Macejková a Kubiš si vyslúžili spontánny potlesk
Fotoobjektívom Ladislava Pákozdyho
Témy 208. klubového mítingu boli lákavé : O ústavnosti a o Ústavnom súde SR, Čo si želáme a čo nie v medzinárodných vzťahoch ?, Aký si domáci cestovný ruch ? a Nič iné len zdravý rozum - O slovensko-madarských vzťahoch v 21. st. a občianskej spoločnosti. Účasť potvrdilo vyše 110 členov a hostí, ale z nich sa nepodarilo prísť deviatim kvôli chrípke a vírusovému ochoreniu, dvanástim kvôli dianiu v parlamente a ôsmi nemali nervy na "dušičkovú" dopravnú situáciu v centre a na príjazdových komunikáciách do Bratislavy. Na toto klubové zhromaždenie prišiel neohlásene aj vyslanec Maďarskej republiky v SR Lajos Váradi. Ospravedlnil neúčasť veľvyslanca a potom takmer štyridsať minút diskutoval s P. Kasalovským. Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková, minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš, hoteliér Ján Bočkay a klubový správca Peter Kasalovský si vyslúžili potlesk na otvorenej scéne. Veľké sympátie prítomných v sále si získal za svoj príhovor k členstvu a osobitne k J. Kubišovi veľvyslanec Francúzskej republiky Henry Cuny. Partnermi klubu boli Slovenská sporitelňa, Zväz celulózo-papierenského priemyslu SR a Talianska reštaurácia AU CAFE.
Bývalý predseda NR SR J. Migaš pricestoval na klubový míting električkou. Prítomným ukazuje corpus delicti : cestovný lístok... red mesiacom sa totiž
stal jednou z mnohých obetí odťahovej služby, ktorá ich môže vyrábať kvôli stálemu a svojim spôsobom absurdnému nedostatku parkovacích miest v blízkosti
Hradu a Národnej rady SR, ako aj v priľahlých uliciach Starého mesta.
Predsedníčka Ústavného súdu SR I. Macejková sa zdraví s finančníčkou E. Kohútikovou. Navôkol boli v tej chvíli len muži.
Bol aj čas na vtipy o finančnej kríze. O jeden sa pokúsil spolupredseda výboru R. Y. Mosny (tretí zľava) ...
Správca klubu P. Kasalovský v rozhovore s vedúcim lekárom ISCARE doc. MUDr. J. Valkym, CSc.
Poslankyňa NR SR Z. Kramplová odchádza na hlasovanie do parlamentu.
J. Bočkay zaujal nielen obsahom svojho prejavu o plusoch a mínusoch domáceho cestovného ruchu, ale aj mimikou a gestami.
Konateľka fa. Euler Hermes Servis H. Múdra sa zhovára s členom výboru L. Sedmákom.
Spolužiaci zo SVŠ v Bratislave na Vazovovej ul. č. 6 : doc. MUDr. E. Huraj, CSc. s MUDr. K. Polákovou, PHD.
Minister zahraničných vecí SR J. Kubiš pri prejave P. Kasalovského na tému Slovensko-maďarské vzťahy v 21. storočí.
Príhovor veľvyslanca Francúzskej republiky Henry Cunyho ku klubovej komunite a novému laureátovi Zlatého biateca nadchol nielen J. Kubiša,
ale bez výnimky všetkých prítomných.
Najprv J. Kubiš ozrejmil priority slovenskej zahraničnej politiky a potom ho správca klubu P. Kasalovský vyhlásil za laureáta Zlatého biatca za rok 2007.
Zlatý biatec, osvedčenie a kyticu mu odovzdali R. Y. Mosny, P. Hrinko a Regina Ovesny-Straka.
Keď Regina Ovesny-Straka odovzdala kyticu J. Kubišovi, tak opäť zazneli fanfáry a dostalo sa mu pocty prezidentskej. Všetci v sále sa postavili ...
J. Kubiš bol očividne v rozpakoch z neobvyklej pocty.
O čom sa tak zhovárajú diplomati H. Cuny a J. Kubiš ?
J. Kubiš ukazuje H. Cunymu Zlatý biatec za rok 2007. O chvíľu sa dozvedel od klubového správcu P. Kasalovského aj to, že v 2001. roku bol udelený
prezidentovi Francúzskej republiky J. Chiracovi.
Foto: L. Pákozdy
O slovensko-maďarských vzťahoch v XXI. storočí Nič iné len zdravý rozum a občianska spoločnosť
(Správca dr. P. Kasalovský na 208. klubovom mítingu, Bratislava, Pálffyho palác, 30. október 2008 o 13. h)Excelencie, vážení hostia, dámy a páni,
prijmite, prosím, na úvod takéto vyznanie : Maďarov ako takých nemám o nič menej rád ako Francúzov, Islanďanov, alebo Čechov. Ako takých, zdôrazňujem, ich mám oveľa radšej ako Pála Csákyho a Jána Slotu. Absolútnou jednotkou spomedzi všetkých slovenských Maďarov, ktorých som spoznal za môj život, je Béla Bugár. Kultúrny a triezvy politik, a to nielen menšinový. O tom, že moja poklona B. Bugárovi nie je ojedinelou, či priam výnimočnou svedčia aj čiastkové výsledky našich klubových ankiet spred týždňa.
Béla Bugár bol v našej internetovej ankete Váš prezidentský kandidát z deviatich osobností na 5. mieste. Z došlých tisícdeväťstopäťdesiat hlasov dostal takmer trinásť percent. Za ním boli Magdaléna Vášaryová, Ivan Gašparovič, Iveta Radičová a Anna Belousovová. V tradičnej ankete Najsympatickejší poslanec NR SR bol zo šestnástich nominovaných poslancov, pričom v parlamente ich sedí stopäťdesiat, na 4. mieste. Získal viac ako šestnásť percent hlasov.
Poďme od osobných sympátií a od internetových ankiet k podstate problémov v slovensko-maďarských vzťahoch, ktoré najsilnejšie pociťujú politici. Máme tu viaceré politické strany a ich vodcov, ktorí sa veľmi-preveľmi starajú, aby bolo čím viac hurhaju, zápachu a kalu. Niežeby sa starali o to, aby bolo u nás lepšie nielen jednotlivcom a skupinkám, alebo vôbec obyvateľstvu. Nie je nijak citeľná ich snaha o porozumenie, ale hrajú donekonečna hru môjho detstva : vybíjanú. V nej sa politici vidia, či presnejšie, realizujú, a to bez ohľadu na vôľu ľudí - občanov.
Pred mesiacom sme avízovali klubovému členstvu, viacerým čestným členom zo zahraničia a slovenskej verejnosti tému O slovensko-maďarských vzťahoch v XXI. storočí a občianskej demokracii - spoločnosti. Akoby veľkou náhodou, či zhodou okolností a pod tlakom .mlčiacej väčšiny. celý rad domácich politikov a médií sa vyjadrovali o pokračujúcich a takpovediac vysokofrekvenčných turbulenciam v oficiálnych vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou a o vzťahoch na všetkých úrovniach ako takých.
Mohli by sme povedať, že väčšine názorov by sme zatlieskali, keby. Až vtedy treba zatlieskať, alebo aj sa poďakovať parlamentu, vláde a konkrétnym štátnym činiteľom, keď sa slovensko-maďarské vzťahy začnú konečne harmonizovať. Žiaľ, tento všeobecne želaný cieľ je akoby v rovine večnej túžby. Zdôraznil by som, že v tejto chvíli ma vôbec nezaujímajú lineárne zdôvodnenia našich činiteľov, že príčiny nových a nových pnutí najrôznejšej intenzity sú na maďarskej strane.
Dámy a páni,
chcel by som tu práve preto pripomenúť niekoľko myšlienok Bélu Bugára zo 170. klubového mítingu, ktorý bol 6. mája 2004. Po hodine "otázok a odpovedí" mu vtedy spontánne zatlieskalo sedemdesiatpäť našich členov. Činím tak preto, lebo za tých šestnásť rokov klubu patril medzi päť top-domácich politikov na našej pôde. Z viacerých strán sa však šíri, že sa rozhodol odísť z politiky, lebo sa mieni venovať domovu dôchodcov. Béla Bugár nemôže zo slovenskej politiky odísť, keďže v nej pôsobil a dodnes funguje ako sympatická osobnosť, a zároveň ako väčšinou rešpektovaný politik z menšiny.
Za čo mu zatlieskala klubová komunita? B. Bugár vtedy vyslovil aj takúto myšlienku : "Tých osemdesiat rokov a niečo, čo fakticky spolu žijeme, najprv s Čechmi a Slovákmi, potvrdilo, že bez stálej komunikácie medzi väčšinou a menšinou vznikajú problémy. Nielen v rámci bývalého Česko-Slovenska, ale vo všetkých štátoch a bude to platiť aj v EÚ. Poznamenal by som, že aj také "riešenie", akým bol "československý národ" sa neosvedčilo, lebo český a slovenský, to áno, ale jeden československý bola hlúposť".
Béla Bugár pokračoval : "... každá menšina, ak má niekde v úvodzovkách ten materský národ a tá naša z kultúrneho hľadiska patrí k maďarskému národu, môže pôsobiť ako most. Túto úlohu mosta je možné využiť aj v rámci EÚ. Stavať mosty nebolo a nie je jednoduché. Určite tí, ktorí vytvorili napokon spojenia s MOL, ale aj s OTP by to mohli potvrdiť, že to bolo viac ako ťažké. Aj dnes je averzia voči týmto spojeniam a som prekvapený, že je až taká vysoká."
Ďalší citát : "Neviem, či ste si všimli prieskum verejnej mienky, ktorý robil Slovenský rozhlas. Otázkou bolo, čoho sa najviac obávajú Slováci. Zvonkajška : na treťom mieste bol Irak - necelých 7 percent, na druhom mieste boli Spojené štáty - necelých 18-19 % a na prvom mieste Maďarsko s 23 percentami. Z vnútorných obáv : na prvom mieste boli Rómovia - 70 %, ale na druhom mieste Maďari na Slovensku - 44 percent. To jasne ukazuje, na čo sa treba sústrediť zo strany väčšiny, ale aj našej menšiny..."
"Aj my musíme zmeniť našu politiku. Musíme rozmýšľať nielen v rámci Slovenska, v rámci vzťahov Maďarsko - Slovensko, ale v rámci celej EÚ. Ak som spomenul len tú obavu, tak jestvuje aj obava doterajších členov z nových členov EÚ. Čo bude s jazykom, čo bude s ich kultúrou a čo vôbec s identitou? V tomto aj my ako menšina máme určité skúsenosti, ako sme museli bojovať povedzme za zachovanie našej identity, za zachovanie našej kultúry tu na Slovensku... Chápem to ako určitú výzvu a my na tom robíme a je to naša úloha. Ale musí byť spoločnou úlohou." (Tak odpovedal O. Patarákovi.)
Béla Bugár má schopnosť spájať ľudí.
Dámy a páni,
v dvojstranných vzťahoch sú spravidla vždy dve strany. Oficiálne maďarská strana rovnako ako slovenská sa nesprávajú tak, že by chceli kvalitatívne nové a lepšie vzťahy na všetkých úrovniach. Neurobili nič významné preto, aby "to" zabezpečili právne. Akoby sa hrali šachy, ale v našich vzťahoch, či už štátotvorného národa a menšín, to je prinajmenej nemúdre a dosť nebezpečné.
Doteraz vždy sa dospelo k prijatiu akčných úloh v susedských vzťahoch, ale časy vzájomného spoznávania sa, a v konečnom dôsledku zbližovania sú niečím neuveriteľným. I keď vždy sa následne objavovali najrôznejšie prekážky. Tie prekážky stavali na jednej aj druhej strane konkrétni politici v mene "vyšších princípov". Nuž, všetko sa dá zdôvodniť takouto "formulkou - nálepkou".
Normálni a kultúrni ľudia, tak Slováci ako Maďari na oboch dunajských brehoch, mohli a môžu len neveriacky vyvracať oči, čo všetko robí problémy, a spôsobuje prinajmenej raz ročne aj vysoké napätie v slovensko-maďarských vzťahoch. A potom sa politici opäť začnú rypkať a rýpať hlboko v histórii, lebo sú reálne mimo reality. Politici nechcú vnímať skutočné súčasné potreby ľudí - občanov a tiež voličov. Akoby nechceli pripustiť, že sme v XXI. storočí.
Politikov z koša národných a menšinových vôbec nevyrušuje fakt, že rastie počet pasívnych občanov a vďaka tomu sú "hore". Takýto trend politikom vyhovuje a jeho konzervácia už dávnejšie nechala v tichosti a bez vzrušenia skamenieť aspoň po kolená občiansku spoločnosť a základy jej demokracie z prelomu osemdesiatych a 90-tych rokov. Podľa rozprávkara - thrileristu Dobšinského máme však šancu skamenieť aj vyše pása a k tomu netreba veľa. Len sa dívať s otvorenými očami a hlavou.
Tí, čo už šťastne prežili kolaps niektorého zo svojich životne dôležitých orgánov, by mohli tvrdiť, že netreba ani skamenieť, aby ste boli nadbytočným, málo želaným. Stačí zdrevenieť, napríklad z problému vlastivedy v maďarčine, ktorý nie a nie skončiť rozumne. V konečnom dôsledku sa politici postarali o uvedomenie si vlastnej nemohúcnosti. Keď si siahneme do pamäti o päť-desať, či dvadsať rokov späť, tak sa dospeje k názoru, že sú to konkrétne osoby, ktoré vyhľadávajú konflikty. Je to ich džob, a dobre honorovaný.
Dámy a páni,
ako občana ma znepokojuje ten disharmonický šum o tom, že medzi Slovenskom a Maďarskom sú problémy. Dokonca takých rozmerov, ktoré v írskych a blízkovýchodných končinách viedli ku konfrontácii. Tak to v minulom roku a priamo zo Stredoeurópskeho centra v Budapešti hodnotil 6. októbra aj bývalý prezident Spojených štátov Bill Clinton. A my sme reagovali 5. novembra 2007 vyhlásením skupiny členov nášho združenia pod názvom : Nič iné len zdravý rozum ... Pod Vyhlásenie sa podpísali prakticky všetci členovia združenia, ktorí boli na 70. riadnom zhromaždení 6. novembra. Podpisov nie nevýznamných občanov je pod dokumentom osemdesiatdeväť. Do troch týždňov bolo Vyhlásenie doručené prezidentovi SR, predsedovi Národnej rady SR a predsedovi vlády SR, veľvyslancovi Maďarskej republiky a veľvyslancom Českej republiky, Francúzskej republiky, Rakúskej spolkovej republiky a Spojených štátov.
Vtedy sme povedali : Nazdávame sa, že bez ohľadu na formu je potrebné vnímať obsah posolstva bývalého prezidenta Spojených štátov Billa Clintona s najvyššou pozornosťou. Prečo konečne nedospieť v obidvoch štátoch ku konsenzu kultúrnej verejnosti, zapojeniu čo najširších vrstiev občanov do formovania vízie vo vzájomných vzťahoch a o jej napĺňaní v Európskej únii na prahu 21. storočia ? !
Je preukázateľným faktom, že v obidvoch štátoch je cielene v občianskych masách vyživovaná, resp. trpená nielen národná nevraživosť, ba aj nepriateľstvo. Zo súčasného vývoja nezdravých spoločenských javov možno prijať záver, že obyvateľstvo obidvoch štátov je nedostatočne a nesporne aj tendenčne informované nielen o obsahu vzájomných zmlúv týkajúcich sa oboch štátov, ale aj o celom rade konfliktných, ba až tragických udalostí vo vzťahoch slovenského a maďarského národa v ich vzájomnom spolužití - susedstve trvajúcom už niekoľko storočí. (...)
Podporili sme vtedy názor, že "Je najvyšší čas odmietnuť a hlavne odstrániť z našej súčasnosti, a najmä v záujme budúcnosti, všetko to, čo dalo bývalému prezidentovi Spojených štátov Billovi Clintonovi pouvoir svojským spôsobom, ale v dobrej vôli, upozorniť slovenský a maďarský národ na možný vývoj vedúci k destabilizácii".
Navrhli sme, aby sa po analýze problémov následne a pod verejnou kontrolou spoločenskej a kultúrnej reprezentácie obidvoch štátov prijal systém opatrení na zabezpečenie pevného zdravia a najmä dlhodobej imunity našich krajín a ich obyvateľstva voči infekciám nevraživosti, nekultúrnosti, vzájomnej neúcty národov a národností. A aký je výsledok? Po jedenástich mesiacoch má deväťdesiat občanov (členov nášho združenia) nulovú odpoveď od vrcholných predstaviteľov nášho štátu rovnako ako od zahraničia.
Dámy a páni,
nie, netreba sa nám stále vracať do minulosti, to nech robia odborníci na históriu. Sme v XXI. storočí, integrovaní v integrujúcej Európskej únii, to je naša báza. Bolo by teda normálne a vzájomne prospešné vytrvalo a za každú cenu hľadať a nachádzať to, čo bolo a čo je dobré vo vzťahoch medzi štátotvorným slovenským národom a maďarskou menšinou, a čo schladzuje vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou. Keď to nedokážu politici, mali by priestor uvoľniť občanom.
Azda by stálo za to urobiť transparetný prieskum verejnej mienky medzi obyvateľstvom s národnostne zmiešaným obyvateľstvom s cieľom dozvedieť sa pravdu. Ako je to vôbec so vzťahmi medzi Slovákmi a Maďarmi, ako je to s ich znalosťou štátneho jazyka a ako je to s ich vzťahom k Slovenskej republike. Som presvedčený, že rozumní zo slovenskej strany a z maďarskej menšiny by potom mohli načrtnúť, čo robiť, aby sa podstatne zúžil ten priestor, kde sa vytvára napätie. Dodal by som, že to jasne formuloval Béla Bugár.
Múdrejší ustúpi, tak hovorí slovenská múdrosť. Avšak nepoddať sa, ale v záujme veci urobiť krok späť. Prečo nevydať nanovo inkriminované učebnice vlastivedy v maďarčine ?! To nemôže byť finančný problém, keď sa vykryl tretí tv-kanál za vyše stomiliónov a nájde sa ďaľších 160 miliónov na prežitie STV.
Prečo to neurobiť - neurobiť gesto, ktoré by bolo v súlade so zdravým rozumom, ako aj s medializovanými názormi pánov Dušana Čaploviča, Borisa Zalu a Mareka Maďariča?! I keď niektorí menšinoví politici, a sediaci v Národnej rade SR, majú pocit, že Slovenská republika je "tam - u nich" dočasne, tak my bojujme za dobré a lepšie vzťahy.
Strana maďarskej koalície na čele s Pálom Csákym pritvrdzuje a hrozí demonštráciami, a "zahraničím". Budapešť už protestovala - akoby nemala dosť vlastných problémov, aby tak opäť raz podporila maďarskú menšinu ?! Nie je to absurdné ?! Čo by sa tak stalo, keby sa začala starať o to, aby Maďari boli bližšie k Slovákom a naopak. Otázkou je, aby takýto prístup nerozvučal umieračik viacerým politickým stranám a celému radu politikov. Je najvyšší čas, aby takpovediac menšinoví politici, keď už je problém, našli cestu do vládnych palácov a budov. A verejnosť by sa mala dozvedieť, kto a o čom konkrétne rokovali a s akým výsledkom.
Vážené zhromaždenie, je už dosť ľudí, ktorí nechcú vyvolávanie zlých duchov a vystreľovanie "otrávených šípov". Chceme byť v XXI. storočí a vítame, že v Maďarsku sú čoraz silnejšie občianske aktivity proti fašizácii, xenofóbii, rasizmu, nacionalizmu a vôbec ľudskej intolerancii.
Chceme vzájomnú úctu, kultúrnosť a toleranciu občanov . platiteľov daní, tak Slovákov, Maďarov a príslušníkov iných menšín a etník.
Želáme si funkčnosť práva a vládu Spravodlivosti, ktorá jednoducho nevidí, ale ani nepočuje nič o nekultúre, o provokáciach a v nejednom protizákonných činoch z obidvoch strán. Že by boli také činy potrestané, tak v tom sa nedá ani len dúfať.
Možno aj tá Spravodlivosť však vidí to, ako normálne žijú bežní ľudia a rodiny, živnostníci a firmy, a nechce sa zafúľať od tých vo veľkej politike ...
To je v skratke vyjadrená najvyššia priorita. Snaženie sa o jej dosiahnutie má mimoriadny význam. Na rozdiel od maďarského národa my totiž nemáme poriadnych lobistov, a presvedčovanie o tej našej - takmer objektívnej - pravde je časove aj ľudsky viac ako náročné.
Dámy a páni, na našej deklarácii z 5. novembra 2007 Nič iné len zdravý rozum ... nie je potrebné nič meniť. Považovali by sme za slušné a kultúrne, slovensko-maďarskému zdraviu prospešné, keby sa činnosť koaličných aj opozičných, národniarskych aj menšinových politikov pôsobiacich vôbec na kvalitu vzťahov s inými národmi a ich štátmi dostala pod mikroskop. Keď už pre nič iné, tak kvôli tomu, že oficiálne slovensko-maďarské vzťahy sú ako chlieb z mrazničky.
Bratislava, 30. október 2008
Veľvyslanec FR v SR Henry Cuny : Odkiaľ pochádza naša blízkosť
(Z príhovoru k členom združenia NEF Hospodársky klub a k ministrovi zahraničných vecí SR Jánovi Kubišovi)(...) Ešte dnes ráno som nevedel, že sa mi dostane tej cti a budem môcť sa prihovoriť pánovi ministrovi Kubišovi pri príležitosti odovzdania vzácneho vyznamenania Zlatého biatca. A budem celkom úprimný, nevedel som ani to, čo je ten Zlatý biatec.
(...) Pochopil som však moje pozvanie, som predsa zástupca krajiny, ktorá teraz predsedá Európskej únii, a tak, ak dovolíte, začal by som tým, že sa prihovorím predovšetkým k Vám a ostatným, ktorí sú tiež Európania. Vždy som si totiž myslel možno trošku aj naivne, keď žijeme v Európe, tak sme Európanmi automaticky. A predsa len pri tom ako čítam dennú tlač a sledujem rôzne vyhlásenia, tak niekedy mám taký pocit akoby to ešte do dnes bola nejaká originalita - výnimočnosť cítiť sa Európanom - aj keď sme všetci v Európe. A na Slovensku si túto originalitu aj pestujete, a vy, vážený pán minister, predstavujete hlas a slovo tejto krajiny.
Vážený pán minister, už hneď po svojom príchode pri našich stretnutiach aj s diplomatickým zborom, pochopil som to, že čo vy tvrdíte a o čom ste vy presvedčený, že európska solidarita je vlastne krédo tejto mladej a novovzniknutej krajiny. A za túto svoju originalitu, vážený pán minister, Slovensko si zaslúži byť aj dnes odmenené. Napríklad aj tým, že Slovensko vstupuje do eurozóny, a napriek tomu, že sa nachádzame skutočne vo víre silnej finančnej krízy, a práve vďaka nej, tak sa dostane pod akési ochranné krídla a lepšie ju bude môcť znášať. Tým, že prijímate euro, čo Slovensku prospeje, stanete sa takým ostrovček stability v Európe. Je to odmena, ktorá sa dostáva aj diplomatovi, ktorý patrí medzi špičku. Ako povedal pán dr. Kasalovský, patríte medzi slovenské esá, ste bývalým tajomníkom OBSE, boli ste veľvyslancom, predstaviteľom tak OSN, ako aj EÚ v Strednej Ázii, a ešte nedávno sme sa križovali na niektorých miestach, napríklad na južnom Kaukaze. A keďže som tu ako veľvyslanec Francúzska, nemôžem sa ubrániť tomu, aby som nespomenul, že vo vašich šľapajách kráčali potom francúzski diplomati.
(...) Aby som bol ďalej úprimný, predsa som si čosi o biatci naštudoval. A pri tomto mojom štúdiu som sa dozvedel, že biatec bola vlastne keltská minca. Hneď som si spomenul, že na slovenskom území aj v Gálii žili kedysi Kelti. A tak som si povedal, že možno až tam, tak ďaleko treba zájsť, aby sme si uvedomili, odkiaľ vlastne pochádza naša blízkosť. Možno sme mali, pán minister, ešte dva mesiace počkať a už by ste neboli dostali pamätný Zlatý biatec, ale zlaté euro. Nech už to je teda akokoľvek, dovoľte mi, vážený pán minister, aby som vám v mene svojom, v mene svojich kolegov a v mene všetkých priateľov srdečne zablahoželal k tomuto veľkému oceneniu.
Iveta Macejková, predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky
Vážené dámy, vážení páni, zvážila som, že úplne najlepšie bude, keď svoj príspevok zameriam na úlohu, postavenie, právomoci a kompetencie Ústavného súdu Slovenskej republiky a na záver by som iba v skratke načrtla, kam Ústavný súd Slovenskej republiky smeruje v súčasnosti.
Ústavný súd Slovenskej republiky bol prvýkrát zakotvený v Ústave Slovenskej republiky v septembri roku 1992 v článkoch 124 až 140, avšak ako taký začal fungovať až v marci roku 1993, teda tohto roku sme si pripomenuli 15. výročie jeho vzniku. V súčasnosti Ústavný súd Slovenskej republiky pracuje v treťom funkčnom období, prvé viedol akademik Milan Čič, v súčasnosti kancelár prezidenta Slovenskej republiky, druhé Ján Mazák, v súčasnosti generálny advokát na Európskom súdnom dvore v Luxemburgu, a od februára roku 2007 Ústavný súd Slovenskej republiky vediem ja.
V súčasnosti pracuje Ústavný súd Slovenskej republiky v úplnom 13-člennom zložení. Všetci sudcovia sú členmi pléna a zároveň rozdelení v štyroch senátoch, ktorých zloženie sa každý rok mení. Medzi troma ženami a desiatimi mužmi nájdeme asi tretinu sudcov, tretinu advokátov a pracujú tam aj legislatívci a vysokoškolskí učitelia.
Ústavný súd Slovenskej republiky je viazaný Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktoré ratifikovala naša republika. Podrobnosti o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanovuje zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov. Tento zákon prešiel viacerými novelami. V súčasnosti na Ústavnom súde Slovenskej republiky pracujeme na ďalšej novele a možno aj na úplne novom znení zákona.
Kompetencií a právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky je podľa jednotlivých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky pätnásť. Najprv ich len taxatívne vymenujem, k niektorým sa ešte vrátim a uvediem konkrétne príklady. Prvou a najdôležitejšou právomocou je abstraktná kontrola ústavnosti, ktorá sa realizuje cez konania o súlade právnych predpisoch. Ďalšími právomocami sú konania o súlade medzinárodných zmlúv, konania o predmete referenda, konania vo veciach sporov o príslušnosť a konania o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov. Veľmi dôležitou právomocou je konanie o výklade ústavy alebo ústavných zákonov, keď je vec sporná, ďalej konanie o sťažnostiach fyzických a právnických osôb, konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy, konanie vo volebných veciach, kde patria sťažnosti na neústavnosť a nezákonnosť volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, do Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy. Dôležitou kompetenciou je konanie o rozpustení a pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia, ďalej je to konanie o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania pri odvolávaní prezidenta republiky a konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Ďalšou právomocou Ústavného súdu Slovenskej republiky, dúfam, že ju nebudeme musieť využiť, je konanie o obžalobe na prezidenta republiky, a dôležitá právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky je konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu. No a tou poslednou právomocou je disciplinárna právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Teraz by som sa k niektorým právomociam vrátila a uviedla aj zopár príkladov. Ako som už spomenula v úvode, najdôležitejšou právomocou, a preto ústavné súdy aj existujú, je abstraktná kontrola ústavnosti cez konania o súlade právnych predpisov. Dotýka sa to všetkých zákonov, nariadení vlády, všeobecne záväzných nariadení, všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy, všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy, ktoré sú podané na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu, že je namietaná neústavnosť celého právneho predpisu alebo jeho časti alebo ustanovenia. Poviem príklad, ktorý zarezonoval v spoločnosti: naposledy Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodoval o zákone o preukazovaní pôvodu majetku. Abstraktná kontrola ústavnosti spočívala v tom, keď sme v náleze konštatovali, že tento zákon ako celok je neústavný, konkrétne nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalší veľmi dôležitý zákon, o ktorom sme rozhodovali v pléne, a ktorý tiež veľmi dlho rezonoval v spoločnosti, bol zákon o tzv. "interrupciách". Ústavný súd Slovenskej republiky vtedy rozhodol, že samotný zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, avšak vykonávacia vyhláška nie je.
Chcela by som ešte zdôrazniť, že pri konaniach o súlade právnych predpisov môže navrhovateľ požiadať aj o pozastavenie účinnosti zákona alebo jeho časti alebo ustanovenia. Ústavný súd Slovenskej republiky môže takémuto návrhu vyhovieť, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Túto právomoc získal Ústavný súd Slovenskej republiky novelou v roku 2002.
Ďalšou veľmi dôležitou právomocou Ústavného súdu Slovenskej republiky je výklad Ústavy Slovenskej republiky alebo ústavných zákonov. Uvediem aktuálny príklad, ktorý takisto rezonuje v spoločnosti. Obrátila sa na nás s návrhom skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky o výklad článku 138 ods. 2 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, či je prezident republiky povinný odvolať sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin. Ústavný súd Slovenskej republiky sa tým musí zaoberať a musí k tomu podať výklad. To znamená, že musí povedať, ako má ďalej postupovať prezident Slovenskej republiky.
Často využívanou právomocou Ústavného súdu Slovenskej republiky sú sťažnosti fyzických a právnických osôb, ktoré sú presvedčené o tom, že boli porušené ich základné práva alebo slobody. Tieto konania tvoria až 50 percent agendy Ústavného súdu Slovenskej republiky a ide nielen o občanov, ktorí sa sťažujú na prieťahy v súdnom konaní, ale napríklad aj o odsúdených vo výkone trestu, či obvinených vo väzbe. Ide teda o široké spektrum navrhovateľov. V tejto kategórii konania, ak občania úspešne namietli prieťahy v súdnom konaní, Ústavný súd Slovenskej republiky im môže priznať aj primerané finančné zadosťučinenie a aj ho priznáva. V tomto roku zatiaľ priznal spolu okolo 20 miliónov korún. Dôležité je však aj to, že ak Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal, vrátiť vec na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základného práva alebo slobody, alebo prikázať, aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil, obnovil stav pred porušením základného práva alebo slobody.
Vrátim sa aj k ďalšej veľmi dôležitej právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to sú konania vo volebných veciach. Veľký nárast sme zaznamenali v tejto citlivej agende pri sťažnostiach na neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy. Kým v roku 2002 ich bolo 41, v roku 2006 až 140. Pri voľbách od roku 2006 - 2008 Ústavný súd Slovenskej republiky už vydal 16 nálezov, v ktorých vyhlásil voľby za neplatné, voľby zrušil, alebo zrušil rozhodnutie volebnej komisie. Nevybavené nám ostali už len 2 volebné sťažnosti, ktoré verím, že budú do konca roka ukončené. Som veľmi rada, že sme sa s tým vysporiadali v lehote dvoch rokov, čo je veľmi dôležité, pretože sa pomaly blíži termín ďalších volieb.
Veľmi citlivou právomocou je disciplinárna právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ako jediný orgán môže dávať súhlas s trestným stíhaním alebo vzatím do väzby sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Zároveň môže ako jediný orgán disciplinárne konať u predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Minulý rok Ústavný súd Slovenskej republiky dal 4 súhlasy na trestné stíhanie na sudcov všeobecných súdov, disciplinárne riešil dopravnú nehodu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a tohto roku dvakrát disciplinárne riešil disciplinárne previnenie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Musím upozorniť na to, že akékoľvek konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sa vždy začína iba na návrh subjektov, ktoré sú vymedzené Ústavou Slovenskej republiky. To okrem iného znamená, že Ústavný súd Slovenskej republiky nemôže začať konanie z vlastnej iniciatívy. Takúto právomoc majú niektoré ústavné súdy v Európe, my ju nemáme.
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhoduje troma formami: predovšetkým rozhoduje nálezmi a uzneseniami. V jedinom prípade môže rozhodnúť rozsudkom a to vtedy, ak by Národná rada Slovenskej republiky podala obžalobu na prezidenta republiky pre vlastizradu.
Keď som vo februári roku 2007 nastúpila do funkcie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky, tak som sľúbila, že sa budem snažiť o to, aby Ústavný súd Slovenskej republiky bol dôveryhodnou inštitúciou. Nielen v očiach právnickej, ale aj laickej verejnosti, aby mali všetci občania bez ohľadu na vzdelanie pocit, že je tu inštitúcia, kde sa môžu s dôverou obrátiť. Tiež som si dala záväzok, že všetky staré podania budú v najkratšom čase vyriešené. Pri nástupe do funkcie bolo 80 vecí podaných v rokoch 2001 . 2005. Dnes je situácia taká, že ostali už len 4 takéto podania a všetky sú pripravené na prerokovanie pléna. Som presvedčená, že veci z rokov 2000 až 2005 budú vyriešené do konca februára 2009. Popri týchto starých veciach sa priebežne riešia veci aktuálne podané, podania z roku 2006 sú viac ako z dvoch tretín rozhodnuté, takže v roku 2009 sa môžeme venovať podaniam z rokov 2007 a 2008. Myslím si, že je to veľmi slušný stav v porovnaní so stavom agendy ústavných súdov okolitých krajín, myslím tým Českú republiku, Maďarsko, Poľsko, Ruskú federáciu a dokonca aj Spolkovú republiku Nemecko.
No a popritom Ústavný súd Slovenskej republiky rieši aj konania, ktoré aktuálne rezonujú v celej spoločnosti. To, že nie sú rozhodnuté, neznamená, že sa v týchto veciach nekoná, ako to niekedy zle interpretujú novinári. Chcem sa zastať svojich kolegov, pretože na tých veciach sa robí stále, priebežne ich rozoberáme v pléne a sledujeme, ako sa vec pripravuje na ďalšie konanie.
K medzinárodným aktivitám Ústavného súdu Slovenskej republiky chcem uviesť, že do roku 2007 boli vzťahy s ústavnými súdmi okolitých krajín sporadické. S radosťou konštatujem, že v súčasnosti máme veľmi dobrú spoluprácu s ústavnými súdmi Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, ktoré patrí k špičke ústavného súdnictva v Európe, pred mesiacom bol u nás na oficiálnej návšteve predseda Ústavného súdu Ruskej federácie, to je druhá špička ústavného súdnictva v Európe. Nedávno som bola na Ústavnom súde Maďarskej republiky, kde bol doposiaľ len jeden oficiálny kontakt v roku 1993. Na budúci rok sú už dohodnuté stretnutia s ústavnými súdmi Rakúska, Srbska a Poľskej republiky. A nedávno som nadviazala kontakty s Najvyšším ústavným súdom Izraela. Možno sa čudujete, prečo práve s Izraelom. Súdnictvo je tam na vysokej úrovni. A to nie je len môj názor.
Na záver mi dovoľte povedať, že som hrdá na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky je v odborných diskusiách na medzinárodnej úrovni relevantným partnerom a podľa môjho názoru sa dostáva do povedomia v rámci ústavného súdnictva v celej Európe.
Ďakujem za pozornosť.
Pozvánka na 208. klubový míting 30. októbra
Štyri klubové mítingy
Výkonný podpredseda P. Kasalovský ukončil programovú prípravu 206. až 209. klubového podujatia v období september - november 2008. V jej závere sa v 26. týždni stretol aj s členmi vlády ministerkou pôdohospodárstva Z. Kramplovou a ministrom zahraničných vecí J. Kubišom, s predsedom jubilujúcej mimovládnej organizácie Ľudia a voda M. Kravčíkom a s celým radom členov združenia. Komunikoval aj s predstaviteľmi viacerých diplomatických misií v SR.Osobitnú pozornosť výkonný podpredseda venoval otázkam 1. občianskej spoločnosti, 2. potravinovej bezpečnosti, 3. eliminácií negatívnych dôsledkov globalizácie, 4. spolužitiu slovenského národa a národností, 5. možnostiam prezentácie slovenskej múdrosti - najrôznejších vedeckých riešení v zahraničí a 6. reakciám na klubové vyhlásenia a memorandá z rokov 2006-2008. Počas júla a augusta sa ukončí organizačno-technická príprava štyroch klubových podujatí v III. a IV. štvrťroku 2008. Konzultácie s garantmi jednotlivých tém sa uskutočňujú už druhý mesiac priebežne.
Veľký priateľ Slovákov Prvého septembra 2008 vo veku 93 rokov zomrel Tomáš Baťa, kanadský podnikateľ českého pôvodu, ktorý v roku 2007 dostal o. i. britskú cenu Za
zodpovedný prínos ku kapitalizmu. Tomáš Baťa bojoval v kanadskej uniforme v 2. svetovej vojne na strane spojencov. Dosiahol dôstojnícku hodnosť, avšak pričinením sa jeho matky baťovské závody pracovali pre hitlerovské Nemecko. Jeho strýko Jan sa v roku 1932 po tragickej smrti Tomášovho otca hlavou a majiteľom firmy, neskôr emigrujúc do Spojených štátov. Po skončení vojny bol Jan Baťa odsúdený za kolaboráciu s fašistickou mocou. To bol hlavný dôvod zoštátnenia baťovských tovární. V roku 1966 bola záveť Tomášovho otca súdne vyhlásená za neplatnú a odvtedy Tomáš Baťa mladší bol na čele firmy Baťa. Faktom však je, že nedosiahol už prvorepublikový rozmach a slávu baťovského impéria. V jeseni roku 1996 bol Tomášovi Baťovi udelený Zlatý biatec. Zakladateľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub Peter Kasalovský usporiadal na jeho počesť slávnostnú večeru 3. februára 1998 za účasti klubovej reprezentácie a ministra obrany SR Jána Siteka. Najvyššej klubovej pocty sa mu dostalo za podnikateľskú činnosť, podnikateľskú kultúru a príkladnú zodpovednosť, za vlastenectvo a boj proti fašizmu v 2. svetovej vojne a za prínos k dobrému menu SR. Na záver veľmi priateľskej a otvorenej diskusie zdôraznil, že ho teší zlatá medaila so svojou históriou, ale hlavne to, že je prvou oficiálnou poctou v bývalom Česko-Slovensku. |
Poďakovanie Benedikta XVI.
Správca klubu P. Kasalovský informoval listom z 9. januára t. r. pápeža Benedikta XVI. o jeho trvale vysokej autorite medzi členmi a sympatizantami združenia NEF Hospodársky klub. Zablahoželal mu k prvému miestu v 5. ročníku internetovej časti ankety World Politician za rok 2007. Pripomenul jeho celkove 4. miesto v rovnakej ankete za rok 2005 a 2. miesto za rok 2006. V liste uviedol aj ten fakt, že viacerí členovia opakovane navrhli, aby výročnou cenou združenia Zlatý biatec boli ocenené jeho humanitné aktivity, sociálne a civilizačné podnety. Listom z 5. júna 2008 bola vyjadrená vďaka Jeho Svätosti správcovi a výkonnému podpredsedovi P. Kasalovskému za ušľachtilé gesto, ale aj za vyjadrenie dôvodov jeho vysokého uznania v klubovej komunite.Správca združenia NEF Hospodársky klub P. Kasalovský je presvedčený, že aj ďalší členovia budú vnímať tradíciu a zvyklosť pápeža Benedikta XVI. neprijímať ceny a vyznamenania.
Veľmi priateľské
V stredu 4. júna 2008 o 14. hodine sa stretol prezident Obchodnej a priemyslovej komory Ruskej federácie Jevgenij Maximovič Primakov s predstaviteľmi združenia NEF Hospodársky klub správcom a zakladajúcim členom Petrom Kasalovským, spolupredsedom výboru Rudolfom Y. Mosnym a bývalým členom výboru Jozefom Dolníkom.Príhovor J. M. Primakova bol o hlavných otázkach medzinárodných vzťahov, ako aj o nevyhnutnosti dynamických riešení viacerých globálnych problémov, osobitne vody a klímy. Ozrejmil ruský hospodársko-sociálny vývoj na medzinárodnom a vnútornom pozadí politiky, ako aj konkrétne ciele blízkej budúcnostu. Pripomenul najvýznamnejšie momenty v ruskom vývoji, ale aj neuralgické body v celosvetom meradle v minulom a tiež v aktuálnom desaťročí. Osobitne sa venoval vývoju rusko-amerických vzťahov. So záujmom si vypočul názory hostí z mimovládnej pozície na možnosti tvorby novej kvality vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom, ako aj v Európe i vo svete. Poďakoval za knižku Nová paradigma vody s venovaním autora M. Kravčika, predsedu mimovládnej organizácie Ľudia a voda, za klubové memorandá o vode, ako aj o vzťahoch medzi štátmi a ich národmi v 21. storočí. Veľká časť diskusie sa dotýkala životného prostredia a problematiky vody.
V závere 70-minutového stretnutia vo veľmi srdečnej atmosfére si bývalý ruský premiér a prezident Obchodnej a priemyslovej komory RF J. M. Primakov prevzal od P. Kasalovského a R. Y. Mosného prestížne ocenenie Prominent ekonomiky, ktoré mu bolo udelené 18. marca 2008.
S čašou šampanského P. Kasalovský, J. Dolník, R. Y. Mosný a J. M. Primakov (zľava)
Klubová delegácia k J. M. Primakovovi
Delegácia klubu správca Peter Kasalovský, spolupredseda výboru Rudolf Y. Mosny a člen Jozef Dolník navštívi 4. júna 2008 prezidenta Obchodnej a priemyslovej komory Ruskej federácie a bývalého ruského premiéra Jevgenija M. Primakova v Moskve. Správca klubu P. Kasalovský mu odovzdá pri tejto príležitosti aj prestížne ocenenie Prominent ekonomiky za rok 2007.
List riadnym a čestným členom, pozvaným
a partnerom 205. mítingu združenia NEF Hospodársky klub !
Bratislava, 22. máj 2008
S poľutovaním oznámujem, že 75. riadne zhromaždenie a celkove 205. klubové podujatie, ktoré bolo zvolané na 29. mája 2008, sa uskutoční v inom termíne. Dôvodom tohto môjho rozhodnutia a spolupredsedov výboru je fakt, že som bol 22. mája 2008 o 11. 54 h vyrozumený o odrieknutí účasti predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý mal hovoriť a diskutovať na prioritnú tému programu : Ako lepšie využiť mozog a srdce slovenských občanov.
Dr. Peter Kasalovský,
správca
Správca u ministrov
Minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš prijal v pondelok 31. marca správcu klubu P. Kasalovského, ktorý ho informoval o výsledkoch X. valného zhromaždenia a o pripravovaných klubových reláciách smerom k zahraničiu v r. 2008. Hovorili spolu o tohtoročných diskusných témach a o niektorých klubových výzvach k domácej a zahraničnej verejnosti. Posúdili aj možnosti spolupráce.Minister životného prostredia SR Jaroslav Izák prijal v stredu 2. apríla správcu klubu P. Kasalovského, ktorý mu odovzdal jeden z originálov výzvy združenia a MVO Ľudia a voda Najväčším bohatstvom je voda, ktorú jednomyseľne podporili účastníci X. valného zhromaždenia združenia NEF Hospodársky klub 28. februára 2008. Výsledkom stretnutia je aj konkrétna téma klubového diskusného zhromaždenia za účasti ministra životného prostredia SR J. Izáka.
75. riadne zhromaždenie a 205. klubové podujatie,
Štvrtok 29. máj 2008 o 11. hv Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave
Pozvánka
Program
11.00Ako lepšie využiť mozog a srdce slovenských občanov ?
Diskusia s predsedom vlády SR Robertom Ficom
12.15
Dokážeme zabrániť hroziacemu ekonomickému kolapsu ?
Protagonista : vedúca osobnosť Centra excelentnosti Dr. h. c., prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV
12.50
Aký je cestovný ruch v SR ?
Ing. Ján Bočkay
13.10
Prezentácie členov
Bank Gutmann Aktiengesellschaft, Vienna
Predseda MVO Ľudia a voda Ing. Michal Kravčík, CSc., laureát Goldmanovej ceny a Zlatého biateca
SEWA, a.s., Bratislava
Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o., Bratislava
13.45
Spoločenské stretnutie
Translačná proteomika ľudského mozgu - Revolúcia v liečbe fatálnych neurodegeneračných ochorení
Dokážeme zabrániť hroziacemu ekonomickému kolapsu?Dr.h.c. Prof. MVDr. Michal Novák, DrSc
Neuroimunologický ústav SAV, Centrum excelentnosti, Bratislava
Predpokladá sa, že takmer 80% všetkých bielkovín ľudského tela sa produkuje v mozgu. 100 miliardová armáda nervových buniek tak disponuje pestrou výbavou funkčných molekúl, ktoré sú nositeľom ľudského poznania a výnimočných ľudských schopností. Zložitosť tohto systému, ho však zároveň robí zraniteľným voči stresovým podnetom prichádzajúcim z okolitého prostredia. Počet ochorení centrálnej nervovej sústavy, u ktorých dochádza k neštandartnému správaniu sa proteínov z roka na rok prudko narastá. Hlavnou príčinou tohto stavu je skutočnosť, že doposiaľ nepoznáme príčiny, ktoré vedú k prepuknutiu týchto ochorení. Neurodegeneračné ochorenia mozgu predstavujú reálnu hrozbu starnúceho ľudstva, postihujú totiž až 2% celosvetovej populácie. Medzi najznámejšie ochorenia patrí Alzheimerova choroba, Parkinsonova choroba, Huntingtonova choroba či amyotrofná laterálna skleróza. Mnohé z nich sú schopné poškodzovať telo i mysel už vo veľmi mladom veku (25-30 rokov), iné si vyberajú ľudí v produktívnej fáze života, ale nevyhýbajú sa ani seniorom. Najpočetnejšou s pomedzi týchto ochorení je Alzheimerova choroba, ktorá zbavuje človeka schopnosti myslieť, uchovávať informácie v podobe pamäťových stôp, orientovať sa v čase a priestore či zvládať jednoduché úkony nevyhnutné pre život v spoločnosti. Celosvetové štatistiky ukazujú, že Alzheimerova choroba si každých sedem sekúnd vyberá na svete svoju ďalšiu obeť. V súčasnosti je registrovaných na svete takmer 35 miliónov pacientov postihnutých demenciou Alzheimerovho typu, pričom každý rok pribudne 4.6 miliónov nových prípadov. Očakáva sa, že v roku 2050 bude v krajinách EU registrovaných 10 miliónov a v Spojených štátoch dokonca 14 miliónov ľudí postihnutých Alzheimerovou chorobou. Predpokladá sa, že na Slovensku žije viac ako 100 000 pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a tento počet by sa mal do roku 2050 viac než strojnásobiť. Ochorenie zasahuje celú rodinu, pretože pacient si vyžaduje celodennú starostlivosť. V krajinách EU dosahujú rodinné výdavky na starostlivosť a liečbu pacienta až 25% celkového ročného príjmu. Pribúdajúci počet pacientov výrazne ovplyvňuje ekonomiku jednotlivých krajín. Celkové ročné náklady na liečbu a starostlivosť dosahujú 55 miliárd Eur v krajinách Európskej únie, zatiaľ čo v Spojených štátoch celkové výdaje prekračujú ročne 100 miliárd dolárov. Hroziacemu ekonomickému kolapsu môže zabrániť len odhalenie príčin neurodegeneračných procesov odohrávajúcich sa v nervových bunkách mozgu. Odhalenie pôvodcu ochorenia je nevyhnutnou podmienkou pre realizáciu úspešnej liečby a možnej prevencie.
Neuroimunologický ústav - Centrum Excelentnosti ako jediné pracovisko na Slovensku prijalo túto výzvu a v priebehu 5 rokov vybudovalo sieť excelentných vedeckých a klinických pracovísk s prepojením na renomované medzinárodné inštitúcie. Ústav už dnes disponuje špičkovým vybavením, modernými technológiami a dostatočným počtom mladých talentovaných vedeckých pracovníkov, ktorí sa úspešne presadzujú na medzinárodných vedeckých fórach. Aj vďaka tomu má Neuroimunologický ústav veľké predpoklady pre úspešnú realizáciu mimoriadne ambiciózneho projektu Neuroproteomického centra - Proteus, ktorý bude zameraný na dešifrovanie štrukturálnych a funkčných porúch jednotlivých mozgových bielkovín, ktoré sú priamou príčinou rozsiahleho poškodenia mozgových štruktúr. Od odhalenia kľúčových zmien bielkovín, ktoré vedú k nezvratnému poškodeniu nervových buniek, vedie priama cesta k efektívnej terapii. Cieľom projektu je vybudovať centrálnu databázu všetkých chorobných modifikácií bielkovín zúčastnených na formovaní neurodegeneračných zmien a identifikovať tie, ktoré stoja na počiatku ochorenia. Tento revolučný prístup v hľadaní pôvodcu ochorenia je veľkou nádejou pre objavenie nových terapeutických cieľov, ktoré bude možné efektívne ovplyvňovať prostredníctvom biologicky účinných látok. Objavenie príčin a následná terapia môže mať priamy dosah na trh s liekmi určenými na terapiu Alzheimerovej choroby, ktorý by mal dosiahnuť v roku 2010 viac ako 4 miliardy dolárov. Odhaduje sa, že úspešný liek môže do roku 2015 dosiahnuť zisk v hodnote 2.3 miliárd dolárov. Na základe týchto poznatkov sme presvedčení, že projekt Proteus prinesie pre Slovensko atraktívny intelektuálny a finančný kapitál vytvárajúci podmienky pre rast nových biotechnologických firiem, ktoré by nové poznatky dokázali efektívne prenášať priamo k pacientovi.
"Moravský" míting dobrej nálady
Tradičný míting dobrej nálady a celkove 204. klubové podujatie na Morave, Uherské Hradiště - Polešovice, 3. apríl 2008, 17.30 hInfo : 0910 324 217
Most priateľstva s J. Primakovom
videokonferencia 18. marca
Fotogaléria L. Pákozdyho
Tretieho mosta dobrých vzťahov - videokonferencie s bývalým ruským premiérom a prezidentom Obchodnej a priemyslovej komory RF J. Primakovom a jeho spolupracovníkmi sa zúčastnilo päťdesiat slovenských podnikateľov, spoločenských, vysokoškolských a vedeckých činiteľov.
Protagonista Centra excelentnosti, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV
prof. MVDr. M. Novák, DrSc. v rozhovore s Ľ. Valachom zo spoločnosti Odiense.
Člen predstavenstva SOPK L. Vaškovič s čestným prezidentom Združenia podnikateľov Slovenska K. Pavlu.
Moskva v Pálffyho paláci ...
Prorektor TU Košice prof. J. Sinay s prof. M. Novákom.
Po videokonferencii P. Kasalovský, P. Mihók s E. Kukanom.
3. Most dobrých vzťahov združenia NEF Hospodársky klub
Videokonferencia s prezidentom Obchodnej a priemyselnej komory Ruskej federácie a bývalým premiérom Jevgenijom M. Primakovom a jeho spolupracovníkmiP. Kasalovský :
Dobrý deň do Moskvy. Je 10 hodín a 20 minúť minút stredoeurópskeho času. Dúfam, že spojenie je a bude kvalitné. Táto videokonferencia je 203. podujatím nášho 15-ročného združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub. Spolu s nami je tu reprezentácia Slovenskej obchodnej a priemyslovej komory. V Moskve ste to Vy, Jevgenij Maximovič, prezident Obchodnej a priemyslovej komory Ruskej federácie a bývalý ruský premiér. Náš pozdrav patrí aj Vašim blízkym spolupracovníkom. Sú to : viceprezident Georgij Georgjevič Petrov, riaditeľ odboru informácií Alexander Ivanovič Škirando a zástupkyňa riaditeľa Odboru medzinárodnej spolupráce Tatjana Viktorovna Legčilina.
Vlani si naše združenie Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub pripomenulo pätnásťročné jubileum. Za svoju najväčšiu devízu pokladá nezávislosť na politických stranách. I keď to nebolo, nie je a ani nebude vždy príjemné. Je tu päťdesiat účastníkov nášho telemostu, medzi nami je podpredseda výboru Peter Hrinko a ja, Peter Kasalovský, správca, alebo iniciátor vzniku klubu a doterajšej jeho činnosti. Slovenskú obchodnú a priemyslovú komoru reprezentuje jej predseda Peter Mihók.
Vážený Jevgenij Maximovič,
v tejto sále bratislavského Pálffyho paláca - rovno pod Bratislavským hradom - sú osobností slovenského hospodárstva, vysokého školstva a vedy. Je tu tiež opozičný poslanec - bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Začína sa tretí "most dobrých vzťahov". Prvý most bol s generálnym tajomníkom OECD Donaldom Johnstonom, druhý s nekorunovanou svetovou ekonomickou jednotkou a profesorom Columbijskej univerzity Jeffrey Sachsom. Tretí "most dobrých vzťahov" si dovoľujem uviesť čo najsrdečnejším blahoželaním k udeleniu našej prestížnej ceny Prominent ekonomiky za rok 2007. Jeho laureátom ste sa stali za zásluhy o dobrý rozvoj vzťahov so Slovenskou republikou a za celoživotný prínos k bezpečnej a mierovej Európe.
Vážený Jevgenij Maximovič, s predsedom Slovenskej obchodnej a priemyslovej komory Petrom Mihókom sme si pred mesiacom povedali, že od koho iného ako od vás treba počuť, kde sa nachádza súčasný svet, aký je jeho vývoj a kde sú skryté plytčiny - tie najnebezpečnejšie miesta. Aká je pozícia Ruska, centrálnej a východnej Európy ...? Po vašom úvodnom slove o ruskej hospodárskej pozícii a jej výhľade, o otázkach energetickej bezpečnosti v Európe i vo svete, ale aj o eliminácií negatívnych vplyvov globalizácie budú nasledovať otázky našich členov a hostí. Nech sa páči, máte slovo.
J. M. Primakov :
Ďakujem vám, pre mňa je to veľká česť hovoriť pred takýmto zhromaždením predstaviteľov slovenského hospodárstva a spoločnosti. Je to veľmi príjemné a je to pre mňa veľká česť. Rád som to zopakoval. Mám od vás otázku, ako je skonštruovaný súčasný svet. Pretože obchodno.priemyselná komora tieto otázky bezprostredne nerieši, tak chcem zdôrazniť, že vystupujem vo svojom vlastnom mene. V minulosti som bol minister zahraničných vecí, premiér a teraz som prezident obchodno-priemyselnej komory, ktorý sa snaží a pokúša sa takpovediac dosť drzo vystupovať aj vo veciach, ktoré presahujú rámec bezprostrednej pôsobnosti v mojej funkcii predsedu, ale to je svet v akom dnes žijeme.
(...) Náš svet je multipolárny. Prechádzame od jedno k bipolárnemu a k multipolárnemu svetu. To je nie nejaký náš výmysel, ale je to objektívna realita. (...) Studená vojna nemala víťaza, hoci prestal existovať Sovietsky zväz. Napríklad, prestal existovať presne takisto ako prestalo existovať Česko-Slovensko. Na základe toho, že sa rozvinuli vnútorné rozpory. Rozpory, ktoré boli geneticky založené v koreňoch Sovietskeho zväzu, ale i Česko-Slovenska. Avšak to v žiadnom prípade nemožno považovať za víťazstvo nad Sovietskym zväzom alebo Slovenskom, ako si to vykladajú niektorí na Západe. Pretože to nebolo víťazstvo nad nami, nebolo to víťazstvo nad vami, ale práve preto by som rád povedal, že môžeme hovoriť o rovnoprávnej účasti, nie sú tu víťazi ani porazení, a že sa nerozvíjame smerom k jednopolárnemu svetu, ale k mulitipolárnemu.
Vec sa má totiž tak, že veľmi výrazne sa rozvíja nerovnomernosť ekonomického a politického rozvoja v rozličných častiach sveta. Zoberme si takýto príklad: Spojené štáty a mnohí stúpenci unipolárneho sveta tvrdia, že USA je lídrom vedecko-technického pokroku práve preto, že si zachovávajú vplyv ako líder a je to ako keby ukazovateľ potvrdzujúci unipolárnosť sveta. Áno, Spojené štáty zastávajú popredné miesto, sú lídrom v mnohých oblastiach, ale dokonca aj taká univerzita ako Georgetownský technologický inštitút, čo je inštitúcia, ktorá sa preslávila tým, že dvadsať rokov sa už zaoberá ratingom vedeckého technického pokroku rozličných krajín, pozdvihuje na prvé miesto Čínu. Nanotechnológia, napríklad. Za minulý rok čínski vedci uverejnili viac materiálov ako Američania alebo Japonci. Je to takisto určitý symptóm, je to určitá dynamika, ktorá vôbec nenasvedčuje tomu, že by sa presadzovalo unipolárne zriadenie sveta.
Existujú ďaľšie príklady, neobmedzujú sa len vo vedecko - technickej oblasti. HDP Číny a Indie spoločne je vyššie ako HDP Spojených štátov amerických. A keď hovoríme o prírastkoch, ktoré sa vytvárajú z hľadiska celosvetového HDP, tak podiel Číny bol šesťnásobne vyšší ako Spojených štátov. India ho mala štvornásobne vyšší ako USA. Európska únia poldruhanásobne vyšší ako Spojené štáty. To znamená, že sa utvrdzuje multipolárny svet. Nie však taký multipolárny svet, aký jestvoval pred Prvou alebo Druhou svetovou vojnou. Vtedy multipolarita v sebe skrývala konfliktnosť a skrývala tú snahu jednotlivých účastníkov zmeniť všetko radikálnymi rezmi. Dnes je úplne iná multipolarita. Je to úplne nová fáza rozvoja globalizácie, zatiaľ čo predtým tieto procesy globalizácie bezvýhradne spájali jednotlivé silové centrá sveta, tak teraz to vedie k tomu, že jednotlivé centrá nemôžu vôbec existovať bez interakcie. V izolácii sa nedokážu rozvíjať. Možno testovať názor, či samotná multipolarita neskrýva v sebe tento explozívny moment - explozívny stimul, ktorý môže viesť ku konfliktom. Vychádzajúc z tejto multipolarity, ktorá existuje a bude sa objektívne rozvíjať zaznamená, že všetky tieto centrá sa musia spájať v boji proti novým hrozbám a výzvam, ktoré dnes vo svete existujú. Pozrime sa pravde do očí, hlavným momentom nie je hrozba globálnej konfrontácie, tá odišla spolu so studenou vojnou, ale dnes máme také hrozby ako šírenie atómových zbraní, medzinárodný terorizmus, je tu taká hrozba ako regionálne konflikty, ktoré sa môžu stať inkubátormi terorizmu. Takýmto inkubátorom je napríklad konflikt rozvíjajúci sa na Blízkom východe. V takýchto podmienkach mimo akýchkoľvek pochybností sa snažíme spojiť všetky zdravé sily v boji proti týmto novým hrozbám, v boji proti týmto novým výzvam.
Pokiaľ ide o Rusko a miesto Ruska v súčasnom svete minuli sa už deväťdesiate roky. Naša ekonomika v 90-tych rokoch stratila dvaapolkrát viac, ako stratil Sovietsky zväz počas Druhej svetovej vojny. Takže, predstavte si, čo je za údajom dvaapolkrát viac. Začiatok deväťdesiatych rokov bol taký, že vznikla situácia, keď moc mali tí ľudia, ktorí si mysleli, že jediná cesta pre Rusko (keď už neexistoval Sovietsky zväz) je ísť za USA. Teda, mať ich "pohyby tela" bez ohľadu na národné záujmy Ruska. Chvalabohu, toto všetko je už dnes za nami. My si myslíme, že je potrebné, aby sme bojovali za naše vlastné národné záujmy, ale nie vo forme konfrontácie. My sa chceme vyhnúť konfrontáciám. Ale nie tak, aby sme obetovali naše národné záujmy. Pokiaľ ide o naše vzťahy so Slovenskom, ja si osobne myslím, že tu nie sú žiadne otázky medzi nami. Pretože naše vzťahy sa rozvíjajú a napredujú, a to vychádza aj z histórie, aj zo sympatií, aj zo spoločných vecí, ktoré existujú medzi našimi národmi a som presvedčený, že perspektíva bude veľmi dobrá. Čiže, to bola taká rýchla analýza. Mohol by som samozrejme vystupovať aj dlhšie, ale priatelia ma upozornili, aby som nehovoril príliš veľa, pretože sme obmedzení aj časom a teraz som pripravený aj odpovedať na vaše otázky.
Ďakujeme pekne.
G. G. Petrov :
Nachádzame sa na prahu významnej udalosti. Štvrtého apríla sa uskutoční oficiálna návšteva predsedu vlády Ruskej federácie na Slovensku. Samozrejme túto návštevu vnímame v kontexte prehlbovania a rozširovania našich hospodárskych vzťahov. Vytvorili sme dvojstrannú pracovnú radu, kde sú zástupcovia Ruska a Slovenska. V rámci tejto oficiálnej návštevy ruského premiéra na Slovensku by sme chceli uskutočniť stretnutie ruskej a slovenskej časti, aby sme posúdili ďalšie možnosti spoločných projektov.
Náš obchod narastá veľmi dynamicky, ale existujú predsa len problémy. V minulom roku obchodná výmena predstavovala 6,5 mld. amerických dolárov. Pokiaľ ide o dovoz, ten predstavoval 84 % zo Slovenska do Ruska. My vyvážame na Slovensko v objeme okolo päť miliárd USD. Čiže, tieto ukazovatele sú správne pokiaľ ide o rozvoj vzťahov, takisto pokiaľ ide o štruktúru. Rusko je vlastne najväčším dodávateľom energie, ale chcem ešte poznamenať, že výsledky našej investičnej spolupráce sú dosť skromné. Viac ako stodvadsať ruských firiem pôsobí na Slovensku. V Rusku sa vytvárajú spoločné podniky za účasti slovenského kapitálu. Toto sú vlastne investície do budúcnosti a myslím si, že naša hospodárska spolupráca sa bude rozvíjať vzostupne. Ďakujem.
Chcel by som ešte poukázať na jednu vec. Viem, že aj na Slovensku sú takí ľudia, ktorí si myslia, že my sme proti tomu, aby Slovensko rozvíjalo svoje vzťahy v rámci Európskej únie, a chceme, aby sa Slovensko zameriavalo iba na Východ. Nie je to vôbec tak, možno to bolo tak za sovietskych čias. My si myslíme, že Slovensko presne takisto ako ostatné stredo- a východoeurópske štáty sa môžu v rámci EÚ,sa rozvíjať, ale nie na úkor rozvoja vzťahov s nami. Pretože je dôležitá diverzifikácia vzťahov. Dôležité je ísť oboma smermi. A to je dobré, ak štáty idú týmto smerom vo svojej politike.
P. Mihók :
Jevgenij Maximovič a Georgij Georgjevič Petrov, rád si spomínam na naše januárové stretnutie v Moskve, kedy sme mali aj spoločné stretnutie, kedy sa odobrila myšlienka tohto nášho telemostu a ja by som sa vrátil vlastne k takej udalosti, ktorá predchádzala tomuto stretnutiu. Vy, Jevgenij Maximovič, ste sa práve vtedy vrátili z Washingtonu zo zasadnutia spoločnej americko - ruskej rady, v ktorej ste spolu s Henry Kissingerom spolupredsedom. Hovorili sme o vašom stretnutí s Georgom Bushom. Ako vy vidíte budúcnosť americko-ruských politických ekonomických vzťahov v kontexte, ktorý ste sám naznačili v kontexte multipolárneho usporiadania sveta, a možno ešte by som doložil jednu takú malú otázku, alebo podotázku, vy ste síce naznačili niektorých budúcich hráčov, alebo aj existujúcich hráčov vrámci multipolarity, ale kto budú tí skutoční multipolárni hráči v budúcnosti?
J. M. Primakov :
Ďakujem za otázku. Myslím si, že naše vzťahy s USA majú veľmi veľký význam pre nás. Samozrejme, aj pre USA. Po prvé, Spojené štáty americké sú v súčasnosti najsilnejším štátom, pokiaľ ide o vojenské hospodárske oblasti. Takže, Rusko vo svojej politike toto nemôže nejakým spôsobom ignorovať. To však neznamená, že svoju politiku musíme podriaďovať komukoľvek. Ale zároveň bolo by dobré urovnať svoje politické a hospodárske vzťahy s takým štátom, akým sú Spojené štáty. Aj USA potrebujú mať dobré vzťahy s Ruskom. Uvediem jeden príklad. Napríklad, dnes Spojené štáty americké v rámci svojej politiky organizovali medzinárodné stretnutie, ktoré sa týkalo Blízkeho východu. Bohužiaľ, napriek tomu, že sa to stretnutie anulovalo, som optimista. Prezident Bush už ide vlastne do dejín, ale na pleciach má veľký arabský náklad. USA sa teraz už nesprávali tak ako v minulosti. Teraz v Mineapolise vystupovali tak, aby istým spôsobom urovnali tieto vzťahy. Rusko v tomto podporilo Spojené štáty. Podpora sa vyjadrovala tým, že práve vďaka zásahom Ruska v mnohých oblastiach. Napríklad Sýria sa zúčastnila na tomto medzinárodnom stretnutí, a môžeme povedať, že dovtedy bola Sýria na tom oveľa horšie. Čiže,to je jeden z pozitívnych príkladov. Keď budeme spolupracovať, tak sa nám podarí dosiahnuť určité výsledky, ale aj pokiaľ ide o Severnú Kóreu, tam bola tiež istá podpora. Ja si osobne myslím, že aj v prípade Iránu došlo k pozitívnemu posunu vzťahov. Čiže,vo väčšej miere sme spolupracovali s USA i keď sme mali síce rôzne stanoviská, ale osobne si myslím,že na Blízkom východe môžeme dosiahnuť výsledky len vtedy,keď budeme spolupracovať s USA. A teraz,napríklad, včera pricestovali C. Riceová, štátna tajomníčka, spolu s ministrom obrany Spojených štátov pánom Gatesom. Len tak medzi rečou,ja ho poznám veľmi dávno. Odvtedy, keď viedol službu zahraničnej rozviedky a ja som niečo podobného riadil u nás. Je to výborne pripravený špecialista, má prehľad, ale Amerika bude nútená riešiť s nami spoločne množstvo otázok. Jedným z nich je systém protiraketovej obrany,ktorý chcú umiestniť v centrálnej Európe, pri našich hraniciach, a tvrdia,že je to proti Iránu,a nie proti nám.Nepotrebujeme slovné,ale vecné dôkazy. Dúfame, že sa v Moskve posunieme dopredu v tomto smere. Máme aj iné výhrady k Amerike.Systém takzvaných farebných revolúcií,ktoré prebehli v niektorých krajinách.Na Ukrajine bolo americké veľvyslanectvo také aktívne, že to nebolo možné skrývať, rovnako v Gruzínsku. A je pochopiteľné, že sa nám to veľmi nepáči. Treba sa dohodnúť. Treba sa dohodnúť,aby sme sa vyhli takýmto momentom. A takéto otázky treba riešiť pri týchto stretnutiach, veľmi seriózne sa porozprávať, aby sme si uvedomili,akú hodnotu predstavuje tento dialóg pri riešení medzinárodných otázok, napríklad v boji s medzinárodným terorizmom, alebo v boji proti šíreniu jadrových zbraní.
Jedno zo špecifík multipolárneho systému podľa môjho názoru je nestabilita konfigurácie. Prečo? Kto by si predstavil pred viacerými rokmi,že sa tak poženie dopredu Čína alebo India. Všetci si mysleli,že jediným centrom porovnateľným s Amerikou, povedzme z hospodárskeho hľadiska budú Japonsko a Európska únia. A tieto krajiny sa vôbec nejako neevidovali. A naopak, dnes je úplne jasné, že už nedokážeme prognózovať rozumne rozvoj ľudstva na dvadsať rokov dopredu. Čoho dôkazom je dnešná situácia a dnes už máme množstvo takých centier ako Japonsko, Európska únia, Čína, India, ale veľa sa hovorí o úspechoch Brazílie, o úspechoch Južnej Afriky, Juhovýchodnej Ázie, a dodal by som, že ako takéto póly môžu zohrať úlohu nejaké skupiny na báze integračných procesov, ktoré sa rozvíjajú nielen v Európe. Táto konfigurácia je dosť nestabilná v tom zmysle, že dnešný výsledok vôbec neznamená, že takto to bude navždy.Najdôležitejšie je,že to usporiadanie sveta sa zakladá na multipolarite. To je ten najdôležitejší záver. Ďakujem veľmi pekne.
P: Mihók :
Vy ste známy expert na arabský svet. Dokonca,pokiaľ viem, tak vaša profesionálna kariéra začínala práve v tejto oblasti. Arabský svet je však veľmi rôznorodý z hľadiska politického aj ekonomického. Vidíte priestor na budúce možné zjednotenie sa arabského sveta v otázkach svetovej politiky ekonomiky a akú úlohu v tomto môže zohrať islamské náboženstvo.
J. M. Primakov :
Nedávno mi povedali jeden vtip: Lekár vychádza z operačného sálu a pacient sa ho pýta. Budem žiť? Budete, budete, nechcem vám veľmi radiť, ale nemali by ste pozerať príliš dlhé seriály. To je určitá taká neistota neurčitosť. Do určitej miery je to práve špecifické pre to, čo prebieha na Blízkom východe. Ale jedno sa dá konštatovať úplne jasne a bez akýchkoľvek pochybností, že s arabským svetom treba rátať. Skutočne Palestínci musia získať vlastnú štátnosť. Palestínsky štát musí existovať, čo bolo rozhodnuté v Spojených národoch ešte v roku 1947. To sa musí zrealizovať a často sa hovorí, že možné to bude vtedy, keď skončia teroristické akcie. (...) Myslím si,že takáto formulácia nie je správna. Ja si myslím,že teroristické akcie možno ukončiť vtedy, keď sa vytvorí palestínsky štát. Vtedy sa štátna moc dokáže proti tomu postaviť. V súčasnosti nedokáže situáciu ani kontrolovať v plnom rozsahu.
Preto tie diskusie, skončite s ostreľovaním a potom začneme s vami rokovať na tému štátneho usporiadania, sú nesprávnym prístupom. Také niečo sa nedá zrealizovať. Nie je to možné. Nedávno som diskutoval napríklad s jedným s vodcov Hamazu. Politicky vedúci v súčasnosti žije v Damašku a pýtal som sa ho: Prečo nič nerobíte,aby sa skončilo ostreľovanie Izraelu raketami? A on hovorí: my to nedokážeme, pretože Hamaz neostreľuje, ale úplne niekto iný. To znamená, že situácia je mimoriadne komplikovaná, ale je nutné ju vyriešiť, som tu už spomínal slovo inkubátor terorizmu a bez akýchkoľvek pochybností Stredný východ je takýmto inkubátorom. Pokiaľ ide o širšiu koncepciu tejto otázky, svet dnes môže byť rozdelený na islam alebo moslimov alebo nemoslimov, ja som však kategoricky proti takejto formulácii. Nemám názor, že by dnes dochádzalo ku kríze medzi civilizáciami. Tak veľká kríza neexistuje. Existuje tu kríza, ktorá vychádza z toho, že sa formuje zjednotená civilizácia pri zachovaní jej rôznorodosti. Je tu kríza dialógu medzi civilizáciami. To znamená,že je tu taká kríza,ktorá je vyvolaná napríklad snahami zmeniť politické usporiadanie v Iraku alebo, to nie je kríza civilizácie, ale kríza snahy o dialóg a je to nesprávna snaha s dôsledkami, ktoré vidíme všetci.
P. Mihók :
Slovensko ako člen Európskej únie dosiahlo vysoký stupeň integrácie do európskych štruktúr. V princípe,keď prvého januára budúceho roku vstúpime do eurozóny, tak Slovensko bude patriť medzi najviac integrovaných členov Európskej únie. Preto nás aj z hľadiska bilaterálnych vzťahov dosť zaujíma vzťah Ruskej federácie a Európskej únie. Čiže,ako vy vidíte perspektívy tak politickej ekonomickej,ale aj v takej rovine ktorá sa nazýva energetika, pretože Európska únia vrátane Slovenskej republiky je z hľadiska energetických zdrojov vysoko závislá práve na dodávkach týchto zdrojov z Ruskej federácie.
J. Primakov :
Chápem Vašu otázku i jej význam, vrátane významu pre Rusko aj pre Slovensko. Začnem teda z tej energetickej stránky problémom energetickej bezpečnosti, ktorú všetci my chceme zaštítiť. Podarí sa to, ak bude stabilizovaná situácia medzi dodávateľmi - spotrebiteľmi a tými ktorí sa starajú o tranzit. Ak jeden vypadáva z tejto trojice článkov, alebo dochádza k destabilizácii, tak sa ohrozuje táto bezpečnosť. Pokiaľ ide o spotrebiteľov, je to úplne jasné, keďže sa všetci nachádzame pod vplyvom trhového hospodárstva, aj my sa rozvíjame cestou trhového hospodárstva musíme rozvíjať trhové ceny. Rusko nie je v stave trvalo dotovať krajiny, ktoré sú mu, povedzme, blízke svojimi názormi. To by nebolo správne. Určité obdobie je to možné, alebo robilo sa to alebo robí sa to, ale na trvalom základe niečo podobného nie je možné, pretože Rusko zastáva názor, že je potrebné predávať za trvalé ceny ropu aj plyn. Rovnako tak Rusko je pripravené platiť trhové ceny za dopravu zemného plynu aj ropy po územiach, ktoré pretínajú ropovody a plynovody. Toto všetko spoločne predstavuje energetickú bezpečnosť a Rusko sa usiluje dosahovať túto bezpečnosť aj na tom článku prepravy. Preto sa diverzifikujú spôsoby prepravy, aby energetické zdroje nezáviseli od jediného štátu po území ktorého prechádzajú plynovody alebo ropovody. To je pokiaľ ide o energetiku a my chceme udržiavať veľmi dobré vzťahy s Európskou úniou. Chápeme, že je to náš hlavný hospodársky partner, hlavný partner. A vzťahy musíme mať veľmi dobré. Avšak v súčasnosti s ohľadom na konjuktúrne úvahy sa mnohé tieto vzťahy obnovujú, mnohým z tých dohôd končí ich platnosť a musia sa nahradiť novými, musí sa uzavrieť nová dohoda medzi Európskou úniou a Ruskom, pretože veľa sa toho zmenilo, musíme to premietnuť a robiť to pozitívnejšie ako sa to robilo v minulosti. Myslím si, že práce v tomto smere budú uskutočnené a dosiahnu tento cieľ. Či sa Rusko stane členom Európskej únie ? Často sa táto otázka zadáva a mnohí hľadajú odpoveď. Keby ste Rusko prijali, bolo by to asi dobré, ale Rusko je také veľké a má také obrovské hospodárske problémy, že asi by to v Európskej únii, kde sa všetky otázky riešia konsenzom, tak asi nie všetci členovia by veľmi chceli aby Rusko bolo členom aby sa stalo jedným z centier sily Európskej únie. Takto sa veci majú. Rozvíjať vzťahy áno, vo všetkých smeroch áno, ale súčasne s tým zachovať si možnosti rozvoja vzťahov s nami na bilaterálnom základe. To je asi náš postoj.
E. Kukan :
Dobrý deň Jevgenij Maximovič. Ďakujeme za veľmi zaujímavé názory, ktoré ste dnes vyjadrili pokiaľ ide o celosvetovú situáciu. Mám dve otázky, ak dovolíte. Prvá jednoduchá otázka, vy ste sa už dotkli problému. Podľa vášho názoru, aké sú ešte reálne možnosti prehĺbenia hospodárskej spolupráce medzi veľkým Ruskom a malým Slovenskom? Aké by boli Vaše odporúčania pre slovenských podnikateľov, ktorí podnikajú s Ruskom? A druhá otázka, vývoj vo svete hovorí o tom, že strategickým prostriedkom alebo zbraňou sa stáva energetika. Rusko má dosť ropy na dlhú dobu. Podľa vášho názoru, čo by bolo dobré pre vládu Ruskej federácie využiť túto strategickú zbraň na upevnenie svojich ambícií, aby Rusko bolo aktívnejším hráčom na svetovej scéne, či už politickej alebo hospodárskej. A aby Rusko bolo takým aktívnym hráčom, ktorý by prichádzal so svojimi konštruktívnymi návrhmi na riešenie celosvetových problémov a medzinárodnej spolupráce. Ďakujem.
J. Primakov :
Začnem druhou otázkou. A poprosím Georgija Petrova,viceprezidenta našej komory aby zodpovedal na prvú otázku. Aby ma neobvinili, že u nás nevládne demokracia. Že ja odpovedám na všetky otázky a oni budú len sedieť a mlčať. Na druhú otázku by som odpovedal takto. Najdôležitejšie je to, že sila Ruska môže spočívať v tom, že bude zabezpečovať neprerušené dodávky svojich primárnych energetických zdrojov. To znamená, neprerušene dodávať tieto energie. A v tom je jej hlavná sila, v tom je jej páka. Páka ruskej politiky. (...) Pre Rusko je naozaj veľmi dôležité, aby bolo vnímané ako spoľahlivý a dobrý partner vo vzťahu k ostatným štátom. Áno, v tomto smere využívame naše prírodné bohatstvo a zdroje a v tom nevidím nič zlé. Zároveň vnútri štátu budem musieť robiť niečo s tým, pretože počas mnohých rokov u nás HDP rástlo predovšetkým vďaka vývozu surovín. Teraz po prvýkrát v roku 2007 HDP sa zvýšilo o dve tretiny vďaka domácej výrobe a vnútornému obchodu a stavebníctvu. A toto je naozaj obrovský posun, ale tento obrovský posun ešte nie je na konci, pretože diverzifikácia ekonomiky, to je jeden z cieľov, ktoré máme, a ktorých sa pridržiavame. Prečo štát venuje takúto pozornosť tejto oblasti? Pretože u nás sa veľké podniky neobjavili tak ako v iných štátoch, teda cez rozvoj výroby, cez využívanie výsledkov vedecko-technickej činnosti. U nás veľké podniky vznikli vďaka privatizácii, ktorá sa uskutočnila v deväťdesiatych rokoch a musím povedať, že tento biznis vlastne prirástol k tým hospodárskym objektom, ktoré prinášajú najvyšší zisk. Rentabilita priemyslu u nás predstavuje asi desať percent. A málo je záujemcov z oblasti veľkých podnikateľov, aby investovali a aby riadili firmy v spracovateľskom priemysle. Tým by sa mala a má zaoberať oblasť stredného podnikania. Keď hovoríme o diverzifikácii, tá je naozaj potrebná. A štát tu robí veľa pre to, aby sa v súčasnosti realizovala priemyselná politika. Samozrejme dôležité je aj, aby napríklad naša komora, tá pred štyrmi rokmi už vydala na túto tému monografiu. (...) A veľmi dobré odozvy sme získali aj z regiónov, ale musím povedať, že ani slovo sa nepovedalo o tom, že je naozaj potrebná nepriama priemyselná politika. A v súčasnosti všetci hovoria o priemyselnej politike, pretože je naozaj potrebné veľmi rýchlo rozvíjať jednotlivé odvetvia. Takisto je potrebné veľmi rýchlo rozvíjať jednotlivé regióny. Napríklad jedna z národných úloh Ruska je vytvorenie príslušných podmienok na to, aby z ázijskej časti Ruska nedochádzalo k presunu obyvateľov do európskej časti. Napríklad ázijská časť je päťkrát väčšia ako európska časť a je tam len dvadsať miliónov obyvateľov. Čiže, dôležité je realizovať takúto politiku, ktorá by mohla vyplniť aj toto vákuum, ktorá by mohla viesť k tomu, že sa budú rozvíjať jednotlivé odvetvia hospodárstva rýchlejšie ako iné. To však ale neznamená, že nebudeme venovať pozornosť rope a plynu. Predovšetkým rope. My ešte veľa rokov budeme vlastne podporovať vývoz ropy. Vývoz ropy sa bude môcť alebo bude znižovať, ak nebudú prijaté opatrenia na zvýšenie prieskumu nerastných surovín a na využívanie tých zásob, ktoré máme. V sovietskych časoch to bolo oveľa intenzívnejšie, pretože pri ťažbe jednej tony bolo potrebné samozrejme počítať ešte s ďalšími dvoma tonami, keď sa robil prieskum na zisťovanie zásob ropy. A myslím si, že teraz sme na prahu prijatia istých legislatívnych opatrení a dôležité je samozrejme vynaložiť prostriedky na geologický prieskum.
Ďakujem.
G. G. Petrov :
Mne ste nechali ľahkú otázku pána poslanca a váženého bývalého ministra zahraničia. Pokiaľ ide o naše dvojstranné vzťahy, ja si osobne myslím, že aj Rusko aj Slovensko idú správnou cestou, že sa snažia podporovať medziregionálne vzťahy, pretože práve v regiónoch je veľká možnosť, ktorá je doteraz nevyužitá v našej spolupráci. V ruskej federácii trinásť subjektov má už podpísané dohody s VÚC-kami na Slovensku. Dvadsaťjeden subjektov Ruskej federácie vytvorilo spoločné komisie, pravidelne sa konajú stretnutia týchto komisií a vďaka tomu môžeme nájsť aj nových partnerov pre hospodársku spoluprácu a samozrejme môžeme vytvárať aj určitú dobrú pôdu do budúcnosti. Pokiaľ ide o odvetvové rozvitie odvetvový rozvoj aké sú tu perspektívy? Pokiaľ ide o Slovensko, je tu nové odvetvie a to výroba automobilov. Ako iste viete aj v Rusku došlo k významným investíciám práve do tohto odvetvia. U nás už vyrábajú mnohé známe značky, čiže mohli by sme spoločne porozmýšľať a rozvíjať výrobu a kooperáciu. Pre nás je aktuálna otázka výroba náhradných dielov, alebo komponentov do automobilov, a vy máte veľmi dobré skúsenosti v tejto oblasti. Takisto oblasť energetiky. Áno, dnes takmer deväťdesiat percent nášho vývozu tvorí ropa a plyn. Ale máme veľmi dobrú perspektívu aj v oblasti jadrovej energetiky a dúfame, že práve väzby v tejto oblasti sa budú aj naďalej rozvíjať. Skúsenosti máme výrobné možnosti takisto máme a preto si myslím, že toto odvetvie je určite konkurencieschopné a mohlo by viesť aj k ďalšej obchodnej výmene k rozvoju špecializácie a kooperácie. Keď bola Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, teraz je ľahké kritizovať ju, ale veľkým pozitívom RVHP bolo vytvorenie priemyselných vzťahov, ktoré existovali na úrovni jednotlivých podnikov a to si myslím, že je aj východisko pre perspektívu do budúcna. Ďakujem.
L. Vaškovič :
Vážený pán prezident, moja otázka nadväzuje na víziu, ktorú ste predostreli a týka sa multipolárneho sveta. Hovorili ste tiež o krajinách, ktoré kedysi, hlavne India a Čína, nezastávali silnú ekonomickú pozíciu a viete, že existuje teória "Brik", ktorá hovorí že Brazília, Rusko, India a Čína v období tridsať - štyridsať rokov budú vedúcimi lídrami v svetovej ekonomike. Ja by som sa chcel len opýtať, či sa domnievate, že zoznam týchto štyroch krajín je dnes aktuálne rozšíriť o ďalšie krajiny. Špeciálne by ma zaujímal váš názor na krajinu, ktorá bola súčasťou Sovietského zväzu a to je Kazachstan. Či má šancu v rádove desiatkach rokov sa dostať na špicu vzhľadom na svoj surovinový potenciál.
J. M. Primakov :
Rád by som povedal, že Číne sme toho veľa dali ako Rusko alebo Sovietsky zväz a dnes sa môžeme v mnohých otázkach učiť. Máme päťkrát viac vedcov na tisíc obyvateľov ako v Číne. Dvaapolkrát viac inžinierov ako v Číne na tisíc obyvateľov. Ale naopak z hľadiska vedecky náročnej výroby Čína predstavuje šesť percent a my ani zlomok tohto ukazovateľa. To hovorí skutočne o mnohom, hovorí to o tom, aká môže byť úloha alebo rola organizačných otázok. Mohli by sme vlastne dať príklad týchto krajín v mnohých otázkach, ale veľa je toho, kde to môžeme preberať skôr z Európskej únie alebo iných krajín. Pokiaľ ide o Kazachstan, v súčasnosti sa rysujú určité finančné problémy. Rusko má stabilnejšiu finančnú situáciu . Ako viete, alebo mnohí o tom vedia, minulý rok osem percent predstavovalo zvýšenie vnútorného HDP, v tomto roku, myslíme si že by nemalo dôjsť k spomaleniu, niektorí majú názor, že hospodárstvo do určitej miery je prehriate, treba spomaliť tempo rozvoja, ale obchodno-priemyselná komora si nemyslí, že treba to nejako spomaľovať. S Kazachstanom Rusko rozvíja veľmi dobré hospodárske, ale aj politické vzťahy, takže je to veľmi dobrý náš partner.
P. Hrinko :
Dobrý deň, mám iba jednu otázku: NATO sa stále viac približuje k hraniciam Ruska. Vieme, že NATO a Rusko majú na politický a vojenský vývoj vo svete nie rovnaký názor. Ako vidíte tento vzťah vývoja NATO a Ruska do budúcnosti?
J. M. Primakov :
Ja samozrejme som odporcom toho, aby sa NATO približovalo k našim hraniciam. (...) NATO zostáva politickým klubom. Zachováva si svoj vojenský charakter a to približovanie sa k našim hraniciam vyvoláva u nás určite úplne prirodzené, zdôrazňujem slovo prirodzené, podozrenie zo strany Ruska. Ale dodám, že ak by som dnes bol ministrom zahraničia, ak by teraz prebiehala studená vojna, bol by som za to, aby niektoré krajiny, ktoré majú záujem, aby tam vstúpili, pretože tieto krajiny by viedli k vnútornej deštrukcii NATO.
P. Kasalovský :
Srdečná vďaka za tento videomíting, za stretnutie a verím, že nie je posledný s tým že máme také želanie. Keď som sa narodil, a to je dosť dávno, tak problémy na Blízkom východe už boli. Tak by som si želal, že keď zomriem, že by aj skončili. Stále je aktuálna otázka nakoľko máme byť optimisti.
Jevgenij Maximovič, my máme ešte povinnosť vás navštíviť. Dohovoríme sa s Vašimi blízkymi spolupracovníkmi o návšteve v Moskve, alebo o vašej návšteve v Bratislave, aby ste si prevzali našu poctu, naše ocenenie. Veľmi pekne vám ďakujeme, všetkým.
J. M. Primakov : Ešte raz by som chcel poďakovať úprimne a srdečne za váš pozorný vzťah k nám a som presvedčený, že takéto mosty majú veľký význam.. Želám vám všetko najlepšie, zdravie v rodine, aby všetci sa mali dobre a už som tu tiež spomínal svoje prežité roky, že každý človek má tri stĺpy alebo opory. Jedným je práca, druhým je rodina a tretím sú priatelia. To znamená, že chcel by som, aby všetky tieto tri opory tieto tri stĺpy mal každý človek a chcel by som toto želať zaželať ako vám, tak aj nám samotným.
Pozvánka
Správa o X. výročnom zhromaždení
Na X. valnom zhromaždení združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub vo štvrtok 28. februára 2008 boli druhý prezident SR R. Schuster ako čestný člen a celkove osemdesiatjeden riadnych členov. V zmysle Stanov bolo zhromaždenie uznášaniaschopné. Pozvanie naň prijali predseda Národnej rady SR Pavol Paška, predseda NKÚ SR Ján Jasovský, generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka a ďaľších šesťdesiatsedem hostí zo SR a zo zahraničia. Prítomní boli aj diplomati z Českej republiky, Francúzskej republiky a Holandského kráľovstva. Partnermi tohto 202. klubového podujatia boli Across Finance, a.s., Bratislava, SK Invest, a.s., Bratislava a Bung, GmbH, Mníchov.Správca klubu Peter Kasalovský spoločne so Zdenkou Rabayovou (vydavateľka časopisu XXI. storočie a laureátka Prominent ekonomiky za rok 2006) zablahoželali k životnému jubileu P. Paškovi. Oznámil účastníkom výročného zhromaždenia, že výbor si zvolil opäť za spolupredsedov S. Hatinu a R. Y. Mosného, za výkonného podpredsedu P. Kasalovského a podpredsedu P. Hrinka. Zhromaždenie schválilo bez pripomienok výročnú správu a zámery činnosti až do roka 2010. Je zverejnená na www.hospodarskyklub.sk, menu Výročné správy.
Valné zhromaždenie prijalo bez pripomienok aj výzvu časti členov a MVO Ľudia a voda medzinárodným organizáciám, štátnikom, odbornej verejnosti, tretiemu sektoru a médiám s názvom Najväčším bohatstvom je voda. Uviedol ju známy občiansky aktivista a predseda MVO Ľudia a voda Michal Kravčík. Vo svojom príhovore zdôraznil o.i. nevyhnutnosť veľkej zmeny v prístupe k vode v celosvetovom meradle, no i na Slovensku. Táto výzva je zverejnená na titulnej strane www.hospodarskyklub.sk, dalej v jej menu Informácie o činnosti v roku 2008 a v angličtine v Resumé. Túto výzvu odovzdal správca P. Kasalovský predsedovi NR SR P. Paškovi a v najbližších dňoch bude poslaná ďaľším predstaviteľom medzinárodných organizácií a štátov.
Slávnostne boli vyhlásení na základe neverejných hlasovaní členov združenia a ďaľších osobností hospodárstva a spoločnosti noví laureáti prestížnych cien Zlatý biatec a Prominent ekonomiky. Následne boli slávnostné vyhlásené aj výsledky tradičných klubových ankiet World Politician, Best Bank, Najsympatickejší člen vlády SR a Najsympatickejší poslanec Národnej rady SR. Výsledky boli zverejnené osobitnými tlačovými správami (OTS) TASR a sú dostupné na www.hospodarskyklub.sk.
V závere X. valného zhromaždenia prezentovali riešenia výstavby ciest a diaľnic spoločnosť Bung,GmbH, Mníchov a Rembert Rechtsanwälte, Hamburg. Prezentovala sa aj spoločnosť Across Finance, a.s., Bratislava.
X. valné zhromaždenie fotoobjektívom L. Pákozdyho
Spolupredseda R. Y. Mosny v rozhovore s reprezentantom spoločnosti Bung, GmbH, Mníchov prof. Dr. Ing. M. Keuserom krátko pred začiatkom výročného klubového mítingu.
V pohode boli aj prešovský primátor P. Hagyari a generálny prokurátor SR D. Trnka.
Klubový správca P. Kasalovský a častý návštevník klubových zhromaždení, čerstvý päťdesiatnik a predseda NR SR P. Paška.
Predseda MVO Ľudia a voda M. Kravčík uvádza výzvu predstaviteľom medzinárodných organizácií, štátov, tretieho sektora a médií Najväčším bohatstvom je voda ...
R. Y. Mosny ponúkol správcovi P. Kasalovskému svoje .americké. okuliare, aby vraj lepšie videl. Zložiť ich v prijateľnom čase, to však bolo nad sily oboch.
Spolupredseda R. Y. Mosny odovzdal predsedovi NR SR P. Paškovi plaketu víťaza ankety Najsympatickejší poslanec NR SR za rok 2007.
R. Y. Mosny s novým laureátom výročnej ceny Zlatý biatec za rok 2007 Z. Dokulilom zo spoločnosti Astra 92, a.s., Zlín, ktorý je už trinásty rok organizátorom klubových mítingov českých, moravských a slovenských členov v Polešoviciach.
R. Y. Mosny s predsedom predstavenstva Lázně Luhačovice, a.s. J. Kruželom, ktorý získal Zlatý biatec za rok 2007.
R. Y. Mosny s predsedom predstavenstva ECO INVEST, a. s. M. Fiľom už ako laureátom Zlatého biateca za rok 2007.
R. Y. Mosny s generálnym, prokurátorom D. Trnkom, laureátom Zlatého biateca za rok 2007, ktorý neskrýval nielen zvedavosť, ale ani veľké potešenie z klubovej pocty.
Podpredseda výboru P. Hrinko a člen výboru, predseda Správnej rady Recyklačného fondu J. Dlhopolček s predsedom MVO Ľudia a voda M. Kravčíkom. Ten získal nielen najvyšší počet bodov, ale aj umiestnení v neverejnom hlasovaní 250 členov združenia a ďaľších osobností hospodárstva a spoločnosti.
Prestížne ocenenie Prominent ekonomiky za rok 2007 získala SEWA a jej generálny riaditeľ J. Mikulenka. Odovzdal ho člen výboru J. Dlhopolček.
Laureátom prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky za rok 2007 sa stala Hotelová akademia O. Brucknera v Kežmarku a jej riaditeľka S. Holopová. K oceneniu jej zablahoželal aj predseda NR SR P. Paška a známy hoteliér J. Bočkay.
Podpredseda SOPK J. Kostolný v rozhovore s bankárom L. Vaškovičom.
Predseda NR SR P. Paška sa zhováral aj s generálnym riaditeľom Agrokomplex . Výstavníctvo Nitra L. Švihelom.
Predstaviteľ spoločnosti ProFiCon J. Foltýn počas prestávky s generálnym prokurátom SR D. Trnkom.
Druhý prezident SR R. Schuster sa pozdravil pri odchode z Pálffyho paláca so Z. Dokulilom. Veľmi srdečne mu gratuloval k výročnej cene Zlatý biatec.
Svedkami milého momentu boli prof. MVDr. M. Novák, DrSc., riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV a bývalý poslanec NR SR MVDr. G. Karlin.
Prof. Dr. Ing. M. Keuser, spoločník BUNG, GmbH, Mníchov : Prezentácia privátnych riešení v doprave
Príhovor
Najhlbšia poklona
dámy a páni,
TASR už vydal správu o nových laureátoch výročnej ceny nášho združenia Zlatý biatec a prestížneho ocenenia Prominent ekonomiky a o výsledkoch ankiet World Politician, Najsympatickejší člen vlády SR, Najsympatickejší poslanec Národnej rady SR a Best Bank. Ďalší ročník sa končí, avšak v zložke pre ten nový ročník už mám napríklad tri nominačné návrhy na Zlatý biatec a zhodou okolností tiež tri nominácie do ankety World Politician. Som rád, že dvaja z našich členov budú patrónmi nového ročníka World Politician.
Aj dnešná slávnosť je v komornom prostredí. Tu v Pálffyho paláci pod Bratislavským hradom vzdáme opäť poctu jedinečným osobnostiam slovenského hospodárstva a spoločnosti. Slávnostné fanfáry a od viacerých v tejto sále bude znieť viac pravdy ako obyčajne, či už vo všedné alebo sviatočné dni, o konkrétnych životoch. Potom prídu na rad zlaté medaily a plakety s kvetmi a potleskom. To je naozaj najhlbšia poklona celej viac ako pätnásťročnej komunity súčasníkom za ich prácu a jej výsledky.
V takomto čase v roku 1993 sme sa traja postarali o založenie tohto klubového fóra a tiež o Zlatý biatec ako ceny pre úspešných a vnímajúcich spoluzodpovednosť za svoje okolie, no i celé Slovensko. Prvý Zlatý biatec dostal prvý prezident republiky Michal Kováč. O necelý rok bol Zlatý biatec aj cenou pre svetové osobnosti hospodárstva a politiky, ktoré takpovediac majú schopnosť zlepšovať svet. Prvými zahraničnými laureátmi sa stali prezident WEF prof. Klaus Schwab a slovinský prezident Milan Kučan.
Dámy a páni,
je to vskutku veľmi príjemné, keď si veľkí ľudia po rokoch pripomenú túto krajinu aj cez spomienku na decentnú a .pracovnú. slávnosť, na ktorej si prevzali Zlatý biatec, alebo niektorú inú našu cenu. Niektorí z našich zahraničných priateľov majú v pamäti našich členov a ich názory. Predovšetkým však oceňujú, že boli na takej pôde, v ktorej nehrajú prím politické strany, najrôznejšie harašenia, ale snaha spájať ľudí v záujme výzvových myšlienok a odporu proti priemernosti, vo veci všeprospešných cieľov.
Najprv budem hovoriť o laureátoch Zlatého biateca z Českej republiky (z Moravy). Od piatej po prvú medailovú pozíciu.
Na piatej medailovej pozícii je spoločnosť Astra 92, a.s., Zlín a jej predstavitelia Zdeněk Dokulil a Lumír Ondušek. Ich spoločnosť, to je najvyššia kvalita projekcie, softvéru a ochrany životného prostredia. Prinajmenej rovnakú kvalitu má ľudský rozmer oboch pánov. Už dvanásty rok organizujú viac ako príjemné stretnutí členov, či skôr priateľov z moravskej zeme a zo Slovenska.
Na štvrtej medailovej pozícii sú Lázně, a.s., Luhačovice a ich generálny riaditeľ Josef Kružela. Od roku 1992 opravili a zmodernizovali pätnásť hotelových a kúpeľných zariadení. Sú medzi nimi aj unikátne stavby slávneho slovenského architekta Dušana Jurkoviča. V českej a možno aj v našej národnej pamäti by mali byť tieto kúpele spojené a rezonovať s menami národných buditeľov a myšlienkou česko-slovenskej vzájomnosti, ale aj so súčasnou reprezentáciou Českej a Slovenskej republiky. Zamestnávajú 550 pracovníkov a ich ročný obrat sa blíži k 400 miliónom českých korún. Domácou a zahraničnou klientelou obdivovaný komplex by sa mal čoskoro dostať do Zoznamu svetového kultúrneho dedictva UNESCO. Za veľkou premenou stojí po tie roky Josef Kružela v pozícii predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa.
Na myslenom bronzovom stupienku stojí predseda predstavenstva ECO INVEST, a.s., Bratislava Milan Fiľo. Je to muž v neustálom pohybe - v dynamike, z ktorej by sa iným zakrútila hlava. Akoby bol reprezentantom štyridsiatnikov, ktorí chcú len víťaziť. Darí sa mu nebývale v priemysle papiera v zahraničí aj u nás na Slovensku.
Druhé miesto získal generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Hlasujúci pri jeho mene mali asi taký pocit ako ja. Je to vôbec možné, že v celosvetovom, a, samozrejme, v európskom meradle má Slovensko také šťastie na rozdiel od iných štátov na výnimočne pokojného, odborne a ľudsky presvedčivého, rozhodného, kultúrneho a príjemného generálneho prokurátora
Dámy a páni,
na prvé miesto v sedemnásťčlennom peletóne sa dostal Michal Kravčík, predseda mimovládnej organizácie Ľudia a voda, medzinárodne uznávaný občiansky aktivista, demokrat s vlastnou "modrou alternatívou" a vedúci autor Novej vodnej paradigmy. Dnes už ste ho počuli hovoriť v súvislosti s Výzvou časti členstva nášho združenia a MVO Ľudia a voda pod titulom Najväčším bohatstvom je voda.
Je čas aj zhrnutia nominácií na Zlatý biatec a Prominenta ekonomiky pre zahraničné osobnosti. Vymedzili sme si čas na to najneskôr do 18. marca, kedy bude 203. klubové podujatie v týchto priestoroch : videokonferencia s tradičným názvom Mosty priateľstva. Situácia je dnes takáto : pápež Benedikt XVI. je jediným nominovaným na Zlatý biatec za rok 2007 a rovnako prezident Obchodnej a priemyslovej komory Ruskej federácie Jevgenij Primakov je jediným nominovaným na Prominenta ekonomiky za rok 2007.
Mám to šťastie, že som v uplynulom roku spoznal bližšie väčšinu nominovaných na výročnú cenu Zlatý biatec a prestížne ocenenie Prominent ekonomiky. Nevylučujem, že aj ďalší by si zaslúžili také uznanie. Faktom je, že jedno ocenenie Prominent ekonomiky bolo udelené podmienečne. Po prvýkrát v našej klubovej histórii. Na odporúčanie členov komisie, ktorá sledovala priebeh klubového hlasovania. Navrhli, a ja som súhlasil. Pokiaľ nominovaný naplní proklamovaný a veľmi-veľmi vysoko, či až nebotyčne postavený cieľ, tak sa stane Prominentom ekonomiky.
Vážené zhromaždenie,
pripomínam si naozaj jedinečnú trojicu, ktorým bolo udelené prestížne ocenenie Prominent ekonomiky za rok 2007 : podnikateľ a člen predstavenstva Orange, a.s. Ladislav Rehák, SEWA a jej generálny riaditeľ Jiří Mikulenka, Hotelová akadémia Ota Brucknera v Kežmarku a jej riaditeľka Sylviu Holopovú. Také zoskupenie úspešných osobností sme nezaznamenali od roka 1995, keď bolo ocenenie založené. Dodávam ešte raz, že som mal to šťastie a česť spoznať týchto ľudí, ktorí sa prezentujú skvelou prácou.
Priatelia,
Ak som v úvode tohto sprievodného slova . príhovoru zdôraznil, že máme kredit kvôli tomu, že sme nezávislí na politických stranách a máme šestnásty rok ambíciu spájať ľudí v záujme veci, všeobecnej aj miestnej prospešnosti, tak by som dodal, že vyznávame človečinu. (Aj tú nášho člena, súčasníka, takmer hrebendovského šíriteľa štepkovštiny - človečiny a napokon aj laureáta Zlatého biateca Stana Štepku.)
Bratislava, 28. február 2008
Najväčším bohatstvom je voda
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov Ban Ki-Moon na zasadnutí BR OSN o energii, bezpečnosti a klíme 17. apríla 2007 v New Yorku načrtol alarmujúce scenáre možných dopadov klimatickej zmeny. Zdôraznil, že predpokladané zmeny klímy na Zemi nie sú len hrozbou pre životné prostredie, ale môžu mať aj vážne spoločenské a ekonomické implikácie, v neposlednom rade pre mier a bezpečnosť.Väčšina hrozieb, ktoré generálny tajomník OSN spomínal, úzko súvisí s rastom extrémov klímy a s vodou, najmä s jej nedostatkom a so záplavami. V snahe zabrániť katastrofickým scenárom Ban Ki-Moon vyzval k jednote a k snahe o konsenzus prostredníctvom diskusie na rozličných fórach, k rýchlemu konaniu a osobitne k aktivizácii zdrojov občianskej spoločnosti a privátneho sektora.
Stotožňujeme sa s obavami generálneho tajomníka OSN v súvislosti s tendenciami klímy a možnými negatívnymi následkami jej zmien. Plne podporujeme racionálne úsilie o nahradenie technológií poškodzujúcich životné prostredie menej škodlivými, vrátane technológií na zníženie produkcie tzv. skleníkových plynov. Znižovaním produkcie skleníkových plynov by sa však boj proti klimatickým zmenám mal začínať. Nakoľko hrozby sú mimoriadne kritické, tak je potrebné neodkladne preskúmať aj iné ľudské vplyvy na teplotné pomery a klímu na Zemi.
Vedecká komunita priznáva, že úloha vody a vodných pár v klimatickom systéme Zeme je viac ako dôležitá a málo preskúmaná. Oblaky majú podstatnú úlohu pri regulovaní energetickej bilancie Zeme vzhľadom na slnečné žiarenie, keď obmedzujú jeho vstup do atmosféry a na povrch Zeme. Prítomnosť či absencia vody v krajine rozhoduje o tom, či sa dopadajúce slnečné žiarenie premení na latentné teplo výparu vody alebo na citeľné teplo. Výpar každej molekuly vody spotrebúva teplo, o ktoré sa ochladzuje zemský povrch. Vodné pary, ktoré vystúpia vyššie do atmosféry, kondenzujú vplyvom chladu, pričom uvoľnia tepelnú energiu. Potom sa vracajú späť v podobe ochladzujúceho dažďa.
Opakovanie tohto procesu predstavuje účinný mechanizmus na elimináciu nadbytočnej tepelnej energie. Voda sa však môže odparovať a plniť si svoju klimatizačnú úlohu jedine vtedy, ak je v krajine v dostatočnom množstve prítomná. Ak je krajina odvodnená, vytvára sa množstvo citeľného tepla, ktoré lokálne rádovo presahuje hodnoty nárastu oteplenia vplyvom skleníkových plynov prezentované Medzinárodným panelom pre klimatickú zmenu.
Slovensko nebolo prebiehajúcich klimatických zmien ušetrené. Podľa oficiálnych údajov na Slovensku v 20. storočí priemerná ročná teplota vzduchu vzrástla asi o 1,1°C. Ročné úhrny atmosférických zrážok poklesli v priemere o 5,6 %, na juhu bol pokles za posledné storočie o približne 10 % a miestami aj väčší. Charakteristiky výparu a vlhkosti pôdy potvrdzujú, že najmä juh Slovenska sa postupne vysušuje.
Zo Slovenska sa za tejto hrozivo sa vyvíjajúcej situácie každoročne skanalizuje viac ako 100 miliónov metrov kubických dažďovej vody, ktorá v minulosti nasycovala pôdu i vegetáciu, doplňovala zásoby podzemných vôd, posilňovala pramene a svojím výparom zvlhčovala klímu. Pri odlesňovaní, nesprávnej poľnohospodárskej praxi, necitlivých úpravách tokov či urbanizácii dochádza nielen k zmenách v obehu vody, ale aj k zmenám v tokoch energií a k zmenám klímy na miestnej či regionálnej úrovni. Dozrel čas na zásadnú zmenu manažmentu vody, ktorý sa u nás sotva zmenil od čias, keď naše územie oplývalo vodou.
Doterajšie jednostranné úzke zameranie politickej a finančnej podpory na zníženie produkcie tzv. skleníkových plynov a prehliadanie hlasov o ďalších aspektoch ľudskej činnosti, ktoré ovplyvňujú klímu, narúša jednotu, ničí diskusiu, ohrozuje konsenzus a hrozí dopustením sa chýb s fatálnymi dôsledkami. Avšak široká verejnosť, podnikatelia, samospráva ani politici na národnej úrovni, nie sú dostatočne informovaní o závažných rizikách doteraz zaužívaného spôsobu pretvárania krajiny.
Vyzývame domácu i zahraničnú odbornú i vedeckú verejnosť, aby venovala prioritu výskumu ľudskou činnosťou vyvolaných zmien v obehu vody na zmeny klímy. Vyzývame vládne i mimovládne štruktúry, aby rozšírili svoj záujem a podporu aj na túto oblasť. Ide predsa o podmienky života človeka a jeho krajiny. V konečnom dôsledku musí ísť o čo najskoršie obmedzenie škôd v miliardách vo všetkých sférach ľudskej činnosti. Chceme veriť, že aj masmédiá rozvinú širokú diskusiu o dopadoch zmien v obehu vody vplyvom ľudskej činnosti na klimatické zmeny, ale aj na ekonomický rozvoj, bezpečnosť a zdravie obyvateľstva.
Výzva skupiny členov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub a mimovládnej organizácie Ľudia a voda zo 6. februára 2008 na rokovanie X. valného zhromaždenia NEF Hospodársky klub 28. februára 2008 .
Dr. Peter Kasalovský, výkonný podpredseda, NEF Hospodársky klub, združenie
Ing. Michal Kravčík, CSc., predseda, MVO Ľudia a voda
