Andalúzske pobrežie
Apartmány









Hlasovací lístok za nových laureátov Zlatého biatca, víťazov tradičných ankiet World Politician a BEST BANK a volľby členov výboru a revizóra združenia










Poďakovanie vyslancovi L. Váradimu

Za účasti nového veľvyslanca Maďarskej republiky v Slovenskej republike Csabu Balogha poďakoval správca združenia Peter Kasalovský za spoluprácu a dobré vzťahy vyslancovi Lajosovi Váradimu v súvislosti s ukončením jeho diplomatickej misie. Oficiálna rozlúčková recepcia s vyslancom L. Váradim sa uskutočnila vo štvrtok 22. septembra v priestoroch maďarského veľvyslanectva v Bratislave.









Pozvánka na 87. riadne zhromaždenie v slovenčine

Pozvánka na 87. riadne zhromaždenie v angličtine



Odkiaľ pochádza klubové zlato ?

Vo štvrtok 3. marca o 13.30 h bolo v priestoroch Pálffyho paláca pod Bratislavským Hradom štyridsať členov združenia a päť hostí. Pred 14. hod. sa ich počet neočakávane zvýšil na stotridsaťdeväť, z toho štrnásť hostí. Tretia najvyššia účasť v osemnásťročnej klubovej histórii. Medzi poslednými prišiel aj prof. J. Keller, sociológ, enviromentalista, pedagóg a spisovateľ z Frýdku-Místku, pôsobiaci na Ostravskej univerzite, ktorý "pritiahol" do doteraz stále neodhaleného a svojím spôsobom tajuplného objektu tak bývalého premiéra a v súčasnosti riaditeľa prezidentskej kancelárie M. Čiča, viacerých bývalých členov klubu, ako aj 7-člennú skupinu vysokoškolákov.
V prvej časti programu bola diskusia o klubovej Agende 2008-2010. O jednotlivých témach sa pokúsili invenčne a so 6-minútovým limitom vyjadriť doc. J. Sipko, prof. J. Medveď, Š. Boháček, prof. L. Miklós a T. Jurík. Prof. J. Keller mal dvadsať minút na to, aby ozrejmil "likvidáciu" strednej vrstvy. Bolo zrejmé, že hovoriť "len" 360 sekúnd je viac ako ťažké. Správca P. Kasalovský poznamenal, že išlo o prvý pokus časove určiť priestor na diskusiu i keď niekedy sa aj polhodina môže vnímať ako 5 minút. Svoje príspevky poslali prof. M. Novák, M. Kravčík a predsedníčka Ústavného súdu SR I. Macejková, ktorí boli v tom čase v zahraničí. (Všetky príspevky budú zverejnené na www.hospodarskyklub.sk.)
Správca P. Kasalovský vyznačil myslené súradnice pre prípravu klubovej agendy na obdobie rokov 2011-2013. Povedal aj to, že klub vie, kde má možnosť a bude ťažiť to najjagavejšie, a najčistejšie zlato nie síce rovno v tehličkách, ale v nugetách tou najosvedčenejšou technológiou (a to bez kyanidu !). Najväčším problémom s jeho prezentáciou a využitím bude však bariérovosť, či až nedostupnosť domáceho priestoru, ktorú spôsobujú politici a ich pomocníci. V našich ľuďoch je zlata viac ako dosť. Len ho treba vidieť, siahnuť po ňom a potom nechať zúročiť v záujme spoločnosti. O zlate v konkrétnych ľuďoch bol osemnásty ročník Zlatého biatca z domova a opäť raz aj pre osobnosť zo zahraničia.
Najvyššiu poctu 280-člennej komunity dostali všetci nominovaní a osobitný potlesk, obrazne povedané, prvých šesť v poradí - Ing. Š. Boháček, PHD za organizáciu, riadenie a výsledky výskumu, prof. MUDr. V. Krčméry, DrSc. za všestrannú príkladnosť výkonu lekárskeho povolania, RNDr. T. Jurík, CSc. za vybudovanie prosperujúcej hospodárskej organizácie a jej rozvoj, Pivnica Radošiná za dynamiku firmy, rozvíjanie vinohradníckej tradície a víno Radošinský Klevner, Š. Vaľo za za kvalitu drevárskej výroby a jej export, za inovatívne riešenia pri tvorbe a ochrane karpatského životného prostredia a M.A. V. Bačišin, PHD za korektnosť výberu faktov a ich invenčné novinárske spracovanie.
Spontánny potlesk za zvuku slávnostných fanfár dostali prof. PhDr. Jan Keller, CSc., po prof. M. Yunusovi v 2008. roku, ocenenom nositeľovi Nobelovej ceny mieru za rok 2006 z Bangladéša, päťdesiatypiaty laureát Zlatého biatca zo zahraničia za knihu Tři sociální světy, ruský premiér Vladimír V. Putin za tretie víťazstvo v internetovej ankete World Politician, pričom diplom prevzal veľvyslanec Pavol Kuznecov, a Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, víťazka XI. ročníka ankety BEST BANK, ktorú reprezentovala zástupkyňa generálneho riaditeľa Ing. Elena Kohútiková, PHD.

Foto : Archív NEF Hospodársky klub/Juraj Bartoš


Tretí vľavo Š. Vaľo, konateľ Gratax, s.r.o., Košice, nový laureát Zlatého biatca.



Správca P. Kasalovský hovorí o klubovej Agende 2008-2010.



Po druhýkrát bol hosťom klubu český sociológ, enviromentalista a spisovateľ prof. PhDr. J. Keller, CSc.



Prof. RNDr. L. Miklós podporoval klubovú myšlienku ako minister, v súčasnosti je riadnym členom združenia a podnetne hovoril o vzťahoch medzi Slovákmi a slovenskými Maďarmi.



Štefan Boháček, predseda predstavenstva VÚCaP, a.s., Bratislava (vľavo) prijíma Zlatý biatec od vlaňajšieho laureáta Antona Barcíka, predsedu predstavenstva, Považská cementáreň, a.s., Ladce.



Mgr. Zuzana Mrázová je konateľkou Pivnica Radošiná, s.r.o., Trnava.



Bývalí laureáti prof. MUDr. Peter Krištúfek, DrSc., prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti (prvý vpravo), a doc. MUDr. Juraj Kaušitz, riaditeľ Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, blahoželajú prof. MUDr. Vladimírovi Krčmérymu, DrSc., organizátorovi 100-členného slovenského zdravotníckeho Tropic team, k Zlatému biatcu za rok 2010.



Veľvyslanec Ruskej federácie Pavol Kuznecov v mene ruského premiéra V. V. Putina poďakoval členstvu a hlasujúcim v internetovej ankete World Politician 2010 za svoje tretie víťazstvo.



Prof. J. Medveď, prorektor BVIŠ.




Z úvodu správcu P. Kasalovského k hlavnému bodu programu
Klubová agenda 2008 - 2010

Neradujme sa z rybičiek a prekáračiek

Dnešné zhromaždenie, prvé v novom roku a v 19. roku našej existencie je rozdelené na dve časti. V prvej budú členovia aj hostia klubu hovoriť o celoklubových diskusiách v období rokov 2008 - 2010. Na základe ich názorov a doterajšie reakcie, ako aj podnety členstva sformulujeme klubovú agendu až do konca 2012. roka. Požiadal som akoby našich spravodajcov k jednotlivým témam, ktoré boli klubovým programom, aby sa pokúsili vidieť a vyznačili, ako sa naozaj pohnúť nahor na myslenej špirále kvality života. Dohodli sme sa na 6-minútovom limite.

V pozvánke je výpočet tých tém, ktoré sa bytostne dotýkajú nielen každého člena nášho združenia, no i každého občana : Slovenské vody, Slovensko-maďarské vzťahy, Podmienky udržateľného a vyrovnaného rastu ekonomiky, Politická a ľudská zodpovednosť domácich politikov, Korupcia a hospodársky avanturizmus v súčasnej spoločnosti a Hamletovské otázky v slovenskom priestore. Klubové názory a odporúčania ako riešiť aktuálne problémy a priam "rozbiť" stojaté vody boli vyjadrené v rovnomenných dokumentoch vo forme vyhlásení a memoránd.

V našich snahách nielen v danom období rokov 2008 - 2010, ale za devätnásť klubových rokov sme sa mohli oprieť o morálnu a osobnostnú podporu veľmi malého počtu domácich politikov, predovšetkým o prezidentov republiky Michala Kováča a Ivana Gašparoviča, o bývalého premiéra Jána Čarnogurského, o bývalých ministrov Jána Kubiša, Eduarda Kukana, László Miklóša a Petra Magvášiho. Neoceniteľnú podporu máme trvale od zahraničných osobností a inštitúcií. Je to náplasť na tú pravdu, že naši politici nechcú počuť ani podnety tobôž nie kritiku.


Od vlaňajších parlamentných volieb sme sa stretli trikrát. Nebyť účasti na klubových mítingoch predsedu parlamentu Richarda Sulíka a predsedu Ústavnoprávneho výboru NR SR Radomíra Procházku, tak by som tu mohol konštatovať, že vládna moc má nulový záujem o komunikáciu. V porovnaní s minulými vládami sa zmenilo iba to, že väčšina pozvaných sa obratom ospravedlní a spravidla ako dôvod neúčasti uvádza "pracovné zaneprázdnenie". Rovnako ako v minulých vládach, tak už aj v tej súčasnej máme "nereagujúcich". A to som výrazove veľmi jemný.

Dovoľte niekoľko málo provokujúcich poznámok k jednotlivým bodom našej agendy za trojročné obdobie.


Vážené zhromaždenie !

Slovenské vody...

Po tri roky sme upozorňovali na to, že by sme mohli byť doslova veľmocou vody a vo svetom meradle lídrom riešení súčasných problémov s vodou. A to nielen vtedy, keď vody niet, alebo je jej toľko, že sú povodne so všetkým dôsledkami. Vrátiť vodu do prirodzeného prírodného kolobehu, ... Nič podstatné sa nezmenilo ani u nás ani vo svete, a čo je nepríjemnejšie, priam katastrofické predpovede zo správ Spojených národov z rokov 2000 a 2003 sú čoraz reálnejšie a predstaviteľné. Takpovediac v malom si to musíme uvedomiť aj na našich pomeroch : z veľkých sľubov, záväzkov a rečí sú len (a chválabohu) náznaky činov.

Vo svete uznávaný Michal Kravčík hovoriť nebude, lebo odletel do Nórska rokovať o financovaní. Jeho aj moje "videnie" osudu našich spoločných vyhlásení, dokumentov a iniciatív v domácom a medzinárodnom meradle bude zverejnené na www.hospodarskyklub.sk. Ostáva len jedno, pokračovať v podpore naozaj nového myslenia ohľadne vody, ktorá by mohla byť naším najväčším bohatstvom.

Slovensko-maďarské vzťahy

Klubový dokument z 30. októbra 2008 O slovensko-maďarských vzťahoch v XXI. storočí mal podtitul Nič iné len zdravý rozum a občianska demokracia - spoločnosť. Akoby nebolo zdravého rozumu a občianska demokracia - spoločnosť bola fatamorgánou... Nabádali sme k všestranne trvalému dialógu a harmonizácii za každú cenu, ktorá nikdy nemôže byť privysokou v susedských vzťahoch dvoch národov a ich štátov. Za každú cenu, to neznamená, stratu vlastnej hrdosti. Položme si však otázku, či sme schopní pochopiť, kde bolo a je Maďarsko hospodársky a sociálne, a podľa toho reagovať (!). Tušíme, čo všetko musí preglgnúť a vykonať maďarský premiér Viktor Orbán a skutoční maďarskí vlastenci v záujme budúcej kvality života ?!

(... a tak pochopte s porozumením, prosím, aj ten fakt, že stále jestvuje nominácia Viktora Orbána na Zlatý biatec a spolu s ním sú nominované ďaľšie dve kontroverzné osobnosti.)

Hovoriť bude vzácny človek prof. László Miklós.

Podmienky udržateľného a vyrovnaného rastu ekonomiky

Koalícia s opozíciou sa tu už tradične fackuje za to, čo tu bolo a čo je. Je to síce politika, lež trápna. Občan je chlácholený, a zároveň klamaný. Naši politici sľubujú, že, keď budú pri moci, tak to bude lepšie a perspektívou. V problémových časoch, ktoré odštartoval a udržuje pri živote Wall Street, sa naše vlády akosi nedostali k tvorbe nových pracovných miest, nedokázali náležite podporiť tých, ktorí udržujú krajinu v chode, a vyznávajú hrajkanie sa s číslami, de facto rozpočtový cirkus. Pritom sa začína prejavovať arogancia voči skupinám obyvateľstva. Nepochopili, že dnes naše napredovanie jednoznačne závisí od toho, ako funguje Nemecko a jeho hospodárstvo. A to sme ešte pred ďalšou centralizáciou EÚ. Ako sa teda zmeniť a dostať sa z konca peletónu na jeho špicu ?!

Hovoriť budú doc. Juraj Sipko, prof. Jozef Medveď a Štefan Boháček vyznačí ako dospieť do stavu konkurencieschopnosti a úspešnosti.

Politická a ľudská zodpovednosť domácich politikov

Dokument, ktorý vznikol v máji k parlamentným voľbám dostali lídri politických strán a osobitne predstavitelia vládnej koalície I. Radičovej. Nereagovali, a dodnes, napriek normálnej nenormálnosti vládnutia, nepostúpili od rečí k radikálnym činom a systémovým opatreniam. Obyvateľstvo to vníma najcitlivejšie v zdravotníctve, ale to je vlastne verejné tajomstvo. Áno, keby bola ďalšia trocha peňazí, tak by už nebolo čo riešiť, tak to prezentujú politici. A obyvatelia, to klienti zdravotných poisťovní radšej mlčia, lebo opäť majú problém z čias zabudnutého socializmu : nedostatkové služby a strach...

Po polroku novej vlády sa medituje o doplnkovom pripoistení sa, o šetrení, ktoré poistenci nepocítia. Organizácia a riadenie je tragické ... V tejto sále je minimálne tucet ľudí, ktorí môžu uznávať slušnosť súčasného ministra zdravotníctva, ale uvedomujú si, že to chce povolať opäť akčného hrdinu, veľmi podobného na niekdajšieho ministra MUDr. Rudolfa Zajaca a s ním aj jeho "klony". Inou otázkou je, kto vlastne rozhoduje o tom, aké je naše zdravotníctvo. Obrazne povedané, 51% väčšinu majú zdravotné poisťovne a takpovediac zlatá akcia štátu - vlády, ktorá dlhé roky zabraňuje tomu, aby prioritou bola kvalita služieb a samotný občan-poistenec.

Hovoriť bude Tomislav Jurík, ktorý mieni vyslať podnety, aby sme mohli jeden z dvoch hlavných bodov programu najbližšieho klubového mítingu venovať tomu najdôležitejšiemu nielen pre jednotlivca, ale aj celú spoločnosť. A ním je zdravotný stav obyvateľstva.
Prezentáciu prof. Vladimíra Krčméryho, ako je to so zdravotníctvom a zdravím vo svete, ktorý je stále málo známy a svojím spôsobom šokujúci (dehonestujúci našu príslušnosť k homo sapiens), sme už dali našu www.hospodarskyklub.sk. Príspevok - odpočet riešení problémov z Alzheimerovej choroby poslal prof. Michal Novák, ktorý odletel pred niekoľkými hodinami do Spojených štátov.

Hamletovské otázky v slovenskom priestore
a
Korupcia a hospodársky avanturizmus


Byť, či nebyť na sto spôsobov... Nebol by to problém položiť toľko otázok to pri hodnotení domácich pomerov. U nás sa nechce občianska demokracia, lež nadvláda politických strán financovaných daňovými poplatníkmi. Nechcú sa ani volebné obvody, ale jediný volebný obvod. Chce sa dokonca "solidarita" od dôchodcov. Vypustí sa ideový drak možného návratu k slovenskej mene, a nič sa neudeje. Pestuje sa pernamentné zadlžovanie obyvateľstva. A potom, niet vízie dlhodobého rozvoja hospodárstva a spoločnosti a niet sebakritického pohľadu na seba samých : ako sme naozaj vzdelaní, kultúrni, zdraví a vôbec ?!

Vyhlásime demonštratívne nezmieriteľnosť bielogolierovej kriminalite, osobitne korupcii, a máme sa radovať z politických rybačiek na malé rybky a prekáračiek. Máme klapky na očiach, ušiach ..., keď sa predražujú verejné objednávky, keď v kontrole ako takej sa nič nezmenilo, ale ako termín je významnejšia ako za minulej vlády, keď je ohrozené životné prostredie, keď sa zneužíva sila štátnej inštitúcie, a princípy rovnosti sú len na papieri v celom rade konkrétnych prípadov ?!


Je tu čas pravdy.

V druhej časti o úpadku strednej vrstvy bude hovoriť prof. Jan Keller, prezentovať sa bude BIVŠ, vyhlásime nových laureátov Zlatého biatca, víťazov internetových ankiet World Politician a Best Bank.


Prof. Jan Keller
Několik souvětí o situaci středních vrstev

Střední vrstvy dnes čelí dvojímu útoku: V rovině materiální se stávají posledním sponzorem sociálního státu, v rovině symbolické je zpochybňován jejich status a prestiž.
Kdo vlastně patří do středních vrstev. Existuje celá řada různě přesných vymezení, já se omezím na to nejjednodušší.
Do středních vrstev můžeme zařadit ty, kdo vlastní své bydlení, nepociťují akutní nouzi o peníze (mají vždy v rezervě nějaké úspory), nemají potíž sehnat trvalou a vcelku perspektivní práci, dokáží vydělat tolik, aby byli schopni postarat se o své zdraví a měli zajištěný důchod, Nemusejí se omezovat ve svém volném čase, mohou si například kdykoliv vyrazit za kulturou, s rodinou do restaurace a podobně. Každoročně jezdí aspoň na jednu dovolenou. Při tom všem se dokáží postarat o vzdělání svých dětí a mají svým potomkům co zanechat i po stránce materiální.
V ekonomicky vyspělých zemích vzrostla životní úroveň středních vrstev od počátku 70. let 20. století zhruba dvojnásobně. Už od počátku 80. let se ovšem tempo vzrůstu jejich životní úrovně začíná zpomalovat. Průměrný příjem středních vrstev tedy až dosud ve vyspělých zemích stoupal. V rámci tohoto příjmu však stále více narůstají tzv. vynucené výdaje domácnosti (platby za bydlení, za telekomunikační služby, za nejrůznější pojistné).
Prudký vzrůst vynucených výdajů snižuje kupní sílu středních vrstev i přesto, že se jejich příjem může zvyšovat. Zatím představují nejvýraznější vynucený výdaj platby za bydlení, které prakticky ve všech vyspělých zemích narůstají zejména v uplynulých dvaceti letech. Stále více příslušníků středních vrstev i v zemích ekonomicky vyspělých soudí, že náklady na bydlení jsou "příliš tíživé", či že jim "nedokáží čelit".
Střední vrstvy se od nižších vrstev společnosti vždy lišily výrazně vyšší jistotou práce. Proto je klíčové sledovat vývoj nezaměstnanosti mužů a žen z těchto vrstev. Míra nezaměstnanosti nižších středních vrstev se přibližuje míře nezaměstnanosti vrstev dolních, zatímco vyšší střední vrstvy jsou co do rizika nezaměstnanosti na tom zatím lépe a jsou srovnatelné spíše s horními vrstvami. Zejména nižší střední vrstvy se v této situaci zadlužují, aby si udržely zdání příslušnosti ke středním vrstvám.
Dramatickým se stává vývoj v rovině generační. Starší generace v ekonomicky vyspělých zemích prožily většinu svého života na sociálním vzestupu. Začínaly skromně a postupně se vypracovaly. Mladší generace čeká opačná dráha. Vyrůstaly v prostředí relativně blahobytném, ale mnoha z nich hrozí sestup. Často to "řeší" zadlužováním.
Střední vrstvy se dnes dostávají do kleští. Ti, kdo stojí příjmově nad nimi, dokáží optimalizovat své daně, ti pod nimi nemají z čeho daně platit. Střední vrstvy se stávají posledním sponzorem sociálního státu. Zároveň nemohou od sociálního státu nic očekávat, pokud nespadnou níže.
Svoji existenci by si měly pojišťovat u soukromých fondů. To znamená: ze stagnujících příjmů by měly do fondů odevzdávat prostředky na zajištění svého stáří, pro případ závažnější nemoci, pro případ nezaměstnanosti, na zajištění vzdělání pro své potomky.
Měly by financovat zisky soukromých fondů, které podnikají v různých oblastech zdanění jejich existence, a přitom by měly pracovat co možná nejlaciněji jak ve službách státu, tak pro soukromé firmy. Ve veřejné sféře proto, aby se stát nezadlužoval, v soukromém sektoru proto, aby byly firmy konkurenceschopné.
Střední vrstvy se tak dnes liší od vrstev nižších především tím, že jsou dosud schopny odevzdávat soukromým pojišťovacím fondům to, co jim zbude z výdělku. Ti, kdo se nalézají pod nimi, pod nimi toho schopni nejsou.

Dovolte mi nyní přejít ke druhému bodu. Situaci středních vrstev zhoršuje to, že dochází k útoku na jejich status. Základem jejich postavení je výkon určité profese, což bývá spojeno s vyšším vzděláním.
Dnes jsme svědky útoků na autoritu profesí. Budu mluvit o poměrech v České republice. Z vědců jsou děláni darmožrouti, kteří už neví, kolik peněz by měli chtít na své výzkumy. Jen nedávno bojovali vědci z české Akademie věd o půl miliardy korun na financování chodu svých ústavů. Je to stejná částka, jaká se měla údajně dát bokem pro financování jisté politické stran jen z jediné státní zakázky na stavbu čističky odpadních vod.
Uvedu další příklad. V uplynulých dnech a týdnech jsme byli svědky nevídaného tažení proti lékařům, kteří požadovali zvýšení svých platů. V jistých provládních novinách se o nich psalo jako o lékařské lůze. Začalo systematické tažení proti lékařům. Z jedné strany proti nim byly rozeštvávány zdravotní sestry, ze druhé strany pacienti. A další příklad. O učitelích se již delší dobu tvrdí, že prý nepracují, pouze se těší na prázdniny. Upřímně říkám, že české školství bylo dovedeno do situace, ve které rozumný učitel nemůže dělat nic jiného než se těšit na prázdniny. O právnících se zase soudí, že fungují v rámci jakési "justiční mafie". Je pravda, že za takové podezření si nejednou mohou sami.
Je to naprosto absurdní situace. Politické špičky při každé příležitosti recitují, že chtějí budovat vyspělou vzdělanostní společnost. Přitom to vypadá, že rozvoji vzdělanostní společnosti stojí v cestě už jen vědci, učitelé a lékaři. Teprve až vědci s lékaři odejdou do ciziny a učitelé se začnou věnovat něčemu praktičtějšímu než šíření vědomostí, budeme mít konečně vyhráno. Pak už politikům a jejich prosperitě nebude stát v cestě vůbec nic.
Dovolte mi shrnout na závěr: Střední vrstvy se materiálně dostávají do tíživé situace. Stávají se plátci všeho toho, na co nechtějí přispívat ti nad nimi a na co nemohou přispívat ti pod nimi. Ve stejné době je zpochybňována jejich profesní kompetentnost. Obojí začíná výrazně podrývat jejich perspektivy a perspektivy jejich potomků.
To je velice nebezpečný trend. Střední vrstvy propojovaly celou společnost. Těm schopným dole dávaly perspektivu vzestupu. Věděli, že mezi majetkovou elitu beztak neproniknou, vzestup do středních vrstev byl pro ně mnohem reálnější. Naopak pro neschopnou část potomků vrstev horních představovaly záchytnou síť, pod kterou se prakticky nemohou propadnout ani tehdy, když budou sebeneschopnější.
Jakmile bude toto prostřední patro společnosti destabilizováno, hrozí ostrá polarizace společnosti. Možná taková, jaká tady byla někdy před sto lety. A všichni víme, co taková ostrá polarizace se společností dokáže udělat.
Děkuji vám za pozornost.


Nebojujme proti poznaniu pravdy

Prof. RNDr. László Miklós, DrSc.

Dostal som požiadavku, aby som na klubovom zhromaždení prezentoval nie environmentálnu tému, ale pohľad Maďara, technokrata, nehistorika a podľa možnosti nepolitika na spolužitie Slovákov a Maďarov na Slovensku, ktorý by mohol byť čo najnestrannejší. Hneď na úvod však poznamenávam, že úplne nestranný človek neexistuje, zrejme ani ja taký nie som. K nestrannosti sa môže blížiť človek, ktorý dostatočne hlboko pozná obe strany, dlho žil v prostredí, kde sa vyskytovali členovia oboch národov, ale kde národnostná otázka nie je témou a pritom dodržiava korektnosť a najmä sa nebojí poznať pravdu, aj keď má byť nepríjemná. Spĺňam tieto kritéria ja? Neviem, posúďte. Som Maďar, pochádzam z Gemera z dediny na jazykovej hranici, som prírodovedec, učím na univerzite, od skončenia škôl pracujem vo vede. Jedno je isté: ako vedecký pracovník som sa nikdy nebál poznať objektívnu pravdu, aj keď sa líšila od téz, ktoré som si stanovil pred zahájením výskumov.

Nebojme sa teda hneď na začiatok postaviť tézu, že problémy v spolunažívaní Slovákov a Maďarov na Slovensku existujú. Je to lepšie, ako keby sme sa snažili tvrdiť opak. Dovoľte mi vyjadriť môj názor na niekoľko možných príčin tohto stavu. Keďže v prírodných vedách pracujeme predovšetkým s hmotou a príčiny javov sa snažíme objasňovať hmatateľnými a podľa možnosti merateľnými veličinami, práve pre nedostatok ukazovateľov tohto charakteru si myslím, že tieto problémy pramenia sú viac psychickým odrazom minulosti, ako odrazom konkrétnej reality. Sú to staršie aj novšie traumy a existujú bez ohľadu na to, či si ich racionálne pripúšťame, alebo či si ich vôbec uvedomujeme. Bez akéhokoľvek nároku na úplnosť spomeniem niektoré z nich.

Podľa mňa hlavným prameňom vzťahu Slovákov k Maďarom je historická trauma, vyplývajúca z často uvádzanej historickej tézy, že "nás, Slovákov tisíc rokov utláčali Maďari". To je zle, to každého naštve, to v každom môže vyvolať pocity menejcennosti, pomsty, odplaty. A čo je horšie, podľa takéhoto podania tí, ktorí Slovákov utláčali sú stále tu, medzi nami! Nenávisť samozrejme môže spôsobovať zastretie očí, ako aj neschopnosť a neochotu skúmať a prijať pravdu, a čo je horšie, zabraňuje aj zmiereniu. Podľa mňa by bolo samozrejme ďaleko lepšie a radostnejšie učiť a hlásať, že Slováci boli rovnoprávnymi obyvateľmi silného stredoeurópskeho mnohonárodného štátu a odtiaľto pochádza množstvo umelcov, politikov, vedcov, ktorí výrazne prispeli k budovaniu toho štátu. Mimochodom, podobný prístup od Maďarov by mal očakávať aj každý slovenský štát.

Vieme tieto tézy rozobrať hmatateľne, merateľne, ako vo vede? Kedy a koho vlastne Maďari utláčali? Však tí už dávno nežijú. Na koho sa teda hneváme, chceme aplikovať akúsi dejinnú krvnú pomstu? Problém je, že pocit dejinnej krivdy u masy obyčajných ľudí vychádza určite nie zo štúdií faktov, ale z dávnych podaní ako "moja babka hovorila, že ich učiteľ bil, keď nevedeli otčenáš po maďarsky" a pár podobne ladených téz, niekedy vyslovovaných ako dejinné fakty. Ja som chodil na náboženstvo niekedy v rokoch 1956 - 1958 a tiež nás farár bil palicou po nechtoch, keď sme nevedeli modlitby. Že by sme si nepamätali žiadnu facku zo školy za nevedomosť? Nepamätáme sa na žiadne sankcie, keď sme nenapísali dobre diktát zo slovenčiny, keď sme nevedeli ruštinu? A pritom my sme už nežili v monarchii ale v ľudovo-demokratickom Československu! A nesmelo sa spýtam: pochváli v našich časoch na Slovensku učiteľka Maďara, keď nevie dobre po slovensky? A ešte nesmelšie: prečítal niekto tak silne negatívne traktované Apponyiho školské zákony a porovnal so súčasnými slovenskými. Ak sa na to niekto dá, sľubujem, zažijete prekvapenie.

Samozrejme intenzívna snaha maďarského štátu niekoľko desaťročí pred prvou svetovou vojnou o maďarizáciu, najmä cez presadenie maďarského jazyka je fakt, ako aj to, že pritom urobili množstvo prešľapov a chýb a zrejme zle vyhodnotili situáciu v štáte aj v zahraničí. Cieľom maďarského štátu však nebola ani pomsta, ani likvidácia národností, ale podľa západoeurópskych vzorov - napr. Francúzska, vytvorenie jedného politického národa. Teda takýto prístup Uhorska nebol ani prvý, ani posledný v dejinách. Však si len spomeňme na najbližší príklad, hneď po prvej svetovej vojne: Československo vzniklo aj na základe idey jedného československého národa. Páčilo sa to Slovákom? Akým spôsobom "zjednocovali" Rusi nielen obyvateľov Sovietskeho zväzu, ale celej strednej a východnej Európy? Povinnou ruštinou. A ako je to dnes na Slovensku so slovenčinou?

Za najväčšou historickú traumu Maďarov považujem jednoznačne Trianon. Túto traumu v nich znásobuje aj to, že väčšinové obyvateľstvo v následníckych štátoch im túto traumu neustále vyčíta a spomínanie na Trianon považuje takmer za protištátny čin - čo žiaľ vyvoláva protireakcie. Keďže pamätníci monarchie už tiež nežijú, takisto ide o historicky prenášanú traumu. Ako si to vysvetliť? Zase len psychologicky: skúsme si predstaviť, že by Slovensko bolo oklieštené tak, že by mu zostali povedzme len Trenčianský, Žilinský a Prešovský kraj. Dokedy by sme na to so smútkom spomínali? A hneď môžeme pokračovať aj s novšími bolestivými príkladmi: Viedenská arbitráž. V čase Viedenskej arbitráže hranice Slovenska existovali menej ako dve desaťročia a predsa sa hovorilo o krvácajúcom Slovensku, doteraz to Slovákov pobolieva a stále sa táto udalosť považuje za kolektívnu zradu Maďarov (a Nemcov) na Slovákoch, napriek tomu, že odtrhnuté územie bolo obývané vo výraznom podiele Maďarmi. Je tu aj trochu schizofrénie: s Viedenskou arbitrážou veľmi úzko súvisel aj vznik Slovenského štátu, ktorý je dodnes oslavovaný najmä tými, ktorý najviac odsudzujú túto arbitráž. Treba si uvedomiť aj to, že v roku 1938 obyvatelia v najlepšom veku a starší sa narodili a vyrástli ešte v Uhorsku, ich spomienky a skúsenosti neboli imaginárne, ale skutočné. Nemožno ich kolektívne odsudzovať len preto, že sa tešili, že sa po 18 rokoch vrátili do Maďarska. Netešili sme sa aj my po viac ako dvadsiatich rokoch, keď odišli Rusi? Pritom sme neboli začlenení do ZSSR. Nesúďme ich len za to, že to takto pociťovali! Navyše už aj títo sú starí ľudia, ak ešte vôbec žijú. Samozrejme, netreba zastierať zločiny a porušenia zákonov, ani určité represie zo strany moci na pozostalé slovenské obyvateľstvo v týchto oblastiach. Tie však vyplývali len z grobianskeho chovania jednotlivcov a nepresiahli rozsah podobných akcií českých žandárov po Trianone.

Ďalšia trauma Maďarov na Slovensku má pamätníkov tiež už len starých ľudí. Boli to roky po druhej svetovej vojne, keď boli všetci Maďari (aj Nemci) kolektívne obvinení a stratili občianstvo a tým aj všetky práva. Nasledovalo ich vysťahovanie do českého pohraničia ako aj do Maďarska. Po niekoľkých rokoch sa situácia zmenila, Maďari sa začali vracať domov, kde ich však čakala ďalšia trauma: v ich domoch a majetkoch boli iní, cudzí ľudia. Ako sa asi mali tváriť a chovať? Žiaľ, táto psychická trauma má hmatateľný a merateľný dopad aj na dnešok - stratené vlastníctvo sa dodnes nepodarilo úplne a spravodlivo doriešiť. Ako asi tieto udalosti ovplyvnili lojalitu týchto ľudí k novému štátu? Znovu pripomínam psychickú stránku reality: pre týchto ľudí bola ČSR stále nový štát. Napríklad päťdesiatnik v roku 1945 žil 32 rokov v Maďarsku a len 18 rokov v Československu.

Lojalita Maďarov ku štátu je teda ďalšia, znovu objavená téma, taktiež nemerateľná fyzickými veličinami. Pre mňa ako prírodovedca je to takmer absurdné - prečo sa pýtame na lojalitu len jednej skupiny obyvateľstva? Pretože hovorí iným jazykom? Čoho sa vlastne chytiť? Skúsme sa chytiť ekonomiky: má slúžiť platič daní pre štát, alebo štát pre platiča daní? Nemá byť náhodou štát lojálny k občanovi, ktorý mu platí dane? Dane platíme rovnako, preto stupeň nespokojnosti aj lojality občana súvisí najmä s tým, čo za svoje dane od štátu dostane. A nakoniec: čo je pre štát lepšie, ak má občanov spokojných, alebo keď sú nespokojní. Kedy boli Slováci spokojnejší v Uhorsku, v Československu? Keď bol štát ku nim prívetivejší, alebo naopak. Dejinných poučení pozitívnych aj negatívnych máme pri ruke množstvo: južný Tirol, Fínsko, Katalánsko, ale aj Cyprus, severný Kaukaz a ďalšie oblasti.

Používanie jazyka je ďalším stálym problémom. Hneď tu musím odmietnuť klasické obvinenie neprajníkov zmierenia, že Maďari nechcú vedieť, alebo nechcú hovoriť po slovensky. To je obrovská hlúposť, prečo by nechceli vedieť? Tak ako si neviem predstaviť normálneho Slováka, ktorý by na otázku, či by chcel vedieť anglicky, odpovedal záporne (neodvážim sa však jednoznačne odhadnúť odpoveď na otázku, či by chcel vedieť maďarsky). Samozrejme, osobné schopnosti a najrôznejšie podmienky, ktoré ovplyvňujú úroveň jazykových znalostí je úplne iná vec. Naučiť sa ďalší a ďalší jazyk je ťažké, vyžaduje prácu, energiu, čas ba aj peniaze. Dovoľte mi ale vysloviť jedno, možno príkre znejúce presvedčenie: za jednu z úplne základných ľudských práv každého jednotlivca považujem právo zostať hlúpy - samozrejme s tým, že musí znášať následky. Preto uznávam aj právo každého jednotlivca vedieť len materinský jazyk - zase ale so znášaním následkov. Ak sa Maďar na Slovensku nenaučí po slovensky, nech si nerobí nádeje, že urobí vedeckú kariéru. Na druhej strane možno postaviť aj inú otázku, koľko percent Slovákov ovláda len materinský jazyk (a to viac alebo menej bez následkov)? A tu môžeme skúmať úroveň "lojality" štátu voči občanovi, pričom za samozrejmosť by sme mali považovať, že štát urobil všetko preto, aby ani "hlúpy" daňovník, ktorí ovláda len jeden, a to materinský jazyk, neboli príliš diskriminovaný a mohol sa v živote pretĺcť.

A to už je o používaní jazykov menšín. Musím povedať, že pre mňa je handrkovanie o percentách nutného zastúpenia národnostných menšín, aby mohli používať svoj jazyk v akejkoľvek súvislosti, nedôstojné. Dokonca sa handrkuje o celých číslach - 20, 15, 10. Ako sme na to prišli? Pritom ide o ľudí! Ale aj z hľadiska počtov je to hlúpe - 20 tisíc Maďarov v Bratislave, 10 tisíc v Košiciach nemá možnosť vo svojom rodnom meste vybavovať veci v materinskom jazyku, ale napríklad 200 obyvateľov v malej gemerskej obci áno, lebo to je iné percento. Hovoríme mi vôbec o ľuďoch, alebo o číslach? Čo má byť základ pre percentá: Európa, štát, región, obec, štvrť, ulica, rodina? Skúsme sa napríklad pozrieť, aký je podiel Slovákov v Európskej únii a aké máme jazykové práva? Isteže, treba vnímať aj reality, nemôže byť však problémom, aby sa pre 500 tisíc daňovníkov našlo dostatok úradníkov, ktorí žijú z ich daní a ktorí budú ovládať aj ich materinský jazyk. V tejto súvislosti je treba spomenúť ešte jeden fakt, ktorý možno hodnotiť najrôznejším spôsobom (nevylučujem z toho ani uspokojenie, dokonca skrytú radosť): dvojjazyčnosť Maďarov je v tomto období na Slovensku nenásilným asimilačným faktorom s pozvoľným pôsobením. To je však diskusia na ďalšiu vedeckú konferenciu.

Samozrejme takýchto tém na veľké vedecké konferencie je veľa. Pri každej téme by som však opakoval ten istý záver. Nebojujme proti poznaniu pravdy, aj keď je iná, ako sme si ju predstavovali. Vymaňme sa z nepríjemných spomienok, skúsme žiť pre budúcnosť a snažme sa ju spríjemniť! Cesta k tomu je aj vyrovnanie sa s traumami a zmierenie sa s tým, čo sa stalo a už sa neodstane.


Diskusný príspevok predsedníčky ÚS SR I. Macejkovej


Motto:

"Občan má právo domôcť sa reálnej súdnej ochrany v rozumnom čase."

"Neskorá spravodlivosť je odopretá spravodlivosť."
(Denegatio iustitiae)
- citát z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu

--


Právo na bezprieťahové konanie je najčastejšie sa vyskytujúcim právom, ktorého porušenie namietajú účastníci súdneho konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd"). V roku 2000 na ústavný súd napadlo 72 podaní, od januára 2002, t. j. po vzniku právomoci ústavného súdu rozhodovať o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), sa nápad zvýšil na 757, kulminoval v roku 2005 (913 ústavných sťažností) a v roku 2008 sa zaznamenal pokles sťažností na 749 bez započítania 33 883 ústavných sťažností od jedného sťažovateľa (právnická osoba), čo sa riešilo osobitným spôsobom. V roku 2010 nápad predstavoval 5 613 ústavných sťažností.

V roku 2002 predstavovalo priznané finančné zadosťučinenie sumu 1 065 000 Sk, v roku 2008 už 20 910 000 Sk, v roku 2010 to bolo 19 494 535 Sk, t. j. 647 100 €.

Alarmujúci je údaj, že od roku 2002 ústavný súd v 641 prípadoch vyslovil dvojnásobné porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. zaznamenal prípady, keď po vyslovení porušenia predmetného práva ústavným súdom sa neskôr uskutočnilo konanie pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len "európsky súd") a na základe ďalšej nečinnosti všeobecného súdu Slovenská republika porušila sťažovateľovo právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote priznané čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor").

Z iniciatívy predsedníčky ústavného súdu sa v rámci realizácie projektu
"Efektívnosť výkonu rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaní o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb (konkrétna kontrola ústavnosti) v kauzálnej súvislosti s princípom prezumpcie zavineného konania štátu (všeobecných súdov a orgánov činných v trestnom konaní)" (ďalej len "projekt")
uskutočnila v decembri 2009 odborná porada pod názvom
"Aplikačné problémy ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v súdnom konaní podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri zohľadnení judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu"
a v apríli 2010 odborná porada pod názvom
"Súčasný stav riešenia zbytočných prieťahov v trestnom, občianskom, obchodnom a v správnom konaní - index poznatkov z odbornej porady konanej 7. decembra 2009 - vyhodnotenie. Ústavnosť väzobných rozhodnutí všeobecných súdov podľa čl. 17 ods. 2 až 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 2 až 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd".

Cieľom citovaného projektu je (podrobnosti možno nájsť na webovej stránke ústavného súdu pod www.concourt.sk):
  • efektívnejšie realizovať výkon rozhodnutí ústavného súdu,
  • zabrániť opätovnému vzniku zbytočných prieťahov v občianskom súdnom konaní a trestnom konaní,
  • koordinovaným postupom so zainteresovanými subjektmi zabezpečiť precíznejšiu riadiacu a kontrolnú činnosť na všeobecných súdoch v konkrétnych prípadoch,
  • po splnení podmienok podnecovať disciplinárnu zodpovednosť sudcov (prokurátorov, vyšetrovateľov) a
  • napomáhať predchádzaniu uplatňovania právnej zodpovednosti proti Slovenskej republike z dôvodu porušenia ľudských práv a základných slobôd sťažovateľov.
Najdôležitejšou časťou projektu je Koncepcia spoločného postupu (ďalej len "koncepcia"), ktorá je založená na koordinovanom prístupe a spolupráci s: Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti"), Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra"), Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len "generálna prokuratúra").

Cieľom koncepcie je vytvorenie takého mechanizmu, ktorý by
  • napomohol cielenému, systematickému, a tým aj účinnejšiemu odstraňovaniu zbytočných prieťahov v konaniach, v rámci ktorých bola ich existencia kvalifikovaným spôsobom vyslovená ústavným súdom,
  • pomohol zvýšiť dôveru verejnosti voči orgánom štátu vo sfére justície, prokuratúry a polície a
  • napomohol predchádzaniu uplatňovania právnej zodpovednosti proti Slovenskej republike na európskom súde z dôvodu neprimeranej dĺžky súdnych konaní.

Mechanizmus kontroly účinnosti a efektívnosti výkonu rozhodnutí ústavného súdu spočíva v cielenom a systematickom využívaní kontrolných právomocí (vrátane dohľadu) predsedu najvyššieho súdu, ministerstva spravodlivosti a generálnej prokuratúry s využitím poznatkov, resp. informácií z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vo veciach týkajúcich sa zbytočných prieťahov s následným spätným efektom spočívajúcim vo zvýšení účinnosti rozhodnutí ústavného súdu v týchto veciach, najmä pokiaľ ide o príkaz dotknutému orgánu verejnej moci zodpovednému za vznik zbytočných prieťahov konať ďalej vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov.

Podstatou tohto mechanizmu je evidencia (register) všetkých sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy týkajúcich sa prípadov, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie základných práv účastníkov súdneho konania alebo prípravného trestného konania v dôsledku zbytočných prieťahov, s účinnosťou od 1. januára 2010.

Po doručení nálezu, ktorým ústavný súd vyslovil porušenie základných práv účastníkov príslušného konania v dôsledku zbytočných prieťahov, príslušnému súdu alebo orgánu polície či prokuratúry zodpovednému za vznik zbytočných prieťahov a po uplynutí lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia zasiela ústavný súd prehľad o prípadoch, v ktorých vyslovil porušenie základných práv účastníkov príslušného konania (prípadne aj kópiu príslušného nálezu), ministerstvu spravodlivosti alebo generálnej prokuratúre (podľa toho, či ide o prieťahy v konaní pred súdom alebo o prieťahy v prípravnom konaní) so žiadosťou, aby využitím svojich oprávnení vykonávať kontrolu, dohľad či dozor preverili stav konania, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom, najmä z toho hľadiska, aké opatrenia vedúce k náprave boli prijaté, a pokiaľ priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie alebo náhradu trov konania, či boli tieto nároky včas a riadne vyplatené (ak bola povinnosť zaplatiť ich uložená súdu alebo orgánu prokuratúry; ak bola povinnosť zaplatiť ich uložená policajnému orgánu, zašle ústavný súd žiadosť na tento účel aj ministerstvu vnútra). Ak bolo nálezom vyslovené porušenie základných práv účastníkov v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní pred najvyšším súdom, zašle ústavný súd žiadosť podľa predchádzajúcej vety predsedovi najvyššieho súdu.

Orgán, ktorému bola žiadosť doručená, preverí stav dotknutého konania a v primeranej lehote vyrozumie o výsledku preverenia ústavný súd. V prípade omeškania, pokiaľ ide o vyplatenie priznaného finančného zadosťučinenia alebo náhrady trov konania, vykoná uvedený orgán v rozsahu svojich kompetencií potrebné kroky na zabezpečenie nápravy. V prípade omeškania z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa v súlade s osobitnými právnymi predpismi obráti na Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Pokiaľ došlo k právoplatnému skončeniu dotknutého konania pred príslušným orgánom verejnej moci, ústavný súd vyradí príslušnú vec z evidencie (resp. ukončí sledovanie tejto veci). V opačnom prípade ústavný súd požiada o preverenie stavu konania vo veci opakovane, vždy po uplynutí 6 mesiacov. Orgán, ktorému bola opakovaná žiadosť doručená, preverí stav dotknutého konania a v primeranej lehote vyrozumie o výsledku preverenia ústavný súd. Orgán preverujúci stav konania má v rozsahu svojich právomocí dbať na to, aby bol rešpektovaný príkaz ústavného súdu postupovať v ďalšom priebehu konania bez zbytočných prieťahov. Zistenia z vykonaných preverovaní môžu byť podkladom aj pre prípadný postup podľa osobitných predpisov (napr. nariadenie mimoriadnej revízie či iniciovanie disciplinárneho konania).

Pre ilustráciu predsedníčka ústavného súdu z bohatej judikatúry uviedla niekoľko právnych názorov k problematike:

- čl. 48 ods. 2 ústavy "Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom".
- čl. 6 ods. 1 dohovoru "Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom".

Ústavný súd si osvojil judikatúru európskeho súdu k čl. 6 ods. 1 dohovoru a v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.

Systém súdnej ochrany ústava rozdeľuje medzi ústavný súd (subsidiárna právomoc) a všeobecné súdy (primárna právomoc).

Prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je základné ľudské právo a procesný postup, ktorý má garantovať širšie ústavné právo na súdnu a právnu ochranu (právo na spravodlivý proces). Účelom, cieľom a podstatou predmetného práva je odstránenie právnej neistoty.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže byť porušené nečinnosťou alebo nesprávnou činnosťou štátneho orgánu.

Rýchlosť konania sa v každom prípade posudzuje individuálne podľa týchto základných kritérií: zložitosť prerokovania veci z hľadiska právneho a skutkového, súčinnosť navrhovateľa, postup súdu a predmet sporu.

Štát nesie zodpovednosť nielen za zlé organizovanie súdneho systému, ale aj za zlú organizáciu práce sudcu.

Toto základné ľudské právo je formulované ako bezpodmienečné, resp. bezvýnimočné. Čas na konanie bez zbytočných prieťahov nemožno vyjadriť numericky. Súd si nemôže sám určiť, kedy a aký úkon vykoná, pričom by nemusel rešpektovať čl. 48 ods. 2 ústavy, t. j. konať bez neodôvodnených prieťahov.

Námietka počtu nevybavených vecí bez predloženia dôkazov nemá povahu okolnosti vylučujúcej zodpovednosť za porušenie práva občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov. Súd sa zbaví zodpovednosti len vtedy, ak uvedené porušenie nemá pôvod v zlej organizácii činnosti súdnictva, súdu alebo sudcu.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručuje rovnako intenzívnu ochranu pred nečinnosťou orgánu rozhodujúceho o veci vo všetkých fázach konania vrátane vyhotovenia písomného rozhodnutia.

Právna zložitosť sporu nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce, nedokonalým obsahom samotnej podstaty veci, odbornou nepripravenosťou na pojednávanie, neodborným vedením jednotlivých pojednávaní a nariaďovaním dokazovania bez náležitého zistenia procesne významných skutočností pre toto dokazovanie.

Z pohľadu dĺžky konania je dôležité oddeliť konanie pomalé a neúčinné, to znamená konanie s prieťahmi alebo prerokovanie veci v neprimeranej lehote od konania, ktoré dlho trvá z dôvodu zložitosti prípadu.

Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú podstatné pre posúdenie toho, či došlo k neodôvodneným prieťahom v konaní, a ich zodpovedanie a objasnenie môže pomôcť iba pri hľadaní príčin prieťahov v rámci súdu.

Účastník súdneho konania má právo dôvodne očakávať, že súd jeho vec správne posúdi a nepôjde cestou omylov.

Pod konaním, v ktorom sa vec prerokovala, je potrebné rozumieť nielen prvostupňové konanie, ale aj odvolacie konanie, dovolacie konanie, konanie v správnom súdnictve a konanie o výkon rozhodnutia.

Pojem "zbytočné prieťahy" je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodujúce sú všetky okolnosti prípadu.

Zásada bezprieťahového konania nemá byť vykladaná len v prospech účastníka (obvineného), ale aj ako zásada ochrany legitímnych záujmov štátu a poškodených.


Resumé dosiaľ uvedeného:

A. DE LEGE LATA:
  1. Pomalý výkon spravodlivosti ovplyvňuje okrem iného aj:
    a) profesionálna úroveň zodpovedných subjektov v rozhodovacom procese (orgán prípravného konania a súdy),
    b) nedostatočná úroveň vypracovaných rozhodnutí a ich výkon,
    c) znížená kvalita administratívneho aparátu,
    d) rezervy v systéme vzdelávania (justičná akadémia).
  2. Na úrovni kraja (okresu) potreba zlepšiť súčinnostné vzťahy príslušných zložiek výkonnej a súdnej moci (riadiacich pracovníkov) - koordinácia a riešenie problémov rýchlosti konania.
  3. V riadiacej oblasti prehĺbiť a aktualizovať vlastné opatrenia zamerané na zlepšenie organizácie práce, elektronickú komunikáciu, a tým aj zlepšenie rýchlosti konania.
  4. Konkretizovať subjektívne pochybenia v práci osôb zodpovedných za rozhodovaciu činnosť a nerešpektovanie právnych názorov ústavného súdu, prípadne súdu vyššieho stupňa. Za zavinené konanie sudcu spôsobujúceho prieťah v konaní dôsledne vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť.
  5. Vyhodnocovať (ročne) nálezy ústavného súdu (čl. 48 ods. 2 ústavy) s konkretizovaním subjektívnych pochybení podľa okresných a krajských súdov (najvyššieho súdu, Špecializovaného trestného súdu). Poznatky zovšeobecniť a písomný rozbor zaslať konkrétnym súdom a ministerstvu spravodlivosti.
  6. Zo strany ministerstva spravodlivosti preveriť poznatky verejného ochrancu práv o subjektívnych prieťahoch v konaní niektorých znalcov a notárov.
  7. Analyzovať praktické skúsenosti so zavedením nového princípu kontradiktórnosti v súdnom konaní. Podľa generálneho prokurátora Slovenskej republiky má tento princíp problematickú aplikáciu, čo má vplyv aj na prieťahy v trestnom konaní. Zohľadniť návrh na vypracovanie metodickej príručky pre vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov a advokátov (správny procesný postup pri kontradiktórnosti dvoch strán v súdnom konaní).
  8. Zabezpečiť, aby predlžovanie lehoty na vypracovanie súdnych rozhodnutí nebolo iba na rozhodnutí príslušného sudcu, ale na dôslednom posúdení predsedom súdu. Rozhodnutie o predĺžení lehoty by malo byť oznámené aj procesným stranám.
  9. Dôsledne riešiť obštrukcie v konaní, ktoré možno pripísať advokátom. Z tohto pohľadu sa zaoberať aj prípadnými zmenami advokátskych taríf.
  10. Vyhodnocovať účinnosť ostatných procesných noviel, ktoré majú v odvolacom konaní zabrániť tzv. prekvapivým (šokujúcim) rozhodnutiam. Odvolací súd nesmie prekvapiť účastníkov novým právnym názorom, pokiaľ účastníkov neoboznámi s odlišným právnym posúdením a stranám neposkytne priestor na fundované vyjadrenie.
  11. Vo veciach návrhov prokurátora proti nečinnosti orgánu verejnej správy (§ 250t ods. 2 Občiansky súdny poriadok) zo strany všeobecných súdov (po podaní návrhu) zabezpečiť následné bezprieťahové konanie.
  12. V aplikačnej praxi všeobecných súdov obligatórne zohľadňovať judikatúru európskeho súdu, ktorý vytvoril koncepciu troch rýchlostí v závislosti od významu prerokovávanej veci, a to: primeranú, osobitnú a výnimočnú rýchlosť.
    1. Primeraná rýchlosť - všeobecné kritérium, pri ktorom sa zohľadňuje význam sporu pre sťažovateľov, ako aj vek a zdravie sťažovateľov.
    2. Osobitná rýchlosť - pracovnoprávne spory, spory týkajúce sa činnosti, ktorá je zdrojom obživy sťažovateľa, ďalej spory týkajúce sa dôchodkov, spory o náhradu škody za ujmu na zdraví, spory týkajúce sa osobného statusu.
    3. Výnimočná rýchlosť - veci detí odňatých z výchovy rodičov, styk rodičov s deťmi a pozbavenie rodičovských práv, náhrada škody osobám nevyliečiteľne chorým s perspektívou skorej smrti.
    Osobitne rýchle sa podľa tejto judikatúry európskeho súdu musí postupovať pri obvinených vo väzbe a mladistvých páchateľoch.

B. DE LEGE FERENDA:
  1. Opätovne posúdiť kreovanie inštitútu štvorročného obdobia sudcov. Súhlas s vymenovaním sudcu bez časového obmedzenia prezidentom Slovenskej republiky by udeľovala Súdna rada Slovenskej republiky.
  2. Možnosť inštitucionálneho a procesného oddelenia správneho súdnictva od sústavy všeobecných súdov (kreovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky).
  3. Presunúť rozhodovanie v niektorých právne a skutkovo nenáročných veciach vyšším súdnym úradníkom.
  4. Zefektívniť súdne konanie prostredníctvom elektronickej komunikácie (operačný program informatizácie spoločnosti) - vytvoriť jednotný mechanizmus doručovania rozhodnutí v elektronickej podobe.
  5. Posilniť postavenie predsedov súdov - rozšíriť kontrolné právomoci pri výkone štátnej správy súdov.
  6. Zaviesť disciplinárnu zodpovednosť pre sudcov, ktorí nerešpektujú názor vyšších súdov, resp. ústavného súdu.
  7. Legislatívne zvážiť niektoré zahraničné úpravy členských štátov Európskej únie, ktoré sa dotýkajú riešenia rýchlosti konania.

    Konkrétne:
    • Rakúsko - inštitút návrhu na určenie lehoty na vykonanie procesného úkonu. Návrh predkladá účastník (obvinený) súdu vyššieho stupňa.
    • Taliansko - možnosť vysloviť porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a priznať z tohto titulu náhradu škody.
    • Česká republika - novela Trestného poriadku (od r. 2008) zaviedla pre súd alebo štátne zastupiteľstvo doručovanie písomností prostredníctvom svojich doručovateľov alebo orgánmi justičnej stráže (riešenie problému doručovania).
  8. Prostredníctvom sudcov všeobecných súdov akceptovať judikatúru európskeho súdu a všeobecných súdov niektorých členských štátov Európskej únie (Nemecko, Česko, Holandsko, Luxembursko), ktorá vyvodzuje zo zjavne neprimeranej dĺžky konania (čl. 6 ods. 1 dohovoru) pripísateľnej štátu právo na
    1. zmiernenie trestu,
    2. zastavenie trestného stíhania.

Pri základnom ľudskom práve na bezprieťahové konanie platí poznatok: Prieťahom možno zabrániť, nie však ich odstrániť. Porušenie nie je možné odstrániť s retroaktívnym účinkom.

Záverom predsedníčka ústavného súdu uviedla predbežné hodnotenie projektu za rok 2009 a I. polrok 2010

Na základe projektu a mechanizmu kontroly požiadal ústavný súd koncom roka 2010 ministerstvo spravodlivosti a všeobecné súdy, aby oznámili súčasný stav súdneho konania a či v konkrétnych veciach došlo k vyplateniu primeraného finančného zadosťučinenia.

Z registra z roku 2009 vyplývajú tieto zistenia:

V roku 2009 ústavný súd rozhodol celkom 252 nálezmi, ktorými v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len "listina") alebo porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z celkového počtu 252 nálezov ústavného súdu právoplatných v roku 2009, ktoré sa týkali konaní pred všeobecnými súdmi, bolo podľa oznámenia všeobecných súdov 109 konaní právoplatne skončených. Ústavný súd bude naďalej sledovať stav konania v 143 veciach.

Z registra z I. polroku 2010 vyplývajú tieto zistenia:

V I. polroku 2010 nadobudlo právoplatnosť celkom 98 nálezov ústavného súdu, ktorými v konaniach o sťažnostiach podľa čl. 127 ústavy vyslovil porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prípadne podľa čl. 38 ods. 2 listiny alebo porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z celkového počtu 98 nálezov ústavného súdu právoplatných v I. polroku 2010, ktoré sa týkali konaní pred všeobecnými súdmi, bolo podľa oznámenia všeobecných súdov 21 konaní právoplatne skončených. Ústavný súd bude naďalej sledovať stav konania v 77 veciach.

Na základe uvedených zistení možno konštatovať, že predbežným výsledkom projektu za rok 2009 (po približne 12 mesiacoch od skončenia sledovaného obdobia) je cca 43 % právoplatne skončených vecí a za I. polrok 2010 (po približne 6 mesiacoch od skončenia sledovaného obdobia) cca 21 % právoplatne skončených vecí.

(Diskusný príspevok bol odovzdaný správcovi klubu s ospravedlnením autorky za neúčasť na zhromaždení kvôli plneniu neodkladnej pracovnej povinnosti.)




Z prezentácie skúseností a názorov prof. V. Krčméryho



Diskusný príspevok predsedu MVO Ľudia a voda M. Kravčíka

Voda je všetko
Bez vody nie je nič

Pre každodenný život človeka, ako aj pre všetky hospodárske činností je voda kľúčová. Extrémne prejavy počasia a z toho prameniace problémy extrémnych prívalov dažďov i dlhodobé suchá ohrozujú bezpečnosť človeka a tým sústavne sa zvyšujúce nároky na rozsiahle investície mať dostatok vody pre človeka, prírodu i potraviny. Je to celosvetový problém a ani Európska únia, ako aj Slovensko nie je ušetrené týmto nebezpečným destabilizačným trendom. Množstvo oblastí a ľudí, ktorých suchá ovplyvnili, sa medzi rokmi 1976 až 2006 zvýšilo o takmer 20 %. Jedno z najrozsiahlejších súch v roku 2003 zasiahlo vyše 100 miliónov ľudí a tretinu územia EÚ. To spôsobilo európskemu hospodárstvu škodu za viac ako 8 miliárd EUR. Celkové náklady na odstraňovanie škôd spôsobených suchami sa za posledných tridsať rokov vyšplhali na 100 miliárd EUR. Priemerné ročné náklady sa za to isté obdobie zoštvornásobili.(1) Do dnešného dňa už najmenej 11 % európskej populácie a 17 % jej územia zasiahol nedostatok vody. Podľa súčasných trendov sa nedostatok vody rozširuje vo významnej miere v celej Európe.

Nedostatok vody a suchá sa preto nemôžu považovať za čisto vodohospodársku záležitosť. Majú významný vplyv na obyvateľov a odvetvia hospodárstva, ktoré využívajú vodu a sú od nej závislé, ako sú poľnohospodárstvo, cestovný ruch, energetika a doprava. Nedostatok vody a suchá majú takisto ďalekosiahly vplyv na prírodné zdroje, keďže majú negatívny vedľajší účinok na biodiverzitu a kvalitu vody, ako aj zvyšujú riziko lesných požiarov a vyčerpania pôdy. Z Európskeho kontinentu sa nenávratne stráca viac ako 50 mld. m3 z pretvárania a poškodzovania ekosystémov človekom bez uvedomenia si, že táto cesta vedie rovno do pekla. Napriek týmto hrozivým konštatovaniam, EÚ nezvláda problém vody na Európskom kontinente uspokojivo riešiť. Prečo? Otvorili sme "kohútiky" malých vodných cyklov a tak voda, ktorá v minulosti v nich recyklovala, bez úžitku odteká do morí a oceánov. V systéme malých vodných cykloch menej a menej vody recykluje, preto z krajiny sa vytráca život, príroda chradne a stráca svoj prírodný produkčný potenciál. Také prostredie nielen nie je udržateľné pre život, ale začína byť nebezpečné pre človeka. Prečo to tak je? Nuž z jednoduchého dôvodu. Všetky legislatívne nástroje a stratégie ochrany vody sú postavené na princípe ochrany "ohlodajúceho koláča". Chránime, technologický rozvíjame a znižujeme spotrebu "zbytkov ohlodaného koláča". Najnovšie strategické dokumenty EÚ pre tento a budúci rok potvrdzujú úpenlivú snahu dopracovať sa k vodnému úpadku.

Otázkou je, či existuje model ochrany vodných zdrojov, ktorý by zabránil tomuto nebezpečnému trendu. Poznanie, ktorému sa dopracovala "obskurná skupinka" na Slovensku mimo záujmu vedeckých a vodohospodárskych stratégov, financovaných z daní občanov ukazuje, že problém je riešiteľný na jednoduchom princípe: "Nie je dôležité koľko človek spotrebuje vody, ale o to dôležitejšie je, čo človek spraví s vodou, ktorú pre svoje potreby použije, resp. ju znehodnotí."" Ak človek po použití, resp. znehodnotení vody nechá ju vypariť do atmosféry, potom táto voda sa po kondenzácii vo forme dažďa vráti do prostredia, kde človek žije, kde pestuje potraviny i kde chráni prírodu pre ochranu jedinečných, neopakovateľných a originálnych foriem biodiverzity. Tomu sa hovorí "vodné permetum mobile", ktoré súčasná civilizácia likviduje, ale má aj šancu to napraviť. Preto je priam zázrakom, že Vláda Slovenskej republiky ako jediná krajina EÚ vymyslela a schválila Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny, ktorý štartuje doslova revolučnú zmenu vo vodnej politike, ktorá môže byť vzorom pre ostatné krajiny EÚ i sveta ako riešiť problémy povodní, sucha, klimatickej zmeny i ekonomickej prosperity komplexne. Tento program mohol vzniknúť aj a hlavne preto, že sa našla skupinka tvrdohlavých "obskurných" ľudí grupujúcich sa okolo združenia Ľudia a voda aj za veľmi aktívnej spoločenskej podpory Hospodárskeho klubu i jeho správcu. To otvára netušené príležitostí pre Slovensko stať sa významným medzinárodným lídrom vodnej a klimatickej globálnej politiky. Je len na občanoch Slovenska, či túto príležitosť využije.


(Diskusný príspevok autor odovzdal správcovi s ospravedlnením svojej neúčasti kvôli neočakávanej pracovnej cesty do zahraničia.)


Z myšlienok Tomislava Juríka v diskusii o klubovej Agende 2008-2010

Čo je to 5xS ?

Je mi veľkou cťou stáť tu pred vami ako laureát výročnej ceny Zlatý biatec za rok 2010. Toto ocenenie vnímam nielen ako moje osobné ocenenie, ale aj ako ocenenie všetkých našich zamestnancov, spolupracovníkov, partnerov, dodávateľov, odberateľov, ako aj lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov v celej našej spoločnosti Unipharma - Prvá slovenská lekárnická akciová spoločnosť. Jedným z podnetov nášho stretnutia tu, v Pálffyho paláci, sú podmienky udržateľného a vyrovnaného rastu ekonomiky. Tak ako slovenská ekonomika od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, tak aj naša spoločnosť, ktorá je rovnako stará, sa každoročne snaží dosahovať udržateľný rast. Na trhu sme takmer 20 rokov, a tak za tie roky môžem už povedať, že sa nám tento cieľ darí napĺňať. Pri vzniku našej spoločnosti sme našim akcionárom, lekárnikom, lekárom, iným zdravotníckym pracovníkom, ale i ostatným ,ktorí sa poskladali na základné imanie, sľúbili hospodáriť tak, aby sme dosiahli každoročne minimálne 2O%-né dividendy. Tento verejný prísľub akcionárom dodnes plníme. Našim odberateľom sme sľúbili "5 x S", t.j. 100%-ný sortiment, servis, serióznosť, spoľahlivosť a stabilitu, čo takisto plníme. Pri vstupe medzi poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti v našich nemocniciach Košice-ŠACA, Handlová, Bánovce nad Bebravou i v UNIKLINIKE kardinála Korca v Prievidzi, sme pacientom a občanom sľúbili poskytovať vysoko kvalitnú, odbornú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v týchto našich zdravotníckych zariadeniach. Dôkazom plnenia tohto sľubu sú popredné umiestnenia našich zdravotníckych zariadení v rebríčkoch kvality vyhodnocovaných zdravotnými poisťovňami ,ako aj v rebríčkoch spokojnosti pacientov. Osobitne nemocnica Košice-Šaca priebežne obsadzuje prvé miesto v hodnotení všeobecných nemocníc na Slovensku a zároveň zatiaľ ako jediné zdravotnícke zariadenie v SR získala prestížne ocenenie SLOVAK GOLD EXCLUSIVE. Dokonca dvakrát po sebe. Ale ten rast nie je len výsledkom nášho snaženia. Prostriedkom k jeho dosiahnutiu je firemná vízia, ktorú sa už takmer 20 rokov snažíme stále rozvíjať. Aby pomáhala zladiť ciele našich zamestnancov s cieľmi našej spoločnosti. Tak, aby si ju naši zamestnanci osvojili a stotožnili sa s ňou. Presne ako v známom príbehu o troch mužoch pracujúcich na stavbe, ktorí síce robili rovnakú prácu, napriek tomu ich odpovede na otázku, čomu sa venujú, boli rozdielne. "Roztĺkam kameň,"" znela prvá odpoveď. "Zarábam si na živobytie,"" povedal druhý. Tretí muž povedal: "Pomáham stavať katedrálu. "My v Unipharme sa snažíme o to, aby zamestnanci získali v práci oprávnený pocit, že pomáhajú stavať práve tú obraznú "katedrálu". Veď je niečo je vznešenejšie v práci človeka ako prinavracať zdravie svojmu blížnemu? Isteže nie a preto tou obrazne povedanou katedrálou je každý jeden človek, vo svojej osobitosti a jedinečnosti. Preto tejto zmysluplnej činnosti venujeme maximum umu, odbornej činnosti, ľudskosti, ako aj ekonomických prostriedkov, čo je nesmierne náročné zvlášť v podmienkach súčasného, v kríze sa zmietajúceho slovenského zdravotníctva, kde často vládne atmosféra strachu, šetrenia a všeobecnej nedôvery zo strany občanov. Je to dôsledok nedokonalej zdravotníckej legislatívy, ako aj nesprávne zvolenému systému financovania zdravotníctva. Na Slovensku sa problematika zdravotníctva od nežnej revolúcie nerieši tak, aby to malo pozitívny efekt pre občanov, štát, ako aj zdravotníckych pracovníkov. Obrovský pokrok v diagnostických a liečebných metódach, spojený s neustále rastúcimi nákladmi na najmodernejšie výkony, prístroje, lieky a zdravotnícky materiál spôsobuje problémy s ich financovaním. Opätovne, pri každej zmene vlády, počúvame, že v systéme máme peňazí dosť, len ich neefektívne využívame. Žiaľ, skutočnosť je taká, že len v porovnaní s Českou republikou máme na občana o polovicu finančných prostriedkov v systéme zdravotnej starostlivosti menej. Na druhej strane v porovnaní s Českou republikou sa u nás nedostatočne kontroluje a postihuje indukovaná preskripcia liekov, či v krátkych intervaloch opakované drahé diagnostické výkony, hoci zdravotné poisťovne všetky potrebné údaje o tejto nekalej činnosti, v dôsledku ktorej neefektívne unikajú milióny euro zo systému, nepochybne majú. Dlhodobo si nechceme otvorene povedať krutú pravdu (alebo sa jej bojíme?), že z povinných odvodov sa nedajú hradiť všetky náklady v zdravotníctve a preto je potrebné stanoviť rozsah zdravotnej starostlivosti - čiže určiť ochorenia, ktoré budú hradené z povinných odvodov a ochorenia, na ktoré sa občan buď pripoistí, alebo si na ne bude v prípade potreby doplácať. Aj v najvyspelejších krajinách Európy a sveta sú finančné zdroje z povinných odvodov na financovanie nákladov v zdravotníctve NEDOSTATOČNÉ a preto je bežná spoluúčasť občanov vo forme doplatkov, pripoistenia, alebo kombinácie oboch. Najväčšou chorobou slovenského zdravotníctva je pretrvávajúca schizofrénia medzi bezplatným zdravotníctvom garantovaným ústavou SR a reálnym, trvalo sa prehlbujúcim nedostatkom finančných zdrojov v zdravotníctve. Preto je to u nás obrazne ako na hojdačke : jedna vláda zvyšuje objem zdrojov do zdravotníctva (tá predchádzajúca o 43%),aby tá nasledujúca - súčasná, tvrdila že pre navyšovanie zdrojov do zdravotníctva nie je priestor. A kto na to dopláca, resp. koho to postihuje? Pacienta, občana, voliča...,ktorý je raz liečený liekmi, ktoré vôbec nepotrebuje, inokedy sa mu vitálne potrebné lieky nedostávajú, lebo nie sú na ne zdroje. V inom prípade je častokrát podrobovaný opakovaným drahým diagnosticko-vyšetrovacím postupom, následne po určení diagnózy a stanovení terapie sa dostáva do nekonečných poradovníkov čakajúcich na potrebný operačný výkon. A kto na tom profituje? Prevádzkovatelia lukratívnych oddelených činností z nemocníc (RZP,dialýzy,laboratória, špecializované ambulancie),ktorých neprimeraný profit tak veľmi chýba prevádzkovateľom nemocníc, kde predtým tieto činnosti boli súčasťou systému liečebno-preventívnej starostlivosti o pacienta. Minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že : "posledné štyri roky ukázali, že môžete nalievať viac peňazí do zle fungujúceho systému, neprinesie to žiadne výsledky". Ale prečo ten systém zle funguje, je vec politikov. Taktiež je všeobecne známe, prečo tento systém ešte stále ako-tak funguje - pre obrovské nasadenie lekárov, zdravotných sestier, bežných zdravotníkov, ktorí aj pri zle manažovanom zdravotníctve, zlej legislatíve si ctia Hippokratovu prísahu. Ich trpezlivosť s absenciou efektívnych riešení zo strany politikov však už naznačuje konkrétne hranice. Riešenia v náprave legislatívy sú všeobecne známe a potrebné. Akosi však absentuje politická vôľa k ich realizácii. Slovensko potrebuje zásadnú reformu zdravotníctva, definovanú v horizonte jednotlivých konkrétnych krokov na obdobie minimálne 10 rokov, nezávislú od zmien vlády, nezávislú od politického spektra, prijatú konsenzom predovšetkým zdravotníckych odborníkov a ekonómov, akceptovanú politikmi pre prospech občanov.

Aj naša akciová spoločnosť nemôže tolerovať stav, keď ceny zdravotných poisťovní za vykonané zdravotnícke výkony nedosahujú reálnu výšku nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, keď z reálne vykonaných a uznaných zdravotníckych výkonov si zdravotné poisťovne svojvoľne rozhodnú že väčšiu, či menšiu časť z nich - tzv. nadlimitné výkony nezaplatia, keď reálne ceny aj za uznané i uhradené výkony sú častokrát o desiatky % nižšie ako v iných zdravotníckych zariadeniach, kde sa nevykonajú o nič lepšie, odbornejšie či kvalitnejšie. Keď činnosť väčšiny zdravotníckych zariadení, ktoré Unipharma prevádzkuje musíme dotovať z výsledkov hospodárskej činnosti v distribúcii liekov, aby sme zabezpečili potrebné materiálne podmienky pre činnosť týchto zariadení a tým aj spokojnosť pacientov a zdravotníckych pracovníkov.

Unipharma - 1.slovenská lekárnická akciová spoločnosť, získala v minulom roku ako jediná slovenská spoločnosť v rámci štvrtého ročníka európskej podnikateľskej súťaže European Business Awards prestížne ocenenie Ruband'Honneur. Úprimne sme sa tomuto oceneniu potešili. Nemenej si však vážime toto dnešné uznanie našej práce, udelené na domácej pôde. Na Slovensku viac ako inde na svete platí to biblické, ženikto nie je doma prorokom. My však už takmer 20 rokov ideme po svojej ceste, často ťažkej, plnej prekážok, aby sme ukázali, že aj na Slovensku sa dá robiť korektný a úspešný biznis, v našom prípade v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Je dôležité na spomenutej ceste vydržať. A mať pri tom stále pred očami svoje vysoké ciele. Možno na prvý pohľad často nereálne. Ale v dlhodobom horizonte určite splniteľné. Najmä vtedy, ak na ich splnení pracujete už od začiatku. Presne ako to svojho času povedal aj známy taliansky politický mysliteľ Niccolo Machiavelli: Múdry muž si má počínať ako zručný lukostrelec. Aby zasiahol ďaleký cieľ, zamieri radšej omnoho vyššie. Nie preto, aby šíp vyletel vysoko, ale preto, aby vyšším zamierením zasiahol v diaľke zvolený cieľ."



Z myšlienok o vývoji svetovej ekonomiky doc. Ing. J. Sipka, CSc.




Prof. Ing. Jozef Medveď, PHD. : Rámec vízie o hospodárskom rozvoji Slovenska



Pripomienky k podmienkam podnikania v celulózo-papierenskom a drevospracujúcom priemysle Slovenskej republiky

Štefan Boháček

Hlavnou úlohou hospodárskej politiky štátu pri vytváraní vhodných podmienok podnikania je motivácia kapitálu k efektívnej investičnej činnosti vo vlastnej ekonomike. Rast koncentrácie kapitálu dosiahnutý vhodnými motivačnými prvkami je priamo úmerný rastu ekonomiky. Efektívna činnosť štátu v tejto oblasti je motivovaná rastom absolútnej hodnoty odvedených daní, pričom môže byť jedným z motivačných prvkov aj pokles relatívnych daňových sadzieb.

Slovenská republika potrebuje konsenzuálne vytvorenú stratégiu rozvoja na báze jasne formulovaných priorít, určených na základe serióznej a objektívnej analýzy potenciálu slovenského hospodárstva a spoločnosti.

V oblasti celulózo-papierenského a drevospracujúceho priemyslu má SR vynikajúce predpoklady pre rast. Výmera lesných pozemkov v SR sa zvyšuje a podľa Zelenej správy 2010 - v roku 2009 dosiahla 2 009 264 hektárov. Ťažba dreva v roku 2009 dosiahla 9,248 mil. m3. Ťažba dreva trvalo udržateľným spôsobom v susednej Českej republike v roku 2007 dosiahla 18,52 mil. m3, teda bola viac ako dvojnásobná z plochy 2,6 mil. hektárov, čo je len o 0,6 mil. hektárov viac ako v SR. Export dreva zo SR v roku 2009 dosiahol 2,685 mil. m3. Slovensko má obrovský potenciál v ťažbe, v spracovaní exportovaného dreva domácich podmienkach a takisto v pridanej hodnote finálnych produktov. Ak by SR vytvorila vhodné podmienky pre investície v tomto odvetví, využitím spomínaného potenciálu na úrovni susedných štátov (Rakúsko, ČR), je možné dosiahnuť tržby v odvetví na úrovni 50 % súčasného hrubého domáceho produktu SR. Rozvojom iba tohto jediného odvetvia je možné na Slovensku dlhodobo dosiahnuť 3 až 5 %-ný rast HDP. Čo bráni efektívnej ťažbe dreva v SR? Slovensko má 1 103 244 hektárov lesov v rôznych stupňoch ochrany. To je 54,9 % našich lesov, kým v iných krajinách to býva 10 až 15 %. Hlavný dôvod je ekonomický. Kým cena výrezov I. triedy listnatého dreva v roku 2008 dosahovala úroveň 352,65 EUR/m3 a cena vlákninového dreva najnižšej kvality, vhodnej na výrobu buničiny a papiera dosahovala 37,01 EUR/m3. Najvyššia kvalita sa nachádza tam, kde je vhodná infraštruktúra a o lesy je vzorne postarané. Najnižšia kvalita je prevažne v oblastiach ťažšie prístupných. Náklady na ťažbu v týchto oblastiach sú vyššie a príjmy rádovo nižšie. Kto by realizoval takúto ťažbu v trhovej ekonomike? Trhová ekonomika tu zjavne zlyháva. Motivácia zo strany štátu na ťažbu v týchto neekonomických lokalitách je nevyhnutná. Môže byť rôzna počnúc stimulmi, daňovými úľavami až po výstavbu potrebnej infraštruktúry, aby ťažko prístupné miesta sa stali minulosťou. Je tu odvetvie s významným potenciálom, ktoré úspešne využívajú krajiny ako Fínsko, Švédske kráľovstvo ale aj susedné Rakúsko. Pochopíme to aj my?

Dôležitým motivačným nástrojom je vhodné inovačné prostredie. Bez nej sa nedajú dosiahnuť vysoké pridané hodnoty produktov. Absencia funkčného kapitálového trhu, schopného oceniť aj inovačný potenciál podnikov nemotivuje dostatočne ich manažmenty k aktivitám v oblasti technického rozvoja a zvyšovania inovačného potenciálu. Motivácia manažmentu má byť komplexná, neviazaná len na momentálne hospodárske výsledky, ale aj na nimi kreovaný potenciál budúceho rastu. Takéto prvky dokáže vhodne oceniť funkčný kapitálový trh, založený na dôsledných fundamentálnych a technických analýzach cien akcií a na precíznom oceňovaní celých podnikov. Štát by mal stimulovať funkčnosť transparentného kapitálového trhu v SR, ak nechce "banánový kapitalizmus".

V rámci motivácie kapitálu štát má zabezpečiť ustálené legislatívne prostredie a vymožiteľnosť práv. Jasná a transparentná motivácia má byť prítomná v celej spoločnosti.



Menej sa krčíme




Prezentácia BIVŠ