Andalúzske pobrežie
Apartmány









Invitation


Restaurant LIVIANO, Bratislava, 27. apríl 2016 od 13. h do 16. h :

Jedinečná pohoda a otvorená výmena názorov

Hosťom združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru bývalý ruský premiér, predseda Výboru riaditeľov GAZPROMu a splnomocnenec prezidenta RF Viktor A. Zubkov

 

Do bratislavského restaurantu Liviano v komplexe TECHNOPOLu prišlo na stretnutie s bývalým ruským premiérom V. A. Zubkovom a jeho spolupracovníkmi desať členov Medzinárodného mierového výboru Z. Černák, J. Campbell (NSR), J. Gabriel, J. Miškovský, M. Milko, P. Čatloš, I. Béreš, A. Barcík, J. Masarik a P. Kasalovský, ďaľších šesť členov združenia Ľ. Vančo, Ľ. Valach, P. Lukeš, Z. Rabayová a J. Dolník.  Prítomní boli  veľvyslanec RF v SR A. Fedotov a chargé d´affaires ruskej misie A. Šabanov.

Po úvodnom predstavení prítomných ruskému hosťovi prehovoril predstaviteľ združenia a iniciátor jeho Medzinárodného mierového výboru (MMV) P. Kasalovský. Oboznámil hosťa s obsahom Výročného vyhlásenia MMV z 2. apríla, ako aj s názormi členstva na vývoj medzinárodných vzťahov a na otázky vojny a mieru.  (Myšlienky z jeho prejavu zverejňujeme v slovenčine, angličtine a v ruskom jazyku.)   Zdôvodnil aj rozhodnutie o udelení Zlatého biatca za rok 2016 práve V. A. Zubkovovi, ktorý sa stal jeho 65 zahraničným a celkove 251 laureátom. Povedal o.i. : „...je tu čas na aktivizáciu osobností zdravého rozumu,  za akú Vás bezvýhradne  považujeme.  Svet by sa mal dostať aspoň tam, kde sa začína vzájomne výhodná hospodárska a sociálna spolupráca, kde sa mier nemusí riešiť novými zbraňovými systémami a uvažovaním o globálnej jadrovej konfrontácií. A preto hľadáme spojencov v našej práci,  aby taká hrozba prestala byť „hmotnou“.

Prítomným sa prihovoril V. A. Zubkov, ktorý poďakoval za vysokú poctu, ktorej sa mu dostalo. Zhodnotil problémy s vývojom situácie v Iraku, v Lýbii, Afganistane, Sýrii a tiež v Iráne. Vyznačil cesty k civilizovanému a racionálnemu dialógu medzi  zainteresovanými štátmi. Ozrejmil nebezpečnosť a vôbec vnímanie exportovania demokracie, ako aj revolúcií. Osobitne sa venoval vzťahom EÚ a jej členských štátov s Ruskom. Prítomným priblížil aj dilemy z trojdňového plynárenského kongresu, ktorý bol v Bratislave. Vyjadril značné  rozpaky nad myslením viacerých plynárenských činiteľov z EÚ. (Bližšie informácie budú zverejnené na 109. riadnom zhromaždení združenia 31. mája 2016.)

Počas pracovného obeda pokračovalo stretnutie stopäťdesiatminútovou priateľskou, avšak  veľmi otvorenou diskusiou – výmenou názorov  medzi V. A. Zubkovom a z hostiteľskej strany P. Kasalovským, J. Gabrielom, I. Bérešom, P. Čatlošom, M. Milkom, J. Campbellom, J. Masarikom, Z. Černákom a Z. Rabayovou.  Hovorilo sa predovšetkým o politických, spoločenských a hospodárskych vzťahoch medzi EÚ, SR a Ruskom, o politickej a ľudskej nezodpovednosti celého radu politických činiteľov v EÚ a nerešpektovaní občianskych názorov, dokonca o hazardovaní so svetovou a teda aj európskou stabilitou v jednotlivých oblastiach ľudskej činnosti. Viacerí z diskutujúcich hovorili konkrétne aj o negatívnych podnikateľských skúsenostiach v Rusku. Ruský hosť sa k nastoleným problémom, no i možnostiam spolupráce, ktoré vyznačili diskutujúci, vráti po návrate do Moskvy.  (Myšlienky z tejto diskusie budú uplatnené v dokumentoch z nadcádzajúceho  109. riadneho zhromaždenia združenia.)

 

Foto : E. Szombatová

Texty pod foto :

Oficiality v restarante Liviano trvali osemnásť minút. K pohode a tiež k otvorenosti prispelo príjemné prostredie, ľudský servis a vynikajúca „michelinská“ kuchyňa.

 

Srdečnosť mala prioritu. V. A. Zubkov v prvom kontakte s prof. J. Masarikom, dekanom FMFaI UK. Vľavo je predseda predstavenstva Považskej cementárne, a.s. A. Barcík a vpravo podnikateľ P. Čatloš.

 

Niekoľko viet P. Kasalovského o histórii Zlatého biatca, ktorý ho priviedol na  svet v 1993. roku.

 

Fotografia hovorí  jednoznačne o pocitoch nového laureáta Zlatého biatca.

 

P. Kasalovský moderoval diskusiu, a niekoľkokrát pripomenul, že je čas, aby veľmoci pomáhali Mieru k lepšiemu zdraviu a nachádzali priateľov aj medzi malými a strednými štátmi ...



Reč Petra Kasalovského na stretnutí reprezentácie združenia NEF Hospodársky klub a jeho MMV s bývalým ruským premiérom, s predsedom Rady riaditeľov GAZPROMu a splnomocnencom ruského prezidenta Viktorom Alexejevičom Zubkovom 

Bratislava, streda 27. apríla 2016 o 13. h v restaurante Liviano


Vážený pán predseda Výboru riaditeľov,
vysokoctený Viktor Alexejevič Zubkov,

teším sa, že ste prijali pozvanie na stretnutie s reprezentáciou nášho 24-ročného združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a jeho Medzinárodného mierového výboru.

Je fakt, že na našom  107. riadnom zhromaždení 19. februára za účasti generálneho tajomníka OECD José Ángel Gurríu a následne na 108. riadnom zhromaždení 17. marca  sa jednoznačne potvrdilo, že sa treba väčšmi pričiňovať o rovnocenný dialóg medzi národmi a ich štátmi v záujme posilňovania mieru. Toto poslanie nie je len vecou politických lídrov, ale je človečenskou povinnosťou aj takých smrteľníkov ako sme my všetci.

Javy vo svetovej politike a v Európe, no i u nás doma v druhej dekáde 21. storočia sú viac ako znepokojivé. Bieda, utrpenie a vojny nekončia, ale sa rozvíjajú a mierne povedané destabilizujú našu civilizáciu. Ich príčiny sa zastierajú a  protagonisti sú dokonca označovaní za „mierotvorcov“.  

Opäť tu máme čiernobiele videnie lídrov a ich oficiálnych, a samozrejme, aj neoficiálnych spolupracovníkov, ako aj ich najtvrdšie presvedčenie o vlastnej všemúdrosti a pravde.  

Väčšina svetových politikov akoby nemala schopnosť komunikovať v súlade so zdravým ľudským rozumom. Dospeli sme do situácie, že niet takej sily, ktorá by im zabránila v politickej krátkozrakosti prameniacej zo samoľúbosti, z rozumovej chabosti alebo z praobyčajnej nezodpovednosti. Alebo z nepochopenia  obsahu pojmu „služba verejnosti“.

Vážený pán Zubkov,
vážený pán veľvyslanec Fedotov,

všetci máme zodpovednosť za to, ako sa Svet a my v ňom budeme vyvíjať. Terajšie smerovanie by bolo hazardom.  Dobre vieme, že nemôžeme byť spasiteľmi, či dokonca regulovčíkmi behu dejín, a predovšetkým  dnešných dní a blízkej budúcnosti.

Odmietame však ako ľudia zrelého veku a každý tu z prítomných z pozície čestných a úspešných ľudí návraty do čias „dvojbrehej“  Studenej vojny. Odmietame a bude sa tomu priečiť.

Uvedomujeme si, že sú a budú problémy s  národnou pamäťou. Aj z prozaického dôvodu, že ľudia zomierajú, napríklad za štvrťstoročie odišlo vyše dvoch miliónov našich občanov. Takže, tu sa utvárajú  možnosti na svojské a účelové výklady dávnej aj celkom nedávnej minulosti, na zamlčovanie a prekrúcanie nesporných faktov. Civilizační súčasníci na vládnucich pozíciách sú nedostatočne poučení našimi predkami a čoraz menej vnímajú to, čo je pre život podstatné.   

Mnohým lídrom sa pozdáva pozícia sily, a povedzme, že vyvolenosti. Je hanebné, že predstavitelia takých rozlohou malých a počtom obyvateľstva nepočetných štátov  nechcú, či nie sú schopní, alebo  ani len nemôžu reagovať na tendenčnú a trvalú kritiku stavu „ich“ ľudských práv. Tobôž na invektívy niektorých predstaviteľov Európskej únie, jeho parlamentu a Európskej komisie, alebo nesúhlas širokých vrstiev nášho obyvateľstva s nemeckými mocenskými a nekonzultovanými rozhodnutiami ohľadne migrácie.

Sme za to, že viac ako rozumný a akceptovateľný základ pre život v Európe vybudovali Robert Schuman, Francois Mitterand a Helmut Kohl a ďalší.   Dnešné kontra-akty sú  nesprávne zdôvodňované solidaritou, ľudskosťou a tradíciami, ale v konečnom dôsledku sú vlastne zdôvodňovaním neschopnosti včas a zodpovedne chápať a reagovať, a zabrániť ani aj utrpeniu migrujúcich z viacerých afrických a azijských štátov smerom do Európy.

V tomto napätí sa objavujú aj názory žurnalistickej prominentnej hviezdy vo všetkých spoločenských a mediálnych kruhoch západnej časti tohto sveta Edwarda Lucasa, jednej z hlavných osobností   The Economist  a pozične senior viceprezidenta Centra pre európsku politickú analýzu (CEPA).

Tento autor s britským občianstvom  pred dvoma týždňami v Times o. i. napísal, že Amerika je  rozčúlená z nevďačnosti  Európy voči Spojeným štátom, ktoré zabezpečujú  70% európskych výdajov na obranu pred vonkajšími hrozbami, v prvom rade zo strany Ruska. V článku nielen varuje pred stratou „amerického dáždnika“, ale priam burcuje EÚ k masívnym výdajom na armádu.

Napísal aj to, že  polmiliardy ľudí s HDP vo výške 20 biliónov US-dolárov sa v otázkách obrany spolieha na 320 miliónov ľudí s HDP vo výške 17 biliónov US-dolárov. To jest, že menej bohatá krajina poskytuje nielen 70% európskych výdajov na obranu, ale taktiež berie na seba neprimerané riziko. Je totiž nepravdepodobné, že by Putin napadol Aljašku, ale pokiaľ by sa rozhodol zaútočiť na pobaltské štáty, tak USA riskujú vtiahnutie do vojny, v ktorej by sa Chicago nebo New York mohli stať terčom medzikontinentálnych rakiet, ...

Pán Lucas uviedol, že bezpečnostná situácia v Európe sa zhoršuje : občianska vojna v Sýrii, Islamský štát v Iraku, anarchia v Líbyi. Okrem toho ruské letectvo a  námorníctvo ohrozujú nielen svojich najbližších susedov v rámci NATO, ale tiež Švédsko a Fínsko, ktoré nie sú  členmi Aliancie.

Dovoľte mi jeden citát z uvedeného článku : „ Múdri Američania pochopili, že pre USA je prospešné, aby Európa zostala silná, prosperujúca a zjednotená, a pri podpore Európy môže Amerika zostať globálnym zákonodarcom. My Európania musíme naliehavo začať vynakladať viac na obranu a čo je ešte dôležitejšie, vynakladať múdro v kombinácii oblastí a potenciálu.“

To sú myšlienky, ktoré sú domčekom z pieskového blata. Je to zdôvodnenie súčasného vývoja, avšak bez nadhľadu, ale do značnej miery nebezpečné.  Takéto myšlienky vytvárajú blokádu pred akoukoľvek snahou postarať sa o rozumnejší, mierový a pre všetky národy a ich štáty hospodársky a sociálne plnší život. Aj preto vyzývame lídrov sveta v našom Výročnom vyhlásení, aby iniciatívne dospeli k zvolaniu celosvetovej mierovej konferencie.

Vysokoctený Viktor Alexejevič,

som presvedčený, že je tu čas na aktivizáciu osobností zdravého rozumu,  za akú Vás bezvýhradne  považujeme.  Svet by sa mal dostať aspoň tam, kde sa začína vzájomne výhodná hospodárska a sociálna spolupráca, kde sa mier nemusí riešiť novými zbraňovými systémami a uvažovaním o globálnej jadrovej konfrontácií. A preto hľadáme spojencov v našej práce,  aby taká hrozba prestala byť „hmotnou“.

Rád by som uviedol, že prestížny „Zlatý biatec“ bol udelený v 2001. roku prezidentovi Ruskej federácie V. V. Putinovi, v 1994. roku prvému ruskému veľvyslancovi v SR Sergejovi Jastržembskému a v roku 2015 ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi. “Zlatý biatec“ vznikol v 1993. roku a dodnes sa stalo jeho laureátmi aj 65 zahraničných lídrov spoločnosti a hospodárstva.  Nemenej prestížne ocenenie „Prominent ekonomiky“ prijali líder ekonomickej vedy Ruslan Chazbulatov a nedávno zosnulý ruský premiér Jevgenij Maximovič Primakov, ktorý sa zúčastnil nášho telemostu a potom sme sa osobne stretli aj v  3-hodinovej priateľskej diskusii  v Moskve.

Vážený pán Viktor Alexejevič Zubkov,

mám tú česť  vyhlásiť práve Vás za osobnosť, ktorá vníma otázky a podmienky  mierového života  za to najvýznamnejšie v ľudskom snažení sa. Prijmite, prosím,  poctu nášho združenia vyjadrenú Zlatým biatcom za rok 2016. Stanete sa tak celkove dvestopäťdesiatym prvým a šesťdesiatym piatym zahraničným laureátom. 



Speech by Peter Kasalovsky »

Prejav Petra Kasalovského (v ruštine) »

Z myšlienok Jana Campbella z NSR »