Vladimír Kestler, predseda predstavenstva, Omnia, a. s.

- Pre objektívnosť hodnotenia súčasných slovensko-ruských vzťahov je potrebné "odložiť" politicko-historickú traumu spojenú s obdobím medzi rokmi 1948- 1989. Pri rešpektovaní takejto etickej "očisty" možno konštatovať veľmi významný potenciál na rozvoj ekonomickej, ale aj politickej spolupráce, ktorý je daný nielen vecne existujúcim surovinovým a energetickým napojením Slovenska na Rusko, ale aj reálne existujúcim ľudským porozumením obyvateľov oboch štátov, ktorého bázou je predovšetkým slovanská "základňa" oboch našich národov. Je preto veľká škoda, najmä pre Slovensko, že dostatočne nevyužilo po roku 1989 proklamovanú tézu o vytvorení slovenského mostu medzi Východom a Západom.
Dôsledkom slabej aktivity Slovenska na úrovni štátnej, odvetvovej i firemnej je dnes už reálne existujúca štruktúra západných firiem v Rusku, ktoré si svoje investičné a výrobné chodníky "vychodili" aj bez pomoci Slovenska, ako potenciálneho sprostredkovateľa či realizátora. Pritom slovenské firmy (vrátane tej našej) sa pri osobných rokovaniach i v rámci realizovaných kontraktov neraz presvedčili o tom, že dnešní ruskí partneri sú spoľahliví, perspektívni a otvorení pre rozvoj spolupráce investičnej, výrobnej aj obchodnej. Rád preto konštatujem, že naša firma medziročne so solídnym priemerným indexom nárastu akceleruje obchodno-výrobné vzťahy s Ruskou federáciou, čo pre ďalší rozvoj firmy pokladám za výrazne stabilizačný prvok.
Makroekonomicky bude novú slovenskú reprezentáciu po septembrových voľbách čakať neľahká úloha, doriešiť celý rad otvorených otázok z minulosti, a to od problémov deblokácií až po vytvorenie dôveryhodných perspektívnych politickoekonomických vzťahov medzi Slovenskom a Ruskou federáciou.
Hospodársky denník, 15. júla 2002

Ivan Štefanec, prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska
- V slovensko-ruských vzťahoch nastal v poslednom desaťročí pokles, ktorý bol len dôkazom nerovnoprávnosti predchádzajúcich vzťahov. Súčasná úroveň vzťahov má veľký potenciál pre rozvoj, ktorý má šancu na úspech na základe vzájomne výhodnej spolupráce. Dôležitosť slovensko-ruských vzťahov je pre nás podmienená skutočnosťou surovinovo najdôležitejšieho partnera.

Ivan Šimko, minister vnútra Slovenskej republiky
- Slovensko-ruské vzťahy sa dajú charakterizovať ako dlhodobo dobré. Som rád, že pokračuje ozdravovanie pokrivených vzťahov z čias komunizmu a že nachádzame z ruskej strany pochopenie pre naše vlastné ambície.

Peter Galovič, riaditeľ Mediprogressu, s. r. o., Piešťany
- Čo sa týka minulosti, podstatné je to, čo nás spája - široká, dobrá slovanská duša, ktorá žije v obidvoch národoch a prirodzene inklinuje "druh k druhovi". Politika tieto vzťahy deformovala, ale to nič nemení na fakte, že obyčajný Rus si váži a je ochotný sa obetovať za svojho priateľa Slováka a naopak. Čo sa týka dneška a budúcnosti, tento potenciál je umocnený skutočnosťou, že sme sa zbavili politických bariér a nánosu a pevne verím, že sú tým vybudované veľmi pevné základy korektných vzťahov, z ktorých máme aj vzájomné potešenie a radosť.

Zoltán Demján, predseda dozornej rady Holcim Slovensko, a. s.
- V dávnej minulosti to bola jednoznačne skutočnosť, že máme spoločný slovanský pôvod, a tým množstvo podobných vlastností. Tento pozitívny vzťah bol, žiaľ, veľmi silno naštrbený časom komunistickej diktatúry, čo naša generácia asi dosť ťažko zabudne. V tých časoch sa megalomanské správanie ruských politikov veľmi negatívne prejavilo na našich vzájomných vzťahoch. V súčasnosti sa tento vzťah redukuje na aký-taký turistický ruch ruských zbohatlíkov do slovenských hôr a často špekulatívne obchodné vzťahy. Verím však, že v blízkej, ale pravdepodobne skôr v ďalšej budúcnosti, to bude pre slovenskú ekonomiku veľmi zaujímavý trh. Čo sa týka medziľudských vzťahov, tak sa bude musieť tento vzťah dlhodobo budovať práve na osobných vzťahoch konkrétnych osôb.

Gabriel Karlin, poslanec NR SR
- Stručne sa to dá vyjadriť ako "presedlanie na druhú stranu koňa".
Treba však povedať, že nie všetko bolo zlé a dnes nie všetko je dobré. Chýba nám vlastnosť alebo schopnosť vybrať zo zložitej spleti to pozitívne a rozvíjať, ale to je asi vlastnosť všetkých slovanských národov, a, žiaľbohu, to nás rozdeľuje a nespája. Pre budúcnosť považujem Rusko ako krajinu s nedozerným potenciálom rozvoja a z hľadiska podnikateľského ako trh s obrovskou absorpčnou schopnosťou. Mali by sme tejto krajine venovať primeranú pozornosť vo všetkých sférach života.

Luboš Valach, predseda predstavenstva Odien/Sevis reeng, a. s.
- So ZSSR, ale i s Ruskom nemalo Slovensko vždy najlepšie skúsenosti. Stupeň rozvoja demokracie v tejto krajine je na nižšej úrovni ako u nás. Rusko je pre Slovensko napriek tomu významným partnerom a v prípade, že situácia bude v tejto krajine dlhodobo stabilná a Rusko uskutoční potrebné reformy, potom vzťahy s Ruskom budú mať podstatne vyššiu hodnotu.

Viliam Veteška, predseda predstavenstva Slovenských aerolínii, a. s.
- Slovensko-ruské vzťahy sú nové z hľadiska vzniku štátov. Tradícia však existuje v rámci existujúceho ekonomického priestoru už veľmi dlho. Z minulosti za kľúčové považujem vybudovanie energetických vzťahov, avšak ešte predtým podiel bývalého ZSSR pri našom oslobodzovaní v druhej svetovej vojne. Rok 1968 však poznačil naše vzťahy veľmi negatívne a našou úlohou bude vymaniť sa z toho. Pokiaľ ide o súčasnosť neteší ma naše negatívne obchodné saldo s touto krajinou. Považujem to za neschopnosť nášho geopolitického myslenia. Stratili sme veľa času v obchodnom priestore. Jednoducho sme ten trh podcenili a chýba nám to. Verím, že v blízkej budúcnosti sa to začne naprávať. Nebude to však jednoduché, veď Rusko má tiež svoje predstavy. Osobne si myslím, že ťažko si predstaviť európsku ekonomiku i európsku bezpečnosť bez účasti Ruska.
Hospodársky denník, 12. júla 2002

Jozef Medveď, dekan Fakulty financií UMB Banská Bystrica - Slovensko-ruské vzťahy majú svoju históriu (ako dedičstvo slovensko-sovietskych vzťahov) a v nej treba hľadať logiku súčasných novodobých vzťahov. Mnohé hospodárske vzťahy, ktoré fungovali, treba zachovať a mnohé, ktoré zlikvidovala eufória transformácie slovenskej ekonomiky, treba oživiť. Na jednej strane dodávky surovín, na druhej strane dodávky spotrebného tovaru v najširšom zmysle slova sú priestorom na obnovenie spolupráce. Nemožno zanedbať aj oblasť vedy, výskumu a vzdelávania. Slovenské i ruské vysoké školy a akadémie majú čo ponúknuť v mnohých špecifických študijných odboroch. Navyše zatiaľ neexistuje výrazná jazyková bariéra, opakujem zatiaľ... Pre slovenských expertov znamená ovládanie ruského jazyka, popri anglickom, nemeckom, francúzskom či španielskom, ako komparatívna výhoda na trhu vysoko sofistikovanej práce nielen v rámci Európy, ale i širšie.
Hospodársky denník, 10. júla 2002

Ján Badžgoň, predseda predstavenstva Castor & Pollux, a. s.

- Uvedomovaním si slovensko-ruských vzťahov by sme mali jednoznačne abstrahovať od tradičného ponímania pojmu "ruský", ktorý je daňou predchádzajúceho režimu v oboch krajinách. Z dnešného hľadiska ide prakticky iba o intenzívnych posledných asi desať rokov, keď prišlo k priamemu nadviazaniu diplomatických vzťahov. Treba chápať snahu ruských predstaviteľov o odstraňovanie prebujnenej korupcie, rozkrádania, riešenie mimoriadne pálčivých problémov v sociálnej oblasti a hlavne vidieť pretrvávajúce snaženie o šírenie demokratizácie, práva a občianskej spoločnosti. Rusko, ako bývalá svetová veľmoc, je na Slovensku svojím spôsobom stále podceňované a hodnotené dosť negatívne. V tomto smere vidím rezervy v oblasti pôsobenia diplomatického aparátu na Slovensku, ktorý (aj v súčinnosti s našimi diplomatickými pracovníkmi) má silu a prostriedky na poukázanie pozitívnych zmien, ktoré sa v tejto krajine denne odohrávajú. Za obdobie pôsobenia prezidenta Putina sa dosiahli mnohé významné dohody medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Rusko sa dnes aktívne zúčastňuje v boji proti medzinárodnému terorizmu a je reálne pripravené dohodnúť sa na princípoch a mechanizmoch podpory boja USA pri rozširovaní antiteroristickej koalície (aj v oblasti vojenskej spolupráce, čo sme si nedávno nevedeli ani predstaviť). Za podstatný moment pre celú podnikateľskú sféru vidím vyriešenie otázok nedobytných pohľadávok bez zbytočnej medializácie a vytvorenie normálnej podnikateľskej klímy medzi partnerskými krajinami. Zo svojej praxe musím potvrdiť, že napríklad voľakedy tradičné regionálne kontakty dnes takmer neexistujú. Nadviazanie aktívnej spolupráce na úrovni regionálnych komôr, profesijných zväzov a možno aj systém odborných školení poukazujúcich na špecifiká tohto teritória, by pomohlo našim podnikateľom.
Hospodársky denník, 9. júla 2002

Milan Murgaš, rektor Univerzity Mateja Bela Banská Bystrica

- Zažil som inváziu sovietskych vojsk v roku 1968. Vtedy sa hovorilo, že nás okupovali Rusi. Toto akosi zostáva v podvedomí a možno deformuje naše videnie ruskej súčasnosti. Dôležité pre súčasné a budúce vzťahy Slovenskej republiky a Ruskej federácie bude, aby sa rozvíjali na základe rovnoprávnosti a vzájomnej výhodnosti. Ťažiskom týchto vzťahov by nemal byť len vzájomný obchod, ale aj vyššie formy biznisu. Slovensko má predpoklady na to, aby sa v tejto oblasti intenzívnejšie presadzovalo.
Hospodársky denník, 8. júla 2002

Andrei Bartolomei, predseda predstavenstva Bartolomei Finance, o. c. p., a. s.

- Tak ako Američania aj Rusi, ako svetová veľmoc, ovplyvňovali našu minulosť a budú ovplyvňovať aj našu budúcnosť, len škoda, že tí Rusi to robili v nedávnej minulosti takým okupačným spôsobom. Našťastie, už aj v Rusku si zvykli na trhový systém a s tým súvisiace pravidlá, čoho dôsledkom sú vzájomné vzťahy Ruska a USA, ktoré sa potom následne prenášajú aj na iné spriatelené štáty. Táto pozícia je v celku potešiteľná, lebo tak Slovensko, ako aj Rusko sa určite nepresťahujú a je dobré mať dobrých susedov. Tu si treba tiež priznať, že Slovensko je výrazne energeticky závislé od Ruska, takže som veľmi rád, že sa konečne už začína nazerať na Rusko bez ohŕňania nosom, teda ako na riadny trhovo a demokraticky orientovaný štát. V tomto prípade treba oceniť zhovievavý postoj Ruska, ktoré nereagovalo na často netaktné a detinské vyjadrenia našich politikov a bez mihnutia oka išlo ďalej svojou cestou, ktorú sme potom ocenili aj my. Veď ešte prednedávnom naši politici obhajovali náš vstup do NATO najmä nebezpečenstvom blízkosti Ruska a dnes je už Rusko bližšie k NATO, ako sme my dostali čo i len pozvánku. Preto pre budúcnosť považujem za potrebné nielen vo vzťahu k Rusku, ale aj k iným štátom zachovávať triezvy postoj a usilovať sa o vzájomne výhodné priateľské vzťahy bez predsudkov.
Hospodársky denník, 4. júla 2002

prof. Ferdinand Devínsky, rektor Univerzity Komenského Bratislava

- Slovensko-ruské vzťahy výrazne poznamenala minulosť. A musí pretiecť ešte veľa vody Dunajom, kým sa otupí pocit trpkosti nad krivdami a stratenými rokmi. Vidím to ako generačný, možno viacgeneračný problém. Dnes však máme inú Európu, iné je aj Rusko. Keď dnes rozmýšľame o Rusku, musíme akceptovať nielen to, čo nás spája, ale i to, čo nás rozdeľuje. Pred krátkym časom prednášal na Univerzite Komenského poľský prezident A. Kwašniewski. Vo vzťahu k Rusku vyzdvihol zvláštnu rolu krajín strednej a východnej Európy, ktorým pripadla úloha stavať mosty, a nie múry, hľadať dohodu a výmenu hodnôt a neizolovať sa od Ruska a jeho bývalých súputníkov. Citujem: "Náš región - a v tom spočíva veľká zodpovednosť Poľska a Slovenska - nemôže dovoliť, aby sa Európska únia obrátila chrbtom k tým partnerom, ktorí nebudú jej členmi. Aby k tomu nedošlo, treba upevňovať demokratické procesy, hospodárske reformy a civilizačné premeny, ktoré prebiehajú u našich východných susedov. Treba stimulovať kontakty, posilňovať dialóg, oživovať spoluprácu. Ako sme my po celé povojnové desaťročia rátali so solidárnosťou západných spoločností, tak teraz máme morálny záväzok voči krajinám východnej Európy, s ktorými sme mali rovnaký osud."
K tomu niet čo dodať. Dá sa iba súhlasiť.
Hospodársky denník, 3. júla 2002

Robert Fico, predseda strany Smer

- Minulosť v slovensko-ruských vzťahoch pozná najmä veľmi silný moment oslobodenia územia Slovenska Červenou armádou od hitlerovského fašizmu v druhej svetovej vojne. Dôsledky nasledujúceho vývoja boli však rovnako silné a pre Slovensko zasa predstavovali stratu, ktorú sme dnes nútení doháňať. Ako v minulosti, tak i dnes však existujú medzi Slovenskom a Ruskom pomerne rozvinuté kultúrne a najmä ekonomické väzby. To všetko vytvára vhodný predpoklad na vzájomne výhodnú spoluprácu v súčasnosti i do budúcnosti. V Rusku sa dejú prevratné zmeny. Rusko má mnoho problémov, má však nezanedbateľný potenciál, ktorý rešpektujú aj USA, Európska únia a ostatné krajiny sveta a nemôžeme ho ignorovať ani my. Možno konštatovať, že súčasná ruská zahraničná politika je pragmatická a založená na komunikácii a tvorbe nových partnerských väzieb. Nemožno opomenúť ani verejne prezentované stanovisko Ruska v plnom rozsahu rešpektovať rozhodnutie Slovenska vstúpiť do NATO. Myslím, že Slovenská republika má pred sebou významnú perspektívu ďalšieho rozvoja najmä ekonomických vzťahov s Ruskou federáciou. Z tohto pohľadu považujem Ruskú federáciu za významného partnera Slovenska. Hospodársky denník, 1. júla 2002

Štefan Kassay, predseda dozornej rady I.D.C. Holding, a. s.

V Moskve som strávil niekoľko mesiacov, precestoval som okolie, nadväzoval obchodné vzťahy, zakladal firmu. Tiež môj syn Martin študoval v Moskve na Inštitúte medzinárodných vzťahov, kde rovnako má veľa priateľov, vrátane spolužiakov z rozličných krajín sveta. Často sa zhovárame o terajšom vývoji, medzinárodnej situácii, rusko-amerických vzťahoch a podobne. Aj na základe osobných skúseností sa nazdávam, že základ poznania predstavuje ruská kultúra, jednoduchosť, skromnosť a bezprostredné správanie sa ľudí. Pozitívom vo vzťahoch je výhoda dlhodobého spolužitia, aj keď v niektorých obdobiach boli aj negatívne skúsenosti. Pre súčasné podnikateľské prostredie či podnikateľské zámery však predstavuje poznanie ruskej kultúry a jej prostredia dominantný význam. V rámci podnikania I.D.C. Holding v Rusku sme sa presvedčili, že podmienky podnikania v tomto regióne sú krajne nehostinné. Je tu veľká korupcia a nedostatočný právny a výkonný rámec na ochranu podnikajúcich zahraničných subjektov. Absentuje podpora medzinárodnej bilaterálnej legislatívy na ochranu investičných zámerov a majetku v Ruskej federácii. Je potrebná väčšia podpora štátu na ochranu slovenských záujmov a podnikateľských projektov na tomto území. Napriek všetkému z hľadiska pôsobenia na svetovom trhu má ruské teritórium budúcnosť. Je to perspektívna krajina s veľkým a potenciálnym trhom, ale na druhej strane pri rozhodnutiach investovať v tomto prostredí treba zvážiť vysoké riziko.
Hospodársky denník, 27. júna 2002