Pozvánka
Invitation
Na čo sa zmenila "železná opona"?
Z úvodného slova Petra Kasalovského
Dámy a páni, vážené zhromaždenie,
otváram XV. valné zhromaždenie, 121. riadne zhromaždenie a celkove 272. podujatie. Faktom je, že sa ospravedlnilo zo zreteľahodných dôvodov 42 členov zo SR a väčšina z našich 65 zahraničných členov. Osobitne vítam Jacquesa Hogarda z Francúzska.
Jacques Hogard, MBA, je členom Medzinárodného mierového výboru, laureátom Zlatého biatca za rok 2016, plukovníkom Cudzineckej légie, v ktorej slúžil 26 rokov, pochádzajúci z vojenskej a generálskej rodiny hrdinov protifašistického odporu a oslobodzovania v 2. svetovej vojne, ako aj viacerých vojnových konfliktov do roku 1999, Je členom Club de Meilleurs, prezidentom Klubu parašutistických bojovníkov, prezidentom združenia AME France, významným podnikateľom, prezidentom strategickej spravodajskej spoločnosti EPEE a organizátorom nových podnikateľských aktivít, Je autorom viacerých kníh z vojnových ohnísk 20. storočia a jedinečnej knihy "Európa zomrela v Prištine". Je nositeľom srbskeho radu sv. Sávy, zlatej medaily za odvahu a hrdinstvo "Miloš Obilič" - za pomoc pri záchrane cirkevných rádov a pravoslávnych kostolov v Kosove pred UCK.
Vyjadrujem potešenie z prítomnosti zahraničných hostí, veľvyslancov a diplomatov. Pred odletom do Bruselu prišiel aj predseda SKF a predseda SOPK Peter Mihók, člen nášho združenia a jeho Medzinárodného mierového výboru. Vítam aj pracovníkov Slovenského rozhlasu. Osobitne sa ospravedlnili predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády SR Peter Pellegrini a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Dámy a páni,
v tejto chvíli už môžem povedať aj to, že po vlaňajšej pocte J. F. K., ktorá bola negovaná oslovenými americkými predstaviteľmi a tunajším ambasádorom, tak dnes vzdáme poctu gen. Charles de Gaullovi, na ktorú žiaľ nereagoval tunajší francúzsky veľvyslanec. Dnes je akosi symbolická a príznačná nevšímavosť k histórii v porovnaní s minulosťou. V súčasnom svete majú jeho lídri pocit, ba až presvedčenie, že sú dôležitejší/významnejší ako ich predchodcovia. Tak trocha - trocha dosť, prepáčte tento "zvrat" to pripomína nástup fašizmu v Európe.
Súčasný stav Európy a sveta, degradácia odvekých ideálov a kresťanského hodnotového rebríčka však potvrdzujú nepriaznivý trend deštrukcie. Nikdy sme neboli v dejinách tak blízko k deštrukcii civilizácie a k úplnej skaze "Modrej planéty".
Dámy a páni,
program nášho zhromaždenia platí a väčšina dokumentov sa do dvoch-troch dní dostane aj na našu webovú stránku www.hospodarskyklub.sk . V súvislosti s programom predkladám niekoľko faktov a z nich plynúci záver.
Hviezdny Francúz žijúci v Paríži, v súčasnosti ekonóm č. 1 Thomas Piketty v LeMonde uviedol: " Po páde "Železnej opony" sa západné korporácie stali vlastníkmi lacného kapitálu vo väčšine stredo- a východoeurópskych krajín. Investovali tu nemalé finančné prostriedky (najmä za pomoci rôznych vládnych výhod a dotácií) a dodnes ich využívajú na vytváranie veľkých ziskov, ktoré v drvivej väčšine prúdia späť k zahraničným akcionárom.
Thomas Piketty vo svojej analýze porovnáva príliv a odliv peňazí v krajinách V4 a prichádza so záverom : V priemere medzi rokmi 2010 a 2016 z Poľska odišli zisky na úrovni 4,7% HDP, z Maďarska 7,2% HDP, Česka 7,6% HDP a zo Slovenska 4,2% HDP. Na druhej strane z EÚ do týchto štátov prichádzajú financie vo forme eurofondov. Poľsko dostáva 2,7% HDP, Maďarsko 4% HDP, Česko 1,9% HDP a Slovensko 2,2% HDP, pokiaľ by sa však čerpali na 100%.
Keď s tým nikto nič nezačne robiť, zo Slovenska navždy zostane len montážna linka s lacnou pracovnou silou. "Investori" po vygenerovaní a "odliatí" zaujímavých ziskov sa zbalia a odídu do inej krajiny s ešte lacnejšou pracovnou silou. Už sa tak deje a to musíme mať na pamäti. Nahrádzanie pracovníkov robotmi je klasickým prvkom pozitívnej deštrukcie (opakujem pozitívnej deštrukcie) spoločnosti. V oblasti mierového bádania nášho MMV sme dospeli k názoru, že tento trend je síce objektívne nevyhnutný, ale charakteristický pre vojnu, ktorú plne nahradí aj v mierových podmienkach. Slovensku by teda dnes najviac pomohlo jedno - podpora domácich zamestnávateľov v oblastiach, kde je inovačný cyklus dlhý a technicky náročný. A tá nemusí byť vôbec realizovaná formou nevratných dotácií. Na začiatok by možno stačilo znížiť dane a odvody, min. daň z príjmu a DPH aj keď len o 1% a slovenským firmám a živnostníkom by sa hneď "lepšie dýchalo".
Vážené zhromaždenie,
SMER SD a časť členov politických strán z vládnej koalície svojimi "šľapákmi" a s väčšinou tzv. tretieho sektoru (neraz v pozícii piatej kolóny), a podporou médií na strane "mimovládok", finacovanými zo zahraničných zdrojov sa postarali o to, že Slovensku vskutku pôjde v najbližšom čase o národnú a štátnu suverenitu. Pôjde o zachovanie našimi predkami vytvorenej obdivuhodnej histórie, a osobitne národnej kultúry, no i o zachovanie ľudských práv a slobôd ako takých. Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že pôjde o zachovanie mierových podmienok života v našom v regióne a o zablokovanie snahy tzv. "bojovníkov" za globálny jadrový - apokalyptický konflikt určený pre záverečný čas našej civilizácie.
Faktom je a ostáva, že väčšina opozičných politických strán sa nevenovala otázkam národnej a štátnej identity, naším tradíciám, ale venovala sa hlavne prejavom absurdného antivlastenectva, hlavne nihilizmu voči jedinečnej histórii nášho národa, ktorý je tu odjakživa. Výnimkou by mohla byť strana SME RODINA a väčšina nezaradených poslancov. Sú to momenty, na ktoré za svojho života upozorňoval náš vzácny člen a výnimočná osobnosť nášho národa kardinál Korec.
Už to bol čas, keď vedúci činitelia štátu ani raz za rok nepoužili vo svojich prejavoch slová národ, vlasť... Žiaľ už od dôb Senecu platí, že: "Dôvera dáva zradcovi možnosť škodiť." Pred takýmito osobami síce "demokraticky" zvolenými do Národnej rady SR, ale v skutočnosti marketingovo dosadených zahraničím. Pred ich menovaním na najvyššie štátne funkcie nás varoval už v druhej polovici 90-tych rokov a potom vo svojich posolstvách kardinál Korec. Vývoj jasne potvrdil, že dnes napriek nezdravým ambíciám týchto kompradorov vnímajú tento typ ľudí v zahraničí ako "vazalov".
Fotoobjektív E. Szombatovej
O ľuďoch výnimočných a nasledovaniahodných
Päťdesiatdeväť riadnych členov združenia, šestnásť hostí, ďalej veľvyslanec RF A. Fedotov a diplomatky Chorvátskej republiky a Tureckej republiky, ako aj predstavitelia Impact Summit Prague - Lídri zajtrajška, redaktori Slovenského rozhlasu sa zúčastnili neverejného XV. valného zhromaždenia združenia v jeho 26. roku veku.
Peter Mihók
Jacques Hogard vpravo, člen Club de Meilleurs, prezident združenia AME France, vedľa neho v rozhovore P. Mihók s ruským veľvyslancom A. Fedotovom
J. Hogard preberá "Mierovú cenu zo Slovenska 2015! za rok 2018" gen. Charlesa de Gaulla in memoriam od laureátky tejto pocty za rok 2016 M. Babčanovej, genmjr. S. Naďoviča a prezidenta Lisztovej spoločnosti M. Demku.
Prof. MUDr. Bruno Rudinský, PhD, vynikajúci spinálny neurochirurg, keď znela na jeho počesť slávnostné fanfáry
Ruský veľvyslanec A. Fedotov ďakuje združeniu za poctu vo forme Zlatého biatca a o niekoľko minút sa vyznáva zo vzťahu k Slovensku
Dlhoročný generálny riaditeľ Luhačovických kúpeľov, diplomat a laureát Zlatého biatca J. Kružela z Českej republiky blahoželá Ľubici Hargašovej k víťazstvu v hlasovaní o laureátoch Zlatého biatca za rok 2018
Vo vlaňajšom ročníku ankety Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti zvíťazil Peter Mihók. Osvedčenie mu odovzdal predseda výboru združenia Ján Gabriel.
Chateau Selešťany a jeho tvorca MVDr. Gabriel Karlin si prevzal od predstaviteľov združenia P. Kasalovského a J. Gabriela Zlatý biatec za rok 2018 "Za obnovu životného prostredia - krajinotvorbu na ploche 50 hektárov a za produkciu vlastných pravých ovocných destilátov" a kyticu mu odovzdala jeho dcéra Kristína
Podpredseda EIB Vazil Hudák si nemohol prevziať Zlatý biatec, ktorý získal za 2. miesto v hlasovaní za jeho laureátov, keďže stále bol otvorený problém zvaný Brexit. Svoju úvahu o hospodársko-sociálnom vývoji v EÚ však poslal prostredníctvom internetu.
Slovo P. Kasalovského k laureátom a víťazom tradičných cien združenia a jeho MMV
Je tu ten najpríjemnejší čas, keď môžem otvoriť slávnostný ceremoniál a vyhlásiť nových laureátov Zlatého biatca, založeného v 1993. roku, víťazov našich tradičných ankiet XVI. ročníka World Politician, 5. ročníka Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti, XIX. ročníka BEST BANK a laureátov 4. edície "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2018. Vypočujeme si Devínsku fanfáru.
Najprv by som chcel povedať tri vety o víťazovi 5. ročníka ankety Najsympatickejšia osobnosť slovenskej politiky a spoločnosti. Preto ním začínam, lebo odlieta o 180 minút do Bruselu.
Je to výnimočná osobnosť. Tá, ktorú sme si želali za kandidáta na prezidenta SR a ktorá vyhrala aj rovnomennú anketu. Faktom je, že politické strany nepochopili tento podnet členov združenia a návštevníkov www.hospodarskyklub.sk. Jednoznačným víťazom sa stal predseda SKF a predseda SOPK Peter Mihók. Za ním skončili ako 2. Vazil Hudák, 3. Ľuboš Blaha, 4. Andrej Danko, 5. Gabriela Matečná, 6. Pavol Demeš a Miroslav Krajniak.
Toto poradie určilo 130 voliteľov, teda 75% všetkých voliteľov a pomocným boli výsledky hlasovania verejnosti. Do ankety bolo nominovaných 23 osobností.
Po slávnostnej fanfáre s motívom Marseillaisy vyhlasujem, že víťazom 4. ročníka "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" za rok 2018 sa stal legendárny generál Charles de Gaulle in memoriam. Zvíťazil v hlasovaní Medzinárodného mierového výboru 6. 8. 2018, ale aj v hlasovaní členov združenia, keď zo 157 voliteľov hlasovalo 144, teda 91,77% zo všetkých voliteľov. Pomocné hlasovanie verejnosti potvrdilo jeho víťazstvo.Našu poctu prevezme Jacques Hogard.
Víťazom XVI. ročníka ankety World Politician sa stal ruský prezident Vladimir V. Putin. Zo 157 voliteľov hlasovalo 142, teda 90,44% všetkých voliteľov. Zvíťazil aj v pomocnom hlasovaní verejnosti. Do ankety bolo nominovaných len šesť osobností. Ruský prezident V. V. Putin bol víťazom za rok 2007, 2010, 2012, 2013 a 2014. Tejto pocty sa dostalo v poslednom desaťročí aj prezidentovi USA B. Obamovi, českému prezidentovi V. Klausovi, maďarskému premiérovi V. Orbánovi, čínskemu prezidentovi Si Ťin pching a nemeckej kancelárke A. Merkel.
Veľvyslanec Ruskej federácie Aleksej Fedotov prevzal osvedčenie o víťazstve pre prezidenta Ruska V. V. Putina. Fanfáry znejú na počesť víťaza.
Víťazom XIX. ročníka ankety sa stala tradične Prvá stavebná sporiteľňa.
Dámy a páni,
s potešením vyhlásim nových laureátov Zlatého biatca za rok 2018. Celkove bude k dnešnému dňu udelených 265 Zlatých biatcov.
Víťazkou hlasovania sa stala pani Ľubica Hargašová. Zo 157 voliteľov hlasovalo 96, t. j. 61%. Od nich dostala 27x 1. miesto, 16x 2. miesto a 8x 3. miesto, teda 191 bodov.
Laureátmi sa stali na druhom mieste podpredseda EIB Vazil Hudák, ktorý získal 179 bodov, ale nie je tu kvôli "pracovnej pohotovosti" ohľadne Brexitu, a na treťom mieste prof. MUDr. Bruno Rudinský, PhD so 160 bodmi.
Garant využil opäť svoje právo a rozhodol oceniť Zlatým biatcom aj doc. Ing. Saleha M. Obadiho, PhD s kolektívom.
Zlatým biatcom bude poctené Chateau Selešťany s jeho tvorcom MVDr. Gabrielom Karlinom. Chcem vám odporučiť, aby ste si všimli links s názvom Odkiaľ som, kde som a kde by som chcel byť na našej www.hospodárskyklub.sk pod banerom titulom Neverejné XV. valné zhromaždenie. Za čudesných okolností bol obvinený z korupcie, ktorá bola nafingovaná. Média ho však chceli rozfašírovať a niektoré majú takú snahu dodnes.
Okresný aj krajský súd ho oslobodili a napokon v jeho prospech pred ôsmimi rokmi rozhodol aj Európsky súd pre ľudské práva. Mnohí by sa z takej potupy ťažko spamätali. Gabriel Karlin to však dokázal. Vďaka vnútornej sile a svojím najbližším v krajine v blízkosti Ipľa sa postaral takpovediac o výnimočnú južanskú oázu - kopec s ovocnými stromami a krami. Určite by inšpirovala už nebohého spisovateľa a priateľa z 80-tych rokov minulého storočia Laca Balleka, autora jedinečnej literatúry Knihy o Palánku a Južnej pošty.
Za rok 2017 nebol po prvýkrát za štvrťstoročie priznaný Zlatý biatec zahraničnej osobnosti. Za rok 2018 ruský veľvyslanec Aleksej Fedotov v tajnom hlasovaní získal 95 hlasov od 146 hlasujúcich zo 157, pričom hlasovacích lístkov bolo elektronicky vydaných 222. Jeho laureátsku pozíciu podporilo aj hlasovanie verejnosti.
Dámy a páni, vážené zhromaždenie, ďakujem oceneným za ich životné príbehy a za to, čím obohatili svoje okolie a vôbec spoločnosť.
G. Karlin : Odkiaľ som, kde som a kde by som chcel byť
Sken osvedčenia o udelení "Mierovej ceny zo Slovenska 2015" gen, Charlesovi de Gaullovi in memoriam
Peter Mihók : Máme za sebou ďalší z osmičkových rokov...
Treba konštatovať, že ani rok 2018 na Slovensku nezostal dlžný svojej povesti. Znamenal výrazný posun v občianskom vedomí, politickej generačnej výmene, ale aj ďalšej polarizácie rôznych neduhov, nespokojností a neriešenie naakumulovaných problémov. Výbuch či veľký tresk však prichádza zrazu a často prekvapuje tých, ktorí dlhodobo ignorovali príznaky toho čo nastane. To platí rovnocenne v politike, ekonomike ako aj spoločenskom živote. Rok 2018 bol však aj zaujímavý tým, že paralelne s vyhrotením spoločenskej situácie sme dosiahli veľmi dobré ekonomické výsledky, a to tak na úrovni makroekonomiky, ako aj v mikrosfére. Prosperujúca ekonomika prispela k zlepšeniu sociálnej situácie v dramatickom znížení nezamestnanosti na historické minimum a k rastu priemerných príjmov zamestnancov. Spotreba domácnosti sa stala jedným z motorov hospodárskeho rastu. Jednoznačným pozitívom osmičkového roku 2018 je skutočnosť, že ekonomika sa vyvíjala v zásade nezávisle od vnútroštátnych politických turbulencií.
Rok 2019 na prahu ktorého stojíme, začíname v ekonomickej oblasti s krátkodobo dobrou štartovacou pozíciou, vyrovnaným štátnym rozpočtom, avšak tak ako to ukazuje aj nami prezentovaný prieskum s menším optimizmom ako v predchádzajúcom období. Všetci dobre vieme, že žiadny ekonomický rast netrvá večne a že jeho vrchol zažívame máme za sebou. Postupne sa objavujú však viaceré signály tak z vnútorného, ako aj vonkajšieho prostredia naznačujúce riziká budúceho vývoja. Z pohľadu vnútorných rizík je to hlavne situácia na trhu práce, bez vyhliadky na jej zásadnú zmenu, rastúce náklady na cenu práce, limitované portfólio slovenskej produkčnej sféry výrazne závislé na veľmi obmedzenom počte výrobných odvetví, silná koncentrácia exportu na trhy Európskej Únie s nízkym potenciálom ich rastu, ako aj dominantne subdodávateľsky orientovaná domáca podnikateľská sfére s nízkym stupňom trhovej finalizácie výrobkov. Otvorenou zostáva tiež otázka inovačného potenciálu slovenskej ekonomiky v úzkej väzbe na kvalitu a štruktúru na všetkých stupňoch vzdelávania od základných škôl až po univerzity. Avšak základným problémom slovenskej spoločnosti a jej bezprostrednej budúcnosti je skutočnosť, že Slovensko a jeho národ postupne odumiera v dôsledku nepriaznivého populačného vývoja a odchodu najmä mladých ľudí do zahraničia zatiaľ s nízkou pravdepodobnosťou ich návratu v aktívnom veku naspäť domov. Príznaky tejto situácie sa už dnes prejavujú na trhu práce, ale najmä v postupnom ľudskom a intelektuálnom vyľudňovaní niektorých regiónov. Situácia je tak vážna, že podľa viacerých prognóz klesne počet obyvateľov Slovenska v roku 2050 (t.j. o 30 rokov) z dnešných 5,3 mil. na 4 milióny. Toto si vyžaduje dramatický zvrat v rodinnej politike štátu, tak v oblasti finančnej ako aj v sociálnej, v prístupe k poslaniu matky v spoločnosti, v starostlivosti o deti a podpore mladých rodín. Veľmi veľký vplyv na slovenskú ekonomiku aj v roku 2019 budú prestavovať vonkajšie faktory. Z pohľadu globálnej ekonomiky bude pokračovať neistota vyplývajúca z deštrukcie multilaterálneho obchodného systému a z pokračujúceho presunu váhy svetovej ekonomiky zo západnej pologule do Ázijsko-pacifického ekonomického a politického priestoru. Zneužívanie obchodu na riešenie bilaterálnych či multilaterálnych politických problémov je popretím úlohy ekonomiky a obchodu ako staviteľa mostov medzi jednotlivými krajinami či ekonomickými zónami. Sankcie, embarga, zavádzanie tarifných či netarifných prekážok obchodu škodia nielen súkromnému sektoru, ale aj samotným krajinám a v konečnom dôsledku poškodzujú občana spotrebiteľa. Zvyšuje sa tiež riziko presunu kríz z veľkých ekonomík do globálneho priestoru a tým rastú možnosti širších globálnych finančných či ekonomických deštrukcií.
Osobitnú pozornosť musíme venovať najmä vývoju na vnútornom trhu Európskej Únie, ktorý už avizuje najmä vo veľkých ekonomikách spomalenie rastu. Absolútne nejasná je situácia v otázke vystúpenia Veľkej Británie z EÚ - brexit, ktorého podoba aj niekoľko dní pred jeho termínom je nečitateľná. Osobitne veľký vplyv na ďalšie smerovanie politiky Európskej Únie budú mať májové voľby do Európskeho parlamentu a následne menovanie novej Európskej Komisie. Parlament podľa všetkých prognóz bude mať iné politické zloženie ako doteraz, vplyv klasických strán poklesne, narastie vplyv euroskeptických alebo eurokritických strán, ktorých predstava o integrácii hlavne v politickej oblasti je odlišná od v súčasnosti uplatňovanej politiky orgánov Európskej Únie. Bude potrebné vrátiť sa k pôvodnej filozofii integrácie - Európy národov a nie nadnárodnej Európy. Posilňovať ekonomickú dimenziu integrácie v prospech jej členov a celku. Vytvárať oveľa lepšie a pragmatické predpoklady pre spoluprácu Európy od Atlantiku po Ural s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň spolupráce a synergie v celoeurópskej dimenzii. Dnes vzdáme hold jednému z najvýznamnejších politikov 20 storočia Charles de Gaulle. Bol to práve on kto urobil historické zmierenie s Nemeckom, bol to on kto ukončil nekonečnú a krvavú Alžírsku vojnu a bol to on kto jasne staval víziu celoeurópskej spolupráce, spolupráce Európy ako kontinentu. Bol to on, kto v integrácii nehľadal nadnárodnú Európu odtrhnutú od potrieb ľudí a národov, ale pragmatickú spoluprácu suverénnych európskych krajín využívajúcich spoločný európsky hospodársky a sociálny priestor.
Prvý pilier Zmluvy a Európskej Únie predstavuje definovanie základných slobôd, ktorými sú:
- voľný pohyb tovaru a služieb
- voľný pohyb osôb
- voľný pohyb kapitálu
- mier
- hodnoty Únie
- blaho jej národov
Držme sa striktne tejto všetkými členskými krajinami prijatej definície Únie čiže vráťme sa k základnému poslaniu integrácie, ktorým je blaho jej členov a teda aj nás Slovákov a integrácia si opätovne získa podporu a rešpekt, tak doma ako aj za jej hranicami.
Príhovor J. Hogarda
Príhovor veľvyslanca RF A. Fedotova
Legendárny generál Charles de Gaulle
Vážené zhromaždenie, Vaše Excelencie, dámy a páni, priatelia !
Sú ľudia, ktorí zanechajú nezmazateľnú stopu v dejinách. Ich život je často veľmi kontroverzný, napriek tomu, že sú prínosom pre svojich rovesníkov, ale nie vždy bývajú vlastnou generáciou pochopený. Áno, budeme hovoriť o mužovi na adresu ktorého sme nie raz počuli slová chvály, hanu a dokonca slová nenávisti. Tento muž bol v roku 2005 bol zvolený svojím národom za najväčšiu osobnosť Francúzska, a zaujímavé je, že na prvý desiatich miestach rebríčka sa neumiestnil okrem neho žiaden politik a nedostali sa tam ani také mená ako Napoleon Bonaparte či, ktorýkoľvek z francúzskych kráľov. Keď malo Francúzsko problémy, vždy ochotne slúžil. Na jeho počesť boli po ňom pomenované medzinárodné letisko, lietadlová loď, námestie a veľa ulíc vo Francúzsku.
Budeme hovoriť o človeku menom Charles de Gaulle. O človeku, ktorý za života vyhlásil: "Politika je príliš vážna vec, než aby sa mohla prenechať iba politikom."
Budúci generál sa narodil sa v rodine právnika a profesora filozofie v roku 1890. Strednú školu absolvoval v Paríži a v roku 1911 odišiel na vojenské učilište École Spéciale Militaire v Saint-Cyre. Promoval v roku 1912 a pripojil sa k pechote.
Už ako mladý človek bojoval v 1. svetovej voje a marci 1916 bol ťažko zranený a zajatý v bitke pri Verdune. Dostal sa do zajatia a zo zajatia sa neúspešne niekoľkokrát pokúsil utiecť. Jeho vojenský život bol zaujímavý. Podporoval nové spôsoby mechanizácie vojska a špeciálnych obrnených divízií. Pôsobil na zahraničných misiách, kde učil vojenskému umeniu.
V čase vypuknutia 2. svetovej vojny mal hodnosť plukovníka. 17. mája 1940 de Gaulle napadol nemecké vojsko pri Montcornete. Len s 200 francúzskymi tankami a bez leteckej podpory dokázal zastaviť postup nemeckých vojsk. Zničil tak mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády. Väčší úspech dosiahol 28. mája, keď jeho tanky prinútili nemecké obrnené jednotky ustúpiť pri Caumonte. Stal sa prvým a jediným francúzskym veliteľom, ktorý prinútil Nemcov ustúpiť počas ich invázie do Francúzska. Za prejavenú statočnosť bol v roku 1940 povýšený na generála a viedol 4. obrnenú divíziu v Alsasku. 18. júna 1940 de Gaulle prehovoril prostredníctvom londýnskeho rádia BBC k francúzskemu ľudu. Vo Francúzsku sa jeho prejav vysielal celoštátne o 19. hodine, a stal sa jedným z najslávnejších príhovorov vo francúzskej histórii. Jeho slávna výzva začala formovanie francúzskeho zahraničného odboja. Z Londýna neskôr viedol "Forces françaises libres" - Slobodné francúzske sily-vojsko.
Zatiaľ čo USA len sledovali správanie sa "Slobodných francúzskych síl-vojsko", Vichistické Francúzsko, t. j. tá časť krajiny, ktorá kolaborovala s Nemeckom, odsúdila generála na smrť za zradu. Britská vláda na čele s Winstonom Churchillom podporovala de Gaulla. Aj tam sa to ale nezaobišlo bez problémov. Ako vlastenec počas jednaní so svojimi spojencami Britániou a USA de Gaulle vždy nástojil na udržaní absolútnej samostatnosti francúzskych vojenských akcií, dokonca i za cenu, že sa to jeho spojencom nepáčilo. Ako hovorí jeden z jeho najznámejších výrokov na adresu takýchto postojov, "Francúzsko nemá priateľov, ale len svoje záujmy". Ten sa nie vždy páčil.
Po vojne sa stal prezidentom dočasnej vlády (od septembra 1944), no z tohto postu 20. januára 1946 odstupuje, pretože sa mu nepáčia rozbroje medzi politickými stranami, a nesúhlasí tiež s návrhom ústavy pre 4. republiku, presvedčený, že sa do rúk parlamentu sústredila prílišná moc.
V priebehu rokov Charles de Gaulle prejavil novú snahu transformovať politickú scénu vytvorením Francúzskeho ľudového zhromaždenia /Rassemblement du Peuple Français, alebo RPF/, ale hnutie stratilo po počiatočnom úspechu dych. V máji 1953 odstúpil znovu z aktívnej politiky. To sú hlavné udalosti štvrtej francúzskej republiky.
V roku 1958 sa opäť sáva prezidentom, ktorý dohliadal na ekonomické stabilizovanie a revitalizáciu krajiny. Na medzinárodnom poli odmietol spoluprácu s USA i ZSSR a snažil sa o vytvorenie nezávislého Francúzska s jeho vlastnými nukleárnymi zbraňami. Začal budovať základy Európskeho hospodárskeho spoločenstva (dnešná Európska únia) a vetoval prvý pokus Británie o vstup do spoločenstva v januári 1963. Napriek tomu, že základy francúzsko-nemeckých vzťahov a spolupráce ležia hlboko v období IV. francúzskej republiky a dobách pred tým, tak mnoho historikov vyzdvihuje, že tandem de Gaule a Konrád Adenauer, sa nakoniec stal akcelerátorom celého procesu uzmierenia s Nemeckom, zhmotneného v jedinečnej forme Elyzejskou zmluvou. Tento blok by vyžadoval osobitný rozbor, ktorý jasne preukáže, že aj najväčšie dejinné rozpory národov ide uspokojivo vyriešiť mierovou cestou. Vždy záleží len na vzájomnom osobnom rešpekte a vzájomnej dôvere a to sa v ich vzťahu preukázalo v plnej miere.
Na začiatku budovania základov EHS, o ktorých som pred chvíľkou hovoril, de Gaulle sa stretol s nepochopením. Bol totiž názoru, že takáto organizácia nemôže určovať politiku a najmä právny rámec inej krajine. Takáto organizácia by mala byť založená na výlučne hospodárskej spolupráci. Vetoval aj prvý pokus Británie o vstup do spoločenstva v januári 1963. V zahraničnej politike pokračoval v budovaní nezávislej politiky, odsúdil vojnu vo Vietname, odsúdil aj Izrael a Šesťdňovú vojnu. Francúzsko opustilo vojenskú štruktúru NATO (február 1966). Opustilo spoločné velenie z dôvodu rozširovania vlastného jadrového obranného systému. V roku 2009 sa vrátilo pod spoločné velenie NATO. Na návšteve v Kanade sa mu v roku 1966 podarilo pobúriť celý anglosaský svet, keď podporil snahy Quebecu o nezávislosť, za čo vtedajší ministerský predseda Kanady Lester B. Pearson zrušil jeho návštevu hlavného mesta a požiadal ho, aby opustil krajinu.
Ak by bol dnešný svet svetom de Gaulla, mali by sme pochopiť to, čo nám tento človek cez veky odkazuje, keď hovorí "Čím je nepokoj väčší, tým viac treba vládnuť. Vychádzajúc z ohromného zmätku, ktorý sa presadzuje, predovšetkým treba vrátiť krajinu k práci. Ale prvou podmienkou je, aby pracujúci mohli žiť ". To neplatí len pre dnešné rozbúrené Francúzsko, ale pre celý svet nachádzajúci sa vo všeobecnej kríze sytému.
Je načase si pripomenúť, čo pre svet a teda aj pre súčasné Slovensko, predstavujú jeho myšlienky dnes. Hneď v úvode tejto pasáže treba povedať že pre Charlesa de Gaulla absolútne nepripadalo v úvahu rešpektovať streštené snahy o vytvorenie akýchsi Spojených štátov európskych. Európske spoločenstvo malo predstavovať priestor pre spoluprácu medzi na prosto suverénnymi štátmi. Teda autonómia bol prvý pilier jeho politiky. Túto myšlienku vyjadril pri redigovaní tretieho zväzku "Mémoires de guerre", kde zamýšľal ako vytvoriť, citujem: "z tejto organizácie jednu z troch planetárnych mocností, a pokiaľ bude treba, jedného dňa aj arbitra medzi dvoma blokmi - sovietskym a anglosaským". Táto realistická požiadavka umožnila napriek Studenej vojne mať dobré vzťahy Francúzska so Sovietskym zväzom. Preto na tlačovej konferencii 5. septembra 1960 v Paríži vyhlásil: "Budovať Európu neznamená nasledovať sny, ale riadiť sa realitou. A aká je realita Európy? Na čom môžeme stavať? V skutočnosti sú to štáty, jediné entity, ktoré majú právo nariaďovať a byť vyslyšaný". Generál vždy považoval Rusko za súčasť Európy. Komunizmus chápal len ako jeho prechodný stav. Svedčí o tom jeho výrok "Európa, od Atlantiku po Ural", ktorý prenikol aj do zbierok na citátov slávnych osobností na Internete. Žiaľ dnešní lídri EÚ sa chovajú presne naopak. To povedie k jej istej deštrukcii, čo si nikto s normálne uvažujúcich ľudí na európskom kontinente neželá.
Tu je vidieť, že de Gaullovou myšlienkovou zásadou bol skutočne kontinentálny charakter Európy. Prejavoval sa s jeho nepríliš starostlivo skrytým hrotom kritiky, namiereným proti Veľkej Británii, a jeho tradičnej argumentácii, založenej na odlišnosti a specificite ostrovanov. Dnes sa týmto výhradám vôbec nečudujeme. S výsledkami vlastnej výlučnosti Britov vo vzťahu k EÚ to dotiahli tak ďaleko, že Briti na základe vlastného rozhodnutia opúšťajú úniu.
Výrazným, a pre nás príkladným prvkom gaullistickej zahraničnej politiky, bola snaha o takzvanú "tretiu cestu", to jest o výlučné postavenie Francúzska medzi oboma svetovými mocenskými blokmi doby minulej. S touto koncepciu súvisí aj snaha o budovanie priateľských vzťahov s krajinami "Východného bloku", ktorú si nesmierne vážime už preto, že tento prístup znižoval prah možnej vojny medzi blokmi a krajinami.
Nuž, pozrime sa čo na to hovorí generál: "Rozhodli sme sa založiť našu politiku na skutočnostiach a nie na zdaniach. A aké sú skutočnosti? Najprv Amerika. Je to expandujúca krajina, ktorá sa snaží udržať a potvrdiť svoju hegemóniu na Západe. (...) Angličania budú jej Trójskym koňom v Európy. Stačí aby sa Európske spoločenstvo otvorilo anglosaskému svetu a oni jej budú chcieť vládnuť ".
Aj preto bola neriešiteľným rébusom pre tzv. "americké záujmy" de Gaulova politika otvárania sa voči východnému bloku. Tá bola zo strany USA chápaná ako strata lojality. Celý čas narážala filozofia medzinárodných vzťahov Francúzska a USA na vzájomné nepochopenie vyplývajúce z odlišného vnímania sveta. Hádam najlepšie to vystihol Henry Kissinger, keď charakterizoval de Gaullovu politiku takto: "Jeho cieľom je naučiť svoj ľud a možná celý svoj kontinent nezávislému prístupu a dôveru v seba samých. Následná kontroverzia medzi Franciou a Spojenými štátmi vlastne naráža na filozofickú otázku ako by mali spolupracovať národy. Washington uprednostňuje štruktúru, ktorá učiní všetku individuálnu akciu fyzicky nemožnou a ktorá pridelí každému partnerovi časť spoločnej úlohy. Paríž tvrdí, že spojenectvo je možné a platné iba vtedy, ak má skutočne každý z partnerov možnosť voľby." Bolo by načase aby sa "možnosť voľby" stala pilierom politiky Európskej únie v záujme bezpečnosti nás všetkých.
Antiamerikanizmom je dnes zachvátený celý svet. Prebiehajúca dedolarizácia sveta, je jeho najhlbším prejavom. To postupne povedie k deštrukcii finančného systému, tak ako sme ho poznali. Žiaľ obzvlášť markantne sa amerikanizmus prejavuje dlhú dobu vo Francúzskej kultúre. Zasahuje do kinematografie, maliarstva, divadla, hudby, atď... Ja len dúfam, že tomuto vplyvu nepodľahne aj francúzka kultúra stravovania a vychýrená francúzska kuchyňa. Žiaľ kult masovej kultúry sa podpisuje na všetkých národoch. Aj my to obzvlášť cítime aj na Slovensku, lebo týmto spôsobom je ničená aj naša jazyková kultúra. My postarší si pamätáme doby, keď na francúzske filmy stáli ľudia v radoch na lístky do kina a to nie len v samotnom Francúzsku. Francúzsky a ruský balet, to sú veci na ktoré by sme mali myslieť pred tým, než prijmeme jednoduché konzumné videnie sveta. Napriek tomuto marazmu sa Francúzsko naďalej snaží udržovať dobré vzťahy so Západom i Východom. Generál de Gaulle za svojho života veľmi citlivo vnímal porušovanie suverenity štátov a o to viac bol zásadným odporcom amerikanizácie kultúry.
Viedla ho k tomu idea "tretej cesty" vo všetkých jej aspektoch a stelesnená presadzovaním obrannej politiky Francúzska. Jeho opatrenia boli málokedy prijímané s pochopením zo strany USA. Uznanie Čínskej ľudovej republiky v roku 1964. Cesta generála po Latinskej Amerike vzbudila značnú averziu USA. Amerika len ťažko niesla kritiku amerického vojenského angažovania vo Vietname.
Boli aj horšie časy, najmä pre Českoslovenko, kedy v roku 1968 sa objektívne ukázala relatívna ohraničenosť gaulistickej politiky voči východnému bloku a Moskve. Okupácia Československa naplno odhalila reálne limity francúzskeho vplyvu vo svete rozdelenom na bloky. Mnohí tiež kritici to vtedy spájali s neúspechom de Gaullovho ideálu "tretej cesty". Myslím, že vtedajších kritikov by dnešný svet veľmi rýchlo vyliečil z ich ideologickej slepoty. Tej slepoty, ktorá dnes cez dnešný doslovne "liberálny fašizmus" sa opäť snaží v tom lepšom prípade deliť EÚ na správne zmýšľajúcich a konšpirátorov. V tom horšom prípade ich delí na radikálov a obrancov demokracie. V tom najhoršom dokonca ich povyšuje na teroristov, ktorí si dovolili z božskej neprozreteľnosti dokonca vyjadriť svoj vlastný názor.
Na záver nášho neúplného rozprávania si ešte raz pripomeňme slová z úvodu od človeka menom Charles de Gaulle. Človeka, ktorý za života vyhlásil: "Politika je príliš vážna vec, než aby sa mohla prenechať iba politikom." O správnosti tohto výroku sa presviedčame dnes a denne aj na našom klube. Je dobré, že Francúzsko malo takéhoto človeka, že Francúzko bolo gaullistické a vždy ním čiastočne ostane. To je nezmazateľný prínos Francúzska k hodnotovým dejinám sveta.
Peter Čatloš, Peter Kasalovský a Ján Šály