Pozvánka »
Snaha o diagnózu zdravotného stavu spoločnosti, EÚ i medzinárodných vzťahov
Na 111. riadnom zhromaždení a celkove 259. podujatí privítal predstaviteľ združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru Peter Kasalovský čínskeho veľvyslanca Lin Lin, indonézskeho veľvyslanca Djumanturo Purba, veľvyslanca Ruskej federácie Alexeja Fedotova, ako aj zástupcov chorvátskej diplomatickej misie.
V úvodnom slove k 82 prítomným členom a šiestim hosťom (zverejňujeme ho na inom mieste) oznámil programové zámery a vyjadril sa o podnetoch z členskej základne, no i z verejnosti pre 2017. rok.
Čínsky veľvyslanec Lin Lin hovoril o spolupráci medzi národmi a ich štátmi, o zahraničnej politike, o hospodárskom a sociálnom rozvoji ČĽR (expozé zverejňujeme na inom mieste).
Po ňom nasledovala 70-minútová I. časť celoklubovej diskusie pod titulom „Správa o Slovensku a o svete v druhom decéniu XXI. storočia“. Uviedol ju P. Kasalovský (jeho text je zverejnený na inom mieste). S jednotlivými príspevkami prezentovali svoje názory prof. J. Masarik, prof. A. Kalašová a doc. D. Bohmer na tému Vzdelanosť a školstvo, prof. J. Sipko na tému Hospodárstvo na území SR, prof. V. Tkáč na tému Falošnosť sociálnej solidarity, P. Krasnec na tému Odpadové hospodárstvo a G. Gábel na tému Podmienky podnikania (jednotlivé príspevky budú postupne zverejnené).
Predsedajúci P. Kasalovský oboznámil fórum s vyhlásením skupiny členov Medzinárodného mierového výboru pod titulom „Rozpad EÚ je Skrytá hrozba vojny“ (dokument zverejňujeme na inom mieste), s obsahom listu predstaviteľov združenia a jeho MMV zvolenému prezidentovi USA Donaldovi J. Trumpovi zo 14. novembra 2016 (list zverejňujeme v slovenčine aj v angličtine na inom mieste) a s poznámkami neprítomného člena združenia Vadima Brezného o pravde, o spravodlivosti a o mieri v súvislosti s Krymom.
Dokument „Od Lisabonu po Vladivostok“, alebo Čo by sme sa spýtali amerického, čínskeho a ruského prezidenta ? (časť dokumentu zverejňujeme na inom mieste) prezentoval P. Kasalovský, pričom sa osobitne venoval myšlienke z pozvánky : - Prezidenti veľmocí nemôžu byť len hlavami vlastných štátov, ale mali by mať prirodzenú autoritu osobností, ktoré rozmýšľajú o dnešku a budúcnosti všetkých súčasníkov. Mali by byť aj spolu veľkou a nezastupiteľnou trojicou, ktorá garantuje prirodzenú túžbu rozumove spôsobilých a citove vyspelých ľudí po dôstojnom a mierovom živote.
Od svojho vzniku, a intenzívnejšie od 2001. roka sa usilujeme o to, aby veľmoci a ich predstavitelia takto začali vnímať svoju pozíciu a svojím spôsobom aj zodpovednosť za vývoj civilizácie. To je snahou nášho 24-ročného združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru, ktorý vyzýval v tomto roku amerického, čínskeho a ruského prezidenta, ako aj pápeža Františka, aby iniciovali zvolanie celosvetovej mierovej a bezpečnostnej konferencie.
V našom akoby márnom úsilí o vytvorenie „červenej linky“ a svojím spôsobom najľudskejšieho spojenia aj s americkým , čínskym a ruským prezidentom budeme pokračovať. -
Členovia uvítali možnosť oboznámiť sa s prezentáciami spoločnosti VETROPACK SLOVENSKO a Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve A.P.O.H. (obidve sú zverejnené na inom mieste), ktoré sú nominované na Zlatý biatec za rok 2016.
Záverečné slovo mal predstaviteľ združenia P. Kasalovský, ktorý hovoril o viacerých neuralgických momentoch v živote slovenskej spoločnosti, v Európskej únii, o nevyhnutnosti zmeniť slovenský volebný zákon v záujme nastolenia – obnovenia demokracie, a predovšetkým o nahradení jedného volebného obvodu najmenej ôsmimi, resp. počtom terajších okresov, o potrebe výmeny „zakonzervovaných“ politikov a o podpore vzdelaných a korektných vekove mladých odborníkov vo všetkých odvetviach života spoločnosti. Kritizoval samoľúbosť slovenských politikov, tak prezidenta SR, viacerých vládnych činiteľov a opozíciu, ako aj elektronické média za „drsný odklon“ od reality, v celom rade prípadov z neobjektívnosti a v rozpore s potrebami blízkej budúcnosti. Prof. J. Breza a podnikateľská legenda K. Pavlu vo svojich spontánnych koncoročných želaniach vyjadrili podporu formulovaniu konkrétnych návrhov na zlepšenie situácie v jednotlivých sférach života spoločnosti, ako aj k podpore čestných a ľudu blízkych politikov. Bodkou za klubovým rokom bolo netradičné novoročné želanie „zvonka“ (zverejňujeme ho na inom mieste) a priateľské stretnutie.
Foto : E. Szombatová
S veľkou pozornosťou bol vnímaný prejav čínskeho veľvyslanca LIN Lin.
Činsky veľvyslanec LIN Lin na klubovom zhromaždení.
Traja profesori R. Sivák, J. Sipko a J. Masarik (zľava) pred celoklubovou diskusiou Správa o Slovensku.
Ruský veľvyslanec A. Fedotov pozorne vnímal názory členov združenia a jednotlivé dokumenty.
Úvodné slovo Petra Kasalovského na 111. riadnom zhromaždení združenia
Diagnóza dneška
Vážené zhromaždenie,vysokoctení hostia,
Priatelia !
Každý týždeň mám dve-tri osobné stretnutia s našími členmi, s priateľmi z domova a zo zahraničia, s diplomatmi, no aj „protivníkmi“ s cieľom vymeniť si názory na to, ako je u nás doma, a o tom, čo by malo byť pre každého súčasníka významné z dejov v okolitom a vôbec vo svete. A to by som mohol listovať aj v mojej e- pošte.
Všetkým, ktorí boli otvorení, v nejednom ohľade aj provokační, ale predovšetkým úprimní, aj dnes ďakujem. Povedal by som to tak, že boli aj ma dobíjali miernym optimizmom. Či už to boli v tohtoročnej jeseni panie Kalašová, Lovíšková a Šoóšová, páni Barcík, Bohmer, Brezny, Danko, Dokulil, Gabriel, Gašpar, Masarik, Naďovič a Šály ...
Dovolím si však citovať priateľa, ktorý bude mať osobitné expozé na našom jarnom zhromaždení. Trocha tajuplnosti nám môže len prospieť, a trebárs, rozvíriť „kuloárové reči“. Priateľ reaguje e- listom na našu 2-hodinovú debatu. Myslím, že myšlienky z listu sú najlepším zdôvodnením, prečo máme na programe dnešné témy.
... naše diskusie sú bez záťaže nostalgie a tak sa vedú s prepojením hodnotení javov minulosti, konštatovaním javov prítomnosti a s uvažovaním o budúcnosti – a tomu si rád. Áno i mňa dosť otravujú tie reči o „Piave“ a trpím ich iba z pochopenia, že to niektorí ľudia to potrebujú a nechcem ich za to mať menej rád, i keď mi berú čas.
Druhou momentom, o ktorom som premýšľal, bolo isté vyjadrenie rozčarovania, že napriek vážnosti situácie sa neobjavujú osobnosti, ktoré by boli ochotné „akčne“ reagovať na vážne výzvy súčasnosti a riziká budúcnosti. Príčiny vidím jednak objektívne : v dočasnej dominancii nesprávnych hodnôt a v súlade týchto nesprávnych hodnôt s geopolitickým záujmom dominantných veľmocí. Potom subjektívné príčiny : že v dnešnej atmosfére svetovej, ale najmä našej slovenskej spoločnosti nerozhoduje sila argumentu, ale sila hlasu (a pritom prázdny sud najviac hučí). V atmosfére, kde každý subjekt, ktorý nesúhlasí s mainstreamom sa stane lovnou zverou ekonomickým či politickým záujmom oslepených ľudí. Potom tí, ktorí sú premýšľaví sa nechcú nechať vyrušovať hyenami (slovami klasika „nekazte moje kruhy“). Takže ako som Ti povedal – každá doba si svojich ľudí nájde. V jednej pesničke Richard Müller, spieva...“po tých hlúpych prídu osobnosti...“.
Aký predbežný záver : Otázkou je iba akú cenu ľudstvo – i my na Slovensku zaplatíme za návrat k skutočným hodnotám a k ich súladu s geopolitickým záujmom novo usporiadaného sveta. Teda treba usilovať aby bola čo najnižšia. Základom je solidarita národov, ľudí. Lebo bez solidárneho prístupu sa nedá vyriešiť ani jedna z globálnych výziev súčasného sveta. Šimon Perez stotožňoval princíp solidarity so socializmom, ale je jedno akým – izmom túto hodnotu nazveme. Samozrejme vždy ide o mieru, o vyváženosť požiadaviek na ľudí s ich vnútornou výbavou. Je v nás dávka solidarity, ale i dávka individualizmu. A ešte všeličo iné, čo treba rešpektovať . Vyjadril by som to podľa Salmana Rushdieho – „...my nie sme Robespierre ani Danton , my sme Danpierre...“. Extrémy vedú k porážke. Dnes extrémne vnímanou hodnotou je individualizmus, pred časom silne potláčaný kolektivizmom.
No, rozpísal som sa viac ako sa na mail hodí. Veď sa k týmto otázkam môžeme vrátiť... –
Je to triller ?! Nuž, áno, keď si dosadíme za neznáme... Trebárs to chválenkárstvo o tom, ako sa zlepšujeme a zlepšujeme v životnej úrovni, vo výžive, ako sa rieši zamestnanosť, ako zdravotnícka služba a prevencia chorobnosti, ako sme už tak kultúrni, vzdelaní a slušní, že nám Svet závidí (!). A potom, správanie sa prezidenta republiky, premiéra, či jednotlivých ministrov, ktoré je sprevádzané páchnucou samoľúbosťou, no a neraz aj nezmyselnými tvrdeniami na podporu ich vlastnej múdrosti. O opozičných osobách už ani nehovorím, lebo nedospeli do stavu dospelosti, či do nevyhnutnej zrelosti, aby boli vnímaní ako „sila“.
Včera mi dvaja z našich členov vytkli, že nie som dosť radikálne revolučný a odvážny. Svojím spôsobom mali pravdu. Keby tomu tak nebolo, tak by som „popularizoval“ celoeurópsky proces rozkladu sociálnej demokracie (a ďaľších strán) a to aj tej slovenskej SD. „Popularizoval“ by som jednotlivých predstaviteľov Európskej komisie a ich príspevok ku krízovému stavu EÚ a k hanebnému veľkobritánskemu brexitu (a možno aj k ďaľším na obzore), ktorý sa rovná porážke celoeurópskej integrácie. „Popularizoval“ by som našich „vodcov“ za pšotrosie správanie sa k avantúram NATO, najmä ich mlčanie ohľadne označovania nepriateľa a nepriateľov NATO a EÚ ako takej.
Prečo teda nevyskakujem ?! Lebo sme presvedčený, že dozrel čas na Zmenu – na priestor pre novú generáciu, proti recidívam tridsiatich – dvadsiatich rokov zakuklených v politike a ich (všemožnému) nivočeniu našej drahej vlasti. Som presvedčený, že čoskoro dôjde k nástupu nových osobností na všetkých frontoch, a to nielen v politike, ale aj v médiách. Nie zabetónovaním doterajších pochlebovačov a poskokov, z ktorých značná časť ešte nezažila, čo je to pracovať denne osem a pol hodiny v kuse 22 dní, čo len rok a po celý život.
To nie je teda skepsa, pesizmus, ale nezlomná až fantastická viera, že je tu taký čas a slovenský národ ho využije dajúc šancu charakterom, vzdelanosti – odbornosti, triezvosti a slušnosti.
Vážené zhromaždenie !
Dámy a páni,
vítam na našom 111. riadnom zhromaždení a celkove 259. podujatí čínskeho veľvyslanca Lin Lin a jeho spolupracovníkov, egyptského veľvyslanca Amr Elhenawyho, indonézskeho veľvyslanca Djumanturo Purbo a veľvyslanca Ruskej federácie Alexeja Fedotova. Prišli aj zástupcovia chorvátskej a kazašskej misie.
Dnešný program bude však upravený reagujúc na aktuálne momenty v živote našej krajiny, Európy a vôbec sveta.
Najprv dostane slovo čínsky veľvyslanec Lin Lin, ktorý bude hovoriť o spolupráci medzi národmi a ich štátmi, o hospodárskom a sociálnom rozvoji ČĽR. Poznamenávam, že čínska misia bola pri vzniku nášho združenia v 1993. roku.
Po ňom bude nasledovať prvá časť celoklubovej diskusie pod titulom „Správa o Slovensku a o svete v druhom decéniu XXI. storočia“.
V treťom bloku sú tri dokumenty :
- Vyhlásenie členov Medzinárodného mierového výboru „Rozpad EÚ je Skrytá hrozba vojny“,
- List predstaviteľov združenia a jeho MMV zvolenému prezidentovi USA Donaldovi J. Trumpovi,
- Úvaha Vadima Brezného o pravde, o spravodlivosti a o mieri v súvislosti s Krymom.
Štvrtú tému „Od Lisabonu po Vladivostok“ budem prezentovať osobne, a to aj s problematikou, ktorú vyznačila myšlienka na pozvánke.
Bodkou za klubovým rokom bude netradičné novoročné želanie „zvonka“ a priateľské stretnutie.
Speech by H. E. Ambassador Lin Lin at the Informal Economic Forum of Slovak Economic Club Association
Hon. President Kasalovsky,
Ladies and Gentlemen,
My Dear Friends:
Good morning! As we are now approaching the end of 2016, I feel very much delighted and honored to have this opportunity to give you a briefing about the important achievements China has made this year, and discuss with you the relations between China and some major countries, as well as future development of Sino-Slovak relations. I hope that it can help you to know more about China’s foreign policy and foreign relations.
Let me say something about China’s assessment of the current world situation at the beginning. The year 2016 has seen accelerated adjustment and transformation of the international architecture. The world economy remains sluggish. Brexit has caught everyone by surprise. The Middle East is mired in aggravating tension. And there is growing backlash against globalization. The world situation in 2016 could be encapsulated with two words, "volatility" and "turbulence". We are seeing a more volatile and turbulent world, one with greater uncertainty and instability that the international community finds deeply unsettling. On the other hand, we must also recognize that this is the unavoidable result of the realignment and transformation of the international architecture. It brings about not just new challenges, but also new opportunities. For countries around the world, what matters most is how to seize the opportunities, overcome challenges and make the international architecture more peaceful, stable and equitable, and better serve development and prosperity of our world.
Facing the complex and fast-changing international situation, China is more proactive, more enterprising, more confident and more mature in the diplomatic arena. Recently, Chinese Foreign Minister Wang Yi delivered a speech to summarize the most important achievements China has made and its contribution to the world’s peaceful and stable development in the year 2016 from eight aspects. Due to the limited time, I will share only some parts of Minister Wang Yi’s speech with you today.
First, China has demonstrated a keen sense of responsibility in shaping the reform of global governance system.
Over the last couple of years, economic growth in the world, advanced countries in particular, has remained anemic. Yet all this while, the Chinese economy has maintained a steady medium-high growth rate. Therefore, more people are looking to China to play a greater role in driving the recovery and growth of the world economy and moving forward the reform of global governance system. To live up to these expectations, in this September, China successfully hosted the G20 Hangzhou Summit, during which we actively encouraged parties to make innovation and structural reform the new pathway to re-energize the world economy. For the underlying problems holding back global growth, we offered a multi-pronged "Chinese prescription" that addresses both the short-term and long-term issues, pointing the way forward for the world economy and global governance.
Climate change, which is an issue of global nature, is something China takes seriously. In this April, Chinese President Xi Jinping sent his special envoy to a high-level signing ceremony of the Paris Agreement. In September, on the sidelines of the G20 Hangzhou Summit, the presidents of China and the US deposited the instruments of joining the Paris Agreement, thus demonstrating the leadership of the two countries on climate change. Also in September, while attending this year's UNGA (UN General Assembly) session, Chinese Premier Li Keqiang chaired a roundtable on sustainable development, where he released China's national plan on the implementation of the 2030 Agenda for Sustainable Development, making China the first country to do so. Premier Li also envisioned for the first time a path of sustainable development featuring economic prosperity, social progress and sound environment, setting an example for the implementation of the 2030 Agenda by individual countries.
Second, China has seized opportunities to maintain stability and promote cooperation in our neighborhood.
When it comes to our neighborhood, the most notable achievement we have made this year is without doubt the turnaround in China's relations with the Philippines. The confrontational approach taken by the previous Philippine government in the last couple of years on its relations with China has plunged the bilateral ties to rock bottom, which is not in the Philippine people's interest. It also hampered the efforts of the countries in this region to maintain peace and stability. After assuming office, President Rodrigo Duterte chose China as the destination of his first state visit to a non-ASEAN country, demonstrating his commitment to growing friendly relations with China. China also responded with open arms for friendship and cooperation with the Philippine people. President Xi warmly received President Duterte and the two sides reached important agreement on improving and growing bilateral ties in all respects. This commendable turnaround in China-Philippines ties marks the return of the South China Sea issue to the right track of dialogue and consultation and the complete failure of certain countries' ruse to make use of the issue to mess up the region. It has also removed stumbling blocks to deeper cooperation between China and ASEAN countries.
China has worked to build various mechanisms in its neighborhood. President Xi attended the SCO (Shanghai Cooperation Organization) summit and used the SCO's 15th anniversary as an opportunity to call on all parties to promote the Shanghai spirit and take the SCO to a new stage of development with greater unity and coordination. Premier Li Keqiang attended the East Asian leaders' meetings, including a commemorative summit on the 25th anniversary of China-ASEAN dialogue relations. At the commemorative summit, Premier Li outlined new steps for practical cooperation and opened a new chapter in China-ASEAN relations.
We will continue to play our constructive role in hotspot issues in our neighborhood and do our best to maintain stability in our neighborhood and the whole region. We will stay committed to the goal of a denuclearized Korean Peninsula and stick to dialogue and negotiation as the way to solve the nuclear issue and maintain peace and stability on the Peninsula. This position is aboveboard and rock firm. Committed to breaking the vicious cycle on the Peninsula, China has proposed the dual-track approach of denuclearization on one hand and replacement of armistice with a peace treaty on the other, in the hope of finding a breakthrough to restart the Six-Party Talks. This suggestion makes every sense and can stand up to scrutiny. Being firm in safeguarding our legitimate interests and strategic security environment, we oppose the deployment of THAAD on the Peninsula under the pretext of the nuclear issue. We staunchly support political reconciliation in Afghanistan, take an active part in the Istanbul Process and work for the issue's resolution through our own channels and the quartet mechanism involving China, the US, Pakistan and Afghanistan.
Third, China has made proactive efforts to ensure stability in major country relations.
--Relations with the US. This year is a US election year. Amid heightened misgivings and growing noises on China in the US, President Xi and President Obama met twice this year, during which they reviewed the experience of China-US relations over the years, and agreed to ensure continued sound and stable development of China-US relations along the right track. Soon after the result of the election came out, President Xi had a telephone conversation with President-elect Trump. President Xi highlighted the importance of cooperation between China and the US as the largest developing country and the largest developed country. He said that there are many areas where the two countries need to and can cooperate. China is ready to work with the US to advance bilateral relations toward no-conflict, no-confrontation, mutual respect and win-win cooperation, and bring more benefits to the two peoples and people of other countries. President-elect Trump said that China is a great country with enormous potential and bright prospect, and he believes that relations between the two great countries will get better and better. This conversation was a good beginning, and augurs well for the future development of China-US relations. But then Mr. Trump made some comments trying to challenge the one China principle. We are seriously concerned about his words. Adherence to the one China principle serves as the political foundation for the development of China-US ties. China-US relations would never be normalized without US’s commitment to the one China policy and the principles of the three joint communiqués. For now, president-elect Trump hasn’t officially taken office. We will pay close attention to how Mr. Trump will deal with relations with China after his inauguration.
--Relations with Russia. This year marks the 15th anniversary of the Treaty of Good-neighborliness and Friendly Cooperation Between the People's Republic of China and the Russian Federation. The Chinese and Russian presidents met five times this year, which enabled them to update their strategic planning for the development of bilateral relations in a timely way. The two sides issued a joint statement on strengthening global strategic stability, and maintained close coordination on major international and regional issues. Steady progress was made in cooperation on major projects in energy and aviation and on the development of the Russian Far East, and greater synergy is being forged between the Belt and Road initiative and the Eurasian Economic Union. This has elevated the China-Russia comprehensive strategic partnership of coordination to a higher level. Smooth progress in China-Russia relations and their all-round cooperation in recent years has not only brought benefits to the two countries and peoples, but also added strong positive energy to regional stability and world peace. China-Russia strategic coordination has gone far beyond the bilateral scope and has become a cornerstone for global peace and stability.
--Relations with Europe. China and EU are two of the important polars in the international architecture and China-Europe relations have become one of the most important relations in the world. China successfully hosted the 18th China-EU summit in Beijing this year, and new progress was made in exchange and cooperation mechanisms with France and Germany. The new British Prime Minister Theresa May expressed Britain's renewed commitment toward building a "golden era" for UK-China relations. President Xi visited Central and Eastern Europe twice in the year, and Premier Li attended the Riga summit of China and Central and Eastern European Countries (CEEC). These well-coordinated diplomatic efforts have helped to build momentum and lay out a new blueprint for China-CEEC cooperation.
Fourth, China has made new breakthroughs in carrying out the Belt and Road initiative through enhancing complementarity.
The Belt and Road, abbreviation for The Silk Road Economic Belt and the 21st-century Maritime Silk Road, is a major initiative proposed by President Xi Jinping in 2013, which focuses on coordinated development of Asian, European and African continents. So far, over 100 countries and international organizations have expressed their willingness to support and join the initiative. China has signed cooperation agreements on the initiative with more than 40 countries and international organizations. We have sped up effort to promote connectivity and industrial capacity cooperation with countries along the Belt and Road and have achieved a great number of practical outcomes. These include some significant projects such as the winning of the bid by a Chinese firm for the project of Greece's Piraeus Port Authority which augurs well for accelerated development of the China-Europe Land-Sea Express Line, and the commercial contract on the Belgrade-Budapest Railway which should be the mechanism for routine operation of freight train services between China and Europe.
As an important part of the Belt and Road, Central and Eastern European countries (CEEC) account for a quarter of more than 60 countries alongside. The Belt and Road initiative brings even closer relationship between China and CEEC. So far, seven countries, including Slovakia, have signed a memorandum of understanding with China on jointly promoting the building of the Belt and Road initiative. Since the fourth leaders' meeting of China and CEEC in Suzhou last year, more than 50 measures decided in the Suzhou Guidelines for Cooperation between China and CEEC have been almost implemented. At the Riga Summit held last month, addressing different features of each country, Premier Li Keqiang put forward key areas of cooperation with them respectively. For example, strengthening cooperation in deep processing of agricultural products and manufacture of agricultural equipment with Bulgaria and Bosnia and Herzegovina, carrying out tourism cooperation and advancing cultural exchanges with Croatia which possesses rich resources of tourism, expanding cooperation in the construction of infrastructure and industrial parks, as well as in science and technology with Poland, serving its needs of industrialization, further promoting the flagship project of the Belgrade-Budapest Railway with Hungary and Serbia. The Chinese and Slovak governments also signed a memorandum of understanding on strengthening cooperation in customs under the Silk Road Economic Belt Initiative. A joint declaration was issued at the summit regarding cooperation in construction of infrastructure and equipment for the ports at the Adriatic, Baltic and Black Sea, focusing on developing transportation hubs involving ports and industrial parks in the coastal areas of the Adriatic, Baltic and Black Sea and along the inland waterways, as well as industrial development in these areas. This will expand coverage of pragmatic cooperation between China and CEEC, encourage long-term and sustainable development, and promote complementarity among building of the Belt and Road, development strategy of CEEC and construction of Trans-European Transport Network.
Dear friends,
China has always taken Slovakia as a traditional friendly partner. Our two countries share common interests in many fields. Friendship and cooperation have always been the main theme of our bilateral relations. Since Slovakia gained independence in 1993, Chinese leaders, including State President, Premier of the State Council and Chairman of the Standing Committee of the National People's Congress, have visited Slovakia respectively. And from Slovak side, three presidents, two prime ministers and four speakers of the parliament have visited China. The contacts between leaders of the two countries have improved mutual understanding, deepened mutual political trust, and greatly promoted the development of our bilateral relations, especially in the area of economic and trade cooperation. In 1993, the trade volume between China and Slovakia was only 40.9 million dollars. Last year, it grew to 6.45 billion euros, showing a great increase of 170 times. Slovakia remains as the fourth largest trading partner of China among central and eastern European countries since 2011, and China has become Slovakia’s fifth largest global trading partner and its largest non-European trading partner. In recent years the Belt and Road initiative and China and CEEC (16+1) Cooperation have injected fresh impetus into cooperation between the two countries and provided a great opportunity for rapid overall development of our bilateral relations.
However, I feel regretful to say that the excellent trend of Sino-Slovak relations has been seriously undermined for reasons we all know. I have to point out that China has never done anything to hurt the feeling of the Slovak people and it is not China who should be to blame for the current situation. Even after this unfortunate event the Chinese side is still making efforts to push the bilateral relations back on track. I sincerely believe that our two peoples will benefit a lot from a sound and strong cooperative relationship between China and Slovakia and I hope that we can work together to achieve that.
Dear friends, I will conclude my speech here. Now I am pleased to open the floor for questions. Thank you.
List zvolenému prezidentovi USA D. Trumpovi
Bratislava, 14. novembra 2016
Vážený pán Donald John Trump,
v týchto dňoch patríte medzi najoslavovanejších, ale aj medzi najodmietanejšie osobnosti nášho sveta. Ja si Vám dovoľujem tiež blahoželať k zvoleniu za 45. prezidenta Spojených štátov. Stalo sa tak preto, že ste svojimi predstavami a plánmi návratu Spojených štátov tam, kde boli a kde majú byť rozdrvil takmer „spiknutie“ proti Vám.
Naše združenie Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub za takmer 25 ročného pôsobenia, združuje 222 členov – osobností zo všetkých sfér ľudských činností zo Slovenskej republiky. Z nich štvrtinu tvoria zahraničné osobnosti V.I.P. a jeho Medzinárodný mierový výbor. Prijali Vaše víťazstvo s nádejou, že nastanú lepšie časy pre zdravý rozum.
S plným dosahom si väčšmi uvedomujeme, že práve Vy máte jedinečnú príležitosť zabezpečiť trvácnosť globálneho mieru a rozvoja všestrannej spolupráce medzi národmi a ich štátmi. Viete jasne rozpoznať zradnosť lídrov v celom rade štátov, ktorí majú na jazyku a na dlani demokraciu len vtedy, keď sa veci vyvíjajú výlučne podľa ich želaní a plánov.
V pondelok 7. novembra som mohol zbohatnúť, pokiaľ by som vsadil na Vaše víťazstvo. Keďže som bol o ňom spolu s mojimi priateľmi a väčšinou členov presvedčení, tak sa mi videlo, že by to bola nemorálna výhra. A dnes je úžasné vnímať a pozorovať zúfalú činnosť všetkých Vašich nevoličov a neprajníkov v zahraničí, keď si uvedomujú, že prišiel čas „Tresku.“
Ako jeden z nemnohých doterajších US-prezidentov a lídrov iných štátov sa môžete obrátiť na súčasníkov na celom svete. A tak sa postarať, že Spojené štáty budú opäť prvé medzi prvými preto, lebo budú mať viac ako dosť priateľov a sympatizujúcich s ľudom Vašej krajiny aj mimo svojho teritória. Svet je vďaka Vám v nádejnom a životodarnom pohybe.
Dovoľujem si uviesť túto myšlienku, ktorú som v deň Vášho zvolenia za US-prezidenta adresoval prezidentovi Ruskej federácie V. V. Putinovi spolu s možnosťou vytvorenia telemostu medzi ním a občanmi zo štátu v srdci Európy :
„Prezidenti veľmocí nemôžu byť len hlavami vlastných štátov, ale mali by mať prirodzenú autoritu osobností, ktoré rozmýšľajú o dnešku a budúcnosti všetkých súčasníkov. Mali by byť aj spolu veľkou a nezastupiteľnou trojicou, ktorá garantuje prirodzenú túžbu rozumove spôsobilých a citove vyspelých ľudí po dôstojnom a mierovom živote.
Od svojho vzniku, a intenzívnejšie od 2001. roka sa usilujeme o to, aby veľmoci a ich predstavitelia takto začali vnímať svoju pozíciu a svojím spôsobom aj zodpovednosť za vývoj civilizácie. To je snahou nášho 24-ročného združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru, ktorý vyzýval aj amerického a ruského prezidenta, aby iniciovali zvolanie celosvetovej mierovej a bezpečnostnej konferencie.
V našom akoby márnom úsilí o vytvorenie „červenej linky“ a svojím spôsobom najľudskejšieho spojenia aj s americkým, čínskym a ruským prezidentom budeme pokračovať.“
Sme generačne skôr príslušní k tým ľuďom, ktorí už mali možnosť vnímať blízkosť jadrovej konfrontácie v dôsledku neschopnosti a nezodpovednosti konkrétnych lídrov. Sme však presvedčení, že vo Vašom volebnom čase títo hazardéri už nebudú mať šancu urobiť nijaké kroky na celkovú likvidáciu našej civilizácie a vôbec Zeme.
Bolo by pre nás cťou, keby ste vyslyšali naše želania rovné najľudskejším prosbám, a otvorili proces pre novú celosvetovú bezpečnosť a lepší život čo najväčšieho počtu obyvateľov tejto planéty. Spojené štáty a ich prezidenti boli viac ako často prenikavým príkladom ako sa dajú riešiť hospodárske a sociálne problémy a vzťahy so zahraničím.
Prijmite, prosím, naše vrúcne želanie a túžbu, aby ste neboli len prezidentom Spojených štátov, ale aj lídrom blízkym ľudskej väčšine nášho sveta.
S prejavom hlbokej úcty
Dr. Peter Kasalovsky
Predstaviteľ Informal Economic Forum Economic Club Association od 1993. roka a spoluiniciátor a hovorca Medzinárodného mierového výboru (2015)
Ján Gabriel a Rudolf Young Mosny (U.S.A.)
Spolupredsedovia výboru združenia
Bratislava, November 14, 2016
Dear President-Elect of the United States,
Mr. Donald J. Trump,
These days, you belong among the most celebrated and also the most contested personalities of the world. We extend our sincere congratulations on your election as the 45th President of the United States of America. This happened because you crushed the opposition against you with the force of your ideas and plans of restoring the USA to a country it once was and should be again.
In its twenty-fifth year, our association, "Informal Economic Forum - Economic Club," has 222 members, who are renowned personalities from all spheres of human activity. One-quarter of our members are VIPs from abroad and are also members of our International Peace Committee. We welcome your victory and hope that it heralds better times to prevail for the entire world.
We have a firm and growing belief that it is you who has a unique opportunity to ensure durable global peace and promote all-sided cooperation among the nations and their states. You have the ability to clearly discern the deceitfulness of the leaders of a number of countries who profess democracy only when development follows their wishes and plans.
As a U.S. President together with other country leaders, you have the ability to galvanize people around the world. By doing so, you can make the United States to be the first among the first again, including through garnering considerable support of friends and sympathizers for the people of your country also outside of its territory. Thanks to you, the world has gained a hopeful and vital momentum.
We take the liberty of quoting the statement which we addressed on the day of your election to Mr. Putin, President of the Russian Federation, offering the possibility of a “telebridge” between him and the citizens of a small country in the heart of Europe:
“The presidents of the world powers cannot be merely the heads of their own states, for they should have a natural authority as personalities who reflect about the present and
the future of all people. Together, they should form a great and irreplaceable trio guaranteeing the fulfillment of the natural desire of rational and emotionally mature people for a life in dignity and peace.
Ever from our inception - and with an increased intensity from 2001 - we have endeavored to appeal to the superpowers and their representatives to embrace this vision of their role and, in a certain manner, the responsibility for the development of civilization. This has been the aim of our association over its 25-year existence and that of its International Peace Committee, which has called upon the U.S. and the Russian presidents to initiate the organization of a global peace and security conference.
We will continue in our effort to create a 'red hotline' and to establish the most human connection among the U.S., Chinese and Russian presidents.”
We belong to a generation that has already been exposed to the looming of a nuclear confrontation caused by incompetence and irresponsibility of certain leaders. We are, however, confident that during your term in office, these gamblers will no longer have a chance to take any steps towards total destruction of our civilization and of the Earth as such.
We would consider it an honor if you fulfilled our wish, our most human plea, and launched a process leading towards a new global security and a better life for most people on our planet. The United States of America and its presidents have more than often provided a compelling example of their ability to tackle economic and social issues and relationships abroad.
Please accept our warm good wishes and the expression of our desire that you serve not only as the U.S. President, but also as the leader close to the human majority of our world.
With expression of our deep respect,
Dr. Peter Kasalovsky
Representative of the association Informal Economic Forum - Economic Club since 1993, and co-initiator and spokesman for the International Peace Committee (2015)
Ján Gabriel and Rudolf Young Mosny (USA)
Co-chairs of the Committee of the Association and members of its International Peace Committee
Peter Kasalovský
Ján Šály
Správa o Slovensku
a o svete v druhom decéniu 21. storočia
Aký je stav spoločnosti a jej morálka ?
Práve odchádzajúca éra premyslenej revolúcie berie so sebou aj súčasnú inštitucionálnu organizáciu celej spoločnosti. Preto sa dnes potácame vo vlnách všeobecnej svetovej krízy. Hierarchiu riadenia a moci, ktorú zaviedla, latifundia a neskoršie modifikovala a upevnila fabrika, sa na roky v podobe týchto dvoch stupňov premietla do všetkých oblastí spoločenského života.
Od 70. rokov minulého storočia nám ale postupne vzniká trojúrovňová podoba budúcej inštitucionálnej štruktúry sveta. Tým zákonite príde k presunu riadenia a moci. Agrárny systém, ktorý na úsvite dejín stvoril a vyprodukoval pôvodnú mocenskú elitu, nám ju zachoval aj v dnešnej spoločenskej štruktúre. Až priemyselná revolúcia cca pred 300 rokmi splodila ďalšiu národnú a neskoršie aj globálnu elitu. Obe tieto spoločenské úrovne vývoja štruktúry spoločnosti viedli a ešte aj dnes vedú vojny medzi sebou o priestor. Sú teda trvalým zdrojom vojen na národnej úrovni schopných aj dnes zažať celosvetový konflikt. Typickým príkladom fungovania spomínaného zdroja sú koloniálne a dnes ešte neokoloniálne vojny pod rúškom šírenia tzv. demokracie.
Tento jav je však dočasný, lebo nástupom súčasného informatizačného procesu vzniká ďalšie ohnisko vojen a to je boj medzi spomínanými dvoma úrovňami organizácie spoločnosti proti vznikajúcej trojúrovňovej informačnej organizácii. To umožnilo napríklad ideologický premet, kde boj proti nikde neexistujúcemu komunizmu sa zo dňa na deň premenil na boj proti terorizmu. Narastajúca nadnárodná komplexita (alebo ak chcete zložitosť) o tento nový stupeň, čiastočne bráni vzniku vojnového konfliktu znemožnením utvorenia určitej jednoty potrebnej na rozpútanie konfliktu. Ak by vznikla vojna už nepôjde o priestor, ale o čas. Teda časové okno pre umiestenie kapitálu ľubovoľne na planéte bez akéhokoľvek nároku na priestor. A samozrejme v oblasti zbrojenia je to použitie inteligentných zbraní a netradičných fyzikálnych a biologických prostriedkov v tzv. bezpečnom časovom okne.
Hierarchická priemyselná organizácia riadenia a moci, ktorá sa už definitívne právne a majetkovo emancipovala od národných štátov si vlastne vybojovala slobodu až na nadnárodnej úrovni. V dôsledku krízy hierarchického riadenia a moci bola tak nútená urobiť pod tlakom IT – technológií. Prechod na jej novú formu, a tiež prostriedkom ako to urobiť, sa stalo zosieťovanie korporátnej ekonomiky. Tým dočasne zastabilizovala svoju nadnárodnú štruktúru a tiež ju ukotvila v jednotlivých štátoch. Teda zabila dve muchy jednou ranou. Ale ako sa hovorí, ani láska k jednej slečne netrvá večne. Táto štruktúra, vzhľadom na rýchlosť akou sa dnes z miesta na miesto rútia peniaze na planéte, musela ustúpiť pred informáciou o peniazoch a peňažných tokoch. Musela sa podriadiť zákonu, že informácia sa musí šíriť vyššou rýchlosťou ako peniaze. Inak by sa nedali formulovať žiadne ciele. Ak už hovoríme o rýchlosti týchto tokov páni a dámy, tak je to rýchlosť svetla. Pôsobenie tohto zákona stále narúša bankový systém a musí ho premeniť z peňažného ústavu na ústav kontroly našich životov. To je zatiaľ úloha dňa. Zrušenie obeživa vo forme tlačených a razených peňazí je toho predpokladom dosiahnutia uvedeného stupňa vývoja bánk. Bitcoin ako elektronická mena je zatiaľ konečným produktom pre následné odstránenie bánk vôbec.
V priebehu súčasného vývoja spoločnosti nadobúdala čoraz menší význam stratifikácia a hierarchia spoločnosti. Ale aj tu sa všetko mení a začína rozhodovať konfigurácia spoločnosti. Jej hlavnú systémovotvornú zložku tvorí demokracia v troch formách. Vo forme priamej demokracie, polopriamej demokracie a neskoršie aj úplnej participácii obyvateľstva na moci a riadení. Na miestnej úrovni už dnes môžu vznikať tzv. „Elektronické radnice“, Klientske centrá a podobne. V podmienkach ich fungovania sa môže začať uplatňovať polopriama demokracia a neskoršie aj úplná participácia na moci.
Nevyhnutný ústup od masovej výroby a spotreby obdobia primyslenej revolúcie, ktorý nás čaká odstráni tzv. horných desať tisíc, ktorí sa dnes vydávajú za elitu. Príčinou ich zániku nebude však ich bohatstvo, ale to, že svojou hierarchickou štruktúrou a dôsledne leninsky triednym prístupom bránenia svojho spoločenského postavenia vytvárajú informačnú zápchu v riadení a uplatňovaní moci v novej štruktúre vývoja informačnej úrovne spoločnosti. Ich obranná línia však leží mimo oficiálnych štruktúr kontroly zo strany oficiálnej moci. Cez mimovládne organizácie, medzinárodné think-tanky napojené na financovanie zo súkromných peňazí spomínanej elity prvej a druhej úrovne sa snažia obhájiť svoju moc a záujmy. To práve môže vytvoriť podmienky pre krvavé revolúcie a vojny zo strany predošlých úrovní proti elite novej IT - úrovne.
Už dnes by bolo možné decentralizovane moci a scentralizovanie moci v inej a to sieťovej štruktúre za pomoci napríklad „elektronických radníc“. To vyžaduje priznanie nového ľudského práva občanov, a to pripojeniu občana na internet. Hoci na Slovensku máme ideálne predpoklady zavedenia elektronických radníc (umožní to elektronický občiansky preukaz), bráni nám v tom korupcia, ktorá je na miestnej úrovni neskonale väčšia, ako na tej centrálnej.
Okrem toho Slovenské vrcholové špičky politiky nemajú teoreticky zvládnutý postup ako na politické procesy nadnárodnej úrovne. Fungujú len na základe politického pragmatizmu do úrovne dvojrozmerného myslenia, preto - lebo. Ako ste z predošlého textu zistili, táto hasičská politika dnes nikam nevedie, len ku deštrukcii, čoho príkladom je erózia EÚ. V oblasti volieb a volebných zákonov sa ukazuje, že vytváranie tzv. „jednoty väčšiny“ je dnes prakticky nemožné a neskonale drahé, preto nám v skutočnosti už dávno vládne menšina. Náš komerčný volebný systém je krásnou ukážkou korupcie v tom najširšom slova zmysle, lebo korupcia znamená podvracanie a nie úplatkárstvo ako sa to často prezentuje a zamieňa.
Je to následok volebného mechanizmu ? Môžeme smelo potvrdiť, že áno.
Fakty sú jasné. Okrem nezmyslených volebných zákonov nastupujú mediálne manipulácie a manipulácie prieskumov verejnej mienky, aby aspoň čiastočne zakryli nelegitimitu volieb. Voľby dnes predstavujú historický rituál, ktorý napriek svojej smiešnosti umožňuje „ochotným občanom“ absolvovať tento rituál a mať v rukách na pár hodín vo volebných miestnostiach zdanie reálnej politickej moci. Myslím si, že ak si toto uvedomí mladá generácia začne podvažovať voľby len za ľudový folklór vďaka ktorému máme dobré divadlo v parlamente.
O riadení nových spoločenských vzťahov informačnej úrovne spoločnosti budú rozhodovať izometrické štruktúry a riadiace modely, na ktoré sa môžeme pozerať vždy z iného uhla a odkrývať ich skryté vnútorné vlastnosti. Príkladom izometricky usporiadanej riadiacej štruktúry sú rôzne geometrické obrazce, ktoré sa nám doslovne menia nám pred očami. Ide napríklad o známy psychologický test so sieťovým modelom kocky umožňujúcej meranie dominantnosti ľavej a pravej hemisféry mozgu. Použitím uvedených metód riadenia sa spoločnosť oslobodí od dvojrozmernej hierarchie riadiacich štruktúr a v budúcnosti dokáže reagovať aj na náhodné javy práve rušnosťou riadiaceho systému. Riadiace systémy budúcnosti nebudú zapájať všetky prvky systéme, ale len práve potrebné. Týmto prístupom sa môžeme zbaviť tlaku technicko-technologického determinizmu priamo v materiálnej základni spoločnosti. V praxi sú dnes požívané informačné prvky riadenia a moci nižšej intenzity. Patrí medzi ne napríklad známy Išikavov, Parettov diagram, SWOT analýza, TQK, EFQM a podobne, ale to iste ako podnikatelia poznáte nie len v oblasti priemyselného riadenia kvality výroby.
Čo povedať záverom, rozbor škály týchto faktov je úvodom do kvalitatívne inej diskusie klubu ako doposiaľ. Napriek zdaniu členstva, že sa na klube sústavne vyjadrujeme pesimisticky tak je to preto, lebo sme ale šťastnou generáciou, ktorá je poslednou generáciou minulosti a prvou generáciou budúcnosti novej informačnej úrovne spoločnosti. Logika tejto prezentácie hovorí: budúcnosť predsa nemôžeme odvíjať od súčasného stavu priemyslovej úrovne spoločnosti, lebo tá pri informačnej úrovni už nemá žiadnu budúcnosť.
Ďakujem za pozornosť.
Prof. Jozef Masarik
Ako je to s naším vysokým školstvom ?
Čo potrebuje každá dobre fungujúca spoločnosť? Bezpečnosť, ktorá zabezpečí ochranu proti vnútorným aj vonkajším hrozbám pre jednotlivcov a celú spoločnosť, aby ľudia boli slobodní a mohli sa venovať dosiahnutiu svojich cieľov. Ďalej ekonomiku, ktorá produkuje veci na konzumáciu, poskytuje služby, a všeobecne zlepšuje kvalitu života jej občanov. No a nakoniec vzdelanie, ktoré pripraví občanov tak, aby mohli profitovať z toho, čo je už známe a poprípade aj prispieť niečím novým k tomu, čo už je vo svete známe. Budem sa trochu venovať práve školstvu. Školstvo je oblasť, ktorej výsledky rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú vývoj každej spoločnosti. Ovplyvňujú ho pozitívne, pokiaľ školstvo funguje, alebo negatívne, ak nefunguje.
Všetky vlády Slovenskej republiky od jej vzniku deklarovali vo svojich programových vyhláseniach školstvo ako jednu zo svojich priorít. Slovenská republika oficiálne už niekoľko rokov buduje spoločnosť založenú na využívaní nových poznatkov v praxi. Budovaniu tzv. vedomostnej spoločnosti sa venuje v súčasnosti už pomerne značná pozornosť aj zo strany médií. Aká je však reálna situácia v tejto oblasti? Sme naozaj na správnej ceste k premene Slovenska od krajiny priťahujúcej zahraničných investorov najmä lacnou pracovnou silou ku krajine s vysoko kvalifikovanými odborníkmi, technologicky vyspelými priemyselnými firmami vysoko kvalitnými výsledkami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií? Jedným z nevyhnutných predpokladov udržateľne dobrého fungovania školstva v dnešnom rýchlo a turbulentne sa vyvíjajúcom svete je, aby rozhodujúce sily spoločnosti mali jasno v jeho strategickom smerovaní v strednodobom a v dlhodobom horizonte. Na prvý pohľad sa zdá, že jasno majú, ale každá vláda má podstatne inú predstavu a väčšinou jej realizácia vedie k zhoršovaniu situácie v našom školstve. Pozrime sa dnes na vysoké školy.
O slovenských vysokých školách sa v poslednom čase nepíše v podstate skoro nič pozitívne. Pozitívne je len to, že sa takto začalo písať lebo slovenské univerzity „umierajú“. Jednou z príčin sú neustále legislatívne zmeny ktoré zavádzajú „revolučné a zdanlivo detailné zmeny“ do nereformovaného a podfinancovaného systému vysokých škôl na Slovensku. V súčasnej situácii na vysokých školách SR sa „zdravý duch“ niektorých zmien míňa účinku, pretože popri znižovaní byrokracie umožní uvoľňuje kritériá kvality, ktoré sú dnes trochu späté s tou byrokraciou, ale ktorá je nutným zlom pri posudzovaní kvality vysokých škôl. Nebudem dnes písať o komplexnej akreditácii, ktorá bola zle nastavená a nepriniesla slovenskému školstvu nič prospešné. Politikom chýba odvaha urobiť základný krok, ktorým by bolo bezodkladne zlúčenie či zrušenie viacerých VŠ. Sieť VŠ je predimenzovaná, nezodpovedá potrebám, možnostiam, a ľudským zdrojom, ktoré pre VŠ vzdelávanie máme k dispozícii. VŠ vzdelávanie sa u nás stalo do istej miery nekontrolovaným obchodom.
Všetky dôvodové správy k VŠ zákonom a ich novelám obsahovali nejakú variáciu na vetu typu: V súčasnosti sa za najväčší problém slovenského vysokého školstva považuje nedostatočná kvalita vysokoškolského vzdelávania.
Toto vyhlásenie o nízkej kvalite vysokých škôl je problematické, keďže nikto nedefinoval indikátory kvality vysokej školy. Skúsme si zodpovedať aspoň na dve nasledujúce otázky. Čo je Kvalitná vysoká škola zameraná na vzdelávanie? Kvalitné vzdelávanie je v istom zmysle „Stav“, ale ešte vážnejšie je to, že je to „Proces“ – čo robí VŠ pre neustále zvyšovanie kvality poskytovaného vzdelávania. Čo je Kvalitná vysoká škola zameraná na vzdelávanie a výskum?
Ta okrem poskytovania kvalitného vzdelávania, robí dobrý výskum a dobrú prípravu doktorandov.
Kým si neprediskutujeme a nevyjasníme základné pojmy ako kvalitné vzdelávania a kvalitný výskum a príprava doktorandov, tak reči o kvalite sú len určité klišé, v žiadnom prípade však nie niečo čo školstvu pomôže. Ako reprezentatívne odpovede na tieto otázky nemôžeme považovať vyjadrenia podnikateľov, ktorí zakladajú nové vysoké školy v odboroch kde je prebytok absolventov, či analytikov, ktorí majú niekoľko mesačnú prax vrátane prázdnin po skončení vysokej školy, ale nechýba im odvaha vyjadriť sa ku všetkému.
Najväčším problémom slovenského vysokoškolského vzdelávania nie je nedostatočná kvalita vzdelávania. Najväčším problémom je rozvrat systému vzdelávania čo je dôsledkom doterajších reforiem a nedostatočného financovania školstva a vedy. Nie je možné dosiahnuť naraz vysoké počty absolventov vysokých škôl a vysokú kvalitu vzdelávania. Dnes sa chválime tým, že 60% populačného ročníka študuje na vysokých školách. Pred 50 rokmi študovalo na stredných školách (gymnáziá aj priemyslovky) menej ako 50% populačného ročníka. Reformy, ktoré nútili vysoké školy prijímať čo najviac študentov možno posunuli Slovensko na popredné miesta v štatistikách, ale spôsobili výrazný pokles kvality. Nedá sa očakávať kvalitné školstvo a súčasne sedieť na dehonestujúcom poslednom mieste v EÚ vo financovaní školstva a vedy. Bez odstránenia príčin zníženia kvality vysokých škôl sa kvalita nedá zvýšiť a nepomôžu tomu ani tie najprepracovanejšie systémy kontroly kvality ani nové kritériá (ktoré sa aj tak na Slovensku darí vždy obchádzať).
Príčin súčasného stavu je veľa a zaslúžili by si podrobnú analýzu. Spomenieme len dve.
- Deštrukčným rozhodnutím bolo zrovnoprávnenie vysokých škôl zavedením nového modelu financovania vysokých škôl, ktorý významne motivoval vysoké školy prijímať čo najviac študentov. Tento krok, spolu so vznikom množstva nových vysokých škôl, vyvolal nerovný boj o študentov (na starších univerzitách sa ešte darilo zachovať zvyšky kvality a náročnosti, nové lákali študentov ľahším štúdiom), ktorý vyvolal silný tlak na znižovanie kvality, postupné eliminovanie prijímacích skúšok, Regulačné mechanizmy, ktoré mali dohliadať nad kvalitou nefungujú, alebo temer nefungujú (Akreditačná komisia a Ministerstvo nedokázali vytriediť menej kvalitné školy, dobre myslená podmienka “garant profesor” neviedla ku kvalite ale výraznému zvýšeniu počtu profesorov, myslím štvornásobok toho, čo majú vo Švajčiarsku, a ako inak, k hľadaniu ciest ako podmienku formálne splniť a de facto nesplniť, …). Postupné zvyšovanie dôrazu na vedu (a súčasné na aplikovanú vedu, ktorú sme 20 rokov úspešne likvidovali) je len kozmetickou úpravou zlého konceptu a snaha “objektivizovať” jej hodnotenie vyvoláva reakciu v hľadaní ciest ako systém podviesť. Výsledkom je skutočnosť, že dnes prakticky každý, kto sa rozhodne získať vysokoškolský diplom ho získa. Spoločenské dôsledky si asi len ťažko dokážeme predstaviť.
- Historicky ešte skorším deštrukčným rozhodnutím bolo zrovnoprávnenie pedagogických fakúlt a univerzít, ktoré si vymohli svojím politickým vplyvom samostatné pedagogické fakulty ešte v socialistickom Československu. Týmto rozhodnutím sa absolventi pedagogických fakúlt stali formálne rovnako kvalifikovaní pre stredné školy ako absolventi univerzít, ktoré boli dovtedy jedinými poskytujúcimi túto učiteľskú kvalifikáciu. Bolo všeobecne známe, že úroveň vzdelávania na pedagogických fakultách bola výrazne nižšia ako na univerzitách (aj keď možno postačujúca pre základné školy). V priebehu niekoľkých desiatok rokov (školstvo je systém s veľmi dlhou spätnou väzbou) boli odchádzajúci kvalitní stredoškolskí učitelia nahradení menej kvalitnými z pedagogických fakúlt, ktoré vzhľadom na ich počet, z hľadiska počtu absolventov dominovali nad univerzitami. Menej kvalitní učitelia vychovávali na stredných školách menej kvalitných maturantov, na vysoké školy prichádzali horšie pripravení študenti a špirála smrti sa roztočila. Postupne sa vytrácala náročnosť a prijímali ďalšie zlé rozhodnutia (napríklad zrušenie povinnej maturity z matematiky, ktorú nám v zahraničí tak závideli, a ktorá prispievala k lepšej príprave uchádzačov o vysokoškolské štúdium, najmä technických odborov). Nuž a tu celá tragédia nekončí, pretože pod rúškom všelijakých národných programov reformy vzdelávania učiteľov chcú samozvaní odborníci na vzdelávanie úplne potlačiť odbornú stránku vzdelávania učiteľov. Ak sa im podarí splniť aj toto, tak potom už je úplne jedno aký bude vysokoškolský zákon, do akých meraní a porovnávaní sa zapojíme.
V poslednom období je hitom reformy vysokých škôl myšlienka, že každá vysoká škola by sa mala “samoregulovať”, ktorá je v princípe dobrá. Problém je, že samoregulovať sa dokážu len systémy na vysokom stupni vývoja so schopnosťou sebareflexie a schopnosťou smerovať k vysokým métam. Asi je jasné, že keď pustíte dieťa vyberať si jedlá zo širokej ponuky, jeho “samoregulácia” ho povedie skôr k sladkostiam ako k jedlám s vysokou nutričnou hodnotou potrebnou pre jeho rast (nepozná a nedovidí dôsledky a uprednostní okamžitý pôžitok). Veľmi rád by som sa mýlil, ale som presvedčený, že podstatná časť vysokých škôl na Slovensku sa nedokáže samoregulovať a dobre myslené regulačné nástroje v návrhu novely povedú k ďalšej degradácii kvality (aj na tých školách, kde si ešte kvalitu pamätajú, lebo ich k tomu bude tlačiť “konkurenčné prostredie”). Toto je zásadný problém a preto ho zdôrazňujem ešte raz.
Jedným možným riešením tejto žalostnej situácie vo vysokom školstve na Slovensku (a nielen vysokom školstve) je vyčkať, kým sa úplne zdevastuje a sledovať ako postupne vzniknú kvalitné súkromné školy. Myslíme si, že toto je veľmi zlé riešenie. Súkromné záujmy nepotrebujú a nebudú zohľadňovať záujmy štátu (národa) na vzdelanostnej úrovni obyvateľov.
Aby sme našli riešenie, potrebujeme si “naliať čistého vína”, byť trpezliví a prekonať niektoré slovenské zlozvyky (najmä závisť a lokálpatriotizmus). Slovensko neutiahne veľa naozaj špičkových vysokých škôl a nekvalitné nepotrebuje (Švajčiarsko má len dve centrálne financované univerzity, ale zato kvalitné, minulý rok sa aj tie spojili aby boli ešte lepšie umiestnené v rôznych rebríčkoch).
Ponúkam na zváženie nasledovnú schému.
1. Dve národné univerzity – Univerzita Komenského v Bratislave a Slovenská technická univerzita
Výrazne lepšie financovanie (možno postupne 3-4 násobok súčasného), vyžadovanie malého počtu študentov a prísne prijímacie pohovory. Dosť financií na kooperácie, výrazne lepšie vybavenie, ...Menej študentov umožní lepšie sa im venovať, mať v skupinách len tých najlepších zo Slovenska, ...
Intermezzo: Keďže na Slovensku každý “rozumie” hokeju, dovolím si jednu analógiu. Predstavme si, že by sme chceli dosiahnuť, aby v každom okrese pôsobil extraligový hokejový klub, ktorý by získaval na svoju činnosť množstvo peňazí úmerné počtu hráčov, ktorí nastúpia v zápasoch extraligy. Aby tradičné extraligové kluby prežili, tiež musia nabrať veľa nových hráčov a nechať ich hrať. Čoskoro bude 60% populačného ročníka hrať v extraligových kluboch. Akosi pri tom poklesla kvalita hokeja ale sme na čele štatistík v počte extraligových hráčov ... Taký je stav teraz, navrhujeme vytvoriť naozaj extraligu.
2. Štyri(?) regionálne univerzity – UPJŠ Košice, TU Košice, TU Zvolen, ŽU Žilina ...
Kvalitné vysoké školy, možno s výrazne lepším financovaním pre niektoré špecializované fakulty s tradíciou (doprava, lesníctvo,...). Bakalárske a magisterské štúdium, výnimočne doktorandské
3. Lokálne univerzity
Bakalárske štúdium, výchova odborníkov najmä pre lokálny priemysel. Rozlíšenie vysokých škôl na tieto tri typy neznamená, že napr. Lokálne univerzity by nemali byť kvalitné. Ale je to kvalita iného druhu a aj ich prácu si treba vážiť.
Realizácia takéhoto modelu by vyžadovala veľkú dávku zodpovednosti od politikov a prekonanie tradičného slovenského lokálpatriotizmu. Vieme, že často sa z iných miest pozerajú na Bratislavu trochu nevraživo. Možno si stačí uvedomiť, že väčšina jej obyvateľov sa sem prisťahovala z iných regiónov Slovenska. Celé Slovensko by malo byť hrdé na svoje národné univerzity a podporovať ich postupné začlenenie k popredným európskym univerzitám (bude to trvať aspoň tak dlho ako ich postupné devastovanie, ale v horizonte 20-30 rokov by sa to mohlo podariť).
Prof. V. Tkáč: Falošnosť sociálnej solidarity »
Prof. A. Kalašová: Quo vadis reforma školstva »
Prof. J. Sipko: Hospodárstvo na Slovensku »
Ján Gabriel: Slovensko a EÚ teraz »
Kritický stav odpadového hospodárstva »
Ing. Peter Čatloš, PhD.: Zamestnanosť »
G. Gábel: Podmienky pre podnikanie »
Peter Kasalovský
Ako bude zdravie pacienta Európskej únie - po transplantačnej operácii v roku 2030 ?
Položme si otázku: Aký bude referenčný životný rámec EÚ po transplantácii novej ekonomickej základne ? Verte, že o nič iného a menšieho v tejto dobe nepôjde.
Svet už bude starší - to určite - a možno bohatší, a možno aj bez nás. Ľudia budú žiť viac v mestách. A žiadna krajina nebude mať takú moc, aby mohla sama určovať smer vývoja ľudskej civilizácie. Dynamiku vývoja sveta nateraz určujú masové pohyby obyvateľstva spôsobné, vojnovým, ekonomickým a ekologickým vplyvom zastaraných koloniálnych politík. Tento trend objektívne narastá zmenou sociálno-ekonomickej základne. Hroziaci rozpad Európskej únie výrazne ovplyvňuje vývoj na celej planéte. Je otázkou či sa podarí zastaviť jej pomalý úpadok. Zatiaľ to vyzerá tak, že politici myslením utváraným pod vplyvom priemyselnej revolúcie dokážu síce zachrániť projekt Európskej únie, no nedokážu naštartovať novú ekonomiku. A to je istá a bolestivá smrť nášho imaginárneho pacienta. Na prípravu transplantácie zo strany európskeho chirurgického tímu je treba pochopiť, že doterajšia premyslená štruktúra druhej vlny sa napríklad, podľa sociologických názorov manželov Tofflerovcov, rozpadá. Dôvody sú hneď minimálne tri a to právno-politické, sociálno-ekonomické a informačno-technologické. Pokúsime sa tie dôvody dešifrovať v nadväznosti jedného na druhý.
Agrárna a priemyselná revolúcia nás doviedla na prah vedecko-technickej revolúcie, ktorej časťou bude aj biotechnologická revolúcia. Už sme na klube spomínali revolucionizujúci prínos 3D tlačiarenských technológii a s tým spojenú decentralizáciu výroby. Je dopady na transplantačné a regeneračné zdravotníctvo, na presadzovanie svetovo uznávaných normalizovaných štandardov pre každý druh výroby v podobe informačných modelov rôznych výrobkov. Uvedený proces sa spolu s delimitáciou energetických zdrojov stane motorom budúcej ekonomiky. A práve v tomto procese sa ekonomika veľkovýroby premení na ekonomiku rýchlosti. To spôsobí zánik masovej výroby, tak ako sme ju poznali, zníži to nepotrebné prepravné a centralizované výrobné kapacity na úkor prehĺbenia informatizácie. Dopady na dnešnú masovo konzumnú spoločnosť si je len ťažko predstaviť. Ekonomická moc sa bude presúvať od masovej výroby k výrobám, kde aj kvapkové množstvo produkcie môže zastaviť práve masovú produkciu (čisté stopové chemikálie, meracie prístroje a pod. ). Tento záver platí aj pre disponovanie so znalosťami vytvárajúcimi zdroje takéhoto charakteru ekonomickej moci. Vývoj tohto druhu zneistí svetové burzy a povedie to k ich krachu pre absolútnu nepredvídateľnosť osudu investícií a trhu komodít vôbec. Takéto problémy v žiadnom prípade nezvládne masová kultúra a masové vzdelávanie.
Dnešné zaznávanie vzdelania na úkor tzv. mediálnych celebrít, doba bezduchých nekonečných seriálov sa blíži ku svojmu oprávnenému krachu. Informatizácia sa postupne stane hlavným odberateľom energií a nie len v EÚ, ale vo svete a to na úkor celého masového priemyslu. Lacná pracovná sila, ktorá je nám neustále ideologicky podsúvaná režimnými ekonómami prestáva byť výhodná, mzda totiž v niektorých odvetviach výroby predstavuje vďaka automatizácii sotva desať percent výrobných nákladov. A to ešte poriadne preháňam. Tak na čo je potom Nemecku a Merkelovej migrácia, ak nie pre zabezpečenie podmienok občianskej vojny, ktorá hrozí prerásť do širšieho vojnového konfliktu. Nie je to o čo sa usiluje práve zahraničná politika USA pre Európu. Na potvrdenie len jeden citát od autora bestselleru „Koniec dejín a posledný človek“ Francisa Fukuyama: „Politici podradnej úrovne“ ako Angela Merkel a jej „veľmi nebezpečná“ migračná politika sú pre európsku demokraciu väčšou hrozbou než islamistický štát... „ Ďalej povedal: „revolta pracujúcej triedy proti globalizmu už viedla k odhlasovaniu Brexitu“ a naozaj viedla k prezidentskému víťazstvu Donalda Trumpa v USA.“ Citované z Die Welt.
Vráťme sa však k analýze zmeny charakteru práce. Časť štrukturálnej nezamestnanosti v EÚ spôsobenej nezameniteľnosťou charakteru práce ukazuje na nebývalý pokrok, ktorý naši prorežimní vedátori a hlavne politici nedokážu zožuť. Trh práce prestáva byť trhom vzájomne zameniteľných ekonomických otrokov. Stáva sa špecializovaným trhom doslovne s umeleckými predmetmi, ktorým hovoríme človek s veľkým „Č“. Aj preto sa dnes mnohí uchyľujú k falošnej ideológii, propagande a tárajstvu o charaktere práce, namiesto toho aby prijali realitu, aká je a dovzdelali sa napríklad v tvorbe nových politík napríklad aj z takto uvedených záverov o našej budúcnosti.
Pripojenie do Internetu sa vzhľadom na rozsah poskytovaných služieb sa do roku 2030 určite zaradí medzi základné ľudské práva. Schopnosť strategicky a funkčne získavať informácie a generovať a aplikovať poznatky sa stane najdôležitejším motorom pohybu ekonomiky a spoločnosti. Úloha masovej propagandy nateraz generovanej hierarchickými štruktúrami ekonomiky, spoločnosťou masovej spotreby, masovej kultúry, sa stáva neúčinnou. Deje sa to práve pod vplyvom strategického a funkčného získavania informácií z Internetu, iných relevantných internacionálnych zdrojov. Tento proces je výsledkom reálnej demokratizácie spoločnosti a funguje namiesto ideologického tárania o demokracii, ktoré počúvame od dnešných politikov.
Pod tlakom načrtnutých udalostí sa EÚ bude musieť aj „medzinárodne právne sfunkčniť“, čo je z mojej strany vnímané ako jej skrytý rozpad a potom znovuzrodenie. Pravdepodobne sa to celé zrealizuje vo federatívnom usporiadaní EÚ. Sociálno-politické dôvody takýchto krokov spočívajú hlavne v tom, že Európa už podľa demografických štatistík bude naďalej starnúť (ostane najstaršou časťou planéty – štatistiky OSN). To bude vyžadovať vysokú produktivitu práce na udržanie sociálnych služieb štátu prípadne služieb spomínanej federácie. Produkcia je dávno technologicky zabezpečená, ale bráni tomu korupcia, klientelizmus a hlavne vykorisťovanie. Vo veľkej miere aj rozkrádanie euro fondov súkromným sektorom.
Aká je anamnéza EÚ pred transplantáciou novej ekonomickej základne po prijatí sankcií voči Rusku. Napríklad ešte pred polrokom vo Francúzsku a Nemecku vystupovalo na podporu ruského prezidenta Vladimíra Putina a za zrušenie proti ruských sankcií okolo 30 – 40 % Európanov. V auguste sa už objavila informácia, že ich podiel stúpol na približne 50 %. Možno predpokladať, že za ďalší polrok sa tento ukazovateľ zvýši na 60 %. Verejná mienka bude naklonená Rusku. Tento moment sa stane koncom hegemónie USA nad Európou. A vtedy už nebude dôležité, kto sa stal americkým prezidentom.
Američania si nedokázali podriadiť Európu ani vyvinutím bezprecedentného tlaku. Zavedenie protiruských sankcií bolo v celom rozsahu iniciatívou Ameriky. Výmena tovaru medzi EÚ a Ruskom dosahovala 500 mld. USD – viac ako medzi Čínou a USA. Vzájomné straty po zavedení sankcií viedli k zníženiu obchodu prakticky na polovicu. Amerika nič nestratila, jej výmena tovaru s Ruskom je minimálna. Avšak podľa ruských a amerických ekonomických zdrojov po prijatí sankcií vzrástla ešte objemovo o 7%. Preto práve USA nesú zodpovednosť za pokračujúci rozklad európskej ekonomiky, ktorá sa aj bez toho nachádzala v hlbokej kríze.
Momentom istoty pre naše úvahy sa stala informácia o rokovaniach na tému Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP). Štatutárni európski politici, ako sme boli svedkami, oznámili, že nie sú pripravení podpísať dohodu v takej forme, v akej ju predkladajú Američania. Dohoda totiž predpokladá úplné zotročenie Európy nadnárodnými spoločnosťami, dávajúc im celý rad výhod pred európskymi vládami. Takže administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu už nestihla dosiahnuť podpísanie dohody. To je veľký krach americkej politiky v Starom svete.
Bude teda možné uzavrieť dohodu o TTIP s novým americkým prezidentom ? Zdá sa, že nebude. Prinútiť európske politické elity pôsobiť proti vlastným ekonomickým záujmom je veľmi ťažké.
Európski lídri zachytili tento signál. Francúzsky prezident François Hollande sa snaží nevyjadrovať sa k zahraničnopolitickým otázkam, pretože každé jeho vyjadrenie proti Putinovi a Rusku sa obracia proti nemu. Aj nemecká kancelárka Angela Merkelová prezradila, že je pripravená na serióznu spoluprácu s Ruskom. A dokázala zopakovať vynikajúcu myšlienku bývalého francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla, že „Európa sa má rozprestierať od Lisabonu po Vladivostok“. De Gaulle bol vždy stúpencom samostatnej Európy. V tomto zmysle mnohí európski intelektuáli poukazujú na zhodu myšlienok a svetonázoru de Gaulla a Putina. Podľa ruského prezidenta majú Európania oveľa viac spoločných záujmov, preto je oveľa výhodnejšie spolupracovať, ako hrať proti sebe. Procesy vymanenia sa Európy spod kontroly USA sú už rozbehnuté a pre rok 2030 nezvratné. Otázka iba znie, či prebehnú pomerne bezbolestne, alebo zlomením európskeho národného vedomia a vojnovými požiarmi v Európe i celom svete. Ako napríklad s prihliadnutím k nedávnym teroristickým útokom pôsobí správa o vyslaní britských vojenských inštruktorov do Saudskej Arábie, kde sa pripoja k svojim americkým a francúzskym kolegom pri výcviku tzv. „umiernených rebelov“ ako správa z inej reality. A to nám budú roniť pred obyvateľstvom krokodílie slzy pri pohreboch ich blízkych po teroristických útokoch.
Rozpad EÚ : skrytá hrozba vojny
Vyhlásenie členov Medzinárodného mierového výboru z 13. decembra 2016
Súčasný vývoj v Európskej únii jasne ukazuje, že jej organizácia za súčasného usporiadania dosiahla nateraz hranice svojich možností. Nestalo sa tak náhodou. Ide totiž o nepochopenia, že zákony sociálneho vývoja vedia byť rovnako neúprosné ako tie fyzikálne.
Vo svete sa po Druhej svetovej vojne postupne vytvorili dve línie politiky stará expanzná koloniálna predstavovaná anglosaským zmýšľaním (Kto z koho.) Na druhej strane sa protipólom koloniálnej politiky stáva nová filozofia myslenia obsiahnutá v Konferencii O európskej bezpečnosti a spolupráci z polovice 90-tych rokov minulého storočia a v následnom Helsinskom procese. V tom je potrebné pokračovať.
Musíme si však pripomenúť, že Európska únia vznikala v podmienkach Studenej vojny a jej nositelia stále nedokázali odstrániť bariéru vo svojich hlavách a hlavách mnohých ľudí. Žiaľ, pokračovanie Studenej vojny pretrvalo v napohľad neškodnom termíne „staré a nové štáty únie“. Rovnako v hlavách politikov pretrvala aj mediálne živená predstava ruského strašiaka, len tentoraz nie už „komunistického“, ale vojenského. Žiaľ po druhýkrát, niektoré štáty sa po krvavých dejinách Európy v minulom storočí viac obracajú k minulosti, ako k súčasnosti a budúcnosti, čo je na škodu spoločnej veci. Nechávajú sa politicky a vojensky riadiť zvonka únie. To ich odvádza od vlastných problémov, najmä k nedodržiavaniu hospodárskych a sociálnych podmienok členstva.
Únia ani v minulosti a ani dnes nevytvorila žiadnu spoločnú armádu a ani vojenské zoskupenie, presne v duchu základných hodnôt mierovej spolupráce medzi štátmi. Plne sa totiž spoliehala na NATO, ktorého členmi boli a sú prioritne štáty EÚ. Lenže, nepochopenie migračných procesov ako nového druhu „kolonializácie“ Európy a tiež neschopnosť pochopiť, že ekonomické procesy sa môžu obrátiť aj proti nám, vyvolalo nie len migračnú krízu, ale zapríčinilo aj počiatok rozpadu únie a o ekonomických škodách netreba hovoriť.
A práve tu sa ukázalo, akým anachronizmom je organizácia, a najmä rozhodovanie v NATO, ktoré nedokázalo zabrániť migračnej kríze. Ide o NATO, ktoré ako samozrejmosť už nedodržuje články zmluvy o kolektívnom rozhodovaní vo velení. Žiaľ, cez členstvo v NATO sa niektoré štáty únie dostali do vojenských konfliktov, najmä mimo územia Európskej únie. Stačí spomenúť štáty Arabskej jari, Sýriu ako dnes už jasný medzinárodný polygón vojny, hroziaci prerásť v celosvetový konflikt.
Medzinárodný mierový výbor v snahe udržať svetový mier vyzýva orgány EÚ zabezpečiť sankcionovanie tých štátov únie, ktoré vyvážajú zbrane do ohnísk vojny, alebo inak podporujú vojnové konflikty vo svete. Je potrebné vytvoriť primerané medzinárodné sily na ochranu vonkajších hraníc únie a vôbec zabezpečiť plnú suverenitu jej územia. Navrhujeme nahradiť okupačný systém zmlúv po Druhej svetovej vojne obojstranne výhodnými zmluvami medzi štátmi EÚ.
Poznajúc súčasný vývoj, ktorý sa negatívne skoncentroval do rozdielov v ekonomike medzi severom a juhom, v migrácii medzi západom a východom a v miere integrácie medzi Bruselom a jednotlivými štátmi, je nanajvýš potrebné urýchlene začať práce na transformácii štruktúr rozhodovania a sústavy kompetencií.
Je potrebné začať s uplatňovaním spoločnej mierovej zahraničnej politiky mimo územia Európskej únie, pri čom trvať, aby jednotlivé krajiny pri vyjednávaní mimo EÚ mali jasný mandát orgánov únie. V žiadnom prípade nedopustiť rozpad EÚ.
V Bratislave, dňa 13. decembra 2016
Predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub od 1993.roka a spoluiniciátor jeho Medzinárodného mierového výboru :
Peter Kasalovský
Dostupní členovia Medzinárodného mierového výboru :
Ján Gabriel, Rudolf Young Mosny, Ján Miškovský, genmjr. Svetozár Naďovič, Peter Čatloš, Mikuláš Milko a Zoltán Černák