Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
D. Podhorský: Zriedkavo sa vyskytne v našom živote mesiac, o ktorom môžeme povedať: bol to najneuveriteľnejší mesiac nášho doterajšieho života. Áno, práve v septembri 2003 som prežil takýto mesiac:
- plný poznania vrcholu ľudského umu a vedy pri prevencii a liečení civilizačných chorôb,
- ľudskej biedy, vzostupu a pádu ľudskej civilizácie v minulosti, snahu presadiť svetovú globalizáciu ako prostriedok zveľaďovania ľudstva a neuveriteľný odpor, až boj proti nej (kde na jednej strane stáli námorné krížniky a na druhej strane antiglobalisti, medzi nimi aj roľníci z Afriky a Ázie) a tiež som zažil stretnutie svetových expertov, ktorí sa zišli, aby pripravili cesty na stanovenie technických a manažérskych noriem pre túto planétu. A to v krajine, kde sa rozpadla ekonomika, mena ako domček z karát - v Argentíne. Áno, bol to "naj" mesiac môjho života.
Náš úrad zodpovedá v rámci SR pri vstupe do EÚ za negociačnú kapitolu I. Slobodný pohyb tovaru a v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) sa aktívne podieľa na odstraňovaní technických prekážok v obchode (TBT WTO) a prostredníctvom nášho Informačného strediska WTO pri ÚNMS SR zabezpečuje najmä Dohodu o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení WTO. Ako člen delegácie SR mal som tiež za úlohu analyzovať postup na prípravu aplikácie nového projektu, ktorý inicializovala SR v EHK OSN, a to nové metódy, normy a systémy riadenia kvality pri dozore výrobkov na trhu. Napriek tomu, že zasadnutie WTO dopadlo nie podľa predstáv krajín presadzujúcich svetovú globalizáciu obchodu, predsa existuje stále otvorený priestor na dialóg a hľadanie nových ciest na rozvoj nielen bohatého Severu, ale aj sužovaného Juhu či už vojnami, klimatickými zmenami, náboženskými nepokojmi atď. Dúfame, že nami pripravovaný projekt môže aspoň malou omrvinkou prispieť k vytvoreniu rovnakých práv a povinností na vnútorných trhoch tých krajín, ktoré o to budú mať záujem.
V Buenos Aires sa uskutočnilo 26 . generálne zhromaždenie Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO) za účasti 127 krajín. Argentína a jej národný normalizačný inštitút IRAM boli poverení zorganizovať toto vrcholové podujatie už pred dvoma rokmi, keď ekonomická kríza v krajine dosiahla vrchol. Zmena kurzu dolára k pesu, z pôvodného 1 ku 1 sa zmenila zo dňa na deň na 1 ku 3, hlavnému mestu pribudlo päť miliónov občanov väčšinou žijúcich v slumoch, z ktorých sa niektorí starajú v nočných hodinách o ručnú separáciu odpadu, a do určitej miery aj recyklizáciu. A pritom všetkom sa človek v hlbokej úcte skláňa pred argentínskym ľudom, vládou aj politikmi, ako sa boria s každodennými problémami, úskaliami spomenutého globalizovaného obchodu, ako napriek tomu argentínske tango znie a graciózne so vztýčenými hlavami a nežnými dotykmi rúk a prudkými, až bleskovými švihmi nôh sa pomaly posúva k prekonaniu bariér súčasnosti, očiste minulosti od vojenských diktatúr. Dvadsiate šieste zasadnutie ISO svoje plánované úlohy splnilo, ponúklo WTO všetky svoje odborné schopnosti na skvalitnenie a zrovnoprávnenie obchodu v globálnom svete, potvrdilo ďalšiu spoluprácu so svetovými organizáciami pre normy v elektrotechnike (IEC), v metrológii, ako aj pri rozvoji manažérskych systémoch riadenia. Naša delegácia rokovala s generálnym tajomníkom ISO Alanom Brydenom o príprave noriem pre dozor na trhu na pripravovanom novembrovom zasadnutí WP 6 EHK OSN v Ženeve..

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v septembri?
D. Podhorský: Byť na polostrove Yucatán a nenavštíviť Chichén Itzá, ktoré bolo až do 10. storočia dôležitým centrom Mayov (niekoľko desiatok kilometrov od Cancúnu), by bolo ako nepochopenie symboliky, prečo sa uskutočnilo stretnutie takmer dvoch tisícok popredných predstaviteľov z vyše 140 krajín v jeho blízkosti. Dnes vieme, že obdobie rozkvetu a dominantného postavenia Chichén Itzá bolo krátke a po roku 1200 opustené. Inými slovami, na tomto svete nič nie je večné, žiadny strom do neba nerastie. Neuveriteľná kombinácia architektúry, astronómie a astrológie s mimoriadne rozsiahlou stavbou observatória, náboženský význam loptovej hry na ploche 83 krát 27 m, chrámy ozdobené skulptúrami a freskami. Pri 40 stupňoch Celzia v chládku, keď sa človek vyškriabe na deväťstupňovú pyramídu, chrám ElCastillo po 91 schodoch, začne sa mu zdať, že chápe niektoré posolstvá Mayov pre náš dnešok. Nachádza sa tam posvätný Prameň obetí, do tejto 23 metrov hlbokej studne, ktorá bola zdrojom čerstvej vody, hádzali živé obete, aby si naklonili boha dažďa. Obete, ktorým sa podarilo udržať sa nad vodou niekoľko hodín, vytiahli a prechovávali k nim zvláštnu úctu, lebo sa predpokladalo že sa rozprávali s bohmi. Však, aká jednoduchá personálna certifikácia či lustrácia, a pritom máme legendárnu studňu na Trenčianskom hrade a netreba ani tak ďaleko chodiť, veď aj na Bratislavskom hrade je studňa murovaná... Alebo máme problémy so slovenským futbalom. Reliéfne tabule na bočných múroch (8,2 m vysokých) zobrazujú hráčov s uťatými hlavami, predpokladá sa, že sa bojovalo o život, a nie o finančné almužny či o nejakých tátošov, a to iba s jednou konskou silou. Vznešení vládcovia, bohovia danej doby sú zabudnutí, ale kultúra, veda i šport nositeľov poznania a invencií sú stále predmetom skúmania, a to od roku 1841, keď John Lloyd Stephens objavil toto takmer 70-tisícové mesto, keď v roku 1966 družica NASA objavila pri skúmaní mayského lesa tábor a pri ňom podrobná expedícia z Harvardovej univerzity hieroglyfický monument.
Prepáčte, ale mám otázku, čo robíme pre to my, Slováci, aby sme zanechali po sebe nielen to minulé (ako napríklad Pustý hrad pri Zvolene), ale aj to prítomné, živé v našej piesni, kroji a v kultúre jazyka, v technických pamiatkach (hámroch či dýzových motoroch, lokomotívach z Považia a pod.)? Alebo sa spoliehame na iných, že budú objavovať genius loci národa slovenského v budúcich storočiach prostredníctvom kozmických observatórií?
Hospodársky denník, 2. októbra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Prof. Š. Kassay: Znepokojuje ma veľa vecí, najmä veľké spoločenské napätie, ustavičné súboje a vzájomné výpady bielych golierikov. Zhováral som sa o tom s viacerými priateľmi a kolegami na pracovisku. Ľudí trápi predovšetkým súčasná spoločenská situácia. Mnohí strácajú vieru v lepší vývoj ekonomiky, boja sa staroby, rozlieha sa nespokojnosť a kritika počínania niektorých osobností vlády či parlamentu. Mnohí sa dokonca vyjadrujú., že sa im už nič nechce, že je to bieda, živorenie, nedôstojný, bezperspektívny život. Medializované hádky politikov, vzájomné obviňovania a nechutné výroky, rôzne podozrenia z korupcie a rozkrádania, horibilné príjmy niektorých nečestných podnikavcov berú chuť poctivým ľuďom, ktorí doslova v pote tváre môžu zarobiť, prípadne našetriť iba zopár korún, z ktorých si nepostavia dom ani nekúpia auto, nemôžu si dopriať dovolenku. Strata zamestnania privádza mnohých do zúfalstva, až si siahajú na životy. Tí šťastnejší majú, ako sa hovorí, iba z ruky do úst. Samozrejme, že sa to odráža aj na pracoviskách. Ak ľudia strácajú motiváciu, rastie nespokojnosť a klesajú aj výkony. Ak to zoberiem celospoločensky, krachujú fabriky, malé obchody, prežívajú iba poniektorí. Kam potom smerujeme? Čo nás čaká? Avšak napriek všetkému si myslím, že naša ekonomika v rámci európskeho priestoru má perspektívu. Stále som presvedčený, že sa nemožno poddať skepse a ustavičnému pochybovaniu o našej budúcnosti. Najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, je pracovať, formulovať si rozumné ciele a snažiť sa o lepšie výsledky, a to v každom podniku, ostatné pracoviská a decíznu sféru nevynímajúc.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší zážitok v septembri?
Prof. Š. Kassay: Práve som sa vrátil z Medzinárodnej vedeckej konferencie v Albene (Bulharsko). Témou boli problémy a perspektívy ekonomickej spolupráce krajín južnej a strednej Európy v rámci čiernomorskej oblasti. Okrem účasti na konferencii som prezentoval bulharský preklad mojej knihy Marketingová stratégia firmy holdingového typu. Bol to zážitok zo samotného priebehu konferencie, názorov, ktoré tam odzneli, ale i možností spolupráce, o ktorých často vôbec nič nevieme. Zoznámil som sa s množstvom zaujímavých ľudí a overil si názory popredných bulharských a ruských vedcov i praktikov o uprednostňovaných spôsoboch napredovania týchto krajín. Moja kniha bola prijatá s veľkolepým záujmom a podľa niektorých je prvou takého druhu v Bulharsku. To ma veľmi potešilo a som rád, že ma v okolitých krajinách považujú za najčítanejšieho autora odborných publikácií, zaoberajúcich sa problematikou ekonomického rozvoja efektivity riadenia podnikov. Tiež ma potešil výrok prekladateľa Pavla Mančeva, že preklad nerobil iba na požiadanie vydavateľa, ale z hlbokého záujmu pomôcť bulharskej ekonomike. Myslím si, že tým povedal všetko a už samotnú voľbu tejto knihy na preklad do bulharčiny považujem za vysoké ocenenie mojej publikačnej činnosti a teoreticko-praktického vstupu do ekonomiky viacerých krajín, ktoré prechádzajú ekonomickou transformáciou.
Hospodársky denník, 1. októbra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
I. Slučiaková: Znepokojila ma správa o zvýšení cien niektorých potravín, a hlavne mäsa. Príjmy väčšiny sa neveľmi hýbu nahor, ale výdavky na život - na domácnosť rastú a rastú. Od budúceho roka očakávame aj zvýšenie cien energie. Čo nám to vynesie v konečnom dôsledku? Nezamestnanosť vykazuje síce určité poklesy v percentách, ale ako to vlastne je skutočne? Zahraniční investori tlačia našich ľudí do minimálnych miezd a nemálo z nich rieši situáciu odchodom za lepšími platmi do Českej republiky. Aký to má dosah na život rodín? Čoraz častejšie odchádzajú za prácou aj ženy. Dostala som však aspoň jednu dobrú správu. Je o investorovi zo zahraničia, ktorý by u nás vytvoril viac ako 2500 pracovných príležitostí.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v septembri?
I. Slučiaková: Spočíva v tom, že po malom chirurgickom zásahu na klinike v Brezne môžem chodiť a pohybovať sa bez akýchkoľvek bolestí. Teším sa aj tomu, že mám v poslednom čase okolo seba veľa známych, ktorým sa narodilo dieťa alebo len čakajú bábätká. Kiežby to nebola náhoda a čo najviac mladých ľudí si mohlo sociálne dovoliť svojho potomka. Manažérsky najsilnejší zážitok je o "pendlovaní ľudí z firmy do firmy", pri ktorom ani nejde o peniaze, ale o tú večnú nespokojnosť, nekultúru aj neschopnosť vnímať seba samého kriticky. Nemenej na mňa pôsobili v uplynulom týždni negatívne typy manažérov, ktorí nie sú schopní, či skôr nechcú rozvíjať cudzie know-how vo vlastných podmienkach.
Hospodársky denník, 29. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Ľ. Dubecký: Mnohým sa to bude zdať veľmi paradoxné, ale ako potešujúci fakt vnímam koniec prázdnin a dovoleniek. Toto obdobie, ktoré je síce časom pre oddych, dovolenky a načerpanie nových síl, je veľmi hluchým obdobím v roku, keď človek vlastne nikdy nič nemôže vybaviť. Je zaujímavé, že hoci ľudia chodia na dovolenky na dva až tri týždne, nikdy sa mi nepodarí zastihnúť tých, ktorých práve potrebujem. Pretože vždy, keď telefonicky niekoho zavolám, tak dostanem len odkaz, že dotyčný je na dovolenke. Na druhej strane veľmi negatívne vnímam ustavičné napätie v spoločnosti, ktoré vyvolávajú nezhody vo vládnej koalícii. Ustavičné kauzy a kauzičky stále poskytujú "zábavné témy" pre nás radových občanov. Po ukončení jednej kauzy sa vynorí ďalšia kauza. Všetkých nás tieto kauzy zamestnávajú a pritom nám podstatné a dôležité veci unikajú. A vplýva to aj na prácu ľudí. Už som si zvykol nebrať vážne tzv. vážne veci a informácie, lebo to, čo bolo včera vážne, bude zajtra nepodstatné. Tí, ktorí sa tvária na obrazovke ako najúhlavnejší nepriatelia, sú zrazu najlepší kamaráti. Bolo by veľmi zaujímavé naplniť slová jednej pesničky od skupiny Elán "Oblečte si dresy, keď sme takto v kope, aby bolo jasné, kto za koho kope". Určite by to pomohlo celej spoločnosti.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste - septembri?
Ľ. Dubecký: Nepochybne na mňa osobne veľmi silne zapôsobila návšteva Svätého otca na Slovensku. Bola to významná udalosť pre naše malé Slovensko, ktorá v mnohých z nás zanechala nezmazateľné a večné spomienky. Slová Svätého otca "... môj milovaný slovenský národ..." sú znakom veľkej úcty hlavy katolíckej cirkvi k slovenskému národu a ku všetkému, čo tento malý národ v strede Európy za celé obdobie svojej existencie prežil a dokázal vybudovať. Nepamätám sa, že by takéto slová povedal aj niektorému inému národu na svete. To by si mali uvedomiť najmä tí, ktorí sa snažia vnášať do nášho života nepokoj a napätie. Z hľadiska mojej práce bolo pre mňa významným poznatkom zistenie, že práca a hodnotenia našej ratingovej agentúry majú veľmi vysoké uznanie a hodnotu pre používateľov ratingu. O naše ratingové hodnotenia začínajú prejavovať banky veľmi vážny záujem a čerpajú z nich množstvo informácií potrebných pre ich prácu v oblasti risk manažmentu. Na druhej strane aj zo strany hodnotených subjektov dostávame informácie o pozitívnom využití ich ratingu pri získavaní lacnejších úverových zdrojov (v priemere okolo 1 - 2 % oproti tým, čo rating nemajú) a ľahšom hľadaní investorov pre ich zámery a projekty, ktoré hodlajú realizovať. Je to veľmi pozitívnym signálom toho, že naša práca má svoj zmysel, že CRA Rating Agency má svoje renomé a uznanie, a tento fakt nás výrazne posúva dopredu v porovnaní s inými spoločnosťami s podobným alebo rovnakým predmetom činnosti.
Hospodársky denník, 24. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
A. Ďurček: Veľmi ma potešila správa väčšiny našich rozhodujúcich dodávateľov, ktorí nám osobne, telefonicky, faxom alebo mailom potvrdzujú, že sú pripravení všetky naše zmluvné podmienky poskytnúť aj v nových zmluvách, ktoré musíme podpísať do konca novembra, aby sme neporušovali zákon o obchodných reťazcoch. Našich dodávateľov veľmi znepokojilo, že pred Vianocami dostali výpovede z kúpnych zmlúv. Keď sa dozvedeli, že sme ich vypovedali iba kvôli zákonu a nie kvôli nespokojnosti, tak sa všetci upokojili. Dali sme sa spolu všetci do práce a vďaka niekoľkým chamtivcom, niekoľkým menej chápavým ľuďom a väčšine poslancov NR SR sme druhýkrát v roku začali vyjednávať o tom istom, s tým istým výsledkom. Nuž neprekáža, hlavne, že sa nenudíme, ale hlavne, že tieto fenomenálne výmysly nepocíti náš zákazník. Ten pocítil iba to, keď sa dvakrát v roku menili dane, a to bolo horšie. To sme pocítili všetci. Škoda, že tí, čo sú za to zodpovední, sa miešajú aj do našich vzťahov.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste - septembri?
A. Ďurček: V krátkej minulosti ma veľmi prekvapilo, keď vznikol problém v jednej z parlamentných strán a predseda strany požiadal predsedu vlády, aby odvolal ich ministra, pretože porušil ich stranícku disciplínu. Neprekvapila ma tá požiadavka, lebo bola logická, prekvapilo ma, že predseda vlády nevidel dôvod na odvolanie tohto ministra, lebo si vraj plní všetky úlohy vo vláde zodpovedne. Divím sa práve preto, že onedlho vznikol problém v ďalšej parlamentnej strane, ktorej predsedom je predseda vlády, a ten sa rozhodol odvolať svojho ministra len preto, že tiež porušil stranícku disciplínu. Zhodou okolností bol to tiež dobrý minister, ktorý si plnil zodpovedne úlohy vo vláde. Jediný rozdiel bol v tom, že bol členom inej strany. Bol to pre mňa veľmi silný zážitok, ako i poznatok práve preto, že som pochopil, že možno medzi ľudským a manažérskym prístupom v riešení problémov rozdiely neexistujú. Niečo iné je prístup politický, ktorý nemá, žiaľ, nič spoločné so slušnosťou ani ľudskosťou. Keby sa manažéri riadili takýmito pravidlami, tak prídu buď o zamestnancov, alebo o firmu, ktorú riadia. Kladiem si otázku, o čo prichádzajú alebo prídu naši politici, alebo o čo vlastne prichádzame my.
Hospodársky denník, 23. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
J. Lopušníková: Je všeobecne známe, že Slovensko pre vstup do EÚ zosúladilo a vydalo v oblasti životného prostredia viacero zákonov, a to v rámci ochrany vôd, ovzdušia, odpadov, prírody. V prvých našich slovenských zákonoch na ochranu ovzdušia boli vytýčené termíny na dosiahnutie emisných limitov, ktoré nenechali v súvislosti s mojou prácou ľahostajnou mňa, ďalších pracovníkov firmy, ani hlavné mesto. Legislatíva v tom čase nariaďovala pre spaľovne komunálneho odpadu dosahovať novopredpísané emisné limity, inak hrozilo prevádzke od roku 1998 zo zákona jej zatvorenie. Uplynulo viac ako päť rokov a treba analyzovať súčasnosť. Uvedená legislatíva v prípade spoločnosti OLO súvisí a siaha až do súčasnosti. Pravdaže, ako väčšina našich slovenských zákonov, aj tento bol tesne pred nadobudnutím účinnosti príslušných paragrafov novelizovaný a termíny v ňom uvedené boli posunuté. Len termíny, obsahovo zostal zachovaný. Zákon bol prijatý, v jeho pozadí bola 2,5-miliardová investícia. Žiaľ, prípadné ekonomické nástroje na ochranu životného prostredia, na uľahčenie realizácie nariadených zákonných predpisov, neboli prijaté.

V marci tohto roku sme prevzali od dodávateľa stavby kompletne zrekonštruovanú spaľovňu. Jej výstavba trvala 2,5 roka, vybavenie úveru so všetkými zárukami a podnikateľskými prognózami dávajúcimi predpoklad na vyplatenie pôžičky, zabralo ďalších 2,5 roka. Stavba pod názvom Rekonštrukcia spaľovne komunálneho odpadu Bratislava Vlčie hrdlo a výstavba zariadenia na čistenie spalín, získala v máji tohto roku cenu Ministra životného prostredia SR ako stavebné dielo s najväčším ekologickým a priestorotvorným prínosom.
Teší ma, že v súčasnosti vybavenie zhruba dvojmiliardového úveru v podmienkach našej firmy trvá podstatne kratší čas, nakoľko na bankových trhoch je teraz úplne iná situácia ako v rokoch 1998-1999. Odzrkadľuje sa to aj v úrokových sadzbách, nepomerne priaznivejších pre podnikateľské aktivity. Tiež ma teší, že spoločnosť OLO za tých päť rokov k dnešnému dňu viac ako zdesaťnásobila svoje aktíva. Tým sme si upevnili svoje prvé miesto ako najväčšej a kapitálovo najsilnejšej spoločnosti na slovenskom trhu, ktorá nakladá s komunálnym odpadom. Naše postavenie je porovnateľné s ostatnými firmami, pôsobiacimi vo vyspelých európskych mestách.
Potešila ma aj novelizácia daňového zákona v tej časti, že úroky z úveru už aj počas výstavby môžu podnikatelia od roku 2003 účtovať do nákladov. Do tohto termínu to tak nebolo možné. Bola to položka, ktorú sme my pri takej veľkej investícii mali až do prevzatia k dispozícii len po zdanení hospodárskeho výsledku, čo predražilo celkovú investíciu.
Každého podnikateľa poteší zníženie dane zo zisku. Pokles daňového zaťaženia je veľmi priaznivý ukazovateľ pre podnikanie na Slovensku. Namietam však k jednotnej dani DPH vo výške 19 %, ktorá sa vzťahuje aj na služby. Predraží ich aj v oblasti ekológie, kde spôsobí zaťaženie mnohých obcí, ktoré nie sú platcami DPH, napríklad pri obnove vozového parku na zber komunálneho odpadu, obnovu nádob a ďalšie.
Tiež zvýšenie DPH neprospeje bytovej výstavbe, čo zaťaží najmä mladých ľudí. Človek sa venuje naplno práci, ak má vyriešené základné existenčné potreby, ku ktorým v neposlednom rade bývanie patrí. Štát vyžaduje nárast HDP, to je v poriadku, ale mal by zlepšovať podmienky na základné potreby človeka, ako tvorcu HDP.
Direktívne riadenie je účinná forma, ak chceme dynamicky zaviesť zmeny alebo operatívne riešiť situácie. Musíme mať však na pamäti, že takéto riadenie má časové ohraničenie pri dlhodobých procesoch, jeho uplatnenie neprináša žiadanú efektivitu, aspoň také sú moje desaťročné skúsenosti v topmanažmente. Výsledky sa dajú dosiahnuť aj iným prístupom, ktorý je veľmi zdĺhavý. Predstavuje ho dlhodobá motivácia, podrobné vysvetľovanie a presvedčovanie pracovníkov, ktorí si uvedomia svoju zodpovednosť a skvalitňujú prístup k práci. Je to veľmi náročná, zdĺhavá práca - vysvetľovať, komunikovať a zanietiť. Výsledkom je však uvedomenosť ľudí na určitom stupni, ich samostatné správanie v záujme dosiahnutia potrebných výsledkov. Inak povedané, zlepší sa prístup k práci.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste - septembri?
J. Lopušníková: Júl a august sú mesiacmi čerpania dovoleniek. V kanceláriách je možná zastupiteľnosť aj bez nadčasov, vo výrobe môžete vyhlásiť napríklad celozávodnú dovolenku. Ale prácu smetiarov na bratislavské pomery jednoducho nemôžete prerušiť. Napriek tomu sme čerpali dovolenky a Bratislavčania to vôbec nepocítili. Chlapi v týchto horúčavách nadčasovali, aj keď k vonkajšej teplote vzduchu si počas práce šoféri v autách "prikurovali" aj nonstop zapnutým motorom, závozníci mali saunu od slnka aj od rozpáleného asfaltu. Koordinácia prác vyžadovala manažérsku kvalitu, skúsenosti a zvládanie situácií. Tak som si povedala, keď som v rámci svojej dovolenky telefonovala do práce a kontrolovala - čo zaseješ, to žneš.
Hospodársky denník, 22. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
M. Kraus: Nedávno som sa zúčastnil pri príležitosti návštevy ministra hospodárstva Šlezvicko-Holštajnska diskusie na nemeckom veľvyslanectve v Bratislave. Bolo zaujímavé počuť, ako nás vidia a hodnotia zahraniční diplomati. Aj keď niektoré veci sa mi nepočúvali dobre, napríklad hodnotenie úrovne korupcie (malej aj veľkej), obrovská diferencia medzi regiónmi, snaha vysokovzdelaných mladých ľudí odísť do zahraničia a pod., musím povedať, že to bolo vecné a objektívne hodnotenie s dôrazom skôr na pozitíva ako negatíva. Chcem tým zdôrazniť, že zahraničie nás chce vnímať pozitívne, my im však veľa možností nedávame. Od predreferendovej kampane, eurofondy, odpočúvanie, skupinky, diskusia pred pápežovou návštevou, až po odvolávanie, podľa môjho názoru schopných ministrov. Dosť na niekoľko posledných mesiacov. Navyše neustále stúpa napätie vo vládnej koalícii, nedarí sa avizovaným vládnym reformám, urýchlenie zavedenia zvýšenia spotrebných daní, rôzne podozrenia z korupcie, čo skôr destabilizuje ako stabilizuje spoločnosť. Ak aj v týchto podmienkach má vývoj ekonomiky rastúci trend, dokonca najvyšší v strede Európy, musíme mať na Slovensku schopných podnikateľov, manažérov, živnostníkov a šikovných zamestnancov. To je pre mňa záruka do budúcnosti.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste - septembri?
M. Kraus: Jedným zo silných zážitkov bola návšteva pápeža na Slovensku. Aj keď som katolík, ale nie veriaci, vnímal som túto návštevu ako návštevu veľkého muža, morálnej autority a jednej z najväčších osobností 20. storočia vo svete. Sklamaním pre mňa bolo, že sme nedokázali jeho návštevu správne využiť, ale sme diskutovali o peniazoch. Túto diskusiu však vyvolali organizátori návštevy a predstavitelia navštívených miest neodôvodnene vysokými požiadavkami. Osobne mám veľmi krásne spomienky na moju nedávnu dovolenku, ktorú som absolvoval aj s dvojročnou vnučkou. Jednoznačne mi moju dovolenku nádherne obohatila, osviežila a spríjemnila. Skutočne dobre som si oddýchol. A manažérske zážitky? Počas posledných dvoch týždňov sme mali vo firme veľa dôležitých návštev - rozhodujúci akcionári, prezident firmy, dôležití zákazníci, zamestnanecká rada z Danfoss Flensburg. Ako manažéra ma potešilo hodnotenie kvality produkcie, pripravenosti na nové projekty, ale predovšetkým pozitívne hodnotenie úrovne a prístupu zamestnancov k naplneniu cieľov a vízií firmy, ich stotožnenie sa s firemnou kultúrou, ich snaha odborne rásť a byť lepší, ich ochota o neustále zdokonaľovanie seba a procesov. Toto je naša veľká devíza a silný fundament nášho ďalšieho možného rastu.
Hospodársky denník, 19. septembra 2003

Ešteže na Slovensko prišla autorita nad všetky autority - Svätý Otec. Práve vďaka nemu a zásluhou dobrej organizácie sa Slovensko mohlo ukázať aj v dobrom svetle. A nielen to. Vnútorná sila a charizma tejto svetovej osobnosti č. 1 aspoň na chvíľu odbremenila Slovensko od prízemných vecí. Myslím, že nehovorím len za seba, ak tvrdím, že pre väčšinu občanov Slovenska bola návšteva Svätého Otca najväčším a najsilnejším zážitkom uplynulých dní. Nielen kvôli viere samotnej, ale aj kvôli dôstojnosti a ľudskosti človeka, ktorý by nemusel byť vo svojej hodnosti takým, akým je. Vybral si však cestu, na ktorej neoslovuje len veriacich, ale všetkých, ktorí chcú počúvať a stať sa lepšími a vnútorne spokojnejšími. Otázka je, či to vôbec chceme.

Tí, ktorí mali možnosť a chceli zotrvať v jeho prítomnosti, mi hádam dajú za pravdu, že zmysel života spočíva v niečom úplne inom ako v strese a naháňaní sa za matériou. Mali sme možnosť byť v spoločnosti človeka, ktorého tak skoro nikto neprekoná. Môj syn, je dosť maličký na to, aby si z tejto návštevy niečo pamätal a o niečo staršia neter si možno zapamätajú len to, že videli pápeža zblízka. Želám si však, aby im pripomienka tejto udalosti ukázala, že i jediný človek dokáže viesť ostatných správnym smerom. Kiež by aj Slovensko malo takýchto ľudí.
Hospodársky denník, 18. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
P. Lančarič: Okrem počasia, ktoré sa konečne umúdrilo a ochladilo sa, ma opakovane potešil poznatok, že slovenská ekonomika sa uberá správnym smerom. Potvrdilo to viacero zahraničných inštitúcií, medzi nimi aj experti Svetovej banky. V podstate to už ale nie je nová informácia. Medzi pozitívne trendy určite patrí aj zvýšený príliv zahraničných investícií a pozitívny vývoj nezamestnanosti, kde už Slovensko konečne nevykazuje najhoršie údaje spomedzi krajín strednej Európy a tento trend je zdá sa stabilný. Na druhej strane regionálne rozdiely v životnej úrovni sú obrovské, preto by bolo vhodné, keby investície smerovali aj do zaostalejších regiónov. Je len škoda, že z týchto pozitívnych trendov a existujúcej konštelácie nedokáže súčasná politická garnitúra vyťažiť. Namiesto toho je verejnosť znásilňovaná témami, ktoré sú pre bežného človeka vzdialené a nemajú nič spoločné s tým, že politici sú tu na to, aby slúžili občanom a nie vlastným politickým záujmom.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste - septembri?
P. Lančarič: Spomenul by som azda ten ľudský poznatok, že aj na Slovensku je možná konštruktívna a plodná diskusia o význame návštevy takej osobnosti, ako je hlava katolíckej cirkvi a odklon od nezmyselnej kritiky bez hlbších analýz spoločenských a ekonomických súvislostí takejto návštevy. Som presvedčený, že v poradí už tretia návšteva Jána Pavla II. na Slovensku má nesmierny význam nielen pre veriacich, ale pre každého občana a, nech sa to zdá akokoľvek neuveriteľné, aj pre ekonomiku Slovenska. Aj keď verejná diskusia v médiách o potrebe takejto návštevy určite nepridala na pozitívnom imidži Slovenska v zahraničí, som presvedčený, že samotná návšteva predstavuje skutočne efektívnu a správnu investíciu do zviditeľnenia Slovenska vo svete.
Hospodársky denník 17. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
L. Veršovský: Pri takto položenej otázke v tomto čase sa nedá nespomenúť významnú návštevu pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Hodnotu tejto návštevy môžeme vnímať z viacerých hľadísk. Jednak je to odkaz a výzva pre všetkých občanov Slovenska, aby sme hľadali spoločné dobro a venovali svoju pozornosť aj potrebám tých najslabších, neuspokojovali sa len s vyhľadávaním ekonomických výhod a snažili sa o budovanie identity novej Európy. Ďalej je to fakt, že Slovensko sa opäť malo možnosť mediálne zviditeľniť prakticky na celom svete. Tu musím spomenúť skutočnosť, že počas môjho posledného trojtýždňového študijného pobytu v Anglicku som ani raz nenašiel v dennej tlači čo len zmienku o Slovensku. V týchto dňoch je to určite inak. A nakoniec bola tu príležitosť preukázať organizačné schopnosti a zručnosti množstva jednotlivcov a kolektívov pri zabezpečovaní takého významného podujatia, na ktorom sa zúčastnila jedna z najstráženejších a najznámejších osobností sveta. Význam tejto skutočnosti vidím predovšetkým v tom, a malo by to byť príkladom aj pre ostatné oblasti nášho života, že ruku k spoločnému dielu v tomto prípade priložili aj ľudia bez náboženského vyznania, ľudia rôzneho politického zmýšľania, národnosti a pohlavia. Znepokojuje ma hlavne vývoj na našej politickej scéne v poslednom období. Dlhé roky bola naša spoločnosť zvyknutá na pretrvávajúce, nekonštruktívne a niekedy až traumatizujúce rozpory medzi vládnucou koalíciou a opozíciou, ktoré poškodzovali imidž Slovenska a v konečnom dôsledku aj jeho ekonomické záujmy a postavenie. S poľutovaním musím konštatovať, že dnes sa o podobnú situáciu dokáže postarať samotná koalícia, prípadne niektoré jej strany a opozíciu k tomuto divadlu vôbec nepotrebuje. Je nesporné, že čas strávený týmito šarvátkami by sa dal využiť omnoho lepšie, a to napríklad kvalitnejšou, dôslednejšou a rýchlejšou prípravou zákonov súvisiacich pripravovanými reformami verejnej správy, dôchodkového poistenia, zdravotníctva, daňovou reformou, prípravou štátneho rozpočtu na rok 2004 a pod.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste - septembri?
L. Veršovský: Mojím najsilnejším manažérskym zážitkom za posledný mesiac bolo, že sme predali aj posledný zo 153 bytov, ktoré plánujeme ukončiť v roku 2003. Spôsob prístupu k zákazníkom, ktorý sme zvolili, začína prinášať svoje ovocie. Nadštandardné služby, zodpovedajúca kvalita prác, primerané ceny a akceptovanie platieb podľa dohody nám rozširuje klientelu takým spôsobom, že nedokážeme uspokojiť všetkých záujemcov. Pritom na propagáciu a reklamu našich služieb vynakladáme len zlomok z celkových nákladov. Podstatne väčšie zdroje vynakladáme na všestranný rozvoj našich zamestnancov, aby títo získali zručnosť pri komunikácii, rokovaniach, šírení dobrého mena firmy a aby dokázali presvedčiť aj našich potenciálnych klientov, že firma Reding bude pre nich dôveryhodným obchodným partnerom. Najsilnejším, nepríjemným ľudským poznatkom pre mňa sú stále nové obete na ľudských životoch v rôznych častiach sveta. Zomierajú pri tom často nevinní ľudia, ktorí majú svoje rodiny a svoje bežné starosti a radosti z každodenného života, pričom do konkrétnych konfliktov často nie sú vôbec zainteresovaní. To najcennejšie, čo vôbec existuje, ľudský život, sa stáva nástrojom a prostriedkom na presadzovanie politických, náboženských a ekonomických záujmov, či už oprávnených alebo neoprávnených. Chýba konštruktívny dialóg, veľakrát príležitosť na prezentáciu a zdôvodnenie svojich názorov a postojov, vzájomné pochopenie, trpezlivosť a tolerancia.
Hospodársky denník, 16. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
I. Oravec: Slovenskí poľnohospodári v tomto roku skončili smutnú žatvu, pretože v dôsledku dlhotrvajúceho sucha a vysokých teplôt zobrali z polí úrodu, ktorá v porovnaní s minulým rokom predstavuje pokles tržieb vo výške asi 2,3 miliardy korún. Neznepokojuje ma však iba zhoršujúce sa ekonomické postavenie prvovýrobcov potravín a niektorých odvetví potravinárskeho priemyslu, ale najmä negatívna medializácia našej práce v niektorých denníkoch. Vytrvalo vysvetľujeme, že slovenský agrokomplex sa nebojí konkurencie kolegov z Európskej únie, ale nedokáže odolávať nerovnakým ekonomickým podmienkam v podnikaní. Ľudia, ktorí neprajú nášmu odvetviu, nás zaraďujú medzi stále plačúcich nespokojencov, ktorí ustavične iba natŕčajú ruky voči daňovým poplatníkom. Tí, čo majú v úmysle škodiť, však nechcú pracovať s argumentmi a objektívnymi faktami, ba čo je najhoršie, jedným dychom síce podporujú smerovanie našej krajiny do európskeho spoločenstva, ale zároveň prehliadajú skutočnosť, že asi 50 percent rozpočtu EÚ sa vynakladá na spoločnú poľnohospodársku politiku a rozvoj vidieka. Únia totiž podporu agrárneho sektora vníma v kontexte opatrení na zabezpečenie primeranej životnej úrovne vidieckeho obyvateľstva, ochranu životného prostredia, ako aj dostatočnú výrobu kvalitných, zdravotne bezpečných a cenovo dostupných potravín pre všetkých obyvateľov. Aj preto ma mrzí, že práve v kontexte multifunkčnosti agrosektora nenachádzame vždy dostatočné pochopenie. Naším šťastím však je, že viacerí novinárski odborníci na agrárnu politiku tieto súvislosti chápu a našu prácu dokážu primerane doceniť. Sme pripravení aj na kritiku a vieme sa z nej poučiť, ak je opodstatnená. Bolí nás však osočovanie väčšiny čestných agropodnikateľov, ktorí zatiaľ ešte stále odolávajú konkurencii, hoci pôsobia v hospodársky nevyváženom prostredí. V uplynulom období ma na druhej strane potešilo, že väčšina predstaviteľov parlamentných politických strán, s ktorými sme rokovali, pochopila naše problémy a vyjadrila ochotu riešiť ich v najbližších dňoch a pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2004.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší zážitok v auguste?
I. Oravec: Spomínané rokovania agropotravinárskej samosprávy v uplynulom mesiaci vo mne vyvolali dojem, že existujú aj politici, ktorí vnímajú realitu života a hľadajú riešenia problémov, ktoré doľahli na ich voličov. Všetci by si však mali uvedomiť, že ich veľkosť nehodnotia ľudia podľa decibelov pri prednášaní predvolebných sľubov, ale podľa skutočných výsledkov ich reálneho vplyvu na skvalitňovanie a "poľudšťovanie" života aj tých, ktorých odmeny za prácu zaostávajú viac ako o 20 percent za slovenským priemerom. Začiatkom mesiaca sme oslávili Deň ústavy nášho krásneho štátu. Aj preto musíme považovať za svoju povinnosť vytvoriť v ňom podmienky na dôstojný život všetkých obyvateľov, teda aj tých, ktorí deň čo deň obrábajú polia a starajú sa nielen o to, aby sme mali k dispozícii dostatok vlastných potravín, ale aj o to, aby naša krajina nestratila svoj kultúrny charakter a aby sa z jej krás mohli tešiť početní domáci aj zahraniční návštevníci. Práve v tom spočíva podstata multifunkčnosti agrárneho modelu, ktorý preferuje EÚ a v ktorom sa vhodne snúbia mnohé ekonomické, sociálne i organizačno-technické prvky a činitele. Ak by toto dokázala pochopiť rozhodujúca väčšina našej spoločnosti, jej nazeranie na problémy agrárneho sektora by sa nepochybne zmenilo.
Hospodársky denník, 5. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Š. Kassay: Nie som tvor apolitický, ani nespoločenský, ale neraz mám chuť vypnúť televízor, nepočúvať rozhlas, nečítať noviny. Pravda, iba na chvíľu, pretože zaborenie hlavy do piesku v zmysle "nič nevidím nič nepočujem" v širšom pohľade nevedie k tak prepotrebným riešeniam stavu našej ekonomiky či kvality života. Jeden balíček opatrení za druhým, predovšetkým v energetike "zabíja podniky", znehodnocuje doterajšie snaženia. Len v našom podniku pri prvom zvýšení nákladov na energiu sme mali zvýšené náklady približne o 20 mil. Sk. K budúcemu roku aj napriek racionalizačným opatreniam a novým investíciám s perspektívou znižovania vlastných nákladov tieto naopak narastú podľa všetkých predpokladov o takmer 25 mil. Sk. Pritom zvýšenie cien "vyťahuje" peniaze z vrecka tiež radovým občanom. Nielenže aj oni platia viac za plyn a za elektrickú energiu, ale platia navyše nárastom cien výrobkov, v ktorých sú premietnuté ceny energií. Ľudia si pomaly nemajú za čo kúpiť nejakú sladkosť, do nákupného košíka dávajú iba to najnutnejšie, aby prežili. Kto má potom kupovať naše výrobky? Tak je tomu i vo všeobecnosti. Poviem to z mosta doprosta, bez nároku na vedecké zdôvodnenie a bez zložitej terminológie. Kúpna sila obyvateľstva klesá, nastupuje chudoba. A zase, ak sa nebude kupovať, skrachujú podniky. Najmä tie menšie, ktoré nemajú za sebou silné ekonomické zázemie a žijú predovšetkým z úverov. V tej situácii majú ľudia počúvať to harašenie, slovné zápasy, politikárčenie jednotlivcov, ostré súboje politických strán a podozrenia z trestnej činnosti vysoko postavených potentátov? A či práve to je tou najzdravšou "potravou" celospoločenského auditória či jednotlivých poslucháčov, divákov a čitateľov dennej tlače? Vysvetlí niekto národu, aká je naša perspektíva, čo je najdôležitejšie a ako sa z tej neutešenej situácie dostať von? A hlavne kedy nastane zlepšenie? To ma znepokojuje, to ma trápi. Mám pritom na pamäti budúcnosť jednotlivca, podnikov, i celej spoločnosti.

Hd : Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší zážitok v auguste?
Š. Kassay: Už stojím na vlastných nohách. Po ťažšom úraze kolena a následnej operácii spred vyše dvoch mesiacov sa mi napĺňa túžba - aspoň chodiť, hoci aj krívať, ale chodiť. Denne spomínam "svojho" primára, chirurga so zlatými rukami, MUDr. Ladislava Veselého z Kliniky úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou L. Dérera. Vďaka, pán doktor, vďaka, už začínam aj behať, chcel by som sa zúčastniť môjho v poradí už 24. ročníka behu Devín - Bratislava bez prerušenia. Tak je to v živote, aj v profesii. Prvý úspech vyvolá novú túžbu. Aspoň chodiť. Nie chodiť, ale behať, nie vyrábať a predávať naše produkty iba ako v lanskom roku, ale viac, mať vyššie zisky, byť úspešnejší. Môj silný zážitok je aj v tom, že poniektorí mladí ľudia "pendlujú" z firmy do firmy, idú tam, kde dajú o tisícku viac. Bez ohľadu na požadovanú odbornosť, ale aby to "sypalo", to nič, že sa zabúda, stráca sa kvalifikácia. Prekvapuje ma bezohľadnosť poniektorých jednotlivcov voči zamestnávateľovi. Ak sa otvára nová prevádzka v susedstve, lanária sa najlepší ako vo futbale, s vidinou "dvojnásobného" zárobku a naraz v jediný deň dá výpoveď celá menšia prevádzka, bez ohľadu na to, že tu pracovali sedem či aj viac rokov a podieľali sa na úspechoch firmy veľmi výrazne. Dôležitý je dnešok, táto chvíľa, peniaze na dlani! Som v rozpakoch, keď renomované odborné časopisy vychádzajúce u nás desaťročie musia rozposielať listy s prosbami o finančnú injekciu, aby nepadli! Aká to devalvácia skutočných hodnôt, vedomostí, odborných poznatkov! Znepokojuje ma, že niet peňazí na školstvo, vedu a zdravotníctvo. A to napriek tomu, že je tu zopár dobrých i vynikajúcich podnikov, ktoré našu ekonomiku "ťahajú". Musím sa priznať, v tejto situácii niet ani dňa, kedy by chýbal silný zážitok.
Hospodársky denník, 4. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
P. Konštiak: Dnes začnem s pozitívnym potešením, ktoré vo mne vyvolali júnové výsledky zahraničnoobchodnej bilancie, keď už druhý mesiac sme zaznamenali kladnú obchodnú bilanciu. Obchodný deficit za prvý polrok klesol na 9,7 mld. Sk, čo je pokles oproti roku 2002 o 41,6 mld., čiže o 76,7 %. Tento vývoj nečakal vari nikto. Nedajú sa vymenovať všetky pozitíva, ktoré z tohto vývoja plynú na ekonomiku a menu. Uvidíme však, aký vplyv na zahraničnoobchodnú bilanciu bude mať rozsiahle zrušenie ciel medzi EÚ a siedmimi krajinami vrátane Slovenska (o ktorom vrátane colníkov skoro nikto v júli ešte nevedel). Podľa môjho názoru sa váhy priklonia na stranu šikovnejších, pružnejších a pripravených. Či to budú slovenskí alebo zahraniční výrobcovia, ukáže čas. Východiskovú pozíciu pre absenciu informácií a absenciu systematickej podpory exportu, ako bol svojho času dnes zrušený Fond na podporu zahraničného obchodu, majú horšiu naši výrobcovia.
Čo ma znepokojilo, je politické kupliarstvo, ktoré nám predviedli poslanci zo strany ANO, ktorí s opozíciou vymenili podporu zákona o obchodných reťazcoch s podporou zákona o interrupcii. Tak sme sa my obchodníci stali prvou obeťou interrupčného zákona a minister hospodárstva druhou. Na reakciu nebolo treba dlho čakať a už 15. 7. 2003 Európska komisia, generálny direktoriát pre rozšírenie napísal veľvyslancovi Slovenska v Bruseli list, kde poukazuje na nezlučiteľnosť určitých paragrafov s legislatívou EÚ - hlavne citujem z listu Európskej komisie: "Zákon obsahuje početné podrobné ustanovenia o maloobchodných aktivitách, ktorých kumulatívny účinok by výrazne obmedzil voľnosť poskytovania služieb a práva občanov členských krajín ES podnikať a žiť v iných krajinách ES, ako aj voľný pohyb tovarov. Tieto ustanovenia by tiež mali sekundárny vplyv na dodávateľov tovarov EÚ (a tiež slovenských), ako aj na dodávateľov služieb." V tejto súvislosti Zväz obchodu SR po stretnutí všetkých zainteresovaných 31. 7. 2003 oslovil predsedu vlády, aby prijal účinné kroky na zrušenie tohto zákona, ktorý podľa nášho názoru nielenže neochráni slovenských výrobcov, ale im ublíži. Citujem z listu premiérovi: "Vážený pán predseda vlády, už vôbec nie je pravdivý argument, že prijatím tohto zákona sa zlepší pozícia slovenských výrobcov potravín, ide o demagogický a nelogický argument. Práve naopak, pozícia týchto výrobcov sa zhorší, pretože narušením zásady zmluvnej voľnosti, ktorá je jedným z nosných pilierov trhovej ekonomiky, obchodník bude vo svojom konaní obmedzený a tým i menej pružný. Navyše od 1. 5. 2004 príde k odstráneniu akýchkoľvek právnych bariér, týkajúcich sa voľného pohybu tovaru, na Slovensko vstúpia zahraniční výrobcovia potravín a príde k takému konkurenčnému boju, ktorého výsledkom môžu byť katastrofické dosahy na slovenských výrobcov.
Výrobcovia si zrejme neuvedomujú, že prijatie tohto zákona im nielenže nezaručí odbyt výrobkov v pre nich výhodných ekonomických podmienkach, ale môže nepriamo naopak spôsobiť definitívnu stratu ich pozícií na trhu."
Predseda vlády dal list na vybavenie ministrovi hospodárstva, ktorý už raz nesúhlasil s predmetnou normou, a ktorého podrazili vlastní "liberálni" poslanci. Opäť raz budeme svedkami poslaneckého Kocúrkova, keď páni poslanci budú musieť akceptovať zákony EÚ a zákon, teda jeho časti, zrušiť. V opačnom prípade príde ku konaniu pre porušenie už podpísanej prístupovej dohody s EÚ a dôsledkov z toho vyplývajúcich.

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste?
P. Konštiak: Ďalším nesystémovým nezmyslom bola vládou prijatá novela zákona o veľkej privatizácii, ktorá umožňuje doprivatizovať zlaté vajcia slovenskej ekonomiky pre zaplátanie dier v rozpočte. Zarážajúce na tom je, že tento vážny zákon, ktorý zásadne ovplyvní ekonomiku celého Slovenska na desiatky rokov, nevychádza z analýzy stavu a koncepcie rozvoja národného hospodárstva, ktorá, mimochodom, neexistuje (ale vraj sa na nej pracuje), ale len z nedostatku financií. Napriek nesúhlasu AZZZ, ako aj odborov v tripartite, vláda toto vážne rozhodnutie urobila. K čomu to povedie, s tým máme skúsenosti. Byť pri privatizácii, pokiaľ je ešte čo privatizovať a predať, aby bolo čo prejesť. Tento krok sa bude ešte často analyzovať v histórii slovenskej ekonomiky ako príklad nestrategických, ľahkovážnych a ekonomicky nepodložených rozhodnutí. Práve hluchota vlády a jej "odvaha" boli mojím najsilnejším negatívnym manažérskym zážitkom v poslednom čase.
Hospodársky denník, 3. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Z. Kormanová: Potešilo ma najmä to, že napriek veľmi náročným klimatickým podmienkam a dovolenkovému obdobiu náš pracovný tím vyvíja cieľavedomé úsilie na dosiahnutie pozitívneho výsledku v hlavných pracovných činnostiach a zámeroch. Týka sa to predovšetkým obchodno-vecnej prípravy na jesenné obdobie, ktoré je našou hlavnou sezónou a potom zavádzania nového komplexného informačného systému. Teší ma najmä pochopenie nevyhnutnosti ustavičných procesov zmeny, s cieľom dosiahnutia hospodárskeho rastu a rentability firmy. To, čo ma najviac znepokojilo, rozdelím do dvoch oblastí. Prvou je zvýšenie spotrebných daní. Tento krok bol absolútne cielený a presný a je skutočne nástrojom na okamžité naplnenie štátneho rozpočtu. To je však na zváženie, či nie je iba krátkodobým nástrojom. Každá zdravá firma hľadá vo svojej štruktúre nákladov rezervy na ich zníženie jednorazové alebo opakované, ale aj to má svoje hranice. A pri opakovanom zvyšovaní cien energií, už chronickom v posledných dvoch rokoch, a teda aj cien ďalších vstupov, je veľmi pravdepodobné, že firmy pristúpia k zvyšovaniu cien výrobkov a služieb. Alternatívou je znižovanie zisku firiem, čo nie je akceptovateľné pre vlastníkov firiem a z hľadiska dane z príjmu ani pre štát. Druhou oblasťou, ktorá ma znepokojila, je zámer novelizovať zákon o veľkej privatizácii. Dnes zarába štát na pozitívnych hospodárskych výsledkoch strategických podnikov dvakrát, raz ako vlastník a raz ako príjemca dane z príjmu. V prípade, že nebude prekážka privatizácie najmä energetických podnikov a skutočne dôjde k ich privatizácii, je veľmi reálne, že štát stratí obidva zdroje príjmov. Prečo teda tento zákon potrebujeme? Je naozaj pripravovaná sociálna reforma taká drahá, ako sa proklamuje? Zvyčajným znakom reformy je predsa jej efektívnosť. Ak naozaj nie je možná iná cesta, nevieme nájsť iný spôsob dostupnosti zdrojov ako privatizáciu energetických podnikov?

Hd: Aký bol váš ľudsky a manažérsky najsilnejší poznatok v auguste?
Z. Kormanová: V posledných rokoch sa stalo už tradíciou, že s príchodom leta odchádzajú mladí študenti a absolventi na zahraničné pobyty, väčšinou pracovné. Vzhľadom na lukratívnosť možných príjmov a možnosť získania skúseností nielen jazykových, je to jav veľmi pozitívny pre nich a za určitých okolností aj pre spoločnosť. Pracovné aj životné skúsenosti a postoje, ktoré tam zvyčajne získajú, sú naozaj ťažko oceniteľné, najmä ak ich následne využijú doma v praxi. To je skutočné pozitívum tohto javu. Negatívnu stránku tohto javu vysvetlím nasledujúco. V prípade, ak sa aj mladý človek vráti zo zahraničia domov, už jazykovo vybavený vyhľadáva zamestnanie výlučne v zahraničnej firme, kde môže pri pracovnej komunikácii využiť svoje jazykové znalosti, čo je svojím spôsobom prirodzené. Ak sa aj zamestná v slovenskej firme, je to len na prechodné obdobie, kým sa zorientuje a nájde si výhodnejšiu prácu v zahraničnej firme (aj keď často len zdanlivo výhodnejšiu, pretože hodinové ohodnotenie práce je tam v konečnom dôsledku takmer rovnaké ako v slovenskej firme). Príkladom sú mladé účtovníčky, ekonómky, ktoré radšej odchádzajú pracovať do zahraničných audítorských firiem pôsobiacich na Slovensku, kde sa de facto stávajú kontrolórmi; pritom samy vidia, že v mnohých slovenských firmách je problém viesť účtovníctvo metodicky v poriadku. Malo by byť ich profesionálnou hrdosťou pracovať v takej pracovnej pozícii, kde si môžu samy sebe dokázať, že dokážu korektne viesť firemné účtovníctvo v súlade s legislatívou a potrebami pri manažérskom rozhodovaní vo firme. Jedným z dôvodov, prečo to nerobia, je možno aj to, že nemajú trpezlivosť a ochotu venovať sa dennej mravčej práci vo firmách, najmä výrobných, ktorých produkcia je základom hrubého domáceho produktu. Tá pre nich nie je dostatočnou výzvou. Súvisí to podľa môjho názoru s neadekvátnym spoločenským zaradením pracovnej činnosti v rebríčku dôležitosti pracovných činností vo výrobnej alebo v obchodnej firme, ako aj s neprimeranými finančnými požiadavkami, čo zasa súvisí s kontinuálnymi legislatívnymi zmenami v oblasti daní a ekonomiky. Aj táto situácia zrejme vyvoláva uvedený jav, ktorý je neprirodzený. Základným predmetom činnosti vo výrobnej firme je výroba a v obchodnej firme obchod. Ekonomika, účtovníctvo, dane, finančníctvo sú pojmy a oblasti činnosti, ktoré sú v každej firme absolútne nenahraditeľné, ale sú vždy obslužnými činnosťami pre hlavný predmet činnosti firmy.
Hospodársky denník, 2. septembra 2003

Hd: Čo konkrétne vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
D. Podhorský: Tropické horúčavy priniesli nielen u nás, ale dá sa povedať na celom našom kontinente množstvo nových poznatkov, ktoré vyvolali celý rad otázok. Orgány dohľadu na trhu, ako i ďalšie inšpekčné orgány či už hygienické, veterinárne, zdravotnícke, metrologické atď. zistili, že celý rad kvalitatívnych ukazovateľov výrobkov, ale aj služieb sa nedodržuje. Napríklad vyše dve tretiny zmrzlín obsahujú škodlivé prímesi, väčšina vodných nádrží, kde sa rekreujeme, ohrozuje naše zdravie, množstvo výrobných organizácií, ktoré označujú spotrebiteľsky balené výrobky značkou "e", nie sú zaregistrované, na základe čoho im hrozí takmer miliónová pokuta a pod. Na rýchlostných komunikáciách - autostrádach, ako i na hlavných turistických cestných ťahoch vznikajú zápchy v dĺžke niekoľko desiatok kilometrov. Ľudia sa pýtajú, či tieto všetky sprievodné javy sú výsledkom synergických javov, teda zmien, ktoré sú zaznamenané v našej klíme, v našich výrobných vzťahoch, ale aj v našom vzťahu človeka k človeku alebo sú výsledkom nezvládnuteľnej "globalizácie". Lekári bubnujú na poplach, že nastáva vek civilizačných chorôb vrátane depresívnych prejavov ľudstva. Osobne si myslím, že problém je oveľa jednoduchší. Napriek tomu, že nepretržite proklamujeme, že systémy manažérskej kvality sú na vysokej úrovni vo fabrikách, v školách, v nemocniciach vrátane štátnej a verejnej správy, každodenný život poukazuje na rad nedostatkov. A to napriek tomu, že v roku 1998 systém manažérstva kvality podľa STN EN ISO rady 9000 bol v priemyselnej výrobe v 115 podnikoch, v roku 2002 narástol na 764. V oblasti služieb bol nárast výraznejší, kým v roku 1998 to boli iba dve firmy, v roku 2002 už 117. V potravinárskom sektore bol nárast zo šesť podnikov na 44 v roku 2002. Pri environmentálnych manažérskych systémoch podľa ISO radu 14000 bol nárast oproti roku 1998 (štyri podniky) významný, keď dosiahol vďaka aktívnej politike ministerstva životného prostredia v roku 2002 počet certifikovaných podnikov 110. Na základe týchto čísel by sme si mohli myslieť, že s problémami kvality riadenia sa vyrovnáme bez problémov. Avšak v porovnaní s ostatnými krajinami, či už Vyšehradskej štvorky alebo krajín Európskej únie, nie sú to ešte výsledky, ktoré by nám iní mohli závidieť.

V týchto dňoch predložil náš úrad na medzirezortné pripomienkové konanie Návrh Národného programu kvality SR na roky 2004 - 2008. Bol som mimoriadne potešený, že napriek dovolenkovému obdobiu a spomínaným rekordným horúčavám, ako precízne, kriticky a vecne pripomienkovali tento obšírny materiál jednotlivé rezorty, Úrad vlády SR, odbory, vedecká obec, komory, ako aj združenia. Vznikol dokument, ktorý tvorili desiatky expertov Slovenskej spoločnosti pre kvalitu, členovia Rady národného programu SR pre kvalitu, ako aj celý rad organizácií podnikateľského a verejného života. Dokument, ktorý špecifikuje zásady, hlavné priority a strategické ciele zvyšovania kvality nášho života do roku 2008. Venovaná je pozornosť aj rozvoju výnimočnosti slovenských organizácií a zvyšovaniu ich konkurencieschopnosti. Vláda SR prerokuje tento návrh koncom septembra t. r. Najmä podnikateľskú sféru dnes trápi turbulentné politické prostredie, ktoré má stochastický charakter, a tak často vzniká názor, že skôr dokážu klimatológovia predpovedať klimatické zmeny na polstoročie dopredu ako politici zajtrajší deň...A tak vznikla myšlienka na hranici utópie, či by nebolo vhodné vypracovať v rámci Národného programu kvality aj projekt o sebahodnotení jednotlivých politických subjektov, spracovať súbor ukazovateľov, opisy procesov a kritických faktorov a pod. Systém manažérstva kvality používa skratku SMK. Napriek tomu, že som Slovák, zdá sa mi, že k SMK má na politickej scéne najbližšie SMK...

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší zážitok v júli - auguste?
D. Podhorský: V jeden piatkový letný večer ma rodina vytiahla do Starého Mesta rodnej Bratislavy. Bol to na prvý pohľad neuveriteľný zážitok. Tisícka ľudí sediaca v príjemných kreslách, v čistom prostredí, s dobrou obsluhou, ako aj s dostatočnou ponukou, v dobrej pohode, s pocitom uvoľnenosti. Jazyk slovenský sa miešal v babylone jazykov... Bol som hrdý na to, že je to moje mesto, bol som hrdý na to množstvo očarujúcich a pekne oblečených dievčat, švárnych mladých mužov, bol som hrdý na manažérov týchto podnikov...Škoda, že som v ten večer čítal noviny...
Hospodársky denník, 27. augusta 2003

- Už naši predkovia zvykli hovorievať, že troška vzrušenia nezaškodí. Ale ak ho je veľa, organizmus to pocíti a vždy sa mu to vypomstí. O tom, že táto stará múdrosť platí, sa už mnohí presvedčili na vlastnej koži. Teraz sa však o tom presviedča aj celá spoločnosť.

Prílišné turbulencie na vnútropolitickej scéne nenechávajú občanov pokojnými. Vnútropolitické spory trvajú už príliš dlho a spravidla ich riešenie končí neurčito. Namiesto očakávanej stabilizácie v spoločnosti prežívame, bohužiaľ, pravý opak. Nie iba v politike. Ani ekonomické reformy sa príliš nepodobajú tomu, čomu by sa mali.

Zákon o štátnom rozpočte sa mení uprostred roka, najčerstvejšie štatistiky potvrdzujú to, čo ľudia cítia na vlastnej koži: život na Slovensku je ťažší ako v Česku, Maďarsku či Poľsku. Namiesto posilňovania strednej vrstvy, ktorá by mala byť najstabilnejšou a najrozvinutejšou, sme svedkami jej postupného oslabovania, ktoré môže viesť až k jej zániku. Presnejšie povedané, prepadávania sa medzi chudobných. Neistotu v ľuďoch umocňuje nevyhovujúci stav zdravotníckych služieb a sociálna reforma, ktorá ešte väčšmi deformuje možnosti prežitia napríklad zdravotne postihnutých a ľudí v hmotnej núdzi.

A k tomu všetkému nepomáha ani počasie s pretrvávajúcimi vysokými teplotami. Namiesto dovolenkového oddychu ľudia pociťujú nesmiernu únavu. Ktorýsi z odborníkov v týchto dňoch označil naše sotva začaté storočie za storočie depresií, pretože ich počet hrozivo narastá. Vidí sa mi to opodstatnené. A to ma vôbec neteší.

Čo ma však teší je fakt, že naša správcovská spoločnosť Prvá penzijná uzatvorila a začala napĺňať obchodnú zmluvu s Poštovou bankou o tom, že podielové listy otvorených podielových fondov, ktoré spravujeme, sa budú predávať vo všetkých 24 pobočkách a expozitúrach banky na celom území Slovenska. Týmto aktom prehlbujeme vzťah voči existujúcim i novým klientom a zvyšujeme počet fixných miest, kde môžu v pravidelných prevádzkových hodinách dostať kompetentné odpovede takpovediac "z prvej ruky". Zároveň sme sa nepriamo stali členom skupiny Poštová banka, pretože takúto obchodnú zmluvu máme len s jedinou bankou.

Radosť z uzatvorenia tejto obchodnej zmluvy vo mne umocňuje aj fakt, že pracovníci Poštovej banky získali už aj prvých klientov a uzavreli s nimi zmluvy o kúpe podielového listu. To vo mne posilňuje nádej, že aj u nás sa ešte výraznejšie rozvinie trh s podielovými listami.
Hospodársky denník, 21. augusta 2003

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
R. Frimmel: Potešilo ma, že napriek tohtoročným tropickým horúčavám a negatívnym prognózam laických neprajníkov, dokonca i mnohých odborníkov, areál Kuchajda aj v tomto roku, síce až v druhej polovici leta, ale predsa, je kúpalisko. Výsledky Národného referenčného laboratória pre oblasť vôd na Slovensku ukázali, že jazero Kuchajda spĺňa v zmysle Vyhlášky MZ SR požiadavky vody na kúpanie a ľudia sa v ňom môžu pokojne kúpať. Odbery uskutočnené koncom júla 2003 potvrdili, že množstvo siníc je hlboko pod normou (meranie toxicity bolo aj v prípade predchádzajúcich odberov nulové), a tak sa úvahy o konci prevádzkovania jazera ako kúpacej zóny pre občanov v Bratislave ukázali ako veľmi predčasné. Som tomu rád. Pretože Kuchajdu sme od začiatku budovali ako komplexné zariadenie s celoročnou prevádzkou pre rekreáciu, šport, kultúru, zábavu a spoločenský život. A k tomu voda v lete rozhodne patrí. Tento prírodný areál je výsledkom niekoľkoročného úsilia samosprávy Nového Mesta. Od roku 1995 prešla Kuchajda výraznou premenou z hľadiska investičného dobudovania a skvalitnenia v hodnote 50 miliónov korún. Postupne športoviská - dve plážové volejbalové ihriská, basketbalové ihrisko, detské hracie prvky (v roku 2003 ďalší v hodnote 700-tisíc Sk - kolotoč a šplhacia konštrukcia s hojdačkami, šmykľavka, drevená "Pevnosť"), mólo nad vodou, tenisový kurt, 48 plážových ležadiel, 3 plážové sprchy, vyštrkovanie pláže, vybudovaný chodník zo zámkovej dlažby okolo celého jazera, osvetlenie, 42 lavičiek, smetné nádoby (40 pevných + prenosné), zelené plochy sú starostlivo ošetrované. V snahe obmedziť výskyt nežiaducich mikroorganizmov, siníc prítomných v každom prírodnom vodnom prostredí, sme oslovili odborníkov z oblasti životného prostredia a vodohospodárstva a urobili nimi odporúčané kroky. Tak pribudol umelý ostrov s vysadenými močiarnymi a vodnými rastlinami, ktoré by mali z vody odoberať dusíkaté živiny, vodu okysličujú dve fontány a upravili sme aj pobrežnú zónu. Vynikajúce výsledky meraní stavu vody ma tešia o to viac, že areál je najmä v lete, keď je Bratislava známa nepríjemnými horúčavami a nedostatkom kúpalísk, vyhľadávaný ako oáza zelene s vodnou plochou, možnosťami rekreácie pre všetky vekové kategórie vrátane služieb. Napriek rôznym katastrofickým predpovediam, týkajúcich sa stavu vody, sme verili, že situácia sa zvráti v prospech ľudí. Som rád, že verili aj samotní občania, ktorí Kuchajde ostali verní a stále ju vyhľadávajú rodiny s deťmi, mládež, stredná generácia i starší občania. Pre možnosti rekreačného športu, prechádzky, tanečné podvečery, stretnutia s priateľmi, ale naďalej aj pre možnosť kúpania v čistej vode. Skutočne ma znepokojuje situácia v školstve. Mestská časť Bratislava - Nové Mesto patrí v Bratislave k tým väčším a dá sa povedať, že s celkovo pozitívnym hospodárením. Napriek tomu sa aj pre nás stáva oblasť školstva neriešiteľným problémom. Je to totiž prenesený výkon štátnej správy, a teda za financovanie je jednoznačne zodpovedný štát. Riaditeľmi škôl, primátormi a starostami avizovaná akútna situácia však zodpovedných predstaviteľov Slovenskej republiky necháva ľahostajnými. Hrozba odpájania škôl od energií akoby sa ich netýkala. Každý z nás však má svoju zodpovednosť. Samospráva Nového Mesta svoju ukázala napríklad vtedy, keď ihneď po prevzatí základného školstva 1. júla 2002 v priebehu dvoch letných mesiacov opravila a zrekonštruovala 8 základných a 11 materských škôl. Hodnotu týchto prác, 10 mil. Sk, uhradila z vlastných prostriedkov. Štát, ktorý je zodpovedný za prevádzkové náklady škôl však už v roku 2002 poskytol pre školy v Novom Meste o 5,26 mil. Sk menej, a táto suma, uznaná ako dlh pri prenose kompetencií, na účet pre novomestské školy neprišla dodnes. Decentralizačná dotácia na bežné výdavky na rok 2003 je nepostačujúca. Uvedenú sumu, stanovenú ako celoročnú, sme v prvom polroku pri maximálne úspornom režime, keď sme uhrádzali len energie, stravovanie žiakov, služby a vzniknuté havárie, vyčerpali. V súčasnosti už predstavujú nezaplatené faktúry za energie a služby sumu 1 mil. Sk. Na zabezpečenie ďalšieho chodu škôl v druhom polroku 2003 je potrebná suma na úrovni celoročného objemu bežných výdavkov v roku 2002, ako aj rozporovaná suma decentralizačnej dotácie z roku 2002. Pri neposkytnutí objektívne potrebných finančných prostriedkov na bežnú prevádzku škôl a školských zariadení na prenesený výkon štátnej správy hrozí, že riaditelia škôl z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov školský rok 2003/2004 v septembri neotvoria a ohrozené je ich ďalšie prevádzkovanie.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší zážitok v júli - auguste?
R. Frimmel: V auguste je to pre mňa určite výročie prijatia Ústavy SR a podujatia, ktoré v tomto mesiaci práve pri tejto príležitosti pripravujeme. Úrovňou najhodnotnejšie akcie sa u nás, v mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, nekonajú, ako býva väčšinou zvykom, na konci kalendárneho roka, ale v auguste. Pretože v roku nie je z hľadiska občana Slovenska významnejšie výročie ako prijatie ústavy. A práve preto v našej mestskej časti každoročne koncom augusta (t. r. 28. 8.) oceňujeme osobnosti, ktoré sa zvlášť významne pričinili o rozvoj mestskej časti, Bratislavy a Slovenskej republiky, "Cenou mestskej časti Bratislava - Nové Mesto". Všímame si ľudí rôznych profesií, postavenia a vlastností, ktorí žijú alebo pracujú na území našej mestskej časti a ktorých činnosť je dlhodobo prínosná pre ľudskú populáciu. Medzi ocenenými je niekoľko osobností, ktoré dnes už nie sú medzi nami, novomestská samospráva im však udelením svojej najvyššej ceny vyjadrila hlboké uznanie a úctu už počas produktívneho života. K takýmto osobnostiam patrí napríklad prof. Bohdan Warchal, Zora Kolínska (kultúra), Ing. Štefan Gašparík (šport), Ing. Jozef Dolejší (poľnohospodárstvo), Jozef Hudák (majster umeleckého kováčstva), RNDr. Štefan Borovský (historik) a ďalší. Od roku 1996 sme udelili toto najvyššie ocenenie 53 osobnostiam. Jeden z nich, známy hudobný skladateľ, spevák Václav Patejdl nám následne skomponoval znelku mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ktorá po prvý raz odznela práve na odovzdávaní Ceny mestskej časti v roku 2002, pri príležitosti Dňa Ústavy SR. Podujatie vysokej spoločenskej i kultúrnej úrovne sa stretáva s čoraz väčším záujmom okolia a z roka na rok nás utvrdzuje vo vedomí, že aj v dnešnej hektickej dobe, keď sa hovorí, že všetko je o peniazoch, má morálne ocenenie človeka stále svoju nenahraditeľnú cenu. Ako autor myšlienky udeľovania Ceny mestskej časti Bratislava - Nové Mesto musím priznať, že podujatie je pre mňa každoročne skutočne ľudským i manažérskym zážitkom. Ďalším manažérsky hodnotným podujatím pri príležitosti prijatia Ústavy SR je "Kultúrno-spoločenský deň Bratislavčanov", ktorý na Kuchajde pripravujeme od roku 1995. Bohatý program, v ktorom nechýba ohňostroj, už tradične zakončený štátnym znakom na brehu jazera, je festivalom hudby, ľudového umenia a priateľských vzťahov. Každoročne priláka do areálu od 20- do 30-tisíc návštevníkov. Mimoriadnosť tohto všestranne náročného podujatia podčiarkuje fakt, že je od jeho vzniku plne financovaný zo sponzorských darov, a teda ani 1 Sk na toto podujatie nečerpáme z rozpočtu mestskej časti. Za pozitívny tiež považujem rozvoj služieb obyvateľstvu, v letných mesiacoch najmä rozšírenie stoličkových kapacít v exteriéroch niektorých podnikov. Rozšírili sa tak možnosti spoločenského života aj v Novom Meste. Medzi najsilnejšie poznatky v auguste považujem aj prístup pracovníkov Miestneho úradu Bratislava - Nové Mesto k práci. V nezvyčajne náročných pracovných podmienkach obdobia tropických horúčav, ktoré umocňovala "skleníková" budova úradu, ľudia pracovali s plným nasadením. Osobne som si jednotlivé pracoviská opakovane skontroloval, pretože občania majú na vybavenie svojich záležitostí v termíne nárok, bez ohľadu na poveternostné podmienky. Musím konštatovať, že moje obavy boli zbytočné. Okrem pracovníkov, ktorí čerpali riadnu dovolenku alebo boli PN, všetci v našom úrade, ktorí slovo klimatizácia nepoznajú, pracovali naplno. Tieto extrémne podmienky, keď teplota v kanceláriách dosahovala až 35 stupňov Celzia, sa nepodpísali pod výkon všeobecne tak často zatracovaných úradníkov negatívne. Obdobie letných horúčav máme za sebou. Práve v nesmierne sťažených podmienkach som sa presvedčil, že na pracovníkov miestneho úradu sa dá spoľahnúť. Som tejto osobnej skúsenosti rád.
Hospodársky denník, 20. augusta 2003

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
I. Slučiaková: Pretože sme spoločnosť, ktorá poskytuje služby v oblasti vyhľadávania personálu a sprostredkovania zamestnania na trvalo i krátkodobo, teda personálny lízing, pôsobiaca v celoeurópskom meradle už viac ako 20 rokov, a od 1991. roku takmer na celom území Slovenska, potešila nás novela Zákonníka práce. S platnosťou od 1. júla 2003 umožňuje väčšiu pružnosť pri uzatváraní pracovných pomerov, ale najmä pri skončení pracovného pomeru, a tiež nás teší fakt, že sa už aj na Slovensku "vie", čo je to personálny lízing a začínajú sa tým kompetentné orgány aktívne zaoberať. Máme svoje pobočky v Nitre, vo Zvolene, v Košiciach, Žiline a dve rovnocenné pobočky v Bratislave. Našou hlavnou úlohou je naplniť požiadavky klienta, teda zamestnávateľa, a pre vytvorenú pracovnú pozíciu nájsť najvhodnejšieho kandidáta. Pri prácach na kratšie obdobie zase zabezpečiť požadovaný počet kvalitných pracovníkov a najmä včas. Druhá stránka našej každodennej práce je priamy kontakt s uchádzačmi o zamestnanie, a tu sa stretávame s najrôznejšími názormi nezamestnaných ľudí a teší nás každý umiestnený adept, ktorému pomôžeme vyriešiť často aj existenčný problém. Samozrejme, nie všetkým vieme vyhovieť, sú spokojní, ale i tí menej spokojní. Znepokojuje nás nestabilita našej vládnej koalície, jej rozpory majú negatívny vplyv na rozhodovanie zahraničných investorov o vstupe na slovenský trh.

Aký bol váš ľudský a manažérsky zážitok v júli - auguste?
I. Slučiaková: Môj silný emotívny zážitok pramení z trávenia horúcich dní pri voľných prírodných vodných nádržiach západného Slovenska, kde som s hrôzou opäť raz vnímala náturu časti slovenského národa. Ako bezohľadne humpľuje prírodu, okolie pri spomínaných vodných nádržiach a zanecháva za sebou hromadu odpadkov, špiny a neporiadku. S pokojným svedomím sa o deň-dva vráti na to isté miesto a tvári sa, že to, čo tam deň predtým zanechal, je dielom niekoho úplne iného a neuveriteľne sa pohoršuje nad znešváreným okolím.
Hospodársky denník, 18. augusta 2003

ZÁSAH DO SLOBODY
Podľa očakávania pred začiatkom tejto ankety väčšina nominovaných na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky naďalej neprejavuje záujem o komunikáciu s verejnosťou. Nie je vylúčené, že viacerí sú na dlhodobej dovolenke alebo sú zakopaní vo svojich hradoch a zámkoch, prípadne sa včlenili do "mlčiacej väčšiny". S menšími-väčšími výkyvmi sa totiž potvrdzuje mnohoročná skúsenosť, že lídri našej ekonomiky, verejného aj štátneho života najradšej hovoria neraz veľmi podnetne, aj konštruktívne a kriticky v palácových a hotelových kuloároch. Výnimky potvrdzujú túto pravdu, ktorá má veľmi nepríjemný a vôbec nie objavný následok. Celkový imidž podnikateľov, ale aj "organizátorov" života spoločnosti či zástupcov občanov má totiž hodnotu blízku nule. Medzi tých, ktorí si uvedomujú nevyhnutnosť komunikácie o veciach verejných, a to najmä kvôli hľadaniu - nachádzaniu riešení, ako sú tie aktuálne, a svoju zodpovednosť za vývoj, patrí prof. Štefan Kassay, predseda dozornej rady I.D.C. Holding, a. s., Bratislava.

Hd: Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Š. Kassay: Vláda nám pripravila rad "potešení", ktoré majú svoj odraz v ekonomike podniku. Zvýšenie spotrebných daní chápem do istej miery ako nemravné, násilné, poškodzujúce podnikateľov i radových občanov. Dobre, drahšie cigarety alebo alkohol možno kompenzovať znižovaním vlastných nárokov, ale inakšie je to s benzínom či naftou. Obmedzovanie najazdených kilometrov je aj obmedzovaním podnikania, ale i obmedzovaním pohybu jednotlivca, a tým aj jeho osobnostného rozvoja. Zamýšľam sa nad ďalším smerovaním našej firmy a pokúšam sa odhadnúť vývoj v našej krajine na najbližšie roky. Je tu toľko nepredvídavosti a náhodných rozhodnutí na najvyšších úrovniach štátu, že rozumný odhad a plánovanie budúceho rozvoja podniku sú takmer nemožné. Ak pozorujem svoje okolie, zdá sa mi, že aj úspešné firmy zabrzďujú svoj rozvoj hlavne z dôvodu "vyškriabavania" finančných prostriedkov na vykrytie neočakávaných nákladov. Firmy sa zákonite zoštíhľujú, je nevyhnutné podstatné zvýšenie produktivity. Ibaže mnoho ľudí ostane bez práce. Malé podniky sú takmer bez šance rozvíjať sa, mnohé sa približujú k úpadku. Je to stav, aký si nikto neželá. Obmedzuje napredovanie a vedie ľudí ku skepticizmu a k neistote. A to nie je dobré. Zvýšenie spotrebných daní vidím aj ako zásah do podnikateľskej a osobnej slobody, pretože so svojimi prostriedkami nemôže človek nakladať podľa vlastného uváženia. Vyššie ceny benzínu a nafty sa premietnu aj do cien potravín a služieb. V prípade I.D.C. Holding, kde máme takmer stovku osobných a nákladných áut, to znamená obrovské zvýšenie nákladov. Ako to riešiť? Zvyšovať ceny našich výrobkov alebo znižovať zisky? Ak by sa podniky tak správali, v súhrne to zase smeruje k nižšej daňovej povinnosti a výpadku štátnych príjmov. Treba to ešte rozoberať?

Hd: Aký bol váš ľudský a manažérsky zážitok v júli - auguste?
Š. Kassay: Ak má človek zdravotný problém, rád prijme tvrdenie, že zdravie je na prvom mieste. Som presne v tej situácii. Moje koleno po operácii "prichádza k sebe" iba veľmi pomaly. Denne chodím na plaváreň a napínam šľachy, aby bola noha znovu ohybná. Je to bolestivé, treba mať trpezlivosť. Svaly atrofujú, noha je tenšia približne o päť centimetrov. Je to také zvláštne, pretože nikdy som nebol vážnejšie poranený. Snažím sa precvičovať hornú časť tela, trochu to pomáha. Ale práve telesný hendikep (dúfam dočasný) ma privádza k zamýšľaniu sa nad životom, nad úsilím lekárov a smerovaním našej spoločnosti. S údivom som pozoroval, ako to vlastne v zdravotníctve vyzerá zblízka. Fyzická bolesť ľudí spätá s chudobou a obmedzovanie medikamentov či liečebných postupov z dôvodu nedostatku peňazí na lieky a prístroje premieňajú ľudí na ustrašené bytosti s malými nádejami na lepší život. Prežiť niekoľko dní v nemocnici privedie človeka k mnohým myšlienkam o tom, kam sa vlastne uberáme a čo nás čaká. Presviedčam sa, ako slabo sú platení najlepší odborníci, ktorí sa starajú o naše zdravie. Ak to porovnávam aj s inými profesiami, vychodí mi, že najslabšie sú odmeňovaní za prácu ľudia s najväčším nasadením, ak z toho vyjmem časť podnikateľov. Trápi ma všeobecná nespravodlivosť a istá bezradnosť v riešení spoločensky najzávažnejších problémov. To vskutku na mňa pôsobí veľmi hlboko a netrúfam si predpovedať, ako sa s tým vyrovnáme. Na druhej strane vidíme okolo seba aj badateľné stránky rozvoja. Nové priemyselné parky i občiansku výstavbu. Ibaže šťastných ľudí je čoraz menej.
Hospodársky denník, 15. augusta 2003

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
L. Veršovský: Potešila ma najmä skutočnosť, že sa začínajú vo väčšej miere prejavovať výsledky privatizácie v bankovom sektore. Získanie úveru už nie je neprekonateľnou prekážkou a banky začínajú brať aj súkromné firmy ako rovnocenných partnerov. Začína to "šliapať" aj bez korupcie a politického lobingu. Aj keď ozdravovanie bánk, ich zbavenie klasifikovaných pohľadávok a následný odpredaj stálo našu spoločnosť nemalé peniaze, treba konštatovať, že to bola dobrá a nevyhnutná investícia. Uvedené sa konkrétne prejavuje aj na našom pracovisku, a to predovšetkým tým, že vznikol priestor a príležitosť na využívanie cudzích zdrojov, na rozvoj a rozširovanie firemných aktivít. Ako firma, ktorá sa zaoberá bytovou výstavbou, konštatujeme, že ponúkané možnosti na získanie hypotekárneho úveru pre čoraz širšie vrstvy obyvateľstva sa stávajú motorom ďalšej bytovej výstavby, čo vytvára nové pracovné príležitosti v stavebníctve, ako aj v ďalších odvetviach, ktoré sú naň nadviazané. Znepokojujú ma hlavne pretrvávajúce nedorozumenia medzi koaličnými partnermi. Tieto určite zaberajú veľa času, ktorý by sa dal využiť omnoho efektívnejšie. Navyše ide, podľa mňa, o nepodstatné, vedľajšie problémy a ich medializácia neprospieva ani atmosfére v našej spoločnosti, ani nám nevytvára dobrý imidž navonok ako štátu, ktorý sa čoskoro stane členom Európskej únie.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok za posledný mesiac?
L. Veršovský: Najsilnejším manažérskym poznatkom za posledný mesiac bola skutočnosť, že sa nám podarilo po náročných rokovaniach s vrcholovým manažmentom ŽSR a ZSSK a s ich štatutárnymi orgánmi uzatvoriť dohodu o odpredaji rozostavaného objektu a pozemku na Šancovej a Žabotovej ulici, známeho z médií ako kauza "jama". Myslím si, že železničiari, ako predávajúci, môžu byť spokojní s dohodnutou cenou za odpredaj nehnuteľností a naša firma zasa s tým, že sa jej núka príležitosť realizovať zaujímavý podnikateľský zámer v rámci vlastných investícií. Dlhodobým trvalým ľudským poznatkom je fakt, že v našej spoločnosti existuje stále množstvo ľudí, ktorí sú odkázaní na cudziu pomoc. Ide predovšetkým o ťažko choré a postihnuté deti, ale aj dospelých a starších občanov. Je mi ľúto, že náš štát, politické strany, ale aj manažment štátnych organizácií vynakladajú často nemalé finančné prostriedky dosť neefektívne, pričom tieto by urobili omnoho väčšiu službu, keby ich dostali tí, ktorí ich skutočne potrebujú.
Hospodársky denník, 12. augusta 2003

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Ľ. Dubecký: V tomto mesiaci, napriek tomu, že nastal čas prázdnin a dovoleniek, sa udialo v našej spoločnosti niekoľko potešujúcich, ale aj znepokojujúcich udalostí. Bezpochyby najvýznamnejším potešujúcim faktom bolo schválenie Zmluvy o pristúpení SR k EÚ. Za pozitívne pokladám i odsun platnosti daňových zákonov (síce len o jeden mesiac) a ten fakt, že vlastne konečne utíchla tzv. vládna kríza v súvislosti s interrupčným zákonom. Myslím si, že v spoločnosti je potrebné riešiť omnoho dôležitejšie veci. Dosť znepokojujúcim faktom bolo pre mňa zverejnenie informácií o nedostatočnom čerpaní fondov z EÚ a naše posledné miesto medzi postkomunistickými krajinami. Tu je naozaj potrebné maximálne využiť ponúkanú šancu a najmä peniaze, alebo aspoň časť peňazí z EÚ. Veľmi úzko to súvisí aj s našou prácou a naša ratingová agentúra je pripravená v tomto smere pomôcť každému, kto o to prejaví záujem. Je potrebné si uvedomiť, že subjektu s ratingom od renomovanej agentúry to umožní podstatne ľahšie získať požadované prostriedky.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok za posledný mesiac?
Ľ. Dubecký: Môj najsilnejší ľudský zážitok v uplynulom mesiaci bol pre mňa bezpochyby ten fakt, že sa lekárom podarilo zachrániť mne veľmi blízkeho človeka, takpovediac môjho druhého otca, ktorý po prasknutí žalúdočného vredu bol na pokraji smrti. Ale vďaka úsiliu lekárov a zdravotníckeho personálu sa ho podarilo zachrániť a naďalej je a bude tu medzi nami. Čo sa týka mojej práce, som veľmi rád, že aj slovenské subjekty stále viac pozitívne chápu potrebu ratingového hodnotenia a aj tento mesiac s našou agentúrou uzatvorilo zmluvu o vykonaní ratingu ďalšie mesto. Rating najmä po vstupe do EÚ od mája budúceho roku bude možno povedať nepísanou nevyhnutnosťou. Vždy ma veľmi teší, keď aj u nás ľudia začínajú rozmýšľať tak ako v ekonomicky rozvinutých a vyspelých krajinách. A čím skôr to čím viac ľudí u nás pochopí, tým skôr budeme aj my v rozvinutej Európe.A
Hospodársky denník, 1.augusta 2003

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Z. Kormanová: Čo ma naozaj teší už dlhšie, je proces "kryštalizácie" skupiny ľudí bez rozdielu veku, pohlavia atď., ktorí majú skutočný záujem o prácu, a najmä o ďalšie vzdelávanie. Tento proces považujem za nevyhnutný predpoklad na ďalší progres spoločnosti. Jeho pokračovaním by malo byť dosiahnutie stavu, keď sa ľuďom naozaj oplatí pracovať, keď za poriadnu a efektívne odvedenú prácu dostanú slušne zaplatené, najmä v porovnaní s tým, koľko majú v konečnom dôsledku zdanené. Tento vývoj by mal byť podporený viacerými zákonmi, ktoré sú súčasťou daňovej reformy. Čo ma však znepokojuje, je fakt, že schvaľovací proces týchto zákonov v parlamente bol veľmi hladký a takmer bez mediálneho záujmu a následne vyvolanej diskusie. V centre záujmu tak médií, ako aj poslancov v parlamente sú zákony, ktorých proces prijímania sa stal nástrojom politického boja. Pritom napriek politickým sľubom o stabilite podnikateľského prostredia opäť prebiehajú závažné zmeny zákonov, ktoré ovplyvňujú firemné kalkulácie "v behu", počas rozpočtového roka, a teda bez možnosti prípravy primeraných opatrení vo firmách. Pritom presne tieto situácie boli predmetom kritiky dnes vládnucej garnitúry v predchádzajúcich obdobiach. Navyše takmer rovnakú vládnu garnitúru tu máme už druhé volebné obdobie. Je naozaj najvyšší čas, aby si ministri, ale aj poslanci uvedomili, že čím dlhšie bude prebiehať proces ustavičných zmien zákonov, ktorý je navyše veľmi ťažké sledovať, tým dlhšie potrvá proces zvyšovania konkurencieschopnosti slovenských firiem, a tým aj úrovne spoločnosti ako-takej a kvality života v nej. A vari práve o to ide. Alebo sa mýlim? Tak potom, o čo teda ide?

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok za posledný mesiac?
Z. Kormanová: Bohužiaľ, bol negatívny. Bezohľadný a arogantný spôsob správania sa ministra zdravotníctva sa odzrkadľuje negatívne v správaní samotných lekárov, z ktorých sa mnohí stali ľahostajnými a bezohľadnými voči pacientom. Reforma zdravotníctva bola nevyhnutnosťou, možnosti jej realizácie boli rôzne, na čo ministra pravidelne nepriamo upozorňoval aj tento denník. Výsledkom zvolenej formy je často až hrubá bezohľadnosť a ľahostajnosť v správaní sa mnohých lekárov voči pacientom, čo je prejavom ich bezmocnosti, ale zároveň aj spôsobom protestu proti tejto reforme. Absolútnou špecialitou s trpkou príchuťou je, že minister verejne priznal a oľutoval nesprávnosť zvoleného postupu, čo považujem za pokrytectvo z jeho strany, keďže možných následkov svojich krokov si musel byť vedomý.
Hospodársky denník, 31. júla 2003

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
A. Ďurček: Začnem najprv tým čo ma znepokojilo, a žiaľ, nie iba mňa, ale väčšinu obchodníkov na Slovensku. Znepokojilo ma, že sme sa stali obeťou politickej hry. Schválenia zákona o obchodných reťazcoch v parlamente je toho jasným dôkazom. Nezdá sa mi totiž, že je normálne, aby jedna koaličná strana podporila návrh opozície, a to napriek tomu, že príslušný minister vo vláde Slovenskej republiky (mimochodom reprezentant tejto politickej strany) hlasoval proti prijatiu tohto zákona. Nič iné mi z toho nevychádza, iba to, že obchod sa stal prvou obeťou interrupčného zákona, pretože zákon o obchodných reťazcoch, ako aj interrupčný zákon boli podporené tými istými reprezentantmi. Neviem, čo majú tieto zákony medzi sebou spoločné, ale jedno je isté, že spoločný menovateľ je politické vydieranie, na konci ktorého je síce politická dohoda, ale dohoda taká, ktorá škodí v konečnom dôsledku občanom tejto krajiny. Pýtam sa preto, akých občanov a ktorej krajiny naši poslanci vlastne zastupujú? Odpoveď nechám na čitateľa. Nedá mi nespomenúť pri tomto procese ani inštitút prezidenta Slovenskej republiky. Je zarážajúce a verím, že nielen pre mňa, že ten istý prezident zákon o obchodných reťazcoch minulý rok nepodpísal a stotožnil sa s argumentáciou našou a argumentáciou Európskej komisie. Tento rok ten istý prezident zákon, ktorý je veľmi, veľmi podobný tomu zákonu, ktorý bol predmetom sporu, podpísal. Prečo sa to stalo? Zmenil azda prezident názor na vecný a odborný problém, alebo sa zľakol slov predsedu strany Smer v televízii, ktorý povedal, že prezident by mal zvážiť, či podporí, alebo nepodporí postupy pri týchto zákonných opatreniach, pretože potom sa môže stať, že strana Smer ho nebude podporovať v jeho budúcich aktivitách.
Keďže som obyčajný občan, neviem či slová predsedu Smeru smerovali k podpore budúcej kandidatúry, alebo nie, ale jedno viem, prezident podpísal zákon, ktorý zhoršuje podnikateľské prostredie, poškodzuje trh a v konečnom dôsledku občanov tejto krajiny. Teší ma to, že zákon o obchodných reťazcoch je legislatívne a vecne taký nedokonalý, že obchod nájde spôsob, ako zákon dodrží, a zároveň obháji svoje postavenie na trhu. Toto postavenie si totiž musí udržať tak, ako si musí udržať dôveru a spokojnosť zákazníka. A čo má pobavilo? Pobavilo ma to, že prezident nepodpísal zákon o interrupciách a myslím si, že tým druhýkrát zabudol na potreby občanov Slovenska. Možno ho za to pápež pochváli, ale verím, že väčšina žien, ako i občanov Slovenskej republiky na tento jeho krok nezabudne.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok za posledný mesiac?
A. Ďurček: Vďaka politikom sme zažili veľmi silné sklamanie, ale som veľmi rád, že moji kolegovia sa v práci nenechávajú odradiť aroganciou moci a našli si z toho také východisko, ktoré ich ženie k novým cestám, novým rozmerom a k novým príležitostiam. Azda by sme ako manažéri nikdy nenašli toľko možností v našej práci, keby nám druhí nekládli prekážky.
Hospodársky denník, 28. júla 2003

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
D. Podhorský: V súčasnosti je hlavným úsilím nášho úradu vytvoriť pre slovenských a súčasne aj pre európskych (zahraničných) výrobcov a dovozcov či exportérov úplne rovnaké podmienky na uvádzanie výrobkov na trh Európskej únie. Keď sa nám podarilo podpísať 28. 2. 2003 v Bruseli Protokol k Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými krajinami na jednej strane a Slovenskou republikou na druhej strane, o posudzovaní zhody a uznávaní priemyselných výrobkov (ďalej PECA), stanovili sme si náročný cieľ. Po odsúhlasení prvých piatich sektorov ako prílohy k PECA - elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia (LVD), elektromagnetická kompatibilita (EMC), zariadenia a ochranné systémy určené na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu (ATEX), osobné ochranné prostriedky (PPE) a strojové zariadenia, sme si povedali, že musíme urobiť všetko pre to, aby sme na jeseň 2003 vytvorili podmienky na zladenie a odsúhlasenie druhého kola PECA minimálne v ďalších ôsmich sektoroch, a to: na rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia (RTTE), váhy s neautomatickou činnosťou, tlakové zariadenia, jednoduché tlakové nádoby, výťahy, teplovodné kotly spaľujúce kvapalné alebo plynné palivá, spotrebiče plynných palív, elektrické chladničky a mrazničky pre domácnosť a ich kombinácie. Dňa 16. júla vláda Slovenskej republiky schválila posledných šesť nariadení vlády, a tak sú vytvorené všetky predpoklady, aby sme tento náš vytúžený cieľ k 1. 10. 2003 splnili. A práve táto skutočnosť ma potešila, lebo cesta k tomuto náročnému cieľu si vyžadovala mimoriadne pracovné nasadenie, medzirezortnú pozitívnu kooperáciu, najmä pozitívne myslenie a snahu štyroch rezortov dosiahnuť tento ťažiskový cieľ. V prvom rade to bol rezort Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý v problematike výťahy, tlakové zariadenia a jednoduché tlakové nádoby dosiahol v mimoriadne krátkom čase pozitívny výsledok a v minúte dvanástej predložil nariadenia vlády do Legislatívnej rady vlády SR. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR pri RTTE v predstihu si splnilo svoje povinnosti, ako aj ÚNMS SR pri váhach s neautomatickou činnosťou. Pri tejto príležitosti treba oceniť Legislatívnu radu vlády SR, jej predsedu a podpredsedníčku, ktorí svojimi kritickými, avšak pozitívne cielenými pripomienkami uzavreli tento náročný proces. Vďaka tejto, pre našu spoločnosť nie vždy samozrejmú medzirezortnú pozitívnu spoluprácu, podarilo sa postaviť Slovenskú republiku na popredné miesto na poli kapitoly 1 Slobodný pohyb tovaru. Výsledkom je vytvorenie predpokladov, že ďalšie autorizované osoby alebo skúšobne sa stanú notifikovanými a nimi vydané certifikáty budú platné na vnútornom trhu Európskej únie. Inými slovami, je to chlieb každodenný pre našich skúšobníkov, výskumníkov, ako aj vedeckých pracovníkov. Je to chlieb o šesť mesiacov skôr získaný, ako ho bude možné zarobiť oveľa ťažšie, v konkurenčných podmienkach rozšírenej Európskej únie po 1. máji 2004. Čo sa týka znepokojenia, ktoré sa týka našej spoločnosti, sú to problémy, ktoré rezonujú celou spoločnosťou i našimi masovo-komunikačnými prostriedkami a, žiaľ, často sa odrážajú aj v atmosfére medziľudských vzťahov. Sú to problémy čerpania eurofondov, otvorený problém interrupčného zákona, problematika zmlúv s Vatikánom a nadväzné otázky vzdelávania na školách a vzťahy (krajanský zákon) s naším južným susedom. Myslím si, že je nepochopiteľné, že v našej spoločnosti je problémom to, čo sa dá realizovať manažérskou prácou a logickým úsudkom. Veď pre každého vrcholového manažéra musí byť radosťou využívať nové finančné prostriedky na spolufinancovanie projektov, na posilnenie administratívnych kapacít o kvalifikovaných ľudí.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok za posledný mesiac?
D. Podhorský: V druhej polovici júna sa v Berlíne uskutočnil druhý pracovný seminár o plánovaní európskeho výskumu pre metrológiu - MERA. Slovenská republika, ktorú reprezentoval ÚNMS SR, národný metrologický inštitút - SMÚ, Slovenská legálna metrológia a Cyklotrónové centrum SR predložili projekt Centra excelencie, ktorý bol vypracovaný na základe spolupráce slovenských univerzít, ústavov Slovenskej akadémie vied a organizácií ÚNMS SR. Centrum excelencie bude zabezpečovať metrologický výskum a aplikácie v oblasti elektrónových a iónových urýchľovačov, vývoja a certifikácie rádiofarmaceutických prípravkov pre nukleárnu medicínu a dozimetriu radiačného žiarenia. Pozitívny ohlas najmä predstaviteľov Nemecka a Veľkej Británie nás ubezpečil, že naše smerovanie na poli výstavby Cyklotrónového centra, v nadväznosti na zázemie Slovenského metrologického ústavu, bol počin manažérsky koncepčný a pre budúcnosť slovenskej vedy maximálne efektívny. Má to aj ľudský rozmer, lebo poslaním tohto projektu je zabezpečovanie najmodernejších požiadaviek onkológie, neurochirurgie, ako aj kardiológie, skrátka problémov súčasných civilizačných chorôb, ktoré v najväčšej miere ovplyvňujú dĺžku našej existencie.
Hospodársky denník, 25. júla 2003

KORIGOVAŤ NÁZORY?
Ešte v júni šéfredaktor Hd ponúkol lídrom tohto času, teda nominovaným na prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, priestor na prezentáciu ich názorov, poznatkov, ale aj takpovediac zistení o vzťahoch medziľudských. Otázky sú rovnaké a poskytujú široký priestor všetkým nominovaným, aby boli spoluautormi výpovede o tomto čase. V prvom kole využila túto ponuku polovica nominovaných. Do druhého kola, ktoré malo uzávierku 15. júla, sa rozhodol vstúpiť v dovolenkovom období, a tak naplniť obsah pojmu líder, svojím príspevkom predseda dozornej rady I. D. C. Holding prof. Štefan Kassay.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Š. Kassay: Znepokojujú ma vždy nové a nové odhalenia a podozrenia z kriminálnych počinov bývalých vysokých štátnych úradníkov vrátane ministrov. Zdá sa, že korupcia a honba za peniazmi prekračujú spoločensky nebezpečné hranice. Dokonca ma prenasleduje pomyslenie, že to ani nemôže byť pravda, že sú to skôr ťahanice s politickým pozadím. Minister či iný vysoký činiteľ bol v mojich očiach osobnosť veľkého formátu, jeden z najlepších v rezorte, takže sa mi ani nechce veriť, že natoľko si musím korigovať svoje hodnoty. Znepokojujú ma ustavičné zmeny makroekonomicky pôsobiacich pravidiel. Zmeny DPH vo všeobecnosti majú na firmy vskutku až katastrofálny dosah. Veď iba nárast cien surovín v našej firme predstavuje sumu vyše 50 miliónov korún. Voľakde ich treba vyhrabať! A čo ostatné zvýšenia výrobných nákladov a nákladov na predaj výrobkov? Neobávam sa o našu firmu, pretože našťastie robíme systematickú racionalizáciu, hoci to, o čo sme lepší, si privlastní štát v rozličnej podobe. Bojím sa horšieho, že nám skrachujú aj dobré podniky, ktoré tento tlak nevydržia. Bojím sa, že podnikanie sa stane nevýhodné a stratí sa akákoľvek motivácia na dosahovanie väčšej ekonomickej výkonnosti. Všetko, čo sa v súčasnosti odohráva a je viditeľné aj voľným okom, varuje. A čo sa deje mimo nášho zorného uhla, ani sa neodvážim pomyslieť. A čo polícia? Je to možné? Takmer každý týždeň sa nájde niekto, kto jej spôsobí hanbu! Čo s tým urobíme? Veď sa to týka každého jednotlivca i každej firmy. Ak sú medzi nami zlodeji policajti, prečo by sa potom nerozkrádalo všade, aj vo firmách? Morálka, to je to, čo ma znepokojuje najviac!

Aký bol váš ľudský a manažérsky zážitok v poslednom mesiaci?
Š. Kassay: To, že po mesiaci som sa po úraze zbavil bandáže na pravej nohe a z toho plynúcej sťaženej mobility, ma potešilo osobne. Mám síce nasadenú ortézu, ale i tak, akoby som sa nanovo rozbehol a s chuťou sa púšťam do novej práce. Som zavalený nazbieranou administratívou, púšťam sa do konečnej redakcie druhého zväzku mojej knihy Podnik a podnikanie, denne spolupracujem s vydavateľstvom, špičkovými odborníkmi zo SAV a z viacerých univerzít. To ma povznáša na duchu. Pripravujem si materiály na najbližšie zasadanie dozornej rady, kde bude hlavný program zameraný na vzdelávanie a sociálnu starostlivosť o zamestnancov. Blaží ma, že v tomto smere ako firma dosahujeme vynikajúce výsledky, čo je vidno aj z predložených údajov divízie ľudských zdrojov. Za mimoriadny úspech našej firmy v tomto mesiaci považujem ukončenie certifikačného auditu systému manažérstva kvality, čo nám rozhodne pomôže v silnej konkurencii EÚ. Podstatné výsledky sa javia v rámci novobudovaného systému projektového riadenia a zlepšovateľského hnutia. Tiež ma teší, že taký veľký počet našich zamestnancov môže dovolenkovať doma i v zahraničí s významnou podporou firmy. Krásne počasie a oddych nám všetkým pomôže do novej etapy rozvoja podniku. Pravdu povediac, nové úlohy sú fascinujúce a sú veľkou výzvou na ďalšie napredovanie. A ešte niečo. Potešila ma manželka, deti, môj brat Vojtech s manželkou a rad priateľov, ktorí ma majú radi a prišli mi zavinšovať k mojej šesťdesiatdvojke. No nie je to krásne?
Hospodársky denník, 24. júla 2003

Byť tak žralokom
Lídrom tohto času, teda nominovaným na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, šéfredaktor Hd ponúkol ešte v júni priestor na prezentáciu ich názorov, poznatkov, ale aj zážitkov. Otázky sú stále rovnaké a dávajú nominovaným viac ako široký priestor na to, aby naplnili, čo obsahuje pojem líder. Do druhého nepovinného kola, ktoré malo uzávierku 15. júla, poslal svoj príspevok generálny riaditeľ KON-RAD, prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
P. Konštiak: Za posledný mesiac ma potešilo viacej vecí, dokonca i maličkosti, ale zo všeobecného hľadiska, ako obchodníka, ma potešil najvyšší obchodný prebytok v histórii SR v máji vo výške 1,9 miliardy korún. Takže, kumulatívne sme sa za päť mesiacov dostali na výšku 11 mld. (2,2 % HDP, oproti roku 2002 - 36 mld. /8 % HDP). Tento vývoj prekvapil všetkých, a preto som mimoriadne zvedavý na výsledky za prvých šesť mesiacov tohto roku. Pravdepodobne k tomuto výsledku prispela aj firma, ktorú riadim, pretože nám export vzrástol o 15 % oproti roku 2002. Za druhé rozhodujúce pozitívum chápem pri všetkých často nelogických rozhodnutiach vlády ďalšie zníženie dane právnických osôb od roku 2004 na 19 %. My, čo si pamätáme 43-percentnú daň, chápeme toto rozhodnutie ako aktivizačný prvok pri akcelerácii podnikateľského prostredia. Ideálna hranica by bola kdesi pri 15 - 17 %, avšak aj pri 19 % je menší záujem znížiť dane cez desiatky off short spoločností a transferovať peniaze do zahraničia, čo je, žiaľ, súčasnou praxou mnohých podnikateľov. Tento krok nielenže pomôže existujúcim podnikateľom, ale hlavne priláka nových z okolitých štátov. Aby sme sa mohli stať žralokom v strednej Európe, chýba nám ešte zmena v odpisových sadzbách investícií, hlavne technologických. Verím, že pozitívny lobing presvedčí ministerstvo financií a vládu SR o potrebe tohto kroku. Len ďalšie vlastné (často podceňované) a zahraničné investície môžu pomôcť našej ekonomike v skorom dosiahnutí úrovne krajín EÚ. Vytvorenie legislatívnych podmienok, ako je vymožiteľnosť práva, jasné daňové zákony a zvýhodnené odpisové sadzby, môžu zásadne zmeniť ekonomický vývoj v našej krajine. Ako obchodníka ma ešte potešilo odmietnutie skrytej novelizácie zákona o odpadoch vrátane Recyklačného fondu. Prijatím tejto novelizácie by sme opäť raz urobili nezmyselný precedens, ako sa nám pred 2 - 3 rokmi podarilo pri schvaľovaní tohto zákona, keď sme sa stali prvou krajinou na svete, ktorá od roku 2009 nebude používať PVC a o pol roka to poslanci museli s hanbou vetovať.
Dosť bolo chvály, poďme k negatívam. Je ich veľa, a preto v krátkosti len o tých najdôležitejších z môjho pohľadu. Kvalita nášho rozpočtu sa prejavila tak, že keď vznikne neplánovaný deficit, zvýšia sa jednoducho v polovici roka spotrebné dane, bez ohľadu na výrobné plány, dodávateľské zmluvy, ceny a kalkulácie. Tento zásah do ekonomiky podnikov, keďže ide o pohonné látky, je neospravedlniteľný. To, že porastú ceny všetkých tovarov a služieb a deficit zaplatí občan, to vieme, ale o koľko ďalej klesnú reálne príjmy z plánovaných 1,9 %, to neviem odhadnúť. Riešenie tejto situácie má ministerstvo financií vo vlastných rukách, bez potreby zvyšovania daní, a to vo výbere platných daní a ciel. K 1. 1. 2003 evidovalo vyše 80 mld. Sk nezaplatených daní, čo vytvára nerovnováhu na trhu medzi tými, čo platia clá a dane, a tými, čo neplatia. Ak je vymožiteľná len polovica tejto sumy, zvýšeným úsilím a odbornou prácou daňových a colných úradov, nebolo by potrebné v polovici roka zaťažovať občana daňami za chyby finančného rezortu. Pre nás obchodníkov to prinesie znížený reálny maloobchodný obrat (po zohľadnení inflácie) a zvýšenú nespokojnosť našich zákazníkov pre vyššie ceny.
Toto je a bude realita roku 2003, ale aj rok 2004 sa začína črtať v horších kontúrach pre spotrebiteľa i obchod. DPH vo výške 19 % (v ČR na potraviny je stále 5 %) je pre základné potraviny, lieky, kultúru, stavebníctvo a iné komodity neúnosné zaťaženie, ktoré spôsobí negatívne zmeny v štruktúre dopytu po tovaroch a službách. Pre mňa je najväčším negatívom a osobnou porážkou prijatie zákona o obchodných reťazcoch, ktorý na tretí pokus (tretí rok) bol rozdielom troch hlasov prijatý, lebo ho podporil poslanecký klub ANO, ktorý je známy svojou liberálnou hospodárskou politikou, a rozhodli proti stanovisku svojho ministra. Žiaľ, bez nadväznosti na ekonomiku či vplyv tohto zákona v praxi, sa stal predmetom politického kupliarstva. Chápeme problémy poľnohospodárstva, ktoré reálne existujú, avšak obchod nemôže nahradiť dovoznú, ochranársku či dotačnú politiku štátu. Pomôcť poľnohospodárstvu sa dá i zvýhodneným daňovým režimom, ale hlavne peniazmi. Prijatím zákona sa vytvorili nové dotácie do poľnohospodárstva, ktoré od spotrebiteľov cez obchod by mali prísť poľnohospodárom. Či sa tam však dostanú, je otázne. Päťdesiat najväčších dodávateľov do obchodu zvýšilo svoj obrat v roku 2002 o 10 % z 81,6 mld. Sk na 90 miliárd, pričom obchodu sa podarilo udržať v minulom roku ceny s nulovým rastom. Ako to bude od 1. 12. 2003, keď majú platiť nové zmluvy medzi výrobou a obchodom, ukáže budúcnosť. V každom prípade by malo prísť k rastu cien potravín a rastu napätia medzi výrobou a obchodom. Povedie to k rastu dovozu, hlavne od 1. 5. 2004, keď padnú dovozné clá na tovary vybrané v EÚ. Tento zákon okrem súdnych sporov neprinesie vyriešenie problémov, pre ktoré ho určitá skupina lobistov presadzovala, dokonca nebol schválený ani vo Výbore Národnej rady SR pre poľnohospodárstvo.

Aký bol váš ľudský a manažérsky zážitok v poslednom mesiaci?
P. Konštiak: Môj najemotívnejší zážitok v poslednom období sa spája s niekoľkými mladými ľuďmi, budúcimi vysokoškolákmi, ktorých som prijal na rôzne pozície na výpomoc. Už dávno som si nevšimol takú vyspelosť, rozhľadenosť a rečovú zdatnosť mladej generácie, ktorá v snahe ukázať, že dokáže riešiť problémy spôsobom, ktorý by nás skúsenejších nenapadol. Ak sa nám podarí ekonomickým a spoločenským prostredím udržať mladých ľudí na Slovensku, nemusíme sa obávať o jeho budúcnosť.
Hospodársky denník, 23. júla 2003

Zarážajúca apatia

Ďalším nominovaným na jednu z tohtopročných prestížnych cien Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, ktorý sa zamýšľa nad tým, čo ho potešilo a čo znepokojilo, ale ho aj zaujalo v máji - júni ako hospodárskeho činiteľa, je Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu SR.

P. Konštiak: Čo ma znepokojilo od druhej polovice mája bol nezáujem, ba až apatia, ktorú signalizovalo Slovensko pred svojím referendom o vstupe do EÚ. Je zarážajúce, že takýto historický krok, akým vstup bezpochyby je, sa stretol s takým obrovským nezáujmom, hlavne zo strany mládeže. Kde vzniká táto apatia a kde sú korene tejto nerozhodnosti, treba veľmi podrobne analyzovať. Len silný a sebavedomý národ, ktorý rozhoduje s plným vedomím o svojej budúcnosti je svojprávny a aj v spoločenstve iných a väčších môže prejaviť svoje národné povedomie a ambíciu dosiahnuť vnútorný pokrok. Toto tu sú východiská a základné kamene na ktorých stojí a padá naša budúca ekonomika, čiže životná úroveň a postavenie medzi ostatnými. Hrať druhé, alebo tretie husle nechce väčšina z nás, ale tú vôľu treba ukázať. Slovensko je plné šikovných a múdrych ľudí, ktorí hľadia problémom rovno do očí. Vstup do EÚ prinesie nielen pozitíva, ale aj negatíva. Najväčším negatívom by bolo nevstúpiť a to si väčšina z 52 % hlasujúcich uvedomila.

Naša ekonomika, i keď stojí na nie celkom pevných nohách, ide z dnešného pohľadu úžasným tempom. Celý ekonomický organizmus však škrípe a to preto, že jednotlivé súkolesia nezapadajú do seba, niektoré ložiská nie sú namazané a hlavne nie je celkom jasný cieľ celého ekonomického snaženia sa a smerovania. Pokiaľ nie sú definované základné orientácie smerovania (okrem proporcionálneho rozvoja) bude sa náš ekonomický organizmus zasekávať. Proces generálky je potrebný. Bolo a je ho potrebné urobiť na všetkých úrovniach, aby rýchlosť pohybu vpred nebola narušená často banálnymi problémami, nedorozumeniami, nevedomosťou či ľudskou márnomyseľnosťou. Len zosúladenie pozitívnych rozhodnutí nám pomôže prekonať prvé problémy v otvorenom trhu EÚ a zaistiť naše trvalé postavenie.

Druhá vec, ktorá ma znepokojila a osobne sa ma dotýka, bola kamuflovaná (skoro s pomocou tajných služieb) novela zákona NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, novela zákona NR SR č. 529/2002 Z. z. o obaloch a Vyhláška MŽP SR č. 732/2002, ktorou sa stanovujú zálohy na nevratné obaly. Kamuflovaná preto, lebo tieto mimoriadne vážne zmeny v uvedených zákonoch boli pod hlavičkou Návrh doplnenia zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže to bol poslanecký návrh Petra Muránskeho, všetky výbory (asi bez čítania) tento návrh schválili. Ak by ho čítali, zistili by, že Recyklačný fond (jedinečný vo svete) sa touto novelou vymkne spod kontroly kohokoľvek a o miliardových čiastkach a vlastnom rozpočte bude rozhodovať len správna rada. Zúčtovacie centrum, z ktorého potečú do Recyklačného fondu ďalšie stovky miliónov, si touto novelou prikleplo tiež rozhodnutie o zavedení výkupu PET obalov bez konzultácií s výrobou či obchodom, o čom rozhodol spomínaný poslanec od 1. januára 2004 tiež.

Stanovisko ministra životného prostredia je stanovisko mŕtveho chrobáka, ktorému daný stav vyhovuje a nepovažuje za potrebné chápať argumenty, že touto novelou veľmi úzka skupina ľudí narábajúca s druhotnými surovinami a zariadeniami na ich výkup či spracovanie, bude rovnejšia ako my ostatní, a to už sme tu raz mali. Samozrejme, že túto najdrahšiu cestu recyklácie zaplatí v každom prípade spotrebiteľ. Zaráža ma odvaha či drzosť lobistických skupín, presadiť novelu zákona objednanú a ušitú pre ne samotné.

Môj ľudský a manažérsky poznatok v poslednej dobe bol tiež negatívny, vyplýval z blokácie hraníc a ďalšej plánovanej blokácie cesty pri Zvolene. Chápem odborárov, že sú veľké problémy so zamestnanosťou v regiónoch a s financovaním školstva. Avšak brániť ostatným podnikateľským subjektom vykonávať svoju činnosť nepovažujem za riešenie, ktorým by sa malo prísť k efektu, ale opačne - vyvolávajú tak nevôľu turistov, podnikateľov i radových občanov.
Hospodársky denník, 26. júna 2003

Závislosť od tímu

Medzi tridsaťštyri nominovanými na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky sú len tri ženy, z ktorých dnes odpovedá na najprozaickejšie otázky šéfredaktora Hd Zuzana Kormanová, výkonná riaditeľka AJ OZAP. Je tu ďalšie čiastkové svedectvo o našej dobe a jej lídroch.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti a čo sa zároveň prejavilo aj na vašom pracovisku?
Z. Kormanová: Rozhodne ma potešilo, že skončila, aj keď len oficiálne, vojna v Iraku, a najmä skončili rozporuplné diskusie a polemiky o účelnosti tohto vojnového konfliktu. Znepokojilo ma potláčanie nutnosti riešiť vecne a verejne diskutovať o možnostiach a spôsoboch riešení podstatných ekonomických problémov spoločnosti pred nekonečnými nič neriešiacimi diskusiami politických strán na tému inak morálne dôležitého interrupčného zákona. V súvislosti s tým ma znepokojilo najmä zakrývanie podstaty konfliktu medzi politickými stranami.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší zážitok v máji - júni?
Z. Kormanová: Najsilnejší poznatok v uplynulom mesiaci na mojom pracovisku bol pre mňa jednoduchý fakt, a to efektívne odjazdených 6300 km v súvislosti so zabezpečením riadneho chodu firmy, a to stretnutiami s našimi dodávateľmi a zákazníkmi, ktoré som realizovala na trhoch európskych krajín, pričom kolektív mojich spolupracovníkov spoľahlivo garantoval plnenie pracovných úloh a projektov. Keďže sme medzinárodná spoločnosť, podobné úlohy sú obvyklé, len ich intenzita je kolísavá. V súvislosti s tým som si už mnohokrát uvedomila, že z hľadiska ľudského faktora je pri riadiacej práci nutná absolútna koncentrácia fyzického, psychického a rozumového potenciálu ľudskej osobnosti na zabezpečenie kvalitatívnej konkurencieschopnosti na trhu. Vzhľadom na otvorený trh nároky zákazníkov na vyššiu kvalitu tovarov a služieb pri optimálnej cenovej hladine stále rastú. Úspech každej firmy, a teda aj tej, ktorú riadim, je životne závislý od sústredenej, cieľavedomej a tímovej práce všetkých manažérov.
Hospodársky denník, 25. júna 2003

Čo vyrieši zákon?

Dnes odpovedá na otázky šéfredaktora Hd Adrián Ďurček, predseda COOP Jednota Slovensko, ktorý patrí medzi tridsaťštyri osobností nominovaných na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky. Pokračujeme vo svedectve o našej nie najľahšej, ale dozaista zaujímavej dobe prostredníctvom lídrov hospodárstva.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a zároveň sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
A. Ďurček: Potešilo ma, že i napriek stále sa zosilňujúcej konkurencii je systém Jednota najsilnejším hráčom na maloobchodnom trhu potravín. Pri tak dynamickom rozvoji zahraničných obchodných reťazcov je to prinajmenšom dobrý výsledok. Čo ma však znepokojuje, a to nie iba mňa a 13 500 zamestnancov systému Jednota, ale všetkých zamestnancov v obchode, je pozoruhodná necitlivosť niektorých štátnych úradníkov a poslancov NR SR. Som znechutený z postupov ministerstva životného prostredia pri tvorbe odpadovej legislatívy, kde emócie a lobizmus prevládajú nad zdravým rozumom a konkrétnymi vecnými argumentmi. Podobne som znechutený z postoja niektorých poslancov NR SR pri prerokúvaní zákona o obchodných reťazcoch. Nemôžem sa stotožniť s tým, že obchodníkov, ktorí na Slovensku pracujú v najtvrdšom konkurenčnom prostredí, nazývajú výpaľníkmi a likvidátormi slovenskej výroby. Je pre nás neprijateľné, keď nás zákonodarcovia stavajú proti sebe ako protivníkov, pretože my považujeme výrobu za nášho prirodzeného partnera. Neviem koľkým jednotlivcom to prospeje, ale vzťahom medzi výrobou a obchodom, ktorý slúži v konečnom dôsledku zákazníkovi a teda občanovi - voličovi, určite nie.
Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v máji - júni?
A. Ďurček: Môj najsilnejší zážitok posledných dní je spojený s poznaním, ako dokáže niekto svojimi problémami zaťažovať celú spoločnosť. Keď som pri prerokúvaní zákona o obchodných reťazcoch čelil kritike zo strany niektorých poslancov a vybraných reprezentantov slovenskej výroby, že zneužívame svoju silu, položil som otázku: "Prečo sa slovenskí výrobcovia nezjednocujú tak ako v okolitých krajinách do odbytových aliancií, aby boli schopní vytvoriť porovnateľnú protiváhu?" Dostal som od čelných reprezentantov slovenskej výroby naozaj zaujímavú odpoveď. "Ľahko sa vám hovorí, pán Ďurček, keď ste sa dokázali zjednotiť. My sme sa zjednotiť nedokázali, tak naše problémy musí vyriešiť zákon." Ľudsky tento zaujímavý postoj niektorých slovenských výrobcov chápem, ale manažérsky nie.
Hospodársky denník, 23. júna 2003

Veď je to o ľuďoch

Na otázky šéfredaktora Hd, ktoré položil všetkým nominovaným na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF), odpovedá dnes Richard Frimmel, starosta mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Aj jeho odpovede potvrdzujú, že žijeme v takom čase, keď ide vskutku o to, či sa ako spoločnosť dostaneme do želateľnej dynamiky. A najmä o to, ako si počínajú ľudia a medzi nimi aj naši nominovaní.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
R. Frimmel: Potešilo ma, že práca profesionálov, za ktorými stoja ich výsledky, má konečne aj na Slovensku zelenú. Stalo sa tak v prípade výstavby Športovo-penziónového domu Platan na rohu Bajkalskej a Junáckej, investorom je spoločnosť Istroconti, ktorej kvalitný rukopis je na viacerých objektoch mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Jedným z posledných je napríklad polyfunkčný dom ICT so 141 bytmi a 188 parkovacími miestami v podzemí na Vajnorskej, ktorý sa v roku 2000 stal Bytovým domom roka. Kvalita práce tejto spoločnosti je známa, už nemusí bojovať "o miesto na slnku". A to zaväzuje. Táto firma si nemôže dovoliť vyprodukovať nekvalitnú prácu, a je si toho vedomá. Teší ma, že práve Istroconti svoje prostriedky investuje do zušľachtenia tohto územia.
Som presvedčený, že aj výstavba Športovo-penziónového domu Platan, ktorého koncepcia vychádza zo štýlu komplexu lokality Nová doba, bude mať priebeh ako bytový dom na Vajnorskej, že vybudovaním ďalších parkovacích miest (101 v podzemí a 70 na úrovni komunikácie) sa odbremení Junácka, vytvoria sa možnosti dočasného i trvalého bývania pre športovcov, relaxu a športového vyžitia (kaviarne, športové zariadenia). Trvanie výstavby sa napriek začiatočným problémom s inžinierskymi sieťami predpokladá na 18 až 20 mesiacov, s konečnými úpravami by mala byť ukončená do konca roku 2004, kolaudácia začiatkom roku 2005 a v marci - apríli 2005 by ju mohli začať užívať prví nájomníci.
Znepokojil ma priebeh reformy verejnej správy. Predovšetkým finančne nerealizovaný prechod kompetencií zo štátnej správy na samosprávu v SR. V kritickom stave je hlavne oblasť školstva a postoj kompetentných orgánov považujem vzhľadom na situáciu za nezodpovedajúci. Prepracovanosť slovenského systému školstva bola vždy uznávaná. Naši ľudia sa vo svete vedeli a vedia uplatniť. Dnes chýbajú peniaze na základné vybavenie, na prevádzkovanie školských objektov, čo je v čase vstupu SR do Európskej únie paradoxné. Sám som v záujme zvratu situácie viedol delegáciu starostov v dohodovacom konaní s predstaviteľmi ministerstva školstva. Nami uvádzané požadované náklady na prevádzku boli uznané. Nespôsobilo to však žiadnu zmenu v pôvodnom rozpise na tento rok. Pre mestskú časť Bratislava - Nové Mesto to znamená, že nám z rozpočtu na rok 2002 stále chýba 5,2 mil. Sk. Tento dlh kompetentné štátne inštitúcie uznali, peniaze však neprišli. Na rok 2003 máme rozpočtované dokázateľné prevádzkové náklady základného školstva bez údržby a opráv 20,85 mil. Sk. Rozpis pre našu mestskú časť však znie na 12,035 mil. Sk, z ktorých nám do konca školského roka po zaplatení všetkých faktúr ostáva na štyri mesiace nového školského roka (sept. - dec. 2003) asi 300-tisíc Sk. Oblasť školstva nie je originálna právomoc samosprávy. Chceme sa o školy starať, čo sme už potvrdili, keď sme vlani po ich prevzatí vyčlenili z rozpočtu mestskej časti 10 mil. Sk na nevyhnutné opravy a rekonštrukcie. Už celé roky financujeme športové a kultúrne podujatia pre žiakov, vybudovali sme športové zariadenie - súčasť školy na Riazanskej pre denné športovanie detí a mládeže, iniciovali sme a financujeme pedagógov voľného času a každoročne päť týždňov športových denných prázdnin pre deti od 7 do 14 rokov, pripravujeme úpravu školského dvora na športovanie detí na Kalinčiakovej, získali sme investora na vybudovanie Relaxačno-športového centra v objekte Základnej školy Za kasárňou. Prajem si, aby to takto fungovalo i naďalej. Aby súčasné problémy s financovaním škôl neovplyvnili vyučovací proces, žiacke školské zážitky a pocit zaslúžených prázdnin. Dúfam, že v septembri sa všetko ako v rozprávke na dobré obráti a problém, ktorý sa v súčasnosti zdá hrozivý, bude len zlým snom. Rozpočet a konkrétna zodpovednosť nás však nepustia. "Mat" je v tomto prípade neoddiskutovateľne v rukách predstaviteľov štátu, nie samosprávy. Verím, že štát sa zachová tak, aby sa k zatvoreniu škôl z dôvodu platobnej neschopnosti nemuselo pristúpiť.
Znepokojila ma situácia v súvislosti s komunálnymi voľbami 2002. Osobne som neveril, že k prechmatu, aký sa vo volebnom okrsku č. 26 na Kramároch pravdepodobne stal, vôbec môže dôjsť. Možno ma ovplyvnila skutočnosť, že všetci členovia volebných komisií skladali sľub do mojich rúk, pozerali mi priamo do očí a všetci sľúbili na svoju česť, že: "... budú svoju funkciu vykonávať svedomite a nestranne a budú sa pritom spravovať Ústavou SR, zákonmi a inými právnymi predpismi." Pracovníci organizačného referátu, vnútornej správy a ďalších oddelení miestneho úradu pripravovali voľby z organizačnej stránky maximálne zodpovedne. Priebeh volieb bol organizačne zabezpečený na vysokej profesionálnej úrovni. Príprava a zabezpečenie sa však netýka sčítavania volebných lístkov a hlasov jednotlivých kandidátov na poslancov miestneho či mestského zastupiteľstva. Práve tento dôležitý akt je vecou okrskových volebných komisií. Preto ma mrzí, že akékoľvek podozrenie z manipulácie
volebných výsledkov uvedenej volebnej komisie sa dáva do súvislosti s miestnym úradom, jeho pracovníkmi a mestskou časťou ako takou. Ak sa takáto vec stala (výsledky šetrenia stále nie sú oficiálne známe), je to problémom jednotlivých volebných komisií, do ktorých členov delegovali politické strany (v tomto prípade koalícia), v prípade nenaplnenosti počtu päť stanovených zákonom, som komisiu dopĺňal členmi z radov občanov, ktorí sa do volieb prihlásili dobrovoľne. Týmto obetavým ľuďom som vďačný, že za malú odmenu sú ochotní pomôcť pri náročnej príprave a priebehu volieb, prípadne referenda. Z toho dôvodu považujem všeobecné označovanie ľudí zúčastnených na voľbách z prechmatu za vrcholne nespravodlivé a neférové. Tiež prístup vyšetrovacích orgánov, ktoré ešte pred uzavretím prípadu opakovane informujú médiá, pričom sami uvádzajú, že konečné rozhodnutie nie je ešte známe, za neprofesionálne. Tým dochádza k situácii, že médiá takmer denne žiadajú vyjadrenia a stanoviská zástupcov samosprávy Nového Mesta, jeho pracovníkov, dokonca žiadajú úvahy k dôvodom konania členov volebnej komisie č. 26, úvahy o myšlienkových pochodoch prípadných poškodených. Zdá sa im nepochopiteľné, prečo sa na miestnom úrade v tejto situácii pracuje, akoby sa nič nestalo. Situáciu v okrsku č. 26 považujem osobne za veľmi vážnu a priznám sa, neočakávanú. Záleží mi preto na serióznom prešetrení prípadu
a vyvodení dôsledkov. Nemienime sa však riadiť mediálnymi úvahami a podozreniami. Očakávame konečné oficiálne rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý je pre nás jediný smerodajný. Zloženie miestneho zastupiteľstva ostáva nezmenené až do oficiálneho rozhodnutia. Zloženie miestneho úradu, obsah práce a vôbec pracovný režim ostane celkom prirodzene nezmenený aj po tomto rozhodnutí. A každé ďalšie komunálne voľby, verím, budú pracovníci miestneho úradu pripravovať tak, ako doteraz - zodpovedne. A sčítavať volebné hlasy budú zasa členovia okrskových volebných komisií, ktorí budú skladať sľub čestnosti a svedomia. Ako vždy. Každý jeden z nich. Každý človek má svoje svedomie. Nemalo by ho hrýzť.
Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v máji - júni?
R. Frimmel: Rozhodne je to podpora kultúrnych aktivít v mestskej časti Bratislava - Nové Mesto fyzickými osobami a spoločnosťami, ktoré chápu, že ľudia sa potrebujú odreagovať a zabaviť. Postoj a ústretovosť sponzorov, ktorých som osobne oslovil, nám umožnili pripraviť vynikajúce podmienky na prípravu Kultúrneho leta 2003 v areáli Kuchajda. V areáli, ktorý sa dnes všeobecne považuje za "zelené pľúca" Bratislavy a podujatia vysokej úrovne tu majú svoju tradíciu. Postupnými úpravami a rekonštrukciami od roku 1995 v celkovej hodnote 50 mil. Sk sa areál zmenil na prírodnú športovo-rekreačno-kultúrnu zónu, prostredie vyhľadávané všetkými kategóriami občanov. Kultúrne akcie tu majú svoju klasickú tradíciu
a stali sa tým všeobecne známe. Každý vie, za čím na Kuchajdu ide, čo tam môže nájsť, a tak je to správne. Miesto pre všetky generácie. Ako sa ukázalo, tento postoj a zásadovosť sú príťažlivé aj pre sponzorov. Vďaka ich ústretovosti sme pripravili podujatia Kultúrneho leta, z ktorých sa už na prvom otváracom podujatí Svätojánske ohne zúčastnilo odhadom 30-tisíc návštevníkov, čo hovorí samo za seba. Bohatý program, množstvo sprievodných akcií (jazda na koňoch, trampolína, vatra, ohňostroj, lunaparkové atrakcie), to všetko vďaka sponzorom zadarmo. Takéto podujatie je náročné na organizáciu a predovšetkým financie a nie je ho možné pripraviť z rozpočtu samosprávy. Preto som mimoriadne vďačný a považujem získanie tejto podpory sponzorov za môj najväčší zážitok za jún, pretože dnes viem, že podujatia Kultúrneho leta 2003 budú pripravené organizačne i programovo zo všetkých stránok na kvalitnej úrovni. V tejto súvislosti už môžem prezradiť, že aj to záverečné, najvýznamnejšie a najnáročnejšie podujatie Kultúrno-spoločenský deň Bratislavčanov pri príležitosti prijatia Ústavy SR a začiatku nového školského roku 2003/2004 za svojimi predchádzajúcimi ročníkmi určite nezaostane (vrátane podania gulášu á la Kuchajda zadarmo). To všetko bez minutia jedinej koruny z miestnej pokladnice.
Hospodársky denník, 20. júna 2003

NIKTO NEOĽUTOVAL

Počet nominovaných na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky sa rozšíril na tridsaťštyri osobností, resp. firiem, ktoré šéfredaktor Hd požiadal o odpovede na tie najprozaickejšie otázky. Také, ktoré dávajú široký priestor na charakteristiku doby, v ktorej žijeme, a ktorú by sme mali všetci spoluvytvárať. Dnes sa svojimi názormi prezentuje Ľubomír Dubecký, riaditeľ pre Slovenskú republiku CRA Rating Agency, a. s., afilácia Moody´s Investors Service.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
Ľ. Dubecký: Jednoznačne ma stále teší fakt, že naše referendum o vstupe do EÚ bolo úspešné. Myslím si, že nikto z nás nepochybuje o tom, že Slovensko vždy bolo, je a bude v Európe. A dovolím si tvrdiť, že patrí medzi jedny z najvyspelejších krajín. Dôvody, pre ktoré bolo Slovensko odsúvané z radov kandidátov boli vždy politické a myslím si, že aj preto sa tak rýchlo podarilo "dobehnúť" ostatné kandidátske krajiny. My, Slováci, sme vzdelaný a pracovitý národ, ktorý môže konkurovať aj rozvinutejším krajinám, kde sú odborníci vždy úzko špecializovaní. Myslím, že je tu veľký priestor pre rozvoj zahraničných investícií a ten zahraničný investor, ktorý sa pre Slovensko rozhodol, ani jeden neoľutoval. To veľmi úzko súvisí aj s mojou prácou a činnosťou našej ratingovej agentúry, ktorá objektívne a nezávisle hodnotí našich klientov, a tí majú možnosť dokázať zahraničným investorom, že sa sem investovať oplatí.
V uplynulom období ma znepokojili udalosti v súvislosti s pripravovanou úpravou daní od júla 2003 a so sociálnymi nepokojmi v celej našej spoločnosti. Je veľmi potrebné zvážiť, dokedy náš národ vydrží to večné uťahovanie opaskov. Stále sa sľubuje, že je to naposledy a stále sa nájdu vždy nejaké nové dôvody. Dariť sa bude tam, kde veľká väčšina prosperuje a nie tam, kde bude polovica národa pod hranicou biedy.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v máji - júni?
Ľ. Dubecký: Snáď môj najsilnejší ľudský poznatok bol ten, že syn urobil štátnice a úspešne ukončil vysokú školu. Snáď neexistuje príjemnejší pocit pre rodiča (okrem narodenia), ako je ukončenie štátnych záverečných skúšok svojho dieťaťa. To, že vychoval svojho potomka pre život a to, že sa môže postaviť na vlastné nohy.
Čo sa týka mojej práce, veľmi ma potešil ten fakt, že sa nám ako ratingovej agentúre podaril vstup aj na maďarský trh, kde sme podpísali prvú zmluvu o vypracovaní ratingového hodnotenia pre prvý maďarský subjekt. Verím, že tak ako sa mi podarilo úspešne rozbehnúť činnosť na území Slovenska, aj v Maďarsku bude táto činnosť prosperovať na úžitok všetkých zainteresovaných strán.
Hospodársky denník, 18. júna 2003

SÚ AJ VEĽKÉ DNI

Dnes má priestor na prezentáciu svojich názorov, poznatkov, zážitkov a podnetov k verejnosti predseda Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR RNDr. Dušan Podhorský, DrSc. Je ďalším z tridsaťjeden nominovaných na tohtoročné prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, ktorý sa zamýšľa nad prozaickými otázkami šéfredaktora Hd.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, a čo sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
D. Podhorský: Zriedkavo sa vyskytne situácia, ktorá súčasne človeka poteší a zároveň znepokojí a pritom sa prejaví, a to v negatívnom smere na vlastnom pracovisku. Vláda SR schválila začiatkom júna koncepciu daňovej reformy, ktorá stojí v podstate na siedmich zásadách: zavedenie 19-percentnej sadzby DPH, 19-percentnej sadzby dane príjmov, zvýšenie nezdaniteľného minima, zvýšenie spotrebných daní, zrušenie úľav a výnimiek, zrušenie trojdane a odpisová voľnosť právnických osôb. Spolu s analytikmi som v očakávaní, ako pomôže táto reforma našej ekonomike, avšak nie som v eufórii ako poniektoré médiá. Očakávam, že štát prostredníctvom daní bude stimulovať a zvýhodňovať progresívne a deficitné aktivity a diferencovať podnikanie podľa štruktúry a podporovať zaostalé regióny. Daňovou reformou by sa mala zvýšiť motivácia našich občanov, aby sa starali o svoju budúcnosť cieľavedome. Avšak myslím si, že sa neoplatí vzdať daňovej politiky ako nástroja na ovplyvňovanie procesov a tendencií, napríklad pri zabezpečení podpory vedy a vzdelanosti. Keď nedokážeme urýchlene vytvoriť ekonomické nástroje na tvorbu fondov, ktoré zabezpečia vznik a existenciu vedeckých centier excelencie, nemáme šancu obstáť v konkurenčnej súťaži na slobodnom trhu Európskej únie, teda pri slobodnom pohybe tovaru, osôb a poskytovania služieb. Môj problém, ktorý mi spôsobuje nespavosť, spočíva v jednotnej sadzbe DPH a zdá sa, že nie som v tejto oblasti ojedinelý. V súčasnosti, keď pri príležitosti návštevy prezidentky Írskej republiky argumentujeme úspechmi tejto ambicióznej krajiny na všetkých frontoch EÚ, je potrebné spomenúť jej daňový systém, ktorý má štyri sadzby DPH. Napríklad žiadnou DPH nie je zaťažená časť potravín, farmaceutické výrobky, knihy a kompenzačné vybavenie pre postihnuté osoby a znížená sadzba 12,5 % je na noviny a časopisy a ďalšiu časť potravín. Daň zo zisku je 12,5 %. Avšak nie je mojou úlohou teraz robiť analýzu daňových systémov v EÚ, pri ktorej by ma niektorí experti určite upozornili na skutočnosť ľavicového, prípadne socialistického zamerania viacerých vládnych garnitúr súčasnej Európy, ktoré spôsobuje, či je zdrojom krízových javov v blízkej budúcnosti. Investičná výstavba náročných, v súčasnosti ojedinelých technologických centier pre aplikáciu urýchľovačov v medicíne, vo vede a v priemysle (napríklad pri výrobe najmodernejších rádiofarmák alebo pri sieťovaní plastov či sterilizácii produktov), predstavuje komplex vedeckých poznatkov pretavených do inžinierskych projektov založených na geofyzikálnych údajoch, na monitoringu životného prostredia, cez optimalizáciu jednotlivých technologických postupov založených na čistých priestoroch, na validácii a certikácii celého procesu. Skrátka na splnení požiadaviek nielen súčasnosti, ale aj o päť rokov v oblasti správnej laboratórnej a výrobnej praxe. Pritom pokrok v danej oblasti je nevídaný a každé medzinárodné sympózium prináša nové poznatky. Slovensko má šťastie, že pre boj s rakovinou naša vláda vyčlenila investičné prostriedky zo zadlženosti Ruskej federácie na výstavbu Cyklotrónového centra SR. Zhodnocovanie slovenskej koruny, neočakávaná inflácia dolára (pri podpisoch kontraktov bol dolár na úrovni 46,87Sk), nárast cien stavebných výrobkov a nárast DPH o 4 % od roku 2003 priniesli rad problémov, ktoré musíme riešiť. Môj, skôr náš, problém spočíva pri plánovanej daňovej reforme v náraste DPH o ďalších 5 %, čo predstavuje pokles disponibilných investičných prostriedkov za posledných 12 mesiacov o viac ako 50 %. Zázraky sa dajú robiť, avšak dnes je to na hranici nemožného. Napriek tomu som optimista a verím, že nájdeme spolu s ministerstvom financií aj teraz východisko.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v máji - júni?
D. Podhorský: Po dvoch rokoch diskusií, vzájomného presvedčovania a maximálneho hľadania spoločných východísk a kompromisov s predstaviteľmi občianskych združení, ako aj ďalších ochranárskych organizácií dostali sme stavebné povolenie na výstavbu PET centra pri Cyklotrónovom centre SR. Pri tejto príležitosti musím vyjadriť poďakovanie za celý rad pripomienok týchto aktivistov, ktoré boli vo väčšine prípadov zapracované do projektovej dokumentácie a určite sa stali zdrojom nášho štúdia a zamyslenia sa. PET centrum bude na základe najmodernejšieho cyklotrónu Cyklon 18/9 (fy IBA z Belgicka), ako aj nadväznej špičkovej technológie zo SRN, RF, Talianska a USA zabezpečovať výrobu krátkožijúcich rádiofarmák a progresívnu diagnostiku pre nukleárnu medicínu. Proces schvaľovania povolenia tejto výnimočnej stavby 21. storočia bol pre nás životnou školou úcty k spoluobčanom, ako aj k ich majetku (po 25 rokoch bol riešený 10 m široký a 280 m dlhý pás pozemku vyše 38 majiteľov zo SR a USA, ktorý prechádzal cez stred areálu Slovenského metrologického ústavu), školou vysokej profesionality pri projekcii jednotlivých technologických uzlov a plnení všetkých technologických postupov a technických predpisov a noriem platných nielen na území SR, ale aj v EÚ. Celý projekt je v znamení starostlivosti o diagnostikovaného pacienta. Deň kladenia základného kameňa PET centra bol dňom víťazstva jednoty občanov, inžinierov, lekárov a manažérov SR, dňom spolupráce expertov ôsmich štátov, šiestich rezortov SR a dvoch medzinárodných organizácií - IAEA vo Viedni a Tesla Scientific Centre v Belehrade. Bol to deň krásy ľudského ducha zaliaty slnečnými lúčmi - dňom požehnania PET centra, ktorý odštartoval ďalšiu etapu nášho úsilia bojovať o zdravú existenciu ľudstva na najkrajšej planéte Zem.
Hospodársky denník, 17. júna 2003

VNÍMAŤ MLÁDEŽ

Doteraz bolo nominovaných na prestížne ceny Hospodárskeho klubu Zlatý biatec a Prominent ekonomiky celkove tridsať osobností, resp. firiem. Pred niekoľkými dňami ich šéfredaktor HD požiadal o odpovede na otázky, ktorými by priblížili či priam odkryli svoje názory na to, čím žije slovenská spoločnosť. Medzi prvými reagoval prof. Juraj Sinay, rektor Technickej univerzity v Košiciach.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti ?
J. Sinay: Posledné obdobie sa vyznačovalo zvýšenou frekvenciou slov Európska únia a náš vstup do nej. A práve s touto skutočnosťou sú spojené moje pocity radosti, ale aj sklamania. To, že sme sa rozhodli v platnom referende za vstup do EU ma veľmi potešilo, lebo sa nám bude podstatne ľahšie začleňovať aj do európskeho vedeckého a vysokoškolského priestoru. Zarmútila ma však skutočnosť, že to bola práve mladá generácia, teda určite aj študenti našich vysokých škôl, ktorí sa postarali o nízku účasť občanov v referende. Je to aj pre nás, ktorí s nimi skoro denne pracujeme, isté memento poukazujúce na to, že musíme viac a presvedčivejšie s mladou generáciou komunikovať. Aj preto, že predovšetkým pre nich tu bude spoločná Európa. Práve v súvislosti s naším vstupom do EU je spojené aj moje sklamanie nad tým, ako sme nepripravení čerpať fondy EU na rozvoj SR. Aj keď sme to aj na vysokých školách predpokladali, tak skutočnosť, že jedenásť mesiacov pred plánovaným vstupom našej republiky do štruktúr EU nie je schválený národný rozvojový plán nás nenapĺňa optimizmom. Napriek tomu som na našej Technickej univerzite v Košiciach vytvoril komisiu odborníkov, ktorí boli doteraz úspešní pri príprave projektov v rámci programov EU a poveril som ich prípravou projektu v rámci štrukturálnych fondov Európskej únie pod názvom Vedecko-technologický park Slovensko - Východ v Košiciach, prípadne aj v iných mestách regiónu.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší zážitok v máji - júni?
J. Sinay: Mal som možnosť sa zúčastniť spolu s primátorom Košíc časti osláv 300. výročia založenia Petrohradu. Keďže som v Rusku nebol už dosť dlho, mal som v pamäti stav pred pätnástimi rokmi. Tempo, akým sa zmenilo mesto, a to nie len v súvislosti s oslavami, vo mne vyvolalo presvedčenie, že Rusko nastúpilo cestu reforiem razantne a cieľavedome. Nejde len o kultúrne pamiatky mesta, ale aj o bytovú výstavbu, čistotu mesta, úroveň priemyslu a o ľudí na uliciach, ktorí sa usmievajú, a z ich výrazu vyžaruje optimizmus. Keď sa hovorí, že USA a štáty EU hľadajú intenzívne formy spolupráce s Ruskom, považoval by som to aj za výzvu pre Slovensko a to aj napriek tomu, že som sa nikdy nevyznačoval veľkou náklonnosťou k bývalému Sovietskemu zväzu. Počas stretnutí s predstaviteľmi univerzít v Petrohrade a Ministerstva vysokého školstva Ruskej federácie sme diskutovali aj o možnosti vytvorenia spoločných vysokých škôl, prípadne pobočiek univerzít zo SR. Skutočnosť, že majú záujem o aplikáciu nášho univerzitného školstva formou spoločných študijných programov je potvrdením toho, že sa pokúšajú udržať vývoj v súlade s tým, čo sa pripravuje v rámci spoločného európskeho vysokoškolského priestoru - dvojité diplomy - ako aj to, že sledujú prebiehajúcu reformu vysokoškolského vzdelávania v SR. Skutočnosť, že do týždňa od môjho návratu z Petrohradu mám na stole text projektu na založenie spoločnej vzdelávacej inštitúcie považujem za jeden z najvýznamnejších výsledkov mojej doterajšej manažérskej práce.
Hospodársky denník, 10. júna 2003

Aké má byť právo?
Pred niekoľkými dňami požiadal šéfredaktor Hd tridsaťjeden nominovaných na prestížne ceny Hospodárskeho klubu (NEF) Zlatý biatec a Prominent ekonomiky, aby priblížili či ozrejmili svoje názory nielen na tzv. veľké otázky, ale aj na každodenný život. Dnes zverejňujeme príspevok generálneho riaditeľa Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti Stanislava Žofčáka.

Čo vás potešilo a čo znepokojilo v spoločnosti, čo z toho sa prejavilo aj na vašom pracovisku?
S. Žofčák: Aj keď je to tentokrát skôr jav trvalejšieho charakteru, znepokojuje ma, že do rôznych odborných oblastí zasahujú osoby, ktoré príliš často ani poriadne nevedia, o čom hovoria, a to už nehovorím o ich prípadných skúsenostiach v danej oblasti. V takejto situácii potom mimoriadne poteší, ak sa stretnete napríklad s človekom "z brandže", ktorý vie o čom hovoríte, akceptuje vaše argumenty a nesnaží sa za každú cenu presadiť svoj názor. Ak by som mal byt konkrétnejší, ide v súčasnosti napríklad o legislatívny proces pri tvorbe zákonov, ktoré sa viac či menej dotknú našej spoločnosti. Podoba týchto noriem môže v budúcnosti ovplyvniť jej činnosť, čo by v zásade neprekážalo. Prekážať bude však to, že sa všetko deje na poslednú chvíľu, bez širšej, hoci aj verejnej diskusie. Kto iný, ako ľudia z praxe, v konečnom dôsledku vedia, ako veci fungujú. Nedávno som sa vrátil ku knihe o teórii práva, kde mi doslova zarezonovali vety o tom, že ak právo odzrkadľuje, v širšom slova zmysle, životné podmienky, vzťahy či situácie, ktoré väčšina pociťuje ako normálne, je súlad práva a právneho vedomia a konania zabezpečený práve tým, že právo zodpovedá predstavám ľudí. Význam toho vzrastá, ak ide o odborné záležitosti. Myslím, že k tomuto niet čo dodať.

Aký bol váš ľudský a manažérsky najsilnejší poznatok v máji - júni?
S. Žofčák: Potešilo ma stretnutie so spolužiakom po 22 rokoch, na ktorom sa opätovne potvrdilo, že ľudia sa nemusia vídavať často na to, aby dokázali spolu komunikovať o širokom okruhu otázok a nájsť spoločné hodnoty, o to skôr, ak sú to hodnoty nenahraditeľné - rodina, zdravie a "zdravý rozum". V zásade toho istého sa týka aj manažérsky poznatok, resp. jeho overenie praxou. Absolútne nevyhnutná je pozitívna komunikácia, aj keby výsledok tejto komunikácie mal byť z pohľadu jednej alebo druhej strany v danom okamihu negatívny. Na Slovensku sa nie nadarmo hovorí, že "všetko zlé je na niečo dobré". Nezávisle na tom, či ide o medziľudské, alebo obchodné vzťahy.
Hospodársky denník, 16. júna 2003