1. Ako vnímate ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe?
2. Čo považujete za viac ako dôležité z hľadiska SR v celoeurópskej integrácii a nášho prijatia do EÚ?
3. Aký je tento rok pre vaše pracovisko, resp. vašu pozíciu?
4. Ktoré problémy, resp. otázky v hospodárstve, ale aj v celej spoločnosti považujete za prioritné?
5. V budúcom roku si pripomenieme desaťročie od vzniku novej SR. Aké sú jej prednosti a mínusy v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím?

Katarína Štefankovičová, majiteľka fa. KALEA, čistiarne a práčovne

1. Kiežby to politikom vyšlo. Možno by ich to na chvíľu odpútalo od ich vlastných žabomyších vojen.

2. Najdôležitejšie je, aby konečne niekto s definitívnou platnosťou rozhodol, na čo sa tam chceme hrať a všetky budúce vlády sa tohto rozhodnutia držali.

3. Pre mňa a moju firmu je každý rok, ktorý sa udržíme na trhu, malým zázrakom a zadosťučinením, že udržať kvalitu sa ešte stále aj na Slovensku oplatí. Takže, dúfam, že aj tento rok skončíme v krajine zázrakov.

4. Podľa mňa je najdôležitejšia likvidácia prebujnenej administratívy, aby sme neboli ničení papiermi a bolo viac dôvodov na pohodu, ale aj také niečo ako úsmev. S úsmevom sa riešia totiž veci oveľa ľahšie. Tie hospodárske aj celospoločenské.

5. Keď vidím tú našu politickú scénu, ich amatérske riešenia celospoločenských problémov, hrabkanie sa na vlastnom piesočku, zúfalé držanie sa politickej stoličky za každú cenu, pomaly prestávam byť hrdá na to, že som Slovenka.
Hospodársky denník, 28. júna 2002

. Robert Macura, vedúci divízie Siemens Dematic, Dolný Kubín

1. V súčasnosti nastala situácia, keď je záujmom aj NATO, aby SR bola súčasťou tejto aliancie. Hovorí o tom medzinárodná politická situácia v súvislosti s protiteroristickým ťažením a z týchto faktov vyplývajúce porovnanie dĺžky tzv. problematickej hranice pre alianciu, v prípade, že by sme neboli, prípadne boli jej súčasťou. Z tohto hľadiska si myslím, že ambície SR na vstup do NATO sú pomerne vysoké. Svedčí o tom aj nedávne pozvanie prezidenta R. Schustera do USA. Na druhej strane musí byť náš možný vstup deklarovaný jasnou politickou vôľou a podporou, sprevádzaný viditeľnými krokmi pri modernizácii a prestavbe armády. K týmto kľúčovým okruhom budú smerované kroky aliancie v oblasti diplomacie. Je zrejmé, že aliancia poskytne istú podporu pri vstupe, ale finančné náklady spojené so vstupom do NATO si budeme musieť znášať sami. Napriek tomu nevnímam toto zaťaženie pre SR negatívne, pretože byť v NATO, znamená pre zahraničných investorov väčšiu istotu a SR dnes túto garanciu potrebuje. SR potrebuje zahraničné investície, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú postupné zvyšovanie ekonomického rastu.

2. Jednoznačne chápem prijatie SR do EÚ ako nevyhnutnosť na zabezpečenie ekonomického rastu SR. Je to proces komplexný v prístupových rokovaniach, ale aj v procese integrácie, teda je problematické sústrediť sa len na riešenie istých priorít. Tie je možné riešiť len do istej úrovne, keď je potrebné znovu aktivovať komplexné riešenie. Integračný proces do EÚ nie je cesta ľahká, bezproblémová. Je to však pre nás jediná šanca, ako neostať v izolácii a mať reálnu možnosť pracovať v európskom priestore. Mala by to byť celonárodná výzva pre dnešnú generáciu občanov SR, aby tie nasledujúce si nekládli otázku "kde sme boli?, čo sme robili?". Ide o budúcnosť SR a našich nasledujúcich generácií. Proces prijatia do EÚ nie je až taký dlhodobý ako proces začlenenia SR do EÚ ako rovnoprávneho člena. To si žiada od nás aj isté obete, ale je to reálne a je to investícia do budúcnosti. Tento proces pokračuje, možno nie celkom podľa očakávaní nás občanov, ale má pozitívny trend. V tomto bode a v tomto momente viac ako rozbehnutý proces integrácie do EÚ sa mi javí dôležitosť aktivovania tohto spoločného cieľa medzi občanmi, aktivovanie nálad jednotnosti a tolerancie medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Na pomery SR s piatimi miliónmi občanov máme tých skupín, v rámci delenia národnostného, politického, náboženského a iného, naozaj priveľa. Pokiaľ budeme tak roztrieštení ako dnes, o to ťažšie a dlhšie budeme bojovať o spoločný cieľ, ak ho vôbec dosiahneme. Pochopenie tohto momentu občanmi sa mi zdá dnes naozaj prioritné. Občania by sa nemali sústrediť na niekedy malicherné spory v rámci straníckych preferencií, ktoré vlastne iba zastierajú skutočnú problematiku. Žiadna politická strana na Slovensku nemôže v krátkom čase zabezpečiť výrazné zlepšenie životnej úrovne všetkých, teda aj sociálne slabších vrstiev obyvateľstva. Je to proces komplexný a dlhodobý. To môžeme len MY všetci, našou spoločnou aktívnou a uvedomelou činnosťou, jednotnosťou, tolerantnosťou, poctivou a zodpovednou prácou každého v rámci jeho schopností a príslušnej zodpovednosti, a len v rámci európskeho priestoru. To ostatné sú všetko len populistické sľuby.

3. Obchodný rok 2001/2002 nie je zlý, ale mohol byť lepší v porovnaní s našimi plánmi a očakávaniami. Problémy, ktoré denne riešime a ktoré čiastočne limitujú náš obchod, vyplývajú z postavenia SR mimo EÚ. Problematika sa dotýka colného režimu, ale aj investičných zámerov firiem už etablovaných na Slovensku, ktoré pristupujú k týmto rozhodnutiam váhavo a opatrne.

4. Za prioritné považujem vstup SR do EÚ, pretože to je kľúč k riešeniu ďalších problémov. Samozrejme, vstup SR do únie musí byť sprevádzaný vyváženou zahraničnou politikou a negociáciou so zohľadnením špecifík slovenského hospodárstva a potrebného obdobia na transformáciu, aby bol zachovaný chod strategických a perspektívnych odvetví národného hospodárstva. Myslím si, že tento proces pokračuje v týchto intenciách. Iná otázka je riešenie čiastkových priorít. Vieme, že v zlej situácii je zdravotníctvo, školstvo, sociálna starostlivosť, zo širšieho hľadiska je problémom vysoká nezamestnanosť. To sú oblasti, ktoré najviac vníma občan a ktoré žiada, aby boli riešené. Môžeme polemizovať o tom, čo robiť skôr. "Je zlé, keď národ je chorý, ešte horšie je, keď je chorý a nevzdelaný." Je to polemika azda pravdivá, ale nevystihujúca prioritu riešenia, ani riešenie ako také. Problém je komplexný, bez fungujúcej ekonomiky nebudú zdroje ani na školstvo, ani na zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, ani sa nezníži nezamestnanosť. Fungujúca ekonomika, to znamená pre SR ako malú krajinu, jej pevné začlenenie sa v európskom hospodárskom priestore, v rámci EÚ. Začlenenie sa do EÚ, nie na druhej strane zázračný všeliek, ale je to východisko, je to stratégia. Dosiahnuť strategický cieľ znamená už dnes na ňom tvrdo pracovať. Rezervy sú všade, nehospodárnemu využívaniu už aj tak obmedzených zdrojov pre určité oblasti hospodárstva pomáha nedokonalá legislatíva. Aproximácia legislatívy SR k legislatíve EÚ znamená prvý krok k nastoleniu poriadku. V rámci dopracovanej legislatívy budú, teda mali by byť zavedené účinnejšie nástroje kontroly pre každú oblasť riadenia. Tento stav prinesie efektívnejšie využívanie zdrojov, ale určite budeme schopní aj účinnejšie a razantnejšie čeliť vysokej korupcii. Kde je riešenie? Je v nás občanoch. Zákony schvaľuje parlament a jeho prvoradá úloha musí byť, aby legislatívne rady pripravovali návrhy zákonov aproximovaných s legislatívou EÚ, aby NR SR ich pripomienkovala a schvaľovala. Mnohokrát som na pochybách, či naši reprezentanti v parlamente sú tam len na to, aby presadzovali záujmy istých kruhov, skupín či strán. Poslanci by mali presadzovať politiku prospešnú pre občanov, ktorí im tejto dôvere dali mandát. Ak to tak nie je, potom je kdesi chyba, ale poslanci boli riadne zvolení. Potom je potrebné zamyslieť sa nad voličmi. Je to v rukách nás voličov, voľby už dávno nie sú formálnou záležitosťou, sú výsostnou zodpovednosťou každého z nás. K voľbám sa musí pristupovať zodpovedne, teda nie iba prečítať kandidátky päť minút pred volebným aktom, ale starostlivým preverením ich kvalít.

5. O prednostiach a mínusoch SR ako štátu je problematické hovoriť, pretože podmienky, v ktorých sme začínali, neboli až tak výrazne odlišné v porovnaní s našimi susedmi, tiež transformujúcimi sa krajinami. Azda máme trošku viac, čo sa týka prírodných krás, čiže bolo by možné hovoriť o rozvoji cestovného ruchu. Tu však znovu narážame na komplexnosť tejto problematiky, súvisiacej s rozvojom infraštruktúry, služieb, ale aj s prekonaním zastaraných postojov a bariér ochrancov prírody. Rozvojom cestovného ruchu v danej lokalite, vo vyváženej miere sa ľahšie napĺňajú projekty ochrany životného prostredia, čiže projekty na záchranu, udržanie či zvyšovanie stavov ohrozených rastlinných či živočíšnych druhov. Pozitívnych príkladov je veľa aj v okolitých krajinách, kde paralelne existuje vedľa seba rozvinutý cestovný ruch a ochrana chránených územných celkov, ktoré sa vzájomne podporujú. O prednostiach a mínusoch SR môžeme hovoriť aj v súvislosti s občanmi, ktorí sú jej súčasťou. Jednoznačne ako plus môžeme hodnotiť všeobecne známu pracovitosť Slovákov a ich umiernenosť, čo sú vlastnosti zaujímavé pre zahraničných investorov. Protikladom týchto vlastností vyznieva intolerancia a závistlivosť, ako mínusy. Navyše, k týmto negatívnym vlastnostiam a k ich zvýrazneniu prispieva aj všeobecné nízke právne vedomie. Táto situácia bola spôsobená minulým režimom, a tak dodnes máme čo naprávať. Posilnenie právneho vzdelania, právneho vedomia občanov určite prispeje časom k zníženiu najmä hospodárskej kriminality. Nie všetko, čo bolo dovolené a tolerované v minulosti, je dovolené dnes a bude dovolené zajtra, pričom neznalosť zákona neospravedlňuje.
Hospodársky denník, 19. júna 2002

Zuzana Kormanová, výkonná riaditeľka AJ OZAP, a. s.

1. Ambície Slovenskej republiky týkajúce sa NATO vnímam pozitívne napriek tomu, že sú de facto v súčasnosti nevyhnutnosťou z hľadiska nášho dlhodobého cieľa začleniť sa v európskom hospodárskom priestore. V každom prípade už sú, ale najmä budú tieto ambície veľmi náročné, avšak naše nečlenstvo nielen v NATO, ale najmä v EÚ by mohlo byť oveľa drahšie.

2. Za mimoriadne dôležité z nášho hľadiska v celoeurópskej integrácii považujem najmä vnútornú integráciu Slovenska. Nemyslím tým potrebu dosiahnutia politickej rovnováhy, aj keď ohlásenie vzniku ďalšej politickej "sekty" nazývanej stranou možno očakávať každým dňom, teda politická integrácia je potrebná. Nevyhnutnosťou je podľa mňa dosiahnutie hospodárskej integrácie na domácom trhu, spolupráce priemyselných subjektov, a to jednak bez politických vplyvov a jednak tak, aby slovenský subjekt uprednostnil v spolupráci slovenský subjekt pred zahraničným v prípadoch, že je to možné a ponuky sú rovnocenné. V procese celoeurópskej integrácie SR považujem za veľmi dôležitý aj moment nášho postoja k nevyhnutnosti akceptácie požiadaviek na zmeny slovenskej legislatívy. Je azda vhodné využiť skúsenosti predchodcov SR z prístupových procesov do EÚ a nechápať požiadavky na zmeny legislatívy vždy len ako nevyhnutné zlo.

3. Podľa doterajšieho vývoja sa zdá, že tento rok bude pre našu firmu zlomovým v pozitívnom zmysle tak z hľadiska ukončenia procesu vnútornej organizačnej reštrukturalizácie firmy, ako aj dosiahnutia výrazných obchodných úspechov v rámci našich dcérskych firiem v zahraničí. Verím, že tento pozitívny trend nebude ohrozený tým, že tento rok je rokom volebným nielen na Slovensku.

4. Problémov v hospodárstve aj v celej spoločnosti je stále veľmi veľa. Nie je ľahké ich definovať, a už vôbec nie riešiť. Verím, že aj táto verejná diskusia pomôže špecifikovať škálu problémov, tak ako ich vidia slovenskí podnikatelia a manažéri, a dúfam, že kompetentné osoby dokážu pozorne čítať, načúvať, ďalej diskutovať a rozvážne a primeraným tempom hľadať riešenia. Za prioritný problém v hospodárstve považujem rast a rozvoj výroby, výrobných podnikov, ich výkonnosti, produktivity, ale aj podpory trhovej expanzie. Efektívnu výrobu považujem za nevyhnutný predpoklad následného rozvoja sféry služieb, obchodu, cestovného ruchu. Podľa môjho názoru sú ďalšími významnými problémami v slovenskom hospodárstve aj spoločnosti nasledujúce záležitosti:
- kriminalizácia podnikateľov a podnikateľského prostredia,
- zložitosť vymožiteľnosti práva, zdĺhavosť súdnych procesov,
- korupcia v štátnych orgánoch,
- legislatívny chaos najmä v procese prijímania noviel zákonov; často dochádza aj viackrát ročne k novelizácii zákonov a je takmer nemožné kompletne sa vyznať v spleti paragrafov, ktoré by mal každý manažér ovládať,
- nekoncepčnosť daňového systému, jeho ustavičné zmeny, potreba zavedenia miestnych daní,
odštátnenie cirkví,
- chýbajúca etika v podnikaní, právnom systéme, konkurenčnom boji, medziľudských vzťahoch,
neochota rešpektovať celospoločenské záujmy a potreby zo strany volených zástupcov občanov a uprednostňovanie úzkych skupinových záujmov, prípadne osobných.
Veľkým celospoločenským úspechom Slovenska bude, keď sa z medziľudských vzťahov stratí závisť a podozrievanie a dosiahnuté úspechy osôb a firiem budú chápané ako ich pozitívum, tak ako tomu je v kultúrnom svete.

5. Za prednosti možno považovať geografickú polohu Slovenska, ešte stále funkčný vzdelávací systém, relatívnu vyspelosť pracovnej sily vo výrobných odvetviach, schopnosť nahradiť neschopnosť, resp. neochotu štátu nájsť dostatok motivačných prvkov, ktoré by abstrahovali zahraničných investorov, zaangažovaním, nadšením, vôľou a schopnosťou zo strany regionálnych podnikateľských skupín, ako aj individuálnych podnikateľov. Za mínusy považujem vlažný prístup štátu k spolupráci s priemyselným zahraničím prejavujúcim záujem investovať u nás, málo osobnej odvahy ľudí ísť do neznámeho a zmien, neochota mobility pracovnej sily a chýbajúce podmienky k nej, nízka produktivita práce, nedostatočne dobudovaná infraštruktúra, zastaraný daňový systém.
Hospodársky denník, 18. júna 2002

Antonín Pospíšil, obchodný a marketingový riaditeľ Lion Teleservices SK, s. r. o., Žilina

1. Slovenská republika má jedinečnou šanci završit několikaleté úsilí pro plnohodnotné členství v NATO. Slovensko plní většinu ukazovatelů plánu podmiňujícího členství v Severoatlantické alianci, zahraničím jsme vnímáni jako perspektivní člen a v neposlední řadě je pro členství i historicky vysoká podpora obyvatel SR. Naše členství tedy vnímám velmi pozitivně, i přestože je zde jistá obava ze strany stávajících členů NATO z výsledků parlamentních voleb.
2. Aby se Slovensko a jeho obyvatelé netrápili tím, jak jsme nebo nejsme velcí, ale aby se Slovensko jako stát i každý jednotlivec soustředil na to být plnohodnotným a prospěšným členem Evropské unie. Myslím, že členství v EÚ je nejen o státech, ale i o jednotlivcích.

3. Jako agentura, která v převážné míře poskytuje telemarketingové služby a služby Call centra outsourcingovým způsobem, pozitivně vnímáme širší povědomí laické i odborné veřejnosti k problematice, a dále nárůst využívání služeb Integrovaných komunikačních center jako jednoho z možných komunikačních a distribučních kanálů společností s jejich zákazníky a klienty.

4. Za jednu z klíčových otázek v hospodářství považuji řešení vysoké míry nezaměstnanosti. Další z klíčových faktorů vidím v důslednějším a rychlejším uplatňování práva. Problém vidím i v nedostatečné podpoře malých a středních firem, nově vznikajících společností a ještě stále přebujelé byrokracii. V neposlední řadě je nutné vytvořit příznivé podmínky, aby se příliv zahraničních investicí dostal na podobnou úroveň, jaká je v sousedních zemích.

5. Jednoznačné mínusy jsou ve fázovém posuvu, který má Slovenská republika za ostatními transformujícími se zeměmi. V některých oblastech je tento fázový posuv sotva znatelný, v jiných i několikaletý. Naši devizou je rozumový potenciál a chuť hlavně mladší generace, která není tak zatížená "minulým myšlením".
Hospodársky denník, 14. júna 2002

Peter Beck, predseda regionálneho Hospodárskeho klubu (NEF) Poprad-Tatry a riaditeľ Kochman Information Systems & Services

1. NATO je zárukou bezpečnosti a stability Slovenskej republiky, a preto treba urobiť všetko, aby sme boli medzi pozvanými.

2. Cieľom pre nás má byť, aby sa Slovenská republika stala plnohodnotným členom EÚ. To znamená pričiniť sa o rast ekonomiky, a tým o rast životnej úrovne a vôbec spokojnosť občanov.

3. Moje pracovisko, teda aj činnosť našej spoločnosti spočíva vo výskume, projektovaní a budovaní telekomunikačných stavieb a technológií. V tomto smere Slovensko začína budovať rozvinutú telekomunikačnú modernú infraštruktúru, a preto je pre nás nesmierne dôležité spolupracovať so zahraničnými a v telekomunikačnom svete uznávanými spoločnosťami. Tento rok je pre našu spoločnosť významný, pretože v spolupráci so spoločnosťou Damovo ukončíme dve etapy digitalizácie ŽSR a začneme ďalšie etapy na zmodernizovaní železničných telekomunikácií. Z hľadiska zahraničných partnerov pripravujeme úvodné projekty moderných telekomunikačných technológií, ktoré doteraz u nás chýbajú a budú znamenať veľký prínos pre rozvoj informatizačnej spoločnosti.

4. Za prioritné považujem zmeniť koncepciu daňovej sústavy tak, aby podstatná časť peňazí smerovala do samospráv a regiónov. Z celospoločenského hľadiska je nevyhnutné zabrániť korupcii v súdnictve a štátnej správe a vytvoriť účinný mechanizmus na dodržiavanie zákonov.

5. Transformujeme sa, a to je plus, aj keď dosť pomaly a nedôsledne. Sme schopní konkurovať zahraničiu, ale musíme urobiť všetko pre podporu tých firiem, ktoré na to majú, a vymedziť politikov za čiary z tohto pomyselného ihriska. Za mínus považujem relatívnu nestabilitu politickej scény, a najmä funkčne nefunkčný dialóg medzi vládnucimi a opozičnými stranami. Chcem veriť, že tohtoročné voľby prinesú zmenu k lepšiemu.
Hospodársky denník, 14. júna 2002

Róbert Baumgartner, staviteľ, ARB Slovakia, s. r. o.

1. Bezpečnostná stratégia Slovenska definuje riziká i ohrozenia, ktorým Slovenská republika čelí, prípadne môže čeliť. Postupujúca globalizácia so sebou nesie aj nebezpečenstvo medzinárodného organizovaného zločinu alebo napríklad cieleného narušovania informačného pirátstva. Pre našu krajinu neprichádza do úvahy žiadna forma neutrality, keďže zmyslom samostatného Slovenska nebolo izolovať sa od sveta, ale práve jeho zapojenie sa do medzinárodných štruktúr ako jeho plnohodnotná súčasť. Kolektívna obrana Európy zostáva stále úlohou NATO. Hlavnými témami pražského summitu budú rozšírenie aliancie, budúcnosť spolupráce s partnerskými krajinami a nová spolupráca s Ruskom. Bude položený dôraz aj na prispôsobenie sa politiky aliancie v boji s medzinárodným terorizmom. Slovenská republika si postavila svoje ciele na plnení prijatých kodanských kritérií. Nemyslím, že odmietnutie našej krajiny za člena NATO na základe prípadnej zmeny vládnej koalície po parlamentných voľbách je postavené na reálnom základe. Politické smerovanie krajiny je jasne predurčené. Je prirodzené, že existuje prepojenie dvoch samostatných procesov, a to procesu prijatia za člena EÚ a člena NATO. Vláda, ktorá vzíde z týchto volieb, bude musieť zaručiť stabilitu krajiny a vzhľadom na zdĺhavý ratifikačný proces po pražskom summite, pôjde o zodpovedné a dôveryhodné plnenie predsavzatých kritérií. Na Slovensku trvalo rastie podpora vstupu krajiny do NATO (prieskumy hovoria okolo 75 % voličov). Odmietnutie členstva by malo negatívny vplyv na rozvoj celej občianskej spoločnosti a následné smerovanie SR.

2. Európska únia vymenovala Slovensko a ďalších deväť krajín, ktoré môžu uzavrieť prístupové rokovania tak, aby sa obe pristupujúce skupiny spojili. Následne v tomto období začína pracovať konvent, ktorý pripraví kandidátske krajiny na budúcu reformu únie. Proces rozširovania únie je nezvratný, avšak kandidáti budú naďalej hodnotení podľa vlastných zásluh na základe princípu diferenciácie. V tejto súvislosti považujem za potrebné poukázať na pomaly postupujúcu reformu verejnej správy, dôchodkovú reformu, vymáhateľnosť práva, potláčanie korupcie a iné problémy, s ktorými denne zápasíme. Netransparentnosť v podnikaní sa odzrkadľuje v niekoľkých oblastiach slovenskej ekonomiky, keďže naša ekonomika sa stala už po obdobie niekoľkých rokov vhodným priestorom rozvoja rozmanitých podnikateľských aktivít, predovšetkým v oblasti malého a stredného podnikania. Korupcia ako taká predstavuje značnú prekážku v rozvoji podnikateľských aktivít na Slovensku a celkovo má negatívny vplyv na celkový obraz SR v zahraničí. S jej existenciou sa každý z nás v menšej alebo vo väčšej miere stretol. Rýchlosť prijatia aplikácie pravidiel a zásad, ktoré v týchto oblastiach ešte treba prijať, môžu mať vplyv na celkové posúdenie "vnútornej morálky" krajiny. Rozvoj sociálno-kultúrneho povedomia spoločnosti nedosahuje hodnoty zaužívané v členských krajinách únie. Samostatnou oblasťou je životné prostredie, do ktorého smeruje aj podpora z EÚ. Avšak na zabezpečenie aspoň priemernej úrovne vyžaduje obrovské investície a zároveň aj zmeny v prístupe jednotlivcov v chápaní environmentálnej problematiky. Okrem štátu tu môžu zohrať nemalú úlohu aj neziskové občianske združenia orientované na vzdelávanie, podporu a rozvoj občianskej spoločnosti. Všetci by sme si mali uvedomiť, že začiatok 21. storočia znamená pre našu krajinu neopakovateľnú historickú príležitosť, povznesenie ekonomického vývoja a šancu na trvalé zlepšenie životnej úrovne nás všetkých.

3. Rád by som poukázal na niektoré otázky, ktoré sú rozdielne vnímané predstaviteľmi EÚ pri hodnotení krajiny a pohľadom "zvnútra". Kodanské ekonomické kritériá hovoria o fungujúcej slovenskej trhovej ekonomike. Naše každodenné skúsenosti poukazujú na problémové vyrovnávanie sa s konkurenciou, pomalú transformáciu spoločnosti a pomalé zmeny v štruktúre hospodárstva. Preberanie noriem a pravidiel z vyspelých hospodárskych systémov sa neukazuje vždy prínosom, pokiaľ sa stretávame s nečinnou právnou štruktúrou, toleranciou k nevýkonnosti štátnej správy, podvodom a beztrestným páchaním hospodárskych priestupkov. Je nepochybné, že vstup Slovenska do EÚ prinesie nové príležitosti pre občanov, avšak už teraz pociťujeme zmeny, ktoré nie sú jednoznačne prijímané. Oživovanie hospodárskeho rastu so sebou prináša zmeny v oblasti zamestnanosti, nároky a náklady súvisiace s preškoľovaním pracovníkov až po všeobecný pesimizmus v niektorých výrobných odvetviach. Konsolidácia výrobnej štruktúry je náročná na vstupný kapitál, dovoz investícií, ale na druhej strane premyslená podpora investovania následne zlepší vývozné možnosti. Ako prvoradé vidím riešenie takých prioritných problémov hospodárstva, ako sú miliardové náklady na nereformované rezorty a znižovanie rozpočtového deficitu, ktoré v nastávajúcom období budú výrazne limitovať objem voľných rozpočtových prostriedkov.

4. Naša spoločnosť podniká v oblasti stavebnej výroby, ktorá ako celok vykázala v uplynulom roku stagnáciu a ďalší úpadok. Zo svojich skúseností práce v tvrdom, až nekorektnom konkurenčnom prostredí, môžem konštatovať, že čas obrovských podnikov schopných zabezpečiť v podstate akýkoľvek typ výstavby, je už prekonaný. Na Slovensku v súčasnosti môžu prežiť, aj keď nie práve expandovať, iba firmy menšieho rozsahu, ktoré sú zamerané na stavebnú logistiku a inžiniering. Samotnú realizáciu výstavby potom zabezpečujú tímy špecializovaných pracovníkov, ktorí disponujú aj potrebným strojným vybavením. Takýto spôsob práce je omnoho operatívnejší a efektívnejší. V tomto roku neočakávam nejaký prudký nárast pracovných príležitostí. Na rozdiel od českých susedov, na Slovensko neprichádzajú zahraniční investori, a tým niekoľkým postačujú ako výrobné priestory montované oceľové konštrukcie, čiže tu sa neuplatnia ani výrobcovia stavebných materiálov. Pokles bytovej výstavby je okrem finančných investícií spôsobený aj nízkym objemom prác na infraštruktúre. Nenapĺňanie vládneho programu bytovej výstavby je spôsobené aj jeho nie celkom reálnymi predstavami o ekonomickej situácii občanov. Pre nastávajúce obdobie vidím možnosť orientácie na stavebný inžiniering, realizáciu stavieb menšieho rozsahu a špecializáciu spoločností na podnikanie v určitom druhu výstavby. Napríklad kompozitné profily, čo je absolútna novinka na slovenskom stavebnom trhu a naša firma má obchodné zastúpenie na Slovensku.

5. Spôsob rozdelenia federácie vtedy ocenil celý svet, na čo môžu byť oba národy právom hrdé. Stále sa však nachádzame v prechodnom období, resp. ranom štádiu nástupu trhovej ekonomiky. Stále nie sú ustálené spoločenské pravidlá, hodnoty ľudských a občianskych práv a slobôd. Prebiehajúce procesy integrácie a globalizácie Slovenskú republiku, vzhľadom na jej geografickú pozíciu, dostávajú do centra diania a dávajú nám príležitosť zúčastniť sa na novom európskom usporiadaní. Dobré komunikačné spojenie má význam pre celú strednú Európu a v prípade úspešného zaradenia medzi krajiny Európskej únie nám dávajú šancu obchodných operácií na obrovskom teritóriu. Porovnávajúc situáciu na Slovensku a v ostatných reformujúcich sa krajinách, je viditeľný rozdiel v objeme prichádzajúcich zahraničných investícií. Naše domáce prostredie sa, žiaľ, stalo v podnikateľskom svete známym svojou vysokou mierou korupcie a nepružnou štátnou správou. Toto, okrem existujúcich daňových a iných obmedzujúcich pravidiel, má negatívny vplyv na prílev zahraničných investícií. Tieto problémy sa nepodarilo riešiť súčasnej vládnej garnitúre a treba veriť, že riešenia, ktoré prijmú budúci predstavitelia, budú mať väčšiu šancu na realizáciu aj na tomto poli.
Hospodársky denník, 13. júna 2002

Ján Maťaš, generálny riaditeľ, Petrochema, a. s., Dubová

1. Slovensko má všetky predpoklady stať sa plnohodnotným členom NATO. Začlenenie sa do aliancie je svojím spôsobom i príležitosť oživiť priemysel špeciálnej výroby. Vyžaduje si to však cieľavedomú odbornú, politickú a lobistickú činnosť vlády a ostatných štruktúr na medzinárodnom poli.

2. Predovšetkým vyjasnenie politického spektra. Dominantné politické strany musia byť
o programe, nie o osobných ambíciách politikov. Pokiaľ sa nepresadia dve-tri silné politické subjekty, tak sa nedá vytvoriť akcieschopná vláda, ani ostatné štruktúry. Pri súčasnej roztrieštenosti politického spektra je nevyhnutné uvažovať nad alternatívou "úradníckej vlády", ktorá bude výsledkom dohody najsilnejších politických subjektov. Vláda by zodpovedala za plnenie programu, ktorý by bol výsledkom dohody týchto politických subjektov a obsahoval by hlavné tézy ich politických programov. Takýto postup by umožnil vláde plnú koncentráciu na prijatý program a vylúčil by nezmyselné politické šarvátky.

3. Dúfam, že rok 2002 bude znovu o niečo lepší ako tie predchádzajúce. Neočakávam však výrazné zmeny.

4. Článkov a vyjadrení na túto tému už bolo neúrekom. Nechcem opakovať to, čo sa v rôznych formách denne skloňuje na stránkach novín či v rôznych besedách. Podstatný je rozvoj hospodárstva, teda vytvorenie podporných programov na rozvoj priemyslu a služieb (turistiky osobitne) a veľké úsilie venovať proexportnej politike. Vláda by mala určiť stratégiu rozvoja národného hospodárstva, ktorá by vychádzala
z hodnotenia našich možností, čiže silných stránok Slovenska. Na realizáciu vybraných zámerov rozvoja by potom mali byť schválené podporné programy (daňové úľavy, výhodné úvery, budovanie infraštruktúry a pod.). K takémuto prístupu je však nevyhnutná vysoká profesionalita členov vlády, prípadne ich aktívna spolupráca so stavovskými organizáciami (SOPK, AZZZ, ZPS a pod.), čo zatiaľ Slovensku chýba.
Iná možnosť je analyzovať postupy úspešných ekonomík v Európe (Írsko, Portugalsko alebo v Ázii) a pokúsiť sa vytvoriť model rozvoja hospodárstva podľa týchto príkladov pre Slovensko. Aj tento postup si však vyžaduje silné osobnosti "schopných manažérov".

5. Desiate výročie vzniku novej Slovenskej republiky nie je skutočným vekom Slovenska. To so svojimi štruktúrami a vzťahmi reálne existuje podstatne dlhšie. Rozvinutý priemysel, vzdelanostná úroveň, kultúra, to všetko je jeho výhoda oproti niektorým iným transformujúcim sa krajinám. Nevýhodou je, že v minulosti sa na Slovensku nerozvíjal zahraničný obchod, kontakty so zahraničím boli obmedzované, čo po roku 1993 zákonite viedlo k nevyhnutnosti budovať tieto činnosti so všetkými chybami a nedostatkami, ktoré rýchly proces v tejto oblasti prináša.
Hospodársky denník, 12. júna 2002

Stanislav Hroš, konateľ s. r. o. Multi leasing Podbieľ

1. Slovensko jednoznačne patrí do Európy a jej štruktúr vrátane NATO, ktoré je jedinou alternatívou na ochranu spoločných záujmov. Som teda presvedčený, že pozvánku do NATO na novembrovom summite v Prahe dostaneme. Pochybnosti vo mne však vyvolávajú konania niektorých politikov v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami, ktoré deklarujú, že len niektoré strany majú "patent" na zabezpečenie vstupu do NATO, neuvedomujúc si, že vstup do NATO je životným záujmom Slovenskej republiky, pre ktorý je nutné zabudnúť na politické šarvátky a zjednotiť sa v dosiahnutí tohto cieľa.

2. Za najdôležitejšie považujem ukončenie politických šarvátok v ekonomickom a politickom riadení štátu, nezmyselné vyraďovanie schopných ľudí z rozhodovacích procesov len z dôvodu ich politickej orientácie. Slovenská republika nemá taký potenciál vysokokvalifikovaných odborníkov, aby si mohla dovoliť nevyužívať ich schopnosti z dôvodov iných ako odborných. Podnikateľská komunita potrebuje mať vytvorené kvalitné podnikateľské prostredie na riešenie otázok spojených s adaptáciou na tvrdé konkurenčné prostredie v Európskej únii. V prípade, že sa nepodarí vyriešiť rozvoj domácej podnikateľskej sféry, bude Slovenská republika outsiderom. Žiadne politické šarvátky nevyriešia náš ekonomický rast, tým sa nedostaneme na životnú úroveň, ale ani na postavenie ostatných štátov Európskej únie.

3. Vzhľadom na to, že naša firma poskytuje služby obyvateľom, je situácia vo firme priamo úmerná vývoju životnej úrovne. Stagnujúci stav a znižujúca kúpyschopnosť obyvateľov sa negatívne prejavuje aj v ekonomike firmy, takže vývoj nemôžem hodnotiť ako pozitívny.

4. Rozhodujúcim problémom hospodárstva i celej spoločnosti je nízka úroveň vymožiteľnosti práva, nestabilita podnikateľského prostredia, ustavičné zmeny daňových podmienok podnikania, nerovnocenné podmienky podnikania pre domáce a zahraničné subjekty, vysoká miera nezamestnanosti, korupčné prostredie a prebujnená štátna administratíva. Napriek sľubom všetkých politických reprezentácií ani jedna nedokázala počas svojho pôsobenia prijať radikálne systémové opatrenia na zlepšenie podmienok podnikania a odstránenie negatívnych vplyvov v uvedených oblastiach. Za prioritný problém však možno považovať, že vládni predstavitelia veľmi málo komunikujú s podnikateľskou obcou a i z toho mála nedokážu realizovať podnety, ktoré by pomohli rozvoju nášho hospodárstva, spoliehajúc sa len na zahraničné investície.

5. Vznik Slovenskej republiky bol nesporne historickou udalosťou a naplnením ambícií Slovákov po samostatnosti. V európskom meradle je však vznik každého nového štátu spojený s očakávaním, akým spôsobom sa bude etablovať medzi ostatnými. V tomto smere pôsobenie Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne nebolo za uplynulé desaťročie priamočiare, ale napriek nesporným úspechom dochádzalo a myslím si, že aj dochádza k negatívnej prezentácii Slovenska politickými garnitúrami. Prejavuje sa tzv. slovenská nátura a prenášanie problémov, ktoré nedokážeme vyriešiť doma, na medzinárodnú politickú scénu. V porovnaní s ostatnými transformujúcimi krajinami si myslím, že nezaostávame v žiadnom ohľade a ako novovzniknutý štát určite prinášame pozitívne podnety pre riešenie celoeurópskych integračných cieľov.
Hospodársky denník, 12. júna 2002

Karol Džupa

1. Proces rozširovania NATO má svoju históriu, dlhodobú stratégiu a postupnosť. Zohľadňuje širšie súvislosti a prihliada na vývoj nielen v Európe. Potešiteľné je, že ráta aj so Slovenskou republikou, čo deklarovali rozhodujúci predstavitelia aliancie, hlavne štátnici dominantných členských krajín. Uvedený proces zahŕňa politické, ale i ekonomické hľadisko, čo je z pohľadu Slovenska pri posudzovaní jeho členstva pravdepodobne to najdôležitejšie. Hoci vari z vojenského hľadiska do určitej miery môže pozitívne zavážiť, že ochranná zóna dominantných európskych členských štátov sa posunie smerom na východ, aj keď o neveľké, predsa len dôležité územie. Tieto argumenty, domnievam sa, napokon prevýšia skutočnosť, že naša armáda, ale aj ekonomika musia ešte veľa doháňať, aby sa priblížili požiadavkám a normám aliancie. Pre Slovensko ich totiž NATO v žiadnom prípade nezníži ani nezmení.

2. Slovensko musí celkom zreteľne, ale na skutkoch, nie vo verbálnej polohe, presvedčiť, že dokáže prevziať a na svoje podmienky aplikovať normy, ktoré sú v členských krajinách EÚ rokmi osvedčené a nemenné. Ak pritom do spoločného hodnotového rebríčka vnesie rozpracované národné prvky, má šancu byť vnímané ako pozitívny potenciálny partner. Môžeme sa preto hrdiť, "hecovať" a nadúvať, akí sme dôležití, koľko sme už urobili, robíme a spravíme, že do Európy už dávno patríme a pod., ale s tým aj rýchlo prestať. Rozhodnú skutky, splnené podmienky a obhájenie vlastnej ponuky pozitívnych vkladov, ktoré EÚ môže naším vstupom získať.

3. Pre zdravotníctvo sa začalo aj sa končí obdobie medzi parlamentnými voľbami krízou, ktorej dôsledky nie je ťažké predvídať, lebo ich už možno dnes identifikovať. Predovšetkým reálne klesla možnosť zachytenia rôznych chorôb v začiatočných štádiách, ktoré adekvátna liečba dokáže vyliečiť alebo aspoň dostať do optimálneho stavu, aby zvláštnym spôsobom nenarušili kvalitu života. Žiaľ, aj akútne následky týchto chorôb, rovnako akútnu, život ohrozujúcu medicínu je dnes veľmi zložité zabezpečiť. Dôsledky pre chorého, najmä ohrozeného, sú zjavné. Najviac doliehajú na najslabšie skupiny obyvateľstva, starých, odkázaných a zdravotne hendikepovaných. Dlhodobé preventívne programy išli do útlmu. Navyše medicínski pracovníci sa často pri riešení, lepšie povedané pri neriešení diagnosticko-liečebného procesu pohybujú na hrane noža. V snahe aspoň niečo urobiť, musia siahať po alternatívach, o ktorých vedia, že nie sú pre dané obdobie a chorobu optimálne. Je to stresujúce, pre mnohých až demotivujúce.

4. V našej povahe je zakorenené rozdeľovanie. Ten je z dediny, iný z mesta, ďalší z východu alebo zo západu, náš, nie náš, bodkovaný či fialový. Podobne sa staviame k problémom v každej oblasti. Namiesto toho, aby sme ich identifikovali, hľadali, našli riešenie a realizovali ho, mrháme čas na protiargumentáciu, lebo to navrhnuté nie je naše. Keď ju nemáme, udrieme pod pás. Zo zásady. Niektorí odborníci tvrdia, že prielom v tejto oblasti môže urobiť až zásadná generačná výmena. Súhlasíme s nimi, na druhej strane robíme všetko pre to, aby dovtedy, kým nastúpi, sme ju deformovali na náš obraz. Preto sa stotožňujem s názorom, že už musí konečne prísť čas, keď nás problémy budú spájať. Povedané obrazne. Budeme mať radi, napríklad futbal, aj keď každý budeme "fandiť" inému klubu.

5. V rýchlom behu života si mnohokrát neuvedomujeme, že sme generácia, ktorá bola pri tom, keď vznikla Slovenská republika moderného, európskeho typu. Možno desiate výročie jej vzniku bude udalosťou, ktorá nás prinúti sa nad tým, a s vyvážením patričnej hrdosti, ale aj zodpovednosti, zamyslieť. Uvedomiť si, že z toho vyplývajúce plusy a mínusy sú len a iba v našich rukách. Povinní sme urobiť všetko pre to, aby - ak sa toho dožijeme - sme mohli našim vnúčatám, pravnúčatám s patričnou radosťou o tom rozprávať.
Hospodársky denník, 11. júna 2002

Peter Galovič, generálny riaditeľ Mediprogress Piešťany

1. Som pevne presvedčený, že NATO zváži zodpovedne našu nezvratnú orientáciu na európske a transatlantické štruktúry a že prevážia dlhodobé ciele pred aj možnými dočasnými problémami, ktoré nemáme alebo nebudeme mať na 100 % vyriešené.

2. Za najdôležitejšie považujem dlhodobé ciele - začlenenie SR do demokratickej rodiny a globálnej Európy. Šancí ako je táto nebýva veľa a často, bolo by veľkou chybou, keby sme ju tentoraz nevyužili. Tomu sa musia podriadiť aj prechodné a dočasné ťažkosti, ktoré nás eventuálne môžu z krátkodobého hľadiska čakať.

3. Začiatok roka bol trochu komplikovaný vzhľadom na určité administratívne prekážky, ktoré sme zaznamenali v krajinách nášho prednostného záujmu. Našťastie v marci tieto bariéry boli vyriešené a očakávame dynamický rast exportu a kvalitatívne výsledky na vyššej úrovni ako bol vlaňajší, veľmi dobrý rok. Skupina našich firiem očakáva dynamiku exportu zdravotníckej techniky na úrovni 20 - 30 % so zodpovedajúcimi ukazovateľmi výkonov a zisku.

4. Za úplne naj považujem v ekonomike aj v každodennom živote štátu vytvorenie spravodlivej spoločnosti. Zlodej nech je verejne označený za zlodeja a sedí v base, a poctivý a pracovitý človek nech požíva vážnosť a primeraný status. Žiaľ, ani dnešná vláda nedokázala túto spravodlivosť zabezpečiť. Uvedomujem si, že je to proces a nie je možné chcieť výsledky cez noc. Kto toto dokáže a úprimne presvedčí ľudí, že je to jeho cieľ a nebude šetriť úsilie, aby toto dosiahol, ten sa stane nielen víťazom volieb, ale dostane sa do trvalého pozitívneho povedomia ľudí.

5. Naša východisková pozícia bola mizerná, spolu s obrovskou chuťou a šancou, ktorú sme ako krajina dostali, myslím, že toto je najväčší potenciál, ktorý Slovensko má a verím, že sa presadí. Ak pozerám späť do histórie, tak každá krajina má svoje výšiny a priepasti, Slovensko má šancu dnes stúpať k výšinám. Prajem si, aby sa našli a objavili úprimní a čestní politici, ktorí povedú krajinu k tomuto cieľu. Naši ľudia si to zaslúžia.
Hospodársky denník, 10. júna 2002

Milan Vašanič, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Saror leasing, a. s., Žilina

1. Slovensko je dnes pripravené na vstup do NATO a myslím si, že koncom roka budeme pozvaní za jeho člena. Má to pre nás veľký význam z toho dôvodu, že sa budeme môcť zapojiť do medzinárodnej deľby práce hlavne vo vojenských oblastiach. Slovensko získa väčšiu autoritu v medzinárodnom meradle a istotu, že demokracia bude u nás zachovaná.

2. V súčasnosti neexistuje vyššia méta pre SR ako vstup do Európskej únie. Cieľom je ekonomická stabilita, zvýšenie životnej úrovne i zamestnanosti. Z hľadiska celoeurópskej integrácie si musíme uvedomiť, že vytvorenie občianskej spoločnosti znamená spolužitie, tolerantnosť, politickú kultúru. To by som v súčasnosti odporučil všetkým našim politikom, aby ukázali Slovensku, že práve oni sú tým vzorom pre ostatných, aby sme úspešne vstúpili do Európskej únie.

3. Ak sa pozerám na dosiahnuté hospodárske výsledky, tak dobrý. Rozvoj firmy musí však napredovať, a to je jedna z mojich priorít súčasných i dlhodobých.

4. Z môjho hľadiska by som ich rozdelil do dvoch okruhov:
Ekonomické - spočívajú vo vytváraní podmienok pre malé a stredné podnikanie, posilňovanie regiónov, riešenie nezamestnanosti, podmienok v zdravotníctve a školstve.
Celospoločenské - odstrániť korupciu, vytvoriť silne právny štát, zabezpečiť práva.

5. Vytvoriť nový ekonomicky stabilný štát, dosiahnuť jeho akceptáciu v medzinárodnom meradle je úspech, na ktorý treba poukázať. Za to patrí vďaka všetkým občanom Slovenska. To je to veľké plus. Avšak treba poukázať aj na mínusy. Nestabilná politická scéna, politické šarvátky a veľká polarita. Ale ako som už poukázal v odpovedi na druhú otázku, stabilizácia nastane po prijatí Slovenska do NATO a Európskej únie. Myslím si, že dosiahnutím tohto cieľa sa Slovensko bude môcť rovnať so všetkými transformujúcimi krajinami.
Hospodársky denník, 10. júna 2002

Jozef Hric, predseda dozornej rady a. s. Tesla Liptovský Hrádok

1. Myslím si, že naše ambície sú v súčasnosti postavené na reálnych základoch na rozdiel pred posledným rozširovaním, kde sme síce tiež mali ambície, ale, žiaľ, ďalšie podmienky súvisiace s prijatím sme neplnili, a preto sme ani nemohli byť prijatí spolu s Poľskom, Maďarskom a s Českou republikou.
Pokrok, ktorý sme dosiahli, je evidentný tak z hľadiska plnenia politických kritérií, ako aj vojenských. Napĺňanie podmienok prijatia do NATO je jedna z mála úloh, ktorú táto vládna garnitúra zvládla k spokojnosti svojich voličov, aj zástancov nášho vstupu do NATO, bez ohľadu ku ktorej politickej reprezentácii sa hlásia. Aj keď mám celý rad výhrad k spôsobu vládnutia súčasnej politickej garnitúry, v prípade prípravy Slovenska na vstup do NATO si zasluhuje absolutórium, moju úctu aj uznanie.

2. Neviem si dosť dobre predstaviť naše možné prijatie do EÚ bez ambície byť v NATO. Plnenie podmienok a následné prijatie do NATO považujem popri všetkých ekonomicko-spoločenských podmienkach za najdôležitejšie a rozhodujúce.

3. Veľký prepad všetkých rozhodujúcich telekomunikačných svetových producentov - Ericsson, Alcatel, Siemens, Nokia, Motorola v druhej polovici roku 2001 mal vplyv aj na postavenie našej spoločnosti, pretože viac ako 70 % produkcie roku 2001 bolo pôvodne smerované práve pre týchto výrobcov. Záver roku 2001 aj prvé mesiace roku 2002 boli preto pomerne kritické. Z najhoršieho sme však "už von" a začína rast produkcie, aj keď pomalší, ako by sme si želali a očakávali.

4. Tu na rozdiel od hodnotenia plnenia podmienok prijatia do NATO a EÚ, zostala táto vládna garnitúra mimoriadne veľa dlžná svojim záväzkom, sľubom aj povinnostiam, ktoré z vládnutia vyplývajú. Rozsah aj hĺbka problémov je z môjho hľadiska taká rozsiahla, že by si zasluhovala širší priestor, ale pokúsim sa poukázať z môjho pohľadu podnikateľa aj voliča, na rozhodujúce:
- Ani táto vládna garnitúra si dostatočne neuvedomovala, že v prvom rade je služobníkom pre daňových poplatníkov a občanov. Vládnutie si často zamieňala s vlastníctvom štátu a dala to občanom na zreteľ už pri zostavovaní kabinetu. Preto máme najpočetnejšiu vládu k prepočtu na počet obyvateľov len preto, aby mohli byť uspokojené všetky strany, ktoré stáli pri zostavovaní vlády. Preto máme štyroch podpredsedov vlády bez príslušných rezortov. Takto môže postupovať len vlastník a nie služobník. Pre mňa bol tam začiatok toho, čo následne zákonite muselo dôjsť, nesplnenie očakávaní občanov. Aj to zakladá súčasné spravovanie štátu na úkor dlhu v takých rozmeroch, ako je to dnes.
- Vymožiteľnosť práva a postavenie veriteľov, ich súčasný stav je dôsledkom toho, že lehoty na vybavovanie súdnych sporov dosahujú v priemere viac ako päť rokov. Takéto chápanie nezávislosti súdov je pomýlené a absentuje tu štátnická múdrosť. Pokračovanie v takejto filozofii ťahá našu ekonomiku aj spoločnosť ku dnu.
- Nedotiahnutá reforma štátnej správy a nekvalifikovaná štátna byrokracia, ktorá sťažuje život potenciálnym zahraničným investorom, podnikateľom i občanom.
- Vonkajšia i vnútorná makroekonomická nerovnováha sa prenáša do oblastí zdravotníctva, školstva, sociálneho systému. Vysoká miera nezamestnanosti sa prenáša do obmedzovania vnútorného dopytu, to spôsobuje nízke využívanie kapacít s následným uvoľňovaním pracovníkov a ich prepad do sociálnej siete, s následným rastom potrieb sociálnych dávok. Oživenie ekonomiky, rast exportu a vytváranie podmienok pre ne sú kľúčovou otázkou riešenia našich súčasných aj očakávaných problémov. Nahrádzanie týchto krokov rôznymi makroekonomickými ukazovateľmi, ktoré sú síce potrebné aj žiaduce, ale v súčasnom stave slovenskej ekonomiky nie sú kľúčové, považujem za ekonomické diletantstvo. Veľká časť prezentovaných makroekonomických údajov, ku ktorým sa často hlásia členovia vládneho kabinetu, hoci sú pozitívne, ešte nezakladajú ekonomický rast, sú len predpokladom, ale ich ďalšie rozpracovanie absentuje. V súčasnosti avizované problémy rozpočtu sú zákonitým dôsledkom takéhoto spravovania štátu.

5. Za najväčšie mínus považujem absenciu štátnikov v našich politických garnitúrach. Prevažná časť všetkých doterajších bola a je síce lepším alebo horším politikom, ale, žiaľ, ani jeden štátnik s dostatočným nadhľadom, sebareflexiou a chcením slúžiť ľuďom.
Hospodársky denník, 7. júna 2002

Štefan Rosina, prezident Matador Púchov, a. s.

1. Proces začlenenia Slovenska do Severoatlantických obranných štruktúr dospel do štádia, v ktorom nevidím reálnu cestu späť. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že naša politická reprezentácia sa zhodla na otvorenom deklarovaní cieľov vstúpiť do NATO a zjednotiť po boku našich susedov vojenský systém v stredoeurópskom regióne, čo získava čoraz väčšiu podporu verejnosti. Osobne považujem naše ambície za pozitívne, najmä z hľadiska dlhodobých perspektív rozvoja Slovenska, ale aj s prihliadnutím na stále sa zvyšujúce napätie v medzinárodných vzťahoch v oblastiach otvoreného i skrytého ohniska vojenských konfliktov.

2. Je evidentné, že aj keď sa v procese transformácie nesporne urobilo mnoho racionálnych systémových opatrení, súčasnú ekonomickú situáciu v našom štáte nemôžeme hodnotiť pozitívne. Rovnako negatívne sa prejavuje rozkolísanosť a neistota v politickej sfére spoločnosti. V globálnych porovnaniach sociálna situácia občanov výrazne zaostáva za ostatnou Európou. Ak mám v súvislosti s našou integráciou označiť mimoriadne dôležitý faktor, myslím, že je to ekonomická a politická stabilita.

3. Rok 2002 je pre našu firmu z hľadiska ďalšieho vývoja prelomovým. Skončili sme zásadné reštrukturalizačné kroky, stabilizovali sme výkonnosť s rastovou tendenciou a prijatím strategického plánu rozvoja do roku 2006 sme jasne vytýčili cestu, ktorou sa chceme uberať. Stratégia rozvoja predpokladá značné investície do rozšírenia kapacít výroby autoplášťov v Púchove, v spoločnom podniku Matador-Omskšina i v spoločnom podniku Continental Matador. Využitím kapacít vlastného výskumného ústavu sa nám darí permanentná inovácia sortimentu, prechod na sofistikované vysokorýchlostné pneumatiky, ktorými uspokojíme aj náročnejšie požiadavky našich zákazníkov. Sú rozbehnuté projekty inovácií vo výrobe dopravných pásov, strojov a zariadení pre gumárenský priemysel i výrobkov z technickej gumy. Naštartovali sme procesy zamerané na rozšírenie a skvalitnenie služieb, celej obchodnej siete a v neposlednom rade i cieľové projekty na zmeny vo firemnej kultúre.

4. Matador je exportne zameraná firma, ktorá vyváža viac ako 80 percent svojej produkcie, preto ju integračné a globalizačné procesy významne ovplyvňujú. Podniká však v domácom ekonomickom prostredí, preto sa problémy nášho hospodárstva priamo odrážajú na ekonomických výsledkoch firmy. A týchto problémov je stále nadbytok. Ak by som mal zdôrazniť prioritu problémov v oblasti celospoločenského vývoja, hľadal by som ju v oblasti povolebného politického usporiadania a zabezpečenia ekonomickej stability.

5. Každá krajina bývalého východného bloku mala v procese transformácie vlastné problémy a špecifiká, preto je akékoľvek generalizačné porovnanie prinajmenej diskutabilné. Vznikom Slovenskej republiky sa vytvorili podmienky na rozvoj a uvedomenie si vlastnej svojbytnosti Slovákov, k čomu mali vo svojej histórii skutočne veľmi málo príležitostí, a preto tento fakt pôsobil mobilizačne aj na dynamiku iných transformačných procesov. Považujem to za určité plus, ktoré sa prejavilo najmä v individuálnej iniciatíve časti obyvateľov, a tí sa dokázali presadiť v medzinárodných podmienkach. Deväť rokov existencie samostatného Slovenska je však veľmi krátky čas na to, aby sa národné povedomie a národná identita sformovali tak ako v štátoch, ktoré nemuseli prekonávať takúto zmenu a prezentovali ako sociálny fenomén so všetkými mobilizačnými dôsledkami. Na druhej strane rozdelením bývalého Československa sme síce získali samostatnosť, ale podstatne sa zúžil trhový priestor nielen na podnikanie v priemyselnej výrobe, ale aj pre nadstavbové sféry - vedu, umenie, turistiku a pod. To je určite naším mínusom. Verím, že tento problém sa perspektívne vyrieši integráciou do EÚ, ale ani táto nebude pre nás bezbolestná.
Hospodársky denník, 6. júna 2002

Vladislav Tamáši, riaditeľ, Intermedia, s. r. o., Žilina

1. Z hľadiska integrácie do skupiny štátov, s ktorými sa v Európe bude v budúcnosti aspoň trochu počítať, je to pre nás veľmi významné a dôležité. Avšak neodpustím si poznámku, že trochu slúžime vyspelej Európe ako "malá" demonštrácia vplyvu silného na slabšieho.

2. Za najdôležitejšie z hľadiska SR v integrácii a nášho prijatia do EÚ považujem, aby sme sa usilovali vstúpiť do týchto štruktúr ako primerane dôstojný člen a partner. Niektoré kroky a počiny našich predstaviteľov tomu zatiaľ nenasvedčujú. Ak nám definovanie podmienok vytvorí plnohodnotný vzťah spolupráce, tak je to podľa mňa pre ďalšiu spoluprácu veľmi dôležité. Je to, samozrejme, v nadväznosti
na ďalšie skutočnosti, ako je výkonnosť ekonomiky, legislatíva, vymožiteľnosť práva atď.

3. Dosť pociťujem, že je to "volebný rok". To znamená, že výrazné zlepšenie podmienok pre moju prácu neočakávam.

4. Za celospoločenský problém považujem, že doteraz sa ani jednej vláde nepodarilo
naštartovať cestu, ktorá by viedla významne k štandardným a overeným vzťahom v komunikácii s inými názormi, ktoré sú v Európe a vo svete bežné. Aj keď určité náznaky terajšej vlády sú tu, dá sa konštatovať, že naďalej pretrváva kriminalizácia, vyťahovanie argumentov za každú cenu a pod. A najpodstatnejšie je, že dôležité veci v domácej a zahraničnej politike nemajú kontinuitu vo vládach a každá začína nanovo a, samozrejme, chce profitovať na argumentácii chýb predchádzajúcej garnitúry.

5. Najvýraznejšiu prednosť na vzniku Slovenskej republiky vidím v tom, že sme si mohli
vyskúšať pocit zodpovednosti sami za seba, že sme si aspoň niektorí uvedomili, čo to je mať svoju republiku s plnou zodpovednosťou za všetky plusy a mínusy. Vychádzajúc z tejto "prednosti" a jej realizáciou mi vychádzajú mnohé negatíva a je ich, žiaľ, veľa, ktoré sú evidentné oproti ostatným transformujúcim sa krajinám. Ak sa súčasne musíme učiť štátnosti, vládnutiu, diplomacii, ekonomickému mysleniu, učiť sa korektnosti vo vzťahoch, tak nutne musíme v mnohých výsledkoch zaostávať
za krajinami, ktoré tieto činnosti len zlepšujú.
Hospodársky denník, 5. júna 2002

Jozef Sitko, prezident Nadácie Slovak Gold

1. Očakávam, že Slovensko bude do NATO prijaté. V prípade iného vývoja vidím skutočnosť čierne, lebo potom seriózny kapitál na Slovensko nepríde. Západní investori pôjdu len tam, kde svoje kroky majú aj vojensky poistené. V rôznych "revolúciách" prišli už od čias Lenina o veľké peniaze. Bez vstupu do NATO bude Slovensko sivou zónou, eldorádom mafií, rozviedok, utečencov a chaosu. Politik, ktorý toto nedoceňuje, koná veľmi nezodpovedne a hazarduje so samotnou existenciou štátu. Pevné slovenské hranice zabezpečí len NATO. Na danej skutočnosti, ktorá má i svoje veľké mínusy, sa nič nedá zmeniť. Z hľadísk stability štátu považujem vstup do NATO za dôležitejší ako do EÚ, ktorej dvere bez novembrového pozvania zostanú pre Slovensko zatvorené.

2. Ak sa chceme integrovať do hospodárskeho systému vyspelej Európy, musíme sa dostať predovšetkým do NATO, zabezpečiť aspoň akú-takú politickú stabilitu Slovenska a udržať na primeranej úrovni náš priemysel a poľnohospodárstvo. Musíme vykonať tvrdé konkrétne kroky v celej štátnej správe aj samospráve, aby sa konečne začalo šetriť, nerozkrádal spoločný majetok a potláčala sa a trestala korupcia. To bude spätne pozitívne vplývať aj na súkromný sektor. V predvstupovom konaní do EÚ musíme tvrdšie ako dosiaľ, ale konštruktívne obhajovať bezprostredné aj budúce záujmy štátu, lebo inak sa môžeme ocitnúť v pozícii žobráka v bohatom meste.

3. Napriek tomu, že Nadácia Slovak Gold si dobre plní svoje celospoločenské poslanie a vykonala pre hospodárstvo SR už kus pozitívnej práce, jej ekonomické zabezpečenie sa za osem rokov neposilnilo. Plne profesionalizovanú činnosť zabezpečujeme len cez nedostatočné finančné vstupy, pomocou systematického šetrenia a racionalizácie každej aktivity. Takéto finančné nedokrvenie je z roka na rok nepríjemnejšie, pretože vonkajšie prostredie sa každým rokom zhoršuje. Naopak, je čoraz bezohľadnejšie, nemorálnejšie a skorumpovanejšie. V prípadoch štátnych peňazí prevláda v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch pohoda a márnotratnosť. Opačne je to u nás, keď napätia vznikajú preto, že niektorí naši dodávatelia služieb viac špekulujú ako robia a cez faktúry chcú dobehnúť partnera. V súčasnosti len málo obchodných partnerov je serióznych. A možnosť zmeny je minimálna. Je to stále horšie a v blízkej budúcnosti neočakávam žiadne zlepšenie. Ryba smrdí od hlavy...

4. Hlavným problémom hospodárstva i celého nášho života je to "štúrovské": menej troviť a viac robiť. Cez špekulácie a faktúry sa nevytvárajú žiadne hodnoty. A bez domáceho priemyslu nebudú školy, kultúra, ani veda a sociálne istoty. Chýba nám na všetkých stupňoch života zodpovednosť, cieľavedomá práca a korektný prístup k záujmom okolia. Bez týchto základných atribútov každej slušnej spoločnosti sa ďaleko nedostaneme.

5. Predností má náš štát veľmi málo a mínusov veľa, takže sa radšej nebudem konkrétne vyjadrovať. Táto otázka však úzko súvisí aj s nemorálnym a nevhodným spôsobom transformácie ekonomiky, politiky a ďalších sfér krajiny po roku 1989 a s prístupom západných krajín k štátom bývalého východného bloku.
Hospodársky denník, 5. júna 2002

Milan Cagala, prezident ZSP SR

1. Slovenská republika patrí do NATO územne aj obranným potenciálom. O našom prijatí však rozhodujú členské štáty. Som presvedčený, že rozhodnú správne.

2. Za viac ako dôležité považujem dohodnúť pravidlá v predvstupovom procese. Pravidlá, ktoré nám ako nerovnomernému partnerovi umožnia prežiť.

3. Verím, že rok bude úspešný aj napriek tomu, že je to bez pomoci štátu. Ale ani som ju nečakal.

4. Prioritou sú rozvojové programy. Reštrikcia nepomohla niekedy Japonsku, teraz Argentíne.

5. Kritizovať treba stav, že SR ako sa podľa rôznych scenárov predpovedalo, nebude fungovať a funguje. Slovensko má manažérov, ktorí si zachovali chladnú hlavu a katastrofické scenáre odvrátili. Negatíva v porovnaní s okolím vidím v tom, že stále si málo veríme. Sme ustráchaní, čo škodí celkovému imidžu Slovenskej republiky.
Hospodársky denník, 4. júna 2002

Jarmila Melichárková, výkoná riaditeľka Softip, a. s..

1. Ako šancu a tiež výzvu. Šancu urobiť významný krok do integrujúcej sa Európy a ocitnúť sa v jednom z centier riešenia európskych problémov. Jednoducho mali by sme byť pri tom a mali mať šancu vyjadrovať sa k vlastnej budúcnosti. A určite je to pre nás i výzva a my máme na to, aby sme ju prijali. Naša vízia o budúcnosti predsa nie je o chudobe a nezamestnanosti, o novej vlne vysťahovalectva či kolabujúcich životne dôležitých systémoch spoločnosti, ako sú zdravotníctvo, školstvo alebo sociálna sféra. A vstup do európskych a transatlantických štruktúr je i o tom, že je niekto ochotný pomôcť nám prepracovať sa z chvosta pelotónu spoločenského vývoja aspoň do jeho stredu. Samozrejme, že to nebude zadarmo. A zvoliť si politickú garnitúru, ktorá úspešne a hlavne v prospech Slovenska zvládne tieto procesy, o to predovšetkým pôjde v tohoročných voľbách.

2. Zladiť politické ambície budúcich vládnych politických strán s našou pripravenosťou a predovšetkým reálnou výkonnosťou našej ekonomiky. Dosiahnuť čo najširší spoločenský konsenzus pri uskutočňovaní procesov integrácie. Byť vnútorne presvedčení, že to chceme a dokážeme.

3. Veľmi zaujímavý. Rada prijímam nové výzvy a pozícia výkonnej riaditeľky významnej slovenskej spoločnosti podnikajúcej v oblasti informačných technológií takouto výzvou pre mňa určite je. Navyše si veľmi dobre uvedomujem, že pokrok v informatizácii je pre Slovensko práve jednou z tých strategických úloh, od ktorých bude závisieť naša budúcnosť. A pracovať na budúcnosti vlastnej krajiny je predsa skvelé.

4. Je ich viac. Ale za hlavný problém tejto spoločnosti predsa len považujem jej vnútorný prerod. Oslobodenie sa od zväzujúcich pút minulosti a vytváranie modernej občianskej spoločnosti so všetkým, čo k tomu patrí. Zrod sebavedomého občana v rozumne spravovanom a sebavedomom štáte bude predsa len trochu zložitejší a možno i bolestivejší proces, ako sme si pôvodne mysleli.

5. Desať rokov v spoločenskom vývoji nie je podľa môjho názoru dostatočný časový úsek, aby sme mohli kvalifikovane hovoriť o plusoch a mínusoch transformujúceho sa Slovenska oproti iným krajinám s podobným osudom. Skôr ide o tendencie, ktoré sa v konečnom dôsledku prejavia v nejakej zmene kvality. Asi až ten moment kvalitatívnej zmeny života spoločnosti bude relevantný na hodnotenie a porovnávanie. A cesty k nej? Všetci sme odsúdení v tomto globálnom spoločenskom experimente hľadať vlastné cesty, nech sú viac či menej úspešné. Skôr považujem za prospešné poučiť sa na skúsenosti iných. To je veľká výhoda toho, kto kráča ako druhý. Využívame ju? Myslím si, že málo. A keď už sme pri tých hodnoteniach. Výrazne mi chýba mediálne podporená kvalifikovaná diskusia na témy typu kto sme a kam kráčame. Povedané obrazne a v podnikateľským slovníku "šéfovia firmy" zatiaľ stále dostatočne nedefinovali poslanie, víziu a uznávané hodnoty spoločnosti a len veľmi okrajovo naznačili jeho stratégiu. A čo je ešte deprimujúcejšie, ak aj niečo povedali, sami to porušujú. Obávam sa, že reklamní mágovia predvolebných politických centrál budú súperiace politické subjekty skôr tlačiť do nacvičených reklamných sloganov, než aby sa unúvali presvedčiť občana o správnosti svojich politických názorov a ponúkli koncepciu vývoja. Takže neporovnávam a nehodnotím. Zdravý úsudok mi velí ustavične sa orientovať a hľadať, čo nové spoločenský život prináša. Na to, čo sme dosiahli, jestvuje asi päť miliónov autentických odpovedí našich súčasníkov, ktorých sa tento historický fakt dotýka. Problém je v tom, že väčšina z nich nevyznieva kladne. Aj tak som optimistka a občas si pripomeniem slová múdreho človeka, spisovateľa Vladimíra Mináča, ktorý povedal: Slovensku budúcnosť nikto nemôže uchmatnúť, ani vylomiť z pántov. Tá budúcnosť sa čochvíľa bude konať nie ako národná slávnosť na holiach, ani ako politický míting, ale ako logický posun v našich dejinách, ako výslednica dlhodobého, hoci trochu utajeného vzostupu. Takže, dajme viac priestoru múdrym a schopným ľuďom.
Hospodársky denník, 4. júna 2002

Peter Vendelín, generálny riaditeľ, Topvar, a. s., Topoľčany

1. Problém sa zdá byť jednoduchý. Bude vo vláde po voľbách na jeseň tohto roku V. M. a s ním spojená strana, alebo nie, a sme teda prijatí alebo odmietnutí? Ale je tu i ďalšia otázka. U členov NATO je záväzok prispievať určitým percentom z HDP na obranu. Bude to v prípade Slovenska reálne? Samozrejme, pri dodržaní žiadaného pomeru medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu. A sme pri podstate asi všetkého, čo je u nás problematické. Teda, žiada sa rozvoj ekonomiky, podnikovej sféry atď., vieme však, že štát má problémy s výkonnosťou ekonomiky, a preto v prípade prijatia bude dosť zložité plniť záväzky.

2. Asi sa budeme musieť zaoberať problémami, ktoré sa nám vytýkajú z kruhov EÚ a NATO, a tie rýchlo riešiť. Zoberme si trochu "nadsázky". Najjednoduchšie by bolo na Slovensku objaviť zlatý poklad alebo čarovný mešec, aby sme mohli financovať ekológiu, dobudovať infraštruktúru, zdravotníctvo, školstvo na európsku úroveň, naštartovať výkon hospodárstva na vyššie obrátky, aby sme znížili nezamestnanosť. Tento by nám pomohol vybudovať aj profesionálnu armádu a bolo by aj na políciu, ktorá by znížila kriminalitu. Poľnohospodárov poslať do školy pre kúzelníkov, aby vedeli byť konkurencieschopní pri 25-percentných dotáciách, ktoré majú farmári v krajinách EÚ. Pripraviť zdravotníctvo "na génové manipulácie" u neprispôsobivých Rómov, aby u nich potlačili cestovateľské vášne a zmenili ich na pracovné. Asi niečo podobné je potrebné aj u našej mládeži, zvlášť u tej študovanej, ktorá vidí svoj budúci život niekde mimo Slovenska. Táto manipulácia by možno pomohla Slovákom, aby prekonali svoju hašterivosť a rozvadenosť. Uzatvoriť zmluvu s Luciferom, aby uniesol všetkých tých, ktorí nám kazia imidž Slovenska svojou skorumpovanosťou. Tiež by nebolo od veci získať kameň mudrcov a tento rozdať členom budúceho parlamentu a vlády. Netreba zdôrazniť, prečo.

3.V prípade Topvaru je situácia podobná rok čo rok. Napriek silnému tlaku konkurencie si podnik udržuje svoje pozície a predpokladám aj naďalej stabilný vývoj. V tomto roku pravdepodobne nastanú určité zmeny v orgáne, ktorého som predsedom, a to v Únii potravinárov. Vychádza to z toho, že nastávajú veľmi zložité vzťahy aj v nadpodnikovej oblasti. Myslím tým nadpodnikové zväzy, ktoré sa už drobia. V nich jednotlivé podniky však len ťažko dokážu efektívne spolupracovať, nie sú tu jednoznačné vzťahy ku komorám (SPPK, SOPK). Svoje tu zohráva aj finančná záťaž (členské), ktorá sa znásobuje aj tým, že sa žiadajú vzťahy s profesijnými zväzmi v Európe. Teda kombináciou týchto problémov vzniká účasti podnikových manažmentov apatia k práci v širšom meradle. Pritom v EÚ je práve práca v profesijných zväzoch mimoriadne dôležitá, spolupracujú s úradmi, podieľajú sa na príprave ekonomických opatrení, legislatívy atď. Tu mám obavy, že ideme proti prúdu.

4. Spoločnosti - dospieť! Osobne sa mi zdá, že slovenská spoločnosť sa správa ako málo dospelá. Vieme, že nedospelí sú zakomplexovaní, urážliví na kritiku alebo žiadna dôvera vo vlastné sily, prípadne silné reči, ale spoliehame sa na iných. V hospodárstve je potrebné vypracovať stratégiu, ktorá ho povedie vpred. Zatiaľ neviem o žiadnej, len snaha dostať sa do EÚ asi hospodárskou stratégiou nie je. A kam smerovať hospodárstvo, ak do EÚ nevstúpime? Teda v rámci stratégie vypracovať scenár krokov, ktoré nás zmysluplne povedú k ekonomickej stabilite. Zdá sa mi však, že je to úloha nad naše súčasné sily.

5. Desať rokov je krátke i dlhé obdobie pre štát, možno polemizovať na čo. Už dávno mali byť kreované a zabehnuté štátne orgány, a teda štát by mal vykonávať všetky svoje funkcie ako iné štáty v Európe. Splnili sme túto povinnosť? Úroveň výkonu môžeme zistiť porovnávaním s inými krajinami. Aká je efektívnosť výkonu štátu? Na ktorom mieste rebríčka sa nachádzame, napríklad v HDP, aká je stabilita meny, rast zadlženosti štátu, zlepšenie podnikového prostredia, úroveň korupcie, stav vymožiteľnosti práva, povesť štátu? Zaujímavé by bolo porovnanie, či každoročne v týchto rebríčkoch stúpame alebo klesáme. Osobitne zaujímavé by bolo porovnanie so štátmi V4.
Hospodársky denník, 3. júna 2002

Vladimír Kestler, predseda predstavenstva OMNIA, a. s.

1. Geopolitická logika vstupu SR do NATO je samozrejmosťou. Problematickou sa môže javiť len otázka politickej ceny takéhoto vstupu a schopnosť SR si túto cenu uvedomiť.

2. Popri potrebnej informovanosti obyvateľstva o takom závažnom kroku krajiny vo väzbe na budúcu kvalitu života predovšetkým zabezpečenie viacerých predpokladov schopnosti "integrovať sa" zo strany SR:
- fungujúca štátna správa s akcentom na regióny,
- fungujúca súdna moc a exekutíva,
- fungujúca infraštruktúra (najmä dopravná).

3. Tento rok hodnotím pre našu firmu ako rok stabilizačný. Firma uskutočnila celý rad organizačných, ekonomických a právnych krokov, ktoré majú prispieť (napriek stále neštandardnému podnikateľskému prostrediu) k stanoveniu rozvojového programu spoločnosti so zameraním na strojársky priemysel. Jednoznačnou snahou je boj o národnú i nadnárodnú konkurencieschopnosť v medzinárodnom rozmere.

4. Aktuálnym problémom štátu je neschopnosť vyrovnať sa s korupciou, čo zároveň znemožňuje stanoviť základné korektné hospodárske a politické princípy. Z ekonomického hľadiska vnímam ako problém absenciu národohospodárskeho programu, ktorý by na jednej strane stanovil ekonomickú víziu Slovenska vo väzbe na Európu a svet a na druhej strane by vytvoril platformu pre opatrenia smerujúce k menovej stabilite, podpore exportu a k podpore investícií.

5. Prednosťou Slovenskej republiky vždy bola okrem strategickej polohy a nadpriemerne peknej prírody predovšetkým vysoká odbornosť a vzdelanosť obyvateľstva, ktorá v konečnom dôsledku umožňuje pružnú reagenciu na meniace sa podmienky, najmä v posledných desiatich rokoch. Základnými negatívami sú podľa môjho názoru najmä:
- prepolitizovanie hospodárskeho života spoločnosti,
- nebezpečne vysoká miera nezamestnanosti idúca ruka v ruke s nevhodnou priemyselnou štruktúrou a nedostatkom finančných zdrojov pre produktívny hospodársky rozvoj,
- veľmi malý domáci trh, ktorý v konečnom dôsledku nepríjemne rýchlo reaguje na ekonomiku niekoľkých veľkých podnikateľských slovenských subjektov, čo poukazuje na hospodársku zraniteľnosť Slovenska.
Hospodársky denník, 31. mája 2002

Jaroslava Maceková, výkonná riaditeľka SLZ Chémia, a. s., Hnúšťa

1. Veľmi reálne vzhľadom na celkovú akceptáciu vstupu SR za člena tohto zoskupenia nielen zo stránky našej pripravenosti, ale aj zo stránky vysokej podpory jednotlivých politických strán, a najmä širokej verejnosti.
2. Predovšetkým kvalitnú prípravu integračného procesu s dostatočnou osvetou prístupových krokov v jednotlivých kapitolách. Vo vnútri krajiny zvýšenie profesionálneho prístupu začnúc exekutívou štátu, zlepšením medziľudských vzťahov, zvýšením záujmu obyvateľstva o veci verejné a odpolitizovanie bežného života.

3. Naša spoločnosť je proexportne orientovaná, a i na tento rok sme stanovili strategické postupy na ďalšie zvýšenie objemu exportu. Napriek tomu, že viac ako šesť rokov pracujeme s obchodnými partnermi na trhoch EÚ a máme za sebou tvrdú školu, že akékoľvek zaváhanie v kvalite či termínovanosti dodávky, prípadne nesplnenia nakontrahovaného objemu zníži náš rating a uvoľní obchodný priestor pre konkurenciu. Preto sa spoločnosť v tomto roku pripravuje na certifikáciu systému podľa ISO 9000:2000 s nemeckou certifikačnou spoločnosťou DQS. Etablovali sme sa už ako výrobca individuálnej a kolektívnej ochrany jednotlivca. Vzhľadom na tragický útok z 11. 9. 2001 už v tomto roku rozširujeme výrobu ochranných filtrov NBC na ochranu proti nukleárnym a biologickým látkam a priemyselné typu ABE ako nové kombinácie a navyše o filter na ochranu proti oxidu uhoľnatému v súlade s EN 141 - 143.

4. Dlhodobo neriešený problém nezamestnanosti, ktorý sa odráža predovšetkým na prehĺbení rozdielov medzi vidiekom a mestom či priemyselnými centrami, ktoré sa vytvorili za účinnej pomoci vstupu zahraničného kapitálu. Keď hovorím o nezamestnanosti, tak nielen z hľadiska prepadu sociálneho zabezpečenia, ale aj z hľadiska zníženia kvality kultúrneho a vzdelanostného povedomia.

5. Na jednej strane je to úspech, že spoločnosť, ktorej vznik bol vystavený rôznym názorom, či už odborným alebo laickým z hľadiska jej existencie, Slovenská republika patrí dnes do centra diania súčasnej modernej Európy, nielen zo stránky politickej, ekonomickej, ale aj občianskej. Na druhej strane vyvstávajú hodnotenia tohto desaťročného procesu, ale v každom prípade odhliadnuc od všetkých problémov s budovaním základov štátu a následne zapojenia sa do európskeho priestoru je Slovenská republika porovnateľná s ostatnými transformujúcimi sa krajinami a o jej vstupe za člena EÚ sa diskutuje z hľadiska časového, ale nie obsahového a vecného.

Ján Jasovský, poslanec NR SR

1. Pozvánku SR do NATO vnímam pomerne s určitou dávkou optimizmu, lebo väčšina našej spoločnosti ju vníma pozitívne s určitou nádejou vidiny lepšej spoločnosti. Verím, že v novembri 2002 počas summitu v NATO v Prahe, SR rozšíri rady členských štátov NATO. Členstvo v NATO má priamy vzťah k hospodárstvu štátu. Vstup SR do NATO bude mať veľký vplyv na našu ekonomiku. Roztrieštenosť našej spoločnosti plodí rôzne riziká, ktoré môžu viesť k jej destabilizácii, ba až k naštrbeniu zvrchovanosti nášho štátu. Politické strany sa množia delením, čo je dôkaz určitej nestability spoločenského života, prejavom individuálnych záujmov. Predpokladám, že sa už nikdy nebudú opakovať také dejinné zlomy v Európe ako bol Mníchovský diktát, nebudú sa spochybňovať výsledky druhej svetovej vojny a nebudú sa zneužívať dejiny na rôzne deštrukčné ciele vykonštruované v hlavách rôznych politikov pre ich osobné ambície. Predpokladám, že tento volebný rok bude zlomovým pre našu spoločnosť na ceste do integrovanej Európy. História nás učí, že sme boli a sme Európania, hoci na ceste vývoja našej štátnosti na dejinných križovatkách nám rôzne sily prehodili výhybky, a tak sme sa ocitli ako malý národ na nesprávnej koľaji. Aj cez tieto udalosti do Európy a európskych štruktúr patríme, lebo duch národa a ľudu patrí do srdca Európy (V4), do strednej Európy.

2. Vstup SR do EÚ je historickým krokom. Integráciou sa posilňuje Európa ako celok.
Základnou črtou svetovej ekonomiky je medzinárodná ekonomická integrácia vyjadrená v zmenách sveta v globalizácii národných ekonomík. Zmyslom globalizácie je vznik novej civilizačnej štruktúry. Je to dôležité smerovanie sveta pre 20. storočie. Je to zmena industriálnych a postindustriálnych spoločností na informačnú asociálnu spoločnosť. Vidím v tom určitú príležitosť, nové možnosti, nový priestor na sebarealizáciu menších celkov národných ekonomík do väčších integrovaných celkov v rámci Európy a sveta. Zjednotenie týchto celkov sa deje cestou globalizácie. Myslím si, že pre integráciu má aj SR veľké šance podporovať vznikajúcu novú civilizačnú štruktúru.

3. Podľa ústavy SR mojím pracoviskom je NR SR. Je rozdelená na dve časti - NR SR a hlavne v teréne práca s voličmi. Moja práca je silne motivovaná odbornosťou. Veľký dôraz kladiem na prácu s voličmi a prácu s odborníkmi na báze spolupráce. Tento rok je volebným, v jeho závere chcem bližšie spoznávať problémy občanov zdola. Vidieť obraz reálneho sveta a život spoluobčanov, problémy riešiť na podklade pravdivých a kvalitných informácií a poznatkov.

4. V najbližšom období hlavným problémom je stabilizácia ekonomiky, obnovenie sociálnych istôt a mravných hodnôt. To sú problémy, ktoré vyčnievajú a sú prioritné z hľadiska kvality života našich občanov. Spomeniem len najzávažnejšie problémy - nezamestnanosť, školstvo, zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, ale sú aj ďalšie. Sú to zjavné symptómy prebúdzajúcej sa krízy, ktoré znásobuje nedokončená privatizácia a neplnenie reforiem predchádzajúcich vlád.

5. Medzi hlavné prednosti patrí sebaurčenie štátotvorného väčšinového národa. Vznik SR je dejinnou udalosťou, ktorá sa navždy zapísala do európskych dejín. Transparentne priviedla slovenský národ medzi európske národy. Ďalšou prednosťou je, že sebaurčenie prebehlo na demokratických základoch a humánne. Dôkazom je kultivované rozdelenie ČSR. Mínusy v pravom slova zmysle nevidím, možno určitá nepripravenosť slovenskej politickej reprezentácie a občanov na túto dejinnú udalosť, menšia sebareflexia, zodpovednosť za osud nášho štátu. Z toho plynú rôzne nedorozumenia, antagonizmy, ktoré neprospievajú k stabilite štátu. Nemáme výrazných jednotlivcov uznávaných doma i v zahraničí, ktorí by viedli náš štát. Učíme sa viesť a riadiť veci verejné v kontexte vnútroštátnej a navonok na medzinárodnej úrovni. Tieto objektívne fakty musíme rešpektovať, ak chceme dosiahnuť pokrok a stabilizovať našu štátnosť v rámci Európy.
Hospodársky denník, 30. mája 2002

Michal Němec, generálny riaditeľ Prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne Tatry-Sympatia

1. Mať ambície je dobré, na druhej strane som však bol svedkom vyhlásení rôznych zahraničných predstaviteľov, ktorí veľmi jednoznačne definujú podmienky, pričom niekedy až zabúdajú na diplomatický jazyk a veľmi jasne nastavujú parametre. Neviem, či sú tieto parametre vždy vecné. Na druhej strane, povedal to aj americký veľvyslanec v SR, právom Slovenska je požiadať o vstup do NATO a právom NATO je rozhodnúť sa, či nás do tohto "klubu" vezmú. NATO má svoje pravidlá a keď sa Slovensko chce stať jeho členom, treba si uvedomiť, že podmienky NATO musí akceptovať. Z ekonomickej stránky si sľubujeme od vstupu to, čo priniesol našim susedom z V4, teda zahraničné investície, ekonomické oživenie a nové príležitosti pre krajinu. To je pre nás podstatné, preto budeme musieť splniť podmienky.

2. Z hľadiska Slovenska je dôležitá celá paleta súvislostí. Z môjho profesionálneho hľadiska je napríklad veľmi podstatné, aby sme na vstup do EÚ boli pripravení v oblasti sociálneho poistenia. Ide o to, aby Slovensko malo funkčný systém sociálneho poistenia ako celok, ktorý je kompatibilný s Európou. Inak nebude naša pracovná sila schopná migrovať a Slovensko nebude vyhľadávanou krajinou pre pracovnú silu z Európy. Jednoznačne treba povedať, že Slovensko musí riešiť nezamestnanosť, ktorá je ťažkým problémom. Budeme musieť zmobilizovať všetky sily krajiny, aby sme znížili nezamestnanosť, aby sme ľuďom ponúkli viac možností pracovať, čím by sme sa aj v tomto smere priblížili krajinám EÚ.

3. Vlaňajší vývoj našej poisťovne bol veľmi dynamický a najúspešnejší v jej krátkej histórii. Práve sme si pripomenuli piate výročie činnosti. Predsavzali sme si, aby sme mohli každý nasledujúci rok hodnotiť ako najúspešnejší, prekonávať dosiahnuté méty. Samozrejme, rast má nielen priaznivé sociálne a ekonomické dôsledky, ale spôsobuje aj problémy. Jednou z našich veľkých úloh je zvládnuť dynamiku rastu.

4. Niektoré problémy hospodárstva a spoločnosti som už naznačil, nezamestnanosť a jej znižovanie. Z môjho odborného hľadiska druhým prioritným problémom sú otázky sociálnej reformy a reformy dôchodkového systému. Ide o veľký manéver s dôsledkami pre takmer všetkých občanov Slovenska, ktorý musíme vykonať a ktorý môže výrazne posilniť naše predvstupové ambície do EÚ. Niečo sa už podarilo, avšak ešte veľa treba urobiť.

5. Aj tentoraz zostanem na svojej parkete. Nedávno som sa opätovne zúčastnil na rokovaní konferencie OECD. Uvedomil som si, že pred štyrmi rokmi sa Slovensko na tomto fóre prezentovalo ako krajina s veľmi dobrými predpokladmi na reformu dôchodkového poistenia. Mali sme oddelené dôchodky od štátneho rozpočtu, verejnoprávnu Sociálnu poisťovňu, pripravený tretí pilier dobrovoľnej kapitalizácie dôchodkového poistenia. Ostatné reformné krajiny neboli tak ďaleko. Dnes, po štyroch rokoch, tieto krajiny s horšou východiskovou pozíciou v porovnaní s nami, majú viac-menej funkčný trojpilierový systém dôchodkového poistenia. U nás ešte stále funguje sociálne zabezpečenie. Výrazný pokrok s druhým pilierom poistenia, povinným kapitalizačným dôchodkovým poistením, sme zatiaľ neurobili. Verím však, že sme nestratili vnútorné sily a nájdeme riešenie. Ako jedna z mála krajín, aj vďaka múdremu rozhodnutiu, máme dnes k dispozícii značné množstvo financií na krytie nezanedbateľnej časti nákladov dôchodkovej reformy.
Hospodársky denník, 29. mája 2002

Pavol Rusko, predseda ANO

1. Ako plne legitímne. Ako našu opakovanú historickú šancu, ktorú si už nemôžeme dovoliť premárniť. Slovensko má dobré postavenie medzi kandidátskymi krajinami. Dokladom toho sú i výsledky posledného - marcového, bilaterálneho rokovania medzi Severoatlantickou radou a SR pred pražským summitom NATO. Vysoko pozitívne boli hodnotené realizované prvky reformy armády. NR SR schválila ústavný zákon o bezpečnosti štátu, ktorý patrí medzi dôležité právne normy z hľadiska súladu s právnou prípravou ašpirantských krajín. Vo vymenovávaní pozitívnych signálov by som mohol ďalej pokračovať. Som však realista a vnímam i signály, ktoré nás - v tejto súvislosti, upozorňujú na problémy našej vnútropolitickej reality. Sú to predovšetkým problémy s rómskou menšinou a rozsiahla korupcia v spoločnosti. Najviac však rezonuje obava zo zachovania kurzu zahraničnopolitickej orientácie po parlamentných voľbách. Verím však, že v reálnom vnímaní týchto skutočností je so mnou i väčšina našich občanov a výsledky septembrových volieb definitívne rozhodnú o tom, že Slovensko bude medzi tými, ktorí začnú prístupové rokovania s NATO.

2. Počas ostatných štyroch rokov prešla Slovenská republika značný kus cesty smerom k Európskej únii. Podarilo sa jej uzavrieť 24 z 30 rokovacích kapitol, čo je viac ako boli schopné uzavrieť niektoré z ostatných krajín strednej a východnej Európy, medzi ktoré patrí aj susedné Poľsko, ktoré začalo predvstupové rokovania o rok skôr ako SR. Na druhej strane by SR mala byť schopná správne odhadnúť mieru harmonizácie slovenskej legislatívy s európskou, mala by sa snažiť byť "európska", ale nie "európskejšia", ako je pre integračné ciele potrebné, ako to bolo možné vidieť v prípade súčasného Zákonníka práce. Ďalej si musíme uvedomiť, že okrem základných požiadaviek zo strany EÚ je nevyhnutné urobiť aj ďalšie kroky na ceste integrácie do európskych štruktúr. Jedným z takýchto krokov je obojstranná prezentácia - jednak Slovenska v inštitúciách EÚ a rovnako aj EÚ na Slovensku. V prvom prípade by bolo vhodné zamerať sa na to, aby boli na všetky podujatia, organizované zo strany EÚ, akými sú napríklad konferencie a kongresy, vysielaní odborníci a ľudia schopní prezentovať našu krajinu na európskej úrovni, ktorým nebude chýbať dobré jazykové vybavenie. Pre úspešné zavŕšenie procesu začlenenia SR do európskych štruktúr je potrebné urobiť určitú osvetu medzi slovenskou odbornou aj laickou verejnosťou. Občania, podnikatelia, ale aj predstavitelia samosprávy by mali byť totiž plne informovaní o všetkých možných spôsoboch, ako využívať granty z predvstupových a neskôr aj povstupových štrukturálnych fondov EÚ, a týmto sa zbaviť svojich zábran "pýtať si peniaze" od európskych inštitúcií. Nakoniec, z hľadiska politického vývoja na Slovensku, je nutné si uvedomiť, že predstavitelia EÚ ako aj atlantických zoskupení jasne vyjadrili svoj názor na budúci vývoj prístupu integračných zoskupení voči SR, pokiaľ sa ku vláde dostanú predstavitelia, ktorí už raz premrhali šancu vrátiť SR späť do demokratickej Európy.

3. Po vlaňajšom vstupe do politiky je diagnóza jednoznačná - kľúčový, prelomový, rozhodujúci. Nebudem sa sťažovať, napokon, veď som to sám chcel. Rozhodnutie bolo slobodné, pokojné a vecné. A práve taký bude spôsob, ako sa s výsledkami vyrovnám. Urobil som pokus - ponúkol som alternatívu a urobím všetko, čo bude v mojich silách a nebude v rozpore s mojím svedomím, aby som bol úspešný. Ak dostaneme dôveru, čaká nás obrovský kus práce a som presvedčený, že v nej nemôžeme byť neúspešní. Ak ANO zostane pred bránami parlamentu, nevidím najmenší dôvod, aby som ja zostával v najvyššej politike. Potichu sa zbalím, svojim najbližším poďakujem za spoluprácu, dôveru i trpezlivosť a pokiaľ bude záujem, urobím všetko preto, aby si liberálna politika a liberálne priority našli na Slovensku lepšieho lídra. Lídra, ktorý bude schopný priviesť ANO do parlamentu a ktorému budem ochotne pomáhať.

4. Podľa nášho názoru je na Slovensku prioritným problémom otázka vymáhateľnosti práva. Úspešné riešenie tejto otázky považujeme za jednu zo základných podmienok zlepšenia situácie na Slovensku, a to tak v oblasti spoločnosti, ako aj v hospodárskej oblasti. Ak sa máme sústrediť špeciálne na hospodárstvo, potom je podľa nás jeho hlavným problémom stav podnikateľského prostredia ako celku, najmä stav a aplikácia súvisiacej legislatívy. Ako príklad možno uviesť komplikovanosť a nedostatočnú stabilitu daňového systému a príliš vysoké daňové a odvodové zaťaženie, čo následne spôsobuje firmám aj vysoké súvisiace náklady (umelo vytvárané náklady, využívanie off-shore, obchodovanie s účtovnými stratami firiem, vysoké náklady na vedenie účtovníctva a daňových poradcov atď.), ďalej prílišná nepružnosť a byrokratizácia pri vstupe a výstupe subjektov do a z podnikania (registrácia živností, firiem, konkurzy), a tak ďalej.

5. Máme svoj štát a vďaka Bohu zaň. Dokázali sme si ho vybudovať a v prvých rokoch aj ekonomicky uchrániť. Ale aj tu asi platí staré známe - ťažšie je obhájiť ako získať, je náročnejšie udržať, než vybudovať. Nemáme priestor, aby som detailnejšie porovnával vývoj na Slovensku a v iných transformujúcich sa krajinách. Niektoré nás predbehli, iné zaostávajú. V niečom sme lepší, v inom naopak, držíme v rukách Čierneho Petra. Pre mňa je dôležité presvedčenie, že máme naviac, že nedokážeme vôbec využiť potenciál, ktorý máme. Že sami seba svojou neschopnosťou či dokonca úmyslom kopeme dole zo schodov. Som príliš veľký optimista na to, aby som neveril, že sa to zmení, ale samé od seba to nepôjde. Slovensko potrebuje lepšie riadenie, efektívnejšiu správu vecí verejných, profesionálnejší manažment rozhodovacích procesov - no proste lepších politikov. Čím skôr, tým lepšie. Čím rýchlejšie sa objavia a presadia, tým menej nás to v budúcnosti bude bolieť.
Hospodársky denník, 28. mája 2002

Ján Blcháč, generálny riaditeľ, Liptovská mliekareň, a. s., Liptovský Mikuláš

1. Berúc do úvahy celý ponovembrový vývoj, európske integračné tendencie, ako aj fakt, že rozhodujúcu dĺžku hraníc Slovenska tvoria hranice s členskými štátmi NATO, sú tieto ambície úplne prirodzené a legitímne. Pre SR, ak dostane po novembrovom summite NATO v Prahe pozvánku, môže táto skutočnosť znamenať i to, že sa zlepší prostredie vrátane podnikateľského.

2. S prichádzajúcim predpokladaným termínom vstupu SR do Európskej únie sa nám zužuje aj priestor na osvetu - osvetľovanie očakávaní toho, čo pre Slovensko bude členstvo v EÚ znamenať. Práve preto by mali efektívnejšie rozširovať odhadované dosahy (pokiaľ existujú) na jednotlivé rezorty a podnikateľské subjekty v nich. A nemám na mysli iba hospodárske rezorty, ale aj nadstavbu. Viac sebadôvery by sme si mali dodávať definovaním napríklad aj toho, čím môže Slovensko vcelku, ale i v jednotlivostiach obohatiť Európu po integrovaní.

3. V sektore spracovania mlieka zaznamenávame v tomto roku významné turbulencie. Tie sú spôsobené vygenerovaním sa vyššej ceny za surovinu - kravské mlieko, ako aj ďalším zostrením konkurenčného prostredia pri realizácii mliečnych produktov na trhu. Liptovská mliekareň sa v posledných rokoch dostatočne stabilizovala, upevňujeme dobré vzťahy s obchodnými partnermi, a to tak s dodávateľmi, ako i odberateľmi. Disponujeme kvalitným motivovaným personálom, ktorý sa pri svojom rozhodovaní môže opierať o silnú nadnárodnú skupinu Bongrain. Aj tento rok, ako každý predchádzajúci, musí byť pre nás výzvou, aby sme si všetky naše záväzky splnili riadne a včas.

4. Slovenskú republiku trápi a zbytočne zaťažuje vysoký deficit zahraničného obchodu so všetkými sprievodnými javmi. Oslabuje sa ochrana domáceho trhu, ako aj proexportná politika, opatrenia na zlepšenie nie sú systematické a sú málo účinné. Vo firme sa aktuálne vyrovnávame s požiadavkami nového Zákonníka práce, Obchodného zákonníka a ďalších noriem, ktoré boli prijaté vo vzťahu k potravinárstvu. Prioritou v hospodárstve a možno i v celej spoločnosti by mala byť pozitívna motivácia založená na dobrom ekonomickom vývoji, prostredníctvom ktorej by mohli všetky kategórie občanov dostať optimistickú perspektívu. Zlepšením komunikácie cez samosprávne organizácie podnikateľov by sa mala naplniť zásada, že sa v krajine vtedy múdro rozhoduje, keď sa berú do úvahy názory všetkých zúčastnených.

5. Slovensko v princípe muselo prekonať a naďalej prekonáva dve transformácie - ekonomickú i štátnu. Možno by to bola úloha na dve i viac decénií a možno práve preto sa ťažšie rodia pozitíva v porovnaní s krajinami, ktoré prekonávajú v princípe transformáciu jednu.
Hospodársky denník, 27. mája 2002

Adrián Ďurček, predseda COOP Jednota Slovensko, a. s.

1. Som presvedčený, že Slovensko má jedinečnú šancu a príležitosť na novembrovom summite v Prahe dostať pozvánku do NATO. Ja osobne to vnímam ako veľkú výzvu pre Slovensko.

2. Môj názor je taký, že pre Slovensko je dôležité zmeniť politickú kultúru, zmeniť nielen legislatívu, ale hlavne vymožiteľnosť právnych procesov, vyrovnať sa s korupciou a nájsť dlhodobé strategické ciele pre hospodársky rozvoj krajiny. Slovensku by najviac pomohlo k dosiahnutiu týchto cieľov, keby sa parlament a vláda viacej profesionalizovali. Som presvedčený, že v ekonomickom živote stoviek úspešných firiem na Slovensku sú dôkazy, že máme šikovných a schopných ľudí, preto sa divím, že ich nemáme práve v politike.

3. Tento rok ako i roky predchádzajúce považujeme za roky, keď naša firma ešte stále rastie, upevňuje svoju stabilitu a zlepšuje si postavenie na trhu. Dúfam, že práve z týchto dôvodov môžem konštatovať, že to stabilizuje i moju osobnú pozíciu.

4. Za prioritné problémy, ktorými trpí Slovensko, považujem nesystémové kroky v privatizácii, vysoké záporné saldo platobnej bilancie a hlavný problém vidím v tom, že utrácame prostriedky, ktoré už nikdy nebudeme mať z privatizácie na riešenie dôsledkov a nie príčin. Mám na mysli školstvo, zdravotníctvo, cestovný ruch, poľnohospodárstvo. To všetko sú odvetvia, kde sa strácajú peniaze z privatizácie bez odpovede na otázku, čo budeme robiť potom, keď už toľko peňazí nebude.

5. Žiaľ, musím konštatovať, že nepoznám prednosti Slovenskej republiky v porovnaní s
Maďarskom, Poľskom a Českom, ktoré sa podobne transformujú ako my. Oproti týmto krajinám sa zhoršuje naša ekonomika, politická stabilita a čo je najhoršie i medzinárodné uznanie. Príčinu tohto stavu vidím opätovne v nekompetentnej politickej garnitúre, ktorá 12 rokov v tejto krajine myslí viac na seba ako na krajinu samotnú. Pokiaľ sa tento princíp nezmení, tak naša krajina bude stále strácať. Som presvedčený, že nie sú na vine ani hranice republiky, ani obyvatelia, na vine sú tí, ktorí túto krajinu riadia. Bolo by dobré, keby si uvedomili, že sú za to zodpovední.
Hospodársky denník, 27. mája 2002

Ivan Štefanec, generálny riaditeľ Coca-Cola Beverages Slovakia

1. Slovensko stojí pred historickou šancou zaradiť sa do skupiny civilizovaných krajín. Naše ambície sú legitímne a reálne. Avšak už viackrát dostala naša krajina veľmi jasné, až nediplomatické signály o tom, aké dôležité budú výsledky jesenných volieb pre potenciálne členstvo SR v NATO. Všetci vieme, že realita je naozaj taká, že o členstvo musíme zabojovať predovšetkým u nás doma a demokratická väčšina rozhodne o ďalšej budúcnosti krajiny, ktorá je momentálne nasmerovaná jednoznačne prointegračne. Pre naplnenie našich ambícií na vstup do NATO je však dôležitá aj ekonomická, nielen politická sila. Preto záleží nielen na politických rokovaniach, ale na výkonnosti každej firmy, ktorá je súčasťou ekonomickej úspešnosti krajiny. Politická špička je len vrcholom, ktorý je obrazom nášho prostredia a ktorý stojí na báze ekonomického fungovania spoločnosti.

2. Za najdôležitejší moment našich integračných ambícií považujem práve tohtoročný novembrový summit NATO v Prahe. Tam sa vyjasní pozícia Slovenska na ďalšie obdobie. Verím, že to bude úspešný medzník ďalšieho rozvoja našej krajiny, znamenajúci výrazný predpoklad pre ďalšie integračné úspechy. Za veľmi dôležité z hľadiska celoeurópskej integrácie považujem stanovenie vízie a cieľov krajiny, ktoré nebudú spočívať len v členstve v EÚ ako cieli, ale ako prostriedku pre prosperitu Slovenska. V harmonizačnom procese je dôležité, aby sa legislatíva EÚ nekopírovala automaticky, ale vzhľadom na vplyv jednotlivých ekonomických dosahov. Tu vidím potrebu oveľa väčšieho priestoru pre priemysel, než aký doteraz má v integračných rozhovoroch. Som presvedčený, že pri správnom stanovení cieľov máme reálnu šancu do európskeho spoločenstva mnohým kvalitne prispieť.

3. V tomto roku zaznamenávame rast reálnych miezd, čo je dôležitý predpoklad na rast spotreby rýchloobrátkového tovaru. Vidíme to na spotrebe obyvateľstva i na pohyboch na trhu a je potešiteľné, že celý trh nealkoholických nápojov zaznamenáva ustavičný rast. Prvý štvrťrok bol veľmi úspešný a znamená reálny základ pre úspech celého roka. Predpokladám, že rok 2002 bude v našej firme opäť rokom pokračujúceho rastu.

4. Výsledky sú vždy veľmi závislé od prístupu, preto za prioritu považujem pozitívne myslenie v spoločnosti so snahou vyriešiť existujúce otázniky. Tie sú predovšetkým v pracovnoprávnej legislatíve po novelizácii Zákonníka práce, ktorá, žiaľ, znižuje flexibilitu pracovnej sily a vážne zasahuje do podnikateľského prostredia. Pri pretrvávajúcej vysokej nezamestnanosti čaká stále na riešenie systém sociálneho zabezpečenia. Pri vývoji slovenskej obchodnej bilancie je logickou prioritou tiež oblasť podpory domácej produkcie a proexportnej politiky. Za nemenej dôležitú prioritu považujem legislatívnu podporu rastu ekonomiky pokračujúcim trendom znižovania daňového a odvodového zaťaženia a minimalizáciou štátnych zásahov do podnikania. V tejto oblasti sme zaznamenali aj negatívne trendy drastickým zásahom do podnikateľského prostredia vytvorením netransparentného tzv. Recyklačného fondu, ktorý výrazne zhoršuje konkurencieschopnosť domáceho priemyslu niekoľkonásobne vyššími poplatkami v porovnaní so zahraničím. Som presvedčený, že rast je podmienený len podporou trhového prostredia cez transparentnú legislatívu bez prvkov diskriminácie.

5. Slovenská republika sa stala v poslednom období rešpektovanou krajinou. Našou jednoznačnou prednosťou sú ľudia, ich dynamika a flexibilita. Zásadné transformačné zmeny, prebiehajúce v posledných rokoch, práve posilnili túto flexibilitu, ktorá je našou silnou stránkou aj v porovnaní s ostatným transformujúcim sa zahraničím. Za prednosť v porovnaní s našimi susedmi považujem aj relatívne dobrú infraštruktúru. Mínusmi sú: nižší objem zahraničného kapitálu, menej rozvinuté malé a stredné podnikanie a ešte stále pretrvávajúce tendencie presadenia úzkych skupinových záujmov na úkor celkového dosahu na krajinu. Zlepšenie je preto možné aj v konsolidácii podnikateľskej sféry a zastupovania jej záujmov.
Hospodársky denník, 24. mája 2002

Peter Kollárik, generálny riaditeľ Siemens, s. r. o.

1. Ako reálne zhodnotenie možností krajiny, nevyhnutnú podmienku na zabezpečenie dlhodobej politickej stability a hospodárskej prosperity a zároveň ako korektívum pre domácu politiku. Ale tiež ako spoločný cieľ, na ktorom sa zhodnú všetky relevantné politické sily.

2. Na splnenie podmienok vstupu do EÚ je nevyhnutné zabezpečiť splnenie kritérií, ktoré úzko súvisia s rozvojom hospodárstva. Ekonomiku však, či chceme alebo nechceme, dokážeme rozbehnúť iba pomocou zahraničných investícií (v princípe zlé riešenie, ale žiadne iné neexistuje). Preto je dôležité zvýšiť príťažlivosť SR pre zahraničných investorov aj vstupom do euroatlantických vojenských štruktúr. Našu pozvánku do NATO považujem za dôležitú z hľadiska SR, celoeurópskej integrácie a nášho prijatia do EÚ.

3. Ako doteraz každý, náročný, ale úspešný. Spoločnosti skupiny Siemens (v súčasnosti 15 výrobných a odbytových podnikov) investuje, rozširujú výrobu i odbyt a máme okolo 8800 pracovníkov. Predstavujú významného zamestnávateľa a svojím celkovým obratom 15 mld. Sk, z ktorého predstavuje export dve tretiny, prispievajú pozitívne aj k zahraničnoobchodnej bilancii krajiny. V roku, v ktorom oslavuje Siemens 100. výročie začiatku svojich aktivít na Slovensku, je to dobrá bilancia i prísľub do budúcnosti.

4. Za prioritné v hospodárstve a spoločnosti považujem úlohu zatraktívniť Slovensko pre všetkých:

- pre NATO, ako budúceho člena,
- pre EÚ, ako člena, ktorý obohatí spoločný ekonomický priestor a nebude iba brať, ale aj dávať,
- pre zahraničných i domácich investorov,
- pre podnikateľov, a to najmä malých a stredných,
- a predovšetkým pre občanov Slovenska, aby neplatilo Chalupkovo: "...a čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo".

5. Prednosti? Že je mladá. Mínusy? Že je mladá.
Hospodársky denník, 23. mája 2002

Ferdinand Devínsky, rektor Univerzity Komenského

1. Veľmi pozitívne. Ak sa nestane niečo nepredvídateľné, dúfam, že Slovensko bude prijaté do NATO.

2. Politickú stabilitu a kontinuitu súčasného politického trendu ďalšie, najmenej štyri roky.

3. Mimoriadne náročný, pretože nový zákon o vysokých školách im dal skutočnú autonómiu, keďže im dal ekonomickú autonómiu, a tým súčasne aj podstatne vyššiu zodpovednosť, ako mali doteraz. Vznikol úplne nový, doteraz u nás nepoznaný typ organizácie a s tým je spojených množstvo problémov najmä legislatívneho charakteru. Pre mňa osobne to je veľmi náročný, ale aj dobrý rok.

4. Naďalej pokladám za najväčší problém celej spoločnosti jej instabilitu, politickú aj hospodársku, veľmi nízku vymožiteľnosť práva, celkovú nedôveru vládnucu v spoločnosti, značný vplyv korupcie a dosť časté zmeny pravidiel hry.

5. Za necelých desať rokov slovenskí občania dokázali, že si vedia spravovať svoje veci, a to je skúsenosť, ktorá je na nezaplatenie. Je však faktom aj to, že kým my sme sa museli učiť, ako viesť a spravovať štát a popritom sme sa museli snažiť udržať svoje pozície (najmä politické) aj smerom k zahraničiu, ostatné krajiny (mám na mysli okolité štáty Vyšehradskej štvorky) takýto problém nemali a viac sa mohli sústrediť na životne dôležité veci. V tomto sú skryté naše pozitíva aj negatíva. Naše veľké mínusy vidím okrem iného aj v tom, že náš volič je pomerne ľahko ovplyvniteľný a je naklonený uveriť jednoduchým, populistickým, lacným a často aj riešeniam skrývajúcim v sebe silové prvky. K mínusom možno zaradiť aj to, že aj keď ideme často v druhom slede, nevieme sa poučiť z chýb tých, čo idú pred nami. A to aj napriek tomu, že ich vidíme a uvedomujeme si ich, spravíme ich tiež. Veľké pozitívum však vidím v tom, že ak chceme a sa dosť intenzívne aj snažíme, vieme v pomerne krátkom čase nájsť dobré a pre celú spoločnosť prospešné riešenia (pozri napríklad úplná zmena zahraničnej politiky a jej výsledky za necelé štyri roky).
Hospodársky denník, 23. mája 2002

Marián Vidoman, generálny riaditeľ Makyta Púchov

1. Napriek zložitým diskusiám si myslím, že treba, aby Slovensko bolo do NATO prijaté. Nachádzame sa v geografickom usporiadaní Európy a sveta, ktoré si vyžaduje, aby Slovensko bolo účastníkom v NATO.

2. Z hľadiska Slovenska treba predovšetkým stabilizovať politickú scénu. Okrem proklamovaných pozitívnych informácií o tom, ako nás chce EÚ prijať, je potrebné, aby všetci občania Slovenska sa prejavovali ako budúci euroobčania. To znamená: mali takú istú produktivitu práce, ambície, disciplinovanosť pri výkone svojej každodennej činnosti. Bude nevyhnutné, aby sme v tomto smere vstúpili do EÚ ako občania konsolidovaného štátu, zdravej ekonomiky. Inak nebudeme prijímaní ako rovnocenní partneri.

3. Od konca minulého roka a v tomto roku sa odvetvie textilného a odevného priemyslu nesie v znamení určitej recesie. Avizované oživenie zatiaľ nenastalo. Preto je veľmi dôležité, aby sme aj v tomto roku využili tradičné obchodné spojenia, opierajúc sa o vlastnú kvalitu, a aby sme udržali svoje pozície na zahraničnom a tuzemskom trhu.

4. Za prioritné považujem dosiahnuť vo voľbách stabilitu na politickej scéne. Verím, že práve ona bude rozumnými a múdrymi opatreniami prenesená aj do oblasti spoločensko-ekonomického života, ktorý je základom v zdravom hospodárskom dianí.

5. Vývoj na Slovensku nie je príliš pozitívny vo vzťahu k rozdrobenému spoločenskému i politickému prostrediu. Nedosiahli sme také zmeny v nových projektoch, ktoré by zaznamenali výrazné zníženie nezamestnanosti, aby väčšina občanov mohla aktívne pracovať a prispievať svojou prácou k rozvoju ekonomiky a všetkých oblastí spoločenského života. Politická nestabilita, rôzne strategické prístupy k riešeniu toho najzákladnejšieho - rastu produktivity práce, rastu celkovej ekonomiky - majú na svedomí, že nedošlo k masovejšiemu prísunu zahraničných investorov pre nové projekty. Nie je správne, že sa na Slovensku uspokojujeme s tým, že odpredávame hlavne bankové inštitúcie a nazývame to ozdravným procesom ekonomiky, ktorý v budúcnosti bude pôsobiť na zlepšenie ekonomickej situácie. To nie sú v skutočnosti nové projekty, ktoré by dávali prácu a ktorými by sme sa mohli presadiť v tvrdom konkurenčnom prostredí medzinárodného obchodu. Vo väzbe na všetky tieto otázky bude treba prehodnotiť ďalšiu stratégiu a smerovanie slovenskej politiky i ekonomiky. Informácií o tom, kde a za akých podmienok sa máme integrovať, máme dosť. K tejto analýze bude potrebné priradiť konkrétne kroky, ktoré by mali viesť ku konkrétnym výsledkom ozdravovania ekonomiky a celej spoločnosti.
Hospodársky denník, 22. mája 2002

Katarína Poláková, dermatovenerologička

1. Po 11. septembri 2002 sa zmenil postoj k rozširovaniu NATO možno aj o pobaltské krajiny zo strany Moskvy. Výrazné zlepšenie vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou po tomto dátume tiež zvýšilo naše šance na vstup do aliancie. Mnohé európske členské štáty budú našu kandidatúru posudzovať aj z geopolitického hľadiska. Dúfam, že jednoznačnú podporu nášmu členstvu máme u našich "vyšehradských susedov". Prijatím Slovenska by totiž vzniklo stabilné bezpečnostné prostredie v strednej Európe. O tom, že sme dobre pripravenou krajinou, už bolo napísané veľa inými kompetentnejšími, zostáva veriť, že naše výrazne pozitívne skóre nezanikne po jesenných voľbách.

2. Zvládnuť prístupový proces, všetky náročné úlohy s ním spojené. Iste pribudnú výdavky na zavádzanie európskych noriem, budú nevyhnutné investície do životného prostredia i do iných sfér. Spočiatku asi nad prínosmi prevážia výdavky spojené s členstvom, napriek tomu je to jediná cesta, ako zabezpečiť prosperitu Slovenska.

3. Pracujem v zdravotníctve a aktuálna situácia väčšiny zdravotníckych zariadení je, slušne povedané, veľmi zložitá. Ich fungovanie je neraz na doraz a doterajšie reformné úpravy nepriniesli očakávané zlepšenie. Vzťahy medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami sú napäté. Moja práca ma napriek všetkým týmto okolnostiam baví, a keďže som optimista, verím, že situácia v našom rezorte raz bude iná.

4. Zabezpečiť dostatok profesionálov, začnúc najvyššími vládnymi predstaviteľmi až po riadenie jednotlivých podnikov. Likvidovať korupciu, zvýšiť pocit bezpečnosti občanov v naozaj právnom štáte, zlepšiť zdravie a priemerné prežívanie nášho obyvateľstva.

5. Za tých skoro desať rokov sa veľa stihlo, ale mohlo sa viac. Mrzí ma rozdiel v životnej úrovni krajín EÚ a našej, ale i medzi nami a Českou republikou. Napriek tomu mladí ľudia majú dnes celkom iné šance získať dobrú prácu doma či v zahraničí. Akceptácia Slovenska cudzinou už existuje, verím, že sa dočkáme aj transformovania na prosperujúci štát, ktorý bude plnohodnotným partnerom krajinám, ktoré sú už v euroatlantických štruktúrach začlenené.
Hospodársky denník, 22. mája 2002

Miroslav Lapuník, generálny riaditeľ SPP, a. s.

1. Doterajšie vyjadrenia predstaviteľov členských štátov aliancie na tému možnosti prijatia Slovenska sú nádejné. Predpokladám, že pokiaľ nepríde k radikálnemu zvratu v smerovaní Slovenska po jesenných voľbách, máme skutočné šance dostať pozvánku do NATO práve na summite v Prahe. V rámci predvolebného obdobia sa dajú predpokladať rôzne korektné i nekorektné súboje jednotlivých politických strán a budú možno momenty, keď sa tieto šance budú zdať menej reálne. Ale v konečnom dôsledku to budú výsledky volieb, ktoré v zásade rozhodnú o tom, či SR bude mať šancu zaradiť sa medzi členov aliancie alebo nie.

2. Jednoznačne si myslím, že je to politická stabilita na Slovensku a nezvratnosť približovania sa Slovenska k štátom EÚ vo všetkých smeroch. Ako príklad použijem odvetvie plynárenstva. Iba ťažko si predstaviť integráciu Slovenska do Európskej únie, pokiaľ by sme v slovenskom plynárenstve neaplikovali pravidlá Smernice EÚ č. 98/30/EC a zrejme podobne to platí aj pre iné oblasti. V tomto zmysle za jeden z úspešných krokov považujem dokončenie predaja 49 % akcií SPP, a to napriek snahe niektorých politikov zmariť tento proces, pričom za predaj v minulosti hlasovali. Podobne rozporuplné signály jednoznačne Slovensku a jeho snahe o integráciu neprospievajú.

3. Práve vďaka predaju takmer polovičného balíka akcií SPP do rúk silného európskeho plynárenského konzorcia vojde rok 2002 do histórie ako dôležitý medzník v existencii slovenského plynárenstva. Tento rok preto pre SPP znamená predovšetkým otvorenie priestoru na podnikanie v prirodzených podnikateľských podmienkach, bez suplovania sociálnej politiky štátu prostredníctvom deformovaných predajných cien zemného plynu a bez zaťažovania spoločnosti dodatkovými odvodmi. Vstup strategických zahraničných partnerov, akými spoločnosti Ruhrgas, Gaz de France a Gazprom nepochybne sú, znamená upevnenie pozície slovenského plynárenstva v rámci Európy a zvýraznenie významu tranzitnej siete vo svetovom meradle. Vznikajú tu aj nové možnosti na rozvoj a prosperitu spoločnosti. Pokiaľ ide o moju pozíciu, chápem ju v kontexte vstupu zahraničných akcionárov. Mení sa štruktúra akcionárov, predpokladajú sa zmeny vo vrcholovom manažmente. Som presvedčený, že súčasné vedenie si svoju úlohu - pripraviť a skonsolidovať spoločnosť pred zavŕšením procesu privatizácie - splnilo. Osobne som pripravený aktívne sa zúčastňovať na riadení spoločnosti, pokiaľ domáci a zahraniční akcionári prejavia záujem. Práve v tomto mesiaci som zavŕšil svoje tridsaťročné pôsobenie v plynárenstve a svoj ďalší osud preto spájam s plynárenstvom a s SPP.

4. Domnievam sa, že tieto problémy sa dajú definovať v dvoch rovinách - vo všeobecnej a v ekonomickej. Vo všeobecnej je to nedostatok morálky, tolerancie, ohľaduplnosti a trpezlivosti, absencia spravodlivosti, a naopak, prebytok závisti, neprajnosti, násilia a hlúposti. V ekonomickej rovine je to všeobecná neschopnosť konštruktívneho riešenia súčasnej ekonomickej a hospodárskej situácie, vyrábanie a riešenie pseudoproblémov. Myslím si, že na Slovensku je dostatok finančných zdrojov, len sú na nesprávnych miestach a tam, kde by mali byť, chýbajú. Je to výsledok legálneho likvidovania všetkého, čo vytvorila predchádzajúca spoločnosť a čo dovolila porevolučná legislatíva. Z minulosti si pamätám rok, keď sa do čela spoločnosti dostal A. Dubček. Vtedy vládlo v krajine úprimné oduševnenie, ľudia boli ochotní obetovať sa v prospech spoločnosti, boli zapálení pre spoločnú vec. Taká atmosféra mala byť po roku 1989. Žiaľ, v súčasnosti sa mnohí ľudia musia najskôr poučiť na vlastnej koži, aby prestali podliehať ilúziám a prázdnym sľubom tých, ktorých cieľom je získanie moci a hmotného bohatstva. Za jeden z problémov súčasnosti považujem "únik mozgov" mladých šikovných ľudí, ktorí by mohli našu krajinu posunúť oveľa ďalej. Je potrebné dostatočne ich motivovať, aby sa po nazbieraní skúseností v zahraničí vrátili na Slovensko, aby sem priniesli nové zmýšľanie a hodnoty.

5. Obdobie transformácie krajín podobných Slovensku vykazuje veľa spoločných znakov, napríklad pozostatky direktívneho riadenia, zaostalú ekonomiku, politickú nestabilitu súvisiacu s ustavičným politickým bojom o moc, vplyv podsvetia, vysokú mieru korupcie a podobne. Len úroveň a vplyvy uvedených spoločných znakov sú v každej krajine iné. Z hospodárskeho hľadiska sa Slovensko po rozdelení bývalého Česko-Slovenska ocitlo v nevýhode, pretože nemalo finalizáciu výroby v niektorých odvetviach a stratilo pozície na európskom či svetovom trhu. V mnohých prípadoch sme si nedokázali udržať pozície ani na športovom poli či v ďalších iných oblastiach. Na škodu súčasnosti je, že aj to, čo fungovalo, sme si znefunkčnili najmä presmerovávaním tokov peňazí nesprávnym smerom, nezriedka rôznymi kriminálnymi postupmi, ktoré zostali nepotrestané. Absentuje tu vymožiteľnosť práva a dostatok morálky. Prednosťou našej krajiny je, že momentálne existuje, našťastie, skupina ľudí, ktorá dokázala posunúť Slovensko v procese integrácie do európskych štruktúr a dostihnúť tak okolité transformujúce sa krajiny napriek tomu, že tento proces bol už takmer zastavený. Ako mínus vnímam fakt, že naopak reálne existuje vplyv inej skupiny, ktorá je svojím konaním a deštrukčnými vyhláseniami schopná túto snahu negovať a znehodnocovať. Čiže chýba tu jednota, spojenie záujmov v prospech krajiny namiesto presadzovania osobných či straníckych záujmov. Som však optimista a verím, že napokon pre SR všetko dobre dopadne. Je to iba otázka času, ktorý si žiada generačnú výmenu. Jednu alebo dve, čo predstavuje asi tridsať až osemdesiat rokov skutočnej transformácie, pokým sa neodstránia jednak neduhy získané za bývalého režimu a negatívne dôsledky impulzívneho konania z obdobia po prevrate.
Hospodársky denník, 21. mája 2002

Jozef Uhrík, hovorca predstavenstva Volkswagen Slovakia, a. s.

1. Pozvánku je nutné považovať za rozhodujúci strategický cieľ zahraničnej politiky SR. Prečo je dôležitý vstup do NATO? Myslím si, že toto nie je potrebné zoširoka rozoberať, pretože je to vec, ktorá súvisí so zaistením bezpečnosti a stability v komplikovanom stredoeurópskom priestore a vytvorením istoty aj pre zahraničných investorov, ktorí majú chuť podnikať na Slovensku. Zvlášť je to dôležité i z toho dôvodu, že medzinárodnú scénu nemôžeme ešte stále považovať za príliš stabilnú, ale spojenie našich aktivít v rámci tohto obranného bezpečnostného zoskupenia má rozhodujúci význam pre našu malú krajinu. Koniec koncov to dokazujú i snahy niektorých politických kruhov v okolitých krajinách, začať diskusiu o výsledkoch druhej svetovej vojny všeobecne.

2. Takisto považujem za dôležité pracovať systematicky na tom, aby sme sa mohli zúčastniť na celoeurópskom integračnom procese, ktorého cieľom by malo byť naše členstvo v Európskej únii. Toto členstvo popri kladoch, ktoré jednoznačne vyplývajú z účasti na celoeurópskom integračnom procese, si zároveň vyžaduje veľmi intenzívnu činnosť v hospodárskom živote krajiny. Snahou musí byť, aby nás vstup do EÚ zastihol vhodne pripravených. Mám na mysli úroveň výkonnosti nášho hospodárstva a hlavne prípravy kompatibility nášho právneho systému s európskym právnym systémom. Nemyslím tým len prípravu legislatívnych noriem zodpovedajúcich všeobecným pravidlám EÚ, ale mám na mysli hlavne to, aby po ich prijatí bolo zabezpečené dôsledné dodržiavanie týchto noriem a zlepšila sa vymožiteľnosť práva. Myslím si, že v tejto súvislosti máme ešte veľa úloh pred sebou, ktoré musíme splniť, aby sme mohli povedať, že sme pripravení na členstvo v EÚ. Je potrebné skutočne spracovať analýzu vo forme dopadovej štúdie nášho vstupu do Európskej únie. Hlavne mám na mysli to, aby sme si presne definovali naše slabiny a na ich odstránenie sformulovali opatrenia, ktoré musíme urobiť ešte do vstupu a zároveň, aby sme racionálne vedeli využívať prostriedky EÚ poskytované s cieľom vyrovnávania ekonomickej výkonnosti pôvodných členských a kandidátskych krajín. Vychádzajúc zo súčasného stavu si myslím, že máme ešte v tomto smere veľké rezervy.

3. Pre našu spoločnosť Volkswagen Slovakia je tento rok významný z toho dôvodu, že v nadväznosti na rozsiahly investičný program v posledných rokoch značne narastá výroba v našej organizácii, ktorá bude znamenať v tomto roku prekročenie produkcie 200-tisíc automobilov ročne. Zároveň spúšťame výrobu v novom industriálnom parku, kde je sústredená podstatná časť subdodávateľov, ktorí sa budú zúčastňovať na kompletizácii našej finálnej produkcie. Ďalej sa musíme pripraviť na nábeh najzložitejších výrobkov, aké sme doteraz v svojej krátkej histórii podniku zabezpečovali.

4. Tak ako som naznačil v odpovedi na predchádzajúce otázky, za najvážnejšiu úlohu v hospodárstve Slovenskej republiky považujem dôkladnú prípravu na vstup do Európskej únie. V nadväznosti na reštrukturalizáciu bankového sektora musíme intenzívne pracovať na reštrukturalizácii priemyslu ako základu možného zvýšenia výkonnosti ekonomiky SR vôbec, a týmto spôsobom zabezpečiť postupné riešenie nášho najväčšieho problému, ktorým je nezamestnanosť.

5. Budúci rok bude skutočne významný pre Slovenskú republiku v tom, že si pripomenieme toto vzácne výročie. Ako pozitívum možno označiť to, že SR vystupuje ako samostatný suverénny štát so všetkými výhodami, ktoré s tým súvisia. Na druhej strane musia politici vytvoriť také podmienky, aby sa vzťahy so susednými štátmi dostali do polohy vzájomnej intenzívnej spolupráce, aby sa obrúsili tie nepríjemné hrany, ktoré existujú dosiaľ v týchto vzťahoch a aby sme sa spolu pripravili na vstup do Európskej únie, do zoskupenia, ktoré predstavuje nové vzťahy v celej Európe. Myslím si, že to čo sa nepodarilo, sú rozhodujúce reformy sociálnej sféry, zdravotníctva i reštrukturalizácia priemyslu. Pravda, nie je to len náš problém, s týmto zápasia takmer všetky transformujúce sa krajiny. Avšak v našich podmienkach sa nám nepodarilo to, čo možno môžeme závidieť susedným krajinám, a to je určitá vyprofilovaná politická štruktúra, ktorá je základom stability a kontinuity zahraničnej a vnútornej politiky každej krajiny.
Hospodársky denník, 20. mája 2002

Viliam Veteška, predseda predstavenstva Slovenské aerolínie

1. Je logické, že SR má ambície získať pozvánku do NATO. Na druhej strane je však nelogické, že z tejto mimoriadne dôležitej udalosti robíme politický fetiš. Z dlhodobého hľadiska ide o dôležitý politicko-ekonomický krok, ktorý v konečnom dôsledku má mať najväčší význam pre občana krajiny. Preto sa pri napĺňaní tejto ambície musí dosiahnuť občianska spolupatričnosť, a to je úloha politických strán. Zistiť skutočné želania občanov sa dá len ľudovým hlasovaním. Navyše si myslím, že európska bezpečnosť bez Ruska nebude, a preto by sme si mali usporiadať vzťahy aj s touto krajinou v zmysle jasných vzťahov. Chcem prezentovať nádej, že vôľa pozvať nás sa bude zhodovať s vôľou prijať pozvanie a naopak, že vôľa byť pozvaní sa bude zhodovať s vôľou pozvať nás, a to bez akýchkoľvek priateľských upozornení. Ide predsa o všetkých občanov a nielen "sympatických a nesympatických" politikov. Nakoniec by mal byť rozhodujúci názor občanov.

2. Integrácia našej krajiny má obrovský zmysel pre ďalší rozvoj krajiny. Avšak samotná integrácia, hoc ako rýchla, môže stratiť svoj zmysel vo svojej podstate, ak si budeme namýšľať, že je to všeliek na našu nateraz chorú ekonomiku. Preto za viac ako dôležité považujem rozvoj regiónu a účasť našich občanov na tomto rozvoji. Mám na mysli takú účasť, kde si naši odborníci a špecialisti udržia svoje dominantné postavenie, resp. aspoň také, ktoré im dá šancu tvorivého sebauplatnenia a posilňovania profesionálnej sebadôvery a ďalšieho osobného rozvoja a napĺňania vlastných ambícií. Inak by sa mohlo stať, že sa mnohí stanú ekonomicky okupovanými na vlastnom území. Svojimi stanoviskami chcem podporiť vlastnú účasť občanov na integračnom procese tak, aby sme sa my Slováci stali príspevkom do zjednotenej Európy a nie jej príveskom.

3. Veľmi komplikovaný. Už štvrtý rok prestupujeme na mieste a zápasíme so značnou brzdiacou silou niektorých úradníkov. Konkrétne aj nedávno prišla naša spoločnosť o 36 mil. Sk "zásluhou neodbornosti" sekcie na MDPT SR. Napriek tomu za pokrok považujem, že naša spoločnosť v tomto roku dosiahne viac ako 1 mld. Sk tržieb a prepraví viac ako 200-tisíc cestujúcich v súlade s podpísanými kontraktmi. Ak nevzniknú ďalšie umelé prekážky, získame ďalšie lietadlá západnej výroby a rozšírime rozsah služieb. Pokiaľ ide o moju pozíciu, tak predpokladám zmenu v tom, že štát, keď získal majoritnú účasť v našej spoločnosti, vykoná personálne zmeny, ktoré sa dotknú aj mňa. Rešpektujem však zákony kapitálu a zdržím sa ďalšieho komentára.

4. Nemám záujem a nebudem konfliktný, ale naša krajina jednoducho nemá hospodárske výsledky v celom rozsahu a dlhodobejšie je viac rečí ako reálnych skutkov. Vývoj salda zahraničného obchodu je hrozivý. Napriek tomu stále dovážame do spotreby aj také tovary, ktoré môžeme vyrábať sami. Cestovný ruch má aktívne saldo, ale tomu sa vôbec nikto reálne nevenuje. Máme také obrovské množstvo orgánov a inštitúcií, že ekonomika zákonite ide dole vodou a mladí ľudia opúšťajú krajinu. Za prioritné považujem podporiť malé a stredné podnikanie a osobitne cestovný ruch. Pokiaľ ide o spoločensko-politické problémy, tak za kľúčové považujem stabilizovať politickú situáciu u nás. Osobne odmietam budovanie táborov za niekoho a proti niekomu. Našou prioritou sa musí stať "za niečo a s kým". To však už bude úloha pre novú politickú generáciu. Aj ja sa pýtam. Je to také ťažké alebo túto krajinu riadia neschopní? Rovnako za dôležité považujem ukončenie privatizácie. Tento proces zdržuje mnoho ľudí a stále vyvoláva nové a nové rozpory. Je potrebné stabilizovať vlastnícke vzťahy, aby bolo jasné, kto je kto a kto za čo zodpovedá. Vládni úradníci by mali tvrdo pracovať a nie sústavne cestovať pod rúškom rozvoja medzinárodných vzťahov. S chudobnými sú vzťahy jednostranné a nás majú za chudobných. V tomto smere je potrebné nastoliť poriadok a žiadať odpočet od zodpovedných.

5. Za prednosť považujem obrovský priestor pre rozvoj ekonomiky z hľadiska možnosti investovať. Tiež schopnosti a trpezlivosť našich občanov. Je u nás vynikajúci automobilový a chemický priemysel. Za mínusy považujem rozdrobenosť spoločenských a politických záujmov, nevyužité parametre cestovného ruchu a obrovskú nezamestnanosť. Našej krajine prajem, aby sa stala členom EÚ ako demokratická a vyvážená spoločnosť.
Hospodársky denník, 17. mája 2002

Regina Ovesny-Straka, generálna riaditeľka, Slovenská sporiteľňa, a. s.

1. Členstvo v NATO je pre Slovenskú republiku veľmi významné. NATO znamená spoločnú obranu a zdieľanie demokratických hodnôt a pozvaním SR do tejto organizácie členské štáty dávajú najavo, že SR uznáva tieto hodnoty a je ochotná nasadiť aj hodnoty najvyššie, teda ľudské životy za ich obranu. Okrem toho, členstvo v NATO je signálom pre veľkú väčšinu investorov - krajina sa stala bezpečným prístavom, uznáva také isté hodnoty ako my, investovanie v SR sa stalo zasa bezpečnejším. Takže, ak sa SR stane členom NATO, malo by sa to odraziť aj na príleve investícií a postupnom zvýšení ratingu štátu.

2. Podľa môjho názoru SR nemá doteraz jasno, akú úlohu chce v budúcej zjednotenej Európe hrať. Nasvedčuje tomu stav diskusie o prijímaní európskej legislatívy a ostatných noriem, ktorá sa prijíma často bez väčších výhrad a analýz o jej skutočnom dlhodobom dosahu. Niekedy sa mi vidí, že sa snažíme byť pápežskejší ako pápež. Slovenskí politici sa občas dajú uniesť aj problémami, ktoré sa síce dnes zdajú nesmierne dôležité, no po týždni sa zistí, že to až tak významné nie je. A naozaj dôležitými vecami sa zaoberá malá skupina ľudí. Podľa mojej mienky chýba aj väčšia koordinácia s ostatnými kandidátskymi štátmi, najmä so štátmi V4. Veď tieto krajiny majú odlišné pomery ako dnešní členovia EÚ, ich priority ležia niekde inde - ide o kľúčové záležitosti ako dane, trh práce a sociálny systém - mali by preto svoj postup viac koordinovať, aby sa EÚ viac zaoberala ich potrebami. Nové členské štáty môžu priniesť únii nové impulzy, ktoré jej pomôžu dosiahnuť cieľ byť v roku 2010 najvýkonnejšou hospodárskou zónou sveta. Tu je napríklad úloha reformy trhu práce kľúčová.

3. Tento rok je pre Slovenskú sporiteľňu prelomový. Veľká časť transformačných projektov, ktoré sa začali v minulom roku, vstúpila alebo vstúpi do realizačnej fázy. Verím, že naši klienti pocítia priaznivý účinok zmien v banke, či už v kvalite produktov a služieb alebo v novej koncepcii starostlivosti o klienta. Máme už za sebou prvé úspechy, ako prvá banka na Slovensku sme zaviedli funkciu ombudsmana (obsadená bola dokonca skôr, ako sa to podarilo slovenskému parlamentu). V tomto roku sme výrazne zjednodušili procedúru pri poskytovaní hypotekárneho úveru, pričom sme podstatne znížili jeho úrokovú sadzbu. V tom nás potom nasledovali ďalšie banky. V priebehu roka nás i našich klientov čakajú ďalšie novinky, naše pobočky a filiálky dostávajú novú tvár.

4. Domnievam sa, že najdôležitejším problémom na Slovensku je vo všeobecnosti stabilita zákonov, pravidiel a ich rešpektovanie a dodržiavanie. Štát a jeho ekonomika nemôžu dobre fungovať, ak niektorí ľudia majú možnosť kedykoľvek prispôsobiť si pravidlá podľa svojich potrieb. Kvalita prijatých zákonov nie je vždy na dobrej úrovni, nové zákony majú často účinky, s ktorými sa nerátalo a ktoré spôsobujú podnikateľom veľké problémy. Súdy pracujú pomaly a ich rozhodnutia možno len ťažko predpovedať. V mnohých prípadoch veritelia musia vynaložiť veľké úsilie a nemalé prostriedky, aby sa domohli svojich práv. Podniky a banky majú takto veľké a zbytočné dodatočné náklady, čo podkopáva ich efektívnosť.

5. Pracujem a žijem na Slovensku už osem rokov, teda takmer celé obdobie existencie samostatnej SR. Slovensko sa za tento čas stalo pre mňa druhým domovom. Prednosťou Slovenska sú jeho ľudia - srdeční, priateľskí a pracovití. Ak si vás obľúbia, sú ochotní pre vás urobiť mnoho, takmer čokoľvek. Na druhej strane, niektorým ľuďom na Slovensku chýba dôvera vo vlastné schopnosti, nemajú chuť bojovať za svoju pravdu, za svoje myšlienky. Majú niekedy pocit, že ich zahraniční kolegovia sú a priori lepší a múdrejší. To však nie je pravda. Presvedčila som sa veľakrát, že moji slovenskí kolegovia v ničom nezaostávajú za svojimi partnermi z krajín EÚ.
Hospodársky denník, 16. mája 2002

Peter Višňovský, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Pastorkalt, a. s.

1. Ambície Slovenska chápem ako úplne prirodzené z hľadiska ďalšieho rozvoja spoločnosti a myslím si, že sú vnímané predovšetkým v tomto duchu podnikateľmi, mladými ľuďmi a prípadné nenaplnenie tejto ambície by spôsobilo veľkú traumu rozhodujúcej časti spoločnosti. Mohlo by prísť ešte k väčšiemu odlevu vzdelaných, hlavne mladých ľudí, ktorí by našu spoločnosť v budúcnosti veľmi negatívne ovplyvnil. Pevne však verím, že naše ambície budú potvrdené na summite v Prahe. Chápem to, obrazne povedané, aj ako vstupenku na začlenenie do Európskej únie.

2. Politický vývoj smerujúci v posledných rokoch k integrácii, je spoločensky a ekonomicky najvýhodnejší variant ďalšieho rozvoja Európy. Z hľadiska nášho začlenenia je podstatné rozšírenie trhového a spoločenského priestoru. Teraz je najdôležitejšie dotiahnuť vyjednávania, ich vzájomnú výhodnosť. Musíme si uvedomiť, že my vstupujeme do správneho spoločenstva a všetko treba spraviť, aby sme vstúpili s dobrou pozíciu seriózneho člena, ale so vztýčenou hlavou. Na to však treba spraviť doma poriadok a vytvoriť takú politickú scénu, aby čo najskôr bola štandardná a vytvárala stabilné podnikateľsky lákavé prostredie. V ňom treba predovšetkým zabezpečiť finančnú, daňovú a právnu istotu.

3. Naša akciová spoločnosť v tomto roku má už za sebou deväťročnú históriu. Sme výrobcami chladiacich zariadení pre obchody, reštaurácie, bary a pod. Snažíme sa tieto prevádzkové jednotky zariaďovať na kľúč podľa priania zákazníkov. Naša akciová spoločnosť je spoločný podnik s významným svetovým výrobcom z Talianska. V minulom roku sme prešli zásadnou organizačnou zmenou. Z obchodno-výrobnej firmy, nákupom technologických zariadení sme vytvorili samostatný výrobný podnik.
Vyvíjame a technicky realizujeme vlastné výrobky a v tomto roku sa z tejto zmeny orientácie vytvárajú prvé pozitívne výsledky. Dôkaz toho je, že môžeme sa pochváliť. Naše výrobky sú exportované už na viaceré kontinenty, napríklad do Austrálie, ale aj do Azerbajdžanu, Ruska, Írska, Belgicka, Rumunska a mnohých ďalších, čím prispievame pozitívne na obchodnú bilanciu našej vlasti.

4. Medzi hlavné problémy v našom hospodárstve patrí to, že predovšetkým chýba dlhodobá stratégia rozvoja. Z tejto absencie vyplýva, samozrejme, stále nekoncepčná práca aj tejto vlády. Nie je možné vidieť republiku prizmou jedného volebného obdobia. Štyri roky je veľmi krátky čas na realizáciu zásadných štrukturálnych zmien, ktoré z hľadiska štátu nesmú byť politikmi zdeformované. Nedostatok, myslím si, je aj v tom, že chýba rozpracovanie vplyvu nášho vstupu do EÚ. Absolútna je absencia alternatívy, keď nebudeme pozvaní. Predsa v živote a v každom prípade existujú dve možnosti a rozumní sú pripravení na obidva varianty. Z hľadiska štátu chápem ešte za prioritu dotiahnutie presunu pracovných činností štátnej správy na samosprávne orgány vrátane finančného krytia. Klasickým prípadom nesprávneho riadenia boli posledné dva roky. Diskusie, ktoré viedli politici aj pod vplyvom lobistických skupín, sa viedli na tému vytvorenia podľa mňa mnohých VÚC, a tým len vytváranie vyššieho stupňa byrokracie a zbytočných funkcií.

5. Rozpad Československa nevnímam pozitívne predovšetkým z hľadiska vytvorenia ďalšieho množstva neproduktívnych orgánov, zníženia trhového priestoru, ktorý, myslím si, má vplyv na výkonnosť ekonomiky. Celá diskusia, ktorá je v súčasnosti na tému začlenenia do NATO, by bola zbytočná, lebo som presvedčený, že v NATO by sme už boli. Pravdou je, že to prinieslo aj mnoho pozitívnych prvkov z hľadiska zvýraznenia národnej identity a záujmov, ktoré na uspokojenie vnútorných potrieb sú potrebné. Vyčistili sa mnohé ekonomické deformácie, nevyjasnenosti a spravil sa obrovský kus práce pri kreovaní štátu.
Hospodársky denník, 13. mája 2002

Martin Krekáč, Partner, Co-Charmain, Amrop Jenewein Group

1. Vstup do NATO je pre SR kľúčový nielen z hľadiska nášho postavenia v Európe a vo svete, ale aj z hľadiska vnútropolitického. Vstup do NATO nám môže pomôcť pri oživení priemyslu a príleve zahraničných investícií, a tým aj celkovému rozvoju ekonomiky. Chcem veriť, že politici si uvedomujú dôležitosť tohto kroku a po voľbách sa budú správať zodpovedne, aby sme v Prahe pozvánku dostali a stali sa členmi NATO. Ďalšia šanca po Prahe už nemusí prísť.

2. Nezapriem, že pracujem v oblasti ľudských zdrojov, keď poviem, že kľúčovým pre našu integráciu budú kvalitní odborníci, ktorí budú zabezpečovať implementáciu európskej legislatívy a noriem v každodennom živote u nás doma a tiež kvalitní ľudia, ktorí budú obhajovať naše záujmy v inštitúciách EÚ.

3. Tento rok pre našu spoločnosť znamená ďalšie rozširovanie a prehlbovanie úrovne nami ponúkaných služieb v oblasti výberov a posudzovania manažmentu, personálneho poradenstva a európskej integrácie. Tento rok bude pre nás tiež znamenať ďalšie posilnenie tímu konzultantov a sťahovanie sa do nových priestorov pod Hradom.

4. Určite jedným z najdôležitejších problémov je pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť, ktorá spôsobuje veľké tlaky na sociálny systém. Dosť zle sa vyvíja naša obchodná bilancia. Prenos kompetencií a posilnenie postavenia regiónov by mali v budúcnosti pomôcť pri rozvoji a riešení veľkých regionálnych rozdielov. Čím skôr by mala byť rozbehnutá reforma zdravotného a dôchodkového systému.

5. Výhodu existencie samostatnej Slovenskej republiky vidím najmä v možnosti samostatného rozhodovania o vlastných záležitostiach, hoci sa toto do veľkej miery zmení s posilňovaním postavenia regiónov a naším vstupom do EÚ. Hlavným mínusom Slovenska v porovnaní so susednými krajinami je premeškané obdobie v súvislosti s našou integráciou do NATO a EÚ, nižší prílev zahraničných investícií a pomalšie zavádzanie reforiem a štandardizácie podnikateľského prostredia. Mnohé z týchto oblastí sa rozbehli počas posledných dvoch rokov, ale keby boli uskutočnené skôr, dnes sme mohli byť už oveľa ďalej. Slovensko je iné aj z hľadiska politickej scény, ktorá je aj po 13 rokoch od revolúcie stále nestabilizovaná a v mnohých znakoch neštandardná.
Hospodársky denník, 13. mája 2002

Vojtech Benko, riaditeľ spoločnosti eurOKontakt

1. NATO ako vojenské združenie je už prekonané, no nie však ako združenie so silným politickým, hospodárskym a vojenským vplyvom. Preto je dôležitá integrácia SR do takéhoto združenia, a to nielen na základe geografickej polohy, ale komplexných ambícií, a to hlavne zlepšenia hospodárskej situácie. Nie je možná existencia v EÚ bez rešpektovania NATO.

2. Za viac ako dôležité považujem stabilizáciu vnútornej situácie zo stránky politickej, hospodárskej, ako aj sociálnej. Na to je veľmi dôležitá domáca politická kultúra. Ak chce niekto vykonávať v hospodárstve, zdravotníctve, školstve funkciu, musí mať príslušné vzdelanie. Do našej politiky môže vstúpiť hocikto bez vzdelania, a to si myslím, že je naším veľkým nedostatkom. Preto by mala byť spustená maximálna informačná kampaň, prečo je pre SR dôležité vstúpiť do EÚ, pretože mnoho ľudí, hlavne starších to nechápe a berie to ako vypredávanie majetku, k čomu, žiaľ, pomáhajú mnohí politici svojimi nekompetentnými zásahmi.

3. Tento rok je veľmi ťažký tak pre pracovisko, ako aj pre moju osobnú pozíciu. Obchodné spory z roku 1994 nie sú ešte doriešené, súdy tak dávajú možnosti nečestným. Mňa osobne to oberá o príšerne veľa energie a chuti do práce. Navyše je ohromný problém s pracovníkmi, ktorí chcú byť hodnotení ako pracovníci v Nemecku, ale podávať výkony a efekty ako v Bangladéši, "lebo u nás sa nedá obchodovať", to je ich tvrdenie. Myslím si, že v rámci nového Zákonníka práce dostali odbory neadekvátne oprávnenia a nemajú žiadnu zodpovednosť.

4. a) Súdnictvo a doriešenie obchodno-právnych sporov,
b) jednoznačne platná legislatíva, pri uvedení zákona do platnosti musia byť jasné vykonávacie predpisy,
c) vstup peňazí do hospodárstva.
5. Problémom SR je jeho roztrieštenosť a snaha rýchle získať výhody a výhody na úkor každého. Veľa sa hovorí o troch Svätoplukových prútoch, ale každý politik by ich najradšej použil len na bitie svojich protivníkov i vlastných nepritakávačov. Výhodu SR vidím hlavne v možnostiach cestovného ruchu a čiastočne v strategickej polohe.

Hospodársky denník, 14. mája 2002

Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ KAPPA Štúrovo, a. s.

1. Verím, že pozvánku dostaneme. Keďže však členstvo v NATO sa javí ako nutný predpoklad na členstvo v EÚ, treba považovať túto otázku za kľúčovú. Žiaľ, vylúčiť sa nedá ani neúspech na novembrovom summite, nerád by som však túto alternatívu pripúšťal.

2. Naše integračné úsilie, ale aj snaha iných kandidátskych krajín pripomína preteky s časom. Tu je veľmi dôležité mať na pamäti, aby sme boli schopní včas prijať zákony, ku ktorým sme sa v tomto integračnom procese zaviazali. Tiež všetko to, k čomu sa pri uzatváraní jednotlivých kapitol zaväzujeme by malo byť veľmi dôkladne zvážené, pretože dnes je ešte priestor na rokovanie, po vstupe do EÚ táto možnosť nebude.

3. Túto otázku vidím najmä v kontexte našej firmy. Je to nesporne rok ako každý iný. Rok permanentného hľadania sebazlepšenia, rok ustavičných zmien. Verím, že výzvy, ktoré pred nami tento rok stoja, sa nám podarí zúročiť a rok 2002 bude lepší ako minulý a horší ako nasledujúci. Za dôležité považujem stále si opakovať, že v medzinárodnej konkurencii dlhodobo obstoja iba najsilnejší. Zdôrazňovanie slovenských, prípadne lokálnych špecifík nemá v medzinárodnom biznise miesto.

4. Myslím, že občania mi dajú za pravdu, že situácia v sociálnom, zdravotnom ako i vzdelávacom systéme naozaj nie je dobrá. Je to však len dôsledok problémov, ktoré máme. Za najväčší považujem oslabenie spoločenského povedomia, nedostatok sebareflexie a tolerovanie vecí, ktoré sú v slušnej spoločnosti netolerovateľné. Nie sú rešpektované nielen neformálne, ale často ani formálne inštitucionalizované pravidlá. Inými slovami nielen firma, ale ani spoločnosť nemôže dosahovať v stave všeobecného neporiadku dobré výsledky. Prevládajúca verejná mienka je nastavená tak, že obdivuje i takých ekonomicky úspešných ľudí, ktorí sú často svojím počínaním odsúdenia hodní a nezriedka i celospoločensky škodliví. Verejná mienka toleruje prípady sponzoringu štátnych podnikov, toleruje stav prepolitizovania všetkých činností okolo nás ako nerešpektovanie pravidiel etického správania sa predstaviteľov mnohých podnikateľských subjektov, rovnako i aroganciu ľudí zo štátnej či z komunálnej sféry. Neprimeraná spotreba na úrovni nielen podnikovej, ale i štátnej správy sa stala bežnou v zmysle zásady, že ľudia sa u nás posudzujú nie podľa toho akí sú, ale za akých sa vydávajú. Riešením tohto stavu môže byť len nastolenie poriadku, čo je za súčasného stavu a pri našej príslovečnej slovenskej nejednotnosti a hašterivosti úloha neľahká. Východisko vidím v postupnej generačnej výmene a nepochybne v mladej a vzdelanej generácii, ktorá sa, ako dúfam, okrem iného i pod vplyvom cestovania zbaví našich súčasných neduhov.

5. Myslím, že k výhodám samostatnosti patrí lepšia možnosť vlastného sebauvedomenia, ako i sebarealizácie. Výhodu vidím aj v nevyhnutnosti spoliehať sa na vlastné sily bez alternatívy vyhovárať sa na druhých. Ako malá krajina sa musíme orientovať najmä na export a snažiť sa o rozvoj výrobkov s väčšou pridanou hodnotou. Nemáme síce dostatok surovín, ale máme možnosť využívať obnoviteľné zdroje, medzi ktoré drevo nesporne patrí. Tu sa celulózovo-papiernický priemysel z hľadiska nášho rozvoja javí ako mimoriadne perspektívny. Geograficky ležíme na rozhraní medzi strednou a východnou Európou, čo by mohlo byť najmä v budúcnosti nespornou ekonomickou výhodou, aj keď momentálne sa to tak nejaví. Žiaľ, k negatívam patrí, že 90. roky sme prežili takpovediac na dlh. Našou veľkou brzdou je "národný pesimizmus" často okorenený závisťou. Mnohí občania do roku 1989 nadávali (tajne) na komunistickú stranu, teraz kritizujú (otvorene) vládu, parlament, strany, avšak za svoju situáciu si zväčša môžu sami. Najmä vlastnou nepripravenosťou, prípadne nečinnosťou. Mrzí ma, že v našej krajine sme ochotní otvárať i také témy, ktoré sa napríklad v ostatných transformujúcich sa krajinách považujú za takpovediac nedotknuteľné. Sú to otázky vlastnej štátnosti a suverenity. Vzhľadom na narastanie nacionalizmu v niektorých častiach Európy sa to môže nám, prípadne našim deťom, stať osudným. Majme na pamäti: Slovensko je a budeme mať také, aké si zaslúžime.
Hospodársky denník, 14. mája 2002

Ing. Dušan Smoleňák, podpredseda predstavenstva Poisťovňa Gerling Slovensko, a. s.

1. Z dôvodu príslušnosti k stabilnému regiónu, čo je nepochybne spájané najmä s členstvom v NATO, ale aj v Európskej únii, je mimoriadne dôležité, aby ambície Slovenska na vstup do tejto organizácie boli úspešne zavŕšené. Inú voľbu, pokiaľ chceme byť hospodársky úspešní, nemáme. Totiž práve tam, kde sú stabilné pomery, sa darí aj podnikaniu.

2. Hospodárske aktivity nemajú radi hranice. Bolo by preto rozumné, aby Slovensko, jeho parlament a politické strany nielen jednoznačne deklarovali záujem o naplnenie požiadaviek pre vstup do EÚ, ale najmä, aby uvedené deklarovali svojimi činmi.

3. Udalosti v New Yorku na jeseň 2001 boli spúšťacím mechanizmom pre zmeny v poisťovníctve v rámci sveta. Práve tieto udalosti upozornili na možné riziká v rámci globalizácie sveta, ako aj na nemožnosť udržania stavu cenového poddimenzovania poistného trhu, aký dovtedy existoval. Z tohto hľadiska nebude ani pre našu spoločnosť Poisťovňa Gerling Slovensko rok 2002 ľahký. Súčasne však tento rok berieme ako výzvu na ďalšie zlepšenie našich služieb.

4. Prioritne je nevyhnutné zlepšiť politickú, ekonomickú a legislatívnu stabilitu Slovenska a najmä zabezpečiť vykonateľnosť práva. Prioritou nadovšetko by mala byť rozhodná podpora tých, ktorí dokážu vytvoriť pracovné miesta a zamestnanosť.

5. Napriek problémom dokázala Slovenská republika počas desiatich rokov svojej existencie svoju životaschopnosť i celkom slušný rozvojový potenciál. Negatívnou skutočnosťou bolo a je však váhanie, nerozhodnosť a obavy pri realizovaní reforiem, ktoré často vyústili dokonca do ich nerealizácie. Pri rozhodnejšom postupe a správnom stanovení priorít sme mohli byť na našej ceste podstatne ďalej. Mimoriadne kriticky hodnotíme, napriek rôznym, žiaľ, len teoretickým prácam, vysokú mieru nezamestnanosti a chýbajúce praktické kroky smerujúce k jej zníženiu.
Hospodársky denník, 10. mája 2002

Ľuboš Valach, predseda predstavenstva ODIEN/SEVIS reeng, a. s.

1. Stať sa členom NATO je pre Slovensko historickou príležitosťou, pretože prijatie je nepísanou podmienkou na vstup do EÚ. Je potrebné si uvedomiť, že súčasné rozšírenie EÚ urýchlili udalosti z 11. septembra. Z histórie ľudstva je známe, že okolnosti bežného významu často dokážu zmeniť smerovanie tej-ktorej krajiny. Nikto dnes nevie garantovať, kedy bude ďalšie rozšírenie EÚ. Slovensko dnes stojí na križovatke svojich dejín, azda po prvý raz v histórií môže rozhodnúť o svojej budúcnosti. Nie som si však úplne istý, či Slovensko, resp. jeho politici si dostatočne uvedomujú túto skutočnosť. Slovensko je malá a pomerne chudobná krajina. A aj z tohto dôvodu si myslím, že nikto kvôli nám nebude meniť pravidlá vstupu do únie. Ak ich splníme, tak nás zoberú, ak ich nesplníme, čaká nás ťažká budúcnosť.

2. Vstupom Slovenska dôjde k oživeniu slovenskej ekonomiky a následne k zvýšeniu životnej úrovne. Veľmi sa teším, že západná kultúra pozitívne ovplyvní demagogické správanie niektorých našich politikov, zlepší morálku v spoločnosti, podnikateľské prostredie do tej miery, že naša mladá inteligencia nebude musieť znechutená emigrovať do krajín, v ktorých sú tiež problémy, ale "človek je tam človekom".

3. Ekonomika sa postupne oživuje, záujem zahraničných investorov o Slovensko sa zvyšuje. Situácia v bankovom sektore sa pozitívne mení. A keďže naša spoločnosť sa zaoberá reštrukturalizáciou podnikov a následným vstupom zahraničných investorov, vidím najbližšiu budúcnosť veľmi nádejne. Dúfam, že tento trend bude pokračovať aj po septembrových voľbách.

4. Problémov je veľa, mňa najviac znervózňuje politický klientelizmus, korupcia, čierna práca, slabá vymožiteľnosť práva, byrokracia a nepružnosť v štátnej správe. Ešte jedná vec ma trápi - a to je pohľad na zdravotníctvo. Som veľmi zvedavý, kedy si uvedomíme, že môžeme mať len takú zdravotnú starostlivosť, na akú si zarobíme. A, žiaľ, aj to málo, čo zarobíme, nevieme efektívne použiť.

5. Medzi prednosti určite patrí, že môžeme o sebe slobodne rozhodovať. Horšie je, že ešte nevieme o sebe rozhodovať. Vznik samostatnej Slovenskej republiky je veľkou revolučnou zmenou v histórii slovenského národa. Avšak každá revolúcia prináša i svoje negatíva. Keď chceme niečo zhodnotiť, tak najlepšie je porovnať s porovnateľným. Ja porovnávam vývoj na Slovensku s vývojom v Českej republike. Pred rokom 1993 sme sa vyhovárali na Čechov, od roku 1993 sa môžeme vyhovárať len na našich politikov, ktorých sme si zvolili, čiže môžeme sa vyhovárať len sami na seba.
Hospodársky denník, 10. mája 2002

Miloš Kraus, generálny riaditeľ Sauer-Danfos, a. s., Považská Bystrica

1. K tejto otázke bolo už povedané a napísané veľa. Negatívneho aj pozitívneho. Osobne som presvedčený, že pozitívne prínosy v tomto prípade vysoko prevyšujú možné negatívne vplyvy. Takýto krok posunie SR bližšie k celoeurópskej integrácii, pomôže stabilizácii aj v stredoeurópskom priestore, zvýši príťažlivosť SR z hľadiska prílevu zahraničného kapitálu, pomôže pri celkovej reorganizácii armády SR.
Očakávam, že SR dostane v novembri 2002 pozvánku do NATO, stane sa jej plnohodnotným členom a Armáda SR využije šancu pre dobrú prezentáciu a "reklamu" Slovenskej republiky.

2. Je veľa faktorov, ktoré sú v integračnom procese z hľadiska SR dôležité. Od politických kritérií, ktoré sú jasne definované, prispôsobenie právneho systému, všeobecného presvedčenia občanov SR o správnosti takéhoto kroku, profesionálnej prípravy odborníkov v politickej, spoločenskej a ekonomickej oblasti až po kritériá ekonomické. Väčšina týchto kritérií sa dá dobrým politickým manažovaním zvládnuť. Osobne sa kriticky pozerám na vývoj ekonomiky v SR. Dnes dosahujeme výkonnosť ekonomiky menej ako 50 % priemeru EÚ, zaostávame aj za výkonnosťou ekonomiky našich susedov a tiež budúcich kandidátov pre prijatie. O "chudobných príbuzných" nebudú mať záujem ani členské štáty EÚ, ale ani pre nás samotných to nebude dobrá pozícia. Niečo sa vyrieši rôznymi čiastkovými dohodami a prechodnými obdobiami, tie však tiež budú mať ohraničenú platnosť iba na niekoľko rokov. Na zlepšenie našej pozície, ale predovšetkým preto, aby sa občan SR mal v budúcnosti lepšie, odstráňme nekvalifikovanú prácu spojenú s aroganciou až podcenením občana v štátnej správe, nízku ochranu občana a majetku, nízku úroveň služieb, neúctu k zákonom, korupciu a zvýšme vymožiteľnosť práva.

3. Po úspešnom roku 2000 sme v našom biznise v roku 2001 pocítili vplyvy recesie na svetových trhoch, keď sme klesli vo výkonoch okolo 10 %. V roku 2002 očakávam stabilizáciu a oproti minulému roku nárast výkonov firmy. Veľmi dôležité pre budúcnosť firmy a jej ďalší rozvoj sú rozhodnutia o ďalšom rozšírení sortimentu výroby a ďalších investíciách do nových technológií. Za sedem rokov existencie firmy sme presvedčili našich akcionárov, že sme schopní zvládnuť aj veľmi náročné a zložité projekty. Obrat 5,6 mil. Sk z prvého roka existencie sme zvýšili na 1,4 mld. Sk pri 700 zamestnancoch, zvládli sme nábeh nových projektov pri minimálne zrovnateľnej kvalite so závodmi v USA a Európe a čo považujem za najdôležitejšie, prevzali sme aj zodpovednosť za konštrukciu a vývoj produktov vyrábaných na Slovensku.
Na základe týchto výsledkov sme dostali vo vedení firmy dôveru a pre obidva naše slovenské závody, v Dubnici aj v Považskej Bystrici, boli schválené nové projekty. Celkovo investujeme 11 mil. USD, z toho 3 mil. USD v tomto roku. Našou novou víziou je zdvojnásobenie obratu do roku 2005.

4. My nemáme inú možnosť, iba sa dopracovať k skutočne právnemu štátu, k postupnému vyrovnávaniu rozdielov vo výkonnosti ekonomiky s krajinami EÚ, k vybudovaniu infraštruktúry a postupnej stabilizácii politického, spoločenského a ekonomického prostredia. V ekonomickom prostredí musíme skutočne, nielen deklaratívne, podporiť malé a stredné podnikanie, podporiť schopných a zároveň čestných podnikateľov. Iba tak znížime hrozivú mieru nezamestnanosti. Aj s podporou štrukturálnych fondov EÚ riešiť regionálne rozdiely, ktoré tak ako nezamestnanosť dosiahli hrozivé rozmery. Veď do EÚ nechce vstúpiť iba "Bratislava a okolie", ale SR. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že produkujeme výrobky s nízkou pridanou hodnotou, nízkou technickou úrovňou, malou konkurencieschopnosťou na svetových trhoch a hlavne pri nízkej produktivite práce, čo priamo súvisí aj s dosiahnutou úrovňou miezd. Na zlepšenie stavu nemám zjednodušujúce a všeobecne platné recepty. Som však presvedčený, že ak si dokážeme definovať, kam sa chceme aspoň v strednodobom horizonte dostať, dokážeme uplatniť aj nástroje, ktoré tento definovaný smer podporia.

5. Zaostávanie v integračnom procese za krajinami V4 považujem za naše najväčšie mínus. Spôsobili sme si to však sami, túto úlohu nezvládla predovšetkým naša politická scéna ako taká. U našich susedov si môžeme všimnúť aj spojenie "ohňa a vody" v záujme krajiny, čo sme my zatiaľ nedokázali. Ostatné problémy, ktoré sprevádzajú transformáciu, sú porovnateľné, nie sme žiadnou výnimkou ani čiernym káčatkom.
Hospodársky denník, 9. mája 2002

Andrei Bartolomei, predseda predstavenstva, BARTOLOMEI FINANCE, o. c. p., a. s.

1. Ambície Slovenska v tejto súvislosti vnímam ako realitu. Považujem za prirodzené, že Slovensko bude členom NATO, najmä preto, že je v záujme svetových mocností, aby stredoeurópsky priestor nebol deravý. Je v záujme svetového mieru, aby členom NATO bolo aj Rusko, ktoré sa prejavenou vôľou zo strany prezidenta Putina na nedávnom stretnutí v americkom Texase uchádza o členstvo v NATO. Je potrebné, aby NATO sa stalo svetovou bezpečnostnou stabilizačnou zložkou na širokom základe, a preto je výsostne obojstranne účelné, aby sme boli jeho členmi. Súčasne však odmietam využívanie kandidatúry na členstvo v NATO na predvolebné nálepkovanie tých "správnych", ktorí nás tam dovedú a tých "nesprávnych", ktorí nám vstup do NATO prekazia. Uvítal by som zo strany slovenských, ale aj "spriatelených" zahraničných politikov viac triezvosti a štátnickosti, lebo vstup do NATO nie je cieľom, ale prostriedkom k lepšiemu životu našich ľudí. Preto by všetci bez ohľadu na politickú príslušnosť mali ťahať za jeden slovenský povraz, lebo nie je dôležité, kto nás tam dostane, ale že tam budeme.

2. V prvom rade možnosť systematického rozvoja národného hospodárstva, a to najmä z hľadiska prílevu zahraničných investícií. Nutnou podmienkou prílevu investícií je propodnikateľská legislatíva, ktorá nám tu chýba a o ktorej sa už dvanásť rokov iba hovorí, najčastejšie pred voľbami, lebo vtedy je to populárne. Preto považujem za pozitívum vstupu do EÚ, okrem iného, že sa odbúrajú rôzne umelé bariéry brániace slobodnému podnikaniu, lebo vzhľadom na aproximáciu slovenského práva s právom EÚ nebude, aspoň dúfam, možné vymýšľať tzv. slovenské špecifiká ľavicového charakteru, ktoré znemožňujú podnikanie a z podnikateľov, ktorí živia celý štátny sektor, robia nepriateľov ľudu. To bude súčasne jeden z impulzov, ktorý nám umožní byť konkurencieschopní, lebo v prípade priaznivej legislatívy sa o ostatné postará podnikateľský sektor sám.

3. Vzhľadom na to, že sa nám podarilo uviesť na trh niekoľko perspektívnych produktov a že umožňujeme našim klientom on-line obchodovanie na svetových finančných trhoch, čo sa stretlo s veľmi pozitívnym ohlasom na našom malom slovenskom trhu, tak musím neskromne konštatovať, že sme urobili prvé kroky po správnej ceste. Avšak, ako každá cesta, aj táto je tŕnistá a dlhá, tak sa snažíme ísť čo najrýchlejšie ďalej s čo najmenšími odreninami...

4. Za absolútne prioritné považujem vytvorenie žičlivého podnikateľského prostredia. Je to súbor viacerých zmysluplných opatrení, lebo nestačí zmeniť pár zákonov, ale je potrebné vybudovať fungujúci systém, cez odstránenie byrokratických bariér, cez prístup k lacným a dlhým peniazom až po rýchlu a účinnú vymožiteľnosť práva. Je nutné konečne postaviť do čela vlády, resp. za ekonomického vicepremiéra človeka, ktorý vie čo chce a má jasnú systematickú predstavu o rozvoji nášho národného hospodárstva. Čiastkové opatrenia poznačené straníckymi korekciami považujem za cestu do pekla. V tomto štáte chýba systém, preto ho treba zaviesť a najmä treba naučiť úradníkov slúžiť a nie vládnuť. Je nemysliteľné, aby ľudia, ktorí riadia miliardové fabriky, boli šikanovaní úradníkmi, ktorí žijú z ich daní. Bolo by načase, aby sa už podnikatelia zobudili a väčšou mierou prispeli k vytváraniu novej vlády či už z personálneho hľadiska alebo z hľadiska jej vládneho programu, lebo inak sa tu nič nezmení a naďalej si budeme pri vzájomných stretnutiach vylievať srdcia a nadávať na tých zlých byrokratov, ktorí tak tupo s nami mávajú.

5. Za veľké pozitívum považujem už samotný vznik republiky, ktorá sa dokázala etablovať na medzinárodnej scéne a uplynulé desaťročie svedčí o jej životaschopnosti. Za veľké mínus považujem našu politickú mizériu, keď sa nepozerá na záujmy štátu, ale na to, ako niekomu niečo prekaziť, aby to on mohol dosiahnuť. Táto politická malosť sa s nami vlečie uplynulé desaťročie. Preto pre ďalšie desaťročie bude potrebné nájsť tak potrebný konsenzus v záujme tohto štátu a pre jeho zachovanie. Nádherným príkladom je nám bývalý "brat", kde sa dokázali dohodnúť najväčší politickí rivali práve v záujme ich spoločného štátu a výsledok je zrejmý. Tomu hovorím politická vyspelosť. Preto je potrebné prestať s osobnými žabomyšími vojnami a sústrediť sa na rozvoj ekonomiky, a tým aj štátu, lebo len ekonomicky silný štát je schopný stáť v jednom rade s ostatnými európskymi, resp. svetovými štátmi. Za veľké mínus súčasne považujem degradáciu a deformáciu princípu patriotizmu. Na tomto princípe postavili také mocnosti, akými sú USA, Nemecko, Francúzsko, Japonsko a iné, svoju silu, lebo len tam, kde sú hrdí a schopní ľudia, sa darí realizovať akékoľvek plány smerujúce k všeobecnému blahobytu. Preto som smutný, keď vidím našich vyjednávačov, ako ustupujú pri rokovaniach o vstupe do EÚ aj za hranice, za ktoré nemusia. Toto je vysoko demoralizujúce a nikdy to neprispeje k obrode a pozdvihnutiu spoločnosti. V záujme tohto štátu je potrebné konečne zdvihnúť hlavu a uvedomiť si svoju cenu. Ani NATO ani EÚ nemôže byť bez jednotlivých národných štátov. Jednoducho jeden bez druhého neexistuje. Preto nás EÚ, ako aj NATO potrebujú rovnako ako my ich, tak sa konečne prestaňme hrať na chudáčikov a začnime jednať ako rovný s rovným. Potom nás tak aj budú brať a trápne otázky, či nás pozvú alebo nie, prestanú mať opodstatnenie. Jednoducho, keď príde čas, tak tam budeme a keď nie, tak to nebol ich záujem od začiatku a ostatné je len dymová clona. Vo svojom živote sa riadim heslom "Nie je dôvod byť druhý!". Myslím, že toto heslo by mohli mať na pamäti aj naši reprezentanti, nech sú už na akomkoľvek poste. Každý nás má za takých, akí sa mu ukazujeme...
Hospodársky denník, 6. mája 2002

Milan Prypoň, generálny riaditeľ Hewlett-Packard Slovakia

1. Naše ambície vstupu do NATO pokladám za prirodzené a sú len potvrdením demokratického vývoja na Slovensku. Som toho názoru, že keby sme v čase, keď tam vstupovala Česká republika a Maďarsko, vydali smerom na Západ rozhodnejší signál, že máme záujem a sme pripravení, mohli sme tam už dávno byť. Stratili sme zbytočne niekoľko rokov, ktoré nám teraz chýbajú, a to môže spôsobiť neskorší vstup do EÚ. Dôležitý pre vstup bude aj stav informačných systémov v armáde, aby sme vedeli s cieľom integrácie prezentovať stav vnútorných procesov, kontrolu majetku a pripravenosť k nadviazaniu sa na informačné systémy v NATO. Firma Hewlett-Packard v ČR pomáhala budovať tieto systémy a sme pripravení pomôcť aj na Slovensku.

2. Za jednoznačne najdôležitejšie pre potenciálny vstup do EÚ v najbližšom kole pokladám priebeh a výsledok parlamentných volieb na Slovensku v tomto roku. Strany by si už mali konečne uvedomiť, že to, čím sa prezentujú v predvolebnej kampani, môže síce zlepšiť ich skóre, ale aj výrazne poškodiť imidž Slovenska v zahraničí. Pokiaľ sa nenaučíme prať "špinavé prádlo" za zatvorenými dverami a riešiť tam aj naše vnútroštátne problémy, nemáme šancu na vstup. Len silná a zdravá koalícia, ktorá, dúfajme, vznikne po voľbách, môže vydať dôveryhodný signál smerom do Bruselu a následne na to pripraviť nový legislatívny systém, ktorý obmedzí korupciu, sprehľadní vnútroštátne procesy riadenia a vytvorí podmienky pre zahraničných investorov, ktorí tu zavedú transparentnú kultúru podnikania a zamedzia odlevu odborníkov do zahraničia.

3. Pre mňa osobne bolo posledných 12 mesiacov pracovne veľmi náročných vzhľadom na moje dve funkcie v HP v ČR i na Slovensku. Mám radosť, že sa nám podarilo obchodne rásť na Slovensku, takmer 50-percentne zniekoľkonásobiť počet zamestnancov a vydať trhu jasný signál, že sme pripravení vyhrať a dodať strategické projekty, ktoré pomôžu Slovensku v procese integrácie do európskych štruktúr. Moju radosť kalí len to, že niektoré firmy namiesto sústredenia sa na rast obchodu sa koncentrujú skôr na marenie výsledkov iných firiem, ktorým neboli schopní v tendri konkurovať a zneužívajú nedokonalú legislatívu. To, samozrejme, zbytočne odoberá všetkým zainteresovaným mnoho síl a kazí chuť novým investorom podnikať u nás. V najbližšom období pravdepodobne čaká našu firmu integrácia s firmou Compaq, a to, samozrejme, aj na lokálnej úrovni. HP si touto fúziou výrazne posilní pozíciu a stane sa svetovým lídrom v mnohých segmentoch produktov informačných technológií. Je to výzva, na ktorú sa všetci tešíme, pretože prinesie našim súčasným i budúcim zákazníkom nové kvalitné produkty a služby, ktoré im umožnia efektívnejšiu komunikáciu s okolitým svetom.

4. Problémov, ktoré musí náš štát prioritne riešiť, sú desiatky, ak nie stovky. Obávam sa, že pred voľbami sa budú naši súčasní politici zaoberať skôr ukojením ich vlastného ega a skutočné problémy Slovenska už nebude mať chuť ani vôľu nikto riešiť. Sprivatizované podniky a finančné inštitúcie sa v tejto atmosfére musia pokúsiť získať ďalších zákazníkov a obmedziť straty spôsobené nerozhodnosťou kompetentných v čase volieb na minimum. Kľúčová pre ďalší rozvoj Slovenska bude kvalita liberalizácie telekomunikačného trhu a energetiky, ktoré očakávame v najbližšom roku.

5. Za deväť rokov trvania samostatného štátu sme, dúfam, vytriezveli z ilúzie, že nám dá niekto niečo zadarmo. Pre nestabilné politické spektrum sme nevydávali počas tohto obdobia jednoznačné signály ako okolité krajiny, a tým sme stratili niekoľko rokov, ktoré musíme po voľbách rýchlo dobehnúť. Podarilo sa nám sprivatizovať niektoré strategické podniky a takmer všetky finančné inštitúcie, čo dáva dobrý základ pre ďalší rozvoj, ale pravdou je, že sa dalo urobiť podstatne viac. Brzdou je neochota a niekedy aj neschopnosť politikov uprednostniť záujmy štátu pred vlastnými a straníckymi, nezáujem zobrať na seba zodpovednosť a urobiť rozhodnutie a absencia dlhodobého strategického rozvoja jednotlivých segmentov hospodárstva, ktorá by pritiahla zahraničné investície. Podstatné je, aby sme sa poučili na minulých chybách a nestrácali chuť transformovať Slovensko na štát, ktorý bude ozdobou modernej Európy 21. storočia. Slovensko na to má a patrí tam.
Hospodársky denník, 3. mája 2002

Vojtech Tkáč, poslanec NR SR

1. Rozhodovanie o pozvánke pre Slovenskú republiku na vstup do NATO patrí medzi najdôležitejšie míľniky novodobej histórie jedného z najmladších štátov sveta. Som presvedčený, že demokratické pomery sú na Slovensku rozvinuté rovnako ako v Maďarsku, Poľsku či v Českej republike. Vláda SR po voľbách, parlament, hlava štátu a ostatné demokratické a ústavné inštitúcie, občianska spoločnosť budú garanciou hodnôt, ktoré tvoria podstatu NATO. Rozhodujúca etapa sa však začne po prevzatí pozvánky do NATO, bude spočívať v plnení vládnych programov, v plnení podmienok pre členstvo v NATO, v pôsobení na ratifikačné miesta, najmä parlamenty, tak, aby v budúcich mesiacoch bola Slovenská republika plnohodnotne členom svetového demokratického spoločenstva.

2. Pôsobenie novej mocenskej štruktúry po voľbách v septembri 2002 je rozhodujúcim historickým momentom celoeurópskej integrácie a nášho prijatia do Európskej únie. Nová politická reprezentácia bude musieť mať tri hlavné strategické ciele:
- previesť spoločenskú pospolitosť od polarizovanej spoločnosti k tolerantnej demokratickej spoločnosti,
- uskutočniť hlboké politické, ekonomické, sociálne, zdravotnícke, školské, kultúrne a spoločenské reformy,
- zabezpečiť komplexnú a koncepčnú integráciu Slovenskej republiky.

3. Rok 2002 je volebným rokom. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a jeho Skupina špecialistov pre otázky Rómov/Cigánov, v ktorom tri roky zastupujem SR, v marci 2002 rokovali po trojročnom mojom lobingu o právnom postavení Rómov v Európe. Pripravili sme programové dokumenty HZDS v sociálnej a integračnej oblasti, prednášam moje obľúbené pracovné a sociálne právo v období po komplikovanej inkorporácii noriem pracovného práva a meškajúcej reforme sociálnej sféry, zatiaľ je to dobrý rok.

4. Odpoveď o mojej predstave budúcej mocenskej štruktúry na Slovensku na jeseň 2002 a jej úlohách sú aj priority, problémy alebo otázky. Z odborného hľadiska je to predovšetkým snaha dokončiť rozhodujúce reformné kroky v oblasti pracovných vzťahov, v sociálnom zabezpečení, urobiť všetko na zníženie nezamestnanosti. Reálna nezamestnanosť na Slovensku je o jednu tretinu vyššia ako v čase svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. To považujem za najväčšie negatívum vývoja po roku 1989. Je to najväčšia továreň na výrobu ľudských, sociálnych a hospodárskych strát v histórii Slovenskej republiky.

5. Slovenská republika potvrdila svoju opodstatnenosť, svoje prednosti aj svoje slabiny. Budovanie štátu je dlhodobý proces, je rozhodujúce, že tento mladý štát vznikol a pôsobí v demokratickej etape vývinu a vývoja Európy a sveta. Všeobecné zákonitosti transformujúceho sa zahraničia platia aj u nás doma, základným mínusom je sebadôvera v individuálnom aj v spoločenskom zmysle.
Hospodársky denník, 2. mája 2002

Michal Kováč, prvý prezident SR

1. Domnievam sa, že existuje väčšinová zhoda v názore, že získanie pozvánky do NATO bude najpresvedčivejším dôkazom i známkou dôveryhodnosti Slovenska. Rovnako existuje zhoda v názore, že pozvanie do NATO otvorí cestu pre zahraničný kapitál, ktorý potrebujeme ako soľ na riešenie našich ekonomických a sociálnych problémov. Bez väčšieho prílevu zahraničného kapitálu nie sme schopní výraznejšie znižovať nezamestnanosť a udržať mladých schopných ľudí doma. Ambície Slovenska z hľadiska prijatia do NATO sú toho času veľké a nádejné vďaka súčasnej vláde. Mohli by byť celkom reálne, keby HZDS-ĽS vzalo vážne na vedomie upozornenia, že významné členské štáty NATO majú nedôveru voči predsedovi HZDS a celej HZDS-ĽS. Je známe, že 65 - 70 % oprávnených voličov chápe, prečo je tomu tak. Ak pre HZDS sú záujmy Slovenska na prvom mieste, tak by ich malo uprednostniť pred túžbou po moci za každú cenu. Stačí ak päť minút po oznámení výsledkov volieb HZDS-ĽS oznámi, že sa v záujme Slovenska vzdáva účasti v budúcej vláde. Umožní tak Slovensku získať pozvanie do NATO už na novembrovom summite v Prahe. Predseda HZDS a celé HZDS-ĽS si musí uvedomiť, že stratenú dôveru možno získať nie prosením o dôveru a ubezpečovaním, že tentoraz to myslia s členstvom v NATO úprimne. HZDS-ĽS malo možnosť počas tohto volebného obdobia ako opozičná sila preukázať, že sa zmenilo: malo sa správať nie ako deštrukčná sila, ale ako konštruktívna a objektívne kritická sila usilujúca sa o stabilitu, poriadok, spravodlivosť a objasnenie podozrení zo spáchania vážnych trestných činov a o úplné objasnenie spôsobu a zdrojov nadobudnutia majetku funkcionármi a politickými priaznivcami HZDS. Dôvera sa získava nie slovami, ale skutkami. HZDS-ĽS ako opozičná sila skutkami potvrdila, že sa v ničom nezmenila.

2. Najdôležitejšie je, aby sme výsledkami volieb a činnosťou budúcej vlády potvrdzovali nezvratnosť nášho vnútropolitického a zahraničnopolitického smerovania. Prvým krokom na tejto ceste bude získanie pozvania do NATO, a potom skutočné členstvo v NATO. Z ekonomickej stránky musíme preukazovať zvyšovanie konkurencieschopnosti našej ekonomiky.

4. Na tento účel bude potrebné prijímať a skutkami naplniť opatrenia smerujúce k stabilite trhového prostredia, k rozširovaniu a upevňovaniu záruk pre investovanie a vytváranie nových pracovných príležitostí. Nie menej dôležité je zabezpečovať zvyšovanie vymáhateľnosti práva a zvyšovať účinnosť boja proti korupcii. Tieto a iné opatrenia sa musia realizovať v podmienkach udržovania makroekonomickej stability a posilňovania stimulácie k zvyšovaniu výkonnosti ekonomiky. V poslednom období sa ukazuje ako vážny problém nerovnováha medzi vývozom a dovozom, výsledkom čoho je narastanie deficitu obchodnej bilancie. Treba sa zjednotiť v názoroch na príčiny tohto javu, a potom konať. Kompetentné orgány a kompetentní činitelia musia mať ustavične na zreteli, že v priebehu budúceho volebného obdobia ponesú zodpovednosť za to, či sa staneme členmi NATO a EÚ. Politické, ekonomické a vojenské kritériá pre členstvo sú jednoznačné a dobre známe. Vo vzťahu k politickým kritériám musíme si byť vedomí toho, že na rozdiel od našich susedov máme isté problémy z hľadiska vnútropolitickej stability, čo súvisí s nízkou mierou štandardizácie našej politickej scény. Máme viac neštandardných politických subjektov ako štandardných. Potrebujeme menej politických strán. Niektoré z týchto problémov je možné riešiť novelou volebného zákona, a tiež zákona o financovaní strán. Vieme zo skúseností, že tento problém treba riešiť na začiatku nového volebného obdobia a nie na konci. Treba dúfať, že nový parlament a nová vláda sa odhodlajú tento problém riešiť a prispieť tak k štandardizácii našej politickej scény.

5. Ak chceme čo najobjektívnejšie odpovedať na položené otázky, musíme si najprv vyjasniť, či je možné uchrániť si národnú identitu a udržať sa ako národ bez štátnej zvrchovanosti a medzinárodnej právnej subjektivity. V Európe, v ktorej sa nachádza aj Slovensko, štáty vznikali na národnom princípe. Národ, ktorý nie je schopný vytvoriť si štát, z dlhodobého hľadiska nemá šancu na prežitie. Ak by Slovensko nemalo vlastný štát, nemohlo by dohodnúť podmienky začlenenia do EÚ ako samostatný subjekt. Naďalej by pre Európu, ale aj pre ostatný svet neexistovalo. Ak štátna zvrchovanosť je nenahraditeľná na prežitie národa, udržanie národnej identity vôbec, potom je dvojnásobne dôležité mať vlastný štát pri integrovaní sa do väčšieho európskeho celku. Je dobré, že Slovensko má vlastný štát a že vznikol už v roku 1993 a nie o päť či desať rokov neskôr, ako to chcelo napríklad KDH a iné strany. Bolo šťastím pre Slovensko a slovenský národ, že sme v roku 1992 nezaváhali. Plusy zo vzniku štátnej zvrchovanosti oveľa viac prevyšujú mínusy, ktoré sú hlavne ekonomického charakteru. Nie som presvedčený o tom, že nebolo možné udržať na hraniciach režim, platný v období spoločného štátu pri existencii colnej únie a menovej únie, ktoré slovenská strana chcela, ale česká strana od menovej únie už v marci 1993 odstúpila. Vieme si predstaviť, aký by bol rozdiel medzi slovenským zastúpením v Európskej únii, ale aj v iných medzinárodných inštitúciách Slovenska ako časti Československa a Slovenska ako samostatného štátu. Ten a iné rozdiely nemusia vidieť a vnímať tí Slováci, ktorí sa hanbia za to, že sú Slováci, ale tí občania SR, čo sa hlásia k iným etnikám (Maďari, Česi, Poliaci a i.). Som presvedčený, že väčšina uvedomelých Slovákov tieto rozdiely vidí a dobre vníma. Ťažko je porovnávať hodnoty, ktoré národ získava vznikom štátnej zvrchovanosti s ekonomickou dočasnou ujmou, ktorá je nevyhnutným sprievodným javom rozdelenia štátu.

Hospodársky denník, 30. apríla 2002

Ján Líška, prezident spoločnosti SCP, a. s., Ružomberok

1. Slovenská republika má významnú polohu v srdci Európy, lebo spája sever a juh a západ s východom a tiež, samozrejme, naopak. Ambície vstupu do NATO sú veľmi reálne a aj potrebné. Realita nášho vstupu je daná medzinárodným prepojením v obchode a v zahraničnej politike. Potreba je daná obojstrannou výhodnosťou, pretože Slovenská republika potrebuje NATO, ale na druhej strane NATO potrebuje Slovenskú republiku. Smerovanie do NATO je také výrazné, že nie je možné hovoriť o žiadnych povolených zmenách v tomto smerovaní. Myslím, že s budúcou vládou je možné počítať ako s vládou, ktorá bude orientovaná na NATO.

2.Slovenská republika je malá krajina a z tohto hľadiska je odkázaná na medzinárodnú spoluprácu. Medzinárodná spolupráca je zároveň efektívnejšia vtedy, keď bude integrovaná v európskych štruktúrach. Európa ako jeden ekonomický celok sa môže stať veľmi vážnym ekonomickým súperom USA, Japonska, Číny a ďalších ekonomických zoskupení vo svete. Myslím, že zo strany SR je potrebné považovať prijatie do EÚ ako jeden z prvkov, ktorým je možné zabezpečiť náš strategický rozvoj. Na tieto vplyvy musíme byť pripravení. Treba však diskutovať o momente vstupu, prípadne o prijatí do EÚ. Tento okamih by mal byť veľmi presne definovaný zo strany našej vlády. Predovšetkým, čo sa týka podmienok naplnenia ukazovateľov ekonomického a sociálneho rozvoja, ale aj čo sa týka pozitívneho a negatívneho vplyvu a jeho kvantifikovania na jednotlivé oblasti rozvoja SR. Skúsenosti so vstupom štátov západnej Európy do Európskej únie či Rakúska alebo Španielska sú veľmi blízke. V každom prípade je potrebné vykonať analýzu jednotlivých vplyvov.
Na základe analýzy treba určiť postupné kroky smerujúce k integrácii. Za viac ako dôležité z hľadiska SR považujem konkurencieschopnosť pri úplnom otvorení hraníc so svojimi zahraničnými konkurentmi. Pre SR je mimoriadne dôležité:
- Zabezpečiť rozvoj investícií celoplošne zvýhodnením investorov na základe investovaného objemu a nie jednotlivo výnimkami, tak ako sa to robí v súčasnosti. Zároveň zabezpečiť podporu vybraných strategických odvetví vrátane celulózovo-papiernického priemyslu. Zmeniť súčasne platnú legislatívu, predovšetkým zákon o DPH.
- Na základe vysokej kvality a technickej úrovne výrobkov zabezpečiť vysoko efektívny export našich výrobkov s vysokou pridanou hodnotou.
To sú základné problémy, ktoré musí následne vláda veľmi rýchle riešiť principiálne, celoplošne a dynamicky.

3. Rozvoj celulózovo-papiernického priemyslu by mal byť prioritou vládneho programu predovšetkým preto, že SR patrí medzi najviac zalesnené krajiny Európy. Môžeme sa porovnávať s Fínskom, so Švédskom, s Rakúskom a Českom. Máme prebytok predovšetkým listnatého dreva v kvalite vhodnej pre rozvoj celulózovo-papiernického priemyslu. Máme viac ako storočné skúsenosti s výrobou papiera. Vysokokvalifikovaní manažéri vedú k úspechom firmy v Ružomberku, Štúrove, ale aj v ďalších mestách, a preto by bolo zásadným nedostatkom nevyužívať tieto prednosti na posilnenie ekonomiky SR. Cenové relácie našich výrobkov v tomto roku sú nižšie ako v predchádzajúcom roku. Zásluhou technického a investičného rozvoja, podstatného zlepšenia kvality našich výrobkov, výraznou ekologizáciou technológií, realizovaní pravidelných programov na zníženie nákladov a programov racionalizácie patrí celulózovo-papiernický priemysel k stabilným odvetviam s jednotlivými firmami ako SCP Ružomberok, Kappa Štúrovo, Bukocel Vranov, Tento Žilina, Harmanecké papierne a ďalšie. V roku 2001 zaznamenal celulózovo-papiernický priemysel viac ako 25 mld. Sk, zisk pred zdanením viac ako 3 mld. Sk a investoval viac ako 2,3 mld. Sk. Bol to rekordný rok, pretože sme vyrobili asi 1,2 milióna ton celulózy a papiera. Už v minulom roku došlo k zníženiu cenových relácií výrobkov na trhu a v prvom polroku tento trend pokračuje napriek pozitívnemu vplyvu už spomenutých rozvojových a racionalizačných programov. Predpokladám, že negatívny vplyv nižších cien na európskom trhu pri predaji našich výrobkov bude viac ovplyvňovať hospodárenie v tomto roku. Preto všeobecne predpokladáme, že rok 2002 bude horší ako rok predchádzajúci.

4. Problémov v hospodárstve a ekonomike SR je veľa. Reštrikčnou politikou je možné dosiahnuť vyrovnanie bilancie v makroekonomickej sfére, ale reštrikcia na druhej strane spôsobuje spomalenie obehu finančných zdrojov, čím sa vytvára dostatočný priestor na rozvoj mikrosféry. V predchádzajúcej časti som definoval priority SR v oblasti technický a investičný rozvoj, podmienky exportu. Okrem týchto rozhodujúcich priorít je nevyhnutné riešiť aj ďalšie oblasti, ako je:
- zamedziť zasahovanie štátu do sociálnych a ekonomických oblastí,
- zjednodušiť a zefektívniť oblasť daní vrátane DPH a zrovnateľnosť postavenia štátu a podnikateľských subjektov (štát má dnes mnohé neoprávnené výhody),
- podpora a rozvoj turistického ruchu,
- vypracovanie strategického rozvoja so zameraním na prioritné odvetvia oblastí pre nasledujúcich 10 - 20 rokov,
- vymožiteľnosť práva.

5. Porovnanie s ostatnými transformujúcimi sa krajinami je vždy veľmi relatívne, treba však povedať, že Slovensko má výhody, medzi ktoré je možné zaradiť polohu Slovenskej republiky, je srdcom Európy, má priamy hraničný kontakt s EÚ a ľudský potenciál. Medzi nevýhody je potrebné zaradiť: nedostatočný objem investícií, negatívnu bilanciu zahraničného obchodu a vymožiteľnosť práva.
Hospodársky denník, 29. apríla 2002

Vladimír Valach, bývalý veľvyslanec SR vo Francúzsku

1.Ambície SR na pozvánku do NATO z jeho novembrového summitu v Prahe považujem za legitímne a reálne, pretože patríme a chceme patriť do zóny hodnôt, ktoré vyznávame v súčasnosti a prevažujúca väčšina obyvateľstva aj po parlamentných voľbách na jeseň t. r. Udalosti z 11. septembra 2001 ešte zvýšili a zdôraznili význam a nevyhnutnosť týchto hodnôt.

2. Celoeurópsku integráciu považujeme za anticipáciu odpovede na výzvy globalizácie v 21. storočí. Bude potrebné v našom prípravnom procese na prijatie do EÚ zintenzívniť prípravu "na všetkých poschodiach", teda nielen v oblasti legislatívy, ale aj na úrovni firiem, bánk i obyvateľstva. Za najvhodnejšie "laboratóriá" celého prípravného procesu považujem zmiešané firmy so zahraničnou kapitálovou účasťou, medziregionálnu spoluprácu a stáže mladej generácie.

3. Po 39 rokoch v bankovníctve a po štyroch rokoch pôsobnosti na poste veľvyslanca chcem byť užitočný najmä v oblasti transformačného procesu našej ekonomiky a bankovníctva, prehlbovania bilaterálnych, ekonomických francúzsko-slovenských vzťahov a v oblasti výchovy a popularizácie hodnôt EÚ, imidžu a vízie SR v 21. storočí.

4. Za priority v hospodárstve i celej spoločnosti považujem najmä nasledujúce:
- Podstatne zvýšiť kvalitu a cieľavedomosť riadenia nášho transformačného procesu ako celku i jeho jednotlivých oblastí aspektov a dimenzií. Transformačný proces možno prirovnať automobilu, do ktorého sme všetci nastúpili, ale nepoznáme dokonale techniku jazdy v ňom, jazdíme po neznámych cestách a, žiaľ, niekedy ani šoféri nepoznajú, kam spejeme. Pritom jazdíme zvýšenou rýchlosťou, väčšinou za búrky, ktorá otriasa celou spoločnosťou, takže sú poprehadzované hodnoty a do súkolesia sa nám dostáva prach, kal a špina. Práve preto treba analyzovať smerovanie, rýchlosť a impakt transformačného procesu nielen ekonomicky a politicky, ale aj sociologicky a psychologicky.
- Vytvoriť podmienky pre trvalý a rovnovážny hospodársky rast vyšší ako priemer rastu v EÚ vzhľadom na našu približne polovičnú tvorbu HDP na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ, ale najmä na rozsiahle potreby v infraštruktúre, v modernizácii a v životnej úrovni a vôbec v sociálnej oblasti. K tomu budú potrebné hlavne dve podmienky, a to realizovať rozvojové impulzy (napríklad cestovný ruch, infraštruktúru diaľnic, informatizáciu a pod.) a realizovať prípravný proces na vstup do EÚ reformami a ukončením transformačného procesu. O to viac je zarážajúci rekordný stav nezamestnanosti, ktorý je paradoxom vo vzťahu k manažmentu zmien k stupňu adaptability a tvorivému potenciálu našich ľudí.
- Zvýšiť zodpovednosť, profesionalitu i celkovú kultúru v politike a politikov minimalizáciou úzko osobných, parciálnych a krátkodobých záujmov.
- Získať a zaujať celú spoločnosť, celé obyvateľstvo pre rozhodujúce priority v náročnom križovatkovom období, v ktorom sa Slovensko nachádza. Aj v našej situácii platí to, čo povedal F. Rohatyn, bývalý veľvyslanec USA vo Francúzsku a predstaviteľ banky Lazard Freres, ktorá zachránila mesto New York pred finančným bankrotom: k tomu, aby ku katastrofe nedošlo, bolo treba:
a) profesionálne kvalitný projekt,
b) konsenzus obyvateľstva s týmto projektom,
c) ústretovosť masmédií.

5. K bodu identity pokrytej štátnosťou a jej inštitúciami sme dospeli na konci 20. storočia, keď iné moderné národy to dosiahli už dávno pred nami. Preto je dobré, že sme dokázali tieto inštitúcie vrátane národnej meny vybudovať a dokázali sme, že vieme riadiť sami ekonomiku a celú spoločnosť. Je dobré, že sme sa vyhli prehnanému nacionalizmu, aj keď sa s jeho prejavmi možno stretnúť, ale v miere, ktorá nie je rozhodujúca. Je dobre, že naša mladá diplomacia urobila obrovský záslužný krok dopredu v cieľavedomom vytváraní priaznivého obrazu Slovenska v zahraničí. Stáročia a stáročia sme boli niekým zakrývaní, prekrývaní a riadení, ktorý nám dával najavo buď brutálne, alebo elegantne, že sme čosi menej a že sme pod niekým. To nás viedlo ku komplexu, že musíme byť zhrbení so sklonenou hlavou a že nikto nemá vyčnievať z radu. Teraz, keď sme z tejto hmly vyšli na ceste k demokracii a na ceste k vlastnej štátnosti, musíme sa vyrovnať, zdvihnúť hlavu a pozrieť sa, akí sme a akí sú tí druhí, kde sa nachádza Slovensko a kde už je vyspelý svet. Preto v porovnaní s Európou a ďalšími vyspelými krajinami musíme veľmi intenzívne a cieľavedome pracovať na sebe a najmä na plnom obsiahnutí najmä nasledujúcich hodnôt:
- Chýba nám vyšší stupeň národného uvedomenia, intenzívnejšia hrdosť a vlastenectvo.
- Cieľavedome prejsť z raného kapitalizmu a aj jeho negatívnych atribútov cez rozpory konzumnej spoločnosti až po súčasnú úroveň vyspelých krajín, kde pilierom nie je iba štát a trh, ale aj asociácie a dobrovoľnícka práca. Napríklad vo Francúzsku pri vstupe do 21. storočia registrovali 880-tisíc asociácií, v ktorých je angažovaných 40 % občanov Francúzska.
- Pozitívne myslenie a konanie a hľadanie východísk, a tým sa zbaviť hlboko zakoreneného prístupu, že nám pomôže niekto zhora, niekto zvonka, sitianski rytieri a či nejaký mesiáš.
- Cieľavedome minimalizovať apatiu, pesimizmus, porazenectvo a viac využívať entuziazmus, nedá sa nič robiť, Slovač najprv prežíva všetko srdcom, a potom hlavou.
- Vážiť si staršiu generáciu a hodnoty, ktoré vytvorila. Zatiaľ si toto uvedomuje iba časť nášho politického spektra, čo je na škodu nielen staršej generácie, ale nám všetkým.
- Zdokonaliť sa vo vzájomnej komunikácii, teda naučiť sa umeniu počúvať aj druhého a schopnosti vzájomnej empatie.
- Naučiť sa aj na Slovensku, čo je to skutočná kvalita života, čo je to umenie žiť a radosť zo života.
Práve v desiatom roku našej štátnosti treba naďalej pokračovať v reťazci identita - imidž - vízia SR v 21. storočí. Pred nami stojí výzva vo forme kategorického imperatívu: po vstupe do OECD vstúpiť do NATO a do EÚ, a tým sa zaradiť definitívne do pelotónu najvyspelejších krajín sveta.
Transformačný proces u nás podobne, ako aj v ďalších transformujúcich sa krajinách, nie je jednoduchý a ani jednorazový. V tomto smere, najmä s krajinami V4, máme mnoho spoločného v dobrom i v zlom. Na druhej strane máme veľa ešte nevyužitých rezerv. Za jeden z hlavných "tromfov" možno považovať geopolitickú pozíciu SR a vyspelú mladú generáciu, ktorej však musíme dať perspektívy a vytvoriť podmienky na jej plnú sebarealizáciu.

Slavomír Hatina, predseda predstavenstva a. s. Slovnaft

1. Pevne verím, že táto ambícia bude pretvorená do skutočnosti a pražský summit prijme rozhodnutie o našom pozvaní do aliancie. Podľa môjho názoru sú tu i priaznivé podmienky, ktoré môžu významne ovplyvniť naše pozvanie. Na jednej strane aliancia deklaruje svoju pripravenosť na rozširovanie a jej predstavitelia, ako aj predstavitelia jednotlivých členských štátov NATO nám už veľakrát vyslovili podporu a na druhej strane, čiže v nás samotných, sa dosiahol nielen konsenzus hlavných politických síl, ale je tu stále sa zvyšujúca podpora obyvateľov k nášmu členstvu v NATO, ktoré sa právom považuje za najvyšší štátno-bezpečnostný záujem. Myslím, že veľa pozitívneho sa vykonalo aj v samotnej Armáde Slovenskej republiky, a preto rozhodnutie NATO z Prahy očakávam s optimizmom.

2. Na splnenie najdôležitejšieho cieľa SR od jej vzniku v roku 1993, ktorým je začlenenie sa SR do euroatlantických štruktúr, by som sa pokúsil určiť tieto priority:
- politická stabilita štátu, tú musíme garantovať všetci, je to úloha pre nás obyvateľov - voličov, aby sme aj prostredníctvom výsledku septembrových parlamentných volieb zabezpečili z našej strany všetko potrebné na získanie pozvania do NATO i na úspešné zavŕšenie prístupového procesu do EÚ;
- prijať zostávajúci balík zákonov v rámci harmonizácie s legislatívou EÚ, ako spoločná úloha pre parlament a vládu ešte do skončenia terajšieho volebného obdobia;
- čo najskôr vypracovať komplexnú dlhodobú rozvojovú stratégiu ako jednu z kľúčových úloh vlády SR za úzkej súčinnosti s podnikateľskou sférou a ďalšími inštitúciami.
Myslím si, že je veľmi potrebné v tejto súvislosti vymedziť naše miesto a poslanie v integrujúcej sa Európe a v prostredí globalizujúcej sa ekonomiky, aby sme boli dôstojnými partnermi aj s určitým konkrétnym prínosom pre EÚ, nie jej malým príveskom.

3. V uplynulom hospodárskom roku 2001 dosiahol Slovnaft najlepšie výsledky od vzniku akciovej spoločnosti v roku 1992, a bol to súčasne prvý rok strategického partnerstva so spoločnosťou MOL. Naším cieľom je ďalej zvyšovať efektívnosť vo všetkých oblastiach činnosti spoločnosti a byť dlhodobo prosperujúcou firmou. Popri stabilizovaní výroby a zvýšení úrovne prevádzkovej spoľahlivosti chceme dokončiť reštrukturalizáciu majetku materskej a dcérskych spoločností s cieľom sústrediť sa na "core business". V súlade s prijatou stratégiou začneme s modernizáciou a rozširovaním sietí čerpacích staníc v SR, ČR a v Poľsku. V oblasti technologického rozvoja začíname s projektom hĺbkového odsírenia motorovej nafty, aby sme boli pripravení na sprísnené kvalitatívne požiadavky príslušnej európskej normy platnej od roku 2005 a pripravujeme tiež výstavbu novej veľkokapacitnej jednotky polypropylénu. Oveľa vyššie ako v roku 2001 očakávame ekonomické prínosy z využívania synergických efektov vytváraných strategickým partnerstvom Slovnaft - MOL.

4.Okrem toho, čo som už uviedol v odpovedi na druhú otázku, chcem uviesť ešte ďalšie, myslím dostatočne známe a dlhší čas pretrvávajúce či nedostatočne vyriešené problémy. V súvislosti s absentujúcou rozvojovou stratégiou treba osobitne poukázať na nedostatočnú výkonnosť našej ekonomiky, na nevyhnutnosť zvýšenia hospodárskeho rastu, zvýšenie produkcie, ale na úrovni nákladov popredných firiem v odvetví. Áno, to je predovšetkým parketa podnikateľskej sféry, priemyselníkov a ich zväzov, ale od exekutívy a parlamentu požadujeme vytváranie priaznivejších, štandardných a transparentných podmienok na podnikanie, ktoré sú rovnaké pre všetky subjekty, domáce či zahraničné (daňové prázdniny). Kvalitná príprava každého podnikateľského subjektu na podmienky jednotného európskeho trhu by mala byť jednou z prvoradých priorít, avšak nielen nás podnikateľov. Mnohé faktory sú nám známe, ale veľmi by sme od exekutívy privítali napríklad porovnávacie či iné štúdie, ktoré by nás detailnejšie zorientovali na nové podmienky.
Treba spomenúť nedostatočnú právnu istotu a stabilitu právnej sústavy s dôslednou vymáhateľnosťou práva, nízku kvalitu tvorby zákonov vyvolávajúcu ich prílišnú novelizáciu. Veci by prospelo, ak by sa väčšmi rešpektoval názor podnikateľskej sféry na úkor zbytočného politikárčenia a je už čas dať väčší priestor tým, čo majú v ekonomike výsledky, dá sa to vyhodnotiť, objektívne aj bez zbytočného straníckeho nálepkovania. Za problém hodnotím nedostatočný rozbeh a vývoj malého a stredného podnikania, najmä z hľadiska vytvárania nových pracovných príležitostí, čo by malo prispieť k riešeniu už hrozivej miery nezamestnanosti. V tomto smere vidím veľkú príležitosť, ale i zodpovednosť pre regionálne samosprávy. Treba zrýchliť transformáciu tretieho sektora, najmä zdravotníctva a školstva.
Chcel by som však uviesť aj jeden z pozitívnych príkladov. Nedávno boli prijaté zákony o vede a vysokých školách, ktoré vytvárajú nové podmienky pre rozvoj vedy, výskumu a vzdelávania, ktoré sú spolu so začínajúcim rozširovaním sa procesu riadenia znalostí (Knowledge Management) v podnikateľskej praxi strategickým rozvojovým prvkom do budúcnosti.

5. Využili sme historickú príležitosť na vznik samostatnej Slovenskej republiky, stalo sa tak kultivovane a pokojne, čo bolo aj patrične zahraničím ocenené. Vybudovali sme od základu všetky potrebné inštitúcie a zabezpečili riadny chod štátu, dostalo sa nám veľmi rýchlo medzinárodnej akceptácie, rozvíjame diplomatické styky so všetkými rozhodujúcimi štátmi sveta. V porovnaní s okolitými štátmi bývalého východného bloku vrátane ČR o nejaký ten krok v transformačnom procese zaostávame, avšak v rámci tých krajín, ktoré aj vznikli, aj nastúpili transformáciu, sme určite v popredí. Stali sme sa členmi klubu hospodársky vyspelých krajín OECD, sme na prahu vstupu do NATO a EÚ, kde sme športovo povedané aj dobehli v prístupovom procese skôr štartujúce krajiny. Myslím si, že i pri triezvom hodnotení to nie je málo. Mínusy by som nachádzal predovšetkým v úrovni reštrukturalizácie hospodárskej sféry, v nižšej kvalite a výkonnosti a byrokracii štátnej sféry a v prílišnom spolitizovaní spoločenského diania u nás, čo chápem súčasne ako významné rezervy nášho napredovania v budúcnosti.
Hospodársky denník, 25. apríla 2002

Eduard Kukan, minister zahraničných vecí SR

1. Slovensko očakáva od pražského summitu pozvanie za člena Severoatlantickej aliancie. Je to ambícia primeraná významu summitu pre budúcnosť Slovenska a jeho občanov, ako aj úsiliu, ktorý sme na splnenie tohto cieľa vynaložili. Veľmi dobre si totiž uvedomujeme, že príležitosť, akou je pre Slovenskú republiku pražský summit, sa už v budúcnosti zopakovať nemusí. Vstupom do NATO sa Slovensko stane súčasťou rodiny najvyspelejších demokratických krajín sveta, ktoré si vzájomne garantujú ochranu slobody, nezávislosti a spoločne vyznávaných hodnôt. Silnejšie vyjadrenie dôvery a presvedčenia o pozitívnej perspektíve vývoja krajiny pre Slovensko neexistuje. Preto plne chápeme, že rozhodnutie o pozvaní je podmienené dôveryhodnosťou kandidáta. Som pevne presvedčený, že Slovensko i túto výzvu úspešne zvládne. Zodpovednosť pred pražským summitom je o to väčšia, že už jedenkrát Slovensko ponúknutú šancu nevyužilo. Pritom nejde iba o úspech tejto vlády, ale je to úspech celej krajiny.

2. Integrácia do euroatlantických štruktúr je z hľadiska presadzovania záujmov Slovenska najdôležitejšou úlohou v tomto období. Ak sa chceme dostať do EÚ, musíme splniť stanovené kritériá. V procese prípravy ťažko preferovať jednu oblasť pred druhou. Musíme uzavrieť všetky rokovacie kapitoly. Niektoré sú z hľadiska nárokov na zdroje Slovenska náročnejšie ako iné, avšak ani v tej najľahšej kapitole si nemôžeme dovoliť "poľaviť". Stačí neuzavrieť čo len jednu kapitolu a naše viacročné úsilie vyjde nazmar. Musíme preto v príprave na členstvo v EÚ venovať pozornosť aj detailom.

Na druhej strane, ak sa zamýšľame nad tým, prečo chceme ísť do únie alebo ako to bude po našom vstupe, môžeme sa na veci pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Môžeme si všimnúť to, že budeme mať lepšie východiská na získavanie ekonomických zdrojov, môžeme sa zamerať na ľahší prístup na zahraničné trhy alebo sa sústrediť na to, že nebudeme izolovaní. Niektoré motivačné faktory našej integrácie sa dajú ekonomicky vyčísliť, iné je však ťažšie kvantifikovať. Ak teda chceme povedať čo je z pohľadu integrácie Slovenska najdôležitejšie, musíme vidieť, že tu ide o mozaiku práv a záväzkov, ktoré je ťažko jednotlivo vyhodnocovať. Celkovo však možno povedať, že budeme spolu s našimi priateľmi v jednom veľkom, silnom a úspešnom celku, ktorý sa po dlhé roky osvedčil v praxi. A pre Slovensko to znamená, že "byť tam" znamená lepšiu perspektívu pre krajinu ako "ostať vonku".

3. Tento rok je predovšetkým rokom finišovania a bilancovania. Za posledné viac ako tri roky sa nám v zahraničnopolitickej oblasti podarilo dať Slovensku jasné, pevné a nespochybniteľné smerovanie. Boli sme prijatí do OECD, v krátkom čase sme dobehli vedúce kandidátske krajiny usilujúce sa o vstup do Európskej únie, niektoré sme dokonca predbehli, a dnes patríme medzi popredných kandidátov na členstvo v Severoatlantickej aliancii. Samozrejme, tento výrazný pokrok by nebol možný bez kvalitnej a efektívnej slovenskej zahraničnej služby, ktorú sa nám podarilo v poslednom období dobudovať, stabilizovať a obohatiť o nové skúsenosti a prax. Moji kolegovia a spolupracovníci odviedli veľký kus práce, ktorú oceňujú aj naši partneri v zahraničí.

Koncom roka nás čakajú dva dôležité míľniky. Prvým je summit NATO v Prahe, druhým ukončenie prístupových rokovaní, čo vytvorí základné podmienky na vstup SR do EÚ. Slovensko má dnes všetky predpoklady, aby v oboch prípadoch uspelo a bolo prizvané za člena NATO aj EÚ. Verím, že slovenský volič sa v jesenných voľbách rozhodne pre pokračovanie v nastúpenej ceste a na Slovensku sa vytvorí vláda, ktorá bude dôveryhodná pre našich partnerov z krajín NATO a EÚ. Budem nesmierne rád, ak budem môcť v takejto vláde pôsobiť a naďalej zastávať post ministra zahraničných vecí. Bolo by pre mňa veľkou odmenou dotiahnuť už začatú prácu do úspešného konca.

4. Myslím si, že mi neprináleží komplexne hodnotiť našu ekonomickú realitu. Podľa môjho názoru však možno za pozitívne označiť upevnenie vnútornej rovnováhy a dosiahnutie celkovej stabilizácie makroekonomického prostredia v slovenskom hospodárstve. Zaznamenaný rast v predchádzajúcom roku signalizuje oživovanie našej ekonomiky. V bankovom sektore došlo k ozdraveniu a reálnemu zníženiu úrokových sadzieb pre podnikateľov, čo je jedným z predpokladov dynamickejšieho rozvoja podnikateľských aktivít. Naopak, za značne znepokojujúci vývoj pokladám prehlbovanie vonkajšej ekonomickej nerovnováhy v podobe deficitu bežného účtu platobnej bilancie a výšky zahraničného dlhu. Z krátkodobého hľadiska môže byť tento problém riešený priamymi zahraničnými investíciami a príjmami z privatizácie. Domnievam sa však, že už dnes je potrebné vážne uvažovať nad potenciálnymi možnosťami jeho zníženia. Za znepokojujúci moment pokladám pretrvávajúcu vysokú mieru nezamestnanosti, ktorú sa napriek opatreniam vlády nedarí znížiť na prijateľnú úroveň. Aj tu by sa mohol pozitívne prejaviť zvýšený prílev priamych zahraničných investícií, ktorý je priamo úmerný makroekonomickej a politickej stabilite krajiny. Túto stabilitu môže zabezpečiť len naše perspektívne začlenenie sa do euroatlantických štruktúr, ktoré nielen z tohto dôvodu zostáva našou zahraničnopolitickou prioritou.

Čo sa týka celospoločenských otázok, pokladám za nesmierne dôležité vyhnúť sa akejsi depresívnej nálade, ktorá sa pravidelne v týchto končinách objavuje a dokáže veľmi účinne rozleptávať tvorivý potenciál. Slovensko by si malo výraznejšie uvedomovať svoje prednosti a kvality, pestovať pocity zdravej a oprávnenej hrdosti v spojení s individuálnou zodpovednosťou, a to aj napriek pretrvávajúcim ťažkostiam o občasným zlyhaniam. Za osobitne znepokojujúcu pokladám pokračujúcu túžbu po odchode mladých a kvalifikovaných ľudí zo Slovenska ako prijateľného spôsobu sebarealizácie a zabezpečovania si existencie. Vnímam to ako signál pre štátnu reprezentáciu, aby jasne a natrvalo definovala základné princípy a idey, z ktorých tento štát vychádza a na ktoré nadväzuje a na základe ktorých vznikol a bude sa ďalej vyvíjať. Zdravý vývoj modernej demokratickej spoločnosti si vyžaduje, aby občania boli presvedčení, že tento štát je nás všetkých a nie iba akýmsi "súkromným podnikom" pre pár vyvolených.

5. Veľkou nevýhodou Slovenska bolo omeškanie sa v euroatlantickom integračnom procese v dôsledku neakceptovateľnosti predchádzajúcej vlády, dôsledky čoho pociťujeme stále vo vnútropolitickom, ako i zahraničnopolitickom vývoji. Na rozdiel od našich susedov z Vyšehradskej štvorky - Česka, Maďarska a Poľska - sme nedostali pozvánku do NATO spolu s nimi. Okrem bezpečnostno-politických dosahov má táto skutočnosť aj ekonomické dôsledky. Slovensko v porovnaní so svojimi susedmi zaznamenáva oveľa menší prílev zahraničných investícií. Členstvo v NATO je preto dôležité aj z hľadiska dosiahnutia hospodárskej stabilizácie a prosperity našej krajiny. Všeobecne povedané, od roku 1998 sme museli všetci vynaložiť veľké úsilie, aby sme rýchlo dobehli našich susedov v euroatlantickom integračnom procese a opäť získali stratenú dôveru partnerov z NATO a EÚ. Toto zdržanie nás stálo veľa času a energie. Ako sa však hovorí, všetko zlé je aj na niečo dobré. Aby sme obnovili demokratické a právne fungovanie našej spoločnosti, Slovensko vyvinulo nesmierne silný a schopný tretí sektor. Mimovládne organizácie dnes zohrávajú dôležitú úlohu v uskutočňovaní demokratizačných premien aj v iných postkomunistických krajinách. Veľkú prácu odviedli práve v bývalej Juhoslávii, kde významne prispeli k obnoveniu demokracie a právneho štátu.

Slovensko nemá žiadne otvorené, nevyrovnané alebo problematické otázky vo vzťahu k svojim susedom alebo iným krajinám Európy, hoci sme v poslednom období zaznamenali pokusy o vyvolávanie starých duchov minulosti. Tie však nikomu neprospievajú. Po desiatich rokoch sme dokázali, že Slovensko je životaschopný štát, ktorý má všetky predpoklady pre úspešnú, bezpečnú a prosperujúcu existenciu. Občania SR si však musia jasne uvedomiť, že svoj osud majú predovšetkým vo vlastných rukách. Od postoja každého jednotlivca bude závisieť, akým smerom sa bude Slovensko ako celok ďalej uberať.
Hospodársky denník, 24. apríla 2002

Mikuláš Dzurinda, predseda vlády SR

1. Slovensko patrí k popredným a jednoznačným kandidátom na vstup do Severoatlantickej aliancie. Výrazne sme sa zlepšili vo všetkých oblastiach plnenia Akčného plánu pre členstvo, čo viackrát ocenili naši partneri v aliancii. Rovnako ocenili aj principiálne postoje vlády SR v krízových momentoch, ako bola kosovská operácia či situácia po 11. septembri. Od pražského summitu očakávam pozvanie. Primárne rozhodnutie o smerovaní krajiny drží v rukách občan - volič.

2. Za prvoradé považujem dodržanie harmonogramu prijímania legislatívy súvisiacej s prístupovým procesom do Európskej únie. Zároveň je dôležité využiť situáciu, že sa nám v negociačných rokovaniach podarilo dostihnúť ostatné krajiny V4 a ukončiť v tomto roku prístupové rokovania.

3. Tento rok predstavuje vyvrcholenie štvorročnej práce súčasnej vlády. Septembrové voľby uzavrú obdobie nášho pôsobenia a otvoria priestor pre nové rozloženie síl. Toto obdobie pokladám za kľúčové pre integračné ambície Slovenska, a tak mojím prvoradým cieľom v súčasnosti je zintenzívnenie práce na medzinárodnej pôde.

4. Za jednoznačne najvýraznejší celospoločenský problém považujem vysokú mieru nezamestnanosti. Ekonomika je stabilizovaná a máme viac pracovných miest. Napriek tomu sme v boji s nezamestnanosťou zatiaľ neboli dostatočne úspešní. Je to veľmi komplikovaná úloha, ktorú nie je možné efektívne vyriešiť počas jedného funkčného obdobia. Za ďalšie problémy, ktoré musíme prioritne riešiť, považujem i rozvoj zaostávajúcich regiónov a dotiahnutie začatých reforiem.

5. Dedičstvo predchádzajúcej vlády spôsobilo, že transformačný proces na Slovensku je v porovnaní so susednými štátmi V4 v miernom sklze. Pevne však verím, že naše omeškanie za "susedmi" postupne výrazne skrátime vo všetkých oblastiach, tak ako sa nám to podarilo v otázke prístupového procesu do EÚ. Zníženie úrokových sadzieb a daňového zaťaženia, podpora tvorby nových pracovných miest, vytvorenie priaznivých podmienok pre zahraničných investorov a mnohé ďalšie prijaté opatrenia vytvárajú do budúcnosti dobré predpoklady na úspešné napredovanie našej krajiny. Obrovský potenciál pre rozvoj Slovenska predstavuje tiež kvalifikovaná pracovná sila, a to i pre vysoko špecializované odvetvia, ako sú napríklad informačné technológie.
Hospodársky denník, 23. apríla 2002

Pavel Petrech, generálny riaditeľ IZOMATU, a. s., Nová Baňa
1. Boli sme v histórii súčasťou Svätej aliancie. Boli sme v pakte proti Kominterne, Malej dohody. Vypovedali sme vojnu Sovietskemu zväzu i USA. Boli sme "na večné" časy vo Varšavskej zmluve. A čo! Súčasná globalizácia, hľadanie nových zoskupení na niekoľko rokov a desaťročí je realita. Sme toho súčasťou. Ak dostaneme pozvánku do NATO, bude to jednoznačné a jednoduchšie. Ak nie? My svetovú politiku určovať nebudeme.

2. Rozhodne by sme nemali byť príťažou pre stávajúcich členov. Musíme tam ísť síce ako malý, ale hrdý štát. Rozhodne je na prvom mieste rozhýbať chuť do poctivej roboty. Kde začať? Ryba smrdí od hlavy. Platilo, platí a bude zo platiť, či ide o malý kolektív, rodinu alebo spoločnosť. Závisí od každej vlády akú určí a dodrží dlhodobú stratégiu a ako ju bude plniť pre dobro nás, občanov tohto štátu.

3. Vývoj nezastavíš! Tento rok očakávame lepší ako minulý. Sme sezónnou fabrikou. Napriek začiatočným problémom sa trh rozhýbal. Žiaľ, slovenský trh buď stagnuje, alebo nemá to tempo rozvoja, aké by sa žiadalo. Zamestnanosť okolo 500 ľudí udržíme. Úspešne sa rozbiehajú trhy v Rusku, Rumunsku, začína Ukrajina. O budúcnosť fabriky nemám obavy.

4. Prioritou je rozhodne nezamestnanosť. V Bratislave sa to tak necíti ako na vidieku. To sú osobné i rodinné tragédie. My, pár fabrík, čo udržujeme zamestnanosť, to nevytrhneme. Výhovorky politikov na minulosť, demografiu, počasie a čo ja viem čo ešte, sú naivné. Nuda, pasivita, bezvýchodiskovosť a oddanosť je najhoršie, čo človeka i spoločnosť môže stretnúť. História predsa pozná spôsoby, ako dať ľuďom činnosť. Výstavba Benátok, pyramíd, Trať mládeže atď... Určite to neboli stavby a činnosti, ktoré by potrebovala vtedajšia vláda. Ale ľudia boli zamestnaní, mali činnosť. Vyrástli umelci, stavitelia, organizátori. Ale čakať, vyhovárať sa na... To je zbytočné. Riešenie nezamestnanosti je vecou vlády, politikov.

5. Za desať rokov sme sa naučili sami si vládnuť. Bolo to ťažké, ale výsledky sú dobré. Vyrástla generácia nových ľudí, samostatných, sebavedomých. Žabomyšie vojny politikov boli len spestrením života. O budúcnosť Slovenska nemám obavy. Niekto často spomína vyspelú Európu. A čo, my nie sme vyspelí? Za desať rokov bolo niekoľko stovák ľudí ministrom. A to je už čo povedať. Ten, kto to skúsil, vie, že to nie je také jednoduché. Ten, kto zostal reálnym, komu nenapršalo do nosa, ten, kto vidí najprv svoje okolie až potom seba, zostal stálicou. Na Slovensku vyrástla nová generácia, sebavedomá. A to je dobre.
Hospodársky denník, 22. apríla 2002

Martina Moravcová, laureátka Zlatého biateca 1998, reprezentantka SR v plávaní a absolventka Southern Methodist University v Dallase (USA)
1. Veľmi pozitívne. Členstvo SR v NATO spolu s členstvom v EÚ sú hlavnými prioritami zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Už raz sme boli vyradení zo skupiny kandidátov (V4) do NATO, ale pre Slovenskú republiku nie je, podľa môjho názoru, žiadna iná alternatíva, ako stať sa členom aliancie. Nakoniec už pri pohľade na mapu Európy a polohu Slovenska je zrejmé, že strategické, geografické a ekonomické záujmy by mali prevládať nad politickými. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že podpora občanov vstupu do NATO stále rastie a dnes prekračuje 60 %. Aj keď existujú určité obavy a ozývajú sa hlasy aj zo samotnej aliancie, že výsledky volieb a budúce zloženie slovenskej vlády bude pri rozhodovaní o našom členstve kľúčové, ostávam optimistkou.
2. Aby si Slovenská republika našla "svoje" miesto v integrovanej Európe. Aby plne dokázala využiť všetky výhody, ktoré nám to prinesie a dokázala eliminovať prípadné nevýhody. Začnúc vstupom Slovenskej republiky budú mať naše názory a postoje k celospoločenským, ekonomickým, politickým problémom oveľa väčšiu váhu ako doteraz. Mali by sme sa v budúcnosti plne chopiť tejto šance, pôsobiť aktívnejšie v oblasti medzinárodných vzťahov, najmä prostredníctvom medzinárodných organizácií, ktorých sme a budeme členom a využiť to v prospech občanov SR.

3. Ako stále aktívna športovkyňa môžem konštatovať, že moja pozícia medzi svetovou plaveckou špičkou je stabilná a výkonnosť konštantne dobrá. Tento rok, tak ako po uplynulé roky, bol pre mňa úspešný.

4. Úlohy sú jasné, treba
- zaviesť lepšiu vymožiteľnosť práva,
- rovnaké pravidlá pre všetkých,
- účinnejší boj s kriminalitou a drogami,
- riešenie otázky vysokej nezamestnanosti,
- čím skôr dobudovať diaľničnú sieť,
- dokončiť privatizáciu.

5. Ak by sme Slovensko mali dať do kontextu 27 súčasných transformujúcich sa ekonomík, nedalo by sa porovnanie zovšeobecniť. V porovnaní s ostatnými krajinami V4, teda s Poľskom, Českou republikou a Maďarskom trochu zaostávame. Nevstúpili sme spoločne do OECD, sme pozadu so vstupom do NATO. Členstvo v týchto zoskupeniach prináša so sebou aj určité výhody aj v tom, že krajina je atraktívnejšia pre zahraničných investorov, prinášajúcich nové technológie, aj vďaka ktorým majú tieto krajiny náskok, ktorý Slovenská republika teraz musí doháňať. Prednosti? Sme relatívne malá krajina, ktorá sa dokáže rýchlejšie adaptovať, prispôsobiť novým podmienkam, trendom. Ľudia u nás vedia pracovať, predovšetkým mladá generácia je jazykovo a technicky zdatná. Malé krajiny, a tým aj Slovensko, majú väčšinou dobrý rozvojový potenciál do budúcnosti.
Hospodársky denník, 19. apríla 2002

Rudolf Schuster, prezident SR

1. Som presvedčený, že Slovensko na summite v Prahe bude do NATO pozvané. Takto jednoznačne sa vyjadrujem preto, že sme v tejto oblasti urobili veľmi veľa a naša armáda, ale aj celá krajina sú na tento historický krok pripravené najlepšie, ako sa dá. Napokon, nie je to len môj názor. O našej pripravenosti sa pochvalne vyjadrujú aj vysokí predstavitelia NATO a mnohí európski aj americkí politici. Jediné výhrady, ktoré zazneli, boli obavy z politického vývoja u nás po septembrových parlamentných voľbách. Z môjho hľadiska sú tieto obavy neopodstatnené. Vychádzam najmä z vôle občanov, keď výskumy verejnej mienky dlhodobo hovoria o tom, že za náš vstup do NATO je okolo 60 percent obyvateľstva. Verím preto, že aj výsledok volieb bude priaznivý a zaručí, aby sme mohli pokračovať v demokratizácii spoločnosti a v presadzovaní rovnakých hodnôt, aké majú krajiny NATO a EÚ, čím splníme aj politické kritériá. Za veľmi dôležitú považujem vysokú účasť voličov v nasledujúcich kľúčových parlamentných voľbách. Občania musia dať zreteľne najavo svoju vôľu, a tým presvedčia aj tých, ktorí o nás pochybujú.

2. Stále upozorňujem na to, že na vstup do Európskej únie nie je potrebné len splniť kritériá a dotiahnuť negociačný proces do konca, aj keď to je, samozrejme, základ a treba povedať, že to, čo Slovensko dosiahlo za uplynulé takmer štyri roky, je obdivuhodné, pretože sme dostihli krajiny, ktoré prístupové rokovania začali omnoho skôr a sú oblasti, v ktorých sme ich dokonca predbehli. Je tu však ešte iná stránka veci, a to spracovanie jasnej vízie, čo do európskeho spoločenstva krajín chceme a dokážeme priniesť, čím prispejeme k jej celkovému vývoju a tiež, čo môžeme od Európskej únie očakávať. Podľa môjho názoru sa o našom budúcom členstve v EÚ zatiaľ hovorí veľmi všeobecne a občania a možno aj niektorí politici si nevedia predstaviť, čo môžeme po našom vstupe do EÚ očakávať. Naše členstvo v únii sa chápe ako dosiahnutie méty a len málokto premýšľa, čo bude potom. A to je chyba! Preto jasne definujeme perspektívne oblasti, v ktorých sa dokážeme na európskom trhu presadiť a už teraz sa na ne zameriame a budeme ich rozvíjať. Naopak tie body, v ktorých by sme mali požadovať určitú pomoc, budeme musieť veľmi rýchlo zlepšovať, aby sme sa hneď po našom vstupe do EÚ zaradili medzi ostatné krajiny ako plnoprávny, sebavedomý člen, ktorý má čo ponúknuť a vie si poradiť aj so svojimi problémami.

3. Rok 2002 považujem za zatiaľ najdôležitejší rok môjho volebného obdobia. Čakajú nás dve významné udalosti, ktoré môžu dlhodobo ovplyvniť celú našu budúcnosť. Sú to septembrové parlamentné voľby a pražský novembrový summit NATO. Predovšetkým na ne by sme sa mali všetci sústrediť a aj ja najväčšiu časť svojej práce v tomto roku smerujem práve na tieto dve oblasti. Nemyslím tým, že by som chcel nejakým spôsobom zasahovať do predvolebného boja, ale mojou úlohou je upozorňovať kompetentných politikov pred parlamentnými voľbami na to, aké chybné kroky v minulom období urobili, ale aj objektívne zhodnotiť to, čo sa im podarilo. Týka sa to rovnako koalície aj opozície. Negatívne hodnotím viaceré nesplnené sľuby, ktoré vláda dala pri svojom nástupe občanom, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť, sociálnu a zdravotnícku oblasť či výšku miezd. Naopak, pozitívne hodnotím niektoré dôležité reformy, ktoré sa v tomto volebnom období naštartovali, hoci aj tu sme sa neobišli bez problémov a dotiahnuť ich budú musieť nasledujúce vlády. U väčšej časti opozície kladne hodnotím najmä zmenu postoja v otázke nášho prijatia do NATO, čím sa zabezpečila aj vyššia podpora občanov. Takže moja pozícia v domácej politike je vzhľadom na moje kompetencie predovšetkým v rovine upozorňovania či v rovine sprostredkovania, aby sa pri dôležitých otázkach našli prijateľné kompromisy. Za dôležitú časť mojej práce považujem stretnutia s vplyvnými zahraničnými politikmi, ktoré v tomto roku najmä vzhľadom na našu očakávanú pozvánku do NATO nadobúdajú ešte väčší význam ako inokedy. Pri týchto stretnutiach či už doma alebo v zahraničí využívam každú príležitosť, aby som presviedčal týchto politikov o našej pripravenosti na vstup do NATO, ale aj o nemennosti našej prointegračnej a demokratickej politiky po voľbách.

4. V prvom rade je to vysoká nezamestnanosť. Znepokojuje ma, že už niekoľko rokov sa ju nepodarilo podstatnejšie znížiť. Pritom veľmi málo využívame nástroje podporujúce vznik nových pracovných miest, ktoré sa osvedčili v zahraničí. Napríklad väčšia podpora malému a strednému podnikaniu, ktoré je najväčším zdrojom zamestnanosti. Aj keď sa prijali niektoré opatrenia na podporu malého a stredného podnikania, stále je to málo a pre tieto vrstvy by sa dalo urobiť omnoho viac. Existujú však aj ďalšie podporné opatrenia, ktoré by mohli viazať na seba nové pracovné miesta. Tu treba upozorniť aj na to, že oproti susedným krajinám zaostávame v zahraničných investíciách. V tejto súvislosti vystupuje do popredia aj problém nerovnomerného vývoja regiónov. Mnohé oblasti na Slovensku môžeme nazvať doslova hladovými dolinami. Ľudia v nich takmer nemajú šancu nájsť si prácu. S nezamestnanosťou súvisia aj problémy v zdravotníctve a sociálnej oblasti, pretože vysoká nezamestnanosť znamená aj nižšie odvody do fondov. Málo sa však urobilo aj v reforme zdravotníctva či v dôchodkovej reforme, a to má tiež svoj podiel na celkovo zlej situácii mnohých našich občanov.

5. V prvom rade treba pokladať za úspech, že Slovenská republika sa za takýto pomerne krátky čas stala akceptovanou krajinou v rámci medzinárodného spoločenstva a že napriek niektorým zaváhaniam v minulosti si úspešne počína v integrácii do euroatlantických štruktúr. Naša zahraničná politika si vydobyla rešpekt predovšetkým od posledných parlamentných volieb, a za to treba našich politikov pochváliť. Aj v domácej politike sme zaznamenali niekoľko úspechov, hoci tie sa rodili omnoho ťažšie. Začali sme niektoré dôležité reformy, ale ich realizácia v praxi prebieha veľmi pomaly. Stretli sme sa aj s mnohými problémami a chybnými riešeniami, na ktoré doplácame všetci. V prvom rade to je málo transparentná privatizácia a jej dôsledkom sú mnohé vytunelované a krachujúce podniky. Niektoré tendre sa pre podozrenia z nečestných praktík museli opakovať. Za chybu tiež považujem nízku cenu za privatizáciu SPP a nedostatočné riešenie privatizácie Slovenských telekomunikácií, v ktorom sa nehľadelo napríklad na dlhy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Rovnako pri privatizácii bánk a reštrukturalizácii bankového sektora sa urobili chyby, aj keď v celku treba tento krok privítať. Mám na mysli predovšetkým nedobytné úvery vo výške 105 miliárd korún, ktoré znamenajú pre naše hospodárstvo značnú stratu. Za ďalšie mínus považujem, ako som už spomínal, riešenie nezamestnanosti. V tejto oblasti sa až príliš spoliehame na zahraničné investície, ktoré ju nemôžu zásadne znížiť a málo kladieme dôraz na rozvoj malých a stredných podnikov. Mali by sme predovšetkým vytvárať priaznivé legislatívne podmienky a viac pracovať s termínmi, ako sú daňové prázdniny, úvery na dlhšiu dobu a za nižšie úroky. Ďalej negatívne vnímam situáciu v bezpečnosti našich občanov a rozbujnenú korupciu. Tieto negatívne javy sa len veľmi pomaly darí potláčať, pričom by sa žiadali omnoho razantnejšie riešenia tak zo strany vlády, ako aj zo strany polície či súdov.
Ak by sme chceli porovnať našu krajinu s ostatnými porovnateľnými transformujúcimi sa krajinami, myslím si, že väčšie rozdiely medzi nami nie sú. Aj v týchto štátoch bojujú s podobnými problémami a usilujú sa s nimi vyrovnať. Možno práve túto podobnosť by sme mohli viac využiť pri výmene skúseností, najmä v priestore krajín V4. Za jediné zaostávanie Slovenska oproti týmto krajinám považujem to, že sme sa v roku 1998 nestali členom NATO. Verím však, že už v najbližšej budúcnosti sa to zmení.
Za takmer desaťročie existencie Slovenskej republiky sme teda zaznamenali aj dobré aj zlé veci. Pri tejto príležitosti by som rád vyslovil názor, že vznik suverénnej Slovenskej republiky bol veľký úspech a významný krok v dejinách nášho ľudu. Súčasne však znamenal aj omnoho väčšiu zodpovednosť pre politické reprezentácie, ktoré sa od týchto čias u nás vystriedali, ale aj pre všetkých občanov. A túto zodpovednosť sme podľa môjho názoru nie vždy uspokojivo zvládli. Často sme naše sily trieštili v zbytočných politických zápasoch a v presadzovaní záujmov politických strán a jednotlivcov. Na zodpovednosť za osud našej krajiny musíme myslieť nepretržite, ide predsa o našu budúcnosť. Treba sa vedieť priamo pozrieť pravde do očí a neobchádzať nepríjemné veci. A čo je podľa mňa zo všetkého najdôležitejšie, musíme zmeniť atmosféru v spoločnosti, ktorá je stále silne polarizovaná. Je životne dôležité pre nás všetkých vedieť spolupracovať a robiť kompromisy bez ohľadu na to, aké politické tričko nosíme a do ktorého tábora patríme.
Hospodársky denník, 18. apríla 2002

Vladimír Sekanina, predseda Slovenského zväzu bytových družstiev (SZBD)
1. Je maximálne potrebné, aby sa Slovenská republika do NATO dostala.
2. Väčšia priorita pre Slovenskú republiku ako vstup do EÚ neexistuje.
3. Z hľadiska dosiahnutých výsledkov hospodárenia dobrý, z hľadiska vzťahu SZBD - spoločnosť je náš pohľad kritický.
4.Urýchlené vypracovanie hospodárskej politiky štátu, vymožiteľnosť práva, odstránenie korupcie.
5. Iné transformujúce sa krajiny (najmä Česká republika) sa snažili ustanoviť vlády z popredných manažérov, čo sa v Slovenskej republike absolútne nepodarilo.
Hospodársky denník, 17. apríla 2002

Jozef Šesták, veľvyslanec a t. č. analytik MZV SR
1. Profesionálne sa zaoberám geopolitickými súvislosťami a už pred rokmi som dospel k názoru, za ktorý sa nepretržite zasadzujem, že vstup štátov strednej Európy, a teda aj Slovenska do NATO je existenčnou záležitosťou. Od toho závisí vo veľkej miere budúcnosť a prosperita nášho štátu i celého regiónu. Ešte v roku 1990 som mal tú česť tlmočiť bývalému a vysoko rešpektovanému generálnemu tajomníkovi NATO Manfredovi Wörnerovi v Prahe názor, že vznikla (v roku 1990) medzinárodne veľmi priaznivá situácia, aby sa NATO otvorilo širokospektrálne a umožnilo bez väčších prekážok štátom strednej a východnej Európy vstup do Aliancie. Agitoval som vtedy aj za novodobý Marshallov plán pre krajiny strednej a východnej Európy. M. Wörner súhlasil so mnou, ale ten vhodný okamžik sa z mnohých dôvodov nevyužil. Následne roky potvrdili správnosť tejto tézy, pretože každým ďalším rokom sa stal proces rozšírenia Aliancie náročnejší. Prvé tri štáty - Poľsko, Česko, Maďarsko boli, ako vieme, pozvané až v roku 1997. Bolo na škodu Slovenska, že nebolo prijaté spolu s touto trojicou a dnes vidíme, že kritériá sú ešte náročnejšie, a to aj vo svetle chýb, ktorých sa dopustili už novoprijaté tri členské štáty po vstupe do Aliancie.
Majúc tieto poznatky, je plne logické, ak budem konštatovať, že novembrový termín roku 2002 - tento nový, výnimočne priaznivý vhodný okamih pre ďalšie rozšírenie Aliancie - by sme nemali za žiadnu cenu prepásť. Máme všetky predpoklady na získanie pozvánky na vstup do NATO, s výnimkou jedinej "neznámej, ktorou je dnes nepredpovedateľná vládna konštrukcia pre najbližšie funkčné obdobie 2002 - 2006. Osobne som presvedčený, že pozvánku na novembrovom summite NATO v Prahe dostaneme. Verím, že vedúci politici vo voľbách úspešných politických strán v spolupráci s politicky stabilnou hlavou štátu - prezidentom SR - nájdu také riešenia, ktoré nebudú prekážkou nášmu vstupu. Vidím v prezidentovi R. Schusterovi garanciu dosiahnutia prijateľnej vládnej konštrukcie. Pozvanie na cestu do USA prezidentom G. Bushom je ocenením jeho zahranično-politických aktivít, ale aj potvrdením významnej úlohy, ktorú prezident nepochybne zohrá pri zostavovaní novej vlády.
Náš vstup do NATO je prospešný obojstranne. My budeme čerpať výhody členského štátu v podobe politickej a bezpečnostnej stability, priaznivejšej situácie pre vstupy priamych zahraničných investícií do našej ekonomiky a staneme sa plnohodnotnými účastníkmi hlavného vývojového a hodnotového trendu v euroatlantickom priestore. Naše členstvo však prinesie svoje geopolitické pozitíva aj pre Alianciu. Nebolo by však férové voči občanom Slovenska, ak by sme sa tvárili, že členstvo v NATO nebude tiež náročné z viacerých stránok. Ale v konečnom dôsledku a najmä z hľadiska existencie štátu a jeho prosperujúceho rozvoja sa nám vynaložené úsilie, energia, prostriedky a všetky aktivity v prospech členstva mnohonásobne vrátia. O tom nemám najmenších pochýb.

2. Na prvé miesto kladiem kvalitu nášho vstupu, a teda také vyjednané podmienky, ktoré by mali byť pre štát prínosom a nemali by mať negatívne dôsledky pre našu ekonomiku a jej subjekty. Zvolená však bola taktika uprednostnenia rýchlosti postupu, čo do istej miery vyhovuje aj EÚ. Na jednej strane je pochopiteľné, že bolo treba cestou zvýšenia rýchlosti dobehnúť krajiny prvej "päťky" čo do počtu prerokovaných kapitol prístupového. V tomto kontexte treba výsledky oceniť. No na druhej strane som pokladal za svoju profesionálnu povinnosť tlmočiť svoj názor ako bývalý a prvý hlavný vyjednávač SR pre vstup Slovenska do EÚ, že je potrebné zabezpečiť oboje - to znamená tak rýchlosť, ako aj kvalitu nášho prístupového procesu. Podobne som odporučil, aby sa naše pozičné dokumenty, podmienky vstupu vrátane požadovaných prechodných období formulovali na báze kvalitných a profesionálne urobených dopadových štúdií - pre jednotlivé sektory i pre štát ako celok. Čas ukáže, či sa podarilo popri rýchlosti postupu zabezpečiť aj kvalitu a dobré podmienky nášho vstupu. Za mimoriadne dôležitý efekt vstupu SR do EÚ pokladám prienik inštitucionálno-právneho vplyvu EÚ do nášho vnútorného systému. Ľudovo povedané, aby nemocou zasiahnuté právne prostredie (nevymožiteľnosť práva, nečinnosť či ťažkopádnosť súdov, korupcia a pod.) a málo efektívny inštitucionálny rámec, ktorý dnes máme, boli ozdravené v dôsledku prieniku vyspelého, demokratického a efektívneho inštitucionálno-právneho systému, ktorý funguje v krajinách EÚ, do vnútorného prostredia SR.

3. Tento rok je zložitým medzinárodne, vnútroštátne a i pre mňa osobne. Pre Slovensko je to rok vážnych integračných a volebných rozhodnutí a rozumného povolebného usporiadania, ktoré musí sledovať záujem blaha štátu a jeho občanov a nie egoistické záujmy osôb a politických či straníckych skupín.
Pre mňa je tento rokom nádeje a mierneho optimizmu, založenom na očakávaní toho, že Slovensko vstúpi do novej, kvalitnejšej etapy svojho vývoja. Do obdobia, kde bude podstatne väčší priestor pre múdrych politikov, skutočných odborníkov, technokratov, schopných manažérov a úspešných podnikateľov, lebo len tí majú kapacitu vymyslieť koncepcie a aplikovať efektívne opatrenia na prekonanie krízových trendov v štáte. Posilniť odborný princíp nad princíp politických nominácií je základným predpokladom ďalšieho úspešného rozvoja Slovenska. Osobne môžem a chcem zúročiť svoje mnohoročné pôsobenie v diplomacii, skúsenosti a široké kontakty so zahraničím aj tým, že prispejem do vypracovania tej najlepšej koncepcie, návrhu konkrétnych opatrení a vízie ďalšieho medzinárodno-politického a ekonomického rozvoja Slovenska. Potrebuje to ako soľ o to viac, že je to malý štát, ktorý si musí ubrániť svoje dôstojné miesto na mape Európy a sveta.

4. Za najväčšie a akútne problémy pokladám deficit zahranično-obchodnej bilancie a v širšom kontexte vonkajšiu i vnútornú nerovnováhu štátu, každoročný deficit štátneho rozpočtu, rizikový stav verejných financií, narastanie zahraničnej zadlženosti s dosahom na stav devízových rezerv a silu našej koruny. Toto sú problémy, k riešeniu ktorých treba pristúpiť systémovo a koncepčne, rýchlo a razantne. Žiaľ, predvolebné obdobie paralyzuje možnosti a naliehavú potrebu konať. Čim dlhšie bude obdobie "nečinnosti" a neprijatia ochranných a ďalších opatrení, tým väčší bude dosah z pôsobenia týchto problémových makroekonomických agregátov. Slovensko naliehavo potrebuje pragmatickú hospodársku koncepciu pre najbližšie obdobie, ktorá by bola zabudovaná do širšej dlhodobej vízie rozvoja štátu. Zo širších spoločensko-politických hľadísk potrebuje Slovensko podstatne skvalitniť a následne "ukotviť" svoj politický systém, zbaviť ho turbulencií a nepredvídateľnosti, dosiahnuť politický konsenzus o ďalšom vývoji štátu, jeho kľúčových sektorov a v dôsledku prieniku inštitucionálno-právneho systému NATO a EÚ do vnútorného prostredia SR dokončiť transformáciu Slovenska na moderný, demokratický, právny a ekonomicky prosperujúci štát. Slovenská spoločnosť sa v uplynulých rokoch dostala do vysokého stupňa politickej rozpoltenosti, nedobrého ekonomického a morálneho stavu, čo treba bezpodmienečne zastaviť a otočiť k lepšiemu.

5. Centrálna geografická poloha Slovenska v strede Európy je nespornou výhodou pre náš mladý štát. Cestné, vodné, letecké, energetické, telekomunikačné, obchodné a ďalšie trasy, ktoré cez našu krajinu vedú a ešte len pôjdu, predstavujú skutočne veľký rozvojový potenciál. V mnohom to záleží len a len na nás, či túto prednosť dokážeme využiť v prospech štátu a jeho občanov. Tých mínusov je, žiaľ, viac. Naše transformačné procesy neboli riadené najmúdrejšie, racionálne a vizionársky. Ak porovnávame napríklad situáciu v Českej republike či v Maďarsku, podstatne sme zaostali. Stačí sa pozrieť na kumulovanú výšku priamych zahraničných investícií (toho kapitálu, ktorý prináša nové pracovné príležitosti, vyspelú technológiu, manažérske skúsenosti, nové vývozné možnosti, antikorupčné prostredie) alebo na stav devízových rezerv a silu ich meny, či na rozvoj turistiky, infraštruktúry, právneho prostredia, ich výsledky boja s organizovanou kriminalitou a pod. Mínusom je náš stále nevyvinutý politický systém, ustavične sa meniace politické "pravidlá hry" vrátane volebnej legislatívy, inštitúcie, ktoré si nevedia získať dôveru občanov z objektívnych i zo subjektívnych príčin. K tomu pristupuje absencia širokého politického konsenzu o základných otázkach štátneho záujmu a chronické negatívum v podobe rozmiestňovania nesprávnych ľudí na nesprávne miesta na báze politických a priateľských vzťahov a nie na základe odborných kritérií.
Hospodársky denník, 16. apríla 2002

Peter Mihók, predseda SOPK

1. Slovensko je podľa môjho názoru najlepšie pripravenou krajinou na členstvo v NATO, s prevažujúcou podporou obyvateľstva, ale aj rozhodujúcich politických štruktúr. Slovenský národ uznáva a akceptuje ideály slobody, demokracie a rovnoprávnosti - hodnoty, ktoré tvoria základ euroatlantických štruktúr. Preto som presvedčený, že Slovensko pozvánku na vstup do NATO koncom jesene 2002 dostane. 2. Racionalitu v politickom a ekonomickom rozhodovaní, zrýchlenie tempa prístupového procesu do Európskej únie, dobudovanie infraštruktúry krajiny a jej hlavného mesta.

3. Výnimočný v tom, že každý piaty rok sa konajú komorové voľby na úrovni regiónov, ako aj na úrovni celoštátnej. Potešila ma vysoká účasť podnikateľských subjektov na voľbách. Z osobného hľadiska ma príjemne prekvapil môj vlastný volebný výsledok v regióne Nitra, kde som kandidoval do Zhromaždenia delegátov SOPK a získal som 95,7 % hlasov a následne podporu všetkých deviatich komorových regiónov na funkciu predsedu SOPK. Je to pre mňa veľká osobná výzva.

4. Zlepšenie kvality života, k čomu často nie sú potrebné ani veľké peniaze, skôr porozumenie, vzájomný rešpekt a úcta. Odpolitizovanie každodenného života, odstránenie neprofesionality na úrovni vrcholového riadenia krajiny a legislatívy.

5. Etablovať nový štát, zabezpečiť jeho akceptáciu a vytvorenie základného ekonomického rámca na jeho pôsobenie v zložitom vnútropolitickom prostredí je výbornou vizitkou pre všetkých občanov tejto krajiny. Bez nich by to jednoducho nebolo možné. Vysoká kvalita ľudského potenciálu, jeho skromnosť a vysoká adaptabilita, sociálny pokoj sú nesporne našimi prednosťami. Nedostatkom a zjavným mínusom je neštandardná situácia na politickej scéne, kde je malé medzinárodné stranícke prepojenie rozhodujúcich politických subjektov, čo negatívne vplýva na vnútropolitický vývoj na Slovensku a na vysokú politizáciu každodenného života.

Pavol Hamžík, predseda SOP a poslanec NR SR

1. Očakávam, že naša krajina bude na pražskom summite koncom tohto roka pozvaná za člena NATO. Vychádzam zo stupňa pripravenosti Slovenska, plnenia kritérií, nárastu podpory našich občanov, výrazného zlepšenia zahranično-politickej akceptácie SR a nezvratnosti vývoja smerom k plne fungujúcej trhovej ekonomike, dodržiavaniu ľudských práv a zásad právneho štátu a tiež dosiahnutého stupňa uplatňovania demokracie a jej mechanizmov.

2. Za prioritné považujem uvedomiť si skutočnosť, že cieľom našich snažení je ekonomická stabilita, rozvoj a rast životnej úrovne, ktorých dosiahnutie si vyžaduje spoločné pravidlá fungovania a v konečnom dôsledku i politickú integráciu nášho kontinentu. Už prvé dve zasadania Konventu o budúcnosti EÚ ukázali, že členským ani kandidátskym štátom nejde o vytvorenie akéhosi superštátu, ale o vytvorenie ekonomicky vplyvnej, efektívne fungujúcej a politicky silnej Európskej únie (Európy), ktorá bude nielen schopná odolať tlakom globalizácie, ale ju i výrazne pozitívne ovplyvňovať. Z hľadiska SR bude mimoriadne dôležité to, koľko kompetencií a aké ostanú na národnej a regionálnej úrovni. Príliš veľa "Európy" vyvoláva averzie, nedorozumenia a vzďaľuje celý projekt občanom členských a kandidátskych štátov. SR dobehla v rokovaniach o prijatí do EÚ tých, ktorí rokujú o 18 mesiacov dlhšie. Je dôležité dokončiť rokovania v tomto roku, naplniť predovšetkých legislatívne úlohy, ktoré okrem iného znamenajú i štandardné podmienky na podnikanie, ale i aktívne sa zapojiť do diskusie o budúcej podobe EÚ tak, aby nám integrácia pomohla tam, kde si nevieme pomôcť sami, ale aby sme aj v budúcnosti mohli ostať "sami sebou".

3. Za "svoje pracovisko" považujem predovšetkým slovenskú zahraničnú politiku. Jej výsledky považujem teda i za svoje. V tejto oblasti sme dosiahli to, čo sa od nás očakávalo, sme na prahu vstupu do NATO a EÚ. Slovensko je široko akceptovanou krajinou, ktorej problémy spojené s transformáciou ekonomiky a politiky sú zrovnateľné s problémami iných krajín nachádzajúcich sa v podobnej situácii. Ako predseda jednej z koaličných strán vychádzam z toho, že je potrebné naplniť zodpovednosť, ktorú sme prevzali na celé štvorročné obdobie, i keď situácia je zložitejšia a vzťahy horšie než sme predpokladali. SOP podporila všetky zásadné reformy vyplývajúce z vládneho programu. Je jednou zo strán, ktoré dodržiavajú dohody a podľa môjho názoru do politiky nepriniesla nič negatívne. Mrzí ma, že v politickom spektre, v ktorom sa nachádza SOP, sa nedarí integrácia a že k štandardnej podobe politickej scény máme ešte ďaleko. Pripravujeme náš odpočet za štvorročné obdobie, s ktorým predstúpime pred občanov. Osobne sa teším z toho, že ma NR SR zvolila za člena Konventu o budúcnosti EÚ, kde môžem uplatniť svoje poznatky a skúsenosti v súlade so záujmami nášho štátu.

4. Za prioritné považujem vytváranie podmienok na rozvoj zaostalých regiónov, riešenie nezamestnanosti, podporu malým stredným podnikateľom, domácim výrobkom, lepšie podmienky pre domácich investorov a zníženie deficitu zahraničnoobchodnej bilancie. Z celospoločenského hľadiska je potrebné prioritne riešiť problémy súvisiace s ťažkopádnym rozhodovaním súdov a vymožiteľnosti ich rozhodnutí, zlepšovanie podnikateľskej etiky a celospoločenskej morálky, boj proti korupcii. Vo všeobecnosti považujem za potrebné každodennými krokmi presviedčať ľudí, že politici, poslanci, vládni predstavitelia sú tu kvôli nim a že sú pripravení poskytnúť adekvátnu pomoc i tam, kde sa občan dostane do problémov i svojím vlastným pričinením.

5. Ukázali sme, že sme schopní poradiť si samostatne s problémami spojenými s transformáciou celého spoločenského života. Uvedomenie si po získaní samostatnosti, že sme sami za seba zodpovední s nami zamávalo, museli sme nájsť odpovede i na otázky súvisiace s našou identitou. Od iných nás odlišuje zložitejší vnútropolitický vývoj, ktorý sa však bude postupne štandardizovať s tým, ako sa stáva demokratizácia našej krajiny nezvrátiteľná a trhová ekonomika plne fungujúca. Výrazne nás bude stabilizovať naše členstvo v NATO a EÚ, ktoré prispejú k väčšej ekonomickej stabilite a zaručia podmienky pre rast životnej úrovne a lepšie sociálne podmienky pre všetkých našich občanov.

Hospodársky denník, 12. apríla 2002

MVDr. Gabriel Karlin, donedávna podnikateľ a od 29. januára 2002 poslanec NR SR
1. Som presvedčený, že Slovensko dostane pozvánku do NATO, stačí sa pozrieť na mapu a odpoveď je jasná.
2. Ekonomickú a politickú stabilitu. Máme možnosť hodnotiť takmer štvorročné pôsobenie širokospektrálnej vlády. Dostali sme sa síce za jej vlády de iure do OECD, ale sme čoraz chudobnejší v porovnaní s konkurenčnými štátmi, ako je napríklad Slovinsko, Česká republika a Poľsko. Z praktického hľadiska v prvom rade treba dokončiť zladenie legislatívy, aj keď so spôsobom, ako sa to deje, nesúhlasím. Základnou myšlienkou zjednotenia legislatívy by nemalo byť jednoduché kopírovanie, ale skutočná implementácia do nášho vnútorného prostredia, ktoré je dnes úplne iné ako to prostredie, odkiaľ sa čerpá. Urýchlene treba spracovať predvstupovú analýzu našej spoločnosti, kde sa vlastne nachádzame a zhodnotiť aj dosahy na hospodárstvo, spoločnosť atď. Po analytickej časti by mala nasledovať syntéza ako ďalej prinajmenej v strednodobom horizonte. Pretože ani jedno, ani druhé nemáme, tak tápame v tme. Sme v 21. storočí a mali by sme sa podľa toho aj primerane správať. Všetko sa musí diať na pragmatickom základe, odosobnene od pocitov, lebo pravda je len jedna a tá jestvuje bez toho, čo si o nej myslíme.
3. Pre mňa je tento rok dosť zložitý. Od 29. januára 2002 som poslancom NR SR (HZDS-ĽS). Musel som zladiť svoje podnikateľské aktivity s platnou legislatívou, čo nikdy nie je jednoduché, hlavne časovo náročné a súbežne si osvojovať prácu poslanca. Dostal som sa do pre mňa nezvyčajného prostredia, čo je určitá výzva, ale aj zodpovednosť. Vzhľadom na súčasný stav parlamentnej demokracie na pôde NR SR, a napriek tomu, že som človek konštruktívny, tak nevidím veľké možnosti byť prínosom pre spoločnosť, veď akýkoľvek, často múdry návrh zo strany opozície, je a priori odmietnutý. Je to, žiaľ, na škodu všetkých občanov.
4. V našej spoločnosti je toľko nahromadených problémov, že čokoľvek by som označil za prioritné, našiel by sa oponent, ktorý by to vyvrátil. Riešiť však všetko naraz je prakticky nemožné. Každý rezort musí spracovať v nadväznosti na strednodobý plán svoje priority. V rámci tohto programu sa nevyhneme riešeniu dlhodobo pretrvávajúcich problémov, ako je nezamestnanosť, vymožiteľnosť práva, reforma dôchodkovej správy, reforma verejných výdavkov, reforma daňovej politiky, reforma odpisovej politiky a spracovanie surovinovej politiky, ako aj hospodárskej politiky štátu, ktorá doteraz viac-menej absentuje, ako aj zabezpečenie primeranej ochrany nášho trhu. Prijímanie akýchkoľvek strategických rozhodnutí bez analýzy východiskového stavu považujem za hazard.
5. Je to úloha pre historikov, a to skôr z hľadiska vyššieho princípu mravného. O prednostiach dnes ešte ťažko hovoriť. Celý proces osamostatnenia, ako aj nasledujúci vývoj tohto štátu sa deje v čase silnejúcej globalizácie ekonomiky, kde rezonujú aj také pojmy ako "svetové občianstvo". Pojmy ako národná identita, národné sebavedomie sú vďaka aj neúmernému vplyvu mediálnych manipulácií potláčané do úzadia. Od nás, od súčasníkov však záleží, kedy dokážeme terajšie negatíva premeniť na prednosti, aby väčšine občanov bolo dobre.
Hospodársky denník, 11. apríla 2002

Ivan Saktor, prezident Konfederácie odborových zväzov
1. Verím, že pozvánku dostaneme, čím sa naplní aj programová úloha KOZ SR prijatá už v októbri roku 1996 na jeho treťom zjazde a potvrdená o štyri roky neskôr štvrtým zjazdom slovenskej odborovej centrály.
2. Ak nás do EÚ nezoberú, nebude to zrejme z dôvodu neplnenia kodanských kritérií alebo implementácie európskej legislatívy do nášho zákonodarstva. Za skutočnú, reálnu hrozbu nášho neprijatia považujem to, že nás nebudú medzi seba chcieť z dôvodu extrémne nízkej ceny práce v porovnaní s priemerom EÚ a zároveň aj extrémne vysokej miery nezamestnanosti. Chudobní príbuzní za bohatým stolom bývajú len zriedkakedy vítaní. Ďalším skutočným dôvodom môže byť aj prakticky nulová vymožiteľnosť práva, ktorú na Slovensku stále ešte máme. Oficiálne deklarované dôvody nášho neprijatia, k čomu dúfam nedôjde, by však zrejme boli iné. Aj v súčasnosti totiž platí premisa o politike ako koncentrátu ekonomiky.
3. Jednoznačne kvalitatívne odlišný od toho minulého a najmä predminulého. Kým ešte v prvej polovici volebného obdobia bola medzi odborármi určitá ochota pritiahnuť si opasky v nádeji, že to v budúcnosti niečo prinesie, to je už preč. Obrazne povedané, čaša trpezlivosti sa napĺňa. Čoraz viac ľudí chápe, že v pokornom predklone si odbory nič nevybojujú. Ak použijem opätovne obrazný príklad - tráva je čoraz suchšia.
4. Prioritami priorít sú tie, ktoré som uviedol v súvislosti s európskou integráciou. Už sa o nich popísali stohy papiera, len ako hovoria naši bratia spoza rieky Moravy - "skutek utek". Preto načriem do iného súdka. V poslednom čase začala byť predtým frekventovaná téma obchodných "eseročiek na vstupe a výstupe" akýmsi tabu. Akoby tento problém bol už vyriešený. Akoby tieto už prestali finančne "vysávať" množstvo podnikov z výrobnej sféry. Pritom naše poznatky z terénu, a verte, tam sa ľudia poznajú, hovoria o čomsi inom. Musím na to upozorniť, pretože nás sa to týka nielen z celkového národohospodárskeho prerozdeľovacieho hľadiska, ale aj z hľadiska kolektívneho vyjednávania. Mnohí zamestnávatelia totiž pri kolektívnom vyjednávaní "šibrinkujú" červenými číslami koncoročnej súvahy s tým, že zvýšenie miezd by podnik položilo. A na svoje si prídu prostredníctvom obchodných spoločností. Zároveň s tým nás odborárov znepokojuje aj nasledujúci fenomén. Konanie mnohých podnikateľov, a nehádžem ich pritom do jedného vreca, by sa v skratke dalo definovať takto: "Na svoj osobný účet snaž sa presunúť maximum z firemných peňazí a zároveň snaž sa maximum svojich osobných výdavkov dostať do nákladov firmy." Možno sa niekomu budú zdať tieto problémy nepodstatné, no my aj im prikladáme celospoločenskú dôležitosť.
5. Verte mi, na túto otázku sa mi ťažko odpovedá. Najmä, keď si spomeniem na naše nedávne dvojdňové rokovanie s Richardom Falbrom a podpredsedami ČMKOS. Keď nás informovali o tom, že prepad reálnych miezd oproti roku 1989 v ČR vyrovnali už v roku 1995 a vlani sa už dostali o 12 % nad úroveň tohto východiskového obdobia. Keď si pritom pripomeniem naše čísla o takmer sedemnásťpercentnom prepade reálnych miezd oproti roku 1989, a k tomu ešte takmer sedempercentnom prepade oproti roku 1998, nemôže mi byť inak ako smutno. A to už nehovorím o tom, že českú korunu predávajú naše komerčné banky po korune štyridsať, o parite kúpnej sily ani o miere nezamestnanosti. Nehnevajte sa, nebudem na túto tému teoretizovať.
Hospodársky denník 10. apríla 2002


Štefan Kassay, predseda Dozornej rady a. s. I.D.C. Holding 1. Americký prezident George Bush ubezpečil ašpirantské krajiny, že novembrový summit NATO v Prahe znovuzjednotí Európu. Otázky rozšírenia aliancie a hrozba terorizmu ako dominujúce témy skutočne nemôžu nikoho nechať ľahostajným. Je preto prirodzený aj záujem SR a ambície napredovať v medzinárodnom meradle. To áno, ale v úsilí o vstup do NATO by sa malo postupovať korektne, s rešpektovaním názorov najširšej verejnosti. Čo mám na mysli? Nevyjadrujem svoj zástoj pre ktorúkoľvek politickú stranu. Ale ako je to s našou demokraciou vôbec, ak môžeme slobodne voliť a pritom isté subjekty radšej nevoliť? Demokracia je sloboda, a nie vynútená voľba. Pochopiteľne, uvedomujem si požiadavky a kritériá pre vstup do NATO a EÚ. V takej názorovej prizme sa pozerám na zjednotenie Európy, aj na nadchádzajúci pražský novembrový summit.
2. Verejnosť to vníma tak, že prijatie do NATO je vstupenkou do EÚ. Každá aliancia, i podnikateľská, má svoje opodstatnenie, ak prináša nie jednostranné, ale vzájomné výhody. Aj v prípade NATO a EÚ som za seriózne partnerstvo, netešila by ma slepá podriadenosť v snahe vnútiť sa do týchto štruktúr "za každú cenu". Avšak aby sme sa presadili, je potrebná všestranná kvalita. V politickej kultúre, vo vyjednávaní, v produktoch, ktoré môžeme ponúknuť. Pri hodnotení kandidátskych krajín sa SR vyčíta nestabilné politické prostredie. Niekedy sú politickými nezhodami blokované dôležité zákony, bez ktorých vstup do európskych štruktúr nie je možný. Za najdôležitejšie považujem, aby sme zákony, ku ktorým sme sa v rámci integračného procesu zaviazali, skutočne aj včas prijali.
3. Isteže, ekonomická situácia SR nie je dobrá, ale ani nebude, ak my sami pre to neurobíme viac. Vo Figare Trnava, v Pečivárňach Sereď, v Pečivárňach Holíč a ďalších prevádzkach a dcérskych firmách I.D.C. Holding, a. s., zamestnávame približne 2000 ľudí. Sme najväčší výrobcovia cukrovinkárskych a pečivárenských produktov na Slovensku a od roku 1992 sa pozícia nášho podniku systematicky zlepšuje. Za uplynulý rok sme dosiahli podstatné zvýšenie exportu. Podnik rastie, zväčšuje svoj potenciál, rozširuje svoje trhy aj v zahraničí. Ak mám teda odpovedať na otázku jednoznačne, naša pozícia je dobrá a predpokladáme ďalšie zlepšenie.
4. Spoločnosť ako celok by mala fungovať tak, aby zabezpečila životné priority pre každého z nás. Aby sme mali prácu, potrebnú zdravotnú starostlivosť a možnosť vzdelania, aby ľudia netrpeli nedostatkom potravín a nebáli sa staroby. Dôležitá je otázka bývania najmä mladých rodín. Zo širšieho pohľadu to zároveň znamená presadenie legislatívy zodpovedajúcej európskym štandardom. To by však nestačilo. Riešenie kardinálnych ekonomických problémov je možné iba sústredením všetkých prostriedkov na zvyšovanie ekonomickej výkonnosti našich podnikov a ich rozvoj, aby dosahované výsledky boli porovnateľné s podnikmi svetovej triedy. Presadiť sa na svetových trhoch a tým si získať nielen uznanie, ale aj ekonomickú prosperitu.
5. Desiate výročie samostatnej SR vidím v kontexte s firmou I.D.C. Holding, ktorá má desiate výročie v tomto roku. Som presvedčený o tom, že ak sa darí podnikom, darí sa aj štátu. Vznik novej SR umožnil hospodárenie v samostatnej krajine. Niet na koho zvaľovať príčiny prípadných neúspechov. Ekonomika SR je transparentnejšia, nie je brzdená preferenciou neslovenských záujmov. To je plus. Avšak uvedomujeme si aj to, že malá ekonomika môže byť síce pružnejšia, nemusí však byť výkonnejšia a výkonnejšia nie je. To je mínus potvrdené objektívnou realitou. Naše prednosti sú v trpezlivosti. A tiež v znalostiach a adaptabilite. Štát vidím ako veľký podnik, ktorý sa musí správať ekonomicky. A to vždy, bez ohľadu na to, aké je momentálne vládne zoskupenie, aké sú záujmy politických subjektov. Práve tie, ak chýba morálka, sa môžu stať z hľadiska celku neracionálnymi. V súčasnosti pociťujem ako dominantný vplyv utvárajúci vnútorné prostredie krajiny práve politický determinizmus vonkajšieho sveta. Z toho mi vychádza, že ak poznáme zložitosť zviazanosti politického a ekonomického vývoja a osobitosti jednotlivých krajín vrátane ich veľkosti, tradícií a východiskových možností, je porovnanie SR s transformujúcim sa zahraničím mimoriadne zložité.
Hospodársky denník, 8. Apríla 2002

Milan Lasica, riaditeľ Štúdia L+S, ktorý je čestným členom klubovej komunity a zároveň laureátom jej výročnej ceny Zlatý biatec ´99
1. Ambície sa mi zdajú celkom ozajstné. Dúfam, že také sú aj šance.
2. Aby sme naše nedostatky a neschopnosti nevydávali za národné záujmy.
3. Je to uzákonenie pocitu istoty.
4. Zdravé sebavedomie a vieru vo vlastné sily.
5. Celé desaťročie sa bojíme tvrdých následkov reforiem. Radšej znášame tvrdé následky bez reforiem. Obávam sa zaostávania o povestný krôčik.
Hospodársky denník, 5. apríla 2002