Andalúzske pobrežie
Apartmány









Nebezpečná ilúzia víťazstva

Lídri sveta sú nepoučiteľní

V tomto čase-nečase, ktorý sa javí ako "potopa" a pripomína časy pred koncom 2. svetovej vojny, tak v súvislosti s pandémiou prírodného a môžbyť aj umelého koronavírusu SARS-CoV-2 sa dosť príliš často objavujú zaručenepravdivé informácie a tiež komentáre o príprave a možnosti globálneho jadrového konfliktu.

Tisícsto dní po založení Medzinárodného mierového výboru sme prezentovali jeho vyhlásenie "O úpadku ľudskej civilizácie a o reálnej možnosti jej sebazničenia, ako aj cielenej devastácii ľudských práv a slobody". Stalo sa tak  preto, lebo príliš veľa vodcov prestalo vnímať, že Svet sa dostal k hranici "najtemnejšieho temna".

Obrátili sme sa vtedy na predstaviteľov veľmocí a mocností, ako aj na prezidenta SR A. Kisku, predsedu vlády SR R. Fica a ďaľších predstaviteľov slovenskej vládnej koalície, no aj opozície v rokoch 2016-2018, aby iniciovali zvolanie celosvetovej mierovej a bezpečnostnej konferencie pod záštitou pontifika Františka.

Neodpovedali na rozdiel od svojich predchodcov v rokoch 90-tych /!/ ani  dodnes sa nepostarali, aby sa Svet začal vracať do lepších časov. A tak na podnet viacerých členov nášho Medzinárodného mierového výboru a vôbec nemeniac nič na ich hodnotení vývoja vzťahov medzi štátmi a ich národmi vo Vyhlásení z 13. mája 2018 dnes uvažujeme nahlas :

Mier vždy končí tam, kde sa začína profilovanie vojny. Na základe tejto všeobecnej a verejnosťou prijímanej tézy, možno hneď v úvode tohto dokumentu urobiť záver, že vojna sa vlastne nikdy nekončí.

Musíme konštatovať, že okrem horúcich a studených, prípadne zamrznutých vojenských konfliktov, vojnový stav ľudstva pretrváva aj v civilnej oblasti. Mnohé sociálne boje totiž vedú k potýčkam malej intenzity a často prerastajúcimi do občianskych vojen. Možno povedať, že určujúcim pre svetový systém moci je trvalý stav Studenej vojny, ktorý je občas prerušovaný práve tými "horúcimi". Mier je zatiaľ iba ideologickou konštrukciou a nediplomatickým jazykom povedané - je len ilúziou. Svedčia o tom aj slová Bejamina Franklina "Ešte nikdy neexistovala dobrá vojna alebo zlý mier..." práve s dôrazom na slovo neexistencia.

Dve svetové vojny 20. storočia dokázali integrovať nevojenskú výrobu do zbrojného priemyslu a vytvoriť tak vojensko-priemyslový komplex (ďalej len VPK). V našej dobe vytvorila konglomerát prepojených zbrojných firiem, politických štruktúr s mocenskými, komerčnými a ideologickými záujmami. Príkladom toho je aj slávny GOBSEC s centrálou v SR, ktorý slúži na profilovanie obrazu nepriateľa a za ktorým je vlastne vojenská lobby. Vojna ostala nielen súčasťou odchádzajúceho systému bipolárneho sveta, ale ostáva ním aj v súčasnosti.

Už niekde v druhej tretine 20. storočia sa aj tento VPK začína modifikovať a jeho aktivity začínajú smerovať na iné ciele. Tretia vlna tofflerovského spoločenského vývoja prináša inovácie aj do oblasti spomínaných VPK. Pokiaľ svet v prvých dvoch vlnách bojoval o zisk územia a zdrojov, dnes sa situácia kapitálne mení. Začína boj o ekonomické, logistické a informačné ovládnutie hospodárskeho priestoru kdekoľvek na planéte. Boj medzi agrárnym a klasickým priemyselným sektorom sa obohatil o boj s hospodárskym sektorom spoločnosti tretej vlny.

Svet sa stal ešte viac nestabilným, lebo boj v spoločnosti teraz prebieha na úrovni troch sociálnych megaštruktúr. Preto inovačné trendy v oblasti vojenstva nadobúdajú na mimoriadnom význame. Vedenie modernej vojny, ekonomickými, informačnými, sociálno-psychologickými prostriedkami sa stalo bežnou praxou. Realizuje ju časť spravodajských služieb, či už vojenského, alebo civilného charakteru - policajné zložky nevynímajúc. Za tým účelom bol do vojensko-priemyslového komplexu vtiahnutý celý informačno-technologický sektor, dokonca behom pár dekád technicko-technologického vývoja na planéte.

Nové mocenské ciele týchto, teraz už troch megaštruktúr, modifikujú nie len VPK, ale aj celý globálny vývoj. Príkladom usmerňovania globálnych trendov je skutočnosť, že napríklad novým cieľom spravodajských a bezpečnostných služieb sú umele vyvolávané sociálne konflikty na záujmových priestoroch modifikované v prospech zadávateľa konfliktu. K tomu popri iných sa využívajú dva verejne známe nástroje: Tretí sektor platený zadávateľom konfliktu, na území zvrchovaného štátu a svetové mediálne korporácie.

Klasické armády sa stávajú pre štát nepotrebnými a sú veľkou ekonomickou záťažou. Najmä sú trvalým zdrojom narastania štátnych dlhov a dlhy následne spôsobujú eróziu štátov. S postupujúcou eróziou štátov, armády a čiastočne aj policajné činnosti prechádzajú do súkromných rúk. Prípadne armády sa vyčleňujú ako nadnárodná sila s kolektívnym financovaním združenými štátmi do vojenských blokov. Bloky sú potom ovládané mocenskými prostriedkami veľmocí s absenciou kolektívneho politického rozhodovania tých menších štátov, hoci toto právo je formálno-právne zakotvené v zmluvných listinách.

Ak sme už spomenuli politické rozhodovanie. Tak vo svete v podstate existujú len dve základné politiky, klasická anglosaská politika utváraná minulými koloniálnymi výbojmi presadzovaná zo strany tzv. "západných štátov, alebo krajín slobodného sveta", a politika OBSE - (angl. Organization for Security and Co-operation in Europe, skrátene OSCE). Prvá vedie k nebezpečnej ilúzii, že vojnu s Ruskom, alebo Čínou možno vyhrať. To však je ťažký omyl generálov a politikov, ktorých myslenie uviazlo kdesi v modeloch vojen s jasne vytýčenými frontovými líniami. Aj myslenie mladšej generácie generálov a politikov, ktorá už na miesto frontových línií kalkuluje s časom, prekvapivým útokom a logistikou, vždy kalkuluje s víťazstvom.

Vidno to na tom, ako napríklad NATO približuje svoje vojenské základne k spomínaným dvom štátom. Vojna v XXI. storočí nebude v žiadnom prípade clausewitzovská, vojna totiž už dávno nie je "pokračovaním politiky inými prostriedkami". Žiadne časové okno na víťazstvo totiž neexistuje, ani na zničenie jednej alebo druhej strany. Faktor vzájomného zaručeného sebazničenia funguje na 100%. V žiadnom prípade rozpútanie vojny nepovedie k víťazstvu, ale len a len k zničeniu života na planéte. Už existuje skupina zbraní nazvaných výstižne "Zbrane posledného súdu" s vysokým stupňom autonómie pre tzv. "postjadrovú vojnu" fungujúcich už bez zásahu človeka.

Cieľom súčasných vojenských výskumov je, aby sa druhej strane zamedzilo rozpoznanie vojenského konfliktu vôbec. Okrem toho k tomu slúži celý rad doslovne exotických zbrojných programov za využitia nových, fyzikálnych, biologických, psychologických a iných vedeckých poznatkov. Takýto vývoj produkuje doslovne technologické pasce, akou sú napríklad už spomínané jadrové zbrane, ktoré sú z hľadiska vzájomného zaručeného sebazničenia nepoužiteľné.

Uvedieme aj iný a starý príklad. Prípadom technologickej pasce je aj vynález DDT a mnoho ďalších vynálezov, kde ich pôsobenie na ľudí a prírodu je potom neodstrániteľné. Výsledkom pôsobenia technologických pascí je dej rovnako fatálny, ako planetárne jadrové zamorenie. A to ešte napríklad nehovoríme o ďalších štátoch tzv. "jadrového klubu" a o štátoch, ktoré nepriznali, že vlastnia takýto typ zbraní. Ako sa pri globálnom konflikte zachovajú práve tie? To je otázka, na ktorú zatiaľ nemá nikto odpoveď.

Predstaviteľom politiky moci a vojny chtivých psychopatom by nezaškodilo pripomenúť, že aj oni sú smrteľní. Pokúsime sa to urobiť myšlienkou Steve Jobsa, amerického podnikateľa a spoluzakladateľa spoločnosti Apple Inc., ktorý povedal: "Vedieť o tom, že budem čoskoro mŕtvy, je tá najdôležitejšia vec v mojom živote, ktorá mi pomohla spraviť veľké rozhodnutia." Ak sa teda nechceme zničiť, tak je potrebné konečne urobiť to Jobsovo "veľké rozhodnutie" a prejsť od typu anglosaskej politiky na typ politiky štátov OBSE v celosvetovom meradle.

Pokiaľ mier, rovnako ako peniaze, nepremeníme na nutnú dennú potrebu, tak sa nič vo svete nezmení. Mier musí byť zabudovaný do spoločenského systému prinajmenšom, ako práve spomínané peniaze. Má to však háčik, lepšie povedané - hák - a to poriadny. Pre oblasť peňazí platí, že treba donútiť politikov, aby zrušili tie zákony o zákonnom platidle, ktoré nútia ľudí prijímať vládne peniaze a vytvoriť štandard, ktorý by politici a bankári nemohli znehodnotiť.  Na rozdiel od reálneho života ľudstva v mieri sa aspoň vo finančníctve blízka na dobré časy. Ukazujú sa technologické elektronické a energetické riešenia.

Na rozdiel od pokrokového peňažného systému, sme napríklad v otázke vojny niekde blízko hrdinov románu Hellerovej Hlavy XXII. O tomto diele je známe, že bolo nazvané podľa nariadenia, ktorému "nikto neprejde cez rozum", teda Hlavy XXII., kde sa píše: "...bojovému nasadeniu sa môže vyhnúť len blázon, ale kto sám o sebe vyhlasuje že je blázon, nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: Každý, kto sa chce vyhnúť boju, nie je naozaj blázon." Stručné a výstižné vyjadrenie myšlienkových pochodov na zdôvodnenie vojny platné aj pre súčasnosť.

Pokiaľ sa do existujúceho ekonomického systému sveta nedostanú demokratické opatrenia, zaručené buď technickými, sociálnymi, alebo politickými prostriedkami, tak o mieri môžeme len snívať. Napriek tomuto stavu je nutné na každom kroku využiť silu verejnej mienky a  presadzovať opatrenia vedúce k mierovej budúcnosti najmä cez politiku vzájomne prospešnej a rovnoprávnej ekonomickej spolupráce všetkých štátov sveta posilňovaním ich suverenity a zbavenia sa súčasného kryptokolonializmu.

Ilúzia Zeme - nezeme a víťazstva - nevíťazstva, nesmie prevládnuť nad zdravým rozumom. Ako povedal majster Konfucius "Mladí potrebujú radosť a lásku, dospelí prácu a priateľstvo, starí mier a pokoj." Skutočne to nevieme zabezpečiť, alebo tu máme deštrukčné sily zamrznuté v čase.

 

Dr. Peter Kasalovský, predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub /1993/ a jeho Medzinárodného mierového výboru /2015/

Dr. Ján Šály, člen MMV

www.hospodarskyklub.sk

 

Dokument bol poslaný členom súčasným aj bývalým združenia NEF Hospodársky klub a jeho MMV, ako aj diplomatickým misiám.. S jeho obsahom ako prvý vyjadril súhlas genmjr. Ing. Svetozár Naďovič.

 

V Bratislave 17. marca 2020