pozvánka na 217. míting

(súbor PDF)

Jadrový fyzik Vladimir Wagner o vede a o možných riešeniach krízových javov

(súbor PDF - 5 MB)

Prezident E.P.E.E. Jacques Hogard o možnostiach spolupráce s francúzskymi firmami a o investíciách

(súbor WORD)

Prejav J. Hogarda (v slovenčine)

(súbor WORD)

---

Klub v obraze
a slovo správcu o osobnostiach a o americkom prezidentovi

Po päťdesiatich minútach prezentácií podnetov riešení hospodárskej a svojím spôsobom civilizačnej krízy jadrového fyzika V. Wagnera a predstaviteľa francúzskych firiem J. Hogarda klubový správca P. Kasalovský takpovediac okysličil ovzdušie v sále myšlienkami o osobnostiach a tiež o víťazovi internetovej ankety World Politician za rok 2009.
- Som úprimne rád, že sa môžem, obrazne, pokloniť sa až po zem aj dnes novým laureátom Zlatého biatca. Dodal by som, že naša úcta prináleží aj ich spolupracovníkom, rodinným pevnostiam a hlavne životným partnerom - paniam Milkovej, Barcíkovej, Filanovej, Papucsekovej a Grondžákovej. Nominačný proces a potom samotné neverejné (prakticky tajné) hlasovanie členov združenia a ďaľších osobností hospodárstva a spoločnosti opäť potvrdili zdravosť našej komunity.
Niekoľko slov na margo víťazstva B. Obamu. Po skončení internetovej ankety mal najbližšie k víťazstvu Vladimir Putin, ale rovnako ako vlani skončil druhý. V 2008. za českým prezidentom V. Klausom a tohto roku za B. Obamom, ktorý sa stal terčom tvrdej, príliš krutej, nekultúrnej, ba až nevyberanej kritiky za to, že mu bola udelená Nobelova cena za mier. A, čuduj sa svet, v klubovom hlasovaní získal toľko hlasov ako nikto pred ním. To svedčí o tom, ako je s verejnou mienkou vo svete, ale aj u nás doma.
Priatelia, moja generácia vyznávala J.F.K. i keď o ňom mala v porovnaní s dnešným objemom informácií o veličinách svetovej i domácej politiky minimálne znalosti. Bol však nádejou, prísľubom veľkej zmeny a nových pomerov vo svete. Svet ho nestihol oceniť za života, ale až po tragickej smrti - po jeho zavraždení v Dallase. Tak je to aj v prípade B. Obamu. Je našou veľkou a dlho očakávanou nádejou, že sa Svet a život ľudí začne meniť k lepšiemu.
Priznávam, že som niekoľkokrát prezrel došle hlasovacie lístky, aby som si potvrdil, že mám zrak v poriadku. Poslal som americkému prezidentovi list 27. decembra 2009 o klubových názoroch a o jeho nádejnej pozícii v ankete World Politician, a to v jednej z najmenších krajín sveta... Vôbec som nepredpokladal, že budem musieť napísať ešte jeden list a ním oznámiť B. Obamovi, že je víťazom. - vs


Minister hospodárstva SR Ľ. Jahnátek hovoril o možnostiach slovenského hospodárstva v krízovom období, a najmä o význame ľudského faktora.


V sále Pálffyho paláca bolo stošesť členov a hostí. Po prvýkrát bol medzi nimi aj nový guvernér NBS J. Makúch (prvý zľava).



Predsedníčka ÚS SR I. Macejková a jadrový fyzik V. Wagner veľmi pozorne počúvali názory prezidenta francúzskej spoločnosti É.P.É.E. J. Hogarda o spolupráci s francúzskymi firmami v období globálnej hospodárskej krízy.


Spolupredseda výboru S. Hatina blahoželá víťazovi hlasovania Zlatý biatec 2009 generálnemu riaditeľovi CK Hydrotour M. Milkovi. Jeho medaila je v poradí dvestou, keďže pred ním ju získalo 146 domácich a 53 zashraničných osobností hospodárstva a spoločnosti.


Predseda SOPK P.Mihók blahoželal novému laureátovi Zlatého biatca generálnemu riaditeľovi Považskej cementárne Ladce A. Barcíkovi.


Pani Inge Filanová potvrdila zhromaždeniu, že jej manžel Boris si dochrámal členok. Prevzala zaňho Zlatý biatec 2009 a predniesla jeho diskusný príspevok.


Správca klubu P. Kasalovský blahoželá k výročnej cene Zlatý biatec za rok 2009 vynikajúcej rozhlasovej osobnosti G. M. Papucsekovi.


Konateľ spoločnosti Kávomaty Kežmarok P. Grondžák si prevzal Zlatý biatec 2009 od bývalej ministerky slovenskej vlády a predstaviteľky významnej európskej finančnej inštitúcie B. Schmognerovej.


Nový spolupredseda výboru J. Gabriel odovzdal osvedčenie o víťazstve v VII. ročníku internetovej ankety Najsympatickejší poslanec NR SR za rok 2009 Z. Kramplovej.


Člen výboru J. Dlhopolček blahoželal 1. podpredsedovi predstavenstva Slovenskej sporitelne Š. Májovi k víťazstvu v jubilejnom X. ročníku internetovej ankety Best Bank.


Laureátka Zlatého biatca 2008 predsedníčka ÚS SR I. Macejková s originálnou plaketou víťaza internetovej ankety World Politician 2009 prezidenta Spojených štátov B. Obamu. Plaketa zo striebra a zlata je z dielne spoločnosti I&I PR, s.r.o. Bratislava.


S. Hatina v rozhovore s M. G. Papucsekom.


Predstavitelia ÉPÉE J. Hogard a P. Vaugien s predsedom SOPK P. Mihókom, poslancami NR SR Z. Kramplovou a M. Urbánim. Tretí zľava je člen klubu a laureát Zlatého biatca M. Demko, ktorý ich sprevádzal.

---

Zamyslenie sa ministra hospodárstva SR Ľ. Jahnátka

Kvalita odborníkov je pre naše hospodárstvo a priemysel, vzhľadom na jeho štruktúru a charakter, nesmierne dôležitá. Len vďaka vysokokvalifikovanej pracovnej sile si Slovensko získava a udržiava dobrý kredit. Navyše v súčasnosti, vzhľadom na následky hospodárskej krízy, je pre našu ekonomiku dôležité disponovať schopnými odborníkmi, ktorí dokážu riešiť aktuálne problémy a efektívne smerovať domácu hospodársku politiku.

Aj preto som nedávno podpísal memorandum o spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Tá bude zameraná na aktuálne požiadavky pri riešení jednotlivých odborných problémov ako sú napríklad odolnosť stavebných materiálov, nanotechnológie, biopalivá, energetická efektívnosť či geotermálna energia. Chceme prienik akadémie do aplikovaného výskumu podporený požiadavkami praxe. Každý poznatok musí byť podrobený tvrdej striktne vedeckej oponentúre. Iba tak môže Slovensko obhájiť svoje miesto v rámci EÚ.

To však bez zásadných zmien v ekonomike, bez využitia najnovších poznatkov, investícií do nových zdrojov rastu, do podpory výskumu, vývoja a inovácií nie je mysliteľný. V tomto zmysle vláda podporuje investície do nových zdrojov rastu, najmä investície s vysokou pridanou hodnotou. Prioritným cieľom je pritom priniesť nové špičkové produkty na trhy.

K tomu by mali prispieť najmä osobnosti a kapacity, ktoré Neformálne ekonomické fórum každoročne oceňuje Zlatým biatecom. Dovoľte aj mne zagratulovať oceneným a vyjadriť nádej, že sa budú aj naďalej aktívne zapájať do zlepšovania hospodárskeho prostredia.

Som si vedomí, že podnikateľské prostredie na Slovensku, ktoré je základom pre zrod inovácii a rozvoja aplikovaného výskumu nie je ideálne, ale nemôžem akceptovať názor najmä opozičných politických špičiek, že táto vláda podnikanie na Slovensku výrazne zhoršila. Keby to bola pravda, tak by sme badali odchod podnikateľov zo Slovenska. Pritom opak je pravdou A to aj napriek globálnej hospodárskej recesii. Dôkazom je aj spoločnosť AU Optronics, ktorá sa rozhodla investovať pri Trenčíne či Volkswagen, ktorý chce v Bratislavskom závode vyrábať nové vozidlo.

Navyše sme sa pripojili k aktivitám Európskej únie, ktorá sa prostredníctvom akčného programu usiluje dosiahnuť s pomocou členských štátov do roku 2012 zníženie administratívneho zaťaženia podnikania o 25 %. Projekt je rozvrhnutý na 3 etapy. V prvej sa pripravili nástroje a definovali podmienky pre meranie administratívneho zaťaženia na Slovensku. V druhej sme kvantifikovali toto administratívne zaťaženie. Náš realizačný tím posudzoval v spolupráci s predstaviteľmi ostatných rezortov 48 najexponovanejších predpisov s cieľom zistiť a definovať reálnu nákladovosť a administratívnu záťaž podnikateľov. Slovensko práve vstupuje do tretej etapy. Jedným z prvých opatrení je, že predkladatelia zákonov budú povinne posudzovať vplyvy novej normy na rôzne oblasti, na podnikateľské prostredie podľa schválenej jednotnej metodiky. To umožní už pri tvorbe zákonov eliminovať postupy, ktoré by znamenali zvýšenie administratívnej záťaže pre podnikateľov a zvyšovali by ich náklady na plnenie.

Správnosť nastúpenej cesty potvrdila aj najnovšia analýza prestížnej českej agentúry Nextfinace. Ekonomická prognostická spoločnosť uviedla (12. 2.2010), že slovenská ekonomika vo štvrtom kvartáli 2009 medzikvartálne vzrástla o 2,0 %. To znamená, že koncom roka sme medziročne klesli už len o 2,7 %. To je, podľa českej spoločnosti, prekvapujúco dobrý výsledok. Totiž v prípade medziročných údajov sa čakal pokles slovenskej ekonomiky okolo štyroch percent.

Podľa agentúry Nextfinance bude Slovensko rásť už v tomto roku. Na rozdiel od okolitých ekonomík, slovenská ekonomika už naskočila, zdôrazňuje česká prognostická spoločnosť. Slovenský výsledok je, podľa renomovanej ekonomickej agentúry povzbudzujúci najmä v medzinárodnom porovnaní - Maďarsko klesá o 4,0 % a Česi dokonca o 4,2 %. Už teraz je jasné, že Slovensko bude v roku 2010 rásť rýchlejšie než ČR, uzatvorila analýzu česká ekonomická prognostická spoločnosť Nexfinance.

Podobné hodnotenie sme získali aj ďalej za hranicami. Agentúra Moody's Corporation nám prisudzuje rating A1, Fitch Ratings A+ a Standard & Poor's A+/A1. Z hľadiska bezpečnosti investícií nás spoločnosť Dun & Bradstreet hodnotí ako krajinu s nízkym rizikom návratnosti investícií na úrovni DB2d, čo je najlepšia pozícia v rámci krajín V4.

Z pohľadu predpokladaného hospodárskeho vývoja nám Medzinárodný menový fond predpovedal najvyšší rast HDP v rámci eurozóny (3,7 %). Očakávania v podobnom duchu - teda najvyšší rast slovenskej ekonomiky v tomto roku v rámci eurozóny má aj Európska komisia (1,9%), OECD (2 %) či najnovší odhad EBRD (Európska banka pre obnovu a rozvoj v Londýne). Ten predpokladá dokonca 2,8 percentný rast. Pritom EBRD znížila odhad prepadu, čiže náš výpočet ide z vyššej bázy. Ešte v septembri 2009 bolo Slovensko jedinou z krajín EÚ, kde len jedno percento zahraničných investorov v prieskume Európskej komisie uviedlo, že plánuje odísť z krajiny v čase aktuálnych nepriaznivých následkov globálnej hospodárskej krízy. V ostatných členských štátoch EÚ sa tento priemer pohyboval na úrovni 5 %. Pozitívne impulzy a správy prichádzajú aj zo sveta, ale predovšetkým z EÚ či eurozóny, ktorých krajiny sú našimi najväčšími obchodnými partnermi. Je potrebné si uvedomiť, že oživenie je krehké a ekonomika sa bude len postupne spamätávať z hospodárskej krízy. A je na našich odborníkoch akými sú aj ocenení laureáti pán Mikuláš Milko, generálny riaditeľ cestovnej kancelárie Hydrotour, pán Anton Barcík, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Považská cementáreň a pán Peter Grondžák, konateľ spoločnosti Kávomaty, no vo svojich sférach aj páni Boris Filan a Gregor Martin Papucsek, aby túto situáciu využili vo svoj prospech a pre Slovensko priniesli veľa nových tvorivých myšlienok

Ďakujem za pozornosť.

Odkaz Borisa Filana

Vážené dámy a páni!
Ospravedlňujem sa, ale niekomu, čo riadi naše osudy napadlo, že by som si mal zlomiť nohu a vyskúšať si aké je byť nemobilný a odkázaný na iných. Onedlho som sa mal vybrať do Číny a namiesto toho podnikám dvojmesačnú výskumnú cestu do svojej pokročilej staroby. Požiadal som svoju manželku Ingrid, aby vás v mojom mene pozdravila a odovzdala môj odkaz.

Žijeme v trvalom omyle, že človek prišiel na svet, aby bol šťastný, spokojný a a ukojený. A takmer celý svoj dospelý život venujeme poľovačke na to pomyselné šťastie. Posledných pár rokov sa nám predstava šťastia stotožnila so vstupom do brán spotrebného raja. Denne sa milióny ľudí vyberú do nákupných centier, zaparkujú, vyvezú sa do predajných galérií a absolvujú svoju nákupnú omšu. Neznamená to, že by museli za niečo utratiť peniaze. Iba sa očami a myšlienkami modlia k veľkému Bohu dostatku. K veľkému Bohu trvale udržateľného rastu. Nebojte sa, nebudem hovoriť proti spotrebe a nakupovaniu. Sám rád zájdem do Auparku a Polusu a ak náhodou nájdem miesto na zaparkovanie, tak si spravím svoju obľúbenú prechádzku starého leva okolo stáda rajských antilop. Nemusím žiadnu dobehnúť, strhnúť do trávy a zožrať. Hreje ma vedomie, že sa neďaleko pasú, pripravené stať sa mojou obeťou. Nevýhodou tých ochotných antilop je, že som totálne prežraný starý lev. Vo svojom zrelom veku som sa bez svojho pričinenia ocitol v spotrebnom raji. Nedokážem však nájsť odpoveď na otázku, prečo pri toľkej ponuke rozkoší a šťastia ja sám šťastný nie som. Nie, že by som bol nešťastný. To vôbec nie. Ak, tak som trošku zmätený, lebo väčšinu života som márne túžil po predmetoch, ktoré teraz padajú z regálov a kypia z pultov, ako rozprávková kaša. A hovorím si: "Pane, vďaka za nedostatok" Ak toto je kríza, tak nech trvá dlho. V minulom storočí sa dvaja spisovatelia a myslitelia pokúsili svojimi knihami predpovedať budúcnosť. George Orwell napísal román 1984.
Aldous Huxley knihu, ktorej dal skvelý názov: "Prekrásny nový svet."
George Orwell predpovedal, že v budúcnosti nás bude Veľký Brat obmedzovať, budú nám brániť v prístupe k informáciám a k pravde. Huxley tvrdil, že informácií bude tak veľa, že sa v nich utopíme a nikto nerozozná pravdu od lži.
Orwell sa obával, že budú páliť knihy, zakazovať časopisy a cenzurovať noviny.
Huxley si napísal, že v budúcnosti budú pulty praskať pod knihami a magazínmi, ale nikto ich nebude čítať. Orwell varoval, že v budúcnosti nás budú trápiť hladom, smädom, že budeme žiť v biede a v fyzickom utrpení.
Huxley predpovedal, že v XXI. storočí sa utopíme v prebytku tovarov a umučia nás slasťami. Vtedy, dávno prvej polovičke XX. storočia si intelektuáli mysleli, že Orwell je jasnovidec a Huxley nadrogovaný blázon. Lenže uskutočnil sa bláznov raj - my všetci v ňom žijeme. . Kladieme si otázku, či kríza bude pokračovať, alebo už skončila. A určujeme diagnózu podľa toho, koľko miliárd sa stratilo v bankách, koľko bezcenných peňazí štáty vytlačili a koľko nedobytných úverov poskytli. Každý deň si médiá kladú tisícky otázok o budúcnosti. Ale nikde nepočujem že by sa niekto pýtal na sa slušnosť, na stratenú použiteľnú minulosť. Nevšimol som si, že by niekto mocný a kompetentný položil s najvyššou naliehavosťou otázku: Páni a dámy, a čo duša? S prepáčením za výraz. Uvedomujem si, že hlas píšuceho autora dnes nie je dosť hlasný. Všetkým čo robím, vydávam, rozprávam, vysielam sa pokúšam klásť tie otázky o minulosti, o slušnosti, o duši. Ak ste prišli k názoru, že si za tú snahu zaslúžim vaše ocenenie Zlatý biatec, som veľmi poctený. Chcem vám poďakovať za to, že keď niet veľa nádeje na odpovede, umožnili ste mi aspoň hlasnejšie klásť otázky. Je mi ľúto, že nie som s vami, lebo vzájomnosť je dnes oveľa dôležitejšia ako nezávislosť. Želám vám všetkým veľa pohody a slušnosti. Boris Filan, t. č. na výlete do staroby.

---

Gregor Martin Papucsek
Nestačí, keď sú politici čestní

Základnou otázkou, ktorej sa tu, na tomto fóre venujete - venujeme, je to, či sa už blíži koniec hospodárskej a civilizačnej krízy, či sa táto kríza nanovo začína, reštartuje... Ja, ako človek - zastaralo povedané - od pera, teda novinár, by som sa mal sústrediť hádam na tú humánnu, civilizačnú stránku, v rámci toho novinárskej činnosti, pretože aj tá je v kríze, rovnako ako politika a politici! A tým som hneď aj naznačil základný spor našej branže, aspoň tú stránku, ktorá sa dostáva čoraz častejšie do popredia. Ide teda o vzťah politik-novinár. Ich záujmy by mohli byť rovnaké, mohli by byť aspoň korektnými partnermi. Ale nie sú. Prečo?
Ale hľadajme chybu najprv u toho druhého! Takže: čo chce politik, najmä politik pri moci? Chce naše dobro - to je jasné. Ale my si ho nedáme, a skôr upozorňujeme - ako aktuálne! - na to, že,: "Moc korumpuje, plná moc korumpuje úplne" - to hovorí ľudová múdrosť. "V tomto fachu môžeš si vybrať: buď si smiešny náročky, alebo nechtiac" - to je zasa múdrosť od Henryho Kissingera. No a z čias veľkej hospodárskej krízy pochádza jedna z mojich obľúbených hlášok: "Nepovedzte mojej mamke, že som politik, ona si myslí, že som klavirista v bordeli"...
Ako vidíte, rád zbieram bonmoty, a o politikoch ich mám neúrekom. Ešte hádam názor amerického hviezdneho rozhlasového reportéra Jima Hightowera, ktorý zmenil svoju dráhu a stal sa politikom. Takže on povedal: "Kariéra politika bola jediná, kam som sa mohol zošmyknúť z dráhy novinára". Je v tom aj veľká dávka kritiky do vlastných radov.
Slovom: z politika si možno uťahovať právom, a keď cíti, že plní poslanie, tak ho treba poslať preč. Úroveň politickej reči klesá, presakujú do nej stále drsnejšie výrazy. Môže to byť výsledkom politickej krátkozrakosti: treba kričať čo najhlasnejšie, osočovať, ignorovať, zhadzovať nie protivníka, ale nepriateľa z opačnej strany. A hlavne: treba veriť a nie rozmýšľať - to je zasa odkaz smerom k masám.
A tu nastupujeme my, novinári, aby sme nenechali obalamútiť tieto masy. Pravda je však tá, že z veľkej časti v tomto balamútení sme partneri, prispievame k tomu v bulvárnej tlači, v rôznych televíznych reality-show, v krimi-novinách gumujeme mozgy s pokojným svedomím, že to je ono, čo národ chce vidieť a čítať. Dokonca verejnoprávne médiá chcú súťažiť s komerčnými, čo je nonsens, ani sa im v tejto smiešnej snahe nedarí. Posielame na tlačovky s politikmi mladých analfabetov, ktorí nemajú potuchy o danej téme, vzápätí politik s nimi môže pokojne narábať ako s handrou, a aj to je iba ďalšia - akože - bulvárna senzácia...
Mohol by som pokračovať, keby som mal väčší priestor, ale ako človek, ktorý pôsobí v Budapešti, chcem ešte rozhodne spomenúť, že obeťou tohto masírovania mozgov sa stali aj slovensko-maďarské vzťahy. Komplexný pohľad na problematiku, nebodaj snaha pochopiť pohnútky, historický "background" toho druhého, prejaviť afinitu voči jeho problémom, historickým traumám... To je zriedkavé ako biela vrana. Predovšetkým u politikov, ktorí to zneužívajú - všimnite si, vždy vtedy, keď treba prekrývať iný, závažný problém, alebo len odviesť pozornosť od vlastnej nemohúcnosti. Aj v našich, novinárskych radoch prevláda tu povrchnosť, nezáujem o podstatu. Viem to z vlastnej praxe. Lebo o to, keď mašíruje po Budapešti 200 príslušníkov tzv. Maďarskej gardy, je v médiách obrovský záujem, ale o to, keď sa zíde v židovskej štvrti 200 pokojných ľudí protestujúcich akurát proti fašistickej hrozbe, to už nezaujíma nikoho, v tomto sa neskrýva možnosť nejakého stretu, konfliktu, hodného na ukazovanie v televízii. A tak vzniká dojem, že v Maďarsku sú div nie všetci oblečení v čierno-bielych uniformách a zdravia sa ako "nilašovci" - Daj boh! - Krajšiu budúcnosť! A na druhej strane zasa mnohí majú strach ísť na lyžovačku do Tatier, lebo si myslia, že Slováci požierajú Maďarov... Bojovať proti tomu verejne, pred ušami milióna poslucháčov, už nemôžem, jednoducho nie je záujem, alebo - čo je podľa mňa len výhovorka - nie sú peniaze ani na skromné honoráre...
Ale sa vrátim do všeobecnej roviny: stav politickej i novinárskej sféry svedčí o celkových pomeroch v našej spoločnosti. Hovorím tak o Slovensku, ako o Maďarsku. Mňa osobne veľmi mrzí, že si mnohí aktéri nechávajú zo seba robiť - s prepáčením - prostitútky. Moc, akákoľvek moc, má záujem na tom, aby manipulovala verejnú mienku podľa vlastnej chuti. Úlohou médií by zasa MALO BYŤ (musím povedať, že najnovšie čoraz častejšie, aj je, chvalabohu) odhaľovať úklady politickej moci. Pravda, je tu významná okolnosť, ktorú neslobodno prehliadnuť: médiá majú právo "nastavovať zrkadlo" len vtedy, keď sú nezaujaté, nestranné. Keď novinár môže chodiť s priamou chrbticou, pozrieť sa do očí politika pri kladení nepríjemných otázok smelo a najmä fundovane, možno nepríjemne, ale čestne. Stačilo by prinášať len fakty a fakty, ale čo, keď drobný fakt môže zmeniť celý geniálny systém argumentov?
Nechal som sa trocha uniesť, ale verím, že ma chápete. Ja si myslím - keď chcete: o demokracii -- že nie vtedy funguje demokracia bezchybne, keď v nej nie sú podvody, aféry, ale vtedy, keď sa tieto aféry dostávajú na verejnosť a nemôžu sa ututlať. A tu musím podpichnúť našich protivníkov ešte raz: Veru, nestačí, keď sú politici čestní - musia tak aj vyzerať. Alebo ešte lepší je variant, keď nestačí, že vyzerajú čestne, ale čestní aj skutočne sú...
A ešte niečo, životne dôležité: trocha humoru, prosím pekne. Lebo kto má humor, všetko vie. Kto humor nemá, ten je všetkého schopný...

---

Zdenka Kramplová
Lepšie a výhodnejšie ...?!

dovoľte mi, aby som využila túto príležitosť a poďakovala všetkým, ktorí mi poslali svoj hlas do ankety o najsympatickejšieho poslanca NRSR a súčasne aby som vyslovila veľkú poctu za udelenie tohto ocenenia. Je pre mňa významnou vzpruhou hlavne v období, keď niektorí ľudia čakajú moje rozhodnutie, ktorou cestou budem kráčať ďalej. A tak ako to potvrdili mnohí ľudia z vlastnej skúsenosti, nie je dôležité, koľkokrát človek v živote padol, ale koľkokrát nabral odvahu vstať a mať silu ísť ďalej.
Rada by som však využila túto príležitosť a aspoň niekoľkými myšlienkami prispela do dnešnej diskusie k intenzívne skloňovanej a aktuálnej téme. Slovo kríza je určite najpoužívanejším výrazom za posledný rok. Stalo sa ľudovým strašiakom, nástrojom politického marketingu, no s odbornou identifikáciou slova kríza je to už horšie.
Odvetvím, kde slovo kríza nepotrebuje extra reklamu, je slovenské poľnohospodárstvo. V ňom kríza buble už takmer desať rokov, v celosvetovom ponímaní ešte dlhšie Sú krajiny, ktoré nedokážu predať svoju produkciu, a tak sú nútené tlmiť potenciál vlastnej výroby. Na druhej strane sú štáty, ktoré nemajú z čoho produkovať, a preto tam ľudia hladujú a denne zomierajú. Organizujú sa síce rôzne medzinárodné fóra, stretávajú sa politici, ale závery v podobe prázdnych sľubov či povinných konštatovaní nepomôžu. Chýbajú zásadné, niekedy aj odvážne rozhodnutia na zmenu neutešeného stavu. Napokon, podobné konferencie a diskusie sa vedú aj o klimatických zmenách viac ako dvadsať rokov. Bez zásadného výsledku.

Ak by sme mali rozobrať všetky faktory krízy v poľnohospodárstve, musíme sa znova vrátiť k prapôvodu a významu slovných spojení ako potravinová bezpečnosť, primeraný príjem farmárov za odvedenú prácu či riešenie cenovej nestability komodít tohto odvetvia. Stále hovoríme o vyšších dotáciách pre poľnohospodárov, ktoré sú určite prioritné z pohľadu farmárov, ale zarážajúce je, že roky nie sme schopní vyťažiť zo Slovenska to, čo ho Slovenskom robí. Prečo? Niekde sa stala chyba. Chyba je asi v nás.

Každá kríza, aj hospodárska, má širší rozmer, o ktorom sa nehovorí a je verejným tajomstvom. Je ním samotný človek. Ožíva iba vtedy, ak ide o majetok, peniaze, moc ožíva. Osobné hmotné statky. Inak je apatický, podráždený, nahnevaný. Ľahostajné sú mu ekologické katastrofy, dôsledky klimatických zmien, milióny hladujúcich v chudobných krajinách. Netrápi ho, že sme sa stali otrokmi vyspelej techniky. Tento stav súvisí podľa odborníkov s trhom a ekonomikou, s honbou za ziskom a majetkom. Kde sa nachádza ten pomyselný strop rastu ekonomiky v protiklade s ochranou našej planéty? Ekonóm E. F. Schumacher napísal vo svojej knihe Small Is Beautiful: "Ekonomika ako náplň života je smrteľnou chorobou, pretože nekonečný rast nie je v súlade s konečným svetom. Dobre vieme, že nás opantala a podobá sa závislosti na alkoholizme čí konzumácii drog."

Človek sa stále sústreďuje na to, aby vlastnil čo najviac, lebo vraj iba to je vstupenka do "lepšej spoločnosti". Kde je však absolútna hranica uspokojenia? Je vôbec možné dosiahnuť takýto stav? Mám obavy, že nie. Ak sme hladní, vieme sa nasýtiť potravou, ale viac, ako potrebujeme, neskonzumujeme. Hlad po majetku a moci však nemá dno, je nekonečný. Tento zvláštny fenomén nachádzame v živote ľudí, ale nanešťastie aj vo fungovaní štátov, Honba za stále väčším bohatstvom a moci má za následok eskalácie napätia, vojny a devastáciu planéty. Zoberme si jednoduchý príklad: v minulosti vynálezy ľudstvu pomáhali a dnes je nutné ľudstvo obmedzovať, aby sa brzdilo. V dôsledku technického pokroku totiž môže zničiť prírodu úplne.

Na to, aby človek mohol plniť svoje želania, musí byť úspešný na trhu práce. Úspech na pracovnom trhu však väčšinou nezávisí od jeho vedomostí, skôr od schopnosti presadiť sa v konkurencii. Pre mňa je alarmujúce, že väčšina ľudí sa sústreďuje na to, aby uspeli na trhu práce. Takmer vôbec ich neznepokojuje spôsob či kvalita života. Ak chcete uspieť na tomto dravom trhu, musíte sa prispôsobiť podmienkam. Byť žiadaný, znamená myslieť a konať tak, ako to od vás očakávajú. Zisťujem, že človek si je istý sám sebou len vtedy, keď žijete podľa očakávaní iných. Ak tak nežijete, riskuje, že budete vyčlenení na okraj spoločnosti. Líšiť sa od ostatných znamená stratiť istotu. Je úplne jedno, či ste obyčajní robotníci, vedúci pracovníci, radoví politici alebo poslanci.

Pred dvadsiatimi rokmi sme sa oslobodili spod obručí socializmu, nadýchli sme sa slobody plnými dúškami. Aký však má význam slova sloboda pre dnešného človeka? Mal by konať a myslieť tak, ako to považuje za správne. Podľa svojej vôle, aby sám vedel, čo chce. Ľudia však často konajú tak, ako to chcú iní, aby nestratili svoje postavenie, kolegov, aby neboli vylúčení z procesu získavania majetku a moci. Chýba však konkurencia myšlienok, ktorá bola často hnacím motorom spoločnosti v minulosti a dovolím si tvrdiť, že by mala byť aj významným prvkom parlamentnej práce. Načo nám je vonkajšia sloboda, keď vnútorne sme zviazaní, emocionálne zakrpatievame a bojíme sa byť odlišní, aby sme nebodaj neriskovali svoju existenciu?
Zistila som, že lepšie a výhodnejšie je súhlasiť s väčšinou, nehľadať vlastnú cestu a stratiť sa v mase. Ale to potom nie je sloboda, to je strata vlastnej identity. To však prekáža len niektorým ľuďom. Ak vyznávate hodnotu slobody vo vlastnej odlišnosti a v slobodnej konkurencii myšlienok, riskujete životnú neistotu a čelíte pohŕdaním svojho okolia. To je aj dôvod, prečo pri hľadaní riešení aj v hospodárskej kríze zodpovední neprichádzajú s novými riešeniami. Chýbajúce podmienky pre konkurenciu myšlienok, priemernosť, uniformita, honba za väčším majetkom a mocou nám zastiera reálne uvažovanie. Robí nás ľahostajnými. Dokedy?
Odpoveď je možno práve medzi nami. Verím, že aj tieto témy budú obsahom niektorého z ďalších našich stretnutí.
Ďakujem za pozornosť.

---

Anton Barcík
Ak nedopustí človek, tak ...

Už návrh na moju nomináciu na výročnú cenu Zlatý biatec som vnímal ako mimoriadnu poctu. V krátkom liste k nominácii na toto ocenenie som uviedol, že by bolo spravodlivejšie, ak by bola navrhnutá firma, resp. pracovný tím, ktorý riadim. To, že cementáreň v Ladcoch prežila ako najstaršia na Slovensku už 120 rokov a významne napredovala v ostatných rokoch, je zásluha hlavne ľudí, ktorí sa oddali cementárenskému remeslu. Môj súhlas s nomináciou som považoval viac za povinnosť a za "šancu". Vychádzal som z neatraktívnosti nášho výrobku, lebo cement sa spája s ťažkou prácou, dokonca ani svojou farbou nie je príťažlivý.

Ťažko som si vedel predstaviť, že by pre hlasujúcich boli známe niektoré skutočnosti ako napr., že cementáreň v Ladcoch, na rozdiel od konkurencie, realizovala významný rozvoj bez cudzej kapitálovej injekcie a bez daňových úľav, pričom všetky zdroje vytvorené za dve desaťročia boli investované do modernizácie, a to nie v stovkách ale miliardách Sk. V cementárni, zrejme ako v jednej z mála firiem v SR, žiadny akcionár (tj. ani členovia manažmentu, ani zahraniční akcionári) nedostali za toto obdobie ani halier či cent dividend. Výkonnosť firmy sa zvýšila takmer trojnásobne a kulminovala prekročením míľnika milión ton cementov vyrobených za kalendárny rok. K ekonomickej stabilite prispeli viaceré výnimočné inovácie hlavne v oblasti ekologického zhodnocovania odpadov, ktoré by inak devastovali životné prostredie.

V Ladcoch sme si po získaní rozhodujúceho vplyvu nad spoločnosťou stanovili náročný cieľ - vedeli sme, že v konkurencii s nadnárodnými koncernami nemôžeme byť vo svojom odbore najväčší, ostala nám "len" možnosť byť najlepší. Bez lojality spolupracovníkov, ktorí sa stali najlepšími spojencami vedenia, by riadenie a naplňovanie tejto vízie dobre nefungovalo. V súčasnej dobe, keď sa viac zdôrazňuje individualizmus namiesto tímovej spolupráce a priateľskej spoločnosti, nie sme moderní - my spolu žijeme, pracujeme, športujeme, zabávame sa.

V tejto súvislosti si dovolím zvýrazniť našu zásadnú odlišnosť od praxe viacerých firiem, vrátane zahraničných spoločností. Kým tieto dosadzujú na najvyššie riadiace pozície manažérov často iba na krátku dobu, počas ktorej sa, podľa môjho názoru, nemôžu zžiť s pracovným a ani s vonkajším sociálnym zázemím firmy, my preferujeme kontinuitu, ktorá umožňuje lepšie vnímanie hodnôt, na ktorých záleží spolupracovníkom. Vďaka tomu máme hlbšie vzťahy ako je na dnešnú dobu typické. Pracovný kolektív cementárne je dnes jedna veľká rodina a patrí k najstabilizovanejším v SR, čo dokumentuje aj dlhodobá fluktuácia na úrovni 2,0 %.

Naším cieľom sa stala starostlivosť nielen "o brucho", reprezentovaná okrem iného nadštandardným zárobkom nielen vo výrobnom odbore (platí to aj pre kategóriu robotníkov), ale aj starostlivosť o ďalšie kultúrne a duchovné hodnoty, lebo človek nežije iba z chleba. Z viacerých filantropických aktivít chcem na tomto mieste uviesť aspoň jednu, zameranú na zvýšenie kvality života v obci Ladce. Vzhľadom na historický urbanistický vývoj Ladce nemajú, ako jedna z mála obcí na Slovensku, prirodzené centrum, ak za centrum nepovažujeme jednu hlavnú križovatku. Obec Ladce s takmer 3 000 obyvateľmi nemá dokonca ani kostol, čo nielen na Slovensku, ale v celej západoeurópskej kultúre patrí k štandardnej občianskej vybavenosti miest a obcí. Spracovaním urbanistickej štúdie budúceho centra obce, ale hlavne našou účasťou ako hlavného sponzora na výstavbe nového kostola s pastoračným centrom, v istom slova zmysle splácame dlh predchádzajúcich generácií voči občanom obce. Stavba bude skvostom modernej architektúry a vytvorí budúce kultúrne a duchovné zázemie pre spolupracovníkov a občanov Ladiec.

Ak mám na záver stručne prezentovať môj či náš recept na úspech vrcholového riadiaceho pracovníka, chcem zdôrazniť, že riadiaci pracovník sa pri hľadaní správnych riešení nemôže prestať zdokonaľovať. Túto požiadavku krásne vyjadruje krédo, ktoré som si osvojil: "Pane Bože nedopusť, aby som zovšednel." Ak nedopustí človek, aby zovšednel, potom to iste nedopustí ani Boh.

Ďakujem všetkým, ktorí Zlatým biatecom ocenili nielen celkový rozvoj firmy, ale aj to, že priateľská etika voči ľuďom sa z našej ekonomiky nevytratila.