pozvánka

XI. valné zhromaždenie fotoobjektívom Juraja Bartoša (Bratislava, Pálffyho palác na Zámockej ulici v Bratislave, 13.00 - 16.30 h)

Časť členstva a hostí v hlavnej sále v Pálffyho paláca.


Mýty o protikomunistickom odpore na Slovensku, tak nazval svoje zamyslenie sa 1. podpredseda vlády národného porozumenia ČSFR v rokoch 1989-1990, predseda vlády SR v rokoch 1991-1992 a laureát miléniového Zlatého biatca JUDr. Ján Čarnogurský.


Posolstvo časti členov združenia účastníkom decembrovej kodaňskej konferencie OSN o klimatickej zmene uviedol predseda MVO Ľudia a voda Michal Kravčík.


Predstaviteľ Deloite v SR, bývalý guvernér NBS Vladimír Masár, za ním doc. MUDr. Emil Huraj, CSc. a vydavateľka časopisu XXI. storočie Zdenka Rabayová.


Po celom rade ruských osobností s čestným členstvom v združení sa prvým riadnym členom stal advokát Vladislav Pestov. Vo svojom príhovore sa venoval predovšetkým otázkam možností rozvoja rusko-slovenských hospodárskych a ľudských vzťahov.



Ján Čarnogurský :

Mýty o protikomunistickom odpore na Slovensku

(Príspevok na zhromaždení Hospodárskeho klubu v Bratislave dňa 29. 10. 2009.)

Príprava a priebeh Nežnej revolúcie na Slovensku sa stal postupne známym. Odozva pádu komunizmu v celej Európe ukázala, že účasť a podiel na zvrhnutí komunizmu a nastolení demokracie je súčasťou legitimácie pre súčasnú Európu a východiskom pre sebavedomé vystupovanie. Zvrhnutie komunizmu bolo základným predpokladom pre zjednotenie Európy všeobecne a zjednotenie Nemecka osobitne. Po páde železnej opony sa ukázalo, že tzv. Východná Európa nemala námietky proti zjednoteniu Nemecka, ale Veľká Británia a Francúzsko určité námietky vznášali. O to však teraz nejde. Pri mediálnom odkrývaní protikomunistického odporu na Slovensku sa vytvorili a udržiavajú sa mýty, ktoré poznanie protikomunistického odporu na Slovensku deformujú. Pokúsim sa aspoň niektoré z nich dať na pravú mieru. Poznamenávam, že niektoré mýty sú pozitívne, niektoré negatívne a ku obom kategóriám dávam obraz, ktorý som videl vlastnými očami.

1. Málo chartistov na Slovensku. Takmer každé referovanie o protikomunistickom odpore na Slovensku, osobitne o Nežnej revolúcii sa začína konštatovaním, že na Slovensku bolo málo chartistov. Naozaj ich bolo ani nie desať. Mýtus spočíva v tom, že by ich malo byť viac. Dôvod spočíva v tom, že Charta 77 zodpovedala českým, osobitne pražským podmienkam odporu proti komunizmu, ale nezodpovedala slovenským. Charta 77 obsahovala legalisticky poňaté požiadavky na dodržiavanie ľudských práv, ktoré sa odvolávali na vyhlášku č. 120/1976 Zb. o pakte o ľudských právach. Tie zase vychádzali z uzáverov Helsinskej konferencie z roku 1975. Charta 77 mohla počítať s mediálnou a diplomatickou podporou Západu po celý čas svojej existencie. Charta 77 trvala ani nie tri mesiace a holandský minister zahraničných vecí Hans van der Broek, keď navštívil Prahu, prijal aj hovorcu Charty prof. Jana Patočku. Jan Patočka potom následne pri výsluchu na ŠtB utrpel infarkt a zomrel, ale to je už iný aspekt veci. Kedykoľvek polícia zatkla alebo zadržala signatára Charty, v priebehu hodín o tom hlásili západné oznamovacie prostriedky. Slovensko s ničím takým nemohlo rátať. V Bratislave nebol žiadny korešpondent západných médií. Dochádzali sem iba korešpondenti akreditovaní v Prahe. Nebolo tu západných diplomatických úradov. Americký generálny konzulát bol zavretý a iba asi raz do mesiaca prichádzali do budovy na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave na deň - dva americkí diplomati z Prahy. Pre ilustráciu stačí malé porovnanie. Sviečková manifestácia v marci 1988 bola masovejším vystúpením proti režimu aj s politickými požiadavkami, než Charta 77. O sviečkovej manifestácii však v nasledujúcich dňoch boli v západnej tlači iba niekoľkoriadkové stručné informácie. So spravodajstvom o Charte 77 sa to nedalo porovnať. Vnútorná štruktúra Charty 77 odrážala spoločenské pomery v Českej republike. Spomedzi troch hovorcov Charty bol spravidla jeden vylúčený komunista, jeden praktizujúci kresťan, či katolík alebo príslušník niektorej protestantskej cirkvi, a jeden bol z prostredia tvorivej inteligencie. Na Slovensku vylúčení komunisti až do novembra 1989 nedokázali vytvoriť ucelené zoskupenie, ktoré by sa výraznejším spôsobom zúčastňovalo na odpore proti komunizmu. Alexander Dubček bol solitér. Taktiež tvorivá inteligencia nevytvorila žiadne významnejšie zoskupenie proti režimu. Ťažisko odporu proti komunizmu na Slovensku bolo v kresťanskom prostredí, so všetkými osobitosťami tohto prostredia. Netreba opomínať ani kvantitatívnu stránku veci. Chartu 77 podpísalo do r. 1989 asi 1300 - 2000 signatárov, z nich aktívnych bolo 200-300 ľudí. Tajná cirkev na Slovensku zahrnovala väčší počet ľudí, na Sviečkovej manifestácii sa zúčastnili tisíce a takú mohutnú verejnú demonštráciu Charta 77 nedokázala zorganizovať nikdy. Charta 77 mala dôležité postavenie v odpore proti komunizmu tým, že ovplyvňovala trendy a formy odporu. Bola schopná dať legitimitu aj inej forme odporu a v takom prípade zahraničná podpora nemala pochybnosti aj napriek komunistickej propagande (napr. prípad Ivan Polanský na Slovensku). Odpor proti kontinentálnemu diktátorskému režimu, akým bol komunizmus, sa vždy musel opierať o najhlbšie národné tradície každej spoločnosti. Používať akési teoreticko-politologické kritéria pre hodnotenie odporu proti komunizmu je smiešne. Taký odpor by komunistická polícia hravo potlačila. Slovenský odpor proti komunizmu sa preto opieral o slovenské národné tradície a historické skúsenosti, český o české. Nemožno preto mechanicky prenášať české formy odporu proti komunizmu na Slovensko a podľa nich posudzovať intenzitu slovenského odporu. Ak by sme rovnakým spôsobom postupovali napr. pri porovnávaní a posudzovaní poľského a českého odporu proti komunizmu, český odpor by vyznel ako zanedbateľne slabý.

2. Miernejšia normalizácia na Slovensku. Ďalším mýtom je tvrdenie, že normalizácia na Slovensku bola miernejšia ako v Českej republike. Opiera sa o rovnaké nevedecké východiská ako predchádzajúce tvrdenie, že na Slovensku bolo málo chartistov. Áno, vylúčených straníkov z kultúrnej fronty najskôr umiestnili v rôznych výskumných ústavoch, kde boli zastrčení, mohli robiť akúsi kancelársku prácu a očakávalo sa od nich, že budú ticho. Tak mohol ideologický tajomník UV KSS Miroslav Kusý po vylúčení zo strany pracovať v akomsi výskumnom ústave kultúry. Historik Jozef Jablonický mohol pracovať v lokálnom historickom ústave. Takto by sa dalo pokračovať. Až keď niektorí z nich neboli ticho, režim pritlačil viac a poslal ich k lopate, napr. Miroslava Kusého. To sa však týka početne bezvýznamnej skupiny vylúčených straníkov, predtým vo vyšších funkciách, do ktorých sa - mimochodom - dostali cez členstvo v strane a ktorí nemali na Slovensku žiadnu sociálnu oporu. Režim jednoducho vedel, že sa ich nemusí obávať a preto na nich nemusí viacej zatlačiť. Toto bol rozdiel oproti Českej republike, kde vylúčení straníci pravdepodobne predstavovali výraznejšiu silu, aspoň potenciálnu a režim sa ich musel viacej báť. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že v Čechách existovala skupina radikálnejších komunistov okolo Kapeka, Indru neskôr Štěpána a ďalších, ktorí dobre poznali svojich vylúčených nedávnych kolegov a dali im to pocítiť. Stačí si prečítať niekoľko čísiel týždenníka Tribuna, ktorý začalo vydávať na jeseň 1968 Byro pre riadenie straníckej práce v českých zemiach. Na Slovensku sa režim musel najviacej obávať kresťanského podzemia a osobitne tzv. tajnej cirkvi. Proti nej nemal žiadne zľutovanie. Vtedajší tajný biskup Ján Chryzostom Korec pracoval až do penzie ako opravár výťahov. Dnešný košický arcibiskup Alojz Tkáč pracoval ako vodič električky, biskup Rudolf Baláž ako šofér. Procesy za marenie dozoru nad cirkvami prebiehali na Slovensku celé 70-te a 80-te roky s nepodmienečnými trestami. Vyhadzovanie lekárov a učiteliek zo zamestnania pre návštevu kostola prebiehalo taktiež celé 70-te a 80-te roky. Mýtus o miernejšej normalizácii na Slovensku sa s týmito ľuďmi nezaoberá. Opäť mechanicky prenáša kritéria z Českej republiky na Slovensko.

3. Sviečková manifestácia. Sviečková manifestácia 25. marca 1988 bola prvým masovým verejným vystúpením na uliciach proti režimu v bývalom Československu po roku 1969. Je už známe, že došlo ku nej na podnet Mariána Šťastného, vtedy predsedu Svetového kongresu Slovákov zo zahraničia, ktorý chcel 25. marca 1988 zorganizovať demonštrácie pred československými veľvyslanectvami vo viacerých západných krajinách za dodržiavanie občianskych práv. Nakoniec bola demonštrácia iba v Bratislave. Sviečková manifestácia sa organizovala na úplne odlišných princípoch, než aké boli použiteľné v Českej republike alebo v západnej Európe. Požiadavky manifestácie boli tri: menovanie katolíckych biskupov na Slovensku pápežom, úplná náboženská sloboda a dodržiavanie ľudských práv. Už takáto kombinácia požiadaviek je nepredstaviteľná v Čechách a v každej západnej krajine. Ale práve takáto kombinácia oslovovala na jednej strane jednoduchých veriacich ľudí, na druhej strane mestskú inteligenciu. Stačí si prečítať esej o účasti na Sviečkovej manifestácii, ktorú napísal Martin M. Šimečka do samizdatovej tlače krátko po manifestácii. Manifestácia nevyžadovala žiadneho rečníka, pretože toho by polícia okamžite zatkla. Sama osebe nedávala polícii zámienku na zásah, a keď polícia napriek tomu zasiahla vodnými delami a zatýkaním účastníkov, protiprávnosť jej postupu bola tým zjavnejšia. Americký historik Padraic Kenney v knihe Karneval revoluce (vyšiel aj český preklad) uvádza časovú tabuľku udalostí vo východoeurópskych krajinách od roku 1975 až do konca. Z tabuľky vyplýva, že Sviečková demonštrácia v Bratislave a demonštrácia v Budapešti ku 15. marcu 1988 boli prvé masové demonštrácie v bývalom Východnom bloku. Ku budapeštianskej demonštrácii sa ešte vrátim. Sviečková demonštrácia našla odozvu samozrejme aj v českej a slovenskej samizdatovej tlači a nasadila latku pre ďalšie vystúpenia proti režime. Sviečkovú manifestáciu prekonali čo do počtu účastníkov až demonštrácie v Prahe v októbri 1988 na počesť výročia založenia republiky. Sviečková manifestácia sa však spomína skôr okrajovo, najmä v Českej republike a pri hodnotení protikomunistického odporu v Československu ako celku.

4. Štátne symboly a výročia. Najväčší mobilizačný potenciál majú v každej spoločnosti výročia z národných a štátnych dejín, ktoré každý pozná, možno sú niektoré opradené legendami, ale sú schopné zhromaždiť ľudí, aby si ich jednak pripomenuli a jednak demonštrovali proti vládnucemu režimu, ak si myslia, že sa režim od tradícii odchyľuje. Sú spojené s patriotizmom v najlepšom zmysle slova. Práve takéto výročia používala opozícia v okolitých štátoch, resp. aj v Českej republike, na organizovanie demonštrácii proti vládnucemu komunistickému režimu. V Budapešti to bola už spomenutá demonštrácia ku 15. marcu, ktorá sa viaže na marcovú revolúcia z roku 1848. V Prahe výročie založenia Československej republiky v r. 1918, v Poľsku majú takých výročí viac. Veľký potenciál na mobilizovanie ľudí má aj obeť života za spoločenské ciele. Takou obeťou bolo pálenie sa Jana Palacha. V samotnom novembri 1989 aj falošná správa o smrti študenta pri študentskej manifestácii 17. novembra 1989 stačila, aby sa z nej rozhoreli veľké demonštrácie po celej republike. Opozícia má výrazne uľahčenú prácu, ak organizuje povedzme demonštráciu proti vládnucemu režimu práve v súvislosti s takým nejakým štátnym výročím, alebo smrteľnou obeťou vládnuceho režimu. Slovensko žiadne takéto výročie nemalo, ktoré by mohlo použiť. Vznik Československej republiky v roku 1918 sa na Slovensku nevníma ako historická udalosť s výrazným mobilizačným potenciálom. V tomto texte sa nebudú rozoberať príčiny. Štátne tradície sa mohli viazať iba na Slovenský štát z rokov 1939 - 45, ktorý bol pre takéto účely nepoužiteľný. Slovenské národné povstanie nezanechalo jednoznačný odkaz - príčiny sa tu opäť nebudú rozoberať - a odkaz SNP si privlastňoval vládnuci režim. Smrť generála M. R. Štefánika mala v sebe určitý mobilizačný potenciál a ten slovenská opozícia použila v máji 1989 na Bradle. Mobilizačné impulzy, ktoré u okolitých národov a štátov mali v sebe najväčší potenciál, na Slovensku boli nepoužiteľné. Slovenský odpor proti komunizmu sa preto musel opierať o iný mobilizačný potenciál. Tým je v každej spoločnosti náboženstvo. Je to však abstraktnejší potenciál, ako sú významné národné a štátne výročia. Organizovať opozíciu okolo náboženstva je preto ťažšie. Mobilizačný potenciál náboženstva však nemá v sebe deformácie, ktoré hrozia z národných a štátnych výročí. Doteraz však nikto neocenil, že Sviečková manifestácia, ktorej rozhodujúcim impulzom bol impulz náboženský, predbehla v celej strednej Európe, resp. s výnimkou Budapešti, verejné demonštrácie proti režimu opierajúce sa o národné a štátne výročia.

5. Velehrad, petícia moravských katolíkov. V roku 1985 sa uskutočnili na Velehrade slávnosti pri príležitosti 1100. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Na slávnosti sa zúčastnilo asi 150 - 200 tisíc veriacich, z nich väčšina zo Slovenska. Prítomný bol vatikánsky štátny sekretár kardinál Casaroli. Išlo o významné výročie, všeobecne zakotvené vo vedomí ľudí a samozrejme, pripomínané v katolíckych kostoloch po celom štáte. Komunistický režim ho preto tiež nemohol ignorovať a vyslal na Velehrad ministra kultúry Českej republiky Milana Klusáka. Ten sa vo svojom prejave pokúsil redukovať misiu sv. Cyrila a Metoda iba na kultúrnu a jazykovú misiu. Napr. nepoužíval označenie svätí Cyril a Metod, ale iba Cyril a Metod. Zhromaždení veriaci ho vypískali, kričali "svätí Cyril a Metod" a zhromaždenie sa zmenilo na demonštráciu proti režimu.

Na jeseň 1987 moravský roľník Augustín Navrátil sformuloval 31 požiadaviek moravských katolíkov na štátne orgány o náboženskej slobode. Požiadavky boli napísané jednoduchým, zrozumiteľným jazykom. Požiadavky podporil pražský kardinál Tomášek a začala sa zbierka podpisov pod požiadavky ako petíciu. Do začiatku roka 1988 sa nazbieralo asi pol milióna podpisov, z toho asi 2/3 na Slovensku. Pravdepodobne možno považovať túto petičnú akciu za najväčšiu v komunistickom bloku a to už je čo povedať. Zbieranie podpisov odhalilo, že tajná cirkev má pokryté celé Slovensko svojimi aktivistami, potvrdila, že existuje ústredie, ktoré je schopné dávať pokyny tajnej cirkvi na celom Slovensku. Pokyny, samozrejme, sa museli pohybovať v operačnom svete tajnej cirkvi a neboli použiteľné napr. pre Chartu 77. Pre režim však množstvo podpisov a spôsob ich zbierania bol signálom, že má proti sebe neviditeľného odporcu, ktorý môže za určitých okolností povstať a stať sa nezvládnuteľným. Aj Velehrad, aj petícia moravských katolíkov sa uvádzajú iba okrajovo v analýze protikomunistického odporu v celom Československu.

6. Spolupráca disentu. V priebehu normalizácie po roku 1969 sa samostatne a podľa vlastných podmienok vyvinul disent proti režimu na Slovensku a v Českej republike a na Slovensku kresťanský disent a tzv. občiansky. Každý z nich vychádzal z vlastných podmienok a spočiatku operoval len medzi svojimi. Od konca 70-tych rokov Štátna bezpečnosť na Slovensku videla, že jej hrozí veľké posilnenie disentu, ak by sa na Slovensku spojil kresťanský disent s občianskym a v rámci Československa slovenský a český disent. V rámci svojich možností sa snažila udržiavať izolovanosť týchto disidentských smerov. Vzájomné kontakty medzi nimi stále existovali, ale boli príliš slabé, aby stačili na prepojenie smerov. V polovici 80-tych rokov došlo ku takému zintenzívneniu kontaktov a vzájomnej pomoci, že možno hovoriť o prepojení týchto disidentských hnutí. Na Slovensku rodiace sa hnutie Zelených zasahovalo do občianskeho aj kresťanského disentu, rovnako, síce v menšej intenzite, nezávislí umelci. Začalo dochádzať ku pravidelným stretnutiam aktivistov kresťanského disentu s vylúčenými straníkmi. Nebohý Milan Šimečka, ako Moravák žijúci v Bratislave, prepojil slovenský a český disent a naučil cestovať do Prahy na zasadnutia opozície viacerých aktivistov zo Slovenska. Treba povedať, že prepojenosť českého a slovenského katolíckeho disentu existovala nepretržite. Nadväzovala na posolstvo chorvátskeho jezuitského kňaza Tomislava Poglajena - Kolakoviča. O Kolakovičovi bolo stále ešte napísané málo. Kolakovičovi žiaci spolu odsedeli roky vo väzniciach na Slovensku aj v Čechách. Po prepustení sa pravidelne stretávali a udržiavali slovensko-český dialóg, ktorý trvá až doteraz. Prepojenie disidentov v 80-tych rokoch vytvorilo podmienky pre zjednotené vystupovanie na novembrových tribúnach v roku 1989.

7. Pomoc českého disentu. Vystúpenie Charty 77 bolo medzníkom v protikomunistickom hnutí v Československu. Charta ukázala, že verejne odporovať režimu je možné, pravda za cenu ťažkých obetí. Okolo Charty začali vychádzať samizdatové časopisy, organizovali sa petície za oslobodenie väznených a pod. Najmä periodická samizdatová tlač na Slovensku nadväzovala na periodickú samizdatovú tlač v Českej republike. České formy odporu proti komunizmu, ktoré boli prenosné na Slovensko, sa stali inšpiračným zdrojom. Štátna bezpečnosť na Slovensku sa snažila onálepkovať každý odpor proti komunizmu ako pokračovanie ľudáckeho hnutia, klérofašizmus a pod. Pre zahraničných obhajcov disidentov by bolo ťažké rozlíšiť, v čom má komunistická propaganda pravdu a v čom jednoducho klame. Taký bol prípad Ivana Polanského, ktorého zatkli v roku 1987 a obvinili z podpory a rozširovania fašizmu. Ivan Polanský pripravil samizdatový zborník o Andrejovi Hlinkovi a pri domovej prehliadke sa našli u neho materiály aj o Jozefovi Tisovi. Ivana Polanského sa však zastala Charta 77 a vydavatelia českej samizdatovej tlače podpísali prehlásenie, kde ponúkali svoje vlastné zatknutie, keď za rovnakú činnosť zatkli Ivana Polanského. Tým bolo pre západných publicistov vybavené, či Ivan Polanský bol klérofašistom alebo nebol, jednoducho nebol a dostával zo Západu plnú publicistickú a diplomatickú podporu. Podobne vo februári 1988 Pravda a Rudé právo uverejnili seriál článkov proti Pavlovi Čarnogurskému, otcovi autora tohto textu. V seriáli sa poukazovalo najmä na činnosť Pavla Čarnogurského počas Slovenského štátu. Na podporu Pavla Čarnogurského podpísali prehlásenie všetci známi českí disidenti na čele s Václavom Havlom. Český disent taktiež sprostredkoval odovzdávanie správ smerom na Západ prostredníctvom diplomatických kanálov, ktoré mal v pražskom diplomatickom zbore. Na Slovensku nič také by nebolo možné. Pomoc českého disentu slovenskému výrazne zvýšila obranu slovenských disidentov v prípade ich zatknutia alebo iných policajných opatrení.

8. Rýchlosť pádu komunizmu v Československu. Do mýtickej podoby sa dostáva porovnávanie rýchlosti pádu komunistického režimu v Československu, Poľsku, Maďarsku, azda aj v iných krajinách. Československo vychádza pri takomto porovnávaní najlepšie, režim padol približne za dva týždne. Je užitočné pozrieť sa bližšie na realitu. Režim naozaj padol v Československu rýchlo, a to z dvoch príčin, z jednej vonkajšej a z jednej vnútornej. Vonkajšia príčina spočívala v tom, že ku dňu 17. novembra 1989 už v bývalom Východnom Nemecku padol Berlínsky múr, v Poľsku bola nekomunistická vláda Tadeusza Mazowieckeho, v Sovietskom zväze bola perestrojka Michaila Gorbačova a Maďarsko prepúšťalo východných Nemcov cez svoju hranicu do Rakúska. Čiže Československo bolo už obkľúčené de facto nekomunistickým Poľskom a krajinami s kvalitatívne iným komunizmom (NDR, ZSSR, Maďarsko). Geopoliticky nemal československý komunistický režim iného východiska, než sa vzdať. Oprieť sa o vnútornú oporu nemohol, pretože takú nemal. Bojovať za svoj režim komunisti neboli ochotní. Kladenie odporu by znamenalo nevyhnutnú porážku pre komunistov s následným väznením a trestami. To nikto z nich nebol ochotný riskovať. Vnútornou príčinou bola jednotnosť opozície. Jednotnosť spočívala v tom, že opozícia na Slovensku aj v Českej republike nastoľovala iba také požiadavky, v ktorých sa zhodovala, čiže slobodné voľby, parlamentnú demokraciu, trhové hospodárstvo, európsku integráciu. Slovenská opozícia nenastoľovala požiadavky napr. na zmenu štátoprávneho postavenia Slovenska. Malá rozdielnosť sa črtala v podpore kandidatúry Alexandra Dubčeka na post prezidenta republiky. Slovenská opozícia, reprezentovaná VPN, však podporila Václava Havla. Opozícia v Československu sa v novembri a decembri 1989 opierala takmer výlučne o státisícové demonštrácie v mestách. Akonáhle by cez média prenikli správy o závažnejších rozdieloch v postojoch českej a slovenskej opozície, mohlo by to výrazne znížiť ochotu ľudí prichádzať na námestia a demonštrovať. Taktiež bolo dôležité, že Václav Havel bol prijatý ako všeobecne uznávaný symbol Nežnej revolúcie, ktorý predstavoval hrot tlaku na komunistický režim. Pokiaľ vystupovali iné zoskupenia s inými požiadavkami, napr. slovenskí vylúčení straníci s kandidatúrou Dubčeka na post prezidenta, ich pozícia bola slabá, pretože v predchádzajúcich rokoch sa neprejavili v odpore proti komunistickému režimu takmer žiadnym spôsobom. Neskorší bojovníci za osamostatnenie Slovenska nemali za sebou žiadnu bilanciu odporu proti komunizmu v podobe samizdatov, či iných vystúpení,. Taktiež ich bolo preto možné v prvých mesiacoch ignorovať. Najmä predčasné vznášanie požiadaviek na zmenu štátoprávneho usporiadanie Československa by veľmi oslabilo tlak na komunistický režim a v skutočnosti by mu dodalo novú legitimitu. V novembri a decembri 1989 hlavnou výzvou bolo zvrhnutie komunizmu a všetko ostatné muselo ustúpiť.

Ku rýchlosti pádu komunizmu prispelo aj zosúladenie a vyrovnanie národných foriem odporu proti komunizmu v Čechách a na Slovensku. Po vystúpení Charty 77 český odpor proti komunizmu v republike udával tón. Budúci historici azda na základe analýz dôjdu k uzáveru, že ku určitému vyrovnaniu slovenského a českého odporu proti komunizmu dochádza niekedy okolo roku 1987. Na Slovensku vystúpili Zelení s publikáciou Bratislava nahlas, ktorá predbehla výsledky hnutia Zelených v Českej republike. Nasledovala petícia moravských katolíkov a Sviečková demonštrácia. Americký historik Padraic Kenney vo svojej knihe Karneval revoluce píše, že okolo polovice 80-tych rokov vo viacerých bývalých komunistických krajinách dochádza ku vyčerpaniu a opotrebovaniu pôvodných protikomunistických hnutí a iniciatívu preberajú novovznikajúce. Toto zistenie azda platí aj na Československo.

Československo malo za sebou komplikované dejiny a obývali ho dva národy, ktoré si boli navzájom blízke, ale boli dva. Priebeh odporu proti komunizmu a nakoniec aj rozdelenie republiky možno položili nový typ vzájomných väzieb medzi Slovákov a Čechov. Preveriť ich však budú musieť až budúce krízy.

Október 2009


Výročná správa správcu dr. Petra Kasalovského XI. valnému zhromaždeniu združenia

Dámy a páni,
dovoľte mi privítať všetkých riadnych a čestných členov a celý rad hostí v 17. roku činnosti nášho združenia. Osobitne sa teším prítomnosti prvého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča.
Na dnešné valné zhromaždenie potvrdilo záväzne svoju účasť 78 riadnych a čestných členov, t.j. 38,8 % z evidovaného členstva. Ospravedlnilo sa 60 členov, t.j. 29,9 % z celkového počtu členov. Podľa Stanov, časť V., bod 5 a 9, z 27. 9. 2004 XI. valné zhromaždenie je uznášaniaschopné a to väčšinou prítomných členov. Na dnešnom zhromaždení je trinásť hostí, z nich jeden je z Českej republiky a dvaja sú z Rakúska.
Dovoľte mi, aby som navrhol za zapisovateľa Jána Šályho a za overovateľa Juraja Dlhopolčeka. Ďalej navrhujem zloženie volebnej komisie : Eleonóra Bujačková, Jozef Dolník a Milan Zeman.
Po jedenásty krát mám povinnosť predložiť Vám výročnú správu. Desiate valné zhromaždenie bolo 28. februára 2008. Odvtedy uplynulo dvadsať mesiacov. Ako sme sa vyrovnali s úlohami, ktoré sme si stanovili ako hlavné na obdobie dvoch rokov. Boli to dve veľké témy : 1. podmienky na podnikanie a 2. životné podmienky obyvateľstva - občana, a to v takomto poradí : životné prostredie a voda, vzdelanosť a kultúrnosť, zdravie a telesná zdatnosť, bezpečnosť a občianska dôstojnosť a doprava.

Vážení prítomní, pripomeniem program jednotlivých zhromaždení. Nové obdobie sme začali videokonferenciou s bývalým ruským premiérom a prezidentom Ruskej obchodnej a priemyslovej komory Jevgenijom M. Primakovom pod názvom Mosty priateľstva. Na 74. riadnom zhromaždení a celkove 203. klubovom podujatí sa potvrdila v diskusii aktuálnosť našich hlavných tém, ale ruská strana vyznačila aj rámec možnej problémov vo svetovom hospodárstve.
V poradí 75. riadne zhromaždenie, ktoré bolo zvolané na 29. mája, som zrušil, keďže predseda vlády Róbert Fico zmenil svoj program. Stalo sa tak po prvýkrát v klubovej histórii.
Trojčlenná klubová delegácia bola 4. júna prijatá prezidentom Ruskej obchodnej a priemyslovej komory Jevgenijom M. Primakovom a jeho spolupracovníkmi. Výmena názorov sa týkala vývoja svetového a ruského hospodárstva, vzťahov medzi Ruskom a Spojenými štátmi, vody ako globálnej priority č. 1, ako aj možností rozvoja rusko-slovenských hospodárskych vzťahov.
Správcovi klubu bol doručený 5. júna 2008 list, ktorý obsahoval poďakovanie pápeža Benedikta XVI. za záujem o jeho prácu, a zároveň ocenenie klubových aktivít.

Ďalšie 76. riadne zhromaždenie sa uskutočnilo v posledný deň septembra. Hosťom bol minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek, ktorý hovoril o podmienkach podnikania v SR. Predseda partnerskej MVO Ľudia a voda Michal Kravčík uviedol program integrovanej protipovodňovej ochrany a opatrenia proti klimatickým extrémom vôbec. O dôsledkoch Alzheimerovej choroby z ekonomicko-sociálneho hľadiska hovoril prof. Michal Novák, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV a Centra excelentnosti. Poslankyňa NR SR Zdenka Kramplová ozrejmila viaceré otázky potravinovej bezpečnosti.
V poradí 77. riadne zhromaždenie bolo 30. októbra 2008. O ústavnosti v SR hovorila predsedníčka Ústavného súdu SR Iveta Macejková. Akuálnymi otázkami medzinárodnej politiky sa venoval minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Slovensko-maďarské vzťahy v 21. storočí vyznačil klubový správca Peter Kasalovský. Problematiku cestovného ruchu rozviedol Ján Bočkay. Na tomto zhromaždení prehovoril aj francúzsky veľvyslanec Henry Cuny a osobitne ocenil pôsobenie Jána Kubiša ako ministra zahraničných vecí SR.
V závere novembra bola diskusia s guvernérom NBS Ivanom Šramkom o vývoji na svetových kapitálových a finančných trhoch, ako aj význame nášho vstupu do eurozóny. Predseda vlády Robert Fico síce avizoval, že príde na klubovú pôdu, ale tentokrát mu to znemožnila situácia v parlamente.
Sedemdesiatedeviate riadne zhromaždenie sa konalo 24. februára 2009. Úvodné slovo na tému Ako čeliť negatívnym dôsledkom globalizácie a postupujúcej hospodárskej krízy predniesol správca Peter Kasalovský. V tejto súvislosti priblížil spoločný dokument MVO Ľudia a voda, ZMOS a združenia NEF Hospodársky klub Slovenské vody pre ľudí. Prezentoval aj podnikateľský zámer Euročas, a.s., Brno na splavnenie národnej rieky Váh, ako aj niekoľko ďalších podnetov na elimináciu dôsledkov postupujúcej hospodárskej a finančnej krízy. Trinásteho marca odovzdal tieto materiály v prítomnosti spolupredsedu Slavomíra Hatinu a Ladislava Krajňáka predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi.
Druhou hlavnou témou klubového zhromaždenia bola diskusia na tému Čo je nevyhnutné pre národnú úspešnosť v súťaži medzi národmi. Úvodné slovo mali prezident Slovenskej rektorskej konferencie a rektor Slovenskej technickej univerzity prof. Ladislav Báleš a prorektor Technickej univerzity v Košiciach prof. Juraj Sinay.
Jedenásť členov klubu prijal v polovici marca náš čestný člen od roka 1995 český prezident prof. Václav Klaus. Prezentoval svoje názory na vývoj Európskej únie, ale aj na problematiku klimatických zmien. Priblížil obsah svojich vystúpení a poznatky z pobytu v Spojených štátoch. S jeho súhlasom boli zverejnené na našej webstránke.
Naše združenie participovalo na májovej konferencii s problematikou Globálna kríza 21. storočia s Fakultou ekonómie a podnikania Bratislavskej vysokej školy práva.
Boli sme zastúpení na pražskom Svetovom spoločenskom fóre (World Public Forum), ktoré sa venovalo aktuálnym otázkam svetového hospodárstva. Osobné pozvanie prišlo od bývalého českého premiéra Miloša Zemana.
Osemdesiate riadne zhromaždenie bolo 4. júna. Prostredníctvom telemostu hovoril z bangladéšskej Dháky na tému občianskej sily a zodpovednosti nositeľ Nobelovej ceny za mier prof. Muhammad Yunus. V ďaľšej časti náš rakúsky člen Hans Leitner uviedol tému Banky a ich kríza. Na otázku Ekonomická kríza, alebo kríza hodnôt sa pokúsil dať odpoveď Vladimír Synek.
Dnešné XI. valné zhromaždenie, 81. riadne zhromaždenie a celkove 215. klubové podujatie, ktorého druhá časť sa uskutoční v januári 2010. Po príhovore, či skôr zamyslení sa Jána Čarnogurského o období 1989-2009 a o tom, čo sme povinní ešte vykonať pre demokraciu a takpovediac lepší - plnohodnotnejší život u nás doma, ktorý sa stal laureátom Zlatého biatca v 2000. roku, po mojej výročnej správe, sú na programe návrh posolstva účastníkom decembrovej kodaňskej konferencie OSN o klimatickej zmene a prezentácia konateľky spoločnosti Euler Hermes Servis Heleny Múdrej na tému Úverové poistenie v období finančnej krízy. Po nej si vypočujeme slovo prvého riadneho člena nášho združenia z Ruskej federácie Vladislava Pestova, ktorého výbor kooptoval za svojho člena 8. októbra t.r. Bude nápomáhať rozvoju dobrého biznisu medzi našími a ruskými podnikateľmi, ako aj mnohostrannými službami svojej advokátskej kancelárie.
Riadni členovia združenia dostanú spolu s pozvánkou na druhú časť XI. valného zhromaždenia hlasovací lístok voľby výboru na obdobie 2010-2011 na svoj e-mail v záverečnej dekáde novembra. Výsledok ako vždy tajnej - neverejnej voľby výboru bude oznámený na www.hospodarskyklub.sk a na zhromaždení členstva v januári 2010.
Členstvo klubu a ďaľšie osobnosti hospodárstva a spoločnosti dostanú aj hlasovací lístok na Zlatý biatec 2009, World Politician 2009, Najsympatickejší poslanec NR SR 2009 a Best Bank 2009.

Dámy a páni,
pozval som predsedu vlády SR Roberta Ficu na diskusiu. Uvažuje sa o decembrovom termíne.
Vážené zhromaždenie,
za uplynulých dvadsať mesiacov sa uskutočnili tri tradičné stretnutia členov z Českej a Slovenskej republiky v Polešoviciach, ktoré organizujú páni Zdeněk Dokulil a Lumír Ondrušek. Na týchto spoločenských stretnutiach sa diskutovalo aj o programe najbližších klubových zhromaždení. Na pozvanie Gabriela Karlína sa takéto už 23. česko-slovenské priateľské stretnutie uskutočnilo vo Veľkom Krtíši 8. októbra za účasti primátora Dalibora Surkoša.

V období dvadsiatich mesiacov sa uskutočnili viaceré pracovné stretnutia správcu s ministrom zahraničných veci Jánom Kubišom, ministrom životného prostredia Jaroslavom Izákom, ministerkou pôdohospodárstva Zdenkou Kramplovou, ministrom pôdohospodárstva Stanislavom Becíkom, ako aj s ruským veľvyslancom Alexandrom Udaľcovom a s francúzskym veľvyslancom Henry Cunym. Dvakrát v roku 2008 sa uskutočnila komunikácia prostredníctvom internetu s naším čestným členom a prezidentom WEFu prof. Klausom Schwabom o otázkach životného prostredia a vody. V jednom prípade sme poskytli dokument o našich aktivitách a názoroch na globálne priority prestížnej svetovej nadácii World Food Prize.
Dámy a páni,
v období od X. valného zhromaždenia sme s hlbokým zármutkom prijali správy o úmrtiach laureáta Zlatého biatca 1996 a veľkého priateľa Slovákov Tomáša Baťu, prof. MUDr. Ladislava Chovana, dvojnásobného laureáta Prominenta ekonomiky a Zlatého biatca, podpredsedu Národnej rady SR Viliama Vetešku a excelentného herca a človeka Michala Dočolomanského.
Česť ich pamiatke !
Vážení členovia združenia,
praktická činnosť nášho združenia a v neposlednom rade aj zmeny v spôsobe života a komunikácie viedli k schváleniu návrhu úprav stanov. Výbor ich schválil na svojej schôdzi 8. októbra a odporučil mi, aby som ich zapracoval do výročnej správy.

Výbor odporúča valnému zhromaždeniu schváliť tieto zmeny v stanovách :
  1. výbor schvaľuje sídlo združenia a jeho zmenu,
  2. správca zvoláva valné, riadne a mimoriadne zhromaždenia najneskôr 14 dní pred termínom ich konania formou prioritnej pošty, alebo elektronickou formou,
  3. výbor na základe uznesenia valného zhromaždenia prerokúva ročnú závierku v súvislosti s daňovým priznaním do 15. marca ďalšieho roka a návrh rozpočtu na ďalší kalendárny rok, pričom členstvu poskytne spätnú informáciu na najbližšom riadnom zhromaždení,
  4. výbor na návrh správcu rozhodne o zmenách v zameraní združenia, alebo o ukončení jeho činnosti.
Vážené zhromaždenie,
v období marec 2008 - október 2009 sme urobili viac ako dosť preto, aby sme prijali nové informácie, boli bližšie k tolerantnosti a svojím spôsobom pokornejší.
Atraktívnych akcií a aktivít sme ponúkli členstvu v takom rozsahu ako nikdy predtým, ale to najdôležitejšie sme nedocielili. Efekty z našich podnetov síce boli, ale minimálné.

Podnety na nové pracovné miesta a zmenu v prístupe k hroziacim a už sa aj mierne prejavujúcim klimatickým zmenám, k splavneniu národnej rieky Váh a využitiu domácich zdrojov tak surovinových, ako aj ľudských, sú, obrazne povedané, vo vzduchoprázdne.
Od 1993. roka sa rozvíja myšlienka pocty ľuďom práce v hospodárstve aj vo verejnom a medzinárodnom živote. Zlatý biatec ako výročná cena nášho združenia napriek tradičnej skromnosti slávnostného aktu jeho odovzdania nestratil nič na svojom zlatom lesku. Platí to aj o prestížnom ocenení Prominent ekonomiky, ktoré vzniklo v 1995. roku. Klubové ankety World Politician, Najsympatickejší poslanec NR SR a Best Bank možno nazvať už tradičnými, ale nie okázalými. Z výsledkov týchto internetových ankiet sú mnohí takpovediac nervózni, ba svojím spôsobom až vzrušení. Nedokážu sa vyrovnať s populárnosťou celého radu osobností v zahraničí, no i u nás doma. Vo viacerých prípadoch sa im vidí nepatričnou, ba až poburujúcou.
Roky vravím, dámy a páni, že k tolerantnosti, k vzájomnej úcte a ku kultúre máme stále dosť ďaleko. A nejde iba o Zlatý biatec a o ankety na internete. Avšak dodal by som, že sme na tom nepomerne lepšie ako istý Pál Csáky. Pôsobenie tohto pána mi totiž bráni kritizovať slovenskú reprezentáciu s administratívou za neefektívnosť v snahách o novú a želateľnú kvalitu slovensko-maďarských vzťahov na všetkých úrovniach.
Nazdávam sa, že nebude na škodu pripomenúť niekoľko laureátov Zlatého biatca za roky 2007 a 2008. Stali sa nimi na základe neverejného a tajného hlasovania prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., jeden z najuznávanejších odborníkov na Alzheimerovu chorobu na svete, Ing. Michal Kravčík, predseda MVO Ľudia a voda, nositeľ celého radu svetových aj európskych pôct a od predminulého týždňa aj domáceho ocenenia z EKOTOPFILMu, najmenej dehonestovaný verejný činiteľ generálny porokurátor SR Dobroslav Trnka a vskutku nevídane skrášlené a modernizované Luhačovické kúpele.
V tomto roku bolo nominovaných doteraz desať osobností, resp. firiem. Medzi nimi sú tiež skvelé osobnosti a v pošte mám ďalšie tri návrhy na nomináciu. Všimnite si však, za čo sú nominovaní práve v tomto roku. Za to, čo nám v spoločnosti najviac chýba a po čom vlastne túžime...
Dámy a páni,
média a banky robia štátnu politiku. Politici sú v pozícii nevďačnej, ba až tlčeného boxera, či strašiaka medzi kapustnými hlavami, ale do značnej miery sa o to pričinili samo-samučičkí.
Kdeže sú sny spred dvadsiatich rokov o občianskej spoločnosti a o rozširujúcej sa občianskej demokracii ?! Ako je to s tými troma slávnymi slovami - pojmami Egalité, Fraternité et Liberté ?! Sú tu, ale opäť nie pre každého. Nečudujme sa potom, že spoločnosť je v trvalom napätí a vo vibráciách.
Naši a zahraniční politici dostali od nás celý rad memoránd a vyhlásení k horúcim problémom za tých sedemnásť rokov nášho života. Z domácich boli nemlčiaci politici v urážlivej menšine. Normálne komunikujúcimi boli napríklad, tu prítomný, Ján Čarnogurský, nech bol na hociktorej vládnej pozícii, predseda parlamentu Jozef Migaš, minister hospodárstva Peter Magváši, minister životného prostredia László Miklós, minister zahraničných vecí Eduard Kukan, predseda parlamentu Pavol Paška, minister zahraničných vecí Ján Kubiš a nedávno zosnulý podpredseda Národnej rady SR Viliam Veteška.

Dámy a páni,
harmonizujúca spoločnosť, zodpovednosť voči občanovi, ...
V tomto smere máme čo robiť. Aj, a hlavne, kvôli úpadku morálky vôbec. Nuž, niečo treba urobiť s krátkou pamäťou politikov aj hospodárskych činiteľov, účelovými polopravdami a lžami verejných činiteľov v záujme zveľaďovania svojho majetku a politického vplyvu. Akoby sme boli rajom žraloka bieleho, ktorého je všade dosť. Dokonca k svojmu pohybu ten slovenský biely žralok už nepotrebuje ani vodu, obrazne povedané.
Je tu kedy-tedy riešený problém dobrých susedských vzťahov s Maďarmi. Je naším bytostným záujmom do nemoty natĺkať do duší ľudu maďarského, že ho milujeme. A najlepšie by bolo, keby sa to nedialo len v kultúre a umení, ale v prvom rade aj na poli hospodárskom a spoločenskom a tiež medzinárodnom. I keď, aj tu je ten problém s pamäťou a dnes aj so šíriacou sa biedou.
Za tých dvadsať rokov od začiatku novej éry každoročne zomrelo v priemere 80 tisíc ľudí, a teda celkove 1,6 milióna ľudských pamätí. Preto možno do masy natláčať absurdnosti, polopravdy a účelovo z kontextu vytrhnuté fakty a tvrdiť, že každý problém tu bol odjakživa. Napríklad, že korupcia je u nás dielom štyroch desaťročí vlády komunistov... Akoby nebola kauza Enron a iné. Nuž, to je jeden z dôkazov oprávňujúcich hovoriť o informačnej kríze, o netušenom a vskutku obludnom marazme, ktorý deklasuje hodnotové rebríčky ako kedysi Casius Clay svojich súperov nielen v celoslovenskom, ale v globálnom priestore.
Hospodárska kríza len teraz naberá dych a zbožné želania, že koncom budúceho roka začne byť lepšie, sú výplodom ambicióznych politikov, ktorým ešte nikto nebuchol kladivom po prstoch.
Ako občania dôverujú vláde ? Prečo tá nepristúpi k založeniu banky, či životodarného fondu, do ktorej by vložili svoje úspory práve občania. S cieľom, aby nimi pomohli prežiť celému radu podnikov, zrealizovať zaujímavé projekty, ktoré banky odmietajú...
Len si pripomeňte prof. Muhammada Yunusa, nielen nobelistu, ale aj bankára, čo nám tu hovoril, a nech sa nám to zdalo viac ako fantastické, tak to funguje niekoľko desaťročí. Potrebujeme banku novej kvality, tak znie otázka, ktorá už rezonuje niekoľko mesiacov medzi hospodárskymi činiteľmi.

My sme však národ ..., ako sa len pokojne zabávame reklamným sloganom, ktorým vláda - ministerstvo zdravotníctva odporúča piť vodu z vodovodu. Je to reklama zadarmo, alebo "darček" vodárenským podnikom v súkromných rukách ?! A napočudovanie, podnikateľským subjektom produkujúcim minerálne a stolové vody to vôbec neprekáža
Osobitný význam má náš postoj k životnému prostrediu, k vode a k hroziacim klimatickým zmenám. Bližšie o tom bude hovoriť Michal Kravčík.
Dámy a páni,
sme za viac občianskej zodpovednosti,
za viac ľudskej dôstojnosti,
za pracovné miesta na základe domácich surovinových zdrojov a ľudského potenciálu,
za avantgardné riešenia životného prostredia a osobitne vody,
za národný rozvoj po všetkých líniách,
za kvalitatívne nové vzťahy s Maďarskom a v rámci celej Európskej únie,
za viac mieru a šťastia v našej spoločnosti.
Sme tu sedemnásty rok, a to napriek nevôli celého radu vládnych a opozičných lídrov. Nadstraníckosť nie je v móde. Som presvedčený, že aj naďalej vytrváme a svojou troškou prispeje k tomu, aby sa ten náš Svet aj ten okolitý menil k obrazu nášmu rýchlejšie.

Bratislava, 29. október 2009.


Z úvodného slova Michala Kravčíka

o návrhu posolstva členov združenia účastníkom decembrovej kodaňskej konferencie OSN o klimatickej zmene

VODA ako dôležitý faktor klimatického systému Zeme
- podpora využívania prehliadaných
klimatických funkcií vody

Konferencia OSN v Kodani (8.-11.12.2009) sa bude venovať takmer výhradne stratégii znižovania antropogénnych emisií skleníkových plynov, najmä CO2, hoci tieto tvoria len časť v mozaike faktorov, ktoré vplývajú na zmenu klímy. Zo spektra príčin klimatickej zmeny, ktoré majú svoj pôvod vnútri i mimo klimatického systému Zeme, v činnosti človeka i mimo neho, je podľa nášho názoru potrebné venovať zvláštnu pozornosť ľudskému vplyvu na obeh vody v krajine a ľudskému vplyvu na vegetáciu. Tie časti prípravných kodaňských dokumentov, ktoré sa venujú vode a vegetácii, redukujú ich úlohu len na sekvestráciu uhlíka. Sotva však spomínajú fakt, že i sekvestrácia uhlíka pozemnými ekosystémami podstatne závisí na zdraví hydrologického cyklu a na zdraví (prirodzenej) vegetácie.

Voda má niekoľko výnimočných, ale prehliadaných termoregulačných vlastností. Z nich sú najdôležitejšie merná tepelná kapacita (t.j. schopnosť prijímať tepelnú energiu) vody, ktorá je najväčšia spomedzi bežne sa vyskytujúcich látok a spotrebúvanie, resp. uvoľňovanie veľkého množstva tepelnej energie pri skupenskej premene. Voda vďaka týmto svojim vlastnostiam pôsobí najmä ako hlavný nárazník obrovskému množstvu energie, ktorá v každej chvíli dopadá na našu planétu zo Slnka. Ide najmä o výpar, ktorý je najdôležitejšou premenou energie na Zemi. Vďaka výparu vody sa prichádzajúce slnečné žiarenie premieňa na latentné teplo a zmierňuje tak akumuláciu citeľného tepla pri zemskom povrchu. Voda ďalej zmierňuje teplotné rozdiely medzi oblasťami s rozdielnou nadmorskou výškou či zemepisnou šírkou, medzi oceánom a pevninou, medzi dňom a nocou, medzi ročnými obdobiami a v súvislosti s topením ľadovcov dokonca i medzi dobami ľadovými a medziľadovými. Čím menej vody je v krajine a v atmosfére nad ňou, tým slabší je efekt vyrovnávania teplôt a tým sú výkyvy teplôt a počasia extrémnejšie. To je prípad púští na Zemi i iných planét (porovnaj napr. teplotné rozdiely na blízkom Mesiaci - od -240.C do +120.C).

Preto skupina aktivistov zo Slovenska a Česka spracovala diskusný príspevok k tejto téme pod názvom "Podstatná úloha vody v klimatickom systéme Zeme" (www.ourclimate.eu) a v auguste 2009 ho distribuovala na viac ako 5.000 e-mailových adries inštitúcií po celom svete. Konštatuje sa v ňom okrem iného i to, že odvodňovanie krajiny prostredníctvom odlesňovania, niektorých spôsobov poľnohospodárstva a urbanizácie prispieva ku klimatickej zmene. Citeľné teplo pochádzajúce z odvodňovania krajiny je značne väčšie (aspoň na lokálnej úrovni) ako teplo, ktoré je výsledkom zvýšenia koncentrácie skleníkových plynov v priemyselnom období. Opomenutie účinkov vody a vegetácie má podľa aktivistov za následok zanedbanie podstatných tokov energie, politických činiteľov a širokú verejnosť necháva bez informácie o rozsahu dôsledkov zlého hospodárenia s vodou a s krajinou, veľké oblasti ľudskou činnosťou spôsobených klimatických zmien ponecháva neošetrené. Hlavným opatrením na prispôsobenie sa a na zmiernenie tej časti klimatickej zmeny, ktorá je spôsobená odvodňovaním krajiny človekom, je obnova vody a vegetácie na poškodených územiach..

Na tému "Podpora využívania klimatických vlastností vody" organizujeme konferenciu 26. novembra 2009 v Košiciach, na ktorej predpokladáme prijať závery v uvedenom zmysle. Hospodársky klub - Nezávislé ekonomické fórum a MVO Ľudia a voda pozýva občanov, inštitúcie i podnikateľské subjekty mobilizovať našu krajinu, aby sa stala lídrom inovácie v oblasti klimatickej politiky. Pozývame k spolupráci na inovačnej klimatickej politike .Podpory využívania klimatických vlastností vody. všetkých, ktorým záleží na prosperujúcom Slovensku, zdravej klíme i bezpečnosti.


Vladislav Pestov,

prvý riadny člen združenia z Ruskej federácie a kooptovaný za člena výboru



Helena Múdra : Úverové poistenie v období krízy

prezentácia PPT









Pozvanie do Prahy

Osobným listom pozval podpredseda Svetového spoločenského fóra (World Public Forum) a český expremiér Miloš Zeman správcu združenia NEF Hospodársky klub P. Kasalovského na medzinárodnú konferenciu Pražský dialóg o Európe v XXI. storočí, ktorá sa uskutočnila v dňoch 13. - 15. mája 2009.

Správca P. Kasalovský sa počas pobytu v Prahe stretol aj s Miroslavom Pavlom, ktorý pôsobí ako predseda predstavenstva Vltava-Labe-Press, a.s., Praha. Bol prvým generálnym tajomníkom klubu, v súčasnosti predseda výboru, v rokoch 1993-94 a ocenený Zlatým biatecom 1993 s poradovým číslom 6.




















Václav Klaus je aj "náš"

V apríli 1995. roku sa stal vtedajší český premiér V. Klaus čestným členom združenia NEF Hospodársky klub. Odvtedy niekoľkokrát prijal členov združenia a diskutoval s nimi o aktuálnych otázkach v hospodárskom svete. Druhé víťazstvo prof. V. Klausa vo vlaňajšom VI. ročníku internetovej ankety World Politician bolo príležitosťou na ďaľšie jeho stretnutie s klubovou reprezentáciou.
V stredu 12. marca 2009 o 9.35 h prijal český prezident V. Klaus v Hudobnom sále Pražského hradu desať členov klubu : I. Kyrinovičovú, konateľku I and I, s.r.o., Bratislava, podpredsedu klubového výboru a predsedu predstavenstva Empora Capital, a.s., Rimavská Sobota L. Sedmáka, Z. Dokulila, generálneho riaditeľa ASTRA92, a.s., Zlín, M. Kravčíka, predsedu MVO Ľudia a voda, prof. M. Nováka, riaditeľa Neuroimunologického ústavu SAV, Š. Rosinu, prezidenta Matador Group, a.s., Púchov, J. Dolníka, konateľa Investefekt, s.r.o., Hlohovec, J. Gabriela, bývalého predsedu klubového výboru a podnikateľa, J. Kruželu, generálneho riaditeľa Lázně Luhačovice, a.s., a správcu klubu P. Kasalovského.
Český prezident V. Klaus pozdravil každého z nich a potom prevzal od vedúceho činiteľa združenia P. Kasalovského a od podpredsedu výboru L. Sedmáka osvedčenie o víťazstve a originálnu plaketu víťaza ankety World Politician 2008. Kyticu mu odovzdala I. Kyrinovičová. Po krátkom rozhovore hostiteľa s P. Kasalovským sa diskutovalo hodinu a päť minút za okrúhlym stolom.
Záujem sa sústredil na americké turné českého prezidenta V. Klausa, a najmä na ním prezentované názory na globálne priority a postupujúcu hospodársku krízu. Diskutovalo sa aj o reakciách jednotlivých štátov EÚ, ale aj ostatného sveta. Jednou z tém bola aj .voda. ako globálna priorita pre dnešok a vôbec budúcnosť. Predseda MVO Ľudia a voda M. Kravčík mu odovzdal v koženej väzbe Novú vodnú paradigmu. Informoval ho aj o tom, že do konca marca na pôde Oxfordu bude prezentovať "New deel" vody pre celý svet.
V neformálnej a veľmi otvorenej diskusii sa prezentovali aj prof. M. Novák, jeden z najvýznamnejších odborníkov na Alzheimerovu chorobu, Š. Rosina a osobitne J. Kružela, ktorý priblížil českému prezidentovi V. Klausovi podnetnosť klubových aktivít z česko-moravského hľadiska a 12-ročnú tradíciu česko-moravsko-slovenských diskusií v jednom polešovickom sklípku. Od ich hlavného organizátora Z. Dokulila dostal vzácne archívne červené víno z oblasti Uherského Hradišťa.
Viacerí z prítomných zdôraznili, že prof. V. Klaus je druhé desaťročie napriek rozdeleniu spoločného štátu viac ako významnou "slovenskou osobnosťou". To bola vlastne veľká bodka za osemdesiatimi minútami s českým prezidentom V. Klausom na Pražskom hrade.

Český prezident V. Klaus s P. Kasalovským, ktorý priviedol klubovú reprezentáciu na Pražský hrad. Vľavo I. Kyrinovičova a L. Sedmák.

Niekoľko viet P. Kasalovského o tom, prečo je V. Klaus takmer vždy na stupni víťazov ankety World Politician a o čom bola februárová klubová diskusia.

Český prezident V. Klaus pozdravuje Š. Rosinu. Vpravo prof. M. Novák, M. Kravčík a Z. Dokulil.

P. Kasalovský informuje českého prezidenta V. Klausa o vzniku originálnej plakety zo striebra a so zlatým logom ankety World Politician














Príhovor Petra Kasalovského
na prijatí reprezentácie
združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub
prezidentom Českej republiky prof. Václavom Klausom 12. marca 2009 na Pražskom hrade

Vážený pán prezident Českej republiky
prof. Václav Klaus !

Prijmite pozdravy od celého nášho združenia z jeho 210. mítingu, ktorý sa uskutočnil 24. februára, a svojím spôsobom aj od Vašich sympatizantov zo Slovenskej republiky, resp. návštevníkov našej www.hospodarskyklub.sk.

V posledných rokoch ste boli v našej ankete Najsympatickejší politik sveta . World Politician vždy medzi troma najvyššie cenenými osobnosťami. V III. ročníku internetovej a klubovej ankety v roku 2005 ste sa stali víťazom, v ďaľšom ročníku ste sa umiestnili ako tretí, potom v roku 2007 opäť ako tretí a vo vlaňajšom VI. ročníku ste opäť zvíťazili. To je jednoznačný, ba priam jedinečný dôkaz o trvalých slovenských sympátiách k Vašej osobe a de facto o myslenej poklone Vašej politickej činnosti, a predovšetkým Vašim myšlienkam, či presnejšie, myšlienkovým výzvam.

Naposledy sme mali príležitosť stretnúť sa s Vami - a tu vo Vašej pracovni na Pražskom hrade, vážený pán prezident Českej republiky, pred troma rokmi a šiestimi dňami. Vaša vtedajšia skromnosť, a málokedy vídaná bezprostrednosť u najvyšších medzinárodných a štátnych činiteľov zo slnečného 6. marca 2006 sa dodnes spomína členmi vtedajšej reprezentácie nášho združenia.

Najsympatickejším politikom sveta . World Politician za rok 2008 ste sa stali Vy, a to napriek tomu, že pre určité kruhy ste akoby málo príjemný svojími názormi na problematiku Európskej únie, no i klimatických pomerov, na riešenia dôsledkov globalizácie a nastupujúcej hospodárskej až civilizačnej krízy. Vyžadujete od každého v politike zodpovednosť a toleranciu, a to je pre mnohých pohybujúcich sa vôbec v politike akoby výškarská latka na rekordnej úrovni.

Vážený pán prezident Českej republiky,
nedá mi nespomenúť, že marec a apríl sú mesiacmi, keď som ako predstaviteľ našej organizácie mal tú česť navštíviť Vás : v roku 1995 ako predsedu českej vlády, v roku 2006 a v tomto 2009. roku ako prezidenta Českej republiky. (Prvé interview ste mi poskytol v marci roku 1990 ako federálny minister financií.) Boli aj také podujatia, napríklad výročné davoské mítingy WEFu, na ktorých ste dominovali myšlienkove a mne ako účastníkovi bolo príjemne, že ste čestným členom nášho združenia.

Po prezidentovi WEF prof. Klausovi Schwabovi a prezidentovi Slovinska Milanovi Kučanovi ste sa stali v poradí tretím zahraničným laureátom našej výročnej ceny Zlatý biatec. Od 1995. roka dodnes Zlatý biatec získalo ako prejav najhlbšej úcty organizácie nezávislej na politických stranách do šesťdesiat zahraničných osobností politiky a hospodárstva. Okrem iných Ján Chryzostom kardinál Korec, prezidenti Aleksander Kvasniewski, G. W. Bush, Jacques Chirac, Vladimír Putin a Nursultan Nazarbajev, kancelár Helmut Kohl, predseda EK Jacques Santer, lord Leon Brittan, také hospodárske veličiny ako napríklad Ferdinand Piech a Helmut Maucher, či prof. Jeffrey Sachs z Harvardskej univerzity.

Nedávno mi jeden z hlasujúcich v ankete World Politician o. i. odporučil, aby som si listoval na www.hrad.cz a tiež na Vašej osobnej webstránke. Okrem iných dal do pozornosti : rozhovor z 24. 5. s titulkom Jak jsem se styděl, kde zdôvodnil, prečo sa nezmieril s českým uznaním Kosova, prejav z 27. 5. na americkej prezentácii anglickeho prekladu jeho knihy Modrá, nikoli zelená planeta..., rozhovor z 23. 6. o nemocničnej starostlivosti, rozhovor z 8. 7. o kultúre, či oregonský prejav z 30. 9. o neprijateľnosti paniky ohľadne globálneho otepľovania, názory z 24. 10. na hospodársku krízu, prejav z 28. 10. pri príležitosti 90.výročia Prvej ČSR, prejav z 25. 11. na ÚS ČR o Lisabonskej zmluve ...

V 2009. roku ste opäť v centre pozornosti všestranne podnetným prejavom z 19. februára 2008 v Európskom parlamente a celým radom jednoznačných vyjadrení pre najrôznejšie média a na prestížnych fórach. Naposledy cez víkend bolo ostrosledovaným Vaše turné v USA : prejav na konferencii Wall Street Journal, prejav v Santa Barbare na konferencii o klimatických zmenách a potom na Columbijskej univerzite. Váš .americký. prejav na tému Je kapitalizmus v kríze ? je vskutku vzrušujúcim dielkom.

Vážený pán prezident Českej republiky,
prijmite, prosím, osvedčenie o Vašom víťazstve v VI. ročníku World Politician a striebornú plaketu víťaza s logom našich ankiet zo zlata, ktorá je tiež jedinečnou a jedinou.


V Prahe 12. marca 2009



Diskusia s premiérom R. Ficom

Predstavitelia združenia NEF Hospodársky klub navštívili v utorok 10. marca predsedu vlády SR Roberta Fica.
Správca klubu Peter Kasalovský ho informoval o februárovom 210. podujatí, ktoré sa venovalo predovšetkým problematike negatívnych dôsledkov globalizácie a nastupujúcej hospodárskej krízy. Priniesol mu aj konkrétne podnety viacerých členov klubu na podporu niektorých odvetví slovenského hospodárstva.
Bol dohovorený termín ďalšej diskusie.
Predseda vlády SR R. Fico sa na stretnutí osobitne poďakoval členom združenia NEF Hospodársky klub (ako laureát Zlatého biatca za rok 2002 je čestným členom združenia), ako aj návštevníkom www.hospodarskyklub.sk za dôveru a hlasy v uplynulom VI. ročníku internetovej ankety Najsympatickejší člen vlády SR. V rokoch 2006, 2007 a 2008 sa stal jej víťazom.

Bratislava, 12. 3. 2009

S českým prezidentom V. Klausom

Vo štvrtok 12. marca navštívi reprezentácia združenia NEF Hospodársky klub prezidenta Českej republiky prof. Václava Klausa (ako laureát Zlatého biatca za rok 1995 je čestným členom združenia). Na Pražskom Hrade mu odovzdá osvedčenie o jeho výsledku v VI. ročníku internetovej ankety World Politician, ako aj originálnu plaketu víťaza. O plaketu sa pričinila spoločnosť I and I PR, s.r.o., Bratislava rovnako ako pred troma rokmi, keď český prezident prof. V. Klaus zvíťazil v III. ročníku ankety World Politician.

Bratislava, 12. 3. 2009


Diskusné podnety na 211. klubový míting
o negatívnych dôsledkoch globalizácie a nastupujúcej hospodárskej
(a podľa všetkého aj civilizačnej) kríze

Poznámky Ladislava Vaškoviča

Myslím si, že veľká väčšina ľudí činných v slovenskom hospodárstve posledné 3 až 4 roky, keď všetky ukazovatele potvrdzovali hospodársky rast a Slovensko sa stalo podľa niektorých "tigrom" v európskom ekonomickom priestore, si iba v podvedomí kládla otázku - vydrží tento rast dlho? Bude dlhodobým a stálym ? Avšak nie je mi známy žiaden názor, prípadne jednoznačne vyjadrená obava analytika, ktorá by aspoň naznačila, že do roku 2010 dôjde k zásadnej zmene a nikto nepredpovedal, že tento rok budeme dokonca uvažovať, či prírastok HDP dosiahne kladné hodnoty, alebo bude dokonca záporný.
Čiastočne táto neschopnosť predpovedania negatívneho vývoja je vysvetliteľná tým, že finančná kríza a následne hospodárska kríza vznikla mimo nás, v USA. Príčiny jej vzniku sú vždy definované uhlom pohľadu analyzujúceho subjektu, raz stojí na začiatku negatívneho vývoja zásadne chybné rozhodnutie Clintonovej demokratickej administratívy vyjadrené v idei - každý Američan bude mať dostupné vlastné bývanie, v druhej krajnosti sa hľadá chyba v samotnej podstate trhového hospodárstva. Je zrejmé, v ktorých myšlienkových zoskupeniach sa dajú hľadať autori týchto oboch názorov.
Ja sa prikláňam k názoru, že v žiadnom prípade sa nejedná o krízu trhovej ekonomiky samotnej, ale príčiny zrejme treba hľadať mimo iného v spôsobe regulácie finančných trhov a v činnosti subjektov poverených výkonom ich regulácie. Takže podľa mňa absencia včasného varovania je vysvetliteľná tým, že z pohľadu analytikov pôsobiacich v našom priestore tu bol posledné roky dobre fungujúci bankový systém - mimochodom výsledok stále ešte napádanej reštrukturalizácie na konci 90-tych rokov a následnej privatizácie, hladko fungujúce rozpočtové hospodárenie a naplno fungujúca exportne orientovaná ekonomika. Dominujúcimi exportérmi sa stali spoločnosti, ktoré vznikli ako výsledok zahraničných investícií, pre ktoré bola pripravená vhodná pôda ekonomickými reformami hlavne v prvej polovici tohto desaťročia.
Mechanizmus prenosu krízy do Európy a k nám je zrejmý a bol viackrát popísaný, s tým rozdielom voči .pôvodným. členom EU, že u nás sa prakticky neprejavila finančná kríza, banky sú likvidné a často na rozdiel od svojich matiek v zahraničí sú v oveľa lepšej kondícii. Naopak, silná exportná orientácia Slovenska a to hlavne na trhy, ktorých sa výrazne dotýka kríza - Nemecko, Rakúsko a Česká republika spôsobila transformáciu ich problémov na náš problém s odbytom exportnej produkcie. Následne sa prejavujú javy, ktoré sú spojené s nadvýrobou - obmedzovanie výroby, prepúšťanie pracovníkov a ďalšie.
Dovoľujem si predniesť niekoľko otázok, ktoré chápem skôr ako podnety na zamyslenie.
  1. Vieme jasne rozlíšiť, čo spôsobila svetová hospodárska kríza u našich obchodných partnerov následne prenesená na našich producentov a ktoré negatívne javy majú príčiny v iných činiteľoch, ktoré nie sú vyvolané hospodárskou krízou?
  2. Budú prejavy krízy na Slovensku hlbšie v dôsledku silnej orientácie na automobilový priemysel?
  3. Bude kríza v strednej a východnej Európe ťažšia ako u "starých" členov EU?
  4. Ako hodnotiť akcieschopnosť EU pri prekonávaní krízy?
  5. Čo môžeme dnes reálne ovplyvniť a čo nie na čo by sme sa mali sústrediť?
K prvému problému - je zrejmé, že napríklad v Bratislave sa rozbehla výstavba administratívnych priestorov v neadekvátnom rozsahu, obdobne vysoké ceny nových bytov boli živené špekulatívnymi nákupmi a nákupmi zahraničných investorov a asi aj obrovskými "očami" developerov. Preto aj rozpaky, čo s novými kancelárskymi priestormi a "stagnácia" predaja nových bytov nie sú asi dôsledkom svetovej hospodárskej krízy, ale špecifického slovenského, prípadne východoeurópskeho javu. Iste by sa našlo veľa príkladov, kde by sa pri popise problémov nemala používať formulka o hospodárskej kríze. Mimochodom v USA, na viackrát opakovanej "záchrane" automobiliek si viacero manažérov v minulosti už vybudovalo skvelú reputáciu. Problém tu zrejme nesúvisí s finančnou krízou v USA, ale skôr bližšie k pravde má názor, že domáce automobily stratili designovú, technickú i ekologickú príťažlivosť v porovnaní so zahraničnou konkurenciou a často sú dlhodobo zaťažené problémami, ktoré iní výrobcovia nemajú. Takýchto príkladov je asi viac, z nich vyplýva záver, že hospodárska kríza len akcelerovala v niektorých prípadoch negatívne tendencie. Odpoveď na túto otázku však treba hľadať aj naďalej z toho dôvodu, že dnes nielen zo zahraničia , ale aj od našej vlády často počujeme zázračnú formulku - "na zmiernenie dôsledkov hospodárskej krízy", za čím sa skrýva použitie prostriedkov daňových poplatníkov pre vybraný jeden, alebo viacero subjektov.
K druhej otázke - dnes sa veľmi často objavuje názor, že Slovensko je príliš orientované na automobilový priemysel a má hlavne z tohto dôvodu problémy. Myslím si, že treba tomuto názoru oponovať - nie Slovensko si vybralo investorov v tomto odvetví, ale oni si vybrali Slovensko. Neviem o tom, že by sa na Slovensko hrnuli výrobcovia výpočtovej techniky, farmaceutík, prípadne inej sofistikovanej výroby a my sme ich odmietli. Mimochodom, Maďarsko nie orientované v takom rozsahu ako SR na automobilovú výrobu a má väčšie problémy. Česká republika s oveľa viac diverzifikovanou priemyselnou výrobou tiež čelí poklesu priemyselnej výroby vo viacerých odvetviach. Je zrejmé, že investície realizované v posledných rokoch v tomto sektore na Slovensku patria k moderným a je reálny predpoklad, že začnú produkovať po oživení medzi prvými v súlade s pôvodnými zámermi.
Pre nás žijúcich v tomto stredoeurópskom priestore spolu s krajinami, ktoré po roku 1989 začali prechod k trhovej ekonomike je na mieste otázka - bude dopad hospodárskej krízy napríklad v krajinách V 4, alebo v nových členských krajinách tvrdší ako u vyspelých členov EU?
Na začiatok treba uviesť, že SR vstúpila do krízového obdobia v odlišnej ekonomickej kondícii, ako niektorí partneri vo V4, prípadne ďalší noví členovia EU. Dnes zrejme medzi prioritami Maďarska by malo byť splnenie kritérií MMF, medzi iným aj znižovanie rozpočtových výdajov a nie zvyšovanie verejných výdajov. Slovensko si na rozdiel od neho môže oveľa ľahšie dovoliť zvažovať aspoň minimálnu rozpočtová expanziu v určitých oblastiach. Problémy pobaltských krajín, Rumunska a Bulharska sa pohybujú tiež v inej dimenzii ako u Slovenska. Otvorene povedané, zatiaľ môžeme súhlasiť s názorom, že Slovensko, Slovinsko a Česká republika sa pohybujú v inej lige.
Spoločným problémom týchto krajín je, že model ekonomického rastu dobre fungujúci v posledných rokoch zrazu prestal pracovať, najmä u tak otvorených ekonomík ako je slovenská. Investície takmer výlučne prichádzajúce zo zahraničia a aj následne rýchle rastúci export po tom, čo sa Slovensko stalo po reformách príťažlivou krajinou, strácajú dych. Je jasné že podpora domácej spotreby môže viesť len v limitovanej miere k náhrade výpadku výroby v dôsledku poklesu exportu. Na druhej strane významná časť zahraničných investícií napríklad v automobilovom a elektrotechnickom priemysle predstavuje technologickú špičku, pracovná sila je stále relatívne lacná a tým aj kapitál zostáva efektívne investovaný. Ale platí, že odbyt závisí od oživenia v relatívne malom počte európskych krajín. Z toho logicky vyplýva, že krízové javy by nemali prebiehať výrazne silnejšie v porovnaní napríklad s Nemeckom, ale časový vývoj bude zrejme vykazovať určité oneskorenie.
Odpoveď na štvrtú otázku sa dnes ponúka vo veľmi stručnej podobe. EU zatiaľ zlyhala. Stručne a s určitým preháňaním sa dá povedať, že EU zaujala postoj, ktorý je možné charakterizovať jednoducho - zachráň sa každý ako môžeš. A určitým spôsobom sklamali tí najsilnejší - už ohlasujú, že asi nemusia platiť pravidlá vyžadujúce minimalizáciu deficitu, silnejú náznaky ochranárskych opatrení, u predstaviteľov niektorých štátov mám dojem, že ich ambície vysoko prekračujú váhu a postavenie ich ekonomík. Nemôžem si odpustiť poznámku, že obrovský aparát v Bruseli, ktorý dokáže do predpisov vtesnať všetko na svete, nedokázal vyprodukovať žiadnu významnú ideu ako spoločne ďalej postupovať a prostredníctvom svojich predstaviteľov výrazne prispieť k reálnemu riešeniu problémov. Toto zlyhanie asi veľmi neprispeje k vytváraniu pozitívneho vnímania jednotnej Európy u jej obyvateľov.
Čo môžeme dnes reálne ovplyvniť? Odpoveď na prvú časť otázky z úvodnej časti je veľmi jednoduchá. Takmer nič. Kríza vznikla mimo nás a bola zavlečená k nám prostredníctvom poklesu odbytu na doteraz dobre zavedených trhoch. Nájsť nové trhy v podmienkach globálnej ekonomiky je nesmierne ťažké, snáď ale z dlhodobého hľadiska by stálo za to zvážiť, či štátnou podporou by nestálo za to zvýšiť podiel vývozu mimo EU na vyššie hodnoty , ako je cca 14% dosahovaných v posedných rokoch. Domácu spotrebu je treba stimulovať, aj keď tá môže prispieť k zmierneniu krízy len v obmedzenej miere. Všetky uvažované projekty len zmierňujú dopady krízy, ale v zásade neriešia problém.
A na čo by sme sa mali sústrediť? Čo najviac urobiť, aby kríza v minimálnej miere zasiahla tých, ktorí sú ekonomicky a finančne zdraví a ktorí môžu mať problémy hlavne pre nedostatky prostredia, v ktorom pôsobia v dobe hospodárskej krízy. V našom podnikateľskom prostredí je dlhodobým problémom napríklad úbohá a nezlepšujúca sa vymáhateľnosť obchodného práva. Slovenské podniky zažili už krízové stavy, napríklad v druhej polovici deväťdesiatych rokov a majú rozsiahle skúsenosti, ako nefungujúce obchodné právo prispelo k tomu, že sa položili i dobre fungujúce podniky. Nehrozí nám opakovanie prenášania platobnej neschopnosti, jej reťazenie? Ďalej, funguje verejné obstarávanie transparentne, je získanie fondov z EU administratívne nenáročné a funguje bez korupcie? Majú malí a strední podnikatelia vytvorené dobré podmienky pre podnikanie?
Zároveň sa treba dobre pripraviť na skončenie krízy a snažiť sa vylepšiť pozíciu Slovenska po jej skončení. Nedostatkov vyžadujúcich riešenie sa dá nájsť iste veľa. Sú to napríklad dlhodobo stagnujúca , resp. klesajúca úroveň vysokoškolského alebo stredného odborného vzdelávania. Zlý stav tu bol zrejmý už v dobe ekonomického vzostupu, doba hospodárske stagnácie by mala byť využitá práve na zásadné doriešenie problémov. Práve v tejto dobe je možné pripraviť zmeny v daňovej a odvodovej sústave tak, sme dokázali pri oživení investovania znova vyhrávať v porovnaní s okolitými krajinami. Asi samozrejmosťou by malo byť zastavenie vysielania negatívnych, aj keď len verbálnych signálov pre zahraničných investorov. Zahraničné investície stáli pred pár rokmi pri naštartovaní ekonomiky, kto iní by mohol dávať impulzy pri predpokladanom opätovnom oživení? Slovensko dokázalo v minulých rokoch veľmi dobre využiť obdobie konjunktúry práve pre zmeny, ktoré ho silne posunuli dopredu a dnes treba pracovať na tom, aby sme tento trend zachovali. A vôbec nie je dôležité, že všetky vyššie vymenované opatrenia by sa mali realizovať vždy a trvale a za každej vlády a nie si na ne spomenúť len v dobe hospodárskej krízy a vydávať ich za nástroj boja proti kríze.


R. Y. Mosny o vysokom školstve (v angličtine)

(súbor PDF)





pozvánka

210. klubý míting fotoobjektívom Ladislava Pákozdyho

Keď vonku zúrila "snehová kríza" ...

Bol utorok 24. februára 2009 o 9.30 h. V priestoroch Pálffyho paláca, ktorý je situovaný nielen na Zámockej ulici, ale aj na Zámockých schodoch, bol pracovník firmy zabezpečujúcej zvuk v rokovacej sále a pracovníci partnerskej firmy Kávomaty. Tí práve vchádzali v dobrej nálade s kávovarmi a všetkým, čo je potrebné na kávové šou. Vonku bola takpovediac snehová kríza ako v stredu 26. januára 1966. Metropolitný Večerník uverejnil kurzívu práve nášho klubového fotoreportéra L. Pákozdyho o tom, že jeden zo zodpovedných pracovníkov "očistných služieb" toľko kritizoval každoročné zimné až ho vtedy vyslali študovať odpratávanie snehu z ulíc indických veľkomiest.
Polhodinu hodinu pred každým klubovým podujatím je podpísaných na prezenčnej listine prinajmenej dvadsaťpäť účastníkov, z ktorých je desať zo zahraničia. Kým správca klubu dočítal kurzívu spred 43 rokov o príprave vtedajších zodpovedných pracovníkov za poriadok, za boj so snehovým čudom a všeličím iným v hlavnom meste, tak sa dovnútra paláca hrnuli osobnosti a o päť minút desať ich bolo deväťdesiatšesť. Faktom je, že prvých šestnásť účastníkov klubového mítingu bolo z Českej republiky, z Rakúska a zo Spojených štátov. Potom prišli členovia z východného Slovenska a po nich členovia z Bratislavy. Hneď v úvode správca a predsedajúci P. Kasalovský priznal, že od ôsmej do štvrť na desať sa postupne telefonicky ospravedlnilo tridsaťjeden členov a päť hostí kvôli najrôznejším krízam spôsobených snežením, pričom v Bratislave cez noc napadlo sniežiku sotva dvadsať centimetrov.
Keď o štyri hodiny vyšli účastníci na Zámockú ulicu, tak si išli oči vyočiť, ale márne, lebo sa takmer nič nezmenilo. I keď, pravdou je, že tie tri-štyri stupne nad nulou zlikvidovali trocha ľadu z ciest a tiež centimetrík-dva z nakopeného snehu na chodníky. Nuž, v jeden deň boli podchvíľou aj v inom dni v nedávnej minulosti, čo sa každému tak ľahko nepodarí.


... a bol čas na diskusiu prof. I. Halušku z Bratislavskej vysokej školy práva, predstaviteľa Deloitte v SR V. Masára a prof. J. Sinaya z Technickej univerzity v Košiciach.


Bývalí predsedovia klubového výboru L. Vaškovič a P. Hrinko.


Český veľvyslanec V. Galuška, predseda SOPK P. Mihók a prezident Slovenskej rektorskej komisie prof. V. Báleš.


Český veľvyslanec V. Galuška s čestným prezidentom ZPS K. Pavlu.


Na príhovor prof. V. Báleša o stave a budúcnosti vysokého školstva reagoval aj riaditeľ spoločnosti Corporate Consulting Group V. Synek. Niekoľkými vetami, ktorými charakterizoval stav slovenskej spoločnosti, sa dostal do centra pozornosti...


Predsedajúci P. Kasalovský uviedol zámer splavnenia národnej rieky Váh a krátko na to sa prihovoril k novým laureátom Zlatého biatca.


Členovia predstavenstva Bratislavskej vysokej školy práva J. Čarnogurský a A. Somov počas úvodného slova P. Kasalovského k hlavnej téme Ako čeliť negatívnym dôsledkom globalizácie a postupujej hospodárskej kríze ?


Kytica jarná z Kvetinárstva Orchidea z rúk člena výboru a vlaňajšieho laureáta výročnej ceny Zlatý biatec Z. Dokulila pre predsedníčku Ústavného súdu SR I. Macejkovú.


Prof. MVDr. M. Novák, JUDr. I. Macejková a Ing. V. Masár akoby v civile po slávnostnom akte odovzdania Zlatého biatca za rok 2008


Najviac hlasov a bodov získal od 210 osobností hospodárstva a spoločnosti prof. M. Novák, jeden z najuznávanejších svetových odborníkov na Alzheimrovu chorobu, v rozhovore s českým veľvyslancom V. Galuškom.


Zástupca generálnej riaditeľky Slovenskej sporitelne JUDr. S. Vlčan si prevzal osvedčenie o víťazstve v IX. ročníku internetovej, a zároveň klubovej ankety BEST BANK. Bolo to siedme víťazstvo z deviatich možných...


Generálny riaditeľ HP P. Weber s M. Blanárikom z Prvej stavebnej sporitelne


Vedúca osobnosť klubového mítingu M. Kravčík, ktorý prezentoval spoločnú iniciatívu MVO Ľudia a voda, ZMOS a NEF Hospodársky klub Slovenské vody pre ľudí. Na snímke v rozhovore s vydavateľkou obsahom vždy podnetného a korektného časopisu XXI. storočie Z. Rabayovou.



Niekoľko poznámok o Kríze

(Nie o kríze finančnej, nie o kríze hospodárskej, ale o kríze civilizačnej)


Dámy a páni,

v tejto sále je toľko múdrych ľudí, že by azda ani nebolo treba hovoriť nič na úvod diskusnej témy. Je tu polstovky osobností, ktoré majú Zlatý biatec, alebo iné z klubových ocenení. Celente, Soros, Roosevelt, Putin, Obama a "krpčiari" v akcii - to sú jednotlivé heslá mojich poznámok. Ich súčet sa rovná rodnému listu civilizačnej krízy narodenej (nie splodenej) de iure vo vlaňajší posledný deň septembra, keď v jednej zavierke bola poznámka, že nie je istá návratnosť zdrojov z hypoték ...

Mám v úmysle vysloviť, resp. pripomenúť niekoľko názorov, aby ste boli citlivejší na to, čo sa deje a čo začiatkom októbra dostalo také nijaké pomenovanie "finančná kríza". I keď, obrazne povedané, sa už o niekoľko hodín objavil silnejší terminus technicus "hospodárska kríza". Vystrašených bolo málo a o samovraždách alebo o zatknutiach aktérov nebolo počuť ani mäkké "ph". Skôr sme boli zaskočení správami o tom, že po zažehnaní "tvrdého dopadu" sa išli rekreovať na Havajské ostrovy.

Po piatich mesiacoch od veľkoškandálu, ktorý má svoje meno, a nie iné ako Wall Street, je nesporné, že Svet sa trasie priam v základoch. Jednotlivé otrasy sa síce lokálne a do určitej miery aj regionálne zmierňujú "balíčkami opatrení", ale zdroj je ďalej aktívny a hrozbou pre celosvetový priestor.

Istý Gerald Celente, v predpovediach takmer neomylný šéf Inštitútu výskumu trendov oznámil svetovej verejnosti 12. decembra 2008, že zažijeme najväčšiu hospodársku krízu.

Citujem ho z blogového interview : Finančný systém úplne skolaboval. Jediné, čo vláda ešte robí, je udržiavanie krajiny pri živote, a to buď tlačením nových a nových peňazí, alebo znižovaním úrokov. Nazývame to Bernankeho dvojkrok, ktoré šéf FEDu môže urobiť. Ani jedno z týchto opatrení však nekokáže zmeniť kurz a zastaviť pád hospodárstva... Potrebujeme novú produktívnu kapacitu, ako napríklad, keď sme v 90. rokoch išli do recesie, dostali sme sa z nej vďaka internetovej technológii. Všetko bolo preorientované na internet.

Koncom vlaňajška predpovedal nielen najväčšiu hospodársku krízu, ale na tento 2009. rok zrútenie maloobchodného systému, potom zrútenie priemyselných realít a problémy USdoláru. Že by sa po prvýkrát pomýlil ?!

Dámy a páni !

Celý svet sa ruinuje, ale ten proces sa začal už dávno. Po .liberalizácii. bankového systému, a to znižovaním úrokov kdesi od roka 2000. A keď Gerald Celente hovoril o kolapse, tak ho vyzývali, aby napísal niečo milšie pozitívnejšie...

G. Celente nemôže byť milovaný. Len si vypočujte, čo si dovolil povedať : (...) Európa na tom nebude až tak zle, pretože ľudia tam nie sú tak strašne zadĺžení a budú schopní vytiahnuť sa sami z tej šlamastiky. Amerika sa však zmenila na krajinu plnú slabochov, nevedia sami nič urobiť, vedia len konzumovať, žijú vo veľkých domoch, jazdia na veľkých autách a sú sami veľkí a tlstí. Jednoducho nevedia prestať konzumovať. Spotrebúvajú príliš veľa potravín, energie a miesta. Nevedia, ako žiť skromne. Teraz sa party skončila, bude treba pritiahnuť opasky, a to bude veľmi nepríjemné. Máme vzrastajúcu vrstvu totálne chudobných. To je niečo, čo sme ešte nikdy nemali. Je to strašné. Budeme mať veľmi vysokú nezamestnanosť, vyššiu ako pri poslednej hospodárskej kríze.

Ako sa z toho dostať ?! Vyjavil názor : Len ak zavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnych energií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, ako objavenie ohňa alebo vynález kolesa.

Dámy a páni,


"finančný systém vlastne skolaboval". Miliardové záchranné balíčky USA a iných štátov sú "len umelé oživovanie", vyjadril sa filantrop, finančník a tiež "pôrodník" európskej meny George Soros. Bol to on, ktorý pred rokom tiež avízoval najväčšiu hospodársku krízu ..., ale revolúciu nevyvolal na Wall Street. Akoby nevedel, že práve tam sa musí začať nekompromisne radikálna liečba, pokiaľ chceme,aby Svet fungoval.

G. Soros: Potrebujeme vlastne jeden globálny záchranný plán. Pretože krajiny na periférii, ako napríklad východná Európa, trpia silno finančnou krízou. Často nevedia, ako to môžu financovať. Existuje jeden problém s bankovým systémom v rozvíjajúcich sa trhoch, ktorý sa vznikol prostredníctvom kolapsu bankového systému v rozvinutom svete. To je len jeden problém. To druhé je treba zúčastňovať sa na opatreniach na naštartovanie konjunktúry a pripravovať vlastné balíčky. Ale oni nemajú v porovnaní s USA žiadne možnosti, tieto financovať. Preto sú potrebné medzinárodne dohovorené opatrenia.

Nuž, treba sa poďakovať za dobré rady, keď do kolapsu máme takých päť minút. Neponúkol nič iné. Neinšpiroval ho ani taký Rooseveltov program, ktorý sa spustil pred 75 rokmi a trval iba - až 8 rokov...

Už v prvých dňoch vo svojej funkcii v roku 1933 spojil nový prezident Franklin Roosevelt dva ťažko skúšané potenciálne zdroje - nezamestnaných mužov a ekologicky ničenú a ohrozovanú krajinu - v snahe zachrániť oboje. Založil "Občiansku armádu na ochranu prírody". Viac ako 3 milióny mužov sadili počas ôsmych rokov stromy, stavali malé vodné nádrže a obnovili milióny hektárov zeme.

Za tri roky boli pracovníci najmierovejšej armády všetkých čias zapojení do viac ako 100 druhov rôznych prác. V takom roku 1935 už pracovalo v 2 600 táboroch viac ako 500 000 ľudí. Čo dosiahli ?

V národných, štátnych a miestnych parkoch boli vytvorené podmienky pre oddych a turistiku, odstránili temer 63 tisíc opustených a na spadnutie schátralých budov i iných objektov; plochu po nich uviedli do pôvodného stavu, použiteľný stavebný materiál recyklovali..., vybudovalo a opravilo sa 97 000 míl lesných ciest, postavili a zrekonštruovali 38 tisíc mostov, vysadili cez tri miliardy stromov, zastavila sa pôdna erózia na ploche viac ako 20 miliónov akrov, na viac ako 84 miliónoch akroch bola zadržaná voda pre polia, vyčistili 8 tisíc prameňov a studní, potoky a jazerá ožili miliardou nasadených rýb...

Ekonomický prínos by sa za uplynulých 75 rokov dal vyčísliť v stovkách miliárd dolárov.

Dámy a páni,

ruský premiér Vladimír Putin na otváracom ceremoniáli Svetového ekonomického fóra v Davose takpovediac triafal tiež presne : Chcem vám len pripomenúť práve minulý rok, kedy americkí delegáti rečnili z tohto miesta, zdôrazňujúc stabilitu americkej ekonomiky a jej bezoblačné finančné vyhliadky. Dnes investičné banky, pýcha Wall Street, v skutočnosti prestali existovať.

To znamená, že musíme oceniť skutočný stav a odpísať všetky beznádejné dlhy a .zlé. aktíva. Naozaj, toto bude krajne bolestivý a nepríjemný proces. Nie každý môže akceptovať také opatrenia, bojac sa o svoju kapitalizáciu, bonusy a reputáciu. Avšak iba "zakonzervujeme" a predĺžime krízu, pokiaľ nevyčistíme naše súvahy. Verím, že finančné autority musia vypracovať požadovaný mechanizmus pre odpis dlhov, ktorý zodpovedá dnešným potrebám.

Verím, že ekonomika 21. storočia je ekonomikou ľudí, nie tovární. Duševný faktor sa stane v ekonomike stále dôležitejším.

História dáva Rusku jedinečnú šancu. Udalosti naliehavo požadujú, aby sme reorganizovali našu ekonomiku a obnovili našu sociálnu sféru. Nezamýšľame túto šancu prepásť. Naša krajina musí vyjsť z krízy obnovená, silnejšia a konkurencieschopnejšia.

Dámy a páni !

V inaguračnom prejave Barak Obama povedal :
Čo sa týka budúcnosti, obávam sa, že nemám pre Vás dobré správy. Budeme si musieť všetci pritiahnuť opasky a žiť v rámci svojich možností. Pokúsim sa dočasne odstrániť kreditné karty. Budú iba nákupné karty s obmedzeným obnosom podľa príjmu užívateľa, ktoré umožnia bezhotovostný nákup. Ich vlastníci budú platiť poplatok za ich udržovanie a každý mesiac si budú musieť účet vyrovnať. Banky budú požičiavať peniaze len na nákup obytných domov, áut, zdravotné poistenie a na školné. Takýmto spôsobom sa umožní Američanom splniť náš tradičný sen mať vlastné bývanie, chodiť do práce bez závislosti od verejnej dopravy, chodiť do akejkoľvek školy, a mať zdravotné poistenie. K otázke zdravotného poistenia sa ešte vrátim. Ak budete chcieť luxus, budete si musieť najprv na to našetriť. Toto bezhraničné nakupovanie zbytočností musí aspoň dočasne prestať, a musíme sa znova naučiť žiť podľa starých dobrých a osvedčených pravidiel. Oveľa dôležitejšie než míňanie, je sporenie na horšie časy a na starobu. Je hanbou, že Američania sporia najmenej v porovnaní s občanmi vyspelých štátov. Čas, kedy každý študent bez trvalého príjmu má kreditnú kartu s takmer neobmedzenou možnosťou nakupovania, musí raz skončiť. Treba si uvedomiť, pochopiť a pripustiť, že všetko, čo táto krajina poskytuje a ponúka, nie je myslené pre každého rovnako. Nie sme a nesnažíme sa tu vybudovať beztriednu spoločnosť. To skúšali na Východe od nás, a ako všetci dobre vieme, to sa neosvedčilo, lebo komunistický systém odstránil motiváciu, inováciu a ukázalo sa to ako brzda pokroku. Je celkom normálne, že nie každý si môže všetko dovoliť, tak isto, ako je celkom normálne, že každý si chce viac dovoliť. To je pozitívna hnacia sila k vyššiemu vzdelaniu, vyššej odbornosti a k vyššej životnej úrovni. Nie je hanbou byť alebo chcieť byť bohatým, ak sa to má stať v rámci zákona.

Na adresu mojim oponentom, ktorým sa snáď táto politika nepáči a argumentujú tým, že obmedzená spotreba bude škodiť ekonomike a bude mať za následok nezamestnanosť, môžem povedať nasledovné. Stratené pracovné príležitosti nahradíme ľahko, ak získame späť tie pracovné príležitosti, ktoré sme stratili ich exportovaním do zahraničia, opäť z dôvodov chamtivosti. Sme krajina, ktorá pred objavom slova .outsourcing. mala najvyššiu životnú úroveň na svete, a dnes nevyrába takmer nič okrem lietadiel, zbraní a automobilov, ktoré málokto chce kúpiť. Zvykli sme byť sebestační takmer vo všetkom, a ak sme chceli niečo naviac, ľahko sme to importovali, lebo dolár niečo znamenal. To bolo predtým, ako vynašli slovo "globalizácia".

Dámy a páni !

Bude to tak, že celosvetove neobjavíme ani oheň ani nevynájdeme koleso, tak ako kedysi internet. Azda by sme mohli vylúčiť globálny vojenský konflikt, ale nemáme schopnosť zakázať vojny proti antiskupinám mimo oficiálnych štruktúr, alebo rozvojovým štátom, alebo sa zhodnúť, že jedinou a poslednou vojnou bude vojna proti biede, chudobe, hladu a smädu, nemociám a epidémiam, negramotnosti, či skôr nemožnosti vzdelávať sa, sociálnej a kultúrnej vykázanosti.

Sme tu ešte my, krpčiari.

Najprv sa naši činitelia takpovediac prsili, že kríza do nás len ťukne a škody budú minimálne. Minister financií mlčal akoby zaťatý, či skôr sa venoval niečomu inému. Aj guvernér NBS bol relatívne pokojný, ba mierne optimistický. Keď však kríza ťutkla po prvýkrát, tak sme popadali zo stromu ako tie hrušky... A práve vtedy si najrôznejšie skupiny obyvateľstva, predovšetkým veľkí zamestnávatelia začali vyžadovať pomoc od štátu, od vlády ... De facto a de iure dostali "pomoc" od všetkých občanov, ale neponúkli nič, ba ani len pravdu o sebe. Možno im bol príkladom Chrysler, ktorému už raz pomohla americká vláda miliardami za sľúb "akčného plánu", tak pri ďaľšej jeho žiadosti mali navrch akési varovania z prípadného úpadku (!).

Nuž, "veľkí ľudia" to majú s pamäťou všelijak. Balíčky prvej pomoci sa predsa len vytvorili a boli rozdané. Premiér Robert Fico s parlamentnou väčšinou urobili to, čo mohli na začiatku krízy. Začnú sa však už samočistiace procesy bez ohľadu na to, že budú bolestné, ba možno aj drastické. Nie z vôle len tak škodiť, ale na základe ekonomických zákonov (!).

Na ďaľšie balíčky už nebudú financie,pokiaľ nevykopeme Atilov hrob, alebo neobjavíme konečne Atlantídu.

Nič také zázračné sa však nestane, a k celkovej spoločenskej, hospodárskej a enviromentálnej stabilite nám dopomôže iba zdravý rozum. Naša úspešnosť však bude závisieť od toho, ako budú konať veľkí hráči svetovej politiky. V podstate, mal by sa udiať akýsi zázrak, lebo nikdy v novodobej histórii a v stave všeobecnej a civilizáciu ohrozujúcej krízy "veľkí" nepomohli nezištne menším. Popri všetkej viere v národnú múdrosť a vynaliezavosť, budem netrpezlivo čakať na správy o Očistci na Wall Street.


Bratislava, 24. február 2009

Dr. Peter Kasalovský,
správca združenia NEF Hospodársky klub



Voda je budúcnosťou Slovenska

x Jednoznačný záver klubového rozumu : Voda je budúcnosťou pre Slovensko x Už pred desiatimi mesiacmi bola zvolaná klubová diskusia kvôli krízovým signálom a negatívnym dôsledkom globalizácie... x Spoločná iniciatíva MVO Ľudia a voda, ZMOS a združenia NEF Hospodársky klub : Slovenské vody pre ľudí s potrebou 30 tisíc pracovných príležitostí x Vzniká dokument iniciatív členov klubu ohľadne splavnenia národnej rieky Váh a o budúcnosti strojárstva a drevospracujúceho priemyslu v období hospodárskej krízy x Prezident SRK V. Báleš uvažoval o potrebách vysokého školstva x Noví domáci a zahraniční laureáti Zlatého biatca x Víťazi internetových ankiet World Politician 2008 a Best Bank 2008

BRATISLAVA - V utorok 24. februára od 10. h do 15. h v Pálffyho paláci na Zámockej ulici v Bratislave sa uskutočnilo 79. riadne zhromaždenie a celkove 210. klubové podujatie združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub. Zúčastnilo sa ho napriek tradičnej snehovej kalamite 96 osobností, z ktorých 55 bolo ocenených v období 1993 - 2009 prestížnou cenou Zlatý biatec. Medzi prítomnými boli aj český veľvyslanec V. Galuška, predsedníčka ÚS SR I. Macejková, predseda SOPK P. Mihók a bývalý premiér J. Čarnogurský, ako aj niekoľko nových členov.
Hlavným bodom programu bola prvá časť celoročnej diskusnej témy Ako čeliť negatívnym dôsledkom globalizácie a postupujúcej hospodárskej krízy. Pred diskusiou bola prezentácia programov a podnetov pre vládu SR. Jedným z nich bol program Slovenské vody pre ľudí. Predpokladá vytvorenie 30 tisíc pracovných príležitostí v rokoch 2009-2014. Cieľom je dosiahnuť zvyšovanie vodných zdrojov ročne o 250 mil. m3. Iniciátormi tohto programu sú : MVO Ľudia a voda, ZMOS a združenie NEF Hospodársky klub. Ďalšia z prezentácií bola venovaná národnej rieke Váh a problematike jeho splavnosti, ako aj revitalizácie priľahlého územia. Táto problematika je piaty rok jednou z prioritných klubových úloh.
(Do diskusie sa prihlásilo desať osobností, ktorých názory postupne zverejníme na tomto priestore. Zverejnené budú aj klubové iniciatívy a podstatná časť diskusných vystúpení vrátane prezentácie Deloitte s témou Znižovanie nákladov.)
Prezentácia reflexie skupiny členov združenia na Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti sa odložila z časových dôvodov na najbližšie 80. riadne zhromaždenie. Ocenil to aj garant tohto dokumentu riaditeľ Ekonomického ústavu SAV prof. Ing. M. Šikula, DrSc., ktorý vyjadril záujem o zmysluplnú komunikáciu.
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie prof. Ing. Vladimír Báleš, DrSc. a jeho predchodca prof. Ing. Juraj Sinay sa pokúsili odpovedať na otázku Čo je nevyhnutné pre národnú úspešnosť v súťaži medzi národmi ? zo strany vysokého školstva.

V rámci 210. podujatia sa uskutočnil slávnostný akt vyhlásenia nových domácich a zahraničných laureátov výročnej ceny Zlatý biatec. Udeľuje sa od 1993. roka a vyše desať rokov na základe neverejného hlasovania členov združenia a ďalší osobností hospodárstva a spoločnosti.
Za nových laureátov Zlatého biatca boli slávnostne vyhlásení : 1. prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV, 2. JUDr. Ivetta Macejková, predsedníčka Ústavného súdu SR, 3. Ing. Igor Junas, predseda predstavenstva, Kerametal, a.s., Bratislava a 4. Ing. Vladimír Masár, predstaviteľ spoločnosti Deloitte v SR. Klubová komunita vzdá najvyššiu poctu svetoznámemu cestovateľovi Ing. Miroslavovi Zikmundovi z Českej republiky. Zlatý biatec si prevezme v moravskom Zlíne v najbližšom období. Slávnostne boli zverejnené aj výsledky VI. ročníka internetovej ankety World Politician 2008, ktorej víťazom sa opätovne stal český prezident prof. Václav Klaus, a IX. ročníka internetovej ankety Best Bank, ktorej víťazkou sa po siedmykrát stala Slovenská sporitelňa, a.s., Bratislava.
Na ďaľšom 80. riadnom zhromaždení a celkove 211. klubovom podujatí bude vyhlásený ďalší zahraničný laureát Zlatého biatca 2008 a slávnostne budú zverejnené výsledky internetových ankiet Najsympatickejší člen vlády SR a Najsympatickejší poslanec Národnej rady SR.
Partnermi 210. klubového podujatia boli Slovenská sporitelňa, Deloitte Finance a Kávomaty Kežmarok.


Deloitte - Praktický přístup ke snižování nákladů

súbor PDF


Príhovor správcu k laureátom výročnej ceny Zlatý biatec 2008

Dámy a páni !

Opäť je tu chvíľa, keď mám česť vyhlásiť nových laureátov našej výročnej ceny Zlatý biatec. Klub im takto vyjadruje vďaku za výsledky práce, ale rovnakou mierou aj za príkladnosť ich života. To je fakt a s výnimkou troch-štyroch domácich laureátov nemenný.

Keď sa začne neverejné decembrové hlasovanie, tak si vždy a bez výnimky uvedomujem, že sa pričiňujeme o originálne memorandum ostatnému Svetu a jeho občanom o skvelom človeku z nášho rodu. O takom, ktorý sa pričiňuje o novú, vyššiu a svojím spôsobom aj želateľnú kvalitu nášho života.

V tejto sále by malo byť päťdesiat vlastníkov Zlatého biatca. Aby som sa niekoho nedotkol, tak pripomeniem tých, ktorí tu nie sú :
Ján Chryzostom kardinál Korec,
prezident WEFu prof. Klaus Schwab,
predseda Európskej komisie Jacques Santer,
renomovaný ekonóm z Harvardskej univerzity Jeffrey Sachs,
nemecký kancelár Helmut Kohl,
finančník sir Brittan,
nemecký podnikateľ a konštruktér Ferdinand Piech,
ruský prezident a súčasný premiér Vladimir Putin,
americký ambasador Ralph Johnson,
francúzsky prezident Jacques Chirac, politológ John Naisbitt,
český premiér a súčasný prezident prof. Václav Klaus...
A ďalej,
Milan Lasica, riaditeľ Štúdia L plus S,
Stanislav Štepka, riaditeľ RND,
generálny riaditeľ SVIK Svidník Ladislav Koudelka,
viceprezident Prezídia PZ plk. Jaroslav Spišiak,
už nebohý prof. MUDr. Jaroslav Siman...

Celý rad ľudí, ktorých bolo, je a bude šťastie stretnúť.
Nie, nejde o ten kúsok zlata, ale ide v prvomrade o to, že máme vôľu vnímať človeka a jeho konkrétnu človečinu.

Áno, to sú osobnosti ľudské, aj s chybami, teda nie anjelské, ale nesporne jedinečné a vždy sa im pokloním. Vďaka ním sa považujem za mierneho optimistu.

TASR už zverejnil, koho si najviac považuje klubová komunita a ďaľšie osobnosti nášho hospodárskeho a spoločenského života. Z 300 osobností využilo svoje právo hlasovať 210. Výsledok ich hlasovania je takýto :

Prosím, aby prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., JUDr. Ivetta Macejková a Ing. Vladimír Masár prišli pod naše logo. Zlatý biatec odovzdajú v súlade s tradíciou jeho laureáti z minulosti : Peter Hrinko, Peter Mihók a Zdenek Dokulil.
Nech zaznie fanfára pre Michala Nováka,
pre Ivettu Macejkovú
a pre Vladimíra Masára.

Zlatý biatec získal predseda predstavenstva Kerametal, a.s. Igor Junas, ktorý je v ďalekom zahraničí na veľtrhu a prevezme si ho na najbližšom klubovom mítingu.
Zlatý biatec (195) bol udelený aj svetoznámemu českému cestovateľovi Ing. Miroslavovi Zikmundovi : Za jeho celoživotné dielo a príkladné občianske postoje. Dohovorili sme sa, že ho navštívime začiatkom marca spolu s našími priateľmi - členmi z Moravy.










Výsledky klubových ankiet
Najsympatickejší člen vlády SR, Najsympatickejší poslanec NR SR, BEST BANK a World Politician za rok 2008 (zverejnené ako OTS TASR v januári 2009)

Premiér je prvý

V rokoch 2006 a 2007 sa stal víťazom internetovej ankety Najsympatickejší člen vlády SR premiér Robert Fico. Zvíťazil aj vo vlaňajšom VI. ročníku, keď získal 596 hlasov, t.j. 25,89% všetkých hlasov z celkového počtu 2302. O štrnásť hlasov menej získal odchádzajúci minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš a na tretej pozícii s 342 hlasmi sa umiestnila ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová.
Do ankety na www.hospodarskyklub.sk bolo nominovaných 12 zo 16-tich členov vládneho kabinetu. Ďaľšie poradie : 4. J. Baška, minister obrany, 5. J. Počiatek, minister financií, 6. Š. Harabin, minister spravodlivosti, 7. Ľ. Jahnátek, minister hospodárstva, 8. M. Maďarič, minister kultúry, 9. R. Kaliňák, minister vnútra, 10. Ľ. Vážny, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, 11. V. Raši, minister zdravotníctva a 12. J. Mikolaj, minister školstva.

Víťaz získal 50,1% hlasov

Vo vlaňajšom VI. ročníku ankety Najsympatickejší poslanec NR SR hlasovalo na www.hospodarskyklub.sk 9037 návštevníkov a v osobitnom hlasovaní 172 členov združenia NEF Hospodársky klub a oslovených osobností hospodárstva a spoločnosti. Hlasy odovzdali pre 23 poslancov, t.j. 15,3% všetkých zákonodarcov.
Najsympatickejším poslancom NR SR za rok 2008 sa stal Milan Urbáni z ĽS HZDS. Získal 4614 hlasov, t.j. 50,1% zo všetkých došlých 9209 hlasov. Na 2. mieste skončila Zdenka Kramplová z ĽS HZDS s 2030 hlasmi a na 3. mieste Béla Bugár zo SMK so 711 hlasmi, ktorý však dostal absolutórium členov združenia NEF Hospodársky klub.
V prvej desiatke je takéto poradie : 4. E. Kukan, SDKÚ DS, 5. J. Vaľová, SMER SD, 6. P. Paška, predseda NR SR, SMER SD, 7. I. Mikloš, SDKÚ DS, 8. K. Cibulková, SDKU DS, 9. D. Jarjabek, SMER SD, a 10. V. Veteška, ĽS HZDS.


Best Bank 2008

Víťazom opäť Slovenská sporitelňa

Z deviatich ročníkov internetovej ankety Best Bank na www.hospodarskyklub.sk bola v siedmich na prvom mieste Slovenská sporitelňa. V uplynulom ročníku z 1830 hlasov pre pätnásť nominovaných bánk získala 406, t.j. 22,2% všetkých hlasov.
Ďaľšie poradie : 2. UniCredit Bank Slovakia, 291 hlasov, 3. Tatrabanka, 247 hlasov, 4. VÚB, 209, 5. ČSOB, 171, 6. Dexia banka Slovensko, 132, 7. OTP banka slovensko, 115, 8. VolksBank Slovensko, 59, 9. Istrobanka, 45, 10. Citibank Slovensko, 35, 11. mBank, 34, 12.-13. Prvá stavebná sporitelňa, ING. Bank N.V., po 31, 14. Poštová banka, 16 a 15. Privatbanka, 8 hlasov.


WORLD POLITICIAN 2008

Víťazom Václav Klaus

Český prezident prof. Václav Klaus sa stal víťazom vlaňajšieho VI. ročníka ankety World Politician. Celkove bolo zaznamenaných 2098 hlasov pre osemnásť nominovaných. Tohtoročný a už trojnásobný víťaz získal 448 hlasov, t.j. 21,35% všetkých hlasov, z toho prostredníctvom internetu 401 (2. miesto) a v osobitnom hlasovaní 47 hlasov (1. miesto).
Partnermi združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub (www.hospodarskyklub.sk) ako hlavného organizátora tejto ankety boli : SEWA, ECO INVEST, Matador Group, Lázně Luhačovice, Across Finance a Zväz celulózopapierenského priemyslu SR.
Ďaľšie poradie : 2. V. Putin, bývalý ruský prezident a súčasný premiér, 408 hlasy z internetu /34 hlasy z osobitného hlasovania členov klubu a ďaľších osobností /442 celkový počet hlasov, 3. H. Chávez, venezuelský prezident, 215/23/238, 4. J. Tymošenková, ukrajinská premiérka, 172/35/207, 5. pápež Benedikt XVI., 191/0/191, 6. B. Obama, kandidát na úrad prezident USA a novozvolený prezident USA, 166/3/169
Slávnostné vyhlásenie výsledkov aj tejto ankety sa uskutoční vo februári.

Prezident Českej republiky V. Klaus s novinármi krátko pred stretnutím s delegáciou združenia NEF Hospodársky klub a slávnostným aktom odovzdania plakety víťaza World Politician 2005 na Pražskom hrade 6. marca 2006