Pozvánka


Invitation


Videozáznam 132. zhromaždenia v slovenčine
Videozáznam 132. zhromaždenia v angličtine - EN Videozáznam príhovoru prof. Martina Hubu
Videozáznam diskusného vstupu predsedu SOPK a čestného predsedu SKP Petra Mihóka
Videopríspevok riaditeľa CINRE MUDr. Ivana Vuleva, PhD
Videozáznam vystúpenia Kevina Peng Xu-a, predstaviteľa MEBO Group z Los Angeles v angličtine EN
Videozáznam vystúpenia Kevina Peng Xu-a, predstaviteľa MEBO Group z Los Angeles tlmočené do slovenčiny

Ako a čím zavrieť zavrieť dvere pred totalitou ?
How to deal with totalitarianism and fascism ?

Stotridsiatedruhé zhromaždenie a celkove 283. podujatie združenia
vo forme videokonferencie

Peter Čatloš, spolupredseda výboru združenia:

Dámy a páni, je tu začiatok nášho dnešného zhromaždenia opäť formou videokonferencie. Žiaľ, v Slovenskej republike a vo viacerých domovských štátoch našich členov sú v platnosti opatrenia obmedzujúce cestovanie a osobné stretávanie sa. Faktom je, že Covid-19 nám komplikuje život, no i naše aktivity.

Nie všetkým potvrdeným účastníkom sa už podarilo prihlásiť sa. Záujem potvrdilo stanovených 75 členov a vzácnych hostí. Z Bangladéša, z Českej republiky, z Francúzska, z Nemecka, z Ruska, zo Spojených štátov, zo Švajčiarska, zo Švédska a zo Slovenskej republiky.

Osobitne sa tešíme účasti čestného prezidenta Fondu World Food Prize - vskutku celosvetovej a takmer neuveriteľne prospešnej organizácie so sídlom v Iowe ambasadora Kennetha Quinna, ktorý si osobne prišiel prevziať "Mierovú cenu zo Slovenska 2015" za rok 2019 do Pálffyho paláca na Zámockej ulici v Bratislave. Nemôže sa zatiaľ pripojiť.

Milým hosťom je aj syn náhle zosnulého spoluzakladateľa Medzinárodného mierového výboru, svetového lídra vedného odboru Regenerácia telových orgánov a tkanív Ronxiang Xu a osobného priateľa Petra Kasalovského, ktorého v korešpodencii označoval za brata. Pán Kevin Peng Xu je vedúcou osobnosťou spoločností, ktoré sú kryté značkou MEBO.

Tretím milým hosťom je francúzsky podnikateľ, veterán a spisovateľ Jacques Hogard. Faktom je, že o každom členovi a o celom rade zahraničných účastníkov by sa dalo povedať, že sú ľuďmi s veľkým "Č" a máme ich v najvyššej úcte.

Niekoľkým pozvaným členom a hosťom termín našej videokonferencie nevyhovoval. Niektorí poslali svoje diskusné vystúpenie vo forme videa. Tak to urobili výnimočná osobnosť slovenského dramatického umenia profesor, režisér a herec Martin Huba a riaditeľ jedinečného zdravotníckeho nemocničného pracoviska CINRE MUDr. Ivan Vulev, PhD.

Úvodné slovo má zakladajúci člen nášho združenia a jeho predstaviteľ od roku 1993 dr. Peter Kasalovský.

Peter Kasalovský :

Dámy a páni, to, čo tu dnes odznie od slovenských účastníkov má spoločného menovateľa : čo je najdôležitejšie pre pohyb našej spoločnosti ako takej k vyššej kvalite. Bude to o tom,   a nie o predchádzajúcich a o tej súčasnej vláde Slovenskej republiky. Občania si demokraticky vybrali svojich zástupcov od dola až nahor - od miestnej úrovne, okresnej, krajskej - VUC až po Národnú radu SR a samotnú hlavu štátu. Od roka k roku sa však vzďalujeme od cieľov, od projektov a od zámerov, ktorých príťažlivosť spolu so strnulosťou minulého režimu privodili ZMENU. A občania chcú veriť politikom aj kvázi politikom, dúfajúc, že ich život bude pokojnejší, mierový, vo väčšej istote sociálnej a v podpore toho, čo je pre nich vskutku dôležité, významné, ak chcete, zmysluplné.

Súboje politických strán nielen u nás, exibície sociopatov, histrionov až psychopatov, trebárs aj sympaticky zakomplexovaných "lídrov" nemajú konca. Nerešpektovanie ekonomických zákonov a už vôbec nie Desatora - teda súboru pravidiel pre život v kultúrnej spoločnosti. A keď sa končí ich čas, tak strácajú pamäť, v praktickom živote majú sklony nehodné kultúrnych ľudí, a majú na všetko svoju pravdu typu "... čestne sme si zarobili." A je to na počudovanie, že aj na miniaturnom Slovensku sa vyše troch desaťročí rozvíja doslova honba na čarodejnice. Preto, lebo vyvolení ľudom nemysleli na ľud, ale výlučne na seba, na svoje rodiny a blízkych.

Akoby neboli iné hrozby, či už klimatické zmeny, energetika, zbrojenie, terorizmus, demografická explózia v Afrike, a možnosť pochodu mladých Afričanov už zajtra do Európy, alebo na Európu. To sú však témy, ktoré dostanú priestor na decembrovom zhromaždení.

Som rád, že sme našli to, čo sme chceli, čo rieši všetky problémy - na rozdiel od takmer všetkých koaličných a opozičných, ako aj nečitateľných činiteľov.

 Dámy a páni, priatelia a milí hostia nášho 283. zhromaždenia opäť sa stretávame formou videokonferencie, absencia zhromaždení s osobnou účasťou kvôli protipandemickým opatreniam na Slovensku, ale aj vo viacerých štátoch našich zahraničných členov a hostí, je taktiež skúškou vzťahov k nášmu združeniu v tridsiatom roku existencie.

Ako jediný z účastníkov dnešného mítingu som hovoril so všetkými, ktorí dostanú slovo. Všetci urobili vo svojich názoroch, ktoré sa podľa všetkého premietnu do ich vystúpení, jednoznačný záver za obdobím od 19. augusta 1993. Minulosť nechali minulosti, poučili sa zo súčasnosti a uviedli, čo najviac chýba Svetu, Európe a Slovensku, ale aj každému súčasníkovi.

Nesporným faktom je, že naše členstvo vždy správne - a to je vskutku výnimočné a na úrovni zázraku - hodnotilo vývoj a navrhovalo konštruktívne a rozumné riešenia v záujme ekonomicko-sociálnej stability SR. Stačí si otvoriť www.hospodarskyklub.sk. Dokázali sme sa poučiť od renomovaných osobností, ktoré boli našimi hosťami.

A tých hostí bolo neúrekom, s trochou nadsázky, v danom čase to boli nositelia rozumných riešení a ľudskej múdrosti. Prezidenti štátov, predsedovia vlád, ministri, predstavitelia svetových organizácií, nositelia prestížnych ocenení, vedecké, medicínske  a podnikateľské kapacity, ako aj osobnosti diplomacie, kultúry a rímsko-katolíckej cirkvi.

Vždy sme sa vyvarovali poplatnosti politickej a hospodársko-finančnej oligarchii. Čím bola republika staršia, tak väčšina jej lídrov bola zahľadenejšia do seba a neraz sa javila ako neomylná, ba až geniálna, a zároveň nedotknuteľná.  Treba však povedať aj to, že v konečnom dôsledku sme  vnímali smerovanie širokých vrstiev obyvateľstva ku konzumnosti.

S konzumnosťou sa vytrácal zo štátneho života a zo spoločnosti zdravý rozum, takpovediac schladzovali sa medziľudské vzťahy a tradičné hodnoty sa v praktickom živote degradovali. Ešteže v každom národe sú ľudia, ktorí sa nepodvoľujú tejto "móde" a nehodnotia iných podľa objemnosti ich majetkov a statkov. Takých sme nachádzali od 1993. roka a symbolicky sme vzdávali úctu tým, ktorým išlo o lepšie časy.

Neznamená to, že niektorí z tých poctených neskĺzli do mysleného suterénu. Platí to aj o celom rade zahraničných osobností. Nič to však nemení na tom, že v danom čase boli  príkladom svojou pozitivitou a výnimoční výsledkami v niektorej z  ľudských činností. Títo jednotlivci a organizácie tvorili a niektorí aj naďalej vytvárajú takpovediac predobraz želanej reality, a predovšetkým boli dokumentom o posunoch v myslení.

Dámy a páni, pôvodne avizovaný program sa podstatne nemení. Vnímajme diskutujúcich ako celok. Závideniahodný celok, ktorý vidí ako sa dopracovať k vyššej kvalite ľudskej spoločnosti, predovšetkým k možnostiam sebarealizácie ľudí a k ich dôstojnosti. A mohli by sme si pripomenúť v tejto súvislosti  aj heslo jedného z najúspešnejších podnikateľov nášho sveta  Henryho Forda z roku 1935, ktoré bolo síce krátke, ale úderné : "Ide to !"

Je tu  opäť ten čas s odstupom dvoch desaťročí pripomenúť si, že vývoj spoločnosti od 1989. roka do miléniového prahu nebol taký, aký sme chceli a aký sme si želali. Pred dvadsiatimi rokmi to povedal náš čestný člen a dlhoročný sympatizant združenia kardinál Korec. Je to dnes už tak, ako to chceli a ako si to želali "najhumánnejší z humánnych"?! V pluralite názorov má však  každý svoju subjektívnu pravdu, ale všetkým by malo byť sväté rešpektovanie ekonomických a spoločenských zákonov.

Ľudí ovláda elektronika a médiá v rukách mocných a tých vyvolených, neraz samozvaných demokratov. Médiá sa starajú dokonca aj o vytvorenie  "správneho" svetonázoru ľudí a "správneho" životného štýlu a myslenia. Jediný oltár, ktorý tu na zemi budujú mocní a ich média, je ich vlastný egoizmus. Finančné špekulácie bez ohľadu na svedomie voči ľuďom a prírode, kult peňazí, nezdravé lipnutie na moci, vedú a povedú k rastúcej nerovnosti a zvyšovaniu sociálneho napätia.

Dámy a páni, voľný trh valcuje všetko, čo sa dá. Víťazí iba moc peňazí. Mení sa hodnotové ukotvenie. Egocentrický a konzumný spôsob života valcuje ostatné pravé hodnoty. Politické elity charakterizuje buď neschopnosť, alebo zlý štýl vládnutia. Zisk pre úzku elitu je najvyšším záujmom. Spoločnosť je stále anonymnejšia. Lockdowny veľmi pomohli politikom. Ľudí zavreli a prinútili ich žiť nový - uzavretý spôsob života v závislosti na počítačoch a mobiloch.

Dominuje pokrytectvo a šírenie strachu, čo zbavuje ľudí slobody a otvára dvere totalite. Bez slobody niet ľudskosti. Mocní sa stávajú absolútnymi egoistami. Nemajú v úcte ľudí. Núdznych, chudobných a chorých okolo seba nevidia. Ľudskú dôstojnosť ako fundament ľudských práv nevnímajú. Pokusy brániť sa proti nim vyvolávajú väčšiu agresiu a posmech. Politicky motivované predsudky vyvolávajú závisť, nenávisť a pomstu.

Rozkladajú sa vzťahy a pocity k rodine, priateľom, spoločenstvám, dokonca aj k národom a vlasti. Došlo to tak ďaleko, že keď v globalizovanej spoločnosti, keď hovoríme ako dôležité je bohatstvo histórie národa a ako dôležitá je tradičná rodina, tak ide vraj o  rozklad spoločnosti. Lebo cudzie je lepšie ako naše (ani vlastná potravinová zabezpečenosť nikoho nezaujíma) a veci sú lepšie ako ľudia. To ničí celú spoločnosť, dokonca spôsobuje aj pesimizmus národov.

Vo vývoji medziľudských vzťahov ideme opačným smerom, ideme od seba. Chorá spoločnosť sa odvracia od ľudí, odvracia sa od budovania mostov a služby druhým. Ľudia sa prestávajú vychovávať a formovať v slobode. Naopak, spoločnosť sa uzatvára, uzatvára sa oblasť vzťahov. Uzatvára v ľudských hodnotách, uzatvára vo vzťahoch k morálno-etickým hodnotám. Spoločenská atmosféra nás odrádza od priateľstva, pokory, láskavosti, bezprostrednosti, spolupatričnosti a záujmu o druhého človeka.

Stráca sa kultúra naša tradičná - európska, ale aj naša slovenská. Prestávame byť kultúrnou Európou, prestávame byť kultúrnou krajinou v národne chápanom a prežívanom kresťanstve. "Zranená" spoločnosť, tento pojem vznikol mesiac pred prejavom o stave republiky prezidentky  Zuzany Čaputovej v NR SR 28. septembra 2021,  už  vrastá chtiac-nechtiac do  každého z nás. Ľudia strácajú nádej, že budú môcť svoj život prežívať dôstojne a naplno.

V rýchlom životnom tempe si ľudia ani neuvedomujú ako sa svet mení a čo strácajú.  Tu nejde  iba o zlý sen, ale o desivú až beznádejnú situáciu, ktorú si ľudia v plnom rozsahu ani neuvedomujú. Bytostne beznádejná  situácia vyústi do zvyšovania medzinárodného napätia, menších či väčších vojenských konfliktov, ktoré môžu nadobudnúť globálny zničujúci rozmer pre celý svet. Už sme v období informačnej vojny, ktorá plynule predchádza do pokračovania Studenej vojny vedenej tentoraz multipolárnym spôsobom. Čo je nový sociálny pohľad na vývoj sveta nášho mierového výboru.

Dámy a páni, aj takto možno vidieť súčasný Svet, Európu, Slovensko i pozíciu seba samého. Predchádzajúce myšlienky sú síce akosi pritvrdé, ale zhrnutím toho podstatného z desiatok rozhovorov s členmi nášho združenia, no i ľuďmi mimo neho. Je to ich, moje, alebo väčšinové konštatovanie, alebo  predtucha veľkého zla - skazy, čo príde, a  čo by nemalo prísť ?!

To nie je o povestných piatich "K", ani o ich súčasnej obdobe hamburger, kola, reality šou, PC-zábava a trocha sexu. Je to o možnej degradácii človeka ako kultúrnej, vzdelanej a rodinne založenej a dokonca o mysliacej bytosti do pozície "prežívajúceho jedinca". Takého, ktorého nevyruší informácia o tom, že od úvah o vytvorení európskej armády nie je ďaleko k realite za miliardy Eur.

Počuli ste od predstaviteľov SR, od predstaviteľov našich spojencov, resp. členských štátov Európskej únie, alebo od Európskej rady a jej predsedu, od Európskej komisie a jej predsedníčky, od nášho zástupcu v EK M. Ševčoviča, kto ohrozuje Európu, resp. EÚ, kto nás mieni napadnúť vojensky a podrobiť si nás, kto je naším nepriateľom ?! Že by príprava na globálnu vojnu, či expanzívne výstupy do iných štátov, či čo ?!

To sú otázky, ktoré sa nekladú. A kdesi vo vnútri sa vynárajú obavy, že v našom živote  ide o oslabovanie USA, o budovanie zázemia pre konflikt s ostatnými veľmocami, o upevňovanie   líderskej pozície Nemecka, ako aj o vymývanie princípov Maastrichtu a Európskej únie - nerešpektovaním toho, čo je nevyhnutné pre celoeurópsku integráciu...

Prosím pána doktora Jána Šályho o jeho príspevok pod názvom : Sympatický a neopakovateľný v činoch pre Európu, Svet

a pre nové Nemecko

Ján Šály : Dovoľte mi pripomenúť v úvode spomienky na Helmuta Kohla, ktorý bol zvolený Medzinárodným mierovým výborom in memoriam za laureáta "Mierovej ceny zo Slovenska 2015", že sa pričinil o zmierňovanie napätia medzi Západom a Východom, o štart k novej Európe, ale aj k novému nemeckému mysleniu.

Dvoma vetami vyjadril imperatív pre seba, pre Nemcov, ale aj pre všetkých obyvateľov Európy. Sú to tieto vety : "Európa je naša budúcnosť. Európa je náš osud".

Keď si dnes pripomíname činy povojnových politikov, mali by sme vnímať turbulentnú dobu, ktorú žili. Napriek balansovaniu na hrane vojnového konfliktu dokázali zabezpečiť mierovú koexistenciu v dobách nie vždy priaznivých. Spomeňme najprv Konráda Adenaura a Adenaurove slová po začiatku studenej vojny odštartovanej známym churchilovským prejavom vo Fultone. Naproti tomu Adenauer zastával názor, že: "Nemusíme vždy zastávať to isté stanovisko, pretože nikto nemôže brániť človeku, aby bol každým dňom múdrejší." Preto si ho vážil aj Helmut Kohl. V písomnej pozostalosti Helmuta Kohla nájdeme aj takúto Adenaurovu odkazovú poznámku - radu : "Ber ľudí takých, akí sú - iných niet."

Helmut Kohl sa vždy s veľkým zápalom angažoval pre Nadáciu Konráda Adenauera a bol počas niekoľkých desaťročí členom jej predstavenstva. Nie náhodou predstavitelia tejto nadácie k jeho úmrtiu uviedli : "Cítime za to hlbokú vďačnosť a sme v myšlienkach a modlitbách pri ňom, pri jeho manželke a jeho rodine. " ... a ďalej čítame ..."Nadácia Konráda Adenauera smúti za bývalým kancelárom Spolkovej republiky Nemecko Dr. Helmutom Kohlom, ktorý bol kancelárom nemeckej jednoty a čestným občanom Európy."

Ak sa sústredíme iba na jeho životopisné údaje, tak čítame suché a málo hovoriace dáta. Počínajúce dátumom narodenia: 3. apríl 1930, dátumom úmrtia: 16. jún 2017, a, prirodzene aj to, že Helmut Josef Michael Kohl bol nemecký konzervatívny politik a štátnik. Od roku 1982 do roka 1998 bol kancelárom Nemeckej spolkovej republiky. Po štúdiách vo Frankfurte a Heidelbergu sa stal Kohl právnikom. V roku 1973 ho zvolili za predsedu CDU. Po páde Schmidtovej vlády v roku 1982 sa stal nemeckým kancelárom. Jeho 16-ročné obdobie vlády bolo v Nemecku najdlhšie od vlády Otta von Bismarcka.

Avšak život človeka je samozrejme o niečom inom. Treba zdôrazniť, že ako mladý človek zakúsil, čo znamená vojna, fašistická diktatúra, národný socializmus ... To dianie formovalo jeho a postoje a celej povojnovej generácie odmietajúcej vojnu. Základom jeho politickej praxe bolo základné presvedčenie, že jedine spolužitie európskych národov môže odvrátiť vznik nových konfliktov a nepriateľstiev v dlhodobom horizonte ľudskej existencie. Tomu podriadil aj svoje politické kroky. Vo funkciách ministerský predseda spolkovej krajiny Porýnie-Falcko a ako spolkový kancelár, tiež predseda Kresťanskodemokratickej únie Nemecka sa snažil o mier a spoluprácu. Toto jeho konanie výrazne ovplyvnilo nemeckú politiku a nie náhodou dokonca politiku v celej Európe a vo svete druhej polovice 20. storočia.

Zameraním nemeckej vládnej politiky spolkového kancelára Kohla nanovo naštartovať proces celoeurópskeho zjednocovania a hlavne sa stať spoľahlivým partnerom krajín susediacich s Nemeckom. To práve bolo pracovným krédom života politika. Pripomeňme si jeho dnes viac ako aktuálne slová : "Nemecká politika vedie iba k izolácii Ruska a to ho vlastne zaháňa do kúta, čo nie je dobré. Západ sa mohol zachovať chytrejšie."

Vrcholným dielom Helmuta Kohla bol obsah Schengenskej dohody, spoločný vnútorný trh, otvorenie sa Európskej únie proreformným štátom strednej a východnej Európy a Maastrichtská zmluva. Helmut Kohl dostal 11. decembra 1998 najvyššie európske vyznamenanie od predstaviteľov štátov a vlád Európskej únie. Menovali ho "čestným občanom Európy". Takejto pocty sa dostalo predtým od EÚ jedine Jeanovi Monnetovi, jednej zo zakladajúcich osobností EÚ a inšpirátorom Schumanovho plánu z roku 1950.

Vo výpočte jeho vyznamenaní, cien a ocenení na internetových portáloch sa však Slovensko nenachádza. Nie je neznámym faktom, že v roku 1997 ho naše združenie poctilo Zlatým biatcom "Za osobný prínos pre stavbu mostov medzi Západom a Východom a za výstavbu nového domova pre európske národy a ich štáty". Helmut Kohl si prevzal Zlatý biatec tri týždne pred odchodom z funkcie kancelára až v roku 1998. Odchádzal síce za neveľmi príjemných okolností, o ktorých sme boli informovaní, ale ani vtedy ani dnes ich nepovažujeme za dôležité pri vnímaní jeho osobnosti.

Bol spolutvorcom dejinných aktov v Európe i vo svete. Po víťazných voľbách v roku 1987 pozval do NSR východonemeckého lídra Ericha Honeckera a rozvinul na novú kvalitatívnú úroveň tzv. východnú politiku bez dlhosiahlych konzultácií či dohovorov s partnermi. Hlavnou líniou bolo odpútať sa od minulosti a tvoriť budúcnosť. Príťažlivú budúcnosť nielen pre Nemcov, ale pre všetkých občanov Európy vôbec. Pre Helmuta Kohla sa stal rok 1989 vskutku historickým míľnikom. Ako spolkový kancelár sa chopil príležitosti a zavŕšil celkom v duchu Konráda Adenauera slobodné zjednotenie Nemecka. Helmut Kohl totiž nikdy neuzavrel nemeckú otázku a nebol vysporiadaný so situáciou existencie dvoch nemeckých štátov. " My Nemci toho nemáme v histórii moc, na čo môžeme byť hrdí. Ale máme veľa dôvodov, aby sme boli hrdí na zjednotenie Nemecka."

Tvorbu preambuly nemeckej ústavy tiež vnímal ako svoju veľkú úlohu. Častokrát v besedách vyjadril aj zodpovednosť a najmä obavy o budúcnosť , kde plne chápal, že úspešné znovuzjednotenie Nemecka sa bude navždy spájať s práve s činnosťou, ktorú vykonal. Čo nikdy neopomenul pripomínať v súvislostiach, že : "Európa je naša budúcnosť. Európa je náš osud".

Neraz sme sa stretli za našich dvadsaťdeväť rokov s názormi, že nie politikov ako Schuman, Mitterand, de Gaulle, Adenauer a Kohl treba verejnosti pripomínať, ale tých súčasných, ktorí sú vraj akčnejší, ba efektívnejší pri riešení postupujúcej európskej integrácie a v medzinárodných vzťahoch. My však vnímame osobnosť Helmuta Kohla aj s jeho kritikou nemeckej politiky voči Ukrajine a Rusku, ako aj prijatia Grécka do EÚ. Odmietal migráciu s tým, že Európa sa nemôže stať domovom pre miliónov ľudí z celého sveta, lebo majú svoj domov. Dokonca podľa renomovaného týždenníka Der Spiegel sa vyjadril, že jeho nástupkyňa vo funkcii kancelára, citujem, "... ničí Európu, ktorú vybudoval."

Návraty k osobnostiam, ktoré kládli základy novej Európy, dnes dosť "roztrasené" politikou veľmocí, ale aj nedostatočnou schopnosťou EK a vôbec viacerých európskych lídrov spevňovať európsky dom a tendenciou k sebachváleniu sa v kontraste s realitou, sú podnetom na sebaspytovanie sa. Každého mysliaceho Európana. Treba si klásť otázku, či sa Európa a jej "jadro" vyvíja na prospech jej obyvateľov - občanov. A to nielen v Európskom parlamente, ale aj na úrovni jednotlivých členských štátov. Aj tak sa pričiňovať, aby výstavba novej Európy nebola len vecou hláv štátov a premiérov, vyvolených úradníkov a stoviek poslancov, ktorí pramálo poznajú realitu a skutočné potreby jednotlivých členských štátov.

P. Čatloš :

Slovo má zakladajúci člen a predstaviteľ Medzinárodného mierového výboru Peter Kasalovský. Jeho príhovor k tohtoročným laureátom "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" má titul :

"Domáce šťastie je oveľa dôležitejšie

ako hrubý domáci produkt"

P. Kasalovský :Dámy a páni, mám tú česť prihovoriť sa k laureátom našej "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2021, a zároveň k našim členom, priateľom a hosťom. A ich prostredníctvom nielen k slovenskej verejnosti, ale aj ku komunitám občanov v Bangladéši, Číne, Českej republike, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, USA, Švajčiarsku a vo Švédsku. Sprostredkovane v celom rade ďaľších štátov.

Medzinárodný mierový výbor v neverejnom hlasovaní vo výročný deň hirošimskej tragédie rozhodol, že za rok 2021 prináleží Občanom Fínska a ich premierke pani Sanna Marinovej Za rozvíjanie národných tradícií a za osobnú pričinlivosť za najšťastnejší život Fínov vo svetovom meradle, a pánovi Jacquesovi Hogardovi, vojnovému veteránovi, podnikateľovi a spisovateľovi Za príspevok k medzinárodnej bezpečnosti, mieru a humanite vo vojnových konfliktoch, za ich literárno-dramatické spracovanie a rozvíjanie rodinnej vojenskej dôstojníckej tradície.


 

Dámy a páni, hneď v úvode by som rád pripomenul pradávnu pravdu, ktorú formuloval Marcus Aurelius Antoninus takto :"Na šťastný život je toho potrebné veľmi málo. Všetko je vo vašom vnútri, vo vašom spôsobe myslenia."

Ľudstvo sa tým zaoberá oddávna, odpovede hľadajú vedci. Prečo niekde žije národ, ktorý je vnímaný ako najšťastnejší na svete, kým iný zápasí s vlastnými problémami a zlou náladou.

Platón má v tom jasno - cieľ života podľa neho spočíva v priblížení sa idey dobra, Kant kontroval, že šťastie je uspokojenie všetkých našich náklonností, je dôsledkom rozvinutia ľudských možností. Filozofické učenie eudaimonizmus definuje, že základom morálneho správania človeka je túžba po šťastí - nielen osobnom, ale aj spoločenskom. Definíciu takto vyznával Sokrates, Aristoteles aj Demokritos. Viacerí filozofi dodávajú, že šťastie neobsahuje nijakú mravnú hodnotu a treba si ho zaslúžiť výkonom cnosti.

V dnešnom nevyrovnanom svete sa azda ešte viac ako inokedy zamýšľame nad fenoménom šťastia, dokonca sme mu venovali aj vlastný deň - Medzinárodný deň šťastia. A múdri tohto sveta dumali a dumajú, prečo niektorý národ o sebe vyhlasuje, že je šťastný, naopak, iný sa zasa zamýšľa nad nepriazňou osudu.

Čo teda robí národ a jeho príslušníkov šťastnými ?! V čom spočíva onen známy vnútorný pocit harmónie a spokojnosti?! Šťastie je komplexný zážitok radosti s ohľadom na vyplnenie nádejí, prianí, očakávaní, ich zjednotenie s človekom samým a ich vedomé prežívanie; stav vnútorného pokoja, spokojnosti s vlastným životom.

A vymysleli aj viacero prieskumov, aby zistili viac o šťastí jednotlivých národov. Väčšina z nich sa zakladá na ekonomických a politických ukazovateľoch, vyspelosti krajiny a vzdelania. Je však hospodárska úroveň, situácia na politickej scéne to, čo robí ľudí naozaj spokojnými? Môže HDP krajiny určovať šťastie človeka? Vedci našli odpoveď. Kým ekonomické ukazovatele a konflikty v krajine na šťastie národov majú vplyv, skutočné tajomstvo spokojnosti sa zrejme ukrýva oveľa hlbšie. V génoch.

A tak vedci prijali názor, že hrubé domáce šťastie je oveľa dôležitejšie ako hrubý domáci produkt.

Od neho sa odlišuje aj tým, že oceňuje spoločenské šťastie ako cieľ správy vecí verejných, zdôrazňovaním harmónie s prírodou a tradičnými hodnotami -- udržateľný a spravodlivý sociálno-ekonomický rozvoj; ochrana životného prostredia; zachovanie a podpora kultúry a dobrá správa vecí verejných. Do deviatich oblastí šťastia patria psychická pohoda, zdravie, dobré využitie času, vzdelanie, kultúrna rozmanitosť a odolnosť, dobrá správa vecí verejných, životaschopnosť komunity, ekologická rozmanitosť a odolnosť a životná úroveň.

Tak už vieme, že za pocit šťastia sú zodpovedné nielen vnútorné (životný štýl), ale aj vonkajšie činitele (politické, ekonomické, právne, sociálne atď.) prostredie. Pričom zmena vonkajšieho - politického a iného prostredia je veľmi závislá od spôsobu zmýšľania, cítenia a konania lídrov jednotlivých organizácií, regiónov, národov, krajín a štátov.

Dámy a páni, obidvaja laureáti sú príkladom šťastných ľudí. Spoločnosť ich považuje za šťastných, lebo sa k nemu dopracovali svojím životom a prácou - činmi na prospech svojho okolia. Uvediem niekoľko myšlienok - faktov v súvislosti s pani Sanna Marinovou, predstaviteľkou šťastného národa.

Medzi najšťastnejšie krajiny zo 156 krajín sveta každoročne patrí Fínsko, Nórsko, Island a Švajčiarsko. Všetky krajiny, ktoré sa umiestnili na vrchu rebríčka, získali vysoké hodnotenia vo všetkých zisťovaných oblastiach života vypovedajúcich o prežívanom šťastí obyvateľstva: príjmy, očakávanie zdravého života, možnosti sociálnej podpory, sloboda, dôvera a veľkorysosť. Zároveň ide o krajiny, ktoré sa už dlhodobejšie udržiavajú v prvej TOP 10 rebríčka - prakticky od začiatku zisťovania.

A práve Fínsko sa už štvrtýkrát po sebe stalo najšťastnejšou krajinou na svete. Vedci konštatovali, že opätovné prvenstvo Fínska nie je prekvapením, pretože táto krajina sa vždy umiestňovala na veľmi vysokej priečke v rebríčku vzájomnej dôvery, ktorá aj počas pandémie pomohla ochrániť životy ľudí, ich živobytie a kvalitu života. Vedci poukázali, že chrániť životy vo Fínsku počas pandémie pomohla aj dôvera vo vládu a jej inštitúcie, o čo sa pričiňovala vrchovate práve predsedníčka fínskej vlády Sanna Marinová.

Vysoké platy, žiadna korupcia, spravodlivé súdnictvo... Pre nás nepredstaviteľné veci pokladá najbohatší a najšťastnejší národ na svete za normálne.

Ak sa vyberiete do Fínska, určite neoľutujete. Okrem priateľských miestnych obyvateľov vás očarí prosperujúca kultúra, kávové posedenia a neobmedzený prístup k prírode.

Je ich približne toľko ako nás, Slovákov, a sú najšťastnejšími ľuďmi na planéte! Ich priemerný plat je okolo 3 500 eur. Tamojší tínedžeri sú svetová špička čo sa týka čítania a matematiky. Penzistov si pestujú ako v bavlnke. No a namiesto do kaviarní chodia - do múzeí.

Chvália sa, že sa im podarilo celkom vykoreniť korupciu. Majú najnezávislejšie súdnictvo na svete. Najprogresívnejšiu spoločnosť. Najspravodlivejší vzťah zamestnávateľov k zamestnancom. No a tiež najnižšie rozdiely v platoch.

Obyvatelia si užívajú zrejme najviac slobôd na svete. Štát hodnotia ako najstabilnejší a s najlepším vedením. A majú aj najmladšiu premiérku na svete, 35-ročnú Sannu Marinovú.

Fínska ekonomika v prepočte na jedného obyvateľa je štyrikrát silnejšia než svetový priemer. To im však neprekáža, aby nemali silné odbory, aby debatovali o skrátení pracovného týždňa.

Inšpirujme sa Fínskom, ak budeme usilovní "žiaci" isto aj v slovenskom vedomí objavíme dobrý pocit z úspechu a vzostupu. Budeme vyžadovať kvalitné vedenie štátu ... Lebo aj toho sa odvíja šťastie národa a jeho príslušníkov. Máme tradície, máme na čom stavať - sem patrí aj úsilie národných buditeľov, i snahy štúrovcov a mŕtvi z roku meruôsmeho, i matičné hnutie i krv preliata v Malej vojne, i obete v Povstaní.

Dámy a páni, dobrou správou je, že byť šťastný sa tiež dá naučiť. Takže ako prejsť od slov k činom a ako si nielen priať, ale aj skutočne naplniť život šťastím? To čo môžeme začať meniť hneď, je náš vlastný osobný pocit šťastia.

Martin Seligman, jeden z vedúcich výskumníkov pozitívnej psychológie a autor publikácie Authentic Happiness, opisuje šťastie ako kombináciu troch častí: potešenia, zaujatia, a úmyslu. Potešenie je vlastne "dobrý pocit" zo života. Pod zapojením (angažovanosťou) si predstavuje žiť "dobrý život" - pracovný, rodinný, mať priateľov a koníčky. Úmysel odkazuje na použitie našich silných stránok, aby sme vedome prispeli k zvýšeniu nášho šťastia. Seligman hovorí, že všetky tri časti sú dôležité, ale že práve zapojenie a úmysel je to, čo vytvára šťastný život.

Člena Medzinárodného mierového výboru a laureát Zlatého biatca za rok 2016 Jacques Hogard ako vojnový veterán, podnikateľ a spisovateľ je menej na očiach verejnosti, ale žije a koná tak, že sa považuje za šťastného človeka. A nielen to, považuje sa za prospešného pre verejnú mienku, ktorá v ostatných rokoch má neraz problémy s pamäťou.

My si ho ceníme za vnímanie a pochopenie slovanskej duše, ako aj slovanských dejín a vrchovate za vytrvalú snahu o všestrannú spoluprácu medzi Západom a Východom v záujme civilizačnej stability. Treba pripomenúť, že jeho svedectvá z konfliktu o Kosovo, spísané v knihe "Európa zomrela v Prištine", ako aj o rwandskej genocíde, majú trvalú platnosť a mali by byť "povinným čítaním" pre politických lídrov.

Dámy a páni, toľko o výnimočných osobnostiach našej epochy : o Helmutovi Kohlovi, o Sanne Marinovej a o Jacquesovi Hogardovi. Aj v nich nájdeme to, čo nás oprávňuje prinajmenej k miernemu optimizmu pri pohľade na vývoj medzinárodnej situácie, ale aj na stav odvekých ľudských hodnôt v súčasnosti. Pani premiérka Sanna Marin zaželala úspech našej videokonferencii, ale v tomto čase sa musí venovať štátnym záležitostiam. Jacques Hogard je tu s nami.

P. Kasalovský : Dospeli sme k hľadaniu odpovede na otázku "Akí sme boli, akí sme a čo je nevyhnutné pre všestranne lepší a dôstojnejší život človeka v SR a čo nevyhnutne potrebujú vzťahy medzi štátmi ?".

Vypočujme si videozáznam príhovoru profesora, režiséra a herca Martina Hubu, ktorý je v tomto momente pracovne mimo republiky. Je nominovaný na Zlatý biatec za rok 2021 "Za priaznivé ovplyvňovanie verejnosti hereckým umením a jemu vlastným názorovým svetom, vyjadreniami o osobnostiach minulých aj súčasných, okrem iných o T. G. M., o prezidentke SR Zuzane Čaputovej a o držiteľovi Oscara z roku 1967 Jiřím Menzelovi, schopnosťou vyznačovať podoby ľudského šťastia a životného poslania".

Videozáznam príhovoru prof. Martina Hubu

P. Čatloš : Druhý príspevok formou videozáznam poslal riaditeľ CINRE Centrum intervenčnej neuroradiológie a endovaskulárnej liečby MUDr. Ivan Vulev, PhD. Vypočujete si šesť minút o tom, ako vybudovať jedinečnú nemocnicu, teda výpoveď, že zázraky sa nedejú samé od seba, ale vďaka konkrétnym ľuďom a ich spolupracovníkom. Teda, ako to ide.

Videozáznam MUDr. I. Vulev, PhD

P. Kasalovský : Z technických príčin svoj diskusný príspevok pripravil ako videozáznam ajKevin Peng Xu, syn zakladajúceho člena Medzinárodného mierového výborupodnikajúci v USA a spoločensky aktívny v štáte Kalifornia, vedúca osobnosť MEBO International, Ltd., Los Angeles a taktiež v pekingskom Inštitúte pomenovanom po jeho otcovi.

EN/SJ

Videozáznam vystúpenia Kevina Peng Xu-a, predstaviteľa MEBO Group z Los Angeles tlmočené do slovenčiny

EN

Videozáznam vystúpenia Kevina Peng Xu-a, predstaviteľa MEBO Group z Los Angeles v angličtine EN

P. Čatloš : Slovo majú najprv Peter Mihók, čestný predseda Svetovej komorovej federácie a predseda Slovenskej obchodnej komory, a po ňom Tomáš Malatinský, bývalý minister hospodárstva SR a prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

P. Mihók : Prvú polovicu septembra už dlhodobo nazývajú Francúzi - návrat. Je to čas, kedy po období dovoleniek postupne nabiehajú do plnohodnotného životného či pracovného tempa, kedy naplnení novou energiou sa nielen naštartovávajú na koncoročný finiš, ale pripravujú si tiež plány a prognózy pre budúcoročné, ale i dlhodobejšie obdobie. Toto všetko je ovplyvnené nielen kvalitou prežitých prázdnin či dovoleniek, ale aj reálnou situáciou, do ktorej sa vrátili, ako aj atmosférou doma, na pracovisku, v mieste bydliska či v krajine v ktorej žijú.

Prenesme si symbolicky tento tohtoročný podovolenkový návrat ku nám domov na Slovensko a pokúsme sa vydedukovať ako nás ovplyvní z hľadiska našej bezprostrednej budúcnosti. Jednoznačne môžeme povedať, že len málokto sa nevracia domov rád. Domov je pre nás všetkých miestom, kde sa cítime bezpečne, kde máme svojich príbuzných, priateľov a kolegov. Je prostredím, v ktorom sme vyrástli, dospeli a pripravili sa na život. Je tým bodom v našom svete, ktorý je súčasťou nášho bytia, a preto s ním veľmi často spájame aj svoju budúcnosť. V žiadnom inom jazyku ako v materinskom, aj keď ich ovládame viacero, nevyjadríme lepšie a úprimnejšie svoje city a nálady. Prostredníctvom neho sa zaraďujeme do etnickej skupiny so spoločnými koreňmi a históriou. On determinuje naše myslenie, aj spôsob riešenia našich autentických problémov v európskom či globálnom kontexte. Položme si preto každý vo svojom vnútri otázku do akého domova sa vraciame dnes začiatkom jesene roku 2021 a odpovedajme na ňu tak pravdivo ako len dokážeme.

Už niekoľko rokov silne krívame v dôležitých aspektoch nášho života. Stačí spomenúť hodnotový rámec jednotlivca i celej spoločnosti, vzájomnú neúctu jedného voči druhému, závisť či neuveriteľnú rozštiepenosť celej spoločnosti. Snáď ani niet serióznejšej oblasti nášho života, ktorá by nás nerozdeľovala a nestavala proti sebe. Je až neuveriteľné koľko deliacich siločiar dokázala vytvoriť malá päť a pol miliónová krajina.

Neustále delenie nás výrazne oslabuje pri hľadaní východísk a reagovaní na výzvy dnešnej ekonomicky, ekologicky, spoločensky a kultúrne prelomovej doby. Súčasných výziev je zrazu akosi veľa, a to nielen na Slovensku ale všade vo svete. Symbolicky sa dá povedať, že dnešným prístupom a riešeniami píšeme už dejiny budúcnosti.

Tou hlavnou témou pre nás všetkých musí byť výzva na udržateľnosť nášho vývoja. Určite máme viaceré jeho pozitívne črty nášho, ktoré sa vykazujú v rastových štatistických údajoch. Dosiahli sme pokrok v životnej úrovni. Horšia je situácia v ukazovateľoch, ktoré sa štatisticky nevykazujú. Sem patrí devastácia spoločnosti, odchod najmä mladých ľudí do zahraničia, čo spôsobuje, že počet občanov Slovenskej republiky postupne klesá a populačná krivka sa vyvíja nie pozitívnym smerom. Stále sa nám nedarí zastaviť degradáciu školstva a znižovanie úrovne vzdelania. Ohýbanie práva a právna neistota sú rizikovým faktorom pre nás všetkých. Intelekt sa vytráca tak zo spoločenského ako aj politického života. Ekonomika je tou oblasťou, ktorá nás všetkých nielen živí, ale aj načrtáva perspektívu nášho ďalšieho vývoja. Práve v tejto oblasti je otázka udržateľnosti viac ako aktuálna. Rozpočtová nezodpovednosť vytvára vrásky na čele všetkým súdnym ekonómom. Súčasný briskný vývoj cien energii, materiálov, potravín či nákladov na logistiku zasa trápi podnikateľov, aj spotrebiteľov. Udržanie konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky je tak bez aktívneho pôsobenia vlády viac ako ohrozené, a tým je ohrozená aj sociálna oblasť, ako aj všetky výdavkovo náročné kapitoly štátneho rozpočtu a vo finále životná úroveň a kvalita života nás všetkých.

Takto vnímam v súčasnosti náš podovolenkový návrat do reality dnešných dní a hľadám vnútornú silu na dostatok inšpirácie, ale aj spoločnosť múdrych, vzdelaných a rozhľadených ľudí schopných spoločne načrtnúť kontúry našej vlastnej renesancie, tak v osobnom, spoločenskom, ekonomickom ako aj duševnom rozmere. Riešenia nehľadajme len v dobrej intuícii, ale najmä v intelektuálnom zvládnutí zmien, ktoré nie že nás čakajú, ale v plnej svojej sile sa prejavujú už dnes v našom každodennom živote.

Videozáznam diskusného vstupu predsedu SOPK a čestného predsedu SKP Petra Mihóka

P. Čatloš : Tomáš Malatinský. Slovo má bývalý minister hospodárstva a súčasný predseda Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR

T. Malatinský : Nemecké voľby 2021 koncom septembra vyhrali sociálny demokrati , je to iste významná udalosť v našom širšom regióne. Naša, najmä hospodárska, previazanosť s touto krajinou je významná a to priamo, alebo cez spoluprácu v rámci EU.

Pozerám na nové výsledky, ktoré vlastne moc nové nie sú. Končí sa síce éra Angely Merkelovej a pravdepodobne aj jej strany ako "kancelárskej" strany, ktorú viedol nový líder CSU/CDU vo voľbách Armin Laschet . V Nemeckom Bundestagu však zasadnú reprezentanti strán, ktoré poznáme dlhé desaťročia. Nemecký volič opäť potvrdil dôveru k štandardným politickým stranám, ktoré sú zárukou predvídateľnej politiky aj keď po 16tich rokoch do kancelárskeho kresla opäť pravdepodobne zasadne socialista, tentoraz Olaf Scholz. Určite sa bude snažiť vytvoriť koalíciu z liberálnymi slobodnými a zelenými. Takúto koalíciu by asi rada ponúkla aj CDU/CSU, ktorá sa potom nazýva tzv. " Jamajská koalícia". Nech už to dopadne akokoľvek, je isté, že krajinu povedú politici s mnohoročnými skúsenosťami, s odborne pripraveným zázemím v relatívne stabilných stranách, a to je na správe krajiny vidieť.

Čo na toto všetko hovorí slovenský volič, ktorý je pred polčasom volebného obdobia. Posledné voľby sa rozhodol dať nebývalú šancu nováčikom . Podarilo sa zostaviť koalíciu, ktorá disponuje ústavnou väčšinou. Väčšina zo strán dnešnej koalície však existuje veľmi krátko a až na malé výnimky nemali skúsenosť s vládnutím na akejkoľvek úrovni štátnej správy ,alebo samosprávy.

Nie práve najlepšie hodnotenie nám nedávno vystavila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej správe pre NR SR koncom augusta 2021, s názvom Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel transparentnosti za rok 2020. V správe sa totižto konštatuje, že ešte pred vypuknutím krízy dosiahol indikátor dlhodobej udržateľnosti úroveň vysokého rizika a bol tak na najhoršej rovni od roku 2013. Samotná kríza ho ešte viac zhoršila.

V súčasnosti dosahuje Slovensko najhoršiu udržateľnosť verejných financií v rámci celej EÚ. Navyše máme výrazný nárast dlhu v roku 2020 a to nad všetky sankčné pásma, vrátane horného limitu, ktorý nastal už počas prvej väčšej krízy po prijatí ústavného zákona, ktorý mal prispieť k zodpovednému hospodáreniu z verejnými prostriedkami a predpokladal okrem limitu na dlh aj zavedenie operatívneho nástroja na riadenie rozpočtu - výdavkových limitov. Napriek tomu, že tieto nedostatky mala vláda ambíciu odstrániť a zaviazala sa k tomu vo svojom  programovom vyhlásení , si na jej implementáciu a realitu v praxi budeme ešte musieť počkať.

Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2021 a obhajoba jeho vysokého deficitu, bola najčastejšia argumentácia v zlom hospodárení svojich predchodcov a značných dopadoch na hospodárstvo v dôsledku krízy spôsobenej pandémiou. Tu treba spomenúť aj to , že podobné negatívne dopady na hospodárstvo mali aj iné krajiny v EÚ a okrem finančnej pomoci z EÚ, ako Plán obnovy a iné schémy prispeli na ozdravenie ekonomiky po kríze i zo svojich štátnych rozpočtov ďaleko efektívnejšie ako Slovensko. Zamestnávatelia z AZZZ SR iniciovali spolu s Právnickou fakultou UK, vznik spravodlivého a komplexného odškodňovacieho zákona v prípadoch ako bola a je pretrvávajúca kríza. Bohužiaľ po kompetenčných ťahaniciach, ktoré ministerstvo to vlastne bude robiť, sme sa k výsledku nedopracovali.

Okrem týchto zlých správ o stave verejných financií musíme konštatovať, že nemáme vo vyhovujúcom stave školstvo, ktoré stále negeneruje dostatok kvalifikovaného personálu pre slovenské hospodárstvo a ani pre ďalšie dôležité oblasti nášho života ako napríklad zdravotníci učitelia a pod.. Vymožiteľnosť práva sa skôr zhoršuje ako by sa zlepšovala, napriek tomu, že reorganizácia súdnictva a bezpečnostných zložiek je programom nejednej vládnej reprezentácie a túto poslednú nevynímajúc. Stav zdravotníctva, ktorého slabiny sa v prebiehajúcej pandémii naplno odhaľujú sa bezprostredne dotýka každej rodiny dokonca jednotlivca. Dlhodobo nedostatočné financovanie vedy , ale aj kultúry , zvyšujúce sa položky na financovanie náročných ekologických projektov a pnutie v oblasti dôchodkového zabezpečenia, ktoré nevyhnutne nastane z dôvodu starnutia obyvateľstva sú len niektoré s ťažkých tém, ktoré stoja pred touto a nasledovnými reprezentáciami, ktoré povedú našu krajinu .

Mali by sme všetci slovenský voliči veľmi dobre rozmýšľať, či v podmienkach spoločenského napätia a populistických vyhlásení je vôbec potenciál na vznik, prípadne obnova takej strany ,hnutia alebo iného zoskupenia, ktoré budú disponovať elitami, ktoré tieto náročné úlohy zvládnu a spolu sa pokúsime tento nezdravý stav napraviť. Najväčší problém vidím v tom, že do nezdravého prostredia slovenskej politiky ( ako konštatovala nedávno naša prezidentka vo svojom hodnotení pred NR SR) sa moc kvalitným, bezúhonným odborníkom , elitám nechce. Objednávku na to však dávame my voliči a ak ich definitívne odradíme ,nebudú už viac v ponuke na verejnú službu a nový so skúsenosťami a morálnym kreditom nám z neba nespadne.


 

Máme sa o čo oprieť. Doposiaľ sa slovenské hospodárstvo ako celok dokázalo z krízovými situáciami vysporiadať a veľmi skoro nabehnúť na štandardné rastové výkony . Podľa hodnotení bezpečnosti krajiny sme považovaný za jednu z najlepších. Vyhýbajú sa nám teroristické hrozby, nemáme zásadných etnických sporov a sociálny zmier sa doposiaľ podarilo udržať . Nestrácame sa i napriek predchádzajúcim výhradám v medzinárodnom porovnaní či už vo vede, kultúre, športe a mnohých iných oblastiach. Mnoho jednotlivcov dokázalo , že vedia byť doma i v zahraničí veľmi užitočnými odborníkmi v rôznych profesiách.


 

Preto by som chcel záverom vyjadriť presvedčenie, že Slovensko je dobrý projekt a za pár mesiacov, keď budeme spomínať 30 rokov od vzniku novodobej štátnosti, budeme môcť konštatovať , že nasmerované máme správne a máme pocit, že žijeme lepší a dôstojnejší život.

P. Kasalovský : Srdečný pozdrav do Iowy laureátovi "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2019 ambasadorovi Kennethovi Quinnovi, ktorý bol dobrých dvadsať rokov blízkym spolupracovníkom amerických ministrov zahraničných vecí a takpovediac duša prestížnej svetovej organizácie World Food Prize Foundation. Osobne bol na našej pôde v decembri 2019. Ako vidí Svet a vôbec ľudstvo v tretej dekáde tretieho tisícročia? O tom by mal hovoriť spolu s Jacquesom Hogardom na ďaľšom zhromaždení 9. decembra.

P. Čatloš : Naše mierne optimistické naladenie môže takpovediac schladiť prof. Juraj Sipko, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV, ktorý by mal odpovedať na otázku "Aký má byť náš a môj Svet ?".

J. Sipko :

"Ak má civilizácia prežiť, musíme pestovať vedu o medziľudských vzťahoch, schopnosť všetkých národov, všetkých druhov, žiť spolu, v rovnakom mierovom svete."

Franklin D. Roosevelt, 32. prezident USA

V tomto storočí sme svedkami dvoch historických kríz. Prvá hypotekárna kríza vznikla v bankovom sektore v USA. Postupne sa rozšírila do celého sveta, hlavne do priemyselne vyspelých štátov. Epicentrom, tak hypotekárnej krízy, ako aj svetovej finančnej krízy sa stali USA. Hlavnou príčinou vzniku a šírenia svetovej finančnej krízy bolo podcenenie rizika na všetkých úrovniach riadenia kompetentných organov štátnej správy v USA, tiež  audítorských a ratingových spoločnosti. V tomto kontexte možno hovoriť o kríze dôvery.

Svetová finančná kríza viedla k prehĺbeniu svetových ekonomických nerovnováh, príjmovej nerovnosti, rastu chudoby a bezprecedentného rastu zadlženosti jednotlivých sektorov, hlavne v priemyselne najvyspelejších štátoch sveta. Po ukončení svetovej finančnej krízy nastal proces nerovnomerného oživenia svetovej ekonomiky. Aj napriek relatívne dlhému časovému rastu svetovej ekonomiky po ukončení svetovej finančnej krízy sa nepodarilo znížiť ani rast nerovnosti ani narastajúci dlh na požadovanú úroveň. Neboli dostatočne vytvorené zdroje na výrazné zníženie dlhu v najzadlženejších štátoch sveta.

V roku 2019 bol zaznamenaný výrazný pokles rastu svetovej ekonomiky. Vznik a rýchle šírenie svetovej vírusovej krízy viedlo k bezprecedentnej svetovej recesií. COVID-19 odhalil nepripravenosť zdravotníctva takmer na celom svete čeliť tejto rýchlo sa šíriacej infekcii. Nepredvídateľné rýchle šírenie COVID-19 viedlo k prehĺbeniu nerovnosti, chudoby a enormného nárastu verejného dlhu, ale hlavne v priemyselne vyspelých štátoch.

Priemerný svetový verejný dlh pred vznikom svetovej finančnej krízy (2007) dosiahol úroveň 57% svetového HDP. Postupne sa zvyšoval a v roku 2010 dosiahol 73,8% svetového HDP. Aj napriek relatívne dlhému časovému obdobiu svetového hospodárskeho rastu (od r. 2010 - 2018) sa nepodarilo znížiť priemerný svetový verejný dlh, ktorý v roku 2019 dosiahol 103,8% svetového hospodárskeho rastu. COVID-19 viedol k ďalšiemu navýšeniu priemerného svetového dlhu a v roku 2020 dosiahol 120,1% svetového HDP. Niektoré priemyselné vyspelé štáty dosiahli viac, ako dvojnásobok rastu verejného dlhu. Napr. verejný dlh USA v roku 2007 dosiahol úroveň 62,3% HDP a v roku 2020 bol verejný dlh zaznamenaný na úrovní 132,8% HDP. Vzniká otázka, ako postupne znižovať bremeno verejného dlhu po ukončení svetovej vírusovej krízy ?

Na túto otázku možno nájsť odpoveď aj jedným z odporúčaní v zmysle záverov OSN ako znížiť obrovské výdavky na zbrojenie, ktoré v roku 2020 dosiahli viac ako 2 bilióny amerických dolárov. V porovnaní s rokom 2019 vzrástli o viac ako 3 % svetového HDP. Tieto výdavky, ktoré v ekonomickej teórii sú označované, ako kontraproduktívne by sa mohli efektívne využiť hlavne v tých oblastiach, ktoré najviac potrebujú, zdravotníctvo, školstvo, veda a výskum, vrátane infraštruktúry.

Názov dnešnej témy je "Aký má byť náš a môj svet". Moja odpoveď na dve časti. Prvá časť odpovede sa týka, kde sa nachádza súčasná civilizácia a čo je charakteristické pre jej vývoj. Sme svedkami toho, že súčasná civilizácia sa nachádza na križovatke svojho vývoja. Ešte stále uplatňovaný a deklarovaný model postavený na maximalizácii a akumulácii zisku nevytvára dostatočné podmienky pre udržateľný život na planéte. Hospodársky rast hnaný enormnou materiálnou spotrebou a konzumom tiež nevytvára priestor pre udržateľnosť ďalšieho vývoja života na planéte. Preto je potrebné prijať, ale hlavne implementovať taký transformačný/civilizačný model, ktorý vytvorí podmienky pre udržateľnosť života pre budúce generácie. Ponúka sa možnosť vytvoriť zelenú, digitálnu a sociálne spravodlivú ekonomiku. Takto koncipovaný model postavený na týchto troch základných pilieroch môže vytvoriť vecné a systémové predpoklady pre udržateľný, inkluzívny a sociálne spravodlivý model fungovania civilizácie.

Druhá časť odpovede na otázku, aký má byť môj svet. Na túto otázku dal odpoveď už takmer pred 50 rokmi v roku 1972 štvrtý kráľ Bhutanu Jigme Singye Wangchuck, ktorý oficiálne deklaroval, že "Hrubé národné šťastie je viac, ako Hrubý domáci produkt". Myšlienka "hrubého národného šťastia" sa postupne začala šíriť aj za hranice chudobného Bhutanu s orientáciou na nemateriálne šťastie. V súčasnosti je celý rad hodnotenia šťastia, ktoré zahŕňa "Index národného šťastia" napr. zdravie, vzdelanie, psychologický blahobyt, využitie voľného času, dobre riadená spoločnosť, vitálny život v komunitách, ekologická diverzifikácia odolnosť, vrátane životnej úrovne. V súčasnosti mnoho štátov má príkladné hodnotenie tohto indexu. Vo svetovom hodnotení dominujú hlavne škandinávske štáty na čele s Fínskom.

"Testom nášho pokroku nie je to, či pridáme viac hojnosti tým, ktorí majú veľa, ale to, či poskytneme dostatok tým, ktorí majú málo. Možno nebudeme schopní pripraviť budúcnosť pre svoje deti, ale môžeme pripraviť aspoň detí pre budúcnosť."

Franklin D. Roosevelt, 32. prezident USA

P. Kasalovský : Dovoľte mi poďakovať sa diskusným stretnutiam a podnetom v súvislosti s dnešným programom, predovšetkým pani Eleonóre Bujačkovej, ktorá bola v rokoch 1993 - 2004 mojou zástupkyňou šéfredaktora v Hospodárskych novinách a potom Hospodárskom denníku, ďalej pánom Gabrielovi, Mihókovi, Barcíkovi, Šálymu, Čatlošovi, Čupkovi, Malatinskému, Michalkovi, Geregayovej a ďaľším členom združenia a našim sympatizantom. Ani protipandemické opatrenia a neveľmi žičlivá spoločenská atmosféra nám nezabránili komunikovať - ostať človečenskými.

Prosím, aby ste venovali symbolickú minútu ticha pani Viere Starej, ktorá zomrela 10. septembra. V roku 1996 prevzala pre Hlas Ameriky Zlatý biatec a spolupracovala s nami plných 29 rokov a tri týždne. A to aj pri príprave tohto zhromaždenia a tiež decembrového. Vyše dvadsať rokov bol naším členom aj zomrelý doc. MUDr. Jaroslav Hinšt, CSc.

Dnešné diskusie by mali pokračovať prezenčným zhromaždením 9. decembra v Pálffyho paláci za internetovej účasti minimálne jednej a maximálne dvoch svetových osobností. Bude to zhromaždenie o recidíve fašizmu, o autokratoch, o oligarchoch, o vojnychtivých osôbkach s bielymi goliermi a o tom, ako docieliť plnenie či skôr približovanie sa k termínu, ktorý obsahuje Šťastie.

Ďakujem aj skvelej tlmočníčke pani Diane Šimovej a za technickú spoluprácu spoločnosti media TOP, no a partnerom : pánom Jiřímu Mikulenkovi, Petrovi Čatlošovi, Antonovi Barcíkovi, Ladislavovi Krajňákovi a CK Hydrotour.


Do diskusie nadchádzajúceho 238. zhromaždenia združenia prispievajú viacerí členovia a hostia príspevkami vopred.

Dr. Ján Šály: Priestor pre rozbeh spoločnosti Prof. Ing. Mgr. Jaroslav Husár, CSc.: Maastrichtské kritéria - základ vzniku ekonomických problémov