Tradičné stretnutie a diskusia s prezidentom SR
24. apríl 2013Termín tradičného stretnutia a diskusie prezidenta republiky SR Ivana Gašparoviča s klubovou reprezentáciou je streda 24. apríl 2013. Prezident republiky bol riadnym členom združenia od r. 1996 a od zvolenia priamou voľbou občanov do funkcie hlavy štátu je čestným členom rovnako ako jeho dvaja prezidentskí predchodcovia Michal Kováč a Rudolf Schuster. Vlani bolo takéto diskusné stretnutie 11. januára.
Tohtoročného stretnutia sa zúčastní deväť členov združenia. Sú medzi nimi aj vlaňajší nositelia prestížnych a medzinárodne uznávaných cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky Ľuboš Lopatka, generálny riaditeľ AZC, a.s., Bratislava a podnikateľ František Pancurák, ďalej Mikuláš Milko, generálny riaditeľ CK Hydrotour, konateľ Techniserv, s.r.o. Roman Danda, konateľ CSC Computers, s.r.o. Jaroslav Kmeť, zakladajúci člen združenia Peter Kasalovský, predseda výboru Ján Gabriel, podpredsedovia výboru Peter Hrinko a Terézia Lovíšková a generálny sekretár ZCPP SR Juraj Dlhopolček.
Na www.prezident.sk je zverejnená táto správa :
Prezident SR diskutoval s členmi Hospodárskeho klubu
24. apríl 2013Prezident Ivan Gašparovič prijal predstaviteľov Neformálneho ekonomického fóraHospodárskeho klubu na čele s jeho zakladajúcim členom Petrom Kasalovským. Ivan Gašparovič na začiatku stretnutia konštatoval, že za obdobie 20 rokov samostatnosti Slovenská republika dosiahla mnohé úspechy a teší ho, že sa mohol stretnúť s ľuďmi, ktorí sa spolupodieľali na týchto úspechoch. "Hospodársky klub je neutrálny a zastáva postoje k zásadným ekonomickým a sociálnym otázkam štátu," uviedol na úvod rokovania prezident.
Peter Kasalovský hlavu štátu informoval, že Hospodársky klub "má dvadsať rokov ako republika a združuje 299 členov. Slovensko nemá národné hospodárstvo a vlastnú ekonomiku, ale je závislé od Nemecka a Francúzska a ďalších zahraničných ekonomík," povedal . Podľa neho Hospodársky klub dospel k názoru, že treba pripraviť "sociálnu víziu pre Slovensko" a ľudom dať "konkrétnu predstavu."
Za hlavné problémy označil situáciu v školstve a v zdravotníctve, prezamestnanosť v štátnej a verejnej správe. Podľa Petra Kasalovského "treba nachádzať nový charakter práce, nie sa neustále vyhovárať na krízu."
Prezident Ivan Gašparovič na stretnutí zdôraznil nevyhnutnosť posilniť odvahu slovenských podnikateľov púšťať sa aj do rizikových projektov doma a v zahraničí. "Vláda si musí vedieť v krátkych intervaloch vyhodnotiť dopady vlastných rozhodnutí," konštatovala hlava štátu.
Predstavitelia Hospodárskeho klubu z radov podnikateľov za problém považujú predovšetkým slabú podporu malých a stredných podnikateľov, slabú vymožiteľnosť práva a pomalú prácu justície.
Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub vzniklo v roku 1993 na podnet Petra Kasalovského na stretnutí podnikateľov a verejných činiteľov SR. Cieľom klubu je oponovať vládnu aj opozičnú hospodársku politiku, pomáhať rozvoju medzinárodných vzťahov a šíriť dobré meno Slovenskej republiky.
Klubová reprezentácia v Prezidentskom paláci
Fotografovala E. Szombatová
Tohtoročná reprezentácia združenia pred príchodom prezidenta SR I. Gašparoviča.
Prezident SR so zakladajúcim členom vyše 20-ročného združenia P. Kasalovským.
Nováčikmi na diskusii boli podnikateľ F. Pancurák (vľavo) a konateľ Techniserv R. Danda.
Prezident SR I. Gašparovič sa vyjadril k všetkým podnetom, ktoré uviedol P. Kasalovský.
Z myšlienok správcu združenia Petra Kasalovského na prijatí a diskusii u prezidenta SR, 24. apríl 2013
Vážený pán prezident republiky,je mi potešením pozdraviť Vás v mene našej komunity, ktorá vstúpila do dvadsiateho prvého roku svojho života. Má rovnaký počet členov ako pred rokom, ale, došlo k obmene členstva. Do združenia vstúpili viacerí tridsiatnici a štyridsiatnici, ktorí takpovediac nahradili niekoľko päťdesiatnikov a starších, z ktorých väčšina dospela do štádia sebaľúbosti s presvedčením o vlastnej genialite. Svojimi postojmi rezignovali na základné poslanie klubu, ktorým je líderstvo nových nápadov pre zlepšenie stavu našej republiky. V spoločnosti sa dosť často prezentovali, ale aj vykresľujú ako úspešní podnikatelia. Dostať za nízke ceny fungujúci štátny majetok a potom ho predať zahraničnému investorovi, tak to nie je podnikateľský úspech, ale čisto osobný prospech a dôkaz o bezprecedentom avanturizme v rokoch našej transformácie. Obdobne to platí aj o tých, ktorí dostávali príležitosti a majú ich vďaka príklonu k tej-ktorej vládnucej politickej straníckej, ako aj lobistickej skupine.
Na našom XII. valnom zhromaždení 13. decembra 2012 som hovoril o týchto momentoch v živote našej spoločnosti. Aj preto, že vysoký počet našich členov vníma doterajší vývoj slovenskej spoločnosti ako cestu k hospodárskej závislosti. A keď k hospodárskej závislosti, tak aj sociálnej a štátnej. Vy sám, pán prezident republiky, ste neraz hovorili, že sme hospodársky závislí na tom, ako sa darí Nemecku a Francúzsku. Celý rad našich členov neakceptuje našimi politikmi prezentovaní názor, že inej cesty niet. Čoraz častejšie analyzujeme obdobie, keď sme do vývoja štátu nemohli zasahovať. Keďže vekove, ale aj svojou činnosťou sa iba začínali naši členovia profilovať ako osobnosti. Z našej pôdy zaznieva názor, že Slovenská republika nemá národné hospodárstvo vlastnú ekonomiku, ale ekonomiku na svojom území (a to aj so zreteľom na fakt, že 95% HDP vytvárajú firmy so zahraničným kapitálom). Napríklad WEF (World Economic Forum) reagoval na v tomto smere na môj podnet síce nekvalifikovane, ale pochopiteľne. S pomocou našich ľudí, ktorí tvrdili, že o našej konkurencieschopnosti sa vyjadrovali slovenskí podnikatelia. Bol som to ja, ktorý presvedčil prof. Schwaba počas jeho návštevy nášho združenia v 1996. roku a to v dobe, keď ste ho prijali Vy ako predseda parlamentu a vtedajší premiér sa odobral na východné Slovensko. Bolo to s cieľom, aby sme boli zaradení do skupiny štátov, ktoré sú hodnotené práve z hľadiska konkurencieschopnosti. A my sme sa v súčasnosti ocitli v siedmej desiatke štátov, a to vraj podľa našich podnikateľov. Ďaleko za štátmi V4 i za Slovinskom. Ministri, ktorí mali na takúto "pravdu" reagovať len krčili plecami, obrazne aj v skutočnosti.
Asi bolo treba prejsť takýmto vývojom a dospievať aj k takýmto názorom. Aj keď málo príjemným, ktoré ale naznačujú, že sme viac ako dosť limitovaní situáciou v blízkom zahraničí. K tomu sa pridružuje fakt, že sídla niekoľko tisíc firiem sú v zahraničí, tak v štátoch označovaných ako "daňové raje", no i vo viacerých štátoch EÚ, ktorým prispievame k prosperite. Platí to aj o bankovom a vôbec finančnom sektore, ako aj o väčšine médií. Je to tragikomické, keď podporujeme niekoľkoosobové firmy, ktoré majú zabezpečiť zamestnanosť ... To by sa ešte dalo zobrať. Čo už, ale nápady ako míňať peniaze daňových poplatníkov, ktoré majú čudesné rozmery aj v čase druhej vlády Roberta Fica. A vôbec nejde mi len o zverejnené prípady. Potom je tu upozornenie, že môžeme očakávať príliv (cunami ?) ruských a čínskych firiem. Za akých podmienok ? Čo je so širokorozchodnou ? Čo je so splavnením Váhu podľa záväzku voči Európskej komisii ?! Čo je s revitalizáciou krajinou ?! Čo je s riešením PET flaší ?! Sme na tom veľmi biedne, keď nie a nie začať s budovaním vlastnej ekonomiky.
Podpora zamestnanosti dotovaním zahraničných firiem desiatkami miliónov, "školiacich" firiem a agentúr "zamestnanosti"... To nie je cesta. Základné, stredné aj vysoké školstvo sa nachádzajú v úpadku a vo väčšine prípadov bez spojenia s praktickým životom a vôbec praxou. Zdravotníctvo nie a nie chytiť "druhý dych", nasledovať príklady fungujúcich zdravotníckych zariadení. Sociálna rozšafnosť, prezamestnanosť a neuveriteľný počet zamestnancov štátnej a verejnej správy bez náležitej produktivity efektívnosti. A výsledok ? Rastúca pasivita občanov a celková skepsa. O vlastenectve, o národnom cítení môžeme hovoriť s obavou. Rozširovať sa o víťaziacej pravde, spravodlivosti a zdravom rozume, to by bolo takmer povestným výmenným lístkom na psychiatrické liečenie.
Tu nejde o nezmyselnú kritickosť, ale o reálny pohľad na skutočnosť. Politici vravia, že aj inde to je tak, ak nie horšie. To nás však nemôže uspokojovať. Žijeme vytrvale na dlh, a niet oficiálnej správy, koľko sme komu dlžní a ako je to s dlhovou službou. Kde je menové zlato ? Kde sú zdroje z predaja SPP? Ani Európske fondy nie sú zadarmo, ale u nás sa rozširuje fáma, že je tomu tak. To, čo sa kedysi riešilo občianskymi aktivitami, tak dnes sa rieši financiami z európskych zdrojov. To, čo republika potrebuje sa neraz vytláča mimo zorného uhla verejnosti, ako napríklad školský systém, čoraz citeľnejšia absencia výchovy, jazyková negramotnosť a prípustnosť úvah o odbúraní povinnej výuky cudzieho jazyka na základnej škole, nedoriešenosť fyzickej a psychickej zdatnosti mladých ľudí, atď.
Máme doslovne obludnosti v morálke, a to by sme mohli hovoriť o nenásytnosti politických reprezentantov vrátane štátnych a verejných činiteľov, ako aj predstaviteľov politických strán od dola až nahor, ktorí majú niekoľko zamestnaní, niekoľko funkcií a príjmy, ktoré zosmiešňujú našich prarodičov, rodičov, no i nás samotných. Bez práce bez výsledkov by nemali byť koláče, ale u nás sú. A to si poslanci z obidvoch brehov dovoľujú vyhlasovať, že štát platí dôchodcov (!). Poslanec Kaník sa mi priznal, že tak vravel kvôli účinnosti svojich názorov na situáciu s dôchodkami... Hovoriť o solidarite, to je dosť zvrátené. Vo svete sa k nej prihlásili najbohatší i keď niektorí s nevôľou. Ale u nás, kde sa vláda bráni faktu, že je to práve high tech a revolučný vývoj technológií, ktoré likvidujú klasické pracovné miesta, vyžadovať solidaritu od sociálne slabých v porovnaní s väčšinou štátov EÚ, živoriacich a dožívajúcich ?! Čudujeme sa, že tu máme hrubú kriminalitu - hospodársku, na uliciach a v rodinách, v doprave... Kontrolné a represívne mechanizmy sú akoby v útlme, alebo bez zdrojov energie - vybité.
Vážený pán prezident republiky,
politické strany si uzurpovali moc, o čom svedčí aj ich odmietanie volebných obvodov, a tiež samofinancovania. Čo bude s občianskou spoločnosťou ? Čo so zodpovednosťou za stabilitu a mierny optimizmus obyvateľstva ?! To by bola utópia. Spochybňuje sa EÚ, pramálo sa robí preto, aby bola ozajstným domovom európskych národov a rozvinula sa do podoby, ktorú si želajú občania, a nie iba politickí lídri. Spochybňuje sa eurozóna, niet jednoznačných stanovísk k takým aktom, ktoré v konečnom dôsledku oslabujú EÚ. Niet autorít, ktoré by volali na zodpovednosť lídrov EÚ za jej málo uspokojivý stav. Trebárs za frivolnosť a oči kolúcu slepotu voči finančným skupinám a k bankám, ktoré si urobili z obyvateľstva konkrétnych štátov vazalov, ba až nevoľníkov 21. storočia ?!
Otvorili sme celoklubovú diskusiu na tému "Aké chceme Slovensko?". Som presvedčený, že jasne sformulujeme, aké chceme Slovensko a vyznačíme, čo treba urobiť, aby to bolo nové Slovensko. To nie je naivita, ani precenenie kapacity nášho členstva, je to jedna z hlavných úloh združenia spolu so zámerom vytvoriť dokument s názvom Sociálna (a realizovateľná) vízia pre Slovensko. Mienime ďalej upozorňovať na nevyužité možnosti s jediným cieľom: aby sa otvoril náležitý priestor pre um a schopnosti našich ľudí a to pod radikálnou verejnou kontrolou. Výsledkom predčasných parlamentných volieb je vláda jednej strany, ale vnímajme, že získala 40% z tých, čo hlasovali. Teda dostala hlasy 1/4 všetkých voličov. Opozícia sa dodnes nevymanila z krízy i keď jej zo všetkých síl pomáhajú naše média vrátane verejnoprávnych. Máme tu rozklad SaS, a všetky média sú vo vytržení. To je skutočne tá naj-otázka súčasného Slovenska ?!
Lekársky zväz sa vzrušil návrhom zákona o sankciách v čase výnimočného stavu, alebo núdze. A naše média sa nezmohli na nič podnetné, na nič rozumné. Napríklad na to, že je to normálne. Pričom im roky uniká fakt, že tí, čo doma študovali aj medicínu - za financie našich daňových poplatníkov sú daňovými subjektmi v iných štátoch. Nechytajú sa nevyhnutnosti spoplatnenia štúdia na absurdných počtoch vysokých a stredných škôl. Nevolajú po tom, aby za sociálne dávky bola odvádzaná konkrétna, potrebná a kontrolovateľná práca (a možno by sme sa mohli stať čistejším štátom).
Vážený pán prezident republiky,
je tu čas, keď práve vy ako hlava štátu a jeho prvý občan môžete napomôcť k spoločenskému aj politickému pozviechaniu sa najširších vrstiev našich ľudí. Je to o návrate k tradičným hodnotám a staronovej morálke, a to aj za cenu nepopulárnosti u tých, z ktorých úspešnosti blednú tak fordovci, rockefellerovci aj rotschildovci, no i Big Gates, či samotný americký prezident Obama. Vôbec mi nejde o žiadnu iróniu, ale o trošku pritvrdenú realitu.
Do tohto paláca, kde som ako školák pionier chodil do filatelistického krúžku, moja pani do dramatického, moje deti do tanečného a výtvarného, som aj preto dnes priviedol ľudí, ktorí majú človečenské absolutórium. Či už ide o vlaňajšieho laureáta Zlatého biatca Ľuboša Lopatku, laureáta Prominenta ekonomiky neuveriteľne skromného inšpirátora "vitálnej turbíny" Františka Pancuráka, generálneho riaditeľa CK Hydrotour Mikuláša Milku, konateľa spoločnosti Technoserv Romana Dandu, Vám známych z výboru združenia Teréziu Lovíškovú, Petra Hrinku, Juraja Dlhopolčeka a Jána Gabriela.