Vyhlásenie veľvyslancom

V dňoch 20. a 21. novembra 2007 bolo doručené v jazyku anglickom a písomne Vyhlásenie skupiny členov združenia NEF Hospodársky klub Nič iné len zdravý rozum (O slovensko- maďarských vzťahoch v 21. storočí) z 5. novembra t.r. veľvyslancom Maďarskej republiky, Českej republiky, Francúzskej republiky, Rakúskej spolkovej republiky a Spojených štátov.








World Food Prize 2007

Správca združenia NEF Hospodársky klub dr. Peter Kasalovský bol opäť vyzvaný prezidentom prestížnej svetovej organizácie WFP Amb. Kennethom M. Quinnom a prezidentom jej Výberovej komisie nositeľom Nobelovej ceny z r. 1970 Normanom E. Borlaugom, aby využil po 12-krát svoje nominačné právo. WFP je udeľovaná od r. 1987 a slávnostný ceremoniál sa koná vždy v hlavnom meste amerického štátu Iowa. Podľa vyjadrenia dr. P. Kasalovského, tak v tomto roku nominačné právo využije po štvrtýkrát a v najbližších dňoch bude nominovať slovenskú vedeckú osobnosť - vedúceho autora jedinečného riešenia na revitalizáciu životného prostredia.




Fotoobjektívom L. Pákozdyho

Na 70. riadne zhromaždenie a celkove 199. klubový míting v kongresovej sále bratislavského hotela Barónka prišlo 94 osobností hospodárstva, školstva a vedy. V úvode zakladateľ a správca klubu oboznámil prítomných s obsahom Vyhlásenie skupiny členov združenia Nič iné len zdravý rozum - O slovensko-maďarských vzťahoch v 21. storočí. K pôvodným piatim signatárom Vyhlásenia sa prihlásilo svojím podpisom niekoľko desiatok členov. (Vyhlásenie bolo zaslané najvyšším predstaviteľom SR I. Gašparovičovi, P. Paškovi a R. Ficovi, ako aj veľvyslancovi Maďarskej republiky v SR. Prostredníctvom internetu bolo Vyhlásenie doručené VIP členom zo zahraničia.) O situácii vo svojich rezortoch postupne hovorili minister obrany SR F. Kašický, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR Š. Harabin a generálny prokurátor SR D. Trnka. V diskusiách k jednotlivým témam vystúpilo celkove päť členov klubu a traja hostia. Väčšina prítomných účastníkov mítingu ocenila príkladnú vecnosť, otvorenosť a vysokú mieru sebareflexívnosti pri hodnotení jestvujúcich a možno aj vyvstávajúcich problémov. Dokonca niektorí z účastníkov vyjadrili názor, že taký koncentrát informácií a názorov patril medzi najsilnejšie v pätnásťročnej klubovej histórii.


< kliknutím na fotografiu sa zobrazi zväčšený náhľad >

Minister obrany SR F. Kašický v rozhovore so spolupredsedom klubového výboru S. Hatinom.


F. Kašický hovoril dlhšie ako mal, ale tých päťdesiat minút bolo napokon málo. Pritom ovládal nielen mikrofón, ale aj projekciu cez PC. V pozadí prezident spoločnosti Matador Rubber Š. Rosina.


Najčastejšie navštevuje klubové mítingy holandský veľvyslanec R. Schwartbol (vľavo).


Aj mimo vlády si mali čo povedať jej podpredseda Š. Harabin a minister obrany F. Kašický.


Počas prestávky prezident BFX, a.s. A. Bartolomei a reprezentant žilinskej spoločnosti Intermedia V. Tamáši.


Generálny prokurátor SR D. Trnka opisoval svoju cestu zo severu Čiech do bratislavskej Rače F. Kašickému a P. Kasalovskému.


Dvaja zo šiestich prítomných advokátov J. Janošík a P. Arendacký.


S. Hatina a generálny prokurátor SR D. Trnka.


pozvánka.pdf






List od prezidenta WEF prof. K. Schwaba

V piatok 21. septembra prezident World Economic Forum prof. Klaus Schwab, čestný člen združenia NEF Hospodársky klub od r. 1994 a jediný dvojnásobný laureát Zlatého biateca z rokov 1994 a 2000, poslal P. Kasalovskému nielen jej Výročnú správu, ale aj niekoľko podnetných riadkov.


Dear Dr Kasalovsky, I am pleased to send you this year's Annual Report which underlines once again the role the Forum plays as a catalyst for global change. At a time when we continue to expand and evolve to meet the changing needs of all of our stakeholders, the report illustrates some of the concrete results achieved throughout the year that reinforce our mission to improve the state of the world.

I would like to take this opportunity to thank you for your continued engagement with the Forum.

Best regards,


Professor Klaus Schwab
Executive Chairman



Stretnutie s diplomatom

Vo štvrtok 2. augusta informoval správca ruského vyslanca J. Cingovatova o klubových zámeroch v II. polroku 2007 a o pripravovaných akciách na 1. štvrťrok roka 2008. Hovorili spolu aj o možnej spolupráci pri zabezpečovaní niektorých tém.

O spoločných aktivitách

V piatok 3. augusta pozval na pracovný obed správcu klubu veľvyslanec ČĽR Huang Zhongpo. Ako jedna zo zakladajúcich diplomatických misií združenia NEF Hospodársky klub ocenil jeho pätnásťročnú činnosť. Pripomenul viaceré spoločné aktivity a navrhol uvažovať o nových. Dohovorili sa na jeho expozé na jesennom klubovom mítingu.

S ministrom obrany

V utorok 7. augusta prišiel klubový správca za ministrom obrany SR F. Kašickým. V päťdesiatminutovom rozhovore si vymenili názory na niektoré otázky, ktoré sú diskutované v spoločnosti.

Stretnutie ministrom J. Kubišom

V piatok 20. júla prijal minister zahraničných vecí SR J. Kubiš výkonného podpredsedu združenia NEF Hospodársky klub P. Kasalovského. Pripomenuli si o. i. aj celý rad aktivít združenia v jeho pätnásťročnej histórii na prospech dobrého mena republiky v zahraničí. Hovorili aj o pripravovaných akciách združenia smerom na zahraničie v druhom polroku 2007 a v roku 2008. Minister J. Kubiš vyjadril klubu poďakovanie za jeho činnosť a prisľúbil sa na tradičný klubový míting o zahraničnej politike SR.

Poďakovania z Vatikánu

Zástupca štátneho tajomníka Sv. stolice pre medzištátne vzťahy Msgr. Pietro Parolin poďakoval v mene pápeža Benedikta XVI. listom zo dňa 21. júna 2007 za klubové memorandum o budúcnosti Európskej únie a jej vzťahoch so Spojenými štátmi.

List ministra zahraničných vecí SR

Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš ocenil vo svojom liste z 29. júna 2007 klubové aktivity a diskusie na tému Nové myslenie v Novom svete a v Novej Európe. Zdôraznil, že posilňovanie transatlantických vzťahov patrí medzi kontinuálne priority slovenskej zahraničnej politiky. Vyjadril názor, že myšlienky a podnety z klubového Memoranda budú cenným príspevkom k pokračujúcej diskusii o budúcnosti Európy, ako aj k posilňovaniu transatlantického dialógu.

Z reakcií politikov a odborníkov na klubové memorandum o budúcnosti Európskej únie a o jej vzťahoch so Spojenými štátmi

O vzťahoch EÚ - USA

V mene predsedu Európskej komisie J. P. Barrosa reagoval listom zo 6. júna vedúci Sekcie USA . Kanada Generálneho riaditeľstva vonkajších vzťahov Európskej komisie Marc Vanheukelen na časť klubového memoranda Budúcnosť EÚ a jej vzťahy so Spojenými štátmi zo 17. apríla t. r. Poďakoval za záujem klubu o túto tému a za podnety. Zdôraznil mimoriadny význam nových kvalitných vzťahov medzi EÚ a USA oceňujúc pozitívny postoj všetkých povojnových vlád Spojených štátov k európskej unifikácii. Pripomenul Transatlantickú deklaráciu z r. 1990, ktorá vyznačila možnosti harmonizácie vzťahov a politiky v novej geopolitickej situácii. Definovala tiež nové parametre európsko-amerického vťahu. I keď jestvujú príležitostne určité rozdiely v ekonomike a politike, tak nič nemenia na čoraz bližšom a hlbšom vzťahoch EÚ . USA. Trvale aktuálnou potrebou je však harmonizovať politiku EU, jej jednotlivých členov so Spojenými štátmi. Za najvyznámnejšie opory mieru, prosperity a civilizačného pokroku označil ochranu individuálnej slobody, rešpekt k ľudským právam, zákonnosti, ekonomickej. slobode, ďalej starostlivosť o energetickú bezpečnosť a o životné prostredie, ako aj celkový rast silných demokracií. Pripomenul, že EÚ a USA si naďalej zachovávajú suverenitu v ekonomike a majú vlastnú politiku. Posledný summit EU-USA 10. 4. zdôraznil osobitný význam princípu približovania sa a vzájomného rešpektovania sa.

S členmi vlády SR

Správca a výkonný podpredseda P. Kasalovský navštívil 10. mája podpredsedu vlády SR a ministra spravodlivosti SR Š. Harabina. Diskutovali spolu o aktuálnych otázkach rezortu a dohovorili sa na celoklubovej diskusii o vymáhateľnosti práva. S ministrom hospodárstva SR Ľ. Jahnátkom sa stretol 19. júna. Dohovorili sa na celoklubovej diskusii o podmienkach podnikania.



Príhovor

spolupredsedu Slavomíra Hatinu na 196. klubovom podujatí

Vážené zhromaždenie,
dovoľte mi, aby som na našom 68. riadnom zhromaždení a celkove 196. podujatí v jubilejnom klubovom roku privítal predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, ministra životného prostredia SR Jaroslava Izáka a prvého prezidenta SR Michala Kováča s manželkou. Srdečne vítam všetkých hostí a členov, ktorí prijali pozvanie do priestorov Radošinského naivného divadla.

Jubilejný pätnásty rok sme dodnes vnímali pracovne. Dovoľte mi však niekoľko myšlienok o našich pätnástich rokoch. Vznikli sme ako nadácia v ôsmom mesiaci Slovenskej republiky a v piatom roku sme sa stali združením. Potvrdilo sa, že vtedy vyhlásené ciele pánom Kasalovským boli a sú dodnes aktuálne : 1. oponovať vládnu aj opozičnú hospodársku stratégiu, resp. politiku, 2. napomáhať rozvoju medzinárodných vzťahov a 3. spoluvytvárať a šíriť dobré meno Slovenskej republiky. Dodržanie princípu klubovej nezávislosti na politických stranách a ich lobistických skupinách bolo síce neraz neľahké, ale nie nemožné. Klub a väčšina jeho členov dokázali vždy podporiť správne a rozumné riešenia problémov v našom hospodárstve a spoločnosti. Vďaka tomu a prinajmenej rovnakou mierou za komunikáciu so svetom sme získali dobré meno v zahraničí. Osobitne za konkrétne vyhlásenia a viaceré signály z klubovej pôdy o správnosti až nevyhnutnosti európskej integrácie a o Európskej únii, ako aj o posilnení svetovej, európskej a našej štátnej bezpečnosti s NATO.

Dámy a páni,
ctení hostia,

Boli príležitosti na slávnostné ovzdušie, fanfáry a potlesk. Za tých pätnásť rokov sme privítali medzi sebou, či už osobne, alebo vďaka iným novodobým spojeniam desiatky osobností svetového významu: hlavy štátov, premiérov, ministrov, predstaviteľov medzinárodných inštitúcií a organizácií, vedecké a kultúrne kapacity, ako aj vedúcich hospodárskych činiteľov. Každý z nás má svoje spomienky, ale veľmi silný ohlas mali stretnutia so slovinským prezidentom Kučanom, poľským prezidentom Kvasniewskim, českým premiérom Klausom, rakúskym ministrom hospodárstva Schusselom, lordom Brittainom ako podpredsedom Európskej komisie, prezidentom WEFu prof. Schwabom, generálnym tajomníkom OECD Johnstonom, prezidentom Nestlé Maucherom, takými podnikateľmi ako Bata, Piech, Mehdorn, Hochleitner a Zepter, ekonómom prof. Sachsom a prof. Chasbulatovom, politológom Naisbittom a ďaľšími sedemdesiatimi osobnosťami. Z domova dostali vysoké ocenenie stretnutia s prezidentami Kováčom a Gašparovičom, s ministrom zahraničných vecí Kukanom, s dvojnásobným ministrom Magvašim a s ministrom životného prostredia Miklósom, s poslancom NR SR Ficom (krátko po založení SMERu), ale aj s ďaľšími ústavnými činiteľmi.
Povzniesli sme sa nad najrôznejšie trápne prieky voči klubu ako takému. Už ani pamäť nemáme na konkrétne prejavy márnomyseľnosti. Dokonca viacerí z neprajníkov získali niektorú z našich prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky za výsledky svojej činnosti, alebo viac ako príjemnú pozíciu v celom rade klubových ankiet. Práve v tomto období väčšmi ako v minulosti si uvedomujeme, že z celkového počtu 180 riadnych členov zo SR máme už väčšinu takých, ktorí veľmi-veľmi citlivo vnímajú poslanie klubu a jeho princípy a význam. Na našich podujatiach sa nevyrábajú smotánky ani škandály, a preto máme v tomto období pre verejnosť i seba samých tretí rok len webstránku. Na jej a platenom priestore TASR sa zverejňovali aj jednotlivé príspevky do jeden a polročnej diskusie pod názvom Nové myslenie v Novom svete a v Novej Európe. Informácie o našich zahraničných V.I.P. hosťoch, alebo stanoviská a názory našich domácich členov spravidla boli však pre verejnoprávne a súkromné média akoby zakázaným ovocím.
Väčšina členov klubu pociťuje nielen úprimný záujem o veci verejné, a to z ktorejkoľvek oblasti ľudskej činnosti, ale aj spoluzodpovednosť za úspešnosť neľahko, či skôr ťažko vznikajúcej občianskej spoločnosti. Väčšmi a väčšmi si uvedomujú, aká je kvalita života na ich pracoviskách a vôbec v okolí. To je to novum, ktoré sa predsa len dostavilo, ale, žiaľ, s desaťročným oneskorením. Aj my sme ho chceli prezentovať pred vyše desiatimi rokmi, ale v tom čase bolo pre väčšinu imidžovou záležitosťou. Ide nám vskutku o hľadanie a podporu prospešných hospodárskych, spoločensko-politických riešení, ako aj o vyrovnanie sa s výzvami z minulosti aj súčasnosti. Medzi také výzvy dozaista patrí optimalizácia podmienok na podnikanie a rómsky problém. Znepokojení sme nevýrazným vlastenectvom a hrdosťou na Slovensko a jeho národ, na jeho históriu a súčasnosť. Vnímame veľmi citlivo nedostatočnú takpovediac europeizáciu Európanov, keďže pre európske myslenie s národnými príchuťami sa robí žalostne pramálo. O tom sa však vyjadrujeme v inom dokumente.

Vážené zhromaždenia,
ako klub sme v zrelom veku. Koncom 2005. roka sme otvorili na našej pôde veľkú tému: Nové myslenie v Novej Európe a v Novom svete. Dospeli sme totiž k názoru, že nie je nič dôležitejšie ako sa dopracovať k novému mysleniu a to aj v smere národnom a občianskom. A zároveň k Novej Európe, ktorej začiatkom je súčasný integračný proces, a napokon k Novému svetu, ktorý je dnes ako taký nanajvýš fikciou najrôznejších autorov. A to napriek tomu, že Svet potrebuje nové vzťahy a pravidlá, ale aj novú bezpečnosť s trvalým mierom, a teda citeľný prírastok nového homo sapiens: zdravého a humánneho človeka - prácou, kultúrou, vzdelaním a so zmyslom a povinnosťou konať dobro. S takýmito želaniami a so snahou pričiňovať sa o ich realizáciu začneme v tohtoročnom lete šestnásty rok našej organizácie.


Z príhovoru predsedu NR SR Pavla Pašku
na celoklubovú diskusnú tému Nové myslenie ...

Pociťujem mierne chvenie v kolenách, keď som si vypočul mená významných osobností, ktoré pred vás, rovnako ako ja dnes, predstupovali v minulosti. Je mi cťou na tomto fóre prehovoriť.
Keď sme organizovali toto stretnutie, dohodli sme si, že témou, s ktorou by som sa mal s Vami podeliť, je Slovensko, Európska únia, národný parlament, vízia a budúcnosť. Je to téma, ktorá sa dnes stáva celkom prirodzenou súčasťou nášho života. Už tri roky patríme k riadnym členom EÚ. Najmä posledné obdobie, keď sme si pripomínali 50. výročie Rímskych zmlúv, bolo plné informácií o Európskej únii, ktoré sa hrnuli či už z médií alebo rôznych podujatí.
Je veľmi zaujímavé, že práve teraz, keď sa na určitú dobu zastavil veľkorysý projekt s názvom Európska ústavná zmluva, je Slovensko a ľudia na Slovensku tým najväčším alebo jedným z najväčších fanúšikov ďalšieho rozširovania - ďalšieho progresu spoločného európskeho priestoru. Je to zaujímavé aj preto, že Slovensko muselo prejsť relatívne dlhou a komplikovanou cestou. Ešte pred pár rokmi, keď sa revitalizoval integračný mechanizmus, bolo možné v niektorých starých európskych členských krajinách zaznamenať prejavy pesimizmu. Váhalo sa, či Slovensko bude schopné naplniť svoje integračné ambície. Vytvorené mechanizmy založené na myšlienkach o dvoch rýchlostiach mali byť akousi ponúknutou alternatívou k tomu, aby sa snáď demokratizačný duch a viera ľudí na Slovensku - ale hlavne politických elít - nerozplynul. Nakoniec, Slovensko bolo schopné aj vďaka politickým elitám, ale nielen politickým elitám, ale aj odbornej príprave a schopnostiam, splniť všetky požiadavky a kritériá. A dnes sme už tretí rok regulárnym členom Európskej únie. A to, čo sa kedysi javilo ako mierna hrozba v podobe "povstupového šoku", nahradila opäť neutíchajúca občianska podpora spoločnému európskemu projektu. Priznám sa, že je to pre mňa dosť prekvapujúce. Tu budem možno trošku ideologický, ale väčšina ľudí na Slovensku zatiaľ nemala možnosť na vlastnej koži precítiť a vychutnať všetky benefity, výhody, ktoré podľa mňa naše členstvo v Európskej únii prináša. S výnimkou mladej generácie, ktorá pravdupovediac možno aj pod ekonomickým tlakom nájsť si ekonomické a sociálne uplatnenie, pocítila slobodu pohybu a voľného prekračovania hraníc. To je ten paradox, ktorý ja osobne vnímam veľmi silne. Staršia generácia, ktorá stále nesie na svojich pleciach azda najväčšie bremeno transformačných reformných procesov, je veľmi priaznivo naklonená európskemu projektu. Napriek tomu, že nemala kedy a ako zažiť to, čo pre ňu môže byť z hľadiska nášho vstupu do Európskej únie pozitívne.
Na základe týchto skutočností plne súhlasím s tvrdením, že Európska únie tu nie je pre politikov - a opäť sa vrátim k tendenciám, ktoré dnes vládnu v rozširovaní európskeho priestoru - ale že Európska únia je tu pre ľudí. Naozaj vznikla pre ľudí. Všetky jej agendy a politiky nie sú prázdnou hrou politických reprezentácií od Európskeho parlamentu až po Európsku komisiu - všetkých tých inštitúcií, ktoré často označujeme ako byrokratov, ktorí v rámci Bruselu strpčujú život občanom. Európska únia ako spoločný priestor skutočne poskytuje absolútnu relevantnú občiansku realizáciu. A z toho vyplýva zodpovednosť, ktorú naďalej kontinuálne na Slovensku cítiť bez ohľadu na zmeny vlád. Zodpovednosť politikov a politickej reprezentácie pretrváva.

Už som v krátkosti zmienil projekt euroústavy. Pre mňa osobne bolo veľmi potešiteľné, že odhodlanie politických špičiek hlavných lídrov a ťahúňov Európskej únie je naozaj veľmi veľké. Mal som možnosť si to priamo overiť aj počas osláv 50. výročia Rímskych zmlúv, ale aj potom počas mojej návštevy Nemecka, Bundestagu. Vrcholní predstavitelia sa chcú vrátiť späť k ústavnej zmluve a dokončiť proces, ktorý vytvorí relevantný rámec pre rozširovanie Európy a dokončenie integračného procesu. Podporujú jasné zadefinovanie základných parametrov, na ktorých bude spoločný európsky priestor stáť. Určite medzi ne patria solidarita, sociálna súdržnosť, či kohéznosť. Na druhej strane bolo cítiť u viacerých predstaviteľov - a mal som možnosť stráviť určitý čas v neformálnom rozhovore s pánmi Barrosom, Prodim, Pötteringom, či Lammertom - veľké otázniky najmä v súvislosti s politickým vývojom vo Francúzsku, alebo aj v niektorých iných krajinách, ktoré cez referendá zabrzdili proces prijímania európskej zmluvy.
Osobne som presvedčený, že Európa má splniť všetky svoje ciele tak, ako boli koncipované. Vždy som zastával toto stanovisko, aj keď to možno na Slovensku bolo veľmi citlivé, keď sme boli v opozícii a v bývalej koalícii prevládol duch výraznejšieho národného utilitarizmu v prístupe k obhajobe záujmov. Samozrejme to nie je len priestor občianskej slobody a úrovne sociálnej solidarity, ale predovšetkým spoločný hospodársky priestor. Ten bol takto koncipovaný aj preto, aby bol z hľadiska globálnych trendov schopný konkurencie. Som presvedčený že Európa musí nájsť také usporiadanie, aby mala všetky charakteristické črty veľmoci.
Ako alternatíva ústavnej zmluvy sa dnes paradoxne začal veľmi silne rozvíjať mechanizmus posilňovania vplyvu národných parlamentov. Je to akási alternatíva, ktorá by mala doplniť ten deficit demokracie, ktorý začali pociťovať niektoré členské krajiny a niektoré národné parlamenty tým, že váha rozhodnutí prešla na Brusel, na Európsku komisiu. Európsky parlament strácal svoje postavenie. Myslím tým objem právnych aktov, ktoré sú v prevažnej miere na Európskej komisii a nie sú v kompetencii Európskeho parlamentu. Som presvedčený, že prijať európsku zmluvu by bolo to najlepšie, čo by sa mohlo udiať. Z pohľadu dodržania termínov som však trošku pesimista, a rovnaké cítenie som identifikoval aj u európskych lídrov. Ako príliš optimistické sa mi zdajú ciele, ktoré hovoria o ukončení ratifikačného procesu ešte pred rokom 2009 - aj s korekciou toho, čo zabrzdilo proces ratifikácie vo Francúzsku alebo v Holandsku.

Chcem tu zmieniť, a trošku som to už naznačil, postavenie národných parlamentov. Osobne si nemyslím, že môže niečo vyriešiť zvýšená informovanosť národných parlamentov o legislatívnych aktoch v rámci Európskej únie. Ja som sa nikdy netajil tým, že som nebol zástancom niektorých ústavných zákonov, ktoré sme prijímali v minulom období, a ktoré by zväzovali ruky exekutíve. Som presvedčený, že fungujúci demokratický politický systém je postavený na parlamentarizme. Parlamentný systém vykonávajúci dôslednú kontrolu plnenia programu, ktorý má v rukách exekutíva, je dostatočný na to, aby každý, kto je zodpovedný za exekutívu, konal v zmysle programu. Nemyslím, si že je potrebné tento mechanizmus komplikovať. Nemám na mysli nič iné len to, aby tieto mechanizmy boli flexibilné, boli efektívne, boli nástrojom na presadenie aj národných záujmov. Do politiky som prišiel ako manažér z podnikateľskej sféry a bol som naučený na taký, nazvime to pragmatickejší "drive". Práve preto by som citlivo vnímal prípadné snahy o bujnenie týchto mechanizmov. Výsledkom je, že u občanov v rámci európskeho priestoru čoraz viac silnie pocit byrokratizácie a vytvárania zbytočných administratívnych a byrokratických zábran. A to aj u mechanizmov, ktoré sú zdanlivo čisté, a ktoré majú byť nástrojom udržateľného ekonomického a hospodárskeho rastu a zvýšenia konkurencieschopnosti.
Úloha národných parlamentov je dnes veľmi silná a pravdepodobne už ani nebude môcť dôjsť k nejakému výraznému oslabeniu pozícií národných parlamentov. Osobne som zvedavý, ako sa v rámci dokončenia procesu ratifikácie európskej ústavnej zmluvy takého mechanizmy prejavia. Na druhej strane je faktom, že nielen my ako predstavitelia nového členského štátu a krajiny, ktorá ešte stále dobieha určitý deficit demokracie, pociťujeme akúsi skrivodlivosť. Často pociťujeme, že parlamenty starších členských krajín využívajú svoje vplyvné postavenie a presadzujú národný záujem.
Jeden čerstvý príklad za všetky. Vieme veľmi dobre, že jednou z významných motivácií pre vstup do EÚ pre občanov bolo aj sloboda pohybu, ktorá bola viazaná na plnenie požiadaviek vstupu do Schengenského priestoru. Pred zhruba rokom sa objavila informácia z vnútra Európskej únie, že sa posunie termín vstupu nových členských krajín do Schengenského priestoru. Na úrovni národných parlamentov krajín V4 sme vyvinuli iniciatívu, stretli sme sa v Košiciach a prijali sme spoločné uznesenie. Vyvinul sa tlak na Európsku komisiu, aby sa prijalo riešenie na úrovni Schengenského informačného systému SIS1+, ktoré zabezpečí vstup Slovenska, dúfam, do európskeho Schengenského priestoru už od budúceho roku.

Dovoľte mi v tejto súvislosti niekoľko poznámok na margo tendencií vývoja vo vnútri európskeho hospodárskeho a hlavne sociálneho priestoru. Často sa komunikuje silné ideologické rozhranie medzi rastúcim liberalizmom a medzi obhajobou fundamentov, na esencii ktorých stojí stará Európa, ktorá vytvorila model sociálneho štátu na báze solidarity a snahy o spravodlivú participáciu na hospodárskom raste. Budem naozaj veľmi otvorený - . som predstaviteľom stredo-ľavej politickej strany: Je potešiteľné, že z úst predstaviteľov európskeho stredo-pravého politického spektra nedochádza k spochybňovaniu tohto základného fundamentu. Otázka solidarity a otázka spravodlivej sociálnej participácie občanov na trvalom raste je nespochybniteľná bez ohľadu na ideové uchopenie parciálnych ekonomických riešení.

Veľa z vás je tu podnikateľov, finančníkov, národohospodárov. Asi vás preto najviac bude zaujímať koncept vstupu do eurozóny. Preto budem pokračovať touto témou. Nebolo ľahké pre novú stredo-ľavú vládu veľmi striktne prijať rozhodnutie o plnení maastrichtských kritérií a konvergentného programu. Od 1. 1. 2009, ak sa nám to, a dúfam aj s vašou pomocou, podarí, plánujeme vstúpiť do eurozóny a prejsť z koruny na euro. Nutkanie na väčšiu podporu projektov v oblastiach, ktoré sú prirodzené pre sociálnodemokratickú politiku, bolo silné. Nakoniec, aj ja osobne, ako jeden z lídrov strany, som rád, že sa nám podarilo udržať zámer zavedenia eura, ktorý by mal Slovensku výrazne pomôcť sa etablovať na úrovni európskeho priestoru. Na úrovni Európskej únie sa vedie diskusia o možnostiach nových členských krajín plniť jednotlivé kritériá. Pre Slovensko je najväčšou hrozbou otázka inflačného kritéria. Všetky ostatné kritériá plníme - aj deficit verejných financií aj deficit štátneho rozpočtu. Najväčším paradoxom, ktorý musí každá vláda v tranzitívnych ekonomikách splniť je, že dnes v snahe dosiahnuť úroveň vyspelých európskych krajín musíme generovať tlak na rast reálnych miezd. Je to úplne prirodzené. Chceme zabezpečiť lepšiu kvalitu života a otázka reálnych príjmov je dominantná. Tlak rastu reálnych príjmov na spotrebu je takisto úplne prirodzený. Zvýšená spotreba zvyšuje potenciál inflačných tendencií hospodárstva. No a nemôžeme zabúdať ani na externé vplyvy, ktoré súvisia s pohybmi na trhoch s energiami - plyn, ropa, elektrická energia. Slovensko je malá ekonomika, a dnes jednoducho nemá veľa nástrojov, ako sa s tým popasovať. Nehovoriac o tom, že potom, ako prebehla daňová reforma, vláda stratila aj určitý rozsah monetárnych nástrojov, ktoré by mohla cielene využívať, aby mohla ovplyvňovať niektoré makroekonomické parametre. Dôležité je však, že chceme, aby sme zaviedli euro od 1. januára 2009.

Rád by som využil skúsenosť z dnešného dňa - vrátil som sa pred chvíľkou z Prahy, kde bolo stretnutie Regionálneho partnerstva, čiže stretnutie V4 a Rakúsko a Slovinsko. Zaznievali tam tak trochu obavy o náš vstup do eurozóny, že či robíme dobre a na čo to robíme. Zaznievali upozornenia, informácie o tom, čo všetko takáto konverzia meny prinesie. Živo som tieto upozornenia vnímal a nadobudol som presvedčenie, že náš vstup do eurozóny by sa mohol stať jedným z priestorov, pri ktorých sa po dlhom čase dostaneme s našimi partnermi do miernej kontroverzie - či už vo V4 alebo v okolitom priestore. Jednoducho ani jedna z krajín či je to Poľsko, Maďarsko, alebo Česká republika, kritériá neplní. A zdá sa, že ešte dlho nebudú schopní naplniť stanovené parametre. Všetci si však uvedomujú výhody pre Slovensko, ak sa nám podarí naplniť tento zámer - či už z pohľadu prílevu investícií alebo ďalšieho veľmi dramatického otvorenia našej ekonomiky a nášho hospodárstva. Preto si myslím, že budeme musieť čeliť nielen objektívnym upozorneniam a nástrahám, ktoré súvisia s prechodom na euro, ale aj niektorým, nazvem to, politickým schémam, ktoré sa asi objavia.

Dovoľte mi na záver, lebo naozaj tá téma EU je veľmi rozsiahla, využiť ešte toto moje expozé aj na informáciu o pripravovanom významnom podujatí. Slovenská republika je v tomto roku hlavnou krajinou a Bratislava bude hlavým mestom európskej parlamentnej demokracie. Predsedám Konferencii predsedov parlamentov Európskej únie a 24. mája sa v Bratislave stretne 44 predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie a niektorých asociovaných členov. Je to podujatie, na ktorom budeme hodnotiť vývoj na poli rozvoja európskych štruktúr. Prioritne sa bude hovoriť o budúcnosti Európy, o mechanizmoch rozširovania, o absorpčnej schopnosti, o tom, či Európa je schopná pokračovať v integrácii. Bude to veľmi zaujímavý priestor aj preto, že pred koncom nemeckého predsedníctva bude mať riešenie otázky ďalšieho pokračovania ratifikácie euroústavy pravdepodobne už jasnejšie kontúry. Budeme možno už vedieť odpovedať na otázku, či vôbec sú členské krajiny pripravené na to, aby sa hľadal kompromis - či už v čiastočnej korekcii textu, alebo v dodatkoch euroústavy. Rovnako dôležité bude vedieť, či krajiny, kde sa ratifikačný proces zabrzdil, budú ochotné a schopné pristúpiť k akejsi revízii a zaujatiu nových postojov. Preto očakávam od bratislavského summitu veľmi zaujímavé výstupy nielen z pohľadu európskeho parlamentarizmu, ale aj z hľadiska budúcnosti Európy.
Dovoľte mi ešte zmieniť zahraničnú politiku a to čo dnes rezonuje ako jedna z tém. Je zrejmá snaha interpretovať novú vládu na Slovensku ako zoskupenie, ktoré nemá schopnosť rozvíjať zahraničnú politiku tak, ako to bolo predtým. Každá nová vláda v každom demokratickom štáte má legitímne právo okrem svojej vízie v ekonomických či iných oblastiach definovať svoju víziu aj v oblasti zahraničnej politiky. Žiadne skryté hodnotenie o tom, či to má tak byť, alebo nemá, nie je na mieste. Čo je ale dôležité, kontinuita zahraničnej politiky bez ohľadu na zmenu vlády je nespochybniteľná a bude tomu tak aj do budúcnosti. Dokazujú to aj kontakty na úrovni parlamentov.

Otázka nášho členstva v Európskej únii je aj otázkou našich záväzkov v rámci NATO - to sú všetko veci, ktoré kontinuálne fungujú ďalej a vytvárajú o Slovensku obraz spoľahlivého a dôstojného partnera. Samozrejme aj z pohľadu ekonomických a hospodárskych záujmov je zahraničná politika legitímnym priestorom na to, aby každá vláda formovala svoje vzťahy tak, aby prinášali aj benefity v tejto oblasti. Osobne si myslím, že si budeme musieť zvyknúť na to, čo je normálne vo vyspelých krajinách. Že budeme presadzovať naše ekonomické záujmy. Je jedno, či to bude úroveň parlamentnej či vládnej diplomacie, pretože to robia všetky národné štáty. Boli by sme hlúpi, ak by sme nevyužili akýkoľvek potenciál, ktorý môže pre slovenskú podnikateľské sféru alebo pre celú slovenskú ekonomiku, priniesť nejakú formu výhod. Preto tá orientácia na trhy tretích krajín, preto to otvorenie čiastočne privretých dvier na priestory ako je Ázia, Čína. Nie je dôvod na to, aby sme akýmkoľvek spôsobom spochybňovali naše vzťahy s Ruskou federáciou. Odhliadnuc od toho, sme pupočnou šnúrou - ropovodom a plynovodom - takpovediac bytostne zrastení. Slovenské hospodárstvo by nemalo byť ovplyvňované problémami s dodávkami energií na základe politických výkyvov. Sú to veci, o ktorých nemáme problém hovoriť, hovorili sme o nich aj predtým. Sú súčasťou nášho programu aj na úrovni parlamentu a myslím, že to oceňujú aj naši partneri. Nemáme problém či už na úrovni vedení parlamentov, či na vedení jednotlivých výborov veľmi striktne a jasne definovať naše národné záujmy v oblastiach, kde je to nevyhnutné.

Vyhlásenie

NEF Hospodársky klub o budúcnosti EÚ a o jej vzťahoch so Spojenými štátmi z 18. apríla 2007 Národnej rade SR, vláde SR a prezidentovi SR Európskemu parlamentu a Európskej komisii

  Vyše rok a pol považujeme za čestné a nevyhnutné otvorene hovoriť o budúcnosti Európy, Európskej únie a o jej vzťahoch s USA. Od jesene 2005. roka sa naše združenie Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub venuje na svojich zhromaždeniach týmto otázkam, ktoré nie sú len vecou politických lídrov, ale aj mimovládneho a občianskeho sektoru. Najsilnejším podnetom pre diskusiu o týchto otázkach pod názvom "Nové myslenie v Novom svete a v Novej Európe" sa stalo zablokovanie inštitucionálnej reformy EÚ, ale takmer rovnakou mierou aj jej celkový stav.
  Nový dom európskych národov a ich štátov, o ktorého príťažlivosť sa pričinili viaceré politické legendy 20. storočia, osobitne francúzsky prezident F. Mitterand a nemecký kancelár H. Kohl, sa podľa nášho názoru nedokončuje komplexne a bezvýhradne. Proces celoeurópskej integrácie akoby nemal potrebnú podporu a energiu v kvalite nových vzťahov vo vnútri organizmu EÚ. EÚ má byť novým domom pre národy a ich štáty z európskeho priestoru, pričom jeho príťažlivosť bola, je a bude daná najcennejšími hodnotami vo vývoji našej civilizácie. Sú nimi rovnosť, bratstvo a sloboda, ktoré vždy potrebujú náležitú starostlivosť. Predovšetkým preto, lebo sú nevyhnutnou podmienkou pre každú novú kvalitu odvekých a všeobecne známych ľudských ideálov.
  Dodnes nebolo jasne vyjadrené, aké boli skutočné dôvody zablokovania schvaľovacieho procesu európskej ústavy. Koľko z vedúcich politikov jednotlivých členských štátov, nehovoriac už o ich občanoch vie, alebo aspoň len tuší, kam inštitucionálne smeruje EÚ ?! Prečo nevyžadovať konečne od politických lídrov vyjadrenie konkrétnych predstáv o budúcej Európe a EÚ ?! Mali by sme sa spytovať, čo všetko sa robí pre deklarované snahy, a pokúšať sa o sebareflexiu, či je to málo, akurát, alebo viac ako dosť. Či už v otázkach mieru a slobody, v solidarite, alebo v spoločnom riadení vecí. V našich diskusiách sme sa o to pokúsili, a mnohí z nás majú názor, že v správaní sa politikov vôbec príliš často víťazí tendencia vydávať želané za skutočné.
  Ako sa poznáme v rámci EÚ? Sme si bližší? Koľko z nás vníma príslušnosť k vlastnému národu a štátu, k Európe a EÚ a k tej časti ľudstva, ktorá demokraticky - z vôle väčšiny mení svet k lepšiemu odstraňujúc zlo a jeho príčiny? Je vôbec reálny a funkčný model hospodárskeho úspechu EÚ? Ako je garantovaný? Do akej miery je stredobodom všetkých snažení človek? Na základe čoho si myslíme, že sme vedomostne a kultúrne bohatší ako iné časti sveta? Pociťujeme zodpovednosť za celosvetový vývoj nielen v jednotlivých členských štátoch, ale aj ako spoločenstvo štátov EÚ. Sme však jednotní v hodnotení konfliktných situácií, alebo sa správame ako vyvolení s právom súdiť iných? Riešime ich podľa stupňa nebezpečnosti, alebo ľubovôle? Majú skutočne prednosť v konaní našich lídrov otázky klimatických zmien a dôsledky globalizmu?
  Neefektívnosť výkonnej moci v konfrontácii s terorizmom a so svetom zločinu má však za následok neprijateľné zásahy do ľudských a občianskych práv, ako aj do súkromia. Neúspešnosť konkrétnych bezpečnostných riešení sa čoraz častejšie pripisuje bezdôvodne našej neskúsenosti. Žiaľ, ešte vždy majú väčšiu vážnosť a silu v medzinárodnej politike vojenské akcie ako kultúrna diplomacia. Pričiňujeme sa podľa nášho svedomia o hospodársky a sociálne lepší svet? Ako sme fakticky zmiernili možnosť medzinárodných a regionálnych vojenských konfliktov? Prispievame naozaj k likvidácii hladu a biedy, nevzdelanosti a chorobnosti tak, ako sme sa k tomu zaviazali pred takmer 40 rokmi?
  Ak sme už pred desaťročím apelovali na slovenský parlament a vládu, a predovšetkým na reprezentantov v zahraničí, aby posilnili informovanosť o našich povinnostiach a o našich právach, ako aj o dianí v európskych inštitúciách, tak to dnes opäť zdôrazňujeme. Z nedostatku informácií vychodí nielen nezáujem o vývoj vecí verejných, ale aj pochybnosti a omyly, no i postoje. Našimi priateľmi aj partnermi, ale aj konkurenciou sme považovaní za spoločnosť úspešných reforiem, ktoré boli postavené na adresnosti a zodpovednosti jednotlivca, a celkovej príkladnej hospodárskej dynamiky. Neľahkým problémom však bude znižovanie zadlženosti, a predovšetkým zvládnutie historickej výzvy hospodáriť s tým, čo dokážeme vyprodukovať.
  Predstava, potom projekt a výstavba nového domu pre európske národy a ich štáty je vskutku jedným z divov našej civilizácie. Jeho organizácia a celková úspešnosť nie je len významným faktorom stability, ale aj príkladom hospodárskeho a sociálneho pokroku, občianskej multinárodnej spoločnosti a mierového vývoja nielen v Európe, ale v celom svete. Potrebuje však väčší poriadok a sebadisciplínu. Dnes však vidíme aj potreby blízkej budúcnosti, v ktorej sa podľa všetkého ukáže nevyhnutnosť vytvorenia novej kvality vzťahov, ba až harmonizácií politiky EÚ a v jej rámci jednotlivých členských štátov a Spojených štátov. Bez takejto stratégie hľadanie riešení globálnych priorít, osobitne životného prostredia a celosvetovej bezpečnosti by bolo čoraz zložitejšie a problémové.
  Pred desiatimi rokmi 23. mája 1997 sme jednomyseľne schválili vyhlásenie o členstve SR v EÚ a NATO. Platnosť jeho obsahu sme potvrdili 20. januára 2003, keď sa v časti domácej aj zahraničnej verejnosti nedoceňoval ich význam. Dnes opäť vyhlasujeme, že sú prezieravým riešením vývoja vzťahov medzi národmi a ich štátmi v Európe i vo svete. Za základnú podmienku ich životaschopnosti však považujeme podstatné posilnenie informovanosti o činnosti európskych inštitúcií a ich zámeroch. Nemenej dôležitou sa javí neodkladnosť naštartovania maximálnej podpory vzájomnému a všestrannému zbližovaniu sa obyvateľstva členských štátov. Aj pre inštitucionálnu reformu je nevyhnutné, aby bolo počuť to, čo si myslia najširšie občianske vrstvy a zodpovední Európania.

Spolupredsedovia: S. Hatina, R. Y. Mosny
Správca: P. Kasalovský
Za pracovnú skupinu: J. Šály

Správca P. Kasalovský odovzdal predsedovi NR SR P. Paškovi na klubovom toto Vyhlásenie na klubovom mítingu.


O európskej budúcnosti

Na včerajšom 196. podujatí jubilujúceho 15-ročného združenia NEF Hospodársky klub sa skončila vyše jeden a polročná diskusia na tému Nové myslenie v Novom svete a v Novej Európe. Reprezentácia klubu sa podpísala pod Vyhlásenie o budúcnosti Európskej únie a o jej vzťahoch so Spojenými štátmi, ktoré pripravila skupina členov. Adresované je Národnej rade SR, vláde SR, prezidentovi SR, Európskemu parlamentu a Európskej komisii, ako aj čestným členom združenia v zahraničí. Posledným v diskusii na túto tému hovoril včera ako hosť predseda NR SR Pavol Paška. Klubový správca Peter Kasalovský potom zverejnil Vyhlásenie a za súhlasného potlesku deväťdesiatdva prítomných členov a hostí ho odovzdal predsedovi NR SR P. Paškovi.

Fotoobjektívom L. Pákozdyho


Spolupredseda R. Y. Mosny privítal v priestoroch Radošínskeho naivného divadla prvého prezidenta SR Kováča.



Š. Chudoba s manželkou s M. Machovou.



Krátko po príchode predsedu NR SR P. Pašku (tretí zľava).



Momentka z úvodného rozhovoru predsedu NR SR P. Pašku s klubovým správcom P. Kasalovským a so spolupredsedom S. Hatinom.



Počas prestávky hry S. Štepku Desatoro diskutoval P. Paška so S. Hatinom
a s predsedom ZMOS M. Sýkorom.



R. Y. Mosny s manželkou s poslancom NR SR E. Kukanom.



Predseda predstavenstva Istrobanky, a.s. V. Pichler s J. Kruželom, generálnym riaditeľom Lázně Luhačovice, a.s., ktorý bol partnerom 196. klubového mítingu.



Momentka P. Pašku s predsedom predstavenstva V.O.D.S., a.s., Košice
V. Švigarom.



E. Kukan v rozhovore so spisovateľom a prezidentom Lisztovej spoločnosti
M. Demkom.



M. Dočolomanský, generálny riaditeľ HP, s.r.o. Bratislava P. Weber a V. Tamáši
z Intermédia Žilina.



Silný potlesk a kvetinové koše za Desatoro súboru RND a jeho riaditeľovi
S. Štepkovi, ktorý je čestným členom klubu.


S českým veľvyslancom V. Galuškom

Vo štvrtok 29. marca 2007 veľvyslanec Českej republiky v SR V. Galuška pozval na pracovnú večeru ocenených výročnou cenou NEF Hospodársky klub Zlatý biatec za rok 2006 a prestížnym ocenením Prominent ekonomiky 2006. Pozvanie prijali predseda Správnej rady Recyklačného fondu J. Dlhopolček, predseda predstavenstva V.O.D.S., a.s. Košice V. Švigar, riaditeľ Mincovne, š.p., Kremnica V. Kalinec a riaditeľ spoločnosti Consulting Corporate Group V. Synek. Na stretnutí sa zúčastnil aj správca a garant ocenení P. Kasalovský, ktorý odovzdal českému veľvyslancovi strieborný Zlatý biatec. Devätnástou z dvadsaťdva vyrazených medailí ocenil spoluprácu s českou misiou v SR za pätnásť klubových rokov. Medzi pozvanými boli aj generálny riaditeľ sekcie cestovného ruchu G. Kulifay, technický riaditeľ Eset, s.r.o. M. Trnka a spolupracovníci českého veľvyslanca.


IX. valné zhromaždenie, 67. riadne zhromaždenie a 194. klubové podujatie

Piata záverečná časť diskusie s názvom Nové myslenie, o budúcnosti Európskej únie a o jej vzťahoch so Spojenými štátmi


Aj štát môže byť za určitých podmienok dobrým vlastníkom

Z príhovoru predsedu vlády SR R. Fica

(...) Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v niekoľkých myšlienkach prezentoval priority vlády SR v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky, ako aj priority, ktoré sa týkajú súvisiacich oblastí. Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že vláda SR je nielen proeurópsky orientované, ale najmä je orientovaná prorastovo. Bez akéhokoľvek preháňania chcem uviesť, že máme obrovský záujem v tejto vláde presadzovať silné sociálne programy a klasický sociálno demokratický prístup. Toto samozrejme vyžaduje pomerne významné zdroje. Na druhej strane vláda SR jednoznačne prijala záväzok zaviesť EURO 1. januára 2009, čo kladie pred nás množstvo rôznych prekážok, ktoré tu netreba pred vami opakovať, pretože vám sú maastrichtské kritériá dostatočne známe. Je to predovšetkým výška deficitu plánovaná na rok 2007 vo výške 2,9 %, na rok 2008 vo výške 2,5 % a na rok 2009 vo výške 2 % vrátane deficitu, ktorý je spôsobený odklonom zdrojov zo Sociálnej poisťovne, ktorá nám neumožňuje v takom rozsahu realizovať sociálne programy, ako si vláda tohto typu predstavuje. Preto jediná cesta ako získavať zdroje na silné sociálne programy pri zachovaní deficitu a pri zachovaní reálnosti cieľa vstúpiť a zaviesť EURO 1. januára 2009, je významná podpora ekonomickému rastu a úspory na úkor vládnej spotreby. To sú jediné dva zdroje, ktoré máme k dispozícii. Chcem vás poprosiť, aby ste v tomto duchu vnímali všetky opatrenia, ktoré vláda SR navrhuje a prijíma, či už na úrovni vlády, alebo predkladá do Národnej rady SR v podobe návrhov zákonov.
Vážené dámy a páni, začal by som niekoľkými opatreniami, ktoré vyvolávajú dnes množstvo diskusií. Pravdepodobne najviac vrások na čele v podnikateľskom sektore spôsobuje pripravovaná novelizácia Zákonníka práce. Prebieha veľmi intenzívna diskusia, a ja teraz nechcem komentovať, že či majú alebo nemajú možnosť zainteresované strany pripomienkovať tento dôležitý dokument. Myslím si, že je stále dostatok priestoru na to, aby sme pokračovali v diskusii, ale chcem vás pri tejto príležitosti ubezpečiť, že v duchu našej politiky na podporu hospodárskeho rastu, v duchu našej politiky držať prísnu finančnú disciplínu, v duchu našej politiky zaviesť EURO 1. januára 2009, máme záujem na takom Zákonníku práce, ktorý síce na jednej strane bude znamenať určitý posun smerom k zamestnancom, ale bude to súčasne Zákonník práce, ktorý nebude prekážkou v hospodárskom raste a ktorý nebude prekážkou k pružnosti pracovného trhu. Toto je náš cieľ. Aj z toho dôvodu sme spustili dnes veľmi širokú verejnú diskusiu, kde žiadame aj laickú verejnosť vrátane verejnosti v podobe zamestnávateľov, aby ešte v priebehu nasledujúceho mesiaca mohli ľudia aktívnejšie vstúpiť do diskusie a vplývať klasickým spôsobom na vládu SR, na poslancov Národnej rady SR pri prijímaní tohto dôležitého dokumentu. Zdôrazňujem však, že vláda je orientovaná sociálne, má záujem na novelizácii Zákonníka práce, je to nakoniec aj súčasťou programového vyhlásenia vlády a dotiahne tento projekt určite do konca. Privítal by som, keby sme tento projekt dotiahli spoločne. Vždy budú nejaké straty a nejaké víťazstva, ale bol by som veľmi nerád, keby sa niekto cítil ako absolútne porazený a niekto ako absolútny víťaz. Takýto prístup určite nevyhovuje ani mne. Pokiaľ ide o ďalšie opatrenia vláda SR nepredpokladá ďalšie zmeny v daňovej oblasti. To čo sme chceli zrealizovať, pokiaľ išlo o určitú mieru solidarity pri dani z príjmov fyzických osôb sme urobili. Bude zachovaná 19 % daň z príjmu právnických osôb. Nemáme ani záujem vstupovať do témy, ktorá by síce mala byť pre nás aktuálne, hovorím o dani z dividend, ale kde vidíme, že to môže mať určitý efekt pre podnikateľský sektor. Som veľmi rád, že sa nám podarilo otvoriť otázku dane z pridanej hodnoty, aspoň pokiaľ ide o lieky a zdravotnícke pomôcky. Dúfam, že rast ekonomiky, výber daní a celková finančná situácia nám umožnia, aby sme sortiment produktov, kde bude znížená sadzba DPH, postupne rozširovali. Prinajmenšom by sme chceli ísť na učebnice, na knihy, na produkty, ktoré sú dôležité pre informatívnu a inovatívnu spoločnosť. Ale toto všetko záleží od toho, ako sa budú vyvíjať verejné financie. Vláda SR má samozrejme obrovský záujem pokračovať v prejavoch sociálnosti, ktoré boli v poslednom období veľmi silné. Kompletne sme vrátili všetky peniaze invalidným dôchodcom, ktorých dôchodky boli prehodnotené a bola to pomerne významná suma, ktorú sme museli vynaložiť, aby sme dali ľuďom to, čo im patrí. Zvýšili sme príspevok pri narodení prvého dieťaťa, podporujeme hypotekárne úverovanie tým, že sa bonifikuje úroková sadzba, vyplatili sme vianočný príspevok pre dôchodcov s najnižšími príjmami a radi by sme tento počin zopakovali aj v decembri 2007, ak to umožní finančná situácia, ale posledné údaje, ktoré mám k dispozícii a rozhovory potvrdzujú, že by sa takýto krok dal zopakovať aj v roku 2007.
Hlavným cieľom vlády SR v krátkodobom horizonte je zavedenie EURA. S výnimkou kritéria inflácie, ktoré stále nespĺňame, sú ostatné kritériá absolútne reálne. Pokiaľ nedôjde, v úvodzovkách povedané, k revolúcii v oblasti cien s energiami, a ja veľmi dúfam, že tak sa nestane, verím, že sme schopní naplniť aj kritérium inflácie a že 1. januára 2009 sa Slovenská republika stane prvou krajinou v rámci višegrádskej skupiny, ktorá zavedie EURO. Budeme venovať obrovskú pozornosť tomu, aby prípadné negatívne dôsledky zavedenia EURA nezasiahli obyvateľstvo. Dá sa očakávať, že zavedenie EURA bude mať pozitívny vplyv na podnikateľský sektor a toto myslím, že aj všetci spoločne oceňujeme. Je to nezmeniteľný cieľ a robíme všetko preň. Naozaj ak niekto sleduje finančnú politiku súčasne vlády, musí to potvrdiť. Ďalším významným cieľom vlády SR je postupne znižovať vládnu spotrebu. Robíme malé kroky, ale súhrnne predpokladám, že za štyri roky úspory na úkor vládnej spotreby budú pomerne významné. Chcem vás informovať, že zajtra vláda SR bude prerokovávať návrh zákona, ktorým sa rušia krajské úrady. Trvalo to možno trošku dlhšie ako niekto očakával, ale procesy už sú podstatne komplikovanejšie, ale podstatné pre nás je to, že s účinnosťou od 1. októbra 2007, ak dôjde k schváleniu tohto návrhu zákona v Národnej rade SR, prestanú krajské úrady ako krajské orgány všeobecnej štátnej správy existovať a potom bude pokračovať diskusia, čo so špecializovanou štátnou správou na úrovni kraja. Tam neexistuje politická dohoda, pretože programové vyhlásenie vlády hovorí otvorene iba o rušení krajských úradov. Postupne budeme robiť inventúru jednotlivých ministerstiev ako si plnia úlohu znížiť počet zamestnancov o 20 %, čo je veľmi, veľmi náročná úloha. Naďalej sme však presvedčení, že počet ľudí pracujúcich v štátnej správe je neobvykle vysoký a nezodpovedá celkovému počtu obyvateľov Slovenskej republiky. Údaje, ktoré máme k dispozícii potvrdzujú, že po reforme verejnej správy sa zvýšil počet ľudí pracujúcich v štátnej správe o 13,5 tisíc. Teda nedošlo k efektu, kedy reforma verejnej správy mala viesť k zníženiu počtu týchto ľudí a k priblíženiu štátnej správy občanom. Budú to aj bolestivé kroky, ale sú absolútne nevyhnuté pre riadny chod tohto štátu.
Vážené dámy a páni, vláda SR sa bude preto správať k podnikateľskému sektoru ústretovo. Prirodzene, našou prioritou je starať sa aj o ľudí, ktorí nezamestnávajú, ale sú zamestnaní, prípadne o ľudí, ktorí už nepracujú, pretože sú buď na dôchodku, alebo im to zdravotný stav neumožňuje. Z tejto priority nikdy nezídeme. Napriek komplikovanej situácii spôsobenej cieľom zaviesť EURO, vláda SR nezíde z cesty budovania sociálneho štátu. Pokračujeme ďalej a verím, že aj v najbližších mesiacoch rozhodnutia, ktoré budeme prijímať jednoznačne potvrdia túto orientáciu vlády SR.
Pokiaľ ide o oblasť zahraničnej politiky, nechcem zaťažovať toto stretnutie žiadnymi medzinárodno-politickými úvahami. Chcem však potvrdiť, že v zahraničnej politike tvrdohlavo, prepáčte tento expresívny výraz, hoci za také expresívne výrazy v poslednom čase som bol dosť kritizovaný, ale ideme tvrdohlavo cestou ekonomickej dimenzie zahraničnej politiky. Absolvovali sme v poslednom čase niekoľko ciest do krajín, ktoré nie sú členským štátom EÚ alebo členským štátom NATO. Výsledky týchto ciest potvrdzujú, že má obrovský význam pracovať s krajinami, ktoré mali tradíciu ešte za existencie Česko-Slovenska, veľmi dobrých obchodných stykov. Dúfam, že rovnakým spôsobom bude hodnotená aj moja oficiálna návšteva Ruskej federácie 3.-4. apríla, kde treba hovoriť o vážnych projektoch, ktoré sa týkajú predovšetkým energií, a že rovnako bude hodnotená aj cesta do Latinskej Ameriky, do Chile, Brazílie a Argentíny, ktorá je plánovaná v priebehu apríla. Dúfam a potvrdzuje sa to z reakcií podnikateľského sektora, že naďalej bude podporovaná v snahách nastaviť trošku iný regulačný rámec, pokiaľ ide o ceny energií. Zákon, ktorý NR SR prijala vyvolal množstvo kontroverzných postojov a pravdepodobne ešte aj bude vyvolávať. Ale dnes Slovenská republika a jej orgány majú k dispozícii významné kontrolné orgány, ako kontrolovať všetky nákladové položky v monopoloch, čo nám umožní lepšie vstupovať do diskusie s jednotlivými predajcami a s jednotlivými predajcami energií. Rovnako je zavedená verejná kontrola, ktorá nám umožňuje, aby ministerstvo hospodárstva v prípade, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydá rozhodnutie, ktoré nezodpovedá predstavám ministerstva hospodárstva, mohol písomne oznámiť svoje stanovisko, ktorým sa bude musieť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vysporiadať. Potešila ma správa z Úradu, že pokiaľ nedôjde k významným zmenám v cenách energií na medzinárodnom trhu, sme schopní v priebehu roku 2007 pristúpiť k ďalšiemu znižovaniu ceny plynu. Nebude to výrazné znižovanie, ale je to trend. Prvýkrát sme to urobili v januári, druhýkrát by sme to mohli urobiť v priebehu roku 2007. Počkáme však ešte na rokovania, ktoré sa týkajú predovšetkým avizovaného zvýšenia cien plynu zo strany ruského dodávateľa o 10 %. Ale je to proces, ktorý nie je ukončený a ja verím, že nájdeme určitú zhodu, a že SR bude môcť pokračovať cestou znižovania a nie cestou zvyšovania.V podnikateľskom sektore mi ešte dovoľte záverečnú poznámku a to je poznámka, že táto vláda nechce získavať zdroje do štátneho rozpočtu predajom štátneho majetku. Vláda SR sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení, že nebude privatizovať strategický majetok. V niektorých strategických podnikoch zostali významné majetkové účasti. Spomeniem Slovenský plynárenský priemysel, 34 % v Slovenských elektrárňach, ďalej sú to Slovenské telekomunikácie a ďalšie a ďalšie. Práve naopak, chceme zabezpečiť, aby štát bol reprezentovaný lepšie a aby tieto podiely, ktoré má v strategických podnikoch, boli aj lepšie využívané. Preto nepôjdeme cestou privatizácie strategického majetku a urobíme všetko pre to, aby zostali v rukách štátu, pretože si myslíme, že aj štát môže byť za určitých podmienok dobrým vlastníkom.
Vážené dámy a páni, vláda SR je pripravená na dialóg. Bez akýchkoľvek ťažkostí, pri akýchkoľvek ťažkých a komplikovaných témach chceme hovoriť s organizáciami, ktoré zastupujú zamestnávateľov a dúfam, že takýto prístup nám umožní prijímať rozumné rozhodnutia. Chcem vás všetkých vyzvať, aby ste sa aktívne zúčastnili na prácach ohľadom stratégie stredno- a dlhodobého rozvoja Slovenskej republiky. Momentálne Slovenská akadémia vied, ktorá bola zapojená do tohto projektu pripravuje prvé podklady a potom v širokej diskusii, ale aj v širokej politickej zhode, by sme radi tento dokument dali na diskusiu a na schválenie. Zdôrazňujem, pokiaľ nebude tento materiál mať širokú politickú dohodu, nemá žiadny význam, pretože nebude ho potom nikto rešpektovať v prípade výmeny konkrétnej vlády. Rovnako chcem vyzvať predstaviteľov zamestnávateľov, aby pristúpili k dohode s vládou a so zástupcami zamestnancov, ale aj s ďalšími organizáciami ako je napr. ZMOS a ďalšie inštitúcie, aby sme podpísali pakt stability. Pod paktom stability rozumieme dokument, ktorý by nám umožnil dosiahnuť strategický cieľ a to je EURO 1. januára 2009. Odmietam, akékoľvek nálepky, ktoré sa niekto pokúša vláde nalepiť, typu, že chceme zmrazovať, že chceme znižovať, alebo robiť niečo podobné. Nie, pakt stability nie je o tom. Pakt stability je o tom, že sa dohodnú sociálni partneri na určitých veciach a tieto veci budú aj navzájom r ešpektovať. Len tak sme schopní zaviesť EURO, v ktorom všetci vidíme určitý význam.
Chcem poďakovať za veľmi korektnú spoluprácu, ktorú mám s vaším Neformálnym ekonomickým fórom z minulosti. Ešte raz chcem povedať, že ma veľmi mrzí posledná udalosť, ktorá mi neumožnila prísť medzi vás, ale dúfam, že vytvorím priestor, kde budeme môcť pomerne detailnejšie a podrobnejšie povedať a predstaviť názory SR aj za prítomnosti ďalších členov vlády, ktorí sú v tomto duchu naozaj veľmi dôležití (...)
(Krátené.)

Európska únia a jej ekonomický potenciál

Peter Mihók, predseda SOPK

Vážené dámy, vážení páni,
Európsku úniu, ktorej členom je od 01. mája 2004 aj Slovenská republika, tvorí 27 krajín. Žije v nej cca. 483 mil. obyvateľov. Pokrýva plochu 4 325 100 km2.
Podľa štatistík EUROSTAT vytvára v parite kúpnej sily obyvateľstva podiel HDP na hlavu v rozpätí od 45.500,- . (Luxembursko) do 5.900,- . (Rumunsko).
Je to teda spojenie bohatých s menej bohatými, ekonomicky výkonných s menej výkonnými, a teda aj menej prosperujúcimi? Je jej hlavným princípom hľadanie odbytových možností v rámci spoločného trhu?
Európsku úniu nemožno považovať len za hospodárske účelové združenie. Základnými európskymi hodnotami sú demokracia, rešpektovanie ľudských práva a slobôd a princípov demokratického štátu. Tieto hodnoty musí rešpektovať každá členská alebo kandidátska krajina. Nezodpovedanou zostáva otázka, kde končia budúce hranice EÚ a kam až povedie jej ďalšie rozširovanie.
V porovnaní so zahraničnou politikou je zahraničný obchod členských krajín oveľa viac zjednotený. Každá krajina realizuje svoj obchod s ostatným svetom samostatne a na svoj účet, ale podľa pravidiel a zásad, ktoré EÚ stanovuje jednotne pre všetkých svojich členov. Určuje výšku colných sadzieb na dovozy z tretích krajín, podpisuje obchodné dohody a rokuje o obchodno-politických nástrojoch a opatreniach, pokiaľ to dovoľujú pravidlá Svetovej obchodnej organizácie WTO.
A tiež stanovuje kvóty emisných plynov a škodlivín na nasledujúcich päť rokov, čo napríklad u nás vyvolalo vlnu nevôle a vyústilo až do podania žaloby Slovenskej republiky voči Európskej komisii.
Pridelené množstvo 30,9 milióna ton kysličníka uhličitého ročne je v porovnaní s požadovanými 41 miliónmi ton o štvrtinu nižšie a môže viesť k problémom v odvetviach hutníctva, energetiky, chemického priemyslu, automobilového priemyslu a ďalších. V súčasnosti používané výrobné technológie totiž nedosahujú takú účinnosť čistenia, akú komisia požaduje.
Európska komisia pripravuje návrh legislatívnych opatrení, ktoré európskym výrobcom áut uložia povinnosť znížiť do roku 2012 emisie CO2 u nových vozidiel na hodnotu 130g/km. Výrobcovia pochopiteľne nesúhlasia.
Na druhej strane všetci žijeme v súčasnosti a nechceme zhoršovať záťaž životného prostredia pre seba ani pre budúce generácie. Nedávno sme sledovali odborné diskusie o otepľovaní atmosféry a jej negatívnych vplyvoch. Sme svedkami vážnych porúch a výkyvov v počasí v rôznych kútoch sveta. Bol podpísaný tzv. Kjótsky protokol, ktorého jedným z cieľov je znižovanie emisie skleníkových plynov.
Z tohto pohľadu, ktorý nie je len čisto ekonomický, musíme konštatovať, že Európania sa voči budúcnosti správajú oveľa zodpovednejšie, ako najväčší znečisťovateľ ovzdušia - Spojené štáty americké, ktoré uvedený protokol ani nepodpísali.
Je na nás, aby sme zvážili, ktorá cesta je vhodnejšia a budeme ju presadzovať pre zabezpečenie ďalšieho trvalo udržateľného vývoja na Zemi. Kvalita života dnes, ale aj v budúcnosti, je jedným z parametrov, ktorý by sme pri našich počinoch a strategických rozhodnutiach mali vždy zohľadňovať.
Ekonomický potenciál Európskej únie sa stále čerpá nedostatočne.
Dobrou správou je, že podľa ekonomických indikátorov sa hospodárstvo v Európe zotavuje, dochádza k zdravému hospodárskemu rastu a kontrolovanej inflácii s rekordne nízkou úrovňou nezamestnanosti.
Zlou správou je, že Spojené štáty americké sú na tom hospodársky ešte lepšie.
Rast HDP v eurozóne v roku 2006 dosiahol 2,6% v porovnaní s 1,4% v roku 2005. Percento nezamestnaných v 12 krajinách eurozóny bolo najnižšie od začiatku 90-ych rokov a dosiahlo 7,5%. Ani tieto rekordné čísla však nedokážu vyrovnať rozdiely medzi hospodárskou výkonnosťou Ameriky a Európy. Málo k ich odstráneniu prispela aj tzv. Lisabonská stratégia, prijatá členmi Európskej únie, ktorá sa utopila v spleti mnohých administratívnych krokov.
Pre porovnanie . v USA bol v minulom roku rast HDP 3,4% a nezamestnanosť sa udržuje na úrovni 4,5%.
Analytici Svetovej banky odhadujú významný rastový potenciál v roku 2007 najmä v nových členských krajinách Európskej únie. Zároveň však upozorňujú na možný rast inflácie v týchto krajinách a nepriaznivý vplyv pohybu cien ropy na svetových trhoch.
Podľa prieskumu, uskutočneného v minulom roku Európskou asociáciou obchodných komôr EUROCHAMBRES, rastie dôvera európskych podnikateľov v ďalší ekonomický rozvoj. K najvyššiemu rastu investícií došlo v nových členských krajinách. Dobré hospodárske výsledky sa očakávajú aj vo Francúzsku, Anglicku a po niektorých legislatívnych zmenách v podnikateľskom prostredí aj v Nemecku. Tu boli obavy najmä zo zníženého dopytu domáceho trhu po zvýšení DPH od januára 2007 zo 16% na 19%. Prvé výsledky naznačujú, že tieto sa nenaplnili. Nemecká, svojím rozsahom najväčšia ekonomika EÚ dosiahla aj v minulom roku rekordné exportné výsledky. Bol vyvezený tovar v hodnote takmer 894 mld. . a medziročný nárast exportu dosiahol 13%.
Ak bude chcieť Európska únia držať krok s ostatnými svetovými ekonomikami, musí posilniť svoju konkurencieschopnosť a zlepšiť svoje postavenie nielen na vnútornom trhu, ale aj v ďalších krajinách.
Priemyselní lídri aj politici často trochu s obavami hovoria o možnom odchode priemyselnej bázy z Európy do krajín s lacnejšou pracovnou silou, nižšími sociálnymi nákladmi a flexibilnejším regulačným rámcom. Z hľadiska princípu podnikania s cieľom maximalizácie zisku a znižovania nákladov sa tejto téze nedá nič vyčítať.

Európska komisia už v roku 2004 publikovala oznámenie .Posilnenie štrukturálnej zmeny: priemyselná politika pre rozšírenú Európu., ktoré skúma konkurencieschopnosť európskeho priemyslu, odhaduje existenciu a rozsah riziká "odchodu priemyslu" a navrhuje špecifické riešenia.

Jej nástroje majú poskytnúť rámcové podmienky umožňujúce podnikateľom a firmám prebrať iniciatívu, využívať nápady a budovať na skúsenostiach.

Podstatná väčšina priemyselnej politiky, hospodárskych a firemných rozhodnutí sa nerealizuje na úrovni EÚ, ale v členských krajinách.

V posledných rokoch sa často spomínali obavy z toho, že priemyselná základňa odchádza z Európy do krajín s lacnejšou pracovnou silou a nižšími sociálnymi nákladmi . ako je Čína a India. Čína patrí medzi veľmi dôležitých partnerov Únie, hoci EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodnej bilancie a európsko - čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémové. Za trend .deindustrializácie. boli vinené neflexibilné regulácie trhu práce, vysoké sociálne náklady a stále väčšie regulačné bremeno pre priemysel v EÚ.

Analýza komisie tvrdí, že nejestvuje dôkaz všeobecného procesu deindustrializácie. Komisia uznáva fakt, že EÚ musí čeliť procesu štrukturálnej zmeny na rôznych úrovniach, poukazuje však na to, že prebiehajúci proces realokácie zdrojov z výrobného priemyslu do sektoru služieb by nemal byť miešaný s procesom deindustrializácie.

Podľa komisie, ale aj nás, ekonómov a ľudí činných v hospodárskom prostredí, musí Európa, aby bola schopná čeliť skutočnej hrozbe úniku priemyslu, ako aj konkurencii USA, Japonska a ďalších ázijských krajín, budovať poznatkovo orientovanú spoločnosť . snažiť sa rozvíjať sektory vyžadujúce vysokú úroveň poznatkov, kde môže využiť svoju kvalifikovanú pracovnú silu a veľký inovačný potenciál.

V tejto oblasti sú však znepokojujúce nedostatočné výsledky EÚ pokiaľ ide o produktivitu, výskum a inovácie. Obavy ešte podčiarkuje fakt, že delokalizácia sa už začína objavovať aj v hi-tech sektore a niektorých službách . teda oblastiach, ktoré boli tradične silnou stránkou európskeho priemyslu. Prioritou preto ostáva posilnenie poznatkovej bázy a zvýšenie vedomostnej úrovne v Únii.

Vážené dámy, vážení páni, svojim vystúpením som chcel načrtnúť rámec, v ktorom sa nachádza európska, a teda aj slovenská ekonomika.

Už v súčasnosti sa musíme začať venovať výrobám s vyššou pridanou hodnotou, s vyššími nárokmi na kvalifikovanú pracovnú silu, ale s nižšími nárokmi na energie a materiál. Treba využiť dnešné dobré hospodárske výsledky Slovenska a založiť na budúcu úrodu.

Ako sa hovorí, karavána ide tak rýchlo, ako ide jej najpomalšia ťava. Sme radi, že Slovenská republika už dávno nie je tou najpomalšou ťavou v rámci krajín EÚ.

Ďakujem vám za pozornosť.


Prezentácia T. Malatinského, prezidenta AZZZ SR a predsedu predstavenstva Elektrovod Holding, a.s.

(súbor na stiahnutie, 4 242 kB)


Dominantnosť času

JUDr. Viliam Veteška, podpredseda Národnej rady SR

  Dovoľte mi vyjadriť radosť nad možnosťou zúčastniť sa tohto podujatia, ktoré si dalo za cieľ prediskutovať okolnosti, názory a podnety k oblasti tak významnej ako je myslenie a jeho posun pri budovaní budúcnosti Európskej únie. Chcem sa s Vami podeliť o niektoré názory a poznámky, ktoré si myslím, že budú ovplyvňovať budúcnosť v tomto smere.
  Samotný názov záverečného kola diskusie evokuje neobmedzené množstvo pohľadov a rovín nazerania. Už samotný obsah prvých dvoch slov .Nové myslenie .... je rozporuplné. Vari doterajšie myslenie o budúcnosti nebolo nové? Vari celý proces myslenia nie je nový, resp. nóvum? Tieto dve slová v názve, chcú však zvýrazniť iný fakt, a to fakt, že by sme mali na existenciu a budúcnosť EÚ, prípadne o jej vzťahoch s USA nazerať z iných uhlov, ktoré budú zahŕňať fenomény vzniknuvšie teraz v túto chvíľu, pretože aj oni sú už históriou. Tým by som chcel zvýrazniť dominantnosť času, ktorý ma ešte jednu vlastnosť, ktorá predstavuje jeho nezvratnosť, čím ovplyvňuje akékoľvek procesy.
  Ako jeden z rozhodujúcich fenoménov našej doby je globalizácia. Tak ako každý proces, tak aj tento má kladné aj záporné stránky. Preto podľa môjho názoru, by tým novým mala byť naša snaha eliminovať záporné sprievodné javy globalizácie, resp. ich následky.
  Podstatou všetkých procesov, teda aj globalizačného, je myslenie, preto nový prístup by mal ovplyvniť myslenie a to ovplyvniť myslenie ľudí ako subjektov a zároveň objektov tohto procesu. V prípade subjektov ide o ľudí, ktorí majú palec na pulze tohto procesu a ktorí myslia v dimenziách veľkej stratégie, ale zároveň ich donútiť k hlbokej reflexii.
  Základným procesom kontroly budúcnosti sú rozhodnutia, resp. kritické rozhodnutia od ktorých sa očakáva, že môžu zásadným spôsobom ovplyvniť budúcnosť a sú v podstate určitým typom historického rázcestia.
(Výrok konfucianského mnícha Hsun-Tzu: Yang-Chu nariekajúci pred rázcestím povedal, "však je to tu, kde urobíš pol kroku nesprávne a zobudíš sa tisíc míľ na scestí").

  Preto úlohou nás všetkých je zúčastniť sa tohto procesu ako subjekty a pokúsiť sa pomôcť dospieť k správnemu rozhodnutiu na každom rázcestí, rázcestie cestovného ruchu a turizmu nevynímajúc. Je sektorom, ktorý má čo povedať práve do budúcnosti EÚ. Umožňuje tesný kontakt národov a národností Európy, ale aj sveta, čo vytvára predpoklady na rúcanie bariér z nepoznaného, ako dôležitého psychologického aspektu pre rozvoj vzťahov v iných oblastiach spolupráce.
  To predpokladá urobiť, keď nie razantné, tak aspoň rázne kroky pre rozvoj tejto oblasti v našich domácich podmienkach. Ide predovšetkým o zmeny v organizačnej, inštitucionálnej a legislatívnej oblasti, ktoré však musia prebiehať paralelne, pretože sa vzájomne podmieňujú. Aj táto oblasť si vyžaduje inovácie. Je potrebné však poukázať na fakt, že v rámci globalizačného procesu aj v oblasti inovácií sa zvyšuje konkurencia, čo predostiera možnosť jej exploatácie. To však vyžaduje pripraviť podmienky na exploatačný proces, ktorý keďže prebieha v čase je jeho dodatočná resurekcia nemožná.
  Zároveň je to proces v etapách, ktoré budú závislé od dynamiky ich realizácie.
  Mám na mysli proces, ktorého priebeh som sa snažil naznačiť na priloženom obrázku a ktorého dynamika bude do určitej miery závisieť od politickej vôle a môže byť prvá etapa v prípade jej priaznivého vývoja vynechaná.



  Táto snaha by mala byť fundamentom nášho úsilia, pretože v konečnom dôsledku sme zároveň aj objektmi týchto procesov.
  Ak by som mal vyjadriť názor alebo môj pohľad na ďalšiu časť názvu tejto diskusie, môžem konštatovať, že Európsky parlament má snahu rámcovať tento proces ako cestu silnejšieho transatlantického ekonomického partnerstva. V ďalšom procese ju vyprecizovať tak, aby sa vytvorila ambicióznejšia ekonomická agenda, čo by viedlo k dosiahnutiu "bezbariérového transatlantického trhu". Vytrasovanie takejto cesty si vyžaduje explicitne stanovenú rovnovážnosť partnerského vzťahu. V opačnom prípade sa budú rozdiely a obchodné, či hospodárske spory ako prirodzená súčasť transatlantického partnerstva zvyšovať, čo bude mať za následok vznik retardérov na tejto ceste.
  Preto na záver mi dovoľte, popriať tomuto procesu cestu diaľničného typu, alebo aspoň I. triedy bez ostrých zákrut.

Pár kusých správ o miestnej kultúre v krajine pod Tatrami

Umelecký šéf RND Stanislav Štepka

Najprv, s dovolením, dámy a páni, pár údajov. Radošinské naivné divadlo, ktoré dotujú iba diváci - okrem účinkovania na stálej scéne na Škultétyho ulici - odohrá priemere 235 predstavení ročne, najazdí za svojimi divákmi v sezóne približne 35-tisíc kilometrov. 44 rokov takto existujeme, a to je teda viac ako milión a pol najazdených kilometrov od Michalovciec až po Prahu, Plzeň, Most a Děčín, Maďarska, Talianska, Anglicka a šesťkrát do USA a Kanady.
Videlo nás viac ako 2,5 milióna divákov a práve teraz na jar budeme mať sedemtisícu reprízu! Takže: o Slovensku a jeho miestnych kultúrnych pomeroch vieme toho dosť, ak nie až príliš.
Možno aj preto sa mi o tejto krajine dobre píše, hrá a žije. Ale je tu hádam aj malá príležitosť podať vám pár kusých a nesúrodých správ o premenách a pomeroch krajiny pod Tatrami.
Správa prvá
Píše sa rok 1980 a my ideme z Bratislavy autami na zájazd do Košíc s Kúpeľnou sezónou a opúť nás sužuje dlhoročný problém: kde sa cestou najesť. Máme iba tri možnosti: v Zubore... ale tam sa nám roky prilepujú taniere na stôl, v Halieri sa dlho a v podstate na nič dlho čaká a v Soroške . teda v poslednej stravovacej možnosti na spomínanej trase - zase dosť často pripekajú muchy do omelety. A tak hádam už len niekde v Košiciach, ale, preboha, kde?
A tak v tých autách brojíme a dvíhame päste: "Keby tu nebol tento poondiaty režim, inak by tu bolo! Všade vedľa ciest a diaľnic by boli čisté a výborne vybavené motoresty s úslužnými čašníkmi, skvelý výber, a iba tí najúspešnejší by súťažili o priazeň rozmaznaných zákazníkov. Lenže - to by tu nesmel byť tento spoločenský systém s komunistami, ale iný, celkom iný. Ale toho sa my už, bohužiaľ, nedožijeme."
Takto sme si vtedy, my naivní, medzi sebou opakovali smutné texty, napríklad v tom spomínanom roku 1980.
Správa druhá
Píše sa rok 1999, je neskorá zima a my ideme autobusom z Martina do Bratislavy. Dohrali sme Ako som vstúpil do seba, zažili sme aj potlesk postojačky, a tak je v súbore dobrá nálada, ale je tu aj hlad. "Zastavíme sa v Borine, tam je otvorené nonstop," povie ktosi a my sa tešíme na neskorú večeru a tuším aj na to, že pomaly predsa len prichádzajú nové a iné časy. V nočnej reštaurácii je nás dvanásť z nášho autobusu, sme prví a sami - a nikde nikto. Po štvrťhodine čakania okrikujeme jedáleň, potom aj búchame päsťami na stoly. Po nejakej chvíli sa v spomínanej súkromnej nonstop reštaurácii predsa len vytacká z kuchyne ospalý a podpitý čašník, s námahou sa oprie o zárubne, premeria si nás kalným zrakom a povie nespisovnú, ale inak príznačnú slovenskú vetu: "Ale sa vás tu najebalo!"
Správa tretia
Je 16. októbra 1987. RND ide do Považskej Bystrice, kde v Dome kultúry ROH odohráme 5 predpremiér Ženského oddelenia. Všetky sú dávno vypredané, na kulturáku visia obrovské, priam filmové portréty pani Kolníkovej a súboru, v sále sú nainštalované tri videokamery z domáceho televízneho štúdia, čo nám o chvíľu zaznamenajú predstavenia, aby sme si ich na druhý deň v klubovni, preplnenej bohatým občerstvením, mohli s režisérom Nvotom pozrieť a pohovoriť si o tom, čo do premiéry ešte treba upraviť a vylepšiť. A to ešte aj v banke stihneme besedu s vďačnými dlhoročnými divákmi.
Správa štvrtá
Január 2006 - 17 rokov po zmene režimu - ideme hrať do Považskej Bystrice Hru o láske. Najprv hľadáme lopatu, aby sme sa cez haldy snehu mohli dostať s autobusom k vykladacej plošine. Potom mobilom hľadáme niekoho, kto by otvoril dvere do sály. Ani vrátnik v budove nevie, kto má momentálne kľúče. Po polhodine príde na bicykli obstarožný chlapík s kľúčom, ale odhadzovať sneh sa mu nechce. V dome kultúry je chladno, nekúri sa, zmizol technický personál, ale aj žiarovky z reflektorov. A tak pohľadáme vypínače, rozsvietime si, potom počkáme divákov, ktorí, našťastie, úplne zaplnia sálu, strasieme zo seba zimu a zlosť a zahráme hru, potom zhasneme, odovzdáme kľúč vrátnikovi, a tak ako sme si sami vyložili veci, tak si ich aj naložíme naspäť do busu - a vrátime sa do hlavného mesta.
Správa piata
Topoľčany. December 1969. Hráme tu moju kabaretnú hru Pŕŕŕ, s ktorou sme sa pred pár dňami stali víťazmi Slovenského festivalu kabaretného divadla v Poprade, možno aj trochu pyšní vystupujeme, veď sme v našom okresnom meste - a hráme odušu. Lenže počas predstavenia sa čosi znevidí v našom texte okresným straníckym funkcionárom, a tak vstanú a rad-radom odídu zo sály. A po chvíli za nimi zmiznú aj ďalší, potom všetci - okrem posledných trov verných či zabudnutých divákov. 21 rokov sa nesmieme v Topoľčanoch objaviť - až v júni 1990.
Správa šiesta
Topoľčany, december 2006. V beznádejne vypredanom kultúrnom stredisku hráme Sedem hlavných hriechov. Ale zato v zákulisí nevidíme ani nohu, niet takého, čo by nám povedal vitajte alebo dobrý večer. Iba preplnené hľadisko s výbornými divákmi. "To viete, kasa je dávno pred mesiacom uzavretá, a tak všetci zmizli a niekde sa pred vami zašili," hovorí nám chlap v zákulisí.
Správa siedma
Dubnica nad Váhom, október 1971. RND po prvý raz účinkuje vo verejnej nahrávke veľkého silvestrovského programu Čs. rozhlasu: Hlaváček, Krajíček, Kroner, Labuda, ale aj Duchoň, Grúň, Kocianová a . RND! Všetci nás za vystúpenie chvália, ale ja si natrvalo zapamätám tunajší záchod, ktorý sa dal spláchnuť iba tak, že si človek stal na misu a potiahol krátky a mimoriadne špinavý špagát, čo visel hore na nádržke.
Správa ôsma
Dubnica nad Váhom, 21. február 2006. Cestou z Bratislavy do Dubnice rozprávam mladým v súbore rozmarný príbeh o nahrávke Silvestra v roku 1971, o hercoch, spevákoch a záchode so špagátom. "Stavte sa, že ten špagát tam dodnes visí," vravím môjmu veselému divadelnému dorastu, ktorý o chvíľu v Dubnici v starom a zanedbanom kulturáku, kde pri sliepňajúcich žiarovkách pätnástkach nedovidieť po zrkadlo, ľahko zistí, že ich šéf má, bohužiaľ, pravdu.
Bodka za správami
Slovensko sa od roku 1989 viditeľne zmenilo, primátori a starostovia, ale aj občania môžu mať radosť. Zmenili sa námestia a fasády domov, k našej zástave namiesto tej s kosákom a kladivom pribudla tá s hviezdičkami, ubudlo schôdzí, politického tlaku i strachu, leninských výročí a červených hviezd. Podnikatelia vymenili fialové saká, biele ponožky a hodinky Prim za drahší, značkový tovar. Krčmy a hostince nahradili puby a vôbec - a vo všeobecnosti tuším oveľa usilovnejšie a viac guglujeme a mejlujeme, ako milujeme...
Do bočných miestností a priestorov domov kultúry sa nasťahovali herne, bary, záložne, diskotéky, do hereckých šatní cestovné kancelárie, kozmetické salóny, kancelárie, učebne autoškôl a požičovne videokaziet, takže tých zopár hercov, ktorých ešte do domov kultúry pozvú, sa musí prezliekať v skladoch, na chodbách, či priamo meter od javiska ako napríklad v Žiari nad Hronom, v Púchove či v Dome odborov v Žiline.
Z domov kultúry oknami, dverami ušli odborníci pracovníci, elektrikári, údržbári, osvetľovači, a s nimi zmizli plagáty a propagačné panely, zvukové a mixážne pulty, žiarovky z reflektorov, vešiaky, zrkadlá a hlavne viditeľne nadobro sa vytráca aká-taká miestna kultúra, ktorá sa - chvalabohu, nie všade, opakujem: nie všade! - medzičasom dostala až na samý okraj spoločenského záujmu. Súbory a krúžky, teda živá kultúra v domoch kultúry, sa stáva bezvýznamná, smiešna a úplne okrajová záležitosť, absolútne neatraktívna a vonkoncom nezaujímavá. Veď poslanci a ministri unisono vravia: Sú predsa dôležitejšie veci, ktoré treba, ako oni vracia - neodkladne ošetriť: zdravotníctvo, školstvo, miestna doprava a cesty... Od roku 1989 sme na Slovensku zaregistrovali iba tri novopostavené kutúrne domy: v Rožňave, v Sládkovičove a v Bytči.
Lenže - čo nevidieť (alebo už aj vidieť) na tie vycifrované námestia s umelými potokmi a fontánami (a odtiaľ čoraz bezočivejšie k našim domom-hradom) sa čo nevidieť začnú valiť z nočných pubov, barov a diskoték hluční a agresívni postpubertáli, odchovaní realitami šou a povzbudení bulvárnymi drístami zo žumpy spoločnosti, prázdny a ľahko manipulovateľný dav bez kultúry a myšlienky, ktorý už nebude možno čakať na nič iné - iba na vhodného Vodcu. A to je hororový úkaz čiprízrak, ktorý raz môže mať podobný nečakane desivý obsah ako povedzme slovo cunami...
Ale čo, zatiaľ sa nič nedeje, anorektická, podvyživená miestna kultúra potichu živorí z minulej podstaty, dvere na kulturákoch sa ešte dajú otvoriť, svetlo svieti, babky pri vchodoch a šatniach potichu driemu... Čaká sa. Akoby na zázrak.
A možno raz - hádam - príde aj nejaký ten kúzelník...

Pravdepodobne oneskorená úvaha

Eduard Drobný, riaditeľ vydavateľstva Perfekt

Napriek zvyškovému optimizmu v nadpise sa dohodnime, že odložíme pokiaľ možno ružové okuliare a namieste nereálnych želaní sa budeme venovať faktom bez mejkapu. Keďže témou je nové myslenie v EÚ pokúsme sa pozrieť sa na niektoré javy aspoň trochu v tomto duchu. Vyhnime sa opakovaniu známych formulácií, abstrahujúc od nereálnych predstáv, a mocenských želaní. Autor týchto riadkov je pragmatik žijúci rovnako ako ostatní, pod kobercovými náletmi niekedy sladkých, inokedy tvrdých, často až bizarných argumentov, ktoré majú síce skupinového, no väčšinou anonymného stvoriteľa, no ako to býva, veľmi až priveľmi konkrétneho no anonymného adresáta.
Ak budeme hovoriť o našom kontinente a novom, za posledné roky rastúcom novotvare, ktorý je viac známy ako EÚ, musíme si uvedomiť, že aj keď je Európa unikátny fenomén najmä z hľadiska kultúry a civilizácie, je vzhľadom na jej postavenie a intelektuálny potenciál vo sfére najvýznamnejších mocenských záujmov, ktorým so značným eufemizmom hovoríme globalizácia. Multimediálna kanonáda sa snaží vytvoriť inzitnú atmosféru, že je to nástroj na pozitívny vývoj a ďalšie napredovanie civilizácie, samozrejme jediným možným smerom. Keďže globálna globalizácia je v skutočnosti ak abstrahujeme od veľkolepej embaláže len technológia získavania vlády, nadvlády a hraničiacej v predstavách jej stvoriteľov a uvádzačov do pohybu až k neobmedzenej moci, je zrejmé, že jediným zdrojom energie, ktorý dokáže tento mechanizmus udržiavať v pohybe, je prírodný zákon princípu výberu najlepšieho. Ani toto nie je neznáme, skôr je to smutné, lebo tak, ako hoci aj neškrupulózny (prečo by mal byť, bolo by to v rozpore s cieľom) predátor zabíja nemilosrdne v intenciách tohto princípu slabšieho soka, rovnako to v procese globalizácie a s rovnakými neškrupuľami robí človek. Človeku.
Takže, fakt prvý:
1.Globalizácia je, akože inak, globálne (aj keď tu sú ešte rezervy) orientovaný program, na niekedy viac, inokedy vôbec-maskovaný, no exponenciálne intenzifikujúci proces presúvania ľubovoľne veľkých, teda aj veľmi malých, finančných prostriedkov od čím väčšieho počtu donorov smerom k čím menšiemu, ale zato vhodne vybranému počtu akceptorov. Jediné číslo za všetky argumenty. Vlani sa medzi prvými 200 najbohatšími Američanmi už neobjavil ani jeden milionár, skupinu tvorili samí multimiliardári. Ak budeme akceptovať fakt, že nezískali svoje finančné prostriedky priamo z tlačiarní cenín, je nepochybné, že sa im na ne poskladali ostatní obyvatelia planéty, zrejme aj vy a určite aj ja. Neprekážalo by mi to, keby existoval nejaký limit, napríklad máš 200 miliárd a šlus. Nedostaneš ani šesták. Lenže, toto je nemožné vzhľadom na existenciu a aplikácie prírodného zákona o výbere najlepšieho v spoločenskej praxi a okrem toho, čo s tým dlhým radom čakateľov, keď žiadna a ani morálna a mravná eutanázia nie je povolená?
Otázka č. l:
Prečo ľudia hrabú už nepoužiteľné množstvá peňazí (keď každý môže byť súčasne iba v jednom oblečení, jednom aute atď.?) Lebo peniaze tu už neznamenajú napĺňanie životných predstáv a túžob. Všimnite si prosím, úmyselne nehovorím o dobročinnosti, pretože v prostredí, kde sa toto všetko odohráva, ju nikto nemyslí vážne a ak, len ako ďalší zdroj príjmov. Peniaze tu znamenajú moc. Možno po nej netúžiť? Možno netúžiť po stále väčšej moci?
Odpoveď č.1. Predchádzajúci spoločenský systém havaroval na nerešpektovaní trvale a už od počiatku sveta platných prírodných zákonov a ich implantácii do spoločenských procesov. Gazda na štátnom, družstevnom či súkromnom nesial keď prišiel čas preto, že mu to ukladali smernice a agitačné heslá, ale preto, že bolo treba. Samozrejme všetci takouto vnútornou silou povinnosti nedisponovali, a preto väčšinou v spoločnosti vládla idylická atmosféra prežitia pracovného času s minimálnymi poškodením organizmu pracovným výkonom. Nivelizácia, síce nevyvolávala napätie a konflikty, ale ani závratné pracovné tempo a produktivitu, naopak, potláča iniciatívu. Výsledok je známy.
Po roku 1989 nastolený systém s trhovým mechanizmom síce prírodný zákon výberu najlepšieho rešpektuje, no tak, ako sa po tom hovorí v časti Fakt prvý. Mechanistické aplikovanie tohto princípu famózne opisuje Heller v románe Hlava XXII. Spomeňme si na príhodu, ako Američan dal americkým pilotom zbombardovať významný most. Keď sa ho pýtali prečo, odpovedal, že veď je to v súlade s voľným obchodom a že mu za to Nemci slušne zaplatili. Parabola? Pozrime sa, čo sa deje vo svete, a zistíme, že skôr každodenná realita dokonca v miernej podobe.
Na trhovom mechanizme tak, ako funguje dnes je zlé, že nerešpektuje základný aspekt - fakt, že aktérmi procesu sú tvory obdarené dušou a myslením, teda ľudia. A tí si zaslúžia, aj keď to dnes niekedy nie je viditeľné, aby sa uplatňoval pomaly zabúdaný nechanizmus, ktorému hovoríme humanita. To, žiaľ, vytvára v konečnej fáze nielen globálne zisky, ale aj globálne riziká. Tak, ako každá minca má najmenej dve strany, aj globalizácia má, presnejšie povedané mohla by mať a s dostatkom rozumu chápané, by aj mala mať, nie iba rozmer globálneho zabezpečovania ziskov, drancovania prírody a arogancie voči všetkým slabším, ale mala by sa niesť najmä v duchu globálneho šírenia vzdelanosti, humanity, kultúry, zmysluplného pokroku a snáh o zachovanie našej civilizácie. Aby nedopadla tak ako dnes už nejestvujúce, kedysi vyspelé civilizácie v minulosti. Všimnime si, kde sme sa dostali v dokonalosti robiť zlo. Dnes dokážeme našu vlastnú planétu, vďaka jadrovým zbraniam v krátkom čase zničiť, zlikvidovať, premeniť na prach a popol. Toto samo o sebe je absurdné, no ešte horšie je, že sme vytvorili tak veľký ničivý potenciál, že by sme to dokázali aj vyše stokrát. Musí to byť skľučujúce pre našich svetových vojvodcov, že to viac, ako raz nejde. Možno namietať, že k tomu nedôjde, že rozum zvíťazí vždy keď pôjde do tuhého. Koľko však chýbalo k tomu, aby sa takýto proces začal, napríklad pri notoricky známych udalostiach v roku 1964 v kauze Kennedy verzus Chruščov? A čo takto náhoda? Spomeňme si na známe bengálske príslovie, že tiger ak chce, utečie z každej klietky a naše s prepáčením, že náhoda je blbec....
Globalizácia v dnešnej podobe, je nebezpečná technológia na koncentráciu moci, vplyvov, sebeckých záujmov a bezohľadného úzko skupinového uspokojovania až zvrátených záujmov. No oveľa horšie, ako iba všeobecné vyratúvanie jej dôsledkov je, ak si uvedomíme praktické, každodenné dopady. Globalizácia v tejto vulgárnej neoliberálnej podobe mení svet na obrovskú dedinu kde sa uplatňuje snaha unifikovanej stravy, pokiaľ možno hamburgerov, zemiakových hranolkov s kečupom zapíjaných Kokakolou, tovarom vyrábaným tam, kde je to najlacnejšie, s unifikovaným oblečením masovej spotreby, lebo tam sa vytvára najviac zisku, s unifikovaným vkusom a dokonca sú aj snahy o unifikované náboženstvo. Jeho prejav som sám zažil, keď mi lekár po vyšetrení ponúkol ideálny prostriedok na umývanie riadu aj auta, za niečo vyše tisíc korún. Je zrejmá snaha o likvidáciu rozmanitých národných kultúr a nahradením jednou pravou, síce syntetickou, zato dobre predajnou a rentabilnou. Veď po celom svete sa predávajú tovary, ktoré naozaj všade kúpite a keď som pred časom v Belgicku našiel čokoládu vyrobenú v Bratislave, vôbec som nemal pocit národnej hrdosti, ale sklamania, že nemám čo doniesť domov, lebo aj u nás toto všetko je. Má byť prínosom, že sa aj na naše obrazovky dostávajú slaboduché telenovely, či s patológiou hraničiace tzv. reality šou, ktoré kazia vkus ľudí, deformujú myslenie a postupne budujú virtuálne vedomie konštruované zo zvráteností a mysterióznych hlúpostí?. Či sa nám to páči, alebo nie, v dôsledkoch sú to jasné symptómy rastúceho úpadku či si to pripustíme, alebo budeme viesť plamenné reči o pokroku, ktorý nastal. Ideológia tohto procesu je aj u nás dobre známa, šírila sa po osemdesiatom deviatom roku ako mor.čo nie je zakázané, je dovolené. Možno súhlasiť s tým, že čo nie je zakázané, je dovolené, len treba dodať, že obmedzenia, ktoré by mali rámcovať toto tvrdenie netvorí len trestný, občiansky, či obchodný zákonník, teda legislatíva, ale aj etika, morálka, humanita, tradície, zvyky, dané slovo atď. Zdá sa, že nikomu neprekáža bezbrehosť tejto filozofie, ale ani jej konečná nebezpečnosť. Preto je možno na tomto mieste otázka - ako bude ďalej tento proces pokračovať a či nám naozaj hrozí skaza, pretože nerešpektujeme prírodné zákony, ktoré sa nám asi ako jediné nepodarilo zmanipulovať. Ku skaze môže prísť, nebude to, dúfajme hneď a bude to veľmi bolestivé, najmä pre tých, ktorí sa na doterajších pochybných benefitoch nepodieľajú alebo len málo. Jediný, zdanlivo paradoxne racionálne sa správajúci systém, ktorý nie je obdarený schopnosťou myslieť, sa našťastie dokáže brániť, pretože je vybavený nepopísateľne geniálnymi princípmi a schopnosťami. Je to príroda. Dnešná globalizácia ju síce nivočí, no príroda z času na čas ukazuje, že sa dokáže brániť, či sa to zbrojnej, finančnej alebo betónovej lobby páči, alebo nie.
Vráťme sa však k dopadu globalizačných trendov na naše zoskupenie.
Otázka č. 2. Aké sú najväčšie problémy EÚ? Je EÚ na začiatku svojej životnej dráhy, alebo už po nej kráča dostatočne razantne a sebavedomo? Je EÚ skutočným, alebo iba fiktívnym, prínosom, pre Európu?
Pokus odpoveď na otázku 2, ale aj na ďalšie položené aj nepoložené otázky.
Nikto rozumný nemôže spochybňovať spájanie síl, alebo ako tomu hovoríme moderne integrácia. Ak si spomenieme na rozprávku z detstva, ako dedko ťahal repu, nájdeme doklad o tom aj v dávnej v ľudovej slovesnosti. Napriek tomu ťažko vysloviť spokojnosť s tým, kde sme sa v Európe dostali. Nespokojnosť je zdravá, pretože minimálne pomenúva problémy a môže priniesť pozitívne zmeny. Že ich treba, svedčí aj nastolenie tejto témy do programu Hospodárskeho klubu, pretože patrí sem, do intelektuálne vyspelého prostredia a nie do rúk politikom.
Ak z toho vychádzame, možno konštatovať, že základným problémom EÚ je fakt, že tvorbu pravidiel fungovania európskej únie a teda o realizáciu tejto výbornej témy sa starali politici a nie vedci. A toto pretrváva dodnes. Racionálny a odborný pohľad na konečné usporiadanie nového spoločensko-politicko-ekonomicko-sociálneho systému by bol určil pravidlá a zásady, ktoré musí nový vznikajúci systém akceptovať a musí sa nimi riadiť, ak chce byť úspešný. Politici sú schopní riešiť, ak vôbec, iba krátkodobé úlohy a ciele a výsledok máme na stole. Dnešná EÚ je obrovská spoločensko.politická hra, bez jasných a záväzných pravidiel. Bez pravidiel sa ani deti nemôžu na dvoroch hrať s guľkami. A tu nám dnes existuje kolos nejasnými a často nerešpektovanými zásadami správania sa a fungovania. Inštitúcie, ktoré nemajú jasné právomoci ani zodpovednosť, s pravidlami, ktoré často nikto neberie vážne a problémami, ktoré sa hromadia a nikto nevie, čo ďalej. Niekedy to pripomína prastarý žart o schôdzi na JRD, kde predseda otvoril schôdzku a začal takto: . Mali by sme sa poradiť, čo s družstevným kravínom, no keďže nemáme dosky, poďme hneď k druhému bodu a tým je dovŕšenie kultúrnej revolúcie.
Navyše do procesu nových vzťahov v Európe, ktoré mali ambície povzniesť tento unikátny kontinent a ukázať ostatnému svetu, že napredovanie môže byť kultúrne, sociálne a nesebazničujúce, vniesla svoje negatívne dopady aj globalizácia. Čoraz viac víťazili, a žiaľ aj víťazia, aj v EÚ, peniaze nad rozumom. Patrí sem aj zavedenie jednotnej meny. Ako predvolebné heslo, teda názor nad ktorým nikto veľmi nerozmýšľa. Je to úžasný počin. Možno s tým súhlasiť, ak budeme vidieť iba finančný dopad takéhoto riešenia. No každá národná mena, teda peniaze nie sú iba platidlom, ale aj identifikačným a prezentačným nástrojom, artefaktom, ktorý patrí ku kultúrnemu historickému dedičstvu a bohatstvu. Niečím podobným je aj Šengen. Agitačne je to veľkolepé gesto, že chodíme po Európe a nikto nás nezastaví na žiadnych hraniciach. Najmä pre tých, ktorí zažili nedôstojné procedúry na hraniciach kedysi. No jednoduchá kontrola dokladov by mi neprekážala. Problém je však asi v inom. Takéto veľkorysé gesto má aj rubovú stranu a tou je bezpečnosť. Vie niekto zrátať, čo nás, daňových poplatníkov v celej Európe stojí napríklad pátranie po zločincoch, ktorí bez prekážok unikajú spravodlivosti? Koľko nás stojí boj proti drogám v takejto situácii a ešte všeličo iné, čo asi ani nejde zrátať.
Otázka č. 3 . Záverečná: Čo robiť?
Hľadanie odpovede bude neuveriteľne komplikované. Som však presvedčený, že existuje. Pokúsme sa ju naznačiť niekoľkými princípmi, ktorých postupná realizácia by mohla priniesť ovocie.
Prvý princíp. Zisk, ako motivačný element nie je nepriateľom človeka, ako by sa to mohlo zdať aj možno z predchádzajúcich riadkov. Nepriateľom je zisk za každú cenu, bez ohľadu na humanitu, ekológiu, serióznosť, alebo len obyčajnú slušnosť. Princíp akcie a reakcie platí aj v spoločenských procesoch a odveta za zlo nikdy nie je dobro.
Princíp druhý. Prírodu nemilosrdne znásilňujeme, kaličíme a správame sa k nej hrubo, bez rozumu a citu. Keď nám to raz, ako už bola o tom reč, začne vracať, bude to aj s úrokmi. Občas to robí aj dnes, no sú to iba náznaky toho, čo môže byť.
Princíp tretí. Narobili sme mnoho škôd na ľudských dušiach aj telách. Prestaňme s tým, snažme sa napraviť, čo ešte možno, uvedomme si, že ani Bill Gates nie je toľkokrát šťastný, koľko majetku má a že na druhý svet si z neho nič nevezmeme a odíde zo sveta rovnako, ako ktorýkoľvek bezdomovec, v jeho vlasti či kdekoľvek na svete . sám a nahý.
Princíp štvrtý. Musíme menej chcieť. Menej mať aj menej pracovať, menej skúsiť aj užiť. Efekt spokojnosti neurčuje kvantita, ale kvalita. Vôbec nie je dôvod, aby dovolenka na Tahiti bola lepšia ako na Liptovskej Mare. Nerozhodujú spievajúci domorodci, ale stav našej duše.
Takže záver? Európska únia, ako združenie vyspelých kultúr má dostatok vnútorných síl, aby vytvorilo príjemný priestor pre všetkých, ktorí sa stotožnia s modernými princípmi rozumu, humanity a mieru. Aj postoje nás, dámy a páni, aj naše skutky o tom rozhodnú.

Budeme po tme ?

Prof. Ing. Vladimír Báleš, rektor STU

Ďakujem za pozvanie a možnosť vystúpiť na tomto prestížnom fóre. Je to len nedávno, čo Slovenská technická univerzita dostala od vás titul Prominent ekonomiky a rád konštatujem, že STU je stále lídrom technických, a nielen technických univerzít na Slovensku, čo potvrdila tohto roku aj agentúra ARRA.
Zlepšenie vzťahov a synergií medzi vzdelávaním, výskumom a inováciami sú hlavnými hnacími silami globálnej znalostnej ekonomiky, je rozhodujúce pre zvyšovanie konkurencieschopnosti nášho priemyslu a služieb. V EÚ vládne široký konsenzus, pokiaľ ide o potrebu prijať bezodkladné opatrenia na vytvorenie podmienok vedúcich k lepšiemu využitiu obchodného potenciálu politík v oblasti znalostí a inovácií, ako kľúčového prvku na vytvorenie silnejšieho a trvalejšieho rastu. V revidovanej Lisabonskej stratégii sú preto činnosti v oblasti vzdelávania, vedy a inovácií, hybných síl konkurencieschopnosti, najdôležitejšími bodmi v programe rastu a zamestnanosti. V rámci revidovanej stratégie rastu a zamestnanosti sa začali uskutočňovať významné iniciatívy tak na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EU, s cieľom posilniť inovácie a väzby medzi vyšším vzdelávaním a výskumom. Členské štáty EU sú systematicky vyzývané na väčšie investície do vzdelávania a vedy.
A ako je to na Slovensku? Na vysokoškolské vzdelávanie a vedu sa investuje okolo 0,81 % HDP. Súkromný sektor dáva na vedu a vzdelávanie iba 0,1 % HDP. V Európskej únii je priemer 1,2 % HDP, ale v severských štátoch je to až do 3 %, z toho privátne zdroje sú okolo 1,8 %. Ak očakávate, že budem pokračovať v ťažkaní si na zlú situáciu na vysokých školách, tak vás asi sklamem. Na túto tému som hovoril a písal dosť, ale mi to pripadá ako hádzanie hrachu na stenu. Už blízka budúcnosť ukáže, aká je to krátkozraká politika neinvestovať do vzdelávania. Ja len zopakujem, už mnou častokrát opakované: "Kto stíši dnes plameň vedy, zajtra už môže sedieť potme".
Skôr chcem uviesť niekoľko pozitívnych momentov z aktivít mojej Alma mater - Slovenskej technickej univerzity. Na STU sa nepriaznivú, až ťaživú finančnú situáciu snažíme riešiť budovaním kvalitných výskumných centier, ktoré majú šancu získať európske a domáce granty. Darí sa nám byť najúspešnejšou univerzitou na Slovensku v získavaní grantov. STU dosahuje až tretinový podiel na objeme grantov získaných na riešenie medzinárodných projektov všetkých slovenských univerzít zo zahraničia. Podobne má aj dominantné postavenie v domácich grantoch. Ako nosné smery výskumu sme na STU stanovili nasledovné oblasti:
1. Technológie informačnej spoločnosti
2. Udržateľné zdroje a rozvoj: energie, suroviny
3. Udržateľné zdroje a rozvoj: životné prostredie, krajina, urbanizmus
4. Nanotechnológie, nanovedy a multifunkčné inteligentné materiály
5. Biotechnológie a biokompatibilita
6. Život, zdravie, potraviny
7. Bezpečnosť, spoľahlivosť a kvalita
Inkubátor je projektovaný na priebežnú podporu vzniku a rozvoja približne 20 malých firiem zameraných na technické aktivity vychádzajúce prioritne z výstupov výskumu na STU a na partnerských bratislavských univerzitách. Zámerom je, aby výsledky výskumu a myšlienky zrodené pri tvorivej činnosti na univerzitách našli cestu ekonomického zhodnotenia a aby prispeli k rozvoju podnikateľského prostredia v oblasti sofistikovaných činností. Univerzita si od toho sľubuje rozvoj technických a technologických spoločností v jej blízkosti, čo je nevyhnutným predpokladom na rozvoj jej ďalšej spolupráce s praxou, i k zvýšeniu jej prestíže.
Už v prvom nábore v roku 2005 predložili záujemcovia až 86 podnikateľských zámerov. Tridsať najlepších navrhovateľov absolvovalo školenie podnikateľských zručností a vypracovalo podnikateľský plán. Z nich najlepšie boli odporúčané na rokovania s investormi o poskytnutí investície. Koncom roka 2005 sa do inkubátora nasťahovali prvé firmy. Rok po spustení inkubátora v ňom sídli 12 nových firiem a obsadenosť prekročila 74 % prenajímanej plochy, čo sú parametre projektované pre tretí rok prevádzky. Na krytie nákladov na podporné aktivity a služby, ako sú poradenské a konzultačné služby pre .klientov. inkubátora, sa zabezpečuje z projektov Európskeho sociálneho fondu či špeciálnych grantov.
Približne tretinu zdrojov nášho rozpočtu tvoria zdroje mimo štátnej dotácie, čo nás postavilo ďaleko na prvé miesto zo všetkých slovenských vysokých škôl. Stále si však myslíme, že je to ešte nedostatočné rozdelenie našich príjmov. Z priamej spolupráce s praxou, teda zo zmluvy o dielo získame okolo 5,2 % príjmov nášho rozpočtu. Na slovenské pomery to nie je málo. Novela vysokoškolského zákona pripravuje také legislatívne podmienky, ktoré by motivovali súkromný sektor investovať do vedy a vysokého školstva. Navrhuje sa tam, aby podnikatelia mali možnosť odniesť až 2 % zo základu dane na túto činnosť.
Na záver by som si dovolil povedať len jednu poznámku. Ak chceme na Slovensko dostať sofistikovanejšiu výrobu s väčšou pridanou hodnotou, tak musíme investovať do prípravy kvalitných vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Či sa to niekomu páči, alebo nie, ale najmä technicky vzdelaných mladých ľudí. Urobme všetci preto viac ako doteraz.


Čo bolo Naj ?

Premiér so stratégiou pre Slovensko ? Štepka so svojím hodnotením miestnej kultúry ? Drobný so vstupovaním do svedomia ? Alebo ...?

V utorok 27. februára zaparkovať v okolí Pálffyho kúrie pod Bratislavským hradom bolo priam nemožné. Lialo, že stierače boli u väčšiny áut na dvojke, podchvíľou zaspievali ľadové gulôčky, ale odťahovka bola v pohybe. Tentokrát na to doplatil len jeden z členov. Vo verejnej garáži na Zámockej ul. nebolo komu platiť a vstup-výstup sa zatváral asi na potretie neviditeľnej Aladinovej lampy. Napriek tomu o 14. hodine bolo v sále 96 členov a hostí i keď účasť potvrdilo takmer 140 z pozvaných. Celkove však prišlo a odišlo 132 osobností.


Valné zhromaždenie, diskusia aj kuloárová bol pod taktovkou spolupredsedu
S. Hatinu a správcu P. Kasalovského.



Klubové podujatie sa začalo diskusiou príspevkom S. Štepku. Bolo, či nebolo o miestnej kultúre, tak znela priam hamletovská otázka medzi časťou "pléna". V sále podchvíľou hučal krátky smiech, ale S. Štepka pôsobil ako sfinga. Vyrieknuté je zverejnené v diskusnej časti.



Niekoľko viet a potom 16-minutové zamyslenie sa predsedu vlády SR R. Fica o tom, ako pôjde Slovensko.



Víťazi klubových ankiet Najsympatickejší poslanec NR SR a Najsympatickejší člen vlády SR za rok 2006: Viliam Veteška a Róbert Fico. Myslený potleskomer nebolo na maxime, ale dozaista ukazoval nadpriemer. Diplomati a celý rad členov už počas prvej prestávky rozoberali to, čo vlastne premiér povedal...



Rovnaký potlesk, ak nie silnejší si vyslúžil Eduard Kukan, ktorý v ankete Najsympatickejší poslanec NR SR skončil na druhej pozícii. Poznamenal, že naj- môže byť len jeden, ale taký potlesk poteší. Treba dodať, že E. Kukan, či ako člen vlády, alebo poslanec patrí medzi najaktívnejších klubových členov, a v súčasnosti je jasnou jednotkou medzi opozičnými členmi.



Piate víťazstvo zo siedmich možných zaznamenala Slovenská sporitelňa. Predsedníčka jej predstavenstva Regina Ovesny-Straka s osvedčením o víťazstve, originálom plakety zo striebra, kyticou a s pohodovým úsmevom.



Juraj Dlhopolček, predseda Správnej rady Recyklačného fondu, Tomáš Malatinský, prezident AZZZ SR a predseda predstavenstva Elektrovod Holding, a.s. a Vladimír Švigár, predseda predstavenstva V.O.D.S., a. s., Košice po prijatí Zlatého biatca za rok 2006.



Štátny tajomník MŽP SR J. Jaduš prišiel zablahoželať Recyklačnému fondu k prvenstvu v hlasovaní, z ktorého vzišli noví laureáti Zlatého biateca.



Vlastimil Kalinec je riaditeľom slávnej Mincovne, š.p., Kremnica a vrchovate pričinil sa, že dnes je naďalej slávnou. Za to si odniesol z Bratislavy prestížne ocenenie Prominent ekonomiky za rok 2006.



Poslednými koloárovými diskutujúcimi boli generálny riaditeľ HP Peter Weber a Miroslav Demko. Od osudu organu z Dómu sv. Martina, cez všetky diskusné vstupy skončili pri tom, ako možno, a či vôbec sa dá zabezpečiť životodárna pôda pre opatrenia v prospech životného prostredia.


Foto: Ladislav Pákozdy


Sedemnásta z dvadsiatichdvoch

Pätnásť osobností hospodárstva a verejného života si prevzalo od zakladateľa a správcu združenia NEF Hospodársky klub, predtým Nadácia HNclub a NEF HNclub od júna do septembra Zlatý biatec 1993 - 2007 v striebre. Unikátnou medailou sa ocenil ich prínos pre klubovú činnosť za obdobie pätnástich rokov. Od jesene dodnes bolo udelených ďaľších sedem týchto medailí pre výnimočné domáce a zahraničné osobnosti. V bankovom sejfe sú už len tri s číslami 16, 17 a 19. O niekoľko dní ten s číslom sedemnásť si však prevezme osobne od zakladateľa a správcu jubilujúceho združenia NEF Hospodársky klub Petra Kasalovského laureát výročnej ceny Zlatého biateca a čestný člen klubu od 2000. roka Ján Chryzostom kardinál Korec.



Termíny celoklubových zhromaždení február - apríl 2007

27. február 2007 od 14:00 h do 17:30 h

Pálffyho kúria na Zámockej ul. v Bratislave

IX. valné zhromaždenie, 67. riadne a celkove 194. klubové podujatie

Program:
  • Pokračovanie celoklubovej diskusie na tému Nové myslenie v Novom svete a v Novej Európe za účasti zahraničných osobností
  • Návrh memoranda o vývoji a budúcnosti Európskej únie
  • Slávnostné vyhlásenie výsledkov tradičných klubových ankiet : Najsympatickejší člen vlády SR, Najsympatickejší poslanec NR SR. Najsympatickejší politik sveta roka 2006 a Best Bank 2006
  • Slávnostné vyhlásenie laureátov výročnej ceny Zlatý biatec 2006 a prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky 2006
  • Spoločenské stretnutie
Podrobnejší program bude zverejnený na tomto priestore najneskôr 17. 2. 2007.

18. apríl 2007 od 18:00 h do 21:30 h

Radošínske naivné divadlo, Škultétyho 5, Bratislava

5. stretnutie laureátov klubových ocenení, 68. riadne zhromaždenie a 195. klubové podujatie

Program:
  • Pätnásť rokov aktivít združenia NEF Hospodársky klub v myšlienkach domácich a zahraničných osobností
  • Predstavenie RND: Desatoro
  • Spoločenské stretnutie
Podrobnejší program bude zverejnený na tomto priestore najneskôr 10. apríla 2007.



Diskusia na vlaňajšiu aj tohtoročnú najvýznamnejšiu celoklubovú tému Nové myslenie v Novej Európe a v Novom svete pokračuje prostredníctvom najrôznejších foriem komunikácií od prvých dní 2007. roka ...

Pravdepodobne oneskorená úvaha

Ing. Eduard Drobný, Prominent ekonomiky 2003

Napriek zvyškovému optimizmu v nadpise sa dohodnime, že odložíme pokiaľ možno ružové okuliare a namieste nereálnych želaní sa budeme venovať faktom. Bez mejkapu.

Keďže témou je nové myslenie v EÚ, pokúsme sa pozrieť na niektoré javy aspoň trochu v tomto duchu. Vyhnime sa opakovaniu známych formulácií, abstrahujúc od nereálnych predstáv, a mocenských želaní. Autor týchto riadkov je pragmatik žijúci rovnako, ako ostatní pod kobercovými náletmi niekedy sladkých, inokedy tvrdých, často až bizarných argumentov, ktoré majú síce skupinového, no väčšinou anonymného stvoriteľa, no, ako to býva, veľmi až priveľmi konkrétneho, no paradoxne, predsa len logicky anonymného adresáta.

Ak budeme hovoriť o našom kontinente a novom, za posledné roky rastúcom novotvare, ktorý je viac známy ako EÚ, musíme si uvedomiť, že je Európa unikátny fenomén najmä z hľadiska kultúry a civilizácie a je vzhľadom na jej postavenie a intelektuálny potenciál vo sfére najvýznamnejších mocenských záujmov, ktorým so značným eufemizmom hovoríme globalizácia. Multimediálna kanonáda sa snaží vytvoriť inzitnú atmosféru, že je to nástroj na pozitívny vývoj a ďalšie napredovanie civilizácie, samozrejme, jediným možným smerom. Globálna globalizácia je v skutočnosti - ak abstrahujeme od veľkolepej embaláže - len technológia získavania vlády, nadvlády hraničiaca v predstavách jej stvoriteľov a uvádzačov do pohybu až k neobmedzenej moci. Je viac než je zrejmé, že jediným zdrojom energie, ktorý dokáže tento mechanizmus udržiavať v pohybe, je prírodný zákon princípu výberu najlepšieho. Ani toto nie je neznáme, skôr je to smutné, lebo tak, ako hoci aj neškrupulózny (prečo by mal byť, bolo by to v rozpore s cieľom) predátor zabíja nemilosrdne v intenciách tohto princípu slabšieho soka, rovnako to v procese globalizácie a s rovnakými neškrupuľami to robí človek. Človeku.

Takže, fakt prvý:
1. Globalizácia je, akože inak, globálne (aj keď tu sú ešte rezervy) orientovaný program, na niekedy viac, inokedy vôbec - maskovaný, no exponenciálne intenzifikujúci sa proces presúvania čím väčších, v princípe však ľubovoľne veľkých, teda aj veľmi malých, finančných prostriedkov od čím väčšieho počtu donorov smerom k čím menšiemu, ale zato vhodne vybranému počtu akceptorov.

Jediné číslo za všetky argumenty: Vlani sa medzi prvými 200 najbohatšími Američanmi už neobjavil ani jeden milionár, skupinu tvorili samí multimiliardári. Ak budeme akceptovať fakt, že nezískali svoje finančné prostriedky priamo z tlačiarní cenín, je nepochybné, že sa im na ne poskladali ostatní obyvatelia planéty, zrejme aj vy a určite aj ja. Neprekážalo by mi to, keby existoval nejaký limit, napríklad máš 200 miliárd a šlus. Nedostaneš ani šesták. Lenže, toto je nemožné práve pre tzv. slobodu podnikania a vzhľadom na existenciu a aplikácie prírodného zákona o výbere najlepšieho v spoločenskej praxi. Okrem toho, čo s tým dlhým radom čakateľov, keď žiadna a ani morálna a mravná eutanázia nie je povolená?

Otázka č. 1:
Prečo ľudia hrabú už nepoužiteľné množstvá peňazí (keď každý môže byť súčasne iba v jednom oblečení, v jednom aute atď.)? Lebo peniaze tu už neznamenajú napĺňanie životných predstáv a túžob. Všimnite si, prosím, úmyselne nehovorím o dobročinnosti, pretože v prostredí, kde sa toto všetko odohráva, ju nikto nemyslí vážne a ak, len ako ďalší zdroj príjmov. Peniaze tu znamenajú moc. Možno po nej netúžiť? Možno netúžiť po stále väčšej moci? Odpoveďou na túto otázku je realita, ktorú žijeme. Najpresvedčivejšie to dokazujú najmä politici všetkých urovní, od najvyšších až po miestnych, domáci aj medzinárodní.