Fotoobjektívom Juraja Bartoša 216. klubové podujatie
Pálffyho palác pod Bratislavským hradom v pondelok 14. decembra o 10.55 h. Všetko bolo pripravené na stretnutie s predsedom vlády SR Robertom Ficom a tému Slovensko hospodársky a spoločensky v roku 2010. Prišiel opäť aj prvý prezident SR Michal Kováč a tiež český novinár a vydavateľ Miroslav Pavel, ktorý významne podporil vznik niekdajšej Nadácie HNclub - od 1997. roka transformovanej na združenie NEF Hospodársky klub. Z plánovanej hodiny je napokon sto minút...
V rokovacej sále je deväťdesiat členov a hostí, televízne štáby STV a TA3, novinári TASR a ČTK...
Predseda vlády SR R. Fico hovorí bez papiera 45 minút. Keď skončí, tak nasleduje krátke ticho a potom nie síce búrlivý ani zdvorilostný, ale uznanlivý potlesk.
... a zneli otázky od M. Fiľu, L. Krajňáka, S. Hatinu, L. Vaškoviča, L. Valacha, M. Ondrejku, E. Hercogovej a prof. J. Sinaya.
O slovenskej budúcnosti a možnostiach hovorí Ľ. Valach.
Prorektor TU v Košiciach prof. J. Sinay rozmýšľa nahlas o tom, ako je to so znalostnou ekonomikou a s vysokým školstvom.
Prejav predsedu vlády SR Roberta Fica na 216. klubovom zhromaždení Hospodárskeho klubu dňa 14. 12. 2009
(Predseda vlády SR R. Fico text prejavu, ktorý si pôvodne pripravil,dal k dispozicii, ale rozhodol sa hovoriť voľne.)
Vážení členovia Hospodárskeho klubu, dámy a páni,
Som rád, že ste ma opäť pozvali medzi seba na vaše klubové zhromaždenie. Vítam príležitosť podeliť sa s vami významnými predstaviteľmi nášho hospodárskeho ale aj spoločensko - politického života s myšlienkami o smerovaní Slovenska hospodárskej a spoločenskej po roku 2009. Rok, ktorý pomaly završujeme si myslím, že môžeme považovať za ojedinelý. Tento rok vrcholiacej hospodárskej krízy naozaj preveril naše schopnosti riadiť spoločenský a ekonomický život tejto krajiny. Prebiehajúca svetová hospodárska kríza zatienila aj taký neopakovateľný a historický moment akým bolo pre Slovensko zavedenie eura a ktoré sme zaviedli najhladšie a "najtichšie" zo všetkých dnes už šestnástich krajín eurozóny. Priebeh krízy nám v úvode roka "okorenil" zápas o dodávky "životodarného" plynu, čo sme tiež aj keď s obrovským vypätím zvládli.
Svetová hospodárska kríza, ktorá sa začala so svete financií dopadla na všetky oblasti ekonomického, spoločenského, sociálneho a kultúrneho života. Otázky či táto kríza bude rovnaká ako kríza v tridsiatych rokoch sa ukázali ako oprávnené. Nejde teda o bežnú krízu, ktorá je typická pre obdobie osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a ktorú sme až tak priamo nepociťovali, keďže sme ešte neboli tak prepojený na globálny svet. Dnes ide o krízu fundamentálnu, ktorá znamená nutnosť nového definovania zásadných ekonomických a spoločenských pohľadov. Z tohto hľadiska kríza funguje ako katalyzátor zmien. Ľudstvo musí odpovedať na zásadné otázky. Proces globalizácie smerujúci k tomu, že vlády majú stále menší vplyv na vývoj na svojom teritóriu môžeme nazvať druhým významným fenoménom a tretím je skutočnosť, že podstatne rýchlejšie ako spoločenské vedomie a pozícia vlád sa globalizovala svetová ekonomika. Najväčší stupeň globalizácie dosiahli finančné trhy ale v skutočnosti rozvoj vecnej stránky ďaleko predbehol rozvoj inštitucionálnej podoby, ktorá by mala fungovať súbežne s vecnými faktormi a mala by ich usmerňovať a kontrolovať. Preto sú oprávnené hlasy, ktoré hovoria, že základným problémom krízy je otázka kontroly a nedostatočných kontrolných mechanizmov. Samotné zlepšenie kontrolných mechanizmov by však problém nevyriešilo. Je tu aj ďalší problém, ktorý nazývame problémom morálneho deficitu a prejavuje sa v amorálnom správaní ekonomických elít.
S tým súvisí ďalší fenomén, o ktorom sa veľmi nehovorí. Príjmová polarizácia a stratifikácia sveta napriek formálne priemernému rastu bohatstva v skutočnosti viedla k prehĺbeniu príjmovej stratifikácie väčšiny obyvateľstva. Logickým dôsledkom vývoja bola skutočnosť, že ak sa malo kompenzovať zastavenie reálneho rastu príjmov veľkej časti populácie, bolo to možné uskutočniť jedine cestou prerozdeľovania, alebo cestou podporovania expanzie úverov a zadlžovania. Zvolila sa druhá cesta. Výsledkom bolo, že sa podporovali úvery pre nízko príjmové skupiny a život na dlh sa stal základom hospodárskeho rastu posledných 15 až 20 rokov. Preto sa vybudovali nové výrobné kapacity, ktoré mali produkovať tovary a služby pre tento neustále rastúci objem dopytu. Podniky chceli budovať nové kapacity, aby reagovali na rastúci dopyt. Potrebovali úvery. Obyvateľstvo chcelo zväčšovať svoju spotrebu, avšak pri stagnácii alebo poklese reálnych príjmov to bolo možné jedine cestou zadlžovania. Vlády potrebovali finančné zdroje na to, aby zabezpečili udržateľný chod sociálneho modelu.
Napriek doterajším diskusiám o úlohe štátu sa ukázalo, že aj najtvrdší liberáli sa v skutočnosti orientujú a spoliehajú na štát, ktorý by mal uskutočniť socializáciu strát. V skutočnosti to však podporuje morálny hazard a znova môže viesť k nárastu vnútorných problémov v jednotlivých odvetviach. Naliehavou otázkou preto bude, či chceme sformovať spotrebu, ktorá sa ukazuje z hľadiska prírodných podmienok ako neudržateľná?
Z celkového pohľadu - odhliadnuc od súčasnej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy - Slovensko z historického hľadiska prežíva jedno z najpozitívnejších období. Naplnením strategických integračných cieľov si Slovenská republika vytvorila podmienky pre ochranu svojich národných a štátnych záujmov i pre aktívne pôsobenie na medzinárodnej scéne. Slovensko je dnes stabilnou súčasťou medzinárodných vzťahov a svojimi prístupmi do diskusie o riešeniach medzinárodných problémov vnáša vlastné názory a pridanú hodnotu. Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii má trvalo vysokú podporu obyvateľstva. Dnes 66 % slovenských občanov považuje členstvo v EÚ "za dobrú vec" a až 80 % sa domnieva, že Slovensko z členstva profituje. Úspešne sme vstúpili do Schengenského systému. V 16 roku samostatnosti sme sa stali 16 krajinou eurozóny. Zavedenie európskej meny v našej krajine je hodnotené ako vynikajúce a bezproblémové a v čase medzinárodnej a ekonomickej krízy vytvorilo pre krajinu stabilnejšie a bezpečnejšie menové prostredie.
Slovensko teda za uplynulé dve desaťročia ( a to už nehovorím o posledných štyroch-piatich rokoch) zaznamenalo mimoriadne dynamické premeny. Napriek rôznym ťažkostiam úspešne zvládlo transformačný proces, ktorého organickou súčasťou bolo od začiatku aj úsilie o postupnú integráciu do dôležitých globálne pôsobiacich inštitucionálnych štruktúr. V rekordne krátkom čase dokázalo zvládnuť sériu existenčne dôležitých integračných míľnikov: v roku 2000 vstup do OECD, 2001 WTO, 2004 NATO a EÚ a 2009 do eurozóny. Ekonomika Slovenska, ktorá je rozmerom malá, patrí k najotvorenejším v rámci OECD a teda je predurčená k hlbokému zapojeniu do medzinárodnej deľby práce a medzinárodného obchodu a zároveň jej rozvoj je silne závislý od prílivu zahraničných investícií.
Ukončenie transformácie, splnenie náročných kritérií prijatia do najdôležitejších globálnych inštitucionálnych štruktúr na jednej strane a významné komparatívne výhody na druhej strane urobili zo Slovenska zaujímavú destináciu pre priame zahraničné investície. K najdôležitejším komparatívnym výhodám Slovenska patria jeho geografická poloha a s ňou spojené logistické efekty pri zásobovaní európskych trhov. Ďalej je to vcelku priaznivý vývoj podnikateľského prostredia. V zahraničných ratingoch sa pozitívne hodnotí daňový systém a stabilita a efektívnosť finančného, najmä bankového sektora. Za kľúčovú komparatívnu výhodu Slovenska sa tradične pokladá relatívne lacná, no kvalifikovaná pracovná sila, jej adaptabilita, schopnosť učiť sa a kultúrna blízkosť.
Nadpriemerná otvorenosť ekonomiky a vysoký podiel zahraničného kapitálu spôsobujú, že slovenská ekonomika je veľmi citlivá a závislá od vývoja svetovej ekonomiky. V obdobiach jej konjunktúry dosahuje nadpriemerné tempá rastu, no keď sa svetová ekonomika ocitne v kríze sú aj dosahy na ekonomiku Slovenska silnejšie ako na menej otvorené ekonomiky.
Za desaťročie do r. 2007, keď kulminoval príliv zahraničných investícií, do krajín strednej a východnej Európy sa ich príliv do tohto regiónu zvýšil 13-násobne. Slovensko na ňom výrazne participovalo.
Prejavilo sa to v percentuálnom podiele zahraničných korporácií na vybraných ukazovateľoch za nefinančné korporácie. V stredoeurópskom regióne bol v roku 2005 podiel zahraničných korporácií vo všetkých sledovaných ukazovateľoch najvyšší na Slovensku.
Slovensko sa aktívne podieľa na prekonávaní globálnej ekonomickej krízy tak koordinovaným postupom na medzinárodnej úrovni, ako aj súborom protikrízových opatrení v rámci svojho národného hospodárstva.
Naša vláda v zápase s krízou realizuje a rozvíja komplex krátko-, stredno- a dlhodobých adaptačných opatrení, ktoré reagujú tak na bezprostredné dôsledky globálnej ekonomickej krízy, ako aj na výzvy pokrízového vývoja.
Krátkodobé opatrenia sa koncentrujú na elimináciu, resp. zmäkčovanie zvlášť ťaživých sociálnych dopadov, na podporu úsporných racionalizačných, investične nenáročných procesov zlepšovania konkurencieschopnosti a na podporu domáceho dopytu, ale aj na odbúravanie plytvania a korupcie.
Strednodobé opatrenia sa orientujú na ozdravné reštrukturalizačné manévre, ktorými sa najmä prostredníctvom inovačných investícií má postupne utvárať nová kvalita štruktúry výroby a spotreby reagujúca na zmeny globálneho dopytu a nové nároky na konkurencieschopnosť. Z týchto hľadísk sa pristupuje k zlepšovaniu podnikateľského prostredia, ktoré bude priaznivé pre inovačné investície tak zahraničné ako aj domáce. K naďalej aktuálnym výhodám nízkych jednotkových nákladov práce a veľmi nízkej daňovej kvóty sa bude priraďovať jednak podpora systémovými nástrojmi ako zrýchlené odpisovanie a daňová podpora inovácií, a jednak selektívne využívanie investičných stimulov.
Zároveň sa pripravujú a rozbiehajú dlhodobé adaptačné procesy, zamerané na tzv. "investície do budúcnosti". Ide o reformné kroky v oblasti systému vzdelávania, v oblasti vedy a výskumu a pri budovaní národného inovačného systému.
Už tri a pol roka všetky ekonomické rozhodnutia robíme v záujme návratu k sociálnemu štátu, v ktorom ekonomické výsledky hospodárenia musia byť spravodlivo rozdeľované. Pozornosť mojej vlády sa presunula od makroekonomických čísiel prikrášľovaných štatistickým priemerom ku každodenným potrebám a celkovej kvalite života väčšiny občanov. Potrebné reformy, ktoré neodmietame, sme prispôsobili sociálnej únosnosti a princípu solidarity. Pri sledovaní vývoja dnešnej hospodárskej krízy a jej sprievodných znakov súhlasím s tými tvrdeniami ktoré hovoria o tom, že bude treba prehodnotiť fungovanie trhového mechanizmu a zvážiť najmä to, či by sa nemala obnoviť rovnosť vlastníckych foriem na trhu, kde vedľa seba a dokonca v kapitálovej súčinnosti, ale pod regulatívom dohľadu by mali znova fungovať vlastnícky podiel verejných záujmov (a to tak štátnych ako aj municipálnych) a tak isto individuálnych a korporačných vlastníckych foriem. Bolo by treba stanoviť podmienky, aby nebolo neoprávnené zvýhodňované ktoréhokoľvek vlastníctvo. Moderná ekonomika musí uznať, že keďže vedľa seba koexistujú súkromné i verejné záujmy, musia koexistovať aj verejné a súkromné formy vlastnenia. Súkromné vlastníctvo nesmie byť v monopolnej situácii, lebo sa zase zopakujú podvody súkromných megašpekulantov, čo sa stalo aj štartérom dnešnej finančnej a hospodárskej krízy.
Na Slovensku táto vláda vrátila štátu schopnosť rozumnej intervencie najmä v oblastiach verejných potrieb v súlade s vyváženosťou súkromných, verejných a národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky. V tomto smere sme začali úzko koordinovať svoje politiky v oblasti hospodárstva, financií, rozpočtu, daní, dotácií, cien, podpory investícií a v ďalších ekonomických oblastiach. Mnohé naše rozvojové plány pribrzdila pred rokom svetová hospodárska kríza. V rozpore s liberálnymi názormi na úlohu štátu v ekonomike sa v posledných mesiacoch ukazuje, že sa od jednotlivých národných vlád očakávajú riešenia krízy. Základnou úlohou ústavných činiteľov každého štátu je v prebiehajúcej hospodárskej kríze zabezpečiť fungovanie štátu, čo predovšetkým znamená udržiavať ekonomiku pri živote, aby občania mali prácu a ak ju strácajú, aby mali zabezpečenú aspoň minimálnu sociálnu istotu. Na Slovensku sme k tomuto cieľu nasmerovali viac ako 62 proti krízových opatrení, ktoré vláda prijala v konsenze so sociálnymi partnermi. Plnenie základných hospodárskych a sociálnych cieľov aj v čase krízy je predpokladom politickej stability krajiny. Na Slovensku máme napríklad stabilizovaný finančný sektor, ktorý sa nezapojil do medzinárodných kapitálových transakcií a teda ani nebol potom nimi ohrozený. Aj vďaka tomu Slovensko nebolo odkázané na núdzové pôžičky od Medzinárodného menového fondu.
Slovensko ako jedna z krajín strednej a východnej Európy môže v porovnaní so západnou Európou zaznamenať v nasledujúcich rokoch rýchlejší ekonomický rast. Tempá medziročného rastu by sa mali na Slovensku dostať do plusu už v prvom štvrťroku budúceho roka. Budúci rok by sme mali rásť tempom okolo 2 až 3 %, čo je stále hlboko pod našim potenciálom. V rozvoji našich hospodárskych politík nezostávame stáť na mieste. Dokazujú to aj programy, ktoré sme prijali. Je to predovšetkým Modernizačný program Slovensko 21, ktorý vytýčil opatrenia pre rýchly a v dlhodobom horizonte udržateľný ekonomický rast, zvýšenie sociálnej mobility, posilnenie sociálnej súdržnosti, zmiernenie vplyvov demografického vývoja a zlepšenie prispôsobenosti ekonomiky zmenám vo vonkajšom a vnútornom prostredí pri absencii vlastnej meny. Pôjde najmä o modernizáciu inštitucionálneho zázemia podpory vedy, výskumu a inovácií, skvalitnenie podnikateľského prostredia a podporu malých a stredných podnikov prostredníctvom lepšej vymožiteľnosti práva, znížením administratívneho zaťaženia a lepšej regulácie, ako aj o zvýšenie informovanosti spotrebiteľov najmä na vysoko regulovaných trhoch, zvýšenie transparentnosti verejného obstarávania a poskytovania prostriedkov zo štrukturálnych finančných nástrojov EÚ. Predpoklady dosiahnutia našich zámerov vytýčil aj Národný program reforiem SR na roky 2008 - 2010, podľa ktorého vysoký ekonomický rast, stabilné ekonomické prostredie, rast zamestnanosti v uplynulých rokoch a postupná konsolidácia verejných financií vytvárajú predpoklady pre ďalšie úspešné napredovanie slovenskej ekonomiky a rast životnej úrovne jej obyvateľstva. Slovensko však nemôže očakávať, že import technológií zo zahraničia bude dlhodobo poskytovať dostatočný zdroj ekonomického rastu a rastu životnej úrovne obyvateľstva. Aj preto sme začali už v súčasnosti vytvárať predpoklady, aby reálna konvergencia slovenskej ekonomiky bola v dlhodobom horizonte založená na tvorbe nových poznatkov a ich následnom efektívnom využití. Takto založený ekonomický rast musí zároveň úzko súvisieť so sociálnou súdržnosťou, aby čo najširšia skupina obyvateľstva profitovala z prínosov tohto rastu.
Naša vláda s dominanciou sociálnodemokratickej politiky si uvedomuje určujúce miesto ekonomiky pri tvorbe zdrojov potrebných pre rozvoj spoločnosti. Ale predovšetkým sme ako sociálni demokrati presvedčení o tom, že cieľom hospodárskeho snaženia nie je maximálny zisk podnikateľských subjektov, ale maximálny rozvoj každého jedného človeka. Vláda v súlade so svojim programom tvrdí, že podmienky, v ktorých ľudia žijú a pracujú, nie sú len ich osobnou vecou alebo zodpovednosťou ich blízkych a rodín, ale aj vecou verejnou. Musí to byť program rovnováhy zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity. Pre nás je priorita sociálnej oblasti v riadení štátu rozhodujúca. Maximálne efektívny hospodársky rozvoj je prostriedkom na dosahovanie základných sociálnych cieľov. Vláda Slovenskej republiky hneď pri zostavovaní vládneho programu pristúpila k obavám obyvateľstva z celkovej sociálnej situácie, nezamestnanosti a potreby istôt do budúcnosti s najväčšou vážnosťou a zodpovednosťou. Obavy nevyrieši žiadna zázračná sila voľného trhu. Trh bez súhry so štátom tieto obavy len prehĺbi.
Z toho sa odvíja aj doterajšia činnosť vlády. Kvalita života jednotlivca, vytváranie podmienok pre jeho dôstojný život a trvalo udržateľný rozvoj sa niesol všetkými jej rozhodnutiami. Pri rešpektovaní sociálnych priorít sme dokázali vytvárať podmienky pre budúci vysoký hospodársky rast. Aj zásahy štátu v súčasnej globálnej kríze sa nesú v znamení, že túto krízu nezapríčinila rozhodujúca väčšina obyvateľstva, preto aj jej prekonávanie nepôjde na jej plecia. Súčasná vláda nezostala len pri politických programových vyhláseniach. Uvedomila si potrebu kvalitného a kvalifikovaného rozhodovania a manažovania štátu. Preto ihneď na začiatku svojho vládnutia zadala odborníkom z akadémie vied vypracovať Víziu dlhodobého rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorá sa v súčasnosti konkretizuje do stratégie na ďalších päť rokov. Aj v reakcii na globálnu krízu dospeli autori Vízie k záverom, že doterajší vývoj je neudržateľný. Rozpor medzi ekonomikou a človekom a ekonomikou a prírodou sa neustále prehlbuje a klasická cesta riešenia všetkých hospodárskych problémov a tým aj sociálnych otázok zvyšovaním spotreby je slepou uličkou. Myslíme si, že základným poslaním štátu, ktorý v demokratickom zmysle slova vždy chápeme ako sociálny, inak štátom nie je, musí byť: pôsobiť ako regulačný systém vo väzbe na vývoj sociálnej situácie a celkovej príjmovej stratifikácie spoločnosti a zároveň štát je kľúčový regulátor podnikateľského prostredia v rámci národných ekonomík i na nadnárodnej úrovni.
Vážení členovia Hospodárskeho klubu,
Vidím tu viacerých, ktorých osobne poznám, viem o vašej práci v oblasti hospodárstva, vedy, či iných sfér spoločenského života. Verím teda, že s niektorými z myšlienok, ktoré som vyslovil sa môžete stotožniť. Samozrejme vážim si aj tých, ktorí nie celkom so mnou súhlasia. V tom je pestrosť nášho života. Verím, že som priniesol niekoľko podnetov do vašej diskusie, na ktorej sa rád zúčastním.
Ďakujem Vám za pozornosť.
Slovo správcu P. Kasalovského
na 216. podujatí združenia NEF Hospodársky klub
Dovoľte mi otvoriť naše 82. riadne zhromaždenie a celkove 216. podujatie. Som rád, že opäť prišiel na našu pôdu predseda vlády Robert Fico. Podľa prezenčných
listín je tomu tak po deviatykrát.
S potešením osobitne vítam prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.
Pred šiestimi týždňami bola prvá časť nášho XI. valného zhromaždenia. V absolútnej miere potvrdila predovšetkým v zahraničí tak vysoko cenenú nadstraníckosť, ako aj to, že našich väčšina členov vytrvale napomáha rozvoju spoločnosti vo svojich sférach pôsobenia.
Naši a zahraniční politici dostali od nás celý rad memoránd, vyhlásení a stanovísk k horúcim problémom za tých sedemnásť rokov nášho života. Z domácich boli nemlčiaci politici v urážlivej menšine.
V niekoľkých vetách sme vyjadrili to, o čo sa budeme usilovať v najbližšom čase, keď prežívame väčšie-menšie anomálie a svojím spôsobom dosť nebezpečné pre ľudskú spoločnosť, okrem iných :
- v najhlbšej tichosti sa prehlbuje informačná kríza, netušený a vskutku obludný marazmus, ktorý deklasuje hodnotové rebríčky a občanov ako takých nielen v celoslovenskom, ale aj v globálnom priestore,
- v najhlbšej tichosti politické garnitúry odkladajú do mrazničiek ideály občianskej spoločnosti,
- v najhlbšej tichosti sa rozširuje vplyv minimálneho počtu jednotlivcov - oligarchov na chod vecí verejných a sveta vôbec, pričom cielene znevažujú iné riešenia ako tie svoje a devastujú myslenie, no i verejnú mienku,
- príkladom môže byť postupné oslabovanie popularity Baracka Obamu, a bezprecedentné diskusie mediálne mocných o jeho Nobelovej cene za mier,
- príkladom môže byť mediálny a vôbec celkový chaos ohľadne prebiehajúcej kodaňskej konferencie Spojených národov o klimatickej zmene,
- príkladom môže byť zahmlievanie príčin civilizačnej krízy prejavujúcej sa tak tvrdo v hospodárstve a financiách, a v dôsledku až deštruktívne v praktickom živote celých štátov, rodín a konkrétnych ľudí.
Pán premiér, je pred nami rok 2010. Verím, že Vaše myšlienky nám poskytnú nielen plastickú predstavu ako Vy vidíte najbližšiu budúcnosť Slovenska, ale dajú nám podnety, kde môžeme najviac pomôcť.