Ing. Eduard Drobný, narodený 28. 5. 1936 v Žiline

Po skončení stredoškolského štúdia navštevoval Slovenskú vysokú školu technickú a Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. S publikačnou činnosťou začal ešte ako študent v Technických novinách, kde neskôr aj externe pracoval. V roku 1954 vydal knihu Mám tranzistor, čo s ním. Je to prvá populárna práca o polovodičových súčiastkach vydaná v slovenčine knižne. Literárnym fondom odmenili aj knihu Som len počítač, ktorá má tiež primát v slovenskej populárnonáučnej literatúre. Dovedna napísal päť kníh, v niekoľkých ďalších vystupuje ako spoluautor alebo zostavovateľ. Je autorom stoviek rozhlasových scenárov, piatich televíznych realizovaných scenárov v cykle Večery s vedou.

V roku 1972 zakladá populárno-náučný časopis Elektrón, v ktorom pôsobil do roku 1989 ako šéfredaktor. Elektrón bol oceňovaný v domácom prostredí, ale aj v zahraničí. 31. marca 1989 odchádza do redakcie Technických novín s úlohou prebudovať ich na farebné noviny európskeho typu. So zmenou politického systému stratili Technické noviny vydavateľa a tento plán sa neuskutočnil.

V roku 1990 zakladá akciovú spoločnosť Perfekt, ktorej hlavným predmetom činnosti je vydávanie periodickej a neperiodickej tlače, zameranej najmä na literatúru faktu. Zaujímavosťou projektu, ktorý sa rozhodol realizovať bolo postupné budovanie firmy bez úverových zdrojov a zahraničného kapitálu. Tento projekt ukázal svoju životaschopnosť a naznačuje možnú cestu podnikania bez závislosti na cudzích partneroch. Je to síce pomalší proces, ako pri dostatočnej kapitálovej vybavenosti, no tým, že odpadá odovzdávanie časti zisku investorovi (či je externý, alebo vystupuje ako spolumajiteľ) možno lepšie realizovať vlastné predstavy nezávisle na záujmoch investora.

Perfekt, a.s., je možno jediným vydavateľstvom, ktoré vydáva periodickú aj neperiodickú tlač a napriek ničivým ekonomickým zásahom do kúpnej sily obyvateľstva existuje na trhu. Titul, ktorý vyšiel v najväčšom rozsahu je Veľká kniha o matke a dieťati, ktorého slovenské a české vydania prekročili náklad 500 000 výtlačkov. Patrí mu tiež primát vydávania najčítanejšieho detského slovenského časopisu Fifík.

Ocenenie Prominent ekonomiky už raz získal za 2OO2. rok a prevzal si ho stále ako nečlen klubovej komunity na tohtoročnom júnovom mítingu s prezidentom SR I. Gašparovičom.


Päť otázok pre nominovaných na prestížne ocenenie
Prominent ekonomiky 2004

Nad otázkami garanta prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky sa zamyslel aj riaditeľ vydavateľstva Perfekt, publicista a spisovateľ Ing. Eduard Drobný.

Pätnásťročný úspech

So slovom úspech treba veľmi opatrne narábať. Za úspech považujem aj každý dobrý a realizovaný projekt. Pred takmer pätnástimi rokmi som sa rozhodol naplniť svoje predstavy vlastnými silami. Za prvý a možno aj najväčší úspech považujem to, že sa mi podarilo zapáliť za tento cieľ a získať do tímu ľudí, ktorí vedia, chcú a vydali sa so mnou na túto namáhavú cestu. Nebola a nie je jednoduchá. Skúsený a úspešný manažér Viktor Klemon z Didaktiku Skalica tvrdí: Ak sa podnikateľský zámer nepodarí zrealizovať, bol zlý. Ten náš vyšiel a Perfekt existuje už pätnásty rok. Za úspech, ak by som to zhrnul, považujem, že robíme prácu, ktorá nás teší a napĺňa.

V duchu tradičných hodnôt

Vydavateľ časopisov a kníh je zdrojom informácií, ktoré sa v kondenzovanej podobe dostávajú k adresátovi. Osobitosťou tohto transferu je totálna dobrovoľnosť prijímania informácií. Začínali sme s prekladovou literatúrou, postupne sme prechádzali na vydávanie prác našich autorov. Dnes slovenskí spisovatelia tvoria väčšinu nášho edičného plánu a napríklad trinásťdielne súborne dielo Vojtecha Zamarovského je najväčší projekt tohto typu u nás. Som veľmi rád, že sa nám v časopise Fifík aj Quark, rovnako aj v knihách darí pôsobiť v duchu našich tradičných hodnôt.

S pravidlami a doma

Každú aktivitu treba realizovať v určitom, pomerne presne definovanom prostredí s pracovníkmi, ktorých vlastnosti sú veľmi rôznorodé. Objektívnou bariérou úspešnosti je nepriaznivé prostredie. Napríklad pôsobia tu sily uprednostňujúce zahraničného podnikateľa pred domácim. Sústavne sa menia pravidlá. Platí nejednoznačná, nezrozumiteľná, nestabilná a niekedy až bezohľadná legislatíva. Navyše je to prostredie, kde súčasne pôsobí viacero reštriktívnych nástrojov, ktoré prirodzene synergicky znásobujú negatívne dopady, sú ako terén plný nástrah a bariér. Máme na Slovensku mimoriadne nadaných a pracovitých ľudí, treba zainteresovať takých, ktorí budú ochotní svoje kvality uplatniť u nás doma.

Verím bez argumentov

Ak poviem, že sa bojím globalizácie, bude do vyzerať až oportunisticky. Dnes sa nepatrí globalizáciu, toto nové náboženstvo, spochybňovať. Ale ak zrátame jej negatíva, ktoré nás existenčne ohrozujú (a tam patrí nie iba Slovensko, ale celá planéta) a výhody, ktoré sú iba na úrovni polevy na torte, rozpor je zrejmý. Historické skúsenosti nás učia, že negatívne vývojové tendencie končia katastrofou. Napriek tomu, že na to nemám argumenty, chcem veriť, že sa rozhodujúce sily spamätajú a aj v roku 2020 bude jestvovať aj Perfekt a krásne Slovensko.

Vyžaduje si to drinu

Zlomyselní a možno aj trocha menej chápaví novinári, politici a ďalší verejní činitelia robia z podnikateľov symboly zla. Hovoria to tí, ktorí neskúsili vziať zodpovednosť za seba a ďalších ľudí, do vlastných rúk. Škoda tej dehonestácie ľudí s odvahou, a ostatnými danosťami, ktoré sú pre tento spôsob života nutné. Verím však, že toto naše súčasné prechodné obdobie skončí a veci sa dostanú hierarchicky do poriadku. Chce to čas, vyžaduje si to drinu a trpezlivosť. Má to úskalia aj čaro. Vyberte si...


Ponuku na prezentáciu názorov využil aj rektor STU prof. V. Báleš.

1. Ako ste sa stali úspešným a čo považujete za úspech?
Úspech je veľmi relatívny pojem, nehovorme preto o úspešnej kariére, ale o tom ako sa vypracovať do určitej pozície a ako úspešne zvládať úlohy vyplývajúce z danej funkcie. Môj prístup k pracovným povinnostiam vychádza zo základnej premisy, ktorú mi od malička vštepoval môj otec. Buď predovšetkým prísny na seba, požaduj od podriadených dochvíľnosť termínov, nepodceňuj žiadne maličkosti a správaj sa empaticky ku každému. Dôveruj svojim najbližším spolupracovníkom a daj im veľa kompetencií, ale aj prísnu zodpovednosť. Jednotlivec vie dokázať veľa, ale ak je v dobrom tíme ľudí, dokáže oveľa viac. Avšak len tvrdá práca na sebe, seriózna príprava na rokovania a na rozhodnutia sú základom pre úspešné zvládnutie každej funkcie. Žiaľ, častokrát si musím ukrojiť z voľného času, ale vďaka pochopeniu mojej rodiny sa to dá zvládnuť.
A čo považujem za úspech? Za úspech považujem každý vydarený projekt, ktorý posúva Slovenskú technickú univerzitu do pozície lepšej ako sú iné univerzity. Ešte raz opakujem, že úspech je relatívny pojem. Pre niekoho je úspech prvý krok na svete, prvé slovo, pre iného je úspešná kariéra a pre niekoho zas zvládnutie ťažkej choroby. Domnievam sa, že každý človek má svoj úspešný úspech.

2. Ktorý konkrétny úspech si ceníte najviac?
Je to funkcia rektora najväčšej a najstaršej technickej univerzity na Slovensku Slovenskej technickej univerzity. Je to volená funkcia Akademickým senátom STU a veľmi si vážim, že som dostal dôveru v tajných voľbách. Na medzinárodnom poli si veľmi cením zvolenie do výboru Európskej federácie chemického inžinierstva, združujúcej 48 organizácií z celej Európy. Je to ocenenie mojej odbornej činnosti v chemickom inžinierstve európskou odbornou komunitou. V neposlednej miere je to aj prvé čestné občianstvo v mojej rodnej obci Prestavlky, ako ocenenie môjho vrelého vzťahu k tejto dedinke.

3. Ktoré prekážky až bariéry sú pre úspešných najnebezpečnejšie?
V oblasti, v ktorej ja pracujem, teda vo vysokom školstve, je to sústavná zmena legislatívy. Mám pocit, že sa stále nachádzame v určitom metastabilnom stave. A potom je veľmi dôležité neprepadnúť pocitu neomylnosti a nenahraditeľnosti.

4. Máte akú-takú predstavu o sebe samom, Vašom pracovisku a našej krajine v roku 2020?
Píše sa rok 2020. Prof. Báleš v zdraví úžíva svoj vysoký dôchodok na chalupe v Prestavlkoch. Doobeda píše svoje pamäti a poobede sa venuje záhradke a vnúčatám.
Slovenská technická univerzita sa stala prestížnou európskou univerzitou. Z jej študentov je 20% študentov z Európy a zo sveta. Vláda dáva do vysokoškolského vzdelávania 3,5 % HDP, lebo naplnila svoje programové vyhlásenie, v ktorom opäť deklarovala, že vzdelanie je jej absolútnou prioritou.
Slovensko sa stalo atraktívnou turistickou krajinou s perfektnou infraštruktúrou. Je lákadlom pre svoju čistú zelenú prírodu a špičkové služby. Turistický priemysel konkuruje iným odvetviam priemyslu.

5. Ako vnímate podnikateľskú zodpovednosť za svoje blízke okolie a vôbec celú spoločnosť?
Funkcia rektora verejnej vysokej školy a Slovenskej technickej univerzity zvlášť, je nielen o podnikaní, ale najmä o zodpovednosti za prípravu inžinierov, lebo inžinieri sú odborníci, ktorí problémy nielen nastoľujú, ale ich musia aj vyriešiť. Svoju zodpovednosť preto vnímam predovšetkým vo vzťahu k študentom vo vytváraní podmienok pre ich kvalitné vzdelávanie.


Správca, výkonný podpredseda klubovej komunity a garant jej tradičných ocenení (Zlatý biatec je udeľovaný od 1993. roka a ocenenie Prominent ekonomiky od r. 1995) oslovil nominovaných. V súvislosti s blížiacim sa korešpodenčným a tajným hlasovaním 1000 osobností hospodárstva a spoločnosti položil nominovaným na ocenenie Prominent ekonomiky 2004 päť otázok v záujme priblíženia ich myslenia aj životnej dráhy členom komunity a návštevníkov jej webstránky. Ako prvý poslal odpovede predseda SAV Štefan Luby.

1. Ako ste sa stali úspešným a čo považujete za úspech?

Za zložky úspechu považujem stimulujúce rodinné prostredie, dobré odborné vzdelanie, ktoré dáva schopnosť do hĺbky analyzovať problémy, jazykové znalosti, primeranú ctižiadostivosť kombinovanú s obavou z prípadného zlyhania a dôslednosť v dotiahnutí problémov až do záveru. Za úspech považujem ak to, čo človek vytvorí, budú poznať nielen jeho súčasníci, ale aj ďalšie generácie.

2. Ktorý konkrétny úspech si ceníte najviac?

Za svoj konkrétny úspech, dosiahnutý v kolektíve, považujem, že po roku 1989 sa podarilo Slovenskej akadémii vied pretransformovať tak, že dnes s polovicou pracovníkov dosahuje v prepočte na jedného pracovníka v základných parametroch (výskum, jeho aplikácie, hospodárska činnosť, vzdelávacie aktivity, medzinárodná spolupráca) 2 až 7-krát vyššie výstupy. Osobitne významnú pozíciu má SAV vo vedeckých programoch Európskej únie, kde so 130 projektmi financovanými úniou a troma centrami excelentnosti je na Slovensku v prepočte na počet zamestnancov na prvom mieste.

3. Ktoré prekážky až bariéry sú pre úspešných najnebezpečnejšie?

Vonkajšou bariérou je závisť, prehnane vyjadrená výrokom, že úspech sa neodpúšťa. Vnútornou prekážkou toho, aby úspech bol trvalý a eticky podložený je opojenie sa úspechom, čo môže vyvolať stratu sebakontroly a prekročenie akceptovateľných hraníc jednotlivca a jeho prostredia.

4. Máte akú-takú predstavu o sebe samom, Vašom pracovisku a našej krajine v roku 2020?

Vychádzajúc z analogického vývoja iných krajín v 20. storočí očakávam, že Slovensko sa v roku 2020 v európskom rebríčku prosperity dostane do takej relatívnej pozície, v akej je dnes Taliansko. K tomu oprávňuje predpoklad, že v tomto období ešte nedôjde k zásadnejšiemu vyčerpaniu energetických zdrojov a surovín. Slovenská akadémia vied bude mať potom podobnú pozíciu ako majú dnes jej partneri národné vedecké centrá v Taliansku alebo Španielsku. Po dobudovaní vedeckej infraštruktúry Slovenska bude SAV aj iný slovenský výskum univerzity, výskumné ústavy viacej prepojený so sférou špičkových technológií, ktoré sa v našom regióne paralelne etablujú a citeľne zvýšia produktivitu ekonomiky a životnú úroveň.

5. Ako vnímate podnikateľskú zodpovednosť za svoje blízke okolie a vôbec celú spoločnosť?

Zodpovednosť človeka, ktorý podniká vo výskume spočíva v tom, aby investoval či už štátne, súkromné-sponzorské alebo zahraničné prostriedky tam, kde to prinesie najväčší poznávací, aplikačný, vzdelávací alebo kultúrny výstup. Zdanlivo je to banálny výrok, ale jeho naplnenie si vyžaduje úsilie a zvládnutie konfliktných situácií, pretože vyzdvihovanie špičiek nie je samozrejmosťou. Spoločenskou zodpovednosťou je zabrániť zneužitiu výsledkov výskumu.