Andalúzske pobrežie
Apartmány










ČT krajinou vína...

Pozvánka / Invitation

Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub
- Medzinárodný mierový výbor
138. zhromaždenie a celkove 290. podujatie od 1993. roka
30. marec 2023

Videozáznam nebol dodaný v dohovorenom termíne.
Nebol autorizovaný a nemohol byť spracovaný pre zahraničie.

Program

11.55  Duševný balzám: Jasoň červenooký

Tento motýľ bol v Čechách vyhubený v roku 1935 a reintrodukcia od roku 1986 dokončená v roku 1994. Bol odchytený na Slovensku. Žije v alpinských ekosystémoch. Má dosť poddruhov. Je klasifikovaný ako zraniteľný. Osobitný význam má ochrana biotypov.

Jasoň červenooký

P. Kasalovský:

Dámy a páni, vážení hostia,

o tých 5 minút pred 12. hodinou - pred začiatkom nášho 138. riadneho zhromaždenia a celkove 290. podujatia v novom formáte sa postaral riaditeľ Krevního centra, s.r.o. vo Frýdku-Místku MUDr. Boris Bubeník. Za medicínsku cestu internistu, hematológa, biológa a transfúzneho odborníka a za vzťah  k pacientom, za organizáciu a riadenie zdravotníckeho zariadenia bol nominovaný na Zlatý biatec, ktorý si však dnes neprevezme. Je v nemenovanom štáte, v ktorom dokončuje takpovediac životopis jedného hmyzu. Bude v poradí siedmym tvorom, ktorý dostane pomenovanie po ňom.

Jeho päť minút s Jasoňom červenookým z Beskyd a Bielych Karpát malo navodiť pohodu.

Vážené zhromaždenie,

v tomto spoločenskom nečase medzinárodnom a svojím spôsobom viac ako problematickým v našom štáte, lež z vôle jeho ľudu - občanov, ako sa hovorí, ktorá sa vyjavila pred troma rokmi a jedným mesiacom, som niekoľkokrát začínal so sumarizáciou myšlienok. Avšak, nenašiel som v sebe, v blízkom okolí a mám pocit, že ani v našom vesmíre nič výstižnejšie ako pred 55 rokmi vysielal k najširšej verejnosti Jan Werich spoločne s TGM a jeho synom Janom. Myslím, že je to úvod úvodov, ktorý má domicil v jedinečnosti trvale platných myšlienok na úrovni pravdy. Je občerstvujúci, je ozdravný, je podnetný a výzvový, je o tom, čo je ľudskosť, ktorá sa stala šafránovým produktom.

Jan Werich

P. Kasalovský:

Treba dodať, že Jan Werich to adresoval v tom pamätnom roku 1968 aj publicistovi a spriaznenej duši Vladimírovi Škutinovi. Učiť deti "o slobode", ale aj dospelejších o zodpovednosti za ňu, ktorá je v súčasnosti nedostatkovým artiklom a jej zásoby sú skôr raritné ako potrebné pre smerovanie "k svetlým zajtrajškom", to je záchranná brzda pred definitívnym civilizačným úpadkom. "Svetlé zajtrajšky" sú síce hrdzavé klišé, ale rozumní ľudia si ho dokážu ľahko zameniť trebárs pojmom "šťastie".

12.10 Otvorenie zhromaždenia P. Kasalovský

a jeho slovo o prítomných, minulých a neprítomných V. I. P.

P. Kasalovský:

Werichovo zamyslenie sa je vlastné všetkým našim hosťom za obdobie od 19. augusta 1993. I keď to, čo dnes vnímame s najvyššou citlivosťou, bolo prekryté názormi a postojmi o možných riešeniach problémov politických doma i v zahraničí a vôbec vo svete, hospodárskych, spoločenských - medziľudských, sociálnych, a teda tých, ktoré znepríjemňovali a sťažovali (no i likvidujú) život ako taký.

Boli tu fyzicky alebo prostredníctvom elektroniky hlavy štátov, predsedovia vlád, ministri, predstavitelia svetových organizácií, medzinárodných vládnych aj nevládnych organizácií, svetových a  regionálnych hospodárskych lídrov. Spájali sme sa s cirkevnými osobnosťami/veličinami doma aj vo svete - rímskokatolickej církve aj židovskej (Chicago, Centrum S. Wiesenthala), aktérmi národnej aj svetovej kultúry, školstva, vedy aj medicíny.

Spoločným menovateľom bez výnimky bola snaha o pokrok. Doslova o pokrok, čo bolo naším handikepom (zdôrazňujem hendikep) v našich aktivitách. Predovšetkým doma a potom po roku 2012, resp. 2013 vo vzťahoch s viacerými diplomatickými misiami. Úprimne, diplomati nezvládali, že dialóg je najefektívnejšou i keď dosť často prekernou - trnistou cestou k porozumeniu, k vzájomnému pochopeniu sa a dopracovaniu sa k riešeniu aj tých akoby gordických uzlov vo vzťahoch.

Ešte Prvého februára 2022 sme sa nadejali, že Svet sa nemôže pohnúť k destabilizácii s možným sebazničením. Od roku 2014 sme od svetových autorít žiadali zvolanie celosvetovej konferencie o bezpečnosti a mieri. Slovenskí predstavitelia neodpovedali, a keď, tak som mal pocit, že reagujú trpaslíci z rodu "bojkov", či nedorobení politici. Zahraniční lídri boli ako tí naši, zrastení so svojou pravdou o vlastnej veľkosti - nebotyčnosti. Výnimkou bol pápež František, ktorého názor nám bol sprostredovaný v máji 2021, ale bez zásahu k lídrom veľmocí bojujúcich o hegemóniu.

Dámy a páni,

pojem "mier" je vlastne na indexe.

Spolu s ním aj tí, a teda aj my, ktorí chceme návrat do lepších čias, keď bol Svet bližšie k mieru a spolupráci. Dnešných politikov bez rozdielu príslušnosti k svetovým stranám viníme z chabosti, a v nejednom prípade z dobrodružnosti a sprenevereniu sa odkazu minulých generácií a vôbec poslaniu Človeka.

Dnešné zhromaždenie je výnimočné aj tým, že sme požiadali viacerých členov a spriatelené osobnosti, ktorí nemohli prísť osobne do Pálffyho paláca, o názor videoformou.

Je tu pozdrav od prof. Jeffa Sachsa.

Profesor Sachs

Profesor Sachs - slovenský preklad

Prepis:

Pozdravujem členov Medzinárodného mierového výboru. Som Jeffrey Sachs. Dnes sa vám prihováram z Pekingu.

Viem, že za roky svojej existencie Medzinárodný mierový výbor tvrdo pracoval na tom, aby podporil dialóg a mierové vzťahy s Čínou. Je to veľmi potrebné úsilie, priam prepotrebné v dnešných ťažkých časoch. Takisto viem, že Medzinárodný mierový výbor vytrvalo hľadá riešenia vojny na Ukrajine a všeobecnejšie aj nárastu globálneho napätia už od roku 1993, kedy MMV vznikol. Rád by som vyjadril poklonu obzvlášť Dr. Petrovi Kasalovskému za to, že založil toto pozoruhodné združenie a že je takým neúnavným lídrom a obhajcom mieru. Viem, že ste za tých 30 rokov tvrdo pracovali na budovaní spoločného európskeho domu so spoločnou bezpečnosťou. K tejto vízii sa tiež hlásim a inšpirovala ma k tomu, aby som priložil pomocnú ruku pri tvorbe ekonomických reforiem v tom regióne a radil prezidentovi Gorbačovovi, Jeľcinovi a ukrajinskému prezidentovi Kučmovi v počiatočných rokoch 1992 a 1993.


Obávam sa, že rozdeľujúce sily premohli tých z nás, ktorí sme si želali spomínaný spoločný európsky dom. Videl som v USA, koľkí ľudia sa hlásia k myšlienke Amerika -  jedina super veľmoc. Amerika, ktorá si robí, čo chce. Amerika, ktorá si môže rozširovať vojenskú alianciu, ako chce. Namiesto toho, aby chápali, že sme mali - neviem, či ešte stále máme, ale musíme to zachovať - tú neuveriteľnú príležitosť budovať skutočne spoločný európsky dom a svet v mieri, nie svet hegemónie.

Teraz prebieha horúca vojna, ktorá sa podľa mňa nezačala minulý rok, keď Putin začal inváziu na Ukrajine, ale ktorá sa začala v skutočnosti pred 8 rokmi, keď USA, žiaľ, zohrali veľkú úlohu vo zvrhnutí ukrajinskej vlády a tlačili na nezodpovedné rozširovanie NATO až k hraniciam Ruska. K tomu však ruskí lídri vyjadrili jasné stanovisko, že to je krok za červenou čiarou, ktorá je pochopiteľná. Nie je žiadny dôvod na rozširovanie NATO stále ďalej na východ až na Ukrajinu a Gruzínsko, ako USA navrhovali v roku 2008 a stále za touto myšlienkou idú.


Podľa mňa existovala možnosť rokovaní s mierovým výsledkom na Ukrajine na základe vízie obojstrannej bezpečnosti. Samozrejme, že bezpečnosť Ukrajiny je potrebné chrániť a zachovať, ale aj Rusko má opodstatnené bezpečnostné záujmy, ktoré ohrozuje rozšírenie NATO na Ukrajinu a Gruzínsko s cieľom obkľúčiť Rusko v oblasti Čierneho mora z Ukrajiny, Rumunska, Bulharska, Turecka a Gruzínska, ktoré obklopujú Rusko v oblasti, ktorá bola ruskou námornou základňou v roku 1783. Mali by sme v sebe nájsť oveľa viac zdravého rozumu, viac opatrnosti, viac sebakontroly. Prezident Putin to povedal viackrát: v roku 2007 na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, v roku 2008 na konferencii Nato - Rusko v Bukurešti, tesne po tom, ako NATO oznámilo, že Ukrajina a Gruzínsko sa stanú jeho členmi. Putin to povedal v roku 2014 po zvrhnutí Janukoviča. Putin povedal aj v roku 2012 prezidentovi Bidenovi: "Zastavte rozširovanie, priamo nás tým ohrozujete." Žiaľ, USA to nepočuli. Žiaľ, teraz prebieha proxy vojna medzi USA a Ruskom a ďalej eskaluje. Ukrajina znáša tragické a katastrofálne dôsledky - smrť a skazu, zatiaľ čo USA tlačí svoju vojenskú alianciu a Rusko hovorí: "Nie, v žiadnom prípade."


Takže, vážený Medzinárodný mierový výbor, základ pre mier existuje. Základom pre mier je to, že USA vyhlási, že NATO sa nebude rozširovať na Ukrajinu a Gruzínsko. A Rusko vyhlási, že sa stiahne domov a dovolí Ukrajine byť v bezpečí ako neutrálna krajina s medzinárodnou bezpečnostnou zárukou. A ťažká téma Krymu a Donbasu sa bude riešiť postupne, pretože sa nedá vyriešiť hneď. Ale zastavíme vojnu, zastavíme krviprelievanie, zastavíme proxy vojnu medzi USA a Ruskom pre rozširovanie NATO. Uznáme záväzok OBSE k spoločnej bezpečnosti a spoločným riešeniam.


Som v Pekingu a dnes som si vypočul čínskeho premiéra a čínskeho ministra zahraničných vecí a obidvaja hovorili o potrebe mieru na Ukrajine a o mieri, ktorý rešpektuje bezpečnostné záujmy všetkých krajín. To je veľmi prísľubné. Som presvedčený, že Čína chce vážne a úprimne pomôcť podpore rýchleho mierového ukončenia tejto vojny. Viem z diskusií s lídrami mnohých iných krajín (Brazília a podobne), že štáty na celom svete chcú umožniť Ukrajine a Rusku zastaviť priame boje a najmä USA a Rusku nájsť modus operandi, ktorý bude rešpektovať bezpečnostné záujmy všetkých krajín.


Medzinárodný mierový výbor to plne chápe. Vy neustále voláte po spoločnom európskom dome, hovoríte, že cestou k bezpečnosti je mier, nie vojna. Naozaj potrebujeme pomôcť vládam európskych krajín a USA vyslyšať to posolstvo, že existuje cesta von z tejto eskalujúcej skazy, a to cesta opatrnosti, sebakontroly zo strany členských štátov NATO, vyžaduje si stiahnutie ruských vojsk, vyžaduje si dobrú vôľu krajín na celom svete, ktorá viem, že sa nájde v Číne, v Brazílii, v Indii, Južnej Afrike, Indonézii, Turecku a v mnohých a mnohých ďalších krajinách, ktoré sú toho názoru, že táto vojna sa musí skončiť.


Ďakujem vám veľmi pekne, spolupracujme naďalej. Som veľmi vďačný za Mierovú cenu zo Slovenska 2015, ktorú ste mi udelili. Skutočne si ju ctím a hlboko obdivujem prácu, ktorú Medzinárodný mierový výbor vynakladá a sľubujem, že so mnou môžete rátať. Potrebujeme mier, môžeme ho dosiahnuť a vaša snaha je nenahraditeľná na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa.


Ďakujem za pozornosť, srdečne vás pozdravujem z Pekingu a verím, že v blízkej budúcnosti sa môžem tešiť na osobné stretnutie s mnohými z vás. Ďakujem vám a želám vám úspešné stretnutie klubu.

12. 25

Videozáznam z vyhlásenia laureátov Zlatého biatca
a "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2022
Laureáti cien za rok 2022

P. Kasalovský:

Dámy a páni,

Pristúpime k slávnostnému vyhláseniu nových laureátov Zlatého biatca za rok 2023 na základe Štatútu z 10. apríla 2006.

Budú znieť fanfáry na počesť nových laureátov Zlatého biatca s poradovými číslami 285 a 286:

Podpredsedu Spoločnosti M. R. Štefanika Branislava Neumaira

Za prínos k poznávaniu osobnosti gen. M. R. Štefánika, za približovanie veličín SNP a národnooslobodzovacieho zápasu národov Československa najširšej verejnosti, za snahu šíriť dobré meno slovenského národa a Slovenskej republiky v zahraničí.

Mgr. Diany Šímovej, tlmočníčky a prekladateľky

Za spoluprácu na sprístupnení myšlienok, názorov a postojov zahraničných V.I.P. hostí združenia a ich spätnej informovanosti o jeho aktivitách a dokumentoch v anglickom a francúzskom jazyku v období rokov 2019-2022.

a 

27 laureáta "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2022 Ing. Mikuláša Milku, predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa CK HYDROTOUR, a.s., Bratislava

Za celoživotné úsilie vytvárať podmienky pre vzájomné spoznávanie národov a ich štátov, za rozvoj cestovného ruchu na Slovensku a trvalú podporu hospodárskej spolupráce vo svete

Ceny odovzdajú spolu so mnou predseda výboru združenia Ján Gabriel a člen výboru genmjr. Svetozár Naďovič.

Prosím o fanfáry.

12.40 

Príhovor prof. Juraja Sipka:

Aký bude Svet 30. marca 2024 ?

12.55 P. Kasalovský - J. Šály: "Ako vnímame   tohtoročný výročný míting WEF ?" Z tretej časti dokumentu: "O hrozbách informačnej revolúcie"

Tretia časť nášho dokumentu o tohtoročnom Davose: Ekonómia, informácia, big data

Vážené dámy a páni,

aj v januári 2023 vo švajčiarskych Alpách ako každý rok super bohatí a bohatší technokrati diskutovali o tom, ako napraviť rozbitý svet. Sociálne zloženie spomínaného auditória nebudilo a nebudí prílišný optimizmus v odbornom svete.

Pýtate sa prečo ?

Nuž vystriedalo sa tam 2700 účastníkov, vrátane 52 hláv štátov, 600 generálnych riaditeľov, 160 mladých globalistov, 125 odborníkov z popredných svetových univerzít, výskumných inštitúcíi a think-tankov z USA, ale aj riaditeľ FBI Chris Wray, generálny riaditelia spoločností Amazon, BlackRock a Pfizer, vrcholní predstavitelia Gatesovej nadácie a Sorosovej siete, vydavatelia denníku The New York Times a dalších médií.

Osobitnými hosťami boli John Kerry, zvláštny vyslanec prezidenta Spojených štátov amerických pre oblasť klimatu, Avril Hainesová, riaditeľka Národnej spravodajskej služby USA, Martin J. Walsh, minister práce USA, Katherine Tai, obchodná zástupkyňa Spojených štátov, Chrystia Freelandová, podpredsedníčka kanadského premiéra a ministerka financií, Christine Lagardeová, prezidentka ECB, ukrajinský prezident Zelenskij vystúpil so Jensom Stoltenbergom, generálnym tajomníkom NATO atď...

Bola aj panelová diskusia s názvom "Obnovenie bezpečnosti a mieru." Pripomínala však orwellovský newspeak pre často používané slová - klišé a kvázi termíny: "Ako zbalkanizujeme Rusko, ako zničíme to, alebo ono. Zbrane, zbrane a ešte raz zbrane. To predznamenalo, ako sa bude nakladať s informáciami.

Treba konštatovať, že sme v rokovaní fóra zaznamenali oproti úplne racionálnym opatreniam, aj vzostup falošnej pravdy.  Pritom na Hospodárskom klube považujeme vzťah spomínaných kategórií: Ekonómia, informácia a big dáta za rozhodujúci pre riešenie súčasnej krízy globalizmu a mierovej zmeny celej spoločensko-ekonomickej formácie.

Položme si otázku, čím je informácia v ekonomike ?

Nuž, na  úrovni poznania ekonomickej teórie sme dospeli k záveru, že informácia predstavuje najkoncentrovanejšiu výrobnú silu.

Ak to poznáme, tak aké prekážky stoja pri obnovení dynamiky ekonomiky a dynamiky ekonomickej teórie? Aké sú potom skutočné úlohy informácie v reprodukčnom procese globálnej ekonomiky ?

V prvom rade je to splnenie veľkej dátovej výzvy - kvalita.

Teda, kvalita správ o nekontrolovateľných falošných dátach šíriacich sa sociálnymi médiami. Tak tie majú potenciál úplne narušiť hospodársko-politický proces a podkopať medzinárodné štandardy bezpečnosti, transparentnosti, ktoré ešte ako tak považujeme za samozrejmosť.  Problém sa stal natoľko vážnym, že Facebook, Youtube a iné sieťové platformy navrhujú systém na identifikáciu pochybných správ a ich označovanie. Na tomto úseku prepukol prudký konkurenčný boj súkromných firiem kvôli astronomickým príjmom.

V nadchádzajúcich rokoch budeme čeliť doslovne zničujúcim existenčným otázkam po tom, čo ľudská civilizácia vstúpi do tejto transformácie. Transformáciu už nepoženie ľudská slabosť, ale rast schopnosti zhromažďovať, ukladať, zdieľať, meniť a sfalšovať informácie do akejkoľvek formy. Samozrejme to bude spojené s prudkým poklesom nákladov na ich falšovanie. 

Čaká nás informačná revolúcia

Nevyhnutný nárast výpočtového výkonu čo do rýchlosti a objemu dát našich počítačov mobilov vzrástol na 10 Tb a viac. V posledných rokoch sa zjednodušil prenos, modifikácia, vytváranie a ničenie obrovského množstva dát. Tým sa informácie stali fluidnými. Áno, tekutými, a teda potenciálne nespoľahlivými. Rýchlosť, akou je nimi možné efektívne manipulovať, sa zvyšuje úmerne rastu výpočtovej kapacity. Len pripomeniem niektoré sabotáže v priemysle u zariadení, ktoré sa zaoberajú spracovaním, jadrových a iných nebezpečných materiálov, riadenie prevádzky elektrární, nemocníc a pod.

Prvá otázka po rokovaní Davosu potom znie: Kontrolujete informácie preto, aby ste nás chránili? O tomto probléme je treba povedať. Informácie možno skombinovať s inými dátami (aj informáciami), aby sa napríklad poskytli úplné profily ľudí, ktoré presahujú rámec toho, čo jednotlivci o sebe vedia. Ťahúňom informatizácie v nasledujúcich rokoch budú kamery kombinované s mini-dronmi. Rozsah možného sledovania sa dramaticky zvýši. Globálne predpisy budú absolútnou nevyhnutnosťou, inak nebude možné zastaviť zhromažďovanie takejto formy veľkých dát (Big-Data).

Má to všetko znamenať, že vytvoríme spolu s propagovanými digitálnymi menami, platobnými kartami, QR kódmi "digitálny koncentrák" ?

Pri tom digitálne platformy pre fotografie a videá sú mimoriadne náchylné na zmeny, a to je problém ešte horší.  Jednotlivci budú môcť vytvárať presvedčivú dokumentáciu, fotografie, alebo videá, v ktorých bude každá udalosť zahŕňajúca každého jednotlivca živo zobrazená autentickým spôsobom. Pre ľubovoľný počet spoločenských frakcií a záujmových skupín, bude čoraz jednoduchšie vytvárať materiály, ktoré dokumentujú ich perspektívy vývoja, čím vzniká systémový politický chaos.

Potom je načase sa opýtať, čo je realita, ktorú dnes žijeme?

Publikované návrhy informačných riešení vo svete, vrátane niektorých záverov Davosu, nás dostanú do prostredia, keď pozorovateľ nedokáže rozlíšiť vyrobené obrázky a filmy od reality a činnosti počítača. Umelá inteligencia už dnes môže ľahko vytvárať nový obsah.  Schopnosť on-line vytvárať presvedčivé obrázky, scény zvuky sa spojí s ďalšou generáciou technológií virtuálnej reality, aby sa ešte viac zamotala otázku: Čo je skutočné? 

Počítačový zábavný priemysel a schopnosti trenažérov ľubovoľnej ľudskej práce ukazujú svoje možnosti, vrátane astronomickej ziskovosti, ale aj nákladov tohto priemyslu.

Svet sa už dávno zaľudnil virtuálnymi ľuďmi a každý, kto má elektronickú adresu, nesie svoj elektronický tieň, prípadne aj celú elektronickú osobnosť. Toto je len polovica nášho problému. Tieto virtuálne svety sa rozšírili aj na sociálne siete. Čoraz väčší počet ľudí na sieťach nie sú skutoční ľudia, ale postavy - akési elektronické avatary vytvorené tretími stranami. Dnešné počítače ich dokážu na sociálnych sieťach vytvoriť tisíce. Rastom výkonu a šírky Internetu aj státisíce. Pri tom majú značne zložitú históriu digitálnej osobnosti. Títo, alebo tieto avatary, zapájajú ľudských partnerov do presvedčivých konaní, ktoré bezpečne prechádzajú aj Turingovým testom. Tým rastie neschopnosť fyzického človeka rozpoznať odpoveď na otázku, ktorú im položil stroj a ktorú človek.

Títo e-partneri môžu byť emociálne príťažlivejší ako ľudskí "priatelia". Uvedené schopnosti majú potenciál vážne narušiť náš samotný koncept spoločnosti a reality. Dokážeme vôbec zostaviť súbor kódexov a zákonov na reguláciu takéhoto prostredia? Ukazuje sa, že nie. A tak prichádza na scénu: návrh SVETOVEJ ÚSTAVY INFORMÁCIÍ , ako všeobecný pokus spoločnosti a nie iba pokus Davosu.

Konštituovanie informácií by sa malo stať medzinárodne uznávaným, právne záväzným dokumentom. Ten by stanovil pravidlá pre zachovanie presnosti informácií a ich ochranu pred zneužitím. ÚSTAVA by tiež stanovila aj parametre pre inštitúcie poverené uchovávaním dlhodobých záznamov presných informácií, s ktorými možno porovnávať iné údaje. To by slúžilo ako ekvivalent atómových hodín na presnú referenciu v plynutí udalostí a úniku to súčasného zmätku.

Ďalší problém je schopnosť certifikovať integritu informácií.

To je problém rádovo ešte závažnejší, ako je problém duševného vlastníctva. Spôsob, akým je dnes riešený komerčnými právnikmi, je skôr brzdou.

Vidíme, že súčasné systémy riadenia informácií jednoducho nestačia. Ich prepracovanie, aby spĺňali potrebné štandardy je prácnejšie ako navrhnutie a implementácia úplne nového funkčného systému riadenia informácií. Na túto bariéru sústavne naráža ekonomická prax. Nezvládame systém reprodukcie distribúcie pracovnej sily, distribúcie surovín, energií, potravín. Riadenie ekonomiky len cez hodnotové a materiálové nástroje nepostačuje. Svet potrebuje verejné informačné nástroje. V toto smere je Davos jednostranne zameraný na finančnú sféru a udržanie dolárového systému a jeho úplnú digitalizáciu a likvidáciu hotovosti. Čo je aj pre ekonomickú vedu transhumanistická a dystopická utópia, ktorú sme na našom klube neraz kritizovali. Máme ďalší problém.

Informačný odpad a čo s nám ?

Ak začneme plánovať nové ekonomické inštitúcie, ktoré budeme potrebovať, musíme sa vyhnúť najväčšej hrozbe: Tou je neviditeľná manipulácia s  dátami a informáciami bez legitimity. Ako príklad môžu poslúžiť zdanlivo bezvýznamné údaje získané z odpadu, e-mailov a fotografií. Už sme si dokázali, že dáta sa teraz dajú ľahko kombinovať a systematicky triediť analyzovať, aby poskytli informácie o jednotlivcoch. Dokonca viac, ako by vláda získala z legálneho odposluchu. Táto technológia síce zjednodušuje implementáciu procesu, no je ťažšie odhaliteľná. 

Čoraz menšie zariadenia v počítačoch a mobiloch dokážu v priebehu času s veľkou ľahkosťou fotografovať ľudí, miesta, udalosti a predmety. Tieto údaje možno kombinovať a triediť tak, aby sa získali mimoriadne presné opisy každodenného života jednotlivcov - kto sú a čo robia.

Približne o ďalších 10 rokov, keď zvýšený výpočtový výkon bude umožňovať, sledovať miliardy ľudí so značným rozlíšením a táto schopnosť bude kombinovaná s autonómnymi dronmi, budeme potrebovať nový právny rámec, ktorý bude systémovo reagovať na používanie a zneužívanie informácií na všetkých úrovniach spoločnosti.

 Keďže náklady na zber informácií sa stávajú lacnými, je ich čoraz jednoduchšie zbierať a triediť. Máme množstvo údajov o jednotlivcoch a skupinách, získavame relevantné informácie o podrobnostiach z ich života a aktivitách v súkromí. A sú nám vôbec treba pri energetikej chudobe treba ? Po preštudovaní materiálov Davosu vzniká aj otázka pre aktérov.

Sledujete informácie, aby ste nás kontrolovali?

Osobné informácie možno skombinovať s inými informáciami, aby sa poskytli úplné profily ľudí, ktoré presahujú rámec toho, čo jednotlivci o sebe vôbec vedia. Keďže v nasledujúcich rokoch budú kamery kombinované s mini-dronmi, rozsah možného sledovania sa dramaticky zvýši. Globálne predpisy budú absolútnou nevyhnutnosťou z jednoduchého dôvodu. Už nebude možné zastaviť zhromažďovanie takejto formy veľkých dát. 

V nie príliš vzdialenej budúcnosti bude možné lacno vyrobiť nielen texty a dáta, ale všetky formy fotografií, nahrávok a videí s takou mierou vierohodnosti, že fiktívne infoartefakty budú na nerozoznanie od ich historicky presných náprotivkov. Už v súčasnosti existujúci výpočtový výkon to umožňuje v spojení s počítačovými zručnosťami na úrovni stredne pokročilých používateľov.

Digitálne informačné platformy pre fotografie a videá sú mimoriadne náchylné na neautorizované zmeny. Problém sa ešte zhorší. Jednotlivci budú môcť vytvárať presvedčivú dokumentáciu. Vzniknú fotografie alebo videá, v ktorých bude každá udalosť zahŕňajúca jednotlivca zobrazená autentickým spôsobom.

Potom pre ľubovoľný počet frakcií a záujmových skupín bude čoraz jednoduchšie vytvárať materiály, ktoré dokumentujú ich perspektívy vývoja, čím vzniká politický a systémový chaos. Keď dospejeme k tomuto bodu, pravidlá stanovujúce čo je pravda a čo nie, už nebude možné stanoviť. Samozrejme oprávnenie organizácie určovať aké informácie sú pravdivé, so sebou prináša neuveriteľné riziko zneužitia. 

Čo je potom potom realita?

Počítače už môžu ľahko vytvárať pomocou nový obsah. Bude možné v týchto výmysloch umelej inteligencie pokračovať ? Samozrejme, že áno. Tým sa vytvoria presvedčivé alternatívne reality so značnou výrazovou hĺbkou schopnosti napodobenia. V tomto bode informačnej revolúcie začneme využívať prienik virtuálneho sveta a sveta, ktorý reálne obývame.

Ak sa nejaká udalosť stane trvalou realitou v týchto duálnych svetoch, môže to byť pre ľudí ťažké. Dokonca nemožné pochopiť, že udalosť sa v skutočnosti nikdy "nestala". Tým sa otvorí brána pre masívnu manipuláciu politiky a v konečnom dôsledku aj histórie. Napríklad virtuálne postavy budú mať prepracovanú históriu aj spomienky na udalosti za desaťročia existencie. Vytvoria sa populácie miliónov anatomicky odlišných virtuálnych ľudí. Potenciál pre zmätok bude ohromný. 

Ale to je len polovica problému. Tieto virtuálne svety sa už rozširujú aj na sociálne siete. Čoraz väčší počet ľudí na Facebooku. Youtube a inde, nie sú vôbec skutoční ľudia, ale postavy - avatary vytvorené tretími stranami. Keď budú počítače výkonnejšie, bude možné na sociálnych sieťach vytvoriť tisíce, potom státisíce jednotlivcov, ktorí majú zložitú osobnú históriu a akýsi  punc osobnosti.

Tieto virtuálne identity budú môcť zapojiť ľudských partnerov do presvedčivých rozhovorov. Dokonca u ľudí prejdú Turingovým testom.  A keďže títo virtuálni ľudia môžu písať správy na Skype 24 hodín denne a prispôsobovať svoje správy tomu, čo jednotlivec považuje za zaujímavé, môžu byť a sú príťažlivejší. ako ľudskí "priatelia". Majú potenciál vážne narušiť náš samotný koncept spoločnosti a reality. Vznikne konkrétna potreba súboru kódexov a zákonov na reguláciu takéhoto prostredia.

Čo je nárast falošnej pravdy

Časom sa môže virtuálna realita pre ľudí, ktorí sú na ňu navyknutí, zdať oveľa reálnejšia a presvedčivejšia ako tá skutočná. Položená otázka je obzvlášť dôležitá, pokiaľ ide o ďalšiu generáciu, ktorá bude vystavená virtuálnej realite už od detstva. Virtuálna realita nepodlieha zákonom kauzality. Vzťahy medzi udalosťami sa dajú ľahko meniť a poznávacie procesy a predpoklady neplatia. Virtuálna realita môže zamieňať také základné pojmy, ako je zodpovednosť a vina, alebo vzťah medzi sebou samým a spoločnosťou. V nie príliš vzdialenej budúcnosti bude možné presvedčiť ľudí o niečom aj chybnou, alebo iracionálnou logikou. Jej jediným základom je virtuálna realita. Táto skutočnosť má hlboké dôsledky pre každý aspekt správania súčasnej inštitucionálnej funkčnosti sveta. 

Mediálna realita rozšíri svoj neblahý vplyv, ale jej účinnosť už klesá všeobecným vzdelaním občanov. Domnievam sa, že tento proces nemožno riadiť a nie v právnom systéme a nástrojmi, ktoré tu používame v súčasnosti.

Možno vás trápi otázka či ste sledovaný?

Žijeme v ekonomike založenej na peniazoch, kde informačná revolúcia zmenila povahu samotných peňazí. Peniaze odišli z analógového systému, ktorý bol kedysi obmedzený na množstvom zlata a počtom hráčov. Je tu pokus o digitálny systém. V ňom jediným obmedzením hodnoty je množstvo informácie o peniazoch zastúpených v počítačoch. Ich hodnota je určená iba toleranciou rizika zo strany užívateľov. Samozrejme počet hráčov a schopnosť národných a medzinárodných inštitúcií monitorovať finančný systém rastie. Záruky bezpečnosti a sloboda jednotlivca sú zjavne nedostatočné. Problém sa zhorší, keď sa zvýši výpočtová sila kvantovou technológiou. Okamžite sa zmení počet a závislosť hráčov, ktorí sa môžu celoplanetárne zapojiť do zložitých manipulácií s digitálnymi peniazmi. Čo s tým? Davos navrhuje riešenie.

Svetový ústavný informačný dohovor ako problém

Volanie po ústavnom dohovore a doteraz načrtnutej informačnej problematike je v súčasnosti nereálne. Dohovor by sa stal iba pretapetovaním politík byrokratických mocností a štátov v oblasti súkromia a bezpečnosti.

Týmto naše sa úvahy dostali do N-rozmerného priestoru, ktorým dnes vstupujeme do veku informačnej revolúcie. Väčšina predpokladov, ktoré boli základom našich predchádzajúcich úvah návrhov systémov riadenia informácii je založená na skutočnej geografii globálnych podmienok ekonomiky. Tie budú multiglobalizmom dekomponované. Potreba zabezpečiť presnosť informácíi môže byť nakoniec dôležitejšia, ako potreba chrániť súkromie. ..."Bolo by nezodpovedné a unáhlené navrhnúť "bežnú" štruktúru informácií, ktorá by sa dala ľahko použiť na celom svete, aby reagovala na dnešnú komplexnú situáciu informácií."...Znejú hlasy našich odporcov demokratizácie ekonomiky a informatizácie.

13.10

P. Kasalovský

Moderovaná diskusia za mysleným okrúhlym stolom na tému:

" Aký je súčasný Svet a my smrteľníci v ňom ?"

V súvislosti s prijatím  priority našich aktivít, resp. zamerania, ktorým je orientácia na otázky vojny a mieru, ako aj novej kvality bezpečnosti v celosvetovom meradle, je treba komunikovať s najširšou verejnosťou. V tom svete je aj Slovensko a každý z nás. Dozaista nechceme byť donkichotskými bojovníkmi za mier. Mali by sme byť - ostať ľuďmi na svojich pozíciách - vo firmách, v inštitúciách a vôbec v každej chvíli, kde je život, no i tam, kde je ho málo, alebo mizne a ostávajú "milé" a svojím spôsobom jedinečné spomienky.

Bol by som rád, aby sme sa prezentovali navonok tým, čo sme prežili a tie momenty, keď sme boli šťastní. Keď sme niečo dokázali, ako sme vtedy vnímali svoju rodinu, svoje pracovisko a svoje okolie. Nijaký život a vôbec nijaká aktivita nemôže nikoho zadostiť, pokiaľ nie je v znamení dobra, prospechu, človečenskosti... Nemusíme sa presvedčovať, že nejde o výšku vkladov a majetku, ale o to, aby život stál za to.

Tak prosím listujme v pamäti a odpovedzme na tú otázku, vyjavme, kedy vám bolo ľudsky "najľudskejšie". Aj preto, že musíme prispieť k zmene myslenia - o a tom sme už v našom združení hovorili nespočetnekrát. Ale málokedy osobne a som presvedčený, že treba vyrábať ľudskosť takými ľuďmi ako ste vy. Práve preto, že je pomaly v ilegalite  a navrch má v našej spoločnosti to, o čo v roku 1989 nešlo - nechceli sme egoizmus, aroganciu, mamon, brutalitu, odcudzenie sa a neúctu k človeku.  

Nechceme hovoriť o charite, ľutovaniu chudobných a biednych, o ľudských troskách. To vlády s radosťou prenechávajú nadáciám, združeniam a spolkom, jednotlivcom z najbohatších, ktorí už vnímajú, že zmysel života - teda ani charakter a česť sa nedajú kúpiť. Je to aj o spoluzodpovednosti za to, čo sa vôkol nás deje. A my sme sa rozhodli pre prioritu zvanú "mier", ktorá sa javí mnohým podnikateľom, mnohým, ktorí sú na čele kolektívov ako čosi chimerné.  Ako niečo, čo sa samo vyrieši.

Úvodné myšlienky Vadima Brezného majú titulok "Zabudnutý zmysel života"

>>Toto nie je môj svet!<< Túto vetu počujem poslednú dobu často. Hovoria ju naši ľudia i zahraniční rôzneho rangu, ktorí už niečo zažili. Pripájam sa k ním, toto nie je môj svet. Na tomto mieste sa otvára otázka, prečo to tak je? Získané uvedené dôvody majú pekne široké spektrum. Sú to; sabadeštrukčné stratégie Európskej únie, diktatúra Európskej únie, ovládanie EU G -sedmičkou stúpajúca strata národnej suverenity, tvrdý kapitalizmus, politika, ktorá začína byť zárobkovou činnosťou pre ľudí, ktorí v živote ešte nič poriadneho nedokázali, klasický pravý liberalizmus sa mení na neoliberalizmus, moc médií stúpa. Argumentácia pokračuje ďalej poukázaním na vzrastajúci pokles životnej úrovní a stúpajúcu chudobu, na vzrastajúcu existenčnú neistotu, na burnout, na nespravodlivosťou, na Gender ideológiu, na presadzovanie rodovej rov-nosti, na rozširujúcu sofistikovanú prefíkanú a často až agresívnu manipuláciu viacerých mienkutvorcov, na odoberanie základných práv rodičom pri výchove ich detí, na nedôveru až strach z umelej inteligencie a jej algoritmom, na cyber kriminalitu, ale aj na informačný overflow nahradzujúci predovšetkým u detí a mládeže zdravý prirodzený vývoj osoby ako celok, ako i na vznikajúcu digi-tálnu demenciu. Najviac sa spomínala chýbajúca slušnosť, empatia, profesio-nalita, múdrosť a fyzické i duševné násilie, ktoré vyvoláva smútok, nenávisť, hnev, žiaľ, bezradnosť, zúfalstvo a s tým spojené rany na srdci i na duši, ktoré sú sprevádzané hlbokým smútkom, slzami a nárekom. Aby toho nebolo málo, podporujú sa vojny a to dokonca aj tá pred našimi bránami, ktorá môže pri momentálnom správaní sa západných lídrov zasiahnuť Európu. Toto je nie práve závidenia hodná realita a ani budúcnosť.

Ak sa teraz nad týmto všetkým zamyslíme, zistíme jednu vec a to, že všetky tieto kamene úrazu a priepastí neľudskosti majú spoločného menovateľa. Je to strata vnímania zmyslu života a tá sa deje žiaľ aj v najvyšších mocenských kruhoch na politickej, ekonomickej a spoločenskej úrovni.

Keď máme pred očami spomenuté fakty vedúce k negatívnemu vnímaniu nášho sveta, je za tým predovšetkým nedôvera vo vývoji ľudstva. Už dávno USA prezident John F. Kenedy povedal: Neexistuje žiadny vývoj, keď ľudia nemajú dôveru v budúcnosť. Zapríčiňujú to chýbajúca ľudská vízia lepšieho a istejšieho života a lídri, ktorí by boli schopní ich zaviesť do praxi. Nemalú úlohu tu hrá aj tvrdenie, že my sme si všetci rovný bez ohľadu na našu jedinečnosť. Potláča sa pravda, lebo rovný sme si iba pred zákonom, aspoň tak by to malo byť, a ako sa hovorí, pred Pánom Bohom. Vzdelaní a nevzdelaní nie sú si rovní, ani lekár a vrah, ani bohatý a chudobný, ani tínedžeri a dospelí, ani ženy a muži, ani zdravý a chorý človek. Práve tak isto tu hrá svoju negatívnu úlohu sofistikovaná prefíkaná manipulácia prekrúcaním definícií, faktov, tradičných morálnych, etických a ľudských pravidiel i noriem, ktorými predošlé generácie podporovali procesy dobra. Už Alexandre Dumas povedal, že nie silné prostriedky ale silné duše menia svet. Ja k tomu pre istotu ešte dodám, že majú to byť múdre cnostné charakterné osobnosti, ktoré nemajú svoje srdcia a duše nasiaknuté jedom povýšenectva a nenávisti. Poznajú zmysel života, záleží im na ľuďoch a sú aj schopní čo najskôr začať renesanciu etického hodnotového sveta, ktorú bezodkladne potrebujeme.

Čo týmto chcem povedať. Na svete existuje zlo i dobro, či sa nám to páči alebo nie. Je dôležité si ale pritom uvedomiť, že zlo sa nesmie nikdy hladkať ani rešpektovať, lebo rešpekt je spojený s uznaním a úctou. Zlo sa musí tolerovať len vtedy, keď nemáme moc ho odstrániť. Zlu sa treba rozhodne postaviť do cesty, no tiež sa mu nesmie ubližovať, lebo to vedie k eskalácii konfliktov a k silnému násiliu, ako sa to žiaľ ešte stále deje na Ukrajine. Povýšenectvo, zlomyseľnosť, bezohľadnosť, závisť, arogancia, opovrhovanie životmi, egoiz-mus, pažravosť, nenávisť, zvrhlosť, nemorálnosť ako i konané fyzické i duševné násilie sú vlastnosti zla, ktoré by sa v budúcnosti mali odstrániť pri vývoji ľudstva a čo najskôr nahradiť hodnotami, cnosťami ako sú porozumenie, súcit, spravodlivosť, profesionalita, dobrosrdečnosť, schopnosť vedieť odpustiť, vďačnosť, sloboda, ktorá neubližuje, opodstatnená a skutočná úcta k prírode, k zvieratám i k ľuďom. No predovšetkým potrebujeme generálnu cnosť a to je múdrosť, ktorá sa dá dosiahnuť len skúsenosťou, srdcom a mentálnymi hodnotami. Nutné je uvedomiť si, že morálka, etika a cnosti sú pilierom nášho šťastia, úspechu a vnútornej harmónii. Bez nich nedokážeme mať totiž lepšiu a istejšiu budúcnosť, ktorú si v podstate želá každý z nás a po ktorej túžime.

Nie je teda náš zmysel života v tom, že sa dáme na takú cestu vývoja osobnosti a ľudstva, ktorá nám privedie úspech, radosť do srdca a spokojnosť do duše? Jedno je isté, je najvyšší čas sa zobudiť a spraviť všetko preto, aby sme jedného dňa dokázali povedať: Toto je mierumilovný, ľudský chápavý svet, v ktorom sa oplatí žiť a ja som rád, že si ho môžeme užívať bez sĺz a rám na srdciach a na dušiach.

P. Kasalovský:

Vadim Brezny uviedol, ako je na tom príliš veľa smrteľníkov. Od ktorých sa chce len jedno. Myslieť  a konať tak, ako si želajú vyvolení - zvolení, alebo majetkove na nebesách. Nielen Brezinského dcéra sa tak vyjadrila pred covidovým časom, ale dokonca aj viacerí členovia slovenskej vlády, ktorá je už dnes v demisii. Horšia vláda už ani nemohla a nemôže byť. Kto z jej členov pochopil, čo tu spáchali ?! Nie sú nijak výnimoční vo svojich predstavách, ako "zlepšili" Slovensko, ako rozvinuli demokratizáciu a boli fakľonosičmi nového myslenia.

Tretia časť videozáznamu

Čo potrebujeme v tomto civilizačnom blúznení ako štát, národ, teda  ako celok, ako jeho časti, ako naša rodina a každý jej člen...?!

Reaguje česká filozofka prof. Anna Hogenová. Náš titulok: "Aby človek patril sebe samému..."

prof. Hogenová

Pracovné povinnosti si plní predseda SOPK Peter Mihók, ale svoju účasť vyriešil videozáznamom.

Peter Mihók

Peter Mihók:

Nevynášajte nezodpovedné súdy...

Každý rok v tomto období viac ako inokedy navštevujem jednotlivé regióny Slovenska, veľa komunikujem s ľuďmi, snažím sa viacej počúvať ako hovoriť, s cieľom pochopiť ich denné starosti a problémy ale aj poznať ich pohľad na súčasný svet a jeho výzvy. Aj dnes som v regióne Banská Bystrica a to je dôvod prečo sa Vám prihováram týmto spôsobom.

Hlavný poznatok z tejto komunikácie je, že to čo sa vydáva za tzv. mainstream je ďaleko vzdialené od reality Slovenska a jeho občanov. Ľudia odmietajú to čo nazývajú vymývaním mozgov a nehoráznym klamstvom. Neveria žiadnym oficiálnym informačným kanálom a prestali veriť politike, ktorá sa dnes na Slovensku praktizuje. Staršia generácia dožíva roztrpčená a mladí hľadajú svoju budúcnosť a uplatnenie hocikde za hranicami tejto krajiny. A to, keď chceme hovoriť o budúcnosti a perspektíve štátu, ktorý má za sebou krátkych 30 rokov svojej existencie, je viac ako alarmujúce.

História, aj tá ktorú dnes píšeme, je štafetový beh. Každá generácia, každý jednotlivec či národ alebo ľudstvo ako celok sa pod ňu podpisuje. Podpisuje sa pod ňu nielen angažovanosť, nielen aktivita, ale aj ignorácia či ľahostajnosť. Aký štafetový kolík odovzdáva súčasná generácia tej novej nastupujúcej? Nehovorme, že jej nerozumieme, nehovorme, že je zlá a neperspektívna. Je to náš produkt, je to naša zodpovednosť, je to naša výchova. Je to práve taká istá naša zodpovednosť, ako za budúcnosť, ktorú dnes tvoríme.

Dopad našich dnešných rozhodnutí tu bude pôsobiť aj vtedy, keď my tu už nebudeme. Uvedomme si váhu generačnej zodpovednosti. Sme generácia, ktorá bola súčasťou histórie roku 1968, 1989, 1993, 2004 či 2009 ako aj súčasného geopolitického prepoľovania či prepoľovania charakterov a máme svoju spoluzodpovednosť bez ohľadu či sme tieto míľniky prežili aktívne alebo pasívne.

Dnes sme spolu s nastupujúcou generáciou zodpovední za to, aká bude podoba našej spoločnosti po veľkom tresku, ktorý ľudstvo dnes prežíva. Áno dnes oprávnene môžeme hovoriť o jednom zo zlomových období histórie ľudstva, a to v dimenzii spoločenskej, politickej, bezpečnostnej, technickej a technologickej, informačnej a intelektuálnej. Čelíme obrovským výzvam v oblasti klimatickej, ekologickej genetickej, či umelej inteligencie. Každé zaváhanie, omyl či chybné rozhodnutie môže mať tragické dopady na jedinca či spoločnosť ako celok. Toto sú výzvy aj pre slovenskú pospolitosť. Tu musíme prejaviť nielen náš intelekt, ale aj rozhodnosť a zodpovednosť. História sa zastaví, keď štafetový kolík zostane v rukách bežca, ktorý už nevládze. Ľudstvo a aj Slovensko má jediný kapitál a tým je ľudstvo a občania Slovenska sami o sebe. Všetko na svete sa dá nahradiť ale ľudský faktor nie.

Vážme si a rešpektujme preto našich vlastných ľudí, nevynášajme nad nimi nezodpovedné politické súdy a zatracovania v mene akéhosi mainstreamu, nedeľme ich na dobrých a zlých, múdrych a hlúpych, mocných a bezmocných a každému kto na Slovensku tak robí pripomínam slová básne Andreja Sládkoviča "Nehaňte ľud môj"

Nehaňte ľud môj, že je ľud tichý, že rád trpí, že je slabý,

pravda, surovej on nemá pýchy, nie je v zápasoch

pochabý.

Vy to neviete, že duch národov práve takú povahu má:

Keď má vystúpiť s činnou slobodou, najprv ticho myslí,

dumá

Sládkovič napísal túto báseň na ochranu Slovákov voči iným. Dnes sa dá jeho báseň parafrázovať na ochranu voči vlastným - Nehaňte ľud svoj, ale vážte si ho, rešpektujte ho, vytvárajte podmienky pre jeho rozvoj a pestujme v ňom nefalšovanú hrdosť na jeho históriu a súčasnosť a tým spoločne zabezpečíme jeho budúcnosť a dáme mu perspektívu.

Odpovede Jirku Mikulenku na otázky k diskusii o danej problematike - téme, ktoré kládol moderujúci P. Kasalovský:

  1. Čo považujete za najväčší úspech vo vašom živote?

Schopnosť preberať zodpovednosť, rozhodovať sa správne v pravý čas a sila vždy po zrazení na zem sa znova postaviť a ísť si ďalej svoje.

  1. Kedy vám bolo ľudsky "najľudskejšie"?

Nedá sa vymedziť konkrétne obdobie, ide skôr o určité momenty, životné situácie, keď "človečina" robila svoje, či už na strane prijímateľa alebo donora. Za každé som vďačný.

  1. Ako je to s vnímaním úspešnosti vo vašom okolí?

Úprimne? No, záleží, aké okolie máme na mysli. S najbližšími je to v poriadku. Čo sa už týka širšieho okolia, moja skúsenosť od príchodu do SR v roku 1976 hovorí, že úspech sa netoleruje a neodpúšťa. Národ má skôr syndróm stáda a nemá vôľu ťahať sa za tými, ktorí (v dobrom) vytŕčajú z davu. Vnímajú to ako osobné ohrozenie. A tak máme situáciu, akú máme a štát vedú tí, čo vedú....

  1. Ako by ste priblížili Svetu našu realitu ?

Realitu koho, čoho? Slovenska a Slovákov, alebo globálnu? Oboje možno označiť za "krajne neutešené" až katastrofické a hroziace apokalypsou.

  1. Prečo máme 700 tisíc ľudí na a pod hranicou biedy?

Štrngali kľúčmi v roku 1989? Chodili voliť a volili to, čo volili? Tolerujú to, čo sa tu deje? Robia niečo skutočné pre zmenu? Nuž, tak nech sa páči...

  1. Ako je to s myslením ľudí a ako je to so zodpovednosťou za svoj život ?

Myslenie je matka omylu. Pretože drvivá väčšina populácie "myslí", tak to tu aj vyzerá, vrátane ich zodpovednosti za svoj život i životy druhých. Vysoká absencia zdravého "sedliackeho" rozumu, odpojené kognitívne schopnosti prežívajúcich bytostí nedávajú nijakú možnosť na normálne konanie, nie to na preberanie akejkoľvek zodpovednosti za čokoľvek, kohokoľvek. Ja som v mojom pracovnom okolí zakázal "myslieť", má sa však ROZMÝŠĽAŤ!

  1. Aká je spojitosť mieru a podnikania, resp. každej práce?

Jednoznačne veľká... Inú vidia tí, ktorí vlastnia podniky vojensko-priemyselného komplexu a tí, ktorí tam pracujú, ako tí, ktorí "konzumujú" výsledky ich práce... Som toho názoru, že viac k tomu netreba.

  1. Čo treba, aby sme boli reálne, teda citeľne úspešní alebo úspešnejší ako dnes?

Zjavne sa presťahovať na inú planétu... Alebo sa dožiť nového svetového poriadku,... Skutočného poriadku, multipolárneho, spravodlivého, založeného na práve a nie na "pravidlách".

13.40  

Ing. P. Čatloš, PhD,  člen výboru, úvaha na tému: "Ako žiť v tomto svete, ktorý sa čoraz menej podobá mojím predstavám o tom, aký by mal byť ?"

Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia,

dovoľte mi oboznámiť vás s mojim osobným názorom na tému Ako žiť v tomto svete, ktorý sa čoraz menej podobá mojím predstavám o tom, aký by mal byť?"

Možno je to tým, že, ako aj my všetci, starnem, ale je v súčasnom svete stále viac skutočností, ktoré ma iritujú a ktoré sa nezhodujú s mojimi predstavami o tom, aký by svet mal byť a v akom svete by som chcel aby som žil nielen ja, ale najmä moje deti a vnúčence. Žiaľ, situácia smeruje skôr k tomu, aby som sa zameral viac na to, aký by ten svet nemal byť, resp. odstránením a očistením sveta od anomálií, ktoré ho devastujú, dostaneme svet, ktorý bude miestom pre naozaj slobodný, mierový a dôstojný život. Lebo najmä toto sú veci, o ktoré nás chcú pripraviť. Kto oni? Svetový oligarchát, korporácie, banky.

Budem hovoriť najmä o tzv. "Západnom svete", ktorý má ambíciu ovládať túto planétu za každú cenu.

Najprv by som sa pokúsil definovať politické zriadenie, v ktorom žijeme. Trochu sa zopakujem z predchádzajúceho príspevku, ale pre pochopenie veci to považujem za nevyhnutné. Tvrdím, že už dávno to zriadenie, v ktorom žijeme, nemôžeme nazývať demokraciou - ani náznakom. Treba povedať, že oligarchia už dávno zistila, že ľud sa jej ľahšie ovláda, ak má ilúziu slobody (podobne ako keď bolo zrušené otroctvo, reťaze, ale otroci zostali) a tak je uprednostňovaná mäkká forma vládnutia - tzv. "zastupiteľská demokracia". Netreba pripomínať, že ľud v tomto skrytom diktáte rozhodne nevládne. Ak však oligarchii hrozí, že by mohla stratiť moc, tak ilúziu demokracie odloží a použije plán "B" - FAŠIZMUS. (Stačí sa pozrieť na posledné udalosti v Holandsku, Francúzsku, Izraeli...). A prestáva ho čím ďalej tým menej zakrývať . Ich dnešnou morou totiž už nie je komunizmus, ale volanie ľudí po skutočnej vláde ľudu - volanie po "priamej demokracii" (či skôr samosprávnej spoločnosti). Ale tu už nie je priestor kúpiť si kapitálom politickú silu. Venoval som trochu času porozumeniu definície fašizmu. Keďže posledné (a veľa) definície tvorili samotní fašisti, ja som z nich absolútne nemohol pochopiť, kto je vlastne fašista. Podľa týchto definícií je fašista každý, koho tak označia - bez dôkazov. Najmä sa z definícií postupne vytrácajú zmienky o kapitalistickom pozadí fašizmu. Potom som prišiel až k definícii samotného "otca" fašizmu - Mussoliniho a všetko som pochopil okamžite. Ten povedal niečo v zmysle: Fašizmus je spojenie priemyselných a finančných imperialistov s vládnou mocou, ktorú využívajú na dosiahnutie svojich korporátnych cieľov. Ešte jedna definícia zo Slovníka slovenského jazyka (1959-1968) - fašizmus je teroristická hrôzovláda finančného kapitálu, najreakčnejšie imperialistické hnutie šovinistickej veľkoburžoázie. Takže na základe týchto skutočností som neochvejne presvedčený, že tzv. západnému svetu vládne čistý fašizmus. Čiže, tu, de facto máme systém mocných, ktorý zlučuje a kultivuje politikov, novinárov a mimovládnych aktivistov, ktorých úlohou je jediné - zabezpečiť, že systém bude fungovať ďalej a ich zisky sa budú navyšovať a moc rozrastať. Pod pojmom "kultivovať" mám na mysli podplácať, vydierať, resp. už servilných priviesť k moci. Toto považujem za hlavný dôvod, prečo vo väčšine západných štátov (a samozrejme aj vo vedení EU) sú absolútni hlupáci a diletanti. Som presvedčený, že drvivá väčšina politikov "západu" je takto ovládaná, v poslednom období skoro výhradne najmä využívaním štruktúr amerického establišmentu (aj tu je to spojenie: oligarchát využíva vládne štruktúry). Samozrejme, že "v malom" sa to deje aj na úrovni jednotlivých štátov, či samotnej EU. Bol som osobne prítomný, keď sa v 90-tych rokoch v kancelárii môjho už vtedy veľmi bohatého kamaráta, kým som pil kávu, vystriedali predsedovia niekoľkých politických strán. On mi potom vysvetlil "Peter, mne je úplne jedno, kto vyhrá voľby". Toto je s najväčšou pravdepodobnosťou aj dôvod, prečo sa márne aj naše združenie obracia s výzvami na rôznych politikov a oni ani len nereagujú.

Takže, toto je asi ten hlavný dôvod toho marazmu, v ktorom sme nútení žiť. Aby mohli bohatí ešte viac bohatnúť, musia nás ovládať. Na to majú vlády, médiá a mimovládne organizácie. Mimochodom politikov v Bruseli ovplyvňuje oficiálne 48 000 lobistov, 12 000 mimovládok s rozpočtom 1,8 mld. €. Vo svetovom meradle sú to najmä OSN, WHO, WEF atď.

O spôsobe ovládania členov delegácií jednotlivých krajín existuje jedno úžasné video od p. Calina Georgescu - dlhoročného delegáta v OSN z Rumunska. Ani jedno slobodné rozhodnutie. Všetko pod nátlakom. Napokon je to vidno aj z posledných medializovaných hlasovaní proti Rusku a niektorých nemedializovaných, kde aj zástupcovia SR boli proti rezolúcii VZ OSN o zákaze propagandy a glorifikácie fašizmu.

Čo sa týka WEF, ostatné stretnutie v Davose potvrdilo trend, že účelom stretnutia sa pre väčšinu účastníkov stal osobný zisk, namiesto riešenia globálnych problémov ako tomu bolo v minulosti. Dnes si tam jednoducho pozvú servilných politikov aby im nadiktovali, ako a čo majú robiť, aby boháči ešte viac zbohatli. Pri tom v rámci ochrany klímy všetci priletia na súkromných lietadlách a odmietajú sa voziť v elektromobiloch - ako sa nechali počuť švajčiarski taxikári. Len kvôli pochopeniu - oficiálnni "sponzori" WEF sú - 71%: Black Rock, Open Society Foundation (Soros), Bill a Melinda Gates nadácia, JP Morgan, Coca Cola, Facebook, Apple, Google. Ostáva len veriť, že v rámci pokusu o palácový prevrat v tejto organizácii, je toto smerovanie ovplyvnené už inou generáciou lídrov.)

O WHO, jej zločinnom šéfovi a aktivitách Billa Gatesa s cieľom využiť túto organizáciu na ovládanie sveta sa už popísalo veľa dokonca aj v tzv. mainstreeme.

Aby nás teda mohli ovládať, používajú na to prostredníctvom týchto zložiek najmä STRACH, KLAMSTVO a POCIT VINY. (Nerobíme dosť pre záchranu našej planéty, jeme mäso - zle - zvieratá produkujú metán, nedáme sa očkovať - ohrozujem príbuzných...)

Spomeniem len niektoré agendy:

  • USA majú po svete okolo 800 vojenských základní (+ flotily lietadlových lodí), ktorými zastrašujú neposlušné národy. Jediní v histórii použili atómovú bombu (dokonca dvakrát) a to na civilné obyvateľstvo a úplne zbytočne.

  • Čína zverejnila zoznam 20 štátov, ktoré USA napadli len po II. sv. vojne. Teraz máme výročie vtrhnutia do Iraku. Okolo 1 mil. mŕtvych civilistov z toho polovica detí. A Marylin Albrightová povie verejne do kamery, že to stálo za to !!! Súčasný americký prezident sa chváli do kamery, že to ON dal pokyn na zbombardovanie Juhoslávie - dokonca uránovými bombami. Afganistan, Líbya,

  • USA okupujú absolútne nezákonne bez akéhokoľvek mandátu asi 30% Sýrie a neustále odtiaľ kradnú ropu

  • Covid 19 - nie som lekár - nechcem diskutovať o závažnosti a nebezpečnosti tejto choroby. Ale - pomaly vychádza na svetlo sveta ukrajinská stopa pri vzniku tejto choroby už v r.2019 (prečo sa nevolá Covid20, keď Číňania ju objavili až v tom roku?), neodskúšanosť, resp. neznalosť účinkov vakcín je už neoddiskutovateľná - dajte sa očkovať, nenakazíte svojich príbuzných - ani to len neskúmali. Vedľajšie účinky - v doterajšej histórii pri objavení sa čo i len zlomku škodlivých účinkov, boli liečivá okamžite stiahnuté z obehu. Bola to len skúška poslušnosti - lockdowny, karantény, zabránenie socializácií ľudí, krachy a pohltenie väčšími obrovského množstva najmä malých a stredných podnikateľov. A bohatí bohatli. (A ja som sa naučil používať ZOOM)

  • Klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou vyprodukovaným CO2 a na to naviazaná agenda Green Deal. Absolútne klamstvo a najviac na Green Deale bohatnú práve ropné spoločnosti. Prečo? Dostávajú gigantické peniaze (aj naše), aby bojovali proti klimatickým zmenám. Ale oni si peniaze nechajú a neurobia nič, lebo vedia, že nič robiť netreba. Všimli ste si ako vymizol termín Globálne otepľovanie? A Green Deal? (mimochodom túto agendu má v programe aj WEF) Obrovské miliardy investovaných peňazí a výsledok? Okrem neskutočného zbohatnutia vyvolených je nasledovný: Medzinárodná energetická agentúra skonštatovala, že energia z obnoviteľných zdrojov predstavovala v r.2020 len 16% svetovej produkcie energie, fosílne zdroje 79% a zvyšok jadro - 5%. Podobné čísla prezentoval šéf analytického útvaru Goldman Sachs - "po 10 rokoch masívnych investícií do obnoviteľných zdrojov klesol podiel fosílnych palív o 1%". (Teraz to asi opäť stúpne, lebo sa začalo znovu vo veľkom spaľovať uhlie tiež nám nepovedia, koľko z "ušetreného" plynu bolo vlastne nahradeného uhlím). Veľmi dôležité je, ale, že z tých 16% energie akože z obnoviteľných zdrojov, je 11% zo spaľovania dreva!, 3% z vodných elektrární, zvyšok soláry a veterné elektrárne (po 1%). Takže - spaľujme lesy, zachránime planétu!!!

  • Klamstvo o irackých zbraniach hromadného ničenia, klamstvo Západu o nerozširovaní NATO, klamstvo Merkelovej, Hollanda a Porošenka o Minských dohodách

  • Klamstvo o nedostatku energií

  • Klamstvo o nedostatku potravín

  • Klamstvo o sankciách, ktoré napokon nivočia Európu , atď.atď

V psychológii existuje myšlienka negatívneho a pozitívneho posilnenia, pričom negatívne posilnenie je oveľa silnejšie. Strach zo smrti, strach z choroby, strach zo straty postavenia a peňazí, zo straty milovaného - cez tieto strachy na nás vplývajú.

...A toto všetko s jediným cieľom: zbohatnúť a úplne nás ovládnuť.

Na to však okrem našej poslušnosti a rezignácie (očipovaniu, zdigitalizovaniu, sociálnych kreditov ...) potrebujú ešte jednu veľmi dôležitú vec:

S U R O V I N Y !!!

A tu nastáva problém. Západ zbohatol na tom, že okrádal celý ostatný svet. Z toho, čo nakradli, urobili zo svojich krajín výkladnú skriňu (USA: 5% obyvateľstva, spotreba 50% svetových zdrojov, produkcia 40% odpadu, 156 ľudí vo svete pracuje na jedného Američana). Potom ukázali tú z nakradnutého vytvorenú výkladnú skriňu chudobným krajinám, ktoré museli prestať otvorene okrádať kvôli rozpadu koloniálnej ríše, a opýtali sa: chcete aj vy takto žiť? Ak áno, odovzdajte nám bohatstvo vašej krajiny dobrovoľne a budete.( Zabudli povedať, že len niekoľkí im oddaní jednotlivci). Ak nie, ste nedemokratická krajina a naši vojaci Vám tú demokraciu donesú!

Lenže tu sa našťastie vyskytol problém a ten nám dáva svetielko nádeje, že všetko to, čo som tu vymenoval a v čom nechcem žiť, sa rozpadne. Objavili sa krajiny, ktoré už nie sú ochotné nechať sa ďalej okrádať pre blaho západu a pre ich ešte väčšiu biedu. Takže bolo treba potrestať za neposlušnosť tú, ktorá je na čele tohto procesu - Rusko. Rusko, ktoré spochybnilo svetový poriadok postavený na pravidlách (mimochodom na pravidlách, ktoré dominantné krajiny uplatňujú len voči svojim vazalom, v žiadnom prípade nie voči sebe a ktoré sú vytvárané a modifikované podľa momentálnej potreby). A za to treba Rusko potrestať a všetkým ukázať, že tadiaľto cesta nevedie. Nechcem tu rozoberať vojnu na Ukrajine - to by bolo na samostatnú tému a to sa aj tak robí vždy až po jej skončení. Ale jednou vecou som si absolútne istý - tvrdiť nám, že Ukrajina bojuje za naše hodnoty je z môjho pohľadu absolútna zvrátenosť. Zakázali jazyky národnostných menšín, zakázali a zrušili opozičné strany, zakázali opozičné médiá, zakázali náboženstvo, zdecimovali vlastný národ na menej ako polovicu. Toto nie sú moje hodnoty - hodnoty sveta, v ktorom chcem žiť, Ale vo svetle toho, čo som tu práve povedal, jednoznačne sú to ciele a hodnoty svetového oligarchátu. Nerád by som sa dožil toho, že sa to nedajbože zavedie aj u nás a povedia nám: Veď toto sú tie Vaše hodnoty na obranu ktorých ste posielali na Ukrajinu Vaše zbrane, lietadlá, peniaze a ešte všeličo možné o čom sme Vám radšej ani nepovedali.

Ďakujem za Vašu pozornosť

13.55

Prof. JUDr. Vojtech Tkáč, CSc.:

Čo sa dá zlepšiť v chode štátu a celej spoločnosti a vôbec v živote občanov bez nároku na financie ?"

Zlyhávanie spoločenských systémov, teórií a praxe usporiadania jednotlivých spoločností, zánik veľkých ríš, veľkých i malých štátnych zoskupení nemali za príčinu iba financie, aj keď jedna z najznámejších-Rímska ríša, zanikla, okrem iného, aj kvôli daniam...

Štát blahobytu a usporiadanie západných spoločností od 19. storočia, ale aj globalizácia a prístupy k základným ľudským právam, dokázali vytvoriť po vstupe do 21. storočia, že podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce minimálne právne normy sociálnej ochrany "si užíva" iba 20 percent ľudstva z viac ako 8 miliárd svetovej populácie...

Súčasný zánik sociálnych štátov ani nie je zánikom, lebo ideálny sociálny štát nikdy neexistoval, blahobyt istej skupiny ľudí bol podmienený rastúcou chudobou iných ľudí, hromadením bohatstva jednými a jeho odoberaním iným...

Nie sú to financie, ktoré zrodili relativizmus, zánik a potieranie hodnôt, aj keď sa politici všetkých krajín bijú do pŕs, že oni sú držitelia hodnôt, že iba tzv. spoločné hodnoty držia na celom svete pochybné spoločenstvá nedemokratických/demokratických štátov...

Nie je to na zabudnutie, keď jeden adorovaný politik z Európy za Atlantikom abstrahoval a suverénne údajne predvídal zánik národných štátov a ja som ho v duchu posielal na športoviská a na Olympijské hry, kedy športovci i fanúšikovia, televízni diváci a celé národy oslavovali v najnapätejších športových výkonoch so svojou národnou zástavou svoje národné úspechy.

Bez financií sa aj v nedávnej histórii nezakladali rodiny (napríklad tzv. dohodnuté manželstvá), prístup k rodine i k manželstvu i k tzv. manželstvám v súčasnosti pramení "...z vyhroteného individualizmu, ktorý deformuje rodinné zväzky a každého člena rodiny pokladá za samostatný ostrov, takže v niektorých prípadoch preváži predstava o subjekte, ktorý sa konštruuje podľa vlastných túžob, považovaných za absolútno".

S astronomickým ďalekohľadom možno hľadať, kedy sa vo verejnej dišpute vyskytujú pojmy ako rodina, manželstvo, ale aj robotník, chudoba, bieda, pomoc druhému a druhým...

Bez financií sa však môžu, majú a mali by sa rodiť noví vizionári, štátnici, národohospodári, pokiaľ nie sú (cez zneužitie tzv. demokracie) nahradení luzou...

Kedysi sme stáli na banány a na mandarínky, dnes stojíme v noci v rade pri návšteve lekára či stomatológa alebo pri čakaní na život zachraňujúce operácie...

Kedysi sme mali najväčší počet zdravotníckych pracovníkov na počet obyvateľov, dnes je zdravie tovarom a predmetom ziskov.

Je paradoxom, že posledná koncepčná a komplexná štátna sociálna politika bola na základe sociálneho partnerstva už v roku 1995, ako súčasť Koncepcie transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky , ktorá obsahovala aj Koncepciu štátnej rodinnej politiky, ktorá doposiaľ nebola nahradená novými stratégiami, ale bola iba doplňovaná čiastkovými zásahmi, avšak ktoré nemali komplexný a ani koncepčný charakter. Koncepcia štátnej rodinnej politiky, ktorá bola vládou SR prijatá uznesením č. 389 dňa 4. júna 1996, ale ktorá sa vôbec neuskutočňuje a nevyhodnocuje. Ako dlhodobé ciele sa uvádzali: právna ochrana rodiny a jej členov, sociálno-ekonomické zabezpečenie rodín, výchova detí a mládeže, príprava na rodičovstvo, ochrana zdravia členov rodiny a demografický vývoj, teda financie neboli "...až na prvom mieste...".

Legislatíva sa stáva úpornou snahou o návrat zákonov do pôvodného stavu, prostriedkom na zneužívanie moci, na prznenie trestnoprávnych princípov demokratického právneho štátu, prevažujúca poslanecká tvorba práva je cestou do pekla.

Prepisujú sa nádherné knihy z minulosti, prznia sa myšlienky autorov o farbe pleti, o tzv. rodovej rovnosti, o diskriminácii, namiesto pálenia kníh sa vydávajú tzv. "korektné", ale vrcholne nekorektné diela, búrajú sa sochy, prepisuje sa história, menia sa ústavy štátov, bez zábran sa presadzujú choré koncepcie, ktoré sa odzrkadlia na budúcich generáciách horšie ako používané a nevyskúšané vakcíny bez poznania ich dlhodobých dôsledkov.

Európska integrácia je pre život integrovaných štátov a spoločností, ale najmä pre ich občanov. sústavným utopickým socializmom, jej najvýznamnejší osobný okruh práv občanov Európskej únie-voľný pohyb osôb je využívaný a saturovaný doslova krádežou väčších a bohatších štátov.

Hodnoty, idealizované pri "štrnganí kľúčov" zo začiatku 90. rokov minulého storočia sa stali a neustále sa stávajú urážkou, ako napríklad pojmy a hodnoty sloboda slova, podnikateľ, poslanec, novinár, živnostník, parlamentná demokracia, politická strana, pluralitná demokracia a mnohé iné...

Financie nie sú všetko, ale bez nich nefungujú ani všeľudské hodnoty, ľudské práva a slobody, ani tradičné hodnoty v obyčajnom živote.

Presadzuje sa informovanosť (najlepšie sa riešia hlavolamy a krížovky prostredníctvom internetu), všetci môžu byť informovaní o všetkom, ale pritom vedia iba o trochu viac ako nič....

Zaniká snaha mať vedomosti, chýba túžba po poznaní, najvýznamnejšie hodnoty v spoločnosti tvoria, predstavujú a presadzujú tzv. celebrity...

Prosím, kto a kedy v ostatných rokoch počul termíny ako je "vedecká pravda", hodnotenie vedomostí je postavené na pochybných a na mnohých autorských personálnych publikáciách veľkého počtu tzv. tvorcov, ktoré však môžu byť uverejnené až vtedy, keď si to jeden alebo viacerí autori zaplatia...

Výsledkom absencie vedomostí je predovšetkým absencia m ú d r o s t i, ktorá sa však nedá kúpiť a je málo závislá od financií...

Príspevok nemohol byť osobne prednesený pre ochorenie autora.

14.10

Ing. Anton Barcík, laureát "Mierovej ceny zo Slovenska 2015": "Ako je to s myslením v slovenskej spoločnosti a s ovplyvňovaním verejnej mienky na začiatku roka 2023 ?"

14.35  

Videozáznamy prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Ing. T. Malatinského, MBA

Trikrát Tomáš Malatinský

Ako žiť v tomto svete. Je totiž úplne iný ako sme si ho predstavovali...

Čo sa dá zlepšiť v živote spoločnosti - štátu, občanov a to bez nároku na financie? Čomu čelíme a čomu budeme čeliť?

Aké je naše myslenie na začiatku roka 2023 ? Dokážeme mobilizovať naše mozgové elity - našich vizionárov a akcelerovať naše výkony ?

14.55

Záverečné slovo P. Kasalovského

15.00 - 16.30

Slávnostný prípitok s minútkovým občerstvením

Partneri
Peter Mihók, predseda Slovenskej obchodnej a priemyslovej komory
a čestný predseda Svetovej komorovej federácie,
laureát "Mierovej ceny zo Slovenska 2015"
Anton Barcík, predseda Dozornej rady Považskej cementárne, a.s.,
laureát "Mierovej ceny zo Slovenska 2015"