Andalúzske pobrežie
Apartmány










ČT krajinou vína...
HD, 8. 11. 2002

Nebúrame sociálny systém


Ľudovít Kaník: Potrebujeme spätnú väzbu zamestnávateľov

Na 140. mítingu Hospodárskeho klubu (NEF) jednou z horúcich diskutovaných tém bola reforma sociálnej sféry, ktorú predstavil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Minister a zároveň tiež člen klubu Ľ. Kaník hneď v úvode privítal túto možnosť spätnej väzby, pretože ak chce vláda vyriešiť problémy zamestnancov a (ne)zamestnanosti, musí myslieť na to, že neexistuje ani jeden zamestnanec bez svojho zamestnávateľa. Preto je dôležité najskôr vytvoriť dobré podmienky pre zamestnávateľov. Jeho vystúpenie publikujeme v skrátenom znení.



"Naším cieľom je zmeniť najmä doterajší systém. Sprísňujeme vyplácanie sociálnych dávok, ktoré poberajú ľudia evidovaní na úradoch práce a ktorí nepoberajú už podporu v nezamestnanosti, lebo už vybrali čas, keď poberali podporu v nezamestnanosti. Tí budú musieť odpracovať niekoľko hodín v rámci drobných alebo menších prác v prospech obce.
Tento nástroj slúži hlavne na to, aby sme oddelili tých poberateľov sociálnej pomoci, ktorí naozaj sociálnu pomoc potrebujú, od tých, ktorí pracujú načierno a poberajú dávky. Chceme docieliť stav, že aktivita musí byť dôležitejšia ako pasivita. Že jednoducho nie je dobré ostať pasívny a ostať na milosť a nemilosť štátu a žiť z toho, čo štát dá. Takýto postoj vedie k strate pracovných návykov, zvyklostí, je to začarovaný kruh, z ktorého sa dá veľmi ťažko vystúpiť a je aj veľmi drahý pre spoločnosť. Druhým opatrením je stanovenie horného limitu sociálnej dávky pripadajúci na jednu rodinu. Tento sa stanovil na úroveň 10,5-tisíca korún a mal by prispieť k tomu, že by malo byť výhodnejšie pracovať aj za nízku mzdu ako nepracovať a spoliehať sa na sociálne dávky. Vytvára sa zaujímavý paradox, že evidujeme veľkú mieru nezamestnanosti v mnohých regiónoch, ale keď tam podnikateľ chce prijať do zamestnania ľudí, zrazu niet koho. Príčinou je práve tento fenomén, že, jednoducho, pre mnohých ľudí je výhodnejšie zostať doma, nepracovať, poberať sociálne dávky, sem-tam si privyrobiť načierno a poberať sociálne dávky.



Pokiaľ ide o zefektívňovanie systému v oblasti rodinnej politiky, tak tam sme sa rozhodli viazať rodinné prídavky na školskú dochádzku. To je jednoznačné opatrenie v prospech detí, aby sme odstavili od nezaslúžených príjmov nezodpovedných rodičov. Takže v prípade, že dieťa nenavštevuje školu, podľa tohto nového zákonného opatrenia, ktoré verím, že Národná rada SR prijme, bude okamžite určený náhradný prijímateľ sociálnych dávok, spravidla obec, ktorá za tieto peniaze obstará dieťaťu potrebné veci v škole, v školskej jedálni, školské pomôcky atď. Pri rodinných prídavkoch chceme postupne prejsť na systém daňových úľav. Chceme prejsť na daňové kredity, kde nebudeme odpočítavať výšku rodinných prídavkov z daňového základu, ako je to dnes, ale chceme to odpočítavať priamo z výšky dane. Takýmto spôsobom sa zároveň bude logicky podporovať tá časť populácie, ktorá pracuje, platí dane a opäť je to podpora k aktivite. Sprísňujeme aj evidenciu na úradoch práce pre evidovaných nezamestnaných.
Pokiaľ ide o Zákonník práce, vždy som bol oponentom jeho terajšej podoby. Tento Zákonník práce nie je dobrý. Absolvoval som stretnutia aj s AZZZ a zistili sme, že naše názory sú takmer totožné. Dnes veľmi intenzívne pracujeme už na novej norme a ešte do konca tohto mesiaca budeme mať už pracovnú verziu. Čoho sa tie zmeny budú týkať? Predovšetkým nadčasovej práce, ktorú považujeme za príliš zväzujúcu a nízku aj v rámci Európy. Bude sa týkať vyváženosti postavenia zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnávateľ, podľa môjho názoru, má dnes veľmi nevýhodné postavenie voči zamestnancovi a bude sa to týkať hlavne zliberálnenia techniky prepúšťania zo zamestnania, čo znamená i zjednodušenie techniky prijímania do zamestnania. Ďalšou oblasťou je postavenie odborov v jednotlivých podnikov, kde sa nám zdá, že je neadekvátne. Máme záujem zladiť naše normy do zvyklostí, ktoré sú platné v Európe. Rozhodne nechceme robiť demontáž sociálneho systému, ako to už definovali niektorí oponenti. Chceme naozaj len prostredníctvom zdravého logického myslenia upraviť vzťahy zamestnávateľ - zamestnanec, aby fungovali.



Isto najproblematickejšou je dôchodková reforma. Chceme prejsť na systém sporenia na dôchodok, pretože súčasný systém nie je dlhodobo udržateľný a funkčný. Nedokáže zabezpečiť dôstojné podmienky života v starobe. Chceme prejsť na systém osobných dôchodkových účtov, ktoré budú spravované neštátnymi, konkurujúcimi si subjektmi. Chceme, aby si na osobné účty mohli ľudia odkladať čo najväčší podiel zo svojich odvodov, ktoré dnes platia do Sociálnej poisťovne a aby to malo naozaj významný vplyv na ich budúce zabezpečenie v dôchodku. Rád by som zdôraznil, že všetky peniaze z budúcej privatizácie pôjdu do reformy dôchodkového systému. Tieto peniaze sa nemajú použiť na nič iné, len na vykrytie deficitu Sociálnej poisťovne, ktorý logicky vznikne tým, že časť tých peňazí, ktorú tam všetci odvádzame, sa bude ukladať na osobné účty, a ten deficit treba vykryť. Rozhodne chceme zachovať všetky nároky súčasných dôchodcov aj budúcich dôchodcov. Chceme preto zaviesť dediteľnosť týchto účtov, tzn., že budú predmetom dedičstva. Táto reforma sa má týkať nielen 20-ročných, ktorí nastupujú do pracovného procesu, ale aj tých v strednom a vo vyššom veku.
Nezabudli sme ani na pozíciu žien, ani na pozíciu žien v domácnosti, ani na situáciu pri rozvodoch a po rozvodoch, ani na situáciu ľudí, ktorí si málo nasporili, pretože mali príliš nízky príjem počas svojho života alebo boli dlhodobo nezamestnaní. Na všetky tieto alternatívy sa myslí a, samozrejme, výsledky budú rôzne, podľa toho, ako jednotliví ľudia budú sporiť alebo budú môcť sporiť, ale nikto pri tomto systéme nepadne alebo nezostane bez prostriedkov, len, samozrejme, výška prostriedkov bude značne rozdielna. V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že tam, kde tento systém funguje dlhé roky, je úroveň priemerných dôchodkov na úrovni priemerných platov. U nás je dnes pod úrovňou 40 % priemerného platu."
Snímky E. Szombatová


Líder na výstavníckom trhu

Alexander Rozin: Sme dnes obchodovateľným tovarom
Vo svojom vystúpení generálny riaditeľ a. s. Incheba Alexander Rozin priblížil súčasné postavenie a rozvojové tendencie osobitého "odvetvia" národného hospodárstva. Je ním veľtrhový priemysel. Aké je teda postavenie slovenského veľtrhového priemyslu a akú má budúcnosť? "Uplynulé obdobie bolo pre akciovú spoločnosť Incheba poznamenané snahou o udržanie a upevnenie celkového postavenia spoločnosti v rebríčku vedúcich výstavníckych spoločností v stredoeurópskom regióne, o dobudovanie areálu a infraštruktúry. Tento rok bol tiež rokom náročnej práce v zložitých podmienkach slovenskej ekonomiky, rokom viacerých zmien naštartovaných už v predchádzajúcom období s dôrazom na zvyšovanie kvality služieb pre našich klientov. Celkový počet ročne zorganizovaných veľtrhov a výstav na Slovensku klesol za uplynulé desaťročné obdobie o dve tretiny. Začiatkom 90. rokov bolo v slovenskom veľtrhovom kalendári takmer tristo výstavných podujatí, v roku 2002 ich bude okolo sto. Sú to čísla, ktoré vypovedajú o celkovom stave slovenského výstavníctva. Tento vývoj je logický a pochopiteľný, keď po liberalizácii trhu nastal boom aj vo výstavníctve, aby vzápätí bol vystriedaný recesiou vyvolanou celkovým hospodárskym vývojom v krajine.



Nezasvätenému vystavovateľovi alebo návštevníkovi výstav môže, prirodzene, prísť na myseľ jednoznačná otázka, čo sa to v tomto segmente marketingových komunikácií vlastne deje? Všeobecne konštatujeme, že do veľtrhovej a výstavnej sféry, hlavne do nomenklatúry spotrebného tovaru, s neobyčajnou razanciou vstúpili obchodné reťazce s okamžitou a nepretržitou komplexnou ponukou noviniek, ktoré asi pred 5-6 rokmi mali svoje premiéry, svoje uvedenie na trh práve na veľtrhoch spotrebného tovaru. Ďalej však je zrejmé, že niektorí organizátori prešli s niektorými významnými titulmi na dvojročnú periodicitu. Pozorujeme zároveň výraznú snahu niektorých typov vystavovateľov racionalizovať náklady, združujú sa s nekonkurenčnými firmami do spoločných expozícií, najímajú si expozície menšie a s nižším štandardom vybavenia, dôsledne sledujú publikované údaje a intenzívne hľadajú tie akcie, ktoré prezentujú transparentné - najlepšie auditované - údaje, ktoré im jasne a vierohodne zobrazia aktuálny stav veľtrhovej a výstavnej akcie. Hľadajú synergické efekty v prospech svojej firmy, značky, produktu, imidžu. Ale i cez všetky tieto objektívne skutočnosti je zrejmé, že ani nástup takého silného konkurenta, ktorým je pre veľtrhy a výstavy internet, majú tieto prezentačné aktivity svoje miesto v štruktúre súčasných komunikačných médií.
Výstavnému a kongresovému centru Incheba sa darí udržiavať svoju vedúcu pozíciu na slovenskom výstavníckom trhu, aj keď celkový počet výstav Incheby v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenal nepatrný pokles. Väčšina výstav si zachovala svoju veľkosť a postavenie jedinečného odborného podujatia vo svojej oblasti, pričom niektoré zaznamenávajú v posledných rokoch stabilný rast - napríklad medzinárodný veľtrh cestovného ruchu ITF Slovakiatour, medzinárodná výstava gastronómie Danubius Gastro, medzinárodný knižný veľtrh Biblioteka, medzinárodná výstava vzdelávania a didaktickej techniky Pedagogika alebo medzinárodná výstava Slovenské dentálne dni, medzinárodná výstava nábytku, bytových doplnkov a bytového dizajnu MODDOM.
Za uplynulých desať rokov výstavisko Incheba v Bratislave prešlo zmenami, ktoré ľahko spozoruje aj nezúčastnený pozorovateľ. Začiatkom 90. rokov sa na petržalskej strane Dunaja nachádzal rozostavaný areál, pričom v roku 1994 bola hotová len výšková administratívna budova, ktorá sa hneď stala dominantou tejto časti mesta na pravom brehu Dunaja oproti Bratislavskému hradu. Odvtedy akciová spoločnosť Incheba investovala 700 mil. Sk do dokončenia areálu, pričom sa sústredila najmä na dostavbu výstavných priestorov výstavných hál A1, A2, kongresovej haly C, výstavbu výstavných hál D, D1, D2, ale aj na skrášľovanie a skultúrnenie areálu výstaviska. Od začiatku roku 2002 slúži vystavovateľom i návštevníkom nová výstavná hala B, na ktorú náklady predstavovali ďalšiu významnú investíciu 65 mil. Sk. Veľká pozornosť sa venovala aj parkovej úprave celého areálu, aby sa Incheba stala nielen miestom obchodných stretnutí podnikateľov, ale aj obľúbeným miestom stretávania sa Bratislavčanov i návštevníkov hlavného mesta počas rôznych športových, spoločenských a kultúrnych podujatí, ktoré sa tiež organizujú v našich priestoroch. Aj v budúcnosti bude Incheba investovať do rozvoja areálu výstaviska, aby sa mohol stať nielen centrom obchodu, ale aj kultúry a športu a vizitkou mestskej časti Petržalka, kde sa výstavisko nachádza.