Lesk a bieda manažmentu

Riaditeľ spoločnosti Corporate Consulting Group Vladimír Synek prispel opäť do celoklubovej diskusie na tému Nové myslenie.

Zverejňujeme časť prezentácie jeho poznatkov a skúsenností, ktoré odzneli na výberovom stretnutí členov klubu 13. decembra 2006. Na IX. valné zhromaždenie klubu si pripravuje súbor podnetov, ktoré vyjadruje pracovne titulkom: Degenerácie demokracie.

"Tímto směrem svět spěje. V našem světe nebudou žádné emoce než strach, vztek a sebeponížení.
Ale vždycky zde zůstane opojení mocí. Vždycky zde bude požitek z pošlapávání bezmocných.
Chcete-li nějaký obraz budoucnosti,
představte si botu šlapající na lidskou tvář - navždy.
Ponaučení z toho je jednoduché.
Nedopusťte, aby se to stalo. Závisí to na vás."

George Orwell

Zpráva o lidském rozvoji - hodnotová orientace

Vysoce ceněny:
  • rodina
  • zdraví
  • přátelství
  • volný čas
Málo ceněny:
  • kariéra
  • uznání jinými
  • snaha vyniknout
  • ochota riskovat
Ideální pracovní podmínky:
  • dobrý plat
  • milí kolegové
  • malé nároky na výkon
Práce jako nutné zlo: 34% + 27% dospělé populace

Zpráva o lidském rozvoji - kompetence

  • Výzkum PISA (2000):

    • rozdíli mezi řešením praktických a "akademických úloh"
    • podprůměrnost v práci s informacemi a v porozumnění textu

  • Průzkum funkční gramotnosti dospělých (SIALS):

    • velmi dobrá v numerické gramotnosti (4. z 25 zemí)
    • průměrná v dokumetové gramotnosti (10. z 25 zemí)
    • podprůměrná v literárni gramotnosti (17. z 25 zemí)

Náš svet:

...sme na konci cesty.

Terra firma sa mení na terra incognita.

BUdúcnosť BUdujeme...

Viac slobody - viac príležitostí - viac úsilia - viac zodpovednosti - viac strachu


Náš svet:



Hľadáte nové cesty?

Zahoďte mapy!

"Pokiaľ si o sebe myslíte, že ste dobrí, je s vami koniec. Minulé úspechy pre úspech budúci nič neznamenajú. Recepty na včerajšie úspechy budú zaručene recepty na zajtrajšie neúspechy."

Michael Hammer




Chcete vedieť, ako sa bude Vaša firma vyvíjať zajtra?

Spočítajte počet úsmevov Vašich zamestnancov dnes.


FU = N x /deň

Chesterton


S ministerkou V. Tomanovou

Vo štvrtok 14. decembra 2006 sa uskutočnilo v parlamentných priestoroch pracovné stretnutie správcu dr. P. Kasalovského s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny SR V. Tomanovou. Správca informoval ministerku V. Tomanovú o neúspešných klubových aktivitách v jej rezorte v rokoch 1998 - 2003, najmä smerom k rómskej komunite. Priblížil jej niektoré myšlienky, ktoré zazneli v celoklubovej diskusii na tému Nové myslenie. Ministerka prijala pozvanie na klubovú diskusiu, ktorá sa uskutoční v dohodnutom termíne.


Nové myslenie v Novom svete - v Novej Európe

Príspevky a materiály z klubového brainstormingu o budúcnosti EÚ a vzťahov s USA, Bratislava, 13. december 2006


Náš svet (v ktorom žijeme)

Ľudská spoločnosť sa vždy, pohybovala a pohybuje len v rámci objektívne daných možností reálneho sveta. Tomu zodpovedá aj jej konkrétne správanie v danej historickej dobe. Len rôzne ideológie dokážu zastrieť tento pomerne jasný obraz sveta a nastoliť "mŕtvy čas nemennosti". Je to čas, kedy nám po určitú dobu naše vlastné výtvory vnímania reálneho sveta prerastú cez hlavu a ktorým sa potom klaniame ako fetišu. Nakoniec vždy príde nová reflexia a opäť prídu pochybnosti. Kde niet našich pochybností o vlastných možnostiach, niet ani zmeny.

Teda čo je z dennej reality života spoločnosti určitým centrálnym členom - najvyššou hodnotou - nášho všeľudského snaženia?
Máme vôbec takúto spoločnú hodnotu?
Môžeme mať ako dokonale rôznorodé indivíduá spoločné ciele?

A práve tu sa naše názory častokrát rozchádzajú. Nie je to však vždy dané našimi neprekonateľnými medziľudskými antagonizmami, tie čas spravidla vyrieši. Je to skôr dané poznaním doby, v ktorej žijeme a času, ktorý máme vymedzený na riešenie problémov. Ak sa v priebehu historicky vymedzeného času na naše riešenia zaobídu bez obetí, svedčí to o miere postupu našej vlastnej humanizácie. Cesta, ktorú takto denno-denne prekonávame, nie vždy len poohliadnutím smerom k minulosti, ale aj do prítomnosti a budúcnosti. Tlak minulosti je spoločnosť rovnako dôležitý, ako ťah budúcnosti. V spoločenskom vývoji sme odsúdený opäť a opäť stanovovať pre každú generáciu hlavnú stratégiu - stratégiu prežitia ľudského rodu. Len prežiť, to určite nestačí. Musíme pre ľudí vytvoriť historickú perspektívu, nie však ideálnu, nie utvorenú len z našich subjektívnych predstáv v zmysle "krajších zajtrajškov". Musíme ju vytvoriť len a len z reálne existujúcich podmienok života jednotlivca. To je praxou overený postup a súčasne metóda akou vopred nezabijem každú individuálnu iniciatívu. Či je pre každého jednotlivca na tejto planéte reálnou perspektívou vyššia kvalita nášho každodenného života ?

Určite áno. Súhrn základných čŕt tejto perspektívy musí v sebe spájať technický, spoločenský, kultúrny, náboženský kolorit komunít, s dosiahnutou úrovňou vedeckých, technických, medicínskych a iných znalostí spojených so schopnosťou cieľovej komunity ich absorbovať. Práve tu je poskytnutie pomoci od vyspelejších komunít nevyhnutné. Civilizovanie a humanizáciu je nemožné šíriť "ohňom a mečom" ani "stretom civilizácií", to všetko vedie k vojnovým konfliktom a obetiam na životoch. Okrem nenahraditeľnej straty na ľudských životoch, nemusíme vždy úspešne zvládnuť vojnové konflikty a napriek vyspelej vojenskej technike tu pôsobí faktor vzájomného zaručeného sebazničenia.

Ako súvisí táto naša reflexia so skutočnosťou, ako súvisí kritika každej takejto reflexie bez rozdielu so skutočným materiálnym prostredím v ktorom žijeme?

Otázka je o to závažnejšia, lebo zabezpečuje aby naša reflexia ostala živou a nestala falošnou ideológiou. Hľadaním a nachádzaním materiálneho rámca, ideového a kultúrneho dedičstva, vymedzeného konkrétnymi životnými podmienkami, ktoré nám utvorili a zanechali generácie pred nami sa posúvame vo vývoji vpred. A tak sme sa od chodníku dávnoveku dopracovali k historickej ceste a prešli mostom do 21. storočia. Na tejto, teraz už viacprúdovej diaľnici historického vývoja, sa naďalej stretávame zo spoločenskými nešvármi z ktorých najhoršie sú vojny, choroby, negramotnosť a hlad. Sú to spoločenské javy nedôstojné nášho veku - nedôstojné nášmu poznaniu a dosiahnutej úrovne. Napriek názorovým rozdielom sme spoločne dokázali v histórii prekonať veľmi nebezpečné križovatky. To je pozitívna historická skúsenosť ľudstva. Ak teda ľudstvo prežíva a nezničilo sa, to nie je žiadny zázrak. Je to progresívny produkt správnej životnej stratégie od dôb úsvitu ľudských civilizácií, daných vznikom samotného ľudského rodu. K tejto zatiaľ jedinej užitočnej a pri tom racionálnej stratégii prispeli a prispievajú len tie ľudské bytosti, ktoré reflexiou prostredia a sebareflexiou svojich činov, dokážu ovplyvniť spoločenský vývoj pozitívnym smerom výhodným pre všetkých. A nielen to, majú schopnosť a dokážu ochrániť iných a tým menej šťastných členov ľudskej spoločnosti, pred následkami ich vlastných činov.

Niet však štátu, národa, národnosti a hlavne jednotlivcov, ktorí by v celej histórii neprispeli k tomuto všeľudskému bohatstvu svojim, aj keď niekedy celkom drobným skutkom. Na svete nie sú horší, ani lepší ľudia, sú tu len ľudia, ktorých korumpuje absolútna moc. Každá absolútna moc korumpuje absolútne. Tento absolutizmus moci bude musieť ľudská spoločnosť pre 21. storočie nahradiť iným mechanizmom, kontrolou vlastného spoločenského pohybu. Sankcie za neuvážené spoločenské činy zo strany medzinárodného spoločenstva sa musia stať všeobecne uznávanou normou. Nie duchu absolútnej moci, ale v duchu uplatnenia rovného medzinárodného práva. Práva nie vynútiteľného vojenskou mocou, ale určite vynútiteľného všeobecnou izoláciou od ľudského spoločenstva.

Vo všeobecnosti je uvádzané, že každé právo je bezprávím iného. Napriek tomuto paradoxnému poznaniu ide o demokratický mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa jednotlivci vzdávajú svojich individuálnych práv a súčasne sa im podriaďujú ako normám všeobecného spoločenského práva. Právo v normatívnej rovine nie je účinné, ak je prijímané pod vnútorným tlakom, prípadne za pomoci vnútenia iných členov spoločnosti. Takéto právo potrebuje pre vynútiteľnosť vyššiu dávku moci a menej demokracie. Ak však je pri jeho výkone reálne zabezpečená rovnosť všetkých pred zákonom bez rozdielu nadobúda ďalší rozmer a stáva sa všeľudskou hodnotou. Právo je veľmi účinné ak v sebe obsahuje morálny rozmer. Formálne sa právo prezentuje ako všeobecné, rovné pre každého člena spoločnosti. Prax túto paradigmu deformuje tým, že niekedy právny systém vyjadruje záujem len veľmi úzkej špecifickej skupiny vydávanej za záujem všetkých členov spoločnosti.

Vedomie ľudí o súčasnom svete jeho vývoji nie je ničím iným, ako ich každodenným vedomým bytím. To, že si uvedomujeme svet, a vyčleňujeme sa z neho je našim skutočným životným procesom. V ňom vždy usilujeme o miesto na výslní, častokrát bojujeme s vlastnými predsudkami, niekedy víťazíme a tiež aj prehrávame.

Spôsob, akým sa zmocňujeme prírody, čerpania jej zdrojov, nebýva vždy v súlade s ľudským potrebami. V súčasnosti býva náš koristnícky spôsob v rozpore so spomínanou úspešnou stratégiou prežitia. Ak je tento spôsob ešte podriadený zisku jednotlivcov a úzkych skupín ľudí, stáva sa hrozbou pre ostatné spoločenstvo a súčasne je prejavom najvyššieho egoizmu. Teda na spomínanom zisku by však nebolo nič negatívne, ak by daný problém nestál izolovanie od spomínaného spoločenstva a podliehal spravodlivému prerozdeleniu. Historická tendencia rastúcej zložitosti siete spoločenských vzťahov neumožňuje všetko podriaďovať zisku. Honba za ziskom je vyvažovaná ľudskou solidaritou a množstvom iných spoločenských a individuálnych vzťahov. Hoci peniaze, ako všeobecná forma styku, uľahčujú kontakty, súčasne rozdeľujú ľudí, rodiny, štáty, nadnárodné korporácie a pod.

Je nám skutočne potrebný tovarovo peňažný spôsob výroby pri súčasnej vysokej technologickej úrovni? Ak áno, akú ľudsky prijateľnú formu by mal mať?

Vývojom sa vo svete postupne vyčlenilo niekoľko vedúcich lídrov vedecko-technického rozvoja a tiež zavedenia nových technológií vo svete. Vedecko-technický pokrok vytláča ľudský faktor z výroby a presúva ho do predvýrobnej sféry. Des však dochádza k vyčleňovaniu aj s predvýrobnej do sféry služieb. A práve ich rozvoj prináša a prinesie nové spoločenské vzťahy. Pod tlakom technológii vzniká skupina tzv. "zbytočných ľudí", ktorá vo svete neustále rastie. Proti tejto tendencii zatiaľ pôsobia účinne iba demografické faktory.

Kultúrny a náboženský rozmer svetových komunít stále utvára nové duchovné potreby indivíduí. Tak vzniká aj priestor pre vzájomnú empatiu na úrovni indivíduí, ale aj priestor pre empatiu úrovni komunít. Kultúrne a náboženské zariadenia neustále nadobúdajú a strácajú svoju inštitucionalizovanú podobu v závislosti od vývoja. Náboženstvá nám ešte stále poskytujú určitú časť hodnotovej orientácie pre jednotlivcov a prechodne fixujú vymedzený systém morálnych regulátorov spoločnosti. Súčasne pri ich necitlivom vnášaní do bežného občianskeho a multikulturálneho života sa stávajú zdrojom konfliktov.

Komunikácia medzi ľuďmi dosahuje vďaka Internetu rozmerov, kedy sa svet mení na povestný Babylon a neúčinným sa stáva iba známe biblické pomätenie jazykov. Jazyk ako praktické vedomie ľudí sa postupne internacionalizuje. Práve tento široký priestor komunikácie vedie k porozumeniu, vzájomnému kultúrnemu obohacovaniu, rozšíreniu obchodu, ale aj kontrole vlastného spoločenského pohybu prostredníctvom takto zavedených silných spätných väzieb. Systém komunikácie prehlbuje priamu demokraciu a stým sa mnohé politické kruhy nevedia stotožniť. Snažia sa túto komunikáciu dostať pod kontrolu, tak ako sa im ešte darí zotročovať printové a iné hromadné médiá. Aj tu platí, kto produkuje materiálne, ten produkuje aj duchovne.

Tým sa dostávame k problematike medzinárodnej spoločenskej deľbe práce. Tá nám nadobúda čoraz viac internacionálny charakter, ktorý nás vedie na ceste k postupnej globalizácii. Z dôvodov daných nerovnomerným vývojom našej spoločnosti sme nútený prerozdeľovať zdroje a spotrebu. Toto prerozdeľovanie je iba v malom rozsahu podriadené skutočným ľudským potrebám a podriaďuje sa viac zisku. Prerozdeľovanie (jeho spôsob) je v spoločnosti prirodzený jav, ktorý revolucionizuje politické vzťahy sveta, utvára a formuje nové spoločenstvá, štáty a sústavy štátov.

Je svet skutočne veľkou šachovnicou Z. Brezinského, alebo je niečím iným? Nehľadajme odpoveď, pokúsme sa nájsť priestor vlastnej realizácie, ktorý je daný v globálnom meradle vysokou mierou informačnej, ekonomickej a kultúrnej prepojenosti spojenej so sústavnými inováciami a dramatickým skrátením času a nákladov spojených s prenosom informácií.

Rámec otázok:
  • Sme ochotní prijať unitárny svetonázor, alebo podporujeme svetonázorovú pluralitu?
  • Je otázka usporiadania sveta legitímna?
  • Máme už globálnu vládu, máme už globálnu ekonomiku?
  • Aké sú spoločné hodnoty ľudstva pre verejný, aké pre súkromný život?
  • Je možné hovoriť o civilizáciách, ak áno ako ich charakterizovať, podľa stupňa vývoja?
  • Je idea ľudských práv mŕtva?
  • Aký je zdravotný stav USA?
  • Aký je zdravotný stav EÚ?
  • Čo spája a čo rozdeľuje EÚ a USA?
  • Je globalizácia nutná, alebo postačia kapitálové centrá, aké je postavenie EÚ a USA?
  • Aké by mohlo byť ich spoločné postavenie?
  • Máme počítať v spoločnom vlastnom vývoji so vznikom kontinentálnych ekonomík, alebo nie?
  • Existuje pre nás "stret civilizácií" alebo je to fikcia kryjúca stret záujmov?
  • Je potrebné budovať spoločné sily, alebo ich rozdeliť?
  • Ako používať vojenskú silu v medzinárodných vzťahoch?
  • Spoločná elektronická mena, alebo kontrola cez banky prostredníctvom meny?
  • Medzinárodné verzus vnútroštátne právo?
  • Tvorba inštitúcií a centralizácia, alebo decentralizácia?
  • ..........
Pripravili: plk. dr. Ján Šály,
dr. Peter Kasalovský


Európa, dom v ktorom žijeme

Spoločenský vývojový proces dosiahol vysoký stupeň zložitosti, ktorý je pre súčasnú historickú etapu nevyhnutný a nezvratný. Zauzlili sa v ňom všetky hlavné problémy a hlavné protirečenia. Zdanlivým východiskom z tejto slepej uličky celosvetových problémov sa v budúcnosti má stať globalizácia. Pod vplyvom týchto objektívne prebiehajúcich systémovo-tvorných podprocesov globalizácie sa Európa, teda dom v ktorom žijeme, neustále buduje a súčasne búra. Hoci vnútroeurópsky priestor nesie v sebe určité spoločné črty a zvláštnosti, nie je ich však možné odtrhávať od hlavných svetových tendencii. Zmiešavanie pojmov globálny a nadnárodný vytvára v politickej praxi značné pnutie, lebo len to čo je skutočne globálne sa dostáva do konfliktov s nadnárodným. A keďže za vznikajúcimi potiažami skutočne nie je treba hľadať diabla, ženu a podobne, ostáva tou kľúčovou kategóriou ľudský faktor. Ten vystupuje ako reálna kategória, miera všetkého v určenom a konkrétnom priestore. A práve od nej sa odrazíme v našich úvahách o našom dome.

Hlavné nebezpečenstvo skratového konania vždy spočívalo v ľudskom faktore "tvorcovi a súčasne spotrebiteľovi vlastných dejín". Ľudský faktor vo väčšine prípadov spoločenskej praxe reaguje tak, že príliš ochotne napodobňuje cudzie vzory, ktoré tvoria matricu iných spoločenských vzťahov, ukotvených v inom historickom a geopolitickom prostredí. Čo sa mu stáva často osudným. S menšou ochotou sa v jeho praktickom pôsobení stretávame s úsilím zameraným na tvorbu vlastných a pri tom neopakovateľných a jedinečných hodnôt.. Neznamená to žiadnu tragédiu. Je to prirodzený jav. Celý život sa učíme od iných, pri čom spoločenské podmienky nás osadzujú viac do sféry a úlohy spotrebiteľa, ako do sféry producenta matérie a ideí. Pokúsme sa v nasledujúcom texte zhrnúť charakteristiky nášho európskeho domu, ktoré boli prezentované v návrhu európskej ústavy v kontrapunkte k ľudskému faktoru.

Aby sme ako ľudia vôbec mohli žiť a realizovať naše vízie a plány, musíme si stanoviť stratégiu konkrétnu prežitia. Prvou podmienkou okrem stravy a oblečenia, každého človeka je vhodné bývanie. Vybudovať spoločný dom sme s určitými obtiažami dokázali.

Ako ho teda máme racionálne užívať, udržovať a spravovať, aby sme v ňom mohli bezpečne bývať a pri tom rešpektovať práva najbližších, ale aj vzdialených susedov?

Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) uvádzaná v Zmluve o ústave pre Európu (euroústava) patrí do rámca, ktorý vedie k militarizácii a to nie len členských štátov, ale aj medzinárodných vzťahov v globálnom meradle. Táto tendencia je nežiaduca a nedá sa riešiť bez prispenia všetkých členov EÚ, našich najbližších susedov a partnerov. Rozhodovanie o vzťahoch (SZBP) podľa analýz predošlých zmlúv (Maastricht, Amsterdam a Nice) je v euroústave plne vyhradené Európskej rade, Rade a Komisii EÚ a z ich poverenia vysokému zmocnencovi pre SZBP, prípadne ministrovi zahraničných vecí EÚ. Tým je európsky parlament prakticky vyradený z rozhodovania o SZBP. To znamená značný deficit demokracie. To však je prepych, ktorý si v súčasnosti a ani v budúcnosti nebudeme môcť v bezpečnostných otázkach dovoliť. Vylučuje to faktor vzájomného zaručeného seba zničenia pôsobiaci zhruba od 60-tych rokov minulého storočia. Pre zdokonalenie nášho domu v treťom tisícročí musíme zabezpečiť kroky na široko prijateľný a demokratický prístup, zameraný v prvom rade na obranu a rovnosťou práv k vyjadrovať sa k otázkam bezpečnosti členských krajín bez rozdielu. Pokiaľ sa nám podarí sformulovať dôveryhodný a mierový prístup k riešeniu otázok SZBP bez tzv. "flexibilného výkladu" a súčasne zabezpečíme účinné usporiadanie vlastných obranných a bezpečnostných síl a to všetko ukotvíme v euroústave, môžeme smelo povedať, že nám stavba napreduje.

Kroky realizované v spoločnej zahraničnej politike štátov EÚ sú iba začiatkom a len veľmi málo sa dotýkajú závažných otázok medzinárodných vzťahov. Po vcelku oprávnenom odmietnutí euroústavy nenastala tragédia, ba ani kríza v Európskej únii. Určite sa nám tým vytvoril priestor pre riešenie práve závažných politických a bezpečnostných problémov.

Prvým z nich je základné politické usporiadanie štátnych zväzkov členských krajín EÚ do jedného celku, teda opäť je mieste otázka: Únia, alebo federácia? Pokiaľ sa záväzne prijme ktorákoľvek forma musí byť naviazaná na SZBP. Tradičná obranná doktrína vlastného územia je vďaka globalizácii prekonaná a rovnako ako je prekonaný priehľadný mechanizmus presadzovania rôznych záujmov pod cudzou vlajkou. Nesmie sa stať, aby silné štáty tak konali pod vlajkou EÚ a svoje úzke záujmy presadzovali cudzou silou.

Aby sa bezpečnosť skutočne zvýšila, je potrebné v medzinárodných vzťahoch zrovnoprávniť tzv. "domináciu krajín". Ako? No tým že sa bude rozširovať rámec demokracie. Tým, že sa bude uplatňovať medzinárodné právo na úkor vojenského riešenia problémov. To pre prax znamená odstránenie a vylúčenie dvojakého metra v medzinárodnom práve. Zabezpečenie praktickej rovnosti pred uplatňovaním medzinárodného práva sa musí stať dominantným v činnosti orgánov ÉU. V širšom meradle pôjde o súbor praktických krokov členských štátov EÚ na pôde OSN s výlučným dôrazom na právomoci Rady bezpečnosti v otázkach ohrozenia, porušenia medzinárodného mieru a bezpečnosti. Nepripustiť snahy o prelomenie medzinárodným právom garantovaného a sankcionovaného zákazu použitia ozbrojenej sily vo vzťahoch medzi štátmi, a to nie len EÚ, ale kdekoľvek vo svete s výnimkou sebaobrany.

Zabrániť aj legalizácii svojvoľného používania ozbrojeného násilia, ako legitímneho prostriedku presadzovania politických, ekonomických prípadne strategických záujmov.

Pre Európu je životne nutné urýchlene opätovne posilniť "Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe" (OBSE) a pokračovať v uplatňovaní záverov helsinskej konferencie. V úvahu pripadá aj možnosť prepojenia tohto orgánu s Radou Európy. OBSE je mimoriadne vhodná organizácia, ktorá upravuje dimenzie pre politicko-bezpečnostné, ekonomické, ekologické a humanitárne vzťahy, ľudské práva a demokraciu. Je to organizácia združujúca USA, Kanadu, neeurópske krajiny, Spoločenstvo nezávislých štátov. Po modernizácii by obsahovo pokrývala veľkú oblasť potrieb na rozvoj ľudského faktoru nie len v EÚ, ale mimo nej. Nevyhnutným sa javí ukončenie pôsobenia členských štátov EÚ v NATO, ako pozostatku studenej vojny. Zotrvanie v tomto "výberovom" vojenskom zoskupení zvyšuje bezpečnostné riziko a tým aj ohrozenie Európy. Už teraz je potrebné vylúčiť použitie vojenskej sily mimo hranice Únie pod velením NATO bez príslušného mandátu OSN.

Pre náš spoločný dom je už veľmi potrebné takpovediac vyčleniť izbu pre armádu a určiť jej aj počet lôžok. To v praxi znamená vytvoriť ozbrojené sily, ale nie na národno-štátnom princípe a presne stanoviť vojenský kontingent jednotlivých členských štátov. Princíp jeho tvorby bude samozrejme predmetom diskusie.

Ak sa tak stane a vytvoria sa tieto nové sily, potom bude potrebné zabezpečiť ich materiálne vybavenie, výcvik a koordináciu v súlade s článkom 51 Charty OSN. Tým bude odstránená súčasná neustála hrozba militarizácie v jednotlivých členských krajinách EÚ. Procesu demilitarizácie by napomohla transformácia "Európskej obrannej agentúry EÚ" na inú inštitúciu so zameraním na kontrolu zbrojenia, kontrolu dohodnutých opatrení na znižovanie ozbrojených síl a zborov, ale napríklad aj kontrolu obchodu so zbraňami, obmedzovanie a konverziu zbrojnej výroby. Na území ÉU je na základniach USA a NATO približne 480 taktických jadrových zbraní, vzniká oprávnená otázka: Komu a akým záujmom slúži táto odstrašujúca sila?

V oblasti spolupráce policajných zborov už EÚ tú povestnú izbu vyčlenila, je ňou Europol, Šengenský informačný systém II. a spoločná ochrana vonkajšej hranice EÚ. Avšak aj tu je potrebné vykonať a precízne "strážiť" ich demilitarizáciu (žandárstvo vo Francúzku, v minulosti ochrana našej štátnej hranice armádou a pod.). Žiada sa prehĺbenia spolupráce policajných zborov v sústave Europolu a mimo únie aj Interpolu najmä v oblasti najmä právnej, humanitárnej a tiež niektorých preventívnych aktivít.

Spoločnou úlohou politických orgánov EÚ je pre tieto ozbrojené zložky (príslušníkov armády a polície) vypracovať medzinárodný status práv a oprávnení. To prispeje k celkovému prehĺbeniu dôvery občanov v tieto sily, najmä pre priestor zahrňujúcu členské štáty EÚ.

Ďalším problémom jej neprijatia je elitársky prístup k tvorbe euroústavy, ktorá znemožňuje demokratický prístup k materiálnemu blahu, nakoľko podriaďuje hospodársky život pravidlám, trhu, voľnej súťaže a konkurencie. Je veľmi ťažké zmieriť sa so situáciou, kedy jednotlivci, ktorí zbohatli na globálnych, poprevratových špekuláciách a iný sa podľa nich má živiť vlastnou prácou. Ľudia z rovnakých dôvodov neprijmú neoliberalizačný hospodársky mechanizmus, ako jediný správny a zakotvený v euroústave. Tak isto je iluzórna predstava tvorcov, že ľudia podporia tie časti euroústavy, ktoré fixujú tento politcko-hospodársky model ako jedinú možnú alternatívu vývoja v EÚ. Netreba si zakrývať, že polarizácia spoločnosti podľa majetku neexistuje a tiež, že sa neprehlbuje. Opak je pravdou. Každá väčšia spoločenská zmena vzniká z vôle ľudu. Je to stav, kedy jedna časť už nechce a iní nemôžu žiť po starom. Euroústava však systémovú zmenu neumožňuje a tak sa stala v očiach ľudí ktorí ju odmietli bezcenným zdrapom papiera. Ak sa teda ľudia majú živiť, samozrejme okrem pár špekulantov vlastnou prácou, tak ju musia predovšetkým mať. S tým však uvedený dokument nepočíta. To je jeho prvý a veľmi závažný nedostatok v ekonomickej oblasti. Monetárna politika EÚ nevyhovuje potrebám doby, lebo je zameraná na stabilitu cien a viaže sa na vyrovnanosť rozpočtov. Rozpočet EÚ je nízky a tým nie sú dané možnosti, aby tento dokázal pozitívne ovplyvniť trh práce v smere posilnenia tendencie zamestnanosti. Výnimkou v zamestnanosti sú nateraz škandinávske krajiny. I tu je názorne vidieť, ako je euroústava nedomyslená. Výsledkom je potom nevôľa ľudí rozširovať EÚ z obavy pred konkurenciou na trhu práce. Tu sa ukazujú jasné hranice kapitalistickej ekonomickej integrácie, a tiež kapitalistického výrobného spôsobu. Uprednostňovanie zisku a súkromného sektoru v štruktúre ekonomiky sa javí oproti ostatným sektorom ako kontraproduktívne. Finančná liberalizácia v oblasti verejných peňazí a ich presun do privátnej sféry(dôchodkový systém, zdravotná starostlivosť, školstvo...) má rovnako zhubné následky na pád systému, ako tomu bolo za Rímskej ríše. Stačí preštudovať dejiny. V súčasnosti nám nehrozí orwelovská koncentrácia moci, ako je to mediálne prezentované, ale privatizácia verejných inštitúcií a to je začiatok konca. Finančná liberalizácia činí zraniteľnými takmer všetky podniky, lebo nedovolí dlhodobejší cyklus vzniku, rozvoja a zániku podniku. Tento normálny cyklus ktorým podniky prechádzajú sa neustále pod vplyvom liberalizácia skracuje pri čom sa vytvára predpoklad, že narazí na technologické hranice výroby a naruší samotný výrobný proces.. Rastúci dynamický presun podnikov vo svete, potom ohrozuje životné prostredie, napríklad opustenými výrobnými, energetickými, ťažobnými a inými zariadeniami, bez ich dodatočného odstránenia a následnej rekultivácie, prípadne rekonštrukcie životného prostredia.

Euroústava minimalizuje prístup k tvorbe štrukturálnej a sociálnej politiky, čo jej v konečnom dôsledku nedovoľuje podporovať programy vlastného strategického rozvoja. To má tiež dopady na vyrovnávanie všetkých rozdielov medzi štátmi v EÚ. Situácia je najviac kritická najmä pre nové členské štáty EÚ. Ak si to tvorcovia euroústavy neuvedomili, práve toto v konečnom dôsledku narušuje súdržnosť európskeho celku.

Po poprevratovom období z konca 80-tych rokov 20. storočia vo väčšine štátov Európy globalizácia ukončila hegemóniu národnej buržoázie, ktorej vláda sa opierala o národnú kultúru a solidaritu. Väčšina kapitálu je dnes v rukách malej skupiny ľudí v nadnárodných korporáciách. Obrat takýchto spoločností prekonáva často HDP celých štátov prípadne skupín štátov. Ľudia sa stále menej starajú o politiku, majú málo informácii, kritizujú pomery, ale bez nádeje na nápravu. Média, najmä televízia, majú síce obrovskou moc, ale aj nad nimi visí súmrak internetu, ktorý trhá zaužívané mechanizmy manipulácie. Skončila epocha, kedy politika bola vnímaná ako obrana vlastnej kultúrnej i politické identity. Vznikajúca poprevratová kompradorská buržoázia proti záujmom vlastného národa uskutoční vypredaj majetku v prospech nadnárodných korporácií, pri čom vlastný národ uvrhne do biedy. Nakoniec aj ona je pohltená, prípadne fyzicky likvidovaná. Tieto procesy sú vnútené štátom spravidla zvonka a ich inštitucionálnu základňu tvoria mimovládne organizácie.

Pripravil: plk. dr. Ján Šály


Ako vnímame architektúru amerického domu

V našej už globálnej dedine zvanej "Svet" sa nachádza niekoľko veľkých domov a veľké množstvo malých. Spolu vytvárajú spoločenstvo, ktoré čo do farebnosti, rôznorodosti, bohatstva tvarov, názvov a vzťahov, určuje aj rámec vlastného vývoja. Pozrime sa teraz podrobnejšie na bez prizmy ideológie na dom zvaný USA I deď jeho pôvodný stavitelia poväčšine historicky pochádzajú z Európy a dalo by sa predpokladať, že domy s názvom Európska únia a USA budú rovnaké. No nestalo sa tak. Ostalo len pri základnej kostre s tým, že dom USA je zatiaľ väčší. A v spomínanej globálnej dedine má všetko svoje riadne miesto. Čo však, ak niekto chce zväčšovať tento dom? Je to možné iba za predpokladu, že bude odoberať stavebný priestor iným. Toľko alegorický pohľad.

Prejdime však k realite snaha USA o svetovú domináciu prostredníctvom lokálnych vojnových konfliktov, vedie k postupnej izolácii zahraničnej politiky USA vo svete. Svetová vojna proti terorizmu je ideologický nezmysel. Proti spôsobu vojny sa totiž bojovať nedá. Na to upozornil pred nedávnom okrem iných aj Zbigniew Breziňsky. Neuznávanie rozdielov medzi individuálnym, skupinovým a štátnym terorizmom vedie len k ideologickému zahmlievaniu skutočnosti. Vyvolávanie strachu na tejto planéte, bezprecedentný a medzinárodného práva nerešpektujúci postup krajiny, stavia každý takýto subjekt do izolácie. Pri čom tento subjekt vyvoláva u iných pocit nenávisti a opovrhnutia. Týmto mechanizmom sa dotvára obraz konkrétneho teroristu, ktorý však nemá nič spoločného napríklad s bežným občanom Ameriky, Libanonu, Iraku, Izraela a podobne. Skrátka ani so žiadnym reálne žijúcim občanom ktorejkoľvek krajiny sveta. Tento sociálno-psychologický mechanizmus manipulácie s vedomím ľudí, postihol vďaka súčasnému politickému vedeniu v prvom rade USA. K teraz už zjavne nepriaznivému obrazu USA veľmi silne napomáhajú aj rozporné faktory a formy v spolupráci s takými krajinami ako je Rusko, Čína, Európska únia a pod. Značkovanie ktorejkoľvek krajiny, nálepkou "terorista", "darebácky štát" kladie základy pre nerešpektovanie medzinárodného práva. Tento v úvodzovkách "diferencovaný prístup" si USA nemôžu dovoliť, ak sa stavajú do pozície lídra globalizácie. Každá vízia vybudovania svetovej ríše jedným subjektom je vždy bola kontraproduktívna.

Napríklad pri normálne prebiehajúcej hospodárskej súťaži vedie k jej vytesneniu centralizovanou formou riadenia ekonomiky a politiky cez nadnárodné korporácie. Nerozlišovanie a nevnímanie národno-emancipačných pohybov v konkrétnych krajinách a zaradenie týchto krajín do balíka "teroristov", alebo tzv. "darebáckych štátov" vedie všetky politické vzťahy do slepej uličky izolácie. Snahy určitých kruhov v USA zabrzdiť vývoj v EÚ a rozbiť jej politický a sociálny model sú zjavné. Najmä v monetárnej oblasti sa to prejavuje veľmi markantne. V súčasnosti je vo svete utvorený mechanizmus, kedy subjekty svetovej ekonomiky môžu v prvej etape začať zrovnoprávňovať napríklad dolár a euro. Neskoršie napríklad vo svojich štátnych rezervách uskutočnia prechod na euro. Táto monetárna vojna donúti USA k ďalším vojnovým konfliktom. Veľmi odborne a kriticky to rozoberá texaský republikánsky kongresman Dr. Ron PAUL vo svojom prejave, ktorý predniesol pred americkou Snemovňou reprezentantov 15. februára 2006. Je to veľmi vážne a pri tom pravdivé varovanie pre Američanov od Američana. Sú štáty a skupiny štátov, ktoré ak by vrhli na finančný trh svoje dolárové devízové zásoby, mohli by spôsobiť vážne ohrozenie ekonomiky USA, prípadne jej zrútenie. Takýto postup by následne vyvolal pyramídovú deštrukciu monetárneho systému celého sveta. Politické prejavy vrcholnej zahraničnej politiky USA tak dokonca nesú v sebe určité prvky neokolonializmu.

Pod tlakom tejto súčasnej (mierne povedané) sebazničujúcej politiky USA môžu nastať rôzne varianty vývoja vo vzťahoch k EÚ. Po neprijatí euroústavy môže vzniknúť jej nový variant, ktorý uprednostní napríklad federálny model prehlbujúcej sa európskej integrácie s väzbami na Rusko a blízkych susedov pozdĺž hraníc EÚ. To by znamenalo celkom iste ústup politiky USA do úzadia a skončilo by budovanie nárazníkovej zóny smerom k Rusku. Preto záujmom USA bude ovplyvniť situáciu tak, aby sa uplatnil kofederatívny model. Ten by zabezpečil zvyšovanie vojenskej prítomnosti USA v EÚ a budovanie nárazníkovej zóny smerom k Rusku. Budovanie takéhoto nárazníkového pásma z hľadiska dosiahnutej technologickej úrovne zbraňových systémov sa stáva z hľadiska obrany iluzórnym. To všetko vyvolá len ďalší tlak na samotné Spojené štáty od ostatných krajín sveta. USA však vo zverejnených analýzach vzťahov k EÚ počítajú so scenárom rozloženia tohto tlaku na USA a EÚ. A tým vlastne vznikne mechanizmus vynútenej integrácie oboch organizmov pod domináciou USA. Tento variant sa bude zatiaľ ekonomicky presadzovať neoliberálnymi prvkami likvidujúcimi európsky ale aj americký sociálny model. Už dnes je jasná tendencia rozširovania vojenskej prítomnosti USA (Česko, Poľsko...) aj keď tzv. jadrové štáty Európy aj bez USA sami disponujú potrebnou odstrašujúcou silou.

Pre americký dom je nateraz charakteristické, hľadanie spôsobu, akým ozdraviť už vyčerpané možnosti ekonomiky. Zvyšujúci sa sociálny pohyb na juhoamerickom kontinente, ale aj inde vo svete opäť zužuje túto možnosť. Rýchle vyzbrojovanie ľavicových alebo ľavicovo tváriacich sa režimov na juhoamerickom kontinente donúti USA k zmene vojenskej taktiky. Viditeľná snaha spojených štátov o naštartovanie ďalších technologických inovácií, znamenajúcich ďalší pokrok a vzostup, je nevyhnutná. Ak si chcú USA zachovať technologický predstih a ak nebudú mať dostatočný manévrovací priestor pre tento krok, budú nútené aspoň spomaľovať technologický pokrok iných štátov vrátane EÚ.

Vnútorné rozpory v samotných spojených štátoch aj keď nie sú zatiaľ zjavné a ich hranice viditeľné, spočívajú v pravicovo nacionalistických až šovinistických tendenciách vývoja vnútornej americkej politiky. Ich prejavom je sústavné a postupné okliešťovanie demokratických práv občanov v USA, stupňovanie mocenskej agresivity proti kritikom americkej politiky doma a vo svete. Veľmi pekným a tiež veľmi názorným príkladom je krízový vývoj demokracie posledných rokov v právnom systéme USA, spočívajúci v nerešpektovaní ústavných práv občanov Ameriky ich centrálnou vládou. To všetko sa deje pod pláštikom manipulácie s už spomínaným termínom "vojny proti terorizmu".

Takto charakterizovaný politický stav únie však môže nabrať tendenciu, kedy pod tlakom ekonomických problémov v USA sa bude vyčerpávať nacionalistická hystéria a hystéria vojny proti terorizmu. Tým sa vytvorí priestor pre nástup odborových, sociálnych, etnických a demokratických hnutí. Tento vnútorný tlak pokiaľ bude dostatočne silný, donúti zmeniť smer politiky USA na umiernenejší. Dokonca sa môže stať, že sa USA stiahnu do úzadia a budú nútené v zahraničnej politike uvažovať o multipolárnom svete.

Ďalšia ale o to kritickejšia varieta vývoja môže viesť k prekročeniu existujúcej medze tolerancie a to bude znamenať prudký nárast počtu vojnových konfliktov. Tieto roztrúsené ohniská vojny sa môžu výrazne dotknúť iných ekonomicky a vojensky silných subjektov vo svete pri čom následky môžu byť nekontrolovateľné. Deklarovanie práva použiť zbraní hromadného ničenia zo strany USA ako prvých, potvrdzuje smer tendencie tohto nežiaduceho vývoja. Vo vnútri USA sa pri tomto kurze nastúpenej sa opäť politiky výrazne posilnia fašizujúce prvky a autoritatívne formy vládnutia. Súčasné korumpovanie vlastných občanov na úkor iných krajín, je pre USA cestou do pekla budúcich živelných etnických a sociálnych hnutí.

Svet nám utešene akceleruje. Po tzv. bipolárnom svete nasledovala vízia západu o tzv. postkomunizme. Žiaľ ako vždy, opäť chybná. Ešte sme nestačili vstrebať tieto nové pojmy a proces spoločenského vývoja ich neodvratne vyradil zo slovníka politiky. Kríza západného typu demokracie je vo svete zjavná. Každodenne sa presvedčujeme, že sa vládnuca moc sústavne oddeľuje od občanov, ekonomika vôbec neslúži potrebám obyvateľstva. Pod heslom demokracie sa legálne konajú voľby, v ktorých k víťazstvu stačí účasť 30, 20 a menej percent oprávnených voličov. Svet pod rúškom tejto pseudodemokracie je pokrytý nelegitímnymi vládami, ktoré môže ktokoľvek a kedykoľvek prevratom, prípadne niektorou formou intervencie odstaviť. Môže tak vykonať po rúškom pseudodemokratického hesla o "práve mlčiacej väčšiny" prípadne dodržovania "ľudských práv".

Intervencia demokracie (inak vývoz kapitalizmu) sa prezentuje dvoma formami. Jednak ako vývoz demokracie na bodákoch, prípadne jej jemnejšia forma cez tretí sektor vo forme farebne demokratických revolúcií. Má jasne vyhranenú formu a predstavuje aktívne opatrenie spravodajskej služby na zvrhnutie politického režimu inej krajiny. Situácia po takomto vývoze demokracie je všade rovnaká, poprevratová kompradorská buržoázia proti záujmom vlastného národa uskutoční vypredaj majetku v prospech nadnárodných korporácií, pri čom vlastný národ uvrhne do biedy. Nakoniec aj ona je pohltená biedou vlastnej krajiny, prípadne fyzicky likvidovaná.

Tieto akcie sú priamo aj nepriamo financované najmä vládou USA. Expanzionizmus korporácií pod rúškom obrany amerických záujmov vedie k celosvetovej žiaľ nie vždy celkom oprávnenej nenávisti voči Spojeným štátom. Tieto nadnárodné monopoly postupne, ale iste rozrušujú celistvosť a tradičnú politickú štruktúru samotných USA. Vôbec nepredstavujú záujmy radových Američanov, ba naopak dochádza pri nich k centralizácii moci - potlačeniu tradičných demokratických inštitúcií. Postupná privatizácia štátneho aparátu a potláčanie verejných financií kedysi zahubilo Rímsku ríšu. Tento mechanizmus, ale samozrejme na vyššej vývojovej úrovni, prebieha v súčasnosti a tiež môže viesť k deštrukcii. Ešte pred rozpadom takých celkov ako je USA prípadne EÚ, uvedený mechanizmus na dnešnej vývojovej úrovni vedie k fašizácii politických systémov. Už dnes sú jasné prvky fašizácie nie len vo vnútornej politike USA, ale aj EÚ. Priestor pre ďalší vývoj tohoto antidemokratického trendu je potrebné zastaviť, lebo sa dotýka priamo globálneho problému prežitia ľudstva. Odstránenie tejto hrozby spočíva v posilnení politických a kontrolných funkcií OSN vo vzťahu k nadnárodným monopolom. Vytvorením dostatočných nadnárodných vojenských síl pod velením uvedenej organizácie s možnosťou ich nasadenia bez rozdielu, kdekoľvek k vo svete. Tento trend musí byť spojený s globálnym odzbrojením štátov a zrušením doterajších vojensko-politických zoskupení.. Je nám jasné, že konverzia vojensko- priemyslových komplexov na mierový program by znamenala rozpad ekonomických vzťahov a ohrozenie pohybu svetovej ekonomiky, žiaľ ale asi inej cesty niet.

Národné politické strany a to nielen na pôde USA, sa dnes poväčšine stávajú manažérskymi centrami zisku úzkej špičky (možno povedať aj ekonomickými firmami). Pracujú bez reálnej členskej základne s kupovanými hlasmi voličov. Deštrukcia globalizácie na vnútroštátnej úrovni je zjavná a rezortizmus v politike štátov je len prejavom vrcholu ľadovca všeobecnej krízy spoločnosti. Vo svete sa objavujú názory, že o ekonomiku by sa mali starať iba ekonómovia, financiami finančníci, atď. Tento celosvetový trend s popísanými prejavmi nazval britský politológ z Európskej univerzity vo Florencii Colin Crouch "postdemokracia". Opisovaný trend nadobúda dominujúcu úlohu vo vývoji spoločnosti a ponúka viacero východísk aj pre samotné USA. Tieto trendy je možne dokumentovať len prostredníctvom konkrétnych štatistík.

Pripravili: plk. dr. Ján Šály, dr. Peter Kasalovský


Slovanský svet

V súčasnosti reálne nejestvuje slovanský svet. Iba ak v predstavách zanedbateľného počtu jednotlivcov. Z nich jedna časť sa nadchýňa nikdy nenaplnenou, ale o to väčšmi vždy vzývanou ídeou slovanskej vzájomnosti. Utiekanie sa k poznatkovej úrovni jej šíriteľov v 19. storočí a neskôr by bolo však nedôstojné, pokiaľ budeme vnímať fakt, že naši slovanskí predkovia boli jedným z hlavných civilizačných prúdov. Je zrejmý aj ten fakt, že Slovania boli prítomní vo svete prinajmenej osem storočí pred naším letopočtom.

Významné inštitúcie histórie iných štátov skúmajú slovanské prínosy pre našu civilizáciu. Takmer stopäťdesiat rokov sa pohybujú v priestore dvadsaťosem storočí. Len my, potomkovia bojovníkov Alexandra Veľkého, slovanských premožiteľov rímskych légií a prvých kresťanov v samotnom Ríme, vládcov z Tripolisu, ale aj zakladateľov Benátok, či Hamburgu, sa oficiálne tvárime, že sme zjavili z ničoho nič až v 5. storočí n.l.(!). Naše dejiny sa predsa nezačínajú Samovou ríšou a Veľkou Moravou, a to už v 21. storočí nie je až také tajomstvo. Koľkí zo súčasníkov však vedia, alebo aspoň tušia, že práve a jedine na našom súčasnom štátnom území boli vždy, či skôr odjakživa len Slovania?!

Naše školstvo, kultúra a veda urobili naozaj pramálo, ale takmer nič preto, aby konečne objavili objavené napríklad Francúzmi, Nemcami a škandinávskymi národmi. Nič sa na tomto fakte nezmenilo ani po r. 1989. Pred súčasníkmi je slovanská, a samozrejme, že aj slovenská história naďalej nielen hrubo skreslená a v konečnom dôsledku vykazuje zdeformovanosť. Z akej politickej vôle tak nekonečne dlho žijeme a čľapkáme sa v nepravdivej predstave, že sme mladým národom?! Akoby naša história začínala pre niektorých intelektuálov Jánom Kollárom a vrcholila nedoceneným Ľudovítom Štúrom, ktorého bratislavské súsošie sa má vraj čoskoro odstrániť a nahradiť iným. S panovníčkou Máriou Teréziou(!). Akoby nemohlo byť na inom mieste metropoly, či priamo v korunovačnom Dóme sv. Martina?!

Na európskom kontinente od histórie slovanskej totiž staršej už niet. Presnejšie skýtskej - ruskej a našej histórie viažucej sa k Sarmácii. Taká je pravda. Európa bola z väčšej časti slovanská až do polovice prvého tisícročia. Prípadná kritika takýchto predpokladov, resp. záverov je odmietaná s tým, že pre súčasníkov je prahistória aj celkom nedávna minulosť nepodstatná, či dokonca bezvýznamná. Nielen tá pred naším letopočtom a v prvom tisícročí, ale taktiež a svojím spôsobom počiny slovanské a slovenských dejateľov v celom rade odborov ľudskej činnosti v nedávnej minulosti tak v rakúskej, ako aj v rakúsko-uhorskej monarchii a potom v Uhorsku. Celý rad slovanských a neskôr aj slovenských osobností - géniov z tých čias si prisvojujú dodnes iné susedské národy. Akoby s láskavým dovolením súčasníkov, ale pričasto aj s ich spoluprácou - neraz rovnajúcej sa nečinnosti.

Slovanské národy reprezentujú iba päť percent súčasného počtu obyvateľstva sveta. Dokonca sú v takom stave, že slovanstvo, alebo to, čo by iných spájalo, je pre nich najskôr príťažou, keďže sa chcú identifikovať s inými národmi. Bude to nevedomosťou a opomínaním - nepoznaním a v nejednom prípade ignorovaním vlastnej histórie. Návraty do časov, keď národní buditelia sa nádejali, že slovanská vzájomnosť je záchranným člnom pre slovanské národy, by však neboli produktívne. Mohli by byť síce do určitej miery prospešné až záslužné, ba priam módne, ale nikdy sa nepriblížili k veľkému cieľu. Bol, je a bude nedosiahnuteľný, pokiaľ slovanské národy, resp. aspoň citeľná časť ich príslušníkov nebude cítiť opäť národne - vlastenecky a tak ako vždy v poznanej histórii s nadmierou citu spolupatričnosti až ľudskej solidarity. Je absurdné, že bol a trpeli sme stav neskúmania vlastnej histórie.

Musíme sa obrátiť k iným slovanským národom, aby sme preukázali svetu aspoň za hrsť jedinečných pokladov ducha, a predovšetkým sa postarať o rast ich ekonomickej sily a sociálnej stability. Nič na tom nemení tá skutočnosť, že iné národy nepociťujú takú potrebu. Dôvody na také ich správanie sa sú rôzne, ale my sme ozajstnými dlžníkmi našich dávnych predkov a škodní, že sme neznalí ich prínosov pre rozvoj našej civilizácie. My sme sa do európskeho priestoru nezatúlali ako vydedenci z neznámych končín, ale pečatili sme ho našou činnosťou, ktorá však bola potlačená do pozadia, alebo až do suterénov pamäti sveta. Napriek tomu sa dostáva na svetlo denné a my sme povinní nielen objavovať v prachu, ale vštepovať ho novým generáciám, aby vnímali, z čoho vzišli, kde sme a kam smerujeme.

Dr. Miroslav Demko, Ing. Jozef Dolník a dr. P. Kasalovský


Myšlienky k euro-americkej spolupráci

Je dôležité uvedomiť si, že Spojené štáty sú založené na báze európskej kultúry, náboženstva a do určitej miery aj politiky. USA boli predsa založené európskymi prisťahovalcami, ktorí sa chceli dostať z európskych feudálnych pazúrov a ustanoviť nový, slobodný, ale veľmi dobrodružný život. Bohužiaľ, európska mentalita a krutosť sa prejavila pri dobývaní priestorov "nového sveta", ktoré sú príčinou vykántrenia mnohých domorodých indiánskych kmeňov. V súčasnosti moderní eurofili považujú práve krutosť za dôsledok americkej mentality rozpínavosti. Avšak skutočnosť je taká, že tieto smutné momenty histórie boli súčasťou európskych vplyvov a mravov.

Mocenské a kolonialistické vplyvy ovplyvňovali európsku politiku po mnohé stáročia až do Druhej svetovej vojny. Práve tento vojenský konflikt zapríčinil pozdvihnutie USA na svetovú veľmoc a odvtedy politika a vplyv tejto veľmoci sú dodnes neohrozenými. Neohrozenými aspoň takou veľmocou akou bol Sovietsky zväz a sila Varšavského paktu. Ale dnes je svet polarizovaný inými vplyvmi ako bola "Studená vojna" medzi Východom a Západom.

V súčasnosti sme svedkami, kde svet sa rozdeľuje na Východ a Západ na základe islamskeho náboženského vplyvu, ktorý je diametrálne rozdielny od európskych a amerických mravov a hodnôt. Historicky Európa a USA sú založené na kresťanstve, ktoré po stáročia ovplyvňovalo politiku, mravy, spoločenské zriadenie a vôbec všetky hodnoty každého života. Práve tieto hodnoty a mravy sú však kriticky ohrozované súčasnými islamskými vplyvmi, ktoré sú nezlučiteľné s naším životným a spoločenským spôsobom existencie.

Bohužiaľ, tieto nebezpečné vplyvy ohrozujú naše spoločnosti v dobe, kedy vzťahy medzi Európou a USA sú v kritickom stave a sú oslabované nezdravou konkurenciou, ktorá oslabuje "združenosť" Európy a Spojených štátov. Nachádzame sa na nebezpečnom historickom prelome, kedy svetové sily sa presúvaju a transferujú na sily východu, ale nie toho, ktorý bol protiváhou USA a Európy po Druhej svetovej vojne. Sú to sily islamských vplyvov, ktoré sa emigráciou z islamských krajín stávaju sučasťou spoločenského života v Európe a USA, a ktoré naštrbujú a oslabujú historické, kultúrne, ekonomické a spoločenské hodnoty našich spoločností. Naviac, Čína sa stáva veľmocou, ktorá začína viesť neúprosný boj o energetické a nerastné zdroje, ktoré sú nevyhnutnou zložkou jej rastu a pokroku. Ak chce Čína dosiahnuť životnú úroveň západného sveta v blízkej budúcnosti, bude musieť mať prístup k týmto zdrojom. Čínskou expanziou sú ohrozované energetické a surovinové zdroje pre potreby Európy a USA, a týmto sú ohrozované aj ekonomiky a životná úroveň týchto krajin.

Ako vzdorovať týmto nebezpečným vplyvom?

Už Svätopluk v 9. storočí hlásal, že len v jednote je sila. Ak Európa a USA si chcú zachovať svoje hodnoty spoločenského života a zriadenia, vrátane vysokej životnej úrovne a bezpečnosti, je nyvyhnutné, aby sa tieto krajiny zjednotili a tak prezentovali jednotný blok voči východnému živlu.

Občania týchto krajín by mali naliehať na svojich politických a ekonomickych činiteľov - vodcov, aby spojili svoje sily a odstránili zábrany ekonomickej a politickej integrácie. Odstránením impedimentov - obmedzení pre obchod, investíciami, integráciou trhov, a umožnením súkromného podnikania. Len politická a ekonomická súdržnosť môže vzdorovať konkurenčnému východnému živlu.

Je nevyhnutné, aby sa posilnila spolupráca v nasledovných oblastiach:
  • propagovanie kooperácie v regulácii zdrojov,
  • stimulácia spoločných kapitálových trhov,
  • spojenie síl vo vývoji nových technológií, vede a výskume,
  • zefektívnenie obchodu a zvýšenie bezpečnosti v preprave tovaru a doprave,
  • zefektívnenie energetických zdrojov a rozvoj spolupráce pri vývoji nových energetických technológií,
  • posilnenie spolupráce pri výmene konfidentných bezpečnostných informácií,
  • zjednotenie diplomacie voči islamskym krajinám, ktoré sa usilujú o získanie jadrových zbraní,
  • zjednotený prístup pri riešení irackej a palestínskej otázky.
R. Y. Mosny, spolupredseda NEF - Hospodársky klub


POHĽAD K BUDÚCEJ EURÓPE

Európa má za sebou približne dvasaťosem storočí čo v pocitoch, skúsenostiach by mohlo jasnejšie byť charakterizované aj na pozadí obrovského kultúrneho dedičstva tohto kontinentu. Ak stále stojíme pred otázkou prečo tomu tak nie je úlohou snáď kritickejšie sa zamyslieť prečo takéto pokusy sa neujali, prípadne iba nakrátko a to úplne s novými prístupmi. Od čias gréckej tradície mýtov teda od Hesioda, Herodota, ba idylických selaniek Moschosa zo Syrakúz, podľa ktorého je aj Moskva nazvaná, sa po prvý raz, práve v gréckom jazyku, objavuje meno Európa, synonym rasy svätej devy.

Od tých čias sa chápanie Európy s jej geografickým vymedzením variabilne mení. Napríklad už Béde naznačuje novú geografiu Európy: "occidentalis", keď zakladateľom tejto novej Európy je Karol Veľký v roku 800 (Rex pater Europae...) prakticky zahŕňajúcu oblasť franskej ríše s priestorom Germanicum. Dielo J. Calmetta: l´Effondrement d´un Empire et la naissance d´une Europe (Paris 1941), predstavuje paradoxný výklad o rozpade karolínskeho empira z dôvodov politickej jednoty? Ak Islam urobil predel medzi Japhetom, Semom a Chamom, konfrontácia franskej ríše s byzanciou sa rozšírila protichodne na pôdu grécko-slovanského východu.

Nemôžeme sa vyhnúť najväčšiemu paradoxu v histórii kresťanskej Európy, teda kolonizovaniu a oslabeniu východného kresťanstva, dobytie Constantinopolisu franskou ríšou roku 1204, čím sa otvorili brány pre Islam k nástupu na Európu. Denis de Rougemont vo svojich štúdiách (Vingt-huit si.cles d´Europe, 1990) vidí v tejto konfrontácii niečo typicky európske: človeka protirečivého, tiež dialektika, keď práve toto napätie, ktoré nie vždy zvláda, ho formuje a núti k veľkému výkonu. Práve funkcia formy myslenia a života kultúry sa transformuje do termínu federalizácie.

Ale táto transformácia, ako si to viacerí povšimli, nesie so sebou permanentný, sprievodný jav v histórii, tak charakteristický najväčšou bolesťou nad bolesťami, keď politický svet novej Európy sa obrátil proti tým, ktorí zachovali tento pojem. Je v tom niečo prirodzené v následností civilizácií.

Môžeme azda očakávať aj iný obraz paradoxov v budúcnosti Európy? Porušenie fantastických mýtov, romantizujúcich úvah o súdržnosti následných invázií na Európu od Húnov po Maďarov alebo aj k vzťahu k Turkom nedá sa očakávať niečo podobné? Nie je niečo schyzofrenické v týchto a podobných úvahách potvrdzovať európsky javy, deje na pôde Ameriky ako to urobil Chateaubriand? Jeden z predchodcov konštrukcie súčasnej modernej Európy Jacques Delors okrem iného stavia otázku Európy (1990) tak k jej ekonomickej sile ako aj schopnosť - ukázať svetu model tejto politickej organizácie - keď práve Rougemont dáva dôraz na historicko-geografický európsky pôvod, vo vzťahu k politickým zoskupeniam "Occidental". Uvádza príklad o zhode v histórii Occidentalis na pôde Európy medzi rokom 2200 - teda vstupu na európsku históriu antiky medzi r. 100 až 300 po Kr., teda vlády Trajana, Marca Aurelia, Septima Sevéra keď táto história v skutočnosti nemôže byť chápaná ako nejaká pauza či nádych (Spengler).

Ak misijná úloha Európy sa dá dnes ťažko definovať ako ukončená, jej samotná formácia a definície nebudú možné bez kompromisov. Je iba otázka o aké kompromisy a aké prekvapenia môže ísť, ako nás o tom história poúča, keď paradoxne aj dnes vzdialenejší sa stáva bližším? Akoby tvár (dve tváre) Janusa nakoniec nedokázali urobiť kompromis (Ranke) a rozhodné, rozhodnejšie susedné národy, okolité kontinenty tak urobia?

Ak stratégia podmienok Európskej federatívnej politiky nebola dodnes uspokojivo definovaná a je založená viac na trpezlivosti ako na dialógu, kým nedôjde k zhode: je tým veľkou otázkou z hľadiska globálnej trpezlivosti - či netrpezlivosti v ekonomických sférach, ktoré svojim rozhodnejším prístupom môžu rozhodnúť, tiež aj paradoxálne prispieť antieurópanom.

Dr. Miroslav Demko, prezident Lisztovej spoločnosti


Prijatie u predsedu NR SR

Predseda NR SR J. Paška prijal vo štvrtok 7. decembra 2006 správcu a výkonného podpredsedu NEF Hospodársky klub P. Kasalovského. Reprezentant klubu informoval predsedu parlamentu predovšetkým o poznatkoch z hospodárskej, sociálnej a spoločenskej sféry počas doterajšej realizácie hlavnej diskusnej témy r. 2006-07: Nové myslenie ...


Tretie podujatie v jubilejnom 15. klubovom roku

Šesťdesiatešieste riadne zhromaždenie a celkove 193. klubové podujatie sa uskutoční v stredu 13. decembra 2006 od 13. h do 15. 30 h v kongresovej sále bratislavského hotela Aston na Bajkalskej ul. č. 22 (vjazd na parkovisko z Trenčianskej ul.).

Program
V. Synek, riaditeľ Corporate Consulting Group: Lesk a bieda slovenského manažmentu
Brainstorming: Nové myslenie v Novom svete a v Novej Európe
Prezentácia: Hotel Aston

Účasť treba potvrdiť najneskôr 8. 12. 2006.


O identite SR a jej občanov

V. Synek (prezentácia na stiahnutie)


Recyklačný fond
- jeho poslanie a prax

Ing. Ján Líška, riaditeľ Recyklačného fondu

V čase tvorby Recyklačného fondu som pôsobil na strane priemyslu, a to ako prezident Severoslovenských celulózok a papierní (SCP), a. s., Ružomberok a tiež ako prezident Zväzu celulózo-papierenského priemyslu SR. Považoval som za svoj záväzok podporiť systém zhodnocovania odpadov prostredníctvom finančnej podpory Recyklačným fondom ako svoj príspevok a príspevok nielen firmy, ale aj celého zväzu k zhodnocovaniu nami produkovaných tovarov, z ktorých sa v ďalšej etape stávajú odpady.

Dnes môžem konštatovať, že pôsobenie Recyklačného fondu v oblasti triedeného zberu, zhodnotenia a spracovania zberového papiera sa značnou mierou podieľa na zvýšení podielu zberového papiera z tuzemských zdrojov ako suroviny pre celulózovo-papierenský priemysel z pôvodných 50 % v roku 2001 na viac ako 80% v roku 2006.

Počas svojho pôsobenia v SCP Ružomberok som riadil firmu s týmito rozhodujúcimi aktivitami:
  • vypracovanie stratégie firmy, aby bol jasný cieľ, resp. ciele, ktoré chceme dosiahnuť alebo ku ktorým sa chceme priblížiť,
  • optimalizácia postupov a procesov, ktorými chceme ciele dosiahnuť smerom k ich transparentnosti, efektívnosti, objektivizácii ap.,
  • motivácia manažérov, celých pracovných kolektívov, ale aj obchodných partnerov a komunálnej sféry na dosiahnutie strategických cieľov.
Týmto spôsobom budem postupovať aj na svojom novom pôsobisku Recyklačnom fonde.

Dovoľte mi teda začať len krátkym zhrnutím, že Recyklačný fond svojou činnosťou zabezpečuje komplexný systém podpory nakladania s odpadmi od separovaného zberu až po najvyšší stupeň - materiálové zhodnotenie odpadov, teda vytvorenie novej suroviny, a to v rozsahu určených komodít podľa zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch. Na Slovensku sa tak v najväčšej miere podieľa na vytváraní infraštruktúry zberu a zhodnocovania odpadov. Dokladujú to doterajšie výsledky podložené štatistickými údajmi. Uvediem niektoré z nich.

Od svojho vzniku doteraz fond posúdil vyše 4 350 žiadostí o poskytnutie finančných prostriedkov. Schválil žiadosti o dotáciu 342 projektov zberu a zhodnocovania odpadov. Vyhovel vyše 2 665 žiadostiam od 1 803 obcí o nárokovateľný príspevok za vytriedené zložky komunálneho odpadu odovzdané na zhodnotenie. Uspokojil vyše 300 žiadostí spracovateľov starých vozidiel, ktorým prispel spolu na zber a spracovanie vyše 13 700 starých vozidiel. Vyjadrené finančne - podnikatelia, obce a mestá dostali z fondu vyše 2 miliárd korún.

Pri rozhodovaní o žiadostiach správna rada prihliada najmä na súlad navrhovaného využitia prostriedkov s účelom odpadového hospodárstva, prioritami štátnej environmentálnej politiky, celoštátnym programom odpadového hospodárstva a komoditným programom daného sektora.

Pri poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu vo forme účelovej dotácie žiadateľ musí splniť viaceré podmienky: predložiť všetky požadované zabezpečovacie dokumenty, riadne plniť svoje záväzky žiadateľa (napr. odvodové povinnosti, záväzky voči iným veriteľom a pod.), zabezpečiť výber realizátora predkladaného projektu formou verejnej obchodnej súťaže (na výšku z prostriedkov z fondu), zabezpečiť vlastné prostriedky v podiele 70 percent z rozpočtových nákladov na projekt. V prípade žiadostí obcí alebo podnikateľského subjektu, ktorého projekt rieši ekonomicky nepríťažlivý alebo inak zložitý problém odpadového hospodárstva vysokej spoločenskej priority, môže dotácia z fondu dosiahnuť až 95 percent rozpočtových investícií.

Na procese posudzovania a hodnotenia žiadostí o poskytnutie prostriedkov sa popri pracovníkoch sektorov a príslušných členoch správnej rady fondu aktívne zúčastňujú aj nezávislí externí experti. Žiadosti o poskytnutie prostriedkov z Recyklačného fondu sa hodnotia z viacerých hľadísk - environmentálneho, technického a ekonomického, ako aj z hľadiska komplexnosti predloženého návrhu. Rozhodujúcim kritériom je tiež potrebnosť navrhovaného riešenia čiže väzba predkladaného projektu na súčasný skutočný stav riešenia daného problému odpadového hospodárstva a zohľadnenie existujúcich alebo budovaných kapacít na Slovensku.

V zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov z Recyklačného fondu sa žiadateľ zaväzuje vyzbierať alebo zhodnotiť v priebehu 5 - 7 rokov isté množstvá odpadu z danej komodity, využívať počas tohto obdobia, prípadne i dlhšie zariadenie zaobstarané s podporou fondu len na účel uvedený v zmluve. Plnenie zmluvných záväzkov fond kontroluje, v prípade ich neplnenia môže siahnuť k sankciám alebo aj vymáhať poskytnuté prostriedky súdne.

Možno povedať, že všetky doteraz podporené projekty zberu a zhodnocovania odpadov sú dôležité. Spĺňajú kritériá požadované zákonom a ďalšími externými aj internými predpismi fondu, ale najmä sú v súlade s tým, čo je potrebné na danom miestnom, regionálnom, v niektorých prípadoch na celoslovenskom realizačnom území.

Z nich treba spomenúť najvýznamnejšie:
V projekte Aku-Trans, s. r. o., Nitra ide o prvú etapu vytvorenia komplexného zberu olovených batérií a akumulátorov. Projekt ekologizuje celý systém zberu a zhodnotenia, ktorý predstavuje ročne 2 875 ton olovených batérií a akumulátorov. Navyše podporený systém občanov finančne nezaťažuje a umožňuje im bez stanovovania podmienok odovzdať akumulátory a batérie na spracovanie, ani obci nevznikajú náklady na zabezpečenie nakladania s týmto odpadom.

Najvýznamnejšie realizované projekty v oblasti materiálového zhodnocovania odpadových olejov sú dva projekty spoločnosti DETOX, s. r. o., Banská Bystrica - závod Rimavská Sobota: na zhodnocovanie odpadových olejov na finálne ľahké a ťažké vykurovacie oleje v objeme 5 000 ton ročne a na základové oleje (od roku 2007) v množstve 7 000 ton ročne.

V.O.D.S., a. s., Košice dostal na celoslovenský projekt zberu a spracovania opotrebovaných pneumatík finančné prostriedky z RF, čím sa v roku 2006 vytvorila technická kapacita na spracovanie 31 000 ton takýchto pneumatík.

Projekt spoločnosti KURUC COMPANY, spol. s r. o., Veľké Lovce rieši materiálové zhodnotenie odpadov z viacvrstvových kombinovaných materiálov (tzv. tetrapaky používané väčšinou ako obaly na nápoje). Ide o výrobu kompozitných dosiek, ktoré našli uplatnenie najmä v stavebníctve. Realizáciou projektu sa vytvorili podmienky na materiálové zhodnotenie až 1 200 ton týchto odpadov ročne.

Recyklačný fond významnou mierou podporil vybudovanie spracovateľskej kapacity komplexného systému recyklácie elektroodpadu spoločnosti ELEKTRO RECYCLING, s. r. o., Banská Bystrica s cieľovou ročnou kapacitou 5 050 ton. Moderná technológia v súlade s novou legislatívou EÚ a SR o nakladaní s elektrozariadeniami a elektroodpadom dokáže materiálovo zhodnotiť okrem chladiarenských zariadení (tie začne zhodnocovať už od decembra tohto roka) dominujúcu väčšinu elektroodpadu v rámci 10 kategórií stanovených druhov elektrozariadení.

Projekty na recykláciu odpadu z polyetyléntereftalátu (PET) spoločností SLEDGE SLOVAKIA, s. r. o., Kolárovo v objeme 6 000 ton za rok a SLOVENSKÝ HODVÁB, a. s., Senica v množstve 5 800 ton za rok majú cieľovo pokryť recykláciu celého množstva výskytu tohto druhu odpadu na Slovensku. Podľa odhadov odborníkov sa na Slovensku vyskytne ročne okolo 14 000 ton odpadu z fliaš z tohto materiálu.

V zhodnotení odpadu zo svetelných zdrojov s obsahom ortuti sú významné dva podporované projekty. Realizáciou projektu spoločnosti DETOX, s. r. o., Banská Bystrica sa vybudovala na Slovensku prvá komplexná a moderná technologická linka na recykláciu odpadu z tejto komodity s takmer úplným materiálovým zhodnotením. Plánovaný objem zhodnotených odpadov je vyše 95 ton ročne. Projekt spoločnosti ARGUSS, s. r. o., Bratislava zameraný na čistenie skla od zvyškov luminoforu a sklenej drviny umožňuje v súčasnosti spracovať ročne 35 ton (v ďalších rokoch až vyše 70 ton) odpadu, ktorý by inak končil takmer výlučne na skládkach nebezpečného odpadu.

Realizáciou projektu spoločnosti TENTO, a. s., Žilina sa dosiahlo zvýšenie materiálového zhodnotenia zberového papiera o približne 20 000 ton v prvej etape v roku 2003 a o cca 3 000 ton za rok v druhej etape realizácie projektu od roku 2006. Projekt významne prispieva k postupnému zvyšovaniu návratnosti a spracovania zberového papiera z domácich zdrojov.

Časť odpadového skla, ktorého kvalitatívne podmienky nevyhovujú existujúcemu výrobcovi a zároveň recyklátorovi - Vetropack, s. r. o., Nemšová, zostáva nezhodnotená. Z tohto dôvodu podporil fond projekt spoločnosti Karpaty Trade, s. r. o., Modra na využitie nerecyklovateľných druhov odpadového skla v nových netradičných produktoch. Ide o patentovanú výrobu expandovaného granulátu zo znečisteného obalového skla, lepených autoskiel a skiel z elektronického priemyslu. Granulát s dobrými tepelno- a vodoizolačnými vlastnosťami slúži na stavebné účely. V roku 2007 sa predpokladá objem spracovania 2 500 ton a postupne v plnej prevádzke až 7 000 ton ročne. Prostredníctvom týchto dvoch spoločností sa zabezpečí recyklácia všetkých druhov skla.

Recyklácii tenkostenných materiálov kovových obalov z hliníka a jeho zliatin technológiou BAT slúži realizovaný projekt spoločnosti TAVAL, s. r. o., Prešov s cieľovou ročnou kapacitou recyklácie min. 120 ton odpadov z kovových obalov z hliníka a jeho zliatin.

V oblasti spracovania starých vozidiel je významný projekt spoločnosti KOVOD RECYCLING, s. r. o., Banská Bystrica. Súčasná spracovateľská kapacita prevádzok KOVOD RECYCLING umožňuje spracovať minimálne 10 000 starých vozidiel. Po spustení všetkých prevádzok spoločnosti, včítane prevádzky (šréder) v Seredi, bude možné za optimálnych podmienok (povinné odovzdanie starého vozidla) spracovať celkovo okolo 30 000 starých vozidiel ročne. Technológia šrotovacieho zariadenia, ktorá sa používa na rozkúskovanie alebo rozdrvenie starých vozidiel na časti alebo fragmenty vrátane získavania kovového šrotu vhodného na opätovné použitie, zabezpečuje vysokú kvalitu spracovania starých vozidiel. Významné sú tiež projekty na spracovanie starých vozidiel spoločností AUTO-AZ, s. r. o., Zohor a Fe-MARKT, s. r. o., Košice. Recyklačný fond pri posudzovaní projektov úzko spolupracuje so Zväzom automobilového priemyslu SR. Vďaka zákonnému opatreniu, ktoré už neumožňuje vyradiť vozidlo z evidencie bez potvrdenia o jeho odovzdaní spracovateľovi, počet spracovaných starých vozidiel stúpa: tohto roku by mal dosiahnuť 15 000 kusov a v roku 2007 okolo 20 000 kusov.
Poskytnuté prostriedky smerovali prevažne:
  • na podporu projektov separovaného zberu,
  • na materiálové zhodnotenia odpadov.
Konkrétne parametre o zozbieraných, vytriedených, spracovaných a zhodnotených odpadoch uvádzané v projektoch sa premietajú do zmlúv o poskytnutí finančných prostriedkov uzavretých medzi Recyklačným fondom a žiadateľom. Na základe týchto zmluvných záväzkov, ktorých plnenie fond ročne i priebežne sleduje a vyhodnocuje, je žiadateľ povinný projektované množstvá odpadov vyzbierať a zhodnotiť. Vyhodnotenie plnenia záväzkov ukazuje, že v roku 2003 sa vďaka podpore fondu na Slovensku zozbieralo a vytriedilo takmer 16 000 ton odpadov, v roku 2004 už 55 600 ton a v roku 2005 vyše 110 000 ton. V roku 2003 bolo za finančného prispenia fondu materiálovo zhodnotených 19 000 ton odpadov, v roku 2004 už 70 000 ton odpadov. Za rok 2005 zmluvné materiálové zhodnotenie odpadov dosiahlo už takmer 140 000 ton.

Zmluvné záväzky, ktoré žiadatelia uzavreli s Recyklačným fondom, vyjadrené aj číselne vo forme prínosov v separovanom zbere a v materiálovom zhodnotení, vyjadrujú jeho podiel na pozitívnom rozvoji infraštruktúry nakladania s odpadmi na Slovensku.
Za poskytnutými peniazmi a ich pomocou zhodnotenými tonami uvedených druhov odpadov treba vidieť:
  • nielen hospodársky,
  • ale predovšetkým ekologický prospech - teda rozumnejšie hospodárenie firiem i obcí a miest, no najmä čistejšie a zdravšie životné prostredie na ulici, doma, vo firmách i na celom území obcí a miest,
  • ďalej zmierňovanie nedostatku priemyselných surovín (vytriedením okolo 100 000 kg starého papiera a jeho použitím na nový sa ušetrí až jeden hektár storočného lesa),
  • ako aj navodzovanie ekologického myslenia občanov.
  • Na lepšiu predstavu toho, ako sa prejavuje v našom reálnom živote ekologický prínos pôsobenia Recyklačného fondu, možno uviesť názorné príklady.
    • Recykláciou kilogramu hliníka sa ušetrí 8 kg bauxitu a 4 kg chemických produktov.
    • Pri výrobe 1 000 kg oceľových plechoviek z recyklovaných materiálov sa použije železnej rudy o 1 500 kg a uhlia o 500 kg menej.
    • Recyklácia jedného automobilu ušetrí 1 200 kg železnej rudy, 450 kg uhlia a 18 kg vápnika.
  • Sekundárnym efektom pôsobenia Recyklačného fondu je aj vytváranie nových pracovných miest. Pri realizácii projektov zberu a zhodnotenia odpadov, ktoré fond doteraz finančne podporil, vzniklo na Slovensku takmer 700 nových pracovných miest.

Dôležitú oblasť podpory fondu tvorí komunálne odpadové hospodárstvo. Fond svojou pomocou nepriamo prispieva nielen k čistejšiemu životnému prostrediu v sídlach a k lepšej ekonomickej bilancii samosprávy, ale aj k získavaniu druhotnej suroviny pre priemysel. Obce a mestá sú totiž významným zdrojom odpadov. Fond im na separovaný zber prispieva dvojakým spôsobom. 1. Obce a mestá sa jednak môžu so svojimi projektami na zavedenie, rozšírenie alebo intenzifikáciu triedeného zberu odpadov uchádzať o nenárokovateľnú dotáciu, 2. jednak môžu požiadať o príspevok za vytriedené druhy odpadov, na ktorý majú nárok zo zákona. Len doposiaľ vyplatené príspevky za vyseparované komodity dosiahli takmer 73 miliónov korún, ktoré obce znovu použili na rozvoj systémov triedeného zberu. O dosahu tejto pomoci svedčí fakt, že kým v roku 2002 o nárokovateľný príspevok požiadalo fond 18 obcí, do júla roku 2006 tak (aj opakovane) urobilo už vyše 1 800 obcí. Podmienkou na vyplatenie príspevku je 1. všeobecne záväzné nariadenie o separovanom zbere na území obce a 2. hodnoverné preukázanie o odovzdaní separovaných zložiek odpadu recyklátorovi. Aj vďaka pôsobeniu fondu teda triedený zber odpadu v súčasnosti funguje vo viac ako polovici sídel Slovenskej republiky, v ktorých žijú viac ako dva milióny obyvateľov.

V záujme zvýšenia efektívnosti Recyklačného fondu riešia v súčasnosti pracovné skupiny jeho pracovníkov 8 priorít:
  1. porovnanie systémov zberu a zhodnocovania odpadov v krajinách EÚ,
  2. posúdenie stavu vnútornej organizácie Recyklačného fondu a navrhnutie reorganizácie fondu a motivácie jeho zamestnancov,
  3. preverenie systému výberu dodávateľov služieb,
  4. posúdenie možností zlepšenia komunikácie RF s odbornou a širokou verejnosťou, so štátnou správou a samosprávou,
  5. príprava prezentačných materiálov Recyklačného fondu,
  6. posúdenie možností získavania štatistických informácií a ich kontroly,
  7. posúdenie možností rozšírenia činnosti Recyklačného fondu,
  8. zníženie administrácie projektov.

Z hľadiska doterajšej praxe pri finančnom podporovaní slovenského odpadového hospodárstva i poznania vývoja v ňom považuje fond za potrebné v tomto a nasledujúcich rokoch sústrediť sa v záujme lepšieho plnenia poslania fondu na úlohy:
  • - spracovanie stratégie v oblasti recyklácie do roku 2030,
  • - plnenie cieľov komoditných programov jednotlivých sektorov vo väzbe na úlohy vyplývajúce z POH SR na roky 2006 - 2010 a jeho dopracovania do roku 2013,
  • - riešenie problematických etáp nakladania s odpadmi v príslušných komoditách (napr. na zber a zhodnocovanie malých batérií na celom území SR), vrátane propagácie zhodnocovania odpadu,
  • - podporu zberu odpadov a materiálové zhodnotenie odpadov (pred ich energetickým zhodnotením), špecificky podľa reálneho stavu v jednotlivých komoditách,
  • - podporu systémov separovaného zberu v regionálnej úrovni,
  • - podporu nových technológií zhodnocovania odpadov iba v prípade BAT,
  • - zdokonaľovanie jednotlivých informačných systémov o nakladaní s odpadmi (oficiálnej štatistiky, informačného systému štátnej správy životného prostredia RISO a informačného systému RF).

Doterajšie fungovanie Recyklačného fondu, výsledky jeho činnosti v odpadovom hospodárstve potvrdzujú, že je síce ešte pomerne novým, ale už osvedčeným nástrojom na ekologizáciu i ekonomizáciu nakladania s odpadmi na Slovensku. Nielenže podporuje separovaný zber odpadov, ale iniciuje vznik recyklačného priemyslu, ktorý je zdrojom druhotných surovín.


Fotogaléria 65. zhromaždenia

a celkove 191. klubového mítingu v Pálffyho kúrii


Správca P. Kasalovský (vpravo) hovorí členom výboru J. Dolníkovi (prvý zľava) a Z. Dokulilovi, že ešte nedozrel čas na pôsobenie "vektorovej sily" zamestnávateľských a vôbec podnikateľských organizácií. Predovšetkým preto, že len nedávno - koncom 90-tych rokov začali kopírovať vnútropolitické spektrum.




Novozvolený spolupredseda výboru S. Hatina v rozhovore s ministrom životného prostredia SR J. Izákom (vpravo).




Prvý prezident SR M. Kováč s francúzskym veľvyslancom J. Faureom. Francúzske vnímanie nového myslenia bolo naozaj stredobodom záujmu prítomných 138 členov a hostí.




Americký odborník na financie B. Boyd, predseda predstavenstva Istrobanky V. Pichler a jedna z najznámejších osobností rakúskeho priemyslu, obchodu a financií R. Schenz.




Potravinársky odborník a kandidát na starostu mesta Liptovský Mikuláš J. Blcháč (SMER SD) v rozhovore s exministrom zahraničných vecí a poslancom NR SR E. Kukanom (SDKÚ DS).




Vľavo P. Kolárik, ktorý je najvýraznejším predstaviteľom Siemens v SR,v rozhovore s generálnym riaditeľom OVP Orava Trstená J. Sitekom.




(164) Dvaja hlavní aktéri viacerých provokujúcich a podnetných myšlienok o novom myslení na klubovom mítingu V. Synek, riaditeľ Corporate Consulting Group, a J. Dlhopolček, predseda správnej rady Recyklačného fondu.




Foto: L. Pákozdy


Recyklačný fond je nástrojom i výsledkom ekologického myslenia podnikateľov

Juraj Dlhopolček, predseda Správnej rady Recyklačného fondu

Na Slovensku sme si zvykli naše počiny, úspechy i neúspechy merať očami zahraničia. Tam aj často hľadáme vzory či inšpirácie. Prečo nie, veď z dobrého sa treba poučiť. No niekedy môže ísť o prejav nedôvery vo vlastné sily a schopnosti. Radi by sme dnes tomuto váženému zhromaždeniu na príklade Recyklačného fondu ukázali, že vieme urobiť dobré veci svojimi silami, ale zároveň neostávame bokom od prúdov, ktoré hýbu svetom. Chceme európsky priestor obohacovať nielen kultúrne, ale aj svojim správaním a konaním dynamizovať procesy v ňom prebiehajúce.

Všetci si uvedomujeme, že Slovensko bolo 40 rokov mierne povedané, trochu oddelené od vývinu, ktorý prebiehal v ekológii, najmä v ekologickom myslení vo vyspelej časti Európy. Životné prostredie však nepozná hranice, preto bolo treba náš zaostávajúci krok vyrovnať s ostatnými. Dnes teda musíme, a aj chceme, formovať správny pohľad na tvorbu a ochranu životného prostredia u všetkých generácií.

V tej dospelej, podnikatelia netvoria výnimku, skôr naopak. Svoju zodpovednosť voči prostrediu, v ktorom žijú a podnikajú, si po spoločensko-politických zmenách začali uvedomovať ešte silnejšie. Tak ku prioritám, ktoré robia podnikateľa úspešným pribudli v ich myslení a konaní ďalšie: životné prostredie ako celospoločenská a životné prostredie ako ekonomická priorita. Prvá z nich viedla k uvedomeniu, že je potrebné a možné vybudovať funkčný systém na zbavenie sa odpadov zaťažujúcich životné prostredie. Druhá viedla k záveru, že je nutné a pre ekonomiku užitočné získať z týchto odpadov druhotné suroviny.

Živé debaty v podnikateľských kruhoch o uskutočnení týchto myšlienok sa začali ešte prv ako predvstupové rokovania Slovenskej republiky o začlenení sa do Európskej únie. Zástupcovia priemyslu zvažovali dve varianty, ako riešiť otázku zlepšenia životného prostredia Prvý variant zahrňoval pozvoľné rozbiehanie aktivít v odpadovom hospodárstve, ktoré by bolo trvalo možno aj desiatky rokov, lebo slovenské podnikateľské prostredie bolo podkapitalizované, a vzhľadom na neexistujúci zber a separáciu bolo riziko rozbehnúť podnikanie v tejto oblasti veľmi vysoké. Práve preto podnikateľské subjekty diskutovali s MŽP SR, a priamo sa zúčastňovali na príprave zákonov, ktoré by mali zabezpečiť rýchly štart a dynamický rozvoj všeobecne prospešného zaobchádzania s odpadmi u nás. Diskutovalo sa o formách, ako do tohto zámeru zapojiť samotných podnikateľov. V členských štátoch Európskej únie už boli vtedy známe viaceré . Naši však prišli s predstavou, že Slovensko potrebuje dynamickejší model, ktorý by bol založený na finančnej podpore z prostriedkov samotných podnikateľov. Tak sa vytvoril model finančnej stimulácie nakladania s odpadmi zakomponovaný do zákona o odpadoch, ktorý predstavuje Recyklačný fond ako prvý neštátny fond v Slovenskej republike. Je inštitucionálnym vyjadrením celosvetovo uznávanej zásady Znečisťovateľ platí. Recyklačný fond je vlastne jediným finančným domácim zdrojom, ktorý podporuje proces nakladania s odpadmi vo všetkých jeho etapách . od zberu až po ich zhodnocovanie. Je nezávislou inštitúciou na podporu takýchto aktivít.. Základnou podmienkou jeho fungovania je solidarita všetkých zúčastnených, ktorej výsledkom je trvale fungujúci zdroj finančných prostriedkov na praktické riešenie problémov nakladania s odpadmi.

Táto činnosť sa vo väčšine vyspelých krajín zakladá na trhovom mechanizme. Aj v Slovenskej republike bol pre oblasť odpadového hospodárstva prijatý takýto mechanizmus. S vyspelými štátmi máme spoločné aj to, že základ spomenutej stimulácie je položený zákonom, ktorý vytvára jednotný ekonomický rámec pre domácich výrobcov, ako aj dovozcov. Recyklačný fond teda sústreďuje poplatky (príspevky) od výrobcov a dovozcov 10 komodít a výrobkov z nich, ktoré sa po uplynutí svojej životnosti stanú odpadom. Výška príspevku určená na jednotku hmotnosti sa odvíja od predpokladaných nákladov na zber a zhodnotenie každého druhu odpadu.

Naakumulované financie sa v súlade so zákonom o odpadoch poskytujú na podporu zberu, separácie a spracovania odpadu z tých komodít, za ktoré sa platí príspevok do fondu. Na poskytnutie finančných prostriedkov nie je právny nárok (s výnimkou príspevkov obciam a mestám za separovaný odpad odovzdaný na zhodnotenie).

Pri poskytovaní prostriedkov z fondu podnikateľom z oblasti zberu či spracovania odpadov, sa uplatňuje zásada voľnej hospodárskej súťaže . všetky subjekty sa o ne uchádzajú za rovnakých podmienok. Okrem toho uplatňuje fond i ďalšie princípy prevzaté z legislatívy únie . dobrovoľnosti, spravodlivosti, záruky reálneho splnenia cieľov separovaného zberu a zhodnotenia, ako aj zásadu transparentnosti. Ako sa vyjadrili aj predstavitelia Európskej únie, cieľ v oblasti nakladania s odpadmi je spoločný, spôsoby, ako ich napĺňať, si volí každá krajina.

Pri rozhodovaní o poskytnutí finančných prostriedkov na základe žiadostí podložených podnikateľským zámerom, správna rada prihliada najmä na súlad navrhovaného využitia prostriedkov s účelom odpadového hospodárstva, prioritami štátnej environmentálnej politiky, celoštátnym programom odpadového hospodárstva, ktorý schvaľuje vláda Slovenskej republiky, a komoditným programom daného sektora, ktorý schvaľuje správna rada fondu.

Pri poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu vo forme účelovej dotácie žiadateľ musí splniť viaceré podmienky: predložiť všetky požadované zabezpečovacie dokumenty, riadne plniť svoje záväzky žiadateľa (napr. odvodové povinnosti, záväzky voči iným veriteľom a pod.), zabezpečiť výber realizátora predkladaného projektu formou verejnej obchodnej súťaže (na výšku z prostriedkov z fondu), zabezpečiť vlastné prostriedky v podiele 70 percent z rozpočtových nákladov na projekt. V prípade žiadostí obcí alebo podnikateľského subjektu, ktorého projekt rieši ekonomicky nepríťažlivý alebo inak zložitý problém odpadového hospodárstva vysokej spoločenskej priority, môže dotácia z fondu dosiahnuť až 95 percent rozpočtových investícií.

Obce majú zo zákona nárok na príspevok za separovaný odpad po hodnovernom preukázaní, že ho odovzdali na zhodnotenie spracovateľovi. V počiatkoch svojej činnosti fond poskytoval za 1 tonu takéhoto odpadu od 300 do 800 korún, po sústredení dostatočných finančných prostriedkov zvýšil príspevok na 1 300 až 1 800 korún, v závislosti od týchto kritérií: - hmotnosť spoplatnených komodít v priemere na 1 obyvateľa za polrok, ktoré boli preukázateľne odovzdané na recykláciu, - počet separujúcich obyvateľov na dotknutom území, - účinnosť separovaného zberu v percentách, - ekonomická efektívnosť separovaného zberu v percentách, - miera nezamestnanosti v okrese.

Na procese posudzovania a hodnotenia žiadostí o poskytnutie prostriedkov sa popri pracovníkoch sektorov a príslušných členoch správnej rady fondu aktívne zúčastňujú aj nezávislí externí experti. Žiadosti sa hodnotia z viacerých hľadísk . environmentálneho, technického a ekonomického, ako aj z hľadiska komplexnosti predloženého návrhu. Rozhodujúcim kritériom je tiež potrebnosť navrhovaného riešenia čiže väzba predkladaného projektu na súčasný skutočný stav riešenia daného problému odpadového hospodárstva a zohľadnenie existujúcich alebo budovaných kapacít na Slovensku.

V zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov z Recyklačného fondu sa žiadateľ zaväzuje vyzbierať alebo zhodnotiť v priebehu 5 . 7 rokov isté množstvá odpadu z danej komodity, využívať počas tohto obdobia, prípadne i dlhšie zariadenie zaobstarané s podporu fondu len na účel uvedený v zmluve. Plnenie zmluvných záväzkov fond kontroluje, v prípade ich neplnenia môže siahnuť k sankciám alebo aj vymáhať poskytnuté prostriedky súdne.

V riadiacej a kontrolnej štruktúre fondu zákon vyváženým spôsobom určuje zástupcov zainteresovaných inštitúcií - podnikateľskej sféry, obcí, mimovládnych organizácií a dotknutých ministerstiev /životné prostredie, hospodárstvo a financie/. Orgánmi fondu sú správna rada, dozorná rada a riaditeľ .

Správna rada je najvyšším riadiacim orgánom fondu, ktorý má 16 členov. Desať členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister hospodárstva Slovenskej republiky na návrh reprezentatívneho združenia zamestnávateľov, pričom je viazaný predloženým návrhom. Podobným spôsobom vymenúva a odvoláva minister hospodárstva tiež dvoch členov dozornej rady. Na návrh záujmových združení miest a obcí vymenúva minister životného prostredia troch členov správnej rady a jedného člena dozornej rady. Jedného člena dozornej rady vymenúva minister životného prostredia na návrh mimovládnych organizácií, ktorých predmetom činnosti je ochrana životného prostredia. Aj v týchto prípadoch je minister viazaný predloženými návrhmi. Na základe vlastného uváženia vymenúvajú po jednom členovi správnej rady minister financií, minister hospodárstva a minister životného prostredia, podobne vymenúva minister financií, minister hospodárstva a minister životného prostredia po jednom členovi dozornej rady.

Dozorná rada, ktorá má sedem členov, je najvyšším kontrolným a dozorným orgánom fondu. Dohliada na hospodárenie Recyklačného fondu, najmä na poskytovanie a použitie prostriedkov Recyklačného fondu a na činnosť správnej rady a riaditeľa. Funkčné obdobie členov správnej rady je tri roky, členovia dozornej rady sú do funkcie vymenovaní na päť rokov.

Riaditeľ je štatutárnym orgánom Recyklačného fondu, koná v jeho mene, pričom rozhoduje o všetkých veciach s výnimkou tých, ktoré sú zákonom o odpadoch alebo štatútom Recyklačného fondu vyhradené správnej alebo dozornej rade. Za svoju činnosť zodpovedá správnej rade, ktorá ho vymenúva na základe konkurzu.

Napriek jasne, zákonom i internými normami, stanoveným pravidlám činnosti Recyklačného fondu sa z času na čas opakujú výhrady voči jeho existencii a činnosti. Boli to tvrdenia o netransparentnosti pri prerozdeľovaní dotácií, neefektívnej kontrole, neefektívnom využívaní zdrojov, obmedzovaní informácií zo strany Správnej rady RF a podozrenia zo zneužívania finančných zdrojov údajným preferovaním úzkej skupiny podnikateľských subjektov. To čo som doteraz povedal, predpokladám, eliminuje tieto názory. Recyklačný fond sa programovo na začiatku svojej činnosti logicky zameral na podporu budovania spracovateľských (recyklačných) kapacít. Po položení základov recyklačného priemyslu na Slovensku postupne prechádza na spolufinancovanie zberových kapacít. Na základe doterajších skúseností fondu pri financovaní kapacít jedného i druhého typu a ich fungovania sa ukazuje potreba rozšíriť sféru jeho pôsobenia i na ďalšie komodity, ktoré zaťažujú životné prostredie, napríklad starý textil, drevený alebo stavebný odpad.

Zákon o odpadoch č.223/2001 Zz., ktorý ustanovil Recyklačný fond, prešiel aj na základe nových smerníc EÚ o odpadoch, ktoré bolo treba vniesť do nášho právneho systému, vyše dvoma desiatkami zmien. Pred vyše rokom zákon umožnil výrobcom a dovozcom elektrozariadení . plniť si povinnosti tým, že sa postarajú o odpad z nich aj kolektívne, prostredníctvom paralelných systémov. Musím pripomenúť, že pôdu na ich fungovanie vytvoril Recyklačný fond práve priekopníckou finančnou podporou budovania zberných a spracovateľských kapacít. Vďaka jeho činnosti dnes Slovenská republika môže limity zberu, zhodnotenia a recyklácie stanovené Európskou úniou nielen plniť, ale aj prekračovať. Nemali by sme sa preto len pridŕžať čísel, ktoré sme v praxi už prekonali, ale treba byť aj progresívnejší a postaviť si v oblasti recyklácie aj smelšie ciele.

Do technológií na zber odpadov a ich ďalšie spracovanie sa u nás investujú miliardy korún. Podnikatelia prostredníctvom fondu z nich poskytli dve. Som presvedčený, že Slovensko má šance i za účinnej pomoci Recyklačného fondu vysporiadať sa s odpadmi. Je to aj cieľ celej podnikateľskej sféry. S rozumnou mierou solidarity sa nám ho určite podarí dosiahnuť.

Dovoľte mi vrátiť sa k začiatku môjho vystúpenia. O zavádzanom systéme spolufinancovania nakladania s odpadmi sme diskutovali aj s odborníkmi z Európskej únie. Môžem vyhlásiť, že v žiadnej diskusii ani stanovisku nezazneli výhrady voči ceste, ktorú si zvolili slovenskí podnikatelia. Napríklad pani Teresa Pressas, generálna riaditeľka Konfederácie európskych papierenských priemyslov (CEPI), vysoko ocenila tento spôsob ekonomickej stimulácie spracovania odpadov a jeho prínos k ochrane životného prostredia. Môžeme ho označiť za jeden z možných a nemusí vyhovovať všetkým. Je však najdynamickejší z tých, ktoré na Slovensku jestvujú. Pomohol naštartovať celý systém spracovania odpadov, ktorý dnes nepopierateľne prináša celospoločenský prospech. Som hrdý na to, že na Slovensku konštituovaný Recyklačný fond je nástrojom a výsledkom ekologického myslenia podnikateľov.


La politique étrangère française, l'avenir de l'UE

Veľvyslanec Francúzskej republiky v SR J. Faure
(Originálny text expozé)

Dans un contexte mondial en profonde mutation:
  • Mondialisation et émergence de grands acteurs (Inde, Chine, Brésil, Afrique du Sud)
  • Lutte contre le terrorisme: échec des moyens purement militaires: risque de choc des civilisations
  • efforts en cours de relance de la construction européenne, apr.s l'élargissement réussi de 2004 et l'échec des ratifications du projet de traité constitutionnel en France et aux Pays-Bas
  • nécessité de travailler à la promotion du développement et à la présentation de la diversité culturelle

La France poursuit en Europe et dans le monde son action extérieure, fidèle à ses valeurs et constante dans ses objectifs.
  • Engagement pour la paix, les droits de l'homme, la justice, la solidarité et l'égale dignité des hommes et des cultures
  • au service d'objectifs clairs et constants
    • assumer la primauté du droit dans l'ordre international
    • réussir l'unification de l'Europe
    • renforcer la paix et la sécurité
    • rendre la mondialisation plus solidaire

Les défis à relever: A/ en ce qui concerne l'Europe:
  • enjeu de l'élargissement:
  • - montrer que le processus est maîtrisé politiquement, que sa poursuite (UE à 27 puis à 30 et plus) renforce la construction européenne
    - nécessaire réflexion sur la capacité d'absorption: pas un prétexte à stopper le mouvement. Mais besoin de tenir compte de la capacité qu'à l'UE à assimiler de nouveaux membres, tout en maintenant l'élan de l'intégration.
  • enjeu institutionnel
  • - le cadre actuel, conçu pour 6, puis 12 et 15 états membres, n'est plus viable à terme (25 membres et plus)
    - modifications prévues (Nice et projet de traité constitutionnel)
    - propositions françaises pour des améliorations à traité constant.
  • Enjeu des résultats
  • - nécessaires pour gagner le soutien de l'opinion, sceptique face aux difficultés actuelles.
    - Quels résultats?: "Europe des projets"
    Définir et mettre en œuvre une véritable politique de l'énergie
    Réaliser une montée en puissance opérationnelle des politiques communes (PESD), JAI, justice, affaires intérieures
    - Meilleure coordination de nos politiques économiques au sein de l'Eurogroupe
    • A terme harmonisation fiscale?
    • Politique industrielle de l'UE?
    • Financement des activités de Recherche développement (+ 36 % dans le budget 2007/2013)
    • Réfléchir à un financement à terme plus important du budget de l'UE (actuellement 1 % du PIB)
    - Accroître les capacités de réaction de l'UE aux crises humanitaires et aux catastrophes naturelles - Poursuivre la promotion de la diversité culturelle garante d'un dialogue des civilisations et de respect mutuel (octobre 2005: adoption à l'Unesco de la convention sur la promotion et la protection de la diversité culturelle) - Travailler à la promotion de la démocratie
    • en Europe: politique de voisinage
    • ailleurs: (Proche-Orient, Afrique) difficultés plus grandes mais résultats concrets.
    (maintien de la paix: réforme des Etats; gouvernance démocratique; respect des droits de l'homme).
    - Aide au développement: pas de sécurité durable pour le continent européen sans développement et stabilisation ailleurs, notamment en Afrique et au Proche-Orient.

B/ En ce qui concerne la réponse européenne à la mondialisation

- UE doit être capable de politiques de référence, à savoir de:
  • Nourrir un dialogue constructif avec les grands pôles du monde nouveau
  • Etre un acteur mobilisant sa puissance au service de la paix (Proche-Orient; Balkans; Afrique)
  • Faire montre de solidarité transatlantique sans dénaturer la vocation défensive de l'OTAN.
  • Relever le défi de l'innovation, de la compétitivité et de l'emploi (Europe des projets: énergie, lutte contre l'immigration illégale: élargissement et capacité d'absorption; institutions)
  • Agir pour un monde plus solidaire, aide au développement.


Francúzska zahraničná politika

Budúcnosť Európskej únie

V kontexte hlbokých svetových zmien:
  • Globalizácia a objavenie sa veľkých svetových hráčov (India, Čína, Brazília, Južná Afrika)
  • Boj proti terorizmu: neúspech čisto vojenských prostriedkov: riziko stretu civilizácii
  • Prebiehajúca snaha o oživenie európskeho projektu, po úspešnom rozšírení v r. 2004 a neúspech v ratifikácii projektu Európskej ústavy vo Francúzsku a v Holansku
  • Nevyhnutnosť pracovať na zvyšovaní rozvoja a zachovania kultúrnej rôznorodosti

V rámci Európy a sveta, Francúzsko pokračuje vo svojich zahraničných aktivitách zachovávajúc vernosť svojim hodnotám a stálosť svojich cieľov.
  • Angažovanie sa za mier, ľudské práva, spravodlivosť, solidaritu a rovnosť v dôstojnosti človeka a kultúr
  • V službách jasných a konštantných cieľov
    • zabezpečiť prednosť práva v medzinárodnom poriadku
    • byť úspešný v zjednocovaní Európy
    • posilniť mier a bezpečnosť
    • urobiť globalizáciu solidárnejšiou

Výzvy, na ktoré treba reagovať:

A/ čo sa týka Európy:
  • v otázke rozširovania:
  • - ukázať, že proces je politicky zvládnuteľný, že jeho pokračovanie (EÚ - 27, potom 30 a viac) posilňuje Európsky projekt
    - nevyhnutná reflexia kapacity prijímania: nemá byť zámienkou na zastavenie daného pohybu. Ale je potrebné zohľadňovať kapacitu, ktorú má EÚ, jej schopnosť asimilovať nových členov pri rozbehnutom tempe integrácie.
  • v otázke inštitúcií
  • - aktuálny rámec, koncipovaný najskôr pre 6, potom pre 12 a 15 členských štátov, už nie je životaschopný (25 členov a viac)
    - zamýšľané modifikácie (Nice a projekt Ústavnej zmluvy)
    - francúzske návrhy na zlepšenie.
  • v otázke výsledkov
  • - nevyhnutné, aby sa presvedčili tí, ktorí sú skeptickí voči aktuálnym ťažkostiam
    - Aké výsledky?: "Európa projektov"
    - Definovať a vypracovať skutočnú politiku energetiky
    - Realizovať zvýšenie operatívnej sily spoločných politík (Európska bezpečnostná a obranná politika, Európska politika vnútra) zákonodarstvo, vnútro
    - Lepšia koordinácia našich ekonomických politík v rámci Európskej skupiny
    • Daňová harmonizácia?
    • Priemyselná politika EÚ?
    • Financovanie aktivít Výskumu rozvoja (+36 % v rozpočte 2007/2013)
    • Premýšľať nad jeho zvýšeným financovaním z rozpočtu EÚ (aktuálne 1% HDP)
    - Zvýšenie schopnosti reakcie EÚ na humanitárne a prírodné katastrofy
    - Pokračovať vo zvyšovaní kultúrnej diverzity zaručujúcej dialóg civilizácií a vzájomný rešpekt
    - (október 2005: V UNESCU prijatá dohoda o zachovávaní a ochrane kultúrnej diverzity)
    - Pracovať na presadzovaní demokracie
    • v Európe: politika susedstva
    • inde: (Blízky Východ, Afrika) väčšie ťažkosti , ale konkrétne výsledky.
    (udržanie mieru: reforma štátov; demokratická vláda; rešpekt k ľudským právam).
    - Pomoc rozvoju: niet trvalej bezpečnosti európskeho kontinentu bez rozvoja a stability iných, najmä v Afrike a na Blízkom Východe.
B/ čo sa týka európskej odpovede na globalizáciu

- EÚ musí byť schopná referenčných politík, musí zvládať:
  • živiť konštruktívny dialóg s veľkými pólmi nového sveta
  • byť hráčom mobilizujúcim svoju moc pre vec mieru (Blízky Východ; Balkán; Afrika)
  • demonštrovať transatlantickú solidatitu, bez toho, aby sa znehodnocovalo obranné poslanie NATO.
  • Vyzdvihnúť výzvu na inováciu, súťaživosť a zamestnanosť (Európa projektov: energia, boj proti ilegálnej imigrácii: rozširovanie a schopnosť absorbcie; inštitúcie)
  • Angažovať sa za solidárnejší svet, za napomáhanie rozvoju.


S nadšením vzali čas po chorom premiérovi

Nové myslenie je veľkou a provokujúcou témou

Na 65. riadnom zhromaždení a celkove 191. klubovom podujatí v Pálffyho kúrii na Zámockej ulici v Bratislave sa zúčastnilo vo štvrtok 26. októbra od 14. do 19. hodiny stodvadsaťosem osobností z domova. Prítomní boli aj veľvyslanci Belgického kráľovstva A. Cools, Chorvátska A. G. Egovac, Francúzska J. Faure, Ruskej federácie A. I. Udaľcov, Spolkovej republiky Nemecko J. Trebesch a zástupkyňa britskej veľvyslankyne C. Davidson. Na toto klubové podujatie o. i. prišli prvý prezident SR M. Kováč, predseda ZMOS M. Sýkora, poslanec NR SR E. Kukan, vedecké, školské, kultúrne a medicínske kapacity, ako aj deväť členov klubu z Českej republiky, z Rakúska a zo Spojených štátov. S účastníkmi sa pozdravil minister životného prostredia SR J. Izák a tiež štátny tajomník MŽP SR J. Jaduš. Jedenástim členom klubu zabránilo chrípkové ochorenie zúčastniť sa klubového zhromaždenia. Neočakávané pracovné povinnosti boli dôvodom pre neúčasť šiestich členov a dokonca "recyklačná téma" sa postarala o neúčasť úzkej skupinky členov a hostí.

Prvé zo zhromaždení a vôbec podujatí v 15. roku existencie klubu otvoril jeho správca a výkonný podpredseda P. Kasalovský. Povedal o. i., že : "Je tu celý rad nových členov a niekoľko ďaľších záujemcov o členstvo. Potvrdzuje to zmysluplnosť našich cieľov a programových predsavzatí na obdobie rokov 2006 - 2007. Hlavnou témou, ktorú sme otvorili v tohtoročnom januári je Nové myslenie v Novej Európe a v Novom svete. Nejde o symboliku, ale o snahu, ktoré výsledkom by mali byť Podnety. Vďaka podpore Slovenskej sporitelne, IRS a Elektrovodu sa venujeme príprave podkladov a prvých podnetov k európskej priorite číslo 1. Faktom je, že základný dokument o tom, ako má byť konštituovaná - ako má fungovať Európska únia neprešiel. Viacerí z našich členov dospeli k názoru, že sa tak stalo kvôli neujasnenosti ako modifikovať dnes pôvodné maastrichtské ciele...".

S veľkým záujmom si účastníci tohto podujatia vypočuli myšlienky veľvyslanca J. Faureho o francúzskej zahraničnej politike a o budúcnosti Európy. (Zverejňujeme ho v jazyku francúzskom aj slovenskom.) Ďalší program moderoval S. Hatina, ktorý bol kooptovaný za člena a následne zvolený jednomyseľne za spolupredsedu výboru.

S tohtoročnou hlavnou klubovou diskusnou témou Nové myslenie ... sa spájala aj hodinová prezentácia recyklácie z hľadiska jej filozófie, a osobitne zlepšovania podmienok pre život a Recyklačného fondu. (Zverejňujeme príhovor predsedu Správnej rady RF J. Dlhopolčeka Recyklačný fond ako nástroj a výsledok ekologického myslenia podnikateľov. V najbližších dňoch zverejníme aj bilanciu riaditeľa RF J. Líšku pod titulom Menej odpadov v životnom prostredí a viacej surovín pre priemysel.)

Dvadsať minút pred svojím ohláseným príchodom odkázal predseda vlády SR R. Fico, že nepríde na sľúbených 75 minút kvôli náhlej zdravotnej indispozícii. Oznámil to P. Kasalovský, ktorý dodal, že každý predsa môže ochorieť a tiež to, že sa ruší premiérov plánovaný pracovný program. Poznamenal, že sa tak stalo po prvýkrát v pätnásťročnej klubovej histórii, aby sa nedostavil hlavný hosť. I keď z viacerých médií následne zaznelo, že účastníci mítingu prišli najmä preto, aby si vypočuli premiérove názory, resp. diskutovali s ním, tak po polhodinovej prestávke zo 138 účastníkov ostalo v rokovacej sále Pálffyho kúrie stodesať vrátane prvého prezidenta SR M. Kováča a veľvyslanca FR J. Faureho.

Mimoriadny záujem vyvolala prezentácia výskumu Corporate Consulting Group Bratislava s problematikou identity SR a jej občanov. Riaditeľ spoločnosti V. Synek sa postaral aj o spontánnu diskusiu v kuloároch, najmä o vyznávaných hodnotách občanmi. (Materiál o predmetnom výskume zverejníme v najbližších dňoch.)

Na záver vystúpil reprezentant slovinskej spoločnosti KD Investments v SR R. Podhorec. Priblížil jej skúsenosti a podnikateľské výsledky. (Text jeho príhovoru zverejníme v najbližších dňoch.) Stalo sa, čo sa tak často nestáva, že premiérových 75 minút bolo naplnených pútavým a podnetným materiálom.
Na spoločenskom stretnutí sa voľne diskutovalo najmä o tom, čo je to Nové myslenie a o ovzduší v spoločnosti.


Klubový míting s premiérom

65. riadne zhromaždenie a celkove 191. klubové podujatie sa uskutoční vo štvrtok 26. októbra 2006 od 14. h do 18. h v Pálffyho kúrii na Zámockej ulici v Bratislave.

Program

Úvodné slovo správcu o hlavnej klubovej téme r. 2006: Nové myslenie v SR
75 minút s premiérom R. Ficom
Veľvyslanec FR J. Faure o francúzskej zahraničnej politike
V. Synek, riaditeľ Corporate Consulting Group: Identita občana SR
J. Dlhopolček - J. Líška: Recyklačný fond

Prezentácie
Auto Škoda Slovensko
KD Investments
Spoločenské stretnutie

Partneri
Slovenská sporitelňa, a.s., Bratislava
International Rescue System, s.r.o, Bratislava

Rezervácia miesta do 16. októbra 2006!

e-mail: pkasalovsky@hospodarskyklub.sk,
fax: 02 / 67 273 029


Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub o vláde SR a jej programovom vyhlásení

Správca NEF Hospodársky klub zablahoželal Robertovi Ficovi k víťazstvu v júnových parlamentných voľbách a k vymenovaniu za predsedu vlády SR. V liste z 12. júla Peter Kasalovský vyjadril v mene pätnásťročnej na politických stranách nezávislej niekoľkostočlennej komunity hospodárskych činiteľov a osobností spoločenského života presvedčenie, že "nová vláda bude stabilnou a prospešnou pre najširšie vrstvy obyvateľstva". Uviedol, že až Programové vyhlásenie vlády SR vytvorí rámec pre klubovú podporu konkrétnych vládnych zámerov. Premiérovi R. Ficovi, ktorý sa stal v 2002. roku na základe tajného hlasovania 607 členov klubu a ďaľších osobností nositeľom výročnej ceny NEF Hospodársky klub Zlatý biatec, zaželal dostatok trpezlivosti, rozhodnosti, ako aj umnú komunikáciu s občanmi. Informoval ho o hlavných tohtoročných klubových aktivitách, a najmä o pokračujúcej diskusii na tému Nové myslenie v Novej Európe a v Novom svete. Blahoželanie k vymenovaniu do funkcií dostali v prvej polovici júla aj podpredsedovia vlády Dušan Čaplovič, Róbert Kaliňák, Ján Mikolaj a Štefan Harabín a spolu s nimi ďalší členovia novej koaličnej vlády. Viaceré však obsahovali konkrétne podnety pre činnosť celej vlády, ale aj rezortov a náčrt možností komunikácie s klubovou komunitou. Do konca júla poďakovali za blahoželanie a klubové podnety pre vládnu činnosť predseda vlády R. Fico a ďaľších desať členov vlády SR. Dvaja členovia vlády reagovali telefonicky.

Programové vyhlásenie vlády SR sa javí ako realizačne náročný záväzok SMERu SD a jeho koaličných partnerov SNS a LS HZDS voči občanom. Časť členov klubu prezentuje však názor, že vláda by mala považovať za jednu z neodkladných priorít likvidáciu podmienok pre korupciu, ako aj pre rozsiahlu až bujnejúcu byrokraciu na všetkých úrovniach štátneho života. Nemenej členov zdôrazňuje, že úspešnosť novej vlády bude závisieť jednak od jej autority medzi najširšími vrstvami obyvateľstva, ako aj od schopnosti počúvať domácich a zahraničných odborníkov a prijímať kritiku. Za osobitne dôležité považujú, aby konečne došlo v praxi k systémovej podpore vzdelanosti, kultúrnosti a vôbec psychickej a fyzickej zdatnosti obyvateľstva. Vnímajú citlivo aj potrebu rozvíjať vzťah občanov k vlastnému štátu a slovenskému národu, ale aj rešpekt voči jeho ústave, zákonom a ďaľším právnym normám. Viaceré programové zámery však vyvolávajú polemiku o svojej reálnosti a v nejednom prípade aj o správnosti u časti klubového členstva, ale poväčšinou sú ním vnímané ako agenda jednotlivých strán väčšinovej vládnej koalície.


Fotogaléria z 9. júna

Strieborný Zlatý biatec pre bývalého veľvyslanca Spojených štátov v SR R. Johnsona (vľavo), ktorým je prejavom úcty za jeho osobnú spoluprácu až priateľské vzťahy s NEF Hospodársky klub.




Francúzsky, český a ruský veľvyslanec A. Udaľcov krátko pred jeho expozé "O ruskej zahraničnej politike a rusko-slovenských vzťahoch".




L. Krajňak bol vyhlásený za laureáta Zlatého biatca 2006. Blahoželá mu členka klubu K. Štefankovičová, ktorá bola v 1993. roku navrhnutá novovznikajúcim spoločenstvom hospodárskych a verejných činiteľov za Manažérku roka.




Zlatý Strieborný biatec s číslom 1 v 15. roku klubovej činnosti získal S. Hatina, predseda predstavenstva Slovintegra, a.s.




V. Soták s medicínskou legendou prof. MUDr. J. Simanom.




S. Hatina, L. Krajňak a generálny riaditeľ EXIMbanky L. Vaškovič v srdečnom rozhovore s americkým veľvyslancom R. Johnsonom na terase Pálffyho kúrie.





Príhovor správcu na slávnostnom akte vyhlásenia laureátov výročnej ceny Zlatý biatec, prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky a klubovej pocty Strieborný Zlatý biatec

(Bratislava, 9. júna 2006 od 15. 30 h, Pálffyho kúria)


Vážené zhromaždenie,
Vaše Excelencie,
dámy a páni !


V období od 31. mája 1993 až do iniciatívného stretnutia podnikateľov a verejných činiteľov 19. augusta 1993 v bývalom hoteli Forum dozrievala aj myšlienka založenia prestížnych ocenení pre úspešných ľudí z hospodárstva. Koncom leta už boli návrhy a v novembri vyrazené prvé medaily s názvom Zlatý podnikateľský biatec.

Boli za podnikateľské aktivity v 1993. roku, ale aj pre prvého prezidenta a prvého predsedu vlády štátne zvrchovanej SR. Vo výbere som mal relatívne šťastnú ruku i keď neskôr niektorý z ocenených sa vyfaulovali z verejného života. I keď medzi stodvadsaťjeden domácimi laureátmi nájdeme dnes už niekoľko problémových osobností.

Domáci aj zahraniční laureáti z rokov 1993 až 1995 dostali na znak všeobecnej úcty 35-člennej skupiny hospodárskych lídrov medailu Zlatý podnikateľský biatec bez tradičného diplomu. Ako sa však nadačná skupina rozširovala, tak sa z mojej iniciatívy menili aj pravidlá udeľovania tejto medaily z rýdzeho zlata a razenej v historickej a preslávenej kremnickej mincovni.

Bol to bývalý český premiér prof. Václav Klaus, ktorý mi odporučil vybaviť Zlatý biatec "cestovným dokladom". Bol to potom práve dnešný český prezident, ktorému som dva týždne po tom, ako si prevzal Zlatý biatec priniesol vôbec prvý doklad o tom, že bol udelený, kým a za čo. Dodatočne prevzali také diplomy aj slovinský prezident M. Kučan a prezident Svetového ekonomického fóra prof. K. Schwab.

Potom až do polovice r. 1996 o udelení tejto medaily opäť na môj návrh rozhodoval výbor nadácie - klubu. Po pozitívnych skúsenostiach s klubovou anketou od r. 1995 s príznačným pomenovaním Prominent ekonomiky a po transformácii nadácie na združenie o dva roky neskôr o udelení už rozhodujú členovia klubu a ďaľšie osobnosti hospodárstva a verejného života v korešpodenčnom a neverejnom hlasovaní.

Dámy a páni !

Ako zakladateľovi Zlatého biatca ako klubovej výročnej ceny a prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky mi však ostalo právo udeľovať ich. Toto právo som využil s podporou a rozumom nielen členov výboru aj vo volebných rokoch 1994, 1998 a 2002. Činím tak aj v tomto 2006. roku, keďže si stále myslím, že koniec jedného a začiatok nového cyklu v živote štátu a jeho hospodárstva je príležitosťou na nečakané a potrebné pocty.

Zlatý biatec 2006

Mám česť v súlade so Štatútom vyhlásiť dvoch nových nositeľov Zlatého biatca za rok 2006 zo Slovenskej republiky.

Prvým je minister životného prostredia SR prof. László Miklós. V tejto chvíli sa venuje dlhodobe naplánovanej návšteve zahraničných hostí na východnom Slovensku. Je Prominentom ekonomiky a po dvakrát zvíťazil v našej internetovej ankete Najsympatickejší člen vlády SR. Zúčastňoval sa klubových mítingov a viackrát vystúpil na tému tvorby a ochrany životného prostredia. Konzultovali sme s ním viaceré klubové zámery, ale aj podnety z našej členskej základne. Spoločne s ministrom zahraničných vecí E. Kukanom patril v období 1998 . 2006 medzi najaktívnejších členov vlády v našej komunite.

Druhým je podnikateľ Ing. Ladislav Krajňák. Pred viac ako desaťročím bol členom Prezídia FNM SR a potom podpredsedom jeho Výkonného výboru. Roky pôsobí vo viacerých predstavenstvách a dozorných radách slovenských a zahraničných firiem. Je považovaný za úspešného v realizácii zaujímavých investícií a v obchode, uznávaným vrcholovým manažérom, ako aj znalý pomerov v plynárenstve. Už ako 34-ročný bol predsedom Dozornej rady SPP pred jeho transformáciou na akciovú spoločnosť a privatizáciou. V súčasnosti podporuje klubovú snahu o formulovanie konkrétnych podnetov pre tvorbu nových dokumentov Európskej únie.

Prominent ekonomiky 2006

Mám česť v súlade so Štatútom vyhlásiť päť nových laureátov prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky 2006.

Prvým je Klub 500 a jeho predseda Vladimír Soták, generálny riaditeľ Podbrezovských železiarní. Zlatý biatec získal v miléniovom roku v najťažšej konkurencii. Pričinil sa o vytvorenie vplyvnej skupiny zamestnávateľov, ktorej názory majú významný vplyv na myslenie politikov, ale aj na pomery v hospodárstve a podnikaní.

Druhým je IRS, s.r.o., Bratislava, ktorú reprezentuje jej vlastník Ivan Baláži. Patrí medzi najnovších členov klubu. Zoznámil som sa s ním 24. marca a sledujem ho ako sa pričiňuje o postupnú konsolidáciu pomerov v jednej vidieckej nemocnici a o jej perspektívu. V nemocnici s poliklinikou, ktorú priviedli jej predchádzajúci riaditelia a ich pomocníci na pokraj krachu, prestrihne o tri dni pásku na 6-posteľovom ARO. Toto pracovisko vzniklo z ničoho za desať týždňov. Nemenej obdivu si zaslúži jeho záchranná služba od Bratislavy po Rimavskú Sobotu, ale aj jeho ľudská, finančná a materiálna pomoc deťom a mládeži v sociálnych zariadeniach.

Tretím je Sociálna poisťovňa a predseda Rady jej riaditeľov František Halmeš. Dnes ide o inštitúciu, ktorá je nielen konsolidovanou, ale aj dôveryhodnou.

Štvrtým je hoteliér Ján Bočkay, ktorého osobnosť sa spája so slovenským cestovným ruchom, osobitne hoteliérstvom, a s banskobystrickým hotelom LUX.

Piatym je AVIS Rent a Car Bratislava, reprezentovaný Vladimírom Orthom. Táto spoločnosť patrí medzi tie, ktorých prítomnosť symbolizuje úspešnosť hospodárskych premien, pričom sama je spravidla jej potvrdením - príkladom.

Strieborný Zlatý biatec

Pri príležitosti vstupu do jubilejného roka našej komunity hospodárskych a verejných činiteľov bolo vyrazených pätnásť strieborných Zlatých biatecov. Ako zakladateľ, správca a pätnásť rokov výkonný podpredseda klubu som sa dostal do neľahkej situácie. Z niekoľkosto členov a z vyše dvesto dnes aktívnych vybrať tých, ktorí boli nápomocní klubu vtedy, keď boli problémy. Z celého srdca chcem poďakovať všetkým členom a priaznivcom klubovej myšlienky doma aj v zahraničí. Dospel som však k názoru, že sa o jeho dobré meno z prítomných riadnych a čestných členov najviac pričinili : 1. Slavomír Hatina, 2. Viliam Veteška, 3. Jaroslava Maceková, 5. Ladislav Veršovský, 7. Astra Zlín, a.s., Česká republika, 8. Ladislav Sedmák, 9. René Arnold, 10. Ján Badžgoň, 11. H.E. Ralph Johnson, 12. Eduard Kukan (osobitne odovzdaný 24. mája 2006), 13. Ladislav Vaškovič, 14. Veľvyslanectvo Ruskej federácie v SR. Neprítomným a nezverejneným bude Strieborný Zlatý biatec odovzdaný v inom termíne, alebo na septembrovom riadnom zhromaždení, resp. na IX. valnom klubovom zhromaždení koncom januára 2007.


Úvodné slovo správcu a výkonného podpredsedu na 190. klubovom podujatí

(Bratislava, 9. júna 2006 od 14. h, Pálffyho kúria)


Vážené zhromaždenie,
Vaše Excelencie,
dámy a páni !


Od 31. mája 1993 som pracoval na založení nadačnej spoločnosti s názvom HNclub - Klub Hospodárskych novín. Tento názov bol preto, aby sa podporila transformácia "federálneho denníka" na slovenské HN, v ktorých som sa vtedy a na plných dvatisíc dní stal šéfredaktorom. Od prvého iniciatívneho zhromaždenia v auguste spomínaného roka som správcom a výkonným podpredsedom nášho združenia podnikateľov a verejných činiteľov. Pôvodná nadácia sa zo zákona transformovala v júli r. 1997 na združenie a dodnes sme nezávislí na politických stranách. Menili sme iba jeho názov na súčasný NEF Hospodársky klub (Informal Economic Forum Economic Club).

Dnešné zhromaždenie je 190. klubovým podujatím a je prvým v pätnástom roku nášho života. Bilancovať však budeme až v predjarí budúceho roka : myšlienkové prínosy domácich členov, ako aj čestných členov zo zahraničia, laureátov klubových cien, resp. ocenení - Zlatý biatec a Prominent ekonomiky a prestížnych ankiet - Best Bank a Najsympatickejší člen vlády SR, poslanec NR SR a politik sveta. V tomto období nášho malého jubilea sa sústreďujeme na to, aby sme prispeli k dotvoreniu formy a obsahu dokumentov Európskej únie. Usilujeme sa konkretizovať, a hneď aj formulovať naše národné a štátne záujmy a potreby. Prirodzene, že so zreteľom na vzťahy vo vnútri Európskej únie a potom k zahraničiu.

Klubové zhromaždenia sa budú venovať tejto veľkej a neľahkej téme, ktorú sme oficiálne otvorili v januári diskusiou Nové myslenie v Novom svete - v Novej Európe. Z domáceho aspektu bude ďaľšou veľkou témou životné prostredie a recyklačná problematika, a to na podnet nášho vysokocteného člena a takpovediac osemročného ministra životného prostredia László Miklósa. Otvoríme aj vec, ktorej závažnosť a nesmierna zložitosť je obsiahnutá v jej názve : Vážska vodná cesta. Viacerí naši členovia, a osobitne Peter Beck a Ladislav Koudelka, budú pracovať napriek doterajšiemu nezáujmu kompetentných štátnych orgánov a ich predstaviteľov na projekte rómskej zamestnanosti.

Do parlamentných volieb máme týždeň a šestnásť hodín. Klubová komunita sa opäť zišla, uznávajúc neoficiálny štvorročný biorytmus nášho slovenského národa a jeho štátu, t. j. všetkých občanov a vôbec celej spoločnosti. Činíme tak ako pred všetkými doterajšími voľbami v rokoch 1994, 1998 a 2002. V súlade s klubovou kultúrou síce spätne hodnotíme končiace obdobie, ale predovšetkým sa zamýšľame nad tým, kde sme reálne . po tých štyroch rokoch, a kam vôbec smerujeme. Ktoré ciele chceme, môžeme, ale aj dosiahneme ? Čo všetko treba vykonať, aby sme boli národne, štátne, ale aj osobne úspešnejšími, tak znie najvýznamnejšia, a teda aj najčastejšia klubová otázka.

Vážené zhromaždenie !

Aj keď naša predvolebná kampaň dodnes nenabrala obrátky českej, tak nevylučujme vopred ani hrubé fauly našich politických strán do 22. hodiny 17. júna 2006. Tri a trištvrte roka druhej vlády Mikuláša Dzurindu je za nami. Bolo to obdobie dramatické, v ktorom sme sa stali členmi Európskej únie a NATO. Pokračovali v ňom reformné snahy a celý rad procesov, ktoré nie sú dodnes skončené a nejeden možno zlepšiť, skvalitniť, alebo dokonca optimalizovať. Dalo by sa hovoriť o tomto cykle, že od svojho začiatku prinášal trvale prekvapenia. Od výsledku volieb až dodnes, keď síce máme predčasné voľby, ale vláda M. Dzurindu "nepadla" a prakticky vydržala až do konca.

Svojím spôsobom je tento moment menším zázrakom. Pred každým premiérom a jeho spolupracovníkmi sa za taký zázrak treba pokloniť. To však neznamená, že to platí o všetkom z jeho agendy a o všetkých výsledkoch. Berieme aj dnes názor, že nikto nie je dokonalý i keď sme mohli byť ďalej, keby sa využívala kolektívna múdrosť - rozum. Krátko pred voľbami však zdôrazňujem, že s výnimkou neveľkého počtu štátnych a samosprávnych činiteľov, tak z hľadiska ľudskej, a najmä politickej kultúry nebadať posun k vyššej kvalite. V tejto súvislosti by som pripomenul, že s väčšinou z nich sme sa mohli stretnúť na klubovej pôde. Najväčší úspech mali ministri E. Kukan a L. Miklós.

Viackrát sme sa mohli stretnúť s prezidentmi republiky Rudolfom Schusterom a Ivanom Gašparovičom, s podpredsedami Národnej rady SR Bélom Bugárom a Viliam Veteškom. Prišli medzi nás premiér Mikuláš Dzurinda, vicepremiéri - minister financií Ivan Mikloš a minister spravodlivosti Daniel Lipšic, minister výstavby a regionálneho rozvoja Laszló Gyurovszký, ako aj kontraverzný minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Na pozvania vôbec nereagovali vicepremiér pre menšiny Pál Csáky a minister hospodárstva Pavol Rusko. Nezmenilo sa ani správanie opozičných lídrov, ktorým akoby sa nepozdával klubový princíp rovnosti a rokovanie bez vrchostola.

Komunikácia s činiteľmi vlády bola. Vďaka ministrovi zahraničných vecí a ministrovi životného prostredia bola zmysluplná a svojím spôsobom podnetná. O komunikácii s vládou však platí, tak ako pre jej reformy, že sa mohlo docieliť viac kvality. Niektorý z členov vlády a činovníkov parlamentu, tak koaličných, ako aj opozičných prejavili v osobnom kontakte nevôľu z možnej kritiky. Dokonca by sa dalo hovoriť o nespokojnosti s rozdielnosťou názorov. Čiže, dorovnali sa tak vládnym činiteľom z predchádzajúcich vlád, ktorí vykazovali rovnaké výhrady voči klubovej komunite. Pre nás nepochopiteľné, ale vonkoncom nie nové, a preto si želajme, aby boli menej vlastné novej vláde.

S veľkým záujmom budeme vnímať tvorbu a posudzovať vládny program. Predovšetkým preto, že z relatívne jednoduchých a doslova studených volebných programov jednotlivých politických strán so šancou vstúpiť do parlamentu treba ušiť plán lepšieho života v našej krajine. Teda aj to, s akými cieľmi a vôbec ako reformovať reformy. Všetko pre tých, ktorí chcú pracovať, alebo si svoje odpracovali. Aby to bol zrozumiteľný a podľa možnosti príťažlivý plán o napĺňaní priorít, ktoré sú jednak nemenné, ale aj vždy aktuálne pre väčšinu obyvateľstva: zdravie, bývanie, vzdelanosť a kultúrnosť, pracovná príležitosť, bezpečnosť a dôstojnosť občana. Ako sa dajú dosiahnuť, a nie naopak.

Vážené zhromaždenie,
vzácni hostia,
priatelia !


Dovoľte mi vyjadriť poďakovanie odchádzajúcej vláde, osobitne jej trom ministrom E. Kukanovi, L. Miklósovi a L. Gyurovszkému, za spoluprácu. Sme presvedčení, že vláda z nadchádzajúcich volieb sa sústredí na pokračovanie reformných snáh a na ich optimalizáciu. V záujme posilnenia demokracie bude nutné, aby bola bližšie k všetkým vrstvám obyvateľstva a vnímala s väčšou citlivosťou jeho sociálne aj životné problémy. Dúfame, že už nastal taký čas, aby sa čo najviac politikov s vládou v rukách, v srdci aj v hlave, a to na všetkých úrovniach, vyrovnalo s pojmom "služba verejnosti".

Embargo 13. h 9. júna 2006


Príhovor L. Miklósa, ministra ŽP SR

Vážené dámy, vážení páni,

čas potvrdil, že založenie Neformálneho ekonomického fóra - Hospodársky klub pred štrnástimi rokmi bol šťastný krok. Potvrdzuje to nielen jeho doterajšia činnosť, ale najmä dosiahnuté výsledky, ktoré sa možno nie vždy dajú vyjadriť číselne, ale v každom prípade pozitívne ovplyvnili podnikateľské prostredie, ako aj spoluprácu podnikateľov a verejných činiteľov Slovenskej republiky. Odborné diskusie a výmena vzájomných skúseností na pôde tohto fóra pomohli výraznému posunu pri riešení jednotlivých problémov či už v hospodárskej oblasti, alebo spoločenskom živote našej krajiny. Osobne som veľmi rád, že som mohol s Vami spolupracovať a priložiť ruku k dielu pri hľadaní optimálnych riešení predovšetkým aktuálnych ekonomických úloh. Čo si najviac vážim je to, že práve vďaka Neformálnemu ekonomickému fóru sa vytvoril priestor pre nevyhnutnú otvorenú diskusiu k odborným otázkam, pretože práve v takomto prostredí otvorenosti sa môže názorová rozdielnosť odborníkov "obrusovať" až do podoby optimálneho riešenia konkrétneho problému. A o to nám všetkým šlo.

Veľmi oceňujem to, že odborné diskusie a podujatia sa niesli v apolitickom duchu a tiež v duchu dobrej vôle hľadieť na nastolené otázky vecne a so znalosťou vecí. Týka sa to aj problémov a úloh z oblasti životného prostredia. Som veľmi rád, že si fórum našlo čas a priestor aj pre problematiku, ktorá je z hľadiska úspešného napredovania hospodárstva spoločnosti nielen dôležitá, ale dovolím si povedať, že podmieňujúca. Popri týchto pozitívach si ako človek odnášam zo spolupráce s Vami aj pocit priateľskej atmosféry a spolupatričnosti. Osobitne si vážim ocenenie Prominent ekonomiky, ktorým ma toto fórum poctilo. Je dosť neobvyklé vybrať v týchto prevratných časoch reforiem z množstva osobností hospodárskeho života práve človeka s profesionálnym environmentálnym zameraním. Rovnako zostáva pre mňa osobným i profesným povzbudením dvojnásobné prvenstvo v ankete o najsympatickejšieho člena vlády SR. Verte, že nehovorím to zo samoľúbosti, ale svojím spôsobom som to vnímal a bral aj ako príjemné "všimné" životnému prostrediu. Ešte raz - srdečná vďaka.

Budem rád, ak Hospodársky klub bude i naďalej vytvárať priestor pre podnikateľov a ekonomických odborníkov, všímať si a oceňovať to najlepšie, čo na Slovensku vzniklo, alebo vzniká. Pre zdravý vývoj spoločnosti je veľmi dôležité, aby sa i naďalej uplatňoval jeden zo základných princípov Vašej činnosti, a tou je - oponovať vládnu, ale i opozičnú hospodársku politiku.

Do ďalšieho pôsobenia v pätnástom roku klubového života prajem veľa tvorivých síl, odvahu a vytrvalosť.

Bratislava 9. júna 2006

László M i k l ó s
minister životného prostredia SR


U ministra zahraničia

V stredu popoludní navštívil správca klubu P. Kasalovský spoločne so S. Hatinom ministra zahraničných vecí SR E. Kukana. Je riadnym členom klubu od r. 1997 a tiež laureátom Zlatého biateca. Keďže sa nemôže zúčastniť 190. klubového mítingu zvolaného na 9. júna, tak pozval klubových reprezentantov na kávu s diskusiou. Ich rozhovor sa týkal o. i. vývoja EÚ, vízovej politiky Spojených štátov, ako aj predvolebnej kampane v SR. Na záver hodinového stretnutia P. Kasalovský pri príležitosti vstupu klubu do pätnásteho roka svojho života odovzdal E. Kukanovi Strieborný Zlatý biatec. Bolo ich vyrazených pätnásť a oceňuje sa ním aktívnosť a podnetnosť klubového členstva.


190. klubové podujatie

Uskutoční sa v piatok 9. júna 2006 od 14. h do 17. 15 h v Pálffyho kúrii na Zámockej ulici v Bratislave.

Z potvrdeného programu:

V. Soták, prezident Klubu 500 o potrebách slovenského hospodárstva,

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie A. I. Udaľcov o ruskej zahraničnej politike,

V. Veteška, podpredseda NR SR a podpredseda HZDS-ĽS o rozvoji cestovného ruchu v SR,

P. Kasalovský bude tlmočiť poďakovanie odchádzajúcej vláde SR a vyjadrí želania budúcej vláde SR, a zároveň poctí jednu osobnosť prestížnou cenou Zlatý biatec za r. 2006-2007, tri osobnosti ocenením Prominent ekonomiky 2006 a sedem osobností pamätnou striebornou medailou Zlatý biatec 1993 . 2006 pri vstupe do jubilejného klubového roka.

Medzi hosťami bude hlava Kalmytskej republiky a prezident FIDE Kirsan N. Iljumžinov.


Program bude uzavretý až 12. mája 2006.
Pozvánky budú odoslané najneskôr 16. mája 2006.



64. riadne zhromaždenie a celkove 189. klubové podujatie

Piatok 28. apríl 2006 od 12. h do 16. h v hoteli Zlatý býk v Rimavskej Sobote

Téma: Slovensko v rokoch 2006 - 2010 v predstavách politikov

Na klubový míting prišlo celkove 69 pozvaných, pričom 43 potvrdených nenašlo cestu do Rimavskej Soboty. Po prvýkrát dostali pozvanie na klubové podujatie podpredsedovia Slovenskej akadémie vied I. Zahradník a G. Nosáľová. Medzi účastníkmi boli aj diplomat zástupujúci veľvyslanca Francúzskej republiky v SR X. Rouard, sedem novoprijatých členov klubu a osemmnásť členov Kasíno klubu v Rimavskej Sobote so 150-ročnou tradíciou. Z troch pozvaných a pred podujatím aj dvakrát potvrdených hostí prišiel iba L. Gyurovszký, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR (SMK). Poslankyňa EP M. Beňová (SMER-SD) sa nechala ospravedlniť dva dni pred klubovým podujatím svojou asistenkou "pre neodkladné povinnosti v Portugalsku". Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR I. Radičová vraj ostala v Bratislave kvôli prácam na novelizácii dôchodkových zákonov a jej asistent sa ospravedlňoval za to, že nikto neospravedlnil jej neúčasť vopred.

Napriek neúčasti dvoch šarmantných žien zo slovenskej politiky, L. Gyurovszký zadostil prítomných členov aj hostí informáciámi o programe SMK a potom debatoval o celom rade otázok politiky, svojho rezortu a ďaľších. Po 80-tich minutách pokračoval v neformálnej výmene názorov s prítomnými ďaľšiu trištvrte hodinu, za čo si vyslúžil ich uznanie. Účastníci tohto klubového podujatia si vymieňali názory na volebné tézy jednotlivých strán a ochutnali aj udeninárske výrobky Tauris, a.s., Rimavská Sobota. Spolu so správcom sa zhodli na tom, že na klubové akcie v regiónoch treba pripravovať tak ako v minulosti aj sprievodný program. Z diskusie vzišli podnety k členskej základni, ktoré priblíži širšej klubovej zostave na júnovom 190. klubovom podujatí správca a výkonný podpredseda P. Kasalovský.


Príhovor dr. P. Kasalovského, správcu a výkonného podpredsedu NEF Hospodársky klub

na prijatí jeho reprezentácie prezidentom SR 15. marca 2006 o 11. hodine

Vážený pán prezident republiky,

do tohto paláca sme prišli nielen za hlavou štátu - za prvým občanom, ale aj človekom, ktorý si neraz vytvoril priestor na to, aby sa zúčastnil našich podujatí.

Osobne ste boli ako hosť dvoch celoklubových zhromaždení a ako člen ste sa zúčastnili deviatich zhromaždení. Do tohto počtu však nerátame klubovú večeru na počesť novozvoleného prezidenta Slovenskej republiky. Bola krátko pred Vašou inauguráciou.

Pamätné sú dodnes Vaše diskusie na klubovej pôde s Vašim predchodcom prvým slovenským prezidentom Michalom Kováčom, ale aj s Vaším protivníkom v 1. kole prezidentských volieb ministrom zahraničných vecí Eduardom Kukanom. Na našej webstránke je zverejnených niekoľko fotografií, ktoré to potvrdzujú.

Spytovali sa ma neraz naši zahraniční členovia, aký je to človek a čím to, že v prezidentských voľbách zvíťazil tak presvedčivo. Vravím im, nech sú zo Spojených štátov, z Francúzska, z Nemecka, ale aj z Číny : "Je to prezident, ktorý myslí národne, cíti sociálne a oboma nohami je na zemi".

Máte sympátie u väčšiny nášho členstva, ktoré má v pamäti Vaše expozé s diskusiou o slovenskej ústavnosti a vôbec našom práve pred jedenástimi rokmi. Potom rezonujú v klubových pamätníkoch diskusné príspevky o našich štátnych vzťahoch k zahraničiu.

Podnetné myšlienky (so závanom dobra - pohody v ovzduší) ste priniesli aj na celoklubové podujatie v jeseni vlaňajšieho roka v Spišskej Sobote. Tam bola aj naša predpríprava na veľkú tému januárového výročného mítingu : Nové myslenie v Novom svete - v Novej Európe. Z pochopiteľných dôvodov, ktoré vznikli haváriou nášho vojenského lietadla a jej desiatkami obetí, ste neboli medzi nami.

Národný a sociálny. Tak ste Vy, pán prezident, vyjadrili seba samého. Taký ste boli v prezidentských voľbách a ste dodnes v každodennej práci ako nadstranícky prezident republiky. A predovšetkým, máte sympátie za Vašu častú prítomnosť v teréne - medzi ľuďmi.

Pred časom ste sa vyjadrili, že navždy budete vysokoškolským pedagógom. Inak to ani nemôže byť u ľudí s učiteľským povolaním - poslaním. Vo Vašom prípade to platí dvojnásobne. Je to predurčenosť, a preto si Vám dovoľujeme navrhnúť, aby ste sa raz ročne zúčastnili neformálnej diskusie s vysokoškolskou mládeže s Vaším úvodným slovom v auditóriu niektorej alma mater a s klubovým ručením.

Vážený pán prezident republiky,

priniesli sme do týchto priestorov, kde sme mali ako deti domovské právo, výročnú cenu našej komunity Zlatý biatec 2005.

Po desiatich rokoch, keďže v 1996. roku ste dostali ako predseda Národnej rady SR jeho vyhotovenie v striebre pri príležitosti návštevy prezidenta World Economic Forum prof. Klausa Schwaba na klubovej pôde.

Klubová komunita si vysoko cení Váš osobný prínos k rozvoju parlamentnej demokracie, ku vzniku samostatnej Slovenskej republiky, ale aj viaceré podnety pre klubovú činnosť.

Vážený pán prezident, blahoželám Vám v mene nášho členstva a tu prítomnej reprezentácie k Zlatému biatecu za rok 2005.

Prosím, pána Slavomíra Hatinu, aby Vám spoločne s pánom Ladislavom Veršovským odovzdali 10-gramovú medailu z kremnického zlata a doklad o udelení tejto ceny, ktorej história sa začala krátko po vzniku samostatného a štátne zvrchovaného Slovenska.


Klubová reprezentácia u prezidenta SR

V stredu 15. marca 2006 klubová reprezentácia navštívila prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Spoločne so správcom P. Kasalovským prišli do prezidentského paláca panie E. Bujačková a E. Múdra, podpredseda výboru P. Hrinko a člen výboru L. Sedmák, páni S. Hatina, M. Bugár, V. Pichler, L. Krajňák, L. Veršovský a A. Bartolomei.

V prvej časti sa prihovoril k prezidentovi SR I. Gašparovičovi správca, výkonný podpredseda a zakladateľ klubových ocenení P. Kasalovský. (Príhovor v plnom znení zverejňujeme.) Prezident SR si prevzal z rúk S. Hatinu a L. Veršovského diplom o udelení výročnej ceny Zlatý biatec 2005 a tradičnú medailu z kremnického zlata. S kyticou mu blahoželala E. Múdra spoločne so všetkými členmi klubovej reprezentácie. Za prejavenú poctu poďakoval prezident SR, ktorý bol od r. 1995 až do svojej inaugurácie riadnym členom klubu.

V Zelenom salóne informoval prítomní o podnetnosti marcovej návštevy klubovej reprezentácie u českého prezidenta V. Klausa a o priebehu, a predovšetkým o myšlienkovom posolstve januárového VIII. valného zhromaždenia s hlavnou diskusnou témou Nové myslenie v Novom svete - v Novej Európe.



Prezident SR s klubovou reprezentáciou 15. marca 2006 o 11. 10 h



Prezident SR I. Gašparovič prijíma z rúk S. Hatinu výročnú cenu Zlatý biatec 2005.



Pracovná diskusia prezidenta SR s klubovou reprezentáciou v Zelenom salóne.



S českým prezidentom Václavom Klausom

Prezident Českej republiky prof. Václav Klaus prijal klubovú reprezentáciu v pondelok 6. marca 2006 o 10. hodine na Pražskom Hrade. Správca klubu P. Kasalovský predstavil hlave českého štátu členov Katarínu Štefankovičovú a Slavomíra Hatinu, predsedu výboru Rudolfa Y. Mosného, členov výboru Zdeňka Dokulila, Ladislav Sedmáka a B. Boydsa zo Spojených štátov. Za prítomnosti početnej skupiny zástupcov médií sa potešil originálnej plakete fa. I.B.K. Trenčianske Teplice a diplomu o svojom prvenstve v ankete Najsympatickejší politik sveta r. 2005. Český prezident prof. V. Klaus, ktorý je čestný členom klubu od r. 1995, pozval klubovú reprezentáciu do svojej pracovne. V predvečer tretieho výročného dňa svojej inaugurácie jej venoval viac ako hodinu. Osobitne sa zaujímal o obsahové posolstvo januárového výročného mítingu s diskusnou témou Nové myslenie v Novom svete - v Novej Európe. Reagoval na viaceré podnety z príhovoru P. Kasalovského. Podstatná časť diskusie bola o európanstve a vývoji procesu európskej integrácie. Reprezentantov klubu oboznámil aj s hlavnými myšlienkami pripravovaného zásadného textu o Európe a jej integrácii a s ústrednými myšlienkami prejavov, ktoré prednesie v marci v Beneluxe a Taliansku. Český prezident prof. V. Klaus venoval svojim hosťom knihu Rok tretí a prijal pozvanie na stretnutie s klubovou komunitou.


Správca P. Kasalovský informuje českého prezidenta V. Klausa o vzniku originálnej plakety pre Najsympatickejšieho politika sveta r. 2005.



V početnej skupine českých aj zahraničných novinárov na Pražskom hrade - v predsáli prezidentovej pracovne boli aj štáby TV Markíza a Slovenského rozhlasu.



Spravodlivosť

Po Novembri 1989 došlo u nás k základnej zmene spoločenského usporiadania. Spoločenskému usporiadaniu musela zodpovedať aj zmena právneho poriadku. Výzvou pre zmenu právneho poriadku bolo po celé doterajšie roky, či dokáže držať krok so zmenou spoločenských pomerov, ktoré nastali odstránením diktatúry a nastolením slobody. Kvantitatívne parametre výzvy spočívali v tom, že v r. 1987 v bývalom Československu 98 % HDP vytvárali štátne alebo družstevné podniky, čo boli prakticky taktiež štátne. Približne o 10 rokov neskôr v r. 1998 viac než 80 % HDP vytvárali súkromné podniky. K tomuto obrovskému presunu vlastníctva došlo v historicky krátkom čase 10 rokov a prevod vlastníctva muselo upraviť právo. Ďalšou výzvou bolo rozdelenie Československa a budovanie nových štátnych inštitúcií na Slovensku. Konečne treťou výzvou bolo prispôsobenie zákonodarstva Slovenska zákonodarstvu Európskej únie v súvislosti so vstupom Slovenska do Únie. Toto všetko muselo slovenské zákonodarstvo, aj justičné orgány zvládnuť a v podstate to zvládli.

Ešte v r. 1991 došlo k podstatnej novelizácii Občianskeho zákonníka a k prijatiu Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník bol potom viackrát opätovne novelizovaný a to v súvislosti s jeho prispôsobovaním požiadavkám Európskej únie. Súčasný Obchodný zákonník v podstate zodpovedá obchodným zákonníkom iným európskych krajín. Rozdiely sú iba v detailoch. Občiansky zákonník stále zostáva z r. 1960 s podstatnými novelizáciami, ale k vypracovaniu nového nedošlo, pretože neboli záruky, že by nový Občiansky zákonník, ktorý pripravovali dve odborné komisie za sebou pri ministerstve spravodlivosti, bol na požadovanej úrovni. Len okrajovo spomeniem, že Napoleonov Kódex občianskeho práva vo Francúzsku platí 200 rokov, Všeobecný občiansky zákonník v Rakúsku bol prijatý v r. 1811 a Nemecký občiansky zákonník má tiež 200 rokov.

Došlo k rekodifikácii trestného práva a od 01. 01. 2006 platí nový Trestný zákon a nový Trestný poriadok. Pripravila ho komisia pri ministerstve spravodlivosti, ktorá pracovala asi 7 rokov. V nových trestných zákonníkoch sa najviac prejavuje vplyv amerického práva do slovenského práva.

Hodne sa hovorí o probléme tzv. nízkej vymožiteľnosti práva. Som podozrievavý voči takýmto rečiam, pretože nech nehovoria o nízkej vymožiteľnosti práva tí podnikatelia, ktorí si zle upravia svoje právne vzťahy a potom spor prehrajú v súlade s právom. Na Slovensku boli zavedení ešte v r. 1995 súkromní exekútori. V súčasnosti súkromní exekútori vykonávajú 10-krát viac exekúcií ako príslušné oddelenia súdov. Súkromných exekútorov nepozná právo Českej republiky, Rakúska, Nemecka a niektorých ďalších krajín. Pracujú veľmi efektívne, pretože úspech exekúcie je zdrojom ich zárobku. Súkromným exekútorom možno vytýkať až prílišnú rýchlosť a prílišnú bezohľadnosť pri vykonávaní súdnych rozdodnutí.

Na potieranie korupcie bola zriadená inštitúcia agenta provokatéra. Polícia môže nasadiť proti štátnemu funkcionárovi, ktorý je podozrivý z korupcie agenta, ktorým môže byť obyčajný civil. Agent môže dokonca ponúkať peniaze podozrivej osobe. Ak ich podozrivá osoba zoberie, spáchala trestný čin a polícia má celý priebeh dokonale zdokumentovaný, pretože agent pracoval z jej poverenia a s jej technickými prostriedkami. Takéto široké oprávnenia pre agenta provokatéra nemá v Európe pravdepodobne žiadny iný štát. Inou stránkou vymožiteľnosti práva sú lehoty na súdoch. Vo všeobecnosti sú lehoty na súdoch vcelku prijateľné. Od podania žaloby po vytýčenie prvého termínu pojednávania uplynú 3, 4, 5 mesiacov. Je však niekoľko súdov na Slovensku, kde to trvá ďaleko dlhšie. Na prvom mieste je Okresný súd Bratislava I, oba okresné košické súdy, Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd. Keď sa podarí skrátiť termíny rozhodovania na týchto súdoch, kde sa však sústreďuje najviac vecí a najkomplikovanejších, lehoty vybavovania vecí na slovenských súdoch budú vcelku prijateľné. Ak v niektorej veci dochádza k veľkým prieťahom, je možnosť podať sťažnosť na Ústavný súd, ktorý zaviaže meškajúci súd zaplatiť finančné zadosťučinenie.

Nad nezávislosťou súdnej moci dohliada Súdna rada zostavená z polovice zo sudcov a z polovice z iných významných právnikov.

Slovenské právo nastolilo zmluvnú slobodu až príliš ďalekosiahle bez rešpektovania skutočnosti, že pri zmluvnej slobode vstupujú do vzájomných právnych vzťahov nerovní ľudia z hľadiska svojich odborných a iných možností. V slovenskom práve je minimálne záruk pre ochranu drobných ľudí, ktorí sa ocitnú pod ťarchou svojich finančných záväzkov. Usudzujúc podľa prípadov, ktoré rozhodujú slovenské súdy a ako ich rozhodujú, na Slovensku sa vyvinulo trhové hospodárstvo, nie sociálne trhové hospodárstvo.

JUDr. Ján Čarnogurský, expremiér


Ako byť - nebyť tigrom o 5 rokov ?

Ladislav Vaškovič, generálny riaditeľ EXIMbanky

V poslednej dobe som mal možnosť zúčastniť sa dvoch stretnutí - jedno sa uskutočnilo v zahraničí, druhé tu, na Slovensku.
Na obidvoch sa hodnotila slovenská ekonomika, obidve hodnotenia - prvé zo strany zahraničných ekonómov, bolo verbálne a veľmi pozitívne, druhé domáce sa opieralo o exaktné údaje, taktiež bolo veľmi pozitívne.

Pretože mám zrejme vrodené danosti pre pesimistické videnie, tak som si spomenul na svoju účasť na obdobných akciách doma i v zahraničí pred 10 -5 rokmi. Hodnotenia boli - síce zjednodušujem - v princípe úplne opačné, jednoznačne sme neboli európskym tigrom. Často som mal dokonca pocit krivdy, snažil som zistiť prečo sme napríklad, keď sme mali za posledné roky v priemere väčší prírastok HDP, hodnotení horšie, ako tí, čo ho mali exaktne nižší, ale do úvahy sa brali napríklad jeho prognozované výsledky na budúce roky. Alebo zoberme si napríklad malú politickú stabilitu, tá nám bola od 1. vlády pána Dzurindu stále pripomínaná, pritom ak mám dobré údaje, tak napr. medzi V4 sme mali za posledných 8 rokov vždy toho istého premiéra a ostatní? Koľko ich mali? V Českej republike napríklad štyroch.

Takže sa do mojej pesimistickej mysle vkradlo podozrenie, či na týchto spomenutých akciách dnes nesedí napr. Čech, Maďar alebo Poliak, u ktorého rastie rovnaký pocit krivdy - a či náhodou aj oprávnene. Podľa môjho názoru môže byť nespokojný minimálne z pohľadu na to, aké predpoklady má jeho krajina na ďalší udržateľný rozvoj, či sa nebude jeho krajina v najbližších rokoch vyvíjať rýchlejšie.

Preto sa zamýšľam nad tým - čo musí Slovensko urobiť preto, aby a nielen na ekonomických fórach, či domácich alebo zahraničných sa hovorilo, že sa tu žije dobre, ale aby aj šikovní a usilovní sa mali veľmi dobre a aby nešikovným a lenivým vedel každý povedať - máš sa zle, lebo si nešikovný a lenivý. Čiže, ak sa snažím vžiť tentokrát do pozitívnej polohy, konštatujem že súčasné výsledky sú dobré, ale ihneď samozrejme začínam rozmýšľať, čo treba urobiť k tomu, aby sme boli pozitívne hodnotení, ale i sami seba hodnotili pozitívne aj za 5-10 rokov. Je samozrejmé, že musí byť splnené obrovské množstvo predpokladov a len ich vymenovanie by zabralo neadekvátne veľa miesta. Vybral som si sám pre seba dnes len tri.

Podľa mňa sa tak stane po prvé, ak v ekonomike bude perfektne fungovať vymožiteľnosť práva, po druhé sa presadí myšlienka, že iba vysoko vzdelaní ľudia sú zárukou trvalého ekonomického rastu krajiny a po tretie aspoň v určitej miere zmeníme verejnú mienku tak, že bude plne akceptovať, že šikovní a múdri sú zväčša bohatí a hlúpi a leniví, chudobní.

Samozrejme, že relevantných predpokladov by sa dalo vymenovať oveľa viac, ale vybral som len tri, bez ktorých nedosiahneme trvalý progres.
O vymožiteľnosti práva sa už napísalo a rozprávalo veľmi veľa a stále veľmi málo urobilo. Na tomto mieste netreba k tomu veľa hovoriť, stačí konštatovať, že musí byť pre vás prioritou.

K druhej oblasti len toľko, že v oblasti vzdelávania sa u nás za posledné roky urobilo primálo dobrého a vlak vízie dobre pripravených Slovákov, pre vedomostnú ekonomiku, nám už uniká v diaľke. Pritom sa mi to zdá tak jednoduché - stačí začať riešiť základné a viditeľné problémy - prečo tak veľa Slovákov nevie aspoň jeden svetový jazyk a navyše ho neovláda dobre, prečo máme pomaly najvyšší počet vysokých škôl na 100 000 obyvateľov a zväčša v porovnaní so svetom tak úbohých, prečo ... asi by sa dalo pokračovať veľmi dlho. Tu chcem upresniť jeden fakt, ja ako prioritu nenavrhujem zvýšiť prílev peňazí do školstva, ja hovorím o zavedení elementárneho poriadku v celom rezorte a potom uvažovať o peniazoch.

K poslednému predpokladu - okolo nás je neuveriteľne vysoký počet indivíduí, ktoré ja volám "systémove" neúspešní ľudia, ktorí vždy a spoľahlivo pokazili čo mohli a pritom dostávajú vždy nový priestor. Ak si sám oprávnene poviete, že ste úspešný, práve tí systémove neúspešní pribehnú s dôkazmi Vašich fiktívnych a niekedy aj skutočných chýb. Lenže u nich chyby nie je vidieť, lebo tvoria súvislý pás príbehov úbohosti. U úspešných sú viditeľné, lebo sú obklopené pozitívnymi činmi. Ak nebude v krátkej dobe oslavovaný reálny a skutočný úspech, preverený vo svetovej konkurencii, o päť rokov iste európskymi tigrami nebudeme.


Humánnosť v spoločnosti

Ivan Štefanec, splnomocnenec vlády SR

Pojem humánnosti, teda venovania pozornosti aj inému človeku, je pre mňa neoddeliteľný od pojmu zodpovednosť. Tá pre mňa predstavuje predovšetkým zodpovednosť jednotlivca, ktorý sa nestará len o seba, ale aj o veci verejné.

Namieste je teda otázka - Čo je humánne a zodpovedné v dnešnom meniacom sa svete, v Európe, na Slovensku?

V prerozdeľovaní verejných statkov na celom svete považujem za humánne a zodpovedné predovšetkým to, aby:
  • sme prerozdeľovali čoraz menej verejných prostriedkov a teda viac zostávalo občanom,
  • sme znižovali zadĺženosť našej generácie na úkor generácií budúcich,
  • sme jednoducho hospodárili s tým, čo dokážeme vyprodukovať.
Za humánne a zodpovedné považujem práve významné slovenské reformy, ktoré tak pozitívne ovplyvnili nielen slovenskú ekonomiku. Práve preto, že sú založené na adresnosti a zodpovednosti jednotlivca, obsahujú v sebe základné prvky humánnosti a sociálnej spravodlivosti. Myslím tým predovšetkým:
  • daňovú reformu, ktorá zjednodušila celý daňový systém a zavedením rovnej dane odstránila penalizáciu za úspech. Takýto daňový systém zabezpečuje princípy rovnosti i sociálnej spravodlivosti a naviac stimuluje ľudí ku vyšším výkonom a príjmom,
  • reformu pracovného práva, ktorá zaviedla pružnejšie vzťahy medzi zamestnancom a zamestnávateľom a umožňuje všetkým väčšiu slobodu pri rozhodovaní,
  • dôchodkovú reformu, ktorá je priamo založená na osobnej zodpovednosti občanov za svoj príjem v dôchodku. Určite nie je humánne a zodpovedné spoliehať sa na to, že to za nás zaplatí niekto iný.
A ako je to v podnikateľskom prostredí? U ľudí, ktorí sú často vykresľovaní len ako naháňači ziskov? Realita je taká, že vidíme nespočetne veľa dôkazov o úspechoch firiem, ktoré sa správajú eticky a naopak neúspechoch takých, ktoré sa snažia len o krátkodobé zisky. Podnikanie je totiž predovšetkým o práci s ľuďmi, o venovaní pozornosti druhým, o celospoločenskej zodpovednosti. Nie je totiž dôležitý len výsledok, ale aj spôsob, ako sa ku nemu dopracujeme. Mám radosť, že myšlienky etického prístupu ku podnikaniu, ktoré už 5 rokov na Slovensku propaguje Podnikateľská aliancia Slovenska, sa tak ujali.

Ľudia sú vždy tí najdôležitejší. Podnikatelia v snahe o prosperitu prichádzajú s novými technológiami, novými výrobkami, novými distribučnými systémami a podobne. Určite to má význam, ale toto všetko sa dá napodobniť. Jediné, čo sa napodobniť nedá, je jedinečnosť ľudí, ich tvorivosť. Jediné perpetuum mobile je len v hlavách ľudí a v ich tvorivosti. Starostlivosť o ľudí a prístup k nim sa preto vypláca aj v podnikaní.

Dovolím si uviesť zopár príkladov humánneho a zodpovedného prístupu firiem, ktoré sa im vracajú v lojalite pracovníkov a v dlhodobých firemných výsledkoch:
  • vypracovanie vízie, poslania a hodnôt firmy spolu so zamestnancami firmy,
  • pravidelné vyhodnocovanie pracovného výkonu spolu s plánmi osobnostného rozvoja,
  • zavedenie a dodržiavanie etického kódexu spoločnosti, zdôrazneného charakterom lídra.
V spojení s podnikateľmi sa často hovorí o spoločenskej zodpovednosti firiem a akosi so samozrejmosťou sa očakáva ich pomoc. Sociálne cítenie sa ale nedá predpísať. V tejto súvislosti mi dovoľte citovať českého filozofa A.Fundu: "Akoby sa vžilo, že sociálne cítenie je niečo, čo majú mať tí ostatní smerom k nám. Alebo je to niečo, čo majú mať bohatí ku chudobným. Z rovnosti a spravodlivosti chceme robiť rovnakosť... Ak sa nemeckí odborári cítia chudobní, prečo sa nepozrú na Slovensko? Ak Slováci protestujú proti reformám a chcú sociálne istoty, prečo sa nepozrú do Kazachstanu? Nikto nie je na tom tak zle, aby nemohol pomáhať iným, ba práve naopak, nikto na tom nie je tak dobre, aby si mohol dovoliť nepomáhať"...

Dámy a páni, je teda humánnosť len to, čo majú ostatní k nám, alebo práve to, čo my k nim?! Nedá mi nespomenúť si na známy výrok J.F.Kennedyho .Nepýtaj sa, čo urobí Amerika pre Teba, ale čo môžeš Ty urobiť pre Ameriku.. Určite by sa dal dnes parafrázovať na Európu. Ide predsa o to, aby sme dávali viac, ako očakávame od druhých.

Verím, že takto rozmýšľajú viacerí a keďže som postihnutý optimizmom, verím, že takých ľudí bude stale viac. Ďakujem.

Ivan Štefanec, splnomocnenec vlády SR


Riešenie rómskeho problému

Ing. Ladislav Koudelka, generálny riaditeľ SVIK, s.r.o., Svidník

Pred dnešným vystúpením na tému "Nové myslenie v Novom svete" som si postavil otázku, čo formuje človeka v dnešnej spoločnosti, čo vplýva na jeho myslenie, ako je ho možné formovať, aby pochopil, že výslednicou je PRÁCA.

Som z výrobnej sféry, vnímam každodenne problémy viac ako 1000 ľudí. Sú to z 90 percent ženy pracujúce vo výrobe, vyrábajúce značkové pánske obleky talianskej módy.

Náš Prešovský región je poznačený vysokou mierou nezamestnanosti, veľkou migráciou za prácou. Už viac ako 7 rokov sa zaoberám otázkou zamestnanosti Rómov.
Hľadám formy a spôsoby ich uplatnenia priamo vo výrobe. Naučiť ich pracovať sám na seba, byť v kolektíve ako súčasť fabriky s pocitom zodpovednosti za pridelenú prácu.

Dnes môžem povedať, že sme úspešní. Vo fabrike pracuje 270 Rómov, to znamená, že každá 3-4 za strojom je Rómka.
"Ako je to možné dosiahnuť tento stav?"

Čo bolo nutné spraviť?
  • osvojiť si myšlienku starať sa sám o seba, nebyť odkázaný na štát a iných,
  • zmeniť ich doterajší dnešný režim života stereotyp : ráno vstanem a je fajront,
  • ukázať, že medzi nimi vyrastajú autority s určitým stupňom vzdelania a výsledkov v práci,
  • dokázať, že sa dá s nimi počítať tam, kde pôsobia a žijú,
Čo bolo nutné spraviť ? Presvedčiť vedenie SOU odevného, aby začali pracovať s ich prijatím do učebného pomeru, učiť ich to, čo nevyhnutne potrebujú vedieť pre šitie, vyučiť krajčírov s ovládaním 4 a viacero operácií.

Je to niečo iné, čomu sa dnes hovorí pomoc Rómom. Mám názor, že učenie je hygienickým návykom, jednorázové školenia v kurzoch, vybudovanie spoločných toaliet, alebo jednorázová pomoc od charitatívnych spolkov neobohatí Rómov, ale tých, ktorí si hovoria, že im pomáhajú.

Čo je potrebné pre riešenie rómskeho problému?

Skúste sa vyjadriť k projektu "Rómovia-Rómom", ktorý som prezentoval pred dvomi rokmi tu na našom ekonomickom fóre.
Nech región, ktorý ma veľké percento Rómov urobí stratégiu, čo chce z nich vychovať, krajčírov, murárov, tesárov, záhradkárov a pod.
Nech sa príslušný región pozrie v rámci demokratického vývoja, čo bude za 5 - 10 rokov, a čo chce mat z tej oblasti, kde Rómovia žijú.
Nech cielená rekvalifikácia bude zameraná do fabrík, ktoré s nimi majú starosti.
Nech úrady práce a ministerstvo financií poskytne úľavu na daniach pre Rómov, z čoho by bolo možné financovať ich dobu zaučovania, zmeny v technológii a pod.
Nech výchovní poradcovia budú vo fabrikách a nie na úradoch.
Nech má aj cirkev nezastupiteľné miesto pri výchove najmä mladej generácie.
Nech ich vzdelávací proces začína na základnej škole a to tak, že budeme vedieť, čo sa v rómskej populácii bude dediť, alebo akému novému zamestnaniu sa bude dieťa učiť k tomu je potrebné prispôsobiť rámce profesií, ktoré by zohľadňovali tradície rómskych remesiel.

Nenúťme ľuďom dávať robiť to, čo nikdy nebudú schopní robiť, ale dajme im to, čo ich bude živiť a budú tomu rozumieť.

To všetko je podmienené ich vzdelanostnou úrovňou, štýlom žitia, výchovou v kolektíve, sústavnou starostlivosťou a záujmom, že ich táto spoločnosť potrebuje. Učme ich pracovať a vychovávať prácou, aby našli svoje uplatnenie v každodennom živote.
Budem rád, ak niekto z kompetentných sa ujme nášho projektu, nech nás príjme MPSVaR na konzultáciu.

Verím, že to bude dobrý príklad pre EU, ako sa na Slovensku rieši problematika Rómov.


KONTROLNÝ SYSTÉM V DEMOKRATICKEJ SPOLOČNOSTI

Doc. Ing. Ján Jasovský, predseda NKÚ SR

Kontrola nie je samoúčelná, ale je neoddeliteľnou súčasťou hospodárenia s verejnými prostriedkami a jeho regulačného systému. Jej úlohou je včas signalizovať odchýlky od noriem, porušenia zákonov, nesplnenie požiadaviek účelnosti a hospodárnosti tak, aby sa v jednotlivých prípadoch uplatnili korekčné opatrenia, ktoré by záväzne vykonali zodpovedné orgány, aby sa dosiahla náhrada škôd a aby boli prijaté opatrenia, ktoré by zamedzili, resp. znížili na minimum opakovania nedostatkov.

Spoločenský vývoj v rokoch nasledujúcich po vzniku NKÚ SR sa však niesol v znamení zmien vyplývajúcich z transformácie ekonomických a sociálnych vzťahov. V jej dôsledku došlo fakticky k postupnému zužovania pôsobnosti NKÚ SR, čo sa prejavilo okrem iného aj v tom, že tento orgán nemal možnosť vykonávať kontrolu vo viacerých novo koštituovaných alebo pretransformovaných ustanovizniach, ktoré už nenakladali s prostriedkami štátneho rozpočtu, ale s prostriedkami , ktoré mali charakter verejných financií (napr. obce, VÚC, sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne a ďalšie).

Parlament a občan v demokratickom štáte by mal mať právo byť informovaný, ako nakladá predstaviteľ štátnej moci alebo iný subjekt s finančnými prostriedkami a majetkom, ktoré mu boli zverené.

Vychádzajúc z týchto skutočností Vláda SR pripravila novelu Ústavy SR, ktorá okrem iného smerovala k rozšíreniu kontrolnej pôsobnosti NKÚ SR aj na obce a vyššie územné celky v plnom rozsahu. Tento návrh novely Ústavy SR bol schválený na 50. schôdzi NR SR dňa 27.septembra 2005, čím sa vytvoril priestor na vykonávanie kontroly, ktorá je obvyklá v právnych poriadkoch ostatných demokratických štátoch. Hlavným cieľom novely Ústavy SR je rozšíriť pôsobnosť NKÚ SR na úroveň, ktorá je obvyklá pre pôsobnosť účtovných dvorov v členských krajinách Medzinárodnej organizácie najvyšších kontrolných úradov, kde SR zastupuje NKÚ SR.

Nové vedenie NKÚ sa rozhodlo pre nový prístup ku kontrole. NKÚ už viac nebude policajtom, ale bude partnerom manažmentu pri identifikovaní rizikových oblastí a kontrole dôsledkov meniacich sa situácií a podmienok.

Hlavné prínosy nového prístupu ku kontrole:
  • Kontrola sa musí stať skutočne "pridanou hodnotou".
  • Dôraz sa musí klásť na významnejšie hľadiská a problémy a je potrebné sústrediť sa na systémové záležitosti.
  • Skoré identifikovanie problému znamená aj prevenciu.
  • Nevyhnutná je zvýšená komunikácia medzi manažmentom a kontrolnými orgánmi - spoločná reč prináša nové výsledky.
NKÚ SR má jasné ambície pôsobiť v novom svete, v novej Európe, ako špičkový, vysoko profesionálny audítorský úrad. Cieľom NKÚ SR je dosiahnuť maximálny dopad a účinnosť jeho audítorskej práce uplatňovaním prístupu, ktorý sa bude usilovať skôr o lepšie výsledky ako o zameranie sa na vymenovanie omylov. Kontrola v klasickom ponímaní predstavovala odhaľovanie nedostatkov v procesoch, v činnosti, vo financovaní atď. Tento cieľ vždy zostane primárnym cieľom každého kontrolného orgánu.

NKÚ SR je presvedčený, že nové ponímanie kontroly je cestou (možno kľukatou a tŕnistou) k dosiahnutie maximálneho účinku a úžitku pôsobenia kontroly v prospech celej spoločnosti. Nove trendy sa odrážajú aj v prístupe NKÚ SR ku kontrole vo viacerých smeroch. Jedným z nich je presunutie ťažiska kontrolnej činnosti z rutinného preverovania dokladov na preverovanie riadiacich a kontrolných systémov verejných zdrojov na všetkých úrovniach, na analytické procesy, na prijímanie systémových opatrení a na iniciatívu v legislatívnej oblasti. Víziou NKÚ SR v nových podmienkach je zabezpečenie prevencie a pôsobenie skôr vo funkcii kvázi poradcu ako sankčného orgánu. Všetky tieto postupy umožnia NKÚ SR rýchlejšie, účinnejšie dosiahnuť naše ciele a presnejšie vyznačiť miesta, kde sú potrebné zlepšenia. NKÚ SR má cieľ zabezpečiť, aby sa definovali konkrétne slabé miesta dozorného systému a kontrol a aby sa zistila možná miera omylov na každej úrovni kontroly a aby sa prijali príslušné nápravné opatrenia vždy, keď sú odôvodnené, zvažujúc náklady a prospech.

Nová spoločnosť sa snaží definovať oblasti rizík, zmierniť ho na najnižší stupeň a sleduje vývoj týchto rizík počas roka. Ich hľadanie - identifikácie a hodnotenie a stupeň ich závažnosti resp. nebezpečnosti je novým prvkom v oblasti kontroly. NKÚ SR už v súlade s týmto trendom v plnej miere uplatňuje pri kontrole eurofondov prístup "kontrola založená na rizikách". Hlavným zámerom je vykonávať kontrolu tak, aby klesali riziká, ktoré súvisia so zákonnosťou, regulárnosťou a efektívnosťou využívania verejných zdrojov. Výsledky kontrol NKÚ SR vo vzťahu k čerpaniu eurofondov odhalili už množstvo nedostatkov, slabých miest a problémov v systéme implementácie pomoci, čo je dôkazom účinnosti takéhoto prístupu.

Výrazná zmena nastala v spôsobe komunikácie s kontrolovanými subjektmi. Možno bez ostychu povedať, že obidve strany (kontrolór aj kontrolovaný) dospievajú k názoru, že "spoločná reč prináša nové a lepšie výsledky". Poďakovanie NKÚ SR za vykonanie kontroly eurofondov, ktorou odhalil množstvo nedostatkov rôzneho druhu a často "prevádzkovej slepoty", manažmentom kontrolovaného subjektu znamená nefalšované ocenenie pôsobenia nezávislej štátnej inštitúcie. Svedči to o tom, že kontrolované subjekty vnútorne akceptovali a pochopili ciele a zmysel činnosti NKÚ SR.

NKÚ SR v nových podmienkach členstva SR v Európskej únii prijal osobitné úlohy vo vzťahu k eurofondom. Pôsobí ako certifikačný orgán pre program SAPARD a záručnú sekciu EAGGF a orgánu vydávajúceho vyhlásenia o ukončení pomoci zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Európska komisia sa spolieha na prácu, vykonanú NKÚ SR v týchto pozíciách a vydáva rozhodnutia o zúčtovaní v súlade s výrokom, aký NKÚ SR vydá. Pre NKÚ SR to však znamená záväzok k vysokej profesionalite a pokrok v súlade s novými trendmi. Výstupy NKÚ SR vo vzťahu k eurofondom sú zároveň na úrovni Európskej komisie porovnávané s výstupmi ostatných 24 členských krajín. Pritom v niektorých krajinách tieto úlohy plnia špičkové audítorské spoločnosti veľkej štvorky, a nie štátny orgán. Hodnotenie práce NKÚ SR Európskou komisiou a Európskym dvorom audítorov ako jednej z najlepších znamená povzbudenie NKÚ SR a záruku pre spoločnosť, že nezávislá štátna kontrolná inštitúcia Slovenskej republiky zachytila trend a kráča vpred v súlade s novým myslením v novej Európe.


Vlasť v budúcom európskom myslení

Pri úvahách o európskom myslení a vedomí je nevyhnutné nezabudnúť ani na prvých pionierov, odnikateľov, ktorí prekračovali a stretávali sa v geografických dimenziách s rôznymi názormi, postojmi a pohľadmi. Práve v týchto širších súvislostiach, ktoré nakoniec patrili nie vždy medzi aktuálne témy akademických vzdelancov, boli otázky dokázať vidieť aj seba očami iných. Teda historicky rozpoznávať aj pragmatizmus v týchto časových následnostiach, ktorý nie vždy sa dostával do školských príručiek. Práve preto, že dnes svet sa stáva niečím nostalgickejším, ale aj samozrejmejším a to práve pri formovaní samotného európskeho myslenia, ktoré vice versa sa deje aj v dialógu s ostatnými kontinentmi - nám zostáva viac menej šanca niečím prispieť k nášmu dosiahnuteľnému priestoru. Tá šanca sa nazýva rozpoznávanie charakteristík tohto pohybu a povahu formovania našej európskej prezentácie, nášho európskeho vedomia.

Ak sme stále pred otázkou voľby priorít, priznajme, že dodnes ani nevieme, kto má byť prioritný. Jednotlivci, kniha alebo noviny nemôžu nahradiť sprievodné znaky veľkých zmien k spoločnej integrácii. Vedomie človeka 21. storočia postúpilo príliš ďaleko, aby sa vynechávali európske ujednotenia bez základu vzájomného poznania. Teda aj tolerancie, ale rozhodne na báze zásadnejších faktorov ako sú školské systémy vôbec na pôde EÚ. Tam sa musí nájsť priestor pre všetkých, aby si rôzne generácie v rôznych geografiách mohli rozumieť a vôbec komunikovať. Nepochybujem, že len uspokojúca možnosť tejto komunikácie v podmienkach výchovy, pozitívnej pedagogiky (jednotlivých národov) môže vytvoriť podmienky, že pojem "vlasť" nadobudne v našich úvahách iný, prirodzenejší význam.

Dr. Miroslav Demko


Keď sa vytvorí priestor ...

(Z diskusného príspevku generálnej riaditeľky Daňového riaditeľstva SR Márie Machovej)

Ak niekto očakáva že budem hovoriť o paragrafoch daňových zákonov, daňovo uznaných či neuznaných výdavkoch, sadzbách daní, daňových príjmoch, alebo polemizovať o tom či daňová reforma je hlavným stimulom ekonomiky, bude sklamaný.

Tento výnimočný okamih chcem však venovať niečomu, čo je len zriedkakedy obsahom článkov a komentárov ktoré sa témou daní zaoberajú. Tou tému sú ľudia a keďže dnes reprezentujem viac ako 6 tisíc kolegov, daňových úradníkov, myslím že v kontexte témy: nové myslenie, nová Európa, je o čom hovoriť. Dôvod, prečo sa sústredím práve na ľudí v daňovej správe je prostý - nech by bola sebelepšia daňová legislatíva, najnižšie možná miera zdanenia a pod., teda faktory ktoré budú stimulovať ekonomiku, peniaze do štátneho rozpočtu ešte dlho nepotečú automaticky a dostatočne hojne bez pričinenia správcov daní, daňových kontrolórov či exekútorov. Bohužiaľ, tento fakt nie je príliš akceptovaný. Po príklady nemusíme ísť ďaleko: ak na začiatku tohto roku sa politici, analytici predbiehali pri komentovaní výsledkov štátneho rozpočtu v chvále na dobrú kondíciu ekonomiky, nezaznamenala som ani jedno pochvalné slovo na adresu ľudí, ktorí majú nemalú zásluhu na bezporuchovom vývoji minuloročného štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtov samospráv či VÚC. A "rukami" ľudí z daňovej správy prešlo v minulom roku takmer 260 mld. Sk, z ktorých časť skončilo vo verejných rozpočtoch a časť v podobe vratiek dane z pridanej hodnoty išlo späť do ekonomiky.

Na druhej strane ak sa nám dostane pozornosti zo strany médií, zvyčajne to nie je nič lichotivé a povzbudivé. V očiach verejnosti sme často vykreslovaní ako hlupáci, arogantní úradníci, ľudia zneužívajúci svoje právomoci a postavenie, byrokrati bez emócií, snov či porozumenia s problémami iných. Pre iných sme zosobnením politiky lobizmu, straníckych záujmov a pod.

Akí teda v skutočnosti sme? Dá sa vôbec povedať že niečo vyznávame, v niečo veríme nielen ako jednotlivci ale ako kolektív?

Keď som pred viac ako tromi rokmi nastupovala do funkcie generálnej riaditeľky DR SR, mala som zmiešané pocity. Aj keď predošlé roky som bola štátnym úradníkom v relatívne významnej pozícii, predsa len viesť kolektív 6 tisíc ľudí roztrúsených po celej republike, ktorého hlavným poslaním je naplniť štátny rozpočet, bolo niečo úplne nové.

Prvé týždne a mesiace boli plné príjemných i nepríjemných prekvapení. K tým príjemným patrilo poznanie že organizácia je relatívne stabilizovaná a s väčšími či menšími problémami svoje poslanie plní.

Pri hlbšom pohľade však optimizmus už nebol taký veľký. To, čo ma najviac deprimovalo bol mechanizmus fungovania organizácie kde najmä príkaz, zákaz, nariadenie, smernica boli prevažujúce nástroje riadenia. Proste organizácia plná tvorcov a plničov príkazov. Od dverí po dvere viedli často pomyslené kilometre a interný list bol dôležitejší ako rozhovor.

Trápilo ma, že aj moji najbližší spolupracovníci sa veľmi ťažko, ak vôbec, vzdávajú svojich kompetencií aj vtedy, keď ich bez "újmy" môžu delegovať na svojich podriadených. Naopak, každý pokus o zmenu v tejto oblasti bol a bohužiaľ ešte v mnohých prípadoch aj dnes je považovaný za útok na status, a čo bolo možno ešte horšie je pocit že kolega rovnako vzdelaný a zručný nie je schopný prevziať na seba zodpovednosť len preto že stojí o stupienok nižšie, a preto mu musíme každý krok nariadiť, usmerniť, kontrolovať. Proste organizácia geniálnych riadiacich pracovníkov na vrchole pyramídy a menej schopných o poschodie nižšie.

Na druhej strane som videla obrovský ľudský potenciál. Videla som, že keď sa vytvoril priestor pre zodpovednosť, tvorivosť, kreativitu, množstvo ľudí okamžite túto možnosť plne využilo. A to bolo povzbudivé!

Ako však využiť tento potenciál ľudí, urobiť ich slobodnejšími, otvorenejšími, zodpovednejšími, spokojnejšími napriek tomu že sú "iba daňovými úradníkmi". Je možné uplatniť metódy práce s ľudskými zdrojmi osvedčené v podnikovej sfére alebo som spolu s mojimi najbližšími odkázaní na byrokratické metódy riadenia? Majú takéto problémy aj inde alebo ich vyriešili?

Jedna z možností ktorá sa v tomto čase ponúkala bol tweeningový projekt s holandskou daňovou správou a aj keď nemohol odpovedať na všetky otázky, predsa len pomohol. Tým nástrojom bola stratégia daňovej správy na roky 2004-2008. Na formulovaní strategických cieľov i nástrojov ako ich dosiahnuť sa podieľalo veľa pracovníkov daňovej správy, veľké množstvo času a prostriedkov sme venovali komunikácii na túto tému. Som presvedčená že posledné dva roky budú patriť aj vďaka strategickému prístupu k riadeniu k mimoriadne úspešným, k rokom ktoré priniesli veľa pozitívnych zmien pre mojich kolegov a pozitívne zmeny vníma aj verejnosť.

Napriek tomu je stále zrejmejšie, že sme potenciál našich ľudí ani dodnes nedokázali dostatočne využiť. Prečo? Odpoveď nie je jednoduchá ale niekde v podvedomí cítim že sa k nej blížime a to najmä vtedy keď čo najpresnejšie pomenujeme to čo je skutočné poslanie daňovej správy a jej zamestnancov. Prvá reakcia je zrejmá: poslaním je predsa vyberať dane a keďže sme organizáciou štátu ktorý zvyčajne očakáva v rozpočte čo najviac peňazí tak vybrať čo najviac daní. A preto aj my sme v našej doteraz formulovanej vízii a stratégii na prvé miesto kládli výber daní a považovali sme to za naše hlavné poslanie aj keď sme o ľuďoch a ich význame hovorili hlasnejšie ako predtým. Úprimne povedané, dane však vyhrali!

Ak ale vízia má zjednocovať, byť tým čo poháňa organizáciu a jej ľudí dopredu, môže byť predstava človeka že ak bude celý život pracovať v daňovej správe tak jeho poslaním je vyberať daň a pokiaľ možno každý rok viac energetizujúcou? Môže ho takýto "osud" ľudsky napĺňať a povznášať? Asi nie, a aj my sme pocítili že prílišné zdôrazňovanie výberu daní sa takmer premenilo na bezduché naháňanie sa za číslami, percentami, trendmi. Ak teda chceme využiť reálny potenciál ktorý predstavujú naši ľudia so všetkými svojimi prednosťami i slabosťami, tak je zrejme najvyšší čas opätovne sa zamyslieť nad našim poslaním. Aká vízia by teda mohla zjednotiť 6 tis. zamestnancov do jedného celku? Čo by premenilo všednú, rutinnú prácu väčšiny mojich kolegov na poslanie? Viera v aké hodnoty nám pomôže prekonať vonkajšie a vnútorné problémy, hodnoty na ktoré sa dá oprieť v časoch dobrých i zlých, hodnoty ktoré stoja nad úrovňou jednotlivcov, hodnoty ktoré budú spájať a nie rozdeľovať, hodnoty ktorým uverí väčšina a vďaka ktorým sa bude cítiť že patrí do kolektívu a kolektív ho potrebuje a ochráni pred svojvôľou a náladami nadriadených, aj keď sme sa k mnohému viac či menej priblížili.

Našim poslaním by mal byť spokojný občan (to by malo byť hlavným poslaním štátu a my sme jeho súčasťou) a výber daní je iba prostriedok na dosiahnutie tejto spokojnosti. Pojem spokojný občan je mnohorozmerný. My nemôžeme zabezpečiť spokojnosť občana s úrovňou školstva, zdravotníctva a pod. Môžeme však niečo iné. Naša práca by mala smerovať k tomu, aby bol občan spokojný s daňovou správou preto že dokáže naplniť štátnu pokladnicu v miere ktorá odráža určitú spoločenskú dohodu medzi štátom a občanom v otázke zdanenie. Inak povedané ak má pocit že daňoví úradníci dokážu vybrať dane od každého, že sa im neroztrasú kolená pred právnikmi, daňovými a finančnými poradcami pretože sú takí istí ak nie lepší odborníci v oblasti daní, že majú na každého rovnaký meter a že do rozpočtu príde naozaj všetko čo tam patrí.

Iná podoba spokojného občana je daňovník spokojný s tým ako mu daňový úradník pomôže zvládnuť jeho nie-milú, ale nutnú povinnosť platiť dane, aký bude priateľský, ústretový, bez závisti a pod.. Spoločným menovateľom týchto hodnôt je aby práca každého zo zamestnancov daňovej správy bola robená poctivo a poriadne. Sme presvedčení že práve táto hodnota môže ľudí spájať do výkonného kolektívu, je to hodnota ktorá môže kolektív formovať.

Hodnota ktorú musíme nielen vyznávať ale aj vytvoriť priestor pre jej trvalú prítomnosť v organizácii je motivovaný zamestnanec, zamestnanec ktorý verí že má možnosť ovplyvniť veci okolo seba. Preto chceme dať našim ľuďom pocit že nám na nich záleží, že aj ich názory sú pre nás dôležité a že môžu byť spolutvorcami života našej organizácie.

Ďalšou hodnotou, ktorá musí byť vyznávaná je profesionalita ako pocit túžby posúvať hranice svojich možností, odborne rásť a získavať zručnosť. Zároveň musí existovať perspektíva kam je možné rásť, či vôbec existuje perspektíva rastu, vrátane kariérneho. Chceme dať ľuďom možnosť viac VEDIEŤ a motivovať viac CHCIEŤ.

Určite by bolo možné hovoriť o poslaní a ďalších hodnotách, ktoré organizácia a jej ľudia potrebujú na ceste k svojmu rozvoju. Ale tie o ktorých som sa zmienila považujem za rozhodujúce a podstatné. A ak sa - obrazne povedané - dostanú väčšine daňových úradníkov pod kožu, netreba mať obavy že nové myslenie o ktorom sa dnes na tomto stretnutí hovorí nebude mať pevné miesto aj v našej organizácii.

Mária Machová, generálna riaditeľka Daňovej správy SR


Pluralita a spoločnosť

Viliam Veteška, podpredseda NR SR

Pluralizmus býva v demokraticky spravovanej spoločnosti vnímaný ako jedna z podmienok .sine qua non. jej existencie. Samotný výklad tohto pojmu je obsiahnutý v desiatkach rozličných definícií, podľa toho, v akom vzťahovom rámci je o ňom uvažované. Práve tak vo vzťahovom rámci sú uvažované efekty a efektivita plurality.

Ekonomický pluralizmus preferuje konkurenciu pred monopolom; v ideologickom, konfesijnom či filozofickom kontexte je prítomnosť pluralizmu považovaná za prínos tým, že prítomnosť konkurenčných alternatív zabraňuje jednotlivcom a skupinám privlastňovať si nárok na pravdu, spravodlivosť či moc. Tu poznamenajme, že v rozličnom kulturálnom a historickom prostredí sa pluralite "darí" v rozličnej extenzite aj intenzite, resp. v istých oblastiach si pre pluralitu jedinec aj spoločnosť dobrovoľne kladú isté limity a tabu. Na ilustráciu: je asi ťažko si predstaviť, že v otázkach monogamie alebo polygamie nájde u nás pluralita názorov svoje zázemie.

Nemám ambíciu pokúšať sa z tohto miesta o hlbší prienik do teoretických konštrukcií, ktoré s pojmom pluralita súvisia. Ako politika ma totiž väčšmi zaujíma, v akom prostredí a v akom smere sa pluralizmus reálne uplatňuje. Pominiem priestor v ktorom sa prezentuje pluralita politických názorov, teda parlament; ten je dostatočne viditeľný. Väčšmi ma zaujíma to, čo možno označiť za verejný priestor, t. j. priestor nachádzajúci sa mimo bezprostredného dosahu aktuálnej politickej moci. Verejným priestorom v ktorom prebieha diskusia boli v minulosti námestia, tržnice, salóny, kaviarne, v novodobej histórii sa ním stali noviny a najmä elektronické média. Dalo by sa povedať, že sa priestor pre diskusiu a prezentáciu rozličných názorov na aktuálne dianie v spoločnosti a na jej smerovanie sa postupne nezvratne rozšíril a politická a štátna moc v ňom našla tak zdroj inšpirácie a lakmusový papierik svojho počínania, ako aj svojho oponenta.

S príchodom moderných médií sa však dostavil aj iný efekt a iné rizika. Je s nimi totiž späté isté a neopomenuteľné nebezpečenstvo manipulácie s verejnou mienkou. Moderné média nie sú iba priestorom, v ktorom sa odohráva slobodná výmena názorov. Moderné média sa stali inštitúciami, ktoré témy diskusie sami nastoľujú, sú k nim indiferentné, alebo ich ignorujú. Inými slovami: moderné média verejnú mienku nielenže .prevádzkujú., ale aj kontrolujú a aktívne formujú. Táto skutočnosť je varujúca, pretože medzi demokraciou ako formou vlády a nezávislým verejným priestorom existuje tesná súvislosť. Ak absentuje v rámci spoločnosti nezávislý priestor pre slobodnú výmenu názorov a táto slobodná výmena nemá oporu v inštitúciách nezávislých na politickej a štátnej moci, nie je možné hovoriť o skutočnej demokracii. Toto nie je špekulatívny vývod, ale viackrát nastolená prax. Napríklad viaceré latinsko-americké demokracie sa v minulých desaťročiach opakovane ocitli v situácii, keď pod formálnym rámcom demokratických inštitúcií sa vytrácala občianska spoločnosť a demokratické mechanizmy boli využité k nedemokratickým cieľom. Ako je známe, podobnému osudu neunikli ani niektoré bývalé sovietske republiky.

Je možné sa pýtať, či nastoľovanie tejto témy má ešte opodstatnenie, nakoľko sme sa stali oveľa lepšími študentmi demokracie. Domnievam sa, že odpoveď znie: áno! - Pravda, máme široké spektrum periodík, v elektronických médiách funguje dualita; činnosť slovenských médií má oporu v zákonoch, ktoré si v ničom nezadajú v porovnaní s ich pendantmi v zavedených demokraciách. Ak sa však bližšie pozrieme na autorov, nemôžme nevidieť ich poplatnosť straníckym sekretariátom, ideológiám či majiteľom médií. Veľa mienkotvorných novinárov je na výplatných listinách hospodárskych a lobistických zoskupení a v niektorých prípadoch aj ambasád. Autorská mienkotvorná obec v súčasnosti zatvára oči nad devalváciou publicistiky. Mám na mysli najmä publicistiku robenú na objednávku rozličných sponzorov;....... cudne sa tomu v niektorých kruhoch hovorí robiť "public relations", v iných - so zmyslom pre elementárnu etiku - sa ujali skôr označenia menej lichotivé.

Ďalšou pozoruhodnosťou je fakt, že sa postupne stiera rozdiel medzi periodikami. Kým pred pár rokmi bola jasne vidieť deliaca čiara kvality a hodnovernosti sprostredkovaných informácií v jednotlivých denníkoch (viď SME, Pravda, Nový čas), v súčasnosti iba ťažko. Kvalitnú žurnalistiku vytláča snaha zaujať a zabaviť. Rastie tyrania zmanipulovanej verejnej mienky a infantilného vkusu.

Výsledky sú žalostné: občan stráca orientáciu, občan je znechutený, občan rezignuje. To na jednej strane. Na strane druhej sa takto otvára cesta pre "výrobu" politikov na jedno použitie a pre ich prapodivné predstavy. Už netreba prácne oslovovať voličov a budovať stranícke štruktúry v regiónoch a obciach. Mať svoje pravidelné interview so svojim novinárom, svoj čas na obrazovke v najsledovanejšom čase, zavítať medzi smotánku a vydolovať zo seba pred kamerou nejakú duchaplnosť a pod. je oveľa viac. Summa sumarum: občan si nemyslí, že ho je ochotný niekto počúvať a politik si nemyslí, že by niekoho počúvať mal.

Moje málo optimistické vývody majú, našťastie, aj svoju nádejnejšiu črtu. - Tie isté moderné média, ktoré umožňujú manipuláciu, resp. diktát obsahu a vyústenia verejnej mienky, majú v sebe zároveň potenciál pre uplatnenie plurality, ktorý je iba ťažko ovládnuť. Mám tu na mysli predovšetkým Internet. Aj keď sa nedá odhadnúť koľko občianskych aktivít sa presunulo zo sveta klasického prostredia, čím mám na mysli spolky, združenia, kaviarne, meatingy, semináre, workshopy a pod. do virtuálneho sveta Internetu, isté je, že tu vzniklo niečo ako celosvetový verejný priestor, ktorý stojí mimo akúkoľvek kontrolu mocenských štruktúr a nátlakových zoskupení. To je nepochybne dobré znamenie pre každého demokraticky zmýšľajúceho občana.

Internacionalizácia ochrany nezávislosti verejného priestoru ako liahne plurality a jej uplatňovania má v našich podmienkach ešte iný zástoj. Tým je naša pevná zakotvenosť medzinárodných inštitúciách a organizáciách. Je tomu tak nielen preto, že jedným z najdôležitejších kritérií členstva sa stal fungujúci právny rámec garantujúci nezávislosť verejného priestoru. Je tomu tak totiž najmä preto, že strety občianskej verejnosti s politickou a mocenskou sférou sú v priebehu niekoľkých málo hodín na očiach celého slobodného demokratického sveta, pred ktorými sa nie je možné ukryť. Obrazne povedané: je možné si kúpiť niekoľko minúť najsledovanejšieho času v komerčnej televízii a vydávať svoju pravdu za jedinú a nemennú, nie je však možné nijako zabrániť tomu, aby už v Hainburgu sa táto .pravda. nestala smiešnym mýtom a jej autor outsiderom, alebo dokonca politickým "zombie".

Namiesto záveru: Spomenul som občanov znechutených, rezignujúcich a občanov bez orientácie v mnohých oblastiach politického a spoločenského života. Treba však konštatovať, že tie isté príčiny tohto stavu boli katalyzátorom pre zrod občanov sebavedomých, s vlastným nekorumpovateľným názorom. Je to paradox, no paradox svedčiaci o tom, že demokracia je životným systémom.

(Autor sa zo závažných dôvodov nemohol zúčastniť diskusie osobne. Svoj príspevok však poskytol vopred v písomnej forme.)


185. klubový míting fotoobjektívom L. Pákozdyho


V poslednej prestávke po vyše troch hodinách diskusie na tému Nové myslenie... boli generálna riaditeľka DR SR M. Machová a predsedníčka predstavenstva Slovenská sporitelňa, a.s. R. Ovesny-Straka v pohode.


Prestávky sa využívali trebárs na trojstranné výmeny názorov. V tejto boli : podpredseda výboru P. Hrinko, generálny riaditeľ EXIMbanky L. Vaškovič a generálny riaditeľ Odiense, a.s. Ľ. Valach.


Účastníkov mítingu a osobitne ministra životného prostredia SR L. Miklósa opäť zaujal výsledkami vlastného riešenia rómskeho problému v podmienkach SVIKu jeho generálny riaditeľ L. Koudelka.


Je tradíciou, že laureáti výročnej ceny Zlatý biatec dekorujú nových laureátov. Predsedníčka predstavenstva Slovenskej sporitelne, a.s. R. Ovesny-Straka odovzdala guvernérovi NBS I. Šramkovi osvedčenie o udelení prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky 2005.


Podpredseda výboru P. Hrinko odovzdáva poslankyni NR SR Z. Martinákovej osvedčenie, ktorým sa potvrdzuje, že sa stala Najsympatickejšou poslankyňou NR SR v r. 2005 podľa III. ročníka rovnomennej ankety.


Najväčším prekvapením tohtoročného neverejného hlasovania o nominovaných na Zlatý biatec sa stalo 4. miesto Borgis, s.r.o. a jej konateľa René Arnolda.


Francúzsky veľvyslanec F. Fauré , minister životného prostredia SR L. Miklós a predseda SOPK P. Mihók pred prezentáciou projektu Twin predstaviteľom rakúskych priemyselníkov T. Olivom.


V rokovacej sále bolo stále prítomných 109 účastníkov výročného mítingu, ale celkove ich bolo bez jedného stoštyridsať.


Predseda predstavenstva Lázne Luhačovice, a.s. a bývalý čs. veľvyslanec J. Kružela (vľavo) v rozhovore s jednoznačným víťazom neverejného hlasovania o nominovaných na Zlatý biatec 2005 prof. MUDr. J. Simanom.


Expremiér J. Čarnogurský v rozhovore s predstaviteľom americkej spoločnosti Merdian I. Fulajtarom.


Starostlivosť o zdravie


V marci v roku 2000 schválilo vedenie Európskej únie ambiciózny plán na budovanie konkurencieschopnej Európskej hospodárskej sústavy, podporujúcej ekonomický rast, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť. Jedným zo základných kameňov sa stal vzťah medzi zdravím a ekonomikou. Do popredia sa dostali hospodárske straty spôsobené starnutím populácie so zvyšujúcim sa počtom chronických chorôb, predčasnej invalidizácie a stále sa zvyšujúcimi nákladmi na kvalitnú zdravotnú starostlivosť. V novom tisícročí sa tak zo starostlivosti o zdravie stáva dôležitá determinanta ekonomického rastu a konkurencieschopnosti.

Celý svet a spolu s ním aj my na Slovensku, citlivo vnímame obdobie reforiem systému zdravotnej staroslivosti, ktorý má podľa WHO štyri základné funkcie :
  • Poskytovanie zdravotnej starostlivosti;
  • Financovanie zdravotníckych služieb;
  • Manažment ľudských a materiálnych zdrojov;
  • Tvorbu zdravotnej politiky, riadenie a reguláciu.
Z hľadiska ekonomiky je podstatné, ako efektívne dokáže celý systém zúžitkovať každú investovanú korunu so zachovaním kvality, dostupnosti starostlivosti a finančnej únosnosti. Výkonnosť sa samozrejme meria pomocou aj indikátorov kvality, ale predovšetkým na základe mnohých ďaľších vstupov, ako sú spokojnosť pacienta, metariálno-technické vybavenie a vedomostná úroveň zdravotníckych pracovníkov. Väčšina z týchto ukazovateľov je pomerne dobre definovaná a teoreticky prepracovaná, alebo je predmetom dlhodobého riešenia.

Vstupom do Európskej únie dostáva nové dimenzie aj starostlivosť o zdravie na Slovensku. Slobodný pohyb osôb, tovaru a služieb platí nesporne aj pre oblasť zdravotníctva. Reforma v našom rezorte bola zásadná, potrebná a je uvedená do činnosti. Je zameraná na zvýšenie zodpovednosti poskytovateľov, občanov a zdravotných poisťovní za zdravotnú starostlivosť. Na rozdiel od iných rezortov však pre zdravotnú starostlivosť nie je možné aplikovať iba princípy trhu. Negatívne príklady z iných rezortov máme pred očami každý deň: konkurencia v médiách vedie k úpadku médií, monitorovanie počtu návštevníkov divadiel môže viesť k uvádzaniu iba divácky nenáročných inscenácií...

S ohľadom na moju dlhoročnú prácu v zdravotníctve si dovolujem predložiť tieto námety na uvažovanie :
  • Náklady na činnosti v zdravotníctve sú znižované na minimum, ale treba sa zamyslieť nad faktom, kde je hranica únosnosti, aby zdravotná starostlivosť nebola iba pre bohatších alebo, aby sa nevykonávala iba vtedy, keď sú na ňu vyčlenené peniaze.
  • V zdravotníctve je veľa nezávisle premenných, určite ho nie je možné porovnávať s výrobnou hospodárskou jednotkou. Každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti by mal mať nárazníkovú zónu, ktorá by mu umožňovala urobiť všetko potrebné pre pacienta, pretože zdravotníctvo je služba, ktorej cieľom nie je výroba úžitkového predmetu, ale zlepšenie zdravotného stavu pacienta.
  • Asi by sme nemali dopustiť, aby platil výrok môjho priateľa : "všetci by mali pochopiť, že musíme byť celý život zdraví; zdravotníctvo je tu len na to, aby slúžilo ako záchranný pás pred návštevou patológie a márnice".
(Z diskusného vystúpenia prezidenta SLS prof. MUDr. Petra Krištúfka, CSc.)


Diskusný príspevok predsedu SOPK Petra Mihóka

Svet vo svojej histórii sa nespočetne krát nachádzal na križovatke svojich dejín ovplyvnených najmä vojnami či prírodnými katastrofami. Pritom si musíme uvedomiť, že napriek vysokému stupňu poznatkov náš vlastný svet a jeho históriu poznáme len povrchne a nedokonale. Mnohé veľké historické ríše dosiahli vysoký stupeň myslenia, filozofie, politickej a spoločenskej organizácie či technických poznatkov, ktoré sa následne stratili v temnotách dejín. Takto by sme mohli hovoriť o starých ríšach - sumerských, chetitských, egyptských, či na úplne inej časti zemegule o kultúre mayov, inkov, aztékov či iných, nehovoriac o starých čínskych dynastiách s vysoko rozvinutými technickými znalosťami. Vôbec nechcem vstupovať do historických exkurzov chcem len naznačiť, že pokiaľchceme hovoriť o novom svete a novej Európe musíme obidva tieto pojmy vidieť a chápať v kontexte dejín a doterajšieho spoločenského, politického a hospodárskeho vývoja. Snáď jednu vec si v tomto historickom kontexte musíme uvedomiť, že mnohé silné ríše na vrchole svojho rozvoja začali degenerovať, často z neznámych dôvodov zanikať a tak vytvárať priestor pre iných, často v úplne iných častiach sveta.

Od obdobia starého Grécka a následne starovekého Ríma sa Európa stala symbolicky povedané centrom politiky, ekonomiky, umenia, techniky a inovácií vo svete. Európa v tomto období bola v pozadí každej zmeny vo svete. Za obdobie niekoľkých desiatok storočí si Európa na túto pozíciu zvykla až tak veľmi, že si neuvedomovala od začiatku 20. storočia výrazné procesy na americkom kontinente až do tej miery, že jej leadership bol postupne nahradený USA a po druhej svetovej vojne v období bipolárneho sveta USA a ZSSR ako dvoch politických, vojenských a ekonomických protipólov. Nástup globalizácie s bezprecedentným ekonomickým rozvojom a konkurenciou nebol schopný sovietsky blok vydržať a následne kolaboval tak politicky ako aj vojensky či ekonomicky. Osobne si myslím, že globalizácia a s ňou spojený rozmach informatiky a informačných technológii bola základom prechodu z bipolárneho sveta, kde jeden z pólov sa ukázal ako slabší a menej životaschopný. Zdalo by sa, že USA budú dlhodobo ťažiť z globalizačného boomu, za ktorým nesporne stoja. Ale už v deväťdesiatych rokoch XX. storočia viacerí renomovaní americkí autori začali upozorňovať, že globalizácia paralelne vytvorí nové póly ekonomickej a politickej moci. Dnes pokiaľide o rozvoj svetovej ekonomiky sa objavil nový fenomén a tým je nesporne Čína a ja by som povedal, že nielen ona, ale celá oblasť juhovýchodnej Ázie, kde okrem Číny významnú úlohu zohráva a ešte významnejšiu bude zohrávať India. Indo-Pacifická oblasť nielen v dôsledku počtu obyvateľov, ale najmä kvôli ekonomickému potenciálu bude hlavným dejiskom svetovej ekonomiky. To je tiež výsledok a dôsledok globalizácie.

Nedávno som v zahraničnej tlači čítal článok "Duel titanov". Porovnávajúci potenciál dvoch ekonomických superveľmocí - USA a Číny. Z prezentovaných čísel vyplýva, že cca za 20 rokov sa ekonomický potenciál Číny vyrovná s USA. Dnes Čína vynakladá 8 krát menej na vojenské výdavky ako USA, má 2,5 násobne vyšší rast HDP a obrovský vnútorný trh s 1,3 mld obyvateľov je 4,3 krát väčší ako vnútorný trh USA. Obchodný deficit USA s Čínou dosiahol viac ako 200 mld $. Pritom treba vidieť aj štruktúru tohto deficitu kedy čím ďalej tým viac v čínskom exporte do USA okrem textilu, topánok sa umiestňujú špičkové technické výrobky. Newyorský expert na globalizáciu Peter Zantal lakonicky konštatuje, že USA čím ďalej tým viac vyvážajú do Číny zberový papier, ktorý sa po recyklácii vracia do USA ako obaly, v ktorých sa nachádzajú computery, elektronika, ventilačná technika a pod. Čínske univerzity vypúšťajú ročne 440.000 vysokoškolsky erudovaných ľudí, čo je dvakrát toľko ako USA. Iný príklad je príklad obchodnej siete Wall-Mart, ktorá je najväčšou americkou firmou vôbec. Zamestnáva 1,6 milióna ľudí, čo je viac ako Ford, General Motors, General Electric a IBM dokopy. Wall Mart prezentoval až do r. 1992 sieť prakticky výlučne s americkými produktmi. Dnes 80% dodávateľov, čo je celkovo 5000 firiem sú firmy alokované v Číne. Všetky priemyselné odvetvia v USA zaznamenali za roky 1995-2005 výrazný pokles zamestnanosti, výnimkou sú služby, kde narástla zamestnanosť o 22%. Delokalizácia výroby z USA najmä do juhovýchodnej Ázie, ale aj Južnej Ameriky na jednej strane znamená rast nezamestnanosti a chudoby, na druhej strane však umožňuje predaj lacných výrobkov aj made in China napríklad v sieti Wall Mart udržať kúpnu silu aj chudobnejších vrstiev na stále zaujímavej úrovni. Obdobné čísla by sme mohli uviesť za Indiu, ktorá možno menej pod zorným uhlom médií sa stala skutočným tigrom svetovej ekonomiky. India naviac pomerne veľa investuje v zahraničí, napr. len v r. 2005 vynaložila India 12 mld US $ na kúpenie zahraničných firiem.

Čiže, keď hovoríme o novom svete v ekonomike, tým sa jednoznačne stáva juhovýchodná Ázia s dvoma lídrami Čínou a Indiou a ďalšími krajinami regiónu schopnými produkovať širokú škálu výrobkov vrátane hightech za vysoko konkurenčné ceny likvidujúce európskych či amerických producentov. Pokiaľby sme chceli hovoriť o rizikách, tak najväčším rizikom globalizácie je to čo ju vlastne vyvolalo, a to je ekonomika. Bezprecedentný tlak na znižovanie nákladov a udržanie ziskov predstavuje špirálu, ktorá môže ohroziť celý mechanizmus, keď do tejto špirály zakomponujeme problém dostupnosti energetických zdrojov, ekológie, pracovných podmienok alebo aj dimenziu virtuálnej ekonomiky tak možno už dnes sedíme na časovanej bombe. Ekonomická súťaž má tiež svoje hranice a tými hranicami sa nazýva kvalita života. V tejto oblasti má v súčasnosti najlepšiu pozíciu Európa, najmä Európska Únia - alebo keď pridáme Švajčiarsko, Nórsko, Island tak je to Európsky hospodársky priestor. Ekonomická súťaž bez rešpektovania primárnych aspektov kvality života môže predstavovať v pomerne krátkej dobe seba zničujúci mechanizmus s dopadom na všetkých. Európa sa dokázala obnoviť a ozdraviť tak v duchovnej, umeleckej, materiálnej a spoločenskej oblasti práve v období renesancie. Dnes túto renesanciu potrebuje nielen Európa, ale renesanciu myslenia potrebuje celý svet. Tou novou filozofiou ku ktorej práve európski myslitelia, politici či ekonómovia majú najbližšie nahradiť často seba zničujúcu hospodársku súťaž, súťažou o lepšiu kvalitu života podporenú trvalo udržateľným hospodárskym rastom. Toto by malo byť posolstvom nás Európanov na dnešnej globálnej križovatke ľudstva, ktoré má svoj multikultúrny, multireligiózny, multilingvistický a multipolitický charakter. Ľudstvo neraz v minulosti urobilo mnohé chybné kroky a rozhodnutia. Globálny charakter dnešnej doby znamená, že chybné rozhodnutia môžu mať okamžitý dramatický dopad nielen miestny či regionálny, ale celosvetový. To je ďalšie riziko globalizácie, ktorá vo svojej podstate je pozitívna pokiaľnie je zneužívaná na individuálne ciele. Spolupráca a vzájomný rešpekt, nevnucovanie vlastných právd iným ale ich získanie pre spoločné hodnoty pri rešpektovaní ich vlastných hodnôt je správna cesta globalizácie.


R. Y. Mosny, predseda NEF Hospodársky klub

V úvodnom slove na VIII. Valnom zhromaždení k diskusnej téme Nové myslenie v Novom svete - v novej Európe, Bratislava, 26. 1. 2006

Nové myslenie v novej Európe?

Vo filme Stevena Spielberga "Chyť ma, ak to dokážeš" otec hlavnej postavy prirovnáva sám seba k jednej z dvoch myší, ktoré spadli do vedra so smotanou. Prvá myš sa utopila. Tá druhá plávala tak dlho, až sa zo smotany stalo maslo a myš z neho vyšla von. "Ktorá myš som ja?" pýta sa otec. Európsky kontinent po 2. svetovej vojne by bolo možné alegoricky prirovnať k obrovskému vedru so smotanou, v ktorom sa utopilo veľa myší. Mnohé však vytrvalo plávali ďalej...
Dokázali plavci premeniť smotanu na maslo? Podarilo sa aspoň niektorým z nich prežiť a začať nový život?
Po 2. svetovej vojne mali obyvatelia Európy, ktorým sa podarilo prežiť, len jednu starosť: ako zachrániť starý kontinent pred ďalším krviprelievaním a násilím? Ako dokáže obyvateľstvo predtým znepriatelených a bojujúcich kultúr a krajín spolupracovať a vybudovať lepšiu a svetlejšiu budúcnosť? Ako sa vyhnúť cyklicky sa opakujúcim obdobiam chudoby, nenávisti a násilia?
Niekoľko rokov po vojne, v máji 1950, francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman navrhol, aby sa niekoľko európskych krajín spojilo a uzavrelo dohodu o spoločných záujmoch. Podľa nej každá krajina si zachová svoju identitu, a zároveň budú spolupracovať v spoločnom záujme a na princípe demokratického spolurozhodovania. Dohoda, ktorá bola známa najskôr ako Európske spoločenstvo a potom Európska únia, bola podpísaná v roku 1958 a patrilo do nej šesť krajín.
Skutočne nadobro vymreli staré zvyky a staré nepriateľstvo už nikdy nebude mať šancu vyplávať na povrch? Bola nová únia dostatočne silná, aby dokázala zabezpečiť Európe a jej národom spolužitie pod spoločným spravovaním? Dokáže staré myslenie vyprodukovať nové myšlienky?
Je zjavné, že nová doba si žiada nové názory, nové myslenie a nový prístup. Ako dokáže nová únia zabezpečiť obranu a rovnaké práva všetkým obyvateľom vo všetkých ohľadoch práva na sebaurčenie a ochranu etnických kultúrnych odlišností? Dá sa to uskutočniť pomocou čisto ekonomických nástrojov?
Takmer päťdesiat rokov neskôr sa EU rozšírila už na dvadsaťpäť krajín. Môžeme povedať, že spoločné úsilie a záležitosti únie vychádzajú z myšlienky veľkého britského filozofa 19. storočia Jeremyho Benthama, ktorý podporoval "čo najväčšie blaho pre čo najviac ľudí". A to sa netýka len ekonomických záležitostí, ale aj všetkých základných aspektov každodenného života - regionálneho rozvoja, ochrany životného prostredia či fungovanie globalizácie v prospech všetkých. Aby bola únia silnejšia a súdržnejšia, členské krajiny vytvorili aj jednotnú menu: Euro.
Z historického hľadiska bola Európa v centre svetového diania po viac ako päťsto rokov, spočiatku sama a v nedávnej dobe v západnom spojenectve s USA a Kanadou. Európa bola najsilnejšia ekonomická veľmoc so nakumulovanou vojenskou silou jednotlivých národov, ktorej nemohol konkurovať nijaký kontinent. V istom období Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Holandsko, Taliansko a Nemecko riadili tri štvrtiny svetovej populácie a svetových zdrojov. Lenže s postupom času starý kontinent strácal svoj význam. Jeho podiel na svetovej populácii klesol na polovicu oproti roku 1820. Podiel na svetovej produkcii sa znížil na jednu pätinu v porovnaní s rokom 1870, keď tvoril celú tretinu svetovej produkcie. Môžeme sa oprávnene domnievať, že tento pokles bude pokračovať aj v blízkej budúcnosti.
Zastavenie a prípadné odvrátenie poklesu je jedným zo základných dôvodov zjednocovania Európy v polovici päťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Moderní európski vizionári a vodcovia videli, ako sa Európa rozdelená na dve časti - západ a východ - mierumilovne spojila a vzápätí rozšírila na Európsku úniu (spolu s rozšírením Severoatlantickej vojenskej aliancie) spôsobom, aký by Napoleon ani Hitler nedosiahli porážkou.
Európsky kontinent vstupuje do 21. storočia ako súčasť multipolárneho sveta, v ktorom sa moc presúva k nezápadným krajinám, najmä ázijským, ktoré len pred niekoľkými desiatkami rokmi boli európskymi kolóniami. V porovnaní so Spojenými štátmi, ktoré zostávajú dodnes politickou a ekonomickou veľmocou, dnešná Európa naďalej bojuje s problémami a dedičstvom minulosti, ktoré ju môžu aj v budúcnosti oslabovať.
Tak akým smerom sa má uberať únia? Mala by sa stať rovnocenným partnerom jedinej zostávajúcej svetovej veľmoci . Spojeným štátom? Alebo by sa mala stať ich životaschopným konkurentom, ako to vyjadril Chris Pattern, európsky komisár pre vonkajšie vzťahy, ktorý vyzval Európu, aby sa stala "serióznym hráčom... serióznou protiváhou a protipólom Spojených štátov"? Aké sú výhody a nevýhody tohto názoru?
Pristavme sa najskôr pri pohľadoch a názoroch niektorých vizionárov a sociológov.
Samuel Huntington, uznávaný americký historik a sociológ, ktorý sa špecializuje na národnú bezpečnosť, stratégiu a civilno-vojenské vzťahy, demokratizáciu, politický a ekonomický vývoj menej rozvinutých krajín, vidí európsku integráciu ako "jeden z najvýznamnejších počinov. Predstavuje alternatívu unipolárneho sveta z obdobia po studenej vojne smerom ku skutočne multipolárnemu dvadsiatemu prvému storočiu."
Dr. Charles Kupchan, profesor medzinárodných vzťahov na katedre zahraničných služieb na Univerzite v Georgetowne a riaditeľ Európskych štúdií v Rade pre zahraničné vzťahy, predpovedal, že "Európa čoskoro dobehne Ameriku... pretože sa spojila, zjednotila impozantné zdroje a intelektuálny kapitál, ktoré vlastnia členské štáty. Európska politická únia sa nachádza uprostred meniaceho sa globálneho prostredia." Kupchan ďalej vraví, že "kolektívna Európa je na najlepšej ceste stať sa konkurentom americkej moci."
Guru zahraničnej politiky Tonyho Blaira a skúsený britský diplomat Robert Cooper, ktorý sa nechal inšpirovať klasickými analógiami, volá po "novom druhu imperializmu, ktorý bude prijateľný pre svet ľudských práv aj kozmopolitné hodnoty... imperializmus, ktorý - ako každý imperializmus - chce vniesť poriadok a organizáciu, ktoré sú však dnes založené na princípe dobrovoľnosti." Novú Európsku úniu pokladá za inštitúciu, ktorá má najlepšie predpoklady stať sa postmoderným impériom 21. storočia.
Britský historik, politológ a spisovateľ Niall Ferguson vo svojej poslednej knihe Collossus skúma kladné a záporné stránky takýchto názorov. Zistil, že z demografického hľadiska obyvateľstvo Európy je už dnes o celú štvrtinu početnejšie ako obyvateľstvo USA.
Z hľadiska celkovej ekonomickej produkcie Európska únia nezaostáva výrazne za Spojenými štátmi a aj tento malý rozdiel rýchlo odstraňuje.
Čo sa týka produktivity, západoeurópske štáty sa takmer päťdesiat rokov minulého storočia usilovali dobehnúť USA. Ferguson uvádza, že roku 1950 hrubý domáci produkt na jednu hodinu odpracovanú v USA bol trikrát väčší ako v Nemecku; dnes je nemecká produktivita len o 23 % nižšia, zatiaľ čo francúzska je len o 2 % nižšia ako americká. V rokoch 1973 až 1998 rástla americká produktivita ročne priemerne o 1,5 %, kým francúzska zaznamenala rast až o 2,8 %.
Spojené štáty majú v obchode vyšší deficit na externých účtoch, kým Európska únia má v súčasnosti menší nadbytok s 20 % celosvetového exportu (v porovnaní s 18 % v USA).
Zavedením jednotnej meny Európska únia a monetárna únia transformovali medzinárodný kapitálový trh a euro ("euroblok") ako regionálna alternatíva k doláru a oslabili americkú menu vo svetovom obchode a menovom systéme.
V neposlednom rade by nikto nemal podceňovať potenciálnu moc Európskej únie na medzinárodnej scéne. Napriek tomu, že únia zaostáva za Spojenými štátmi vo vojenských technológiách, jej vojenská moc a schopnosti nie sú zanedbateľné. Podľa Fergusona "americký rozpočet na obranu je takmer dvojnásobne vyšší ako obranné rozpočty pätnástich členských krajín EU dokopy. Z finančného hľadiska americký príspevok do rozpočtu NATO presahuje príspevky pätnástky EU približne o 30 %".
Možno práve americká vojenská moc je jedným z hlavných faktorov, ktoré spôsobujú, že postoj ľudí voči USA je v rozvojových krajinách stále negatívnejší a nepriateľskejší . a naopak oveľa pozitívnejší voči krajinám EU. Vďaka tomu získava Európska únia stále viac tzv. "soft power".
Práve preto je namieste, aby USA brali Európsku úniu aspoň ako možného rivala a možno dokonca aj ako budúceho protivníka.
Aby sme to zhrnuli, Európska únia má jednotnú menu, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a jedinečnú novú formu akejsi "federálnej" vlády. Nová Európa nezávisle rozvíja užšie a priateľské vzťahy s Ruskom, Čínou a rozvojovým svetom a znova sa stáva vážnym hráčom na svetovej scéne.
Je tu však ešte jedna strana, ktorú eurofili zvyčajne ignorujú. Obhajcovia transatlantickej súťaže hlásajú, že v novej Európe vzniká niečo ako magický kruh. Nová paneurópska zóna bude svetom slobody a prosperity, v ktorom sa obyvatelia jednoduchšie a ľahšie zbavia bremena bohatého štátu a uvedú do života reformy potrebné na obnovenie medzinárodnej hospodárskej súťaže.
Už je jasné, že to nebude prebiehať až tak optimisticky. Stále viac Európanov - aspoň v západnej Európe - vidia budúce výzvy ako problém, nie príležitosť. Mnohí z nich pokladajú predvečer spoločnej meny za príčinu svojich súčasných problémov a finančných ťažkostí, a nie ako súčasť riešenia.
Starnúca populácia spôsobuje starnutie celej Európy. Do roku 2050 priemerný vek v Nemecku vzrastie z dnešných 40 na 47 rokov, vo Francúzsku to bude z 28 na 45 rokov. Priemerný vek v Maďarsku sa zvýši z dnešných 38 rokov na 50. To môže mať vážny negatívny dopad na ročný hospodársky rast, ktorý sa tak môže do roku 2040 zredukovať až na ž percentuálneho bodu. To predstavuje vážny problém pre už aj tak výrazný pokles rastu vo Francúzsku, Nemecku a Taliansku. Väčšina členov EU naliehavo potrebuje buď zvýšiť zdanenie alebo drasticky zredukovať vládne výdavky a dotácie do poľnohospodárstva, aby predišla obrovskému daňovému zaťaženiu a zadĺženiu budúcich generácií. V prípade Rakúska, Fínska a Holandska by zníženie vládnych výdavkov malo predstavovať ďalších 20 %, aby sa dosiahla generačná rovnováha. To môže spôsobovať vážne sociálne a politické problémy, ktoré by mohli vyústiť do nepokojov a nestability. Niet pochýb, že reformy sú naliehavo potrebné na to, aby sa predišlo budúcemu kolapsu európskeho sociálneho systému.
Európania pracujú menej než Američania. Aj vďaka vplyvu silných odborov je európsky pracovný trh málo flexibilný. Nie je to len kvôli jazykovej bariére, ale tiež preto, lebo opatrenia zavádzané v priebehu rokov boli odozvou na požiadavky odborov. Nedávna štúdia Medzinárodného menového fondu posudzovala údaje z rokov 1960 a 1998 a kládla jednoduchú otázku: Aký by bol vplyv na európsku nezamestnanosť, keby sa európsky pracovný trh zamerikanizoval? Štúdia odhalila, že by to znamenalo:
  • zvýšenie podielu na trhu práce (podiel populácie na trhu práce),
  • zníženie náhrady mzdy (pomer náhrady k mzde),
  • zníženie ochrany zamestnanosti,
  • zníženie sadzieb daní z príjmu (zavedenie fiškálnej reformy oslabuje pasce chudoby),
  • oslabenie odborov,
  • decentralizáciu dohodovania miezd (kde celonárodné kolektívne dohody zjavne spôsobujú veľké rozdiely v miere zamestnanosti v jednotlivých regiónoch).
Amerikanizácia európskeho trhu práce by tiež spôsobila, že priemerný európsky pracovník by pracoval toľko čo jeho kolega z Ameriky . 2000 hodín ročne. Súčasný nemecký pracujúci robí niečo vyše 1535 hodín ročne, v Holandsku, Francúzsku a Nórsku je to ešte menej. V rokoch 1979 až 1999 sa predĺžil priemerný americký pracovný rok o 50 hodín, čo predstavuje takmer 3 %, zatiaľ čo nemecký pracovný rok sa skrátil až o 20 % a u Holanďanov o 14 %.
Existuje ešte veľa úloh, s ktorými sa treba popasovať, ak má Európa napredovať. Noví budúci členovia prinesú ďalšie námety integrácie do nového právneho, sociálneho a ekonomického systému. Ale predovšetkým sa môžu znova objaviť aj dávne imperialistické ambície jednotlivých mocností a vytvoriť tak novú nestabilitu v usporiadaní sveta. Čím viac síl zoskupí nová Európa, tým vyššie sa môžu vyšplhať aj jej ambície. A tak môže predstavovať skutočné nebezpečenstvo pre súčasnú najväčšiu veľmoc, Spojené štáty americké, ako s devastujúcimi následkami predstavovalo Nemecko pre svojich susedov a pre svet dvakrát v priebehu posledného storočia. Budúcnosť ukáže, aký smer si vyberú noví európski vodcovia. Bude Európa naďalej silným a rovnocenným partnerom Spojených štátov, alebo sa stane ich rivalom a nakoniec nepriateľom?
Je zjavné, že plavci vo vedre starej Európy mútia smotanu na niečo, čo stále viac pripomína maslo. Len čo sa z nej stane pevná hmota, obyvatelia novej Európy budú môcť vystúpiť a vkročiť do novej budúcnosti. Ktorým smerom - to je rozhodnutie, ktoré môžu - a mali by - urobiť sami.


Pozvánka na VIII. valné zhromaždenie a 185. klubový míting 26. januára

Výročná správa
správcu NEF Hospodársky klub VIII. valnému zhromaždeniu za 13. obdobie od 28. septembra 2004 do 26. januára 2006

Dámy a páni,
od VII. valného zhromaždenia dodnes prešlo necelých šestnásť mesiacov (od 27. septembra 2004). V tomto období sa uskutočnilo päť celoklubových zhromaždení:
  • 10. december 2004, Bratislava, EXPOklub : o kvalite hospodárskeho a podnikateľského prostredia (predseda SOPK P. Mihók) a s prezentáciou rakúskej Gutmannbanky a a.s. Konstrukta-Industry Trenčín, ďalej s úvahou o koreňoch F. Liszta (M. Demko) a s vyhlásením laureátov výročnej ceny Zlatý biatec, ocenenia Prominent ekonomiky, V. ročníka ankety Best Bank a II. ročníka ankety Najsympatickejší člen vlády SR, NR SR a sveta r. 2004,
  • 23. marec 2005, Rimavská Sobota, hotel Zlatý býk : o životnom prostredí v SR a regióne inister životného prostredia SR L. Miklós) a s prezentáciou Slobodného fóra jeho predsedníčkou a slankyňou NR SR Z. Martinákovou. Prítomní minútou ticha vzdali úctu zomrelému nositeľovi Zlatého biatca A. Egyedovi, ktorý mal pohreb práve v deň rokovania. Boli oficiálne vyhlásené ankety Zlatý biatec 2005, Prominent ekonomiky 2005, VI. ročník ankety Best Bank a III. ročník ankety Najsympatickejší člen vlády SR, NR SR a politik sveta r. 2005,
  • 14. jún 2005, Bratislava, hotel Marrol´s : o príčinách korupcie hovoril spolupredseda R. Y. Mosný, o menovej politike guvernér NBS I. Šramko a o daňovej správe s generálna riaditeľka DR SR M. Machová,
  • 10. november 2005, Spišská Sobota, hotel Sobota : s prezidentom SR I. Gašparovičom na tému Slovensko, Svet a a Európa a s prezentáciou kandidátov na poslancov Prešovského samosprávneho kraja,
  • 26. január 2006 s hlavnou diskusnou témou Nové myslenie v Novom svete a Novej Európe, s prezentáciami a. s. Lázne Luhačovice, Viedeň partnerské mesto slovenskej metropoly, ako aj s predkladanou výročnou správou,
  • Za neúspešný pokus možno považovať snahu z konca septembra 2004 o založenie krajského klubu v Košiciach, ktoré inicioval bývalý člen výboru MUDr. A. Janco.
Klubové podujatia na úrovni krajov - regiónov:
  • - 18. november 2004, Poprad, Hospodársky klub Poprad - Tatry - O informačnej podpore menežmentu s fa. SAP,
  • - 23. október 2004, Uh. Hradište - o cezhraničnej spolupráci a s prezentáciou a. s. Astra Zlín,
  • - 28. 4. 2005, Uh. Hradište - dopravné spojenia pre budúcnosť a v diskusii prezentácia združenia Vážská vodná cesta,
  • - 6. máj 2005, Lučenec - s primátorom mesta Lučenec M. Markom o jeho rozvoji a ďaľšej činnosti Novohradsko-gemerského Hospodárskeho klubu,
  • - 8. december 2005, Uh. Hradište - o možnostiach aktivizácie klubových sympatizantov v Českej republike.
Dámy a páni,
to je ten najstručnejší výpočet klubových podujatí na centrálnej, krajskej, resp. regionálnej úrovni v uplynulom období. Zaznamenali sme rapídny pokles počtu krajských, resp. regionálnych podujatí, ktorý však v doterajšej 13-ročnej existencii klubu nie je vôbec výnimočným.
Určitým problémom je rovnako ako v minulosti straníckosť členstva a obavy z nevôle určitých kruhov, ktoré môžu mať negatívny vplyv na tú-ktorú firmu a jewj partnerov. V minulosti sme boli svedkami takého správania sa, ba až nekultúry dvoch vládnych garnitúr.
Popri straníckosti je tu viac ako citeľná snaha - nepomerne výraznejšia ako v rokoch 1996-98 - čoraz väčšieho počtu podnikateľov a osobností z rôznych oblastí ľudskej činnosti uzavrieť sa do seba, alebo na tom svojom panstve. To v praxi znamená : nevytŕčať sa, ale ani sa neukazovať na verejnosti, resp. nejaviť záujem o to, ako sa vyvíja naša spoločnosť.

Vážené zhromaždenie,
VII. valné zhromaždenie zaviazalo správcu a výbor venovať sa problematike meny, eurozóny a daní, ďalej inšpirujúcej osobnosti a dielu veľkého Slováka - Uhra Franza Liszta, ako aj riešeniam problémov rómskeho obyvateľstva (prerokované v predchádzajúcom klubovom roku na riadnych mítingoch v decembri 2003 a vo februári 2004).
V zmysle uznesenia sa však nepodarilo pomknúť k spolupráci ohľadne navrhovaných riešení pre rómsku komunitu konkrétnych funkcionárov našej vlády. O klubových návrhoch riešení boli poslané korektné informácie viacerým čestným členom zo zahraničia (v prvej dekáde decembra r. 2005).
Značným sklamaním je slabý, ba až chabý nezáujem slovenskej verejnosti o osobnosť F. Liszta, ktorého treba prinavrátiť nášmu národu. Ani oficiálni ústavní činitelia SR však nereagovali na klubové podnety v súvislosti s osobnosťou F. Liszta. O zisteniach M. Demka boli však informované viaceré zahraničné osobnosti (v druhej dekáde decembra r. 2005).

Dámy a páni,
v uplynulom období sa rozvíjala komunikácia smerom na prezidenta Českej republiky V. Klausa, ktorý je od r. 1995 laureátom Zlatého biateca, a zároveň čestným členom klubovej komunity, ďalej tradične na World Economic Forum, na World Food Prize, ako aj na viaceré rakúske, ruské, švajčiarske a tchajvanské hospodárske a spoločenské neštátne, resp. nevládne subjekty.
Osobitná komunikácia sa začala rozvíjať s celým radom domácich aj zahraničných osobností v polovici novembra ohľadne zamýšľaného projektu splavnenia národnej rieky Váh (od Dunaja po Piešťany). Záujem o kooperáciu síce prejavila jedna opozičná a jedna vládna strana, ale ich súčasným tempom by sa realizácia zakončila nie o 8 - desať, lež najskôr o 500 rokov.
So zreteľom na "odstredivosť", ba až neprijateľnosť myšlienky rovnocennej členskej komunikácie nezávislej na politických stranách, a to pre viacerých podnikateľov došlo k určitej obmene členstva (obdobne ako v rokoch 1995, 1997 a 2004).
Z hlavných princípov rovnosti členov a celého členstva, ako aj jeho nezávislosti ako komunity na politických stranách výbor a správca neustúpili. Odmietli aj snahu o výsadné postavenie - bezpríspevkovitosť niekoľkých členov z hospodárskej sféry, ktorí boli v minulosti poctení klubovými cenami.
Predovšetkým išlo o spoločnosti s väčšinovou zahraničnou účasťou (Nemecko), ako aj o niektorých jednotlivcov - podnikateľov, ktorí viackrát prezentovali názor, že na klubovej pôde nie je dostatočne zvýraznená ich osobnostná výnimočnosť, hospodárska úspešnosť a líderstvo.

Vážené zhromaždenie,
pred šestnástimi mesiacmi sme mali 155 riadnych členov a 97 čestných zo SR a 51 zo zahraničia. Nerátajúc sympatizantov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú našich podujatí buď v krajoch, resp. regiónoch, ale aj na úrovni centra. K 30. septembru m.r. sa však na tomto údaji nič nezmenilo, lebo úbytok bol v priebehu mesiaca-dvoch nahradený novými členmi. Obdobne sa tak deje momentálne, keď treba niečo urobiť, alebo uhradiť len to členské.
Oficiálne sme zaevidovali rozhodnutie piatich členov o ukončení členstva, pričom v celom období od VII. valného zhromaždenia prejavili o klubové aktivity nulový záujem. Ďaľší dvaja prejavili to, čo nie je výnimočné medzi podnikateľmi, ako aj medzi vrcholovými hráčmi politiky. Sú síce bohatí, ale z luxusných topánok im trčí slama. Keď sa im neklaniete, či skôr nepodkladáte, tak im tvrdnú nohy, jazyk a dosť často aj mozog.
V decembri 2005 - januári 2006 už boli prijatí štyria noví členovia a po tomto VIII. valnom zhromaždení sa vyhodnotí záujem o členstvo od ďaľších domácich a zahraničných záujemcov. Je rozumné, či skôr osvedčené držať sa pravdy, že kvalita nie je vecou kvantity.
Ak sa nám neraz dostalo vysokého uznania za obdobie činnosti od r. 1993 až do dňa oficiálneho členstva SR v Európskej únii, naposledy od základateľa a prezidenta najprestížnejšej nevládnej svetovej organizácie hospodárskych, vedeckých a politických lídrov WEF prof. K. Schwaba, tak to len potvrdzuje, že sme nemárnili náš čas a napomohli k pohybu vpred.
Bola to veľká a neopakovateľná príležitosť. A my sme pracovali pokojne, ale vytrvale, a neraz sa vyrovnávali aj s nekorektnosťou a "klapkovitosťou" nemalého počtu našich domácich politických činiteľov. Terminus technicus klapkovitosť sa dá vysvetliť len ako klapkovitosť, ktorá síce môže byť bezstarostná, ale často je príčinou problémov. Veľkých, ktoré sú jednak zákonité, ale aj ťažko riešiteľné, keďže sa nechceli pripustiť.

Dámy a páni,
v tejto sále sme už raz rokovali pred parlamentnými voľbami. Tu boli lídri, alebo ich zástupcovia zo všetkých politických strán. So zreteľom na doterajšie skúsenosti, ale predovšetkým na potreby spoločnosti odporúčam (po konzultáciách s členmi)výboru sústrediť klubovú činnosť v najbližších dvoch rokoch na tieto tématické okruhy :
  • kvalita podmienok na podnikanie, a osobitne legislatívne,
  • problematika sociálnych a životných podmienok obyvateľstva, najmä pre vzdelávanie sa a zdravotníctvo,
  • demokratizácia spoločnosti,
  • využitie domácich zdrojov pre hospodársky rozvoj, osobitne v doprave a s podporou myšlienke - zámeru Vážskej vodnej cesty,
  • prezentácia domácich a zahraničných investorov a ich projektov,
  • všestranná podpora dobrého mena republiky.

Vážené zhromaždenie,
dovoľte mi poďakovať bývalým funkcionárom výboru a celému radu členov za dobrú spoluprácu a podporu klubovej činnosti bez ohľadu na stranícku príslušnosť a sympátie. Osobné poďakovanie patrí dnes prezidentovi republiky, ministrovi životného prostredia L. Miklósovi, bývalým spolupredsedom R. Y. Mosnému a L. Sedmákovi, bývalým predsedom J. Gabrielovi, S. Hatinovi a P. Hrinkovi, ako aj predsedovi SOPK P. Mihókovi.
Na štrnásty a pätnásty rok bol zvolený neverejným spôsobom 5-členný výbor v zložení : P. Kasalovský, P. Hrinko, R. Y. Mosný, L. Sedmák a J. Dolník. Na obdobie o rok dlhšie som bol zvolený za správcu. Ako revizóra do IX. valného zhromaždenia odporúčam potvrdiť Š. Kardoša. Správca zabezpečí opäť funkčnosť sekretariátu a dorieši problémy s ekonómkou.

Dámy a páni,
Prosím, aby ste verejným hlasovaním vyjadrili súhlas, resp. nesúhlas s touto správou o činnosti od VII. VZ a rámec činnosti do roku 2008. Ďalej odporúčam hlasovať o poverení výboru prerokovať do 25. 3. t. r. jednak správu o hospodárení - a správcovi na takom základe predložiť daňové priznanie za rok 2005, ako odsúhlasiť rámcový rozpočet na r. 2006.

Neformálne ekonomické fórum - Hospodársky klub

založené pred 4500 dňami v 1993. roku

VIII. valné zhromaždenie - 63. riadne zhromaždenie
IV. stretnutie nositeľov klubových cien
185. klubový míting



Štvrtok 26. január 2006, od 16.00 do 21.00
Pálffyho kúria, Zámocká ul., Bratislava


16.05
Nové myslenie v Novom svete -  Novej Európe

S posolstvom Jána Chryzostoma kardinála Korca
 a s pozdravmi od prezidenta Francúzskej republiky Jacqua Chiraca a  prezidenta WEF prof. Klausa  Schwaba



16.40
Diskusia

L. Miklós, minister životného prostredia SR - životné prostredie
P. Mihók, predseda SOPK - podmienky pre podnikanie
I. Štefanec, vládny splnomocnenec - humánnosť v spoločnosti
J. Čarnogurský, bývalý premiér, advokát - spravodlivosť/právo
L. Sedmák, prezident Tauris Rimavská Sobota  - sebestačnosť vo výžive
P. Hrinko, podnikateľ - moderátor
L. Krajňak, predseda DR SK Invest, a.s. - podmienky pre podnikanie
R. Ovesny - Straka, predsedníčka predstavenstva Slovenskej sporitelne, a.s. - zahraniční investori v SR
L. Koudelka, gen. riaditeľ SVIK Svidník - rómska problematika
M. Demko, muzikológ a skladateľ - vlastenectvo z histórie
L. Vaškovič, guvernér EXIMbanky - finančníctvo
V. Veteška, podpredseda NR SR - pluralita v spoločnosti
Prof. P. Krištúfek, prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti - starostlivosť o zdravie
M. Machová, riaditeľka DR SR - daňový systém
S. Hatina, podnikateľ - moderátor


18.00
Návrh vyhlásenia

18.30
Slávnostné vyhlásenie laureátov výročnej ceny Zlatého biateca, ocenenia Prominent ekonomiky 2005, víťaza VI. ročníka ankety BEST BANK a víťazov III. ročníka ankety Najsympatickejší poslanec NR SR, člen vlády SR a politik sveta 2005


19.15
VIII. valné zhromaždenie
1.    správa správcu o činnosti od septembra 2004 a
zámery na r. 2006-08
2.    potvrdenie voľby správcu, výboru a revizóra

19.45
Prezentácie
Lázně Luhačovice, a.s., Česká republika
Viedeň ako partnerské mesto slovenskej metropoly Bratislavy

20.30

Spoločenské stretnutie


°°°°
Spoluorganizátori/Partneri

Biatec Group, a.s., Bratislava, Lázně Luhačovice, a.s., Willing, a.s., Zvolen,  Raven, a.s.,  Považská Bystrica, Ostrolúcka, a.s.,  Zvolen, Reding, a.s., Bratislava,
 SK Invest, a.s.,  Bratislava, Latem Recycling, s s.r.o., Bratislava,
Borgis, s s.r.o., Bratislava


Dr. Peter Kasalovský, správca a výkonný podpredseda
Bratislava, 22. november 2005