Videokonferenčný klubový míting 24. 4. - 7. 5. 2023 Záznam z 1. časti dokumentu k 30. výročiu založenia
Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub - Medzinárodný mierový výbor, združenie
Založené 19. augusta 1993
Experimentálne 139. zhromaždenie a celkove 291. podujatie
Záznam z videokomunikácií so 17-timi členmi združenia v dňoch 24. apríla až 7. mája 2023
Program
Obnovená klubová téma spred 27 rokov
"Aby nám lepšie bolo"
Dvadsiate zhromaždenie združenia v dňoch 3. - 4. november 1996
Hosťom bol prof. Klaus Schwab, zakladateľ a prezident World Economic Forum
+++
Dr. Peter Kasalovský
Zakladateľ a predstaviteľ združenia od 19. 8. 1993:
Dámy a páni,
otváram dnešný videokonferenčný míting. Pôvodne sme sa mali stretnúť v Pálffyho paláci. Avšak stanovený termín, a najmä začiatok o 12. hodine, ako aj o neskoršej hodine nevyhovoval polovici členov
zo Slovenskej republiky a z Českej republiky. Viacerí členovia navrhli formu videokonferencie, a to predovšetkým preto, že Slovensko je pred predčasnými parlamentnými voľbami a podľa niektorých v chaotickom stave. Dokonca, vraj je v dezolátnom až kritickom stave nielen vnútropoliticky, s úpadkovou vládou, ale aj hospodársky, spoločensky - sociálne, s citeľným poklesom životnej úrovne.
Stalo sa však to, čo som neočakával. Z oslovených 70 členov zo Slovenskej republiky a z Českej republiky, sedemnásti reagovali videozáznamom, alebo písomne na tému vyjadrenú viac ako jasne "Aby nám lepšie bolo". Takže, dnes je záznam z toho podstatného, čo sa udialo v tejto členskej a takpovediac experimentálnej komunikácii s členmi od 24. apríla do 9. mája na www.hospodarskyklub.sk. Dnes je tu aj prvá časť videozáznamu. Dodal by som, že v písomných reakciách členov na tri položené otázky sú modrou vyznačené časti, ktoré sú vo videozázname.
Je tu teda plastický obraz sedemnástich členov združenia a ten je vytvorený ich názormi na život a na to, čo sa vôkol nich, a teda vôkol nás deje. Je to výpoveď o tom, Kto je kto ? Kto sme ?, Ako cítime, ako myslíme a aký Svet si želáme?.
Komunikácia s koaličnou vládou a napokon s vládou v demisii bola nulová. Je pravda, že časť našich členov bola v kontakte so štátnymi orgánmi a ich predstaviteľmi, ale s chabým výsledkom. Neboli tak prezieraví a premúdri ako vodcovia vo funkciách premiérskych aj ministerských, a to bez výnimky. Ich prezieravosť a múdrosť totiž značí neprekonateľné ignoranstvo rozumu, ekonomických aj prírodných zákonov, ale predovšetkým vôle občanov. Z ústavnej väčšiny sa dostali do parlamentnej menšiny. Vďaka obštrukciám a demagógii, ale aj ústavným princípom a prezidentke republiky, sú stále na očiach.
Je hanbou, že dostávajú priestor v médiách, aby ospravedlňovali to, čomu sa hovorí Absurdistan.
Dodal by som, že jeho základy postavili predchádzajúce vlády, keď demokracia ako taká bola prítomná len v prejavoch ich predstaviteľov. A tým sa pozdávali učni autokracie, nábeh na oligarchické myslenie, teda presvedčenie o vlastnej nedotknuteľnosti, o neomylnosti a zdôvodnení každého činu, hoci aj sociopatického a psychopatického, ktorý deformuje aj nedeformovateľné. Ešte je pred nami 126 dní do predčasných parlamentných volieb. A nebudem ďaleko od pravdy, keď budeme veriť v zázrak, teda na návrat čias, keď v slovenskej spoločnosti bolo viac zdravého rozumu ako občianskej slepoty, aj naivity a apatie.
Pred 27 rokmi, teda 3. a 4. novembra 1996 sme vyjavili želanie "Aby nám lepšie bolo" a so zadosťučinením vnímali víziu prof. Klausa Schwaba, že Slovensko bude ekonomicky a celkove úspešné. Naši vtedajší členovia prezident republiky Michal Kováč a predseda Národnej rady SR Ivan Gašparovič ho prijali so všetkou úctou. A féria SĽUKu pomenovaná "Aby nám lepšie bolo"- jedinečné to dielo Štefana Nosáľa, laureáta Zlatého biatca, pre našich členov a s voľným vstupom pre občanov na scéne v tom čase štrajkujúceho SND, a tiež ohňostroj do hmly, nezáujem premiéra o komunikáciu s naším hosťom, potvrdzovali, že treba spozornieť a brániť sa "vodcovským maniérom" a hĺbeniu sociálnej priepasti - deleniu spoločnosti na vyvolených a tých ostatných. Počas každej vlády sme tu mali chobotnice a chobotničky tak ako dnes.
Dámy a páni,
v súčasnosti je celkove situácia u nás, v našom okolí, v Európskej únii a vo svete vôbec, vzťahy medzi veľmocami, a predovšetkým myslenie - "nemyslenie" - avanturizmus lídrov bez výnimky sa približujú ku krízovému vrcholu. Aj preto má dnešný program pomenovanie ako v závere 1996. roka "Aby nám lepšie bolo" i keď "hrany" jednotlivých dejov - procesov, no i jednotlivých aktov sú nepomerne ostrejšie ako kedykoľvek po Novembri 1989. A my sme sa tiež vrátili dvadsaťsedem rokov späť, alebo o 21 rokov späť, keď bol naším hosťom prof. Jeffrey Sachs, a tiež bolo naše zhromaždenie o tom, "aby nám lepšie bolo".
Dnes budú prezentované postoje, názory a myšlienky bývalého prezidenta SR Rudolfa Schustera a viacerých členov poctených v minulosti "Mierovou cenou zo Slovenska 2015" a Zlatým biatcom, pričom za jedného z nich vstúpi do diskusie ROBOT. Uvidíte aj momentky zo stretnutia skupiny členov združenia na hore Butkov 9. mája 2023. Na tej hore, na ktorej vzniklo jedinečné Skalné sanktuárium vďaka nášmu členovi Ing. Antonovi Barcíkovi. Pred vyhlásením za laureáta Zlatého biatca za rok 2012 sme boli spolu v lome na odstrele, po ktorom sa rozhovoril o tom, o čo sa chce pokúsiť.
Kto je kto ? Kto sme ?, Ako cítime, ako myslíme a aký Svet si želáme?, tak k tomu navádzali našich členov tieto tri otázky :
-
Čo považujete za najsilnejší zážitok vo svojom doterajšom živote ?
-
Čo potrebuje a čo nepotrebuje slovenská spoločnosť ihneď - prinajhoršom do konca roka 2023 ?
-
Čo treba urobiť pre odvrátenie sebazničenia našej civilizácie vo vnútri nášho štátu a v medzinárodných vzťahoch ?
Písomne reagovali :
Prezident SR 1999-2004 Rudolf Schuster, laureát Zlatého biatca a "Mierovej ceny zo Slovenska 2015"
Hľadá sa nový "mierový dom ako v Rejkjavíku"
Prezident SR 1999-2004 R. Schuster
Čo považujete za najsilnejší zážitok vo svojom doterajšom živote?
Napriek tomu, že som v pomerne vysokom veku, mnohí, ktorí ma poznajú, nebudú považovať práve zážitok z mojich detských čias za najsilnejší. Pre mňa to však bola správa o ukončení druhej svetovej vojny v máji 1945, keď som mal iba desať rokov a z vojny sa zdraví vrátili moji dvaja starší bratia a naša sedemčlenná rodina mohla byť opäť spolu. Pamätám sa, že mojou každodennou modlitbou bola prosba, aby naša rodina živá prežila vojnu. Budil som sa od strachu, keď ponad nás leteli lietadlá na východný front, lebo som sa bál, že naše malé mestečko zasiahnu bomby, čo sa nakoniec, pred príchodom frontu, aj stalo. Moje modlitby a prosby pokračovali aj po príchode mojich bratov s tým, aby sme už nikdy nemuseli prežívať nekonečný strach z vojny. Veril som, že v svojom živote už nezažijem ďalšiu vojnu, a predsa sa vrátila veľmi nečakane, blízko našich hraníc. Nikto z nás nemá predstavu o tom, kedy sa táto vojna skončí a či neprerastie do toho najhoršieho, čoho sa ľudstvo najviac obáva, do tretej svetovej atómovej vojny.
Čo potrebuje a čo nepotrebuje slovenská spoločnosť ihneď - prinajhoršom do konca roka 2023 ?
Čo najskorší návrat k základným princípom správneho správania sa človeka k človeku, a tým k vzájomnej úcte a tolerancii. Ale písať a hovoriť o tom trebárs aj denne, ako sme sa mohli doteraz presvedčiť, nestačí. Preto treba prijať konkrétne urýchlené kroky na politickom poli zmenou patričných zákonov, aby sa do politiky mohli vrátiť nezávislé politické osobnosti, ktoré tu dlhú dobu chýbajú. K tomu treba zmeniť medzi prvými volebný zákon, aby našu spoločnosť v tomto zložitom období viedli osobnosti múdre a vzdelané, s patričnými životnými skúsenosťami a naozaj morálne čisté. Je potrebné veľmi jasne vysvetliť a na konkrétnych príkladoch ukázať, ako by sa mala Slovenská republika v tejto zložitej situácii správať, čo preferovať, čomu venovať väčšiu a čomu menšiu pozornosť v domácej či zahraničnej politike. Konkretizovať to aj na našom členstve v medzinárodných organizáciách ako je EÚ, NATO a ďalšie. Na to však musí mať Slovenská republika jasnú víziu, nie iba na štvorročné obdobie, ako to bolo doteraz zvykom, ale spoločne pracovať najprv na vysokej odbornej úrovni, bez politického vplyvu príslušných politických strán. Je potrebné vypracovať víziu rozvoja Slovenska na 15-20 rokov za účasti SAV, vysokých škôl, SOPK, zamestnávateľských zväzov a ďalších organizácií. Tento podkladový materiál dať k dispozícii verejnosti na diskusiu a potom na prerokovanie do NR SR, kde by sa po konečnom posúdení schválila ústavnou väčšinou. Takýto dlhodobý schválený program rozvoja Slovenska by sa stal živým dokumentom, ktorý by sa každý rok kontroloval, prerokoval a dopĺňal v parlamente, aby sa mohol pravidelne aktualizovať. Vynechať všetko to, čo sa stalo neaktuálne, naopak, doplniť to, čo prinesú nové poznatky, resp. zmeny vnútorných či zahraničných podmienok.
Čo treba urobiť pre odvrátenie sebazničenia našej civilizácie vo vnútri nášho štátu a medzinárodných vzťahov?
Súčasný medzinárodný vývoj neveští pre budúcnosť našej civilizácie nič dobré. Namiesto snahy o zníženie nebezpečenstva tretej svetovej vojny, a tým aj použitia zničujúcich atómových zbraní, medzinárodné napätie má stále stúpajúcu tendenciu. Ako keby sa dve svetové veľmoci skúšali, ktorá dlhšie vydrží s nervami pohybovať sa na pomyselnej červenej čiare, kde sa končí vzájomné obviňovanie a začne skutočná atómová vojna. Sme síce malou krajinou v silnom bloku NATO, čo by nám malo dať záruku, že v prípade napadnutia nepriateľom ostatní členovia NATO nás ubránia či zachránia. Ak by došlo k atómovej vojne, nikto nebude môcť povedať, že bol zachránený alebo že zvíťazil. Na svete budú iba porazení a to celá naša moderná civilizácia. Ale aj napriek našej malej, možno v rámci sveta bezvýznamnej krajine, máme povinnosť aspoň sa pokúsiť prispieť, hoci len malou tehličkou, do nášho svetového domu. Aby sme si raz nemuseli vyčítať, že sme sa iba pasívne prizerali, alebo dokonca pomohli náš spoločný dom zbúrať navždy, keď už nebude pre koho ho obnoviť či znovu vybudovať. V socialistickom zriadení sme si doslova robili žarty, keď sa na každom kroku objavovali heslá, ktoré vyzývali k zachovaniu svetového mieru, Dnes je svetové spoločenstvo oveľa bližšie k svetovej vojne, a to k tej najstrašnejšej - atómovej, keď u našich susedov zúri nebezpečná a nespravodlivá vojna, keď hrozí vojnový konflikt z nedozernými následkami aj okolo Taiwanu. Je to v čase, keď sa tvorí akési tiché zoskupenie, čo do ľudnatosti štátov, Slovensko si hľadá svoje miesto a úlohu, ako prispieť k svetovému mieru. Hľadá sa nový "mierový dom ako v Rejkjavíku", kde by sa mohli stretnúť vybraní lídri rozhodujúcich svetových mocností, aby sa pokúsili dohodnúť, ako odvrátiť nebezpečenstvo atómovej vojny, ale aj nájsť riešenie na ukončenie vojny na Ukrajine. A tak sa znovu ľudstvo ocitlo na starej ceste o mierovom snažení, len v nových , ešte ťažších a nebezpečnejších podmienkach. Preto treba rozvíjať po celom svete mierové hnutie, tak ako sa to už začalo v Nemecku. Nesmie sa to stať programom politických strán, ale toto mierové hnutie sa musí rozvinúť po celom svete. Možno by naozaj stálo za to, vytvoriť pre tento účel nezávislú medzinárodnú organizáciu na zachovanie mieru.
P. Kasalovský :
Úžasne úprimná výpoveď. A keď uvažujete, aké by to bolo, keby sa život uberal podľa našich citov - cítenia, predstáv..., tak sa prichytíte pri myšlienke, že dnešný Svet treba zmeniť k nášmu obrazu. Tak by to uzavrel klasik.
Mne to pripomenulo históriu Koncertu č. 3 in D minor Opus 30 ruského skladateľa židovského pôvodu a klavírneho virtuóza Sergeja Rachmaninova. Dielo vzniklo v roku 1909. Zahrať ho, to znamená vlastne nebotyčnosť pianistu.
Zahrať toto dielo vyžaduje dokonalosť. A v porovnaní s obdobiami pred troma - dvoma desaťročiami je dnes takých klavírnych virtuózov nepomerne viac. A tak je to vlastne vo všetkých odvetviach ľudskej činnosti, ale asi s výnimkou diplomacie.
Dozaista sa nájdu také osobnosti doma i v zahraničí, ktoré dosiahnu diplomatickú virtuozitu, a my ako ľudstvo v jednotlivých štátoch, na všetkých kontinentoch a vôbec na tomto Svete sa opäť budeme venovať tomu, aby sa všestranne rozvíjal Život a naša civilizácia.
Keď vám vyjde trocha času, pustite si do duše Rachmaninov Koncert č. 3 in D minor Opus 30 ...
https://www.youtube.com/watch?v=wBca3z7bAtE
Dr. Ján Šály, laureát Zlatého biatca, vysoký policajný dôstojník v.v.
Nikdy nie je neskoro na nápravu chýb...
Čo považujete za najsilnejší zážitok vo svojom doterajšom živote ?
Aj keď ide zdanlivo o jednoduchú otázku, je ťažké na ňu pravdivo odpovedať. Človek sa denne stretáva s mnohými udalostami. Z nich sa tvoria len čriepky maličkostí a z nich sa skladá dokonalosť, tá dokonalosť, ktorú môžeme smelo pomenovať slovom život. Vôbec neočakávam zázraky od života, lebo sám život je tým každodenným zázrakom. Ako každý uvažujúci človek rád spomínam na blízke osoby, rodičov, učiteľov, blízke osoby ktoré ma sprevádzali a sprevádzajú životom. Mnoho ľudí ktorých stretávame sa stavia k životu aktívne. Nie dobré, ak sa sami v živote staneme iba čiernymi pasažiermi dejín. Môžeme sa predsa realizovať sa v niečom, posunovať tento svet niekam, byť súčasťou niečoho. Človek si určuje mnohé ciele sám. Pri tom by bolo dobré, ak by naše ciele boli v akej-takej rovnováhe s okolím. Dokonca aj to, na čo sme pozabudli pri práci, správaní, výchove, vzdelávaní a vôbec pri všetkých ľudských činnostiach, je potrebné napraviť. Nikdy nie je neskoro na nápravu chýb. Je mi jasné, že každý pokladá za dôležité niečo iné, ale s týmto postojom sa hádam dá súhlasiť a stretnúť sa so širokým pochopením.
Čo potrebuje a čo nepotrebuje slovenská spoločnosť ihneď - prinajhoršom do konca roka 2023 ?
Každá spoločnosť, štát, pokiaľ v nej - ňom bude existovať sloboda slova, budú existovať rôzne názory a vychádzať rôzne knihy umelecké diela hudba. Ak dokážeme medzi sebou komunikovať bez predsudkov, ak budú vznikať debaty o vhodnosti postupov rôznorodej spoločenskej praxe, len takáto spoločnosť ostane zdravá. Inak sa spoločnosť premení iba na diktatúru. Spektrum zástancov voľného výberu širokej ponuky spoločenských tém je nepreberný. Dnes pri stave Slovenskej spoločnosti postihnutej orwelovským monopolom pravdy a orwelovským newspeakom je dôležité, aby do konca roku bez akéhokoľvek kompromisu, boli potlačené fašistické tendencie, ktoré sa dnes objavujú v médiách, v spoločnosti a politických kruhoch. To, čo sa dnes deje za prispenia vojnovej mašinérie a propagandy na Slovensku je nebezpečné. Treba jasne komunikovať a odhaľovať snahy ideologického diktátu masmédií, ktoré používajú demokraciu ako kyjak na jej potláčanie. Mediálna snaha o vybudovanie nového piliera štátnej moci, sa čoraz menej stretáva s úspechom a pochopením vo všetkých štátoch. Budovanie mostov medzi ľuďmi považujem za omnoho aktuálnejší ciel roka 1923, ako vyrábať zoznamy novodobých disidentov, udavačmi a kolaboratami s cudzou mocou.
Čo treba urobiť pre odvrátenie sebazničenia našej civilizácie vo vnútri nášho štátu a v medzinárodných vzťahoch?
Jedinú diktatúru, ktorú som bol ochotný kedykoľvek tolerovať, je diktát mieru. Napriek tomu, že sa roky angažujem v mierových aktivitách, mám pocit že je to stále málo. Životné skúsenosti štúdium konfliktov vo svete ma poučili, že na začiatku každej vojny prevláda nezdravý optimizmus, že vojna bude rýchla a krátka, že vojaci budú čoskoro doma. To je vždy len krutý omyl, podporovaný vojnovou propagandou. Organizované politické pokusy ako zabrániť vojne, stroskotávajú na záujmoch, ktoré sa vždy nachádzajú mimo aktívneho priestoru bojových operácií. Jadrová vojna už dávno prestala byť prostriedkom politiky. Napriek, tomu ľudstvo vojnu používa v rôznych podobách a formách. Dnes sa cez médiá zámerne pestuje tolerancia aj k tej v jadrovej podobe. Jedným z plodov mierového hnutia v histórii bola prvá mierová konferencia v Haagu dňoch 18. mája-29. júna 1899. Priamym podnetom bol mierový manifest ruského cára Mikuláša II. Zo dňa 24. augusta 1898. A hoci od tej doby uplynulo veľa rokov, nedokázali sme svetovým vojnám zabrániť. Dnes sme sa ocitli víre ďalšej svetovej vojny. Jej globálny charakter je ruletou v ktorej dnes hráme o vlastný život. A hoci vieme, že každý mier začína pochovávaním obetí, tak v prípade globálneho jadrového konfliktu sa stane táto pohrebná idea úplne iluzórna. Na to zabúdame. Aristoteles povedal: "Nestačí vyhrať vojnu; je dôležitejšie organizovať mier."
Ing. Terézia Lovíšková, laureátka Zlatého biatca, podnikateľka
Prejsť späť k zásadám morálky
Čo považujete za najsilnejší zážitok vo svojom doterajšom živote?
V súkromí určite narodenie mojich dvoch dcér... ale to sem asi nepatri... Čo sa týka spoločenského života, tak nový - nepoznaný zážitok v období zmien od socialistického zriadenia ku tomu novému.. nepoznanému. K novým možnostiam osobného rastu a rozšíreniu obzorov, čo všetko je ešte možné, dosiahnuteľné. V profesijnom živote to bola príležitosť zúčastniť sa privatizácie a dokázať vo firme postupne realizovať rast , novelizovať a rekonštruovať staré za nové, moderné, kvalitnejšie, konkurencieschopnejšie. A to nielen po technickej stránke, ale aj v oblasti rastu vzdelávania tak top manažmentu, ako aj ostatných zamestnancov spoločnosti. Mimoriadne pozitívnym zážitkom pre mňa bola tá inšpirácia, čo všetko sa dá urobiť, ak máte správnych ľudí na správnom mieste a môžete expandovať nielen "za okres", ale aj za hranice štátu. Zážitkom boli aj stretnutia so štátnymi úradníkmi, ktorým som s veľkým entuziazmom prezentovala nové a nové, tak potrebné investície na rozvoj , ako aj úplne nové možnosti ohľadne exportu a s tým súvisiace povolenia štátnych úradníkov. Príjemným zážitkom boli pozvania na firemné výročné stretnutia, kde sme reálne prezentovali všetko nové, ktoré sme - aj s nimi plánovali.
Čo potrebuje a čo nepotrebuje slovenská spoločnosť ihneď - prinajhoršom do konca roka 2023?
V každom prípade potrebujeme naučiť tých čo to nevedia slušnosti, tolerancii, rešpektovaniu plurality názorov, neškatuľkovanie/nenálepkovanie len na základe odlišných názorov, aj keď sú prezentované kapacitami vo svojom odbore.
Veľmi rada by som bola za návrat k logike/ sedliackemu rozumu pri prezentovaní "bombastických" noviniek, veľakrát ničím nepodložených, teda neopierajúce sa o žiadne a nezávisle overiteľné argumenty
Slovenská spoločnosť potrebuje návrat k zodpovednosti za vyjadrenia , ako aj viac zodpovednosti za vyjadrenia ktoré súvisia s potrebami občanov SR.
Nepotrebujeme vŕtať sa v minulosti s cieľom "za každú cenu" hľadať vinníkov. Ak už pozerať do minulosti tak len s cieľom poučiť sa na chybách. Nie nadarmo sa hovorí, že len hlupák sa nepoučí na chybách - a niekedy to vyzerá ako keby ľudstvo všeobecne znovu a znovu opakovalo tie isté chyby.
Nepotrebujeme slepé nasledovanie hesiel bez vecného obsahu..... A určite nie ešte väčšiu stratu identity.
Čo treba urobiť pre odvrátenie sebazničenia našej civilizácie vo vnútri nášho štátu a medzinárodných vzťahoch?
Určite je potrebná reálnejšia argumentácia /logická/ a nielen heslá... Je potrebné prejsť od byrokracie k činom. Prejsť od formálnej deklarácie /zákony/ späť k základom morálky. Je potrebné nenanucovať názor len jednej strany, veď každá minca má dve strany. Je nanajvýš nutné podporovať mierové riešenia ináč, ako dodávkou zbraní jednej zo strán. Diplomacia sa má vrátiť k mierovým riešeniam, nie podpory vojny, mala by hľadať konsenzus, realizovať návrat ku klasickej diplomacii.
Na záver vyjadrujem presvedčenie, že nastane obdobie: kedy budú občania SR pre svojich volených predstaviteľov prvoradí, kedy slovenská diplomacia bude "seberovná" so zástupcami ostatných štátov, najmä zástupcami EÚ, a profesionálna po každej stránke. Verím, že na zodpovedné miesta budú dosadení kvalifikovaní odborníci, ktorí budú hrdí, že Slovensko je ich domovom.
MUDr. Elena Žigová, laureátka Zlatého biatca, psychiatrička
Vrátiť vládnutiu vážnosť a profesionalitu
Čo považujete za najsilnejší zážitok vo svojom doterajšom živote ?
Moja prvotná odpoveď a aj neskôr po dlhšom zvažovaní a overovaní si aj u priateliek a známych žien je, že najsilnejší zážitok vo mojom doterajšom živote je zážitok porodenia dieťaťa, hlavne ten prvý pôrod. Povieme si vedecky - robí to oxytocín. Nuž áno, je to hormón lásky a šťastia, ktorý po utrpení pôrodu zaplaví asi každú matku, keď s láskou pozrie na novo narodeného človiečika. Ale chcem povedať, že toto u mňa nebolo to najsilnejšie. Tým bolo uvedomenie si, to poznanie, že som vo vlastnom tele vynosila dieťa, dala mu život. A napokon som tým priniesla radosť, nádej, to bezprostredné šťastie do rodiny, keď on uvidel svoju prvorodenú dcéru a starí rodičia vnúča.
Aj po dlhých rokoch a zážitkoch rôzneho druhu je tento zážitok pre mňa ten najväčší.
Čo potrebuje a čo nepotrebuje slovenská spoločnosť ihneď - prinajhoršom do konca roka 2023 ?
Ihneď dobrú kompetentnú vládu, schopnú konsolidovať pomery i vzájomnú súčinnosť v prospech Slovenska. Takú vládu, ktorá sa vie dohodnúť a spoločnosti vyslať jasný signál, taký ktorý je výsledkom rokovania "za zatvorenými dverami", čiže bez ventilovania odlišných názorov a postojov na sociálnych sieťach či cez masmédiá. Vrátiť vládnutiu vážnosť a profesionalitu. Zlepšiť imidž Slovenska ako rovnocenného partnera, ktorý prináša jasné a čitateľné postoje.
Samozrejme je to najlepšie uskutočniteľné iba v podmienkach mieru v Európe, keď sa veci ustália a bude možné plánovať, s niečím dopredu počítať, do niečoho nádejného zapojiť úsilie čo najväčšieho počtu obyvateľstva.
A následne takú vládu ktorá nerieši iba bezprostredné ekonomické problémy, ale zaoberá sa reálne sociálnymi otázkami, vzdelávaním - školstvom, zdravotníctvom. Osobne mňa, ktorá lieči duševné poruchy najmä starších ľudí, trápi prístup k seniorom. Bolo by už potrebné vidieť výsledky, nielen predvolebné sľuby. Ja denne vnímam najväčšie potreby pre chorých a odkázaných seniorov ako sú doliečovacie oddelenia, rozšíriť sieť dostupných, teda štátom dofinancovaných domovov pre seniorov, nezaťažovať ich rozpočet z dôchodku stále vyššími doplatkami na lieky a mnohé iné.
Čo treba urobiť pre odvrátenie sebazničenia našej civilizácie vo vnútri nášho štátu a v medzinárodných vzťahoch ?
Je to môj osobný názor. Pojem spravodlivosti sa musí napĺňať obsahom. Snažiť sa podporovať mierové aktivity, mať istú objektívnu neutralitu v spore veľmocí: chápať konanie oboch protistrán a podporovať také pomery v Európe a vo svete, aby OSN, t.j. reprezentatívne medzinárodné spoločenstvo skutočne - autenticky a s čo najväčšou objektivitou pracovalo v prospech bezpečnosti každej krajiny. Každej, ktorá má dôvod cítiť sa ohrozená. Dať jasný signál akceptácie toho, že každá krajina má svoju históriu, vierovyznanie, kultúru, zvyklosti a právo na svojbytnú sociálnu a kultúrnu evolúciu, napokon pozitívne príklady tiahnu a vďaka telekomunikácii je to aj stále dostupnejšie.
A ak zasiahnuť mierovými silami, tak hlavne dodržiavať záväzky, dohody a len na požiadanie a len v rozsahu potrieb tej ktorej krajiny, ak to nejde inak.
Keď si študujem Chartu OSN, súčasná inštitúcia ja javí ako prežitá, disfunkčná, treba sa len vrátiť k jej skutočnému obsahu, poslaniu pre ktoré po 2. svetovej vojne vznikla.
Ing. Jiří Mikulenka, laureát Zlatého biatca, podnikateľ a cestovateľ
Modrá obloha nie je samozrejmosť
Čo považujete za najsilnejší zážitok vo svojom doterajšom živote ?
Vzhľadom na vek mám za sebou množstvo zážitkov, pozitívnych aj negatívnych a žiaľ, za ostatnú dobu asi prevládajú tie negatívne... Mohol by som tu "trepať" o najsilnejších zážitkoch typu "sobáš", "narodenie detí, vnukov", "rozvod", .... Všetko toto je však viac menej bežná súčasť života. Ako som už raz na podobnú otázku odpovedal, stretlo ma všeličo a zo všetkého som sa snažil poučiť a zobrať si niečo na ďalšiu cestu životom. Preto vám poviem, čo sú moje najkrajšie a najsilnejšie zážitky, ktoré mi prinášajú radosť a potešenie. Zdanlivo obyčajné, možno drobné a nevýznamné, ale v celkovom kontexte veľmi silné. Sú to rána, keď sa budím s mojou životnou partnerkou po boku, otvoríme oči, usmejeme sa na seba, objímeme, dáme pusu a pozeráme von oknom z nášho cestovateľského domova na kolesách na krásnu modrú oblohu a svietiace slniečko, krásnu prírodu okolo... Treba si uvedomiť, že dnes tá krásna modrá obloha nie je samozrejmosť! A prestáva byť aj samozrejmou možnosť toto zažívať, cestovať, ...
Čo potrebuje a čo nepotrebuje slovenská spoločnosť ihneď - prinajhoršom do konca roka 2023 ?
Slovenská, ale aj väčšina celosvetovej spoločnosti, potrebuje naozaj urgentne zásadnú očistu a obrodu vo všetkých smeroch. Vrátiť krajiny, ich kultúru, jazyky, tradície, pôvodné hodnoty, vedu, bohatstvo späť obyvateľom jednotlivých krajín, vrátane zmysluplného a funkčného systému ich riadenia. A takéto krajiny nech spolu priateľsky, vzájomne výhodne, s úctou a rešpektom spolupracujú. Nech nikto nikoho neovláda, nemanipuluje, nezasahuje, neprovokuje, nenanucuje, nestará sa do čoho mu nič... A čo netreba? To, čo je tu teraz a najmä to, čo by tu rado riadilo životy a osudy nás všetkých. Toto zlo treba skutočne a definitívne, dôsledne vyhubiť, a to tak, aby sa ani obgeneráciu v novej sile nevrátilo tak, ako sa to deje teraz...
Čo treba urobiť pre odvrátenie sebazničenia našej civilizácie vo vnútri nášho štátu a v medzinárodných vzťahoch ?
Ak sa urobí to, čo som odpovedal na predchádzajúcu otázku a skutočne sa to urobí dôsledne, nemilosrdne, rozhodne a čím skôr, tým skôr odvrátime riziká, ktoré môžu našu civilizáciu postihnúť. Ja za horšie a väčšie riziko pre prežitie civilizácie považujem aktivity typu NWO, pandemic agreement a Green deal a pod., ako rozsiahlejšiu vojnu... To neznamená, že s vojnou súhlasím alebo ju vítam. Len obroda a očista nie je možná bez toho, že zlo sa skutočne definitívne vyhubí a zmizne z tejto planéty a ako sa hovorí, už konečne "nezostane ani na semeno".
P. Kasalovský : Tieto výpovede budú zverejnené na www.hospodarskyklub.sk a dnes z nich som vybral niekoľko myšlienok.
Dámy a páni, videozáznam doručili :
Genmjr. Ing. Svetozár Naďovič, laureát Zlatého biatca, vyznamenaný Radom Ľudovíta Štúra "Za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky"
Ing.Roman Fundárek, laureát Zlatého biatca, podnikateľ
Ing. Ján Gabriel, laureát Zlatého biatca, podnikateľ
Ing. Ladislav Vaškovič, CSc., laureát Zlatého biatca
Ing. Peter Čatloš, PhD, laureát Zlatého biatca
Ing. František Solár, podnikateľ, zastupujúci laureáta "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" Anatolija Junitského, vedúcej osobnosti SKY WAY
Ing. Jozef Dolník, podnikateľ
Ing. Pavol Vitek, podnikateľ a cestovateľ
MUDr. Peter Michalka, PhD, primár pôsobiaci v jednej moravskej nemocnici
Ing. Tomáš Malatinský, MBA, laureát Zlatého biatca, prezident AZZZ SR
To, čo zaznie, nepotrebuje komentár.
Obsah všetkých výpovedí je prítomný v našich aktivitách bez troch mesiacov tridsať rokov. Vyjadruje myšlienkovú, názorovú a postojovú líniu pôvodnej nadácie, od roku 1997 občianskeho združenia, od roku 2012 združenia a od vlaňajšieho decembra aj pričleného Medzinárodného mierového výboru, ktorý vznikol de iure 8. mája 2015.
Je to čistá, obrazne povedané, blankytná línia. Tak blízko k myslenému nebu, ľudskej múdrosti a dobra vo večnom zápase o to, aby sme sa ako civilizácia rozvíjali, a prestali usilovať o nadvládu nad našími súčasníkmi v ktorejkoľvek časti sveta a v ktorejkoľvek ľudskej činnosti. Tu nejde o naivitu, o slepú vieru, ani o spoliehanie sa na úplný zázrak, ale o snahu, aby účinkovala dejinná aj naša generačná zodpovednosť.
Takmer všetko o našom združení je na www.hospodarskyklub.sk, ale dosť je toho aj na internete, ale predovšetkým v pamäti našich členov, sympatizantov a priateľov. I keď, s našou líniou mali a majú problém mnohí domáci politici, diplomati spriatelených štátov a extrémisti. Odpudzuje ich naša pravda, že "Česť a charakter sa nedajú kúpiť." Taká je pravda, ktorá sa vždy vyplavila k našim brehom, ale bola dezinfikovaná svetovými osobnosťami. S niektorými sa však vzťahy prerušili, lebo sa pod vplyvom moci - vlastného prospechu - a tlaku mocichtivých, všakovak vyvolených ľudí, dopracovali do pozície protivníkov "múdrosti a dobra" a toho, čím je človečina.
Nemáme anjelské krídla, máme chyby, sme omylní, ale svätíme to, k čomu nás výchovou zaviazali naši rodičia - prarodičia, bezpočet skvelých osobností až do súčasnosti a v neposlednom rade národná skúsenosť s pamäťou faktov a bez vybásnených, no i bez vymyslených a vytlieskavaných želaní tých, ktorým sa prieči "okrúhly stôl", a teda ľudská rovnosť.
Dámy a páni,
úprimne sa teším, že máme výpovede o našom čase - o našej dobe, za ktorú každý človek nesie spoluzodpovednosť. Azda prepáčite, že niektoré videozáznamy nie sú technicky dokonalé, keďže vznikli pomocou mobilných telefónov a laptopov.
Genmjr. Ing. Svetozár Naďovič, laureát Zlatého biatca, vyznamenaný Radom Ľudovíta Štúra "Za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky"
Ing.Roman Fundárek, laureát Zlatého biatca, podnikateľ, v súčinnosti s ROBOTom
Ing. Ján Gabriel, laureát Zlatého biatca, podnikateľ
Ing. Ladislav Vaškovič, CSc., laureát Zlatého biatca
Ing. Ladislav Vaškovič, CSc. 1
Ing. Ladislav Vaškovič, CSc. 2
Ing. Ladislav Vaškovič, CSc. 3
Ing. Peter Čatloš, PhD, laureát Zlatého biatca
Ing. František Solár, podnikateľ, zastupujúci laureáta "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" Anatolija Junitského, vedúcej osobnosti SKY WAY
Ing. Jozef Dolník, podnikateľ
Ing. Pavol Vitek, podnikateľ a cestovateľ
MUDr. Peter Michalka, PhD, primár pôsobiaci v jednej moravskej nemocnici
Ing. Tomáš Malatinský, MBA, prezident AZZZ SR
+++
Peter Kasalovský :
Dámy a páni,
je o čom rozmýšľať. Osobne som sa potešil záujmu časti členov nášho združenia prezentovať svoje "vnútro", a hneď po tom svoje názory a podnety , aby sme boli na tom lepšie ako v súčasnosti. Aby platila mnou veľakrát za tých tridsať rokov existencie združenia opakovaná múdrosť grónskych eskimákov, že "nič nie je nemožné". Predovšetkým: vrátiť Slovensku a jeho občanom stabilitu vo všetkých smeroch, a tiež docieliť, aby bolo "šťastnou krajinou". A to predsa nie je len záležitosť hojnosti statkov, majetkov a zlatých tehličiek, ale všeobčianskeho naladenia sa na úspech a plnohodnotný život.
3. časť z dokumentu
k 30. výročiu združenia
26. máj od 20. h
Realizačne: mediaTop, s.r.o.