rovnako. A dosiaľ tá legislatíva bola zámerne, a keďže som bola štyri roky v NR SR, môžem vám to aj zdokumentovať, postavená deravo, aby ten, kto chcel a mal i kus odvahy, jednoducho si tam našiel kľučky a ten zákon obišiel. Nazdávam sa, že by sme sa mali dohodnúť. Postavme daňové zaťaženie nižšie, ale potom poďme tvrdo cez vymáhanie zákona. Aj tu je otázka vymáhania zákona nielen vo všeobecnej polohe. A skutočne, so slovami pána Mesároša, ktoré tu odzneli, možno iba súhlasiť. Darmo máte tie najlepšie zákony a mnohé z našich zákonov nie sú zlé, musíme povedať, no ale čo ak sa nevymáhajú, čo keď sa nedodržiavajú!

To však už je otázka, ktorá prekračuje rámec tohto rezortu, ale týka sa tej istej vlády a je to otázka súdov. Dúfam, že keď ste hovorili, besedovali s pánom ministrom Čarnogurským, že ste dostatočne jednoznačne aj formulovali svoje názory a určite sa v týchto názoroch nerozchádzame. Jednoducho efektívnosť súdov sa blíži k nule, pretože ak obchodný prípad sa rieši 3 - 4 roky, tak to už nemusia vôbec riešiť, a to že súdy sú neobjektívne, že sú skorumpované atď., to už všetci vieme. Ja som si predstavovala, že sa začne proces čistenia súdov tým, že niekoľko sudcov exemplárne potrestajú. Zatiaľ sa to nestalo. Prečo? O tom môžeme hovoriť niekde inde.

Akcieschopnosť?

Realizačná schopnosť vlády? Ak by som mala hodnotiť celú vládu, tak to bude spriemerované číslo, lebo je diferencovaná podľa jednotlivých rezortov. Skutočne nechcite, aby som teraz detailne hovorila, hoci by som mohla, lebo cez ministerstvo financií, jednoducho či chceme, alebo nechceme, všetko sa vlastne zbieha. Vieme preto veľmi dobre posúdiť, čo ktorý rezort robí, kde sa dostal a čo nerobí. A sú rezorty, kde by som ich realizačnú schopnosť naozaj ohodnotila aj päťkou, možno aj päťkou mínus. A sú rezorty, kde by som ich realizačnú schopnosť hodnotila známkou veľmi dobré a možno aj lepšie. Priemer nie je postačujúci. A ja nie som spokojná s výkonnosťou alebo realizačnou schopnosťou tejto vlády, ale objektívne treba povedať, keď to porovnám s rokom 1994, situácia je diametrálne odlišná. Je niekoľkonásobne zložitejšia. Jednoducho to, čo sme zdedili, ale to by ste museli sedieť iba na mojej stoličke, aby ste videli, čo to je. Je neporovnateľná s podmienkami z roku 1994. Myslím si, že vláda Vladimíra Mečiara mala veľkú realizačnú schopnosť najmä v prospech seba samých a svojich oddaných, ale nie v prospech tejto spoločnosti. Stavanie makroekonómie proti mikroekonómii? Ja to tak nevidím, a rozhodne to už nevidím v tej politike, ktorú sa my snažíme robiť. Stabilizačné opatrenia zaberajú na makroekonomickej úrovni, plnia sa a pokiaľ sa dobre splnia, tak by sme sa k tomu nejako extra vracať nemuseli.

Daňové úniky

Teraz k ťažisku našej pozornosti, je ním skutočne podnikateľská sféra. To čo sa ide robiť s bankami, tým chceme pomôcť podnikovej sfére. Nehovorila by som o projektoch či prostriedkoch, ktoré predpokladáme vynaložiť na podporu exportu a na regionálny rozvoj malého a stredného podnikania. To všetko je podnikateľská sféra, alebo mikrosféra a nemusíme sa vzájomne presviedčať, že pokiaľ to v tejto sfére nie je v poriadku, tak jednoducho tie čísla sú fiktívne, čiže makroekonomické čísla sú dočasné. Môžete v jedom roku síce naozaj takýmito opatreniami redukovať obidva schodky, ale na druhý rok sa vám to ešte viacej prevalí. Takže o tomto vieme všetci dobre. Rozsah čiernej alebo sivej ekonomiky, neviem aké číslo ste uviedli, lebo vždy sa to iba odhaduje. Sú to daňové úniky? Sú, prevažná časť z nich sú daňové úniky. Treba jednoznačne povedať, že je to otázka legislatívy, ale aj otázka vymáhania zákona, a myslím si, že v tomto smere robíme dosť podstatné kroky dopredu.

Ale je to aj tak, že na jednej strane si ťažkáte na mäkkosť zákona a na druhej, že ich nastavujeme veľmi prísne. Novelizovali sme napríklad zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 1999, známy prípad zdaňovanie áut. Aký to bol tvrdý lobing, aby sa zvýšila úroveň, pokiaľ je možné odpísať si z daňového základu. Ale poviem vám, že sú štáty, a je ich možno prevažná väčšina, kde takáto možnosť nie je. Jednoducho, prečo by si podnikateľ nemohol kúpiť auto. Nech si kúpi neviem koľko áut, ale nie na úkor štátneho rozpočtu. Čakali sme, že aspoň čiastočne sa zníži dovoz áut, ale nie. Samozrejme, dá sa to obchádzať. Ako všetko, aj toto sa dá obchádzať, pokiaľ len vôbec umožníte, aby si zdaňovali, aby časť nákladov sa odpisovala z daňového základu.

A mohla by som pokračovať. DPH sme novelizovali s účinnosťou od 1. 4. 1999. Novela bola zameraná čisto a jednoznačne na zvýšenie efektívnosti výberu DPH, na redukciu nadmerných vrátiek spojených s fiktívnym vývozom atď. Vy to všetci dobre viete, že tam je najväčší daňový únik. Nechcem tým povedať, že vy používate tieto cesty daňového úniku, ale vie sa to, že tam je najväčší daňový únik. Jedna z možností, ako to riešiť, je postaviť nižšie latku, kde budeme vyžadovať od podnikateľov, aby sa preukazovali dokladmi o bezhotovostnom platení, aby sa iným spôsobom riešili tzv. sprostredkovateľské služby, kde nepochybne je najväčšia možnosť daňových únikov, to asi všetci dobre viete.

Formy kontroly

Pýtali ste sa, koľkokrát sme sa stretli s ministrom hospodárstva. Je to ten rezort, s ktorým máme najväčšie rozdiely v názoroch, lebo neuveriteľne sa nám cez tento rezort presadzujú rôzne skupinové záujmy. Sú, samozrejme, protirečivé a hľadajte potom východiská. Ministerstvo financií sa snaží presadzovať spoločenský záujem, ale ten sa z niečoho skladá. Holding? Legislatíva sa má týkať zmien alebo reštrukturalizácie finančného sektora. Zákon je pripravený, ale nie sme nadšení. Bude ešte tvrdá diskusia, lebo tak ako je tento zákon postavený, musím to povedať, má iné zámery, ako to, čo ste možno vy mali na mysli.

Kontrolná funkcia vo vláde. Ak by ste to inštitucionálne chceli vedieť, tak môžem vymenovať, ktoré inštitúcie sú za to zodpovedné. NKÚ, ministerstvo financií, preto tu ide o kontrolu koruny. Môžem povedať, že tie kontroly, ktoré sa robili, napríklad do nášho vnútorného rezortu, my sme na seba veľmi prísni. Keby som povedala, koľko treba viazať prostriedky z rozpočtu, tak by ste ani neverili, ale výsledkom je, že dávame na desať pracovníkov trestné oznámenie. Päť z nich je ešte na ministerstve financií a piati už stihli odísť, ale to im nepomôže. Či to používajú rovnako v iných rezortoch, to vám nepoviem, ale myslím si, že takí dôslední nie sú. Najmä nie, keď vidím, čo sa všetko publikuje a jeden z tých prípadov sa týkal aj nášho rezortu, keď sa snažili doslova diskreditovať generálneho riaditeľa colného riaditeľstva na absolútnej "somarine". A pritom sa skutočne, to je kritika médií, nechávajú bokom kauzy, ktoré, žiaľ, sprevádzajú aj túto vládu. Nedostatočne sa kauzy analyzujú a hlavne kvalifikujú, lebo keď niekto niečo vytiahne a nesnaží sa o investikatívnu žurnalistiku, teda kvalifikovanosť, kompetentnosť, tak to nestačí. Škoda, je to predsa ďalšia forma kontroly.






Štát si berie na plecia len tie úlohy, ktoré musí plniť

Druhá časť diskusie na 35. zhromaždení členov NEF - Hospodársky klub

Pavol Kárász, Prognostický ústav SAV - Chcem nadviazať na váš výrok, kde ste hovorili, že stabilizačné opatrenia vlády riešia dôsledky predchádzajúcich období. Je to v podstate tak, a treba urobiť všetko, aby sa stabilizácia podarila, lebo ona podmieňuje všetky ďalšie zámery vlády. Avšak všetky tie opatrenia väčšinou riešia iba dôsledky, neriešia príčiny, ktoré viedli k hlbokému fiškálnemu deficitu verejných financií. Mám na mysli efektívnosť ekonomických procesov, ktoré sú naviazané na verejné financie. V podstate faktory alebo rámce, ktoré určujú správanie sa jednotlivých hospodárskych subjektov, vlastne determinujú fungovanie týchto procesov, neriešia v rámci legislatívy ani jeden z týchto zákonov. Ako príklad by som chcel uviesť v histórii známe prípady, keď štáty mali podobné problémy ako Slovensko, tak prijali ústavný zákon, ktorý riešil princípy hospodárenia štátu. Nemusíme ísť ďaleko. V Rakúsku takýto zákon prijali v roku 1986 a je to zákon č. 213. V podstate tento zákon obsahuje napríklad charakteristiky, že každá výdavková položka štátneho rozpočtu, ktorá ide do investícií, musí mať nákladovo-výnosovú analýzu a ďalšie náležitosti. Nemôže potom dochádzať k situácii, že ďalej rozhodujú tie subjekty, ktoré povolili rozšafnosť procesov, akých sme boli svedkami. V Rakúsku poznáme situáciu z roku 1986, tak zrejme ich skúsenosti nie sú zlé. Otázka znie, či vláda uvažovala aj takýmto smerom, a keď nie, či mieni uvažovať?

Alexander F. Zvrškovec, Dividend Group - Počuli sme tu veľa vecí o aktivitách vlády a ja mám pocit, že máme pred sebou druhú poprivatizačnú hrozbu a z čoho to vychádza. Základom prosperity, tak spoločenskej, ako aj osobnej, je vždy fungujúca a zisková ekonomika. Tú nemáme. To je jedna reálna politická danosť Slovenska. Čo tu máme je, že štát ako spoločenský hráč jednoznačne chráni svoju pozíciu, chráni ju na úkor podnikateľskej sféry. Z toho, čo sme si vypočuli, je celkom jasné, že dôjde k podstatne zvýšenému daňovému zaťaženiu. Poplatky, nepriame dane sa nás dotknú veľmi kruto. Je možné, že štát si tým vyrovná rozpočet a aspoň kozmeticky sa to upraví. To však neznamená, že sa ovplyvní výkonnosť ekonomiky. Naopak, my ešte prehĺbime ekonomické problémy tohto štátu. Čo sa týka návrhu rekonštrukcie podnikov. Nerozumiem, prečo štát stále vyčkáva. Štátu nič nebránilo, aby použil svoje vlastníctvo napríklad vo VÚB, aby prebehli procesy rekonštrukcie podnikov, ktoré VÚB pozná, má ich v rukách bez toho, že by sme museli zakladať nové inštitúcie na tieto rekonštrukcie. Tých legálnych, ako aj politických inštrumentov máme dosť. To čo sa týka bytov alebo takých konštatovaní, že budeme stavať, ak zarobíme peniaze, neobstojí. Štát nemusí zarobiť, štát nemusí dať do tých bytov ani korunu. Keď si všimneme, ako sa stavia inde, tak zistíme, že sa to deje na základe niečoho iného. Stavia sa na základe záujmu obyvateľov a motivačnej politiky štátu. Požičia si milión korún a úroky za túto pôžičku si môže odpočítať z daňového základu. Takto sa stavali byty a rodinné domy inde. Prečo to nie je možné v tejto republike? Prečo naša politika nie je reálnejšia? Prečo je naša politika založená na tom, my vám dáme príspevok. To znamená, že ľudia sa nebudú snažiť byť sami aktívni, aby si zvýšili vlastné zárobky, aby mali priestor na zápočet daňového základu, ale znovu ich trénujeme v závislosti a očakávaní, že štát za nich niečo vyrieši. Možno som to nepochopil dobre, ale ja túto reálnu politiku v týchto návrhoch nevidím.

Neprijateľnosť súčasných úverov

Brigita Schmögnerová, ministerka financií - Otvorili ste diskusiu, myslím si, že na základe zlej interpretácie alebo môjho zlého výkladu, kde napádate, že štát si nakladá na seba priveľa úloh v nastávajúcom období. Aby som vás z toho vyviedla, tak idem na konkréta. Ministerstvo financií sa snaží, aby Štátny fond na podporu rozvoja bývania (ŠFRB), inštitúcia založená predchádzajúcou vládou, nebol dominantným a podľa môjho názoru by nemal byť vôbec gestorom financovania. Nechcem sa zaoberať stavebným sporením. Asi sa dohodneme, že do budúcnosti najvýznamnejším spôsobom financovania bytov by mali byť hypotekárne úvery. Mala som v rukách tabuľku, ktorá počítala, koľko asi treba na mesačné splátky v závislosti od toho, na koľko rokov sú poskytnuté úvery. V prípade, že by ste mali päťročný úver a byt za 700-tisíc Sk. Ale povedzme, že by to bola nejaká dvojgarsónka, mesačne by ste museli splácať 17- až 18-tisíc Sk. Myslím si, že všetci my dáte za pravdu, možno vy máte také príjmy, že by ste si to mohli dovoliť mesačne splácať, ale keď je priemerná mzda 10 300 Sk, tak jednoducho to neprichádza do úvahy. A to neviem, ktorá banka by poskytla fyzickej osobe úver za 13,26 percenta, pri tejto úrokovej sadzbe to bolo počítané. Inými slovami, musí tu vstúpiť v nejakej podobe štát. Či vstúpi tak, že si bude môcť odpísať z daňového základu, alebo vstúpi cestou bonifikácie úrokových sadzieb, to je len otázka nastavenia, ale vždy je to štát.

A. F. Zvrškovec - Čo je veľmi dôležité pre štát. My sa tu snažíme podnikať v bielom sektore, nie v tom čiernom. Všetci vieme, že čierna ekonomika vzniká aj tým, že štát nekoná, alebo že sa podnikatelia cítia nesprávne ohodnotení. Na to, aby sme vrátili ľuďom záujem vykázať príjmy, musí štát mať inštrument, kde je zaujímavé vykázať peniaze. Ak ja zarobím 200-tisíc korún a viem, že 50- alebo 100-tisíc si môžem odpočítať na úrok voči banke, tak možno sa nám podarí zastaviť rozmach čiernej ekonomiky. Prestane to byť zaujímavé pre ľudí, ktorí chcú investovať svoje prostriedky a nechcú zarábať čierne peniaze. A to by malo byť centrálnou úlohou ministerstva financií, podniknúť kroky, aby sa stalo populárnym zarobiť peniaze.

Hypotekárne úvery

B. Schmögnerová - Ale keby mi mali odvádzať do štátneho rozpočtu len tí, čo idú stavať hypotekárne byty, bolo by to málo. Chceli by sme, aby tu bola určitá disciplína pre všetkých. To je otázka na doriešenie. Dôležité je, že skutočne touto cestou chceme ísť a vytvárame na to aj predpoklady. Jedna z tých noviel je novelizácia zákona o stavebnom sporení, kde sa bude iným spôsobom riešiť zabezpečenie motivácie bánk, ktoré majú licenciu na hypotekárne úverovanie, aby do toho išli. My sme už vytvorili určitý priestor v zákone o daniach, kde sme oslobodili zdaňovanie záložných hypotekárnych listov, takže vytvárame určité prostredie na rozvoj hypotekárneho úverovanie. Najdôležitejšie je však mať dlhé zdroje, ktoré by banky boli ochotné požičiavať na 15, 20, 30 rokov, tak ako je to v zahraničí. Rozsah klasifikovaných pohľadávok VÚB presahuje 55 mld. Sk. Zhruba viete, aké ohlásila VÚB výsledky za minulý rok, viete aký má koeficient kapitálovej primeranosti. Táto banka práve preto, v akom je stave, začala robiť politiku, ktorá, samozrejme, nemôže byť dlhodobou politikou tejto banky. To je aj dôvod, prečo nevyhnutne musíme ísť do toho, aby sa aj u nás dostali úverové vzťahy na normálnu bázu. Keby sme to nechali na spontánny proces, trvalo by to päť-šesť rokov. Poviete, veď ste tu mali legislatívu, no ale prečo posledné roky nič neodohralo v tomto smere, len sa zhoršovali parametre týchto finančných inštitúcií. Musím povedať, všade je to tak. A vy máte skúsenosti zo Švédska v rokoch 1982 - 1983. Možno Švédsko nie je dobrý príklad, lebo poviete, že je tam vysoký podiel štátu. Ale aj v iných krajinách je v takýchto prípadoch potrebné, aby vláda zasiahla. Pokiaľ to nie je tak, napokon si zoberte Kóreu. Tam sa im podarilo, uvidíme, ako to pôjde ďalej, v krátkom časovom limite ozdraviť finančný sektor, a to bol významný impulz pre boom finančného hospodárstva.

Štátna pokladnica

Nazdávam sa, že riešime príčiny. Pretože som hovorila jednoznačne o nevyhnutnosti reforiem nevýrobných sektorov a aj o podnikateľskom sektore a vaša konkrétna otázka sa zrejme týkala obsahu. Keďže ide o rakúsky zákon, presne ho nepoznám, ale myslím si, že je to zákon o štátnej pokladnici. Chcem vám povedať, že v tomto smere by som sa mohla aj pochváliť, asi predo mnou nebol minister, ktorý by sa tak veľmi zaujímal o otázku štátnej pokladnice. Začalo sa to jednoducho na MF tak, že sa skopíroval francúzsky model. Typické centralizované hospodárstvo je jednoducho v dnešnom čase na konci 20. storočia neprijateľné. Pol roka sme sa zaoberali tým, že sme získavali najrenomovanejších expertov v tomto smere z EÚ, aj nám ich prefinancovali a od včera mám na stole modifikovaný projekt štátnej pokladnice a podľa toho sa budeme rozbiehať. Takže okrem toho ideme riešiť projekt manažovania verejných financií, ktorý je mimoriadne dôležitý, keď budeme chcieť postúpiť pri decentralizácii verejných financií.

Slavomír Hatina, Slovnaft Bratislava - Príjmy sa veľmi ťažko získavajú. Každý podnikateľ alebo manažér, bez ohľadu na to, či je privátny alebo štátny, vie skôr presne určiť, kde môže ušetriť, pokiaľ je manažér, ako povedať, aké bude mať príjmy. Makroekonomika je vo vážnom stave, čo vyplýva z toho, že mikroekonomika je vo veľmi zlom stave. Ja by som to nazval, že je havarijný stav, a keď je havarijný stav, tak v dobre organizovaných spoločnostiach nastupujú mimoriadne procesy. To neznamená každodenné, ale skutočne mimoriadne procesy, ktoré sa objavujú čas od času, keď je treba niečo likvidovať. Ako príklad si zoberme zdravotníctvo. Sociálna sféra v roku 1994 spotrebovala približne 22 mld. Sk. Neberte ma presne, ale v roku 1998, ak sa nemýlim, už 46 mld. Sk. Lieky v roku 1994 boli na úrovni asi 2,7 mld. Sk, v roku 1998 na takmer 11 mld. Sk. Takéto navýšenie spotreby si nemôže dovoliť žiadny rezort, žiadny podnik, pretože v tom okamihu by skolaboval. Nikto totiž nedokáže tak zvýšiť výnosovú stránku svojho biznisu, aby dokázal mať z toho aspoň nulový efekt a nie ešte zisk. Všetci vieme, že bez tvrdej reštrukturalizácie a bez tvrdej reštrikcie zdravotníctva nedokážeme udržať náklady na takej úrovni, na akú táto krajina má. Pýtal som sa predchádzajúceho ministra i súčasného, pán minister sme chorí, sme tak chorí, že potrebujeme o jednu tretinu postelí viac, ako je priemer EÚ. Čiže toto sú tie námety, ktoré sa musia okamžite začať plniť. Ak je chorá ekonomika, tak musí nastať tvrdý nekompromisný režim. Tam nemôžeme pričasto brať ohľad na sociálnu stránku. Ja chápem, že ste zo SDĽ a máte svoju politickú líniu, ale skutočne treba robiť ozdravné kroky, pretože situácia je veľmi zlá. Keď hovoríme už o 17- až 18-percentnej nezamestnanosti, to znamená, že dnes sa dostávame do kolapsu, pre nás je obrovský problém vytvárať pracovné príležitosti. Na vytvorenie pracovného miesta treba mať zdroje. Poviem vám príklad. Za dva roky sme vybudovali jeden závod za 23 mld. Sk. Bude tam pracovať 250 pracovníkov. Samozrejme, že je to výnimočnosť nášho biznisu, ktorý umožňuje pracovné miesto vytvoriť aj za oveľa lacnejšie peniaze. Veľa sa hovorí o privatizácii. Keď sa raz povedalo, pred voľbami, že ten, kto privatizoval a nerozvíjal podnik tak ako sa patrilo, nenapĺňal zmluvný vzťah, medzi FNM a ním, tak ho treba brať na zodpovednosť. Lenže tu vznikajú rôzne kauzy, ktoré sú účelovo vyrábané, neriešia problém a dávame tým falošný signál do zahraničia. Potom sa nečudujme, že je obrovský problém získať zahraničný úver. Po mesiacoch vlády treba mať skutočne už nejaké konkrétne výsledky a nerozpakovať sa odvolať toho, kto úlohy neplní.

Nemáme na splnenie všetkých nárokov

B. Schmögnerová - Práve preto, že som z SDĽ, mimoriadne mi záleží na tom, aby reformné kroky prebehli, pretože si veľmi dobre uvedomujem, že nemáme možnosť prefinancovať nároky ani v zdravotníctve, ani v iných rezortoch, pokiaľ sa reforma neuskutoční.

P. Kasalovský - Pani ministerka vedie dialóg celé roky. Či bola v koalícii, či v opozícii. Problém je v tom, že sa v tejto krajine len medituje odkiaľ a kam. Nám však musí ísť o konkréta, aby bolo jasné odkiaľ ideme a kam chceme dôjsť. Žiaľ, niektorí ministri to ešte nepochopili. Kauza za kauzou sa na Slovensko valí. Vláda je dnes v pozícii, podľa môjho názoru, že poskakuje na ostrej hrane a môže sa veľmi porezať. Táto krajina potrebuje rázne riešenia. Prosím vás, ak niekto zoberie na seba zodpovednosť za ministerstvo zdravotníctva a za 10 mesiacov + 2 je táto vec stále na riešenie, nie je o čom diskutovať. Tie fakty sú také jasné, že sa narodil v momente, keď prišiel do funkcie, ale to sa týka aj iných rezortov.

Jozef Mesaroš, Juris Invest Bratislava - Povedali ste, čo všetko sa bude novelizovať. Veľakrát mám dojem, že riešime stav legislatívy z väčšej časti tým, že si myslíme, že ju treba novelizovať. Určite ju treba novelizovať, určite ju treba približovať k európskemu právu, ale to nie je to gro, čo nás čaká a čo príde. Stále tvrdím, z hľadiska mojej praxe, že máme veľké medzery vo vymožiteľnosti práva. V efektívnej vymožiteľnosti práva. Tu je náš problém. Keď to hodnotím dlhodobo, môžem povedať, že v minulom období bola situácia, keď silné kapitálové skupiny alebo jednotlivci nemali problém, aby to právo bolo vymožiteľné tak ako bolo vymožiteľné, alebo nebolo vymožiteľné. Jednoducho, boli a sú tu účelové rozhodnutia, žiaľ, aj Najvyššieho súdu SR. Vývoj v tejto oblasti nepovažujem za pozitívny, dokonca dnes už aj niektoré záujmy štátu nachádzajú pôdu na to, že teda sa rozhodne v ich prospech, aj keď to nie je v súlade s právom. Tu sa to vyrovnáva. Ale na tej zlej strane, pri nedodržiavaní zákona. Môžeme novelizovať čo chceme, keď aj tak to niekde bude platiť a inde nie.

Peter Čatloš, Compel Martin - Jedna rovina je makroekonomika a mikroekonomika. Chcel by som požiadať z úrovne tej mikroekonomiky, ako posudzujete makroekonomické kroky? Sú dobré, a nikto nepovedal, že by sa nemali takto robiť, ale znovu tak ako v minulosti makroekonomika opúšťa mikroekonomiku. Máme predsa skúsenosti z minulosti, že keď sa manipulovalo len s makroekonomikou, tak mikroekonomika stiahla makroekonomiku späť na svoju úroveň. Pretože bola nízka úroveň, tak sme padli. A dnes, ako to už tu zaznelo, je veľmi vážny stav mikroekonomiky, čo signalizuje, že opatrenia v makroekonomickej oblasti opäť raz nepotiahnu mikroekonomiku. Druhá rovina, ktorá sa dosť spomína, je čierna a biela ekonomika. Myslím si, že vymožiteľnosť je skutočne veľmi dôležitá, môžeme novelizovať a "šrobovať" zákony koľko chceme. Tí, čo žijú v bielej ekonomike, tí platia, čo môžu. Ale tí, čo žijú v čiernej ekonomike, tí nebudú platiť, akokoľvek bude zákon tvrdý, tak jednoducho nebudú platiť. Tam sú obrovské medzery a unikajú ťažké miliardy. Z nás, čo sme v bielej ekonomike, viac vyžmýkať nedokážete. Vrátim sa ešte k rovine makroekonomiky a mikroekonomiky. Niekedy to vyzerá tak, že ľudia, ktorí tvoria tieto nástroje, majú veľmi malé znalosti o živote a o tom, ako to, čo vytvoria, a to, čo vytvoria, dopadne na bežný život. To, čo mám na mysli, vyjadrí otázka: Koľkokrát bolo stretnutie ministerky financií s ministrom hospodárstva? Vysvetľoval minister hospodárstva, akým spôsobom vplýva to, čo sa tvorí na ministerstve financií na hospodársku sféru? Nemám na mysli zasadnutia vlády. Myslím si, že veľký vplyv alebo pomoc by malo prijatie zákona o holdingu. Chcem sa spýtať, či sa o ňom uvažuje, pretože tam by boli tí, ktorí by boli najbližšie k reštrukturovateľným podnikom a starali by sa o to oni, nie agentúra. Ešte jedna poznámka k hypotekárnym úverom. Sú banky, ktoré to majú v činnosti, ale naša legislatíva to jednoducho neumožňuje. Prišli by, doniesli by peniaze. Koľko takých úverov poskytla VÚB, ktorá má ako jedna z troch bánk licenciu, a ďalšie dve banky, ktoré majú licenciu, by nám mohli povedať, prečo ich neposkytli. Opýtal by som sa tiež, prečo sa nič nerealizuje v sociálnej sfére, kde nám utekajú obrovské prostriedky. Ľudia sa naučili využívať veľké medzery v sociálnej sfére, maródujú, berú nemocenskú, nerobia, robia načierno, nikto za nich poplatky neodvádza. To sú témy, ktoré sa pridlho opakujú, ale stále sa nič nedeje a my sa dostávame do takej situácie, že fabrike musím zadávať robotu garážových firiem, pretože ju nestíham urobiť, a v tých firmách ju robia moji ľudia, ktorí ju neurobia u mňa, ale tam, pretože sa im to lepšie oplatí. Rozviažu pracovný pomer a idú pracovať načierno.




Vláda bude potrebovať dva roky

Dokončenie vystúpenia ministerky financií B. Schmögnerovej na 35. riadnom zhromaždení Hospodárskeho klubu - NEF

Aj finančný sektor

O čo nám ide? Samozrejme, že aj na budúci rok zostáva ako prvá priorita pokračovať v stabilizácii z dôvodov, ktoré som už vysvetlila. Ako druhú prioritu by som chcela povedať, a nemyslím, že je to poradie, ale možno čiarka vedľa seba, urobiť niektoré závažné štrukturálne zmeny, ktoré je potrebné urobiť v slovenskom hospodárstve a aj tým vytvoriť priaznivejšie podmienky na hospodársky rast. O ktoré štrukturálne zmeny nám ide? Tak v podnikateľskej, ako aj v nevýrobnej sfére sa nevyhnutne musia urýchliť reformy takých rezortov, ako je zdravotníctvo, školstvo, ale aj ďalšie rezorty. Povedala by som, že každý jeden rezort, napríklad aj kultúra, MZV. Dnes už poznáme veľmi dobre, kde dochádza k akým únikom zdrojov, súčasťou toho je aj redukcia výdavkov na štátnu administratívu, ale v širšom slova zmysle aj redukcia výdavkov na rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie.

Rovnako dôležité je uskutočniť niektoré zásadné reformy v podnikateľskej sfére, mám tu na mysli finančnú reštrukturalizáciu podnikovej sféry a reštrukturalizáciu vybraných finančných inštitúcií. Musím konštatovať, že SR je jediným štátom spomedzi stredoeurópskych postkomunistických štátov, ktorý ešte neuskutočnil ozdravenie finančného sektora. Ak len nemáte na mysli to, čo sa udialo v 91. roku, ale viete, že sa to minulo účinkom v plnom rozsahu. Iste, ČR tiež neurobila až tak veľa, ale pokiaľ sa pozriete na situáciu v bankovom sektore v Poľsku, Maďarsku, Slovinsku, je diametrálne odlišná.

A nielen to, že sme stratili štyri roky, ale rozsah zlých dlhov, a tým aj nákladov, ktoré budeme musieť vynaložiť na riešenie, sa niekoľkokrát znásobil oproti roku 1994, keď sme mali pripravený tento projekt, a keď došlo k výmene vlád. Nasledujúca vláda v tomto smere neurobila ani bodku. Odhad nákladov sa pohybuje. NBS to odhadla asi na 87 mld. Sk, Svetová banka asi na 96 mld. Sk, čiže to posledné číslo v tejto chvíli nevieme, ešte sa budú uskutočňovať ďalšie audity, a ukáže sa naozaj, aké budú náklady reštrukturalizácie vybraných finančných inštitúcií. V každom prípade je to ten druhý faktor, ktorý je nevyhnutný na to, ak chceme postupne dospieť k primeraným úrokovým sadzbám, aby si podnikatelia, ktorí dosahujú 10- až 11-percentnú mieru rentability, mohli tieto úvery dovoliť zobrať. A zároveň, aby sme mali tieto úvery, aby boli strednodobé a postupne sa vytvorili aj dlhodobejšie zdroje.

Hľadanie východísk

Projekt sa dokončuje, sme už v záverečnej fáze, a aby sme ho mohli uskutočniť, musíme urobiť niektoré zmeny v legislatíve a začíname s tým v najbližších dňoch. Začíname s IRB, pokračuje VÚB, sporiteľňa a čiastočne aj poisťovne. Paralelne s tým doprivatizujeme tieto inštitúcie s maximálnou snahou urobiť to kvalifikovane. V každom prípade budú vypísané tendre, teraz ideme vypisovať tendre na privatizačných poradcov pre jednotlivé banky a pre vládu osobitne. Samozrejme, že tento proces je dlhodobý, nemá význam ho urýchľovať, podstatné je, aby sme mali dostatočný časový priestor, podľa ktorého sa robí aj príprava týchto inštitúcií na privatizáciu, to znamená riešenie ich zlého úverového portfólia. Prevažná časť klasifikovaných úverov sa presunie na agentúru, ktorej postavenie a štatút sa v týchto dňoch ujasňuje, a počítame, že asi 10 - 15 % týchto úverov zostane na finančných inštitúciách, ktoré vstúpia do privatizačného procesu a budú zahrnuté do projektu reštrukturalizácie.

Chcela by som však povedať, prosím nehľadajte žiadnu analógiu so zákonom o revitalizácii, čo sa bude odohrávať s úvermi, ktoré budú v agentúre. Je niekoľko možností a všetko sa bude odvíjať od bonity podniku. Čím bude mať podnik väčšiu pravdepodobnosť na prežitie, tým častejšie sa zrejme bude pristupovať k tomu, že po novele zákona o konkurze sa bude používať cesta konkurzu spojená s reštrukturalizáciou podniku. Z ďalšej možnosti je konkurz plus likvidácia, ďalšia možnosť je predaj dlhov, kapitalizácia pohľadávok a možno ešte aj iné, kombinované.

Reálnejšie stavať

Inými slovami, ak by si to niekto vyložil tak, že sa tu vytvára priestor, aby sme prestali hradiť svoje záväzky voči finančným inštitúciám teraz, tak si to zle vykladá. Naopak, dostane sa do situácie, že evidentne pôjde do konkurzu s likvidáciou. Druhou stránkou tohto procesu je finančná reštrukturalizácia podnikov, ktorá bude robená kombinovaným spôsobom prostredníctvom agentúry. Použijeme aj rôzne spoločnosti, pretože agentúra by to sama nezvládla, a časť pôjde priamo prostredníctvom finančných inštitúcií. Zámer je taký, aby sme vyriešili to, čo nás tlačí roky, a to je vysoká úroková zadlženosť, ale aj vysoká medzipodniková zaťaženosť. Aby nebolo bežné to, že podniky sa nefinancujú z úverov, ale z toho, že si nehradia vzájomne záväzky. Aj keď obchodný úver je istá forma úveru. Zároveň by sa vytvorili aj v tomto smere podmienky na znáročnenie prostredia, ktoré sa stane náročné z hľadiska dodržiavania finančnej disciplíny. Ale bez toho nie je možné východisko, ani pre slovenskú podnikateľskú sféru.

Vláda sa nevzdala ani diaľničného projektu, prijala však variant B, ktorý je oveľa reálnejší, to znamená, že sa bude pokračovať v ich výstavbe, ale tempom, ktoré sme schopní financovať. Tento rok sa ešte vybavia úvery 5,2 mld. na ich financovanie. Prioritnejšia bude otázka privatizácie železníc a ich modernizácia. Hlavnou prioritou na budúci rok budú byty, ich výstavba. V tejto chvíli máme predstavu, že by sa použilo 6,3 mld. Sk na byty, ale ja som presvedčená, že to nie je konečné číslo. Ak sa nám podaria niektoré zámery získať dodatočné zdroje z privatizácie, tieto zdroje sa nepoužijú na prejedenie, ale použijú sa iba na dva ciele, na úhradu štátneho dlhu a na rozvojové programy.


Uvoľnené zdroje štát použije na reštrukturalizáciu

Peter Beck, Naftoprojekt Poprad - Vzhľadom na reštrukturalizáciu bánk ste spomenuli 87 mld. Sk, akým spôsobom sa bude reštrukturalizácia robiť, niečo sa popísalo v novinách, že časť sa bude hradiť z čistého zisku odvodu NBS. Nie je isté, či sa tie peniaze použijú na spomínanú reštrukturalizáciu a druhá otázka sa týka akcií alebo dlhopisov. Sú dva názory. Svetová banka odporúča predať tieto finančné inštitúcie a potom sa vyrovnať s občanmi s týmito peniazmi, alebo druhá, ktorá je vládna alternatíva alebo väčšina názorov, dať časť akcií týchto finančných inštitúcií občanom. Zaujímalo by ma, aký bude postup pri tejto reštrukturalizácii.

Peter Kasalovský, výkonný podpredseda Hk, šéfredaktor Hd - Kedy predpokladáte ako vláda, že zoznam z Fondu národného majetku bude dostupný? Momentálne spôsoby postupu sú totiž dosť prekvapujúce. Niekoľkokrát som upozornil, že ak dôjde k omylu z pozície FNM či jeho prezidenta, vzniknú veľmi nepríjemné problémy. Právne, ekonomické a neviem, kto to zaplatí, mne sa už nechce platiť. A druhá otázka, ako vyzerá dialóg vlády s odbormi? Pretože si môžeme naplánovať čo chceme, alebo vláda, keď to odbory nezvládnu, pretože tá situácia bude v jeseni asi problematická.

Vladimír Kestler, Omnia Bratislava - Chcel by som konkrétnejšie vysvetlenie k tej vašej pasáži, v ktorej ste informovali o určitej forme reštrukturalizácie, a nejde mi o reštrukturalizáciu bankovej sféry, aj keď bude súvisieť s reštrukturalizáciou podnikateľskej sféry. Čo ste konkrétne mali na mysli výrazom agentúrna forma? Akým spôsobom, alebo kto bude vyberať projekty, ktoré sú zrelé na konkurz alebo na likvidáciu? Ako sa zabráni tomu, aby to bolo neprofesionálne? Uvažuje sa už s tendrami pre nejaké nezávislé firmy? Ak áno, kto ich bude vyberať? A v neposlednom rade ma zaujíma, akú formu kapitalizácie zvolí vládna garnitúra? Formu kapitalizácie, odpisu, emisie alebo nejakú inú? Napríklad vybilancovania či zlepšenia bilancie podniku? Ako sa to prejaví, ako sa to bude riešiť makroekonomicky, kto bude schopný a ako bude schopné Slovensko nepôsobiť protipólne s tými ostatnými opatreniami, ktoré majú posilniť menu, znížiť úrokovú sadzbu a podobne.

Čas je najväčším súperom

Brigita Schmögnerová, ministerka financií

Prvá otázka. Predpokladáme, že tieto náklady rozložíme asi do desiatich rokov. A možnosť krytia je dvojaká. Buď budeme emitovať štátne cenné papiere, alebo získame úverové zdroje zo svetovej banky, alebo niečo podobné. V zásade úverovými zdrojmi či už takou, alebo inou formou. NBS do tohto procesu prispeje iba v tomto a budúcom roku tým, že uvoľní zdroje, ktoré v tomto roku získala z kurzových rozdielov. Mimochodom, štát ich stratil, lebo my sme o to platili drahšiu dlhovú službu, nie síce v takom rozsahu. NBS si vytvárala opravné položky na recipročné úvery, ktoré sa týkali napríklad bytovej výstavby a slovenských elektrární, ale aj IRB a na úvery v Konsolidačnej banke. Štát poskytne na tieto úvery plnohodnotnú štátnu záruku, tým si NBS nebude musieť vytvárať tieto oprávky a tieto uvoľnené zdroje použije na reštrukturalizáciu. Chcem vás ubezpečiť, že je zámerom tejto vlády reštrukturalizáciu uskutočniť a chceme skutočne v rozsahu zdrojov, ktoré získame od NBS, použiť ich na tieto ciele už v tomto a nasledujúcom roku.

Otázka dlhopisov

Krytie v nasledujúcich rokoch som zhruba naznačila. Samozrejme, je možné, že emisiu budeme musieť uskutočniť na budúci rok, pretože úverové zdroje a technika si to asi budú vyžadovať. To je však presne tá istá otázka, ktorú ste vy položili, lebo to sú spojené nádoby. Ak si kladieme otázku fiškálneho krytia a finančnej reštrukturalizácie podnikovej sféry, tak platí to isté a nejde o zdvojený proces. Dlhopisy fondu národného majetku a zrejme asi otázka smerovala na plnenie záväzkov FNM, ktoré sú splatné ku koncu roku 2000, teda od 1. januára 2001. Pokiaľ ste mali predstavu, že predajom finančných inštitúcií budeme schopní uspokojiť držiteľov dlhopisov, keby sme aj akokoľvek optimisticky odhadovali príjmy z odpredaja, tak vás môžem ubezpečiť, že vôbec nám nepokryjú náklady, ktoré budeme mať s týmto ozdravným procesom. Nie je možné v roku 2001 vo výške 35 či 37 mld. Sk zaplatiť záväzky FNM. Aj keby FNM mal prostriedky hneď, tak to má také menové konzekvencie, že si to jednoducho nemôžeme dovoliť urobiť a treba hľadať najprijateľnejšie riešenie. To znamená, prechodne uspokojiť starých ľudí a záväzky štátu rozložiť do dlhšieho obdobia. Je oveľa racionálnejšie získať zdroje do FNM práve tým, že sa budú hľadať strategickí investori do podnikov, o ktorých môže byť reč.

Nie je dobrým riešením, keby sme teraz išli rozpredávať povedzme účastiny SPP do rúk individuálnych vlastníkov. Myslím, že tieto skúsenosti už máme a niet o čom hovoriť. Čím nechcem povedať, že nemôže dôjsť ku kombinácii, ale rozhodne nie ako dominantné riešenie. Nepokladám to za vhodné riešenie. Pán Kaník asi pred troma týždňami tvrdil, že potrebuje ešte asi týždeň-dva na dokončenie zoznamu, takže je skutočne aktuálny čas, aby tieto zoznamy predložil. Teraz má vláda celozávodnú dovolenku, ale keď sa z nej vrátime, budeme žiadať odpočet z tohto jeho ústne povedaného záväzku.

Bez ultimát

Iste všetci uznáte, že situácia je zložitá a komplikuje sa ešte aj tým, že sme v prostredí, ktoré je určite demokratickejšie, ako bolo donedávna, a to aj vedie k tomu, že mnohé záujmové skupiny dôraznejšie formulujú svoje požiadavky. To isté možno povedať aj o odboroch. Je nevyhnutné, ak chceme dosiahnuť tie zámery, ktoré sme si povedali v tomto a nasledujúcom roku, aby sa podarilo túto situáciu pacifikovať a aby sa nám podarilo dospieť k nejakej dohode. Neviem, či v tejto chvíli budú odbory ochotné uzavrieť nejaký pakt stability. Ale či už to bude pakt stability, alebo sa uzavrie určitá rámcová generálna dohoda, najdôležitejšie je riešenie. Vláda nevyhnutne potrebuje minimálne ešte jeden rok, aby sme dokončili tie kroky, ktoré je nevyhnutné urobiť. Dobre viete, že odborári na svojom poslednom sneme sformulovali 25 požiadaviek. Vláda pripravuje vyjadrenie a ja som presvedčená, pokiaľ sa táto otázka nebude chcieť politicky zneužiť a sú i také zámery, že je možné nájsť cestu dohody. Samozrejme, na dohodu treba dvoch a nie je možné ultimatívne postavenie požiadaviek, ak nesplníte všetky body, tak nie sme ochotní sa dohodnúť. Tak sa nevyjednáva, ale ja si nemyslím, že to bude prípad odborov.

Otázka agentúry

Ako bude vyzerať agentúra. Definitívne vám to ešte v tejto chvíli neviem povedať, je pravdepodobné, že to bude agentúra, ktorá bude aj s účasťou štátu. Ale nielen, boli by sme radi, keby zastúpenie v agentúre mali tie finančné inštitúcie, ktorých sa to bude aj týkať, od ktorých sa úvery delimitujú, a to z viacerých dôvodov. Aby sme ich zainteresovali na celom procese, a po druhé, že je predpoklad, že by mali mať aj informácie o jednotlivých podnikoch a mali by sme to využiť. Ako sa to konkrétne bude realizovať? Myslím si, že nikto nečaká, že tam bude 150 ľudí, to v žiadnom prípade. Ale budeme využívať aj na objednávku rôzne firmy, ktoré budú aj robiť, pomáhať, pripravovať podklady na rozhodovanie, ale zároveň aj plniť prijaté rozhodnutia. Napríklad, bude rozhodnutie dať podnik do konkurzu a následne reštrukturalizovať, čo bude znamenať podľa budúcej novely zákona, že tam bude potrebné vybudovať nový manažment atď. To nie je agentúra schopná sama zabezpečiť. Pri tvorbe kritérií, nech sa už pôjde akoukoľvek cestou, musíme zvážiť všetky možnosti. Je preto dôležité, aby aj účastníkmi toho konania boli tí, ktorí majú najlepšie informácie o takomto podniku, aby sa vedelo približne odhadnúť, čo vlastne ešte môžeme v tom-ktorom podniku dosiahnuť.




Vláda bude potrebovať dva roky

Vystúpenie ministerky financií Brigity Schmögnerovej na 35. riadnom zasadaní Hospodárskeho klubu - NEF
Prednedávnom som mala možnosť stretnúť sa s viacerými podnikateľmi. Jeden z nich, ktorého si mimoriadne vážim, lebo je to excelentný manažér, a takým je aj jeho podnik, mi povedal: Ako fyzická osoba vám fandím, ako podnikateľ som na vás nahnevaný. O deň na to som stretla iného podnikateľa, ktorého si tiež vážim ako manažéra, a ten mi povedal asi niečo takéto: Opatrenia, ktoré ste prijali, ma budú stáť asi 150 miliónov, ale ak budú účinné, ušetria mi 3,4 miliardy korún. Tieto dve vyjadrenia som použila preto, že som si vedomá, že nie každý politike vlády tlieska, pretože každý z podnikateľov prirodzene posudzuje tieto opatrenia zo svojho hľadiska. Čo mu dajú, čo mu zoberú. Ale sú veľmi vhodné aj preto, že odkrývajú jednu časť zámerov vlády a o tých by som rada hovorila.

Rok (ne)stability
Uvedomujeme si veľmi dobre, že rok 1999 a čiastočne ešte aj rok 2000 bude rokom zložitým nielen pre vládu, pretože negatívne sociálne dôsledky opatrení nie je ľahké manažovať, ale je to ťažkým rokom aj pre podnikateľskú sféru. Rok 1999 je charakteristický značnou nestabilitou v rôznych smeroch. Je to nestabilita predovšetkým hospodárska, ale aj nestabilita legislatívna, teda vlastníckych vzťahov. Ale môžem to postaviť aj pozitívne. Rok 1999 je rokom, keď sa chceme usilovať o nastolenie hospodárskej stability, o stabilitu hospodárskych vzťahov a na konci tohto roka o dosiahnutie legislatívnej stability.
Všetko toto je, samozrejme, pre podnikateľskú sféru veľmi rozhodujúce. Skúsme si to podrobnejšie rozobrať. Predchádzajúce tri roky sa vytvárali niektoré prvky v slovenskom hospodárstve, ktorých kumulácia znamená značné ohrozenie slovenského hospodárstva. Je to tzv. dvojitý deficit, ktorý sa odrazil na nepriaznivom vývoji slovenskej koruny, na nepriaznivom vývoji úrokových sadzieb a na celkovej zraniteľnosti slovenského hospodárstva, ktorej druhou stránkou je aj klesajúca dôvera domácich, ale predovšetkým zahraničných investorov v slovenské hospodárstvo. Bolo potrebné tento nepriaznivý vývoj zastaviť.

Dva roky
Stručne povedané, stabilizačná politika bola nevyhnutná a vláda sa rozhodla ísť touto cestou. Rozsah nerovnovážnych vzťahov, ktoré sme zdedili, je však taký značný, že napriek tomu, že sme pôvodne očakávali, že sa podarí hospodárstvo stabilizovať v jednom roku, zrejme to bola ilúzia a budeme na to potrebovať podľa všetkého dva roky. Tento rok, keby som rýchlo prešla, ako to vyzerá, čo sa nám podarilo a čo ešte chceme urobiť, asi by sme mali začať od HDP, pretože za ním sa skrýva spotrebiteľský a investičný dopyt, ktorý znamená pre podnikateľskú sféru to podstatné, či teda nájdu na domácom trhu odbyt pre svoju produkciu. Aj keď máme v dispozícii niekoľko predikcií, ako bude vyzerať HDP do konca roka, žiadna z nich, kým nebude koniec roka, nevie povedať, či sa uskutoční alebo nie. Ale 1. štvrťrok skončil vám známym číslom 1,8 % a odhad do konca budúceho roka je skutočne v rozpätí od tohto najnepriaznivejšieho odhadu, ktorý pred niekoľkými mesiacmi uverejnila Deutsche Bank od 0 %, až po Ústav svetovej ekonomiky SAV, bývalý ekonomický ústav, kde majú horný odhad priaznivý, vyše 4 %. Myslím, že realita bude okolo 2 %, možno medzi a 2 a 3 %.
Ako to bude vyzerať s infláciou? Znovu máme k dispozícii výsledky za prvý polrok na medzimesačnej báze, posledný výsledok je 0,5 %, na priemernej medziročnej báze je to 7,1 %, odhad do konca roka po uskutočnení všetkých opatrení, ktorých časť sa už uskutočnila, mnohé nás ešte čakajú, je podľa Štatistického úradu 1,5 %. Znovu uvidíme, aká bude realita. Nás všetkých, samozrejme, bude zaujímať, ako bude vyzerať vývoj koruny a úrokových sadzieb. Tieto dve veličiny sú dosť úzko prepojené. Keď porovnávame vývoj koruny od začiatku tohto roka s výnimkou májového kritického obdobia, obdobie pred druhým kolom prezidentských volieb, keď došlo k značnému poklesu hodnoty koruny, možno všeobecne hodnotiť, že koruna má k euru relatívne stabilizovaný vývoj. Pokles od 1. 1. je asi 4,3 %.

Až na výkyvy
Iný je vývoj, samozrejme, k USD, a preto je veľmi dôležité, v čom kupujete, či v dolároch alebo v inej mene. Vývoj dolára je ovplyvnený vývojom ekonomiky USA a je pre nás veľmi dôležité sledovať práve vývoj eura k doláru, a je zrejmé, že euro sa dostáva na najnižšiu úroveň vo vzťahu k doláru, ale zatiaľ európska centrálna banka neprijala žiadne dodatočné opatrenia, ktoré by viedli k posilneniu eura. Z nášho hľadiska sa nazdávame, že nie sú v tejto chvíli nijaké zásadné dôvody na výraznejší pokles koruny, takže vývoj pokladáme za relatívne stabilizovaný. Samozrejme, že vždy sú možné nejaké krátkodobé výkyvy, tak ako sme mali možnosť to zažiť okolo 21. mája.
Vývoj úrokových sadzieb od začiatku roka prešiel dvoma fázami. Prvá fáza kulminovala vlastne v období začiatku tejto krátkodobej finančnej krízy alebo krízy slovenskej koruny a bola poznamenaná stabilným poklesom úrokových sadzieb. Dostali sme sa, pretože štát predstavuje najvýznamnejší dopyt, niekde až na úroveň 15 %, čo bolo nepochybne veľmi priaznivé, ale ten turbulentný vývoj okolo májových udalostí zaznamenal prudký výkyv úrokových sadzieb a keďže stabilizačné obdobie je už pomerne dosť dlhé, je evidentné, že úrokové sadzby sa na úroveň spred 20. mája nedostanú. Navyše, nie celkom priaznivý signál v tomto smere vyslala NBS pri inovovaní svojho menového programu.

Dostupnosť úverov
Aký je zámer vlády? Vzhľadom na to, že je tu väzba medzi vývojom úrokových sadzieb a vývojom koruny, máme snahu neprispieť k výraznému poklesu koruny, ale zároveň máme snahu stláčať úrokové sadzby z celkom zrejmých dôvodov. Prvý dôvod je, že nechceme, aby zbytočne rástli náklady dlhovej služby a druhý dôvod je, že tieto úrokové sadzby potom určujú a do značnej miery ovplyvňujú vývoj úrokových sadzieb pre podnikateľskú sféru. Sme však realisti a vieme, že niekde treba zakotviť a pravdepodobne okolo 16 % pri tejto výkonnosti hospodárstva je asi reálne.
Rada by som sa zmienila o dostupnosti zahraničných úverov. Samozrejme, že na dostupnosti zahraničných úverov a podmienkach ich poskytovania sa podpísal vývoj slovenského hospodárstva. Pokles ratingu, negatívny výhľad ratingu, ale aj niektoré konkrétne udalosti, z ktorých zrejme najnepriaznivejšia je alebo bola situácia vo VSŽ. Evidentne to, čo sa odohralo vo VSŽ, znamenalo pokles dôvery kľúčových veriteľských bánk na Slovensku a ja len dúfam, že v krátkom čase sa táto dôvera plne obnoví tým, že sa podpíše stabilizačná dohoda a vytvoria sa podmienky na rozvoj VSŽ, ale aj na vyrovnanie záväzkov VSŽ voči veriteľským bankám.
Predpokladám, že aj snaha štátu, urputná snaha vyhnúť sa rôznym hrozbám crossdefaultov, iste prispieva k obnovovaniu dôvery v slovenské hospodárstvo.

Dôvody sú dva
Stojí nás veľa to námahy, o tom ani nechcem hovoriť, ale v tejto chvíli môžem povedať, že sa nám podarilo odvrátiť všetky hrozby, ktoré tu boli naozaj veľmi početné a dnešným dňom sme vlastne podpísali záruku pre železnice na získanie 120 miliónov euro na revitalizáciu podniku, čo je tiež veľmi významný krok dopredu. Tie ďalšie podniky, ktoré musíme riešiť, sú vám zrejme známe - Slovenské elektrárne, Vodohospodárska výstavba, aspoň tie najdôležitejšie, aby som sa o nich zmienila. Pretože podnikateľská sféra nechápe dostatočne zámery stabilizačnej politiky vlády.
Povedali sme si pred chvíľou, ako asi vyzerá vývoj úrokových sadzieb a keď to porovnáte s vývojom miery inflácie, tak vždy ten rozdiel (to som hovorila len o úrokových sadzbách na peňažnom trhu a nehovorila som o úrokových sadzbách, ktoré poskytujú banky podnikovej sfére), kde keby sme hovorili o priemernej úrokovej sadzbe, tak by sme sa boli posunuli asi o 3 až 5 percentuálnych bodov hore.
Inými slovami, rozdiel medzi priemernou úrokovou sadzbou a medzi mierou inflácie je značný a treba s tým niečo robiť. Dôvody, prečo je to tak, sú minimálne dva, prvý je schodkové hospodárenie verejných financií po niekoľko rokov, dôsledkom čoho dochádza k nadmernému odčerpávaniu úverových zdrojov a k známemu efektu, že sa tým tlačí cena úrokov hore. Druhý faktor je situácia v bankovej sfére, hlavne v bankách, ktoré majú ešte stále dominantné postavenie pri poskytovaní úverov na domácom trhu. Ak chceme skutočne vytvoriť podmienky, aby podnikateľská sféra mohla modernizovať, reštrukturalizovať a nepoužívala na to len svoje vlastné zdroje, ktoré sú značne obmedzené, ale mohla používať domáce zdroje a čiastočne aj vonkajšie, je potrebné faktory vysokej úrokovej sadzby jednoducho odstrániť. A to je hlavný dôvod nevyhnutnosti realizácie stabilizačnej politiky v tomto a v nasledujúcom roku.
Druhý dôvod je, že je jednoducho neudržateľné aby sa pokračovalo v takom vysokom schodku bežného účtu, ako to bolo za ostatné roky, keď schodok bol vyšší ako 10 %. To sa, samozrejme, odrazilo na nevyhnutnosti zmeniť kurzovú politiku na nestabilite slovenskej koruny a na poklese devízových rezerv, keď sme sa dostali donedávna pod bezpečnostnú hranicu. Keďže hovorím donedávna, tak mám na mysli to, že, ako viete, sme realizovali euroemisiu a posilnili sme devízové rezervy o 500 miliónov euro. To je inak tiež ďalší faktor, ktorý prispieva aj k reštrukturalizácii štátneho dlhu a aj k pozitívnejšiemu vývoju úrokových sadzieb na domácom peňažnom trhu.

Predzvesť zmien
Možno, že mnohí z vás vo všeobecnej rovine budú súhlasiť s tým, o čom sa vás snažím presvedčiť, že kroky vlády boli nevyhnutné práve z toho hľadiska, aby sme vytvorili priaznivejšie podnikateľské prostredie. Samozrejme, keď to hodnotíte z krátkodobého hľadiska, z hľadiska tohto roka, tak rozhodne to nemôže byť pozitívne hodnotenie, to je nám všetkým jasné. Jednou zložkou podnikateľského prostredia je nielen hospodárska stabilita, o ktorej sme si hovorili, ako to vyzerá a aké sú zámery, ale aj legislatívna stabilita, alebo nestabilita.
Vrátim sa k tomu, že veľmi otvorene sme hovorili, hneď na začiatku pôsobenia tejto vlády, že si uvedomujeme potrebu určitej legislatívnej stability pre podnikateľské prostredie, ale že nie je možné čakať, aby to bolo v tomto roku. Pretože v tomto roku sme už uskutočnili a ešte uskutočníme niekoľko veľmi závažných zmien v slovenskej legislatíve, týkajúcich sa podnikateľskej sféry. Viem, že to komplikuje váš život, ale iné východisko nie je. Zmeny v legislatíve, keby sme zrekapitulovali, čo sa odohralo, boli to daňové zákony, ktoré sa zmenili, daň z príjmov, DPH, dokonca dvakrát spotrebné dane, spotrebná daň z liehu, uhľovodíkové palivá a mazivá tiež dvakrát.

Práca pre parlament
Čo nás ešte čaká? Žiaľ, poslanci odišli prázdninovať, mohli sme už mať poschvaľované ďalšie zákony, ktoré máme v parlamente, zákon o správe daní, novelu zákona o bankách, zákon o správnych poplatkoch, zákon o štátnej pomoci a myslím si, že ešte jeden. Z tých menších noviel bol novelizovaný Obchodný zákonník, taká malá novela, zákon o cenných papieroch. Čo nás čaká do konca roka, a povedala by som, že je to veľmi dôležité, aby sme stihli túto legislatívnu činnosť, to budú novely zákonov o rezervách a opravkách, novela konkurzného zákona, veľmi dôležitá jedna z kľúčových noviel, pravdepodobne ďalšia novela, ak presvedčíme podpredsedu vlády pre legislatívu, Obchodného zákonníka a novela zákona o NBS.
Pripravujeme novelu zákona o dani z príjmov s tým, aby bola účinná od 1. 1. 2000. Zámery tejto novely sú hotové a ja by som veľmi stručne chcela o nich povedať. V tejto novele dokonca budeme napĺňať zámer zníženia daňového zaťaženia fyzických osôb, ktorý v tejto chvíli odhadujeme na 3,1 mld. Sk, a zámer daňového zníženia právnických osôb. V zámeroch je tiež predloha tzv. paušálnej dane. Paušálna daň bude nastavená takým spôsobom, že bude predpokladať evidenciu príjmov a bude sa týkať vybraného okruhu živnostníkov, predpokladáme, že do výšky asi 500-tisíc, tie ďalšie náležitosti poskytnutia tohto druhu dane budú ďalej upresňované. Chceme ju nastaviť takým spôsobom, aby sa zároveň dodržal aj istý princíp spravodlivosti a aby to neznamenalo znížené príjmy do štátneho rozpočtu. Isteže, keďže je to veľmi závažná novela, ktorá sa inde pripravuje možno aj dva roky, tak musíme byť v tomto smere opatrní a náš zámer je, aby sme to odskúšali na malom okruhu živnostníkov a uvidíme, ako sa osvedčí, a potom by sa pravdepodobne rozšíril aj okruh živnostníkov.

Colný zákon
Pri dani z príjmov fyzických osôb, z hľadiska administrovania tejto dane sa uvažuje o možnostiach valorizácie odpočítateľnej položky, zníženia daňových sadzieb u najnižších príjmových skupín, alebo rozšírenia daňových pásem. Pri dani z príjmov právnických osôb uvažujeme nasledujúcim smerom, aby sme zníženie daňového zaťaženia dosiahli tromi spôsobmi. Zníženie sadzieb dane, umožnenie urýchleného odpisovania a zavedenie tzv. investičného úveru, kde by bolo možné si odpočítať časť investícií z daňového základu. Do akej miery neviem, aby sme vedeli odhadnúť fiškálne dôsledky v roku 2001. Predpokladáme, že prevažná časť týchto zákonov sa schváli do konca tohto roka, a tým by sa vytvoril istý predpoklad a, myslím, že dosť závažný na stabilizáciu legislatívy v nasledujúcom roku. Dostali by sme sa asi do tej situácie, keď by sme už nemuseli niekoľkokrát do roka novelizovať zákony, stavať vás pred hotové veci, keď sa musíte rýchlo oboznamovať so zákonom atď.
Podnikateľskej sfére odporúčam, aby sa starostlivo oboznámila s novelou zákona č. 511 o správe daní, je to veľmi závažná novela a je trošku prepojená aj s novelou Trestného zákona a ja by som chcela zdôrazniť, že nám v žiadnom prípade nejde o vytváranie kriminalizácie podnikateľskej sféry, ide nám o prevenciu a ide nám o vnesenie poriadku do daňových vzťahov, do vzťahu daňovníkov k daňovej správe. Vynechala som jeden zákon a nemôžem ho nespomenúť, pripravujeme nový colný zákon tak, že zákon č. 180 rozdelíme na colný zákon a zákon o colnej správe. Zatiaľ máme veľkú ambíciu pripraviť ho tak, aby bol účinný v prvom polroku 2000, či sa nám to naozaj podarí, neviem povedať.

FNM mešká
Z tých ďalších zmien zákonov uvediem ešte jednu. V budúcom roku budeme pripravovať nové znenie alebo nový zákon o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív, bude to tzv. zákon o dani z minerálnych olejov. Pripraví sa nový zákon o monopoloch a pravdepodobne ďalší rok budeme pripravovať nový zákon o zdaňovaní z prírastku majetku a pravdepodobne analógiu zákona, ktorý sa používa v EÚ, tzv. withholding text. Chceme demotivovať tých, čo obchádzajú daňové povinnosti tým, že odchádzajú do daňových rajov. Je to legislatíva, ktorá bude preberaná viac-menej z EÚ.
Vláda dopredu deklarovala, že bude riešiť niektoré prípady privatizácie z predchádzajúcich rokov, kde boli porušené zákony. Pravdaže, je to už pol roka, plus ďalšie mesiace, čo vytvára značnú neistotu v podnikateľskej sfére. Bude môj podnik, ten, kde je možné čakať, že to bude predložené súdu na rozhodnutie? Tým, že súdy u nás neriešia prípady za tri týždne, ale za tri roky, odráža sa to aj na vstupe zahraničných investorov. Sme si toho vedomí. Snahou vlády je dosiahnuť, aby Fond národného majetku zverejnil zoznam tých podnikov, kde sa pri preverovaní kúpno-predajných zmlúv dospelo k tomu, že bol porušený zákon, ktoré sa budú otvárať na súde a vo všetkých ostatných prípadoch aby sa tento zoznam publikoval, aby bolo jasne povedané, že v týchto prípadoch sa nič nebude otvárať, že sa uznajú tie rozhodnutia a zmluvy, ktoré sa uzatvorili predtým.


Zdravá ekonomika v podaní ministerky

Na 35. zhromaždení členov Hospodárskeho klubu - NEF
Vecnosť, triezvosť, tolerantnosť - to boli základné atribúty konfrontácie názorov o vývoji slovenskej ekonomiky na piatkovom 35. zhromaždení členov Hospodárskeho klubu - NEF s ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou v bratislavskom hoteli Danube. Témou diskusného fóra bola súčasná ekonomická situácia a hľadanie východísk na zásadné oživenie hospodárstva. Za prítomnosti viceguvernéra NBS Mariána Juska prezidenta VÚB Ladislava Vaškoviča, generálneho riaditeľa SPP Pavla Kinčeša, generálneho riaditeľa ČSOB Mariana Šeďa, prezidenta SP Rudolfa Janáča, guvernéra Eximbanky Ľubomíra Šlahora, prezidentky Bank Austria Creditanstalt R. Ovesny-Straka, prognostika a analytika Pavla Kárásza, predstaviteľov viacerých zastupiteľských úradov, rozhodujúcich výrobných podnikov, inštitúcií, prítomní diskutovali o problémoch stabilizácie a nevyhnutnom programe rozvoja slovenskej ekonomiky.

V úvode výkonný podpredseda Hospodárskeho klubu Peter Kasalovský zdôraznil potrebu takýchto diskusií výkonnej moci s podnikateľmi, bez nálepky straníckosti a s dôrazom na výsostne aktuálne dosahy vládnych rozhodnutí na podnikateľskú sféru, ktorá jediná môže oživiť stagnujúce hospodárstvo. Vyslovil presvedčenie, že pôda Hospodárskeho klubu bude vždy otvorená zdravým názorom a aj efektívnym polemikám a že nikdy neskĺzne z nezávislej do straníckej. To, že sa siedmy rok darí udržiavať to najcennejšie - otvorenosť všetkým názorovým prúdom a ich toleranciu - zaväzuje a zároveň je dobrým signálom pre budúcnosť tejto krajiny. Potrebujeme rozhľadenosť, múdrosť a spoluprácu, tak teda diskutujme a hľadajme to spoločné, zdôraznil vo svojom úvodnom slove.

Dvojitý deficit
Ministerka financií SR Brigita Schmögnerová nemala vôbec ľahkú úlohu obhájiť kroky vládneho kabinetu, pretože všetky opatrenia sa podstatne týkajú podnikateľskej sféry. Hneď v úvode svojho vystúpenia pripustila, že nie každý politike vlády tlieska, pretože každý jeden podnikateľ posudzuje tieto opatrenia zo svojho pohľadu. Zdôraznila, že na riešenie súčasného zlého stavu existuje viacero riešení. Tento rok a čiastočne aj rok 2000 bude rokom neľahkým pre všetkých, podnikateľov nevynímajúc. Žijeme totiž v nestabilite hospodárskej, politickej i legislatívnej. Predchádzajúce tri roky sa vytvárali niektoré prvky, ktorých kumulácia znamená značné ohrozenie slovenského hospodárstva. Je to tzv. dvojitý deficit, ktorý sa odrazil na nepriaznivom vývoji slovenskej koruny, nepriaznivom vývoji úrokových sadzieb a na celkovej zraniteľnosti nášho hospodárstva, ktorej druhou stránkou je aj klesajúca dôvera domácich, ale predovšetkým zahraničných investorov. Podľa slov B. Schmögnerovej, stabilizačná politika je nevyhnutná, no zároveň je dôležité vytvoriť podmienky pre podnikateľov, aby sa podnikateľská sféra mohla modernizovať, reštrukturalizovať a nepoužívala na to iba svoje vlastné zdroje. Tie sú značne obmedzené, a tak je potrebné odstrániť faktory vysokej úrokovej sadzby.

Tlak rezortov
V ďalšej časti svojho vystúpenia venovala pozornosť problémom súčasnej legislatívy, ktorá je v mnohom nedokonalá. Zdôraznila, že vláda si uvedomuje potrebu legislatívnej stability pre podnikateľské prostredie, pretože nemožno donekonečna podnikateľom komplikovať život. Spomenula, že na parlamentnú oponentúru už boli predložené rozhodujúce novely zákona o bankách, správnych poplatkoch, štátnej pomoci, cenných papierov - žiaľ, ich prijatie sa odsunulo na neurčito, keďže poslanci v súčasnosti dovolenkujú, a aký bude ich jesenný program, dnes ešte ťažko predvídať. Na novelu čakajú aj daňové zákony - v štádiu príprav je zákon o dani z príjmov s účinnosťou od januára 2000. V zásade by malo ísť o zníženie daňového zaťaženia právnických i fyzických osôb. V zámeroch sa uvažuje aj o paušálnej dani, ktorá sa bude dotýkať vybraného okruhu živnostníkov. V závere svojho úvodného slova venovala pozornosť nevyhnutným štrukturálnym zmenám. Podľa nej treba podstatne urýchliť reformy takých rezortov ako je zdravotníctvo, školstvo, kultúra. A čo je rozhodujúce pre budúce roky , to sú zásadné zmeny vo finančníctve. Slovensko je totiž jedinou postkomunistickou krajinou, ktorá doteraz neurobila ozdravenie finančného sektora.


Slovensko potrebuje nové impulzy oživenia

Pred týždňom sa v hoteli Danube stretli členovia Neformálneho ekonomického fóra - Hospodárskeho klubu a diskutovali o hľadaní možností na riešenie súčasnej nepriaznivej ekonomickej situácie Slovenska. Prvé dve časti sme uverejnili v priebehu uplynulých dní, dnes prinášame ďalšie pokračovanie.

Oddeliť hospodárstvo a štátny rozpočet
Alexander F. Zvrškovec:
Účtovníctvo nevediem na to, aby som sa zapáčil štátu

S viceguvernérom NBS M. Juskom sa zhodujem v tom, že sme závislí od zahraničia, ale chýba mi jedna vec, a to, že od roku 1993 neprebehla na Slovensku žiadna verejná diskusia o tom, aký štát vlastne chceme, s akou výškou sociálneho zabezpečenia majú ľudia počítať. Všetky politické strany sľúbili maximum toho, čo mohli, ale to sa nedá dodržať. Trápi ma to. Napríklad v Taliansku je každému jasné, že problém štátneho rozpočtu nie je problémom podnikateľa. Tam - či sa vymení za rok dvadsať alebo viac vlád - to nikoho netrápi. Až sa takáto častá obmena nepáči Európskej únii. Aj my na Slovensku musíme hospodárstvo osamostatniť od štátneho rozpočtu. Stále vychádzame z nejakej historickej súvislosti medzi priemyslom, ktorý tu operuje, a možnosťou štátu zdaniť ho. Je to ilúzia a všade na svete sa od toho upúšťa.

Aký máme ako podnikatelia názor na to, že sa zavedú licencie, a tým sa zjednoduší účtovníctvo? To je principiálne zlá úvaha. Účtovníctvo nevedie podnikateľ preto, aby sa zapáčil štátu, ale preto, aby mohol riadiť podnik. Cirkev v 16. storočí sa pokúšala zachrániť svoju pokladnicu predávaním cirkevných odpustkov, pričom odpustky sa dali kúpiť. Niečo podobné navrhuje slovenská vláda dnes. Myslím, že tí čo klamú už dnes, nemusia odpustky zaplatiť. A tí čo majú záujem rozumieť tomu, čo robia, účtovníctvo musia viesť. To je zjednodušené ponímanie hospodárskych problémov. Je to tzv. degenerácia reálnych ekonomických vzťahov.

Čas nám rýchlo uteká
Peter Čatloš: Korupcia víťazí vďaka neschopnosti
Tak ako to bolo vyčítané predchádzajúcej vláde, tak aj súčasná striktne rozlišuje makroekonomiku a mikroekonomiku. A všetky problémy, o ktorých hovoríme a ktoré dnes hospodárstvo SR má, vyplývajú z tejto skutočnosti. Vláda nevie aké dôsledky bude mať jej počínanie na podnikovú sféru a na občanov. Nemá fórum odkiaľ by čerpala informácie, nevie si uvedomiť veľkosť dosahu zmeny napríklad jednej vety v zákone. Ponúknime toto fórum v Hospodárskom klube, aby si prišla vypočuť, ako jej rozhodnutia dopadajú na ľudí. Ktorý zo súčasných ministrov vlády prv než sa ním stal, niečo riadil v praxi? Väčšinou išlo len o teoretických pracovníkov bez konkrétnej zodpovednosti. A oni dnes ovládajú štát a jeho hospodársku sféru. Hovorili sme o tom, prečo niekto dostane a niekto nedostane dotáciu a že ju dostane ten, kto si to dokáže vybaviť bez ohľadu na kvalitu projektu. Prečo sa tomu čudujeme, keď ten, kto má rozhodovať, nevie posúdiť kvalitu toho projektu? Táto istá hrôza nás čaká pri reštrukturalizácii podnikovej sféry. Ktorá banka má a môže posúdiť podniky určené na zánik a na podporu? Kým vyriešime túto teoretickú základňu riešenia problémov, budú nám pribúdať problémové podniky. Dnes sú už v takom stave, že si musia brať úvery na zaplatenie daní. A napriek tomu stále nevieme ako riešiť problémy a stále nám uteká čas.


Najľahšie je zmeniť prístup...
Sergej Kozlík:
Ekonomika potrebuje konštruktívne programy
Pripomenul by som rok 1993, ktorý mi do istej miery pripomína súčasné obdobie. Vtedy sme zastavovali prudký pád slovenskej ekonomiky niektorými opatreniami, ktoré boli smerované na podporu exportných aktivít. Slovensko devalvovalo o desať percent, zaviedlo dovoznú prirážku, certifikáty a NBS realizovala isté opatrenia, ktorými sa pribrzdili dovozy zo zahraničia. Tieto kroky naštartovali ekonomický rast v roku 1994, ktorý bol ťahaný predovšetkým exportom. Po nástupe do vlády v roku 1995 sme konštatovali, že možnosti ťahania ekonomiky exportom sú vyčerpané a treba vytvoriť prorastové prostredie. To nastolilo potrebu vytypovať odvetvia, ktoré sú v minimálnej miere závislé od dovozu surovín a materiálov a na ktoré sú vytvorené domáce kapacity, pričom ťažia z domácej pracovnej sily. Tieto úvahy predstavovali zárodok rozbehnutia nastupujúcich infraštruktúrnych programov, najmä na báze už rozostavaných diel, ako bolo VD Gabčíkovo, elektráreň v Mochovciach, diaľnice a pod. Pritom sme predpokladali, že sa vytvoria zároveň impulzy pre ďalšie odvetvia, najmä pre strojárstvo a chemický priemysel, ktoré by sa do tohto rastového impulzu zapojili, a tým by vznikol predpoklad pre stredno- a dlhodobý ekonomický rast. To sa do istej miery podarilo. Avšak ten vysoký ekonomický rast niesol so sebou isté problémy rovnováhy, na ktoré reagovala v roku 1996 centrálna banka. Bola to reakcia na vývoj nerovnováhy v zahraničnoobchodných vzťahoch, najmä v platobnej bilancii a vysokom deficite obchodnej bilancie. Bolo pre mňa istým sklamaním zo strany podnikateľskej sféry, ktorá nenaplnila predpoklad, že ekonomický rast bude ťahaný rozširujúcou sa súkromnou sférou. Uvedomte si, že v období rokov 1993 až 1998 narástol podiel súkromnej sféry z 30 na 82 percent. Predpokladali sme, že bez vstupu vlády do tohto systému podnikatelia sami zabezpečia určitú rovnováhu medzi vývojom miezd a produktivitou práce tak, aby sa tieto veličiny nedostali do rozporu. To sa však stalo už v roku 1996 s tým, že nadspotreba sa začala prejavovať aj istým tlakom v štátnom rozpočte. Chcem zdôrazniť, že spomenutý ekonomický rast sa nerozplynul vo vzduchoprázdne, ale že je to určitý potenciál, ktorý by mohol vytvárať zdravú sebadôveru aj v členoch novej vlády.

Bez konfrontácie
Slovensko má predovšetkým porovnateľnú zahraničnú zadlženosť s Poľskom, ČR, Maďarskom. Nemôžem a nebudem konfrontačne súťažiť s pánom Miklošom v názoroch o tom, či SR má nižšiu alebo vyššiu zahraničnú zadlženosť meranú na občana alebo na HDP. Podstata veci je v inom. Treba vychádzať aj z istej sebadôvery predstaviteľov tohto štátu danej tým, že Slovenská republika je porovnateľná s lídrami tranzitívnych krajín. To je veľmi dôležité a treba to nahlas a preukazne prezentovať aj vo vzťahu k zahraničným partnerom. To je prvá zásadná chyba, ktorá sa tu už pred voľbami, ale najmä po voľbách stala. Ide o to, že členovia vlády prezentujú istú katastrofickú víziu Slovenska.

Zmeškaný impulz
Je prijatý balíček opatrení. Škoda, že tak neskoro. Malo sa to stať ešte v novembri alebo decembri 1998, súbežne s reštrikciou spotreby. Vtedy mala vláda zahraničnú podporu, konkrétne ponuky zdrojov na riešenie infraštruktúrnych zámerov. Keďže sa to nestalo, zmeškali sme veľmi dobrý impulz na zníženie spotreby a súčasne možnosť postaviť reštriktívny rozpočet na rok 1999. My sme sa oň pokúšali v roku 1998 aj napriek tomu, že sme išli do volebného obdobia. No súčasne sme mali ambíciu neodísť z rozvojových programov, na ktoré boli nastavené celé skupiny stavebníctva. Okrem toho nová vláda nemala tak masívne spochybniť vlastnícke vzťahy. Ak mala pochybnosti, mala ísť po konkrétnych príkladoch. Opäť je tu istá možnosť, isté východisko zo strany vládnej moci ísť touto cestou. To znamená na základe schváleného balíčka opatrení opäť začať kontaktovať, možno úspešnejšie, možno niekde menej úspešne, zahraničných investorov a ísť tou cestou, ktorá je vyskúšaná. Je tu dokonca príležitosť podstatného zníženia cien investičných akcií, pretože sa ukazuje, že niektoré akcie sa realizované za veľmi náročných nákladových podmienok a že by bolo možné viaceré infraštruktúrne akcie uskutočniť lacnejšie.

Zásadné nerovnováhy
Niektoré prvky balíčka opatrení budú znamenať prehĺbenie nerovnováh, pretože kroky vlády nie sú vyvážené rastovými opatreniami. Keby to tak bolo, účinok balíčka by nebol natoľko degresívny. Predovšetkým dôjde k narušeniu rovnováhy daňového systému. Štát síce bude inkasovať vyššie objemy daní, ale cez produkčné štruktúry sa nevytvorí dostatočné zázemie zdrojov na naplnenie týchto daňových predpisov, lebo bude klesať spotreba. Chýba tu teda rovnováha, ktorá mohla fungovať od 1. januára tohto roka. Týka sa to daní príjmov právnických a najmä fyzických osôb. Ďalej v balíčku chýba podpora podnikateľských štruktúr. Vo vzťahu k výrobných štruktúram je reštriktívny, pretože klesne spotreba. To sa dalo riešiť daňou z príjmov právnických osôb. Ďalej chýba vyrovnanosť podporných stimulov v infraštruktúre a dane z príjmov vo vzťahu k cenovým opatreniam, pretože cenové opatrenia zaťažia náklady.

Zmena je nevyhnutná
Odvody do poistných fondov sú na Slovensku ešte vo väčšej miere ako dane vysoko nad úrovňou krajín Európskej únie. Pokiaľ som hovoril, že ekonomický rast sa nerozplynul vo vzduchoprázdne, znamenal aj to, že verejnoprávne inštitúcie zvýšili príspevky do zdravotníctva na dvojnásobok. Narástli aj príspevky do sociálnych fondov. Je správne, keď vláda hovorí o tom, že treba zredukovať výdavky v sociálnej infraštruktúre, ale zatiaľ jej kroky smerujú viac do redukcie štátnej správy ako do optimalizácie výdavkov v sociálnej sfére. Toto opatrenie bez spomenutých podnetných stimulov jednoznačne môže viesť k prehlbujúcemu sa rozpadu produktívnych štruktúr, úpadku celých odvetví. Už teraz to možno vidieť napríklad na poľnohospodárstve alebo stavebníctve. To znamená, že pokiaľ neprídu včas stimuly, spoločenské náklady môžu skomplikovať situáciu.

Ale čo môže vláda urobiť zo všetkého najľahšie, je zmena rétoriky. Na Slovensku vznikla jedna obrovská konfrontácia. Za jadro hospodárskej politiky sa všeobecne považuje zvaľovanie viny za súčasný stav na predchodcov. To nevedie k riešeniu problémov. Navyše to znižuje dôveru zahraničných partnerov, ktorí očakávajú definíciu východísk a nie jednostranné vyjadrovanie nedôvery vlády vo vlastné sily. Povinnosťou každej vlády je prezentovať konštruktívne programy. Pokiaľ nebudú definované a rýchlo realizované stimulačné opatrenia, tak tu hráme hru medzi dvoma mantinelmi ako ušetriť desať halierov a prísť pritom o korunu. Ale vláda sa musí pokúšať zadefinovať riešenie ako zainvestovať korunu a z nej získať možno korunu desať alebo korunu dvadsať.


Úspešný je ten, kto sa odlišuje
Peter Sobotka:
Nepreceňujme zahraničný kapitál
Podiel zahraničných investorov na tvorbe hrubého domáceho produktu je napríklad v Maďarsku, Poľsku a v Čechách podstatne vyšší ako na Slovensku. Navodzuje to otázku: keď prekonáme istú hranicu vstupu zahraničných investorov k nám, keď sa HDP na Slovensku bude tvoriť predovšetkým za účasti zahraničného kapitálu, bude nám potom naozaj lepšie? Zatiaľ mi to z porovnania s ostatnými ekonomikami nevychádza. Druhá otázka je, ktorý vyspelý štát nemá vlastný priemysel. Ak sa raz chceme zaradiť medzi štáty, ktoré sú naozaj vyspelé, tak treba rešpektovať skutočnosť, že globalizácia ekonomiky sa uberá vždy dvoma smermi. Nejde len o to, aby sme my predávali naše podniky smerom von, ale možno že by sme sa mali snažiť investovať smerom do zahraničia a podnikať v zahraničí. Myslím si, že najväčšiu šancu majú v tomto smere predovšetkým nové priemyselné odvetvia alebo spoločnosti podnikajúce v tých mladších odvetviach. Či už je to informatika, reklama, investičné bankovníctvo.
Na kapitálovom trhu alebo všeobecne v podnikaní sa zarobí dobre vtedy, keď sa snažíme robiť niečo inak ako tí ostatní. Niečo, čo druhí neočakávajú. Takisto je to s transformáciou ekonomiky. Jedna, všeobecne používaná schéma, nie je úspešná. Mali by sme dostať ekonomiku ďalej. Myslím si, že by sme mali vytvoriť naozaj reálnu hospodársku súťaž, existujúci kapitálový trh, normálne podnikateľské prostredie, ktoré bude ľudí povzbudzovať a podporovať, či už živnostníkov, alebo veľkopodnikateľov. Stále sa diskutuje o tom, že naša ekonomika má problémy a že keď prídu zahraniční investori, potom na stane veľká zmena a bude po probléme. Mám jeden návrh: vieme, aké problémy máme aj v politike. Čo keby sme dali načas našu politickú moc do rúk zahraničiu? Veď sú to ľudia, ktorí majú väčšie skúsenosti. Možno by boli lepšími ministrami, lepšími členmi parlamentu. Je to absurdné, ale v hospodárstve tento princíp reálne uplatňujeme a nezdá sa nám to nelogické...


Nepodceňujme úlohu globalizácie
Ľuboš Valach:
Politický zápas má mať presne vymedzené hranice
Najprv musí byť vrece zaplátané, až potom sa môže plniť investíciami. Táto myšlienka určuje princípy a postupnosť rekonštrukcie slovenského hospodárstva. Až po určení postupnosti môžeme viesť polemiku o tom, ako to vrece zaplátať. Treba si uvedomiť aj to, že do procesu ozdravenia zasiahne globalizácia svetovej ekonomiky. Keď sa pozriete na štruktúru firiem na Slovensku povedzme pred piatimi až desiatimi rokmi, porovnáte to s dneškom a skúsite si predstaviť, aké budú firmy o ďalších päť až desať rokov, dospejete k rovnakému názoru ako ja: najrýchlejšie rastú tie globálne firmy, ktoré majú zastúpenie všade na svete, aj na Slovensku. Nepoviem nič prevratné, keď budem prognózovať, že veľké množstvo slovenských podnikov zanikne. Sú odkázané na zánik a na prebratie inými, predovšetkým nadnárodnými spoločnosťami. Keď sa stretávam zo zahraničnými investormi, chcú investovať predovšetkým do ľudí, do know-how.

Banky nevedia podnikať
Ďalším problémom našej ekonomiky je problém bánk. Oni nevedia podnikať. Fakticky tri roky, od mája 1997, keď začali menové turbulencie alebo od januára 1997, keď NBS prišla s opatrením proti rozpočtu, aby držala stabilitu koruny, odvtedy úrokové sadzby doslova vyleteli nahor a bankám sa viac oplatilo požičiavať štátu ako podnikať. Dnes by aj chceli podnikať, ale problémy malých a stredných podnikateľov nemajú preskúmané. Ale keby štyri, päť rokov dozadu sledovali ich vývoj, tak by vedeli zhodnotiť, kto akým smerom pôjde, kto je podvodník, kto je perspektívny, a teda komu sa vyplatí požičať. Pokiaľ to odpolitizujeme, tak každému je jasné, že banky patria do globálneho systému a musia mať globálnu participáciu. A to isté treba riešiť v strategických podnikoch.
V každej spoločnosti prebieha istý mocenský politický zápas a je dobré že Slovensko nie je výnimkou, pretože je to aj o určitej transparentnosti podnikania. Ide však o to, že politici by mali mať stanovené hranice, odkiaľ pokiaľ môžu zasahovať. Pretože pokiaľ do toho zatiahneme ľudí napr. referendami, štrajkami, dostaneme sa o niekoľko rokov späť. Tým odlákame zahraničných investorov. A my potrebujeme nielen ich peniaze, ale aj know-how.



Napredovanie si žiada spoločenskú dohodu

Záver diskusie NEF - Hospodársky klub o východiskách Slovenska z ekonomickej krízy
Dnes prinášame poslednú časť diskusie z pracovného stretnutia Neformálneho ekonomického fóra - Hospodárskeho klubu v bratislavskom hoteli Danube 21. júna 1999. Jeho hlavnou témou boli východiská Slovenska zo súčasnej nelichotivej ekonomickej situácie. Odzneli na ňom vystúpenia vládnych politikov (napríklad vicepremiér P. Hamžík), bankárov (J. Gabriel, M. Jusko z NBS), opozičných politikov (S. Kozlík), analytikov (P. Kárász), ale najmä predstaviteľov podnikateľskej sféry. V minulých dňoch sme vystúpenia uverejnili a dnes ich uzatvárame myšlienkami Miloša Blanárika zo Zväzu stavených podnikateľov ST a Viliama Vetešku, podnikateľa z odvetvia cestovného ruchu, ktorý budoval Slovenské aerolínie.

Koncepcia nemôže byť na tri roky
Miloš Blanárik: Zrýchlime obrátkovosť malého kapitálu


Ak sa má prijať koncepcia rozvoja hospodárstva, po ktorej voláme už desať rokov, treba, aby potom zostala zachovaná aspoň desať rokov. Riadiť by sa ňou mala nielen tá vláda, ktorá ju prijme, ale aj jej nástupkyňa. Pretože každá vláda vykonáva efektívne svoju činnosť v podstate len tri roky, ak odpočítame obdobie nástupu, tvorby programového vyhlásenia a potom zasa obdobie pred ďalšími voľbami. A tri roky sú veľmi krátky čas na zhodnotenie účinku akýchkoľvek ekonomických opatrení, ktoré majú vážnejšie zasiahnuť do systému. Za toto krátke obdobie nemajú vôbec možnosť prejaviť sa. Čiže ak dnes zastavíme výstavbu diaľnice, do ktorej sme investovali 1,5 miliardy korún, a chýba 200 miliónov korún na to, aby sme sa do Nitry dostali po rýchlostnej komunikácii, tak to si nemôže dovoliť žiadny, ani ten najbohatší podnikateľ na svete.
Nedostatok finančných zdrojov sa dá riešiť aj ináč ako úvermi zo zahraničia, alebo ako sa to všeobecne hovorí. A to, zrýchlením obrátkovosti drobného kapitálu, ktorý tu je. Ak sa hovorí, že treba dávať návrhy na riešenia súčasnej ekonomickej situácie Slovenska, tak my, Zväz stavebných podnikateľov SR ich dávame. Podľa nás možno dosiahnuť pokrok tak, že termínovanými daňovými úpravami sa dá dosiahnuť nekorupčný systém zrýchlenia obrátkovosti drobného kapitálu.
Napríklad pred tromi rokmi sa zaviedol tzv. Štátny fond rozvoja bývania SR. V procese prípravy sme ho pripomienkovali v tom zmysle, aby nedával priame dotácie, ale nech sa ide systémom, že bude z neho dotované hypotekárne bankovníctvo. Tým by vznikla možnosť bez korupcie využívať tieto zdroje. Dokonca za 1 miliardu bolo možné postaviť 10 000 bytov. Teda za 6 miliárd, ktoré sa v ňom minuli, by to znamenalo 60-tisíc bytov, a tým aj splnené programové vyhlásenie súčasnej vlády. Tento návrh predstavitelia výkonnej moci odmietli a argumentovali tým, že aj v Amerike dávajú priame dotácie. A výsledok? Časť podnikateľov, ktorí odčerpali 6 miliárd korún zdrojov, ktoré boli vo fonde, ich majú na 17 alebo 20 rokov na trojpercentný úrok a držia ich. Tie byty, ktoré za to postavili, už dávno predali, čiže už dávno mohli tie peniaze splatiť. Ale, samozrejme, že to neurobia, pretože mať 20, 50 alebo aj 60 miliónov korún za tri percentá úroku, to jednoducho stojí za to. Z tohto príkladu možno názorne vidieť, ako sa to skončí, keď niekto nedomyslí, alebo nechce domyslieť vec do dôsledkov. A to isté platí aj o opatreniach vlády. Robia sa bez akejkoľvek podrobnej analýzy. Priznalo to aj ministerstvo financií v septembri minulého roka, keď sa rokovalo o zvyšovaní počtu miest v zdravotníctve. Ale bez dôkladných analýz možno ťažko navrhovať racionálne a reálne koncepčné opatrenia. Navyše, ak každé tri roky pri výmene vlád meníme aj koncepcie, či už ide napríklad o diaľnice alebo iné sféry, tak je jasné, že ten zahraničný kapitál, od ktorého si toľko sľubujeme, k nám nemôže vstúpiť. Ale koncepčne sa nemôžu správať ani domáci podnikatelia, napriek tomu, že túto krajinu dostatočne poznajú.

Treba oživiť Slovenské aerolínie
Viliam Veteška: Ročne štát stráca miliardy


Som zakladateľ Slovenských aerolínií. Vo svojej súkromnej firme zamestnávam nie desaťtisíce, ale iba 450 osôb. Máme hotely, robíme cestovný ruch, máme významné zahraničné obchodné akvizície a podobne. Naša spoločnosť preinvestovala len minulý rok 100 miliónov korún, tento rok už 60 miliónov korún.
Strategické postavenie
Slovenskému hospodárstvu chýbajú rozvojové impulzy. Také opatrenia na oživenie, ako prijíma táto vláda, môže realizovať hocaký človek, ktorý nemá prehľad, ani vysokoškolské vzdelanie a vôbec sa v ekonomike nevyzná. Pred 20 rokmi, keď som bol riaditeľom jedného podniku, jeden významný riaditeľ závodu mi povedal: aj vy ste zástancom teórie, že na dosiahnutie lepšieho hospodárskeho výsledku by sme mali zvyšovať výkony a znižovať náklady? To mi presne pripomenulo situáciu, keď sa predkladal štátny rozpočet. Nechcem nikoho urážať, ja som z praxe a o praxi budem hovoriť. Preto som pripomenul tieto slová, lebo tí ľudia, ktorí sú dnes na vysokých štátnych stoličkách nevedia, čo to je atmosféra v podniku, psychológia v práci, atmosféra na medzinárodnom trhu. Ich konanie mi pripomína, akoby si iba chceli vyrovnať s niekým účty. Prečo som spomenul Slovenské aerolínie? Myslím si, že raz bude koniec tomu, čo sa okolo tohto podniku deje teraz.
Treba si uvedomiť, že vzduch je ekonomický priestor. Keď sme zakladali Slovenské aerolínie, vedeli sme, že nám v tejto oblasti ročne uniká vyše dvoch miliárd korún. Ja ako podnikateľ, ktorý v minulosti pracoval v medzinárodnom cestovnom ruchu, som sa rozhodol vrátiť z Česka na Slovensko s nádejou, že budem rozvíjať cestovný ruch. Dodnes tvrdím, že sa to nedarí tak, ako by sa mohlo, a že minimálne o 20- až 30-tisíc ľudí viac by sa mohlo zamestnať v cestovnom ruchu. Tak som sa do toho pustil. Štyri roky sa pripravoval projekt Slovenských aerolínií. A bolo to náročné. Vždy, keď som sa mal stretnúť s vtedajším podpredsedom vlády pánom Kozlíkom, doma som sa dôkladne pripravoval ako na vysokoškolskú skúšku. Postupne sa projekt oživil, mali sme jasnú víziu, čo budeme robiť ďalej. Aké lietadlá kedy kúpime, ako obsadíme trh, finančné a prepravné toky. Dostať sa do stredoeurópskeho vzdušného priestoru je najdôležitejšia vec. Na všetko boli podpísané zmluvy, išli sme investovať. Pokiaľ ide o majetkovú účasť, ja som bol jedným z tých, ktorí vládnym predstaviteľom povedali: zadržte si kontrolu nad 34 % akcií, pretože považujem vzduch za jedno zo strategických odvetví. Či už z hľadiska bezpečnosti štátu, civilnej ochrany a podobne. Jednoducho - politickou zmenou po voľbách, a pripomínam, že vo vzduchu sú si všetci rovní, sa letecká doprava "vďaka" tejto vláde spolitizovala. A nielen letecká doprava, ale aj priemysel a iné odvetvia. Táto vláda nehľadela na odbornú základňu.
Výhodný obchod pre štát
Uvediem niekoľko čísel. Za prvých osem mesiacov sme prepravili 86-tisíc cestujúcich. O rok na to, podľa podpísaných konkrétnych medzinárodných a domácich kontraktov, to už bolo 170-tisíc cestujúcich. V prvom roku sme dosiahli tržby okolo 400 miliónov, v druhom roku to malo byť 700 miliónov a v treťom roku už jedna miliarda 600 miliónov korún. Vytvorili sme 200 nových pracovných miest bez jednej koruny podielu Národného úradu práce. Pritom štát do tohto projektu vložil iba 34 miliónov korún. Za smiešnych 34 miliónov korún mohol, mal a stále má právo ovládať kus ekonomiky, ktorú letecká doprava predstavuje. Ostatní podnikatelia do toho vložili 66 miliónov korún. A to sú už slušné peniaze, keď počúvam, ako je na Slovensku všetko podkapitalizované, aké sú drahé peniaze. Vytvorili sme hneď v prvom roku slušné tržby pre štát. Získal 33,6 milióna korún na poplatkoch z letísk, 9 miliónov korún na poplatkoch z palív a mazív, získal 7 alebo 8 miliónov korún na poplatkoch z odletových táx a získal ešte z objemu vyplatených miezd. Čiže v prvom roku štát dal 34 miliónov korún a už nikdy viac by už asi nič nedal a hneď v prvom roku získal asi 70 miliónov korún. Pritom - a to je dôležité - v tomto roku by sa tržby boli podstatne zvýšili. Teraz sa pýtam: kto tu v tejto krajine vládne? Mne je to jedno, ja som ochotný zdvihnúť čiapku, predsedovi vlády, predsa ho zvolili ľudia. Ja som ochotný zdvihnúť čiapku aj prezidentovi, tak isto ho zvolili ľudia. Ale pýtam sa, prečo ten, komu ja zdvíham čiapku, je ochotný po odkrytej hlave udrieť bakuľou? Ako si dovoľuje kriminalizovať ľudí, ktorí sú investormi? Ja sám som preinvestoval 75 miliónov korún. Ako si dovoľuje nejaký úradník niekde na ministerstve dopravy zhadzovať prácu, ktorú sme urobili? Poviem ďalších niekoľko čísel. Náklady na pracovné cesty a výjazdy ministerských úradníkov predstavujú ročne vyše dvoch miliárd korún. Keď sa chceme amerikanizovať, pýtam sa, ako je možné - a chodia si tam teraz ako na výlet na lietadle, čo sme im my vybavili -, že si tam nepozrú, u koho si môže vládny americký úradník "kúpiť" pracovné náklady. Jedine prostredníctvom vlastnej organizácie, ktorú už dnes nenazývajú národný dopravca, ani my ju už tak nemusíme nazývať. My sme len chceli zvýrazniť ten pojem, aby si to niekto uvedomil. Dnes nám dve miliardy korún utekajú v úplatkárskych, tzv. výberových konaniach podľa zákona o verejnom zaobstarávaní v prospech spoločností, ktoré do rozvoja tejto ekonomiky nič nevložia.
Rozvoj za vlastné
A nás, investorov, naproti tomu považujú za kriminálnikov? Pomaly budeme musieť chodiť každý týždeň niečo vysvetľovať na políciu. Tak nás už preverovala finančná polícia, Najvyšší kontrolný úrad, kriminálna polícia. Už nás preverili všetci, ktorí nás mohli preveriť. Ale nikoho nezaujíma, že štát sa nezúčastnil na valnom zhromaždení ani raz, odkedy sa ujala táto vláda moci. Pritom nám ročne unikajú miliardy. Firma Willi, a. s., ktorú takmer stopercentne vlastním, za deväť rokov činnosti preinvestovala v cestovnom ruchu okolo 180, možno 200 miliónov korún. Vytvorili sme hodnotu omnoho prevyšujúcu pol miliardy. Pritom som začínal ako živnostník, dnes sme spoločnosťou, ktorá vlastní vyše polmiliardový majetok. Ale od vlády, ani tej bývalej, sme nedostali z fondu pre rozvoj malého a stredného podnikania ani korunu. Hoci sme mali také projekty, že sme jednoducho vedeli, že musíme dostať. Nedostali sme korunu zo Záručnej a rozvojovej banky. Pýtam sa, ako chceme podporovať tých malých podnikateľov, ktorí sa nepresadili tak, ako sa presadila naša spoločnosť? Pravda je taká, že v súčasnosti sa pokračuje v chybách, ktoré sa vyčítali bývalej vláde. Prekvitá klientelizmus. Ak niekomu vyhovuje, že v leteckej doprave tržby z lietania unikajú do ČR, Tunisu, Turecka, Španielska, že nelietajú tri nové lietadlá, ktoré zodpovedajú predpisovej základni pre EÚ až do roku 2002 a úradníci sa považujú za bohorovných spravodlivých ľudí, potom treba hľadať zo situácie východiská.


Dosahy "huspeninovej" politiky

A. F. Zvrškovec: Obávam sa nepredvídateľnej administratívy

Dnes prinášame ďalšiu časť diskusie v Hospodárskom klube, ktorá bola tento týždeň venovaná aktuálnym problémom slovenského hospodárstva a možnostiam jeho riešenia. Zúčastnili sa jej predstavitelia ako opozície, tak i koalície, ale aj nezívislých bankových kruhov a prognostického ústavu. Diskusia bola naozaj vecná, s jediným cieľom: hľadať východiská súčasného stavu. Dnes pokračujeme vystúpením prezidenta Dividend group Alexandra Františka Zvrškovca.

Podľa neho riešenie fiškálnych problémov štátneho rozpočtu nespočíva v tom, že sa prijme balíček opatrení, ktoré dočasne a iba kozmeticky upravia štatistické výsledky. Problém je v neproduktivite hospodárskeho systému. Keby sme mali produktívny hospodársky systém, tak aj fiškálne problémy by neboli až také dramatické ako sú. Väčšina ľudí na Slovensku v podnikoch sa tvári, ako keby nám čosi ušlo. Čosi, čo tu už bolo. Stále rozmýšľam čo to môže byť. Už desať rokov podnikám na Slovensku a som predsedom predstavenstva v 40 veľkých podnikoch a musím povedať, že nám nič neušlo, nič tu nebolo. To je môj názor zahraničného investora. Jednoducho, čo nám ušlo, je desať rokov. Desať rokov neschopnosti sa dohodnúť na základných pravidlách.

Povedali sme si a v ústave sme zakotvili, že budeme akceptovať trhový mechanizmus. Ten zabezpečuje existenciu trhového prostredia. No už desať rokov rozprávajú vlády o podnikoch, hoci s nimi nemajú nič spoločné. Vláda má čo dočinenia s podnikateľským prostredím a mala by sa vyhnúť detailnej diskusii o podnikoch ako takých. Problémom vlády vždy bolo to, že počas uplynulého obdobia vlastnila množstvo podnikov. Z toho potom vznikali emocionálne diskusie, ktoré preročili racionálnu dimenziu.

Pripravil som si niekoľko bodov, ktoré zhŕňajú objektívne a subjektívne príčiny súčasného stavu podnikateľského sektora na Slovensku. Pritom nevidím rozdiel v tých vládach, ktoré tu boli doteraz. Všetky mali vysoké ambície, ale ich programy a zámery neboli nikdy merateľné. Ani jednou vetou nepovedali - koľko a kedy. Aj súčasná vláda chce znížiť daňové zaťaženie právnických osôb. Ale na akú úroveň a kedy, to nám, podnikateľom v tej ambícii veľmi chýba.

Čo teda ovplyvňuje podnikateľa a podmieňuje funkčnosť podnikateľského prostredia?

Transparentnosť pravidiel pre podnikanie.

Na Slovensku sme si zvykli, že nie všetci môžu podnikať, ak nemajú dobré styky. Toto vybavovanie, odvolávanie sa na kamarátov je deštruktívnou silou, ktorej sme sa počas uplynulých desiatich rokov nevyhli. Naopak, ešte sme ju posilnili. Dotácie môžu dostať iba kamaráti alebo kamaráti kamarátov, iní sa o ne už ani nepokúšajú. Máme napr. systém štátnych dotácií a subvencií a pritom nevedieme diskusiu, koho tým vlastne potopíme. Lebo tým, že pomôžeme jednému, manipulujeme konkurenčné prostredie. A tak aj obyčajnou bohumilou dotáciou, možno kohosi utopiť a môže to byť ten zdravý, ktorému sa konečne podarilo prekonať a vybudovať na trhu dobrú pozíciu. Preto treba v tejto oblasti zaviesť transparentnosť.

Všetci uznávame, že dynamika EÚ spočíva na voľnosti pohybu ľudí, tovaru a kapitálu cez hranice. Vyspelé krajiny, členovia EÚ to dokázali dotiahnuť do konca. My sme sa k tomuto myšlienkovému modelu prihlásili, ale ako to v skutočnosti vyzerá? Všetky vlády robia doslova cirkus, keď je problém so štátnym rozpočtom a riešia vlastný finančný problém doslova buzeráciou iných. Napríklad zavedú dovoznú prirážku a povedia: podniky, podnikatelia, zabávajte sa. Ale to je veľmi vážny zásah do firemnej politiky a zámerov. My máme podpísané hospodárske zmluvy pre partnerov v celom svete. V podnikoch máme zamestnaných 30 000 ľudí. Ja keď podpíšem zmluvu, tak platí na obdobie troch až piatich rokov, pričom každý rok musím znížiť cenu o 1,5 až 2%. Bez toho neexistuje, aby som prežil v strojárskom priemysle. Ak vláda z ničoho nič zvýši dovoznú prirážku o 7% a zároveň neschváli mechanizmus, akým by sa spod tejto povinnosti oslobodili exportéri, tak sme okamžite v strate. A neviem si predstaviť, ako ju eliminovať. A každá takáto nepripravená intervencia vlády znamená smrť niekoľkých podnikov alebo koniec niekoľkých dobrých obchodných vzťahov.

Existencia kapitálového trhu

Na kapitálovom trhu kde sa nedá zarobiť, nie je možné existovať. Na Slovensku - a máme tu bývalého ministra financií (Sergeja Kozlíka - pozn. red.), ktorý sa podieľal na tvorbe aj zániku slovenského kapitálového trhu - kde sa na kapitálovom trhu nedajú zarobiť peniaze, nikto nebude investovať. Ja som investor. A z tých 17 mld. Sk, ktoré máme na Slovensku umiestnených, sme stratili tým, že nefunguje kapitálový trh už možno 4 mld. Sk. Nie preto, že sme konkurenčne neschopní. Ale my túto schopnosť strácame v dôsledku podoby tohto systému, ako obeť "huspeninovej" politiky slovenských vlád. To je ekonomická cena za slabú politiku.

Funkčnosť bankového systému

Plne súhlasím s pánom Kárászom, že iba reorganizácia alebo predaj bánk silným zahraničným investorom by veľa nezmenila. Vláda urobila veľkú chybu tým, že sa nesnažila o reštrukturalizáciu bánk už rýchlejšie. V bankovom systéme ma trápi jedna vec. Pred minuloročnými voľbami Všeobecná úverová banka ÚB žila s hospodárstvom a snažila sa riešiť problémy podnikov. Dnes už tomu tak nie je. Dnes už Všeobecná úverová banka pristupuje na dva tipy opatrení, ktoré otestujú, či je podnik mŕtvy tak, ako vyzerá navonok. Najprv pošlú exekútora a odmontujú fabrike dva životne dôležité stroje. Potom čakajú, či podnik zoženie peniaze inde. To je situácia, s ktorou sme sa v slovenskom bankovníctve dodnes nestretli. Dnes je to už reálny zážitok a podniky sa na to musia pripraviť.

Stabilita právneho poriadku

Predsa nemôžeme mať štát, kde si každý vykladá zákon iným spôsobom. Nech prídem do ktorejkoľvek oblasti Slovenska, všade nájdem iného tlmočníka zákona s odlišným výkladom.

Jednoduchosť daňového systému

Ktorým krajinám a akým firmám dnes Slovensko konkuruje? Pozrime sa napríklad na Írsko. Kedysi bolo chudobnejšou krajinou ako Slovensko. Dnes majú naše podniky v Írsku desať percentnú a neexistuje tam žiadny problém. Alebo ak dáme centrálu firmy do Dánska, nemáme ani konsolidovanú daň. V súčasnosti je v Európskej únii prostredie, ktoré nám umožňuje podnikať. Peniaze zostávajú v obehu podnikov. Na Slovensku o tom niet ani poňatia. Jednoducho - podnikateľské prostredie na Slovensku dnes nie je funkčné.

Na Slovensku sme v posledných dvoch rokoch prepustili asi1500 a v budúcom roku prepustíme ďalších 1500 zamestnancov. Dôvodom je racionalizácia. Tomu sa nedá vyhnúť, pretože každá investičná vlna automaticky znamená zníženie stavu zamestnancov. Ich udržanie je možné iba vtedy, ak získame na trhu nové pozície. Ale čo sa deje v ľuďoch, ktorých prepustíme na Slovensku? Začne ich morálny rozpad. Ale keď prepustím vo Švédsku 50 ľudí, tak oni odídu v nádeji, že na druhý týždeň im zavoláme, že sa situácia na trhu zmenila a že okamžite začnú pre nás pracovať. Jednoducho, sú súčasťou podniku, aj keď sú mimo neho. Na Slovensku je iná tradícia v myslení a musíme vyvolať spoločenskú zmenu v tom smere, že nebyť v práci, alebo v podniku, to ešte neznamená byť proti nemu. Tu majú politici veľkú úlohu.

Prestaňme hovoriť o zahraničnom kapitále ako o nejakej ilúzii a aby sme začali robiť zmeny, ktoré dokážeme urobiť. Zmeňme podnikateľské prostredie. Za to sme zodpovední sami pred sebou a pre mňa je nepochopiteľné, že sa nám to nedarí ani po desaťročnej diskusii. Neobávame sa konkurencie, ani toho, že by sme nezvládli technológiu. Jedinú obavu, ktorú som počas uplynulých desiatich rokov mal a mám stále, vyplýva z nepredvídaných krokov slovenskej administrácie.


Nezavádzajme podnikateľov

Marián Jusko: Niet dôvod na pesimizmus

Nevidím súčasnú situáciu tak pesimisticky ako pán Zvrškovec a Kárász a nemyslím si, že by sme uplynulých desať rokov premrhali. Veď v ekonomickej oblasti držíme krok s transformujúcimi sa krajinami Európy. Či zoberieme Maďarsko, Poľsko, ČR, Chorvátsko alebo Slovinsko. Neporovnávajme sa so Švajčiarskom, ani s Nemeckom, či Dánskom a inými vyspelými krajinami. Keď si uvedomíme, že pred desiatimi rokmi slovenské firmy vyvážali na bývalé trhy RVHP a že za tejto ekonomickej situácie sme od roku 1993 otočili náš export na západ, nie je dôvod na prehnanú skepsu. To však neznamená, že tu nie sú vážne problémy, ktoré by sme mohli prehliadať. Naopak.

Nevyhnutnosť opatrení

Jednoznačne je našim problémom číslo jeden vonkajšia nerovnováha. Dostali sme sa do situácie, keď bol problém zabezpečiť hospodársky rast, pretože zahraničie už odmietalo Slovensku požičať. Preto bolo len otázkou času, kedy budú prijaté opatrenia, ktoré znížia domáci dopyt a ktoré sa dotknú aj obyčajných ľudí. Celkovou konsolidáciou bolo treba obnoviť dôveru, že Slovensko dokáže splácať svoje záväzky a tým pádom si bude môcť na svoj ďalší rozvoj požičať. Tu je veľmi dôležité si uvedomiť túto východiskovú situáciu. Napríklad záležitosť minulého týždňa, keď si vláda požičala 400 miliónov euro a musela zaplatiť prirážku 420 bodov pri preferenčnej sadzbe. Krajiny typu Maďarska alebo Česka platia podstatne menej. Niežeby nemali problémy, ale medzinárodné finančné inštitúcie im dôverujú, že ich dokážu riešiť. Česi prijali ozdravný program skôr a priniesol pokles reálnych príjmov aj pokles rastu HDP. Toto musíme mať na zreteli, pretože nie je možné žiť neustále na dlh, či už domáci alebo zahraničný. Z tohto pohľadu sa musíme postaviť aj k riešeniu problémov. Napr. k reštrukturalizácii podnikovej alebo bankovej sféry. Ľahko sa to povie: reštrukturalizujme podnikový alebo bankový sektor. Svetová banka zverejnila svoju štúdiu, že náklady na tento proces budú 96 miliárd korún. Musíme sa však spýtať, odkiaľ ich zoberieme.. Ľahko sa povie požičajme si. Ale otázne je, či nám zahraničie chce požičať. Mám presné údaje o podmienkach, za akých si štát požičiaval minulý rok. Za posledný štvrťrok 1998 na ročné dlhopisy to bolo za vyše 25% úrok. Takúto záťaž nieže neunesie podnikateľský subjekt, ale nemôže ju uniesť ani štátny subjekt, navyše pri inflácii za minulý rok, ktorá bol do 6%. Bolo len otázkou času, kedy a v akej intenzite vláda prijme ozdravné opatrenia. Je úplne v poriadku, že boli prijaté. Možno len diskutovať o tom, či sú dostatočné, či ich intenzita nie je príliš silná, či sme si to mali alebo mohli rozdeliť na dlhšie časové obdobie. Ale chválabohu, že sú prijaté.

Peniaze do obehu

Čo to znamená z hľadiska rozvoja podnikateľskej sféry? To že sa verejný sektor uskromní a že spotrebuje menej zdrojov, tým dáva viac priestoru pre podnikateľský sektor. Na ilustráciu: v tomto roku sa zvýšia domáce úvery zhruba o 50 miliárd korún. Rozdelia sa medzi vládny alebo verejný sektor a podnikateľskú sféru. Zdroje pre podnikateľov nejdú zo štátneho rozpočtu, a ja zastávam názor, že čím menej zo štátneho rozpočtu, tým lepšie, pretože je to netransparentný systém. Myslím si, že keby na ministerstvách sedeli takí múdri úradníci, že by vedeli, ktorý produkt a akými investíciami treba podporiť, tak by dávno nesedeli na ministerstvách za ich nízke platy. Začali by podnikať. Preto si myslím, že úverové zdroje by mali zostať v bankovej sfére a tá by ich mala prideľovať na základe posúdenia efektívnosti toho ktorého projektu. Otázne je, či to banková sféra dokáže a na akej úrovni. Nie je tých 96 miliárd spomínaných v štúdii Svetovej banky čiastočne aj záležitosťou socializmu? Mnohé úvery boli poskytnuté po začatí ekonomickej transformácie. Pri transformácii si musímre stanoviť priority. Musíme si odpovedať na otázku, či máme na to, aby sme uchovali štátne vlastníctvo v bankovom sektore. A koľko na to vynaložíme, 96 alebo 50 miliárd korún? Alebo nám ide o to, aby sme udržali niektoré odvetvia nevýrobnej sféry, aby sme vybudovali infraštruktúru, napríklad diaľnice? Podľa mňa s privátnym kapitálom sa budovať nedajú. Hustota premávky je u nás príliš nízka na to, aby sa to privátnemu kapitálu rentovalo. To si radšej kúpi či už štátny dlhopis v euro alebo v slovenskej korune, a získa čistý výnos 17 %. Prečo by išiel do riskantného projektu diaľníc, kde je návratnosť 20 rokov? To nedáva zmysel.

Zhodnoťme vlastné sily

Keď chceme udržať niektoré nevýrobné sféry, keď chceme udržať infraštruktúru ako nutnú podmienku toho aby sa Slovensko hospodársky rozvíjalo, tak si musíme zhodnotiť vlastné sily. Ide o to vytvoriť vhodné konkurenčné prostredie. Aj v bankovníctve, aj v iných sférach. A samozrejme nemôžeme robiť primárnu politiku tak, aby sme lákali privátny zahraničný kapitál, ale treba vytvoriť na to transparentné prostredie. Také, aby sa zachovala zdravá konkurencia, ktorá dá ceny na rozumnú úroveň. Je asi nie celkom rozumné, keď spomínaný bankový sektor určuje marže, Keď sa chce a potrebuje sám reštrukturalizovať. Marže sú tak vysoké, že zaťažujú reálnu ekonomiku. To nemôžeme znášať donekonečna. Povedzme si: tento sektor sa bude reštrukturalizovať tak a tak. Ja to vidím takto: bez účasti zahraničného kapitálu, bez účasti priamych zahraničných odvetví, na reštrukturalizáciu mnohých odvetví niet síl. Ľahko sa povie - vyrobme vlastné slovenské auto, reštrukturalizujeme bankový sektor. Ale keď si to spočítame na strane zdrojov, zistíme, že je to nad naše možnosti. Dokonca uvažujeme o tom, že inflácia na konci roka môže dosiahnuť až 15,5 % . Verím, že politika vlády aj menovej banky bude minimalizovať tzv. cenovú nákazu, aby nedochádzalo k nežiadúcemu rastu cien. Ale zase má význam udržiavať umelo nízke ceny napríklad energie? Každé jedno investičné rozhodnutie urobené pri starých cenách energie sa po ich úpravách môže ukázať ako neefektívne. Prečo zavádzať podnikateľskú verejnosť, keď všetci vieme, že je len otázkou času, či udržíme ceny umelo nízke ešte rok, dva alebo tri? Nie sme taký bohatý štát ako Saudská Arábia, ktorá môže mať lacnú energiu. Keďže nemáme žiadne primárne zdroje, prečo zavádzať podnikateľskú sféru, ktorá si nakalkuluje napr. výrobu kvetov v skleníkoch, no potom sa ukáže, keď sa upravia ceny a že to boli vyhodené peniaze.

Rast HDP

Predpokladám, že HDP by mohol rásť ročne o 2 %. Ja to považujem za veľmi dobrý výsledok. Uvedomme si to, že naša malá ekonomika veľmi závisí od zahraničia. Vplyv rastu alebo poklesu v Nemecku a v ČR je pre nás dosť významný. Napríklad, keby bol boom na českom trhu, ktorý je odberateľom asi 20-25 % podielu na našom exporte, hneď sa to prejaví. Samozrejme, že to súvisí aj s EÚ.




Vnímajme ľudský faktor!

Peter Kasalovský: Človek ako objekt politiky je mimo nej...

Vládne opatrenia by som nenazýval ozdravnými, veď by sme už po všetkých opatreniach za posledných 50 rokov boli takí zdraví, že by sa to nedalo vydržať. Sú to opatrenia smerujúce k tomu, aby sme prežili Nedávno sme mali regionálne Hospodárske kluby v Žiline a v Banskej Bystrici. Na jednom bola ministerka financií B. Schmögnerová a na druhom minister práce P. Magvaši. Pani Schmögnerová nám tiež nepovedala, že treba prežiť, tiež hovorila o ozdravovaní... Otázka však znie takto: dohodnú sa zamestnávatelia, odborári a vláda: Podpíše sa pakt stability za určitých podmienok, ktoré stanovili odbory, vrátane nejakých kompromisov? Veď si zoberme celkový dopad opatrení vlády na obyvateľstvo a uvedomme si, že objektom akejkoľvek politiky by mal byť človek. Potom je tu ale veľký otáznik, či toto obyvateľstvo prežije a či bude prípadnú dohodu tripartity akceptovať. Ukájanie sa politikou, tým že veď vo voľbách nám ľudia dali hlasy, to je veľmi diskutabilné. Takisto zradné je aj to, keď dávame súčasné problémy do súvislosti s koncom 70-tych rokov.

Nezdokonaľujme, zjednodušujme!

Keď hovoríme o podnikateľskom prostredí, pripomeniem si vždy jeden príklad. V Saudskej Arábii colne odbavia tovar za 8 minút! Nemajú tam firemné účtovníctvo, jedinou záležitosťou je konto v banke. Nechcem to zjednodušovať, keď uvádzam tieto príklady, ale chcem povedať jedno: opatrenia, ktoré sa niekedy prijímajú, vyzerajú ako keby sme stále chceli niečo veľmi zdokonaľovať. No pritom by sme mali veci predovšetkým zjednodušovať a niektoré z nich aj domýšľať do dôsledkov. Ako to bude napríklad vyzerať so živnostníkmi po udelení licencie? Po bombastických vyhláseniach, že zavedieme licencie a tým zjednodušíme pozíciu živnostníkov, zrazu nastal v tejto veci šum. Ako to bude vyzerať s odvodovými povinnosťami? Od akej sumy sa budú odvíjať? Kto bude dostávať licencie, s akým obratom a podobne. Ak už niekto s takouto vecou vyjde na verejnosť, tak by mal mať jasnú predstavu o tom, čo a ako chce urobiť. Predsa je rozdiel, či máte obrat pol milióna alebo milión korún a sto alebo dvesto tisíc korún. Kedy, do akej hranice dáme paušál, kde to začne byť stupňované? Ak nie je jasno a vyjde sa s vecou na verejnosť, potom z toho vznikajú problémy a ľudia sú zbytočne v neistote.

Umenie komunikácie

Ďalšia je otázka komunikácie v spoločnosti. Mala by byť konštruktívna. Na Slovensku platí zásada prezumpcie neviny. I napriek tomu denne z rôznych médií všetkých médií počuť len jedno a jedno. Kto je aký zlodej, darebák a kriminálnik, kto má lepšie auto a ako ho treba za to postihnúť. Alebo ten, kto prepustí zamestnancov, je hneď považovaný za nepriateľa štátu. To nie je správne. Aj toho podnikateľa predsa treba vidieť v určitom priestore a čase. Vláda si môže naplánovať čo chce, ale je otázne, či to 67% národa, ktorý žije podľa európskych kritérií na hranici biedy, resp. pod ňou, bude schopný ďalej znášať. Či tie škody, ktoré týmto vznikajú na kvalite populácie, v oblasti vzdelania, kultúry a voľnočasových aktivít, v oblasti ľudských vzťahov, ktoré sú v dezolátnom stave, nebudú z veľkých a nesplnených plánov iba rásť. Musíme sa naučiť vnímať ľudský faktor. Z fabrík počúvame jedno: nehovorte o nás ako o vlastníkoch, ako o vrcholových manažéroch, hovorte o nás ako o ľuďoch, ktorí niečo robia, o niečo sa snažia a niečo aj dokážu. Hovorte o tom, že máme aj skvelých odborníkov, aj skvelých ľudí na robotníckych postoch. Toto všetko tu je a toto nám uniká. Človek ako objekt politiky je mimo nej. A stále sa hráme len s číslami. Ja sa tejto hry nesmierne obávam, pretože k sociálnemu výbuchu nie je ďaleko.




Problém prvý: chýbajúce zdroje

Dnes prinášame prvú časť zaujímavej a vecnej diskusie, ktorá odznela v pondelok na stretnutí členov Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub. Témou podujatia bola aktuálna situácia slovenského hospodárstva a možnosti riešenia problémov. V prvej časti vystúpil popredný slovenský prognostik a analytik z Prognostického ústavu SAV Pavol Kárász. Jeho vystúpenie uvádzame v plnom znení.

Na riešenie situácie vždy existuje paleta možností. Na to, aby sme vybrali to najlepšie riešenie, musíme byť, čo sa týka nášho poznania, vždy najbližšie k podstate problému. Preto treba najskôr analyzovať opatrenia vlády. Možno ich rozdeliť do štyroch blokov. Je to zavedenie dovoznej prirážky, zvýšenie spodnej hranice DPH, zvýšenie spotrebnej dane a zvyšovanie regulovaných cien. Existuje veľké riziko, že zámer ozdravenia verejných financií, ktoré sledujú tieto štyri typy nástrojov, môže skomplikovať vývoj ekonomiky v iných sférach. Je to dané predovšetkým tým, že tieto opatrenia v konečnom dôsledku znižujú výkonnosť dôchodkotvorných procesov a dynamiku hospodárskeho rastu so všetkými možnými dôsledkami. Ďalej zvyšujú nestabilitu makroekonomického prostredia, mám na mysli predovšetkým nestabilitu vnútorného cenového okruhu, po tretie - deformujú trhový systém a po štvrté znižujú životnú úroveň obyvateľstva. To sú štyri veľmi závažné dôsledky tohto balíka, ktoré môžu doviesť krajinu do kritickej situácie.

Chýbajú prostriedky
Keď zhrnieme súčasné problémy hospodárstva, je to v podstate veľmi spletitý vzájomne súvisiaci komplex problémov, ku ktorému možno pristupovať z rôznych hľadísk. To, ktoré nás najviac páli, je nedostatok vytvorených disponibilných finančných prostriedkov. Od toho sa odvíjajú rôzne poruchy vo finančnej alebo peňažnej obsluhe reálnej ekonomiky, vo vonkajšej aj vnútornej nerovnováhe. Dôchodky - disponibilné finančné prostriedky vytvárajú domácnosti, podniky a štát. Podniky a domácnosti sú v pluse, štát je v mínuse. Keď to všetko spočítame, sme ešte stále v pluse. Situáciu možno riešiť dvoma zásadnými spôsobmi - buď rôznymi ekonomickými opatreniami urobíme to, že necháme domácnostiam a podnikom viac peňazí, a teda väčší dostatok disponibilných finančných prostriedkov podporuje ekonomickú aktivitu a automaticky sa znižuje deficit štátu. To je jeden principiálny prístup. Podstata druhého je v tom, že zoberieme domácnostiam a podnikom a pridáme štátu. Žiaľ, opatrenia vlády kopírujú druhú filozofiu so všetkými možnými následkami. Tlačia krajinu k stagflácii, to znamená k vysokej inflácii, recesii a vysokej nezamestnanosti so všetkými možnými dôsledkami.

Zmeškané šance
Keď sa pozrieme do histórie, tento fenomén nie je nový, existuje odvtedy, odkedy poznáme ekonomické čísla o Slovensku. Keď si pozrieme staré štatistiky ešte z bývalej federácie, asi 10 až 15 rokov pred 1989. rokom, môžeme registrovať presné čísla o tom, ako sanoval federálny rozpočet slovenský rozpočet. Iná je už otázka týkajúca sa hmotných tokov a mnohé diskusie o tom, ktorá ekonomika na ktorú doplácala. Ale finančná obsluha Slovenska bola vždy zvyknutá na to, že použila viac prostriedkov, ako bola schopná vytvoriť. No v 1993. roku bola príležitosť urobiť rázny rez. Žiaľ, z politických a iných dôvodov sa to neurobilo. Tento problém, ako taký malý chrobák, čo niečo valí pred sebou, valilo aj Slovensko pred sebou, až to nadobudlo súčasné rozmery. Opäť v októbri minulého roka bola možnosť urobiť systémové zmeny v tejto oblasti, pretože opatrenia, o ktorých som hovoril v úvode, neriešia príčinu a hĺbkovú podstatu týchto procesov, riešia iba dôsledok, a to tým najrýchlejším a najjednoduchším možným spôsobom. Takže v dôsledku týchto opatrení je vysoko pravdepodobné, že budú mať vplyv na dynamiku hospodárskeho rastu, že túto dynamiku potlačia k nule a možno ešte aj pod nulu.

Čo sa týka priemernej reálnej mzdy, už teraz simulačné výpočty ukazujú, že treba očakávať v porovnaní s rokom 1998, keď nárast reálnej mzdy bol najnižší za uplynulé roky, ešte väčší pokles. Takže sú to všetko fenomény, na ktoré sa treba prichystať a niekde v talóne hľadať záložné riešenia.

Vysoké riziká
Liečiť človeka je veľmi nákladné. Oveľa drahšie je však liečiť podnik alebo celú spoločnosť. Napríklad v prípade strategického investora. Keď ide niekam vložiť svoje peniaze, robí desiatky a stovky simulácií na úrovni výsledovky, súvahy, hľadajú sa riešenia aj v tých najzložitejších prípadoch. Nie som si istý, že v prípade slovenskej ekonomiky predtým, ako sa takéto opatrenia odsúhlasili, sa urobili kroky zvyčajné v prípade jednoduchého podniku. Takže ja sa obávam, že tieto opatrenia môžu väčšmi skomplikovať ďalší vývoj Slovenska, ako bude ich celkový prínos.


Na Slovensku je to tak: diskusia počas diskusie
alebo kujú intrigy za chrbtom...
Zľava A. F. Zvrškovec, P. Kasalovský a P. Hamžík



Kľúčom je deficit
Pavol Hamžík: Pokles daní z príjmov a podnikatelia

Ak hovoríte o tom, že prijaté ozdravné opatrenia môžu skomplikovať hospodársky rast, že deformujú trhový systém, že znižujú životnú úroveň obyvateľov, to všetko je pravda. Ale treba si povedať aj to, ako možno tieto negatívne dôsledky súčasnej situácie zmierniť. Keď hovoríte o deformovaní trhového systému, pýtam sa, či tu už máme trhový systém. Podľa mňa ho ešte stále zavádzame. Keď hovoríme o znižovaní životnej úrovne obyvateľov, pýtam sa, ako to možno urobiť inak. Našou úlohou je stabilizovať ekonomiku, ktorá sa rúti do krízy. Chceme to urobiť znížením fiškálneho deficitu, čo je nevyhnutnou podmienkou na dosiahnutie tohto kroku. Pripomeniem oblasti, ktorých sa ozdravné opatrenia týkajú a položím niekoľko otázok, ako ich hodnotíte. Zaujíma ma najmä, ako hodnotíte opatrenia týkajúce sa podnikovej sféry, priamych daní.

Dôležité sú úspory
Ozdravné opatrenia sa týkajú oblasti makroekonomickej stabilizácie. Ide predovšetkým o snahu vykázať úspory na strane výdavkov verejných rozpočtov. Tu považujem za významné opatrenia týkajúce sa redukcie štátnej správy. Ide aj o reštrukturalizáciu ústredných orgánov štátnej správy, zmenu ich kompetencií, ale aj zníženie nákladov na okresné a krajské úrady o 6 až 10 % ročne v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Ďalej sú to úspory v systéme sociálneho zabezpečenia. Týkajú sa aj ďalších oblastí verejnej spotreby štátu a obyvateľstva, najmä v zdravotníctve a školstve. Všetky tieto opatrenia majú za cieľ znížiť spotrebu. Ďalšie opatrenie sa týka mimorozpočtových výdavkov verejných rozpočtov.

Dane pomôžu podnikom
Druhým blokom opatrení je mobilizácia príjmov verejných rozpočtov, zvýšenie spodnej hranice DPH, zavedenie dovoznej prirážky - dočasnej dovoznej prirážky, dane z uhľovodíkových palív a mazív, z dopravných prostriedkov, ďalej opatrenia v oblasti administratívnych správnych poplatkov a ďalšie. To čo by ma zaujímalo, je, aký máte názor na opatrenia v oblasti priamych daní, teda predovšetkým na zámer vlády zásadne znížiť dane z príjmu právnických osôb od 1. 1. budúceho roku a ďalšie postupné znižovanie má cieľovú hranicu okolo 25 % v roku 2005. Myslím si, že je to veľmi významné opatrenie, ktoré môže pomôcť podnikovej sfére. Ďalej je to čiastočná valorizácia hraníc daní z príjmov fyzických osôb od januára 2000, ale aj zavedenie paušálnej dane, tzv. licencie pre živnostníkov od januára 2000, ktorá by okrem iného nahradzovala povinnosť viesť účtovníctvo. Ďalej je to zavedenie dane z prirodzených monopolov a komplexnejšie zmeny v daňovom systéme od januára 2001. Ďalším blokom opatrení je úprava regulovaných cien a opatrenia smerujúce do ozdravenia reštrukturalizácie a privatizácie podnikov, podnikového sektora a bánk. Predpokladám, že toto je určité východisko na diskusiu. K týmto ozdravným opatreniam musíme pripočítať tzv. balíček opatrení zo začiatku


Čo pošepol vicepremiér Pavol Hamžík
(na snímke vpravo) viceguvernérovi NBS Mariánovi Juskovi?


tohto roka a tiež snahu vytvoriť také podmienky pre zahraničných investorov, ktoré ich prilákajú. Ide nám najmä o priame kapitálové investície. Viem, že kritike bola podrobená tá skutočnosť, že sa sústreďujú tieto opatrenia len na zahraničné investície. To však bolo takto urobené cielene, išlo o štandardné opatrenia, pretože zahraničných investícií je tu stále nedostatok. Tento nedostatok má aj svoj politický rozmer, ktorý postupne prekonávame. Myslím si, že ďalším dôležitým momentom na stabilizáciu v tejto oblasti, aj pre vnútropolitickú stabilizáciu, bola voľba prezidenta ostro sledovaná zo zahraničia a významným krokom v tomto smere bude začatie rokovaní o vstupe Slovenska do EÚ.


Dokážeme sanovať za vlastné?
Pavol Kárász: Nestačí iba reforma bánk
Aby cena peňazí bola nízka alebo prijateľná, nestačí iba zreformovať banky. Je to otázka peňažného trhu. Keď nebude fungovať, keď komerčné bankovníctvo nebude efektívne, nebude nízka cena peňazí. Oddlženie bánk je iba jedna zložka, je to taký zúžený pohľad na problém. Myslím si, že ten problém je v podstate zložitejší. A tá zložitosť je daná aj komerčným bankovníctvom, aj podnikovou sférou a aj verejnými financiami, ktoré z peňažného trhu vytláčajú podnikateľov a domácnosti. Ale myslím si, že otázka je niekde inde. Otázka znie prosím tak, že či my budeme vedieť sanovať Slovensko po finančnej stránke bez cudzích zdrojov. Keď si uvedomíte, že miera úspor klesla z 11 zhruba na 8 % a v tomto roku môžeme v tomto trende pokračovať a keď zoberieme prepojenosť úrokových mier a výmenného kurzu, tak to bude problematické. Ja by som ten problém videl podstatne zložitejšie, než iba riešenie bankového sektora, ktorý však v každom prípade patrí medzi priority problémov, ktoré sa tu musia riešiť.


Výroba potrebuje lacné peniaze
Ján Gabriel: Začať treba oddlžením bánk


Chcem polemizovať s pánom Kárászom. Navodil atmosféru minulého alebo dávnominulého prerozdeľovania vo federácii. Ja by som to zobral ešte hlbšie. Súčasná ekonomika a jej vývoj, jej stav, je v podstate odrazom dlhodobej ekonomickej situácie alebo dlhodobého vytvárania nerovnováh. Myslím, že už od konca 70. rokov. Slovenská ekonomika alebo vtedajšia československá ekonomika na ropné šoky a efektívne riešenie výrobných procesov v Európe reagovala v rámci RVHP svojským riešením. Nenastali cenové vyrovnania, štruktúra podnikov sa budovala tak, ako sa budovala. Existencii RVHP sa prispôsobovala celá štruktúra financovania a prerozdeľovania zdrojov, dokonca až po úplné vyčerpanie vnútorných zdrojov z ekonomiky. Nechcem to podrobnejšie rozoberať, hovorím to len preto, aby sme si uvedomili príčinu toho, čo tu je teraz. Nie je to iba otázka terajšej vlády počas ôsmich mesiacov či minulej vlády počas štyroch rokov. Je to problém dlhodobého vývoja štruktúry hospodárenia SR alebo bývalej federácie.
Čo sa týka prerozdeľovania zdrojov medzi SR a ČR: na Slovensko išli úvery a do Česka dotácie. Napríklad jadrové elektrárne na Slovensku sa stavali s úvermi, dotácia tam bola iba tretinová, a Dukovany sa vybudovali celé za dotáciu štátu vrátane stavieb, ktoré nesúviseli priamo s výrobnou činnosťou - kompletné mesto, plavárne atď.
Identifikácia problémov
Vývoj môžeme hodnotiť z dvoch pozícií. Jednak z hľadiska adaptability slovenského hospodárenia a jednak z hľadiska nerovnováh a ich riešenia, ktoré má spieť k adaptabilite v mikro- a makrosfére slovenského hospodárstva ako takého. Otázky nerovnováh môžeme rozložiť do základných blokov - prvý, ktorý tu už bol spomínaný, je otázka nedostatku zdrojov. Ľudovo povedané -podkapitalizácia ekonomiky a jej riešenie. Ďalším problémom sú štrukturálne problémy - bankového systému, hospodárskeho systému podľa jednotlivých odvetví. Ďalším problémom sú cenové nerovnováhy. Vyjadrím sa iba k jednému bloku, a tým je nedostatok zdrojov ako takých.
Ako riešiť banky?
Momentálne sú na Slovensku neuhradené faktúry v objeme asi 350 mld. Sk. Táto suma, v prípade neriešenia problému, spôsobuje všetky tie negatíva, s ktorými momentálne zápasíme, až po cenu peňazí, možnosť ich používania na podnikanie atď. Základom riešenia je predovšetkým reštrukturalizácia bankového systému alebo finančného systému na Slovensku od jeho základu. Teda od fungovania jednotlivých bánk a finančných inštitúcií až povedzme po finančný alebo bankový dohľad nad nimi. Myslím si, že treba podporiť snahu o riešenie problémov bankového systému. Môže mať viacero scenárov. Napríklad ozdravné opatrenia s pomocou Konsolidačnej banky a oddlženia týchto bánk o klasifikované aktíva, samozrejme, s prepojením na privatizáciu reálnym vlastníkom, ktorý sa bude starať o tieto banky, až po prepojenie na štát. Ten zabezpečí účinný systém bankového dohľadu, ale aj finančného dohľadu vôbec, nad všetkými finančnými inštitúciami. Svetová banka oznámila, že, ak sa nemýlim, bude treba 96 mld. Sk na ozdravenie bánk prostredníctvom Konsolidačnej banky. Myslím si, že tento problém nie je až taký horúci, že nebude treba takú obrovskú sumu. Ale celkom iste bude potrebná minimálne tretina na to, aby sa slovenské finančné inštitúcie dostali do polohy kapitálovej primeranosti vo výške minimálne 8 %. Táto výška je potrebná podľa bazilejských dohovorov na činnosť bánk a na vytvorenie bloku efektívnych peňazí na používanie.
Oddlžiť musí štát
Momentálne majú banky taký dopyt po peniazoch, že pri súčasnej minimálnej ponuke nemožno znížiť cenu zdrojov, a tým ani cenu aktívnych operácií pre podnikateľov pod 20 %. Za 20 % si môže každý požičať iba ako doplnkový zdroj na financovanie akcie, ktorá je už vopred zabezpečená na 60 až 80 %. Vzhľadom na to, že peniaze sú drahé a banky nemajú voľné zdroje na podporu väčších projektov, je asi nevyhnutné pripraviť sa na vstup silných investorov do bankového systému. Teda záleží na tom, ako sa tento bankový systém bude riešiť a do ktorých bankových subjektov investori vstúpia a za akých podmienok. Ak má niekto vstúpiť do bankového systému vtedy, keď bude oddlžený, teda keď už budú banky zbavené klasifikovaných aktív, je to iná poloha, ako keď vstupuje do zadlženého bankového systému. Ak niekto oddlží banku desiatkami miliárd korún, štát už potom nájde jednu alebo dve miliardy na posilnenie jej kapitálu. Ale ak štát na to peniaze nemá, alebo nevytvorí prostriedky na oddlženie bankového systému, tak sa asi musí nájsť nejaký veľký investor, ktorý tieto problémy bude riešiť. Žiaľ, situácia v okolitých krajinách hovorí o tom, že všetci investori vstúpili do bankového systému až vtedy, keď boli banky oddlžené. To znamená, že očakávať vstup investora do banky, ktorú štát neoddlží, je iluzórne. Preto treba vytvoriť zdroje na tento krok.
Zdroje do výroby
Oddlženie má dve strany. Týka sa samej banky a toho, kto má v nej úver. To znamená, podnikateľ je zbavený svojich záväzkov voči bankám a banka je zbavená svojich klasifikovaných pohľadávok. To môže priniesť spôsob riešenia v budúcnosti na otvorenie a zreálnenie ceny zdrojov. Ak sa nebude rýchlo riešiť bankový systém, nevytvoria sa podmienky na reálne nízkoúročené peniaze. V takom prípade nemožno očakávať ani 2-percentný rast, pretože nebude možné zabezpečiť výrobnú činnosť podnikov.


Čo nám ušlo? Neschopnosť dohodnúť sa...
NEF - Hospodársky klub o aktuálnom stave hospodárstva
Už desať rokov sa diskutuje o tom, čo treba zmeniť v ekonomike, aby sa rozvíjala, no konkrétne kroky chýbajú. Tak konečne poďme a urobme to! Tak možno slovami Alexandra F. Zvrškovca hodnotiť závery včerajšieho klubového stretnutia Občianskeho združenia Neformálneho ekonomického fóra - Hospodárskeho klubu. Za prítomnosti podpredsedu vlády SR Pavla Hamžíka, viceguvernéra Národnej banky Slovenska Mariána Juska a prognostika a analytika Prognostického ústavu SAV Pavla Kárásza prítomní diskutovali o problémoch stabilizácie a rozvoja slovenskej ekonomiky. V úvode výkonný podpredseda HK Peter Kasalovský, ktorý podujatie moderoval, vyzdvihol nedávne 34. riadne zhromaždenie, konkrétne podnetnosť názorov prof. Jeffreyho Sachsa z Harvardovej univerzity, hodnotenie situácie v rezorte poľnohospodárstva ministrom P. Koncošom, ale aj júnové akcie v Poprade s ministerkou M. Machovou, v Žiline s B. Schmögnerovou a v Banskej Bystrici s P. Magvašim.
Celá diskusia sa včera niesla vo vecnom duchu, o problémoch sa diskutovalo bez politických emócií a konfrontácie. Všetko sa podriadilo hľadaniu východísk zo súčasných problémov ekonomiky SR. Túto atmosféru navodili slová P. Kasalovského v úvode: "Aj naše členstvo, podobne ako celá spoločnosť, je rozdelené na skupiny - blízku opozícii, blízku vládnej koalícii a takpovediac nezávislú od politických strán. Chcem však zdôrazniť, že naša komunita nikdy nebola, nie je a predpokladám, že ani nebude opozičnou v zmysle politickom. Aj keď k tomu, aby sa tak stalo, nechýbalo veľa. Z nezávislej pôdy sa totiž ľahko skĺzne do straníckych vôd. Podarilo sa nám však udržať to najvzácnejšie: otvorenosť všetkým názorovým prúdom a ich toleranciu."

Vysoké riziká opačného efektu

Potom prezentoval podnety ministra práce P. Magvašiho z piatkového stretnutia regionálneho banskobystrického klubu. Medziiným na zlepšenie podnikateľského prostredia uviedol prijatie systémového riešenia na zastavenie platobnej neschopnosti, prijatie komplexného programu podpory exportu, zladenie menovej a fiškálnej politiky na vytvorenie dostatku úverových zdrojov, podporu živnostníkov a sprísnenie hospodárskej disciplíny (podrobnejšie tieto námety uvedieme v najbližších dňoch).
V úvodnom vystúpení charakterizoval balíček opatrení vlády prognostik a analytik P. Kárász. Podľa neho na jednej strane síce sanujú rozpočet, ale za cenu zvýšenia rizík v iných sférach. Znižujú výkonnosť ekonomiky a dôchodkotvornosť štátu, destabilizujú prostredie, znižujú životnú úroveň obyvateľstva a deformujú trhové prostredie. To všetko sa môže v neželanej podobe vrátiť inde. Najviac zo všetkého "páli" nedostatok disponibilných zdrojov. P. Kárász poukázal na možnosť, ktorú vláda premeškala v októbri minulého roka na prijatie účinných opatrení, keď mohli byť reštriktívne kroky kombinované s prorastovými. Teraz je vysoká pravdepodobnosť, že tieto opatrenia, prijaté osobitne, bez podporných, život viac skomplikujú ako pomôžu riešiť problémy.

Osamostatní sa hospodárstvo?

Predseda NEF - Hk Ján Gabriel vidí riešenie situácie v urýchlenej reštrukturalizácii bankovej sféry. Poukázal na to, že absencia dostatku disponibilných zdrojov pochádza z minulosti, jej pôvod je dlhodobý a siaha ešte do čias federácie. Vtedy ČR dostávala dotácie a SR úvery... Podľa jeho názoru nie je potrebné na ozdravenie bankového sektora až 90 mld. Sk, ako to tvrdia medzinárodné finančné inštitúcie, stačiť bude rádovo tretina, ale Slovensko potrebuje zahraničného strategického investora. Pritom je otázne, či príde pred alebo po oddlžení bánk. Zdôraznil, že tento proces musí prebehnúť čo najskôr. Na faktor času poukázal aj Alexander F. Zvrškovec. "Fiškálne problémy štátu a rozpočtu nevyrieši vládny balíček opatrení, ale problém je v neproduktivite výrobného systému. Na Slovensku sa stále pýtame: čo nám ušlo? Odpoveď je jednoduchá: nič, iba neschopnosť dohodnúť sa. Vláda sa stále zaoberá podnikmi, čo a ako majú robiť. Ale prečo sa vôbec do nich stará? Ona má pre ne vytvoriť prijateľné prostredie. A v tom zlyhali doteraz všetky," povedal A. F. Zvrškovec. Podľa jeho názoru sa musí slovenské hospodárstvo osamostatniť od štátneho rozpočtu.

Faktor času

Viceguvernér NBS Marián Jusko prezentoval názor, že niet dôvodu na skepsu. Nie je však dôležité porovnávať sa s krajinami ako Švajčiarsko, ale s krajinami bývalého východného bloku. A v tomto porovnaní nie sme až takí neúspešní, ako sa zdá. Za dôležité označil to, že sa Slovensku podarilo obrátiť podstatnú časť exportu do vyspelých západných krajín.

Diskusia 65-členného výberu NEF - Hospodárskeho klubu mala od začiatku spád, bola nanajvýš vecná a charakterizovala ju snaha o hľadanie východísk. Bolo cítiť, že sa hovorí o problémoch, s ktorými sa podnikatelia, či už vo výrobe alebo vo finančných inštitúciách, stretávajú denne a nie ľahko ich prekonávajú. Jeden z viacerých záverov, ktorý z nej vyplynul, je, že za každým finančným alebo technickým opatrením vlády treba vidieť ľudí. Avšak nielen ako spotrebiteľov, ale najmä ako členov výrobných kolektívov v podnikoch. Vlády by mali viac vnímať atmosféru v podnikoch a manažmentoch. V diskusii, ktorú v najbližších dňoch postupne uverejníme, predstavitelia podnikovej a finančnej sféry uvádzali množstvo konkrétnych príkladov z praxe. Na jednej strane hovorili o tom, ako reagovala a reaguje na opatrenia vlád a na strane druhej, aké kroky potrebujú na riešenie situácie a ktoré problémy treba riešiť. Spoločným menovateľom týchto príspevkov však bolo jedno: rýchlo konajme, lebo čas hrá proti nám. V diskusii okrem už spomenutých postupne vystúpil aj expodpredseda vlády SR Sergej Kozlík, Peter Čatloš, Jozef Majský, Miloš Blanárik, Viliam Veteška, Peter Sobotka, Ľuboš Valach. Klubové popoludnie pokračovalo kuloárnymi diskusiami.


Slovensko si biedu nezaslúži


NEF - Hospodársky klub o problémoch pôdohospodárstva
a globálnych prioritách n S prof. J. D. Sachsom cez telemost na trase Bratislava - Cambridge (USA) 28. mája 1999


Exkluzívnym urobili v piatok v Bratislave obsah riadneho celoklubového 34. zhromaždenia Neformálneho ekonomického fóra - Hospodársky klub dve skutočnosti. Prvou z nich boli zvolené témy: aktuálny stav a budúcnosť pôdohospodárstva Slovenska, ktoré sa zmieta v rozporoch očakávaných ekonomických opatrení vlády SR. Situáciu analyzoval rezortný minister Pavel Koncoš. Ďalšou témou bola Globalizácia, trendy svetovej ekonomiky a privatizácia a členovia NEF - Hk mali možnosť o nej diskutovať s riaditeľom Inštitútu pre medzinárodný rozvoj na Harwardovej univerzite v štáte Massachusetts v USA prof. Jeffreyom D. Sachsom. Punc podujatiu pri druhej už samej osebe zaujímavej téme dodala skutočnosť, že sa realizovala prostredníctvom telemostu s USA.
V úvode výkonný podpredseda NEF - Hk Peter Kasalovský privítal 234 domácich a zahraničných predstaviteľov podnikateľských a bankových kruhov, medzi nimi aj ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Petra Magvašiho. Potom urobil rešerš klubových podujatí od decembrového valného zhromaždenia. Pozval členov klubu na formulovanie svojich názorov na vývoj hospodárstva a spoločnosti vôbec. Zdôraznil, že ústrednou myšlienkou klubových snáh je názor: Slovensko si biedu nezaslúži.
Minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš vo svojom vystúpení (uverejníme ho v najbližších dňoch) charakterizoval hlavné dôvody nerovnováhy, ktoré dnes v rezorte vyvolávajú vzrastajúce pnutie. Zaradil medzi ne najmä nedostatočnú podporu rezortu zo strany štátu, či už finančnú - v podobe nedoriešeného systému financovania a dotácií alebo legislatívnu, úverové zaťaženie, nízky stupeň modernizácie a deformácie cien vstupov, v dôsledku čoho sa roztvárajú cenové nožnice v neprospech prvovýroby. Dôsledkom toho je klesajúca konkurencieschopnosť rezortu. Východiská vidí v intenzifikácii výroby, na to však bude treba vytvoriť viacero základných podmienok, ktoré spočívajú práve v riešení naznačených problémov. Diskusia s ministrom P. Koncošom sa niesla v znamení možností ich odstránenia (podrobne ju uverejníme v najbližších dňoch).
Potom nasledovala diskusia s americkým profesorom Jeffreyom D. Sachsom. Prostredníctvom telemostu ju na trase Bratislava - Cambridge zabezpečovala firma Stendhal. V jeho úvode odovzdal n str. 1
priamo v USA prof. J. D. Sachsovi člen klubu, jeden z najúspešnejších podnikateľov, okrem iného vlastník a. s. Corinex Ing. Peter Sobotka, PhD. Zlatý biatec 1999 za jeho myšlienkový vklad do ekonomických vied v súvislosti s reformnými procesmi v postkomunistických štátoch.
Potom prof. Sachs charakterizoval dôvody, ktoré spôsobujú Slovensku zložitú situáciu, nielen ekonomicky, ale aj politicky. Jednoznačne dal na prvé miesto nedostatočnú spoluprácu politických strán s vládnou koalíciou, ako aj rozpory v jej vnútri. Stav, ktorý je momentálne na Slovensku, charakterizoval ako prepolitizovanie ekonomiky. Za priority z hľadiska ďalšieho rozvoja Slovenska považuje reštrukturalizáciu bánk a podnikov, rozpočtovú reformu, zredukovanie vysokých štátnych výdavkov a vstup zahraničného kapitálu (vystúpenie profesora Sachsa uverejňujeme dnes na 4. strane).
Podľa prof. Sachsa je Slovensko pre Európsku úniu strategickým partnerom a Brusel by mal urýchliť rokovania o zaradenie SR medzi kandidátov na plné členstvo. V diskusii (podrobnejšie na str. 4) prisľúbil, že sa listom obráti na designovaného predsedu Európskej komisie Romana Prodiho so žiadosťou o urýchlenie procesu začlenenia stredoeurópskych krajín do únie. Práve tento krok je podľa prof. Sachsa predpokladom, aby sa tieto krajiny dokázali ekonomicky priblížiť k úrovni krajín západnej Európy. V priebehu rokovania prezentoval Poisťovňu Gerling Slovensko, a. s., Bratislava (ktorá je 100-percentnou dcérou Gerling-Konzern, Všeobecná poisťovacia, a. s. so sídlom v Kolíne nad Rýnom) člen jej predstavenstva Viktor Tegelhof. Spoločnosť, ktorá sa v roku 1997 pretransformovala z obchodného zastúpenia na akciovú spoločnosť v roku 1997, vykázala na Slovensku za rok 1998 hrubé predpísané poistné vo výške 63,4 mil. Sk, čo je 57-percentný nárast oproti predchádzajúcemu obdobiu. Výrobkami sa prezentovala aj spoločnosť a. s. Jan Becher - Karlovarská Becherovka.
Po skončení diskusie a prezentácií zhromaždenie pokračovalo spoločenským stretnutím.

Makroekonomické imperatívy Slovenska

Profesor Jeffrey D. Sachs o tom, ktoré problémy musíme prioritne riešiť

Myslím, že dlhodobé prognózy sú pre Slovensko veľmi dobré, pretože má obrovskú geografickú výhodu, dobrú priemyselnú základňu a vzdelané pracovné sily. To sú veci, ktoré krajina potrebuje pre dlhodobý ekonomický rozvoj. Ťaživé je to, že Slovensko je ešte stále uprostred transformácie a s ňou sú spojené mnohé a mnohé veľké problémy. Problémy reštrukturalizácie podnikov, rozpočtová reforma, zredukovanie bremena štátnych výdavkov, veľká zadlženosť podnikov, prepolitizovanosť ekonomiky - to všetko ešte stále zjavne nebolo na Slovensku vyriešené.
Preto súčasná vláda bude musieť riešiť niektoré veľmi ťažké problémy a prijať viaceré tvrdé rozhodnutia. Okrem vašich problémov situáciu v Európe destabilizuje aj vojna v Kosove, ktorá v krátkodobom horizonte škodí aj slovenskej ekonomike, práve tak ako Rumunsku, Bulharsku a iným ekonomikám krajín ležiacim pri Dunaji.
Zložitejšie pôžičky
Okrem toho je tu aj ďalší problém spoločný pre všetky trhy, ktoré si v posledných rokoch požičiavali kapitál zo zahraničia. Ide o krajiny, ktoré siahajú od Kórey po Thajsko, o Českú republiku, Slovensko, Brazíliu, Argentínu, Kolumbiu, Ekvádor. Tieto krajiny, rovnako ako SR, čelia ťažkej medzinárodnej finančnej situácii. Podmienky, pokiaľ ide o možnosť požičiavania si peňazí v zahraničí, sa v priebehu posledného roka značne zhoršili. Vyžadujú si okamžitú pozornosť. Preto si myslím, že vláda koná správne, ak koncentruje svoju pozornosť na zníženie rozpočtového deficitu. Hoci opatrenia, ktoré musí prijímať, nie sú populárne, sú však veľmi potrebné. Finančná situácia je totiž skutočne nestabilná a deficit sa musí znovu dostať pod kontrolu. Pre ekonomiku SR znamenalo oslabenie koruny veľký úder a šok. Avšak oslabenie meny bude mať v priebehu najbližších dvoch rokov aj veľmi pozitívny účinok v podobe zlepšenia exportnej konkurencieschopnosti Slovenska.
Rozhodnú investície
V dlhodobom horizonte je kľúčovým momentom pre ekonomický rast Slovenska export do Európy. Som presvedčený o tom, že Bratislava a Slovensko ako také majú veľmi dobrú geografickú polohu a budú môcť využívať európsky trh. Exportom poháňaný rast je veľmi reálnou a dlhodobou možnosťou a bude kľúčovým pre vašu prosperitu. Toto sa v súčasnosti deje v Poľsku, toto sa dialo na Slovensku a dúfam, že to bude naďalej pokračovať. Avšak predpokladom na to je stabilita rozpočtu a financií.
Ďalším kľúčovým bodom na správny vývoj Slovenska sú zahraničné investície. Potrebuje veľkých medzinárodných investorov, ktorí prídu do krajiny budovať nové fabriky, ktorí prídu s technológiami, s trhmi a peniazmi, aby vytvorili nové pracovné príležitosti a novú "high technology", exportnú základňu (opierajúcu sa o najmodernejšiu techniku). A znovu - pri priamych zahraničných investíciách bude veľmi záležať na dvoch veciach. Prvou je geografia - myslím, že Slovensko bude veľmi atraktívnym miestom pre zahraničných investorov. Druhou je politika vlády. Zahraniční investori sa veľmi pre Slovensku trápia, boja sa ho, pretože jeho ekonomika sa príliš spolitizovala, rozpočet sa stal veľmi deficitný, vysoké dane vytvorili prekážky na ich vstup a navyše v tomto regióne sa začala vojna v Kosove. Myslím, že len čo sa do neho vráti mier, bude to podstatne ľahšie, pretože vaša vláda pracuje na riešení spomenutých problémov.
Členstvo v Európskej únii má pre ekonomický rast Slovenska strategický význam. Preto sa treba snažiť dosiahnuť ho čo najskôr.
Makroekonomická stabilita, pritiahnutie zahraničných investícií, rast poháňaný exportom, členstvo v EÚ, opätovné otvorenie Dunaja lodnej doprave - to sú teda tie najzákladnejšie strategické ciele Slovenska.

Problémy paradoxne tlačia na integráciu Európy

Diskusia s prof. Jeffreyom D. Sachsom EÚ by mala byť ústretovejšia n Nevyužitý potenciál Ruska
V tejto časti strany uverejňujeme diskusiu účastníkov 34. celoklubového riadneho zhromaždenia občianskeho združenia Nezávislé ekonomické fórum - Hospodársky klub s riaditeľom Inštitútu pre medzinárodný rozvoj na Harwardovej univerzite v štáte Massachusetts v USA prof. Jeffreyom D. Sachsom. Keďže každá otázka a odpoveď vytvorila jeden tematický blok, rešpektujeme toto členenie aj pri ich uverejňovaní.
Peter Kasalovský:
Mohli by sme diskutovať o večnej rozdelenosti sveta na ekonomicky mocných, stredne silných a slabých. Ideálom celého ľudstva bolo, je a bude žiť v mieri a blahobyte, ale to je zrejme nedosiahnuteľný cieľ. Tí, ktorí sú vpredu, nebudú predsa čakať a zbrzďovať, aby sa im tí menej rozvinutí približovali. V dejinách zatiaľ len veľmi málo mocných počúvalo tých slabších. Je však absurdné, že mocní a veľkí dnes nechcú pochopiť, že tento bývalý postkomunistický priestor treba podporiť. Napriek ich deklaráciám je podpory z roka na rok menej. Myslíte si, že je to v poriadku? Nepovedie to k prehlbovaniu rozdielov medzi vyspelým svetom a bývalými postkomunistickými krajinami, hoci sa hovorí o dobiehaní? Kedy príde toľko avizovaná pomoc Západu východným krajinám?
Prof. Jeffrey D. Sachs:
Ak sa pozriete na západnú Európu v posledných štyridsiatich rokoch, predtým tu bola obrovská priepasť v príjmoch medzi bohatým severom a chudobným juhom kontinentu. Taliansko, Španielsko, Portugalsko boli ďaleko za Holandskom, Veľkou Britániou, Nemeckom, Francúzskom. Aj napriek tomu pod tlakom trhových síl a pod dáždnikom politického zjednotenia bolo možné to, že tieto chudobné časti Európy mohli rásť oveľa rýchlejšie, ako bohatšie časti Európy a priepasť medzi nimi sa zmenšila. Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Chorvátsko, Slovinsko, ktoré sa nachádzajú na samej hranici so západnou Európou, by mali presne tú istú ekonomickú skúsenosť, keby bola história iná a keby ich zasiahlo politické a ekonomické zjednotenie. Moja predstava vývoja v týchto krajinách od roku 1989 bola taká, že teraz je šanca na to, aby veľmi rýchlo dobehli krajiny Západu. Jednoducho preto, lebo bola eliminovaná bariéra, ktorá to znemožňovala. Stále verím tomu, že toto je správny spôsob, ako sa na daný problém pozerať. Nemyslím si, že by sa Slovensko hýbalo smerom k rozvojovým krajinám, nemyslím si, že by sa priepasť medzi vyspelým Západom a Východom mala rozširovať a nemyslím si, že Slovensko bude čoraz chudobnejšie. Ale aby sa to nestalo, vyžaduje si to práve teraz kľúčové rozhodnutia medzi Bruselom a Slovenskom. Musíte povedať: chceme rokovať o členstve, sme pripravení urobiť kľúčové potrebné kroky. Prebehlo už desať rokov a už by sa nič viac nemalo odkladať. Už nie je možná nijaká výhovorka, pokiaľ ide o možné premeškanie akejkoľvek reálnej príležitosti uskutočniť hospodársky pokrok. Podľa môjho názoru preto, že Dunaj je zablokovaný bombami z Kosova, by mal Brusel prísť do Bratislavy a na Východ a povedať: teraz sa musíme pohnúť čo najrýchlejšie dopredu. Takže teraz nastal moment, v ktorom sa dá spraviť pokrok, pretože Slovensko je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou Európskej únie. Len čo to bude každému jasné, potom rating z hľadiska úverového rizika a ďalšie faktory ekonomického napredovania sa zlepšia. Som presvedčený o tom, že tak ako na Slovensku, aj v iných krajinách Východu sú pre takýto krok vpred vytvorené politické podmienky. Hoci teda situácia v strednej a vo východnej Európe práve teraz nevyzerá najlepšie - prežívate ťažký, ekonomicky zlý rok, a politicky, pre vojnu už ani nehovorím, ale práve teraz a preto existuje šanca urobiť pokrok v dlhodobom horizonte v zjednocovaní ekonomiky Európy.
Som veľkým obdivovateľom pána Prodiho, ktorého veľmi dobre poznám už viac ako desať rokov. Práve tak ako ja, aj on bol v istom období profesorom ekonomiky. Keď som začínal pracovať ako poradca pre poľskú vládu, podarilo sa mi dostať pána Prodiho do Poľska hneď v roku 1990, aby sa mohol stretnúť s poľským politickým a ekonomickým vedením. Podľa môjho názoru je to vynikajúci človek. Len čo sa vrátim späť do svojej kancelárie po našom rozhovore, pošlem mu list a poviem mu, že sme práve mali takúto diskusiu. Zdôrazním mu, že momentálna situácia je extrémne dôležitým obdobím na urýchlenie diskusií o európskom rozšírení sa a že je potrebné, aby bolo Slovensko zaradené do týchto diskusií podľa možnosti čo najskôr. Vnukli ste mi veľmi dobrú myšlienku, ktorú by som si chcel so sebou odniesť späť na Harward.
Peter Magvaši:
Aká bude podľa vás pozícia Ruska a jeho hospodárstva v rozvoji európskeho hospodárstva?
Prof. Jeffrey D. Sachs:
Dva roky som bol ekonomickým poradcom prezidenta Jeľcina. Bolo to v roku 1992 a 1993. Neboli to ľahké roky. A nemyslím si, že sa mi podarilo dosiahnuť čokoľvek užitočné. Je to extrémne ťažká krajina nachádzajúca sa v obrovských zmätkoch. A po dvoch rokoch som sa stal sám taký pesimista, že som sa rozhodol rezignovať z pozície poradcu. A musím sa priznať, že niekoľko posledných rokov zo mňa neurobilo väčšieho optimistu. Poviem prečo. V Rusku sa rozbehli nesprávnym smerom dve veci a mne sa zdá, že boli navzájom prepojené. Na jednej strane západné krajiny, najmä USA, urobili veľmi málo, pokiaľ ide o pomoc Rusku v jeho transformácii. Objem pomoci bol veľmi malý. Rusko potrebovalo podstatne viac. Avšak tej pomoci sa mu vlastne vôbec nedostalo. Na druhej strane ruská vláda sa väčšinu tohto obdobia správa zle. Bolo tam veľa korupcie, išlo o privatizáciu, ktorá bola viac krádežou ako skutočnou privatizáciou. A obe strany, Rusko aj zahraničie, predstierali, že veci sa zlepšujú, hoci sa vlastne zhoršovali. Vždy si pamätám veľmi obľúbené heslo pochádzajúce z roku 1989 z vášho regiónu: "My predstierame, že pracujeme, a oni predstierajú, že nás platia." V súvislosti s Ruskom však používam inú formuláciu: "My predstierame, že robíme reformy a oni predstierajú, že nám pomáhajú." Obe strany to takto predstierali takmer desať rokov. Ruská vláda, obávam sa, bola veľmi skorumpovaná a všetky tie obrovské zdroje nerastných surovín - ropy , zlata, chrómu, niklu a diamantov - skončili v súkromných vreckách priateľov prezidentov. Mohlo sa to predať za desiatky miliárd dolárov, mohlo sa to využiť na vyplácanie penzií pre starších ľudí, mohli byť použité na zakúpenie liekov pre kliniky, mohli byť použité na vytvorenie istej životnej úrovne pre obyvateľstvo. No tieto zdroje boli premrhané. Ide však ešte o viac: bohužiaľ, vtedy, keď sa to všetko dialo, západné vlády jednoducho predstierali, že sa to nedialo. A tak aj napriek tomu, že bolo jasné, koľko korupcie sa deje, tak sme to nechceli vidieť. Oči americkej vlády boli zatvorené rovnako ako oči Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. To bola a je jedna veľká chyba.
A problémom je, že Rusko zostáva nestabilné, nešťastné, chudobné a, bohužiaľ, aj nebezpečné. Nebezpečným pre seba samé a rizikové pre svet, pretože je plné nukleárnych zbraní, je plné obrovských zbrojných systémov. Som presvedčený, že Rusko zúfalo potrebuje nové politické vedenie, ktoré by sa ujalo funkcie na základe demokratickej zmeny. V decembri tam prebehnú nové voľby do Dumy, a potom prídu nové prezidentské voľby. Pre Rusko je veľmi dôležité to, aby tieto voľby prebiehali pokojnou cestou a aby dostalo novú vládu. Dúfam, že tentoraz to bude čestná vláda a že tentoraz západný svet naozaj pomôže Rusku namiesto toho, aby iba predstieral, že mu pomáha. Viete, sú tam obrovské zdroje nerastných surovín, brilantní vedci a Rusko má obrovský potenciál. Zatiaľ to však nefunguje a už desať rokov sme bez dobrých výsledkov. Takže ťažko byť v tomto smere optimistickejší, ale musíme sa snažiť o nápravu znova a znova.

Ľuboš Valach:
Finančné krízy sa vo svete v určitých intervaloch opakujú. Bola to kríza v Mexiku, v Ázii, naposledy v Rusku. Je veľký predpoklad, že podobná krízová situácia vznikne aj v strednej Európe. Čo by mohlo byť príčinou?
Prof. Jeffrey D. Sachs:
Existuje základný jav, ktorý je zdrojom týchto kríz. V období rokov 1993 a 1996 medzinárodní investori, hlavne banky investovali veľké peniaze do novo sa vynárajúcich trhov. Väčšinou išlo o veľmi krátke peniaze, na tridsať alebo šesťdesiat dní. Takto bolo požičaných asi 200 až 250, možno aj 300 mld. USD. Potom odrazu okolo roku 1997 investori začali svoje peniaze z týchto krajín sťahovať rýchlejšie, ako ich vkladali. Takže v roku 1996 bolo približne 110 mld. USD vo forme bankových pôžičiek nasmerovaných do vynárajúcich sa trhov a v roku 1996 približne 100 mld. USD bolo z týchto krajín vytiahnutých. To bol veľmi veľký pohyb na to, aby tieto krajiny nepocítili silný tlak. A to je aj prípad SR. Najhoršiemu tlaku čelili tí, ktorí si najviac požičali. To je paradox danej situácie, pretože tie krajiny, ktoré boli najatraktívnejšími miestami pre banky, dnes trpia najviac. Ide o Kóreu, Thajsko, Malajsko, Argentínu a Brazíliu.
Pokiaľ ide o situáciu v SR, je niekde v strede. Je ťažká, ale nie zlá ako inde. Má to dva dôvody. Jedným je to, že SR si nepožičalo toľko krátkodobých úverov. Okrem toho objem krátkych úverov je relatívne malý v porovnaní s celkovými úvermi. A to je dobrý a dôležitý bod pre ekonomiku. Druhý dôvod vás možno trochu prekvapí, ale podľa môjho názoru oslabenie meny bolo pre SR veľmi dobré. Pretože keby bola vláda obhajovala pozíciu koruny, minula by svoje rezervy v zahraničnej mene a kríza by bola ešte horšia, ako je teraz. Okrem toho oslabená mena zreteľne povedie k obnoveniu exportu v budúcom roku. Takže Slovensko je momentálne kdesi uprostred tohto procesu. A aké je poučenie z tejto krízy? Krajina by sa nemala spoliehať na krátkodobé bankové pôžičky pre svoj dlhodobý rozvoj. SR nepotrebuje pôžičky, potrebuje zahraničných investorov, ktorí sa budú dlhodobo angažovať v krajine postavením nových tovární alebo kúpením sprivatizovaných podnikov. Ak však prídu takýmto spôsobom, prídu na dlhé obdobie, na tridsať a viac rokov. To je druh investícií, o ktoré sa máte snažiť.
A keď hovoríme o krízach, osobitné miesto má ruská kríza. Tam je rozpočtový deficit oveľa väčší, ak ho berieme proporcionálne k hrubému domácemu produktu, ako v iných krajinách. Rusko minulý rok urobilo veľkú chybu, keď obhajovalo rubeľ tak dlho, až kým neprišiel jeho kolaps. Horšie je to, že Rusko urobilo túto chybu s pomocou MMF. Jednoducho dostalo od neho zlé rady. Rusko pri ochrane svojej meny premrhalo rezervy v zahraničnej mene aj napriek tomu, že makroekonómom muselo byť jasné, že neexistoval nijaký realistický spôsob, ako by ho bolo možné obrániť.

Slovenskú ekonomiku môžu zachrániť iba Slováci

Dnes prinášame druhú časť diskusie s riaditeľom Inštitútu pre medzinárodný rozvoj prof. Jeffreyom D. Sachsom, ktorý bol prostredníctvom telemosta medzi Bratislavou a Cambridge (USA) hosťom 34. celoklubového riadneho zhromaždenia Nezávislého ekonomického fóra - Hospodársky klub. Jeho vystúpenie týkajúce sa globalizačných priorít sme uverejnili včera, podobne ako prvú časť diskusie s ním.
Alexander F. Zvrškovec:
Úspory obyvateľstva na Slovensku, ako domáci kapitál, presahujú 200 mld. Sk. Vláde, ale nie iba v SR, ale ani poľskej, maďarskej či českej sa doteraz nepodarilo presvedčiť domácich investorov, aby investovali v podnikoch na území vlastných štátov. Práve účasť domácich investorov na riziku investícií vo vlastnej krajine je jedným zo základných princípov jej dôveryhodnosti. U nás v súčasnosti domácich investorov nemáme, lebo ich hlavným konkurentom o kapitál je štát. Štátny deficit a potreba jeho financovania doslova vyzametala všetok disponibilný kapitál a podnikatelia nemôžu financovať svoje potreby na kapitálovom trhu. Ten doslova neexistuje. Ocenili by sme, keby MMF a EÚ vytvorili tlak na vládu SR, lebo ak deficit presiahne 2 %, nemá Slovensko šancu dostať sa do EÚ.

Prof. Jeffrey D. Sachs:
Neverím príliš tlaku zvonka. Jediní, kto môže zachrániť ekonomiku SR sú Slováci. Za súčasných okolností v medzinárodnej i domácej situácii je dôležité znížiť rozpočtový deficit SR. Je reálne, že sa to podarí. Okrem toho si myslím, že je celý rad iných krokov, ktoré sú potrebné na to, aby ste presvedčili Slovákov o tom, že majú investovať do vlastnej ekonomiky. V prvom rade musí byť transparentný proces privatizácie. Korupcia ju doslova zabíja. Práve tak si myslím, že kupónová privatizácia dobre nefungovala, pretože podniky potrebujú skutočných investorov a peniaze, ktoré im kupónová privatizácia neposkytla. Ďalej si musíte uvedomiť, že vlastníctvo musí byť transparentné. Prirodzene, že akcionári musia mať svoje práva chránené, hlavne pokiaľ ide o menšinových akcionárov. To je veľmi chúlostivá záležitosť.
Ale slovenské kapitálové trhy sú teraz veľmi malé. Spôsobuje to nedôvera ku kapitálovým trhom, najmä pokiaľ ide o transparentnosť zákona o podnikoch a o práva akcionárov.
Musíte si uvedomiť extrémnu dôležitosť schopnosti začať podnikať, založiť firmu a vlastniť a prevádzkovať malé súkromné podniky. Slovensko malo doteraz veľa politických zásahov do rozvoja a existencie súkromného podnikania. Preto ľudia radšej vyviezli peniaze von z krajiny. Ešte budete musieť na ceste k trhovej ekonomike zmeniť celý rad vecí. Rozpočtový deficit sa dá z toho všetkého zvrátiť najrýchlejšie, ale vybudovanie dôvery si bude vyžadovať vybudovanie jasného právneho rámca a právneho systému. Myslím, že sa to u vás deje, ale proces je dosť pomalý, mal by sa zrýchliť.
Elena Kohútiková:
Vzniká dojem, že prostredníctvom zníženia hodnoty slovenskej koruny sa fakticky vyrieši veľká časť problémov obchodnej bilancie. Ale podľa mňa problém nie je v kurze, ale v tom, že existujúci kurzový režim disciplinárne nepodporovali všetci tí, čo ho mali podporovať. To znamená napríklad vláda. To, že sa dostal fiškálny deficit na určitú úroveň a vytláčal súkromné investície, fakticky pôsobilo na nestabilitu kurzu. Ale tento pokles kurzu prináša do SR aj iný vplyv. Ide o to, že mnoho úverov zo zahraničia nemali podniky kompenzovaných poistením proti kurzovému riziku. Otázka teraz znie, či táto negatívna časť dôsledkov bude vyvážená určitým pozitívnym dosahom z hľadiska poklesu kurzu. Skôr si myslím, že je nevyhnutné spojiť tú takzvanú určitú výhodu kurzovej zmeny so zásadnými zmenami štruktúry ekonomiky. To je úloha vlády.

Prof. Jeffrey D. Sachs:
Relatívne malá otvorená ekonomika môže byť veľmi rýchlo rastúcou ekonomikou. A obchod môže zohrávať veľmi dôležitú a prospešnú úlohu. Jedným z faktorov, ktoré budú podporovať úspory a investície, je väčšia dôvera v sektor
bankovníctva. Je to výzva očistiť a sprivatizovať tento sektor To je teraz jeden z reálnych strategických cieľov. Dúfam, že keď sa to bude robiť, SR nájde významných strategických investorov z Európy, možno aj z USA, ktorí pomôžu vlastniť a rekapitalizovať niektoré veľké banky. To bude hlavná časť reštrukturalizácie, ktorá vás čaká. Krajina, ktorá má slabosť v sektore bankovníctva, je ľahko zraniteľná. Podobne je to aj v telekomunikáciách, v strategickom sektore, ktorý v súčasnosti na celom svete prechádza technickou revolúciou. SR bude potrebovať miliardy dolárov, a teda strategických investorov na to, aby zmodernizovalo svoje informačné technológie a telekomunikačné služby.
Pokles kurzu má svoje plusy, ale aj mínusy. Mínusom je, že podnik, ktorý si požičal v dolároch, teraz čelí problémom vyplývajúcom z oslabenia meny. Možno bude potrebné niektoré z týchto pôžičiek predĺžiť, ale myslím si, že výhoda slabšej meny z hľadiska podpory exportu je tiež veľmi silná. A predpovedám vám, že v budúcom roku to pocítite.

Hoci zaznávané, stále žije...

Minister Pavel Koncoš o aktuálnych, stále neriešených problémoch slovenského poľnohospodárstva


Jednou z nosných tém 34. riadneho celoklubového zhromaždenia NEF - Hospodársky klub bola aj aktuálna problematika rezortu pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Na úvod hovoril o problémoch, s ktorými rezort zápasí, minister pôdohospodárstva SR Pavel Koncoš, potom nasledovala diskusia. Dnes prinášame prvú časť vystúpenia ministra P. Koncoša, v ktorom poukazuje na existujúce problémy. O riešeniach, ako ich naznačil, budeme hovoriť zajtra.
Nepriaznivé ukazovatele
Na to, aby sme vôbec mohli doceniť význam odvetvia poľnohospodárstva, treba vypracovať súhrn kritérií a ukazovateľov, ktoré určujú jeho podiel na zabezpečení výživy obyvateľstva kvalitnými, zdravotne neškodnými a cenovo dostupnými potravinami. Žiaľ, postupným vývojom transformačného procesu od roku 1990 podiel slovenského poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu na zabezpečovaní výživy obyvateľstva domácimi produktmi klesol v roku 1998 na približne 82 %.
Ďalej treba zvýrazniť podiel odvetvia na celospoločenskej deľbe práce. Poľnohospodárstvo nie je objemom tvorby hodnôt až tak významnou súčasťou národného hospodárstva, pretože jeho podiel na tvorbe HDP sústavne od roku 1990 klesá, zo 7,4 na 4 % v roku 1998. Rovnako klesol aj podiel ekonomicky činného obyvateľstva v rezorte z 11,9 na 6,4 %. Pripomeniem ešte, že celkový podiel výdavkov na potraviny s prehlbujúcou sa krízou odvetvia sa v poslednom období zvyšoval z 34 na 37 percent. Ak vláda zvýši dolnú hranicu dane z pridanej hodnoty zo 6 na 10 %, spôsobí tak rast podielu výdavkov obyvateľstva na potraviny asi na 40,5 %.
Ak hovoríme o význame poľnohospodárstva, spočíva aj vo vytváraní pracovných miest a priestoru pre zamestnanosť. Doterajší vývoj spôsobil, že počet zamestnancov klesol z 327-tisíc v roku 1990 na 107-tisíc v roku 1998. Na jednej strane to znamenalo aj pri klesajúcom objeme výroby výrazný rast produktivity práce a pridanej hodnoty, no súčasne to zvýšilo nároky obyvateľov vidieka na sociálne dávky z nezamestnanosti. A to nie je dobrý signál.
Päť skupín nerovnováh
Na rozvoj poľnohospodárstva objektívne pôsobia rôzne nerovnováhy. Je to predovšetkým rovina spoločenskej reprodukcie, reprodukcie v hospodárstve štátu a individuálna reprodukcia. V tejto nadväznosti sa vygenerovalo päť skupín nerovnováh. Ekonomická, ktorá vyplýva z objektívnych, rozdielnych, prírodných a výrobných podmienok v rámci štátu. Ďalej je to ekonomická nerovnováha, vyplývajúca z objektívnych, prírodných a výrobných podmienok v rámci medzinárodného hľadiska. Rovnako tak aj ekonomická nerovnováha, daná dominantným postavením ekonomicky rozvinutých štátov a združení na svetovom agrárnom trhu, ďalej ekonomická nerovnováha medzi poľnohospodárskou výrobou a dodávateľmi vstupov, potravinárskym priemyslom a obchodom a posledná je nerovnováha medzi fyziologicky optimálnou spotrebou potravín a kúpnou silou obyvateľstva. Práve táto posledná spôsobuje nám poľnohospodárom možno najväčšie problémy. Jej nerešpektovanie v riadení transformácie odvetvia vygenerovalo po roku 1990 určité problémy.
Predovšetkým sú to nízke príjmy odvetvia spôsobené deformáciou cien vstupov a výstupov a nízkou efektívnosťou poľnohospodárskej výroby. Ekonomické výsledky poľnohospodárstva sa vyvíjali mimoriadne nepriaznivo. Napríklad v roku 1989 bol zisk za odvetvie 3,9 mld. Sk, rovnako ziskové bolo ešte v roku 1990 (zisk 2,1 mld. Sk), ale už v roku 1991 zaznamenalo stratu 11,6 mld. Sk. Tá sa postupne znižovala a za rok 1998 predstavovala 1,5 mld. Sk.
Štát nepochopil?
Dôsledkom alebo príčinou nízkej efektívnosti poľnohospodárskej výroby je aj nedostatočná úroveň jeho podpory zo strany štátu. Kým objem dotácii alebo presnejšie povedané výdavkov štátneho rozpočtu pre odvetvie v roku 1990 bol 17, 6 mld. Kčs, v roku 1991 už len 8,1 mld. Kčs a v roku 1998 8 mld. Sk. Na rok 1999 je to v priamych dotáciách približne na úrovni roku 1998, avšak celkové výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva vláda, ktorej som členom, znížila o 1,1 mld. Sk. Ak chcem hovoriť o hospodárskych politikách, treba poukázať na znižovanie konkurenčnej schopnosti slovenského poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Je výsledkom nízkej produktívnosti, intenzity výroby, zvyšovaním nákladov v dôsledku rastu cien vstupov až na svetovú úroveň a v dôsledku nedostatočného využívania kapacít spracovateľského priemyslu.
V krajinách EÚ sa v roku 1998 na hektár poľnohospodárskej pôdy vynakladalo 445 USD, na Slovensku to bolo iba 133 USD. Je to síce viac ako v ČR, Maďarsku a Poľsku, ale do týchto údajov najmä v ČR a ďalších dvoch susedných krajinách nie sú započítané výdavky a dotácie pre Štátny fond trhovej regulácie.
Odčerpávané miliardy
Ak chceme hovoriť o vývoji cenových indexov, odčerpaná suma z poľnohospodárskej výroby vplyvom pôsobenia cenových nožníc v roku 1991 predstavovala 7,2 mld. Kčs a súhrnne od roku 1991 do roku 1998 ide o 11 mld. Sk. Len za rok 1998 sme prepočítali dôsledok roztvárania cenových nožníc vo výške 1,7 mld. Sk. Ceny vstupov do poľnohospodárstva sa zvýšili v roku 1998 na úroveň roku 1990, teda o 293 %, ceny poľnohospodárskych výrobkov o 161 %, ceny potravinárskych výrobkov o 281% a spotrebiteľské ceny potravín o 319 %. Nedoriešeným zostáva systém financovania poľnohospodárstva a nadväzujúcich odvetví, legislatívne a právne nedoriešené otázky finančnej disciplíny v celom reťazci obchodovania. V tomto prípade nepomohol ani zákon o poľnohospodárstve z minulého roka, v ktorom sa okrem iného zakotvila na niektoré produkty v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch 14-dňová lehota splatnosti faktúr medzi spracovateľmi a prvovýrobcami. To je však jednoducho vytrhnuté z celého kontextu a nepôsobí to systémovo v celom reťazci. Preto sa uvažuje o novele tohto zákona, naplánovaná je na druhý polrok 1999.
Nevyvážená spotreba
Treba poukázať aj na zaťaženie subjektov hospodáriacich na pôde tzv. starým blokom úverov. Predstavuje 6, 3 mld. Sk, z toho asi 4,1 či 4,2 mld. je starý blok v konsolidačnej banke. Od roku 1991 jej poľnohospodári nesplatili takmer nič z pôvodnej istiny, dokázali ako-tak splácať iba úroky. Tento fakt spôsobuje rezortu ročné zaťaženie asi 400 mil. Sk. Nízky stupeň a pomalé tempo modernizácie poľnohospodárstva a potravinárstva súvisí s problémami vo financovaní a so všeobecným nedostatkom finančných prostriedkov. Pod vplyvom zložitej reštitúcie a pomalého postupu pri sceľovaní pozemkov sú nedoriešené vlastnícke vzťahy k pôde a v dôsledku toho sa nevyvíja trh s pôdou a hypotekárne bankovníctvo. V dôsledku nízkej kúpnej sily obyvateľstva pretrvávajú problémy s odbytom poľnohospodárskych a potravinárskych produktov. Vývoj spotreby potravín rozhodne nie je priaznivý. Napríklad spotreba mäsa na obyvateľa na rok v roku 1989 obdobne ešte v roku 1990 bola na úrovni 83,5 kg. Teraz sa pohybuje okolo 55 až 56 kg. Nehovoriac o spotrebe mlieka vrátane mliečnych výrobkov, ktorá oproti 260 kg v roku 1989 už niekoľko rokov nedosahuje viac ako 160 kg na obyvateľa. Aj pri Svetovom dni mlieka poukázali odborníci, ktorí sa zaoberajú výživou obyvateľstva, na alarmujúci stav vápnika vo výžive nášho obyvateľstva spôsobený hlavne poddimenzovaním spotreby mlieka a mliečnych výrobkov.
Čo vyrábame, to aj dovážame...
Ak hovoríme o problémoch s odbytom poľnohospodárskych a potravinárskych produktov, nevyhnutne treba spomenúť aj zahraničný obchod. Jeho saldo ešte v roku 1995 a do tohto roku sa pohybovalo, samozrejme, v mínusových reláciách, na úrovni okolo 7 mld. Sk. Postupne od roku 1995 narástlo, v roku 1996 sa zdvojnásobilo. Príčinou bol rovnaký objem poklesu vývozu ako nárast dovozu, no v roku 1998 bolo pasívne saldo viac ako 15 mld. Sk. Za prvé štyri mesiace tohto roka predstavuje vyše 6 mld. Sk. Žiaľ, nepodieľa sa na tom dovoz takzvaných nenahraditeľných komodít, teda skupín produktov, ktoré nedokážeme vyrobiť v našich podmienkach, ale sú to mliečne výrobky, od polovice minulého roka jatočné ošípané a bravčové mäso, ale napríklad aj jablká, hrušky, zelenina a ovocie vôbec a dokonca aj kvety. Pochopiteľne, že tento prejav v raste pasívneho salda nezodpovedá len problémom s odbytom, ale jeho príčinu treba hľadať aj v nedoriešených odberateľských vzťahoch a v nedokonalom štátnom systéme regulácie trhu, či už sú to intervenčné nákupy, preddavky na nákup, ďalej v nízkom stupni rozvoja distribučného systému a v nedostatočnej podpore trhu zo strany štátu. Po privatizácii obchodnej sféry, po privatizácii veľkoobchodu sa v podstate systémovo narušili reťazce potravín vedúce od poľnohospodára cez spracovateľa a obchod ku spotrebiteľovi.
Treba poukázať aj na zhoršenie kvalifikačnej úrovne pracovníkov v rezorte a zvýšenie ich priemerného veku. Je to predovšetkým dôsledok nízkej úrovne priemernej mzdy v porovnaní s národným hospodárstvom. Ak za rok 1998 bola priemerná mzda na úrovni približne 10 000 Sk, tak v rezorte poľnohospodárstva či priamo v poľnohospodárskej prvovýrobe to bolo iba 7888 Sk, teda na úrovni 78 %.
V tejto situácii, ktorú som stručne opísal, vláda prijímala svoje programové vyhlásenie. Našou strategickou úlohou a cieľom je prispieť k vybudovaniu moderného konkurencieschopného agropotravinárskeho komplexu, ktorý bude schopný sa plnohodnotne začleniť do Európskej únie. Z toho vyplývajú tak krátkodobé, ako aj strednodobé ciele.
Vyčerpaná pôda
V prvom rade ide o stabilizovanie agropotravinárskeho komplexu, vnútorného obchodu s potravinami, a tým zabezpečiť primeranú dôchodkovosť a štrukturálnu stabilitu podnikateľských subjektov. Treba zvýšiť výkonnosť produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy a lepšie využívanie kapacít v spracovateľskom priemysle. Ak hovoríme o intenzite poľnohospodárstva, o využívaní produkčného potenciálu pôdy, nevyhnutne treba pripomenúť, že vplyvom nízkej dôchodkovosti a nízkej rentability poľnohospodárskej výroby je spotreba priemyselných hnojív vyjadrená v kilogramoch čistých živín na hektár pôdy na Slovensku na úrovni rozvojových krajín. Aj tento rok na jar mi viacerí hovorili, vraj ako krásne vyzerajú naše polia. Ale to sa len zdá laikom. Ak porovnáte farbu obilných lánov s farbou obilných lánov na rakúskej strane, vidno už na prvý pohľad, že naše porasty trpia podvýživou a naša pôda je už vyčerpaná. Pred rokom 1990 sme mali spotrebu v čistých živinách asi o 200 kilogramov v priemere za Slovensko vyššiu.
Čo treba zmeniť?
Je treba zabezpečiť vyvážený rozvoj výroby vo všetkých regiónoch a oblastiach Slovenska. Úroveň dôchodkovosti podnikateľov v poľnohospodárstve bez ohľadu na formy vlastníctva je rozdielna aj podľa jednotlivých regiónov. A dokonca nie vždy platí, že závisí od prirodzenej úrodnosti pôdy. V neposlednom rade treba zdokonaliť podmienky hospodárenia na pôde, a tým i zmeny vlastníckych foriem a podnikateľských štruktúr.
Programové vyhlásenie z hľadiska strednodobého si dalo za cieľ stabilizovať dôchodkovú situáciu v poľnohospodárstve a zabezpečiť primeranú životnú úroveň pre osoby zamestnané v rezorte. Ďalej treba zvýšiť technickú a technologickú úroveň poľnohospodárstva a potravinárstva s cieľom zvýšenia produktivity práce v celom agrokomplexe. Urýchliť reštrukturalizáciu podnikateľskej štruktúry a diverzifikáciu aktivít poľnohospodárskych subjektov smerom k rozvoju vidieka, remesiel, aj turistického ruchu, extenzívnemu a intenzívnemu využívaniu pôdneho fondu podľa jednotlivých regiónov a prírodno-ekonomických podmienok, zvýšiť konkurencieschopnosť a efektívnosť poľnohospodárstva a potravinárstva s následným využitím komparatívnych výhod v obchodných vzťahoch. Ak hovoríme o komparatívnych výhodách, ešte vždy za takúto výhodu pokladáme koncentráciu poľnohospodárskej výroby, aj keď sa znížila približne na úroveň 53 percent oproti roku 1989.
Vyrovnať vlastnícke vzťahy
Dávame si cieľ rozvinúť trh s poľnohospodárskymi produktmi na účely zlepšenia ich odbytu, posilniť environmentálne funkcie poľnohospodárstva a jeho mimoprodukčné aktivity a skvalitniť poľnohospodárstvo a potravinárstvo, resp. prípravu na vstup do Európskej únie a dosiahnuť výhodné negociačné pozície. Ak chceme naplniť programové vyhlásenie vlády, myslím, že v prvom rade sa treba zaoberať riešením vlastníckych vzťahov k pôde a k ostatnému poľnohospodárskemu majetku. Na ilustráciu uvádzam, že dominantnou formou hospodárenia a teda aj dominantnou formou riešenia vlastníckych vzťahov sú ešte stále poľnohospodárske družstvá, a to na úrovni 55 percent. Potom sú to obchodné spoločnosti, ktoré vznikli jednak na základoch niektorých poľnohospodárskych družstiev a jednak po privatizácii štátnych majetkov. Na pôde z jej celkovej výmery 2,44 mil. ha je vo vlastníctve štátu 237-tisíc ha, pôda neznámych vlastníkov predstavuje až 762-tisíc ha a výmera poľnohospodárskeho pôdneho fondu vo vlastníctve fyzických a právnických osôb je 1,44 mil. ha. Ak chceme zdokonaliť vlastníctvo k pôde ako k základnému výrobnému faktoru v poľnohospodárstve, treba nevyhnutne hovoriť o urýchlení urovnania pozemkového vlastníctva. Doteraz z 3225 katastrálnych území je zapísaných 389 zjednodušených registrov pôd pôvodného stavu a 194 registrov obnovenej evidencie pozemkov. Ukazuje sa teda, že urovnanie vlastníckych vzťahov nie je záležitosť na jeden alebo dva roky, ale ide o dlhodobú prácu. Ak ju chceme urýchliť, potrebujeme na to finančné prostriedky.
Postprivatizačná fáza
Chceme naďalej spravodlivo riešiť pozemkové reštitúcie. Zatiaľ bolo uspokojených 83 percent reštituentov, pričom treba zabezpečiť ako náhradu značnú časť pozemkov v Správe slovenského pozemkového fondu. Musíme zreálniť ocenenie poľnohospodárskej pôdy, pretože súčasná cena pôdy je oproti cenám v krajinách Európskej únie neporovnateľne nižšia napriek tomu, že vstupy a intenzifikačné vstupy do pôdy sú v porovnateľných cenách.
Ďalej budeme venovať pozornosť rozvoju trhu s pôdou, ktorý by mal byť založený na možnostiach nadobudnutia vlastníctva pôdy všetkými právnymi formami podnikateľských subjektov hospodáriacich na pôde, na stanovení hranice koncentrácie pozemkového vlastníctva vychádzajúcej z primeranosti výmery poľnohospodárskej pôdy potrebnej na efektívne fungovanie príslušnej výrobnej jednotky a na vytvorení vhodných pozemkovo-právnych pomerov pre rozvoj miest a obcí.
Ak chceme hovoriť o vyrovnaní vlastníckych vzťahov k výrobným prostriedkom, treba vidieť, že je tu určitá postprivatizačná fáza. A to tak v poľnohospodárskych družstvách, ktoré prešli niekoľkonásobnou transformáciou od roku 1990, keď sa prijal prvý transformačný zákon, ako aj na privatizovaných štátnych majetkoch. Postprivatizačné prístupy budeme diferencovať podľa toho, či ide o nadobúdateľa, ktorý zabezpečuje poľnohospodársku výrobu a jeho neuhradené záväzky voči štátu vyplývajú najmä z celkovej platobnej neschopnosti a uviaznutia finančných tokov v odvetví, alebo po nadobudnutí majetku postupne utlmoval a likvidoval výrobu a plnenie svojich záväzkov voči štátu a snažil sa vyhnúť konkurzom, a to cielenou exekúciou a likvidáciou, alebo prevedením majetku na iný subjekt s cieľom poškodiť veriteľov.
Hospodárska rada vlády prerokovala materiál o oživení podnikovej sféry i o rozvoji hospodárskej politiky vlády. Kroky, ktoré chceme voliť v postprivatizačných prístupoch, musia byť analogické a musia zodpovedať postupom, ktoré sa zvolia v celom národnom hospodárstve. Medzi východiská a opatrenia rozhodne patrí posilnenie konkurencieschopnosti odvetvia a zvýšenie intenzifikácie poľnohospodárskej výroby a spracovateľského priemyslu i využívania pôdneho fondu.
Kde hľadať financie?
Poľnohospodárstvo a potravinárstvo treba modernizovať využitím vlastných zdrojov, ktorými, žiaľ, poľnohospodári neoplývajú, ale aj prepojením vlastného kapitálu s cudzím. Ide najmä o kapitálové prepojenie so spracovateľským priemyslom a obchodom. V našich podmienkach sa to deje aj opačným smerom, nielen známym z vyspelého sveta, od prvovýroby ku spracovateľovi, ale aj posunom kapitálu zo spracovateľského priemyslu a z podnikov služieb smerom do prvovýroby. No ak chceme využiť cudzie zdroje, a to sú bankové úvery, štátne podporné fondy a účelové zahraničné fondy, aj prostriedky zo štátnych podporných fondov, najmä štátneho podporného fondu poľnohospodárstva a potravinárstva, na to potrebujeme získať zahraničný úver. Zo zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 môže byť garantovaný štátom.
Obchodná politika
Budeme vytvárať inštitucionálne zázemie a uplatňovať trhové poriadky vrátane kvotácie výroby a predaja vybratých komodít. Rovnako chceme podporiť rozvoj marketingových organizácií, odbytových centier agroproduktov a odbytových centier poľnohospodárskych služieb. Našou snahou je zmeniť prístupy v obchodnej politike. Chceme maximálne podporovať export našich komodít a pritom čo možno najviac výrobkov a tovarov posunúť medzi automatické licencie. Dokonca uvažujeme, že okrem potravinárskeho obilia by sme neviazali vývoz produktov žiadnou licenciou. Domnievam sa totiž, že na zabezpečenie v zásobovaní trhu má štát vytvorenú inú inštitúciu, ako sú poľnohospodárske podniky, a to sú štátne rezervy. Liberalizácia obchodu je v tomto období vari jedinou cestou aj jediným možným otvorom, cez ktorý môžu pohotovo prúdiť financie k prvovýrobcom.
Intervencia cien
Vláda podporí investície do modernizácie výrobných zariadení a technológie na základe vypracovaných projektov. A to aj napriek tomu, že sme pre posilnenie obchodu presunuli zo štátnych prostriedkov dotácie na kapitálové investície v objeme 500 mil. Sk práve do fondu trhovej regulácie na podporu obchodu, ale predovšetkým na určitú nápravu cien a na ochranu poľnohospodárov pri dovoze jatočných ošípaných a bravčového mäsa s cieľom podporiť vývoz sladovníckeho jačmeňa a sladu, ako aj vývoz mlieka a mliečnych výrobkov.
Nadviazať na zákony EÚ
Treba dopracovať legislatívu na úroveň porovnateľnú s legislatívnou EÚ, s cieľom vytvoriť pri jednotlivých poľnohospodárskych výrobkoch jednotný systém speňažovania poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Treba otvorene povedať, že my sme do nášho trhu zaviedli oveľa voľnejšie pravidlo, ako má vyspelý svet a osobitne EÚ. Ktorýkoľvek poľnohospodár má možnosť navštíviť krajiny EÚ a oboznámiť sa s reguláciou trhu a zistí, že naše socialistické plánovanie bolo príliš voľné v porovnaní s kvotáciou výroby, garantovanými cenami a stabilnými príplatkami, ktoré poľnohospodári dostávajú tam. Pochopiteľne, v takejto nerovnej konkurencii by pri okamžitom vstupe do EÚ pri nevyrovnaní podmienok ťahali naši poľnohospodári za kratší koniec povrazu. Ak však hovorím o dopracovaní legislatívy porovnateľnej s EÚ, môžem povedať, že v rezorte pôdohospodárstva sa pri prijímaní porovnateľných zákonov dostatočne pokročilo a teraz sa treba v rámci prístupového procesu sústrediť najmä na prijímanie a dolaďovanie jednotlivých noriem v kvalite hodnotenia potravín.
Slovensko je krajinou s rozdielnymi prírodnými, a tým aj výrobnými podmienkami pre poľnohospodárov. Značná časť, takmer 50 percent poľnohospodárskej pôdy, sa nachádza v znevýhodnených oblastiach. Dovolím si tvrdiť, že pre Slovensko to môže byť výhodou a nie nevýhodou. Musíme však premyslene prepojiť dotačnú politiku v primerane výhodných odvetviach a oblastiach s rozvojom tejto výroby, najmä chovu hovädzieho dobytka a chovu oviec, podporíme aj odbyt obilia a ďalších komodít. Aj preto treba hovoriť o diverzifikácii poľnohospodárskych podnikov do výroby netradičných surovín a do nepoľnohospodárskej činnosti.
Éra informačná či roľnícka?
Treba oživiť tovarovo-peňažné toky. Už teraz, pred hlavnou sezónou, pred žatvou, sme s Národnou bankou Slovenska dohodli upravené podmienky na poskytovanie zmeniek a pripravuje sa poskytnutie úveru pre Štátny fond trhovej regulácie v objeme jednej miliardy korún. To sú len niektoré naznačené problémy, východiská a opatrenia, ktoré treba v odvetví riešiť. To, ako sa nám podarí vyrovnať so súčasným postavením poľnohospodárstva, vytiahnuť ho z krízovej situácie, samozrejme, nezáleží len na poľnohospodároch samých. Závisí to aj od prístupu vlády a od priazne, ktorú bude rezortu venovať. Vyspelé krajiny vstupujú do informačnej éry. Rozvojové krajiny len teraz završujú alebo sú niekde v ére roľníckej revolúcie. Niektoré v ére priemyselnej revolúcie. Ja verím, že prispejeme k stabilizácii poľnohospodárstva, potravinárstva a súvisiacich odvetví tak, aby vyspelý svet zaraďoval Slovensko medzi krajiny, v ktorých sa končí priemyselná revolúcia a sú pripravené vstúpiť do éry informačnej revolúcie. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že sa celospoločensky môžeme vrátiť na koniec éry roľníckej.

Poľnohospodári potrebujú zrýchliť finančné toky

Elena Kohutiková:
Vďaka komunikácii, ktorú NBS má s rezortom pôdohospodárstva, sme dobre informovaní o situácii v ňom. Podobné problémy ako my riešia aj vyspelé krajiny. Niekedy mám taký dojem, že všetko chceme riešiť úvermi. Ale my potrebujeme kapitál. Úvery môžu byť iba sprostredkovateľom pre výrobu, ale základom je rezort zatraktívniť, aby mal oň záujem zahraničný kapitál. Nemám výhrady proti tomu, že k nám idú veľké obchodné domy. Keď ľudia v nich radi nakupujú, znamená to, že majú svoje opodstatnenie a mali by sme sa snažiť zapojiť sa v čo najširšej miere do ich obratu. Pravdepodobne sa budeme musieť spájať, a tie oblasti by sa mali nejakým spôsobom aj podporovať z hľadiska poľnohospodárskej politiky.
Preúverovanie nášho poľnohospodárstva je veľmi vysoké. Poľnohospodári nemôžu žiť ani s nižšími úrokmi, ako im dávajú banky v súčasnosti. To je jedna vec. Druhá vec je, že ani nie je problém v tom, že by nebol dostatok peňazí, ale tie peniaze sa veľmi pomaly obracajú. Poľnohospodárstvo potrebuje dostať zaplatené. Dlho som sledovala činnosť Štátneho fondu trhovej regulácie a mám taký dojem, že tam všetky tieto páky dostatočne nefungujú na to, aby sa zrýchlil obeh peňazí, aby poľnohospodár dostal zaplatené. Som rada, ak pán minister hovorí, že tam nastane zmena. Okrem toho poľnohospodárstvo robí veľký deficit. Preto by som sa chcela spýtať, ako sa dá zmeniť situácia, že potraviny dovážame, ale hoci máme prebytky, len veľmi ťažko vieme vyviezť. Pozornosť a časť dotácií by som orientovala práve na to, aby sa zrýchlil tok peňazí prostredníctvom predaja produkcie. Problém realizácie neznamená len to, že výrobca nedostane zaplatené, ale keď chýba odbyt na domácom trhu, ani nemôže mať zaplatené. Ako teda riešiť problém, aby nám poľnohospodárstvo každý rok nezvyšovalo deficit obchodnej bilancie o 4 - 5 mld. korún?

Pavel Koncoš:
Či chceme, alebo nechceme, bude treba pootvoriť dvere zahraničnému kapitálu, lebo niektorí vlastníci nemajú na nič okrem splácania úveru za získaný majetok na prevádzku. Súčasné postavenie spracovateľského priemyslu a jeho podkapitalizovanie je jednou z príčin zastavenia tovarových tokov, samozrejme, pri absencii bankových úverov, predĺžení platieb pre poľnohospodárskych prvovýrobcov a reťazení určitých problémov. Na druhej strane robíme kroky k tomu, aby sme získali zahraničný kapitál aj na riešenie takých problémov, ako je zeleninárstvo a ovocinárstvo. Lebo nestačí dané produkty iba dopestovať, ale osobitne v týchto odvetviach treba mať perfektné sklady, linky na čistenie, triedenie, balenie a následne expedičné sklady. A na to treba kapitál. Prvou lastovičkou v tomto smere je zeleninárske družstvo na Žitnom ostrove. Podporujeme aj združovanie sa domácich výrobcov.
Isteže, veľké veľkoobchodné domy majú pre zákazníka svoje prednosti a aj preto neuvažujeme ako Taliani o zákaze ich výstavby. Skôr budeme regulovať ich predajnú politiku.
K fondu trhovej regulácie a k pomalým tokom peňazí: zásoby vo fonde k 1. 1. boli viac ako za 1 mld. korún. Išlo o zásoby skladované niekoľko rokov, a v prípade hovädzieho mrazeného mäsa takmer po záručnej lehote. Aj to bol jeden z dôvodov personálnej zmeny vo vedení. Čiže nešlo o politické, ale odborné zmeny. Po krátkej inventarizácii sme pristúpili k zásadnej zmene obchodnej politiky fondu. Okrem uvoľnenia zásob sme uvoľnili 100-tisíc ton potravinárskej pšenice na predaj z fondu trhovej regulácie. Požičali sme si od štátnych hmotných rezerv 23 tis. ton kukurice, pôžičku vrátime na jeseň, po novej úrode a z tohto množstva si pomôžeme získať peniaze do fondu a oživiť ich toky. Nastúpili sme cestu, ktorá by mala smerovať k zrýchleniu obrátkovosti zásob, a tým aj k zrýchleniu obratu peňazí v samom fonde trhovej regulácie. Takisto sa cez fond trhovej regulácie pripravujeme aj na zber repky, obilia, na žatvu tak, aby sme nebrzdili nákup týchto komodít a úhradu za ne.
Pokiaľ ide o obchodný deficit, pripravujeme zriadenie agrárnej marketingovej agentúry. Jej úlohou bude skúmať trh. Zbierala by informácie o ňom, vyhodnocovala ich a organizovala by trh s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami. Sám Štátny fond trhovej regulácie by sme mali postupne v spolupráci s Nemeckom a v rámci spolupráce s EÚ prebudovať na intervenčnú agentúru.


Hospodársky denník - 26. apríla 1999

Slovensko sa vracia na svoje miesto

Myšlienky P. Hamžíka na diskusii NEF – Hk

Problematika európskej integrácie zasahuje do všetkých rezortov. Aj preto sme vytvorili novú štruktúru orgánov, ktoré, dá sa povedať, riadia postup v tejto oblasti. Zrušili sme Radu vlády pre európsku integráciu a vytvorili sme ministerskú radu, kde je šesť členov vlády plus štátny tajomník, hlavný vyjednávač, teda minister alebo vedúci tých rezortov, ktoré sú najviac vtiahnuté do procesu integrácie, alebo ktoré z vládnych rezortov najviac postihne tento proces, čiže sú tam financie, hospodárstvo, vnútro, je tam minister zahraničných vecí, jeho štátny tajomník, ja predsedám. Čo je však dôležitejšie, vytvorili sme pracovný výbor, kde sa všetky materiály do vlády prerokujú na pracovnej úrovni, idú cez ministerskú radu a až potom do vlády a vytvorili sme konzultačný výbor. Tam ide práve o zatiahnutie všetkých zložiek do tohto procesu. Sú tam zástupcovia AZZ, KOZ, tretieho sektora, rektorskej konferencie, dokonca Združenia sudcov, mládeže atď. Prvé zasadnutie sme mali pred dvoma týždňami.

Helsinský summit

Podstatou mojej zodpovednosti vo vláde je koordinácia jednotlivých rezortov, vychádzame z hodnotiacej správy z minulého roka a z úloh, ktoré sme si dali v januári. Ďalšie hodnotenie v Európskej komisii bude koncom októbra, krátko pred helsinským summitom. Pod moju zodpovednosť patrí otázka harmonizácie práva s európskym právom. Je to veľmi široká oblasť, dokonca by som povedal jedna z najdôležitejších oblastí, týkajúca sa európskej integrácie a zahraničnej pomoci, kde zahŕňame predovšetkým PHARE. Je to pomerne významná suma prostriedkov, minulý rok to bolo 46 mil. euro, tento rok to môže byť až 100 mil. euro spolu s cezhraničnou pomocou, čo dnes predstavuje viac ako 4,3 mld. Sk. Identifikujeme všetky ďalšie možnosti zahraničnej pomoci nielen zo štátov EÚ tak, aby sme získali zdroje na udržanie, ale aj na rozvojové programy a na prípravu podmienok, ktoré platia v EÚ. Vláda potvrdila vstup do EÚ ako svoju prioritu. V tomto smere tu existuje kontinuita, aj keď tieto procesy boli v predchádzajúcom období do určitej miery zabrzdené.

Sústredili sme sa na helsinský summit úplne realisticky, pretože od viedenského summitu, po zmene politických pomerov, sme čakali viac. Summit v Berlíne bude v júni t. r. na záver nemeckého predsedníctva sa nebude zaoberať rozširovaním EÚ. Nechcem to zarieknuť, ani klopať po dreve, ale zo všetkých mojich kontaktov z účastí na konferenciách atď. nikto nepochybuje, že okrem plnenia politických kritérií musíme presvedčiť o dvoch veciach. O tom, že nové politické pomery sú stabilné, súvisí to aj so stabilitou vlády, a potom, že vieme riešiť problémy ekonomiky. Nikto nám neodpustí plnenie ekonomických kritérií. Ako prioritu vidím teraz začiatok rokovaní o vstupe, a potom nastane veľmi náročné obdobie, ktoré nebude trvať dva ani tri roky, to nie je beh na krátku trať, bude to trvať tak do roku 2005, 2006. Všeobecne sme hodnotení tak, že medzi nami a Čechmi, Maďarmi, Poliakmi v podstate dnes nie sú veľké rozdiely v ekonomickej oblasti, ale transformácia musí pokračovať. Čaká sa, ako budeme ďalej otvárať ekonomiku, liberalizovať ju, reštrukturalizovať bankový sektor, ako budeme vytvárať podmienky fungujúcej trhovej ekonomiky, potom môžeme ísť do týchto oblastí aj konkrétne.

V čom sme pozadu?

Čiže jedna otázka je stabilita, druhá je riešenie problémov ekonomiky. Rozpočet bol postavený taký, aký bol, zložitý, zdroje sme prerozdelili tak, ako sme najlepšie vedeli, hľadajú sa ďalšie zdroje na to, aby sme mohli ísť čím skôr do rozvojových programov. Keď hovorím čím skôr, tak nemyslím týždne, mesiace, myslím možno budúci rok, alebo v rámci tohto legislatívneho obdobia. Vidím obrovský zdroj, a to sú zahraničné investície. Prijali sme určité opatrenia na podporu prílevu zahraničných investícií. Je tu rezerva, v podstate to nechceme robiť tak, ako to urobili Česi alebo Maďari, ekonomiku treba mať pod kontrolou. Viackrát som sa stretol s českými aj s maďarskými kolegami a na prekvapenie najmä Maďari nás upozorňujú, nerobte to tak ako my. Nám tu už skoro nič nepatrí. Čiže takto to robiť v žiadnom prípade nechceme. Pracuje sa aj na dlhodobejšej koncepcii hospodárskej politiky. Situácia nie je ľahká, musíme si poradiť s mnohými úlohami.

V čom sme pozadu? Pozadu sme v tom, že sme neliberalizovali našu ekonomiku tak ako ČR, Maďarsko a Poľsko, nedostali sme sa do OECD a nedostali sme sa tam aj z politických dôvodov. Ja som bol, pán Kozlík si to pamätá, v januári 1997 na OECD v Paríži. Dosť nezvyčajné. Ministri zahraničných vecí tam nezvyknú chodiť, väčšinou ekonomickí ministri alebo podpredseda vlády zodpovedný za ekonomiku. Dohodli sme sa takto. Vtedy sa podaril určitý prielom, ale už vtedy povedali, že čakajú aj politický posun. Po prvý raz sa politicky pozeráme na situáciu a je tu určitá politická brzda, pretože všetko so všetkým súvisí, a ak ste pribrzdení vo vzťahu k EÚ a k NATO, tie súvislosti tam existovali, tak to nemôžeme nebrať na zreteľ. Čiže sú tu určité rezervy, všetko závisí od legislatívnych krokov a od dotvárania sa smerom navonok.

Škodlivé odklady

Ekonomiku nemôžeme liberalizovať zo dňa na deň, treba na to postupné kroky, vari rýchlejšie ako v minulosti, ale postupné, tak, aby nám to neuškodilo. Napríklad zahraničné investície, ktoré treba orientovať aj regionálne. Potrebujeme ich pre západné Slovensko, teda do okolia Bratislavy ale potrebujeme ich predovšetkým do oblastí, kde je vysoká nezamestnanosť, kde nám krachujú podniky. Chceme ich orientovať aj prostredníctvom Agentúry pre regionálny rozvoj, ktorej vytvorenie vláda odsúhlasí v najbližších týždňoch alebo dňoch. Táto Agentúra pre regionálny rozvoj bude identifikovať existujúce tendencie, pripravovať ľudské zdroje a ťahať investície s lepšími podmienkami do týchto oblastí. Určitú časť prostriedkov z PHARE budeme orientovať práve na tieto projekty. Bude to proces, ktorý bude trvať, predpokladám, tento rok.

Našich partnerov zaujíma aj privatizácia, ako sa vyrovnáme s privatizáciou z minulosti. Jednoznačne sme povedali, že tam, kde bol porušený zákon, sa veci musia dať do poriadku. Veľmi dobre však chápu, že na prvom mieste je tu záujem ekonomiky, proste, že nemôžeme ten systém, ktorý sa vytvoril, bez ohľadu na jeho zložitosti, rozbiť. Čiže hľadáme cestu tak, aby sa v prvom rade nepoškodila ekonomika. Za dnešnej situácie, keď vnútorné zdroje sú do značnej miery vyčerpané, musíme počítať so zdrojmi zo zahraničia. Hľadáme dodatočné zdroje do rozpočtu. Hovorím o tom preto, trochu odbočujem od integrácií, všetko so všetkým súvisí, stav ekonomiky je dôležitý. Hovorili sme o DPH, hovorili sme o dovoznej prirážke. Podľa môjho názoru, tieto opatrenia sa mali urobiť v decembri, najneskôr v januári. Čím ďalej to ťaháme, tým je to horšie. Nejde len o sociálnu situáciu občanov, ktorá je pre nás dôležitá, ale ide tu aj povedzme o postavenie malých a stredných podnikateľov, ktorí sa nachádzajú vo veľmi zložitom stave. V programovom vyhlásení vlády máme vytvoriť také podmienky, aby sa tu, keď to zjednoduším, oplatilo podnikať a my vieme, že malé a stredné podnikanie hýbe aj takými veľkými ekonomikami, ako je nemecká, francúzska a ďalšie. Čiže v malom a strednom podnikaní sa zvyšuje produktivita práce, zvyšuje sa zamestnanosť a celková efektivita.

Podmienky trhu

Tu sú určité rezervy, samozrejme, že sa to nedá urobiť zo dňa na deň a nemohli sme v tejto zložitej situácii súhlasiť so zvýšením spodnej hranice DPH. Druhou otázkou je dovozná prirážka. No z hľadiska našich snáh v EÚ sme to neformálne konzultovali, ale zatiaľ si myslím, že toto opatrenie bude ťažko priechodné. Povedali nám dobre, ale posudzujeme vás aj podľa toho, či budete po vstupe schopní prispôsobiť sa tým podmienkam, ktoré u nás platia. A tie podmienky sú podmienkami voľného trhu. Ak zavediete dovoznú prirážku, pritom nezabúdajú, ako neštandardne sme zaviedli dovoznú prirážku v predchádzajúcom období, pretože tá sa podľa pravidiel má zavádzať na krátke obdobie plošne aspoň 70 %. Neurobili sme to celkom takto, naťahovalo sa to, nebolo to úplne prekonzultované, odsúhlasené, čiže je tu určitý, nechcem povedať resentiment, ale ten pocit z minulosti, ktorý nás v tomto smere brzdil, aj z hľadiska priority vstupu do OECD je toto opatrenie zložité. Je to návrh, vo vláde prešiel, zlepšiť finančnú, daňovú disciplínu, sú tu rezervy, na tom sme sa zhodli, a treba postupovať omnoho ráznejšie, najmä v tej daňovej oblasti, ako sa postupuje doteraz.

A potom je tu ďalšia oblasť, úspory v štátnej správe. Ak si dáme do štátneho rozpočtu úspory jedno percento, tak to je nič. Čiže tu musíme ísť na 10 % a nemyslíme tým len rezorty, ústredné orgány štátnej správy, ale aj miestnu správu. Dali sme si príslušné úlohy, materiály majú byť predložené do vlády, pokiaľ ide o finančnú, daňovú disciplínu konkrétne návrhy postupu v máji a pokiaľ ide o zníženie výdavkov štátneho rozpočtu v štátnej správe, tiež je tam májový termín. Čiže v dohľadnom čase hľadáme zdroje, rezervy a ja osobne vidím rezervu práve v tej oblasti, ktorá nebola využitá - v príleve zahraničného kapitálu. Je to aj politická otázka.

Politické podlžnosti

Stojíme pred prezidentskými voľbami, už viac ako rok nemáme jedného z ústavného činiteľov, čo nesvedčí o vnútropolitickej stabilite. Teraz pred voľbami sa situácia trochu zdramatizuje. Samozrejme, že voľba prezidenta je z hľadiska jednotlivých politických subjektov aj určitá vplyvová záležitosť, myslím tým vzťahy, kooperáciu, spoluprácu atď. Čiže je veľmi dôležité pre celé politické spektrum, kto bude vybratý a musím povedať otvorene aj to, že zahraničie sa pozerá aj na to, akú politiku reprezentoval alebo môže reprezentovať ten politik, ktorý sa tu stane prezidentom republiky. Zatiaľ je veľký záujem, veci sa hýbu dopredu a myslím si, že perspektíva je dobrá aj v tejto oblasti.

Vrátim sa ešte k jednému politickému problému, a to k zákonu o jazykoch národnostných menšín. Z integračného hľadiska je dôležitý najmä preto, že predchádzajúca vláda si dala prijatie takéhoto zákona do národného programu, ktorý odovzdali Európskej komisii. Existoval, aj keď iba ústny záväzok, takýto zákon prijať. Máme pripravený taký návrh zákona, ktorý je akceptovateľný pre všetkých občanov a pre všetky politické subjekty, aspoň dúfam. Samozrejme, predpokladám určitú prestrelku v parlamente. Myslím si, že na júnovej schôdzi by prvé čítanie mohlo prebehnúť, a potom na mimoriadnej schôdzi alebo na ďalšej by takýto zákon mohol byť prijatý. Čiže tým bude politicky situácia vyčistená, hoci už dnes sme posudzovaní tak, že politické kritériá plníme a že v podstate je dôveryhodnosť vlády vysoká, a vláda nielen deklaruje, ale aj plní to, k čomu sa zaviazala.

V prospech SR

Pre integračný proces je dôležitá podpora občanov. V stredu vláda prerokuje komunikačnú stratégiu, prvý výhľad. Dnes, podľa posledných prieskumov verejnej mienky, je podpora na úrovni 67 %. Chápem to nielen tak, že naši občania v ňom vidia priestor na rast ekonomiky, aby rástla životná úroveň, ale aj tak, že stále má pre našich občanov aj politický rozmer. Jednoducho spolupatričnosť k určitému spoločenstvu, ktoré uznáva určité hodnoty. Naša skúsenosť z posledných rokov bola zložitá a myslím si, že v podpore vidieť aj opätovné prihlásenie sa k tomu, k čomu sme sa napokon prihlásili v novembri 1989, aj v januári 1993 - demokracia, právny štát a napokon aj ľudské práva, hoci v tejto oblasti nevidím zásadné problémy, alebo také problémy, ktoré by nás odlišovali od iných. Čiže podpora občanov, komunikačná stratégia, bude prezentovaná na budúci týždeň. Pokiaľ ide o vládu aj z hľadiska zahraničnopolitických priorít, ale najmä domácich, pretože, keď vláda nemá podporu doma, ani samé jednotky v zahraničí jej nepomôžu. Najdôležitejšie, čo vláda má, je jej kredibilita, jej povesť a myslím si, že s tým treba ísť do riešenia všetkých problémov a treba viesť transparentnú politiku.

Všetko so všetkým súvisí, preto spomeniem aj tie neľahké rozhodnutia, ktoré sme prijali v posledných týždňoch a ktoré sa týkajú ďalšej našej zahraničnopolitickej priority, a tou je členstvo v NATO. Za dôležité považujem, že sme urobili to, k čomu sme sa zaviazali v Partnerstve za mier, to, čo je v programoch politických strán, to, čo je vo vládnom programe, a to, čo je v záujme Slovenska. Áno, sú to ťažké rozhodnutia z ľudského hľadiska, vláda to viackrát deklarovala, aj hneď po týchto rozhodnutiach, že sme za to, aby sa hľadalo mierové riešenie. Vojenský zásah považujeme za krajné opatrenie, ale za danej situácie sme sa nemohli rozhodnúť inak, ako sme sa rozhodli. Situácia je skutočne zložitá. Šesťdesiat percent našich občanov, podľa posledných prieskumov, je proti vojenskému zásahu. Takže s týmto faktom treba pracovať a myslím si, že sú tu určité rezervy, aj v mediálnej politike vlády. Navonok sa musíme prezentovať tak, aby sme boli zrozumiteľní, aby sme naše rozhodnutia zrozumiteľne argumentovali občanom.

Nové zákony

Legislatívna oblasť je mimoriadne dôležitá. Spomeniem len štyri zákony, ktoré sa v rámci harmonizácie prijmú v najbližšom období. V príprave je zákon o verejnom obstarávaní, zákon o štátnej službe, zákon o technických požiadavkách na výrobky a zákon o štátnej pomoci. Celkovo hodnotíme činnosť spoločných orgánov s EÚ, či už je to asociačný výbor alebo spoločný parlamentný výbor, pozitívne. Aktualizujeme národný program na zladenie slovenského práva s európskym. Prešli sme prvou etapou bilaterálneho hodnotenia. Predtým hodnotili spoločne všetky kandidátske štáty z druhej skupiny, teraz už Slovensko samostatne predstúpi pred Európsku komisiu. Výsledky sú povzbudivé, dokonca by som povedal lepšie ako v niektorých štátoch, ktoré sú v prvej skupine.

 

 

 

 

Hospodársky denník, 27. Apríla 1999

 

Členovia Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum – Hospodársky klub sa stretli v piatok podvečer s podpredsedom vlády SR Pavlom Hamžíkom. Včera sme uverejnili myšlienky z jeho vystúpenia, dnes začíname prvou časťou diskusie.

 

Daniel Dobrota, Softip, Banská Bystrica:

Integrácia nie je len v rovine ekonomickej


Moje pripomienky aj otázky by boli zrejme bližšie podpredsedovi vlády pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi, ale aj vystúpenie Pavla Hamžíka iba potvrdilo, že všetko súvisí buď s peniazmi, alebo s ekonomikou. A teda môžeme sa integrovať do európskych štruktúr iba vtedy, keď ekonomika bude na patričnej úrovni. Približne 3 % podnikateľských subjektov dnes fungujú dobre. Na nedávnom stretnutí SOPK v Banskej Bystrici bola veľmi zaujímavá živá diskusia. Všetci sme sa zhodli, že taká ekonomická kríza, ako je teraz, bola možno niekedy v rokoch 1992 – 1993. Prítomný minister Ľ. Černák hýril optimizmom, nestáva sa to často, vy ste dnes hýrili tiež, ale okrem konkrétnych 4,3 mld. Sk, z ktorých sa vám možno podarí uhrať pre slovenské subjekty polovicu, priveľa konkrétností tu nezaznelo. A tak sa pýtam, kedy prídu peniaze zo zahraničia, ktoré konkrétne...? Kedy sa vlastne ekonomika rozhýbe? Ak poviem za našu firmu, v súčasnosti ideme na 80 % oproti minulému roku. Sme nad hladinou, chýbajú peniaze, ekonomika je umŕtvená, a teda väčšinu podnikateľov, ale aj občanov zaujíma, aké sú konkrétne kroky vlády, pretože ekonomika súvisí s politikou a, samozrejme, integrácia do Európy je nielen v rovine politickej, ale aj ekonomickej.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:

 

Viacerí ste hovorili o ekonomickej kríze. Tá nevznikla zo dňa na deň a iste tu nie je preto, že došlo k zmene politických pomerov. Neraz mám pocit, že mnohé otázky boli vyslovené neskoro, niektoré už mali byť povedané pred rokom, pred dvoma, pred tromi. Vtedy sa nikto nikoho nič nepýtal, všetci boli ticho. Teraz je tu voľnejšie ovzdušie, takže každý sa môže jednoznačnejšie vyjadriť. Tieto fakty sú úplne legitímne. Tiež si myslím, že sme museli zhodnotiť predchádzajúce obdobie, museli sme si urobiť odrazový mostík. Ale tým sa to skončilo. Ľudí dnes už nezaujíma, čo tu bolo predchádzajúce štvorročné obdobie, ale predovšetkým ich zaujíma, ako si táto vláda poradí s dnešnou situáciou. Z toho hľadiska, za ktoré zodpovedám, mojou úlohou je vytvoriť všetko pre to, aby podmienky, za ktorých funguje trh u nás, boli čím bližšie tým podmienkam, ktoré existujú v EÚ. Je to liberalizácia, reštrukturalizácia bankového priemyslu, je tu priestor na vstup zahraničných investícií, ktoré orientujeme regionálne. To všetko nás čaká, to chceme urobiť.

Dnes sa však väčšina HDP tvorí v súkromnom sektore, všetky veľké podniky viac ako 40 percent – niektorí až 70 % – produkcie exportujú do štátov EÚ, ekonomické efekty sú v rukách manažmentov týchto podnikov. Úlohou vlády je vytvoriť stabilnú legislatívu, teda legislatívu, ktorá sa nemení z polroka na polrok. Teda zodpovedáme za istotu aj našich podnikateľov, aj zahraničných investorov. Robíme aj na úpravách daňového systému tak, aby sa tu skutočne, najmä pokiaľ ide o malé, stredné podnikanie, vyplatilo investovať. Vytvárame podmienky, aby prišli strategickí partneri do takých podnikov, ako sú, povedzme, telekomunikácie. Je tu aj otázka transparentnej privatizácie a vyrovnania sa s tým, čo tu bolo v predchádzajúcom období. Sú to dôležité otázky, definitívne závery sme neprijali, tento proces sa nedá urýchliť. Aj keď si uvedomujeme, že ľudia sú netrpezliví, že my sme v tom predvolebnom období boli jednoznační na tribúnach. Ale uvedomovali sme si, že prísľuby a záväzky, ktoré dávame, dávame na celé legislatívne obdobie.

Myslím si, že pokiaľ ide o rozpočet, som realistický. Nemáme zatiaľ na rozvojové programy, hľadáme rezervy a opäť zdôrazňujem, že práve v príleve zahraničných investícií vidím istú rezervu zdrojov, ktoré už nie sú doma. Nechcem suplovať ani ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka, ani podpredsedu vlády Ivana Mikloša, budete mať isto príležitosť hovoriť aj s nimi. Rád by som opäť zdôraznil, že niektoré kroky sa mali skutočne urobiť už v decembri, najneskôr v januári. Dnes už sa určité veci budú ťažko presadzovať aj vzhľadom na ten tlak na občanov, ktorý tu je.

 

Peter Kasalovský, šéfredaktor Hd:

Potrebuje Slovensko novú vojenskú doktrínu?

Nemáte pocit, že vláda je v posudzovaní vojnového konfliktu v Juhoslávii príliš jednoznačná? Aspoň tak vyznievajú rôzne vystúpenia našich vládnych predstaviteľov. Politické riešenia áno, ale zvažuje vôbec vláda aj to, že srbské obyvateľstvo vrátane slovenskej menšiny je pod obrovským tlakom? Pripravujú sa spojenecké zmluvy s našimi partnermi? Mali by sme deklarovať, že ak nás NATO zoberie pod svoje krídla, tak potom bude naša krajina potrebovať skutočne novú vojenskú doktrínu alebo spojeneckú zmluvu.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:

Pokiaľ ide o Juhosláviu, zvažujeme absolútne všetko. Lenže jedni hovoria len o Srboch, druhí hovoria len o Albáncoch. Situáciu treba brať komplexne. Medzinárodné spoločenstvo, ku ktorému sa aj predchádzajúca vláda postavila veľmi kooperatívne a v súlade so záväzkami vo vzťahu k Partnerstvu za mier, “nastúpilo”, až keď bolo 250-tisíc mŕtvych. A v Kosove už pred vojenským zásahom NATO existovala občianska vojna, už niekto strieľal do vlastných občanov. Uvedomujem si, že celá situácia je mimoriadne zložitá, viem, že sa urobili chyby. Ak musí medzinárodné spoločenstvo riešiť situáciu vojenskými prostriedkami, tak zlyhalo. Vláda má istú zodpovednosť a musí sa rozhodnúť jednoznačne. V takýchto situáciách sa nedá rozhodnúť ani ryba, ani rak. My sme sa rozhodli jednoznačne a som presvedčený, že je to v záujme Slovenska, jeho perspektívy, zaradenia sa do skupiny štátov, kde stabilita politická aj ekonomická je neporovnateľne väčšia ako u nás. Aj stabilita z bezpečnostného hľadiska. Azda keby sme už boli členom NATO, tak dnes by sme sa možno mohli rozhodovať trochu inak. Členstvo v NATO nie je priveľmi o niečom inom ako členstvo v EÚ, aj keď “kŕmení” sme z ekonomiky. Členstvom v EÚ, ktoré považujem za prioritné, sa v podstate prispôsobujeme istej tendencii, ktorá smeruje ku globalizácii politiky a ekonomiky, alebo ekonomiky, a tým politiky. My, ako malý štát, máme jedinú šancu – prijať tieto zásady a tendencie, pochopiteľne, v záujme nášho štátu. Tieto procesy treba teda vnímať z istého odstupu... Môžeme aj v súvislosti s Kosovom vytrhávať jednotlivé informácie, kde tam kto koho zbombardoval, môžeme mať na nezmyselnosť vojny rovnaký názor, ale rozhodujúci je komplexný pohľad. A tak to vníma vláda.

 

 

Ľuboš Valach, Sevis Žilina:

Kapitál sa neriadi citom, ide cieľavedome po signáloch rozumu

Nie som zástancom toho čo sa deje v Juhoslávii. Nám všetkým chýbajú komplexné informácie. Vojna je však vždy hraničným riešením, a teda nie je riešením. Pokiaľ ide o našu integráciu do Európy, chýba mi v kontexte politicko-ekonomickom aj výchova obyvateľov a podnikateľov na vstup do EÚ. Vyrastali sme v určitom prostredí socialistickej ekonomiky, to prostredie nás ovplyvnilo a teraz ideme do globálnej ekonomiky, v ktorej platia iné pravidlá. My sa im budeme musieť prispôsobiť, nie oni našim pravidlám. Svet sa výrazne mení. Dosť sa venujeme zahraničným investorom, je to naša ťažisková oblasť. Keď sme sa im chceli začať venovať efektívne, museli sme najskôr pochopiť, ako funguje globálna ekonomika. Často sa hovorí, že dnes 90 % svetových firiem je amerických. To je iba zdanie. Tvrdím hociktorému podnikateľovi, keď má nejaký dobrý softvérový produkt, nech si založí pobočku v USA, tam na to iste zoženie kapitál, pokiaľ je to dobrý globálny produkt. Potom vstupuje na Slovensko a do okolitých krajín ako americká firma. Takisto keď má niekto strojársky výrobok, asi by som mu odporučil rovnaký postup. Približne 56 % alebo viac akcií tých najväčších spoločností v USA vlastnia fondy. Čiže vlastnia úspory takmer z celého sveta. Ak teda chceme v tomto biznise robiť, museli sme celú takúto filozofiu najskôr pochopiť. Už tu odznela otázka, kedy finančný kapitál príde na Slovensko. Môžem povedať z vlastnej skúsenosti, že nie je problém s kapitálom, problém je so slovenskými podnikateľmi. Kapitál ide za rozumom, kapitál ide za šikovnými manažérmi. Lenže tí šikovní manažéri ešte nevedia, že sa musia v tom najlepšom spojiť, riešiť globálny biznis. Keď sa darí, tak sa mu darí... Ak mu to však nejde, potom začína zháňať zahraničný kapitál. Ale kto z vás by dal peniaze podnikateľovi, ktorému sa nedarí?! Čiže od tohto sa odvíja postavenie vlády v integračnom procese. Peniaze idú vždy za rozumom.

 

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:

Pokiaľ ide o našu prípravu na vstup do EÚ, je to postupný proces. Komunikačná stratégia bude nielen o výhodách, ale aj o nevýhodách. Nebudeme však o nevýhodách hovoriť ako o niečom negatívnom, ale budeme hovoriť, ako v rámci negociačného procesu dohodneme podmienky, aby nevýhody, ktoré existujú, boli čo najmenšie. Takže rozvojové programy budeme môcť uplatňovať až vtedy, keď ekonomiku postavíme na nohy. A z tohto hľadiska tento rok je pre nás rozhodujúci.

 

Ján Sitek, exminister:

Politická zodpovednosť vlády


Podpredseda P. Hamžík vo svojom vystúpení zdôraznil, že jednou z podmienok EÚ alebo integrácie je transparentnosť. Hovoril, že treba sa rozhodnúť jednoznačne. Jednoznačné rozhodnutie je áno, jednoznačné je aj rozhodnutie nie. Vláda sa rozhodla, tak ako sa rozhodla. Nesie politickú zodpovednosť, má podporu v parlamente, ale nie je možné, aby premiér hovoril úplne ináč ako zodpovední ministri... Transparentnosť informácie je vlastne absolútne netransparentná. Pokiaľ ide o Kosovo, v minulosti bolo Slovensko vnímané tak, že sa nikdy nezainteresovalo do vojnového konfliktu, ba práve naopak, našou mierovou misiou v bývalej Juhoslávii nás pozitívne hodnotili tak Srbi, ako aj Chorváti. Pokiaľ ide o hospodársku politiku a menovite o rozpočet, treba povedať, že vlastne nebola prijatá koncepcia hospodárskej politiky, hoci v programovom vyhlásení je jasne definované, že ju urýchlene táto vláda prijme. Prešlo pol roka, bol prijatý rozpočet... Ibaže bol tvorený na vode, a tak koncepcia hospodárskej politiky sa bude prispôsobovať rozpočtu.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:

Návrh zákona o menšinách máme hotový. Podarilo sa nám dohodnúť na tom, že zákon bude vládnym zákonom, pretože je to príliš dôležitá vec na to, aby štyria poslanci z každého politického subjektu proste pripravili taký dôležitý dokument. Nie sú schopní postihnúť ani sféru medzinárodných záväzkov atď. Zajtra pôjde do koaličnej rady, a myslím si, že je akceptovateľný. Hovorím o koaličnej rade preto, lebo je to politicky mimoriadne citlivý dokument, čiže treba ho pripraviť tak, aby bol pre väčšinu našich občanov akceptovateľný. Pokiaľ ide o Kosovo. Je tu otázka, čo bolo riešené politicky v rámci jednotlivých subjektov, či sa pozícia robila z politického hľadiska, či tam nie je trochu viac straníckej politiky ako pri tých ostatných, alebo či sa k tomu postavili jednotlivé politické subjekty vlády jednoznačne. Viete, my sme tiež mohli povedať, vieš čo, ty sa zdrž a ja zahlasujem, a veď 60 % občanov je proti vojenskému zásahu... no neurobili sme to, lebo chceme byť zodpovední a chceme byť jednoznační a chceme niesť dôsledky.

 

 

Hospodársky denník, 28. Apríla 1999

 


Jozef Sitek, generálny riaditeľ OVP Trstená:

Chýbajú nám razantnejšie kroky vlády

Fungujúca ekonomika je jednou z podmienok vstupu do Európskej únie. V tom sme všetci zajedno. Ale musíme si uvedomiť, že Slovensko je malý trh, a pokiaľ by tá ekonomika “šliapala iba na tých 80 %, ako tu bolo prezentované, tak určite by sme tu vyrobený tovar nepredali. To, čo mne chýba, sú razantnejšie opatrenia vlády na podporu drobného a stredného podnikania vo vývoze tovaru tých podnikov, ktoré sú schopné tovary umiestniť či už na bývalých východných trhoch, alebo na trhoch EÚ. My sme sa presadili minulý rok na trhoch v Rumunsku, Maďarsku, čiastočne na Ukrajine, samozrejme, že v ČR, ale nedostali sme žiadnu podporu či už z Eximbanky, alebo z iných možných mäkkých úverov. Chýba teda akási dotačná politika vlády na takéto podniky.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:

 

Páči sa mi tento klub, táto politická “všehochuť”. Myslím si, že je najvyšší čas, aby sme sa takto stretávali v širšom kruhu a prediskutovali názory zo všetkých strán. Už neraz a dávno som prezentoval, že iba vtedy sa nám podarí veci posúvať, keď potiahneme za jeden povraz a vôbec sa nebudeme pozerať na to, z ktorej sme politickej strany. Keď sme rokovali o príprave koaličnej zmluvy, povedal som – a to je už časť odpovede na otázku Sergeja Kozlíka –, že ak neodhodíme na 2 – 3 roky stranícku politiku za chrbát, nevydržíme štvorročné obdobie. Myslím si, že so straníckou politikou sme začali príliš skoro. Napriek tomu verím, že koalícia vydrží. Isto, každý je iný a možno pred pol rokom, pred rokom nám ani nenapadlo, že budeme tvoriť jednu vládu. Situácia si to vyžiadala a my sa musíme správať zodpovedne. Súhlasím s Jozefom Sitekom. Áno, Slovensko je malý trh, treba aj podporné opatrenia vlády. Robili sme rozpočet, robili sme programové vyhlásenie; rozpočet bol schválený pomerne nedávno, pracujeme na koncepcii hospodárskej politiky. Koncepcia je istý dlhodobejší výhľad, koncepcia sa nerobí preto, aby sa naň postavil len jeden štátny rozpočet, na nej sa bude stavať viacero štátnych rozpočtov. Rozpočet sme museli urobiť, pretože sme boli v rozpočtovom provizóriu, museli sme variť z tej vody polievku, ktorá bola poruke, a nechcem sa vracať hlbšie do minulosti. To, že Eximbanka nepodporila podniky, že mäkké úvery neexistujú, že dotačná politika vlády nie je dobrá, myslím si, sa týkalo minulého roka. My sme prehodnotili minulý stav a našou úlohou je situáciu zmeniť. Nedá sa to však z mesiaca na mesiac. Myslím si, že vláda musí byť v užšom kontakte s podnikateľskou sférou.

Musia tu fungovať poradné orgány, ktoré budú pripravovať takéto opatrenia, a tie sa politicky zvážia. Nemôžeme rozhodovať od zeleného stola, alebo sa spoliehať iba na pracovníkov rezortov a na rezortných ministrov, potom všetky problémy neidentifikujeme. Na všetky otázky, ktoré ste položili, nemám dnes odpoveď, pretože to súvisí aj s ďalšími krokmi, s hľadaním zdrojov, súvisí to aj s reštrukturalizáciou bankového sektora, ktorý potrebuje nielen reštrukturalizovať. Na kapitalizáciu aj privatizáciu potrebujeme zahraničný kapitál, orientovať ho tak, aby to našej ekonomike vyhovovalo. Keď som po odstúpení z funkcie v máji 1997 začal podnikať, vzhľadom na kontakty, ktoré mám doma i v zahraničí, celkom sa mi darilo, ale tiež som vnímal obrovský tlak. Podmienky, za akých sa poskytovali úvery malým a stredným podnikateľom, boli neúnosné. Vytvoriť zisk pri tých úverových percentách bolo nemysliteľné. Dnes tiež nie je situácia vyhovujúca, takže aj úverová politika sa musí zmeniť. Ale nedá sa to zmeniť administratívnym rozhodnutím vlády. Dnes už sú úvery lacnejšie, ale stále ešte pre väčšinu drahé. Čiže opäť sa dostávame k reštrukturalizácii a k zahraničnému kapitálu.

To, že chýbajú razantnejšie opatrenia, je znovu možno na jednu takú dvoj-, trojhodinovú diskusiu, ale predovšetkým s ekonomickými ministrami. Súhlasím s vami, ale zasa vychádzam z reálnej situácie a z toho množstva problémov, ktoré vláda musí riešiť; postupujeme tým tempom, ktoré sme si zvolili, a pracujeme na koncepcii hospodárskej politiky.

 

 

Sergej Kozlík, expodpredseda vlády SR:

Len podporou integráciu nedosiahneme


Ja by som reagoval na tie slová podpredsedu vlády P. Hamžíka, kde rozdelil tento problém na politický a ekonomický. Treba vziať na vedomie – a myslím, že je to zrejmé –, že vláda má medzinárodnú politickú podporu, ale zďaleka tým problém integrácie SR ako priority nie je vyriešený. Myslím si, že základný politický problém, ktorým bola otázka vzťahu k menšinám, ten leží na stole a je dramaticky otvorený a nie je v ňom zhoda ani na úrovni jednotlivých politických strán, ktoré spolu vytvárajú koalíciu. A je to zrejmé z vyjadrenia predstaviteľov politických strán, ktoré sú denne medializované. Ďalší problém, ktorý je veľmi významný a vlastne rozkývava vládnu koalíciu, je problém Kosova, ktorý vytvára významné napätie. Aká je teda z hľadiska týchto rozdielnych názorov priechodnosť fungovania vládnej koalície v ďalšom období? Je schodná možnosť, že sa zjednotia názory, alebo že to nerozkýva vládnu koalíciu v tom ďalšom období?

Pokiaľ ide o ekonomické problémy, tie sú, samozrejme, podstatne zložitejšie a vôbec si nemyslím, že rok 1999 bude rokom, ktorý môže znamenať nejaké rozhodnutia alebo prelom vo vývoji ekonomiky. Po podstatnom znížení vývoja HDP – t. j. 0,5-percentný rast vo štvrtom kvartáli, sú signály výraznej recesie v januári a vo februári. Vývoj rozpočtového hospodárenia je dramatický, nižšiu úroveň príjmov rieši ministerstvo financií tvrdou reštrikciou. Ako dlho môžu politickí partneri vydržať takéto napätie? Pokiaľ ide o ďalšie parametre ekonomiky, mám pocit, že vláda stratila veľa času a razantné opatrenia sa mali urobiť v novembri, decembri bez ohľadu na to, kto bol pri moci, kto mal väčšinu v parlamente, pretože každá vláda postupom času stráca iniciatívu, začína sa dostávať pod tlak verejnosti aj vlastných vnútorných konfliktov a znižuje sa akcieschopnosť vlády. Čo sa týka zahraničného obchodu, obchodnej bilancie, situácia je taká, že za tri mesiace dovozy sú na úrovni roka 1998 a exporty vzrástli o 5 %, čo v stálych cenách je dokonca pokles exportnej výkonnosti SR. Nájde teda vláda schopnosť dohovoriť sa na jazykovom zákone, medzinárodnom kontexte Kosova, nájde vláda vnútornú silu – pri desiatich politických stranách, ktoré ju tvoria – na razantné ekonomické opatrenia?

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky:

Pokiaľ ide o signály recesie, pokles priemyselnej produkcie, stavebnej produkcie, to má zasa svoje príčiny, ktoré nevznikli len tým, že tu došlo k zmene politických pomerov po parlamentných voľbách. Celkovo oficiálne čísla za prvý štvrťrok ešte nemáme, predpokladám, že v najbližších dňoch budú, a potom zhodnotíme ako na tom vlastne sme oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Ešte by som sa pristavil pri jednoznačnosti informovanosti. Áno, museli sme rozhodovať o preletoch na dvakrát, pretože nebola dostatočná komunikácia medzi členmi vlády, áno, to sa dá kritizovať, a my sme to vnútri aj kritizovali, snažili sme sa z toho poučiť. Rozhodujúce je, aké rozhodnutie sme konečne prijali, a podľa toho túto vládu budú posudzovať aj občania, aj vy všetci.

 

Peter Kasalovský, šéfredaktor Hd:

Dejiny ekonomiky poskytujú príklady, ako sa pohnúť z miesta

V tejto súvislosti nadviažem na podpredsedu vlády niektorými poznámkami, ak dovolíte, my sme boli s D. Dobrotom, bola tam aj ministerka B. Schmögnerová, v Banskej Bystrici. Bolo zaujímavé, že po štvrťhodinovej diskusii sa niektoré z tých podnetov, ktoré tam zazneli, objavili spolu v inej relácii navonok. To na jednej strane, na druhej, dnes jeden z veľmi zaujímavých ľudí na Slovensku, aj solventný, aj úspešný, hovorí, že na tých, čo neplatia dane, sa ide tvrdo, a na tých, ktorí platia, sa ide ešte tvrdšie. V Banskej Bystrici zaznela taká poznámka, ja som ju tiež podporil, že štandardné metódy v tejto krajine, za tejto ekonomickej situácie asi veľmi platiť nebudú a čas pracuje nielen proti vláde, ale aj proti obyvateľstvu. Existuje celý rad príkladov v dejinách modernej ekonomiky, ako sa pohnúť z miesta. Pretože tento reverz na obyvateľstve môže ohroziť nielen vládu, ktorá má ústavnú väčšinu, ale môže ohroziť osud tejto krajiny. Dali podnet ministerke B. Schmögnerovej, aby uvažovala o tom, či sa zdroje nedajú získavať znížením daňového zaťaženia. Povedala, že je to veľké riziko. Ale otázka znie aj tak, a to nie je demagógia, nie je väčšie riziko nevzdelávať mladú generáciu, nie je väčšie riziko mať zdravotníctvo takmer v kolapse, keď sa skutočne priznáva, že nemáme lieky. Len čakám, a neželám to nikomu, čo nastane, keď niekomu zomrie blízky príbuzný “vďaka” zdravotníckej starostlivosti, keď sa to niekoho osobne dotkne.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky:

Čo spôsobilo súčasnú ekonomickú situáciu? Myslím si, že tie dôvody, ktoré sa tu spomenuli, sú relevantné, ale vonkoncom nie sú všetky. Treba spomenúť stav legislatívy a spýtať sa, prečo je v takom stave, v akom je. Treba sa spýtať na prínos privatizácie, čo sa od nej očakávalo, čo priniesla, kde sú tie peniaze. Prečo doteraz nebola koncepcia hospodárskej politiky, alebo ak bola, prečo bola taká, aká bola. Skutočne sa nechcem vracať do minulosti a nechcem tu robiť rozbory, pretože situáciu, ktorú táto vláda našla, sme zhodnotili. Pre mňa zhodnotenie v takzvaných čiernych knihách bol koniec. A teraz začíname my, a nás budú posudzovať nie podľa toho, ako tu hospodárila minulá vláda, ale ako budeme hospodáriť my, a takéto posudzovanie príde veľmi rýchlo. Som proti tomu, aby sme sa vyhovárali na to, čo nebudeme vedieť zvládnuť, pretože ešte sme nemali čas, aby sme ukázali, čo je v nás. Pracujeme na koncepcii, prijímame opatrenia, o niektorých som tu hovoril. Od posledného uznesenia vlády očakávame, že prinesú peniaze do rozpočtu. Ide o príjmovú časť rozpočtu, predovšetkým o ďalšie zdroje.

 

Peter Hrinko, HP PEMA:


K členstvu v OECD máme najbližšie, vyvinuli sme najviac úsilia

Spomínalo sa tu naše možné členstvo v OECD, EÚ a NATO. V minulosti sme aj na stretnutiach klubu venovali nejaký priestor tomu, aby sme sa konečne stali členmi OECD. Pamätám si, že dokonca členovia klubu uzatvárali stávky, či to bude október alebo december. Myslím si, že k členstvu v OECD máme asi najbližšie, lebo sme vyvinuli najviac iniciatívy a tlaku, aby sme sa stali členom. Môžete nám povedať reálny termín, prípadne uzavrieť o ňom stávku s členmi klubu? Druhá otázka, veľa sa tu hovorilo o vojne, o konflikte v Juhoslávii. Z podnikateľského hľadiska dnes už niektoré súkromné slovenské firmy vyčísľujú dosah vojny na hospodárenie ich firiem. Zaujímalo by ma, či táto vláda bude ochotná určitým spôsobom sa podieľať na pokrytí hroziacich strát. Už dnes niektoré slovenské chemické továrne, ktoré kooperujú s maďarskými a rumunskými firmami, majú straty, ktoré v konečnom vyúčtovaní budú okolo jednej miliardy korún.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky:

Nerád uzatváram stávky, ale myslím si, že začiatkom budúceho roka môžeme byť členom OECD. Tak sme postavili aj legislatívny plán vlády, aby sa liberalizačné opatrenia, ktoré sa doteraz neurobili, postupne urobili aj prostredníctvom legislatívy. Chceme byť reálni, OECD otvára dvere do Európskej únie, začiatok rokovaní s EÚ otvára dvere do OECD, všetko je spolu previazané. OECD je klub ekonomicky najvyspelejších štátov sveta, a myslím si, že ak tam patrí Maďarsko, Česko a Poľsko, tak tam patríme aj my. Len kritériá odvtedy, čo tam vstupovali Poliaci, Maďari, Česi, sa znovu sprísnili, znovu sme prepásli ten najvhodnejší okamih a musíme to dobiehať. Začiatok budúceho roka považujem za reálny.

Vplyv vojny v Juhoslávii na našu ekonomiku. Pamätám si, že sme sa snažili, a myslím, že si to z prítomných pamätám nielen ja, podieľať sa na obnove Bosny a Hercegoviny. Určite pošleme svoje ponuky aj do dnešnej Juhoslávie, ale neviem to teraz špecifikovať. Urobili sme to v minulosti, urobíme to aj v budúcnosti. Zatiaľ sme poslali, alebo posielame humanitárnu pomoc vo výške 80 miliónov korún. Považujem to za určitý začiatok.

 

Anton Legéň, zástupca šéfredaktora Hd:

Niektorým signálom vlády nedôverujú potenciálni investori

Na začiatku ste hovorili, že v podstate nejakou nevyhnutnou podmienkou vstupu zahraničného kapitálu, najmä čo sa týka priamych investícií, je určitá istota. Ja nie som vôbec priateľom toho, čo sa tu udialo, a spôsobu, akým sa mnohé podniky sprivatizovali. Určite, mnohé veci mi vadia, ale predsa by som sa len rád na jednu vec, a to nemá byť obhajovanie toho čo bolo, chcel opýtať. Hovorili ste, že je to pozitívny signál, keď sa istým spôsobom chce urobiť revízia toho, čo sa udialo v Slovnafte. Berme konkrétne len Slovnaft. Jediná spravodlivosť, pravdepodobne, existovala pri privatizácii, a to bola tá, to je moja mienka, možno, že s tým nebudete súhlasiť, aby podnik dostali takí ľudia, ktorí budú zárukou, že bude fungovať. To sa v Slovnafte stalo, a som presvedčený, že sa to stalo vo viacerých prípadoch. Preto som toho názoru, že signály, ktoré vysielame do zahraničia, nevzbudzujú žiadnu istotu pre budúcich priamych investorov.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky:

Keby všetci hospodárili tak ako Slovnaft, nemáme problémy. Privatizovalo sa však tak, že dnes máme problémy so zdravotníctvom, školstvom, poľnohospodárstvom, nemáme na nič.

 

Hospodársky denník, 29. Apríla 1999

 

F. Devínsky, rektor UK:


Integrujúci nerobia dobrú službu záujemcom

 

Minulý týždeň som dostal rozpočet pre univerzitu, a ten je v nominále taký istý ako minulý rok, to znamená, že reálne je podstatne nižší. Takže deklarácia o tom, že vzdelanie je prioritou, by sa konečne mala objaviť aj v reálnych číslach. Chcem sa opýtať na jednu vec. Koncom februára vo Varšave na Victoria mítingu Zbigniew Brzezinski hovoril o integrácii aj ďalších krajín, okrem tých troch (ČR, Maďarsko a Poľsko), ktoré sa teraz postupne integrujú. Zdôraznil, že pred nových uchádzačov pribudol značne negatívny faktor, pretože tri spomínané integrujúce sa krajiny si nepočínajú tak dobre, alebo si nepočínajú tak, ako sa od nich očakávalo. Na 10-bodovej stupnici si vraj najlepšie počínajú Poliaci so 6 bodmi, potom Maďari so 4 a ČR iba s dvoma bodmi. Slovensko sa údajne nachádza niekde medzi ČR a Maďarskom. Vie vláda o takomto negatívnom fakte, a keď áno, čo chce urobiť, či sa dá proti tomu niečo robiť?

 

V. Soboňa, exminister:


Vytýčené ciele sa nie vždy zhodujú s výsledkom

Spomenuli ste, že EÚ je vo veľmi tesnom zväzku s NATO. To ma napĺňa nespokojnosťou, lebo pokusy o integráciu znamenali aj v minulosti niečo úplne iné, ako bol proklamovaný cieľ. EÚ chce byť ekonomickou protiváhou USA. Sila dolára, jeho pozícia vo svete sa ďalej vystupňuje a ja preto chápem EÚ ako potenciálneho ochrancu európskych záujmov, nielen ekonomických. Ak teda je to tak, ako vy hovoríte, že EÚ s NATO sú veľmi úzko spojené, ak teda USA majú ešte posilniť svoj vplyv aj ekonomicky, potom vojna v Juhoslávii nadobúda iné dimenzie.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:

Áno, vzdelanie je prioritou. Zdroje sme znovu popresúvali, ale žiadne nové sme už nenašli. Brzezinski? Viackrát v minulosti som o tom hovoril a je to tak: doplácame aj na to, že OECD alebo NATO majú negatívnu skúsenosť s novými členmi, neplnia podmienky, za ktorých boli prijaté. S tým som prišiel v januári 1997 z Paríža z OECD. Tam mi oznámili, že noví členovia neplnia podmienky, je to negatívna skúsenosť s nimi a brzdí to ďalších, ktorí sú na rade. Podobnú skúsenosť má aj Severoatlantická aliancia, dokonca myslím, že to bol minister obrany Spojených štátov, ktorý sa po tom, ako sa noví členovia postavili k akcii NATO v Juhoslávii v Kosove, dokonca vyjadril, že načo alianciu rozširovali, len si spôsobili problémy. Iné je, že uvítali jednoznačné kroky Slovenskej republiky, ktoré sú v súlade s tým, čo vláda vyhlasovala, s jej prioritami. Vždy sa chce viac. Vždy je viac záväzkov, dnes už funguje, povedzme, menová únia, teda znovu ďalšie kritérium. Čiže čím neskôr, tým väčší stupeň prispôsobenia, a tým menší vplyv na rozhodnutia.

 

M. Kurnocík, prezident EMI:

Odvrhli sme i dobré, ale nové nie je vždy dobré


Som odporcom každého nátlaku. Jedno je isté, vláda ku Kosovu musela zaujať stanovisko, musela zvážiť všetky aspekty. Ako sa rozhodujeme a aké výsledky od toho čakáme, ukáže budúcnosť, ale to je zodpovednosť vlády. Rovnako aj jej postoj k vede a technike. Poznal som obrovské výskumné ústavy, dnes ako keby neexistovali. Jeho pracovníci robia v konkurenčných firmách. Sťažujeme sa, že nemôžeme vyžiť. Keď je know-how z Dubnice, Martina, tých ľudí osobne poznám, a viem, kde pracujú. Tu je treba robiť systémové opatrenia.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky:

Pokiaľ ide o Európsku úniu a NATO, ak dovolíte, začnem od konca. Bral som to z hľadiska, že tu ide v podstate o to isté, zabezpečiť pre Slovensko stabilitu z politického, ekonomického a bezpečnostného hľadiska. Európska únia je pre mňa v prvom rade integračné ekonomické zoskupenie, ktoré nadobúda aj politický rozmer a nadobudne ho preto, že ideme do obdobia globalizácie. V budúcich desaťročiach nebudú jednotlivé štáty, ale kontinenty. Jedným z najväčších konkurentov Európy bude práve Amerika. Treba sa na tieto zložitosti pozerať z tohto hľadiska, a myslím si, že medzi našimi názormi je rozdiel. Vychádzam z toho, že úloha Američanov v Európe sa bude aj z tohto dôvodu, ale aj z ďalších, ale nie tak skoro, ani o rok ani o dva, ale o desať, o dvadsať, o tridsať rokov postupne oslabovať a Európa preberie zodpovednosť aj za svoju bezpečnosť a bez Američanov. Tendencie k tomu už smerujú, niektoré štáty to presadzujú, je tu Európska únia, sú tu určité úvahy prepojiť západoeurópsku úniu cez vedúceho predstaviteľa EÚ, ktorý zodpovedá za spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, čiže hýbeme sa smerom k samostatnosti Európy aj z hľadiska bezpečnosti. V žiadnom prípade nechcem, aby vznikol dojem, že EÚ a NATO je pre mňa to isté, proste, sledujeme ten istý cieľ tým, že sme sa k týmto organizáciám prihlásili, v politickej, ekonomickej, bezpečnostnej stabilite je tento súvis ešte širší. Kde sa skončia požiadavky NATO na rozhodnutia maďarskej vlády, viem len to, že v prípade nasadenia vojenských pozemných síl NATO nebudú nasadené z maďarského územia. Treba si uvedomiť aj to, že maďarská vláda jednoznačne bola proti nasadeniu pozemných síl od začiatku a dnes je vo veľmi zložitej situácii, pretože je členským štátom NATO. Bude sa musieť pripojiť ku konsenzu, a v hre je jej kredibilita. Čiže táto vláda môže veľmi rýchlo stratiť kredit, ktorý je oslabený tým, čo sa deje v susednej krajine - Juhoslávii. Sú tu teda určité politické ťahy, aj vo vzťahu k svojim občanom musia postupovať citlivo, a myslím si, že na to majú všetky dôvody, pretože vo Vojvodine sú mestá, ktoré sú Maďarsku historicky blízke. Je tam silná maďarská menšina a tak, ako sa my pozeráme a nezabúdame na našu slovenskú menšinu, tak ani oni určite nezabúdajú na svoju maďarskú menšinu, čiže vnútropoliticky je maďarská vláda vo veľmi zložitej situácii. My sme o vojenskom zásahu nerozhodli, len v súlade so svojimi predchádzajúcimi záväzkami sme umožnili prelety a prechod cez naše územie. Neviem si predstaviť, že by mohli vzniknúť nejaké ďalšie požiadavky, nie som vojak, neviem to celkom dobre posúdiť, ale môžem povedať, že k vyvíjajúcej sa situácii vláda vždy zaujme také stanovisko, ktoré bude v záujme Slovenska.

 

 

Jozef Beláň, EuroComp:


Veľa našich podnikov začínalo od piky s nulovým základným imaním

 

Veľakrát a na mnohých miestach sa diskutuje o tom, čo spôsobilo súčasnú ekonomickú situáciu. Je na to veľa názorov, stanovísk a rôznych iných dohadov. Zrejme tam zohrala úlohu v prvom rade otázka znalostí našich ľudí, ktorí vstupovali do podnikania, otázka kvality riadenia podnikov, otázka úrovne, na akej boli navzájom schopní kooperovať a pracovať. Druhým problémom bolo, že takmer všetky tieto podniky museli začať dosť skoro pracovať so značným rizikom. Nemohli pracovať so štandardným stabilným systémom, s nejakým základným imaním, ktoré u nás bolo vlastne chimérou, na začiatku takmer neexistovalo, a preto mnohé podniky začínali na zelenej lúke, vlastne pracovali na začiatku s nulovým základným imaním. Preto ich rezervy, nejaké finančné a ďalšie rezervné zdroje boli takisto mimoriadne malé. Na základe týchto skutočností bolo nevyhnutné zachovať určitú kontinuitu vzhľadom na rizikovosť, s ktorou pracovali slovenské podniky. Trvalo dlhšie, až do roku 1998, keď sa určitú kontinuitu týchto zdrojov darilo zachovávať rôznym vládam, ktoré sa viac-menej striedali. V roku 1998 po voľbách mnohí očakávali, že sa situácia zlepší, a v tomto období a pár mesiacov potom došlo k výraznému narušeniu tohto stavu. Výrazne klesol objem úverových zdrojov, vznikol akýsi čiastkový problém v bankách atď. A v tom okamihu tieto podniky, ktoré vlastne pracovali so značným rizikom, sa takmer všetky vlastne dostali do mimoriadne ťažkej situácie. Záleží teraz na vláde, aby stanovila nejakú koncepciu, ako sa z tohto problému vlastne dostať.

 

Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky:

Nevylučujem, že budeme rokovať o zvýšení spodnej hranice DPH, ale zároveň aj o znížení vrchnej hranice, pretože je to príprava na štandardné podmienky v EÚ. Keď sme po prvý raz hovorili, že treba to urobiť teraz, niektorí argumentovali, veď uvidíme, čo nám bude chýbať, urobíme to o rok. O rok už neurobíme nič. Radikálne opatrenia, tie, ktoré boli únosné, pretože vláda potrebuje podporu občanov, sa už mali urobiť. Ten moment sme už asi prepásli, už nám to ani politicky neprejde, ťažko presviedčame našich vlastných ľudí. SOP je normálne fungujúca strana a my sme pod tlakom našich členov. Nemáme dobudované štruktúry, ale máme šesťapoltisíc členov a všade. SNS má 12-tisíc po desiatich rokoch. Nestrácame čas, ale pokiaľ ide o ekonomické opatrenia, už si to žiada svoje. Musíme zdôvodňovať a musíme sa odraziť od toho, čo hovoria ľudia. Nebudem hovoriť o konkrétnych podnikoch, Slovnafte a VSŽ. Spôsob prístupu som naznačil. Skutočne si myslím, že keby všetci hospodárili a investovali do rozvojových programov tak, ako to robil Slovnaft, nemáme problémy. Lenže urobil to asi len Slovnaft a možno ešte niekoho nájdeme, ale už musíme hľadať. Takže je otázka spravodlivosti alebo nespravodlivosti, aby tí podnikatelia, ktorí skutočne podnikajú, ktorí manažujú podniky tak, ako to má v trhovej ekonomike byť, idú do rozvojových programov, mali istotu.

 


Hospodársky denník, 30. apríla 1999

Peter Kasalovský, šéfredaktor Hd:

Otázky, ktoré musia rezonovať v politike vlády


Slovnaft má v našej vydavateľskej spoločnosti Theben necelých deväť percent, takže nie je ani kľúčovým, ani najpodstatnejším. Osobnosťou S. Hatinu sa však radi prezentujeme, pretože celý tento klub, nie tento čo tu je, ale ako fórum, ho zvolilo za najúspešnejšieho podnikateľa za posledné päťročie, za ním nasledovala B. Schmögnerová. Tretí bol guvernér V. Masár. Pripomíname si, že pred voľbami sme v diskusiách s predstaviteľmi SDĽ, SOP, SNS, HZDS, ale aj so súčasným premiérom M. Dzurindom a jeho terajšími ministrami z SDK hovorili o našej "zvedavosti", aký plán, aké projekty sú pripravené na tie hlavné veci, ktoré sa týkajú obyvateľstva a vývoja krajiny. Tie otázky zneli jasne. Prvá, ako riešiť otázku bytovej výstavby, pretože téza O. Keltošovej, ktorú kedysi vyslovila, nech sa každý stará sám, a že je bytov dosť, neobstála. Druhá bola zdravotníctvo, zdravie ľudu. Tretia bezpečnosť občana krajiny a štvrtou bola dôstojnosť, čiže urobenie poriadkov v štátnej správe, dôstojnosť občana ako platiteľa daní, z ktorého sa žije, a tá piata alebo posledná bola vzdelanosť ako taká.

Pavol Hamžík, podpredseda vlády SR:
Vláda chce dostať do rozpočtu tie peniaze, ktoré potrebujeme na školstvo, zdravotníctvo, sociálnu oblasť, tie, ktoré tam mali byť, ale neboli, pretože akcie sa predali lacnejšie. Na druhej strane je v záujme ekonomiky, aby každý mal istotu a povedal si: dobre, vyriešili sme to a ideme ďalej, aby sa nikto nebál, že príde ešte jedna vláda a ďalšia a ďalšia, a tá sa bude pýtať: tak čo, za akých podmienok si to privatizoval, s nimi si sa dohodol tak, ale s nami sa musíš dohodnúť takto. Stabilizovať, uzavrieť raz navždy.

S. Kozlík, exminister:

Dvojnásobné je riziko založené štátnym rozpočtom


Prebytkový rozpočet k 21. aprílu bol aj pred rokom, ale o 4 mld. Sk vyšší. O štyri miliardy príjmov viac, ale aj štyri miliardy korún výdavkov, čo môže niekedy zlepšiť výpovednú hodnotu. Neuškodilo by porovnať nejaké dva porovnateľné údaje, aby bolo zrejmé, kde sa pohybuje ten-ktorý rozpočet a čo to znamená. Možno, že tým ponúkam rozhovor pre Hospodársky denník o tom, akým rizikom je číslo, ktoré ministerka B. Schmögnerová publikovala ako pozitívne z hľadiska vlády. Znamená to však, že založené riziko deficitu štátneho rozpočtu nie je 15 mld. Sk, ale 29 mld. Sk.

R. Ovesny-Straka, riaditeľka Creditanstalt:

Efektívnosť láka investora, chce podmienky




Slovensko má veľmi ťažkú ekonomickú situáciu. Nechcem to hodnotiť, ale je to tak. Nevýhoda je aj to,
že ekonomická situácia nie je veľmi dobrá nikde na svete a, samozrejme, má to vplyv aj na Slovensko. Ázijská kríza, ruská kríza, teraz Kosovo atď., to nám na Slovensku nepomôže. Prvá vec. Po druhé, zahraničné banky vonku sú veľmi nervózne, žiaľ, je to tak. Všetci čakajú na konkrétne výsledky a ja dúfam, že prídu aj peniaze. Pre mňa je to nebezpečné, máme veľa podnikov na Slovensku, ktoré majú syndikované úvery. V tomto syndikáte sú banky, ktoré sú operatívne na Slovensku, ale sú tam aj banky, ktoré sú operatívne len vonku a nemajú taký záujem, aby tieto firmy na Slovensku prežili a mali dobré výsledky. Spomenuli ste Slovenské elektrárne, diskutovali sme o Slovnafte, VSŽ je tiež jeden prípad. Potrebujeme na Slovensko dostať investície a mať istotu. Potrebujeme rýchle rozhodnutie vlády, spomeniem Naftu Gbely a Slovenské elektrárne. Prípadom je pre mňa Nafta Gbely. Prepáčte, ale vláda rozhodla, že to bude reprivatizovať, ale už teraz to nie je efektívne. Potrebujeme efektívnosť, až potom sú banky schopné a budú ochotné zvonku ešte raz financovať. A to naša ekonomika na Slovensku potrebuje.

E. Herzogová, riaditeľka Interefektu:

Chýbajú systémové kroky, akoby sa program rodil za pochodu



V agentúre monitorujeme okrem iného aj zahraničnú tlač. Pri doterajších návštevách, ktoré sa na domácej pôde dosť vysoko hodnotia, nezazneli konkrétne názory, čo tá-ktorá návšteva prinesie Slovensku, jeho ekonomike. Možno by bolo dobré urobiť nejaký súpis. Viem, že je to veľmi ťažké, lebo diplomacia je viac v teoretickej rovine, ale myslím si, že vláda by ju mala robiť predovšetkým pre domácu pôdu. To, že som nenašla, doslova a do písmena, ani po návšteve kabinetu pod vedením premiéra v Nemecku nič konkrétne v ekonomických rubrikách, ma prekvapilo, pretože Nemecko je jeden z popredných partnerov Slovenska. Chýbajú mi, myslím si, že nielen mne a ekonomickým novinárom, systémové kroky vlády. Systémové kroky v podobe istého programu, ktorý mala SDK veľmi rýchlo po voľbách prijať, pretože keď išla do volieb, musela vedieť, čo bude robiť. Pretože keby bol, nemuseli by sme sa trápiť nad tým, čo podporíme: dovoznú prirážku alebo zvýšenie dane z pridanej hodnoty. Oba kroky sú nesystémové. Ide len o to, ktorý nám prinesie väčší úžitok alebo väčšiu škodu.

Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky:
Asi ste si všimli, že na všetkých návštevách predsedu vlády sprevádza skupina podnikateľov, teda sú tam konkrétne prínosy. Nemecko je do určitej miery špecifické, pretože presne vtedy, keď bola delegácia v Nemecku, odstúpil minister financií. Boli sme v Deutsche Bank, prezentovali sa na DIHT, to je Nemecká obchodná a priemyselná komora, novými podmienkami na investovanie. Prišli sme s materiálmi, v ktorých boli informácie o nových podmienkach. Ministri dostávajú úlohy, a tie sa týkajú predovšetkým ekonomiky a ekonomických kontaktov. Áno, sú to uznesenia vlády a musia sa vo vláde vyhodnotiť. Ďakujem za pripomienku, ktorá sa týkala Nafty, Slovenských elektrárni, efektívnosti rozhodovania. Myslím si, že to bola poznámka, ktorá bola veľmi relevantná, viac k tomu nemám čo dodať. Sú to otázky, ktorými sa zaoberáme, a musím povedať, že problém nie je v tom, že vláda rozhodla tak alebo onak, ale že vláda ešte nerozhodla o týchto veciach.


N. Tenczer, prezident Slovenskej kreditnej banky:

Chybou je spoliehať sa jedine na investície zo zahraničia




Všetko so všetkým súvisí. Poviem to pragmaticky. Vidíme, že 60 percent podnikov u nás je stratových a stále ich pribúda. To je jeden tvrdý fakt. Odráža sa to vo všetkých sférach, teda aj v bankovníctve, vo finančníctve, nevracajú sa prostriedky. Na druhej strane ekonomická a finančná politika je taká, že všetko sa zdražuje, zvyšujú sa ceny, teda je tu ďalší tlak, ktorý ešte viac pritláča nefungujúce podniky do vyššieho platenia, čo neprispieva k tomu, aby ich percento klesalo. Týmito opatreniami stúpa. Je tu teda reštrikčná finančná politika štátu. Ďalším momentom je stav koruny k zahraničným menám. Dramaticky rastie dolár i marka. Otázka teraz stojí tak, že o koľko ešte stúpnu, za koľko korún bude dolár, za čo sa bude potom kupovať alebo skupovať, a ešte tu bola otázka, kedy vlastne prídu prvé peniaze. Mali by sme sa asi spoliehať na peniaze z vnútornej ekonomiky, tie neprichádzajú. Vidíme, že percento stratových podnikov rastie, lebo vonkajšie peniaze zatiaľ neprišli. Rokujeme so zahraničnými bankami, ja zastupujem domácu banku, a keď sa bavíme o zahraničných bankách, všade je odpoveď: čaká sa na country rating Slovenska. Je tragédiou, že sa spoliehame len na zahraničné peniaze, nevytvárame tretí sektor a menšie podniky, ktoré by začali niekde reálne robiť a produkovať v malom, a nedávame viac podpory do toho, aby sme sa aj my pričinili o rast ekonomiky. Možno to je ťažké, je na to tisíc odpovedí a tisíc názorov.

Pavol Hamžík, podpredseda vlády Slovenskej republiky:
Krátka reakcia. Hovoril som o zahraničných investíciách, ktoré tu chýbajú, ale určite to nebolo v tej polohe, že sa spoliehame len na ne. To by sme robili chybu. Hovoril som o tom, že musíme ekonomiku postaviť na nohy a ísť do rozvojových programov. Tento rok to asi nebude aj vzhľadom na to, v akom stave sme ekonomiku našli, ako sa použili zdroje a že sme ich mohli len prerozdeliť. Nebolo tu nič navyše. Hovoril som aj o jednej z priorít vlády - malom a strednom podnikaní, o otázke daňového zaťaženia, otázke stabilnej legislatívy. Rámec ide o mnoho ďalej. Je tu určitá rezerva, ktorá sa nevyužila tak ako v iných štátoch, a bez ktorej sa ekonomika väčšinou nehýbe alebo nevydrží dlhý čas. Pohyb smerom nahor, to sú zahraničné investície, ale nespoliehame sa len na ne, hoci stále chýbajú a rokujeme s partnermi. Čakajú aj na výsledok prezidentských volieb, to som už spomínal. Aj to bude jeden faktor, ktorý stabilizuje vnútropolitickú situáciu a povie im áno, môžeme, ideme tým smerom, ktorý sme očakávali po voľbách.


Klubové aktivity

Vo štvrtok budú členovia Hospodárskeho klubu v pôsobnosti popradskej pobočky diskutovať so staronovým predsedom ZMOS M. Sýkorom. V rovnakom čase sa zídu členovia z moravského Zlína s výkonným podpredsedom P. Kasalovským a jeho spolupracovníkmi z Hospodárskeho denníka.


Zmeny v súlade s ústavou - 17. 2. 1999
Ján Čarnogurský o smerovaní rezortu

"Od nástupu do funkcie dostávam veľa sťažností a návrhov na zmeny v obchodnom súdnictve. Napríklad pri zápise do obchodného registra jeden z návrhov smeroval k tomu, aby sa odstupňovali poplatky za zápis: za vyšší poplatok sa zápis rýchlejšie vybaví. Často to znie veľmi rozumne, keď som však zvolal poradu na ministerstve, kde som tieto návrhy chcel začať realizovať, najviac argumentov od mojich spolupracovníkov bolo o tom, ako sa to nedá...," povedal nám minister spravodlivosti Ján Čarnogurský o úlohách jeho rezortu z pohľadu obchodného práva. Išlo o argumenty právnické a akademické, ako napríklad možné porušenie ústavnej zásady rovnosti občanov. Pretože občan - podnikateľ, ktorý by zaplatil viac, by rýchlejšie dosiahol zápis do obchodného registra ako občan - podnikateľ, ktorý zaplatí iba základný poplatok. "Ďalší argument proti znel, že keď sa nepodarí zmenu zapísať v rýchlejšom termíne, treba vrátiť zvýšený poplatok, a to bude komplikované. Čiže, nie sú to jednoduché zmeny, ale som presvedčený, že v priebehu niekoľkých týždňov výrazne pokročíme," hovorí minister J. Čarnogurský.
Urýchlenie sporov
Ministerstvo dostalo za úlohu prijať opatrenia na zrýchlenie riešenia obchodných sporov. Veď ich spomalenie umŕtvuje desiatky miliárd korún. "Keď som si uvedomil hĺbku zložitosti problematiky pojmu zásadné zrýchlenie riešenia obchodných sporov, navyše v júni 1999, oponoval som. Zásadné zrýchlenie by znamenalo buď sa vrátiť k arbitráži, alebo odbúrať jeden stupeň súdneho konania. A to nie je tak ľahko uskutočniteľné," vysvetľuje minister. "Znovuzavedeniu arbitráže by bránila Ústava SR. A vôbec, arbitráž sme opustili pre nedostatky tohto konania a prešli sme na riadne súdne konanie hospodárskych sporov. Teraz ide o to, aby sme neupadli do opačného extrému: že chceme nasilu niečo meniť bez ohľadu na to, že odhadneme nevýhody náhlej zmeny." Výsledkom bola dohoda vo vláde, že v oblasti obchodného súdnictva sa bude novelizovať Obchodný zákonník v relatívne izolovaných blokoch, kde ministerstvo dokáže identifikovať nevýhody súčasného riešenia alebo presne stanoviť problémy, ktoré treba riešiť tak, aby sa nestratili spod kontroly vedľajšie účinky, ktoré vyvoláva väčšia novela. "Napríklad zatiaľ posledná novela Obchodného zákonníka bola prijatá vo februári minulého roka a problémy, ktoré nastali s obchodným registrom, vyplývajú z nej. Veď zvýšila základnú sumu pri spol. s r. o. zo 100- na 200-tisíc, a keďže väčšina týchto spoločností mala vklad pod 200-tisíc, museli ho navyšovať. To vyvolalo potrebu množstva zápisov do obchodného registra," hovorí Ján Čarnogurský a dodáva: "preto pri novelizovaní zákonov chcem postupovať tak, aby zmeny nevyvolali viac problémov ako úžitku. Približne do polovice tohto roku pripravujeme malú novelu Obchodného zákonníka s tým, že úplná rekodifikácia Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka aj Trestného zákona by mala byť pripravená v priebehu troch rokov, čiže asi v roku 2001. Môže sa to zdať dlho, ale nie je to tak. Keď som prišiel na ministerstvo a dozvedel som sa, že nový Občiansky zákonník je pripravený na legislatívne konanie a bol vypracovaný povedzme za dva roky bez toho, aby som ho čítal, viem, že nie je dobrý. Občiansky zákonník sa za dva roky nedá pripraviť."
Obchodný register
Problematika zdĺhavosti konania v obchodných registroch sa koncentruje na Bratislavu, konkrétne na Okresný súd Bratislava I. Napríklad za minulý rok počet vydaných výpisov z obchodného registra bol v Bratislave 51-tisíc, v Trnave 24-tisíc, v Trenčíne vyše 13-tisíc, Prešove 11-tisíc. V SR je to spolu 133-tisíc. "Koncentrácia problémov má aj svoje výhody, pretože ak ich vyriešime v Bratislave, viac ako polovica z nich bude zažehnaná," vysvetľuje Ján Čarnogurský. "Pripravujeme na to výpočtovú techniku, niekoľko rokov sa pracuje na programovom projekte, ktorý by teraz, koncom februára 1999, mal začať skúšobnú prevádzku. Systém umožní mať všetky základné údaje obchodného registra v počítači a rýchlo s nimi pracovať. Okrem toho v marci tohto roku začne skúšobná prevádzka obchodného registra na internete. Postupne systém Korvin zavedieme na všetky registrové súdy približne do pol roka."
Náklady na zavedenie systému predstavujú asi 10 mil. korún. Prevedenie obchodných registrov na internet spôsobí, že pokiaľ niekto nepotrebuje výpis z obchodného registra ako úradný doklad, ale len ako informáciu, môže si ju zistiť zo svojho počítača sám. Tento systém výrazne zredukuje počet žiadostí o výpis z obchodného registra, pretože doteraz, ak niekto potrebuje informatívny výpis, musí žiadať o výpis, ktorý musí registrový súd normálnym spôsobom overiť. Keď si polovicu bude možné vytiahnuť z internetu na vlastnom počítači, radikálne sa zníži počet žiadostí na registrové súdy, a tým sa zrýchli vybavovanie žiadostí na súdoch.
"Z ďalších námetov na zrýchlenie práce registrových súdov treba spomenúť napríklad skúmanie úplnosti dokladov. Ak žiadosť nie je úplná, súd musí za súčasného stavu vyzvať na jej doplnenie, čo tiež predlžuje celý proces atď. Sú úvahy licenciou poveriť notárov kontrolou úplnosti žiadosti, aby sudca, ktorý to bude registrovať, už nemusel údaje overovať a mohol sa spoľahnúť na notára," hovorí minister.
Zrýchleniu zápisov do obchodného registra by pomohlo aj stop predbiehaniu žiadostí dopredu. To znamená, aby neskôr podaná žiadosť nemohla byť vybavená skôr, než sú vybavené všetky žiadosti podané pred ňou. "Nie všetky žiadosti však sú rovnako spoločensky závažné. Napríklad aktuálny problém zápisu DMD holding, ktorý má finančnú hodnotu okolo 2 mld. korún, pričom predchádzajúca žiadosť môže mať hodnotu 20-tisíc korún. Čiže ťažko je striktne stanoviť zásadu zákazu predbiehania," upozorňuje Ján Čarnogurský.
Keď sa hovorí všeobecne o rýchlení súdneho konania, súvisí to so zásadou kontradiktórnosti. V anglosaskom práve majú stránky v rukách predkladanie dôkazov a návrhov. Sudca ich posudzuje, je tak oveľa menej zaťažený a proces má rýchlejší priebeh. "U nás platí tzv. zásada materiálnej pravdy, to znamená, že sudca organizuje priebeh súdneho konania. Rozhoduje, ktorý návrh a dôkaz sa má vykonať, aj keď stránky ho nechcú. To je zásadný rozdiel v koncepcii, ale dnes už najmä západoeurópske krajiny preberajú zásady anglosaského práva. Tento trend bude stále viac platiť aj u nás," uzatvára minister Ján Čarnogurský.


Kapitálový trh otvára systém úverov - z diskusie s Wilfriedom Stadlerom 15. 3.1999

V popredí záujmu hľadanie možností ako znižovať rozdiel medzi EÚ a strednou Európou Dr. P. Kasalovský - Na tohtoročnom kongrese odznelo, že dosiahnuté výsledky krajín strednej Európy nesplnili očakávania rozvinutých ekonomík. Maastrichtskú dohodu v minulosti proklamovali ako ústretový proces, dnes však už ako proces výberový. Rozdielnosť ekonomík narastá, nazdávam sa, že ich zladenie bude dosť komplikované. Ešte pred časom krajiny strednej Európy označovali za stredoeurópske tigre. Dnes sa však k Európe pristupuje, ako by to bola len západná Európa. Dokonca aj na výročnom mítingu, keď sa hovorilo o globálnych problémoch Európy, prebiehali súčasne dve diskusie. Na jednej z nich diskutovali západní prominenti o problémoch Európy a na druhej z nich sa hovorilo o problémoch strednej a východnej Európy. Nazdávam sa preto, že západné krajiny nedoceňujú problémy strednej Európy, pričom zabudli na svoje slová z minulosti, podľa ktorých sa mali usilovať stierať rozdiely novovznikajúcich trhových ekonomík s tými vyspelými. Politikom v jednotlivých krajinách EÚ podľa mňa chýba nadhľad, ktorý mal spolkový kancelár Helmut Kohl. Namiesto toho, aby sme sa zbližovali, v niektorých momentoch zdá, že sa vzďaľujeme. Viete si predstaviť ako prekonať tieto rozdiely. Ja osobne som totiž, čo sa týka tohto problému, skeptikom.W. Stadler - V prvom rade mi dovoľte povedať, že túto diskusiu s vami vediem ako ekonóm a bankár a nie ako oficiálny predstaviteľ Rakúska. Najskôr by som povedal niekoľko slov k Maastrichtskej dohode. Prvá polovica Maastrichtu sa zaoberala problematikou spoločnej meny euro. Táto časť Maastrichtu v zásade viedla k požadovaným, čiže k želaným výsledkom. A myslím si, že význam eura nemožno podceňovať ani z hľadiska strednej a východnej Európy. Je totiž predpokladom toho, aby sme jedného dňa vyvinuli spoločné celoeurópske sebavedomie. Súčasne táto časť Maastrichtu viedla v západných trhových ekonomikách k reštriktívnym rozpočtovým politikám, ktoré by som považoval za dôležitý aj bez vzniku eura. V podstate sa dá povedať, že táto politika dosiahla hranice trpezlivosti voličov, a práve to je dôvodom, že druhá časť Maastrichtu - Agenda 2000 - sa teraz dostala do štádia vytriezvenia. Už pred dvoma rokmi som publikoval svoj názor na problematiku Agendy 2000, kde som triezvo a skromne konštatoval, že som skeptikom, pokiaľ ide o rýchlosť plnenia úloh vyplývajúcich z tohto dokumentu. Asi viete, že v spomedzi členských krajín EÚ sú len štyria netto platitelia príspevkov do EÚ, pričom len Nemecko zabezpečuje až 45 % jej celého rozpočtu. Vzniká tu viacero tlakov. Na jednej strane existujú snahy, aby sa netto platby týchto platiteľov znížili, na druhej strane však silnejú tlaky, zo strany krajín poberajúcich podporu, ktoré nechcú znížiť výšku dotácií, ktoré poberajú z rozpočtu EÚ. A práve toto je gordický uzol súčasnej európskej politiky, a tak predpokladám, že spomínaný proces zbližovania bude trvať dlhšie, než si v minulosti všetci mysleli. V neposlednom rade je to aj preto, že západné trhové ekonomiky si až v súvislosti s otvorením sa východu narazili na svoje vnútorné štrukturálne problémy. Myslím si, že pokiaľ ide o prekonanie týchto rozdielov, tak pri pohľade na vývoj za posledných desať rokov je možné povedať veľa pozitívneho, ale aj negatívneho. Podľa mňa sa potláčanie mechanizmu hospodárskej súťaže po celé desaťročia nedá jednoducho dobehnúť alebo napraviť za jedno desaťročie. O to viac obdivujem čo ste zatiaľ dosiahli v novom trhovom prostredí a myslím si, že príspevok, ktorý môže v tejto súvislosti EÚ poskytnúť je intenzívna výmena know-how, a to aj v oblasti budovania hospodárskych systémov. Ďalej by som EÚ navrhoval širšie otvorenie sa v oblasti výmeny tovarov s krajinami strednej a východnej Európy, keďže podľa mňa len politika liberalizovaného obchodu môže týmto krajinám pomôcť k vyššej tvorbe pridanej hodnoty.P. Sobotka, Korinex - Myslím si, že náš problém je pre západnú Európu asi ťažko pochopiteľný. Máme tu veľa talentovaných hráčov, ktorí však nemajú dresy ani tretry a cena o ktorú hrajú je taktiež veľmi nízka. Pravidlá hospodárskej súťaže vo vyspelých ekonomikách sú približne rovnaké, či už je to Európa alebo Spojené štáty. Tieto pravidlá hospodárskej súťaže by sme chceli zaviesť aj v strednej Európe - aby sa dodržiaval zákon, aby boli spravodlivé a podobne. Náš problém je však ten, že naši hráči - naši podnikatelia - nemajú financie na to, aby vôbec začali. Podobný rozdiel je aj medzi Európou a Spojenými štátmi. Keby sa Bill Gates narodil v Nemecku, tak by možno skončil len ako šéf výskumu v Siemense a nie ako jeden z najvýznamnejších tvorcov informačných technológií. Je to dané tým, že pomer rizikového kapitálu v Spojených štátoch a v Európe je 1:8 alebo 1:10. Aká je potom šanca schopných ľudí v strednej Európe, aby zasiahli do globálnej súťaže? Ako zabezpečiť finančný rozvoj na Slovensku a v strednej Európe, aby bol prístup ku kapitálu? Pretože môžete vymyslieť Macintosh, ale pokiaľ máte 20-percentnú úrokovú sadzbu, tak na to môžete W. Stadler - Dovoľte, aby som najprv otázku zodpovedal z pohľadu Rakúska. Príklad s Billom Gatesom sa mi veľmi páčil. Myslím si, že aj my sami máme v tomto bode pred sebou ešte dlhý proces dobiehania. Položme si najskôr otázku. Prečo majú šikovní ľudia s vynikajúcimi nápadmi také rozdielne možnosti v Európe a v Spojených štátoch? V prvom rade je to obrovský vnútorný spoločný trh a navyše, Američania majú šťastie, že na tomto obrovskom trhu sa hovorí rovnakým jazykom. Nechajme však jazykové bariéry v Európe bokom. Tu máme vytvorený spoločný trh európskej pätnástky, ktorý bude v budúcich rokov rozšírený o členov z radov krajín strednej a východnej Európy. Druhý zásadný rozdiel, ktorý ste spomenuli už vo svojej otázke je prístup na obrovský kapitálový trh. V Európe je 14 mien, a keď k tomu prirátame aj našich susedov, tak je ich až 24. Za takýchto podmienok by nikdy nemohol vzniknúť veľký kapitálový trh, lebo existujú kurzové riziká a menej ľudí bude do týchto rizík investovať. To je jeden z dôvodov, prečo je euro také dôležité. Burzy v Európe sa nachádzajú uprostred revolúcie. S podporou telekomunikačných technológií budú v Európe počas jedného až dvoch rokov existovať len dve, možno tri dôležité burzové miesta, a tie budú mať on-line spojenia s menšími regionálnymi burzami. Len čo investori zbadajú, že burzy sa reštrukturalizujú a sú schopné prijímať väčšie obchody, tak na európsky trh nastúpi veľký kapitál. Myslím si, že za niekoľko rokov budú môcť aj susedné krajiny eurozóny profitovať z fungujúceho kapitálového trhu založeného na eure. Dovtedy bude potrebné vybudovať fungujúci trh úverov. Kapitálový trh efektívne funguje až vtedy, keď existuje rozsiahly systém úverov.J. Necpal, Partner, H. Neumann International - Polovicu svojho života žijem v Rakúsku. Preto spomínané problémy vidím plasticky z obidvoch strán. Súhlasím s tým, že problémy zo začiatku 90. rokov boli z pohľadu západných politikov veľmi zjednodušované a odhadovalo sa, že za päť rokov sttredná Európa dobehne vyspelé štáty Západu. Vtedy som na jednej z konferencií hovoril som, že to bude trvať minimálne jednu generáciu. Žiaľ, moje slová sa potvrdzujú. Zásadný problém, a to aj napriek desať rokov existujúcej komunikácii, vidím v rozprávaní sa síce porovnateľnými pojmami, žiaľ, tie majú úplne iný význam. Keď rozprávame o sociálnom hospodárstve, tak na Slovensku je to ešte stále o niečom úplne inom ako je to v Rakúsku alebo v Nemecku. Pokiaľ na Slovensku nebudú existovať zásady hospodárstva ako napríklad preberanie zodpovednosti vlastníkov, ktorí so svojim majetkom nebudú narábať ako s dojnou kravou, pokiaľ budú existovať podniky a podnikatelia s miliónovými dlhmi voči Fondu národného majetku či svojim dodávateľom, dovtedy táto krajina, rovnako ako ani naši susedia, nebudú môcť ani len rozprávať o myšlienke spoločného hospodárstva. Rozprávame o ekologizácii. Je to všetko veľmi pekné, ale pokiaľ nebudú vyriešené základné ekonomické problémy v týchto krajinách, tak z môjho pohľadu sú to len čisto akademické diskusie.W. Stadler - Súhlasím s vami, pokiaľ ide o podceňovanie problémov. Ale pokiaľ ide o túto akademickú diskusiu som iného názoru. Bol som fascinovaný keď som videl, ako zakladatelia západoeurópskeho hospodárskeho systému, v čase uprostred zničenej západnej Európy po druhej svetovej vojne, mali veľmi jasný obraz o tom, kam chcú smerovať s hospodárskou politikou. Vedeli, že chcú mať trh, ktorý je založený na férových pravidlách otvorenej hospodárskej súťaže s jasným vlastníckym poriadkom, čo ste tiež spomenuli vo vašom príspevku. Myslím si, že čím ťažšia je situácia, v ktorej sa nachádzame, tým jasnejší musí byť obraz nášho cieľa, kam sa chceme uberať. Nezabúdajte, že takýmto spôsobom vzniklo aj európske spoločenstvo. Ani euro nevynašli až v roku 1992 v Maastrichte, ale zámer jednotnej meny bol uvedený ako cieľ v rímskych zmluvách z roku 1958. Myslím si, že to nemusí byť len akademická diskusia, pokiaľ rozprávame o predstavách nášho hospodárskeho systému. Len tak totiž môžeme prinútiť politikov, aby vytvorili patričné legislatívne prostredie pre rozvoj trhovej ekonomiky.


Potreba nového ekonomického modelu - úvodné expozé Wilfrieda Stadlera 15. 3. 1999

Na pondelkovej pracovnej večeri členov Hospodárskeho klubu - NEF s Dr. Wilfiriedom Stadlerom, členom predstavenstva InvestKreditbank vo Viedni, sa diskutovalo najmä o hospodárskom poriadku a hospodárskej etike v období globalizácie. Už úvodné expozé poskytlo dostatok námetov na zamyslenie i polemiku. Dnes uverejňujeme vystúpenie W. Stadlera v plnom znení i najzaujímavejšie okamihy z následnej diskusie.Mal som dnes možnosť hovoriť aj na tunajšej Ekonomickej univerzite s mladými o dôležitosti hospodárskeho poriadku a etike z hľadiska globalizácie. Prečo je táto téma tak dôležitá? Podľa mňa sa desať rokov po nástupe trhovej ekonomiky v krajinách, v ktorých predtým vládlo centralizované plánovanie, začínajú vynárať nové otázky o správnej ekonomickej politike. Keď si už aj takí finanční žongléri a špekulanti ako George Soros kladú otázky o novom finančnom poriadku, tak si myslím, že aj my sa musíme čoraz intenzívnejšie usilovať o nachádzanie odpovedí na túto čoraz pálčivejšiu otázku . Keďže bývalá konkurencia ekonomických systémov - centralistického a trhového - sa už skončila, treba, aby sme si začali klásť otázku, akým smerom sa má uberať ďalší vývoj v tejto oblasti. Táto otázka má však aj dôležitý demokraticko-politický aspekt, keďže na to, aby bola trhová ekonomika v demokratických krajinách prijatá, musí nájsť porozumenie aj v širokých vrstvách obyvateľstva. Preto mi dovoľte, aby som vám niekoľkými vetami priblížil model trhovej sociálnej ekonomiky, ktorý vychádza z istého blahobytu a o ktorý sa opierajú trhové ekonomiky Nemecka, Rakúska, ale aj ďalších krajín v Európe. Tiež by som rád položil otázku, či tento kontinentálny model trhového hospodárstva nie je, najmä pre mladé ekonomiky, zaujímavejší než čisto angloamerický model. Model sociálneho blahobytu Proces svetovej hospodárskej súťaže má vysoký vnútorný etický význam. Nositeľ Nobelovej ceny Friedrich Hayek ho označuje za efektívny postup objavovania nového zvyšovania tvorby hodnôt, čomu jednoducho hovoríme zvyšovanie pridanej hodnoty. Aby hospodárska súťaž skutočne viedla k zvyšovaniu tvorby pridanej hodnoty, potrebujeme určiť pravidlá hry. Preto jednou z najdôležitejších úloh hospodárskej politiky je chrániť proces hospodárskej súťaže a udržiavať ho otvorený. Hospodárskopolitickým cieľom však nie je ochrana jednotlivých účastníkov trhu. Uvediem to na príklade z Rakúska. Sféru telekomunikácií a energetiky sme otvorili konkurencii na základe hospodárskej politiky Európskej únie. V telekomunikačnom sektore tak následne vzniklo takmer 8000 nových pracovných miest a spotrebitelia získali vyššiu pridanú hodnotu znížením telefónnych poplatkov. Úsilie vytvoriť a udržiavať konkurenciu na trhu, by malo byť prvoradou úlohou každej hospodárskej politiky. Sociálna politika a ekológia K efektívnej hospodárskej politike však neodmysliteľne patrí je rozumná sociálna politika. Jej cieľom je zachytiť vysoké náklady spojené s reštrukturalizáciou ekonomiky, napr. prechod na trhový systém, a primerane ich rozložiť na všetky ekonomické subjekty v tej-ktorej krajine. Významný ekonóm Hans Schumpeter prirovnal potrebu sociálnej politiky k brzdám na aute. Auto bez fungujúcich bŕzd síce pôjde, nemôže si však dovoliť ísť príliš rýchlo. Posledným tretím významným pilierom trhovej sociálnej ekonomiky je zabezpečenie zlučiteľnosti hospodárskej súťaže s ekológiou. Najschodnejšou cestou je postup, keď by sa náklady vynaložené na ochranu životného prostredia zahrnuli do cien. Náklady tovární znečisťujúcich prostredie by boli relatívne vyššie, čo by sa následne prejavilo aj v konečných spotrebiteľských cenách. Na to je však potrebný príslušný legislatívny rámec. Prirodzene, že splnenie tejto úlohy je oveľa náročnejšie a komplikovanejšie, ako to na prvý pohľad vyzerá, lebo všetci sme vystavení tvrdej medzinárodnej konkurencii. Preto našou úlohou na najbližšie roky je zlúčiť cieľ hospodárskej súťaže so sociálnym na európskej úrovni do príslušných pravidiel. Globalizácia však prebieha na širšej než len na európskej úrovni, čím vznikajú úlohy na spomínanej supranárodnej úrovni, ktoré presahujú európsku dimenziu. Jedným z príkladov sú turbulencie na medzinárodnom finančnom poli, ktoré vedú k úplne novým modelom, pomocou ktorých pôsobia na zasiahnuté ekonomiky inštitúcie ako Medzinárodný menový fond či Svetová banka. Spoločný kapitálový trh Aj z tohto dôvodu prebieha vo viacerých európskych krajinách diskusia o podieľaní sa na hodnotách, ich rozdeľovaní a v tejto súvislosti aj o správnom vývoji a rozdelení kapitálových trhov. Spoločná mena euro ponúka šancu na vytvorenie spoločného kapitálového trhu a našou úlohou je túto šancu využiť, lebo nám to poskytuje príležitosť na ďalší rozvoj európskych špecifických kultúrnych hodnôt v tejto oblasti. Keby sme tento krok k finančnému zjednoteniu Európy urobili skôr, iste by sme boli ušetrení toho, čo predstaviteľ Deutsche bank Rolf Broyer konštatoval na stretnutí Svetového ekonomického fóra v Davose. Podľa neho totiž rada pre susedné krajiny strednej a východnej Európy čo najrýchlejšie liberalizovať trhy nebola úplná. Pozitívny a hlavne stabilný vývoj systému sociálnej trhovej ekonomiky je totiž možný len za súčasného fungovania trhového a sociálneho mechanizmu. A preto dúfam, že diskusia medzi rozvinutými trhovými ekonomikami a novými trhovými ekonomikami bude viesť k efektí vnejšiemu prepojeniu hospodárskej súťaže so sociálnou politikou.


Spravodlivosť na podnikateľov neraz zabúda
Členovia Hospodárskeho klubu - NEF diskutovali s ministrom Jánom Čarnogurským - Je Slovensko právny štát? - Akí sme, také je podnikateľské prostredie... - Trecie plochy: obchodný register a rýchlosť výkonu súdnych rozhodnutí

Ak sa spomenie rezort spravodlivosti, podnikatelia ho pretavia do konkrétnych problémov, ktoré im komplikujú každodenný život a prekážajú im v rozvoji. Momentálne sú najaktuálnejšie exekúcie - spôsob ich realizácie, právomoci a odmeny exekútorov. Do tejto kategórie spadá aj výkon súdneho rozhodnutia, rovnosť vlastníctva, či súvisica platobná nedisciplína. Nemenej významný a už dlhé roky ťahajúci sa problém je zápis a zmeny v obchodnom registri. To boli okruhy problémov, o ktorých diskutovali na nedávnom klubovom obede s ministrom spravodlivosdti SR Jánom Čarnogurským členovia občianskeho združenia Hospodársky klub - nezávislé ekonomické fórum.

JUDr. Ing. Jaroslav Brda, predseda Komory komerčných právnikov
Pripravovaná novela Trestného zákona sa podstatne dotkne trestnej zodpovednosti podnikateľov i právnických osôb. Za ne budú zodpovedať konatelia. Súčasne sa zavedú nové skutkové podstaty trestných činov, napríklad neodvedenie dane, za ktoré má novela určiť pomerne prísne tresty, až do výšky desať rokov. Na tieto návrhy existujú rôzne názory, jedni súhlasia, iní sú proti. Problematické však je to, že znova sa favorizuje štátne vlastníctvo oproti súkromnému. Keď niekto nezaplatí pohľadávku podnikateľovi v zásade postihovaný nebude, ale keď nezaplatí podnikateľ pohľadávku štátu - povedzme daňovú, bude trestne stíhaný. Kedysi bol v Trestnom zákone osobitný paragraf číslo 132, na ochranu štátneho vlastníctva. Zrušili sme ho, pretože sme dospeli k názoru, že formy vlastníctva sú si rovné. No dnes, akoby sme sa chceli k tomu vrátiť.

Ján Čarnogurský:
Pripravovaná novela skutočne obsahuje trestnú zodpovednosť právnických osôb. Táto právna konštrukcia je zakomponovaná vo všetkých západoeurópskych trestných zákonoch. Okrem toho novela zavedie aj nové skutkové podstaty hospodárskeho charakteru, napríklad úpadok firmy, zavinený úpadok nedbanlivosťou a podobne. Tieto časti sú prebraté z nemeckého a rakúskeho trestného zákona a ich zavedenie u nás je nevyhnutné. Ako príklad uveďme Investičnú a rozvojovú banku. Odhliadnuc od sporných štátnych pôžičiek, v tejto banke sa hospodárilo tak - ak to poviem odborne - že to nebolo v súlade s právnym vedomím spoločnosti. Takýchto prípadov, nie až takých krikľavých, je viac. Čiže novela Trestného zákona umožní trestne stíhať tunelovanie podnikov. V januári bola novela v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v tomto období v legislatívnej rade a predpokladám, že v parlamente nebude schvaľovaná skráteným legislatívnym konaním, takže bude dosť času na zapracovanie prípadných podnetov a pripomienok.

Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
Rôzne skupiny, podnikateľské nevynímajúc, sa podľa sféry svojich záujmov a počínania štátnej správy v nich ohradzujú, že Slovensko nie je právnym štátom. Na túto tému vedieme diskusie aj so zahraničnými partnermi. Povedať objektívne, kde je hranica medzi právnosťou a neprávnosťou štátu, je veľmi obťažné. Kde ju vidíte vy, ako minister?

Ján Čarnogurský:
Hranica právneho a neprávneho štátu prebieha niekde tam, kde sa dodržiava alebo nedodržiava právo. Nemyslím teraz len na dodržiavanie schválených zákonov, ale aj na to, ako sa dodržiava právny proces ich prijímania. Keby sme však mali o právnosti štátu diskutovať z tohto zorného uhla, asi by sme sa nedohodli, pretože každý vidí túto hranicu v inej polohe. Bola by to neplodná diskusia. Preto si myslím, že podstatu právnosti štátu treba hľadať vo vôli vlády a výkonných orgánov byť právnym štátom. Ide o to, že naozaj chceme odhaľovať všetky prípadné medzery v legislatíve alebo oblasti, kde sa zákony nedodržiavajú a chceme tieto medzery vypĺňať. Som presvedčený o tom, že súčasná vláda a koalícia takú vôľu má. Preto Slovensko je právnym štátom, ale do jesenných volieb 1998 nebolo, pretože nebola vôľa dodržiavať zákony. Spomeniem prípad vraždy Remiáša, prípad Gaulieder a podobne. Vôľa po zákonnosti chýbala, preto som sa verejne vyjadroval a som ochotný to obhajovať, že vted y Slovensko nebolo právnym štátom.

Ľuboš Valach, generálny riaditeľ Sevis, a. s., Žilina
Prečo ste vy a vaše hnutie po novembri 1989 nedosiahli to, čo iní lídri a strany? Mali ste na to predpoklady. Patrili ste medzi jednu z rozhodujúcich osobností novembrových udalostí, KDH už malo určitú štruktúru, no napriek tomu je vaša pozícia stále rovnaká. Zoberme si príklad poľského Lecha Walesu či českého prezidenta Václava Havla. Keď podnikám, chcem svojím produktom osloviť určitú skupinu ľudí. Urobím prieskum ich záujmov a potrieb a podľa toho pracujem. Ale vy a vaša strana akoby ste nechceli zasiahnuť väčšiu skupinu ľudí, lebo sa nechcete zmeniť a nechcete sa prispôsobiť. Nemyslím vás, ale celé hnutie. Nechcete sa prispôsobiť potenciálnym voličom, ktorí by vás volili. Akoby z vašej strany sálala určitá unáhlenosť alebo radikálnosť pri riešení niektorých problémov, zdá sa mi, akoby vám chýbalo trošku politickej taktiky a prezieravosti.
Na margo podnikateľskej oblasti treba povedať, že za socializmu platili isté pravidlá hry. Za úplatky človeka potrestali, každý vedel, že musí zaplatiť faktúry, ale od novembra 1989 etika podnikania upadá. Dnes je neplatenie faktúr akoby istým druhom prestíže. Zamýšľal som sa nad tým, prečo to tak je a prišiel som k záveru, že je to v dôsledku rýchlejšieho rozvoja podnikania ako vývoja legislatívy.

Ján Čarnogurský:
Čo som ako politik za posledných deväť rokov dosiahol? Najskôr čiste osobne. Porovnajme osobnosti slovenskej politiky od novembra 1989. Ján Budaj, Milan Kňažko alebo aj Fedor Gál, no a samozrejme, Vladimír Mečiar. Myslíte si, že dosiahli až tak veľa? Ja som nikdy nedosiahol tých výšok ako oni, ale si myslím, že KDH ovplyvnilo účinnejšie a výraznejšie politický vývoj na Slovensku, ako ktorýkoľvek z nich. U Vladimíra Mečiara je to zatiaľ otázne, myslím najmä na HZDS. Áno, máte pravdu, že som sa neprispôsoboval. Myslím si, že v politike je určitý stupeň tvrdohlavosti potrebný a užitočný. Porovnajme jednotlivé etapy vývoja v slovenskej politike v posledných rokoch. Keby sa bolo KDH v roku 1990 alebo 1991, povedal by som, viac prispôsobilo VPN, ktoré vtedy dominovalo na slovenskej politickej scéne, myslíte, že by to bolo dobré pre KDH? Keby sme sa v rokoch 1992 a 1993 a v nasledujúcich rokoch prispôsobili HZDS, neboli by sme sa mohli stať takou účinnou silnou opozičnou stranou a možno ani my, ani ostatné strany by sme neboli schopné v posledných voľbách privodiť zvrat. Potom by Slovensku doslova hrozila katastrofa. To znamená, že KDH, ani ja osobne sme sa neprispôsobili širším kritériám alebo názorom, ale myslím si, že vďaka tomu sme dosiahli, že Slovensko predsa len napreduje. V posledných voľbách bolo KDH najsilnejšou opozičnou stranou, zložkou vo vnútri SDK a nakoniec SDK sa stalo najsilnejšou opozičnou silou ako takou. Nebyť tohto príspevku KDH, zvrat by sa možno nebol dosiahol. Áno, máte pravdu, že ja som to niekde na vrchol nikdy nedosiahol. Ale to nikdy pre mňa nebola prvoradá záležitosť. Keď to nešlo cezo mňa, no tak to bol Mikuláš Dzurinda a dnes je tam SDK, keď to nemohlo byť KDH. Rozhodujúci je konečný výsledok a ten je pre Slovensko dobrý. K etike podnikania. Nemám rád názory, že nemáme etiku. Platí, že ju máme takú, akí sme. Preto sa tak treba stavať aj k problematike platobnej neschopnosti. Spomínam si na jar 1991, keď som bol predsedom vlády. Pokúšali sme sa riešiť platobnú nechopnosť tak, že sme na uvoľnenie finančných tokov do hospodárstva "napumpovali" 16 mld. korún, ktoré sme z veľkej časti dostali z federálneho rozpočtu. Skončilo sa to však neúspechom, pretože s touto sumou sme uvoľnili iba 2-3 % zablokovaných finančných zdrojov. Keby sme tých 16 mld. korún použili inak, na rozvojové projekty, urobili by sme lepšie. Aj revitalizácia podnikov bola čosi podobné, takisto nemala šancu na úspech. Preto sme boli pri hlasovaní v parlamente proti nej.

Jozef Sitarčík, komerčný právnik, Lučenec
Už dlhšie, aj v poradných orgánoch vlády, nastoľujem problematiku rýchlosti súdnych konaní. Najmä v obchodných sporoch nám nemôže byť ľahostajné, ako rýchlo sa peniaze točia. V obchodných sporoch, ktoré sa riešia tri až päť rokov, je umŕtvených niekoľko desiatok miliárd korún. Čo s tým? Žiadny právny poriadok nebráni tomu, aby sme urýchlili rozhodovacie konanie. Mali by sme uvažovať nad návratom, na určitú, presne vymedzený čas na kvázi arbitrážne konanie. Stačil by na rok, dva, aby sa sudcom vyčistili stoly a potom by sme sa mohli vrátiť ku klasickým súdnym postupom v rozhodovaní.
Takisto ma trápi problematika exekučného konania. Exekučné konanie, tak ako je v súčasnosti legislatívne upravené, najmä čo sa týka súkromných exekútorov, je viac živnou pôdou pre protekcionárstvo a likvidáciu firiem, ako pre spravodlivosť a rýchly výkon súdneho rozhodnutia. Viem, že v tejto oblasti sme právne prevzali francúzsky model, ale neprevzali sme francúzsku morálku a stupeň ekonomického rozvoja tejto krajiny. Preto tento systém umožňuje vyberať si ako hrozienka z koláča prípady, ktoré sú niekomu prospešné a výkon rozhodnutia sa vykonáva na podnikateľskej báze. Domáhať sa spravodlivosti je veľa ráz veľkým problémom a nerieši sa ani otázka zodpovednosti súkromných exekútorov. Napríklad osobne som do určitej miery prispel k záchrane jednej významnej fabriky, kde sa na mňa na poslednú chvíľu obrátili majitelia a konatelia spoločnosti, lebo na druhý deň bol hlásený exekútor bez predchádzajúceho procesného postupu. Chcel vykonať dražbu, samozrejme, tých najlukratívnejších vecí ako sú počítače, osobné a nákladné motorové vozidlá a iné prepravné mechanizmy. Ich strata by bola pre firmu smrteľná. Nezaujímal sa o výrobné stroje, ale iba o to, čo je pre neho lukratívne. I na tomto príklade možno vidieť, že sme ešte nedozreli na to, aby sme mohli takýto systém od Francúzov prevziať. Vráťme sa teda k účinnému výkonu rozhodnutia prostredníctvom súdov, posilnením ich exekučných oddelení aj za tú cenu, že špičkoví ľudia budú dobre zaplatení, budú mať právomoci a kompetencie zo strany štátu.

Ján Čarnogurský:
Vrátiť sa k arbitráži na jeden, dva roky? Myslím si, že by to nefungovalo. Arbitráž svojou zjednodušenosťou nedávala dostatočné právne záruky pre spravodlivé rozhodnutie hospodárskych sporov. Skôr si myslím, že cestou riešenia týchto problémov je posilnenie kontradiktórnosti a využitie skôr malých krokov, ktoré by spoločne znamenali výraznejší posun vpred. Problematickosť exekúcie je práve v tom, že tí ľudia, ktorí sa domáhajú zrýchlenia súdneho konania, jedným dychom kritizujú exekúciu. Krátko po nástupe do funkcie ma minister hospodárstva, minister poľnohospodárstva a ministerka financií žiadali o zásahy do exekučného konania, pretože mala sa exekuovať napríklad budova ministerstva financií a podobné háklivé záležitosti. Ale čo je exekúcia? Exekúcia v tej podobe v akej je, tým, že je postavená na komerčnú bázu, je veľmi účinná. Problém našej exekúcie je v tom, že je až príliš účinná. Exekútori nemajú žiadne väčšie práva oprávnenia, než majú súdne exekučné oddelenia. Súd na exekúcia nebola zrušená. Ale aká je skutočnosť? Na súde sú exekučné oddelenia, ktoré sú spravidla obsadené jednou staršou paňou - úradníčkou. Tá zaregistruje návrh a vybaví spis. Takýmto striktne byrokratickým spôsobom vybavuje exekúciu. V tom bol a je problém exekúcií. Súkromní exekútori, hoci majú rovnaké práva a povinnosti ako súdne exekučné oddelenia, sú povedzme dvadsaťkrát výkonnejší a efektívnejší. Vo svojom zápale, samozrejme, podmienenom aj vysokými odmenami, sa nerozpakujú prekročiť zákon alebo ísť na jeho hranicu. Áno mám za úlohu novelizovať exekučný poriadok. Ale neurobíme to tak, že by sme zrušili súkromnú exekúciu. Naopak, posilníme kontrolné právomoci štátu vo vzťahu k exekučnej činnosti. Ja si teda myslím, že problém rýchleho výkonu súdneho rozhodnutia sme exekúciami vyriešili, ale treba odstrániť nedostatky tohto systému.

Andy Hryc, generálny riaditeľ rádia Twist
Kriminalita na Slovensku rýchlo rastie a podnikatelia sa pomaly stávajú rukojemníkmi zločincov. Všetci to vedia, no i napriek tomu neexistuje efektívna ochrana. Polícia sa dokonca bojí v niektorých prípadoch zasahovať, pretože organizovaný zločin má veľmi dobré podmienky. V tejto súvislosti treba hovoriť aj o tom, či pripravovaná novela Trestného zákona právne klasifikuje nevyhnutnú obranu. Okrem toho si myslím, že by sme pri trestaní zločincov mali prevziať efektívny americký model. Keď tam chytia človeka, ktorý spáchal napríklad sedem trestných činov, spočítajú mu trest za každý trestný čin osobitne. U nás zločinca odsúdime za jeden trestný čin, ktorý má najvyššiu sadzbu, hoci prekročil zákon viackrát. Zaujímalo by ma, kedy už konečne preberieme z cudzích právnych systémov veci, ktoré sú logické a ktoré ochránia spoločnosť. Lebo, nepomôžem si, ale v tejto krajine sa dnes necítim bezpečne.

Ján Čarnogurský:
Definícia nevyhnutnej obrany sa v novele Trestného zákona nezmení. Okrem nevyhnutnej obrany je v obecných ustanoveniach Trestného zákona definovaná aj krajná núdza. Novela ich meniť nebude. Myslím, že sú dobré. Platí v nich primeranosť oprávnení. Ak sa napríklad na vás niekto zaháňa palicou, ktorou je schopný vás zabiť, a vy použijete pištoľ, ktorou sa dokážete účinne obrániť pred zabitím, ide o primeranú obranu.
Debaty o tom či spočítavať trestné sadzby alebo udeliť tú najvyššiu za najťažší trestný čin, sú opäť debatami o rozdieloch medzi európskym a anglosaským právnym systémom. Už za monarchie sa na našom území používal európsky systém, podľa ktorého keď je viacero trestných činov, tak sa použije najprísnejšia trestná sadzba a v rámci nej sa ukladá trest. Keď je trestných činov viac, sudca použije hornú hranicu trestnej sadzby. Neodporúčal by som prebratie amerického systému, o ktorom hovoríte. Jednak je to otázka právneho vedomia spoločnosti, ktoré sa utváralo po stáročia a takúto zmenu by neprijalo a napokon, mechanický prenos ako taký by pravdepodobne nebol bezproblémový.
(Pokračovanie) Peter Višváder Tex pod snímky:
J. Brda
J. Čarnogurský
P. Mihók
Ľ. Valach
J. Sitarčík
A. Hryc
Zľava: Ľ. Valach, A. Nagyová a J. Sitek
Snímky archív redakcie


Spravodlivosť na podnikateľov neraz zabúda (II.)
Členovia NEF - Hospodárskeho klubu diskutovali s ministrom Jánom Čarnogurským - Je Slovensko právny štát? - Akí sme, také je podnikateľské prostredie... - Trecie plochy: obchodný register a rýchlosť výkonu súdnych rozhodnutí

Dnes pokračujeme v besede členov Občianskeho združenia NEF - Hospodársky klub s ministrom spravodlivosti SR Jánom Čarnogurským. Témou stretnutia boli aktuálne problémy podnikateľského prostredia a možnosti ich riešenia. Ako ukázala diskusia, tie nie vždy môžu byť totožné s návrhmi podnikateľskej sfréry.

Alexander František Zvrškovec, prezident Dividend Group
Prekvapil ma postup ministra spravodlivosti pri voľbe nových sudcov, ktorých menoval na základe kolektívnych návrhov stavovskej organizácie. V tomto prípade sme postupovali ako komunisti. Všimnite si ten princíp: zvoľte si sami. Ako sa môže jeden minister z kresťanskej strany, ktorá má filozoficky konzervatívne korene, takto rozhodnúť? Spomínam si na predchádzajúci systém, keď sa rozpadával. Koho si zvolili v podnikoch do čela? Odvolali sa komunistickí riaditelia a zvolil sa ten najmenej schopný alebo ten najmenej nebezpečný. Politická strana, predstaviteľ ktorej je na čele rezortu, sa nemôže zbaviť politickej zodpovednosti za to, že zodpovední ľudia na súdoch sú neefektívni. Pretože podnikateľská sféra žiada, aby produktivita a výkon štátnej správy bola čo najvyššia. Nemôžeme dlhodobo akceptovať zvýšenie daní kvôli tomu, že sudcovia si zvolia neschopných ľudí a budú používať nás, podnikateľov, ako konzultantov.
V činnosti obchodných súdov pri registrácii nič nebráni zavedeniu diferencovaného poplatku v závislosti od rýchlosti vybavenia žiadosti. Podnikatelia sú ochotní zaplatiť ho. Len chcú mať takúto možnosť. Pretože v obchodných zmluvách, v obchodnej dynamike firmy si musia stanoviť časové tempo. Od neho sú závislí a nemôže ich limitovať pomalá práca obchodného súdu. Ak sa to deje, nie je to normálna situácia. Samozrejme, že každý podnikateľ si potom pomáha, ako vie a korumpuje štátnu správu. Ale politicky ste za to zodpovední vy, predstavitelia štátnej moci, pretože vy zodpovedáte za normálny chod štátnej správy. A funguje všelijako ináč, len nie normálne. Podnikateľ, keď má obchodnú myšlienku, musí konať, pretože jeho nápad vyžaduje splnenie určitých termínov.
Aké je na Slovensku právne vedomie? Nezaplaltiť splatný záväzok nie je na Slovensku trestné. Aj keď sa to momentálna administratíva pokúša zakotviť do trestného práva, stále to neplatí. Naproti tomu pred dvoma rokmi sa prijala malá úprava zákona, ktorá dáva správcovi dane možnosť už pri podozrení toho, že podnikateľ nebude plniť daňový záväzok alebo vzťah k štátu, obstaviť mu celý majetok. Zdôrazňujem, stačí už podozrenie. To nie je v žiadnom právnom štáte. Preto si myslím, že Slovensko nie je právny štát a má k tomu ďaleko, hoci je na dobrej ceste stať sa ním. V podnikaní nemáme právnu istotu. Pokojne mnôže nastať situácia, že konkurent podnikateľa sa spojí s daňovým úradom, zavolá kamarátovi, ktorý tam pracuje, a povie mu: existuje podozrenie, že sa mu nebude dariť. Na základe čoho? A ten podnikateľ nemá možnosť rýchlo sa odvolať. Na Slovensku chýba aspoň jeden mimoriadny súd, ktorý by okamžite dokážal zrušiť rozhodnutie ktoréhokoľvek štátneho orgánu v prípade, že ten štátny orgán nedokáže v stanovenom čase predložiť dôkaz, ktorým by podoprel svoje rozhodnutie. Musíme sa vyhnúť riziku zneužitia štátnej správy, ktoré v posledných rokoch bolo zreteľné. To je jeden z dôvodov, prečo sú podnikatelia za systémové zmeny na Slovensku.

Ján Čarnogurský
Či bola metóda hlasovania o kandidátoch na predsedov súdov správna, alebo nie, to je filozofická otázka. Na Slovensku je asi 1100 sudcov okresných a krajských súdov. Osobne ich nepoznám. Ako by som mal rozhodovať o tom - pritom zákon dáva mne do rúk výlučnú právomoc rozhodovať -, kto bude predsedom a podpredsedom súdov? Nakoniec by som aj tak dospel k tomu, že by som návrhy aspoň konzultoval so sudcami. Preto si myslím, že najlepšie je nechať ich hlasovať regulérnym spôsobom. Samozrejme, ani pri takomto postupe nemožno vylúčiť omyly. Táto metóda nie je v rozpore s konzervatívnym charakterom strany, ktorú zastupujem. Skôr naopak. Nepochybujem o tom, že podnikatelia sú ochotní zaplatiť zvýšený poplatok za urýchlený zápis do obchodného registra. Problém nie je v tom, že by sme nechceli vyberať zvýšený poplatok, ale v tom, že nevieme stopercentne zabezpečiť dodržanie skráteného termínu zápisu.
Žiadate mimoriadny súd, ktorý by zrušil rozhodnutie, ak sa v stanovenom termíne nepredložia dôkazy o vine podnikateľa. Súdnictvo ani po štyriapoltisícročnej existencii neprišlo na nápad, aby boli mimoriadne súdy. Vznikajú obyčajne v krízových situáciách, napríklad po vojnách a podobne, ale dôsledky ich činnosti treba naprávať desiatky rokov. Napokon, v práve máme jeden inštitút, ktorý sa trochu podobá tomu čo navrhujete a chceme ho trochu zmeniť. Ide o uvalenie väzby. Keď policajt chytí páchateľa, môže ho zadržať 24 hodín. Ak dovtedy nepredloží sudcovi dostatočné dôkazy o tom, že ten človek naozaj niečo spáchal, sudca neuvalí väzbu a páchateľa musíme prepustiť. V súčasnosti cítime potrebu dať policajtovi na získanie dôkazov viac času. Preto navrhujeme, aby sa táto lehota predĺžila. Mimochodom, pred novembrom 1989 bola väzba 48 hodín a ešte plus ďalších 48 hodín prokurátora, takže prakticky štyri dni. Ale v ponovembrovej eufórii sme tieto lehoty skrátili na 24 hodín.
Sťažujete sa, že už pri podozrení z neplatenia daní zákon dovoľuje obstaviť majetok alebo začať vyšetrovanie. Prosím, nezabúdajme v tomto i v ďalších prípadoch a súvislostiach Trestného zákona používať slovko - dôvodnom.
Čo možno urobiť, keď súdny spor zastal? V tejto veci môže konať ministerstvo spravodlivosti. Ak príde k nám sťažnosť, požiadame príslušného predsedu súdu o zistenie veci a zároveň o zásah. Predseda súdu je v takom prípade oprávnený zasiahnuť, aby sudca vytýčil termín pojednávania, aby doručil rozhodnutie a podobne. Čiže možno podať sťažnosť na min. spravodlivosti a my spustíme byrokratický kolotoč nápravy.

JUDr. Jozef Mesároš, Jurisinvest, k. p. k., v. o. s.
V súvislosti s právnym štátom hovoríme o etike v podnikaní, o snahe dodržiavať a zlepšovať zákony v práve ako takom. Nejde však len o úroveň právnych noriem a vôľu dodržiavať ich, ale záleží najmä na tom, do akej miery a akým spôsobom je táto vôľa vynútená. Pretože existuje veľa dobrých právnych predpisov, ktoré sa vôbec neuplatňujú v praxi. Vinu za to dávam súdnictvu. Vezmime si napríklad nezávislosť sudcov. Každý iste súhlasí s tým, že sudcovia by mali byť nezávislí. No v skutočnosti je takých len veľmi málo. Za nezávislosťou by sa mala ukrývať najmä vysoká odbornosť. Potom by sudcovi nik nemohol hovoriť do jeho práce. To by však malo ísť ruka v ruke s vedomím, že ak ten sudca niečo pokazí, ponesie za to zodpovednosť. To je moja predstava. Keď ju však konfrontujem so slovenskou realitou, prichádzam na to, že nezávislosť sa častokrát, nie vždy, ale veľmi často, zneužíva na obhájenie neodbornosti. Žiaľ, aj korupcie či ovplyvňovania. Neviem si predstaviť, ako môže byť niekto odborníkom, keď o deviatej má pojednávanie o rozvode manželstva, o desiatej transformuje investičný fond a o jedenástej rozhoduje o oprávnenosti konania v mene istej spoločnosti... Preto by bolo dobré zaviesť špecializáciu sudcov. Okrem toho existujú oblasti, ktoré naša spoločnosť vrátane sudcovskej obce doteraz nepoznala, no sudcovia v nich musia aplikovať zákon. Ale ako to môžu robiť, keď sa dosiaľ s takouto problematikou nestretli? Ide napríklad o cenné papiere, kapitálový trh, kolektívne investovanie. V posledných dvoch rokoch som spolu s expertmi z PHARE spolupracoval na rekodifikácii zákonov o cenných papieroch. PHARE vyčleňuje prostriedky v Rusku na to, aby 40-členná skupina sudcov bola dva roky školená na oblasť kapitálového trhu. Potom začnú rozhodovať tieto spory. Vtedy sa už dá hovoriť o odbornosti. Treba spomenúť aj etiku sudcov. Dnes sú niektorí takí bezočiví a bez morálky, že po spore odchádzajú priamo pred očami druhej strany s jednou stranou na spoločný obed... Z týchto príkladov vidno, že dosiahutie skutočnej odbornosti sudcov bude ešte dlhá cesta.
Keď hovoríme o exekúcii, musím povedať, že exekúcia je dobrá vec. Z jednoduchého dôvodu: bez nej sa podnikateľ častokrát nevie domôcť svojich práv. Ale aby exekučný zákon nemohol byť zneužívaný, musí byť upravený .

Ján Čarnogurský
Právo je vynútiteľné do takej miery, ktorá zodpovedá úrovni zákonov.
Nezávislosť sudcov je veľmi široká téma. Doteraz sa spomínala najmä vo vzťahu ku štátu, ale myslím si, že tam sme dosiahli celkom dobrú úroveň. Pokiaľ ide o voľbu sudcov, pripravujeme úpravu, že sudcovia po čakateľskej lehote, ktorá je teraz trojročná - možno sa predĺži na štyri roky - budú po istom zhodnotení volení na doživotie.Tým dosiahneme ich nezávislosť voči štátu. Otázkou len zostáva, ako dosiahnuť takúto úroveň aj voči súkromným osobám. Súvisí to s eventuálnou korupciou a vyhrážaním. Urobíme to tak, že budeme od sudcov žiadať ich majetkové priznania. Na Slovensku je 1100 sudcov, takže technicky sa to dá zabezpečiť napríklad raz za dva roky. Na to bude nadväzovať disciplinárne konanie. V súčasnosti kontrola striktne spočíva na zásade prezumpcie neviny. Ak chceme sudcu postihnúť, musíme mu prevzatie úplatku dokázať. Do disciplinárneho konania chceme zaviesť to, že nielen dôkaz úplatku je dôvodom na postih, ale povedzme aj majetok neprimeraný v pomere k jeho príj mom. V tomto prípade však pôjde o disciplinárny postih, nie o trestné stíhanie či výpoveď.
Istá špecializácia sudcov existuje. V hrubom členení na trestné a civilné právo, ale aj v rámci civilného práva. Táto oblasť je v zásade v poriadku, aj keď zlepšovať možno vždy. Doškoľovanie sudcov sa uskutočňuje v rôznych druhoch programov. Najskôr ako justiční čakatelia, keď počas tých troch rokov majú pravidelné školenia, potom existuje program doškoľovania mladých sudcov a už je zavedený aj program špecializovaného školenia starších sudcov, hoci tu už je účasť viac-menej dobrovoľná.

Ing. Milan Kurnocík, prezident Economy Management Internacional, s. r. o., Žilina
Ku právnosti štátu treba povedať aj to, že podnikateľ musí mať istotu, že ho právo ochráni, ak plní všetky záväzky voči štátu. Potom sa vôbec nebude zaoberať vo svojom podnikaní otázkou, či to právo vyhovuje, alebo nie. To je vec štátu. On určuje pravidlá. Alebo je to ekonómia? Žiaľ, predchádzajúce vlády namiesto ekonómie robili ekonomiku, to znamená, tvrdo zasahovali do podnikania. S tým treba prestať. Ak sa to podarí, som presvedčený, že táto vláda bude

Daniel Dobrota, generálny riaditeľ Softip, a. s., Banská Bystrica
Ako človeka, ktorý podniká v oblasti informatiky, ma veľmi teší, že situácia sa zlepší, ak sa zavedie do tejto problematiky výpočtová technika. Pomôže to odbúrať byrokraciu a zrýchliť niektoré záležitosti. Myslím si, že to je dobrý príklad pre celú podnikateľskú sféru, aby sa poučila z toho, ako výpočtová technika pomáha zracionalizovať chod firmy. V tejto súvislosti by bolo možno dobré venovať jeden klubový obed téme - poviem to veľmi zjednodušene - štátny informačný systém. Pretože ak nebudeme vedieť efektívne narábať s informáciami, byrokracia sa neodbúra. Samozrejme, keď sa odbúra byrokracia a administrácia, tak narobíme problémy ministrovi práce P. Magvašimu tým, že vzrastie nezamestnanosť. Ale systémovými krokmi sa to dá vyriešiť.

Vladimír Kestler, generálny riaditeľ Omnia Roll, a. s., Bratislava
Podľa mňa exekúcia a exekučný zákon je exemplárnym príkladom nerovnosti práv. Uvediem príklad. Záložný veriteľ, banka, dá podnikateľskému subjektu úver. Záložný majetok tohto subjektu je na výšku úveru nedostatočný, ale podnikateľský projekt je dobrý. Vyžiada si ručiteľa, obchodného partnera toho subjektu. Všetko funguje až do momentu, kým nabehne špekulačná exekúcia, ktorých je celý rad. Výsledkom toho je, že ručiteľ záložného veriteľa musí platiť za svojho potenciálneho dlžníka. Táto situácia, žiaľ, je realitou. Mohol by som uviesť niekoľko konkrétnych prípadov a domnievam sa, že to, čo hovoríme o exekučnom zákone, treba počúvať. V súčasnej podobe iba destabilizuje podnikateľskú sféru a podnikanie. Navyše sa dostávame do situácie vo vzťahu k potencionálnym záložným veriteľom, bankám.

Ján Čarnogurský
Pripúšťam, že exekútor ide proti tomu, od koho môže rýchlejšie, jednoduchšie a účinnejšie vymôcť pohľadávku. Či už je to priamy alebo záložný dlžník. Principiálne na tom nevidím nič zlé, ale pripúšťam, že v jednotlivých prípadoch to môže viesť aj k nespravodlivosti alebo k nadmernému postihnutiu jedného alebo druhého dlžníka. Ale aj tento problém možno riešiť novelou exekučného poriadku v tom smere, že budú posilnené kontrolné právomoci štátu a ak by do týchto kontrolných právomocí štátu bola zabudovaná aj istá pečať účelnosti, sociálne hľadisko alebo zavedenie neprimeranej tvrdosti, tak ako minister spravodlivosti by som sa proti tomu nebránil, keby mi zákon dával väčšie právomoci. Ale nebolo by to ideálne riešenie, pretože právomoc by bola v rukách úradníkov ministerstva spravodlivosti, a tí by zasahovali do exekúcie. Ale aspoň na prechodné obdobie by som to zásadne nevylúčil. Teda opakujem, plánujeme posilniť kontrolné právomoci a nie odstránenie exekúcie alebo súkrom ných exekútorov.

Jozef Sitek, generálny riaditeľ OVP Orava, spol. s r. o., Trstená
Súhlasím s tým, že sudca musí byť nezávislý. V niektorých prípadoch sa však musí exaktne riadiť podľa konkrétneho predpisu. Ide o registráciu zmien v spoločnosti. Naša firma bola preregistrovaná, pôvodne bola v Banskej Bystrici a teraz je v Žiline. Pri tejto zmene sme zistili, že tie isté náležitosti, ktoré sme pri registrácii používali v Banskej Bystrici, nevyhovujú Žiline a opačne. To je nelogické a asi aj protizákonné. Nestálo by za úvahu vydať na ministerstve vykonávaciu vyhlášku, ktorá by tieto veci jednoznačne riešila? Potom by sudcovia, ale aj podnikatelia vedeli, ako majú postupovať a odstránilo by sa veľa problémov a prieťahov.Volebný program SDK, aj KDH prezentoval podporu malému a strednému podnikaniu. Dnes ste pri moci a my stále necítime, že by sa podmienky podnikania zlepšovali. Prijímanie noviel daňových zákonov a balíčka ekonomických opatrení pre podnikateľskú sféru zdravé podniky nezvýhodňuje, ale naopak, znevýhodňuje. Stále viac výhod získavajú krachujúce podni ky, čím vlastne zabezpečujete sociálnu oblasť programu inej strany. Podľa mňa by ste mali podporiť zdravé podniky a nie naopak. Chcete vôbec v tejto oblasti niečo podniknúť?

Ján Čarnogurský
Ak má ministerstvo vydať vykonávaciu vyhlášku pre postup registrácie v obchodnom registri, zákon ho na to musí splnomocniť. Zatiaľ túto problematiku upravuje Občiansky súdny poriadok, kde také splnomocnenie nie je. Do najbližšej novely zákona ho však možno zapracovať a potom si riešenie tohto problému viem predstaviť. V Občianskom súdnom poriadku je však zatiaľ paragraf, ktorý veľmi všeobecne rieši problematiku obchodného registra. Preto dochádza k tomu, že rôzne súdy alebo rôzni sudcovia si tieto veci vykladajú rôzne. Potom jeden sudca požaduje také, druhý zasa onaké doklady. Súhlasím s tým, že to nie je zjednotené a pri najbližšej novele zákona to dáme do poriadku.
Čo mám odpovedať na výčitku, že sme ako KDH hlasovali za novelu daňového zákona, ktorá znevýhodňuje podnikateľov? Pozrite sa, keď som hlasoval vo vláde proti jej programovému vyhláseniu vo veciach, ktoré sú mi blízke - zmluva s Vatikánom, cerkevné školy a podobne, bol som terčom kritiky, musel som veci vysvetľovať. A to má svoju logiku. Ale viete si predstaviť, že by KDH nehlasovalo napríklad za vládny návrh novely daňového zákona? Ako by som to odôvodňoval, keby ste mi vyčítali, že rozbíjam koalíciu, pretože naši poslanci nehlasujú za také ustanovenia? Teraz sa zachovám alibisticky: ten zákon navrhla ministerka financií B. Schmögnerová. Ak ju pozvete do klubu, určite vám veľmi presvedčivo zdôvodní, prečo bola tá novela nevyhnutná.

Peter Višváder


Konštruktívny tlak podnikateľov na vládu - Hospodársky klub - 23. 2. 1999

Hospodársky klub o sociálnej politike s ministrom P. Magvašim

Koncepčné kroky vlády podmieňujú zamestnanosť
Sociálna politika vo vzťahu k hospodárstvu, potrebám podnikateľov a momentálne prerokúvanému štátnemu rozpočtu - to bola téma pracovnej večere vyše 50 členov Občianskeho združenia Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Petrom Magvašim. Výkonný podpredseda klubu Peter Kasalovský privítal v utorok večer v bratislavskom hoteli Danube medzi významnými slovenskými zamestnávateľmi, podnikateľmi a predstaviteľmi finančej sféry veľvyslanca Ruskej federácie na Slovensku Alexandra G. Aksenionoka, prezidenta Konfederácie odborových zväzov SR Ivana Saktora, štátnu tajomníčku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Editu Bauerovú a predstaviteľov viacerých denných médií. Diskusia sa niesla v znamení konštruktívneho tlaku podnikateľov na vládu. Žiadajú jasnú stratégiu stabilizácie a rozvoja ekonomiky, aby mohli prijať strategické rozvojové rozhodnutia, ktoré vytvárajú priestor na vznik nových pracovných príležitostí. V tejto súvislosti rez onovala napríklad otázka zastavenia výstavby diaľnic a ďalších infraštruktúrnych projektov. Prítomní posudzovali aj dĺžku funkčného obdobia novej vlády (116 dní). Čo za toto obdobie mohla a mala zmeniť? Povedal to aj minister Magvaši: "Z čiernych kníh sa nenajeme..." Konkrétne poznatky členov Hospodárskeho klubu sa týkali problematiky kvality manažmentu, ale aj radových pracovníkov, úzko súviseli s výkonnosťou ekonomiky. Ako je napríklad možné, že ľudí, ktorých pre neproduktívnosť a nadbytočnosť prepustí slovenská firma a vzápätí sa zamestnajú v továrni zahraničného investora, ktorú vybudoval na zelenej lúke, vedia produkovať zisk? Zaznelo viacero konkrétneych podnetov. Napríklad Jozef Majský navrhol upraviť zákon o tripartite tým, že Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR by nahradila Slovenská obchodná a priemyselná komora. Hovoril aj o smerovaní financií do rozvoja, čomu by pomohlo zastavenie pripravovaného projektu výmeny dlhopisov za akcie lukratívnych podnikov.
Generálny riaditeľ Váhostavu, a. s., Žilina Vojtech Belčák zasa žiadal od vlády konkrétne rozvojové impulzy na oživenie stavebníctva, generálny riaditeľ Sevis, a. s., Žilina Ľuboš Valach hovoril o svojich skúsenostiach finančného analytika. Podľa neho mnohé problémy firiem pramenia z neschopnosti manažmentu zaviesť vo firme efektívny systém peňažných tokov a nakladania s pracovnou silou. Generálny riaditeľ Svik, spol. s r. o. , Svidník Ing. Ladislav Koudelka sa s prítomnými podelil o svoje skúsenosti z práce v odvetví textilného priemyslu, ktoré je prácou vo mzde sociálne jedným z najslabších (jeho vystúpenie prinášame dnes z prvej strany, celú diskusiu na stránkach Hospodárskeho denníka uverejníme v najbližších dňoch). Na úvod stretnutia minister Peter Magvaši predniesol svoj pohľad na problematiku rezortu a zámery vlády v tejto sfére pre najbližšie obdobie. V nasledujúcej časti uverejňujeme jeho vystúpenie.
x x x V sociálnej sfére je otázka istej ucelenej koncepcie, vzájomnej previazanosti medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou nevyhnutná a veľmi potrebná. V tejto súvislosti je dnes aktuálna problematika štátneho rozpočtu. V podstate aj slovenská ústava charakterizuje rozpočet ako kľúčový dokument, pri ktorého schvaľovaní sa zároveň vyjadruje dôvera alebo nedôvera vláde. Štátny rozpočet je akási bilančná hranica, ktorá na jednej strane hovorí o tom, aká je hospodárska politika v súčasnosti, ale na druhej strane najmä o tom, aká bola v minulosti. Naznačuje aj aký je tu právny rámec, ktorý vytvára mantinely hospodárskej politike. Napokon, vidno to z výdavkovej časti, ktorá charakterizuje stav obyvateľstva. Vláda nemá jednoduchú pozíciu, najmä ak približne 30 mld. korún z výdavkovej časti, ktorá má 191 mld. korún, ide na bezprostredné výplaty dávok spojených so sociálnymi otázkami. Je to viac ako 15 % všetkých výdavkov. Nie je to malá suma a možno o nej diskutovať, či je prehnaná, alebo nie.
Sociálne výdavky
Tieto výdavky treba rozdeliť na dve zložky. Prvá ide cez kapitolu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a potom sa sekundárne vypláca prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Ide o prídavky na deti a podporu v rodičovstve, čo je ročne rádovo asi 14 mld. korún. Toto číslo je za posledné roky stabilné. Spôsobuje to pokles pôrodnosti. Systémovo plánujeme tento problém riešiť v rámci celého systému tzv. sociálnej podpory. Predpokladám, že v roku 2000 sa k tejto problematike prijme zákon, ktorý presnejšie určí, kedy má človek nárok na sociálnu podporu, kedy je to spojené s otázkou detí, ako a za akých podmienok. Pretože tieto otázky vo veľkej miere charakterizujú líniu vlády v rodinnej politike.
Dlhodobo nezamestnaní
Druhá časť sociálnych výdavkov ide cez krajské a okresné úrady a predstavuje približne tiež asi polovicu z celkovej výdavkovej časti. Sú to predovšetkým platby na dávky sociálnej pomoci. Od 1. 7. minulého roka vstúpil do platnosti zákon o sociálnej pomoci, ktorý dáva záruku občanom v hmotnej núdzi. Ten definuje životné minimum a nárok na poberanie dávok sociálnej pomoci. Nezamestnaní sú platení prostredníctvom úradov práce len dvanásť mesiacov, po tomto období vystupujú z tohto systému a prechádzajú priamo do systému sociálnej pomoci. Keďže od mája 1998 začal rapídne stúpať počet dlhodobo nezamestnaných a dnes predstavuje z celkového počtu nezamestnaných asi 53 %, dávky sociálnej pomoci pre nezamestnaných predstavujú takmer 85 % všetkých dávok sociálnej pomoci a všetkých peňazí vynakladaných na sociálne služby. Výkonnosť ekonomiky
Tieto dávky a sumy peňazí sú priamo spojené s výkonnosťou ekonomiky. Ak sa bude znižovať, bude rásť nezamestnanosť. V tom prípade bude rásť aj dlhodobá nezamestnanosť a tento systém bude čoraz viac zaťažovať výdavkovú časť. Ak si zoberieme, že u nás výkonnosť ekonomiky klesá, čiže nezvyšujú sa príjmy štátneho rozpočtu, potom nastáva protichodná tendencia. Z toho vyplýva otázka: Je zlý tento systém, alebo je niečo zlé v celej našej ekonomike a hospodárskej politike? Odpoveď nie je jednoznačná. Treba testovať, kedy sa občan dostal do stavu hmotnej núdze a kedy možno poberateľovi dávky prisúdiť koeficient životného minima napríklad 1,1 a kedy nižší. Tento systém sa uplatňuje pol roka, zbierame k nemu pripomienky a na základe nich pripravujeme veľkú novelu zákona o sociálnej pomoci. Mal by jasnejšie definovať subjektívne a objektívne dôvody hmotnej núdze, aby sa nezneužívali sociálne dávky. Keď to celé zhrniem, možno povedať, že štátny rozpočet bude vtedy výborný, keď bude vysoká výkonnosť hospodárstva tejto krajiny, keď bude nízka nezamestnanosť. Tým totiž klesne výdavková časť rozpočtu na sociálne veci, čo zefektívni celý rozpočet. Preto si myslím, že najsprávnejšia sociálna politika je vtedy, keď sa vytvorí také hospodárske prostredie, že budú vznikať nové pracovné miesta, že vzrastie výkonnosť slovenskej ekonomiky a jej exportná schopnosť slovenskej ekonomiky. To je ten najsprávnejší sociálny smer. (viš, imi)
Snímky Ladislav Pákozdy